Hlas 02 2018 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Štvrťstoročie slovenskej samostatnosti

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 13. 1. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4785/

Z obsahu

13. 1. 2018 | 2 /4785/

Uzávierka čísla: 10. 1. 2018

4 TÝŽDEŇ 4 Dno dna? 5 Teroristi vyčíňali celý rok 6 Iný uhol reality

7 SLOVENSKO 7 Strastiplné štvrťstoročie samostatnosti

8 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Štyridsať rokov systému DTD

V stredu 27. decembra v miestnostiach NRSNM vyhodnotili a udelili ceny literárnych súťaží Nového života a Zorničky. (s. 26) D. Berediová

12 Novoročné priania a želania 16 Krása Vojvodiny

19 DETSKÝ KÚTIK 19 Zima

20 MOZAIKA 20 Rozrastá sa originálny svetový unikát 22 Dom plný spomienok 24 (Ducha)plnky

26 KULTÚRA 30 Dúfajúci doktor

V Petrovci jubilejný 25. festival Spievajže si, spievaj v piatok 29. decembra 2017 v organizácii miestnych matičiarov priniesol predovšetkým početné vystúpenia mladých nádejí. Účasť na budúcom pivnickom speváckom festivale si vyspievala Alexandra Brtková. (s. 28) J. Čiep

31 Krajanský dnešok i včerajšok 32 Slovenčinu zachovávajú v piesňach

34 RTV PANORÁMA 36 OZNAMY

39 ŠPORT 41 Čakať už len jar 42 Byť majster, a postúpiť! 43 Skončili na Jána Autor titulnej fotografie: Oto Filip

V prvý januárový deň sa už tradične vo výstavných miestnostiach Galérie Babka v Kovačici uskutočnilo novoročné stretnutie, v rámci ktorého bola usporiadaná dokumentačná výstava venovaná Gustavovi Klimtovi, rakúskemu maliarovi a grafikovi. Na snímke je momentka z otvorenia výstavy, ktorú slávnostne sprístupnil Ján Brtka, predseda MSS. (s. 31) A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Planéta Zem na prelome rokov

odľa údajov z internetu roku 2017 sa na planéte Zem tiesnilo zhruba 7,5 miliardy ľudí. Až 58 % celkovej populácie, čiže 4,3 miliardy žilo v desiatich najľudnatejších krajinách. Obyvateľstvo Číny (takmer 1,4 miliardy) vlani v októbri tvorilo 18,3 percenta celosvetovej populácie. V Indii žilo vyše 1,3 miliardy (17,5 %) a v Spojených štátoch amerických necelých 326 miliónov obyvateľov (4,3 celosvetovej populácie). Rusko na 9. mieste „top rebríčka“ vlani v júni počítalo 146 773 226 obyvateľov (1,94 %). Keď vieme, že roku 1804 na našej planéte žilo 2 miliardy ľudí, roku 1960 ich bolo dvakrát viac, vari sa možno čudovať, ak demografické predpovede navrávajú, že roku 2025 sa po zemeguli bude motať 9 miliárd ľudí a po doznení prvých 50 rokov 21. storočia až 11 miliárd? Aká väzba je medzi titulkom prítomného príspevku a prvým jeho odsekom, respektíve pokračovaním, ktoré nasleduje? Nie práve pevná, ale ani celkom chabá. Uvažujeme o tom, že v súčasnosti veľká svetová rodina (najjemnejšie povedané riadne pohádaná) pripomína sopku, z ktorej sa čoraz viac kúdolí? (Ne)pozabudli sme, že 1. januára (od roku 1968) si pripomíname Svetový deň mieru, známy aj ako Svetový deň pokoja? Čo nám hovorí skutočnosť, že na svete je viac než 250 miliónov migrantov, z ktorých 22,5 milióna tvoria utečenci? Čomu nasvedčujú množiace sa sebavražedné útoky teroristov v najvyspelejších krajinách? Kam smeruje rinčanie zbraní, vrátane najničivejších, v rukách štátnikov (opäť: najjemnejšie povedané: s pochybnými ľudskými kvalitami, akými je trebárs zodpovednosť)? Vzťahy medzi svetovými veľmocami, ako i ďalšími, vo svetovom zrkadle minoritnými krajinami, visia na tenkých motúzkoch. Severná Kórea sa vyhráža Spojeným štátom jadrovými hlavami, USA obviňujú Rusko z búrania demokracie, Rusko spočituje Amerike imperializmus, USA a Irán sa opäť bombardujú vzájomnými obvineniami, Izrael vyhlásil Jeruzalem za svoje hlavné mesto; má v tom podporu USA, avšak pobúril proti sebe drvivú časť svetovej verejnosti... Na našej planéte tlejú alebo blčia desiatky rôznych konfliktov, vrátane ozbrojených. A Balkán? Ach, Balkán...! Zostáva tým, čím už dávno je – súdkom

pušného prachu. Knôt nie je práve dlhý a dokola sa iskrí. Koľkí sa iba pohŕdavo pousmejú pri takýchto a podobných myšlienkach, ibaže... Aj pred štvrťstoročím podobné reči vyznievali ako bezpredmetné maľovanie čerta na stenu. Pokým sa tu nezomlela „nádherná“ hrmavica, ktorá odniesla na tisíce životov, o majetkoch nehovoriac, avšak nezanechala hriešnikom riadne ponaučenie. Alebo ho aspoň tunajší lodivodovia nie sú schopní pochopiť. Radšej do nemoty vyhúdajú ošúchané skladby, trebárs radovým občanom ani teraz nie je dvakrát do tanca. Máme za sebou aj ďalší temer nepovšimnutý akože sviatok: 4. januára bol Svetový Braillov deň. Vyhlásila ho Svetová slepecká únia (WBU) v roku 2001; je to dátum narodenia Louisa Brailla (4. januára 1809), geniálneho autora slepeckého písma, ktoré roku 1884 nevidiaci na celom svete uznali za svoje ako Braillovo písmo. Tak veľmi by čoraz ohrozenejšia planéta Zem potrebovala génia, ktorý by objavil povedzme písmo výstrahy pochopiteľné aj intelektmi svetových regionálnych i lokálnych mocnárov. Aby pomocou neho prečítali výstražné signály, ktoré by obyvateľom Zeme, môžbyť, kým nie je neskoro, pomohli vymotať sa z labyrintu vedúceho do konečnej záhuby. Keď sa nestane, keď vojny a bieda naďalej budú nadobúdať čoraz väčšiu rýchlosť a intenzitu, ešte dlho tu bude matným svetlom blikať 6. január, známy ako Svetový deň vojnových sirôt. A Medzinárodná humanitárna organizácia so sídlom v Paríži (SOS Enfants en detresse international) akiste naďalej bude mať plné ruky práce. Keďže jej „cieľom je poskytovať humanitárnu pomoc tisíckam vojnových sirôt a zachrániť im tak život“. Je síce fakt, že aj tohto roku potečú rieky slov (nie i skutkov) v súvise s dátumom 27. januára, keď si aspoň časť osadenstva planéty pripomenie Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Jeho odkaz – už dávno – znie: „V tento deň je potrebné si uvedomiť poučenie z tragédie, ktorá sa nikdy nesmie zopakovať.“ Lenže slepí nepočujú a hluchí nevidia... A tak sa planéta Zem, so svojím osadenstvom, so svojimi Tramp(ota)mi, Put(a)inmi, Balkánmi a pod. neresťami-neduhmi, rúti... Áno, tam!

Juraj Bartoš

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 2 /4785/ 13. 1. 2018

Týždeň 

InPress

Turbulencie a prekvapenia

Dno dna? Jasmina Pániková

ž v tretí deň nového roku vedenie letiska Nikolu Teslu s hrdosťou zverejnilo, že 55. jubilejný rok letisko ukončilo s historickými výsledkami. Minulý rok cez neho prešlo viac ako 5 miliónov cestujúcich. Aké percento z tohto počtu cestovalo turisticky, alebo pracovne – nie je známe, rovnako ani koľko tisíc cestujúcich si kúpilo iba jednosmernú letenku. Možno oveľa väčšie percento „jednosmerne cestujúcich“ zaznamenali hranice s Maďarskom či Chorvátskom, ktoré prekročili noví zamestnanci Európskej únie a študenti. Svedčia o tom aj naše čoraz pustejšie dediny a údaje Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde ešte stále máme (ne)slávne prvé miesto v počte žiadostí o vydanie Osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. A sme zase v začarovanom kruhu. Náš prezident nás presviedča, že máme oveľa lepší život než kedysi, naše firmy zaznamenávajú samé historické výsledky, na zozname nezamestnaných je každý mesiac menej a menej osôb... Možno je tých osôb menej, ale iba z dôvodu, že už tu nebývajú a pravidlo Úradu práce je známe – ak sa nezjavíte pred okienkom v určenej lehote, zmažú vás z evidencie na 6 mesiacov a už je menej osôb na zozname nezamestnaných! Aj nová pieseň známeho novosadského speváka −skladateľa sa zaoberá (aj) problematikou vysťahovania. V jednom verši výstižne hovorí: Mohli by byť gigantmi, ale čoraz viacej sú migrantmi, v svojej krajine, na svojej zemi. Pieseň je pridaná na YouTube v polovici decembra minulého roka a odvtedy má viac ako milión prehľadov, avšak, podľa písania početných médií a tvrdenia autorovej dcéry, veľké rozhlasové stanice odmietajú hrať túto pieseň. Je v nej podaný obraz vedenia nášho štátu a všeobecnej situácie a možno práve pre obavy o svoju existenciu sa rozhlasové stanice odmlčali. Je to moderná a najmä slobodná krajina, v ktorej žijeme, alebo je to dno samého dna, o ktorom hovorí aj rovnomenná zakázaná pieseň?

www.hl.rs

168 HODÍN

Oto Filip

tosi by mohol povedať, že to bol rok ako žiaden iný. A ktorý vlastne taký nie je? Zažili sme v ňom závany nádejí a kolobeh neistôt, no aj celý rad udalostí, silne vplývajúcich na obyvateľstvo. Patrí sa začať bilancovaním a následne prejsť k vyhliadkam na rok, z ktorého sme už začali ukrajovať. Najprv tie naj vlaňajšie udalosti: voľba Aleksandra Vučića za prezidenta Srbska a Any Brnabićovej za premiérku, rozsudok Ratkovi Mladićovi (doživotné väzenie) v haagskom tribunáli, transport šesť MiGov 29 z Moskvy, otvorenie nových prístupových kapitol a renovovanej budovy Múzea moderného umenia v Belehrade, ktorá bola desať rokov mimo prevádzky, zhoršenie vzťahov s Chorvátskom, vstup Srbskej listiny do vlády Ramusha Haradinaja, predaj veľkých štátnych podnikov – Energoprojektu a Galeniky, veľký rast dovozu mlieka a mäsa pre zrušenie ochranných poplatkov pod nátlakom EÚ, snahy o obnovenie dediny prostredníctvom revitalizácie družstiev, kríza vo vzťahoch s Macedónskom, zaradenie Srbského kola na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, dvojdňová



návšteva tureckého prezidenta Erdogana v Srbsku, schválenie Zákona o predaji pôdy cudzincom, tretia pozícia Ljubišu Preletačevića Belog v prezidentských voľbách, súdny proces v Podgorici proti občanom Srbska obvineným z účasti v pokuse o štátny prevrat v Čiernej Hore počas volebnej noci… Žiaľ, do nového roka sa prenášajú aj mnohé staré problémy, hoci sa nám v novoročnej nálade možno mohlo zdať, že je väčšina dilem za nami. Skúšok a uzlov, ktoré bude treba rozťať v záujme lepšej budúcnosti, je mnoho. Za najnáročnejšie sa označujú štyri: marcové voľby v Belehrade, zmeny Ústavy, prínos k urovnaniu problému Kosova, ako aj pokračovanie eurointegrácie. Tradične najviac turbulencií a prekvapení by mohli spôsobiť voľby. Ak sa budú konať len tie v hlavnom meste, rok by mohol byť pokojnejší, ak k nim pribudnú i republikové, je jasné, že sa ocitneme vo víre hlbších politických zmien sprevádzaných rekonfigurovaním politickej moci. Voľby sú celkove dôležité, tak pre vedenie, ktoré ich chápe ako možnosť potvrdiť už šesťročnú domináciu na spoločenskej scéne, ako aj pre opozíciu hľadajúcu pukliny v dlhoročnej koalícii pokrokárov a socialistov.

Keď ide o Kosovo, prezident Vučić oznámil, že v marci bude prezentovaný návrh líšiaci sa od najľahších východísk a vyžadujúci si boľavé kompromisy na oboch stranách. Svedectvom toho, že nepôjde o ľahký krok, je aj vyhlásenie metropolitu čiernohorsko-prímorského Amfilohija, ktorý začiatkom týždňa vyslovil obavy z toho, že politika prezidenta Srbska vedie, ako povedal, k zrade Kosova a Metóchie. Spôsobilo to lavínu búrlivých reagovaní naznačujúcich už teraz, že rok pred nami bude taký, aký bol aj predošlý: riadne napínavý. Na záver aj jedna pozitívna správa. Odborný tím pre udelenie koncesií pre Letisko Nikolu Teslu zvolil pred niekoľkými dňami najlepšiu ponuku na udelenie koncesie na spravovanie belehradského leteckého prístavu na nadchádzajúcich 25 rokov. Prvá na zozname štyroch záujemcov je francúzska spoločnosť Vinci Airports, ktorá vyrukovala so sumou približne 500 miliónov eur. Čosi sa aj v ekonomike hýbe už na štarte roka. Viac o tom, ako aj kam, či o smere, ktorú táto naberie spolu s politikou, naznačia už prvé dni a týždne pred nami. O absenciu nudy máme už od vstupu do nového roka postarané. Alebo slovami klasika: Nič nového pod slnkom tunajším.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ANA LAZUKIĆOVÁ, FOTOREPORTÉRKA NA DÔCHODKU

Stále ma to baví Oto Filip Ako prvá žena fotoreportérka v bývalej Juhoslávii a pri príležitosti životného jubilea, mali ste hlavné slovo vo výbere snímok na výstavu Objektívne... – Keď ide o fotografiu a všetko, čo s ňou súvisí, nič mi nepadne

Informačno-politický týždenník

ťažko. Táto ma totiž stále baví. Platí to, samozrejme, aj o Piatej ročnej výstave fotoreportérov s názvom ObjektivNo, prebiehajúcej v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Voľba snímok sa mi páčila aj preto, že zábery, ktoré som hodnotila, boli kvalitné. Kedysi ten možný výber nebol

vždy taký ľahký ako je dnes, keď je k dispozícii množstvo dobrých záberov. Keď ide o moje životné jubileum, na sklonku vlaňajška, presnejšie 6. decembra som dovŕšila osemdesiatku. Svoje roky netajím. Skôr naopak: som hrdá na ne. • TÝŽDEŇ •

SVET V ROKU 2017 (5)

ku ktorému sa tiež prihlásil Islamský štát, výbuch v londýnskom metre, pričom zranenia utrpelo 30 ľudí. V októbri strelec Stephen Paddock zabil v Las Vegas 59 ľudí, kým do nemocnice previezli vyše 500 ranených. Bol to najtragickejší útok strelnou zbraňou v dejinách USA. Aj k tomuto útoku sa prihlásil Islamský štát. Rovnako ako aj k ďalšiemu, keď Uzbek Sayfullo Saipov s prenajatou nákladnou dodávkou na Manhattane zabil 8 a vyše 10 ľudí zranil na newyorskom chodníku pre peších a cyklistov. Neboli to jediné masakre. V polovici októbra si tragické útoky v somálskej metropole Mogadišo vyžiadali vyše 300 obetí, kým približne toľko ľudí bolo i zranených. Tamojšia vláda zodpovednosť pripísala islamistom

z hnutia Šabáb, napojeného na sieť al-Kájda, snažiaceho sa o zvrhnutie somálskej prozápadnej vlády. A začiatkom novembra v americkom kostole v meste Sutherland Springs 26-ročný Devin Kelley zastrelil 26 ľudí. Rok 2017 zostane čiernymi písmenami zapísaný v dejinách USA. V ňom pri masakrách spôsobených strelcami zahynulo najviac ľudí. Len v dvoch, poslednej z uvedených a tej v Las Vegas až 85 ľudí. Viacerým bombovým poplachom v posledných mesiacoch roka 2017 čelila i Moskva. Tie vrchol dosiahli 6. októbra, keď si až 130 falošných bombových poplachov vyžiadali evakuáciu okolo 100 000 ľudí v hlavnom meste Ruska. Vo vlaňajšom desiatom mesiaci viaceré štáty trápili i požiare: Portugalsko a Španielsko, kde obetí bolo vyše 40, tiež americkú Kaliforniu, v ktorej oheň spôsobil smrť viac než 30 osôb. (V budúcom čísle: Od Katalánska po voľby)

čo nám autori zašlú. Myslím si, že je veľmi málo takých výstav, hlavne detskej ilustračnej tvorby vo svete, ktoré by to takto všetko naraz prezentovali počas dvoch mesiacov. K uplynulému ročníku by som povedal ešte i to, že sa prvýkrát Bienále ilustrácií Bratislava uskutočnilo v priestoroch Slovenského národného múzea. Predtým predošlých 25 ročníkov prebiehalo v Dome kultúry v strede mesta, no, žiaľ, stala sa situácia, že sme nedostali tieto

priestory v čase, keď býva bienále, takže sme hľadali náhradné riešenie. Pritúlilo nás Slovenské národné múzeum, kde sme mali priestorové podmienky vystaviť to, čo sme chceli. Niektorým sa to pozdávalo, niektorým ani nie, lebo šlo predsa o múzeum a nie o galériu. No celkovo ohlas bol veľmi dobrý. Najmä zo zahraničia, predstavitelia ktorého privítali určitú zmenu po nejakom čase, ktorá môže na bienále pozitívne vplývať.

Teroristi vyčíňali celý rok Oto Filip

äčšina vlaňajších mesiacov bola napínavá a dramatická, mimoriadne bohatá na udalosti. Okrem viacerých volieb a definitívneho brexitu, teror a horor boli často príznačnosťou uplynulého obdobia. Zvlášť od polovice roku 2014, keď dovtedy málo známa skupina Islamský štát dobyla druhé najväčšie iracké mesto Mosul. Svet sa tomu nečinne prizeral, aby krátko na to islamisti na území časti Iraku a Sýrie vyhlásili vlastný kalifát. No na ich vymazanie z mapy sú potrebné roky. Len v roku 2017 sa konečne podarilo Islamský štát významne oslabiť. V júni Mosul bol oslobodený v akciách, ktoré si vyžiadali aj tisícky civilných

obetí. Odhaduje sa, že si vojna proti Islamskému štátu vyžiadala životy asi 40-tisíc civilistov, kým okolo milión ich prišlo o domovy. Islamisti vlani prišli o takmer celé územie, no vojna proti nim sa nekončí. Radikáli totiž stále majú veľa podporovateľov. Ako vyplynulo z teroristických útokov v Európe a v USA, aj na Západe. Dokonca aj samotný Irak a Sýria majú ďaleko od vymazania radikálnych islamistov. To, že sa Islamský štát nevzdáva svojej extrémistickej politiky a teroru, ukázal napríklad útok v španielskej Barcelone 17. augusta, ktorý si vyžiadal 16 mŕtvych a 130 ranených z 19 rôznych krajín, útok v centre Bruselu 25. augusta, septembrový teroristický útok v juhoirackej Násíriji, kde bolo okolo 90 obetí,

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: MARIÁN POTROK, SEKRETARIÁT BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA (BIB)

Najťažšie je zostaviť katalóg Oto Filip

aždému, kto sa čo len trochu pohybuje vo svete detskej ilustrácie, nie je neznáme meno samostatného odborného pracovníka Ing. Mariána Potroka, pôsobiaceho v Sekretariáte BIB. Bienále je už dlhý príbeh, trvajúci vyše polstoročia, v ktorom ste aktívny celé desaťročie. Čo je vám osobne najnáročnejšie z aspektu organizačnej stránky nevšedného podujatia? – Z môjho aspektu najťažšie je zostaviť katalóg. Pretože niekedy posúvame deň, kedy dostávame ilustrácie zo zahraničia. Toho času je potom strašne málo na zostavovanie katalógu. Aj na jeho vytlačenie, lebo tento musí uzrieť svetlo sveta ešte pred bienále. Ja by som teraz vlastne čosi štatisticky povedal. V roku 2017 sme mali autorov zo 49 krajín, • TÝŽDEŇ •

počet ilustrácií detí bol vyše 100. Angažovalo sa 373 ilustrátorov a mali sme tam 488 kníh. Čiže všetko toto zosúladiť, dohromady nafotiť a vybrať ilustrácie, ktoré tam vojdú, je najťažšie. Potom je niekedy problém aj s tým, keď dostávame ilustrácie z krajín, ktoré nie sú v Európskej únii, ohľadom colného vybavovania. To znamená, že veľa zásielok musíme v tomto zmysle vybaviť, pričom tak isto stratíme veľa času. Musíme tiež platiť poplatky za to, že práce možno vystavovať. To všetko spolu je najťažšie, keď ide o prípravu celého Bienále ilustrácií Bratislava. No výsledok určite stojí za to, lebo je bienále podľa môjho názoru jedna najväčšia výstava originálnych ilustrácií z celého sveta. Stáva sa, že výstava má i 2 600 prác, a preto niekedy, keď je tu pár tisíc originálov, ani nemôžeme vystaviť všetko to,

Stevan Lenhart úradujúcim šéfredaktorom Hlasu ľudu

a základe jednomyseľného rozhodnutia členov Správnej rady NVU Hlas ľudu z 27. decembra 2017 novým úradujúcim zodpovedným redaktorom týždenníka Hlas ľudu sa stal profesor slovenského jazyka a literatúry Stevan Lenhart (1976). V Hlase ľudu začal pôsobiť ako dopisovateľ z Kovačice a Padiny na rozhraní dvoch storočí, aby v roku 2007 nastúpil do pracovného po-

meru v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu. Po viacročnom pôsobení v týždenníku v roku 2009 bol zvolený za zodpovedného redaktora mládežníckeho mesačníka Vzlet. Túto funkciu zastával dve mandátne obdobia. Od februára 2016 je i redaktorom prílohy Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru Obzory.

2 /4785/ 13. 1. 2018

Týždeň O TEMPORA...

V tieni projektového (do)financovania médií Juraj Bartoš

jednom z riadnych oznámení, ktoré vysiela Združenie novinárov Srbska (UNS), si všímame názor programovej riaditeľky BIRN. Podľa Tanje Maksićovej rozpočtovú podporu médiovým servisom treba zredukovať na minimum. Ako povedala, v ich rozpočtoch má najväčšiu položku činiť predplatné, menšiu časť príjmy z reklám a najmenej by mali získať zo štátneho rozpočtu. Zatiaľ je to práve naopak. Navyše tvrdí, že projektové financovanie je dobré. Dovolíme si povedať, že je síce dobre mierené, ibaže sa môže vyskytnúť „zásah vedľa“. Čo poznáme z početných vlaňajších prípadov (o niektorých sme informovali aj v našom týždenníku) a zdá sa, že o ne nebude núdza ani v roku, z ktorého pred necelými dvoma týždňami začalo ubúdať. Podľa údajov UNS Koalícia novinárskych a mediálnych združení (UNS, NUNS, NDNV, ANEM a Lokal pres) zazlieva mestskej rade Zaječaru, že zamietla návrh odbornej komisie a nepridelila (vraj beztak skromné) prostriedky

médiám v súlade so zákonom o verejnom informovaní. Mestská rada sa vraj vyhovára na krátku lehotu, pritom sa ale mesto Zaječar omeškalo zverejniť súbeh, takže sa koalícia dožaduje, aby určené (skromné) prostriedky z mestského rozpočtu na rok 2017 vyplatili ihneď a aby tie na rok 2018 zvýšili. Vo chvíli, keď sme písali tento Proti katastrofálnej mediálnej situácii protestovali novinári vlani v novembri aj v Novom Sade; zrejme to budú mať nahnuté aj v tomto roku článoček, z UNS prišla ďalšia informácia. Podľa nej mesto Belehrad projektov. Nepripomína nám spomínaných (v negatívnom (ešte stále?!) nevie, koľko peňazí to dávno známe „heslo“: Čakaj, kontexte) verejných činiteľov pán určí na médiové projekty v roku aby si ponáhľal; ponáhľaj, aby poslanec a predák Národnej sed2018. Ako sa uvádza, v mestskom si čakal?!“ O jeho „činorodosti“ liackej strany a účastník realitných televíznych šou Marijan Rističević rozpočte je síce na rok 2018 pre radšej pomlčíme. V UNS tiež tvrdia, že mestská sa – oznámili z UNS – vyznamemédiá vyhradené 220 miliónov dinárov (o 50 miliónov viac než správa Belehradu za posledné nal hneď na začiatku roka svojím vlani), avšak podľa rozpočtu dva roky do komisií na posúde- povestným vokabulárom (čo on, schváleného v decembri zostalo nie projektov nezvolila zástupcov prirodzene, popiera). Keď mu totiž nejasné, ako túto sumu rozvrhnú reprezentačných novinárskych novinárka VOICE Slađana Gluša koľko peňazí je určené na sú- a médiových združení a verejnosti čevićová zavolala a pýtala sa ho beh na financovanie médiových známych odborníkov na médiá. na veci súvisiace so súbehom na Nuž sa vari ani nemožno čudovať, obstarávanie poľnohospodárskej že vlani na súbehu pre médiá z be- mechanizácie, ktorý zverejnila lehradského rozpočtu 6,9 milióna vláda AP Vojvodiny, údajne ju Nikola Petkov dinárov získal projekt Združenia poslal do p... m... Predbežne ju rokových hudobníkov (!), alebo vraj zahriakol, že či si ona myslí, že 5 miliónov dostala reklamná že sa on podobá na DS, a že teda agentúra Sky Comm Group... V živej narichtoval súbeh...? spomienke máme aj skutočnosť, že Čo nám toto a ešte všeličo iné podobne ako v Belehrade, aj z roz- napovedá? Majúc na zreteli skutočpočtov viacerých vojvodinských nosť, že sa voči novinárom spupne obcí získali (nie malé) prostriedky a/lebo ignorantsky správajú nielen médiá na prinajmenšom podivné lokálni mocnári, ale aj nositelia projekty, ako i fakt, že niektoré politických a štátnych funkcií na z týchto médií boli založené – vyššej a najvyššej úrovni, domniekrátko po zverejnení súbehov, na vame sa, že nasleduje ďalší rok výdatný na pohŕdanie novinármi, ktorých potom uspeli! V tieni očakávaného projek- na urážanie médiových pracovnítového (do)financovania médií kov, čo už tradične bude úspešne na bežný rok pribúdajú i ďalšie kompenzované stenčovaním ich nepríjemnosti známe z rokov za beztak už skromných osobných nami. Azda jeden z najčastejšie rozpočtov.

