Page 1

ROČNÍK 69 ČÍSLO 50 /4521/

Makroekonomické trendy

15. 12. 2012

Festival Letí pieseň, letí 2012

Naša téma: December – mesiac sviatkov

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


Študenti sociológie a žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade 6. decembra navštívili Zhromaždenie APV. O. Filip V dôsledku snehovej kalamity festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí namiesto v nedeľu 9. decembra usporiadali v pondelok 10. decembra v kovačickom Dome kultúry. Na podujatí odznelo 10 skladieb. Cenu obecenstva za interpretáciu si vyspievala Alenka Čížiková z Kovačice, ktorá predviedla pieseň Nech pieseň svetom letí, skladateľa Kovačičana Jaroslava Glózika (na snímke), ktorý získal 1. cenu odbornej poroty a Cenu obecenstva za skladbu. A. Chalupová

Posledný tohtoročný Veľtrh zamestnávania v Novom Sade sa konal vo štvrtok v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. O. Filip

Tohtoročný 13. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem prebiehal v sobotu 8. decembra v staropazovskej divadelnej sieni. Víťazom festivalu sa stal Alen Feltan zo Šídu, druhú cenu získala Nataša Ćirkovićová zo Starej Pazovy (zľava) a dve rovnoprávne tretie ceny Izabela Stošićová zo Starej Pazovy a Daniela Greksová z Dobanoviec (sprava). A. Lešťanová

V sobotu 8. decembra v sieni SVD odznel Festival slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj. Víťazkou koncertu sa stala Jarmila Kolárová (druhá sprava) a na pivnickom festivale okrem nej vystúpi aj Andrea Lačoková (tretia sprava). J. Čiep

Trinásty zraz makovičkárov na výtvarnom tábore v Petrovci bol v sobotu 8. decembra. Prilákal zo 40 nadaných žiakov, ktorí sa poučili o tomto umení, i sami tvorili a spoločne sa bavili. Na snímke záber z kolážovej dielne s maliarom Michalom Ďurovkom. J. Čiep


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Čo odhalila snehová pokrývka S neh v decembri by nemal byť prekvapením. Ale u nás je. Pokrok vo zveľaďovaní vzťahov Belehradu a Prištiny by nemal zostať nepovšimnutý. Ale pre Srbsko viac-menej zostáva. Aspoň zatiaľ je to tak, keďže sa členské krajiny Európskej únie na ministerskom zasadnutí v pondelok v Bruseli nevedeli dohodnúť, či Srbsku určiť termín otvorenia rokovaní, alebo rozhodnutie odročiť na inú príležitosť. Potom sa predsa dohodli a rozhodnutie odročili minimálne do júna budúceho roku. Po troch bruselských stretnutiach premiéra Ivicu Dačića s kosovským premiérom Hašimom Tačim sa dosiahol zjavný pokrok v oblasti normalizácie vzťahov Srbska a Kosova. Túto skutočnosť v Európskej únii síce pochválili, ale niektoré krajiny zastávali mienku, že s termínom otvorenia rokovaní aj tak treba ešte počkať. V súlade s tým, ako uviedla Suzana Grubješićová, podpredsedníčka vlády pre eurointegráciu, v obehu boli aj dve verzie záverov Európskej rady – v jednej sa spomínal dátum otvorenia rokovaní, v druhej o dátume nebolo ani slova. V pondelok 10. decembra začala implementácia skôr dosiahnutej dohody o integrovanej správe priechodov (IBM) Jarinje a Merdare. Bez ohľadu na to, že prípravné stavebné práce neboli v úplnosti dokončené, srbské a albánske punkty za asistencie príslušníkov Eulexu začali plniť svoju funkciu. Po zasadnutí najvyššieho štátneho vedenia s predstaviteľmi štyroch obcí zo severu Kosova (Leposavić, Zubin Potok, Kosovská Mitrovica, Zvečan) Srbi prerušili viacdňový protest na priechode Jarinje, kde boli zhromaždení vo veľkom počte. Od prezidenta a premiéra však žiadali písomné záruky, že integrovaná správa neprinesie ustanovenie hranice. „Všetci pociťujeme zodpovednosť voči oprávneným obavám Srbov, rovnako ako by sme všetci mali pociťovať zodpovednosť voči celému Srbsku, keď ide o to, čo nutne treba vykonať v zá-

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Aj zima má svoje čaro

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

nehová víchrica, ktorá vytvorila snehové jazyky a snehové záveje, poznačila víkend za nami a zapríčinila všetkým trampoty. Zima prenikala až do kostí. Počasie také, že ani psa nebolo hodné vyhnať von. Avšak v takej mrazivej atmosfére možno vidieť aj niečo pekné. Nezvyčajné ticho, možnosť počuť padnúť každú vločku, čistučké biele, nepošliapané chodníky, vetvy stromov ovenčené drobnučkými snehovými perličkami... Zima obliekla do svojho rúcha aj Dunajský park v Novom Sade. Konáre jedlí sa skláňali pod ťarchou snehu a akoby strážili zasnežené lavičky, na ktorých ešte prednedávnom sedeli početní milovníci tohto parku. Toto nezvyčajné mestské ticho istotne o niekoľko hodín neskoršie prerušil detský smiech a krik, ktoré určite s veľkým potešením privítali tisíce drobnučkých vločiek a tešili sa z bielej pokrývky. Jasmina Pániková

S

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

15. 12. 2012

50 /4521/

ujme našej cesty do Európskej únie,“ zdôraznil po zasadnutí s kosovskými Srbmi premiér Dačić. Do konca roka integrovaná správa má byť ustanovená aj na priechodoch Končulj a Brnjak. Minulý víkend napadal prvý sneh. Zvlášť veľa snehu padlo vo Vojvodine, kde došlo aj k zvlášť veľkým problémom. Staré príslovie hovorí, že nepadá sneh, aby pokryl breh, ale preto, aby každé zviera ukázalo svoje stopy. Tak aj bolo. Stopy v snehu boli mimoriadne hlboké, lebo aj sneh bol hlboký. Na rovných vojvodinských cestách stáli kilometrové kolóny. Tá neďaleko Báčskej Topoly sa nepohla z miesta vyše dvadsať hodín. Cestujúcich zo zajatia snehovej metelice vyslobodili príslušníci vojska, ktorým sa len za pomoci obrneného podarilo odbúrať z vozovky uviaznuté nákladné vozidlo. Situácia v mestách nebola o nič lepšia. Niektoré autobusy mestskej dopravy v Novom Sade mali skrátené linky, lebo sa pre neočistený sneh nemohli dostať do odľahlých sídlisk. Hlavné ulice boli ako-tak zjazdné, ale do vedľajších cestári ani nenakukli. Keď po dvoch dňoch prestalo snežiť a snehová blokáda trochu poľavila, na povrch postupne vyplávali početné problémy vo fungovaní príslušných služieb. Za dva najvypuklejšie Predrag Marić, náčelník sektoru pre mimoriadne situácie, označil oneskorený zákaz premávky nákladných vozidiel a nezodpovedajúce angažovanie niektorých podnikov. A vysvetlil, že sa počas víkendu výrazne prejavil nedostatok žiaducej spolupráce a tesnej komunikácie zúčastnených subjektov. Akoby sa otvorila Pandorina skrinka, z ktorej vyletela všetka nedbanlivosť a nezodpovednosť, povedal Marić pre RTV. Marić sa zároveň ospravedlnil občanom Vojvodiny za všetky ťažkosti, ktoré ich v nečase postihli. „Nebudú sa tolerovať žiadne chyby, ktoré sú následkom nedbanlivosti!“ vyhlásil premiér Dačić, keď sa v utorok na ceste do Kostolca aj sám presvedčil, aká je hrubá vrstva snehu na našich vozovkách. Premiérovi treba veriť na slovo. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS SVET V ROKU 2012 (1)

27. novembra 2011, keď Vladimir Putin prijal nomináciu na kandidáta na prezidenta na voľbách, ktoré sa konali začiatkom marca 2012 a na ktoa obzore nič nového. MedzináNajvýstižnejšou charakteristikou rých – ako inak – zvíťazil. Prvého derodné dianie vo svete aj v roku, uplynulého roka je teda tá, že jed- cembra 2011 potvrdil, že by Dmitrij ktorý sme takmer odpísali, zase ne- noznačne bol rokom volieb. Tie sa v Medvedev mal byť premiérom, čo sa charakterizovali ani nové prístupy, podstate začali v novembri roku 2011 o niekoľko mesiacov neskoršie tiež ani nové postoje k riešeniu nahro- v Grécku, Taliansku a Poľsku, aby po- stalo. Keďže dnešné ruské vedenie madených problémov. Udialo sa toho kračovali v Egypte v decembri 2011, nie je to isté, čo i niekdajšie a rok 2012 nie je tým, čím síce požehnane, no vzhľadom boli roky na začiatku na skutočnosť, že rok 2012 tisícročia, proti Putibol hlavne rokom volieb, akonovi už v decembri vyby nezvýšil čas zaoberať sa dišli ľudia do ulíc Molemami inými. Na strane druskvy natoľko, že proti hej, všetko mohlo byť aj ovenim nasadili jednotľa horšie, keby práve rozhoky Ministerstva vnútra. dovanie o budúcom smeroIstým spôsobom to vaní nezaúradovalo v mnoznamenalo prepad hých úvahách a súvahách. volebného zisku vládVcelku však rok za nami nucej strany Jednotbol v podstate a pre mnoného Ruska. Na strane hých bohatý na emócie v cedruhej azda najnelej šírke ich spektra: prinášal predvídanejšími pre radosť a sklamanie, zadovyrovnanosť súperov, sťučinenie a trpkosť, otrasy a Obama a jeho tím pri zdravení priaznivcov v Chicagu prezidentských kandrámy, násilie a vízie. A to platí, či si človek pri pohľade naň volí potom Čínou v januári 2012, Ruskom didátov: demokratov Baracka Obamu prístup chronologický, významový v marci, Francúzskom v máji, USA v a republikánov Mitta Romneyho, ktoalebo výberový. Svet už dávno nie je novembri... Svojich nových zástupcov rí si odmerali sily 6. novembra, boli tým, čím bol kedysi, a nikomu sa dnes volila približne každá tretia krajina americké voľby. Zvíťazil na nich Barack v ňom nedarí ubrániť pred náporom planéty (bolo ich vyše šesťdesiat), Obama, ktorý získal viac ako tristo zmien. Lebo všetci navzájom závi- medzi nimi i Srbsko. Najpredvídateľ- hlasov elektorov. A ak osobnosťou sia. nejšie boli voľby v Rusku: vlastne už od roka 2011 bol protestujúci človek,

Mohlo to byť aj horšie

N

najmä v arabskom svete, tak by podľa dákej analógie osobnosťou roka 2012 mohol byť človek – volič. Pre tú zaneprázdnenosť vyjadrovaním sa voličov o budúcom vývoji akoby zostalo menej chute a času riešiť podstatné svetové problémy. No malo to i jeden klad: viaceré nebezpečné drámy a ohniská predsa nevrcholili intenzitou, ktorou by v inakších pomeroch mohli. Zostal teda dostatok mediálneho a manévrovacieho priestoru, aby ako jedna z prvých asociácií na rok 2012 pretrvali predpovede početných prorokov, že v deň zimného slnovratu 21. decembra 2012 dôjde k zániku sveta. Boli založené na 5125 rokov dlhom Mayskom kalendári, ktorý v uvedený deň končí. Ekológovia takéto chmúrne prognózy dali do kontextu varovaní o klimatických zmenách a podmienkach, opierajúcich sa o tézu, že Zem dosiahla bod zvratu, z ktorého takmer niet návratu. Mali teda o čom hovoriť v druhej polovici júna na svetovom ekologickom samite o udržateľnom rozvoji v Riu de Janiero, známom aj ako Rio plus 20. (V budúcom čísle: Pohľad chronologický) O. Filip

SLOVENSKO-SRBSKÉ PODNIKATEĽSKÉ FÓRUM V NOVOM SADE NAZNAČILO

Možnosti na intenzívnejšiu spoluprácu častníci Slovensko-srbského podnikateľského fóra, ktoré sa uskutočnilo uplynulý utorok v Novom Sade, sa uzhodli na konštatácii, že existujú predpoklady na intenzívnejšiu spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Srbskom, predovšetkým s AP Vojvodinou, najmä v oblastiach automobilového priemyslu, energetiky a poľnohospodárstva. Hoci sa na podujatí v hoteli Park nezúčastnili všetci pozvaní, čo čiastočne súvisí aj s nie celkom priaznivým počasím, organizátori (CD International Slovensko, Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu – SARIO, Národná aliancia pre lokálny ekonomický rozvoj – NALED a Slovenská atlantická komisia – SAC) vyjadrili spokojnosť s jeho úrovňou. Možnosti Nového Sadu na pláne

Ú

4

prilákania zahraničných investícií ozrejmila Oli- Záber zo Slovensko-srbského podnikateľského fóra v novosadskom hoteli Park vera Simovićová, vedúca Úradu pre lokálny ekonomický roz- sokú úroveň kvality výrobkov, ako publiky v Belehrade“. Ako povedal voj. Podčiarkla predovšetkým vý- i vysokú produktivitu práce a nižšie Rudolf Hlušek, riaditeľ a majiteľ podniku EKONT, prvýkrát prišiel do znam Univerzity Nový Sad a 300 po- výrobné náklady. Skúsenosti s podnikaním v našej Srbska s cieľom ponúknuť agregádujatí, ktoré za rok usporiada Novosadský veľtrh, ako i 23 000 hek- krajine prezentoval najprv riaditeľ ty na spaľovanie dreva a bioodpadu. tárov pôdy určenej na podnikanie. akvaparku Petroland a zároveň zá- Niekdajší atašé na Veľvyslanectve SR Námestníčka riaditeľa Fondu na stupca firmy Aqua Term Invest Sta- v Belehrade a teraz predstaviteľ podporu investíciám vo Vojvodine nislav Štefánik. Vyzdvihol predo- agentúry SARIO Peter Jesenský vyBiljana Vrzićová poinformovala hos- všetkým dobrú spoluprácu s lokál- jadril prianie stretnúť sa s predstatí zo Slovenska o tom, v čom fond nou samosprávou, spomenul však i viteľmi obcí Báčsky Petrovec, Kovamôže byť nápomocný pri ich prí- byrokratické prekážky, ktoré spo- čica a Stará Pazova, s cieľom zistiť padnom podnikaní v pokrajine. maľovali investíciu v jej štarte. Ge- podmienky na vstup slovenských inOkrem oblastí vhodných na pod- nerálny riaditeľ dcérskej spoloč- vestorov „predovšetkým preto, aby nikanie vo Vojvodine spomenu- nosti Slovan-progres Zdravo Orga- mladí odborníci zostávali tu“. Kratšie rozhovory s jednotlivými tých v úvodnom odseku uviedla aj nic zo Selenče Jozef Gašparovský príúsek potravinárskeho priemyslu a zvukoval, že pri razení cesty na slo- účastníkmi okypteného fóra uveoblasť informačných technológií. venský trh im boli k dobru najmä rejníme v niektorom z nasledujúcich Povedala, že zahraničné firmy, kto- „dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí praco- čísel nášho týždenníka. Juraj Bartoš ré podnikajú u nás, vyzdvihujú vy- vali na Veľvyslanectve Slovenskej re15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


FÓKUS V POKRAJINSKOM SEKRETARIÁTE PODPÍSALI ZMLUVY

Prostriedky aj pre slovenské spolky žien okrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin za prítomnosti predstaviteľov tohto sekretariátu slávnostne podpísal zmluvy s používateľmi prostriedkov, ktoré sú schválené po dvoch konkurzoch. Záujem o tieto prostriedky bol veľmi veľký a zo 105 uchádzačov o prostriedky na projekty združenia žien podľa finančných možností sekretariátu schválili 39. Pritom zo 125 prihlásených projektov na vojvodinské staré remeslá sekretariát schválil 52. Prvým verejným konkurzom – bol to konkurz na udelenie nenávratných prostriedkov mimovládnym organizáciám a ostatným neprofitovým inštitúciám pre rozvoj a revitalizáciu prác, ktoré sa považujú za umelecké a

P

Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin sa predstaviteľom početných vojvodinských združení a spolkov, pri príležitosti podpisovania zmlúv schválených projektov na dvoch spomenutých pokrajinských konkurzoch, prihovoril v piatok 7. decembra v budove vlády AP Vojvodiny. Pri tej slávnostnej príležitosti konštatoval, že k dispozícii bolo menej prostriedkov než by bolo reálne potrebné, ale združenia žien a remeselníci vedia tie získané prostriedky využiť najužitočnejším možným spôsobom. Sekretariát sa bude

Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin na podpisovaní zmlúv schválených projektov vojvodinských spolkov žien a starých remesiel

V mene Spolku kulpínskych žien zmluvu podpísala predsedníčka Katarína Zorňanová

ktoré pestujú práve vojvodinské spolky a združenia – ako aj rôznorodosť ideí týchto spolkov a združení, ktoré sú zahrnuté v prihlásených projektoch. Medzi početnými spolkami a združeniami žien, ktoré tentoraz

získali prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť na realizáciu svojich projektov, bola i Asociácia slovenských spolkov žien a Spolok žien Slovenka z Hložian, v mene ktorých zmluvu podpísala predsedníčka Viera Miškovicová, ako aj Spolok kulpínskych žien, v mene ktorého zmluvu podpísala jeho predsedníčka Katarína Zorňanová a Ženský spolok z Kovačice, v mene ktorého zmluvu taktiež podpísala jeho predsedníčka Zuzana Jonášová. K. Gažová

Vianočné trhy v Petrovci Predsedníčka Viera Miškovicová podpisuje zmluvu ASSŽ a Spolku žien Slovenka z Hložian

staré remeslá, čiže prácam domáckej výroby na území AP Vojvodiny – boli schválené prostriedky pre súhrnne 52 používateľov, vo výške 5 miliónov 800-tisíc dinárov. Druhým verejným konkurzom bol ten na nenávratné prostriedky na financovanie projektov usmernených na programy a aktivity združení žien na dedine v AP Vojvodine s cieľom ekonomického posilňovania žien v rurálnych prostrediach. Až 39 používateľov dostalo prostriedky týmto konkurzom zo súhrnnej sumy prostriedkov na tie účely vo výške 2 milióny dinárov. 15. 12. 2012

50 /4521/

snažiť, aby nabudúce prostriedky dostali aj zduženia, ktorým sa to teraz nepodarilo. Ako jednu z najdôležitejších aktivít v uplynulom roku M. Vasin spomenul veľtrh ženskej tvorivosti, ktorý usporiadali 15. októbra v Subotici, práve na Deň dedinských žien. Podľa jeho slov hnutie dedinských žien vo Vojvodine patrí medzi najsilnejšie v Srbsku. Poukázal aj na význam pestovania starých remesiel vo Vojvodine, ktorými sa prejavuje talent ľudí a zároveň aj možnosť na zamestnanie v tejto dnešnej ťažkej dobe. Tajomník M. Vasin vyzdvihol vojvodinské hodnoty – HLAS ĽUDU

utorok 11. decembra bola v malej sieni budovy Obce Báčsky Petrovec tlačovka organizačného výboru podujatia Vianočné trhy, na ktorej Pavel Marčok, predseda Báčskopetrovskej obce, pochválil prácu aktivistiek, ktoré sú už vyše dvoch mesiacov angažované na organizácii tohto tradičného a významného podujatia Báčskopetrovskej obce. Organizačné práce zahŕňali tak technickú, či predajnú časť, ako aj programovú časť. Tohto roku sa na Vianočných trhoch zúčastní 45 združení, spolkov, ako aj ojedinelí vystavovatelia, ktorí sa občanom predstavia svojou celoročnou prácou, lebo ide najmä o vystavovateľov, kto-

V

rí sa zaoberajú ručnými prácami či prípravou tradičných jedál. V druhej, programovej časti sa zúčastní vyše 220 mladých, renomovaných a nádejných spevákov, žiacke chóry, folklórne súbory a cirkevné zbory. Aj tohtoročné Vianočné trhy, ako doteraz, sú finančne podporené z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec, príspevkami sponzorov, ako aj prostriedkami z vlády APV, získané projektmi. Na záver tlačovky predseda obce Pavel Marčok vyzval občanov, aby navštívili Vianočné trhy, ktorých otvorenie bude v nedeľu 16. decembra o 13.00 h, kým programová časť sa začne o 14.00 h. T. V.

5


FÓKUS MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY

priniesla o niečo horšie výsledky ako v októbri. Záver expertov je jasný: priemyselná výroba v roku 2012 klesne o 3,4 percenta a spotrebiteľské ceny stúpnu o približne 14 percent na medziročnej úrovni. bude chýbať 5,5 miliardy Tento rast, urýchlený pre eur, čo znamená, že by sme viaceré príčiny, ako je sumohli zostať bez devízocho, neúmerná spotreba vých rezerv. nezodpovedajúca reálnym Napriek viacerým vládmožnostiam a iné, je hlavnym opatreniam, ešte stánou príčinou alebo aj prale niet rázneho obratu: ani meňom inflácie. Okrem v reformách na dlhšie drámenšieho obchodného hy, ani vo výrobe. V tejto obratu, aj dovoz prevýši klesá výroba základných export: prvý by mal mať kovov a produktov cherast 5 a druhý 4,5 percenmického priemyslu, stagta. nuje potravinárstvo a výStručne a jasne: kríza roba nápojov, kým ponám riadne dáva zabrať. smeľujú dobré výsledky vo A preto sa nám draho farmaceutickom priemysle Dr. Stojan Stamenković môže vypomstiť akékoľa v produkcii motorových vek váhanie s reformami, vozidiel a gúm. dlhodobými a chvíľkovými, absencia spoOkrem reálnej spotreby klesajú aj reálne ločenských a iných kompromisov, bez ktozárobky, jedine sa inf- rých sa nemožno plaviť vpred. Matematilácia mesiac za me- ke a odborníkom treba veriť a podľa toho siacom urýchľuje. Aj i konať. Ešte stále nemusí byť neskoro, aj novembrová anketa keď je vôkol nás najčastejšie tma, nielen tá o konjunktúre v do- zimná. mácom priemysle O. Filip

Nevyhnutné kompromisy akže fajn: zmizol ďalší mesiac a pribudlo nové hodnotenie súčasných ekonomických pohybov. Tie v niečom postúpili vpred, v inom stagnujú alebo sa hýbu v nežiaducom smere s jasným poznatkom, že sa na vyriešenie hlavných problémov, akým je veľký deficit a neustále sa zhoršujúca zahraničnoobchodná bilancia stále a iba čaká. Odborníci Ekonomického inštitútu nedávno uviedli, že je neistá krivka zmenšenia deficitu a že na základe investícií, spotreby a zahraničnoobchodného deficitu, ktoré stanovujú platobné projekcie, bežný deficit môže dosiahnuť sumu 11 miliárd eur v rokoch 2013 – 2015. Podľa Stojana Stamenkovića situácia vo finančnej časti bilancie je v týchto podmienkach problémom, lebo v budúcich troch rokoch nám

VEĽKÉ PROBLÉMY nie vždy treba alebo možno riešiť veľkými skutkami. Jedným z tých iných, postupných krokov, napríklad k zredukovaniu počtu nezamestnaných, sú pravidelné veľtrhy zamestnávania, prebiehajúce v Novom Sade. Aj posledný, v poradí desiaty z nich, usporiadaný mestom Nový Sad a príslušnou filiálkou Národnej služby pre zamestnávanie, mal 6. decembra koncept podobný predošlým: približne tridsať zamestnávateľov ponúklo okolo dvesto pracovných príležitostí v technologickom, obchodnom, komerčnom, ekonomickom, potravinárskom, elektrotechnickom, chemickom... ako aj v iných odvetviach. Okrem ponúk ešte čosi bolo inšie v porovnaní s veľtrhmi predošlými. Dejiskom neboli priestory Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina, ale vestibul Štúdia M Novosadského rozhlasu (na snímke). O. F.