Iný uhol reality

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Slovensko OD JANUÁRA 1993 SLOVENSKO JE SAMOSTATNOU KRAJINOU, VÄČŠINU SLOVÁKOV TENTO FAKT NAPĹŇA HRDOSŤOU

uzavretej skupiny elít a prepojenie politických a ekonomických špičiek. Výsledkom boli okrem iného vlaňajšie, pomerne masové protesty proti korupcii zorganizované študentmi. Koniec koncov na určité problémy v spoločnosti poukazujú aj výsledky posledných parlamentných volieb, keď sa výrazne presadili neštandardné politické subjekty vrátane extrémle zaostáva za západnou nej pravice. Európou či susedným ČesZaujímavé je aj to, ako kom, ale rozdiely sa posa Slováci s 25-ročným darilo významne znížiť. V odstupom pozerajú na súčasnosti slovenský HDP rozdelenie bývalého na obyvateľa dosahuje 94 Československa. „Narodil percent českého a 65 persom sa v Československu cent nemeckého. Zároveň a myslel som, že môj život sa Slovensko stalo automov tomto spoločnom štáte bilovou mocnosťou, keď Bez referenda: Na rozdelení Československa sa sem už prišli tri svetové definitívne dohodli Vladimír Mečiar a Václav Klaus potrvá dlhšie. To, že sme sa rozdelili a ako občanov automobilky a ďalšia svoj v brnenskej vile Tugendhat v auguste 1992 sa nás na názor nikto nezávod pomaly dokončuje. (Foto: TASR) spýtal, ma poriadne vytoVýznamné úspechy sa podarilo zaznamenať aj v oblasti vývoj pochvaľujú. Ak sa prejdete po čilo. A tento stav vytočenia trvá,“ európskej integrácie. Bratislava chudobnejších regiónoch, môžete tvrdí napríklad herec Robert Roth. je členom Európskej únie aj Se- počuť sťažovanie typické pre väčšiu Podľa prieskumov je tento názor miveroatlantickej aliancie, je súčas- časť postkomunistickej Európy. Ľu- moriadne častý, takmer 70 percent ťou takzvaného schengenského ďom chýba istoty či dobre zaplatená Slovákov stále politikom vyčíta, že priestoru, v rámci ktorého môžu práca, prekážajú im vysoké ceny. krajinu rozdelili bez predchádzavoľne prekračovať hranice, aj euro- Tak ako v týchto dňoch dolnozem- júceho referenda. Celkovo však zóny. Slovensko je tiež štandardnou skí Slováci odchádzajú pracovať dnes rozdelenie spoločného štátu demokraciou a krajina čoraz seba- do krajiny svojich predkov, mnohí za správny krok považuje takmer vedomejšie vystupuje vo viacerých Slováci zo Slovenska odišli pracovať polovica Slovákov. Na druhej strane oblastiach, napríklad v športe a v na Západ. Ďalší kritici vývoja v ére podľa prieskumu inštitútu IVO je samostatnosti poukazujú na prí- až 65 percent Slovákov hrdých na kultúre. Na druhej strane nie všetci si lišnú koncentráciu moci v rukách svoju vlasť.

Strastiplné štvrťstoročie samostatnosti Rastislav Boldocký

evídaná prosperita, vstup do Európskej únie, úspešný príbeh. V týchto dňoch, v čase 25. výročia slovenskej samostatnosti sú podobné hodnotenia obdobia nezávislosti pomerne časté. Ozývajú sa však aj skeptickejšie hlasy, ktoré poukazujú na korupciu, prílišnú koncentráciu moci či veľkú migráciu Slovákov za prácou do zahraničia. „Ak mám uvažovať o ostatných 25 rokoch, nemožno uvažovať inak, ako o najlepšom období v histórii Slovenska. Žijeme v mieri, žijeme v slobode, v demokracii a napriek nedávnej kríze, aj v období relatívneho blahobytu,“ povedal pre denník Pravda Jozef Tkáč, prezident finančnej skupiny J&T. A vôbec nejde o ojedinelý názor, najmä ekonomické štatistiky hovoria jednoznačnou rečou. V porovnaní s rokom 1993 sa hrubí domáci produkt (HDP) Slovenska zvýšil päťnásobne. V ekonomickej sile síce krajina stá-

DVE NAJVÄČŠIE SLOVENSKÉ ŠPORTOVÉ HVIEZDY MAJÚ ZA SEBOU ROK POZNAČENÝ ŠKANDÁLMI, PRED VIANOCAMI SA VŠAK DOČKALI SPRAVODLIVOSTI

Konečný verdikt: Obaja nevinní R. Boldocký

yklista Peter Sagan (27) a chodec Matej Tóth (34) v lete prežívali hotové peklo. Prvého po zrážke s Britom Markom Cavendishom vylúčili z prestížnej Tour de France, zatiaľ čo druhému dokonca hrozil niekoľkoročný dištanc pre podozrenia z dopingu. Nakoniec všetko dobre dopadlo, zodpovedné telesá v týchto dňoch oboch označili za nevinných. Napriek tomu v oboch prípadoch zostáva horká príchuť v ústach: slovenskí športovci sa síce dočkali morálneho zadosťučinenia, ale príležitosť zabojovať o ďalšie úspechy im už nikto nevráti. V špurte nešťastnej štvrtej etapy Tour de France došlo k hromadnému • SLOVENSKO •

pádu a v prvom okamihu to naozaj vyzeralo tak, že ho zapríčinil slovenský cyklistický fenomén, keď lakťom poslal Cavendisha k zemi. Spomalené zábery však jasne ukázali, že Sagan pohyboval lakťami len preto, aby si udržal rovnováhu, navyše ku kontaktu s britským jazdcom vôbec nedošlo. Traťoví komisári napriek tomu boli nemilosrdní a vylúčili Slováka z celej Tour. Sagan tak prišiel o možnosť zabojovať o rekordné šieste víťazstvo v bodovacej súťaži o zelené tričko. Rodák zo Žiliny nezúfal. Dôkladne sa pripravil na majstrovstvá sveta v nórskom Bergene a už tretíkrát po sebe sa stal majstrom sveta, vďaka čomu ho v týchto dňoch vyhlásili za slovenského športovca roka. Ale

v decembri ho potešila aj ďalšia správa. Športový arbitrážny súd označil jeho kolíziu s Cavendishom za nešťastnú a neúmyselnú. Okrem toho sa Medzinárodná cyklistická únia rozhodla aj pod vplyvom tohto incidentu zaviesť na najväčších pretekoch videorozhodcov. Ešte väčšiu drámu než Sagan prežíval olympijský víťaz z Ria v chôdzi na 50 kilometrov Matej Tóth. Niekoľko týždňov pred augustovými majstrovstvami sveta sa dozvedel, že ho vyšetrujú pre podozrenie z dopingu. Znamenalo to nielen zákaz štartu na šampionáte, ale aj hrozbu odobrania olympijského zlata. Tóthovi pritom v žiadnej z odobratých vzoriek zakázané látky neobjavili. Z dopingu ho obvinili len na

základe nepriamych dôkazov, na základe údajov z takzvaného biologického pasu. Športovcom totiž pravidelne odoberajú krv a archivujú hodnoty viacerých látok. Pokiaľ niektoré z nich zaznamenajú príliš veľké výkyvy, je tu vážne podozrenie na doping. Ale môže to byť aj dôsledok zranenia alebo netypického metabolizmu športovca. Protidopingové pravidlá sú však koncipované tak, že športovec sám musí dokazovať svoju nevinu. Matejovi Tóthovi sa to nakoniec podarilo a Medzinárodná asociácia atletických federácií jeho dôkazy uznala. Slovák tak môže znovu súťažiť. Slovenskému chodcovi sa podarilo očistiť svoje meno, určitý pocit trpkosti u neho zrejme zostane. Vzhľadom na jeho vek, majstrovstvá sveta, na ktorých neprávom neštartoval, by možno boli jeho posledné. Okrem toho obhajoba ho vyšla na 60-tisíc eur. O duševnej ujme nehovoriac.

2 /4785/ 13. 1. 2018

Ľudia a udalosti O ROZPOČTE MESTA NOVÝ SAD NA BEŽNÝ ROK

Na kapitálové účely 33,5 percenta Elena Šranková

ko to spravidla býva, na sklonku minulého roka stredobodom pozornosti najprv členov Rady pre rozpočet a financie, a potom i výborníkov Zhromaždenia mesta Nový Sad bol rozpočet Mesta Nový Sad na rok 2018. Plánované je, že rozpočet dosiahne viac ako 24 miliárd, presnejšie 24 478 953 296,04 din. Od rozpočtu schváleného v decembri roku 2016, čiže od vlaňajšieho, je vyšší o 1,446 miliardy din. Ako povedal Miloš Vučević, primátor Nového Sadu, rozpočet je dobre plánovaný, rozvojový, má silný segment kapitálových investícií, ale je i sociálne zodpovedný. Pritom je, podľa jeho slov, významné, že zdrojový rozpočet dosiahol sumu 18 580 509 674,00 din., čo je o desať percent viac než vlani. To zabezpečili vďaka vyšším príjmom z dane z príjmov, k čomu prispelo zvýšenie počtu zamestnaných, tiež väčším krytím daní z nehnuteľností, finančnou disciplínou Novosadčanov a zintenzívnením stavebníctva. Keď ide o kapitálové projekty, okrem iného sa majú začať práce na výstavbe budúceho Sentandrejského bulváru, od Ulice velebitskej po Ulicu prímorskú. Mesto tiež vyčlení 250 miliónov din. na výstavbu infraštruktúry v Čínskej štvrti a predvída sa i prízemné zriadenie rohu Bulvára cára Lazara a Bulvára oslobodenia v hodnote 300 miliónov din. Na úpravu kruhového objazdu pri ústave v Sriemskej Kamenici je plánované vyčleniť 90 miliónov a plánovaná je i výstavba kanalizácie v niektorých častiach Veternika, pokračovanie výstavby kanalizácie v Rumenke a zakončenie výstavby v Budisave. Na kapitálové účely sa vyčlení 8,151 miliardy din., čiže 33,5 percenta celkového rozpočtu. Bežné subvencie verejným podnikom budú v sume 653,8 milióna din. a kapitálové 1,303 miliardy din. Na vzdelávanie sa usmerní 4,495 miliardy, na sociálnu ochranu 1,261

www.hl.rs

miliardy, na šport, kultúru a mladých 2,375 miliardy, na zdravotníctvo 140 miliónov a na ochranu životného prostredia 2,17 miliardy din. Keď ide o realizáciu kapitálových investícií, bežný rok by mal byť úspešnejší od vlaňajšieho už aj z toho dôvodu, že sa odstránili určité technické prekážky. Očakáva sa totiž, že v marci alebo apríli otvoria novú budovu lekárskej služby prvej pomoci a zabezpečia i nové autobusy. K tomu vyfinancujú i rad ďalších prác a budú pokračovať v práci na začatých stavbách, medziiným na výstavbe hudobno-baletnej školy. Mesto k tomu zabezpečilo prostriedky na zvýšenie platov v hodnote 5 percent pre zamestnaných v mestskej správe a 10 percent pre zamestnaných v kultúre, predškolskej ustanovizni a sociálnej ochrane.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Zdražejú komunálne služby Stanislav Stupavský

piatok 29. decembra 2017 sa uskutočnilo posledné zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd v minulom roku. Do rokovacieho programu zaradili početné dôležité otázky, medzi nimi predovšetkým schválenie programov práce verejných podnikov Vodovod, Standard a Ústav pre urbanizmus. Vo svojich programoch práce na rok 2018 podniky nepríjemne prekvapili občanov rozhodnutím o 5-percentnom zvýšení ceny vody, ako aj cien komunálnych služieb poskytovaných VKP Standard. Okrem toho tri verejné podniky potešili svojich zamestnancov plánovanou výplatou jednorazovej finančnej pomoci v sume 22 620 dinárov. Riaditeľka VKP Standard Slavica Sremcová povedala, že základnou investíciou v roku 2018 má byť sanácia skládky odpadu v Šíde. Prevažnú časť finančných prostriedkov

prostredníctvom donácie zabezpečí vláda Japonska a realizácia projektu sa očakáva v druhej polovici roku 2018. Riaditeľ VP Verejné osvetlenie, služby a údržba Dušan Lastić povedal, že sa ich plány v roku 2018 vzťahujú predovšetkým na realizáciu niekoľkých investičných projektov, medzi ktorými vytýčil rekonštrukciu a výstavbu verejného osvetlenia v sídlisku Šíd východ, v okolí budovy Základnej školy Branka Radičevića v Šíde a osvetlenie železničného priechodu cez železničnú trať Belehrad – Záhreb smerom na mestečko Vašica. Riaditeľ VP Ústav pre urbanizmus Milan Jandrić uviedol, že ich základnou akciou bude vypracovanie územného plánu Obce Šíd. Ostatné body rokovacieho programu sa týkali otázok spätých s rozhodnutiami, ktoré sa vzťahujú na aktivity Zhromaždenia obce a jeho orgánov.

KULPÍN

Svetelná signalizácia v centre Katarína Gažová

okolí kulpínskej základnej školy na sklonku decembra nainštalovali signalizáciu, ktorá upozorňuje vodičov motorových vozidiel, aby spomalili rýchlosť jazdy. Postavené sú dva signalizačné stĺpy, na ktorých sa svetlo zapojí vždy vo chvíli, keď sa priblíži motorové vozidlo. Bližšie o tom Nebojša Stojisavljević, obecný dopravný inšpektor, povedal: „V decembri uplynulého roku sme začali práce na výstavbe dopravnej signalizácie v Kulpíne. Najprv sme postavili stĺpy, a potom v piatok

Informačno-politický týždenník

Svetelná signalizácia neďaleko základnej školy v záujme väčšej bezpečnosti v premávke

29. decembra sme na ne pripevnili tabule so svetelnou signalizáciou. Postavené sú vedľa už jestvujúcich dopravných značiek neďaleko základnej školy, z jednej a druhej strany vozovky v hlavnej kulpínskej ulici. V tejto časti je povolená rýchlosť jazdy 30 km za hodinu. Ak vodič dodržiava upozornenia uvedené na dopravných značkách, tak sa ukáže číslo zelenej farby, teda rýchlosť jazdy je správna a dovolená. Ak nedodržiava, ukáže sa červené číslo a upozorní vodiča, že prekročil rýchlosť. Takýmto spôsobom sa dbá na bezpečnosť predovšetkým školských detí, ktoré sa tu najčastejšie pohybujú, ale aj

ostatných občanov. Doteraz na to slúžili bežné dopravné značky a spomaľovače na vozovke. Spomenutú signalizáciu v Kulpíne sme vybudovali vďaka prostriedkom z Fondu pre bezpečnosť v premávke. Podobné zariadenia budú nainštalované aj na niektorých iných miestach.“ Ako vysvetlil inšpektor Stojisavljević, Báčskopetrovská obec dostala z pokrajiny milión dinárov s cieľom zveľadiť dopravu svetelnou signalizáciou. V nasledujúcom období aj v ostatných dedinách Báčskopetrovskej obce vybudujú svetelnú signalizáciu, podobnú tej v Kulpíne. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VODNÉ HOSPODÁRSTVO VOjVODINY (1)

Štyridsať rokov systému DTD Jaroslav Čiep

odné hospodárstvo Vojvodiny si na galaakadémii v Národnom divadle v Novom Sade pripomenulo 40 rokov od dokončenia výstavby vodného systému Dunaj – Tisa – Dunaj. Na akadémii usporiadanej začiatkom decembra 2017 a pomenovanej 40 rokov v 40 minútach sa zišli odborníci z oblasti vodného hospodárstva, spolupracovníci, kolegovia a obdivovatelia tohto dôležitého diela. Pri tejto príležitosti predstavili aj účastníkov výstavby systému, ktorí ďalším generáciám preniesli cenné skúsenosti. Vodný systém Dunaj – Tisa – Dunaj nepochybne predstavuje jeden z najväčších dosahov tohto druhu a pre svoje rôzne účely je vo svete bez obdoby, budovaný na mieru požiadaviek Vojvodiny a Vojvodinčanov. V čase výstavby v rokoch 1957 – 1977 sa hydrosystém DTD považoval za jeden z najväčších investičných projektov. S 939 km vybudovanej kanálovej siete spája 80 dedín a miest a k nemu gravituje 50 percent obyvateľstva Vojvodiny. Ako súčasť hydrosystému DTD pôso-

Prehlbovanie Veľkého kanála vedľa Kulpína v 60. rokoch minulého storočia bí 26 ústavov, 17 lodných prieplavov, päť veľkých čerpacích staníc a 86 mostov. Od svojho vzniku a počas nasledujúcich desaťročí hydrosystém DTD úspešne plnil svoju úlohu a umožňoval hospodársky a sociálny rozvoj Vojvodiny. Príprava projektu na budovanie systému kanálov, ktorý spája toky Tisy a Dunaja cez Vojvodinu, založeného na myšlienke

inžiniera a vizionára Nikolu Mirkova, trvala 10 rokov a samotná výstavba ďalších 20 rokov. Tvorcovi HSDTD inžinierovi Nikolovi Mirkovovi sa roku 1947 podarilo získať povolenie na začatie prác na budovaní systému kanálov. Po 10 rokoch dokončil projektovanie a po 20 rokoch sprevádzkovaním hrádze na Tise v blízkosti Nového Bečeja bola dokončená výstavba tohto

viacúčelového vodného systému. Vykopaných bolo 130 miliónov kubických metrov zeminy. K porovnaniu uvedieme, že počas výstavby Panamského prieplavu vykopali 179 miliónov kubických metrov zeminy. Na projektovaní a výstavbe DTD sa zúčastnilo okolo 400 inžinierov a náklady výstavby dosiahli sumu 900 miliónov eur. Z celkovej siete kanálov v dĺžke 939 kilometrov v súčasnosti je splavných 600 kilometrov. Uvedená skutočnosť ilustruje, aké veľké úsilie bolo treba vynaložiť na odvodňovanie milión a zavlažovanie 500-tisíc hektárov ornej pôdy. Zároveň bolo projektované aj zásobovanie vodou a vytvorená účinnejšia ochrana pred povodňami. K tomu sa rozvíjala aj riečna navigácia, turizmus a rekreácia. Funkcia HSDTD vzťahujúca sa na odvodňovanie sa zrealizovala takmer v úplnosti, avšak funkcia zavlažovania nedosiahla plné využitie a tento segment v posledných dvoch až troch desaťročiach, žiaľ, uviazol na vedľajšej koľaji. Foto: z archívu J. Čiepa

PREDNÁŠKY PRE POĽNOHOSPODÁROV V KULPÍNE

Pozoruhodný záujem o novinky Katarína Gažová

imné obdobie je vhodné na edukáciu poľnohospodárov. V Kulpíne prednášky z tejto oblasti už rad rokov usporadúvajú v reštaurácii Lipa. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj tejto zimy ich organizáciu majú na starosti Združenie poľnohospodárov Kulpína v čele s predsedom Milanom Popovickim a Poľnohospodárska lekáreň Agro-Zima v Kulpíne, ktorej majiteľkou je Vesna Gršićová. – Prednášky pre poľnohospodárov sme začali usporadúvať v decembri minulého roku a pokračujeme teraz v januári po sviatkoch. Aj na túto zimu sme si naplánovali, že prednášky sa budú konať dvakrát do týždňa, rovnako ako to už máme roky zachodené. Prispôsobujeme sa pritom predovšetkým termínom, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ktoré zodpovedajú prednášateľom, aby sme poľnohospodárom mohli ponúknuť to, čo ich z oblasti poľnohospodárstva najväčšmi zaujíma. Počas tohto edukačného zimného obdobia sa nám predstavia viaceré spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou osiva, tiež ochranných prostriedkov a minerálnych hnojív. Dobrá návštevnosť poľnohospodárskych Tak v decembri prednášok v Kulpíne sortiment svojich výrobkov kulpínskym poľnohos- DEKALB. Poľnohospodári sa zúčastpodárom prezentovala spoločnosť ňujú na prednáškach a aktívne sa

zapájajú do diskusie, nadobúdajú nové poznatky, oboznamujú sa s novinkami, – vysvetlila Gršićová. Na stretnutiach v reštaurácii Lipa sa poľnohospodári edukujú v zimnom období, keď majú najviac voľného času. Zároveň majú príležitosť spolu si posedieť v družnom rozhovore a navzájom si vymeniť skúsenosti, tak zo spomenutých oblastí semenárstva, použitia ochranných chemických prostriedkov, prihnojovania pôdy, ako aj v súvislosti s inými aktuálnymi témami z oblasti poľnohospodárstva.

2 /4785/ 13. 1. 2018

Ľudia a udalosti POĽNOHOSPODÁR MICHAL MIHÁĽ Z TITELA TVRDÍ

Neboj sa riedkej kukurice a hustého žita Vladimír Hudec

a nemohol som načas intervenovať. Pravdaže, bola polícia, zistili sme aj äčšina poľnohospodárov v Srb- kto to urobil a uvidíme, čo bude ďalej. sku si na minulý rok bude spomíNáš spolubesedník slušnú úrodu nať podľa katastrofálneho sucha aj v podmienkach sucha vysvetľuje a viac než skromnej úrody predovšetkým osevným takmer všetkých plodín postupom a uplatnením okrem pšenice. Titelčan agrotechniky. Michal Miháľ sa však ne− Tak kukuricu, ako aj sťažuje. Naopak. sóju som sial do pôdy, − Napriek suchu úrov ktorej rok predtým bola da bola celkom slušná, pšenica. Okrem toho moja − hovorí. – Priemerne z pôda je dobre vyhnojená jutra urodilo vyše troch maštaľným hnojom, lebo ton kukurice a 1,5 tony Michal Miháľ sa zaoberám ovčiarstvom. sóje. Vzhľadom na to, aké Rozhodujúce však podľa zlé počasie sme mali, je to výborná mojej mienky bolo to, že som pôdu úroda, ibaže som mal problémy so na sejbu pripravil hneď po orbe, čiže zlodejmi. Na parcele rozlohy 10 jutár ešte v jeseň, takže som na jar iba sial. zapálili kukuricu a kým som zbadal, Tým som zachoval vlahu v pôde. Sejčo sa deje, asi polovicu, najmenej 8 bu som vykonal už v prvých dňoch ton, aj pozbierali a odniesli. Ja som apríla. Okrem toho kukuricu spravidla vtedy v Bielom Blate sial pšenicu sejem redšie, na vzdialenosť 32 cm,

Chovu oviec sa nechce vzdať čo sa teraz ukázalo ako dobré. Nie náhodou naši starí hovorili: Neboj sa riedkej kukurice a hustého žita. Michal Miháľ sa zaoberá aj dobytkárstvom. Chová ovce. Jeho stádo nie je síce veľké, počíta iba 11 oviec, avšak hovorí, že z tejto výroby, predovšetkým z predaja jahniat, sa dá slušne zarobiť. Zárobok by bol ešte lepší, keby ovce mohol vypúšťať na pastvu, avšak v Titeli nieto pasienkov. Michal Miháľ si penziu zarobil ako elektrikár a súbežne s tým sa zaoberal

aj poľnohospodárstvom. Po odchode do dôchodku pôdu v Titeli dá do prenájmu a už tejto jari sa plánuje presťahovať do rodného Bieleho Blata, kde tiež vlastní dom a pôdu. V Bielom Blate sa chce venovať dobytkárstvu. Okrem oviec plánuje pestovať aj kravy, nie kvôli mlieku, ale na reprodukciu teliec. − Výroba mlieka sa vonkoncom neopláca. To je už dokázané. Opláca sa však chovať kravy kvôli reprodukcii teliec. Teľa na trhu stojí až 500 eur a pritom si doň takmer nič nevložil, ibaže si choval kravu, ktorá ho kŕmila. Keď teľa prestane cicať, predáš ho a zostane ti krava, s ktorou zopakuješ reprodukčný cyklus a tak dokola, − kalkuluje náš spolubesedník. − Okrem toho plánujem pestovať svine mangulice. Mám ich aj tu v Titeli a aj tejto zimy som ich bez problémov predal za 2 eurá/kg. Nie sú náročné na chov, vždy ich možno predať za slušnú cenu. Aj po výrobkoch z mäsa mangulice je ozaj veľký dopyt. Mám rád prácu s dobytkom a kým mi to sily dovolia, mienim sa tomu venovať, a tak tráviť dôchodcovské dni.