6

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

T

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


FÓKUS Z ROČNEJ KONFERENCIE SIETE ŽIVOT BEZ NÁSILIA

Každý prípad je dôležitý ajdôležitejším záverom tejto konferencie je, že veľmi potrebujeme tú medziúsekovú spoluprácu. Všetci sa do toho procesu musia zapojiť, aby čelenie násiliu, jeho zamedzenie alebo aj prevencia boli účinné a obete násilia chránené. Musia sa v tom angažovať všetci: od polície, cez strediská sociálnej práce, obžaloby, súdy a vôbec celkovú justíciu a zdravotnú sústavu po sústavu školskú. Na nás a bez výnimky je záväzok všímať si násilie, prihlásiť páchateľov, aby tí, ktorí majú príslušnosti, mohli konať v tej správnej chvíli, použiť všetko, čo majú k dispozícii, ako sú zákonné a iné opatrenia, s cieľom chrániť obete násilia. Je to základný záver, odkaz konferencie: máme sa organizovať, a tam, kde k násiliu prichádza, načim sa nám venovať každému prípadu. Len tak totiž tým správnym spôsobom pomôžeme ľuďom, kto-

–N

rí sú vystavení násiliu v rodine. Sú to predovšetkým ženy, deti a osoby staršie, prípadne iné citlivé osoby, akými sú napríklad osoby s invaliditou... Uvedenými slovami zástupkyňa pokrajinskej ombudsmanky pre rodovú rovnosť Danica Todorovová zhodnotila výsledky nedávnej konferencie s názvom Spoločné pôsobenie inštitúcií v ochrane pred násilím v rodine a na ženách – prax vo Vojvodine, ktorá prebiehala v Zhromaždení APV. Hodnotiac, že je násilie jav existujúci koľko aj ľudská civilizácia, predseda pokrajinského parlamentu István Pásztor podčiarkol záväzok každého jednotlivca podniknúť všetko, čo dokáže, aby sa tomuto zlu úspešne čelilo alebo sa ono aspoň zviedlo na najmenšiu možnú mieru. Podľa pokrajinskej ombudsmanky Anikó Muškinje jednou z najväčších skúšok v prí-

Pani Danica Todorovová

pade účinnej ochrany obetí je nezladenosť vo fungovaní existujúceho inštitucionálneho rámca, prípadne (ne)uplatnenie rámca právnického. Pre pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslava Vasina je osobitne významné stúpanie povedomia o tom, že sa domáce násilie viac nepovažuje za súkromnú záležitosť. Znamená to, že obete očakávajú plnú podporu príslušných orgánov, ktoré musia podniknúť

všetko v dvoch smeroch. Jedným je čelenie negatívnym javom, ku ktorým dochádza, druhým je prevencia, ktorá sa musí začať čím skôr. Rast podpory obetiam šikany je jedným zo základných aspektov pôsobenia Siete bez násilia, zhromažďujúcej inštitúcie, ktoré sa v prvom rade venujú boju proti domácemu násiliu: tak na úrovni pokrajinskej, ako i lokálnej. A to, že uvedené spoločenské zlo má mnohé podoby, svedčí i tento príklad uvedený pani Todorovovou. – Obeťami násilia nemusia byť len ženy, ale môžu byť aj muži. Mali sme už viac podnetov zo slovenských rodín, týkajúcich sa toho, že sa ženy spojili s deťmi a týrali otca rodiny. Možno je to následok jeho správania k nim pred rokmi, alebo ide o príčiny iné, no aj k takýmto javom dochádza... Násilia je teda všade a tým úpornejšie a účinnejšie treba proti nemu bojovať: spolu, na všetkých úrovniach, všetkými prostriedkami. O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DR. SRBIJANKA TURAJLIĆOVÁ, PROFESORKA BELEHRADSKEJ UNIVERZITY

Postup môže byť jednoduchý – Ktoré sú podľa vás základné opatrenia, ktorými možno zlepšiť sústavu uznávania diplomu získaného v zahraničí? – Potrebné je len jedno jediné opatrenie: aby príslušné ministerstvo prebralo tento proces, stanovilo jasný administračný postup, ktorým sa uznajú kvalifikácie získané v inej krajine rovnakým spôsobom, akým tie platia v uvedenom štáte. A to je všetko. Proces môže byť nekonečne jednoduchý, rozpracovaný je takmer vo všetkých štátoch Európy, takže sa môžeme uzrieť na ne. Nič teda nenačim vymýšľať, len mať ochotu to urobiť. Nanešťastie, univerzity si to neprajú a ministerstvo nie je zase odhodlané postaviť sa im zoči-voči. A potom aj akékoľvek rozprávanie tak o mobilite univerzity, ako aj o mobilite ministerstva stráca každý zmysel: až potiaľ, kým sa uvedený problém nevyrieši. Zaznamenal: O. Filip 15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

O VOJVODINE a príznačnostiach jej autonómie, politických stranách ako záujmových a nie ideologicky spätých spoločenstvách či skupinách, o tom, prečo na lokálnej úrovni vo voľbách osobnosti vyhrávajú skôr ako politické programy a celom rade aktuálnych tém hovoril nedávno v pokrajinskom parlamente jeho podpredseda Milivoj Vrebalov. Príležitosťou bolo tradičné ročné stretnutie so študentmi sociológie a žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, ktorí sa zaujímali tak o fungovanie, ako aj o príslušnosti a politicko-právne pôsobenie Zhromaždenia APV. Tiež o celý rad iných spoločensky a politicky aktuálnych tém. Milivoj Vrebalov osobitne poukázal na jedinečnosť a špecifiká Vojvodiny ako regiónu, vyzdvihujúc, že pojem Vojvodinčan chápe ako evolučný a nie revolučný proces. Lebo sme všetci odniekadiaľ prišli, takže je len otázkou času, koľko (iným) ľuďom treba, aby prijali náš spôsob života, vyznačujúci sa toleranciou a vzájomným rešpektovaním. Na snímke: Pohľad zhora na veľkú sieň pokrajinského parlamentu. O. Filip

7


Z NAŠICH OSÁD ŠÍD

Oslávili Deň obce o štvrtok 6. decembra 2012 v Šíde si pripomenuli 68. výročie oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne. Príležitostný program spoločne organizovali Zhromaždenie obce Šíd a Obecná organizácia Zväzu bojovníkov. Program sa začal o 10. hodine slávnostným zasadnutím Zhromaždenia Zväzu bojovníkov NOV a pokračoval kladením kvetov na hrobku padlých za oslobodenie mesta na pravoslávnom cintoríne a k pamätnej tabuli padlým bojovníkom a obetiam druhej svetovej vojny na budove Domu kultúry v Šíde. Keďže 6. decembra aj Miestne spoločenstvo Šíd oslavuje Deň oslobodenia, usporiadali aj slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva. Z tejto príležitosti ako svoj príspevok k rozvoju kultúry Srbská pravoslávna cirkev v Šíde odovzdala

V

na používanie Srbskému kultúrnoumeleckému spolku svätého Sávu miestnosti bývalej základnej školy a dnes súčasti Vladičanského dvora. Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd sa konalo o 18. hodine v Dome kultúry za prítomnosti asi tisíc občanov. Prítomným sa prihovorili predseda ZO Šíd Dr. Branislav Mauković a predseda Obce Šíd Nikola Vasić. Pri tejto príležitosti Zhromaždenie obce Šíd udelilo tradičné šiestodecembrové uznania za osobitný príspevok v rozvoji hospodárstva, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva, humanizmu a ochrany životného prostredia. Laureátmi sa stali Tihomir Ranisavljević za dlhodobú činnosť v obecnej organizácii táborníkov, Stevan Vićnović, pesničkár a spevák, Dr. Slobodan Lazić

Laureáti šiestodecembrového uznania

za príspevok a činnosť v zdravotníctve a Obecná organizácia Červeného kríža. Zhromaždenie obce Šíd tiež rozhodlo udeliť ďakovné listiny, a to: Aleksandre Nedićovej za činnosť v rozvoji hnutia pre ochranu životného prostredia, Moto-klubu Šíd za rozvoj tohto športu, Božidarovi Milinovi za humanitárnu prácu, Cvetinovi Aničićovi za príspevok k rozvoju divadelníctva a Ženskému

ZO STAROPAZOVSKÉHO OBECNÉHO PARLAMENTU

Schválili rebilanciu rozpočtu poradí 5. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konalo vo štvrtok 6. decembra vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Výborníci vládnucej väčšiny ani tentoraz ne-

V

väčšinou hlasov (tajným hlasovaním) zvolili Stanka Carića zo Starej Pazovy za nového člena tohto obecného telesa. Na zasadnutí prísahu zložil Željko Madžarević, nový výborník z listiny Pokrenimo Srbiju –Tomislav Niko-

Výborníci ZO Stará Pazova počas hlasovania

schválili návrh dvoch výborníkov SRS Srđu Komazeca a Dejana Mitrovića, aby z rokovacieho programu stiahli všetkých 39 bodov. Avšak rokovací program na návrh Đorđa Radinovića, predsedu Obce Stará Pazova, doplnili jedným bodom – uvoľnenie z funkcie, resp. vymenovanie člena Obecnej rady. A tak namiesto Jovicu Gagricu z Nových Bánoviec, ktorý sa stal riaditeľom RTV Stará Pazova, výborníci

8

lić, ktorý prišiel namiesto Dragany Stojanovićovej, z tej istej volebnej listiny, ktorá podala demisiu. Po schválení správy o uskutočnení rozpočtu v období od januára do septembra 2012 (príjmy sú 1 753 636 246,00 din, čiže 46,45 percenta plánovaného, a trovy a výdavky sú vyčíslené v sume 1 717 847 370,00 din, čiže 45,50 %) výborníci staropazovského obecného parlamentu rokovali o re-

bilancii, resp. opravnom rozpočte. Objem rozpočtu sa nemení a zostáva 3 127 698 000,00 a, ako za rečníckou tribúnou vysvetlil Vojislav Đekić, vedúci Oddelenia pre financie Obce Stará Pazova, mení sa iba štruktúra trov. Napr. značne zvýšené trovy sa vzťahujú na úhradu určenú podniku Vody Vojvodiny, na realizáciu projektu multifunkčného ihriska pre basketbal a volejbal v obci a na sociálnu ochranu obyvateľstva (iba na objednávku a di-

spolku Šiđanke za príspevok k zachovávaniu etno tradícií. Program uzavreli kultúrno-umeleckým programom, ktorý spoločne predviedli deti z Predškolskej ustanovizne Jelice StanivukovićovejŠilje, deti, ktoré sa učia slovenčinu v Základnej škole Sriemskeho frontu, a deti, ktoré sa učia rusínčinu v Základnej škole Branka Radičevića. St. S. stribúciu uhlia vyčlenili vyše 5 000 000,00 dinárov). Výborníci predložený návrh rebilancie schválili. V pokračovaní vyhlásili za neplatné rozhodnutie z minulej schôdze o zrušení Turistickej organizácie Obce Stará Pazova. Potom schválili početné rozhodnutia o zmenách v zložení správnych a dozorných rád vo verejných podnikoch a ustanovizniach, ktorých zakladateľom je ZO Stará Pazova. K zmenám došlo aj v zložení niektorých školských výborov. Aj toto zasadnutie staropazovského lokálneho parlamentu trvalo dlho – až sedem hodín. A. Lš.

V STAROPAZOVSKEJ OBCI sa začala veľká humanitárna akcia pre Darka Jurkovića z Golubiniec, ktorý následkom ťažkej dopravnej nehody, ktorú mal v roku 2002, zostal pripútaný k lôžku. Jediným spôsobom, aby Darko znovu začal chodiť, je terapeutická liečba, ktorá stojí 13-tisíc eur. Staropazovská lokálna samospráva podporila túto akciu a organizované budú i humanitárne koncerty a basketbalový turnaj. Darko Jurković prosí všetkých ľudí dobrej vôle, aby mu pomohli nazbierať peniaze na ďalšiu liečbu, lebo jeho snom je vziať svojho syna za ruku a s ním sa po prvý raz poprechádzať. Dinárový žírový účet je: VOJVOĐANSKA BANKA 355000000558077503, s naznačením: pre Darka Jurkovića z Golubiniec. Na fotografii: Darko so synom Petrom. A. Lš.

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD KOVAČICKÁ OBEC

Slabý investičný rok 2012 o Cene kapitána Mišu Anastasijevića, ktorú roku 2011 získala ako najúspešnejšia obec na úrovni južného Banátu, Kovačická obec 13. novembra 2012 dostala zelenú od verifikačnej komisie Ministerstva ekonomiky a regionálneho rozvoja a Národnej aliancie pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED) ako obec s priaznivým podnikateľským prostredím (Business Friendly Municipality). Ako uviedli, Obec Kovačica spĺňa kritériá Programu certifikácie obcí na 86,7 % , pretože zlepšila podnikateľské podmienky a zveľadila svoju administráciu. „Tento rok je ťažký tak pre našu obec, ako aj pre všetky ostatné,” zhodnotil celkovú investičnú situáciu v roku 2012 obecný manažér Želimír Lenhart. V tomto roku na území Kovačickej obce začali podnikať iba traja noví investori. Medzi nich patrí domáci podnik Granexport – silá, belgická spoločnosť Electrawinds a talianska spoločnosť Teremerse. Z 27 investorov, ktorí prejavili záujem podnikať na území Kovačickej obce, siedmi si vybavujú dokumentáciu a ostatní nerobia nič pre nepriaznivú ekonomickú situáciu, nemajú prostriedky na ďalšie podnikanie alebo jednoducho zbankrotovali. Podnik Granexport – silá tohto roku postavil silá na uskladnenie poľnohospodárskych produktov (celozrnných obilnín) kapacity 900 kubických metrov. Hodnota projektu je takmer 2 mi-

P

lióny eur a plánujú zamestnať 15 robotníkov. Spoločnosť Elektrawinds tiež už postavila elektrické stožiare, na ktorých je nainštalované zariadenie na meranie sily vetra. Cieľom tohto projektu v hodnote okolo 400 miliónov eur je dlhodobé využitie obnoviteľnej energie a zlepšenie dodávky elektrického prúdu, predovšetkým v Kovačickej obci. Elektrický prúd získaný výlučne ekologickým spôsobom, využitím sily Obecný manažér vetra pro- Želimír Lenhart stredníctvom veterných parkov postavených v katastrálnych obciach Padina, Kovačica, Debeljača a Crepaja, bude sa dodávať do verejnej siete, a tak podporí nielen ekonomiku južného Banátu, ale celej krajiny. Podľa slov manažéra Lenharta v tomto podniku si zamestnanie nájde 10 osôb. Talianska spoločnosť Teremerse tohto roku prenajala objekty bývalého podniku Novi Dom-parket a Novi Dom-stolarija v Debeljači, kde doteraz vložila 500 000 eur. Hodnota celkovej investície je okolo 2,5 až 3 milióny eur. Medzi investormi, ktorí od vlani pokračujú v realizácii svojich projektov a dostali už aj povolenie na prácu, je spoločnosť Žito

UPLYNULÉ pekné jesenné mesiace naplno využili aj stavitelia tretieho novosadského mostu. Po odstránení základov Žeželjovho mostu zbúraného v NATO agresii najprv bolo treba očistiť terén na oboch brehoch, zvládnuť prípravné zemné práce, a len potom klásť základy konštrukcie. Tie už na Petrovaradínskej strane Dunaja sú. Pred niekoľkými dňami sa zamestnanci Mostogradnje zaoberali nalievaním betónu do prvého základného stĺpu. O. Filip 15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

Media – Kula, ktorá v priemyselnej zóne v Kovačici plánuje stavať silá na uskladnenie obilnín kapacity 3 000 vagónov. Podobné sklady v priemyselnej zóne v Crepaji už stavia spoločnosť J & M Corn. Povolenie investovať na majetku bývalého podniku Zankop v Kovačici získala aj hospodárska spoločnosť Kovako, d. o. o., Kovačica, ktorá tu bude vyrábať biodiesel. Najväčší skladovací priestor sanitárneho vybavenia v Srbsku, ktorý sa bude dovážať z Ázie, v priemyselnej zóne v Kovačici stavia spoločnosť Branko World Trade. Podľa slov obecného manažéra Želimíra Lenharta tu sú ešte aj podnikatelia, ktorí samostatne realizujú svoje podniky, a obec im pomáha okolo povolení, projektov a podobne. V Kovačici a Padine v súčasnosti pôsobí okolo 30 podnikateľov, ktorí zamestnali seba, členov svojej rodiny a prípadne ponúkli zamestnanie aj iným. „Tohto roku v Kovačickej obci pre aktuálnu svetovú ekonomickú krízu je viac takých investorov, čo skrachovali, ako tých, čo sa rozhodli ďalej investovať a podnikať,“ zhodnotil Lenhart a doložil, že v roku 2013 situácia asi nebude o nič lepšia, môže byť len horšia. A. Chalupová

Báčsky Petrovec Mládežnícke združenie Obecný mládežnícky parlament v rámci projektu Aj ja som eko-bytosť – prajem si udržateľnú planétu zorganizovalo seminár o písaní projektov na danú tému. Seminár usporiadali pre mladých z Obce Báčsky Petrovec vo veku od 18 do 29 rokov. Školenie sa uskutočnilo 5. a 6. decembra v miestnostiach Podnikateľského a inovačného centra. xxx S cieľom prilákať žiakov zo Srbska, odbory, ktoré sa vyučujú v Strednej odbornej škole obchodu a služieb z Dolného Kubína vo štvrtok 6. decembra v Základnej škole Jána Čajaka prezentovali pedagógovia a žiaci zo Slovenska. Nielen opisne, ale aj názorne ukázali, ako sa u nich školia kozmetičky, kaderníčky, kuchári, hostinskí, murári, inštalatéri, v odbore hotelovej akadémie... xxx Od pondelka 10. decembra vo vestibule Základnej školy Jána Čajaka sa podujali organizovať zumba program podľa vzoru tých, ktoré sa v lete organizovali v akvaparku Petroland. Prvý tréning vo večerných hodinách pod vedením zumba trénerky Michaely Slávikovej-Radusinovej bol bezplatný. Do budúcna si tanečné tréningy naplánovali v pondelok a stredu o 21. hodine. J. Č-p

Hložany Viditeľný poriadok v centre Hložian urobili tamojší „neviditeľní” penzisti. V stredu 28. novembra, keď sme sa dostavili do parku pri Dome kultúry, nenašli sme nikoho. Usilovní dôchodcovia (neskoršie sme sa dozvedeli, že ich bolo zo tridsať) práve odišli na kus reči a občerstvenie do kaviarne Pod lipou. Potom hŕbky suchého lístia a smetí naložili do vlečky, na ktorej robotníci KP Gloakvalis odpad odviezli „za dedinu”. Ako nás poinformoval predseda združenia penzistov Ondrej Pavčok, 19. decembra o štvrtej popoludní sa pobavia spolu s členkami SŽ Slovenka, tiež Pod lipami. jbš

9


Z NAŠICH OSÁD SPOLOK ŽIEN SLOVENKA HLOŽANY

Aranžmány majú v malíčku P

ondelok večer 10. decembra. Hložianske ulice ani čo by boli vystrihnuté z pohľadníc s témou zimnej idyly. Dych Vianoc a Nového roku už riadne cítiť. V prednej sieni kaviarne Pod lipami sa mrví takmer dvadsať Časť aranžmánov, ktoré vyrobili šikovné členiek Spolku žien Sloruky členiek SŽ Slovenka venka. Popozerajú si podinku tiež vyhotovia po jednom aranžmáne – hľadnice, ktoré urobili pre seba. Potom predsedníčka SŽS Vierka Mina predchádzajúcom škovicová vydá „povel“: Teraz urobíme ďalšie pondelkovom stretnutí, aranžmány – pre spolok. Zimné včeličky tíško dohodnú sa o budú- Hložianske ženy a ich priateľky z petrovského kvetinárstva Flória bzučia, prsty šikovne pracujú a po ďalšej sotcom prednovoročnom si domov odniesli krásne úsmevy a vydarené vianočné aranžmány vahodinke svet je bohatší o nové oku lahodiastretnutí (usporiadajú ce výtvory. Spolupráca Slovenky s kvetinárkaKrajčíková povykladajú na stôl zopár hotoho spolu s hložianskymi penzistami). Vypijú mi Flórie je činorodá: hložianske ženy teraz už teplý čaj alebo kávu, poďakujú sa trom kolegy- vých vianočných a novoročných aranžmánov vianočné a novoročné aranžmány vyrábajú s niam, ktoré ich počastovali chutnou tortou, za- (lebo to je téma dnešného stretnutia), tiež zoväčšou dávkou istoty a fantázie i podstatne rýblahoželajú im k šesťdesiatke... Dvere sa otvoria pár konárov jedle, guľôčky, stuhy, pierka, sviečchlejšie. O radosť nad výsledkami svojej práce ky, celofán, špongiu, drôtiky... Na ukážku rýcha dnu vojdú dva čarokrásne úsmevy. Patria dása rozdelia s najbližšími, aby ju tak zdvojnásomam z báčskopetrovského kvetinárstva Flória, le a zručne urobia „ukážkový“ vianočný aranžbili. Ako po každom pondelkovom stretnutí, z s ktorým Slovenka už zopár rokov pekne spo- mán, zodpovedajú na otázky týkajúce sa témy, objasnia, čo je „in“. A už sme svedkami tichého ktorého sa domov vrátia bohatšie o krásne a užilupracuje. Dnes tiež. točne strávené chvíle. Príchodiace, Zuzana Ožvátová a Daniela tvorivého ruchu. Hložianske ženy za necelú hoJuraj Bartoš ŽENSKÝ SPOLOK V KOVAČICI realizoval takmer všetky plány a programy na rok 2012 zamerané tak na tradičnú činnosť, ako aj na písanie projektov, ktoré im prinášajú nielen nové záväzky, ale aj novinky, na ktoré sú kovačické ženy hrdé. V piatok 7. decembra pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin v Novom Sade podpísal zmluvy s predstaviteľmi neziskových organizácií a spolkami žien z územia Vojvodiny, medzi ktorými je aj Ženský spolok z Kovačice. Vďaka projektu Starý kroj v novom rúchu spolok získal ďalšie prostriedky v sume 60 000 dinárov na vyšívanie tradičných slovenských košieľ. Zmluvu podpísala predsedníčka spolku Zuzana Jonášová (na snímke). Medzi schválenými projektmi je aj Kreatívne leto 2013, v hodnote 130 000 dinárov, s ktorým sa uchádzal nedávno založený Klub Kreatornica z Kovačice v čele s predsedom Pavlom Vereským. A. Chalupová

10

TRETIA ETAPA ZATEPĽOVANIA BUDOVY Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci sa realizovala koncom novembra 2012. V prvej časti pred troma rokmi vymenili okná a dvere z prednej časti budovy, potom aj zo západnej strany vo dvore a najnovšie, po zabezpečení financií v hodnote 5 000 eur sa podujali vymeniť dvere a okná aj z východnej časti budovy vo dvore (na fotografii). Zatepľovanie budovy sa i tentoraz realizovalo na základe projektu, ktorý schválil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Zástupcovia úradu sa v týchto dňoch prišli presvedčiť o funkčnosti využitia financií. V dohovore s matičiarmi rozhodli, že i v budúcom roku prispejú na úpravu tejto reprezentačnej budovy Slovákov v Srbsku, a to tak, že prostredníctvom projektu vyfinancujú úpravu balkóna v dvorovej časti. A znovu treba olíčiť celú budovu, ktorá bola upravená roku 2001. J. Čiep

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

Snehové starosti a radosti

Najmladší sa tešili sánkovačke

re občanov Kysáča prvý tohtoročný sneh znamenal plné ruky práce. Vietor natlačil sneh do každej voľnej škáry, nuž bolo čo čistiť a vymetať. Len najmladší mali zo snehu radosť. E. Šranková

P

Pre niekoho sneh bol príležitosťou trochu si zarobiť

Tým starším odmetanie nepadlo ľahko

RÁNO DRUHEJ DECEMBROVEJ SOBOTY MNOHÍ ZAŽILI SKUTOČNÝ SNEHOVÝ ŠOK. Sneh, vietor a záveje na cestách spôsobili početné problémy. Mnohí cestujúci sa nedostali, kam plánovali, a vo vozidlách čakali aj niekoľko hodín. Na vchode do Silbaša smerom od Nového Sadu zápcha trvala vyše desať hodín. O tom, že v núdzi treba pomôcť, skutkami potvrdili aj početní hasiči zo Silbaša a štyria z Báčskej Palanky, ktorí pomáhali v čistení snehu a evakuácii cestujúcich. Po studenej snehovej noci v silbašskej ZŠ bratov Novakovcov ľudia z bližšieho i ďalšieho okolia našli trochu tepla, a niektorí aj potrebnú lekársku pomoc. J. Ferková

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

Na prechádzke po čerstvom vzduchu, ktorý štípal na líčka

SNEHOVÁ KALAMITA V KULPÍNE. Husté sneženie a silný vietor zasiahol Kulpín v sobotu 8. a nedeľu 9. decembra. Snehová kalamita prišla skôr než kalendárna pani zima. Veľké snehové záveje narobili hodne problémov, predovšetkým v doprave. Aj v Kulpíne doprava kolabovala a bolo hodne prípadov, že vozidlá zleteli z cesty. Cestárov aj tentoraz sneh prekvapil a hoci tvrdili, že sa na takú mimoriadnu situáciu pripravili, stav v teréne potvrdil opak. Do okrajových častí Kulpína sa stroje na dôkladnejšie čistenie snehu dostali až v nedeľu napoludnie (na snímke). Po osade je najistejšie pohybovať sa pešo, lebo ani chodníky nie sú dobre očistené a cesty, na ktorých je ušliapaný sneh, sú tiež nebezpečné pre motorové vozidlá. K. Gažová

11


Z NAŠICH OSÁD INICIATÍVA PODNIKATELIEK V BÁČSKOM PETrOVCI

Za zlepšenie komunikácie s úradmi rámci ZdružeAkadémia podnia podnikanikania žien 5. teľov Petrovec decembra 2012 1842 v júni 2012 v priestoroch bola založená sekPodnikateľskécia pre podnikaho a inovačnénie žien. Podnikaho centra zorteľky ju založili s ganizovali tlacieľom podporiť čovú konferenčlenky združenia, ciu, kde predale aj iné podnistavili významkateľky, ktoré majú ný regionálny o členstvo záujem, projekt, do ktoaby sa aktívne zarého je zapojePodnikateľky si prajú dvojsmernú komunikáciu s lokálnou sa- ných 9 krajín jupojili do spoločných projektov, mosprávou: (zľava) Zuzana Ožvátová, Jana Radakovićová a Ve- hovýchodnej ktoré táto sekcia rica Speváková-Babjaková Európy vrátane spolu s AkadémiSrbska. Obec ou podnikania žien plánuje rea- ným finančným prostriedkom a Báčsky Petrovec je zastúpená lizovať za pomoci prostriedkov z úverom, spolupráca s orgánmi prostredníctvom svojich podnipredprístupových fondov EÚ. miestnej samosprávy, obchod- kateliek v sekcii i akadémii. Prvé Cieľom novozaloženej sekcie pre nými partnermi doma aj v za- stretnutie na úrovni krajiny bolo podnikanie žien je ďalšie vzde- hraničí, čo by nepochybne malo v Belehrade v Obchodnej kolávanie členiek v súlade s ich prispieť k dobrej propagácii eko- more Srbska. Druhé stretnutie potrebami, zabezpečenie jed- nomických potenciálov obce. podnikateliek, predstaviteľov Sekcia pre podnikanie žien a akademického sektoru a mimonoduchšieho prístupu k výhod-

V

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (10)

Keramika pestrosťou dýcha en návod v Slovinsku do bodky platí: vo väčšine snáh stať sa úspešným, lebo nie je toľko dôležité, kam sa siaha dnes, ale čo skutočne možno dosiahnuť zajtra. Tomu je prispôsobená aj podnikateľská logika. Tým možno vysvetliť aj skutočnosť, že azda každá rodina živiaca sa vlastným biznisom má jeden hlavný a aspoň pár vedľajších. Pre každý prípad: ak pre nič iné, tak ako únikové dráhy, keď sa hlavné podnikanie dostane do úzkych. Názorným príkladom toho je Múzeum keramiky vo Filovciach patriace rodine Bojnecovej. Sklamal by sa každý, kto sa nazdáva, že ide len o budovu zaplnenú exponátmi. Múzeum je vlastne rodinná keramikárska dielňa s dlhou tradíciou, umiestnená na rozľahlej farme. Vedomí si toho, že je aj výklad súčasťou obchodu, Bojnecovci obrovský dvor premenili na ukážkový park. Tu je aj dom v plnom dobovom zariadení, krytý trstinou, s nábytkom niekdajším, s kachľovými pecami a neodmysliteľnými kvetmi v oknách...

T

12

– Ste v dedinke hrnčiarov, lebo sa väčšina z jej sedemdesiatich voľakedajších obyvateľov zaoberala týmto: až päťdesiat ľudí. Náš veľký architekt Jože Plečnik sa raz stadiaľto prechádzal a keď zbadal, ako ľudia usilovne robia a videl ich výtvory, skomentoval to slovami, že ide o umelcov tvoriacich drahokamy z hliny. Naši výrobcovia svoje produkty kedysi predávali na mnohých veľtrhoch, dokonca aj v Dubrovníku..., Vit Bojnec – vraví Vit Bojnec a vysvetľuje, čo všetko si treba zaobstarať a akú prípravu zvládnuť, kým napríklad taký krčah uzrie svetlo sveta. – Majstri kedysi vyberali hlinu z hĺbky troch – štyroch metrov. Jedným z prvých krokov bolo odstrániť nečistotu. Až sedemdesiat per-

cent času minuli na prípravu hliny na ďalšiu fázu: spracovanie na svojráznom kolotoči pohýnanom umelcom nohami, pričom ju rukami súčasne tvaroval. Aby vznikli taniere, vázy a iné produkty, bolo im načim až dva týždne, kým ich mohli dať piecť do veľkej pece. Predtým však bolo načim výrobok upraviť, lebo svieži nesmel do pece. Keď bolo suché počasie, majster vstúpil do pece a do nej naskladal výrobky až po vrch. Potom sa pec zatvárala, s tým, že sa nechalo zopár otvorov na ventiláciu. Pod ňou zakladali oheň, ktorý musel dosiahnuť teplotu 900 stupňov. Za týmto museli ostať žeravé uhlíky. Tým sa vlastne začínal postup: pec zatvo-

vládnych organizácií, ako uviedli predsedníčka sekcie Zuzana Ožvátová, Verica Speváková-Babjaková a Jana radakovićová, v tvare workshopu zorganizovali od 7. do 9. decembra v Báčskom Petrovci. Predstaviteľky podnikateliek zároveň informovali o krokoch podnikaných v smere kvalitnejšej spolupráce s lokálnou samosprávou, keďže nie sú spokojné iba s jednosmernou komunikáciou od nich smerom k miestnym úradníkom. Navštívili predsedu obce a dožadovali sa pravidelných mesačných stretnutí, kde by ich zástupcovia lokálnych orgánov informovali o novinkách v oblasti predpisov a zákonov, ktoré regulujú prácu podnikateľov. Hovorili aj o účasti na veľtrhu podnikateľov v Kikinde a o záujme uschopniť vlastný domček pre suveníry, keďže podľa ich mienky existujúci domček pri Begeji nie je nadostač využitý a funkčný. J. Čiep rili, aby kyslíka bolo čím menej, nastúpilo pečenie a dym vlastne vytváral tú čiernu farbu keramiky. Tá sa potom dala do vody. Neskoršie nastúpila fáza leštenia, dopracovania. Táto keramika je špecifický cezmurský výrobok. Čierna keramika sa dnes veľmi málo vyrába, skôr sa uplatňuje prax, že sa výrobky s prírodnou farbou hliny ofarbia, už keď sú hotové, – vraví Vit. Mnohé nádoby a doplnky na bežné, slávnostné a iné príležitosti možno nájsť v predajni v dome Bojnecovcov, ktorá je vlastne príťažlivou expozíciou. Lebo sú všetky nádoby, bohato alebo skromnejšie zdobené, výrečné výpovede o vysoko vyvinutom cite pre tvorbu vecí nielen užitočných, ale aj krásnych. Predaj má na starosti Anica Bojnecová, ktorá je živou encyklopédiou tamojšieho hrnčiarstva. Akoby aj nie: veď cez jej ruky prešlo na tisíce predmetov, ako názorný dôkaz, že aj hline možno vdýchnuť život... (Dokončenie v budúcom čísle: Možno dnes, možno zajtra...)

15. 12. 2012

Oto Filip 50 /4521/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD STRECHA NA JÁNOŠÍCKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE KONEČNE NEPREMOKÁ

Majstri rýchlejší od snehovej metelice budove Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku už nebudú musieť podkladať vedrá a lavóre na miestach, kde premokalo. Vďaka prostriedkom z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Alibunárskej obce majstri v týchto dňoch dokončili dôkladnú rekonštrukciu strechy na školskej budove. – Námaha sa konečne oplatila, – povedala nám riaditeľka školy Zuzana Halabrínová. – Keď sme vo februári z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na tieto účely dostali 7 000 eur, ešte stále sme si neboli istí, či sa nám v tomto roku podarí strechu opraviť. Dôvod bol ten, že tie prostriedky tvorili iba polovicu žiadanej sumy, čiže polovicu hodnoty celého projektu, takže sme sa museli pousilovať a zabezpečiť chýbajúce

V

Majstri opravu strechy na jánošíckej škole dokončili v poslednej chvíli, iba niekoľko hodín pred snehovou metelicou

prostriedky. V ústrety nám vyšla Národnostná rada, ktorá na tieto účely schválila 300-tisíc dinárov, a

VODIČI, KTORÍ SA AUTOM dostanú na križovatku ulíc Svetozara Markovića a Dobrovoľníckej vo Vojlovici, sa už nemusia obávať, že narazia na auto, ktoré pre starý murovaný transformátor nemohli vidieť (fotografia 1). Po početných intervenciách predstaviteľov Miestneho spoločenstva, petíciách občanov a upozorneniach v médiách (na nebezpečný transformátor sme upozorňovali aj v našom týždenníku) koordinovanou akciou lokálnej samosprávy a Direkcie pre údržbu a výstavbu mesta, transformátor koncom novembra zbúrali, takže je križovatka teraz úplne prehľadná a bezpečná (fotografia 2). Svojráznou kuriozitou je, že Elektrovojvodina už pred rokom vystavala nový transformátor mimo križovatky a hneď prepojila aj elektrické inštalácie. Starú budovu, ktorá teraz už neslúžila ničomu, nemal kto zbúrať, hoci sa na tom mieste často stávali dopravné nehody, ktoré si vyžiadali aj ľudské obete. Vo Vojlovici existuje ešte jeden podobný objekt, ktorý tiež treba čím skôr zbúrať. vlh

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

predseda Alibunárskej obce prisľúbil, že chýbajúce prostriedky vyplatia z obecného rozpočtu. To

však trvalo dosť dlho, takže sme sa obávali, že sa nám nepodarí všetko do zimy vykonať. Našťastie, počasie nám žičilo a aj majstri boli zhovievaví a pre každý prípad odkrývali iba tú časť strechy, ktorú toho istého dňa mohli aj opraviť a znovu prikryť, takže škola ani jednu noc nezostala odkrytá. O tom, že naše obavy boli opodstatnené, svedčí aj fakt, že majstri prácu ukončili v piatok popoludní, čiže iba deň pred snehovou metelicou, ktorá sa strhla v sobotu ráno. V rámci týchto prác majstri vymenili schátralé rohy (spolu 6), vymenili všetky laty, a potom postavili úplne nové škridlice. Okrem toho poopravovali komíny, vymenili odkvapové rúry a vykonali aj iné klampiarske práce na streche. Týmto bol riešený veľký problém, ktorý zamestnancov školy trápil už dlhší čas. V nasledujúcom období školu treba zatepliť, čiže vymeniť okná a dvere a urobiť tepelnú izoláciu celej budovy. vlh

P

UGÁR

Bum-bum-bum! V súvislosti s nedávnou a eventuálnymi budúcimi snehovými kalamitami dáva sa na známosť, ako sa s dotyčnou nevolanou hostkou vyrovnať bez ujmy na zdraví a na všadeprítomnom všeobecnom optimizme. Po prvé: snehovú kalamitu treba zásadne ignorovať. Ako je známe, naše ignorovanie jej zvýši teplotu a milá-nemilá hostka sa raz-dva roztopí. Po druhé: keďže u nás, ako je dobre známe, sklony k ignorovaniu nepustili hlboké korene, prichodí zvážiť kladné strany neželaného negatívneho kozmického javu a vyvodiť patričné závery. Záver prvý: Snehová kalamita umožňuje jedinečné chvíle na zblíženie inak cudzích, ako i odcudzených ľudí, čo povedie k utuženiu spolupatričnosti a prebudeniu patriotizmu. Záver druhý: Ako je známe, na nízkych teplotách sa viac-menej všetko, s výnimkou ľadu, scvrkáva, takže možno rátať aj s poklesom nezamestnanosti, s jej hlbokým spán-

kom pod snehovo-bielou perinou. Záver tretí: kebyže vás, ctení občania, snehová kalamita dákym zázrakom priklincovala na niektorej z povestne schodných ciest, ako toť prednedávnom zopár desiatok iných občanov, vedzte, že budete na seba úžasne hlad…, pardon – hrdí – áno, hrdí, lebo si uvedomíte, že tým, že v objatí snehu a ľadu nejete a nepijete, šetríte, a tak prispievate k zotaveniu národného hospodárstva. Po tretie: Odporúča sa zorganizovať spontánne ľudové zhromaždenie, na ktorom bude skoncipovaný text ostrého protestu proti opakovanej návšteve zúrivej snehovej kalamity, ktorý text bude odoslaný kompetentným povestne ažúrnym orgánom. Bum-bum! Dovidenia a dopočutia, dobrí ľudia, do stretnutia po konci totižto zániku sveta avizovanom na 21. december bežného roku. Zaniknime so svetom živí a zdraví! Bum-bum-BUUUM! jbš

13


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Radosť zimných sviatkov T

radíciu zimných sviatkov si svojím spôsobom zachováva každá rodina. Obyčaje sa prenášajú z generácie na generáciu, deti sa zvykom učia od svojich rodičov a starých rodičov, aby ich tak zachránili pred zabudnutím a zánikom. Vieme napríklad, že si na Mikuláša treba pripraviť topánky, že na Lucku prvá návšteva má byť mužského rodu, že od Lucky do Troch

kráľov sa neodporúča variť bôb, že na Štedrý večer sa chodí pod oblok spievať, a na Vianoce polazuvať... To všetko sú spomienky, ktoré si každý z nás uchováva od detstva. Súčasný uponáhľaný spôsob života je však šitý na inakšiu mieru. Keďže ľudia všeobecne majú čoraz menej času, mení sa aj spôsob prípravy na sviatky. Vo veľkých ob-

chodných strediskách dostať takmer všetko – pripravené, zabalené, ozdobené – stačí len zaplatiť určitú sumu peňazí. A možno rovno v tom je háčik. Ktosi totiž povedal, že všetko, čo sa dá kúpiť za peniaze, je lacné. Inými slovami, najcennejšie je to, čo sa nepredáva a nekupuje. Keďže nás všetkých trápi ekonomická kríza a nedostatok peňazí, takýto spôsob rozmýšľania nám iste zapasuje ako uliaty. Skúsme teda menej kupovať, a viacej sa radovať. A. La.

NA VIANOČNOM CHARITATÍVNOM BAZÁRI

Vstup do dní sviatočných B azáre je v podstate zbytočne (p)opisovať. Ich treba zažiť. Najmä ten dobročinný, prebiehajúci začiatkom decembra, od roku 2000 v halách Belehradského veľtrhu, ktorý sa stal nielen peknou tradíciou, ale aj azda prvou predzvesťou Vianoc u nás. Slovom podujatie na pohľadanie, rozmanité, plné obsahov, pestré a zaujímavé ako posledný tohtoročný mesiac. Usporiadaný Medzinárodným klubom žien v Belehrade je ozaj svetom v malom. Lebo na ňom možno objaviť aj krásu ľudových krojov z Ázie, aj chute z Číny, aj to-

Prvá účasť na bazári: Mjanmarsko

Bežná tlačenica pre horúčku nákupnú

14

var z USA, aj nátierky z Rakúska, aj turistickú ponuku Turecka, aj krištáľovo-priezračný opojný mok z francúzskeho hrozna, aj úžitkové predmety z Malty alebo gastronomické špeciality z Belgicka... Škoda len, že každý rok trvá necelý deň. Aj za tých niekoľko hodín dokáže však čosi neskutočne úchvatné: aby návštevníkovi aj všedný deň bol sviatočný. Bezpochyby je prínosom do decembra, obdobia najkratších dní a najdlhších nocí. Mesiaca významných sviatkov, ktoré sa od nepamäti slávili na počesť (vracajúceho sa) slnka. Sú to dni, keď je ono v prvých dvoch dekádach v znamení Strelca, v tretej Kozorožca. December môže teda byť predovšetkým mesiacom, v ktorom sa znovu prebudilo slnko, svetlo zvíťazilo nad tmou, život nad smrťou. Práve táto symbolika bola oddávna hlavnou náplňou zimných slnovratových slávností. Navyše, dnes ide aj o čas nákupov, nových nádejí a obľúbenej vianočnej pohody. Treba sa im tešiť. Oto Filip

Pohľad na chýrečné francúzske vína

Čo si vybrať? – stánok Slovenskej republiky

Časť našej ponuky 15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA NA SLOVO S ELENOU HLOŽANOVOU Z BÁČSKEJ PALANKY

Stále živé spomienky z detstva ecember, mesiac sviatkov, prináša zvláštnu radosť tak mladším, ako i starším. Keď posledný mesiac v roku zaklopal na dvere, navštívili sme profesorku slovenčiny Elenu Hložanovú, ktorá v ZŠ Vuka Karadžića v Báčskej Palanke učí aj náboženstvo a pracuje ešte v troch stredných školách v meste. Profesorke Hložanovej zostali krásne spomienky z detstva v rodnej Pivnici, keď pravidelnými decembrovými hosťami boli Mikuláš a Lucka: „Vždy nám priniesli pomaranče, oriešky, cukríky, záväzne však i cibuľu. Lucka zvykla chodiť aj s prútom. Vedela som, že to je preoblečená moja mama, lebo vždy vtedy zmizla z domu. V komore som našla aj bielu plachtu, do ktorej sa mama zvykla zahaliť.“ Svätíte tieto sviatky aj teraz, vo vlastnej rodine? „Túto peknú obyčaj dodržiavam dodnes. Synom vždy pripomeniem, aby si prichystali topánky a pančuchy. V nich si nájdu všeličo dobré, ale záväzne aj cibuľu. Starší syn Martin je študent na Slovensku, takže teraz je doma iba mladší Andrej. Je to však zvyk a zábava, ktorá znamená, že nezabúdame jedni na druhých.“ Ako si tieto sviatky pripomínate v škole so žiakmi? „Už na začiatku decembra sa rozprávame o príchode Mikuláša. Ozajstný Mikuláš bol biskupom a žil pred 1600 rokmi v Mýre (dnešné Turecko). Konal dobré skutky, pomáhal ľuďom, ale nikto ho pri tom nevidel. Istý človek mal vraj tri dcéry, ktoré sa pre chudobu nemohli vydať. Keď sa o tom biskup Mikuláš dozvedel, po trikrát v noci potajomky nechal v ich dome peniaze, ktoré im postačili nielen na živobytie, ale dokonca všetkým trom aj na vydaj. Odtiaľ pochádza pekná obyčaj, že rodičia deťom a dobrodinci svojim priateľom posielajú darčeky

D

ako Mikulášove dary. Tak to žiakom aj vysvetľujem. Prízvukujem, že aj dnes chodí Mikuláš a dobrým deťom dáva darčeky – jablká, orechy, cukríky, čokoládky ... Učíme sa recitovať básne venované Mikulášovi, ktorých je hodne (najmä na internete sú krásne veršovačky). Mladšie deti vyfarbujú omaľovánky a staršie skôr zaujíma význam samej tradície príchodu Mikuláša. Lucka je tiež zaujímavá pre deti. Voľakedy chodila po uli- Elena Hložanová ciach oblečená do bieleho plátna, s maskou na tvári a s husím krídlom v ruke. Chodila z domu do domu, ometala steny, a tým symbolicky vyháňala zlo.“ Vianoce si tiež zaslúžia zvláštnu pozornosť? „Žiaci sa zoznamujú so symbolikou Mikuláša a Lucky, hoci deti z čistých slovenských rodín a niektoré zo zmiešaných manželstiev o nich dosť toho vedia. O Vianociach a Ježišovom narodení deti vedia najviac. Na hodinách slovenčiny a náboženstva tomuto významnému kresťanskému sviatku venujeme náležitú pozornosť. Témou hodín je aj advent, adventný veniec, prípravy na Vianoce a Nový rok. Vianoce sú sviatok narodenia Syna Božieho. Nielenže sa o tom rozprávame, ale aj chystáme rozličné ozdoby na stromček, pohľadnice, básne pre program, čítame zaujímavé texty, spievame koledy. A, samozrejme, pekne si ozdobíme aj učebňu.” Aké programy so žiakmi usporadúvate? „Každoročne žiakov zapojíme do podujatí, ktoré sa tradične organizujú v Slo-

venskom dome. Aj tohto roku sa pri MOMS organizoval príchod Mikuláša (večer 5. decembra) a Lucky (12. decembra), v pláne je i vianočný program, kde účinkovali a budú účinkovať naši žiaci. Napísala som scenár pre krátky program na Mikuláša a Lucku a zúčastňujem sa v organizovaní programu. Pripravujem svojich žiakov aj na účasť v predvianočných programoch. Keďže informujem a posielam deti do Slovenského domu, seba vidím aj ako sponu tejto ustanovizne so školou. Deti si takto vypestujú zvyk a neskôr sa mnohí ako dospelí ľudia zapoja do práce MOMS a pracujú vo všeobecnom záujme Slovákov v Palanke.“ Ako Vianoce oslavujete u vás doma? „Vianoce nosím v srdci už od detstva. Chodievala som do kostola, potom spievať Narodil sa Kristus Pán k starej mame, ktorá nám tiež vštepovala lásku k tomuto sviatku. Na Štedrý večer a na Vianoce chodievame do kostola. V Palanke je vždy veľmi pekne a sviatočne vďaka pani farárke Jasmine Kotasovej Medveďovej. Sviatočný program spestrujú aj deti a mládež. My dospelí na Štedrý večer po odchode z kostola chodíme jedni k druhým spievať a tento zvyk sme preniesli aj na naše deti. Vianoce oslavujeme v najužšom kruhu rodiny a iba v druhý deň sviatku chodíme k rodičom do Pivnice.“ Silvestra, ako posledný decembrový sviatok, Elena Hložanová s manželom oslavuje v Slovenskom dome, v spoločnosti, kde sa, ako vraví, človek najlepšie cíti. J. Ferková

ČOSI z dobrých zimných zahraničných skúseností sa lepí i na nás. Začalo sa to vianočnými veľtrhmi, no nezostalo len pri nich. Keďže rozmachu turizmu akákoľvek príležitosť príde vhod, Turistická organizácia Nového Sadu sa pochlapila aj počas Majstrovstiev Európy v hádzanej žien. Dokladom je malý predajný veľtrh, ktorý sa začal 4. a končí 15. decembra. Sú na ňom naše gastro, etno a iné špeciality, suveníry, pre tých, ktorí nie sú v láske s chladom i pohár vareného vína na zohriatie. December je už raz taký: sviatky a sviatočné dni sú v ňom oddávna, ale pribúdajú aj tie nové. Bez nich by asi bol neúnosne dlhý. Zvlášť teraz, keď je zaviaty snehom… Na snímke: Záber zo stredu Nového Sadu z dní pred snehovou kalamitou. O. Filip

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

15


NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD S IVANOU PECNÍKOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Čaro najkrajšieho sviatku decembri je najviac veselých sviatkov v roku, je to obdobie V Vianoc a tradičných zábav, na svoje si prídu všetky vekové skupiny. Na záver roka potom všetci spoločne na Silvestra s radosťou vítame Nový rok. O prípravách na decembrové sviatky sme sa rozprávali s Ivanou Pecníkovou zo Slovenska (z okolia Topoľčian), ktorá je už desaťročie pazovskou nevestou. Je manželkou Rastislava Pecníka a matkou dvoch detí – Andreja a Matúša. „Vianoce sú najkrajším sviatkom roka a na ich príchod sa vždy nesmierne teším. U nás prípravy na Vianoce začínajú už začiatkom decembra – pečením medovníkov a oplátok,“ povedala úvodom naša spolubesedníčka a dodala, že sa snaží zachovávať aj zvyky a obyčaje, ktoré si priniesla zo Slovenska, ale aj tie, ktoré si osvojila v Starej Pazove. „Dúfam, že ich odo mňa i moje deti preberú a budú ich potom vo svojich rodinách pravidelne dodržiavať.“ Ivana Pecníková hovorí, že sa jej najväčšmi páči štedrovečerná ve-

čera, keď si všetci sadnú k stolu, zhasnú svetlá a zapália sviečky. „V domácnosti zostane ticho a iba jedna osoba vstáva od stola a obsluhuje. U nás som to ja. Potom sa postavíme, pomodlíme sa a poďakujeme, že sme sa mohli všetci stretnúť pri štedrovečernom stole. Delíme sa so všetkým, čo je na stole, a napr. oplátky si natierame medom,“ vysvetlila pani Pecníková. Štedrovečerná večera v ich domácnosti je vždy rovnaká – chystá sa hríbová polievka, zemiakový šalát a pečie sa ryba. Na stole nesmie chýbať vajce, soľ, maslo, med, medovníčky. „Pri štedrej večeri sa záväzne rozkrojí i jablko a keď sa objaví krásna hviezda vo vnútri jablka, to znamená, že všetci budú zdraví. Na stole je vždy postavený jeden tanier viac, pre neočakávaného hosťa. Ak počas sviatkov na dvere prídu žobráci, nikdy ich netreba odohnať. Treba im dať aspoň malé drobnosti, lebo oni vlastne prinášajú do domu šťastie,“ akcentovala. Medzi pekné vianočné

Z rodinného albumu Pecníkovcov – Ivana (stojí v druhom rade sprava v strede) so svojimi najmilšími zvyky zaradila aj rozhadzovanie orechov do všetkých štyroch kútov izby, rozbaľovanie vianočných darčekov, ktoré sú pripravené pod stromčekom. Neodmysliteľnou súčasťou sviatkov je i pozeranie rozprávok v televízii... „Deti sa tešia už na prípravu medovníčkov, ktoré vlastne nasvedčujú, že nám sviatky klopú na dvere,“ povedala naša spolubesedníčka. Pre Andreja a Matúša aj na Mikuláša boli prichystané darčeky a po Mikuláši nasleduje ozdobovanie

domu vianočným vencom, zvončekmi, pestrofarebnými guľami... Evokujúc niektoré spomienky na detstvo Ivana Pecníková povedala, že je škoda, že sa niektoré zvyky v súčasnosti už pomaly strácajú. Po Vianociach prichádzajú novoročné sviatky, o ktorých naša spolubesedníčka povedala: „Nový rok by rodina mala tráviť spolu, lebo sa hovorí – Ako na Nový rok , tak po celý rok. Vždy tieto sviatky manžel a ja oslavujeme s deťmi.“ A. Lš.