ZABÍJAČKY U VŔBOVCOV V HAJDUŠICI

Spojenie tradičného a moderného V. Hudec

kým spôsob čistenia svíň, takže dnes už málokto sviňu opaľuje slamou, ale ju v koryte obarí horúcou vodou. Okrem toho tí, ktorí zabíjačky organizujú doma, majú na to zodpovedajúcu miestnosť a nevyhnutné

nešné zabíjačky sa v mnohom nepodobajú tým spred 50 rokov. Nová uponáhľaná doba, zaneprázdnenosť ľudí pracovnými povinnosťami, ale aj nedostatok majstrov, ktorí by tú prácu vykonali doma, sú základné príčiny, prečo sa zabíjačky presťahovali do mäsiarní, v ktorých mäsiar spracuje mäso, vyrobí klobásy a iné výrobky podľa želania zákazníka. Sú však rodiny, ktoré zostali verné tradičným zabíjačkám v kruhu príbuzných, Neupúšťajú od tradičného vyzdvihujúc do po- opaľovania svíň slamou predia kamarátenie, ktoré ony so sebou spravidla pri- pomôcky – elektrický strojček na nášajú. Predsa aj tieto zabíjačky sa mletie mäsa, niektorí aj miešačku, podstatne líšia od tých spred 30 modernejšie delá na nadievanie a viac rokov. Zmenil sa predovšet- klobás...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V rodine Vŕbovej sa nezriekajú zabíjačky v kruhu príbuzných, avšak ich zabíjačky sú spojením tradičného a moderného. Aj naďalej totiž sviňu zbavujú srsti len a len opaľovaním slamou. Mäso z opálenej svine má vraj zvláštnu chuť a nieto nič chutnejšie od Moderný stroj sa dá aj takto použiť takto upečenej kožky. Konečne aj tlačenka (po haj- s postavovaním tzv. šibenice, ale vyudušicky matejok) je omnoho chut- žívajú vymoženosti vysokozdvižného nejšia. Opaľovanie má na starosti vozíka, ktorý si pred niekoľkými rokmi hlava rodiny – Milko, ktorý sa tomu zadovážili ako pomôcku v poľnonaučil od svojho otca Ondreja a svoju hospodárstve. Toto je však ojedinelý zručnosť už preniesol na synov Igora prípad, a to si určite nemôže dovoliť a Andreja. Po opálení sviňu, samo- každý, takže „šibenice“ sú aj naďalej zrejme, treba dôkladne umyť, čo sa nenahraditeľným zariadením, na omnoho ľahšie robí, keď je vo visiacej ktoré sa svine buď obarené, alebo polohe. U Vŕbovcov sa však netrápia opálené zavesia, aby sa ľahšie umyli. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVOSADSKÝ VEĽTRH NA ROZHRANÍ DVOCH ROKOV

V znamení slova viac

či Veľtrhu turizmu o 30 percent. Veľtrhová a kongresová činnosť má najvýraznejší, takmer trojštvrtinový podiel (73 percent) v celkových príjmoch. A keďže si aj vo veľtrhovej sfére trh stále žiada čosi nové, logické je, že boli zmeny aj na tomto pláne. Ukážkou sú podujatia nového dáta, ako Veľtrh pre dôchodcov, Október fest, prvý Veľtrh pre hospodárstvo, Mlynársko-pekársky veľtrh. Rovnako ako Belehradský veľtrh, ktorého mottom je: Miesto, ktoré uviedol celý svet, aj Novosadský veľtrh by sa mohol hrdiť takýmito alebo podobnými heslami. Zvlášť v máji, keď desiatky tisíc návštevníkov začnú prúdiť jeho bránami počas týždňového Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu. Ten,

Pohľad zvonku

Oto Filip

rvé dva mesiace v roku sú azda jediným obdobím, keď na Novosadskom veľtrhu nevládne obvyklý ruch. Je to čas, keď sa sumarizujú dosiahnuté výsledky, robia plány na budúce obdobie, chystajú zmeny: od organizácie práce po infraštruktúru. Na už tradičnom stretnutí s novinármi na sklonku vlaňajšieho roka generálny riaditeľ veľtrhu Mr. Slobodan Cvetković s uspokojením O ubytovanie je postarané kvitoval, že spoločnosť, v čele ktorej je, už tretí rok zaradom dosahuje Keďže je však známe, že každý kladné hospodárske výsledky. Ich dinár získaný na veľtrhu treba pre spoločným menovateľom je slovko nepriame príjmy viackrát znásobiť, je viac: viac návštevníkov, viac vysta- jasné, že z veľtrhových aktivít v roku vovateľov, viac štvorcových metrov 2017 riadne ťažila Európska metvýstavných priestorov, viac podujatiami zaplnených dní. Základnou oporou do budúcna sú vlaňajšie podnikateľské príjmy prevyšujúce 600 miliónov dinárov, čo je o osem percent viac než v roku 2016, ako aj čistý zisk v sume 40 miliónov dinárov. Čo prakticky znamená aj viac investícií do nehnuteľností, rast hodnoty veľtrhu na trhu a dobré predpoklady na stabilizovanie podnikania Komplex na mieru nového storočia na dlhšie dráhy. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z veľtrhu ťaží aj Nový Sad

v poradí osemdesiatypiaty, bude prebiehať od 15. do 21. mája. V roku, z dní ktorého si už ukrajujeme, veľtrhové aktivity odštartujú už 1. a 2. marca Medzinárodnými dňami energetiky a investícií, aby v marci pokračovali Medzinárodným veľtrhom kníh, Art expom a Veľtrhom vzdelávania. V decembri sa skončia druhým veľtrhom s názvom Veda pre hospodárstvo. Ak v roku 2017 veľtrhových dní bolo takmer

ropola kultúry na rok 2021 − Nový Sad. Odhaduje sa, že z nich vlani získal takmer päť miliárd dinárov, alebo takých 400 miliónov dinárov viac ako v roku 2016. Je to následkom osemnástich veľtrhov a výstav, ako aj toho, že sa v Kongresovom Master stredisku konalo takmer 190 udalostí, že veľtrh navštívilo vyše Pred hlavným vchodom 300 000 ľudí, že sa výstavné priestory zväčšili osemdesiat, treba očakávať, že o 23 percent. Len na ilustráciu ich v mesiacoch pred nami bude možno uviesť, že na Salóne ešte viac. Slovom, veľtrh zostáva kníh bolo až o 50 percent miestom, na ktoré všetci radi a často viac návštevníkov než pred- chodia. Tak vystavovatelia, ako i návvlani, na jubilujúcom Loriste števníci. 2 /4785/ 13. 1. 2018

Ľudia a udalosti NAŠA ANKETA V PADINE A V KOVAČICI

Novoročné priania a želania Anička Chalupová

končil sa ešte jeden rok a sviatočná trma-vrma pomaly doznieva. To znamená, že je pravá chvíľa na plánovanie činnosti, či už v inštitúciách, lokálnych samosprávach, združeniach a iných subjektoch, alebo v živote jednotlivcov. Stanovili ste si už aj vy novoročné plány? V súvislosti s danou témou Padinčania a Kovačičania uviedli tieto svoje priania a želania: Anna Koláriková

mimo Srbska, podobne bolo aj so mnou. Určitú dobu som pobudla na dočasnej práci v Čiernej Hore. No rok 2017 priniesol aj radosť do našej rodiny. Dcéra zakončila základné štúdium na Filozofickej fakulte v Novom Sade a syn skončil strednú školu. Mám nádej, že aj rok 2018 bude dobrý. Ak mi zdravie bude žičiť, tak plánujem zasa odísť za prácou do Čiernej Hory. Dúfam, že sa aj dcéra zamestná vo svojom odbore. Najviac však celej svojej rodine a všetkým ľuďom prajem zdravie a mnoho radosti.

Martina Valentová

Martina Valentová, vychovávateľka z Padiny: − V prvom rade si prajem, aby tohto roku v každej časti sveta vládlo pozitívum. Aby sme sa nikde nenáhlili, vždy si našli času stretnúť sa so svojimi najmilšími, cestovali, venovali sa kultúre a umeniu. Aj aby sme sa neustále zdokonaľovali, jeden druhému sa na ulici usmiali, zlé veci odpustili. A nielen aby sme sa pamätali na krásne časy, ale ich znova vytvárali. K tomu ešte, aby sme sa ničoho nebáli, ale smelo sa s problémom popasovali. Prajem si, aby sme boli zdraví, šťastní a milovaní. Všetko iné môže počkať. Anna Koláriková, domáca z Padiny: − Myslím si, že minulý rok pre mňa nebol až taký zlý. Keďže je situácia taká, aká je, ľudia si prácu hľadajú

www.hl.rs

Vladimír Povolný

Vladimír Povolný, podnikateľ z Padiny: − Predovšetkým prajem všetkým dobré zdravie, lebo bez neho ani materiálne veci nemajú význam. Zároveň prajem všetkým dobrú prácu, aby sa u nás v štáte trošku zmenila neprajná ekonomická situácia, aby mladí nemuseli

Informačno-politický týždenník

húfne odchádzať za prácou do zahraničia. Veď 90 % mladých odchádza z finančných dôvodov. Zostali by tu, keby mali lepšie životné podmienky. To je možné len v prípade, že sa zmení celé vedenie, včítane všetkých tých, čo boli pri moci od minulého storočia, a na dôležité pozície prídu mladí ľudia, ktorí inak chápu dnešný moderný svet. To si ja želám. Predstavujem si, že by to mohlo byť už v tomto roku, aby sme si rok 2018 pamätali po niečom dobrom.

Jaroslav Poliak

Jaroslav Poliak, zeleninár z Kovačice: − V novom roku 2018 želám všetkým dobré zdravie, pohodlie a šťastie. Prajem nám všetkým prácu a pracovné miesta bez straníckej legitimácie, tiež platy hodné človeka a nie sociálky. Každému želám dovolenku, buď pri mori alebo v horách, tiež zdravotnú ochranu v ustanovizniach, pre ktoré vyčleňujeme daň. Želám nám takú cenu obilia, aby sa z nej dalo žiť. Prajem nám menej politikov a darmožráčov, čím menej tých, čo sa nám usilujú pomôcť (zapríčinili nám len väčšiu škodu). Želám nám, aby nás bolo čím viac, aby mladí neodchádzali z tohto štátu. Aby sa už našiel niekto, kto nám vráti šťastné časy, lepší život tu, kde sme, a nie v zahraničí.

V novom roku 2018 nám želám radosť a mladosť.

Zuzana Tomášová

Zuzana Tomášová, penzistka z Kovačice: − Čo povedať? Skončila som rok 2017 a nový začínam s chorobou.... Dúfam, že to nie je až taká vážna, ale len taká dosť vytrvalá a vyčerpávajúca choroba. Smeruje však k lepšiemu a nech vytrvá v tom. Len nech mám sily do roboty. Keď ide o moje priania do nového roku, tak by som si želala, podobne ako aj v minulom, čím viac času stráveného v kruhu mojich najmilších detí a najmä mojich vnúčeniec: 6-ročnej Tey a dvojročných šarvancov Erika, Jána a Niny. Sú mojou radosťou a životnou náplňou. Ako asi každý, tak aj ja si želám spokojnejší a istejší život, bez stresov a obáv o zajtrajšok, tiež finančnú istotu, zdravotnú ochranu... Kiežby v tomto roku bolo menej tých mladých (aj tých trošku starších) ľudí, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia. Z toho mám až strach, keď si uvedomím, ako sa naše prostredia náhle zmenšujú. Pre seba by som si priala možnosť odísť počas leta na dovolenku k moru a v týchto zimných mesiacoch sa venovať kolkaniu na tradičných športovo-rekreačných hrách vo vynovenej kolkárni (mám nádej, že mi zdravie bude žičiť). Pravda, mám ešte hodne drobných želaní, ktoré život znamenajú, ale všetky sú späté s mojimi deťmi. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SILVESTROVANIE V PETROVCI

Bez programu na námestí Jaroslav Čiep

decembri minulého roku sme sa minuli so zimnými radovánkami, lebo nebolo ani snehu, ani teploty, dokonca ani v noci, neklesli pod bod mrazu. Takisto sme sa minuli aj s bielymi Vianocami. Snehu bolo tak asi na jeden deň, ale ešte začiatkom decembra. Petrovčania sa posledného decembrového dňa uplynulého roku minuli dokonca aj s organizovaným vítaním nového roku, na aké svojich občanov v predchádzajúcich rokoch zvykla lokálna samospráva. Programy usporadúvané na Námestí slobody nebývali síce príliš veľkolepé, ale predsa sa tam každý rok zoskupil značný počet ľudí, ktorí spoločne vítali nový rok pri hudbe, zábave a ohňostroji. O stromčekoch, aké iba v hlavnom meste vlani údajne objednali za 83 000

eur, v Petrovci ani neslýchali, rovnako ako ani o miliónových honorároch, aké v Belehrade poberajú hudobníci vystupujúci na javisku. Čelní ľudia lokálnej

im podarilo minúť na iné ciele. Napríklad na kúpu dvoch nových automobilov škodoviek. Petrovčania prevažne silvestrovali doma, na rodinných

Namiesto fotografie prázdneho námestia záber z rozlúčky so starým rokom v Zelenom kútiku

samosprávy vynechanie organizovaného silvestrovania na námestí ospravedlňovali suchotami v pokladnici obecného rozpočtu. Pravdaže, financie sa

či kamarátskych a susedských zábavách. Iba jednotlivé kaviarne vítali hostí, prevažne mladšieho veku. Tí trochu starší, ktorí chceli odísť do väčšej spoločnosti,

odišli silvestrovať do Kysáča a Kulpína. Jednotliví podnikatelia a členovia Obecnej rady aj do zahraničia. Niekoľko desiatok Petrovčanov na prelome dvoch rokov, tesne pred príchodom Nového roka, sa stretlo v evanjelickom kostole, kde s farárom Jánom Vidom pesničkami a modlitbou sebe a ostatným popriali požehnaný a pokojný nastávajúci rok. Práve v tom čase vonku v strede Petrovca bolo počuť rachot delobuchov a vidieť záblesky ohňostrojov, ktoré jednotlivci odpaľovali presne o polnoci. Rozlúčku so starým rokom v prírode obyvatelia časti Petrovca Sejky aj tentoraz usporiadali vo svojom pekne upravenom Zelenom kútiku pod svahom kanála. Pri horúcom varenom vínku či čaji s rumom a pri všelijakých slaných a sladkých dobrotách sa stretli 31. decembra napoludnie, aby sa v spoločnosti pobavili, pozhovárali, zhodnotili práve sa končiaci rok, ale aj aby sa tichou spomienkou a minútkou ticha rozlúčili s dvoma susedmi a kamarátmi, ktorí ich opustili na sklonku roka.

NEKAŽDODENNÝ PRÍBEH V JÁNOŠÍCKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Znehodnotená žiacka práca Vladimír Hudec

edzi početné projekty žiakov Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku a ich profesorky technickej výchovy Martiny Berzovej patrí vyhotovenie solárnej žiarovky. – Kolega Jaroslav Halabrín mi vyrozprával, že v televíznom vysielaní Vice videl, ako v Indii za pomoci fľaše, v ktorej je voda a vybieľovač, umiestnenej na streche domu, osvetľujú miestnosti. Údajne taká fľaša dáva rovnaké svetlo ako žiarovka sily 60 W. S deťmi sme to vyskúšali tak, že sme miestnosť improvizovali z kartónu a podarilo sa. Posmelení týmto úspechom podobný pokus sme vykonali aj s veľkým sudom, a to sa nám takisto vydarilo. Sud so solárnou žiarovkou sme postavili na • ĽUDIA A UDALOSTI •

dvor, kde mal byť súčasťou nášho ekoplanetária. Žiaľ, niekomu to prekážalo, takže fľašu jednoducho kmásal dovtedy, kým nespadla do suda. Tým bol projekt vážne poškodený, – vysvetlila Berzová. Vďaka videokamerám, ktorými je škola vybavená, páchateľa rýchlo odhalili. Ide o bývalého žiaka tejto školy, ktorý aj predtým robil problémy a na jeho správanie upozornili rodičov. – Škoda síce nie je veľká. Dá sa to napraviť, ibaže my sme sa s tým projektom prihlásili na súbeh Energia je všade vôkol nás, ktorého podstatou je poukázať na možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie, v danom prípade slnečnej energie. Prihlášku spolu s prezentáciou sme zaslali na súbeh a keby teraz prišla komisia kontrolovať, mohli by sme ukázať

Jánošícka solárna žiarovka pred poškodením a po ňom

iba sud s dierou v strede, ale bez fľaše, resp. žiarovky, ktorá je stredobodom projektu, – hovorí. Nezodpovedný mladík nespôsobil teda hmotnú škodu, vyčíslenú

tisícami dinárov či eur. Omnoho väčšiu škodu však spôsobil tým, že znehodnotil a zničil prácu žiakov a ich profesorov, a tak vyvolal ich ozaj veľké sklamanie.

2 /4785/ 13. 1. 2018

Ľudia a udalosti NA ZAČIATKU ROKA

Z binguľských matrík Danuška Berediová

2016 sa narodili o dve deti menej, počinku vyprevadil 6 zosnulých, teda 7. a to 5 mužov a 1 ženu. Pokrstené odľa sčítania obyvateľstva Binguľská matrikárka Melanija boli 4 deti – traja chlapci a jedno z roku 2011 Binguľa má 732 Ćosićová zosobášila iba jeden dievča, avšak deti nie sú narodené obyvateľov, z čoho asi 300 manželský pár: Slavka v minulom roku, Slovákov. Rovnako ako z iných Bogojevca (1989) a Bilsú staršie. V roku dedín vo Vojvodine, aj z Bingu- janu Ćosićovú (1991), 2016 boli pokrsle odchádzajú, zvlášť Slováci, obaja sú z Bingule. V tení dvaja chlapci, za prácou na obaja narodení roku 2016 sa Slovensko. Priesobášili 4 manv uvedenom merný vek obyželské páry. roku. Na rozdiel vateľstva je 42,2 Spolu zood roku 2016, keď rokov. V prvých snulých v roku sa v evanjelickom dňoch nového 2017 bolo 17 kostole sobášili 3 roku 2017 údaosôb. Niektorí páry, v minulom je z binguľských zomreli doma, roku nebol ani matrík nám zaniektorí v nejeden sobáš. slal Darko Bábeľa mocniciach Rímskokatolícz Bingule. v Sriemskej Mitky kňaz pochoval Začneme tými rovici, Sriemdvoch zosnulých Najstaršia Slovenka krajšími údajmi, skej Kamenici v Binguli Katarína – jedného muža teda počtom a v Slankame- Martinková, 87-ročná a jednu ženu. narodených. ne. Najstarší Pravoslávny faV uplynulom zosnulí boli narode- rár v Binguli, jerej Branislav Lukić roku v Binguli Najstaršia Binguľčanka ní roku 1930 (Pavle Čiz- k večnému odpočinku vyprevadil bolo narodených Milena Markanov tohto mić a Dobrivoj Nedić) 9 osôb, a to 7 mužov a 2 ženy. 9 detí – 4 chlapci roku dovŕši 93 rokov a najmladšia zosnulá Najstarší žijúci manželský pár a 5 dievčat. Všetbola narodená roku 1985 v Binguli sú Branko (1926) a Miky deti sa narodili v nemocnici v (Mira Milovanović). lena (1925) Markanovci. Sobášili Sriemskej Mitrovici. Rodičia im Farár – administrátor binguľ- sa v roku 1958. Okrem nich ďalšie dali nasledujúce mená: Mihajlo, ského evanjelického cirkevného dva najstaršie manželské páry sú Uglješa, Miroslav, Vuk, Milica, Mia, zboru Igor Feldy, zborový farár Samuel Galádik (1937) a Anna, rod. Marija, Dunja a Branislava. V roku v Starej Pazove, k večnému od- Tanciková (1939), sobášení v roku

1957, teda v manželstve sú 61 rokov, ako aj Michal Uhlík (1935) a Katarína, rod. Valachová (1936), sobášení v roku 1958 a v manželstve žijú 60 rokov. Manželia, ktorí spolu žijú až 67 rokov, sú Juraj Macko (1933) a Elena, rod. Ďurková. Sobášili sa v roku 1951 v Binguli, ale dlhý rad rokov žijú v Novom Sade.

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Peňažná podpora. V prvých dňoch nového roku 2018 predseda Obce Šíd Predrag Vuković informoval novinárov, že republiková vláda rozhodla poskytnúť peňažnú pomoc v sume 30 000 000 din. Peniaze vyčlenili z rezervného fondu republikového rozpočtu a prakticky sú už dostupné obecným orgánom. Vuković ďalej povedal, že vláda Srbska schválila toto rozhodnutie ako odpoveď na pôsobenie Šídskej obce, ktorá sa v predchádzajúcich dvoch rokoch nehlásila s požiadavkou o pomoc a o schválenie úverov z republikových fondov. Získané peniaze sa použijú na úpravu priemyselnej zóny pri diaľnici Belehrad – Záhreb, ktorá podľa plánu má v tomto roku začať s prácou. St. S.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

-ó-ó!!! Ratujte, ľudia boží, pomáhajte, mne nešťastnému, lebo ma tu na tvári miesta porantá – porazí! Óóóó... Ó! Neviem, ako je s vami, mňa ale naskutku, došľaka! Trafí šľak! Lebo mi nesvitlo v pravej chvíli (a či ja môžem za to, že som raz taký?!; veď aj Náš Znamenitý Pán Doktor povedali, že mi to odjakživa myslelo a myslí pomalšie), čo mi svitnúť muselo a malo! A tak tu teraz celý frustrovaný nekresťansky búcham na tento môj pougársky bubon, celý bez seba! Bum-bum-bum! Som ja ale chruňo! Od istého času nepočúvam správy v rozhlase, ani

www.hl.rs

v televízii, nečítam noviny. Ba nezakášam do špajze, ani nenazízam do chladničky. No a tak sa mi len včera – predvčerom šuchli čestné prezidentské slová. Alebo to bolo iba echo už kedysi predtým vyrieknutých slov?! Neviem, nerozumiem, nechápem, nepáli mi to! Som z toho jeleň! Nie, nie – zatiaľ aspoň len dúfam, žijem v nádeji, nie Ten Jeleň, ktorého si aj Pán-i ambasádor-i berie-berú na mušku. Som proste ako onen jeleň, ktorý hľadí-hľadí-a hľadí a nič mu nie je jasné... Vy ste určite počuť – počuli už skôr, no a tak... Viete, dozaista je vám známe, že náš pán prezident Vučić toť vyhlásil,

Informačno-politický týždenník

že NA KONCI ROKU 2018 priemerný plat bude 500 eur! Áno: päťsto! Teda: PÄŤSTO! Eur. Veru EUR, nie dinárov! No a tak, ja nešťastný, zúrim a zúfam a zúfam a zúrim, že som správnu informáciu (Ó, čo som ja len za pougára, anciáša mi môjho! Prepáčia mi, že tu kľajem a nariekam, kým peso s ...ou uteká) neobdržal v správnej chvíli. Bol by som býval, a veru s predstihom, napísal primeraný list Pánovi Dedovi Mrázovi. Alebo Pani Lucke. Či trebárs Pánovi Mikulášovi. List s Prosbou na konci listu, v ktorej Prosbe by som ich poprosil, aby Tam Hore vyprosili – zariadili vec tak, aby aktuálny rok

MMXVIII podľa julišgregoriš kalendára plynul rýchlo-rýchle-rýchlejšie-najrýchlejšie ako je len možné! A aby sme ho čím skôr lapili za Ten nedozerne ďaleký Koniec. Alebo aby sa nám rôčik 2018, namiesto na začiatku, hneď a razom ukázal V Plnej Kráse Svojho Konca. Tak by sme, čo nevidieť, počítali prisľúbených priemerných 500 eurJ! Vari sú medzi nami takí, ktorí v Ne neveria!? Ak sú, nech horia! Ja veruže verím. Keď to povedal Náš Pán Prezident, Verím. A ešte ako! Kto mi ne(u)verí, beda mi! Beda! Mu. To jest mi...! Teda nám! BUM! • ĽUDIA A UDALOSTI •

VLAŇAJŠIE AKTIVITY KULPÍNSKEHO ZDRUŽENIA OBJATIE

Práca v prospech detí Katarína Gažová

sobotu 6. januára, vo sviatok Troch kráľov, Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie v Kulpíne usporiadalo vo svojich miestnostiach v Muzeálnom komplexe výročné zhromaždenie. Okrem členov združenia prítomní boli aj ich hostia. Predsedníčka Jarmila Zelenáková sa po zvítaní zmienila o práci tohto združenia, ktoré v Kulpíne pôsobí tri roky. Členovia združenia sa stretávajú najmenej trikrát týždenne, dakedy aj častejšie, vlastne vždy, keď deti zo združenia pocítia potrebu po spoločnosti a kamarátení. Počas roka združenie realizovalo početné aktivity, pričom niektoré organizovali v rámci združenia a niektoré mimo neho. Zapájali sa aj do podujatí v Kulpíne, na úrovni Obce Báčsky Petrovec a v iných mestách. S cieľom zútulniť priesto-

ry, kde sídlia, kúpili si nové rekvizity na rôzne športové aktivity, aby sa na stretnutiach mohli trochu pobaviť a rekreovať. Zaobstarali si aj rôzne iné veci, všetko v prospech lepšieho pôsobenia. Miestnosti si upravovali sami, v snahe vytvoriť čím príjemnejšie

prostredie. Absolvovali niekoľko návštev Nového Sadu, pobudli na Čeneji. V bežnom roku 2018 si tiež naplánovali niekoľko zájazdov. Samozrejme, plánujú sa venovať aj výrobe rôznych ozdôb k sviatkom. Predsedníčka Zelenáková sa zmienila aj o finančnej stránke Predsedníčka združenia Jarmila Zelenáková

združenia. Vlani z obce dostali 120-tisíc dinárov, ktoré sa im podarilo maximálne využiť. Časť prostriedkov získali z predaja vianočných a novoročných ozdôb, ktoré spoločne vyhotovili členovia. Vlaňajší rok predsedníčka zhodnotila ako úspešný, v čom ju podporili aj ostatní členovia. Kamarátenie prítomných pokračovalo po výročnom zasadnutí pri fazuli a pampúchoch, ako je to na sviatok Troch kráľov zvykom.