Anna Valášeková

V Pivnici sa na rozdiel od niektorých iných dedín varí aj v prvý vianočný deň. Na jedálnom lístku je slepačia polievka, varené mäso, omáčka, pečená hus alebo kačica. K tomu sa podáva kompót. Keď sa vydala za farára Štefana Valášeka, Vianoce Anne prinášali novú a zvláštnu radosť. Pravidelne s deťmi chystala príležitostný vianočný program. Vo farskej službe v Bajši mali taký zvyk, že pán farár s manželkou chodievali k najstarším občanom blahoželať aj s darčekmi. Pekné spomienky jej zostali i na zvyky v Silbaši a Aradáči, kde cirkevníci hneď z kostola chodievali gratulovať najprv na faru. Stromček doma vždy zdobil Annin manžel, a keďže po jeho smrti svetielka už nemajú rovnaký jas, na ozdobu si teraz berie iba ikebanu. Na Štedrý večer jej ku sviatkom chodia gratulovať najbližší. „Vianoce sú niečo najkrajšie, čo človek môže zažiť, včítane tej krásnej piesne Čas radosti. Všetko pôsobí inakším dojmom, aj hviezdy akoby vtedy boli bližšie. Vianoce pre mňa vždy mali veľký význam a spolu s Ježišovým narodením ich stále nosím v srdci. Priala by som si, aby sa Ježiš narodil v každom srdci.“ Jaruška Ferková

S ANNOU VALÁŠEKOVOU Z PIVNICE

Vianoce sa nosia v srdci edným z najväčších kresťansviatkov sú Vianoce, ktoJré ských nám pripomínajú narodenie nášho Spasiteľa. Sú to dni pokoja, radosti a lásky. Ježiš ľuďom dal prikázanie, aby sa vzájomne milovali, a preto Vianoce treba stále nosiť vo svojom srdci. Dni vianočné najčastejšie trávime v kruhu svojich najbližších, a mnohí chodievajú aj do chrámu Božieho. Nálade zvláštne čaro dáva aj hlahol kostolných zvonov, ktoré vždy so zvláštnymi pocitmi počúva Anna Valášeková z Pivnice. Vychovávaná v náboženskom duchu, od malička pravidelne navštevovala Nedeľnú školu. Ako trojročná recitovala pri vianočnom stromčeku, keď v kostole bývalo aj vyše sto detí. Učiť sa veršíky jej vtedy pomáhala stará mama. Malí recitátori dostávali balíček pri oltári, kde bol aj stromček, a potom ešte jeden balíček pri odchode z kostola. Voľakedy sa deti spolu s vianočnou básňou učili aj tú novoročnú, ktorú recitovali v kostole na Silvestra. Starší potom zostali vítať Nový rok v chráme, ktorý

16

vždy býval plný. Konali sa bohoslužby, spieval spevokol a kázali aj laickí kazatelia. Po polnoci sa išlo domov alebo k najbližším zablahoželať im k Novému roku. Na Vianoce sa Anna vždy veľmi tešila. Vtedy sa zvláštne zdobil dom, bolo po zabíjačkách, v kuchyni rozvoniavali koláče. Rodičia chodievali do kostola, a po návrate z kostola deti už čakal na stole ozdobený stromček s orechmi v zlate, medovníkmi a salónkami. Vtedy cítila veľkú radosť, lebo verila, že Ježiško navštívil ich dom a deťom daroval stromček. Ako 10ročná zažila veľké sklamanie a zo šoku sa nevedela spamätať ani na Štedrý večer v kostole. I dnes si spomína na mamine slová, že stromček si majú ozdobiť sami spolu s bratom... Na Štedrý večer rodina spolu večerala. Na stole v pivnických domácnostiach musela byť sárma alebo kapusta, krumple na ťapši, pečená klobása, rebrá, opekance a z koláčikov medovníky, medová a biela pita. Koláče sa piekli vo veľkých množstvách, štedro nimi obdarovali

i vianočných gratulantov, ktorí k tomu dostávali ešte aj orechy, sušené ovocie a jablká. Po večeri chodievali blahoželať k maminej mame a tetám, od ktorých dostávali cukríky a sušené ovocie. Pod oblok im chodieval spievať cirkevný spevokol a Annine staršie, už vydaté sestry. Na Vianoce sa dverce na domoch nezamkýnajú. Anna si spomenula na príhodu, keď k nim prišiel Jovo Cigán, zaspieval po slovensky, ale stará mama mu povedala, že opekance nemajú, no potom mu z nich predsa nabrala... Vianoce sú sviatky štedrého darovania.

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

AKO KEDYSI V HAJDUŠICI OSLAVOVALI NOVÝ ROK

vilo pohostenie a pekne sa všetci pánskom hodaji počas starej Jupobavili. hoslávie, kde v tom čase bolo vyše Erzsébet Méhesová, ktorá sa na- 30 detí bírešov a sluhov, ktoré na rodila v Ostojićeve a do Hajdušice Štedrý večer chodili do kaštieľa posa s matkou presťahovala po otco- lazuvať. vlastne líšil iba tým, že vej smrti, si zaspomínala na vítanie – Spievali sme po maďarsky, lebo sme sa o polnoci vy- Nového roku u nich doma. v hlavnej posluhe všetci boli Maďari, bozkávali a zablaho– V našom dome v Ostojićeve sa a keď sme odspievali, kišasoňa želali si všetko naj- pred príchodom Nového roku oby- (malá žena, resp. gazdiná, ktorá lepšie. Chlapci to mali čajne schádzali susedovci a kmo- bola vedúcou posluhy v kaštieli, radi rovno kvôli tomu trovci. Sedeli pri lampe, rozprávali pozn. vlh) nám podelila balíky. Viabozkávaniu, lebo vte- sa, hrali karty, upíjali si víno alebo noce sa, pravdaže, oslavovali trady dievka nesmela pálené, ale si veru aj zaspievali. Tí, dičným spôsobom v kostole a páni bozk odmietnuť. ktorí mali malé deti, odchádzali všetkým robotníkom dávali dva Okrem toho na oby- domov o desiatej, pol jedenástej a dni voľna. Nikto nerobil ani na naše, čajnom ráno nám prišli za- ale ani na pravoslávne Vianoce. A tanci blahoželať. Ostat- keď prišiel Nový rok, gazda rozkázal, sme o ní dočkali dvanás- aby každý bíreš, sluha, či iný zadvanástu, zablahoželali si, mestnanec dostal liter páleného a tej oznámili, že zahráa potom sa rozišli. 5 litrov vína. Ani na Nový rok sa dva me ešte jednu na rozAj my deti sme v dni nerobilo. Ani len kanás (dedinchodnú a bolo po tanten deň mali právo ský pastier) dva dni nevyháňal svici, a na novoročnom byť hore do ne na pastvu. tanci sme sa mohli zapolnoci. SeNový rok sa bávať do rána. Bolo deli sme na však neoslaskutočne veselo. Na lavici pri voval ako tie zábavy chodili mlapeci, alebo dnes, keď sa dí, ale aj tí trochu starsme sa hravíta na celoší, spolu Slováci, Srbi, Erzsébet Méhesová li, ale sme nočných záMaďari a podľa toho museli byť bavách, a ani sme ladili aj hudbu, hrali sme čar- veľmi tichí, lebo nás ihneď po domoch dáše, srbské kolá, valčíky. Ja som poslali spať. V ten deň sa sme sa nevtedy hrával na harmonike a so spravidla varila sárma a husstretávali, aby mnou hrali ešte aj Peter Oravec, Joso penina. Slepačia polievka sme vítali Bešlić, Vojislav Bovan a Duško Kor- sa však v žiadnom prípade Nový rok. nov. V tom čase to bol najlepší or- nesmela variť, lebo sa veri- Ján Širka Všetko to prichester v celom okolí. Nový rok sa lo, že v opačnom sliepka rošlo omnoho však po vojne začal vítať aj v men- dine rozhrabe všetko šťastie. neskoršie po druhej svetovej vojne. šom kruhu ľudí, po domácnostiach, Ján Širka si dodnes živo spokde si niekoľko rodín spolu pripra- mína na svoj pobyt na hajdušickom V. Hudec

Skromnejšie ako dnes oc na prechode z jedného do druhého kalendárneho roku sa dnes považuje za najveselšiu zo všetkých. V celom svete ľudia vo veselej nálade vítajú Nový rok a pri tej príležitosti si so svojimi najbližšími, príbuznými a kamarátmi navzájom Ján Kollár prajú všetko najlepšie. O tom, ako sa tento deň oslavoval v čase ich mladosti, zaspomínali sme si s tromi osemdesiatročnými Hajdušičanmi. – Na to, ako sa Nový rok oslavoval pred vojnou, sa nepamätám, lebo som bol malý, avšak od rodičov som nikdy nepočul, že oslavovali Nový rok, – hovorí Ján Kollár. – Nový rok sme začali vítať začiatkom päťdesiatych rokov. Tie večierky, ktoré organizovali buď mládežnícka organizácia alebo požiarnicky či poľovnícky spolok, sa vôbec nepodobali týmto dnešným. Najčastejšie sme sa stretávali v tzv. Majovej krčme, v ktorej bola veľká tanečná sieň. V sieni býval tanec a v krčme sa pilo. Večera sa nechystala, a ani sieň sme veru nezdobili. Ten večierok sa od obyčajného tanca

N

V MEMORIÁLNOM STREDISKU DR. JANKA BULÍKA

Mikuláš bol i tohto roku štedrý o štvrtok 6. decembra 2012 – na Mikuláša aktivisti Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom Pavlom Balážom odovzdali darčeky účastníkom tohtoročnej 6. Detskej svadby, kým nazbierané peniaze z „tancovania s nevestou“ venovali na humanitárne účely. Účastníci svadby sa potešili skromným, ale krásnym darčekom, ktoré obsahovali knihy od Bibiany, čokoládu a nástenný kalendár Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Z úhrnnej „vytancovanej“ sumy 20 500 dinárov organizátor jednu časť prostriedkov vyčlenil na kúpu zimného odevu a obuvi pre Tatianu Galasovú z Padiny, ôsmač-

V

15. 12. 2012

50 /4521/

Tatiana Galasová (v strede) s účastníkmi tohtoročnej Detskej svadby HLAS ĽUDU

ku ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, a druhú časť sumy určil na rozlúčkový večierok Galasovej, ktorý bude koncom školského roka. Mikulášsky darček symbolicky odovzdali Anička Ďurišová, nevesta na tohtoročnej Detskej svadbe, a Mihajlo Pešić, ženích. V kratšom príležitostnom programe stredoškoláčka Anna Andrea Holíková prečítala text o Mikulášovi a o význame tohto sviatku pre deti. Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka bolo založené v roku 2008 s cieľom zachovávať pamiatku na osobnosť a dielo Dr. Janka Bulíka a zároveň pestovať kultúru a ľudové tradície kovačických Slovákov. Stredisko okrem toho organizuje prezentácie kníh, literárne večierky, výstavy a podujatie Detská svadba. A. Chalupová

17


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

ZÁĽUBY MANIANKY ZUZANY RAČEKOVEJ

Okrášli servítkami, osladí život tortami aždý človek má od prírody vštepenú zvláštnu náklonnosť k určiK tým veciam, má záľubu v niečom. Obyvateľka slovenskej obce Maňa Zuzana Račeková je právnička, pracuje v súde a vo voľnom čase sa venuje výrobe rôznych úžitkových predmetov servítkovou technikou. Používa trojvrstvové servítky, ktorými skrášľuje drevo, keramiku, sklo, a v poslednom čase začala robiť aj s textilom. Vyrába nádherné svietniky, kvetináče, drevené škatule, hodiny, už aj celé obrazy a textilné predmety vhodné na darovanie. „Mám to ako záľubu, robím pre vlastné potešenie a na radosť iných, ktorým také darčeky venujem k meninám a narodeninám a na sviatky ako sú Vianoce, Veľká noc… Z trojvrstvovej mäkšej servítky oddelím jednotlivé vrstvy a používam len tú vrchnú vrstvu. Nalepím ju špeciálnym lepidlom na určitý predmet, zahladím, nechám trošku zaschnúť, potom ešte raz nalepím celú servítku alebo vystrihnem len jednu časť a ostatné inak ozdobím. Na skle, ktoré musí mať bledý podklad, a preto sa často podfarbuje, aby tá servítka vynikla, používam krakelúru (spôsob zdobenia povrchu glazúry porcelánu alebo skla

ky v škole. Girlandové výzdoby Zuzana robí najčastejšie k Vianociam a Veľkej noci. Keď sa obyčajná škatuľa od umelého mlieka alebo nejaká konzerva pekne zafarbí a ozdobí, k tomu sa dá nejaký detský motív, a máme kam odkladať pastelky. Táto šikovná Manianka robí aj hodiny. Hodinový Zuzana Račeková s časťou svojich výrobkov strojček si kúpi, na urobených servítkovou technikou a krakelúrou, drevenej tabličke ktoré predstavila Laliťanom vyvŕta zodpovepopraskaním). Krásne sú sklenené ta- dajúcu dierku, potom tam mechanizniere, ktoré sa dajú používať ako úžit- mus namontuje a sú funkčné detské kové. Vtedy tie ozdoby robím z opač- hodiny alebo aj na stenu do kuchyne. nej strany a z vrchu sa vlastne naukladá Sklenené fľašky od kávy nezahadzuje, ovocie alebo vianočné suché pečivo. vyumýva ich, dá do nich papier, vyTaký tanier sa môže len ručne umývať, zdobí a do nich možno odkladať rôznemožno ho dať do umývačky riadu,” ne bylinky, korenie, sušené ovocie, povedala nám počas septembrovej sušené hríby… návštevy Lalite o svojej takmer desaZuzana Račeková odhalila aj pre ňu ťročnej záľube Zuzana Račeková. novú techniku – pletenie z papiera, Naučila sa to od dcéry svojej spo- hoci jej snom kedysi bolo naučiť sa lužiačky, ktorá si to osvojila od učiteľ- pliesť košíky z prútia. Teraz si už uple-

tie košík z papiera, k tomu tam trebárs použije aj servítkovú techniku, aby znázornila nejakú kvetinku, vianočný či veľkonočný motív a slúži to potom na odkladanie vajíčok, ktoré tiež sama ozdobuje. „Ďalšia moja záľuba je pečenie sladkostí, rôznych zákuskov a tort. Nakoľko sme dosť rozvetvení, najprv som robila len pre rodinu a príbuzných k rôznym sviatkom, oslavám menín a narodenín. Teraz už, keď si niekto rozkáže, pečiem torty potiahnuté marcipánom a ozdobené kvetinkami, ktoré si vlastnoručne vyrábam. Robím tiež Spidermanovu tortu, tú v podobe futbalovej lopty alebo v tvare automobilu… Malým deťom je zaujímavá lúka plná kvetov, dievčatká sa najviac potešia, keď im na tortu usadím ich obľúbenú sladkú bábiku. Vyhoviem každému podľa záľuby či príležitosti, ku ktorej ten-ktorý zákusok potrebujú,” pochválila sa nám aj so svojím cukrárskym kumštom právnička z Mane. Záľuby Zuzany Račekovej nie sú na úkor jej voľného času. Hovorí, že„keby ju to nebavilo, tak by nič ani nerobila”. A pritom si veľmi oddýchne, lebo práca v súde ju príliš vyčerpáva. J. Pucovský

VIANOČNÉ OZDOBY Z KYSÁČSKEJ DIELNE

Dať fantázii na vôľu rivítať Vianoce vo vyzdobenom dome a urobiť si výzdobu vo vlastP nej réžii, to bol motív na organizovanie kreatívnej dielne, ktorú absolvovali členky Spolku kysáčskych žien. Na pomoc si pozvali spoluobčianku Ivetu Ďurovkovú, ktorá má skúsenosti s ručnými prácami a výrobou vianočných a iných predmetov z papiera. Spolkárky si prichystali staré novi-

ny, paličky, nožnice, lepidlo a so záujmom sa pustili do odhaľovania tajov nového remesla, ktoré im slovom i skutkom ozrejmila šikovná Iveta. Treba len trochu úsilia a trochu viac obrazotvornosti, aby z papiera vznikli oku lahodné predmety. K Vianociam sú to v prvom rade venčeky, zvončeky, stromčeky, ale i všeličo iné, čo prispeje k teplu vianočnej pohody. Kysáčske

Kreativita kysáčskych žien na previerke

Záverom dielne sa dostavili pekné výsledky

18

ženy na pravidelnom stredajšom stretnutí nazreli do tajov nového remesla, oboznámili sa s prípravnými prácami, ktoré predchádzajú samotnému pleteniu, a všetky ho zvládli na výbornú. Tie mladšie sa zaučili aj ďalším krokom a šikovne sa pustili do výroby vianočných venčekov. Oboznámili sa aj s farbami, ktoré treba použiť pri výrobe týchto unikátnych predmetov, ako aj s tým, že všetko upletené možno ešte skrášliť najrozličnejšími doplnkami. Už tým, že sa naučili novej technike a osvojili si nové zručnosti, ženy získali mnoho. Poznatky z kreatívnej diel-

ne iste využijú a uplatnia pri nadchádzajúcich sviatkoch. Je už iba na ich vlastnej obrazotvornosti, ako si upletené predmety dotvoria podľa vlastného vkusu, pravdaže, v súlade s interiérom a farbami, ktoré si zvolia k tohtoročným Vianociam. Niektoré sa možno k tomuto remeslu vrátia aj neskoršie. Len treba fantázii dať na vôľu a vdýchnuť dušu nevyužitému materiálu, s ktorým si často v dome nevieme dať rady. Každá sa potom môže dopracovať k vlastnému štýlu. Dobrý pocit z toho istotne nevystane. E. Š.

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA PO STOPÁCH UNIKÁTNYCH VIANOČNÝCH DEKORÁCIÍ

Tvorivé mušky svetlušky V

ianočné výzdoby, sladké dob- motivovala i na háčkovanie origiroty či darčeky si netreba ne- nálnych plaviek. Ako malé dievchať na poslednú chvíľu. Potvrdí čatko som v obývačke najradšej sevám to i Svetluša Hlaváčová, ktorá dávala pod veľkým stolom a ukratoho času intenzívne vyrába jedi- domky zo zvyškov látok, z ktonečné vianočné dekorácie. Sú to rých moja mamka Mária Bartošounikáty, ktoré akoby prileteli z ne- vá, krajčírka, šíjala, zhotovovala jakého ďalekého rozprávkového som miniatúrne kabelky. Tie sú sveta. Svetluša sa vlastne venuje pre mňa ešte aj dnes dôležitým košikárskemu remeslu, ktoré je tu módnym doplnkom. Neskoršie iba zoštylizované... som niektorým maminým zákaz– Ako záľuba košikárstvo mi uča- níčkam robila takú kvázi poradkyrilo pred vyše rokom. Nepracujem ňu, ako si ušiť šaty a všetky sme však ani s prútím ani s pedigom – vždy z toho mali radosť. Môj aviprírodným materiálom na pletenie, zovaný návrat k šperkom tiež neale s papierom. Vo všetkom tom je bude po prvýkrát. V strednej škopre mňa fascinujúce práve to, že zu- le sme s kamarátkami vyrábali kožitkujem recyklovaný materiál. Pro- rálky z tzv. glinamolu, neskôr som dukt je po dohotovení až neuveri- robila brošne z pávích pierok. Kým teľne pevný a nikto by nepovedal, som so svojimi žiakmi v SKC P. J. Šaže ho vytvorili krehké ženské prsty. fárika v Novom Sade nacvičovala A ak spod farby nevykukne nejaké bábkové divadlo, sama som vyzatúlané písmenko, nikto nepo- pracovala bábiky – maňušky. Vlavie, že je tá-ktorá vec z papiera. Mo- ni som sa znovu chcela vrátiť aj k tamentálne v tomto predvianočno- pisérii, ale náhoda ma zaviedla k tonovoročnom období vyrábam muto remeslu... stromčeky, venčeky, zvončeky, Svetluška tvrdí, že je úžasný najaranžmány, čoskoro aj anjelov a hviezdy, ale je tu aj mnoho iných univerzálnych dekoratívnych predmetov, ktoré možno robiť počas celého roka. A keďže sa fantázii medze nekladú, už mám vypracované skice na jedinečné šperky, aké som ešte Keď Vianoce zaklopú, aj aranžmán zažiari, hľa, nikde nevidela. Patakto – storakými očkami... pieru tým vdýchnem novú dimenziu a obohatím ho mä ten pocit vytvárania samoto ďalší prírodný materiál – drevo. ného diela. Najmä však ten výAj tieto výrobky budú pod mojou sledný povznášajúci a priam očiochrannou značkou – slniečkom. sťujúci účinok známy ako katarzia. Do úžitkového umenia sa Sve- Tvorí vraj s veľkou nedočkavostluška nepustila po prvýkrát. Kedysi ťou a zvedavosťou, či daná komsa chcela stať módnou návrhárkou, binácia farieb prinesie žiaduci efekt neskôr prispievala do módnych a či hotový tvar bude mať pôvodrubrík našich periodík a v rokoch ne predstavenú formu. 2001 a 2002 v rámci Slovenských – Málo mi je 24 hodín denne a národných slávností zorganizova- stáva sa, že pracujem aj do piatej la i módne prehliadky. ráno. Veď aj pre svätojánske mušky – Dnes si dočerpávam tento – svetlušky je príznačné, že sú akdruh energie pozeraním FashionTv tívne najmä v noci... Žart bokom, a nepotrebujem žiaden komen- ale vtedy fakt nevnímam čas, dátár módnych dizajnérov či kriti- tumy, ba niekedy ani nejem. Je v kov. Vyberám si jednoducho to, čo tom všetkom vysoký stupeň výdaja zaostrí môj zrak. Takto som sa na- energie, ale vôbec si to nevyčí15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

jov samotnej kreatológie: – Už samotná definícia tvorivosti ako elitnej aktivity talentovaných vyvolencov osudu zaoberajúcich sa umením či vedou ma akosi hreje na srdci. V žarte hovorím, že mám asi tvorivé nielen oči, ale ešte aj okuliare, lebo sa na všetko vôkol seba pozerám cez prizmu tvorivosti a na základe toho potom hodnotím ľudí alebo situácie. Podľa mňa tvorivé môže byť nielen oblečenie či úprava interiéru, ale aj samotné varenie, Svetluška so svojimi akoby živými bytosťami prestieranie bielizne, rozhovor s úradníkom. tam. Tak bude, kým mi sily stačia. Ba aj hru Novaka Ðokovića povaNad ránom sa mi najčastejšie rodia žujem za tvorivú... Pole tvorivosti je efektné kombinácie tvarov a farieb, teda veľmi široké a vyskytuje sa v a preto si hovorím, že moja dielňa každej ľudskej aktivite. A ak by je vlastne v hlave. Keď pracujem, sme si ešte hlbšie chceli zateoretiešte jednu vec ani nedokončím, už zovať, povedzme, že hlavná odlišmám nápad na ďalšiu. Tú hneď aj nosť kreativity ako schopnosti spozačnem, ba i tretiu, štvrtú... Občas číva v odlišnosti myslenia. To znasi idey zachytávam na papier, lebo mená, že jednotlivec rieši diverby som si to všetko nepopamäta- gentné úlohy, ktoré nemajú jedinú la. Som vlastne až chorobný de- správnu odpoveď na rozdiel od tailista a akiste aj preto stále mám konvergentných úloh (v matemapocit, že moja robota nikdy nie je tike), kde je možný len jeden jedidokončená. Už hotový výrobok ný výsledok. Vždy ma zaujímalo, stále zlepšujem až do chvíle, kým prečo sú záľuby považované za tesa mi celkom nepozdáva. Inak pro- rapiu duše zvlášť pre dnešného ces výroby jedného predmetu je frustrovaného človeka. Zistila som, veľmi zdĺhavý. Treba zrolovať ne- že zmysluplným koníčkom sa člojakých 3 000 trubičiek, pustiť sa do vek preladí práve tou aktívnou tvoich farbenia. Až potom pristupujem rivou činnosťou. Preto sa dobre cík plánovaniu, ktoré je ako aj v kaž- time, keď kreslíme, robíme ručné dej inej práci, aj tu veľmi podstat- práce, tvoríme hudbu, prechádzané. Zo všetkého mám bohatú fo- me sa prírodou alebo športujeme. todokumentáciu, z ktorej si práve Z druhej strany na uvoľnenie nie je vypracúvam katalóg a čoskoro sa vhodná pasívna zábava typu podostanem aj do webového pove- zerania televízie, lebo človek pri nej domia svojich zákazníkov, respek- zotrváva pri svojich myšlienkach. tíve ctiteľov. Tou najtvorivejšou fáPletené dekorácie k Vianociam zou je, samozrejme, vznik samého sú len začiatkom v tomto vzácnom diela a najmä jeho dekorácia. Svo- svete tvorivosti a fantázie Svetluše je pletené výtvory obdivujem až do Hlaváčovej. Dvierka si preto netej miery, že mi vždy ťažko padne cháva otvorené aj pre ďalšie techrozlúčka s nimi. niky a remeslá: tkanie, plstenie, Záľuby sú vďačnou terapiou pre skladané kabelky, aranžovanie kvetelo i dušu a ich podkladom je tov, origami, quilling, decoupage, tvorivosť. To nie je vopred daná kreslenie portrétov využitím pravej vlastnosť len niektorých ľudí, ale hemisféry mozgu a iné. Teší sa, že každý človek má istý stupeň tvori- svoje know how v budúcnosti prevosti, ktorá sa dá do značnej mie- nesie aj na iných. ry rozvíjať. Svetluška nielenže je E. Šranková tvorivá, ale zároveň nakukla i do taFoto: jh

19


OZNAMY

20

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Vojvodinskí Slováci vo Francúzsku V

ojvodinskí Slováci sa od po- potom podať správu o tom, ako komunitu vojvodinských Sloválovice 18. storočia sťahovali slovenských evanjelikov duchov- kov. Správu o tom poslal do renielen do osád v južnej časti Pa- ne zaopatriť v tomto štáte. dakcie Evanjelického hlásnika, v nónskej nížiny v hraniciach HabsLadislav Jurkovič (pravnuk vý- ktorom bola uverejnená v marburskej ríše, ale niektorí sa rozhodli znamného národovca a bankára covom čísle z roku 1931. náhradne odsťahovať aj do iných krajín sveta. Presne sa nevie, kedy sa prví Slováci začali sťahovať do Francúzska. Avšak na ich prítomnosť upozornil Dr. Tomáš Kováč Raoul Allier z Paríža, keď pobudol v Bratislave roku 1925. keď vo štvrtok ráno, na deň naPri tej príležitosti vyzdvihol rodenia Ježiša Krista prichádzali potrebu misijnej práce. Z toho do chrámu. Nie div. Veď od Veľkej dôvodu sa konvent Západnoci neboli spolu, aby tvorili meného dištriktu v Bratislave dzi sebou duchovný Jeruzalem a uzniesol aj o potrebe duaby sa spoločnými modlitbami chovného zaopatrenia evanoddávali do moci Otca nebeskéjelických Slovákov vo Franho... Okrem týchto vianočných cúzsku. služieb Božích, ktoré boli odba„Vo Francúzsku v medzivené vo francúzskom reformoFarár Tomáš Kováč s Aradáčankami (stojí zľava druhý) a biskupom ThDr. vojnovom období žilo okolo Jurajom Struhárikom (sedí v strede) vanom chráme, zhromažďovali 50-tisíc Čechov a Slovákov, sme sa ešte k dvom nábožným vepričom Slováci tvorili takmer 80 % Samuela Jurkoviča a bratranec Zmieňujúc sa o tom, že Slová- čierkom v byte J. Struhára,“ dodal z celkového počtu. Podľa odhadov Vladimíra Konštantína Hurbana, ci z Vojvodiny ťažko pracovali v vtedajší študent teológie Kováč. medzi nimi bolo asi 6-tisíc slo- kňaza pazovského) v Paríži pôso- továrni na výrobu porcelánovéPavel Kováč si vtedy začal všívenských evanjelikov a 2-tisíc če- bil do konca marca 1931, kde po- ho tovaru v meste Digoin a ne- mať aj postavenie žien a detí vo ských evanjelikov. Roztrúsení boli ložil základy všestrannej práce: učil mali nijakú príležitosť počúvať Francúzsku tej doby: „Plat však neSlovo života v materinskom ja- majú rovnaký, ten závisí od toho, zyku, Tomáš Kováč uviedol: „Naši ktorý v ktorom oddelení továrne bývajú v robotníckej štvrti na pracuje. Preto sa stáva, že niektorá Cité Foch. V prvom rade je tu ro- žena dostáva väčší plat ako muždina Struhárovcov z Petrovca, ský; alebo niektorý chlapec 13- – potom rodiny Bocka, Gajdoš a 14-ročný dostáva zase väčší plat Čapeľa zo Seako niektorá ženslenče a Miháľ z ká.“ Záverom sa Kysáča. S rodipoďakoval genenou Páleš (Hlorálnej Evanjelicžany) býva mlakej a. v. cirkvi na dík J. Makan tiež Slovensku, ktorá z Hložian.“ V podopriala vojvokračovaní sprádinským Slovávy uverejnenej v kom vo FrancúzsEvanjelickom ku zažiť veľkolehlásniku Kováč pejšie vianočné Pohľadnica z Digoinu napočítal ďalšie Tanier z manufaktúrnej slávnosti a jemu po celom území Francúzska od se- náboženstvo 22 detí, slovenským rodiny v Digoin: výroby v Digoine schválila cestovvernej priemyselnej a baníckej rodinám posielal učebnice a ča- Nátoň a Zaťko né trovy, aby spooblasti až po poľnohospodársky sopisy, písomne sa stýkal s veria- (Kysáč), Galamboš (Hložany) a jil vtedajších Slovákov v Digoine juh a prirodzene, veľa ich bolo v cimi vzdialenými od bohoslu- Šuľan (Nový Sad). V tom čase a na farmách okolo Lyonu. samotnom Paríži,“ uvádza v knihe žobných centier... vojvodinskí Slováci pracovali aj Tomáš Kováč sa krátko po miSlovenskí evanjelici v zahraničí Práve v tom čase v Bratislave a na veľkostatkoch. Na majeroch v sijnej práci vo Francúzsku stal faautor Rudolf Koštial. Strasbourgu teológiu a filozofiu Ligny le Chatel pracovala rodina rárom v Aradáči. V aradáčskom Po rozhodnutí Synody Západ- študoval Petrovčan Tomáš Kováč Martuliaková z Hložian, v Crozet zbore pôsobil 43 rokov, od 1934 ného dištriktu generálny biskup (1908 – 1988), ktorý potom ško- rodina Pixiadesová z Kysáča a v do 1977, keď odišiel do dôDr. Dušan Fajnor na jar roku 1930 lenie ukončil v Paríži na Sorbon- Lyone rodina Častvenová z Pe- chodku. Náhle umrel v Padine poveril seniorálneho kaplána Dr. ne, kde diplom získal roku 1932. trovca... roku 1988. Pochovaný je v AraLadislava Jurkoviča, aby šiel naPráve počas štúdií vo Fran„Neobyčajnú radosť bolo vi- dáči. vštíviť krajanov, sondovať pôdu, cúzsku Tomáš Kováč navštívil aj dieť na tvárach našich veriacich, Katarína Verešová 15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

21


Pozdravy ých od kovačick škôlkarov brovej našej decem a úvod tejto ani ku ti kú etskom výstavy v D čo ie n e sm y b ba. Ešte re et n ov sl it ľa zr ve i, po e ž nech sa páč pokazili... Nu h kamah šesťročnýc si práce našic ej ustanovizne Koolsk rátov z Predšk chnici. Rôznymi te tá, či librík v Kova ra ie zv e ác ali dom kami stvárňov darilo a tieto ich vy krásne sa im to nám do redakcie zí o p m ko a koláže ky Mávychovávateľ cie zaslali ich a Toan ež a Sn ria Válovcová ská. Nora Ređajová manová-Litav

N

ová Dagmar Husárik

Daniela Vale

ntová Gabriela Balážová

Kornélia Žolnaiová

Nađa Lakiči

nová

22

Ivan Paus

15. 12. 2012

Anna F. a Jana S. 50 /4521/

HLAS ĽUDU


poljo1:0 11.12.2012 13:50 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 24 (1834) 15. decembra 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Je domáca kukurica zdraviu škodlivá?

Z PRODUKČNEJ BURZY

Širšiu verejnosť ešte v novembri znepokojila informácia, že veľké množstvá domácej kukurice z tohtoročnej úrody sú napadnuté nebezpečnými aflatoxínmi. Niektorí odborníci a pestovatelia však pochybujú o relevantných výsledkoch rozboru vzoriek. Myslia si, že tým spôsobom sa niekto pokúša znížiť cenu domácej kukurice.

období od 3. 12. do 7. 12. 2012 na Produkčnej burze v Novom Sade sa predalo 1 584,70 tony tovaru, čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 45,91 % menej!! Po finančnej stránke to bolo menej o 39,80 %. Pozornosť verejnosti upútala správa, ktorá bola zverejnená jednou inštitúciou na kontrolu kvality o prítomnosti mykotoxínov v kukurici z tohtoročnej úrody. To sa, samozrejme, odrazilo aj na dopyte po kukurici, ktorý bol na začiatku týždňa nulový. Obchodovať sa postupne začalo, no veľmi opatrne. Cena kukurice sa pohybovala od 23,70 do 23,80 din/kg (bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom, kukurica bola lacnejšia o 1,51 %. Ku koncu týždňa o kukuricu opäť nebol záujem. Kupujúci stále čakajú na nižšiu cenu a verejnosť na kompletnú informáciu o situácii s aflatoxínmi, ktoré sú veľmi nebezpečné. Vstupom nežiaducich látok do organizmu hospodárskych zvierat nedochádza iba k nebezpečenstvu vzniku toxikóz a s tým súvisiacich problémov, ale dôsledkom toho dochádza k zhoršeniu kvality a hygienickej bezpečnosti mäsa, mlieka a ostatných živočíšnych potravín. Na novosadskej burze stabilný je iba trh so pšenicou. Tu sa situácia výrazne nezmenila. Priemerná cena pšenice bola v uvedenom období 28,96 din/kg (26,82 bez DPH). Stagnuje aj cena sóje, ktorá sa predávala po 66,98 din/kg (62,02 bez DPH). Trhová hodnota sójových výliskov so 44-percentným obsahom bielkovín je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižšia o 0,50 din/kg. Predávali sa po 61,50 din/kg bez DPH. Cena slnečnicových výliskov s 33percentným obsahom bielkovín bola 28,00 din/kg bez DPH, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,20 din/kg menej.

áto informácia môže, samozrejme, naškodiť aj domácemu vývozu. Vedecký inštitút pre potravinárske technológie v Novom Sade potvrdil, že kukurica dopestovaná v Srbsku je nakazená. Zo skúmaných vzoriek 30 % obsahovalo vysokú hladinu aflatoxínov. Podobné výsledky zverejnil aj belehradský podnik pre kontrolu kvality SGS. Taliani ešte v októbri vrátili zásielku kukurice, pretože v nej zistili prítomnosť kancerogénnej plesne. Medzitým na základe výsledkov analýz Ministerstvo poľnohospodárstva tvrdí, že domáca kukurica neobsahovala nadmerné množstvá aflatoxínov a kukurica je zdravotne neškodná. Podľa slov niektorých odborníkov pre paniku tu nie je miesto. Kukuricu zo skladov, v ktorej bola potvrdená vysoká koncentrácia aflatoxínov, je možné miešať s nepoškodenou kukuricou a ostatnými výživnými látkami pre zvieratá, alebo použiť na výrobu bioetanolu. No bez ohľadu, aké množstvo kukurice je napadnuté nebezpečnou plesňou, škody budú viacnásobné. Výrobcovia dobytčích krmív a kukurice pre ľudskú výživu budú mať dodatočné výdavky na analýzy, ktoré sú pomerne drahé. Podľa názoru niektorých vývoz kukurice nebude ohrozený, pretože kvôli slabej úrode zapríčinenej katastrofálnym suchom nebudeme mať veľmi čo vyvážať. Ministerstvo poľnohospodárstva vytvorilo pracovnú skupinu, ktorá má potvrdiť stupeň napadnutia tohtoročnej úrody kukurice aflatoxínmi. Verejnosť by už čoskoro mala byť oboznámená s výsledkami. Bude skontrolovaný veľký počet vzoriek odobratých zo štátnych skladov a od veľkých výrobcov a analýzy budú financované zo štátneho rozpočtu. Podľa nového Zákona o bezpečnosti potravín výrobcovia sú zodpovední za bezpečnosť výrobkov a sú povinní sami posielať vzorky na analýzu a nie čakať na štátneho inšpektora.

T

Preto proti všetkým, u ktorých sa nájde napadnutá kukurica, budú zavedené rigorózne opatrenia. Plesne sú problémom modernej doby. Počet tých, ktoré napádajú ľudský organizmus, sa neustále zvyšuje. Zvláštnou kapitolou sú plesňové toxíny, tzv. mykotoxíny. Niektoré z nich sú považované za jedny z najjedovatejších a najnebezpečnejších látok mikrobiálneho sveta. Môžu vyvolať rôzne toxické reakcie, tzv. mykotoxikózy a môžu byť príčinou rôznych ochorení od alergických reakcií až po vznik karcinómov. Obyčajne sa neprodukujú priamo v ľudskom organizme, ale môžeme sa s nimi stretnúť v potravinách. Keď sa už raz mykotoxíny z plesní do potraviny dostanú, nemožno ich z nej odstrániť. Doposiaľ vedci identifikovali 300 plesní, asi dvadsať je pre ľudský organizmus nebezpečných. Najnebezpečnejšie sú aflatoxíny, patulín a ochratoxíny. Ľ. S.

Stabilný iba trh so pšenicou

V

Ľ. S.


poljo2:0 11.12.2012 13:51 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

FUTOCKÁ KAPUSTA ZÍSKALA CERTIFIKÁT

Výrobcom väčší zisk, spotrebiteľom záruka druženie výrobcov a spracova- októbri vyšiel aj knižne pod náteľov Futockej kapusty a Fu- zvom Futoški sveži i kiseli kupus. O tockej kyslej kapusty Futocká ka- knihe sa inokedy zmienime osopusta vo Futogu sa po rokoch bitne, tu iba podčiarkujeme, že v tvrdého zápasu prehrýzlo k vytý- nej okrem statí o pestovaní kapusty čenému cieľu. Pred mesiacom chý- sú o. i. dané aj normy, ktoré musí rečná kapusta z pozemkov 36 ta- dodržať každý pestovateľ, respekmojších výrobcov a spracovateľov tíve spracovateľ značkového výzískala certifikát, ktorým sa Futoc- robku. Výrobcovia Futockej kaká čerstvá a kyslá kapusta uznáva pusty sa ponosujú, že priekupníci, za originálny autochtónny výro- ktorí ich výrobok bez zábran nabok. Jej kontrolu vykonal Organic kupujú lacnejšie a predávajú drahControl System Subotica, pod do- šie, bez štipky vloženej práce uskuhľadom Švajčiarskeho inštitútu pre točňujú väčší zisk než sami pestointelektuálne vlastníctvo REDD pro vatelia a spracovatelia. Konštatujú consultacy a SEEDEV Belehrad. Ako tiež, že s ohľadom na náklady, prohovorí Goran Puača, predseda dukcia značkovej Futockej kapusZdruženia Futocká kapusta, certi- ty je podstatne drahšia než hyfikáciou najviac získajú konzumenti, bridnej, na základe čoho sa dožakeďže osobitná kontrolná značka, dujú výhod pre pestovanie novéktorou ju výrobcovia odteraz oz- ho brandu. načujú, znemožní miešanie plagiátov (hybridov) s originálnou Futockou kapustou, ktorej cena na trhu je zhruba o 20 % vyššia než cena tzv. obyčajnej. Slovom, na štarte jesennej sezóJej Veličenstvo čerstvá Futocká kapusta ny sa kilogram Futockej predával za 20 – 25 dináVojvodinská Asociácia poľnorov a v jej závere za 10 – 15 dinárov. hospodárov by mala prispieť k Na základe pridelených certifi- tomu, aby „príbeh“ o Futockej kakátov výrobcom a spracovateľom sa puste našiel širší ohlas, čiže uplatumožňuje, aby prevádzka Rodin- nenie a aby príklad futockých zeného majetku Ćulum v sezóne leninárov nasledovali aj iní vojvo2012/13 odpredala 306 415 kilo- dinskí poľnohospodári v práci s gramov Futockej kyslej kapusty, a. inými produktmi. K tejto téme s. Janja môže predať 78 000 kg a predseda Asociácie Miroslav Kiš sa Poľnohospodársky majetok 20 000 zmieňuje takto: kg. Na základe výsledkov kontrol– Vo verejnosti sa ujala mienka, ných orgánov vyplýva, že v tomto že Asociácia poľnohospodárov roku bolo dopestované úhrnne 1,3 združuje iba pestovateľov obilnín, milióna kilogramov zelenej Futoc- ale to nie je pravda. Pokrývame aj kej kapusty na parcelách 36 členov iné odvetvia poľnohospodárskej Združenia Futocká kapusta. Naj- výroby: zeleninárstvo, ovocinárväčšími výrobcami nového brandu stvo a dobytkárstvo. Príklad Fusú: Goran Mijić (150 000 kg), Milan tockej kapusty je najlepším dôkaVidović (116 000), Miroljub Janko- zom toho, že sa orientujeme aj na vić (80 000 kg), Radivoje Ćulum (70 iné témy, s cieľom prispieť k tomu, 000 kg) a iní. aby poľnohospodárska domácnosť K viacročnému úsiliu futockých dosiahla slušné príjmy aj mimo pestovateľov kapusty prispel mie- roľníctva, aby to bolo v kontexte rurou vrchovatou aj Dr. Janko Čer- rálneho rozvoja. Som presvedčený, venský, autor elaborátu, ktorý v že pestovanie kapusty môže byť

Z

24/II

Hlavy dokopy, dohovoriť sa a dodržať dohodnuté: záber z nedávneho rozhovoru o Futockej kapuste

rentabilné aj bez vysokých vkladov a teda aj bez veľkých úverov. NEVYHNUTNÉ JE ZDRUŽOVANIE Zmieňujúc sa o návrhoch futockých kapustárov, aby štát našiel modus na vyrovnanie sa s plagiátormi, t. j. zeleninármi, ktorí predávajú kapustu bez certifikátu – ako Futockú kapustu, Kiš o. i. tvrdí: – Problém môžeme rozložiť na niekoľko segmentov. Jedným z nich je ochrana produktu. Treba vedieť, že

Vernosť nadovšetko; záber z 13. kapustiády vo Futogu

dnes sa spotrebiteľ čoraz viac zaoberá podstatou výrobku. Chce vedieť presne, čo je zač konkrétny výrobok, aký má pôvod, čo obsahuje, t. j. čo sa uvádza v deklarácii. Certifikát je určite posun, ktorý o. i. umožní lepšiu cenu. V súčasnosti v Srbsku máme 500- až 700-tisíc majetkov, ktoré pracujú na malých výmerách veľkosti 5 až 7 hektárov,

takže nemôžu byť nadostač konkurenčné. V takej situácii sa zjavujú sprostredkovatelia, ktorí na poľnohospodárskych výrobkoch zarobia viac než sami výrobcovia. V tomto konkrétnom prípade záchranu treba hľadať v Združení Futocká kapusta, v kooperáciách a družstevníctve. Prostredníctvom týchto foriem združovania možno dosiahnuť benefity začnúc získaním lacnejšieho osiva, priesady, ochranných prostriedkov. Ďalším dôležitým segmentom je zakladanie„strojového prstenca“, ktorý sa neujal v celom Srbsku. Tu ide o problém nie toľko finančný ani organizačný, koľko o problém mentality. Všetky výskumy ukazujú, že zakladanie strojových prstencov zlacňuje výrobu o 30 %. Márne. Na tomto pláne nás čaká dlhá namáhavá práca, hoci je zrejmé, že bez družstevníctva poľnohospodárstvo v Srbsku bude ešte dlho v stave kolapsu. Nemožno prijať zákon, ktorý zakáže činnosť priekupníkom. Dávny sen futockých pestovateľov kapusty sa splnil; pokojný zatiaľ nie je. V štáte, v ktorom trhové zákonitosti nie sú pevné, istota je tovar balansujúci na šikmej lávke. Prv než sa im v úplnosti vrátia plody mravčej práce, ktorou sa dopracovali k autochtónnemu výrobku, k Futockej čerstvej a kyslej kapuste, vyznačujúcej sa tenkými listami a širokou paletou minerálov a vitamínov, akiste pretečie ešte veľa vody neďalekým Dunajom. Juraj Bartoš