Z výročného stretnutia v Objatí

PREDSTAVUJEME ZDRUŽENIE PENZISTOV ZLATÁ OÁZA ZO STAREJ PAZOVY

Rozvíjajú bohatú činnosť Anna Lešťanová

taropazovské Združenie penzistov Zlatá oáza (Zlatna oaza) vzniklo v roku 2013 a toho času počíta 160 členov. Patrí medzi masovejšie združenia penzistov na území obce, keďže tam pôsobia ešte dve združenia tohto druhu. Podľa slov Nedeljka Radišića, predsedu Združenia penzistov Zlatá oáza, za takmer päť rokov úspešného pôsobenia rozvinuli bohatú a rozmanitú činnosť. „Je to jedna veľká rodina. Všetci členovia sú veľmi aktívni a pravidelne sa zúčastňujú na podujatiach, ktoré usporadúvame na základe nášho programu práce,“ akcentoval predseda Radišić, ktorý je inak veľkým humanistom a patrí medzi tamojších zlatých darcov krvi. Túto drahocennú tekutinu daroval až 179-krát, vďaka • ĽUDIA A UDALOSTI •

čomu si ho všetci nú zložku, lebo veľmi vážia, lebo vraj zistili, že niektorí členovia svojimi skvelými skutkami mnonedostatočne hým zachránil poznajú svoju život. Keď niekto krajinu. Samosúrne potreboval zrejme, pravidelpomoc, v Miestne navštevujú nej organizácii svojich chorých Červeného kríža členov. v Starej Pazove Dvere združevždy vedeli, že sa nia sú otvorené na Nedeljka Radivo štvrtok a v šića môžu spopiatok v predpoľahnúť. Pod jeho ludňajších hovedením Zlatá Nedeljko Radišić dinách v miestoáza dobre hosnostiach MS, kde podári. Miestnosti tohto združenia mávajú aj pravidelné zasadnutia penzistov sa nachádzajú v budove najužšieho vedenia združenia. Miestneho spoločenstva. Masovejšie aktivity, medzi ktoré V rámci svojej bohatej činnosti patrilo aj nedávne vítanie nového usporadúvajú pravidelné kama- roka, usporadúvajú v miestnosrátenia, tanečné zábavy, oslavy tiach tamojšieho šachového klubu menín a iných sviatkov, chodia na poschodí športovej haly v Ulici na výlety, ktoré majú aj edukač- Branka Radičevića. Pazovským

šachistom sú veľmi vďační za dobrú spoluprácu a za to, že im vyšli v ústrety a poskytli miestnosti na použitie. Treba poznamenať, že práve nejestvovanie adekvátneho väčšieho priestoru v Starej Pazove je azda najväčším problémom tak tohto, ako aj ostatných dvoch združení penzistov. V tejto súvislosti Nedeljko Radišić uviedol, že toto prostredie potrebuje jeden väčší domov penzistov, ktorí by mohli používať všetci, lebo penzistom v ich veku nie je vôbec ľahko sťahovať sa z jedného kúta do druhého vždy vtedy, keď usporiadajú nejaké masovejšie podujatie pre členov a ich hostí. Staropazovské Združenie penzistov Zlatá oáza pekne spolupracuje s niekoľkými sesterskými cezpoľnými združeniami, napr. so združením penzistov v Kovačici, Smederevskej Palanke, Jagodine...

2 /4785/ 13. 1. 2018

Ľudia a udalosti K NEDÁVNEJ VÝSTAVE FOTOGRAFIÍ GORANA MULIĆA NA NOVOSADSKOM NÁMESTÍ SLOBODY

Krása Vojvodiny Oto Filip

ové dni prichádzajú, nové podujatia a akcie pribúdajú. Medzi tie, ktoré sa úspešne ujali a veľmi rýchlo dostali do povedomia a spomienok nielen Novosadčanov, ale i návštev-

nik Gorana Mulića (1959), ktoré boli vystavené v druhej polovici decembra. Bol to i prejav pocty jubilantom. Jaroslav Pap v júli tohto roku oslávil totiž šesťdesiatku, Goran Mulić tri desaťročia pôsobenia v Poljoprivredniku, kde sa zamestnal v roku 1987.

tohto roku zažili nečakané prekvapenie, vyše desaťstupňové teploty a pravoslávne Vianoce, ktoré počasím skôr pripomínali Veľkú noc. Inakosť, krásu, svojráznu dokumentárnosť: všetko to možno objaviť na snímkach Gorana Mulića, vždy potvrdzujúcich, že nielen vydarené slovo, ale i úspešný záber žijú oveľa dlhšie než bežná periodicita novín. Fotoreportér

níkov pokrajinskej metropoly, je i Winter Fest, trvajúci od 23. novembra do 30. decembra 2017. Dokázal to i vďaka rozmanitým obsahom, siahajúcim od gastronomických pochúťok a suvenírov, po rôzne programy a najmä fotografické výstavy. Už vlani, na štarte novosadského Winter Festu, bolo ich zopár, tohto roku tiež. Dominovala im Vojvodina v plnej kráse, či už šlo o zábery fotoreportéra agentúry Tanjug Jaroslava Papa, alebo fotoreportéra novín Poljoprivred-

Vybavený skvelým citom pre ovzdušie a detail, Mulić už celé desaťročia, ešte od čias, keď bol žiakom základnej školy, presnejšie od pätnásteho roku života, obdivuje prírodu, a najmä všetky podoby premien v nej. Reportér, od začiatkov chápajúci svoje povolanie ako poslanie, stavia sa

Poljoprivrednika veci vidí nielen očami, ale i srdcom, objavujúc rozmanité pramene života a krásu aj v navonok všedných prostrediach a okamihoch. Doka-

k nej ako k nevyčerpateľnej téme, čo príroda v konečnom dôsledku i je. Tak ho raz zaujme ticho polí, inokedy kŕdeľ husí, potom koník zvedavo sa dívajúci do okna gazdovho domu, či dedinský motív so snehom, od akého sme sa už akosi odvykli. Veď sme v prvých januárových dňoch

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zuje nám tým, nie v poslednom rade i to, že Vojvodina je natoľko bohatá, že zvedavému oku pozorovateľa vždy má čo ponúknuť. Práve preto je chvályhodné, že sa Winter Fest nezameral len na tú predajnú, ale i na výstavnú zložku. Vypisujúc tak svojráznu knihu o Vojvodine včera i dnes, čiastočne i o tej zajtrajšej. I prostredníctvom Mulićových záberov vraviacich už na prvý pohľad všetko. Tak načo popisky k nim? • ĽUDIA A UDALOSTI •

KYSÁČ

Radosť pre najmladších Elena Šranková

osledné dni starého roka sú obdobím darovania, keď treba myslieť na všetkých, najmä na tých najmenších. Preto na sklonku minulého roka, v sobotu 30. decembra, v priestoroch Miestneho spoločenstva Kysáč obdarovali najmladších Kysáčanov. O novoročné balíky sa postarali členovia Rady MS a týmto spôsobom potešili až 120 detí zo škôlky Lienka, Základnej školy Ľudovíta Šúra, najúspešnejších malých Kysáčanov, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky na športových a iných poliach, ako i deti zo slabšie situovaných rodín. Deti a ich rodičov na tejto slávnosti privítal Ján Marčok, predseda

*LETMO

Dedo Mráz rozdelil balíky malým Kysáčanom

RMS. Po jeho príhovore nasledovalo divadielko, ktoré deti so

Oto Filip

záujmom sledovali a dokonca sa do neho i zapojili. Aktérov divadielka zabezpečilo Mesto Nový Sad. Najvzrušujúcejší okamih však bol, keď do miestnosti

vstúpil dedo Mráz a atmosféra vyvrcholila, keď začal deliť balíky plné sladkostí, čo deti najviac očakávali. Boli aj takí, čo mali tak trochu strach, ale väčšina si smelo prebrala balík. Akciu tohto druhu v Miestnom spoločenstve zorganizovali druhý raz, ale si predsavzali pokračovať v tom aj v budúcich rokoch. Sladkosti do balíkov, ku ktorým pridali nástenný kalendár, zabezpečili hlavne z fondov určených na vítanie nového roka. Preto aj tohto roku, podobne ako vlani usmernili na humánne ciele, a nie na vítanie nového roka. V posledných rokoch starého roka sa stala aj taká nemilá udalosť, keď nateraz neznáme osoby zničili osvetlenie na jedličke v centre dediny, ktorú členovia RMS vysvietili. Žiaľ, novoročné žiarovky svietili a zdobili stromček iba jednu noc.

Zisky Oto Filip

e síce pravda, že iný kraj, iný mrav, no niektoré zvyky sú ľuďom spoločné, takpovediac univerzálne. U mnohých ľudí si nemožno nevšimnúť napríklad snahu rýchlo zarobiť, zvlášť počas decembrových a januárových sviatkov. Keď sme počas nedávnej cesty z Bratislavy do Nového Sadu vlakom museli prestúpiť zo stanice Nyugati pu na Keleti pu, jeden z taxikárov pôsobiacich pri nádraží si za necelé tri kilometre, ktoré delia dve najznámejšie železničné stanice v Budapešti, snažil vypýtať až dvadsaťpäť eur. Čiže viac, než stál lístok za celú cestu z maďarskej metropoly k nám. Potom rýchlo skorigoval cenu na dvadsať, potom na pätnásť, nakoniec na desať eur. No dôvera k jeho službám bola fuč, takže nám zostalo len dostať sa na patričné miesto autobusom alebo metrom. Také zvyky a praktiky pred pravoslávnymi Vianocami pripomenula podobná skúsenosť z Nového Sadu, kde pri Futockom • ĽUDIA A UDALOSTI •

trhu rôzni diví predajcovia na ulicu v ten piatok povynášali všetko, čo by skôr patrilo na tzv. Najlon pľac. Alebo aj zo Starej Pazovy, v strede ktorej trojdielne nástenné kalendáre predávali za dvestopäťdesiat až tristo dinárov. V neďalekom kníhkupectve stáli len stodvadsaťpäť dinárov. Nuž aby nevyznelo, že sú všetci ľudia rovnako chamtiví, treba uviesť aj druhú stranu mince. Na vchode do budapeštianskeho metra pani a pán kontrolujúci cestovné lístky nielenže nám vysvetlili, ako sa dostať z jednej na druhú stanicu, ale odmietli aj platbu za lístok. A v Novom Sade, keď revízor o deň neskoršie načápal istého študenta bez cestovného lístka, povedal mu toto: „Bolo by škoda, aby si rok začal so šesťtisícovou pokutou, takže choď k vodičovi a kúp si lístok. Tentoraz sa obídeš bez trestu.“ Ľudia sú, alebo presnejšie sme, takí a onakí, no dobré skutky potešia vždy. S nimi sú aj sviatky krajšie. Možno taký bude i rok. Kto vie?

V STAROPAZOVSKEJ Základnej a strednej škole Antona Skalu je vždy na sklonku roka rušno a veselo. V ústrety dlho očakávaným sviatkom v piatok 22. decembra 2017 žiaci tejto školy spolu so svojimi učiteľmi s veľkou láskou pripravili zaujímavý program, ktorý predviedli početným rodičom, hosťom a priateľom ustanovizne. Program pozostával z prednesu krásneho slova, divadielka a nechýbali ani gratulácie k novému roku zavinšované po srbsky, po slovensky a po anglicky (na fotografii). Žiaci sa však najväčšmi potešili príchodu deda Mráza, ktorý im odovzdal darčeky. a. lš. 2 /4785/ 13. 1. 2018

Ľudia a udalosti ZREŇANIN

Medzinacionálne vzťahy sú dobré Slavko Surla

meste Zreňanin ako viacnacionálnom prostredí s väčšinovým srbským obyvateľstvom sa osobitná pozornosť venuje rešpektovaniu práv menšín a viaceré lokálne akty boli schválené s rovnakým cieľom. Na vchode do Zreňaninu všetky tabule sú v štyroch jazykoch, a to v srbčine, maďarčine, rumunčine a slovenčine. Štvorrečové sú aj nadpisy na všetkých štátnych inštitúciách a ustanovizniach. Deti menšinových spoločenstiev majú právo na základné, respektíve stredoškolské vzdelávanie v materinskom jazyku. Mesto podporuje všetky, pritom dosť početné podujatia usmernené na zachovávanie obyčají a kultúry menšín. Predsa o uctievaní či ohrozovaní práv národnostných spoločenstiev možno najlepšie svedčí počet vážnych incidentov a trestných činov na ich úkor. Nahliadnutím do správ z posledného desaťročia, rok 2011 by sa mohol ocharakterizovať ako problematický podľa počtu incidentov s nacionálnym podkladom a zvlášť preto, že väčšina z nich nie je riešená. „Pripomíname, že v marci 2011 na dome koordinátorky pre rómske otázky Dobrily Nikolićovej bol napísaný odkaz Smrť Cigánom politikom, koncom júla 2011 na dome Tomislava Meržana bolo napísané Smrť Cigánom, v auguste 2011 do poštovej schránky Reformátorskej cirkvi boli vhodené hroziace odkazy, a to hrozby smrťou a vysťahovaním adresované príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, koncom decembra 2011 bol vykonaný útok strelnou zbraňou na dom predsedu Aliancie vojvodinských Rumunov Viorela Besua v sídle Jankov Most a len zhodou šťastných

www.hl.rs

okolností nikto z domácich nebol zranený, kým v marci 2012 bola rozbitá tabuľa s nadpisom Historického archívu, ktorá bola vypísaná i na jazykoch národnostných menšín. Vo všetkých týchto prípadoch páchatelia trestných činov neboli odhalení.“ Toto je časť správy niekdajšieho zástupcu obhajcu občanov Trajana Pankarićana, ktorý si od Policajnej správy v Zreňanine žiadal správu o tom, či páchatelia tých trestných činov boli odhalení a ktoré ďalšie opatrenia boli vykonané. Odpoveď vo všetkých prípadoch bola takmer rovnaká: „I napriek intenzívnej práci k riešeniu tohto trestného činu ešte stále nedošlo.“ Len na základe týchto incidentov Pankarićan ostro reagoval, že jestvuje veľký stupeň nenávisti a nevraživosti voči národnostným menšinám v oblasti Zreňanina, čo podľa mnohých nezodpovedalo skutočnému stavu medzinacionálnych vzťahov. Medzičasom štatistika kvituje podstatne menej incidentov a trestných činov s nacionalistickým podtextom, ktorý je spravidla upriamený voči menšinám. Svedčia o tom i údaje z Vyššieho súdu v Zreňanine, v ktorom bolo v posledných piatich rokoch iba osem predmetov z tejto oblasti. Z osem právoplatných rozhodnutí v tomto období bolo schválených šesť rozhodnutí o odsúdení, v jednom trestnom konaní obžalovaný bol oslobodený obžaloby, kým v jednom prípade trestné konanie bolo rozhodnutím zastavené, lebo obžalobca odstúpil od žalobného aktu. Spôsob výkonu trestného činu najčastejšie bolo urážanie, vysmievanie alebo podceňovanie nacionálnych, rasových alebo náboženských citov, prejav vysmievanie symbolov a pod. Posledný prípad v Zreňanine, ktorý bol ocharakterizo-

Informačno-politický týždenník

vaný ako vyvolávanie rasovej, náboženskej neznášanlivosti a ohrozovania bezpečia, stal sa z pondelka 16. na utorok 17. októbra, keď na bráne a na uličnom múre rodinného domu Miodraga Delića čiernym autolakom boli vypísané heslá urážlivého obsahu s nacionalistickým podtónom upriamené proti príslušníkom maďarskej národnosti. Delić, ktorého manželka je maďarskej príslušnosti, si nevedel vysvetliť, čo by mohla byť príčina takého aktu a kto by mohol byť páchateľ. Aj napriek tomu bol prípad rýchlo riešený. „Príslušníci Ministerstva vnútorných vecí Zreňanin podali na základe príkazu príslušného úradu verejného obžalobcu trestnú prihlášku proti dvadsaťdeväťročnému mužovi zo Zreňanina, na základe podozrenia, že spáchal trestný čin vyvolávania rasovej, náboženskej neznášanlivosti a ohrozovania bezpečia. Jestvujú podklady podozrenia, že on napísal grafity urážlivého obsahu na múre a bráne domu poškodeného,“ oznámila polícia. Rozdiel v porovnaní s prípadmi spred šiestich rokov je rýchlo riešený prípad a odhalenie podozrivého za pár dní. Aj závery ombudsmana v správe za rok 2016 podpísané ochrankyňou občanov Anou Kovački svedčia o inej situácii. „Keď ide o ľudské a menšinové práva, celkovo pozorujúc, možno povedať, že sa situácia napráva predovšetkým vďaka pôsobeniu čoraz väčšieho počtu inštitúcií a príslušných subjektov, ktoré uznali za potrebné zveľadiť práva rozdielnych skupín. V školskom roku 2016/2017 v stredných školách na území mesta Zreňanin 310 žiakov bolo zahrnutých výučbou v maďarskom jazyku. V základných školách výučbu v jazykoch národnostných menšín úhrnne sleduje 605 žiakov, z čoho 468 v maďar-

skom jazyku, 44 v rumunskom a 93 v slovenskom. V Predškolskej ustanovizni Zreňanin 106 detí má výchovno-vzdelávací program v maďarskom jazyku,“ píše sa v správe zreňaninskej ombudsmanky, v ktorej síce nieto ani slovka o incidentoch a trestných činoch upriamených proti príslušníkom národnostných menšín, a ktoré sa iste udiali. So správou mestskej ombudsmanky sa zhoduje aj Diniku Vojin, samostatný odborný spolupracovník pre medzinárodnú spoluprácu v Hospodárskej komore Srbska. „Keď ide o uctievanie práv národnostných menšín na území mesta Zreňanin, môžem povedať, že je veľmi uspokojujúce. V uplynulom roku, ba i dlhšie, sme nemali žiadnu informáciu o nejakých osobitných incidentoch. Dokonca môžeme povedať, že na území, kde spolu žije 28 rozdielnych národnostných spoločenstiev, je situácia veľmi dobrá,“ povedal. Diniku zdôraznil, že ani on sám, a spoľahlivo vie, že ani ostatní príslušníci jeho národnostného spoločenstva nikdy neboli vystavení diskriminácii, alebo sa cítili inferiórne vo vzťahu k väčšinovému obyvateľstvu v Zreňanine. Na konci podčiarkuje, že silnejú vzťahy Zreňanina s mestami a krajinami v bližšom a ďalšom susedstve, a to práve vďaka nacionálnej pestrosti tejto časti Banátu. To láka aj investorov do mesta na Begeji a tiež aby zamestnávali ľudí, ktorí okrem srbského jazyka ovládajú aj niektorý jazyk prostredia. Je to pozitívum tohto príbehu, ktorý treba aj naďalej rozvíjať. Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 021, ktorý financuje EÚ. Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a žiadnym spôsobom neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zima Zima nám je tu, ale nie aj sneh. Ako sa hrávate na snehu? Robíte snehuliaka? Na každom z týchto výkresov veru nechýba. Tieto zimné radosti nakreslili a poslali nám kamaráti z Petrovca, Pivnice, Kysáča a Jánošíka. A pozrite si aj zaujímavý vianočný komiks. Lea Šimová, 2. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

ZŠ 15. ok tóbra, Emília Kámaňová, 1. 1,

Maša Lončarová, 1. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Danuška

Pivnica Dejana Miucová, siedmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Benjamín Pap, šiestak, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

• DETSKÝ • KÚTIK •

Lea Poláková,

2. 2, ZŠ 15. ok tó bra,

Goran Martinko, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Pivnica

2 /4785/ 13. 1. 2018

Mozaika

ROČNÍK XVIII 13. januára 2018 ČÍSLO

221

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

V HISTORICKEJ BANSKEJ ŠTIAVNICI

Dom plný spomienok

skvostom na Slovensku, takže si zaslúži vlastné dielo. Betlehem v krem známeho Betlehemu Rajeckej Lesnej má dĺžku deväť metv Českej republike autora rov a Banskoštiavnický dokopy až Jindřicha Hradedvadsaťdva. V ňom je ca, ktorý je zapísaný aj umiestnených štyristo do Giunnessovej knihy pohyblivých postavičiek. rekordov, Slovensko sa Blížime sa celkovo už hrdí dvomi podobnými k ich tisícke. Chcel som dielami, z ktorých je jedvytvoriť svoje dielo. Nie no bezpochyby najväčšie pre niekoho a niečo, ale na svete. V srdci Banvlastné, – vyzdvihuje na skej Štavnice, vo dvore úvod pán majster rezbár Radničného námestia, Peter Chovan. sa nachádza drevený poBanskoštiavnický hyblivý Betlehem, dlhý betlehem, ktor ý sa 22 m, široký 2,5 m a vynachádza priamo v soký až 3 m. Má takmer rezbárskom obchode tisíc postavičiek, z čoho Autor jedinečného diela so suvenírmi, verne zná- K Vianociam patrí Betlehem, ktorý štyristo pohyblivých. Au- Peter Chovan zorňuje okrem budov a zobrazuje scénu narodenia Ježiška v jasliach torom monumentálneho diela, vytvo- pamiatok i spôsob života Štiavničaňom pracoval aj môj synovec Peter. reného z orechového, čerešňového nov v minulosti. Čiže zvyky, povery, a lipového dreva je Ing. arch. Peter prácu v bani, remeslá a podobne. Čo Každý rok pribúdali nejaké jeho ďalšie všetko nám hovoria dejiny časti, ktoré vyrobili ďalši dvaja nadšenci Michal a Martin. To nadšenie, Betlehemu? – Prvá etapa vznikla v roku ktoré prišlo, bolo pozitívne. Bez neho 2007. Bola to tá stredná časť. by to bolo len snaženie, ktoré by si Druhá a tretia etapa znázorňujú výstavbu a končia sa výstavbou Kalvárie. V štvrtej časti je ukážka vplyvu tureckých nájazdov na banské mestá. V poslednej časti sú znázornené remeslá. V spodnej Informačná tabuľa Banskoštiavnického betlehemu časti premáva vláčik a nad ňou sa Chovan, ktorý začal na ňom pracovať nachádzajú sudári, kamepred jedenástimi rokmi. Inšpiroval nári, fajkári, kolesári, pekári, sa Betlehemom v Rajeckej Lesnej, v výrobcovia korýt a pod. Na Štiavnickí obchodníci v minulosti ktorom sú znázornené rôzne mestá vrchu je umiestnený štiava pamiatky na Slovensku… nický trh, na ktorom vyhráva hudba. ktosi ťažko vnímal. Bál som sa, že − V Betleheme v Rajeckej Lesnej Koľko času bolo potrebné a pra- zo všetkého bude raz len obyčajná nikdy nebola spomenutá Banská covných rúk, ktoré sa podieľali na hŕba dreva, ale chvalabohu – nie je. Keď si zájdete do tejto vašej jeŠtiavnica, tak som sa rozhodol, že vzniku unikátneho diela? urobím Bánskoštiavnický betlehem. – Betlehem, to základné, v podsta- dinečnej rezbárne, čo si ako autor Banská Štiavnica je opravdivým te robili dvaja ľudia: okrem mňa na diela rád obdivujete na ňom?

str. 3

(Ducha)plnky

str. 5

Prekmurská gibanica str. 6

Rozrastá sa originálny svetový unikát Anička Chalupová

HLAS ĽUDU | 13. 1. 2018 • 2 /4785/ – Nedá sa všetko to presne vystihnúť, ale je jedna vec, o ktorej všetci, ktorí sem prídu, hovoria: že má svoju kompozíciu, ktorá zobrazuje Štavnicu v jej plnej, nielen historickej kráse. Je to roztvorené dielo, ktoré znázorňuje ulicu smerom hore, vpravo. Vľavo sú stavby, smerom k Trojičnému námestiu, v strede napravo je Kalvária… Jednoducho je to kompozícia Štiavnice, alegória daná do istého priestoru. Banskoštiavnický betlehem je rozdelený na viacero menších častí, pričom každá z nich zobrazuje nejaký výjav a príbeh. Ktorý dej vám je najmilší? – Slávnostný banícky Šachtág je niečo milé, krásne, úžasné. Riadi sa pravidlami najvyššieho neomylného prezídia, ktoré sa

Na snímke je znázornený pastier z dreva vo chvíli oddychu

Novými obyvateľmi betlehemu v Banskej Štavnici sú odnedávna aj anjeli

zase riadi zákonom. Ide o prijímanie baníkov, nových členov do cechu, kde prijali aj mňa. Ja síce nie som baníkom, keďže som

Vernou kópiou života v Banskej Štiavnici boli aj zvieratá a ich majitelia

Neodmysliteľnou témou betlehemu je história a spôsob dolovania rudy

Nad betlehemom sa nachádza Nám. sv. Trojice, kostol sv. Kataríny, Radnica a súsošie Panny Márie

architektom, ale prijali ma kvôli tomu, že som vytvoril toto dielo. Do tohto stavu berú ľudí šíriacich tradície Banskej Štiavnice. Tie tradície pokračujú aj takýmto

Obdivovateľmi tohto monumentálneho diela sú návštevníci z celého sveta

dielom, akým je Banskoštiavnický betlehem. Sú v ňom vyrezané budovy, ktoré sú skomponované do kompozície tak, ako majú byť, aby pripomínali atmosféru Banskej Štiavnice. Dolná časť diela podáva spôsoby dobývania rudy a kovov a vyrobená je podľa historických dokumentov, podľa dvanástich kníh o baníctve a hutníctve autora G. Agricolu, stredovekého učenca. Keďže som nechcel znázorniť tú modernú technológiu dobývania zlata, striebra, vôbec rudy, zjavné je, že je toto viac romantický pohľad na minulosť, – podčiarkol na záver majster rezbár, vyštudovaný architekt Peter Chovan. Podľa jeho slov táto drevená rarita menom Banskoštiavnický betlehem ešte ani zďaleka nie je ukončená, lebo je Banská Štavnica stále nevyčerpateľným a živým žriedlom zaujímavých motívov.