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


poljo3:0 11.12.2012 13:51 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

AJ KLÍMA NÁM DÁVA ZABRAŤ: ŽIJEME V NAJTEPLEJŠOM DESAŤROČÍ

Zem verzus premárnené príležitosti ie všetko vieme predvídať, no už teraz možno povedať, že reťazenie environmentálnych chýb a postoj čo tam po prírode, sa nám začína draho pomstiť. Pascal už dávno skonštatoval, že všetky dobré zásady sú napísané, zostáva uskutočňovať ich. V ekológii zvlášť, lebo sa v nej kladné skutky rýchlo oplácajú ako dobrá investícia, tie iné zas ako problémy a chaos s nedozernými následkami. Skleníkový efekt, znečisťovanie vody a vzduchu, vyrubovanie lesov, zamorenie pôdy, špinavé technológie… Kopa problémov, ktoré nútia zamyslieť sa nad otázkou: prežije náš svet? Túto otázku kladú odborníci počítačom, odpovede na ňu hľadajú svetové vedecké kapacity, s obavami hovoria o nej aj laici. Zem totiž prehovorila silnými a jasnými posolstvami: suchá, ktoré vyprahli obrovské územia, stupňujú obavy z následkov skleníkového efektu – oteplenia zeme v dôsledku nahromadenia oxidu uhličitého a ďalších plynov v atmosfére. Už pred niekoľkými desaťročiami sa stalo alebo sa i dnes stáva, že pláže pri Stredozemnom, Severnom alebo akomsi inom mori boli dočasne uzavreté v dôsledku znečistenia priemyselnými odpadmi, že sa obyvatelia mnohých veľkých miest priam topia v odpadkoch, keď štrajkovali príslušné služby. A aj výčiny počasia, ako sú zemetrasenia, záplavy, tajfúny… prispeli k tomu, že ľudia celého sveta si konečne vážne všímajú, že je vzácna skrinka zvaná Zem vážne ohrozená a v nebezpečenstve. Svet už niekoľko rokov trápia rekordné teploty a posledné desaťročie je najteplejším doteraz zaznamenaným. Priemerné teploty v Európe v poslednej dekáde stúpli o 1,3 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou, uviedla Európska agentúra pre životné prostredie koncom novembra. Počasie teda láme storočné rekordy. Natoľko, že je na obzore i púšť v Európe a hory bez snehu. A stačí si pripomenúť, aké len následky zanechalo tohtoročné su-

N

15. 12. 2012

50 /4521/

cho na našom poľnohospodárstve. Podľa prognóz, priemerné teploty budú ďalej stúpať, takže by pred koncom 21. storočia mohli byť o 2,5 až 4 percentá vyššie od priemeru z rokov 1961 – 1990. Vedci predpokladajú katastrofálne následky pre ľudstvo, ak sa

losvetová hladina morí sa zvyšuje, možno predpokladať, že tieto zmeny budú pokračovať a že následkom extrémnych výkyvov počasia budú naďalej nebezpečenstvá, ako sú záplavy a suchá. Zrejme sa budú vyskytovať častejšie a intenzívnejšie. Bude to vplývať na zraniteľnosť prírody,

Sú čoraz častejšie: jedna zo záplav u nás

teploty v najbližšom storočí zvý- hospodárstva, nášho zdravia… šia viac ako o dva stupne Celzia Predpokladané zvýšenie intenzity v porovnaní s predindustriálnou a frekvencie vĺn horúčav a záplav úrovňou. Zo správy Klimatické a zmeny v šírení niektorých inzmeny, efekty a zraniteľnosť v Európe 2012 vyplýva, že pásmo Stredozemného mora trápia obrovské horúčavy a sever starého kontinentu záplavy. Napriek všetkým problémom, krajiny sveta sa nedokážu celoplanetárne dohodnúť o skutkoch, ktoré načim podnikať. Napríklad o znižovaní emisií oxidu uhličitého, ktorý je považovaný za jednu zo základných príčin globálneho otepľovania a pribúdajúcich extrémov počasia. Keďže nešťastie spravidla ne- Aká voda tejto rieky je? chodí samo, i platnosť Kjótskeho protokolu, ktorý rieši fekčných ochorení a peľu už majú približne štvrtinu svetových emi- nepriaznivé účinky na zdravie sií, vyprší koncom roka. ľudí. V období, keď dochádza k výZmena klímy vytvára tlak i na razným klimatickým zmenám, ekosystémy, čo vedie k presunom teploty rastú, dochádza k zme- mnohých rastlinných a živočíšnám distribúcie zrážok, ľadovce nych druhov smerom na sever a a sneh sa topia a priemerná ce- do vyšších zemepisných polôh. HLAS ĽUDU

Má negatívny vplyv aj na poľnohospodárstvo, lesníctvo, výrobu energie, cestovný ruch, infraštruktúru. V Európe sú zvlášť citlivé na zmeny klímy regióny, ako sú južná Európa a pásmo Stredozemného mora (v dôsledku zvýšenia výskytu vĺn horúčav a sucha), ako aj horské oblasti (v dôsledku rozsiahlejšieho sa topenia snehu a ľadu). Pri takejto ich zraniteľnosti jasný je význam naplnenia cieľov, ako je rázne zníženie emisie skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (vietor, slnko, vodná energia, biomasa….), poskytovania kvalitných informácií o klimatických zmenách a vôbec účinného presadenia balíku klimatických a energetických opatrení. Nebezpečenstvá ohrozujúce Zem sú globálne a treba ich aj spoločne riešiť. Avšak popravde tiež treba povedať, že nijaký pokus chrániť životné prostredie nebude úspešný, ak každý z nás

nebude ochotný zmeniť svoje životné postoje. Bez toho premárnime ďalšie príležitosti a Zem bude vysielať čoraz nebezpečnejšie signály, týkajúce sa aj jej, ale aj nášho osudu a budúcnosti. Oto Filip

III/25


poljo4:0 11.12.2012 13:53 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia obilnín v jesennom období – na čo si dať pozor (4) VOŠKY Vošky, Aphididae, Sternorrhyncha (srb. biljne alebo lisne vaši), sa na obilninách vyskytujú každý rok vo väčšej alebo menšej miere. Je to drobný hmyz, ktorý sa živí vyciciavaním štiav z pletív rastlín. Na obilninách sa vyskytujú od vzchádzania porastu v jeseň, najmä ak je jeseň dlhá a nadmerne teplá. Na jar sa v porastoch začínajú vyskytovať od apríla a maximálny výskyt je obyčajne začiatkom júna, keď v prípade silného výskytu môžu spôsobiť aj významné škody. Neskoršie, od polovice júna ich populácia postupne klesá a koncom júna už niet vošiek v porastoch obilnín. Migrujú na divorastúce rastliny z čeľade Poaceae a po žatve na vzídené rastliny obilnín z výdrvov. Neskoršie sa z týchto rastlín sťahujú na vzchádzajúce rastliny ozimín. V jesennom období obyčajne nezapríčiňujú významné priame škody, ale môžu škodiť aj nepriamo, prenosom vírusových ochorení. Na obilninách sa vyskytuje viac druhov vošiek, okolo 10 druhov, ale v stred- Voška obilná nej Európe najvýznamnejšie sú tri druhy: voška ovsená (srb. velika žitna vaš), Sitobion avenae, voška trávová (srb. ružina vaš), Metopolophium dirhodum, a voška čremchová (srb. sremzina lisna vaš), Rhopalosiphum padi. ŠKODLIVOSŤ VOŠIEK Vošky škodia priamo a nepriamo. Priamo škodia vyciciavaním štiav z listov, stoniek a klasov. Vyciciavaním štiav vošky odčerpávajú značnú časť asimilátov. Zníženie úrody môže byť aj 40 %. Priame škody sú významné v podmienkach vysokého výskytu vošiek na klasoch vo fáze mliečnej zrelosti a mliečno-voskovej zrelosti, čo má za následok zníženie počtu zŕn v klase, zníženie hmotnosti tisíc zŕn (HTZ), a tým aj zníženie úrody. Nepriame škody vznikajú stratou asimilačnej plochy v dôsledku prekrytia listov hubami na miestach, kde sa nachádza

26/IV

medovica. Medovica je tekutina obsahujúca cukry, ktorú vylučujú vošky a olepujú rastlinu. Na tieto miesta sa sťahujú huby – černe, ktoré prekrývajú asimilačnú plochu rastliny. Oveľa vážnejšie nepriame škody môžu vošky spôsobiť prenosom vírusových ochorení. V literatúre sa uvádza okolo 30 druhov vírusov škodiacich na obilninách, ale v Európe hospodársky významné sú len 4 druhy, a to: vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Bar- Voška kukuričná ley yellow dwarf luteovirus – BYDV) – srb. virus žute patuljavosti ječma, vé druhy tráv. Významným zdrojom nákazy vírus žltej mozaiky jačmeňa (Barley yellow je aj kukurica, keď vošky z porastov kumosaic virus), vírus miernej mozaiky jač- kurice preletujú v jeseni na porasty vzchádzajúcich ozimín. Väčšiemu výskytu viróz napomáha teplá a dlhá jeseň, jemná zima a skorá sejba ozimín. Symptómy na napadnutých rastlinách obilnín týmto vírusom sa začínajú prejavovať neskoro v jeseň, ale najmä až na jar nasledujúceho roku. Infikované rastliny zaostávajú v raste, sfarbené sú do žlta a majú ježovitý tvar. Napadnuté rastliny nevytvárajú klasy a po čase sa sušia.

meňa (Barley mild yellow virus) a vírus zakrpatenosti pšenice (Wheat dwarf virus). Najviac vyskytujúci a hospodársky najvýznamnejší druh vo Vojvodine je vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa. Parazituje na okolo 100 druhoch divorastúcich a pestovaných rastlín z čeľade lipnicovité (Poaceae). Z obilnín sú to: jačmeň, pšenica, raž, ovos a kukurica. Tieto vírusy sa neprenášajú ani mechanicky, ani semenom, ale prenášajú ich iba prezistentné vošky. To sú vošky, ktoré sú po satí štiav na infikovanej rastline schopné prenášať vírus počas celého života. V literatúre sa uvádza až 25 druhov vošiek, ktoré prenášajú tento vírus. Najvýznamnejšie druhy sú: voška čremchová, ovsená, trávová, kukuričná (Rhapalosiphum maidis), obilná (Schizaphis graminis) a ďalšie. Zdrojom infekcie sú obyčajne rastliny jačmeňa a pšenice z výdrvu, trvalé trávne porasty, ale aj burino-

OCHRANA PROTI VOŠKÁM V JESENI Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi. Porasty vysiate v neskorších termínoch (druhá polovica októbra a neskôr) sú menej vystavené napadnutiu voškami. Len v prípade dlhej teplej jesene sa aj v týchto porastoch môžu vyskytovať vošky. Treba ich tiež kontrolovať a podľa potreby zasahovať. Aplikácia v jeseň sa vykonáva vo fáze 2 – 3 listov, v prípade potreby aplikácia sa opakuje po 2 – 3 týždňoch. Najčastejšie sa používajú pyretroidy pre ich dobrú perzistenciu a majú aj repelentný účinok. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


poljo5:0 11.12.2012 13:55 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

OVOCINÁRSTVO

Natieranie kmeňov vápenným mliekom Striedanie teplejších slnečných dní a chladných mrazivých nocí spôsobuje v zimných mesiacoch praskanie kôry stromov. Počas teplejšieho dňa sa kmeň rozohreje a prúdia v ňom šťavy o čosi intenzívnejšie. Následné mrznutie v noci spôsobí rozpínavosť vody, v dôsledku čoho bunky praskajú. Navonok sa to prejaví mrazovými trhlinami v kôre. Tieto rany sú ideálnou vstupnou bránou pre škodcov a choroby. svedčenou ochranou ovocných stromov pred silnými zimnými mrazmi je natieranie ich kmeňov a hrubších konárov vápenným mliekom. Biela farba to-

O

tiž odráža slnečné lúče, kmene stromov sa počas slnečných dní nehrejú a vplyvom silných nočných mrazov na nich nevzniknú mrazové trhliny alebo dosky. Natieranie treba robiť vtedy, keď sa teplota vzduchu pohybuje nad 0 °C. Náter zabezpečí zníženie ohrievania asi o päť stupňov. Je dôležité pripomenúť, že strom pred chorobami a škodcami vápnom neuchránime. To je dôvod, prečo by sme pred samotným náterom mali zo stromu oškrabať starú, odumretú borku, teda kôru. Musíme však dávať pozor, aby sme neporanili mladú kôru pod ňou. Pred samotným oškrabávaním si treba

15. 12. 2012

50 /4521/

zaobstarať starú plachtu a rozprestrieť ju okolo kmeňa. Zoškrabanú kôru treba spáliť, pretože môžu byť v nej zárodky prezimujúcich škodcov.

Vápenným mliekom treba bieliť najmä kmene broskýň, čerešní, niektorých slivkovín, ale aj mladších jabloní, hrušiek a orechov kráľovských. Na väčších stromoch môžeme bieliť aj kostrové konáre, a to aspoň do výšky jedného metra. Vápenné mlieko pôsobí zároveň dezinfekčne, zabraňuje tvorbe machov a lišajníkov. Stromy je lepšie natrieť dvomi vrstvami, kostrové konáre možno postriekať celé. Počas zimných mesiacov natieranie vápenným mliekom podľa potreby opakujeme, najmä pri väčších atmosférických zrážkach. Ľ. S.

HLAS ĽUDU

Je čas na odoberanie vrúbľov V decembri za priaznivého počasia môžeme ešte kopať jamy pre jarnú výsadbu ovocných stromov. Pôda v jamách dobre premrzne a vytvorí sa priaznivá hrudkovitá štruktúra. Navyše, sneh v nich zachytený vytvorí po roztopení dobrú zásobu zimnej vlahy. j oneskorená výsadba, pokiaľ pôda nie je príliš zamrznutá, je lepšia ako výsadba v jarnom období. Spodnú zeminu získanú pri kopaní jám nahrnieme okolo vysadených stromčekov. Môžeme ju súčasne premiešať s rašelinou alebo kompostom. V dňoch bez vetra a mrazu môžeme začať so zimným postrekom všetkých ovocných drevín i bobuľovín (od decembra do konca februára).

A

PRÍPRAVA STROMOV NA PREVRÚBĽOVANIE Ak máme v záhrade stromy nevyhovujúcich odrôd, ale zdravé, môžeme ich na jar prevrúbľovať lepšími odrodami. Na prevrúbľovanie musíme ovocný strom pripraviť. Ešte v zime zrežeme konáre asi 10 – 15 cm nad miestom, kde budeme na jar vrúbľovať. Šetríme tak pre vrúble miazgu, ktorá by do neskoršieho rezu zbytočne prúdila do odrezaných konárov. Pri reze ponecháme pôvodný tvar koruny. Konáre režeme tak, aby od vrcholu zrezané konáre tvorili pomyslený ihlan s vrcholovým uhlom 100 – 140 stupňov. Tesne pred vrúbľovaním skrátime ešte konáre o 10 – 15 cm a do čerstvého rezu vrúbľujeme vrúbľami, ktoré sme si v decembri, resp. v januári narezali a mali uložené do termínu vrúbľovania. REZANIE VRÚBĽOV Obdobie od polovice decembra do polovice januára využívajú skúsenejší záhradkári na rezanie vrúbľov. Pri kôstkovinách je najvhodnejší čas rezania vrúbľov v období vegetačného pokoja, keď cez výhonky stromov už prešli prvé mrazíky. Neskôr rezané vrúble – v čase, keď sú rezervné živiny zo zásobných pletív už v pohybe smerom nahor – sa zle alebo vôbec

neujímajú. Pre nedostatok výživných látok sa totiž ich konce nemôžu zrásť s podpníkom. Na rezanie vrúbľov sú vhodné mladšie až stredne staré ovocné stromy, ktoré sú zdravé a rodia každoročne kvalitné ovocie. Vrúble primeranej hrúbky zásadne berieme z koncových výhonkov na južnej strane koruny, kde sú výhonky dobre vyzreté. Vrúble zo stromov režeme, keď sa teplota vzduchu pohybuje nad nulou. Starostlivo ich označíme. Špagátom alebo mäkkým drôtom k nim priviažeme kus tenkej latky (napríklad z rozobratej ovocnej debničky) s nápisom mena a pôvodu. USKLADNENIE VRÚBĽOV Vrúble ukladáme v pivnici do vlhkého piesku, pilín, perlitu alebo aj do chladničky v mikroténovom vrecku. Ak chceme mať vrúble dobre uschované, vykopeme v záhrade na prístupnom mieste primerane veľkú a hlbokú jamu. Steny jamy zabezpečíme proti zasypaniu (napríklad doskami) a dno jamy mierne prekopeme. Okraje dosák necháme prečnievať niekoľko cm nad zemou, aby sa dnu nezosýpala pôda. Jamu zakryjeme doskami alebo plechom. Na vrchnák položíme izolačný materiál (slamu, kôrovie, plsť, polystyrén a pod.), ktorý chránime pred premočením. Vrúble dolnými časťami zapichneme do vlhkej, resp. mierne zvlaženej pôdy. Vrúble môžeme uskladniť aj vo vlhkom piesku v parenisku alebo v pivnici. Narezané vrúble zviažeme do zväzku, pripevníme na ne menovky a uložíme ich v studenej pivnici, prípadne na inom chladnom chránenom mieste, kde ich celé zasypeme pieskom. Ľ. S.

V/27


poljo6:0 11.12.2012 13:56 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

AKO NA TO

Príprava pareniska na sezónu Pri zakladaní jednoduchého pareniska treba dbať na to, aby jeho orientácia bola v smere východ – západ a aby okná boli naklonené na juh. Dvojité, čiže dvojstranné pareniská orientujeme v smere sever – juh. Rastlinky sa lepšie cítia v dvojitých pareniskách, pretože na ne tak silno nedopadá intenzívne poludňajšie slnečné žiarenie. areniská majú význam najmä pri pestovaní priesad a rýchlenej zeleniny. Sú to menšie hriadky, uzavreté plastovými alebo drevenými doskami, so zaskleným povrchom. Priestor je väčšinou nízky, aby sa vzduch rýchlejšie zohrieval. Používajú sa na predpestovanie sadeníc zeleniny, letničiek, trvaliek, alebo na pestovanie skorej rýchlenej zeleniny. Čas zimného oddychu treba využiť na prípravu a opravu poškodených miest v pareniskách, ktoré treba uviesť do prevádzky podľa možnosti už vo februári – ak ide o teplé pareniská. Pri zakladaní nových parenísk pozemok treba vybrať na výslní. Je vhodné, aby bol teplý, rovinatý, prípadne mierne svahovitý, so sklonom na juh alebo juhovýchod. Poloha má byť chránená od severu i v smere prevládajúcich vetrov. Nesmie byť zamokrený, pretože pareniská s mokrou a nepriepustnou spodinou sú studené a sú v nich značné straty tepla.

P

PARENISKÁ PODĽA KONŠTRUKCIE ROZDEĽUJEME NA: – jednoduché (jednostranné), sú široké 1,5 m, dlhé 15 až 20 m, orientované pozdĺžnou osou v smere východ – západ a kryté jedným radom pareniskových okien; – dvojstranné, sú široké 2,8 m, dlhé až 20 m, orientované pozdĺžnou osou v smere sever – juh a kryté dvomi radmi pareniskových okien. Pracovná ulička medzi pareniskami by mala byť 0,8 m. Pareniská môžu byť stavané z rôzneho materiálu (drevo, tehly, betón). Pareniskové okná majú obyčajne rozmery 1,5 x 1 m. PODĽA SPÔSOBU VYHRIEVANIA POZNÁME: – studené pareniská – zakladáme v druhej polovici marca a

28/VI

v apríli, sú vyhrievané slnečnými lúčmi, prípadne 0,10 až 0,20 m vrstvou maštaľného hnoja a lístia alebo len lístia; – poloteplé pareniská – zakladáme vo februári a v marci, sú vyhrievané 0,30 až 0,40 m vrstvou maštaľného hnoja, s prídavkom lístia a krátkej slamy; – teplé pareniská – zakladáme začiatkom januára, sú vyhrieva-

Materiál do teplého pareniska (čerstvý konský, maštaľný hnoj alebo suché lístie) si treba zaobstarať skôr, aby sa mohol použiť v polovici februára. Najvhodnejší je konský hnoj, aj keď dnes sa dá zohnať už len málokde. Hnoj má obsahovať krátku slamu. Nie je vhodný ani hnoj, ktorý už dlhšiu dobu leží na hnojisku, pretože väčšinou prešiel bio-

né 0,50 m vysokou vrstvou maštaľného hnoja; – vykurované pareniská – sú vybavené teplovodným potrubím. Ak chceme začať so sejbou do studeného pareniska už koncom februára, musíme naň asi tri týždne predtým umiestniť okná a zakryť ich slamenými rohožami. Ak sme ešte v decembri pokryli substrát v už existujúcom parenisku vrstvou lístia, vo februári ho musíme vybrať a natlačiť k bočným stenám pareniska. Lístie ich bude dobre izolovať a chrániť neskoršie sejby pred veľkými výkyvmi teploty. Slamené rohože treba stáčať zhora smerom dolu cez pareniskové okná tak, aby zakrývali aj bočné steny pareniska. Za slnečného počasia rohože treba odložiť, aby sa pôda mohla zohrievať. Namiesto čisto slamených rohoží možno používať aj rohože vyrobené zo slamy a trstiny.

chemickými zmenami a veľmi sa zahrievať nebude. Dno pareniska, kam sa má naviezť hnoj, nesmie byť premrznuté, ľad by spotreboval časť tepla vyprodukovaného hnojom. Pred navážaním treba dno pokryť tenkou vrstvou suchého lístia. Na to po vrstvách dávame hnoj – každú vrstvu, ktorú pridáme, treba dobre našuchoriť. Hnoj má siahať takmer po spodný okraj pareniska. Hnoj s dlhšou slamou treba trochu utlačiť, aby v ňom nebolo priveľa vzduchu. Ak je veľmi suchý, musíme ho pokropiť pokiaľ možno teplou vodou tak, aby bol správne vlhký. Steny pareniska treba obložiť zvonku hnojom alebo lístím. Potom na parenisko položíme okná a zakryjeme ich slamenými rohožami. Odstránime ich až vtedy, keď dlhšie svieti slnko. Len čo sa vrstva hnoja v teplom parenisku zahreje, pridáme na ňu asi 5-centimetrovú vrstvu lístia, ktorá zabráni rozvoju húb a okrem toho

takto zostane dlhšie teplo. Poslednú vrstvu predstavuje zemina, ktorá nesmie byť premrznutá, pretože by odoberala parenisku veľmi veľa tepla. Parenisko opäť zakryjeme a izolujeme proti nízkym vonkajším teplotám. Tým je pripravené na sejbu alebo vysádzanie. V záhradách je pri relatívne malých plochách parenísk výhodne vymieňať pôdu. Základom každej zmesi zeminy pre parenisko je a zostane pôda, preto jej treba aj z hygienickej stránky venovať veľkú pozornosť. Zárodky chorôb, škodcov a semená burín nachádzajúce sa v pôde treba zničiť, a to za predpokladu, že prirodzená odolnosť pôdy zostane zachovaná. Záhradkári obyčajne zemine v parenisku nevenujú dostatočnú pozornosť, a potom sa prekvapene prizerajú vyhynutej priesade alebo nekvalitnej úrode rýchlenej zeleniny. Zeminu do pareniska pre jednotlivé skupiny rastlín pripravujeme osobitne, zmiešaním jednotlivých komponentov: hlinitej záhradnej zeminy, kompostu, listovky, mletého vápenca, piesku atď. Môžeme použiť aj pareniskovú, kompostovú a rašelinovú zeminu, ktorú pripravujeme špeciálne pre parenisko (nižší obsah živín, vhodné pH, väčšia kyprosť). Pri príprave zeminy na predpestovanie sadeníc hlúbovín ju bezpodmienečne dezinfikujeme vhodnými agrochemikáliami. Zeminu nasýpame do pareniska po odstránení 0,2 m vrstvy pôvodnej pôdy. Poloteplé a teplé parenisko vyhrieva rozkladajúci sa biologický materiál (kompost, maštaľný hnoj). Ukladáme ho v 0,3 – 0,5 m vrstve na dno pareniska a prekrývame 0,15 m vrstvou preosiatej, osobitne pripravenej zeminy. Na jedno parenisko s rozmermi 1,5 x 1,0 m treba asi 200 až 300 kg (3 – 4 fúriky) biologického materiálu. Premiešame ho s priemyselným dusíkatým hnojivom a zalievame vodou. Pri zrení hnoja a fermentácii kompostu vzniká teplo (50 – 70 °C), ktorým sa ohrieva substrát, ako aj celý vnútorný priestor pareniska.