Mozaika V ATELIÉRI MAJSTRA ALBÍNA BRUNOVSKÉHO NA ČAPKOVEJ Č. 1

Dom plný spomienok Martin Prebudila

očas novembrového pobytu v Bratislave a účasti na 25. Medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2017 „pošťastilo“ sa nám zavítať aj do ateliéru maliara a svetoznámeho grafika Albína Brunovského (25. 12. 1935 – 20. 1. 1997). V ten posledný deň nášho literárčenia, už pred odchodom domov, pozval si nás na návštevu starý kamarát Erik Ondrejička. O ňom sme ešte skôr vedeli tak ja, ako aj kolegovia Vladimír Valentík a Andrej Meleg, že okrem toho, že je vynikajúcim básnikom a známym bratislavským zememeračom, je aj Brunovského zaťom, keďže je jeho manželka Brunovského dcéra Hana. Z Bibliotéky sme sa v tú sobotu popoludní 11. novembra spolu prepravili autom cez most, aby sme sa za chvíľku cez

Dom rodiny Brunovskej dnes

Stará pohľadnica veľkolepej vily (v strede) z konca 19. storočia na dnešnej Čapkovej ulici č. 1

poloprázdne mesto dostali na Čapkovu ulicu číslo 1. Je hneď za Ministerstvom zahraničných vecí, kde ešte stále „sedí“ a úraduje náš ďalší dávnejší kamarát, šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, keď je v Bratislave. Totiž súčasne a najnovšie je i na poste predsedu 72. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku. Zaparkovali sme v úzkej uličke pred priam neskutočnou, povedal by som – vysnívanou vilou, v k torej posledné roky žil a tvoril majster Brunovský. Dvadsiateho januára vlani uplynulo celých dvadsať rokov, čo spomedzi nás odišiel Albín a práve v decembrových dňoch by oslávil 82. narodeniny. V predizbe nás s dobrosrdečným úsmevom privítala pani Klára, man-

III

želka majstra Brunovského. Na nej nebolo ani vidieť, ani cítiť pokročilý vek. Dokonca ani pri výstupe hore schodmi do ateliéru, zvlášť nie v príjemnom rozhovore: najprv pri káve, a potom aj pri jej chutných obložených chlebíčkoch. Za pomoci jej bystrej pamäte a s istou príchuťou nostalgie

REPORTÉRI výtvarnému opusu jej manžela Albína. No Erik nám najprv ukázal prastarú fotografiu zo samého konca 19. storočia, na ktorej bola znázornená aj ich vila (v strede) obkolesená vtedajšími vinohradmi. Podľa jeho odhadov prvý záznam o vile je z roku 1897, ale dom bol postavený niekoľko rokov predtým. Bližšie nám o tom v pokračovaní rozpovedala už domáca pani Klára: – Tá vila vyzerá honosne, ale bol to v podstate taký jednoduchý dom. No potom sa pristavovalo. Ešte kým manžel žil, pristavili sme k domu ešte taký slíž, lebo potreboval skladište, dielňu a podobné veci. Medzi prvými majiteľmi je aj nejaké ženské meno. Ale to, čo vieme určite, tak to bol zubný lekár, ktorý mal vpredu ordináciu. Potom to prebral jeho syn, tiež zubný lekár. Ja som ako dieťa chodila k nemu do tej ordinácie. Ešte takú primitívnu vŕtačku mal, to bolo hrozné. Jeho manželka mu bola asistentkou a potom chudák oslepol, stratil zrak. No a to bolo už za socializmu, už mu vlastne zobrali súkromnú prax. Peniaze na údržbu domu nemal, takže ten dom chátral. No a on dostával, zrejme, pretože bol slepý, nejakú podporu, či penziu. Dom aj naďalej

V spoločnosti s pani Klárou Brunovskou a Erikom Ondrejičkom (11. 11. 2017)

spolu sme sa vracali do ďalšej a bližšej minulosti. Rozhovor, samozrejme, smeroval k svojráznej osobnosti a bohatému

chátral. Nakoniec ho predali, ale bol už úplne v dezolátnom stave. Strecha tiekla, tam tie drevené trámy, čo sú tu, boli už

HLAS ĽUDU | 13. 1. 2018 • 2 /4785/ popadané, dolámané, a kúpil to koľko dní, ktoré jej venoval. No No ale potom mal dni, že jeden mladý inžinier, ktorý to potom prišiel domov, alebo si od rána do večera robil. tak trošku poA už keď bol starší, plátal, volal sa už mu oči tak neMalina. O dva slúžili, snažil sa čo roky emigroval najviac robiť za dena my sm e t o ného svetla a večer si už len tak skicoešte skôr, než emigroval, kúpival, pripravoval si a li, lebo sme býrozkresľoval ďalšie vali v dvaapoliztémy... bovom byte na Rozhovor s pani sídlisku. V jednej Klárou mohol trizbe mal Albín vať až do večera ateliér, v druhej a možno aj po zajizbe sme bývali, trajší návrat dcéry aj jedli, aj spaHany z Viedne, keby li. Mali sme už Autor textu pri mĺkvom maliarskom stojane majstra sa kamaráti Vali dve deti, takže Albína Brunovského a Andrej neponásme nutne pohľali domov, keby trebovali väčší priestor. A tak po vyučovaní niekde sadli do nebolo tých keby... No sme ten ošarpaný dom kúpili a krčmy, potom sa popíjalo, ta- sľúbili sme si opätovné vlastne Albín celý život na tento kže ten deň – to bol koniec... stretnutie a viac času Brunovský – plagát z ateliéru dom zarábal. Áno, mali na pokračovanie tohto sme tu pokoj a pekné družného a nadovšetko Vďaka, pani Klára, vďaka, Erik, t icho. Ja som bola vzácneho rozhovoru. Ale aj na zatiaľ... Do nového stretnutia... spomínanie si a nezabúdanie na domovníčkou, upratovačkou, kuchárkou, zvláštnu a zaujímavú osobnosť robila som všetko, a obrovské dielo majstra Albína Foto: Andrej Meleg, čo bolo treba. Aj som Brunovského. z archívu Martina Prebudilu cestovala spolu s Albínom, ale len po Európe. Už keď bol v Amerike alebo v Japonsku, tak to nie. Ja som sa bála lietať lietadlom, aj to bolo drahé... Na otázku, že koľko v kuse Albín vedel robiť v tom jeho ateliéri, pani Klára odpovedala: – Ako kedy, no... Lebo on ešte učil v Titulná stránka katalógu belehradskej škole, takže mal nie- Brunovského výstavy v roku 1986

Katalóg výstavy Svet exlibris, Belehrad 1995

Z tvorby maestra vystavenej v Belehrade pred viac ako troma desaťročiami

Mozaika (DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Povedali...

Čo sme stihli opraviť

Talent sa zdokonaľuje v samote, charakter v prúdoch života. J. W. Goethe Zo všetkých cností je k životu najpotrebnejšou statočnosť. E. Denis Lepšie je nemať než stratiť. F. Hebbel Bohatstvo je v práci. M. Kukučín Peniaze sú dobrý sluha, ale zlý pán. F. Bacon Umenie je vždy začať znova. Keby som vedel, čo je umenie, nikdy by som sa tým netajil. P. Picasso Umenie sa začína tam, kde sa končí imitácia. G. Apollinaire Srdce nič nekupuje, nič nepredáva. J. K. Tyl Mám dispozície byť Slovákom: na Maďara som príliš skromný, na Poliaka príliš zlý obchodník, na Čecha som príliš márnotratný a na Rakúšana príliš zdravo vyvinutý. J. Satinský

Vlky zdvíhajú hlavu, aby sa ich zvíjanie nieslo čo najďalej.

Formálne celý zoznam musí odobriť Európska komisia. Ide však len o formálny krok. Bol na oficiálnej ceste v Izraeli...

Presnú sumu Gašpar nespresnil. Majmä na pamäti, že pacient stojí pred dvoma problémami.

Mnohé firmy si na poslednú chvíľu priadli do predmetu činnosti.

Cenný kov mu unikol. Z medaily mal obrovskú radosť.

Len čo budeme mať nové informácie, budeme o nich informovať.

Ustrážili sme Ovečkina, hoci nám dal gól.

Hovorkyňa ministerstva Klára Debnár povedala,

Slovensko malo doteraz málo údajov o dostup-

že vyhral konkurz, podľa ministerstva žiadny nebol.

nosti údajov.

Prima banka sa o dva týždne, 1. augusta, oficiálne

Reforma pokračuje slepačím tempom.

zlúči s Prima bankou.

Podnikateľov v slobodných povoleniach.

Trochu to pripomína rozprávku o torte psíčka

Na jeseň chytajú náučný seminár pre médiá.

a mamičky.

Sprevádza matku tehotenstvom, pôrodom a šestodelením.

Voliči možno rozhodovali aj podľa televíznych diskusií, ale tie asi až tak nezavážili.

Nekvalitné podlažie ciest...

Mimoriadne dotácie na festival od prezidenta

Na úrok domácich problémov.

i ministra kultúry podujatiu výrazne pomôžu, hoci

Výpovede hromadných sestier...

aktuálny ročník zatiaľ ohrozený zatiaľ.

Oproti Faktorovi a Copákovej je menej pravdepodobným kandidátom na ministra v porovnaní

Problém sa stáva čoraz vypuklejší a Slovensku môže v budúcnosti spôsobiť nemalé problémy.

s Faktorom a Copákovou. Na štúdiu prispeje sumou jeden miliónov eur.

Podľa denníka Sme, 30. decembra 2017, str. 6

Homo politicus Ľubomír Feldek

Nápis na pomníku filozofa V myslení som bol esom. Myslel som. Preto nie som. (1986)

Satirik

13 . – 19. 1. 2018

POČASIE

Satirik je človek, ktorý dobre vidí na choroby svojej doby. Je lekár? Nie. Tiež je chorý. (1986)

Karikatúra: Denník Sme

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | 6˚

-2˚ | 4˚

0˚| 5˚

0˚ | 6˚

2˚ | 5˚

0˚ | 7˚

2˚ | 10˚

HLAS ĽUDU | 13. 1. 2018 • 2 /4785/

RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Prekmurská gibanica Suroviny: ½ kg štrúdľového cesta (kôry); Na potieranie cesta: 150 g masla alebo margarínu, dl mlieka; Na orechovú plnku: 300 g mletých orechov, 50 − 100 g cukru (podľa chuti), vanilínový cukor, 1,5 dl mlieka; Na makovú plnku: 300 g mletého maku, 50 − 100 g cukru (podľa chuti), vanilínový cukor, 1,5 dl mlieka; Na tvarohovú plnku: 300 g tvarohu, smotana, vajce, 50 − 100 g cukru (podľa chuti), vanilínový cukor, podľa chuti pridajte ešte nastrúhanú kôru z citróna, 2 − 3 lyžice hrozienok (namočených v rume); Na jablkovú plnku: ½ kg očistených a nastrúhaných jabĺk, lyžička škorice, 50 − 100 g cukru (podľa chuti), vanilínový cukor; Na polevu: smotana, vajce Takto sa to podarí: Orechová plnka: Orechy zalejeme vriacim mliekom, pridáme cukor a vanilínový cukor a dobre zmiešame. Maková plnka: Zahrejeme mlieko, pridáme mak a za stáleho miešania varíme ešte 10 minút. Nakoniec pridáme cukor a vanilínový cukor a zmiešame. Tvarohová plnka: Mixérom zmiešame tvaroh so smotanou, vajcom, cukrom a vanilínovým cukrom. Podľa chuti pridáme nastrúhanú citrónovú kôru a hrozienka a zmiešame. Jablková plnka: K jablkám pridáme škoricu, cukor a vanilínový cukor a dobre zmiešame. Potieranie cesta: Na miernej teplote roztopíme maslo alebo

margarín, pridáme mlieko a zmiešame. Plech natrieme maslom a vysypeme múkou. Položíme jedno cesto (kôru), ktoré potrieme 1 − 2 lyžicami roztopeného margarínu s mliekom, potom druhé cesto, ktoré tiež potrieme margarínom s mliekom. Kladieme i tretie cesto, na ktoré vyhrnieme tvarohovú plnku. Na tvarohovú plnku kladieme jedno cesto, potrieme ho 1 − 2 lyžicami roztopeného margarínu s mliekom, potom druhé cesto, na ktoré vyhrnieme orechovú plnku. Na orechovú plnku kladieme jedno cesto, potrieme ho 1 − 2 lyžicami roztopeného margarínu s mliekom, potom druhé cesto, na ktoré vyhrnieme makovú plnku. Na makovú plnku kladieme jedno cesto, potrieme ho 1 − 2 lyžicami roztopeného margarínu s mliekom, potom druhé cesto, na ktoré vyhrnieme jablkovú plnku. Na jablkovú plnku kladieme tri cestá a každé natierame roztopeným margarínom s mliekom. Dáme piecť na 180 °C orientačne 40 minút. Poleva: Smotanu vyšľaháme s vajcom, vyberieme gibanicu z rúry a zalejeme polevou. Vrátime do rúry na asi 15 – 20 minút. Ak sa vrch gibanice rýchlo pripeká, prikryjeme ho papierom na pečenie alebo alu fóliou. Gibanica najlepšie chutí na druhý deň, keď sa zmiešajú všetky šťavy z plniek. Dobrý tip: Plnku môžeme potierať celú a dostaneme tak 4 vrstvy náplne. Avšak každú plnku môžeme rozdeliť, aby sme dostali 8 vrstiev náplne: tvarohovú, orechovú, makovú, jablkovú a znovu tvarohovú, orechovú, makovú a jablkovú. Rozvrh a množstvo plniek môžeme prispôsobiť dokonca svojim chutiam. Foto: E. Šranková

TRIKY DO DOMÁCNOSTI

Najlepšie SOS tipy vám uľahčia život

šte lepšie čistenie, žehlenie, uskladňovanie... Dobrých rád do domácnosti nie je nikdy dosť! 1. Preč s vodným kameňom. Pemza (kamen za pete) je zázračná zbraň proti stopám vodného kameňa na armatúrach. Pošúchajte ňou vrstvy vodného kameňa, a potom na ne dajte pár kvapiek neriedeného octového čističa. Nechajte pôsobiť tak dlho, kým vodný kameň nezmäkne, a potom armatúru vyšúchajte handričkou z mikrovlákien. 2. Top čisté WC. K hygienicky čistej toalete patrí aj kefa. Nastriekajte do misy trochu WC čističa a takisto aj na kefu. Tú zatiaľ postavte počas doby pôsobenia tiež do misy. Potom ňou dôkladne vykefujte celé vnútro, spláchnite a hotovo.

3. Správna starostlivosť o masívne drevo. Naolejované a navoskované povrchy neznesú žiadne zásadité a kyslé čistiace prostriedky. Najlepšie znášajú neutrálne čistidlá na vyžmýkanej bavlnenej utierke. Po umytí treba tieto povrchy ihneď osušiť. Tieto plochy však nie sú citlivé iba na čistiace prostriedky. Škodí im aj slnečné a halogénové svetlo. Takýto nábytok preto dávajte do tmavších kútov. 4. SOS tip proti fľakom. Keď práve nemáte poruke žiadnu vodu alebo prostriedok na umývanie, pomôžu aj sliny. Ich enzýmy istou mierou rozložia bielkoviny, tuk, škrob a cukor. To zatiaľ postačí aspoň na otupenie intenzity fľaku. Na poškodené miesto poklepkávaním prstom naneste opakovane sliny, čo väčšina z nás aj inštinktívne robí.

SUPER TIPY

Ako skoncovať s páchnucou bielizňou

Skoncujte konečne s páchnucim oblečením a bielizňou. S týmito tipmi rýchlo a efektívne odstránite nežiaduce zápachy. 1. Zbavte práčku vodného kameňa. Baktérie, ktoré zapríčiňujú pach, sa nachádzajú v usadeninách vodného kameňa. Použite odstraňovač vodného kameňa, ktorý je vhodný do práčky, dajte ho do bubna alebo do priehradky na prášok. To ochráni práčku aj pred opotrebením. 2. Opranú bielizeň ihneď vyveste. Keď bude opraná bielizeň v bubne aj po opraní, začne automaticky páchnuť. Moderné práčky majú funkciu časovača, ktorý doperie presne vtedy, ako prídete domov z práce. Preto si poriadne naštudujte návod na používanie práčky. 3. Čistenie bubna. Overte si, či sa v bubne nenachádzajú zvyšky pracieho prášku, vlasy alebo nejaké vlákna. Na čo často zabúdame: gumové tesnenia. Tie sú doslova liahňou baktérií. Preto ich každých pár praní poriadne vyutierajte vlhkou handrou. 4. Dodatočný čistič. Aj keď máte po vyčistení bubna stále pocit, že vnútro práčky páchne, môžete každé dva – tri mesiace použiť špeciálny hygienický čistič, ktorý necháte prebehnúť práčkou. Zabije zárodky a odstráni zvyšky prášku. 5. Vysoké teploty. Pranie bielizne pri 30 stupňoch je síce priateľské k životnému prostrediu, ale takisto je veľmi vhodné aj pre baktérie, vírusy a plesne, ktoré sa potom môžu množiť. Pravidelne nechávajte raz za čas práčku bežať aj pri 60 stupňoch. Predovšetkým spodná bielizeň, kuchynské utierky a uteráky by sa mali prať pri týchto vyšších teplotách. 6. Otvorené dvierka. Baktérie sa dobre množia pri vlhkosti. Preto vždy nechávajte dvierka práčky otvorené, aby ste tomu zabránili a práčka sa mohla sušiť. To isté platí aj pre priehradky na prášok a aviváž. Tie dokonca aj radšej utrite papierovou utierkou do sucha a odstráňte zvyšky prášku. 7. Voňavá pomoc. O dodatočnú vôňu sa postará aviváž (omekšivač), ktorá aj zjemní vlákna. Alternatívou sú vône na bielizeň, voňavé handričky alebo osviežovače do skrine. Dobrý tip: Teplé zimné svetre nikdy nevešajte na šnúry alebo ramienka, zostali by na nich odtlačky. Rozložte ich na rovnú plochu na uterák.

Mozaiku číslo 221 pripravil Oto Filip

Kultúra Nový život a Zornička VYHODNOTENIE LITERÁRNYCH SÚŤAŽÍ

Odmenení autori s organizátormi

Danuška Berediová

básnický cyklus Ostré hrany noci Ladislavovi Čánimu. Básne takéhoto typologického a sklonku minulého roka – 27. de- žánrového zamerania komisia ocenila, že sú cembra 2017 – v priestoroch NRSNM v kontexte slovenskej vojvodinskej poézie bolo vyhodnotenie literárnych súťaží jedinečné. Druhú cenu získali Katarína MosnáNového života a Zorničky, keď aj udelili ceny ková-Bagľašová tiež za cyklus básní (Urbánni odmeneným. V mene literárno-vydavateľskej kočovníci, Rybári ľudských duší a Telový otáznik) komisie, Výboru pre kultúru a NRSNM sa a Mišo Smišek za poviedku Na úslní. Treťou prítomným prihovorili Martin Prebudila, cenou boli odmenené dva lyrické naratívy – Ján Slávik a Anna Tomanová-Makanová Štyri škračky šťastia a jedna prebytočná, ktorý zaslala Annamária Boldocká-Grbićová a Granátové jablko Anny Margaréty Valentovej. Komisia pre udelenie cien na literárnej súťaži na poviedku a báseň pre deti, ktorú vypísali literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM, SVC a redakcia časopisu Zornička, pracovala v zložení: Martin Prebudila, Katarína Hricová a Zuzana Čížiková. Na súbehu sa zúčastnilo 18 autorov a spolu zaslali 51 literárnych prác, z ktorých bolo 20 prozaických textov, 30 básní a jeden dramatický Odborné slová k zaslaným literárnym prácam text. V kategórii prózy prvú cenu a v mene Slovenského vydavateľského centra za text Gorila v triede udelili Zoroslavovi SpeVladimír Valentík. vákovi-Jesenskému, druhú cenu za prózu Ako Súbeh na originálne literárne práce v slo- Milan Čížik zistil, že je Čížik Márii Kotvášovejvenskom jazyku zverejnili i v uplynulom roku -Jonášovej a tretiu za Vytúžené opíča Nataši NRSNM, SVC a redakcia časopisu Nový život. Zimanovej. V kategórii poézie prvú cenu Na súbeh prišlo 26 prác od 19 autorov, z čoho udelili Zoroslavovi Spevákovi-Jesenskému polovica básnických a polovica prozaických. za báseň Pán v oranžovom kabáte. Druhú Správu o odmenených prácach prečítal cenu získala Martina Bartošová za básne predseda komisie, profesor Michal Harpáň. Kamarátstvo, Jedného dňa a Túži mať, túži, Komisiu tvorili aj Zuzana Čížiková a Zdenka a tretiu za básne Túlavé nohy, Sľub a Čarovné Valentová-Belićová. Prvú cenu udelili za nohy Mária Vršková.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SCÉNA Lemmy predsa žije. Uplynuli dva roky od smrti Lemmyho Kilmistera (1945 – 2015), frontmana skupiny Motörhead, jeho tvorba však neumiera a zaznieva nielen v podobe desiatok známych rokenrolových Lemmy počas koncertu hymien, ale aj Motörhead na Exite v júli nových piesní, 2015 (Foto: J. Pániková) ktoré nahral počas života a objavujú sa až teraz. Nedávno totiž vyšla kompilácia Under Cöver, na ktorej Motörhead zahrali hity iných skupín, a sú tam aj dve predtým neznáme verzie piesní Heroes (David Bowie) a Rockaway Beach (Ramones). Okrem toho na rozhlasových vlnách v posledných týždňoch možno počuť skladbu We Are the Ones, ktorú Lemmy nahral krátko pred smrťou spolu s gitaristom Chrisom Declercqom. Vítanie pravoslávneho Nového roku s Laibach. Večer 13. januára 2018 vo viacerých kultúrnych priestoroch v Novom Sade sa uskutoční celý rad koncertov. Z bohatého programu azda Laibach najväčšiu po(foto: Mute Records) zornosť upúta vystúpenie slovinskej skupiny Laibach, ktorá v Srbskom národnom divadle prezentuje aktuálne vydanie Also Sprach Zarathustra, nahrané ako soundtrack pre divadelné predstavenie inšpirované rovnomenným dielom Friedricha Nietzscheho. V Divadle mladých koncertuje macedónska speváčka Kaliopi a v Novosadskom divadle (Újvidéki Színház) gitarista Nikola Vranjković (ex Block Out), v synagóge spoločne vystupujú džezový klavirista Matija Dedić a kantautor Zoran Predin, v malej sieni SND hrajú Slobodan Trkulja a škótsko-írska skupina Imar, pokým v divadelnej sieni NIS večer duchovnej hudby predvádza Divna Ljubojević. Program pre milovníkov techno, rap a elektronickej hudby sa deje v priestore Fabrika, kde vystupuje francúzsky DJ Paul Ritch, ako aj v klube Quarter, kde obecenstvo pobavia Necone, Friday Swag, Janchezz, Rasheed a Yeah Left. S. L. • KULTÚRA •

Kultúra HLOŽANY

Mikuláš mal čo vidieť Juraj Bartoš

valitný prednovoročný program predviedli ochotníci Kultúrno-osvetového spolku Jednota v napráskanej sále Domu kultúry v Hložanoch

28. decembra. Na úvod sa prihovoril predseda spolku Rastislav Struhár a zablahoželal spolkárom veľa úspechov v budúcnosti a

Ondrej Stupavský ako Mikuláš Michal Struhár

Veronika Bažaľová prečítala vianočnú báseň

spoluobčanom šťastný nový rok. Úvodnú pesničku Tichá noc precítene zaspievala staršia dievčenská skupina so zažatými sviečkami v rukách. Potom si na

svoje prišli deti: s chuťou polazovali, spievali a tancovali. Ich výkon pozorne sledoval Ondrej Stupavský-Endy v úlohe Mikuláša, ktorý im podelil novoročné balíky. Potom to roztočili naladené tanečné skupiny – mladšia

NOVOROČNÁ ESTRÁDA V KYSÁČI

Na rozlúčku so starým rokom Elena Šranková

Kokram. Prítomným sa v mene KC Kysáč prihovorila a estrádu sieni Kultúrneho centra Kysáč otvorila Milina Chrťanová, námestbola na sklonku minulého níčka pokrajinského tajomníka pre roku Novoročná estráda. vzdelávanie, predpisy, správu a náPrebiehala 29. derodnostné menšiny cembra 2017. Je to – národnostné spotradičný program ločenstvá. Ako povenovaný lúčeniu vedala, rok 2017 bol sa so starým rokom, pre centrum úspešna ktorom sekcie ný. Medziiným sa im tejto kultúrnej ustapodarilo vďaka pronovizne prezentustriedkom z Mesta jú svoju celoročnú Nový Sad zrekončinnosť. štruovať polovicu Predstavujú sa na programovej sály. ňom spevácke skuVynovenie druhej piny a sólisti, nielen polovice a úpravu tí osvedčení, ale aj miestností pre zvučerstvo odhalené károv a svetlárov talenty. Tancujú vy- Sólistka plánujú v tomto krojovaní členovia Nina Francistyová roku, na čo sú už všetkých folklórv meste vyčlenené nych skupín, od tých najmladších prostriedky. Okrem toho realizokrôčikarov až po najstarších vre- vali tri celovojvodinské festivaly: tenárov. Skečmi k veselšej nálade Detský folklórny festival Zlatá prispievajú aj divadelníci, ktorí brána, Festival slovenských krojov tentoraz mali i hostí z Kovačice, Slovákov vo Vojvodine a Festival z Kolektívu kreatívnych amatérov Zuzany Kardelisovej. Aj na SNS

• KULTÚRA •

v Báčskom Petrovci prezentovali Kysáč výstavou Slovenská krása. Vydali kapitálnu knihu Sloven-

a staršia. Diváci ich odmenili potleskom za tance Polka, Ňije ňeska ako vlaňi, Ťaško je to cez..., V Srnkovej krčme a Tje hložjanske ďjovčatá. Aplauzy sa zaslúžene ušli aj vynikajúcim speváckym skupinám – mužskej a najmä mladšej a staršej dievčenskej. To, že sú Hložany nevysychajúcou studnicou krásnych hlasov, potvrdili najmä sólistky: Marína Supeková, Silvia Ferková, Ivana Saračová, Anna Dudková, Anna Hašková, Jana Stupavská, Marína Zahorcová, Katarína Dobríková. Zaspieval aj Jaroslav Kriška a Michal Struhár z Petrovca, ktorý oslovil divákov i hrou na fujare. Na úrovni bol aj orchester, ktorý utvorili Samuel Kováč, Vlastimír Struhár a vedúci Rastislav Struhár. Pohostinsky vystúpil tanečný pár novosadského Folklórneho súboru Vila. Po ukončení vynikajúceho koncertu Mikuláš podelil balíky všetkým prítomným deťom vo veku do 12 rokov.