15. 12. 2012

Ľ. S. 50 /4521/

HLAS ĽUDU


poljo7:0 11.12.2012 13:56 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Mali by sme sa hýbať toľko, koľko trvá jeden seriál ianoce sú tu o pár dní a vy máte už teraz depresiu z toho, koľko zas priberiete? Nebojte sa. Hovorí sa, že najlepší deň na chudnutie je zajtra. Ak sa človek rozhodne redukovať svoju hmotnosť, musí začať hneď. Ideálne je, ak je v psychickej pohode, lebo psychika má na chudnutie najväčší vplyv. Len čo je človek rozladený, má napríklad rodinné problémy, môže to ovplyvniť jeho pevnú vôľu, ktorá je pri zmenách v životospráve dôležitá. S tým súvisí aj motivácia. Môže sa k vysnívanej postave dopracovať každý? Do určitej miery každý máme nejaké genetické predpoklady, ktoré nám určujú, aký typ postavy budeme mať. Napríklad dĺžka kostí, šírka ramien či bokov, ale aj hrúbka podkožného tuku je daná geneticky. Niektorí majú sklon k priberaniu, iní zas nepriberú, hoci jedia, koľko chcú. Ak sa však človek snaží, môže sa k svojmu snu výraznou mierou priblížiť. Je možné, aby nepriateľ pohybu zrazu začal športovať? Každý človek potrebuje pohyb, len ho umelo potláča. Nešportovci majú

predstavu, že hýbať sa znamená ísť vypľuť si dušu na bežiacom páse alebo prepotiť aspoň dve tričká v posilňovni. Dôležité je nájsť optimálne riešenie. Akýsi prienik medzi ideálnou intenzitou a dĺžkou trvania pohybovej aktivity. Stáva sa, že niekto začne športovať a po mesiaci zistí, že pribral. Súvisí to s tým, že pri nevhodnom stravovacom režime a zvýšenej telesnej práci sa môže energetický deficit prehĺbiť až príliš. Dostaví sa pocit vlčieho hladu a doplníme viac energie, ako sme v skutočnosti spálili. Koľko by sme sa teda mali denne hýbať? Malo by to byť asi toľko, koľko trvá bežný televízny seriál, čiže 40 až 50 minút. Zo začiatku úplne stačí rýchla chôdza. Počíta sa aj každá pohybová aktivita nad rámec bežných činností. Aj klišé – vystúpte o dve zastávky skôr a choďte peši, má svoje opodstatnenie. Akých najčastejších chýb sa dopúšťame v stravovaní? Ľudia nedodržiavajú pitný režim a neraňajkujú. Niektorí vynechávajú olovrant, a potom hladní ako vlci

V

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (82)

Liečivé čaje krem mnohých výhod súčasná civilizácia priniesla aj isté nevýhody. Dnešný civilizovaný človek sa veľmi vzdialil od prirodzeného spôsobu života. Namiesto čistého vzduchu vdychuje exhaláty výrobných splodín a výfukových plynov. Šumenie lesa mu nahradil rachot strojov a výbušných motorov. Namiesto spevu vtákov počúva vrieskajúce reproduktory. Pravda, aj pri takto zmodernizovanom spôsobe života je ľudstvo existenčne odkázané na prírodu, rovnako ako náš primitívny predchodca pred tisícročiami. Jedným z nenahraditeľných zdrojov prírodných látok sú produkty rastlín. Dokonca aj dnes, v čase vyspelého chemického priemyslu, keď možno synteticky vyrobiť mnoho organických látok,

O

15. 12. 2012

50 /4521/

boli by sme bez rastlinných liečiv v terapii mnohých chorôb bezradní a nemohúci. Liečivé rastliny poznali už staré kultúrne národy a ich hojivé a liečivé účinky zaiste využívali aj naši dávni predkovia. Sprvu sa liečivé rastliny užívali inštinktívne a získané skúsenosti sa odovzdávali z generácie na generáciu. Niektoré rastliny, hoci sa celé storočia tradične užívali, ukázali sa biologicky neúčinné, iné sa – po dobrých experimentálnych výsledkoch – zaradili do liečebného repertoára až v poslednom čase. Veľmi frekventovaným spôsobom ich využitia sú čaje, pri príprave ktorých treba rešpektovať viaceré návody. Čaje sa pripravujú z kvalitných a nie starých, teda nie z viac rokov HLAS ĽUDU

jedia neskoro večer. Náš metabolizmus nie je prispôsobený na to, aby sme vynechali raňajky. Preto treba začať veľmi zľahka malými porciami a dať si aj niečo teplé. Ako by sme sa mali stravovať? Nedá sa zovšeobecniť jedálny lís-

tok tak, aby sedel všetkým. Dôležité je, aby hladina glukózy v krvi nemala počas dňa veľké výkyvy. Ak sa ráno najeme, a potom si päť hodín nedáme vôbec nič, hladina glukózy klesá a hlad sa prehlbuje. Potom potrebujeme viac jedla, aby sa dostavil pocit sýtosti. Stravovanie nie je veda. Ak si človek osvojí základné stravovacie návyky a stanú sa súčasťou jeho života, nemusí si rátať skladovaných rastlín, ktoré sa predtým, ak treba, ešte rozdrobia. Plody a semená majú byť hrubo práškované, ostatné časti veľmi drobno rezané. Najvhodnejšia je jednorazová príprava, na jedno použitie. Možno však pripraviť naraz aj celodennú dávku (pri opakovanom užívaní, napríklad keď sa čaj pije po dúškoch), ale vtedy sa čaj preleje do nádobky, v ktorej sa dlhší čas udrží teplý (napr. do termosky) alebo vlažný (do poľnej fľašky a pod.) a uzavrie sa, alebo (v hrnčeku) sa aspoň prikryje. Pri takomto udržiavaní sa však môžu rozmnožiť prvky a baktérie a predtým priezračný výluh sa zakalí. Pritom obsah nadobúda inú, zväčša negatívnu biochemickú kvalitu. Tento proces nastupuje najrýchlejšie v nezakrytej nádobe. Preto čaj starší ako 24 hodín už nie je súci na pitie, má zhoršenú chuť a zapácha. Tzv. silné čaje obsahujú najviac balastných látok,

všetky kalórie. Je lepšie dať si občas jedlo z fast foodu, ako pol dňa nič nejesť. Dá sa vôbec cez sviatky nepribrať? Pred sviatkami sa treba nastaviť tak, aby sme nemali pocit, že sa potrebujeme zbytočne naplniť. Niekedy sa stáva, že človek na Štedrý deň odoláva, drží sa možno ešte niekoľko dní, ale potom príde Silvester, dá si deci vínka a ustráženie hmotnosti je to posledné, na čo by pomyslel. Z oslavy Nového roka sa stávajú hojné hody. V celkovom meradle prijme oveľa viac, ako keby si dal každý deň jeden zákusok. Kto má ustálený príjem a výdaj, nemá potrebu sa prejedať a sviatky nemusia mať na jeho postavu fatálny vplyv. Nemá potrebu zjesť 20 zákuskov, stačí jeden a je uspokojený. Ľudia robia chybu aj v tom, že sa pri štedrovečernom stole poriadne najedia a na druhý deň sa vytrestajú tým, že nejedia takmer nič. Tým sa dostávame do bludného kruhu, lebo večer opäť klesne hladina cukru v krvi a dostaví sa pocit nezastaviteľného hladu. Ak človek zje viac, ako je zvyknutý, na druhý deň by mal začať jesť normálne a pokračovať v predošlom režime. Výber: E. Šranková spravidla otmavejú, zhustnú a sú menej hodnotné. Správne pripravený čaj má jasnú farbu: zelenkastú, žltkastú alebo červenkastú. Ak sa čaj sladí, potom je najlepšie sladiť ho medom, ktorý sám má liečivú hodnotu. Pri cukrovke sa môže použiť prírodný cukor, ktorý sa pridáva až po tom, keď čaj už trochu vychladol. Čaje sa pijú teplé (nie horúce) alebo aspoň vlažné (nie studené), spravidla nesladené, nalačno alebo podľa potreby v množstve, aké organizmus potrebuje alebo znesie, jednorazovo alebo opakovane, podľa toho, na aký cieľ slúžia. Močopudné čaje sa pijú viac ráz denne, kým čaje povzbudzujúce chuť do jedenia, žlčopudné, na podporu trávenia a pod. sa pijú zvyčajne trikrát denne asi po 1 dl vždy 15 až 30 minút pred jedením. (V budúcom čísle: Dávkovanie a účinky) Pripravil: O. Filip

VII/29


poljo8:0 11.12.2012 13:58 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Chutné rezy Suroviny: 9 vajec, 150 g kryštálového cukru, 3 polievkové lyžice kakaa, 2 lyžice múky. Plnka: 3 dl mlieka, 2 lyžice múky, 4 vanilkové cukry, 140 g masla, 140g práškového cukru. Poleva: 200 g čokolády, 200 g masla, 35 g práškového cukru, 2 lyžice sladkej smotany. Takto sa to vydarí: 9 kusov vajíčok rozdelíme, bielky vyšľaháme s kryštálovým cukrom do peny, do ktorej pomaly zašľaháme žĺtky a pridáme kakao a 2 lyžice múky. Cesto rozdelíme na tri plechy vystlané papierom a upečieme vo vyhriatej rúre na 180 ºC. Upečieme tri pláty. Pripravíme si polevu, aby sme si ju

Kokosové hviezdičky potom len slabo nahriali nad parou. Pripravíme si krém: Do mlieka si zavaríme múku a 4 balíčky vanilkového cukru, necháme vychladnúť, medzitým si vyšľaháme maslo s cukrom do peny a spojíme s vanilkovou kašou. Dostaneme krém, ktorým naplníme pláty, trošku krému dáme aj pod polevu. Polejeme a necháme trochu stuhnúť. Schladené rezy sa budú dobre krájať.

Chutné kvietky s čokoládou Suroviny: 250 g hladkej múky, 70 g práškového cukru, 2 žĺtky, 140 g masla, 1 vanilkový cukor, citrónovú kôru, 50 g tmavej čokolády, 25 g margarínu, jahodový alebo iný džem, práškový cukor (na posypanie). Takto sa to vydarí: Z múky, cukru, vanilky, citrónovej kôry, masla a žĺtkov vypracujeme hladké cesto, ktoré zabalíme do fólie a necháme odpočinúť v chladničke asi 30 minút. Cesto vyvaľkáme na hrúbku 3 mm a formičkami vykrojíme kvietky. Polovicu plnú a polovicu vykrojíme s menším kvietkom v strede. Preložíme ich na vymastený plech a pečieme pri 180 stupňoch asi 15 minút. Necháme ich vychladnúť a zlepí-

me ich jahodovým džemom. Vždy jeden plný kvietok a jeden vykrojený. Zlepené ich uložíme vedľa seba a posypeme práškovým cukrom. Čokoládu a margarín spolu rozpustíme nad parou, chvíľu necháme vychladnúť, a potom malou lyžičkou opatrne nalejeme čokoládu do stredu každého kvietku. Dáme ich na chvíľu do chladničky, aby čokoláda stuhla.

Suroviny: 200 g margarínu, 250 g múky, 1 vanilkový cukor, 120 g kokosu, 120 g práškového cukru, džem. Takto sa to vydarí: Suroviny spolu premiešame a cesto dáme na pár hodín odležať do chladničky. Cesto vyvaľkáme asi na 3 mm a vykrajujeme kolieska a

Višňovo-čokoládová torta Suroviny: 6 vajec, 150 g kryštálového cukru, 1/2 dl oleja, 1/2 dl vlažnej vody, 200 g múky, 1 balíčka pečivového prášku, 5 čajových lyžíc kakaa. PLNKA I: 3 dl bez kôstok višňového kompótu, 1/2 balíčka vanilkového pudingu, 100 g kryštálového cukru, 2 dl vody spolu so šťavou; PLNKA II: 4 vajcia, 100 g kryštálového cukru, 1 malá Nutella, 250 g margarínu, 1/2 dl rumu; Na ozdobu: trubičky a strúhaná čokoláda. Takto sa to vydarí: Žĺtky a cukor miešame, pridáme olej, vodu, múku, prášok do pečiva a kakao. Z bielkov vymiešame sneh, do ktorého pridáme jemne vymiešané žĺtky. Pečieme pri 170 stupňov asi 45 min. Plnka I: višne vykôstkujeme a zo

PAPIEROVÁ KLASIKA Ak nie ste zástancami prezdobených stromčekov, možno vás inšpiruje tento nápad. Stačí, ak si z pevného papiera vystrihnete hviezdy, zavesíte ich na šnúrku a k nim doladíte zvyšok výzdoby.

30/VIII

Použite papier vo svetlých odtieňoch, aby s tmavým ihličím pekne kontrastoval. V JEDNODuCHOSTI JE KRÁSA Väčšinou sme zvyknuté na sklenené ozdoby posiate lesklými ozdobami. Čím sú bohatšie a lesklejšie, tým sú pre nás krajšie a pútavejšie. A niekedy zabudneme, že jednoduché veci bývajú najkrajšie. Skúste si vlastnoručne vyrobiť malé hviezdičky zo zvyškov látok. Použiť môžete netradične tradičnú kocku, ale rov-

šťavy s vodou a cukrom uvaríme puding. Do trocha vychladeného pridáme vykôstkované višne. Plnka II: Všetko okrem margarínu a rumu miešame nad parou do zhustnutia. Potom do vychladeného vmiešame margarín a pridáme rum. Tortu rozkrojíme a plníme: plnka I, potom na ňu plnka II, ozdoba – plnka II, trubičky, strúhaná čokoláda. Dobrú chuť a veselé Vianoce! foto: internet motívom hviezd. Takýto darček pošteklí jazýček. Svetelná dekorácia na stole umocní slávnostnú náladu.

Je to vo hviezdach H

viezdy nemusia svietiť iba na oblohe, ale zažiariť môžu aj u vás doma. Malé symboly očakávania sa budú vynímať na stromčeku rovnako dobre ako na stole. Postačia vám na to ozdobné papiere a zvyšky látok.

hviezdičky. Pečieme pri teplote 180 ºC do ružova. Po vybratí z rúry sú veľmi krehké − musia ešte vychladnúť. Potom zlepujeme kolieska s hviezdičkami lekvárom a obaľujeme v práškovom cukre.

nako zaujímavo bude pôsobiť aj bodka. SLADKé PREKVAPENIE Chcete byť originálne? Upečte drobné medovníky v tvare hviezd a vložte ich do papierového kornúta. Ten si vytvoríte ľahko aj sami z pevnejšieho baliaceho papiera. Aby bol výsledný efekt dokonalý, použite papier s 15. 12. 2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 334 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

50 /4521/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A MAĽBY A GRAFIKY PAVLA ČÁNIHO V POĽSKU

Predmikulášska vernisáž v Krakove kademický maliar a grafik Pavel Čáni má za sebou rušný výstavný a tvorivý rok, ktorý vyprevádza samostatnou výstavou v Krakove. Po nedávnej správe o získanej výtvarnej cene odbornej poroty za ume- Krakov v decembrovom slávnostnom rúchu leckú grafiku v Taliansku, pozvanie do Poľska vy- generálny sekretár Towarzystva Slostavovať v predvečer decembro- waków w Polsce Ľudomír Molitoris vých sviatkov bolo ďalším medzi- a výtvarnú tvorbu Pavla Čániho, ale národným uznaním za vrcholnú aj Slovákov v Srbsku vôbec bližšie umeleckú tvorbu tohto nášho po- ozrejmil kurátor výstavy Vladimír Valentík. Nakoniec sa prítomným pripredného umelca. Vernisáž v starobylom sídle poľ- hovoril a poďakoval aj samotný ských kráľov a arcibiskupov sa udia- autor Mr. Pavel Čáni. Tvorba P. Čála 5. decembra 2012 vo večerných niho zanechala vynikajúci dojem na hodinách a prebiehala v Galérii návštevníkov vernisáže a výstava slovenského umenia Spolku Slo- bude určite dobre navštívená. Vervákov v Poľsku. Prítomných privítal nisáž svojou prítomnosťou poctil aj

A

konzul Slovenskej republiky v Krakove Dr. Tomáš Kašaj. P. Čáni v Krakove vystavil 21 grafík a 14 malieb, na ktorých kolážovo využil aj produkt našej ľudovej kultúry – handrovku.

ného rúcha, čo celému podujatiu pridalo na váhe. Na krakovskom hrade prikrytom snehom návštevníci sa snažili pozrieť si chýrečnú maľbu Dáma s hranostajom ešte slávnejšieho Leonarda da Vinciho a menej nároční záujemcovia na Hlavnom krakovskom trhu s budovou súkenníctva pod stanmi Vianočných trhov – neďaleko galérie, v ktorej Pavel Čáni vystavuje – vychutnávali si horúce klobásky a varené víno. Výstava Pavla Čáni-

Z vernisáže počas príhovoru autora

Pre zainteresovaných návštevníkov ani jazyk nebol bariérou v rozhovore s autorom. Veď sú slovenčina a poľština také blízke. V predvečer Mikuláša Krakov už bol odetý do zimného a sviatoč-

ho v Krakove potrvá aj počas nadchádzajúcich sviatkov a milovníci výtvarného umenia si ju budú môcť pozrieť až do februára 2013. V. V. Foto: Andrej Meleg

V NOVOSADSKÝCH GALÉRIÁCH

Krása (ne)všedného ohol to byť deň ako ktorýkoľvek iný, nebyť toho stretnutia s obrazmi, ktoré vyšli z

M

realite, tri hľadania krásy nevšedného. Vo výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu Elizabeta Matorkićová-Bisenićová od 26. novembra do 7. decembra vy-

Tri veľké slzavé jazerá Elizabety Matorkićovej-Bisenićovej

umeleckej dielne troch rozličných autorov. Nielen vernisáž, ale aj celá výstava je vždy sviatkom – pre umelca, ktorý sa prezentuje svojou tvorbou, pre diváka a návštevníka, ktorý sa o ňu zaujíma. Traja umelci, tri prístupy 15. 12. 2012

50 /4521/

stavovala náročné a náznakové vlastné predstavy rôznych podôb slzavých jazier. Štýlovo a tematicky podobné boli i náHLAS ĽUDU

mety Đorđa Stanojevića, ktorý v Galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny od 19. novembra do 7. decembra prezentoval Odkazy zeme v podaní Stanojevića svoje Maliarstvo zeme. Kým Bisenićovej dielam dominuje farba zelená alebo modrá a sivá, Stanojević v prvom pláne uprednostnil hnedú. Jasné je, prečo. Najpestrejší kolorit možno objaviť u autora tretieho –Vladislava Šešliju, ktorého obrazy zdobili Malý výtvarný salón od druhej polovice novembra takmer do polovice decembra. Bez ohľadu na tematickosť a odkazy uvedených diel, možno v nich objaviť čosi spoločné: hľadanie kráPriam hmatateľná radosť z maľovania – Vladislav sy všedného a nevšedného. Šešlija O. Filip

31


K U LT Ú R A SLOVO DALO SLOVO: PhDr. HANA ONDREJIČKOVÁ, MEDZINÁRODNÝ DOM UMENIA PRE DETI BIBIANA

Digitálne, výtvarné a iné čriepky eľtrh je pre novinára spravidla hodnotným prameňom nových údajov, vedomostí, poznatkov. Takisto dejiskom stretnutí s ľuďmi, ktorí sú skutočne doma vo vlastnom odbore. Jednou z nich je i pani Dr. Hana Ondrejičková, ktorej pôsobiskom je Centrum informatiky, dokumentácie a knižnice bratislavskej Bibiany. Azda netreba osobitne zdôrazňovať, že sa rozhovor dial na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade, na pútavom stánku hostí z Bratislavy. – Zrejme máte blízko k detskej tvorbe. Treba základy toho hľadať v rodinnom zázemí alebo takáto voľba prišla neskoršie? – Ja si myslím, že je úplne prirodzené, že každé dieťa je ovplyvnené tým ako vyrastá. Mala som to šťastie, že som vyrastala v rodine ilustrátora. To mi umožnilo stretávať mnohých výtvarníkov, umelcov zaujímavých a inšpiratívnych. Tak úplne prirodzene vznikla tá moja láska ku knihám. Potom, neskôr, som pokračovala v tom štúdiom na Filozofickej fakulte v Bratislave, na odbore knihovníctvo a vedecké informácie. Keď som skončila vysokú školu, osud mi doprial, že práve vznikala knižnica v Bibiane v roku 1987, kde našťastie bolo voľné miesto. A tejto práci som zostala verná dodnes. – Už pomerne dlho ste na tom istom pôsobisku. Prečo? – Bibiana má úžasnú knižnicu, ktorá má jedinečné zbierky. Máme tam medzinárodný fond detských kníh z celého sveta, vďaka tomu, že Bibiana, okrem mnohých iných aktivít, organizuje aj Bienále ilustrácií Bratislava. Túto činnosť vlastne prebrala od Slovenskej národnej galérie, keď vznikla, aby sa jej odvtedy stále venovala. Toto podujatie má úžasnú tradíciu, mnohoročnú, vybavilo si renomé po celom svete ako jediné nekomerčné a výstavné o detskej ilustrácii na planéte. – Vaša knižnica je zrejme digitalizovaná… – My v knižnici, okrem toho, že robíme knihovnícku prácu, teda staráme sa o vydania, katalogi-

V

32

PhDr. Hana Ondrejičková

zujeme a sprístupňujeme naše knižničné zbierky, predovšetkým knižky z Bienále ilustrácií Bratislava, potom knižky, ktoré získali ocenenie Najkrajšie knihy Slovenska a rôzne iné, robíme aj dokumentáciu našej inštitúcie. Robíme dokumentáciu podujatí. Teda zbierajú sa u nás vlastne dokumentačné materiály o všetkých podujatiach, ktoré ľudia organizujú, čiže o výstavách, o programoch, o výtvarných dielňach v tejto oblasti. Ide o akcie, ktoré sa organizujú aj mimo Bratislavy na Slovensku, tiež v zahraničí. Máme u nás archív plagátov, pozvánok, scenárov, tlačových správ, sprievodných textov, videozáznamy o výstavách. To všetko sa snažíme

zbierať jednak v tej klasickej podobe, ale aj v elektronickej. Z toho vlastne vzniká digitálny archív. Časť toho materiálu sa snažíme sprístupňovať verejnosti na našej webovej stránke v podobe podstránky digitálny archív alebo archív podujatí. – Nová doba sa musela premietnuť aj do vašej roboty? – Pred šiestimi rokmi sme sa pustili do dosť veľkého projektu Výtvarná Bibiana. Inšpirovali sme sa vznikajúcimi výtvarnými knižnicami vo svete, ktoré sa ešte len začali budovať a rozhodli sa, že skúsime čosi podobne spraviť aj u nás, z toho obrovského a krásneho obrazového materiálu, ktorý v Bibiane vzniká. Cieľom nám je sprístupniť jeho podstatnú časť na našej stránke. Napísali sme projekt, vypracovali systém, dali sme to na Ministerstvo kultúry na schválenie, ktoré nám projekt schválilo. Vďaka tomu každý rok získavame nejaké peniaze, ktoré vkladáme do realizácie uvedeného cieľa. – Rástli ste v známej rodine. Váš otec Albín Brunovský ilustroval najznámejšie knihy slovenských rozprávok. Vyskúšali ste sa aj vy ako ilustrátorka? – Nie, nemala som nikdy tú odvahu. Ako každé dieťa som kreslila, ale to je úplne bežné, že deti rady

kreslia, no nepokračovalo to v smere, aby som sa ilustrovaniu venovala. Spomínam si, že som otcovi čítala rozprávky, keďže on mal strašne málo času. Mal hrozne veľa roboty a ja som v čítaní objavila spôsob, ako s ním viac času tráviť, keď maľoval grafiky, maľoval obrazy. Sedela som pri ňom v ateliéri a nahlas mu čítala rukopis Modrej knižky rozprávok, ktorý vtedy ilustroval. Bol to spôsob, aby som do toho trochu vstúpila: on zistil, ktorá pasáž textu bola zaujímavá, inšpiratívna a podľa toho príbehy aj ilustroval... – Nemožno nespomenúť Válkovu Zakázanú lásku... – Ilustrovanie knihy Miroslava Válka Zakázaná láska bola špeciálnou etapou jeho ilustrátorskej činnosti, lebo otec s pánom Válkom mal taký špecifický vzťah. Pán Válek bol vynikajúci básnik, jeden z najvýznamnejších básnikov Slovenska, iste bol i kontroverzná osobnosť, takže otec ilustroval nielen knihu básnika, ale aj svojho priateľa a súpútnika. A je to vždy také zaväzujúce, ilustrovať čosi svojmu priateľovi. No najpodstatnejšie je, že vzniklo vynikajúce dielo aj z aspektu ilustrácie. Je to antologická kniha, jedno zo základných diel slovenskej poézie, ktoré je stále v tom Zlatom fonde, čo ho ľudia majú doma v knižniciach, na poličkách. To je knižka, ktorú si nedávajú do antikvariátov, nechávajú si ju doma, lebo má mimoriadne vysokú umeleckú hodnotu… Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

VYDARENÁ PREZENTÁCIA. Zväz Slovákov v Chorvátsku, Matica slovenská z Osijeku a Ústav pre výskum kultúry Slovákov usporiadali 4. decembra 2012 v Osijeku, v klubovni kníhkupectva Nova, prezentáciu srbského prekladu knihy slovenského akademika Dušana Kováča Istorija Slovačke. O knihe z viacerých aspektov hovorili generálny tajomník Vojvodinskej akadémie vied a umenia Dr. Miloš Tešić, Dr. Ján Sabo, bývalý predseda Obce Báčsky Petrovec, profesor Gojko Mišković zo Somboru, jeden z priamych iniciátorov prekladania tejto knihy do srbčiny, a o samotnej knihe sa zmienil prekladateľ profesor Samuel Boldocký. Jeden z priamych organizátorov tohto podujatia a moderátor prezentácie bol Jaroslav Pecník z Osijeku. Po predstavení knihy sa rozprúdila živá diskusia a prítomní položili prezentérom rad vecných otázok spätých s knihou a jej obsahom. Na snímke: (zľava) S. Boldocký, J. Sabo, J. Pecník, G. Mišković a M. Tešić. S. B.