Marína Šmitová, Vaňa Ožvátová, Alexander Asodi, Miodrag Križan, Nina Francistyová, Juraj Kulík, Jozef Pavlov, ako i mužská a ženská spevácka skupina KC Kysáč. Na dobrú náladu obecenstva zatancovali detské folklórne skupiny Krôčik, Slniečko a Vienok a FS Vreteno. Spevákov a tanečníkov sprevádzal

Tanec najstarších tanečníkov FS Vreteno

ská krása v slovenskom ľudovom kroji dvoch kysáčskych autorov Branislava Kokavca a Pavla Surového a plánujú ďalšie prekvapenie. Po úvodných slovách javiskom zneli slovenské ľudové piesne, ktoré zaspievali Lucia Stajićová,

orchester pod vedením Miloslava Kardelisa a program moderovali Svetlana Gašková a Miroslav Kolár. Novoročnú estrádu vyfinancovala Správa pre kultúru mesta Nový Sad a realizovalo Kultúrne centrum Kysáč.

2 /4785/ 13. 1. 2018

Kultúra 25. ROČNÍK FESTIVALU SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ V PETROVCI

Alexandra Brtková zaspieva v Pivnici harmonikára Zdenka Makovníka a festival moderovala Viera Dorčová-Babiaková. V prvej časti viac ako dvojhodinového programu sa za mikrofónom striedalo dvadsaťosem nádejných spevákov. Od tých

Jaroslav Čiep

estival Spievajže si, spievaj po 25-krát odznel v piatok 29. decembra 2017. Podujatie už tradične organizuje MOMS Petrovec a sú to vlastne kvalifikácie na účasť na nasledujúcom festivale Stretnutie v pivnickom poli. Za štvrťstoročie svojho jestvovania petrovský festival doteraz na pódiu privítal viac ako 1 150 účastníkov. V sieni Slovenského vojvodinského divadla sa v mene organizátora na Víťazka festivalu Alexandra Brtková úvod prihovorila Katarína Melegová-Melichová najmenších škôlkarov, cez jadro a v mene hlavného patróna fes- účastníkov – žiakov nižších a vyštivalu zástupca predsedu obce ších ročníkov základnej školy, Ján Brna. Potom sa to už rozo- až po dve gymnazistky. Všetci zvučalo početnými piesňami na účinkujúci boli vyparádení do ľudovú nôtu. Spevákov spre- petrovských ľudových krojov vádzal orchester pod vedením a starostlivo vyobliekaní.

V súťažnej časti o postup na pivnický festival súťažili iba dve speváčky: Sára Pavčoková a Alexandra Brtková. Spevákov hodnotila komisia v zložení Mariena Stankovićová-Kri- Ocenenie za najkrajší kroj aj Vladimíre Pucovskej váková, Anna M e d ve ď ov á spevákov štyri ceny získali Lea Šia Slovenka Benková-Martinková, mová, Simona Sýkorová, Daniela kým porotu obecenstva tvorili Speváková a Iveta Kováčová. Cena známe speváčky: Katarína Balážo- obecenstva sa dostala do rúk vá, Anna Očovejiová a Anna Stru- Martina Červeného. Cenu za auhárová. Kým komisie rozhodovali, tentickosť piesne, ako aj postup v revuálnej časti sa obecenstvu na pivnický festival, si vyspievala predstavili renomované speváč- Alexandra Brtková. Druhú cenu ky Vladimíra Sabová a Jarmila získala Sára Pavčoková. Kolárová. Mariena Stankovićová-KriváNapokon komisie rozhodli, že ková v mene odbornej poroty dve ceny za najkrajší kroj získali na záver vyhodnotila tohtoročný Viktória Rojková a Vladimíra Pu- festival a víťazom v jednotlivých covská. V kategórii nádejných kategóriách odovzdala ceny.

V ŠÍDE

Potlesk ako odmena za činnosť a úspechy Stanislav Stupavský

lenovia SKUS Jednota Šíd v piatok 29. decembra 2017 na pravidelnom prednovoročnom koncerte predstavili svoju činnosť v minulom roku. Najčinnejšia bola folklórna sekcia a predovšetkým jej najmladší členovia. V roku za nami sa predstavili na mnohých folklórnych podujatiach a festivaloch. Ako obvykle, i na obecnej prehliadke, na festivale Zlatá brána, na stretnutí detí v Belehrade a na početných akciách v Šíde a v ďalších prostrediach. Len tešiť nás môže, že je v tejto sekcii toho času aktívnych viac ako 20 detí vo veku 5 až 12 rokov.

www.hl.rs

Najväčší úspech predsa dosiahla ženská spevácka skupina, ktorá najprv na obecnej, potom na regionálnej a na konci i na vojvodinskej prehliadke speváckych skupín s úspechom reprezento-

vala šídskych Slovákov. Speváci Maja Macková, Katarína Pešková, Alen Feltán Najmladší tanečníci pri škatuli a mladí speváci brat pre dobrovoľné príspevky a sestra Trkuľovci vlani reprezentovali SKUS Jednota na festivaloch Keď si ja zaspievam, Rozospievaný Sriem a v kultúrnozábavných programoch SKUS Jednota usporiadaných v Šíde a v iných prostrediach. Novoročný koncert v sieni Slovenského domu v Šíde sledovalo početné obecenstvo a aktéri programu boli odmenení búrlivým potleskom. Na konci programu najmladším účastníkom dedko Mráz rozdelil balíky. Spoločná fotografia účastníkov koncertu

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DIVADELNÁ PREMIÉRA V PETROVCI

Maťko a blázni Jaroslav Čiep

osledný víkend v roku 2017 v Petrovci sa rozviazalo vrece s kultúrnymi podujatiami. Najprv na Vianoce v petrovskom kostole odznel tradičný Vianočný chrámový koncert, potom vo štvrtok 28. decembra sme mali možnosť pozrieť si divadelnú premiéru a o deň neskôr si pospevovať s deťmi a dospelými na tradičnom festivale. Veľkú sieň Slovenského vojvodinského divadla si na štvrtok prenajali členovia Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina, presnejšie jej Detská divadelná sekcia. Takto sa obnovuje stará tradícia, že sa v Petrovci na, alebo okolo Štefana hráva divadlo. Tentoraz sa diváci mali možnosť blázniť spolu so šest-

Rozohraná pyžamová párty

Bláznovstvá, ktoré hľadal Maťko, aby sa mohol oženiť

nástimi mladučkými nádejnými a hyperaktívnymi hercami na premiére divadelného predstavenia Za horami, za dolami, behá Maťko za bláznami scenáristky

a režisérky Daniely Legíňovej-Sabovej. Predstavenie vzniklo podľa dobre vybalansovaného scenára na motívy ľudovej rozprávky Múdry Maťko a blázni. V dynamickom bláznení na javisku s vyváženou scénografiou účinkovali: Martin Červený, Lana Fehérová, Aneta Brtková, Vladimír Máľach, Emília Gániová, Valentína Sľúková, Marcela Gániová, Milan Hemela, Shaili

NA SLOVO S TIJANOU FARKAŠOVOU Z BINGULE

Sen sa jej splnil Danuška Berediová

níva divadelný sen. Takto znel titulok kolegu Juraja Bartoša, keď vlani písal o mladej Binguľčanke, sedemnásťročnej Tijane Farkašovej. Sen sa jej splnil. Stala sa režisérkou a choreografkou v SKUS Milana Rastislava Štefánika v Binguli. Toho času je žiačkou strednej ekonomickej školy v Sriemskej Mitrovici. Okrem toho, že je aktívna v spolku, nedávno sa zapojila aj do cirkvi. V decembri minulého roku pripravila a nacvičila všetky deti, ktoré účinkovali v programe pri príležitosti 160. výročia príchodu prvých slovenských rodín do Bingule. Tijana, povedzte nám o svojich aktivitách v spolku a v cirkvi... „Keďže nemáme farárku v Binguli, v našom cirkevnom zbore učím deti na Nedeľnej besiedke. V spolku tiež robím s deťmi, • KULTÚRA •

nacvičujem folklór a divadlo. V minulom roku som robila detské divadelné predstavenie Novoročná rozprávka podľa textu Vlatka Miksáda a zúčastnili sme sa na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. Podpisujem sa aj pod choreografiu Na binguľskej oberačky veselo býva a zúčastnili sme sa tiež vlani na Zlatej bráne v Kysáči. Chcela som predstaviť nejakú obyčaj z Bingule. Nie ich je veľa, ale vinohradov a oberačiek v Binguli vždy bolo. V detskom folklórnom súbore je 10 detí a tie deti zároveň hrajú aj v divadle a navštevujú besiedku.“ Váš divadelný sen sa teda splnil? „Áno. Moje prvé kroky boli divadelné. Vtedy spolok ešte nebol aktívny, tak nás učiteľka Anna Filková nacvičovala v rámci cirkvi. A už o rok sme divadlo nacvičovali spoločne. Dala som sa potom samostatne do toho, aby sa v spolku niečo začalo. A tak

Mladá binguľská režisérka a choreografka

sme obnovili túto sekciu. Páčilo sa mi to a chcela som vyskúšať, či ja to vôbec zvládnem. Deti majú záujem, na skúšky priam uháňajú. To ma teší, a preto som tu, lebo viem, že to deti chcú, že tu trávia svoj voľný čas a nie pri počítači. Nikto ich nenúti, ani na divadelné skúšky, ani na folklór. Samy sa tak rozhodli, čo svedčí o ich pevnej vôli. Skúšky mávame zvyčajne cez víkend,

Ponigerová-Forero, Boris Smišek, Pavel Poniger-Forero, Hana Sirácka, Viktor Sľúka, Alex Fehér, Martin Ľavo a Jaroslav Poničan. Aj týmto predstavením mladí petrovskí herci dokázali, že sa majú čím pochváliť a aj čo ukázať na budúcej detskej divadelnej prehliadke v Starej Pazove, odkiaľ si aj v minulých rokoch priniesli viaceré vrcholné ocenenia. alebo prípadne keď som voľná. V skupine mám aj deti, ktoré vôbec nevedia po slovensky, takže sa snažím, aby som ich naučila aspoň toľko, koľko sama viem. Okrem toho, že cvičíme, tu sa aj hrávame, spievame, učíme sa básničky. Prajem si, aby sa deti takým spôsobom čo najviac naučili ovládať slovenčinu. Tak som sa naučila aj ja. A kto vie, možno tak, ako som začala ja, niekto bude po mne pokračovať.“ Ste ešte mladá. Ako sa vám pozdáva ochotnícka práca? „Táto práca si vyžaduje mnoho trpezlivosti a lásky. Ja to robím preto, lebo to mám rada, je to proste mojím koníčkom. Na to si vždy nájdem voľný čas. Keď vidím, že deti s úsmevom prídu na skúšky, to mi dodáva silu, aby som sa nevzdala. Viem, že sa im páči, aj keď chodíme na festivaly a podujatia. Chcela by som v tomto pokračovať aj naďalej. Dostala som kompliment, že Binguľa je malá dedinka a že ju ja svojou zanietenosťou robím veľkou, čo je pre mňa veľkou vzpruhou.“

2 /4785/ 13. 1. 2018

Foto: Petar Dešić

Kultúra HLOŽANY

vi vskutku patrí uznanie za vynaložené úsilie, ktoré jednoznačne nevyšlo nazmar. Môžbyť z týchto dievčeniec nakoniec nebudú výtvarníčky (o čom je možné riadne pochybovať), iste ale po potykaní si s umením z nich budú lepší ľudia. Spoluorganizátormi výstavy sú ZVUHP a MOMS Hložany. Projekt Výtvarnícka dielňa sumou 500 eur finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Výtvarnícke združenie kúpilo 12 maliarskych stojanov, palety, plátno, farby. Fotografie do katalógu pripokrok mladučpravil Igor Zahokých výtvarníčok rec, o dizajn sa pri používaní postaral Ondrej maliarskeho Bartoš a vytlanáčinia i optičilo ho fotoštúky. Dievčence dio Jána Diňu. úspešne zvládli S týmito údajmi prvky základprítomných na ných výtvarných Tina Zátrochová: Zátišie výstave oboznátechník a teraz s knihou, olejomaľba, 2017 mil Juraj Bartoš, už „len“ zostáva, ktorý ju zároveň aby získanú sebadôveru ako po- otvoril. V rámci vernisáže sa prihonné palivo využili na pláne hovorila predsedníčka miestneho obrazotvornosti. Spomenutému MOMS Mária Bartošová-Korčokotriu hložianskych výtvarníkov, ako vá; so svojimi žiakmi predniesla i knihovníkovi Ondrejovi Zahorco- i primerané básne.

Obrazy mladých maliarok Juraj Bartoš

októbri 2016 Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta odštartovalo výtvarnícku dielňu s cieľom predísť úpadku organizovanej výtvarníckej činnosti, ktorá v Hložanoch sústavne pulzuje od roku 1994, keď začal pôsobiť neformálny krúžok výtvarníkov Pod lipami. So staršími žiakmi základnej školy sústavne pracujú Karol Bartoš, Milina Balážová a Ján Miškovic. Z pôvodných 14 frekventantov sa činia piati – šiesti; ich práce sme videli na spoločnej výstave v predsieni hložianskeho Domu kultúry 28. decembra 2017, krátko pred začiatkom výročného koncertu KOS Jednota. Kresby ceruzou a uhlíkom, t. j. zátišia s knihou (ako zadanou témou) Ivony Galambošovej, Anny Hrubíkovej, Sofie Katiakovej a Eleny Zvarcovej, taktiež olejové zátišia s kvetmi tých istých autoriek a

Záber z vernisáže

Tiny Zátrochovej, ako i tempery Sofie Katiakovej a Eleny Zvarcovej vznikli pri piatkových stretnutiach v čitárni matičnej knižnice. Pri júnovom výlete k Dunaju vlani olejovými farbami namaľovali: Ivona Galambošová, Elena Zvarcová, Sofia Katiaková a Anna Hrubíková a temperou krajinku pri Dunaji stvárnila najmladšia účastníčka dielne Petra Galambošová. V poslednej chvíli do expozície zaradili aj venčeky z prírodných materiálov; zhotovili ich Hrubíková, Katiaková, Zátrochová a Zvarcová. Povšimli sme si zjavný

VLANI UPLYNULO STO ROKOV OD SMRI TVORCU ESPERANTA LUDWIKA L. ZAMENHOFA (1859 – 1917)

Dúfajúci doktor Oto Filip

lovo neraz dokáže byť ostrejšou zbraňou od meča. Vedomí sú si toho mnohí, no len málo ich podniklo konkrétne opatrenia, aby to, ak nie znemožnili, tak aspoň spomalili. V druhej polovici 19. storočia sa na to jedinečným spôsobom podujal Ludwik L. Zamenhof, narodený 15. decembra 1859 v Bialystoku. V meste, ktoré sa v tej dobe nachádzalo na území Ruskej ríše, po rozdelení Poľska. Žilo v ňom zmiešané obyvateľstvo: Poliaci, Rusi, Židia, Nemci, rozdelení medziiným aj všetkým tým, čo im spôsobovali jazykové problémy. Ludwik alebo po slovensky Ľudovít už ako desaťročný reagoval na takéto pomery drámou, ktorú pomenoval Babylonská veža – Bialystocká tragédia. Zamenhof sa už veľmi skoro

www.hl.rs

v škole začal venovať jazykom, zaujatý ideou vytvoriť spoločný jazyk, ktorý by podľa neho mohol vyriešiť mnohé nedorozumenia a problémy mnohonárodnostných spoločností. Aj keď prvé pokusy medzinárodného jazyka Lingwe Uniwersala vznikli už na gymnáziu, vážny návrh univerzálneho jazyka predstavil v roku 1887 v knihe menom Medzinárodný jazyk. Predhovor a úplná učebnica. a to pod pseudonymom Doktoro Esperanto, čo znamená dúfajúci doktor. Tak vznikol názov jazyka, ktorému sa rýchlo darilo, a tvorca ktorého sa vzdal všetkých autorských práv, keďže chcel, aby jeho jazyk bol živý a patril všetkým ľuďom. Už v roku 1905 sa Prvý svetový kongres esperanta konal vo Francúzsku. Jeho tvorca dostal tam Rád čestnej légie a na jeho počesť bola osvetlená Eiffelova veža. Esperantské hnutie in-

Informačno-politický týždenník

špirované Zamenhofom sa rýchlo šírilo, o jeho jazyk sa zaujímali mnohé vedecké osobnosti vtedajšieho sveta. Medziiným aj inžinier a polyglot (ovládal až Tvorca esperanta Ludwik Zamenhof a viaceré pätnásť jazykov) jeho diela Antoni GrabowZamenhof a jeho dielo bolo pocski, ktorý prvý ocenil nový jazyk v Poľsku. Natoľko, že do neho preložil tené až 1 600 pamätníkmi a objektmnohé známe literárne diela. Keď sa mi, ktoré nesú jeho meno. Esperanto v roku 1912 konal svetový kongres žije všade a UNESCO prijalo tri rezolúesperanta v Krakove, Zamenhof cie, ktorým potvrdilo Zamenhofove organizátorom napísal tieto slová: zásluhy pre ľudstvo: v rokoch 1954, „Keby ste museli o mne hovoriť, 1985 a 2015. Aj sté výročie jeho úmrmohli by ste ma nazvať synom poľ- tia si svet pripomenul pod záštitou skej zeme. Lebo nikto nemôže na- UNESCO. Okrem iného aj výstavou mietať, že zem, v ktorej sú pochovaní vo výkladoch Poľského kultúrneho moji rodičia a kde neustále pracujem strediska v Bratislave, ktorá sa začala a chcem pracovať do konca života, vlani a pokračovala v tomto roku. Sú je môj domov.“ V duchu týchto slov na nej mnohé údaje o Zamenhofotvoril a žil až do 14. apríla 1917, keď vom živote v Bialystoku, o jeho rodizomrel vo Varšave. Nie náhodou pri ne a vnukovi, o zrodení esperanta, o pohrebných obradoch odznelo: „Prí- popularite diela tvorcu esperanta, o de čas, keď celá poľská zem pochopí, dedičstve medzinárodného jazyka, akú žiarivú slávu dal ten veľký syn o zaslúžilých esperantistoch a svetovej literatúre v esperante. svojej vlasti.“ • KULTÚRA •

V KOVAČICKEJ GALÉRII BABKA

Gustavovi Klimtovi slávnostne sprístupnil Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Druhá časť tohto podujatia bola venovaná stručnej prezentácii rukopisu knihy venovanej Kovačičanom – vysokoškolákom, ktorú mal na starosti jej autor Dipl. Ing. Adam Jonáš z Kovačice. V hudobnom Anička Chalupová hoslávii, prekvapili návštevníkov predsedu MS Dr. J. Bulíka, a Pavla okienku spevom a hudobným dokumentačnou výstavou veno- Babku, riaditeľa Galérie Babka, prednesom podujatie obohatili rganizátori tradičného novo- vanou rakúskemu maliarovi a gra- prihovorila aj Anna Barcová-Žol- hudobníci Martin Beran z Českej ročného stretnutia v Galérii fikovi Gustavovi Klimtovi republiky a Kovačičan Babka v Kovačici, ktoré sa (1862 – 1918), vedúcej Janko Siroma, orgakoná každoročne 1. januára, v deň osobnosti viedenského nista, ktorí predviedli modernizmu. skladby z tvorby raPrvého januára kúskych skladateľov. 2018 boli miestnosti Bodkou za týmto Galérie Babka primapodujatím bolo udelé, aby prijali všetkých lenie pamätných minmilovníkov výtvarného cí Príchod Konštantína umenia a literatúry – a Metoda na územie záujemcov o vstupné Veľkej Moravy – 1 150. tohtoročné podujavýročie, vydaných Nátie, ktoré už tradične rodnou bankou Slospoločne organizujú venska, ktorú si zaslúMemoriálne stredisko Vianočné a novoročné skladby v slovenskom, žili aktuálny predseda Autor Adam Jonáš plánuje, že Dr. Janka Bulíka a Ga- českom a nemeckom jazyku potešili dušu každého a bývalí vedúci Matice kniha Kovačičania – vysokoškoláci léria Babka. Na sláv- návštevníka; na snímke zľava organisti Janko Siroma slovenskej v Srbsku, sa dostane k čitateľom už v marci nostnom otvorení a Martin Beran aktívni súčasní maliari, dokumentačnej expozície, kto- najová, riaditeľka Galérie insit- predstavitelia rodín zosnulých narodenia Dr. Janka Bulíka, prvého rá potrvá do 28. februára 2018, ného umenia. Výstavu venovanú maliarov a ďalší kultúrni činitelia. predsedu Matice slovenskej v Ju- sa okrem Pavla Baláža, prvého rakúskemu maliarovi a grafikovi

Výstava venovaná maliarovi Gustavovi Klimtovi

DRUHÝ SLOVENSKÝ SVETOVÝ KALENDÁR

Krajanský dnešok i včerajšok Anna Francistyová

vorcovia novej slovenskej ročenky na sklonku roku 2017 vyprevadili k čitateľom druhý ročník Slovenského svetového kalendára. Posmelený prajným ohlasom, ktorý sprevádzal ich prvé dielo, pustili sa znovu do náročnej a šľachetnej úlohy, akou je príprava takého celoročného čítania. Zakladateľ a šéfredaktor kalendára Vladimír Valentík a jeho zástupkyňa Katarína Mosnáková-Bagľašová v príhovore konštatujú, že sa im v príprave druhého ročníka podarilo rozšíriť počet spolupracovníkov tak zo sveta, ako i zo Slovenska, a že „žánrový a tematický vejár príspevkov sa rozšíril a je pestrejší“. Na vyše 320 stranách nachádzame prehľady • KULTÚRA •

činnosti slovenských združení a spolkov, ale i životné príbehy jednotlivcov takmer z celého sveta. Nemienime prerozprávať tu celý kalendár, ale iste pomôže, keď spomenieme, že redakční spolupracovníci sú z Argentíny, Austrálie, Bosny a Hercegoviny, Česka, Čiernej Hory, Francúzska, Chorvátska, Írska, Kambodže, Kanady, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Švajčiarska, Švédska, Talianska, Ukrajiny, USA, Veľkej Británie a, samozrejme, zo Slovenska. Po čítaní prvého ročníka tejto ročenky, kde sme nakukli i do života Slovákov v Nemecku, na Cypre, Malte, a keď

do tejto zemepisnej state priložíme i zápisy v jeho čerstvom vydaní o Slovákoch v Číne a Indii, pripadá nám, akoby sme za pomerne krátky čas zdolali cestu okolo sveta a na každej zastávke sa mohli dohovoriť materinskou rečou... Po obvyklom kalendáriu a pred zahlásenou cestou za Slovákmi vo svete Slovenský svetový kalendár 2018 ponúka mienky a názory popredných spisovateľov, vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov o jeho prvom ročníku a vôbec o smelej myšlienke pustiť sa do takej práce. Každopádne súhlasíme s nimi,

dokonca aj v tom, že „čas ukáže jeho objektívny prínos a prinesie aj nutnosť menších, či zásadnejších koncepčných úprav“. Úpravy k lepšiemu tak z redakčnej, ako i z grafickej strany kvitujeme už v jeho druhom ročníku a zvlášť oceňujeme jeho obsah. Čítania je tu skutočne na celý rok a len posmeliť môžeme jeho tvorcov, aby v začatom pokračovali. Aj preto, že také tlačené úložisko informácií o Slovákoch v zahraničí iste ocenia aj ďalšie generácie čitateľov. Slovenský svetový kalendár 2018 s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vydal Slovenský kultúrny klub v Srbsku, prepress podpisuje Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Z titulnej strany sa nám usmieva Zora Suleimanová, dievčatko v slovenskom kroji z Nového Zélandu, a túto publikáciu si môžete zaobstarať v Slovenskom vydavateľskom centre v Petrovci a u petrovskej kolportérky Hlasu ľudu Zuzany Stracinskej.

2 /4785/ 13. 1. 2018

Kultúra SLOVO MÁ MILUŠKA BESEKOVÁ, PREDSEDNÍČKA MATICE SLOVENSKEJ SOĽANY

Slovenčinu zachovávajú v piesňach Juraj Bartoš

ko sme už informovali, vlani v decembri nás cesta zaviedla do Solian v susednom Chorvátsku. Matica slovenská v Soľanoch bola založená roku 1993 a od roku 2014 jej predsedníčkou je Mi-

Miluška Beseková

Kde a pri akých príležitostiach sa prezentujete? „Vystupujeme v rámci viacerých kultúrnych podujatí, napríklad Vinkovačke jeseni a Celferija, taktiež na zväzových podujatiach, konkrétne na putovnom festivale slovenských piesní Keď sa ruža rozvíjala. Roku 2017 sme usporiadali už ôsmy raz Dni Slovákov v Soľanoch, vždy býva počas prvého víkendu v októbri. Okrem nášho súboru vždy tu vystupujú aj hosťujúce. Z Vojvodiny sme tu vlani mali selenčský Komorný zbor Zvony. Ako prví nám prišli ochotníci SKUS Jednota zo Šídu a boli aj Kysáčania. Naše deti boli dva- – trikrát v Kysáči na festivale Zlatá brána...“ Máte možno dajakú spoluprácu s niekým zo Slovenska? „Už 28 rokov spolupracujeme s Folklórnou skupinou Krnčianka v Krnči, okres Topoľčany. Ide vlastne o trojitú spoluprácu, keďže sme družbu s Krnčanmi nadviazali my, ale aj KUS Slavonija Soľany. Spoločne s nimi jeden rok odchádzame na Slovensko a druhý rok spolu uhosťujeme našich priateľov z Krnče.“ Koľko ľudí zoskupuje MS Soľany?

aktívni členovia a približne toľko je aj detí, ktoré sa priamo zapájajú do našich programov.“ Prečo je členov Matice čoraz menej? „Lebo mladší členovia, keď zakončia strednú školu, odchádzajú niekam na fakultu, alebo

Keď som chodila do školy, v Soľanoch už neboli slovenské triedy. Pred 2. svetovou vojnou tu bolo asi 40 slovenských žiakov v spoločnej triede, ale potom to zrušili... Vraj že neboli peniaze a ani učitelia. Odkedy som činná v Matici, viac čítam po

luška Beseková, rod. Horvátová. Predtým osem rokov bola maSolianske matičiarky: Miluška Beseková, Zuzana Francistyová tičnou tajomníčkou. Prekvapila a Mária Okanovićová nás nielen bezprostrednosťou a srdečnosťou, ale aj peknou si hľadajú prácu inde, keďže slovensky, spievam ako členka slovenčinou. Na úvod rozhovoru v Soľanoch nie sú pracovné zboru slovenské piesne a pomásme sa ju spýtali, čo je vlastne príležitosti. Okrem toho chlapci hajú mi aj kontakty s priateľmi z náplň práce MS Soľany. sa neradi zapájajú Krnče, takže sa moja slovenčina „Roku 1994 sme do činnosti.“ zlepšila.“ začali nacvičovať Majú Slováci Vravíte, že žijete v susednej slovenské piesne Po skončení kultúrno-umeleckého pásma v predvedení a slovenské tance. žiakov, ktorých slovenčinu učí profesor slovenčiny Vlatko v Soľanoch aj svoj Vrbanji... „Áno, tam som sa vydala, môj Predstavujeme sa Miksád z Iloku, predsedníčka MS Soľany Miluška Beseková kultúrno-umelecký manžel je Chorvát.“ nimi v Chorvátsku podala správu o matičnej činnosti v roku 2017. Hovorila po spolok? „Áno, je to KUS Čím sa inak zaoberáte? a na Slovensku, boli chorvátsky a okrem iného skonštatovala: „MS Soľany a KUS „Poľnohospodárstvom. Obrásme aj vo Vojvodine... Ondreja Pekára, staršia a detská skupina, mali úhrnne 14 Ondreja Pekára. Máme spevácky zbor vystúpení a 41 skúšok dospelí, deti 45.“ Nasledoval potlesk Založili sme ho bam zem; robím v poli všetko, dospelých a detí, só- početných prítomných. Zopakovali ho aj po nasledujúcich roku 2001, pracuje čo treba.“ Ak sa smiem spýtať: máte listov nemáme. Deti slovách hlavy Matice: „Za úspešne zorganizovaný Deň Slová- v rámci Matice a nenacvičujú aj tance kov v Soľanoch sme dostali pochválenie z Rady pre národné sie meno jej zakla- deti? „Máme tri dcéry, najstaršia je pod vedením chore- menšiny Chorvátskej republiky a z Rady slovenskej menšiny dateľa, ktorý, žiaľ, už už na vysokej škole v Záhrebe, ografky Anky Miksá- v Chorvátsku. Verím, že aj roku 2018 budeme pokračovať nežije.“ Hovoríte veľmi študuje stomatológiu, mladšia je dovej, teraz Šándoro- v práci tak úspešne ako tohto roku a predtým tiež. Chcem vej z Iloku, prichádza pochváliť aj všetky mamy, ktoré sa činili pri organizovaní pekne po sloven- stredoškoláčka vo Vinkovciach a sky; vari ste chodili najmladšia je siedmačka.“ aj s manželom Iva- 23. prehliadky folklóru.“ do slovenskej školy Ako ony ovládajú materinnom, ktorý hrá na alebo triedy? ský jazyk? husliach. Predtým s „Každý rok je nás čoraz me„Ich materinský jazyk je „Nie. Tu som sa narodila a žideťmi pracovala Anka Okanovićová. Naposledy tu máme aj nej... Teraz je to asi sto členov; jem vo Vrbanji. Aj mama (naro- chorvátsky. Ja im hovorím po zopár žiakov, ktorí sa učia hrať nie sú všetci Slováci, máme aj dená vo Višnjićeve ako Chrče- slovensky, rozumejú mi, ale na hudobných nástrojoch; chcú spoluobčanov Chorvátov. Teraz ková), aj otec sú Slováci, doma po slovensky hovoriť nechcú.“ sme tu zhruba dvadsiati dospelí sme sa rozprávali po slovensky. utvoriť orchester.“

Vlani až 14 vystúpení

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PO DVOJROČNEJ PRESTÁVKE DVOJČÍSLO ČAROSLOVU. Po čísle 8, ktoré vyšlo v roku 2015, čitateľov oslovil nový Čaroslov, a to v rozšírenom vydaní. Dvojčíslo 9/10 vyšlo na sklonku decembra 2017 v rozsahu 164 strán, je príťažlivé na pohľad a má zaujímavý, inšpiratívny a povzbudzujúci obsah. Po úvodných slovách Michala Ďurovku, učiteľa, výtvarníka a novinára, žiaci z 12 základných a stredných škôl vo Vojvodine si znovu vychutnali čaro slov. Spoločnými silami nielenže takto archivovali množstvo informácií o dianiach vo svojich školách, ale za sebou zanechali stopy literárnej a výtvarnej tvorivosti. V súčasnosti je Čaroslov jediný spoločný časo-

IN MEMORIAM

Za Andrejom Kardelisom 1936 – 2018

o kratšej chorobe v 82. roku života 3. januára 2018 zomrel Andrej Kardelis zo Starej Pazovy, právnik – advokát vo výslužbe. Narodil sa 12. apríla 1936 v Starej Pazove. Základnú školu skončil v Tovarniku (Chorvátska republika), malú matúru absolvoval v Starej Pazove a gymnázium v Zemune v roku 1954. Právnickú fakultu skončil v Belehrade v roku 1959. Pracoval ako obecný sudca, obžalobca a sudca na Najvyššom súde Vojvodiny. Bol angažovaný na viacerých spoločenských funkciách. Známy bol i ako kultúrny a športový pracovník, za čo sa mu dostalo viacero uznaní. Do práce Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ) sa zapojil hneď na začiatku jej obnovenia, kde dal i svoj odborný prínos pri schvaľovaní Štatútu MSJ. Andrej Kardelis bol podpredsedom MSJ a aktívnym členom správy MOMS v Starej Pazove. Za svoju pozoruhodnú prácu získal Uznanie za dlhodobú úspešnú činnosť v MSJ v roku 2003 na SNS v Báčskom Petrovci. Nielenže bol horlivým • KULTÚRA •

matičiarom, ale sa plne angažoval i v práci NRSNM, kde bol členom v prvom zložení. Futbalovým fanúšikom zostane v spomienke ako neúnavný bojovník na poste ľavého obrancu, neskôr bol i predsedom Správnej rady FK Jednota. Pohreb Andreja Kardelisa sa konal 4. januára 2018 na staropazovskom cintoríne. V mene pazovských matičiarov emotívnym príhovorom (z pera Anny Balážovej, predsedníčky MOMS) sa so zosnulým rozlúčil Miroslav Pap st. Okrem iného povedal: „Odchádza od nás statočný občan a vzorný pracovník. Venoval sa nielen svojej práci, svojmu zamestnaniu, ale aj zveľaďovaniu našej obce a zachovávaniu našej slovenskej tradície a identity... V mene MOMS Stará Pazova lúčime sa naposledy s Tebou, ale veríme, že nesmrteľnosť človeka je v jeho práci, v budúcich pokoleniach.“ Primeranými veršami sa s horlivým matičiarom rozlúčila Elena Surová z Kysáča. Česť jeho pamiatke. A. Lš.

pis žiakov a učiteľov, ktorý zvyšuje povedomie o význame vojvodinských slovenských škôl v zachovávaní a upevňovaní národnej identity, jazyka a kultúry u žiakov, učiteľov a všeobecne vojvodinských Slovákov. Pritom zviditeľňuje a skvalitňuje slovenské menšinové školstvo v zahraničí. Dvojčíslo tohto internetového vydania vyšlo s finančným prispením Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Zalistujte si v najnovšom Čaroslove, ktorý nájdete na adrese: http://www.caroslov. rs//časopis/čislo 9-10. M. A.

Južný „nár“, domáca „dudovača“, osviežujúci „onajsový“ cukor Anna Horvátová

šetko je zdraviu prospešné. Južné ovocie, domáca pálenka, alebo ten cukor, od ktorého tŕpnu zuby. „Nár“ je zvláštne ovocie. Zvláštne má aj pomenovanie. V srbčine sa tieto plody s drobnými jadierkami v tvrdom obale volajú nar. V našej srboslovenčine je to „nár“. Granátové jablko je v spisovnej slovenčine. Nalúpané jadierka sa môžu konzumovať priamo alebo nimi oživiť ovocný šalát, palacinky, ozdobiť zmrzlinu, alebo aj pred podávaním nasypať do šampanského. Šťava získavaná lisovaním dužinatých semien sa tradične využíva pri výrobe vína, orientálneho nealkoholického nápoja šerbet či známeho francúzskeho sirupu grenadina. Je vraj skutočným elixírom krásy a zdravia. Z gréckej mytológie sa dozvedáme, že po tom, čo urazená Afrodita odišla z Olympu, usadila sa na Cypre, mieste svojho zrodenia, a tam zasadila prvý granátovník. Ten sa stal symbolom celého ostrova. Naši ľudia však dobre vedia, čo je prírodný liek. Preto sa aj jahody pestovali pred doma-

mi aj v chotári. V lete držali dobrý chládok – takto tomu zvykneme povedať. Bolo teda pod ich korunami príjemne sedieť v chládku, oddychovať. Tieto listnaté stromy boli viacúčelové. Ich listami sa kŕmili priadky morušové. A tie drobné plody, ktoré len tak kvackali na zem a nedajbože na ne stupiť... To bola radosť. Práve z nich, bielych alebo tmavobelasých, podobných jahode, býva chutná pálenka. Odtiaľ aj národné pomenovanie jahoda. V slovenčine je to moruša. V srbčine dud. V srbčine dudovača je v slovenčine morušová pálenka – morušovica. A čo si vezmeme na osvieženie dychu? Práve ten starodávny cukor, ako sa zvykne ešte vravieť − „mamičkovský“, ale účinný, ako korenie, ba liečivo. Zaberá, aj keď cítite v hrdle bolesť či škriabanie. Národne je to „onajs“ a ten čarodejný cukor „onajsový“. V spisovnej slovenčine je aníz, v srbčine anis; znižuje chuť do jedla, čistí krv, posilňuje nervy. Vraj, že liečebné účely anízovej trávy používali starí Rimania, lebo čistí vzduch, aj omladzuje telo a, samozrejme, osviežuje dych.

2 /4785/ 13. 1. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. januára 19.30 Zostrih z FF Tancuj, tancuj... z roku 2010, 1 časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 14. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 16. januára 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka – pod názvom BZ-Ý bude patriť Matejovi Bzovskému, doyenovi nielen športového novinárstva, ktorému sa v týchto dňoch zaleskli v rukách dve plakety. Matej Bzovský zo Starej Pazovy so športom žije odmladi: najprv ako športovec, potom športový pracovník a najdlhšie ako novinár. Agrosféra. V prvom tohtoročnom vysielaní pozornosť bude upriamená na súvahu uplynulého roľníckeho roka. Bude sa hovoriť o tom, ako sa vlani darilo výrobcom, ktorí sa rozhodli podnikať v nie tak obvyklých odvetviach poľnohospodárskej výroby, a nebudú chýbať ani užitočné informácie pre poľnohospodárov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 12. januára – Krajina zajtrajška Sobota 13. januára – Čierny blesk Pondelok 15. januára – Ostreľovač Utorok 16. januára – Creed Streda 17. januára – Klokan Jack Štvrtok 18. januára – Útek z väzenia

18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 14. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rok za nami Utorok 16. januára 16.00 Šikovné ruky dokážu urobiť všetko Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Ružové sny Piatok 19. januára 16.00 Z archívu: RTVOK Divadlo: Sladká päťdesiatka

Nedeľa 14. januára 17.00 Film: Happy Feet Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Longwoodska legenda Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Elena Vršková, moderátorka TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 2 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko výtvarníka narodeného 1944 v B. Petrovci. Nateraz mal vyše 30 samostatných výstav a nespočítateľne spoločných. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

almužna vývin

modro 2. časť Ivan onam osobné Nemecko Krasko tajničky -zelený zámeno drahokam

vedný odbor chorvátsky ostrov

1. časť tajničky

predložka

kameňolom

západ

rímskym 4

miliampér

kašovitá látka

rozpätie

Oleg Lomonosov

šťastný koniec (angl.)

mámenie

oblúk farieb Mesiac (poet.)

spevák Lukas

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 14. januára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte LRO

obil kovom

rok

spravodajský útvar AS HL DU ĽU

tona starý otec

ukazovacie zámeno

upraž!

stoj

síra

vpíšte YO

romboid

pond spisovateľ Andrić

druh umelého vlákna nula

north srb. spojka

nepriepustná hornina nakloní kyslík

položil pod niečo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 VODOROVNE: teplomer, ekran, to, liatina, EP, A, óps, SAD, zrak, O, ruv, O, nový rok, sobášil, prežitie, ranil, vs, a, IL, vek, vie, Jaro TAJNIČKA: NOVÝ ROK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 50 z čísla 50 Hlasu ľudu zo 16. decembra 2017 bolo: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MICHAEL RYBÁR, Ul. sávska č. 14, 22 000 SRIEMSKA MITROVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

2 /4785/ 13. 1. 2018

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA NA NAŠU MAMU

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. januára 2018 uplynulo desať rokov od smrti našej mamy

na dcéru a sestru

VESNU MOLNÁROVÚ

VESNY MOLNÁROVEJ

rod. Kopčokovú 7. 1. 2008 – 7. 1. 2018 z Hložian

2008 – 2018 z Hložian

Milovala si život a všetkých nás. Hoci si odišla a nieto Ťa medzi nami, večne budeš slzou v našich očiach a boľavou ranou v našich srdciach.

Tí, ktorých milujeme, neodchádzajú, žijú v našich srdciach každý deň.

Tvoja mama a sestra Jasna s rodinou

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na našu

JÁN ADÁMEK

2. 5. 1954 – 24. 12. 2017

VESNU

SPOMIENKA

MARA ADÁMEKOVÁ rod. Klarićová 27. 3. 1960 – 4. 1. 2016

2008 – 2018 Strata bolí rovnako aj po desiatich rokoch. Chýbaš nám.

S láskou si na vás spomína

dcéra Ankica

Sesternice a bratranci

DROBNÉ OZNAMY BERIEM pôdu do árendy v Obci Báčsky Petrovec; tel. č.: 063/827-87-45

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SPOMIENKA

Dňa 9. januára 2018 uplynuli štyri roky, čo nás opustil náš milovaný manžel a otec

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia ropy a plynu ložiska (Pt2-1, Pt2-2, Pt2-3, Pt2-4, PI-1, J+Bd+Sm-1 a J+Bd+Sm-2) ropovo plynového poľa Elemir. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Informačno-politický týždenník

JÁN FABIAN

11. 1. 1955 – 9. 1. 2014 – 2018 zo Starej Pazovy

S každým rokom, čo nie si s nami, všetko viac nám chýbaš. Manželka Mária a dcéra Jarmilka s manželom • OZNAMY •

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dr. BOŽENA SÚDIOVÁ

BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho syna

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 – 2018 z Kulpína

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala.

Čas rýchlo letí a nám je ťažko a smutno žiť bez Teba. Tvoj milý hlas a Tvoje kroky nám stále v spomienkach odznievajú.

Na našu tetu si s láskou bude spomínať

V srdciach si Ťa chránia, s láskou spomínajú a na Teba nikdy nezabúdajú zarmútení mama a oco

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli tri roky, čo nás navždy opustil náš manžel a otec

JÁN BOHUŠ

1948 – 2014 – 2017 z Hložian

I keď Pán pretrhol života niť, Ty zostaneš navždy v našich spomienkach žiť. Manželka Katarína a syn Janko

ŤAŽKÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na

15. 5. 1948 – 25. 12. 2017 z Kysáča

Žili sme v svornosti a mnohokrát si nám pomohol. Žiaľ, zákerná choroba pretrhla niť spolužitia. Ďakujúc ti za všetko, rozlúčili sme sa s Tebou a zostali sme v zármutku. Tvoji Závišovci a Savićovci • OZNAMY •

rod. Zelenákovú 9. 7. 1923 – 6. 1. 2015 – 2018 z Kulpína

Nezabúdame na Tvoju lásku a dobrotu. Tvoji: Marka, Oto, Filip a Dávid Filipovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. januára 2008 uplynulo desať rokov, čo nie je s nami náš brat a ujo

PAVLA ČÁNIHO

SAMUEL KOPČOK

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 – 2018 z Kulpína

Ťažko je aj po dvoch rokoch veriť, že nikdy viac nebudeme spolu. Aj naďalej smútime a spomíname si na Tvoju dobrotu. Brat Miroslav s manželkou Zdenkou a deťmi Jaroslavom a Svetlankou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL VESTEG MICHAL ANUŠIAK

MÁRIU ČELOVSKÚ

PAVLA ČÁNIHO

1938 – 2018 z Kanjiže rodom z Kysáča

zarmútená rodina Popovićová: Miroslav, Vlasta, Marko a Andrej

TICHÁ SPOMIENKA

na našu mamu, testinú a babku

1951 – 2008 – 2018 z Báčskeho Petrovca

V srdci Ťa chránia, s láskou spomínajú a na Teba nikdy nezabúdajú Tvoje sestry:

Zuzana Stracinská a Mária Feherová s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV susede

ANNE KLINKOVEJ

15. 11. 1933 – 1. 1. 2018 z Kysáča

Spustla už dielňa, spustol aj dvor, ticho je v dome, nepočuť Tvoje kroky v ňom. Tíško si trpel, ubolené srdce prestalo Ti biť, zaspal si, hoci si chcel ešte žiť. S láskou a úctou spomínajú dcéry s rodinami

rod. Virágovej 1937 – 2018 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú susedovci z Ulice

Jesenského: Tancikovci, rodina Jána Surového, Madackovci, Fabianovci, rodina Pavla Surového, Ďurovkovci, Vrškovci, Mackovci z Čmelíkovej ulice a susedy: Naďová, Pixiadesová, Darinka Čapeľová, Anna a Zuzana Ďurovkové, Horvátová, Hrnjačká 2 /4785/ 13. 1. 2018

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s dcérkou a sestričkou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojou vnučkou

MARTINKOU PÁLENKÁŠOVOU

16. 8. 2017 – 3. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca

16. 8. 2017 – 3. 1. 2018 z Petrovca

S Tebou sa rozlučujú Tvoja maminka a braček Marek

Večer smutní líhame, ráno smutní vstávame, v srdciach si Ťa navždy zachovávame. Na Teba, Martinka naša, myslieť neprestávame. Tvoji starká a starký

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Nekonečné je nebo svojimi hviezdami, more svojimi vlnami a srdcia našimi slzami.

s pravnučkou

MARTINKOU PÁLENKÁŠOVOU

16. 8. 2017 – 3. 1. 2018

Spomienku na Teba si navždy zachováme v srdciach. Tvoji apko a mamička Pálenkášovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

16. 8. 2017 – 3. 1. 2018

Smutno je a ťažko bez Teba týmto životom kráčať. Zostalo nám len spomienky na Teba v srdci si zachovávať. Švagor a tetka Andrášikovci s deťmi Annou, Máriou a Samuelom s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ZUZANA HUSÁROVÁ

ELENKA ZLATKOVIĆOVÁ

rod. Kukučková 21. 6. 1954 – 6. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

rod. Triašková 9. 3. 1946 – 20. 12. 2017 zo Surčína

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

Syn Ondrej a dcéra Zuzana s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

brat Ján s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MARTINKOU PÁLENKÁŠOVOU 16. 8. 2017 – 3. 1. 2018 z Petrovca

Žiaľom zlomení, ale srdcom a láskou s Tebou navždy spojení Tvoji: ujko Miroslav a sesternička Janinka

TICHÁ SPOMIENKA na otca a starkého

SAMUELA KONDAČA

1937 – 2008 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Spomienky na Teba si stále uchovávame v našich srdciach. Dcéra a syn s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. januára 2018 uplynul rok, čo nás opustil otec a starý otec

PAVEL VALENTÍK

1933 – 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: synovia Ján a Samuel, nevesty Mariena a Jaroslava, vnúčatá Vladimír, Jaroslav, Samuel a Danijela • OZNAMY •

Šport Najviac cien Kovačičanom a Padinčanom NAJLEPŠÍ ŠPORTOVCI OBCE KOVAČICA V ROKU 2017

Ján Špringeľ

ajlepší športovci Obce Kovačica v roku 2017 sú stolní tenisti – Uzdinčanka Izabela Lupulescuová a hráč STK Unirea Filip Radović, reprezentant Čiernej Hory. Na slávnosti v preplnenej sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici 26. decembra 2017 hodne cien sa dostalo do rúk aj športovcom, ktorí reprezentujú Kovačicu a Padinu. Medzi športovými nádejami, ktoré z dvoch mestečiek získali poháre, najviac je karatistov; sú to: Nemanja Živkov, Siniša Ilibašić, Nikola Subin, Nađa Laličinová (všetci KK Kovačica) a Kristián Slivka (KK Dolina). Poháre medzi športovými nádejami získali okrem iných aj futbalista Sebastián Čapeľa (FK Dolina), tenista Danijel Krstevski

(TK Kovačica) a kolkár Zoran Beracka (KK Slávia). Medaily získali športové nádeje: tenistka Isidora Sudarovová (TK

Kata tím Karate klubu padinskej Doliny

Kovačica), karatisti Renato Nosáľ a Dejan Muminović (obaja KK Dolina), ako aj futbalisti Aleksa Boboš

NA 14. NOVOROČNOM TURNAJI V MAGLIĆI

maratónec Michal Šuľa z ARK Maratonko Kovačica, stolný tenista Boris Stojiljković (Športové združenie telesne postihnutých špor tovcov a Pavel Trnovský (obaja Adrenalín KoFK Dolina). vačica), stolná Najlepšia seniorka Najlepší tím v kategó- Daniela Končeková tenistka z Korii športových nádejí je a Ján Cicka-Pejo vačice Daniela kata mužstvo Karate kluKarkušová (vybu Dolina. Medzi mladšími junior- hlásená je za najlepšiu športovkyňu mi sa zaskveli karatisti z Karate Uzdina za rok 2017, vlani hrala klubu Kovačica: poháre získali Uroš najprv pre STK Unirea, neskoršie Krstić a Anđela Lakičinová. pre STK Viktória Trnava) a kolkár Najlepší juniori sú futbalisti Fut- z Padiny Želislav Jakáb (oblieka balového klubu Dolina. si dresy Doliny a Crvenej zvezdy Najlepší seniori sú karatisti Do- Belehrad). liny Daniela Končeková a Mário Na slávnostnej ceremónii šporBoboš. tovcov pozdravil v mene lokálnej Plaketu za zaslúžilého športovca samosprávy Zlatko Šimák, predsesi zaslúžil šachista a predseda Ša- da Zhromaždenia obce Kovačica, chového klubu Kovačica Božidar a v mene Športového zväzu Obce Kračunov. Kovačica Ján Cicka-Pejo, predseda Najúspešnejšou školou je Zák- združenia. O uznaniach rozprávali ladná škola maršala Tita z Padiny. a ceny odovzdali aj členovia SprávPlakety získali aj reprezentan- nej rady spomínaného zväzu Adam ti Srbska v rôznych športových Lupu, Šandor Matanović a Predrag odvetviach, okrem iných aj ultra- Perović.

Úspešný scenár pre Scenario Juraj Pucovský

a vlaňajšom veľmi silnom 14. Novoročnom turnaji v malom futbale v Maglići sa zúčastnilo osemnásť mužstiev z

v prvom semifinále stretli petrovský Scenario a Mlinostep zo Stepanovićeva. V mužstve Petrovčanov hrali Leňa, Severíni, Ožvát, Pavlis, Jakuš, Trojanović, Kaňa, Babiak, Fábry, Kajtez, ako

Zo semifinálového zápasu Scenario – Mlinostep 7 : 5

Petrovca, Báčskej Palanky, Nového Sadu, Gajdobry, Veternika, Stepanovićeva, Zmajeva, Vrbasu a Maglića. Po zápasoch v skupinách sa • ŠPORT •

aj Đokić, Ilić, Desnica, Gubernerić, Celin a Tomčić. Po veľkom boji zaslúžene sa tešili hráči Scenaria z výhry 7 : 5. V druhom semifinále Gramont z Gajdobry nečakane

kým sa Mlinostep musel uspokojiť s peňažnou odmenou v sume 50 000 dinárov. Tento veľmi kvalitný turnaj, na ktorom sa zúčastnili mužstvá ovenčené víťazstvami v Báčskom Petrovci, Báčskej Palanke a inde, sa teší čoraz väčšej podpore ľudí

premohol favorizované mužstvo Leteći Holanđani z Vrbasu presvedčivo 5 : 2. Gajdobrančania neboli takí úspešní v boji o 3. miesto, keďže ich prekonal Mlinostep 4 : 1, a tak získal 30 000 dinárov. Finále Scenario – Leteći Holađani prinieslo skutočnú pochúťku pre futbalových labužníkov v Športovom stredisku Maglić. Z dvoch veľmi kva- Víťazné mužstvo Scenaria litných mužstiev sa oveľa lepšie darilo hráčom Sce- a dobrodincov. Boli dni, keď zánaria, ktorí zvíťazili vysoko 5 : 2, pasy v športovej hale v Maglići a tak odčinili premrhané spred sledovalo vyše 250 divákov. roka, keď prehrali vo finále. Víťaz Foto: D. Ilić získal pohár a 130 000 dinárov, 2 /4785/ 13. 1. 2018

Šport VO FK HAJDUŠICA SUMOVALI JESENNÉ VÝSLEDKY

Kým máme hráčov, budeme hrať!

Mužstvo Hajdušice zimuje na piatom mieste

Vladimír Hudec

utbalový klub Hajdušica jesennú časť majstrovstiev v Druhej juhobanátskej lige skončil na piatom mieste s 23 bodmi. Z trinástich zápasov Hajdušičania sedem vyhrali, štyri prehrali a dva remizovali. Útok bol lepšou časťou mužstva, keďže svojim súperom nastrieľal 34 gólov. Viac gólov v lige (po 37) dali iba alibunárska Budućnost a Borac Veliko Središte. Najlepší strelci v mužstve sú Ružić a Stefanovski, ktorí strelili po sedem gólov, M. Mršić skóroval štyrikrát, Maliar a A. Lipták trikrát, pokým sa Kocevski, Miksád, Pavlov a Radović do listiny strelcov zapísali dvakrát. Aj obrana bola úspešná, napriek tomu, že na niekoľkých úvodných zápasoch hrala bez zraneného brankára Melicha; prijala 19 gólov. Menej inkasoval iba Potporanj (18) a Ratar Kruščica (16), pokým jesenný majster Polet Izbište a Partizan Kajtasovo dostali rovnaký počet gólov ako Hajdušičania. Pedantná štatistika predsedu klubu Vladimíra Maliara svedčí o tom, že všetkých trinásť zápasov zohrali dvaja najlepší strelci, Stefanovski a Ružić, ako aj M. Mršić. O jeden zápas menej hral kapitán Maliar, Z. Lipták zohral 11, Pomorišac 10, Đukić 9, Stojkovski a A. Lipták po 8 zápasov. Brankár Melich, Folťan a Kocevski vystúpili po sedemkrát, Spasovski štartoval šesťkrát, Radović, Petrović a Miksád po päťkrát, dvakrát na ihrisko

www.hl.rs

vybehol Sándor a raz Glogovac, I. Mršić a Pavlov. Rozhodcovia futbalistom Hajdušice žlté karty ukázali 16-krát a červenú (pre párne žlté) dostal iba Atila Lipták.

počet hráčov na tréningoch, zvlášť v utorkovom termíne, podstatne zmenšil, v dôsledku čoho vtedy často ani netrénovali, pokým v piatok na tréningy prichádzalo zo desať hráčov. „Istotne, že aj malý počet tréningov vplýval na výkon, tak aj na výsledky a umiestnenie v tabuľke. Keby sme viac trénovali, aj výsledky by boli lepšie,“ uviedol na záver tréner hajdušických futbalistov. Predseda klubu Vladimír Maliar konštatoval, že konkurencia v lige

uzavrel a poukázal sa problémy v klube: „V dedine je prítomná veľká ľahostajnosť. FK Hajdušica je okrem strelcov jediný športový kolektív v dedine a ľudia sa vyhýbajú zapájať sa do práce a finančne podporovať fungovanie klubu. Keď by nás bolo viac, a keď by nám viacerí aj finančne pomohli, určite by klub bol na ešte vyššej úrovni ako dnes. Objektívne podľa podmienok, ktoré máme, a organizácii klubu, miesto nám je v Prvej juhobanátskej lige. Predsa aj napriek všetkému, podľa mojej mienky, futbal sa v Hajdušici bude aj naďalej hrať, až zatiaľ, kým budeme mať hráčov. Predseda, tréner a peniaze sa vždy nájdu, ale ak nemáš hráčov, tak je všetko márne. Je nás čoraz menej... Menej je detí, teda aj menej futbalistov. Vždy som zastával názor, že kostru mužstva musia tvoriť hráči z dediny. Mužstvo, v ktorom je väčšina hráčov zo strany a iba ten-ktorý z dediny, nemôže byť hajdušický futbalový klub, a preto si musíme pestovať dorastencov, aby sme ich pomaly zapájali do seniorského mužstva.“ Celkom na záver, v súlade s niekoľkoročnou tradíciou, hráči, ve-

Predseda FK Hajdušica Vladimír Maliar (vľavo) Atilovi Liptákovi udelil cenu za najlepšieho hráča v roku 2017

Na tradičnom posedení pred novým rokom futbalisti s trénerom a predsedom klubu analyzovali tieto výsledky. Tréner Milorad Mršić zdôraznil, že mužstvo doma utratilo až 5 bodov, čo by sa nesmelo stávať: „Na druhej strane je dobre, že sme si z hosťovaní priniesli až 9 bodov. Keby sme doma boli úspešnejší, mohli sme jeseň skončiť na prvom, prípadne druhom mieste.“ Ďalej konštatoval, že prítomnosť hráčov na tréningoch bola spočiatku uspokojujúca, avšak po skončení prázdnin sa

Informačno-politický týždenník

Futbalisti a vedenie Hajdušice vo veselej nálade ukončili ešte jeden úspešný rok

v tejto sezóne je veľmi silná a že aj napriek tomu klub zaznamenal slušné výsledky, tým skôr, že niekoľkí špičkoví hráči (A. Lipták, Melich, Radović, Pomorišac, Spasovski) určitý čas nehrali pre zranenie. „Keby sme boli kompletní, málokto by nás mohol vyhrať,“

denie a niekoľkí sympatizanti klubu za hráča roka zvolili mladého Atilu Liptáka, ktorý zvlášť v jarnej časti majstrovstiev prejavil svoj veľký talent. Žiaľ, časté zranenia v jesennej časti a nevyhnutná operácia kolena ho na určitú dobu, pravdepodobne, až do jesene, vzdialili z trávnika. • ŠPORT •

PEKNÝ A ÚSPEŠNÝ ROK PETROVSKÉHO FUTBALU

Čakať už len jar Samuel Medveď

šetkým milovníkom futbalu a fanúšikom FK Mladosť určite rok za nami zostane v peknej spomienke. Petrovskí „modrí“ v minulých majstrovstvách ako majstri Somborskej

skej Budúcnosti a Svilojevčan Sebastijan Kuntić. Majstrovský štart bol v Apatíne s menovkyňou, ktorá pred pár rokmi hrávala aj najvyššiu štátnu ligu. Na peknom trávniku neďaleko Dunaja Petrovčania presvedčivo 3 : 0 porazili domá-

Vlastný gól obrancu Jovana Čvokića (vpravo od žrdi) na zápase Mladosť – BSK 5 : 1

Petrovčan Pavel Ožvát (v modrom) pred bránou Tisy

oblastnej ligy postúpili do Voj- cich a tak nasvedčili peknú jeseň. vodinskej ligy –severnej skupiny. Potom prišlo derby s HložnačanPrípravy na novú súťaž začali mi a znovu presvedčivá výhra – 2 v druhej polovici júla. Trénerom : 0. V 3. kole Mladosť odcestovala zostal Slobodan Sladojević, ktorý do Karavukova. Petrovčanov predtým podľa potrieb aj hrá- upozorňovali, že hráči Poletu val. Uplynulej jesene sedel už len na strie- DVA TÍMY dačke a velil mužstvu Všetkých pätnásť zápasov zohrali Jakuš, Mladosti. Klub v lete Kuntić a Kaňa. Babiak, Nešković a Kobilarov opustili Marko Babić majú o jeden zápas menej. Nováčik Ilić hral a Bojan Trojanović. Ten- trinásťkrát. Dvanásť nástupov majú Zeljković to druhý odišiel na Slo- a Đokić. Jedenásť zápasov hrali brankár Leňa vensko za prácou , ale a kapitán Pavlis, kým Valentík, Milenković ako sme sa dozvedeli, a Ožvát majú v nohách desať zápasov. Rupar začal hrávať aj futbal hral deväť ráz, Severíni sedemkrát. Ostatní a znovu prišla k výrazu hráči hrali oveľa menej: Šproch (5 zápasov), jeho strelecká pohoto- brankár Šurlan (4), Fábry a Milićević po dva, vosť. Nenad Dragin pre kým Pereza (neskoršie prestúpil do radov pracovnú zaneprázdne- hložianskej Budúcnosti) a Jovanović vybehli nosť málo sa zjavoval na trávnik len raz. vo Vrbare. Mladosť v letnom období posilnili hlavne doma hrajú veľmi hrubo. Tak aj mladí, tzv. bonusový hráči, lebo bolo. Zápas sa skončil bez gólov. každé mužstvo vo Vojvodinskej Domáci nevyužili penaltu, a v salige muselo začať zápas s dvoma mom finiši Mladosť mala veľkú takýmito hráčmi. Z Nového šancu, keď mnohí Ilićovu strelu Sadu prišli brankár Stefan Šurlan, už videli v sieti. Nasledovali ďalšie Dejan Zeljković, Vasilije Nešković, dve výhry identickým výsledkom Nenad Đokić a ešte neplnoletý 2 : 0, s kvalitným mužstvom PoViktor Jovanović, trochu starší tisje z Kanjiže a v Odžakoch s doZmajevčan Strahinja Ilić, ktorý mácim Tekstilcom. Futbalisti z v minulej sezóne hral v hložian- dediny Tavankut mohli prekvapiť • ŠPORT •

„modrých“ v PetČonoplje (5 : 2), rovci, keďže viedli ILIĆ – 11GÓLOV s BSK z Báčskeho Mladosť na konci získala Brestovca (5 : 1) 0 : 2, ale sa predsa zápas skončil 3 : 2 35 bodov, s gólovým po- a Zadrugarom zo v prospech Mla- merom 34 : 10. Najlepším Srbského Miletića strelcom je Ilić (11 gólov), (5 : 0). Určite je dosti. Veľmi cennú vý- nasledujú Kaňa (5 ), Đokić najsladšia a rozhru Pavlis a spolu- (4), Kuntić (3), Jakuš, Pavlis, hodujúca výhra hráči si vybojovali Ožvát a Milenković po dva, v Srbobrane 1 : v Sombore nad Kobilarov jeden, kým si vlast- 0. S dobrou medomácim muž- né góly vsietili Rebić (Sloga novkyňou v Turiji stvom Radnički Čonoplja) a Čvokić (BSK B. sa Mladosť rozišla s nerozhodným 3 : 1, a potom Brestovac). výsledkom 0 : 0. prišla mrazivá nedeľa. Mladosť doma zažila Bola to pekná jeseň petrovskénepríjemnosť, keď prehrala 0 : ho futbalu. V zimnej prestávke 2 od FK Tisa z dedinky Adorjan. treba zvážiť dosiahnuté výsledky, Treba vedieť, že je toto mužstvo všetky okolnosti, možnosti klubu, zistiť tiež či jestvujú podmienky na to, aby Mladosť mohla od budúcej jesene hrať o jednu ligu vyššie?! Snímky: J. Pucovský

Spoľhlivý stopér: Jaroslav Jakuš (v modrom)

na treťom mieste tabuľky a vo svojich radoch má niekoľkých skúsených hráčov, ktorí hrávali aj v mužstvách vyšších líg. V Novom Žedniku sa Petrovčania vykúpili za túto prehru, ale potom nečakane prehrali v Pačire. V druhej časti jesenne Mladosť vo Vrbare dosiahla tri päťky: so Slogou z

1. Mladosť (P) 2. Srbobran 3. Tisa 4. Radnički 5. Potisje 6. BSK 7. Sloga 8. Polet 9. Mladost (T) 10. Budúcnosť 11. Tavankut 12. Zadrugar 13. Preporod 14. Bačka 15. Tekstilac 16. Mladost (A)

2 /4785/ 13. 1. 2018

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

11 10 9 8 7 7 5 5 5 5 5 4 4 4 3 2

2 2 34 : 10 4 1 24 : 5 5 1 34 : 9 3 4 27 : 18 5 3 25 : 17 1 7 40 : 41 5 5 31 : 27 4 6 22 : 20 3 7 21 : 23 3 7 20 : 24 2 8 18 : 29 4 7 28 : 33 3 8 25 : 31 0 11 18 : 30 3 9 11 : 40 4 9 13 : 34

35 34 32 27 26 22 20 19 18 18 17 16 15 12 12 10 41

Šport VO FK TATRA KVITOVALI JESENNÝ ÚSPECH

Byť majster, a postúpiť!

Najlepší v lige: mužstvo kysáčskej Tatry

Pavel Pálik

utbalisti kysáčskej Tatry zaslúžene získali titul jesenného majstra, keďže mali 38 bodov. Zo sedemnástich zápasov mužstvo Tatry vyhralo jedenásť, päť hralo nerozhodne a iba jeden prehralo. Strelci Kysáčanov strelili 37 gólov, obrana inkasovala iba 7, presvedčivo

Jedenásť gólov v jeseni: Jovan Pekić (s loptou)

najmenej v súťaži. Sofex z Futogu má 36 bodov, TSK Temerín a Jedinstvo Rumenka zoskupili o šesť bodov menej... Tréner Tatry Vladimir Šponja mal k dispozícii 20 futbalistov. Brankár Dejan Kosturanov stál v bráne 16-krát, jeho náhradník a menovec Dejan Munjas raz, Ivan Srnka (11 zápasov hral, štyrikrát vošiel ako náhradník), Jovan Pekić 17, Uroš Dražić 16,

www.hl.rs

Petar Petrović 16, Igor Ábelovský (7 + 3), Ilija Pavlović (8 + 2), Boris Gadžić 17, Marko Novaković 16, Marko Tomljanović 14 + 2, Branko Ćuk (5 + 1), Radovan Đaković (7 + 5), Vlado Todorić (0 + 1), Daniel Ožvát (1 + 9), Michal Martinko (4 + 8), Dejan Klaić (10 + 5), Vlado Radosť: tréner Vladimir Šponja, technici Miroslav Savić a Pavel Kocka (zľava) Vuković 11, Zdenko Jambrich (2 + 3) a Ivan Stoja- jednej. Červenou kartou nebol potrestaný ani jeden hráč. ković (5 + 3). Športový riaditeľ Aleksandar Jovan Pekić je najlepším strelcom, keďže bran- Stepanov mal na starosti mužkárov súperov prekonal stvo, tréningy a organizáciu zájedenásťkrát. Marko To- pasov, technické trio: Pavel Kocka, Miroslav mljanović Savić a Michal dal osem Kohút, viedlo gólov, Bomužstvo na ris Gadžić zápasoch a šesť, Petar obstarávalo Petrović prepravu na päť, Vlado Vukohosťovania, vić tri, Branko Ćuk ktorú zdarma dva, Daniel Ožvát vykonávali a Dejan Klaić po členovia vedejednom. nia. Finančné Žlté karty dostazáležitosti rieli: Dražić 5, Pavlošili predseda vić 4, Novaković 4, marketingu Petrović 3, Vuković Michal Privi3, Srnka 2, Ábelovzer, predseský 2, Đaković 2, Druhý strelec: da FK Tatra Ćuk a Martinko po Marko Tomljanović

Informačno-politický týždenník

Miroslav Folkman a pokladník Bojan Budić. O hraciu plochu a športový úbor sa úspešne staral domovník Pavel Albert spolu s riaditeľom štadióna Jánom Tordajom. Branislav Šranka, Slavko Čeman a podpredseda Ján Šranka úspešne organizovali zábavy, súťaž vo varení paprikáša a prácu výčapu. Tajomník Pavel Pálik mal okrem iného na starosti organizáciu tradičného turnaja o Pohár MS Kysáč, pomáhali úspešne viacerí dobrodinci a ostatní členovia vedenia klubu. Na poslednom zasadnutí v minulom roku vedenie FK Tatra pochválilo trénera Vladimira Šponju a hráčov, ktorí dosiahli jesenný úspech. Rozhodli, že tréner Šponja bude viesť mužstvo aj na jar. Kysáčania mienia angažovať troch kvalitných hráčov. Ako povedal riaditeľ A. Stepanov, budú to veľké posily v boji o postup do Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Z prvého miesta alebo po barážových zápasoch. Všetko jedno!

1. Tatra 2. Sofex 3. TSK 4. Jedinstvo (R) 5. Omladinac 6. Veternik 7. Mladost 8. Petrovaradín 9. RFK Nový Sad 10. Šajkaš 11. Fr. partizan 12. Sirig 13. Futog 14. Bačka 15. Proleter 16. ŽSK 17. Jedinstvo (G) 18. Vinogradar

17 11 17 11 17 9 17 9 17 9 17 8 17 8 17 7 17 7 17 6 17 5 17 5 17 4 17 4 17 4 17 4 17 2 17 0

5 1 37 : 7 3 3 39 : 15 5 3 29 : 8 5 3 30 : 10 4 4 32 : 20 4 5 50 : 27 4 5 34 : 20 6 4 27 : 21 5 5 37 : 32 5 6 36 : 30 4 8 25 : 32 4 8 24 : 33 6 7 28 : 31 6 7 29 : 35 5 8 22 : 39 2 10 20 : 40 5 10 17 : 35 0 17 10 : 92

38 36 32 32 31 28 28 27 26 23 19 19 18 18 17 14 11 0

• ŠPORT •

Mužstvo Kulpína a členovia správy klubu

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Skončili na Jána KULPÍN – VOJVODINA II 1 : 3 Katarína Gažová

rikrát odročený zápas medzi Kulpínom a novosadskou Vojvodinou NS Seme II sa predsa hral v stredu 27. decembra 2017 v Kulpíne, keď meniny oslavovali Jánovia. Termín zápasu posúvali na žiadosť hostí z Nového Sadu. Pre Kulpínčanov napokon ten termín nebol vhodný, keďže päť dní predtým hrali predposledný zápas prvej časti sezóny so Somborom, vtedy oslávili aj 50. výročie činnosti Jána Lačoka vo volejbale, a potom nasledovali vianočné sviatky. Preto mužstvo Kulpína nemalo voľný termín ani na jeden tréning, čo sa dokonca odzrkadlilo na výsledku. Počas celého zápasu robili chyby predovšetkým v podávaní. Vojvodina II prišla do Kulpína v plnej zostave a jej hráči hrali veľmi dobre, s malým počtom chýb. V mužstve má prevažne vysokých hráčov, ktorí volejbal hrajú takmer profesionálne. Kulpínčania sa snažili, ale v prvých dvoch setoch, ako aj vo štvrtom, urobili mnoho chýb. Dobre zohrali iba tretí set, avšak zápas prehrali 1 : 3. Výsledky jednotlivých setov: 22 : 25, 22 : 25, 25 : 23, 20 : 25. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Petrović, Jaško, Zima, Prodanović, Zavaroš, Babić, Gajičić, Ćirić, Kisić, Grujić Nikto nechce prehrať, ale aj to je súčasťou športu. Na Jána sa jesenná časť volejbalo-

vých majstrovstiev pre VK Kulpín skončila. V majstrovstvách budú pokračovať 27. januára 2018, v Deň svätého Sávu, keď v Kulpíne uhostia VK Mladost z Turije. Foto: Ján Diňa

1. Mladost (NP) 11 10 2. Kulpín 11 8 3. Vojvodina NS Seme 11 8 11 7 4. Proleter 5. Dunav Vollej 11 6 6. Sombor 11 6 7. Partizan 11 5 11 4 8. Mladost (T) 9. Botafogo 11 4 11 4 10. Šíd 11. Hercegovina 11 3 12. Maglić 11 1

1 3 3 4 5 5 6 7 7 7 8 10

32 : 7 26 : 16 27 : 23 25 : 15 24 : 20 24 : 21 24 : 26 19 : 25 16 : 25 17 : 28 18 : 27 12 : 31

30 23 19 22 19 18 15 14 12 10 10 6

NA SILVESTRA VO VIEDNI

Najpestrejšia noc

Tesne pred polnocou

Oto Filip

iedeň je nielen svetovou metropolou kongresového turizmu, ale i raj pre turistov bežných. Akoby aj nie pri toľkom počte historických budov a zaujímavostí, popretkávaných zábleskami moderného?! A netreba

Tancovali mnohí

sa čo nevidieť možno dostať do stredu mesta. Vezmeš si ma? Novoročný ruch vo Viedni treba ozaj zažiť. Celé to množstvo návštevníkov zo všetkých štyroch končín sveta, od Latinskej Ameriky či na zorientovanie návštevníkov, než na to, do Číny, od Srbska po Rusko, ktoré na Sil- aby ich brzdili vo veselej novoročnej nálade. vestra mali len jedno na ume – čím najkrajšie Tých niekoľko novoročných hodín uplynulo stráviť najpestrejšiu noc. Ktosi si na to zvolil priam neuveriteľne rýchlo – trochu pri džeze, mnohé reštaurácie a kaviarne, väčšina zase skvele vyzdobené ulice, na ktorých sa v podstate nedalo rozoznať, či je deň všedný, alebo slávnostný. Vyzdobené rozmanito, s ponukou hudby rôznych štýlov a žánrov, tieto komusi boli tanečným pódiom, iným zase koncertnou sieňou, tretím dejiskom prechádzky, štvrtým možnosťou vyskúšať si lahôdky od nepamäti sveta. Z obchodov a stánkov bolo otvorené Nová železničná stanica všetko, čo malo byť. Všetko navyše bez prehnaných bezpečnostných opatrení. Žiadne betónové trochu pri rockovej či popovej hudbe, trochu zátarasy, kontroly, usmerňovanie pohybu. Poli- pri obzeraní výkladov a ich ponúk, trochu pri cajtov a zdravotníkov bolo síce dosť, no akosi sa fotení, ktorého výsledkom je i týchto niekoľko stratili v dave. Boli tu skôr na prípadnú pomoc, záberov.

Z koncertu Berndovho orchestra

mať tu len na mysli rôzne reklamy od výmyslu sveta. Ak je pravda, že prvý dojem u návštevníka rozhoduje, tak je ten skvelý. Ide totiž o novú železničnú stanicu, danú do prevádzky pred troma rokmi, veľkú a priestrannú, disponujúcu absolútne všetkým, čo moderný cestujúci potrebuje. A je tu aj chýrečné metro, ktorým

Časť novoročných výzdob

Pre každého čosi