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


K u LT Ú R a PRe VýTVaRNe NaDaNé DeTI aJ TOHTO ROKu

Makovička alias Snehuliak T

rinásť rokov je dlhá tradícia usporadúvania tvorivej dielne v Petrovci pre výtvarne nadaných žiakov. Tak aj tohto roku v sobotu 8. decembra prekonávajúc snehové záveje na tábor Makovička do petrovskej Základnej školy Jána Čajaka prišlo zo 40 žiakov z celej Vojvodiny spolu so svojimi výtvarnými pedagógmi. Nechýbali ani Kysáčania, Kulpínčania, Pivničania, Maglićania, ale pricestovali aj zo Selenče a Starej Pazovy. Pravda, nechýbali ani Petrovčania. V aule základnej školy mladých nádejných výtvarníkov privítala zástupkyňa riaditeľa

školy Vlasta Werleová. Povedala, že prvoradým cieľom výtvarného tábora Makovička je odhaľovať a vychovávať mladé talenty a zvyšovať záujem o tento druh umenia. Účastníkom popriala veľa fantázie a trpezlivosti pri tvorení svojich prác. Predstavila aj priateľov Makovičky Vladimíra Valentíka a O grafických technikách žiakov poučil Pavel Čáni

Spôsoby tvarovania hliny makovičkárom priblížil sochár Milorad Bogdanović

Pavla Čániho, ktorí sa tiež prihovorili auditóriu. O náplni práce tohtoročného tábora hovorila výtvarná pedagogička a koordinátorka Daniela Triašková. Predtým ako sa dali do práce, mladým výtvarníkom sa venoval výtvarný kritik V. Valentík. Prostredníctvom 40-minútovej videoprezentácie predstavil dejiny vý-

TAJOMSTVO PIR ÁT S K E HO SRDCA NA VOJLOVICKOM JAVISKU. Malí herci divadelnej sekcie Slovenského kultúrnoosvetového spolku Detvan vdýchli život ešte jednej poviedke autorky Terézie Veberovej-Oravcovej, ktorá je aj režisérkou nového divadelného predstavenia. Príbeh Tajomstva pirátskeho srdca podalo vyše 20 detí v sobotu 24. novembra v sieni Spomienkového domu vo Vojlovici. Ide o tajomstvo, ktoré pozná iba prorokyňa Tia, a je to príbeh kapitána Barbarosa, najsilnejšieho medzi pirátmi. Mal aj veľké srdce a bol spravodlivým sudcom. Je tu aj jeho manželka Helen, bohyňa tanca, Commodore James, kapitán štátnej flotily, najväčší boj o moc na všetkých oceánoch s tragickým koncom, aj zaujímavé rozuzlenie... Malí herci (na snímke Maríny Hríbovej) smelo panovali na domácom javiskom a tancom rozveselili mnohopočetné obecenstvo. Kamaráti a rodičia veľkým potleskom podporovali hercov, ktorí toto predstavenie prvýkrát podali na Detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. Alena Gajanová

15. 12. 2012

50 /4521/

HLaS ĽuDu

tvarného umenia vojvodinských Slovákov od zatiaľ známych začiatkov po šesťdesiate roky minulého storočia. Tohto roku makovičkári pracovali v troch dielňach. Grafickú dielňu mal na starosti Mr. P. Čáni, sochárskej zručnosti žiakov zaúčal Milorad Bogdanović a svetom koláží adeptov výtvarníctva viedol maliar Michal Ďurovka. Po ukončení prác v rámci dielní makovičkári si naplánovali návštevu Galérie Zuzky Medveďovej. Záverom vyhodnotili tohtoročný výtvarný tábor Makovička a vyhlásili najvydarenejšie práce žiakov. Tábor by sa podľa obdobia, v ktorom bol zorganizovaný, mohol pomenovať aj Snehuliak. J. Čiep

DECEMBROVÝ VZLET obsahuje osobitnú prílohu v podobe nástenného kalendára na rok 2013, ako aj nástenný komiks William Henrich: Zmluva profesora Cartera. V novom čísle nášho mládežníckeho časopisu si možno prečítať dva rozhovory pri príležitosti významných výročí – 50 rokov Strednej školy a 45 rokov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici (interview s riaditeľom Pavlom Rohárikom) a 40 rokov rusínskeho kultúrno-politického časopisu pre mladých Mak (interview s redaktorom Borisom Vargom). Nechýbajú príspevky o filmovom umení (Savages, The Punk Syndrome) a súčasnej hudbe (Tuxedomoon, Cat Power, Lykke Li, My Dying Bride), sledovať možno aj pokračovania pravidelných rubrík Rozlety, Vaša tvorba, Info-svet, PC hry, Úrovne občianskej spoločnosti, Filotínky, Móda... Na titulnej strane je ilustrácia, ktorej autorkou je Ivana Vereski. Čítajte Vzlet! S. L.

33


K U LT Ú R A V STAREJ PAZOVE ODZNEL 13. ROZOSPIEVANÝ SRIEM

chal Čemerský (predseda), Juraj Kubečka a Zlatko Chňupa. Podľa ich rozhodnutia 1. cenu na 13. Rozospievanom Srieme si vyspieval Alen íslo 13 niekomu priločenstvá, Úradu pre Slovákov ži- Feltan zo Šídu, ktorý získal aj Cenu náša šťastie, niekojúcich v zahraničí a niekoľkých pod- za pôvodnosť piesne. Druhú cenu mu nie. Organizátori v porovateľov. V súťažnej časti po- za interpretáciu získala Nataša Ćirporadí 13. festivalu mladujatia vystúpilo dekovićová zo Starej dých spevákov slovenväť spevákov zo štyPazovy a dostala sa ských ľudových piesní roch prostredí, a to: jej i Cena za najuceRozospievaný Sriem – Ivana Pešková zo lenejší kroj. Ináč poMOMS a SKUS hrdinu Šídu, Nataša Ćirkorotu, ktorá hodnotiJanka Čmelíka v Starej vićová zo Starej Pala ľudový odev, tvoPazove – si tohtoročné zovy, Vladimír Greksa rili Vlasta Vinkovičopodujatie zapamätajú z Dobanoviec, Izavá, Ružena Čerpodľa nevídanej snehobela Stošićová zo venská a Katarína vej kalamity, pre ktorú v Starej Pazovy, Jana Vršková. Dve tretie tú festivalovú sobotu 8. Tomanová z Boľoceny za interpretádecembra do Pazovy Tohtoročný festival otvorila Libuška Laka- viec, Jelena Nedićociu získali Izabela nepricestovali štyria spe- tošová. Vedľa stoja Miroslav Pap st. a mode- vá zo Šídu, Daniela Stošićová zo Starej váci z chorvátskeho Ilo- rátorka Annamária Simonovićová. Greksová z DobanoPazovy a Daniela ku a zo Solian. Na festiviec, Irena Topoľská Greksová z Dobavale nevystúpila ani speváčka zo za podpory Obce Stará Pazova, Po- zo Starej Pazovy a Prvú cenu si vyspieval Alen noviec. Cenu poroty krajinského sekretariátu pre kultú- Alen Feltan zo Šídu. Feltan Slankamenských Vinohradov. obecenstva v divaV mene organizačného výdelnej sieni získala boru tohtoročného festivalu Irena Topoľská zo Starej Pazovy. účastníkov a publikum v staPredseda odbornej poroty M. Čeropazovskej divadelnej sieni merský povedal, že všetci účastníprivítal Miroslav Pap st., ktorý ci festivalu, tak speváci, ako aj huokrem iného povedal, že o rok dobníci, boli dobre prichystaní na tento festival bude v Šíde, festival a že si interpreti vybrali lebo si tam v roku 2013 pripekné slovenské ľudové piesne. pomenú 100. výročie založeCeny najúspešnejším na tohtoročnia spolku. Festival otvorila Linom Rozospievanom Srieme udebuška Lakatošová, vedúca lil Pavel Kukučka, predseda festiOddelenia pre šport, mládež valového výboru. a kultúru Obce Stará Pazova. V revuálnej časti vystúpili víťazky V otváracom príhovore pouplynulých ročníkov festivalu: Maja ukázala na veľký význam tohMacková (2011), Vesna Krajčiová z to sriemskeho hudobného Dobanoviec (2010) a Jaroslava podujatia. Vršková-Opavská (2003). Všetkých Po zvučke festivalu – pies- Na 13. Rozospievanom Srieme vystúpilo deväť spevákov spevákov sprevádzal orchester v ne Neďaleko od Vojky je Pazložení: Miroslav Opavský, Mirozova – zaspievala vlaňajšia víťazka ru a verejné informovanie, PokraVýkony mladých spevákov slo- slav Pap ml., Igor Havran, Miroslav Rozospievaného Sriemu Maja Mac- jinského sekretariátu pre vzdelá- venských ľudových piesní sledo- Malko a Branislav Kováč. ková zo Šídu. Festival sa uskutočnil vanie, správu a národnostné spo- vala porota v zložení: profesor MiA. Lešťanová

Dve ceny pre Šíďana Alena Feltana Č

JESEŇ NEMUSÍ BYŤ SYCHRAVÁ A CHLADNÁ. Žiaci Základnej školy Jána Kollára zo Selenče ju spestrili svojím spôsobom – piesňami, tancami, básňami, zaujímavými scénkami. Pod vedením svojich učiteľov v stredu 21. novembra v Dome kultúry pripravili občanom Selenče príjemné prekvapenie – program Slnečná jeseň života. Selenčským žiakom sa pripojili aj maličkí škôlkari z PU Kolibrík. Po programe sa účastníci programu a diváci stretli vo vestibule základnej školy, kde ich čakalo ďalšie príjemné prekvapenie. Staré mamy prispeli k oslave sladkými a slanými pochúťkami. Nik z toho jesenného večera nezostal sklamaný. V. Lovásová

34

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A ODZNEL FESTIVAL POPULÁRNEJ HUDBY PRE DETI

Letí pieseň, letí 2012 F

estival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí má za sebou už 14 ročníkov, ktoré priniesli chvályhodný počet skladieb rozdielnych žánrov vokálno-inštrumentálnej hudby pre deti, a tak svoj cieľ – podnecovať takú hudobnú tvorbu – úspešne spĺňa. Tohtoročný festival bol pre neprajné počasie o jeden deň odročený, a tak prebiehal v pondelok 10. decembra v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Po uvítacom prejave riaditeľa DK Jána Marku obecenstvu a účastníkom sa prihovorila predsedníčka Výkonnej rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Jarmila Ćendićová a festival slávnostne otvoril zástupca predsedu Kovačickej obce Lászlo Vidač. Doteraz do hudobného sveta populárnej hudby pre deti tento festival vyslal vyše 330 skladieb. Na tohtoročnom festivale Letí pieseň, letí z plánovaných 15 skladieb odznelo 10, ďalších päť sa pre snehom zaviate cesty nedostali na skromne upravené kovačické javisko. Všetkých interpretov na festivale sprevádzal šesťčlenný orchester v zlo-

Odborná porota nemala ľahkú úlohu

Festival slávnostne otvoril zástupca predsedu Kovačickej obce Lászlo Vidač

Tomáša ml., Marínu Kaňovú, Martina Zlocha a Zuzanu Lenhartovú čakala neľahká práca. Kým porota analyzovala, hodnotila, diváci v sieni Domu kultúry na osobitných lístkoch okrúžkovaním volili najlepšieho speváka a najkrajšiu skladbu. Predseda poroty P. Tomáš ml. po súťažnej časti vyhlásil víťazné skladby a interpretov. Tretiu cenu za interpretáciu získali deväťročná Iveta Kováčová z Báčskeho Petrovca,

textárky a skladateľky Kataríny Petrášovej z Padiny), kým 2. cenu za skladbu Páči sa mi jeden chlapec získal autor Padinčan Ladislav Petrovič a jeho dcéra Iveta Petrovičová, interpretka rovnomennej skladby, si vyspievala 1. cenu odbornej poroty za interpretáciu. Cenu za najlepšiu skladbu podľa ocenenia odbornej poroty a obecenstva získal skladateľ Jaroslav Glózik z Kovačice za skladbu Nech pieseň svetom letí a jej interpretka mladá speváčka Alena Čížiková z Kovačice zí-

z Kovačice (pieseň Dve opice, text M. Kotvášová-Jonášová, hudba A. Hriešiková). Organizátorom festivalu, ktorý mal zo začiatku lokálny ráz a neskoršie prerástol svoje hranice a stal sa oficiálnym podujatím s celomenšinovým významom, je DK 3. októbra, Združenie hudobných

Prvú cenu odbornej poroty za interpretáciu získala Iveta Petrovičová

Detský spevácky zbor má vždy významnú úlohu na tomto festivale

žení: Ján Litavský (bicie nástroje), Ján Petrovič (basgitara), Dominika Hučková (flauta), Karol Bečei (klarinet a saxofón), Martin Strakúšek (gitara) a Ján Petráš (klávesové nástroje), ktorý mal zároveň na starosti aj úpravu piesní. A interpretom bol veľkou oporou aj veľký detský spevácky zbor pod taktovkou učiteľa hudby Pavla Tomáša st. Keď odznelo 10 súťažných pesničiek, členov odbornej poroty Mgr. Pavla 15. 12. 2012

50 /4521/

ktorá zaspievala pieseň svojho otca Samuela Kováča Strašná izba, a Gabriela Nosáľová z Kovačice za interpretáciu piesne Maliar Mravec textára a skladateľa Jaroslava Chalupu, ktorý získal Cenu za text spomínanej skladby. Tretiu cenu za skladbu získal Petrovčan Samuel Medveď za skladbu Tebe, mama. Druhú cenu za interpretáciu získala Alexandra Čížiková z Kovačice (spievala skladbu Je to iba chyba HLAS ĽUDU

skala sympatie obecenstva. Okrem spomenutých účastníkov na festivale Letí pieseň, letí 2012 vystúpili aj: Dušana Babincová z Kovačice (pieseň Ako strýko ďateľ a slávik autora Jaroslava Chalupu), Marek Žolnaj z Kovačice (pieseň Lyžiarka Zuzka, text Mária KotvášováJonášová, hudba Alžbeta Hriešiková), Kristína Kovarčeková z Kovačice (pieseň Povedz mi, ako, text Ján Šofranko, hudba J. Šofranko a Adam Torňoš), Ján Bartoš z Kovačice (pieseň Tebe, mama, skladateľa Samuela Medveďa) a Saňa Maglocká

umelcov Rosička a ZŠ Mladých pokolení. Festival podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvo kultúry, informovania a informačnej spoločnosti, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Kovačica, Miestne spoločenstvo Kovačica a Galéria insitného umenia. Videobeam spravoval tím technikov a kameramanov RTV Obce Kovačica: Želko Brezník, Vladimír Kuchárik, Petar Vukadin, Želimír Barca a Daniel Hajko. Program moderovali Milinka Čížiková a Ján Chrťan. A. Chalupová

35


K U LT Ú R A SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ V PETROVCI

Dve desaťročia speváckeho festivalu –D

ve desaťročia v Petrovci pretrváva Festival slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj, – skonštatovala v sobotu 8. decembra 2012 v mene organizátorov na začiatku podujatia predsedníčka MOMS v Petrovci Katarína Melegová-Melichová. Zraz nádejných spevákov bol na pódiu vo veľkej sieni SVD v Báčskom Petrovci. A potom slovo odovzdala predsedovi Obce Báčsky Petrovec Pavlovi Marčokovi, ktorý festival i otvoril. Pred mikrofónom za sprievodu hudobného orchestra pod taktovkami harmonikárov Jána Andrášika a Zdenka Makovníka sa v prvej časti vystriedalo zo 40 žiakov, prevažne dievčatá, ale bolo medzi nimi i 5 chlapcov. Tí si spolu s obecenstvom, ktoré ich prišlo podporiť, zanôtili známe pesničky na ľudovú nôtu. Na javisku sa hrdili v tradičnom kroji z rôznych období. Znalci si ihneď všimli, že niektoré oplecká alebo aj iné časti odevu sú staršie ako jedno storočie, hoci tí, čo ich mali obleče-

krofónom. Aby sa im ľahšie spievalo, publikum ich posmeľovalo potleskom. Čo do počtu spevákov celkový opak už dlhší rad rokov evidujeme v súťažnej časti festivalu, kde namiesto vyberania tých najlepších, spevákov väčšinou treba zháňať. Predsa aj tohto roku speváčky, ktoré sa do súťaže prihlásili,

Víťazka Jarmila Kolárová si vyspievala dve ceny

né, nepresahovali vek pol druha desaťročia. Nádejní speváci – žiaci základnej školy a niekoľko stredoškoláčok sa v prednese pesničiek s väčším alebo menším úspechom pasovali s trémou pred mi-

„PRED ZRKADLAMI TANCUJEME ZDARNEJŠIE, naše choreografie budú do budúcna ešte kvalitnejšie,“ povedali na nácviku tanečnice a tanečníci skupiny Rozmarín z Folklórneho súboru V šírom poli hruška. Kovačickí ochotníci tancujú „v obraze a odraze“ od konca novembra. Najprv vymysleli tohto leta program pre svojich spoluobčanov. Na vstupnom podujatí Kovačického októbra pod názvom Zrkadlo, zrkadielko, čieže si? a hneď nato i na Kovačickej záhradke si nazbierali necelých 100 000 dinárov. Za najväčšiu sumu peňazí si kúpili zrkadlá a za ostatok menšie reproduktory. Skvalitnilo to poldruhahodinové nácviky, ktoré majú každý pondelok a štvrtok v sieni Domu kultúry. Prednedávnom prebiehal nábor nových členov. K hruškárom pribudlo osem nováčikov. Zverenci a zverenkyne choreografky Ivany Zovko zatiaľ trénujú staré choreografie, od februára začnú s nácvikom novej. Z ďalších akcií plánujú za pomoci Spolku žien staršie kroje vynoviť a prispôsobiť tancu. Medzi veľkonočnou sobotou a nedeľou chystajú netradičný polnočný koncert. Na snímke: Tanečníci Rozmarínu na jednej zo skúšok vedľa nových zrkadiel. J. Špringeľ

36

Obecenstvo zaujal výkon speváka Martina Parkániho

obecenstvo nesklamali a ukázali, že majú na to. Kým hodnotiace komisie vyberali najšikovnejších spevákov a najkrajšie kroje, obecenstvo zabávali odmenení speváci pivnického festivalu Anna Uramová, Adam Vladislav Stupavský, Marína Zahorcová a Rastislav Struhár, všetci z Hložian. Hral im orchester pod vedením Ondreja Maglovského. Mariena Stankovićová-Kriváková v mene komisie vyhodnotila festival a odovzdala ceny spevákom, kým moderátori Nataša Rybárová a Rastislav Labáth vyhlasovali víťazov v jednotlivých kategóriách. Najúspešnejšou speváčkou nižších ročníkov ZŠ bola Iveta Kováčová a zo starších speváčok vynikli Alexandra Brtková a Silvia Grňová. Ceny za najkrajší pôvodný ľudový kroj získali Vladimíra Sabová a S. Grňová. Ceny za autentickosť piesne si vyspievali Andrea Lačoková a Jarmila Kolárová. Cenu obecenstva získal Martin Parkáni. Svojím spevom si postup na nasledujúce Stretnutie v pivnickom poli zabezpečili víťazka J. Kolárová a A. Lačoková. J. Čiep

ZAPÁLILI PRVÚ SVIEČKU NA ADVENTNOM VENCI. Predtým než sa prvá sviečka rozsvietila, vojlovická evanjelická mládež v sobotu 1. decembra usporiadala v poradí tretie mládežnícke bohoslužby. Tentoraz si zavolali aj hostí, a to z jánošíckeho a hajdušického cirkevného zboru, v čele s farárom Slađanom Danielom Srdićom. Prítomných pozdravil domáci zborový pastier Martin Bajza. Spevom moderných nábožných piesní sa predstavili mnohopočetní hosťujúci mládežníci. Do programu sa zapojili aj domáci mládežníci prezentovaním nábožných textov z PowerPointu. Kamarátenie pokračovalo v sieni zborového domu, kde jánošícki mládežníci hudbou spríjemnili večierok. Tancovalo sa a zabávalo, čo je očitým dôkazom dobrej spolupráce a výmeny skúseností medzi mládežníkmi. A. Gajanová

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A MESTSKÝ DOM KULTÚRY VO VRANOVE NAD TOPĽOU

Akým spôsobom si financujete bežnú činnosť a ako tento festival? – Mestský dom štát Srbsko, lebo z kultúry je príspevneho nám prichákovou organizácidza ďalší účastník ou mesta, čo znafestivalu. mená, že sme doMáte krásne tovaní mestom. A upravený Mestský konkrétne tento dom kultúry. festival Nad Topľou, Čo tvorí náWislokiem a Dunaplň vašej činjom bol financonosti? Peter Novák, vedúci provaný z Úradu vlády – V podstagramov Mestského domu Slovenskej repute sme zamekultúry vo Vranove bliky, lebo nám vyraní všestranne na hocijaký druh kultú- šiel projekt týkajúci sa programu ry vo Vranove. To znamená národnostných menšín. A v rámtanec, divadlo, spev. Máme ci tohto projektu bol zrealizovaný tu aj krúžkovú činnosť a aj spomenutý festival s Poľskom a zaoberáme sa hlavne mlá- so Srbskom. Vyhodnoťte festival a jeho dežou. S mladými nacvičujeme tance, divadlo, mu- náplň. – Spokojný som určite, lebo prozikály, spevy. Máme u nás aj celoslovenský festival, kto- gram festivalu nabral taký rozmer, rý už naberá medzinárodný aký som si naplánoval. Mali sme rozmer. Je to festival po- hodne divákov, ktorí si festival populárnej piesne pre spe- chvaľovali, takže aj my organizátori vákov od 15 do 25 rokov pome- máme z tohto zadosťučinenie. Ponovaný Zlatý gaštan. Máme aj chválil by som aj to, že sme mali boveľký medzinárodný festival Gaš- hatú a rôznorodú náplň programu, tanček pre deti vo veku 10 až 14 teda populárnu pieseň, populárny rokov. Ďalej usporadúvame fes- tanec, potom ľudový spev, ľudový tivaly gospelovej hudby, ale aj fol- tanec, teda z každého rožka troška. klórneho umenia, teda tanca a Mienime pokračovať aj ďalej v spevu. Sme teda, ako som po- usporadúvaní tohto festivalu a buvedal, skutočne všestranný dom deme tu vždy tak pre ľudí, ako aj kultúry, v ktorom sa sústreďuje pre kultúru. K. Gažová kultúra celého Vranova.

Budeme tu vždy pre kultúru... V

polovici novembra sa kulpínski ochotníci predstavili na Medzinárodnom festivale umeleckých skupín Nad Topľou, Wislokiem a Dunajom vo Vranove nad Topľou (východné Slovensko).

takýmto repertoárom, teda za účasti troch štátov – Slovenska, Poľska a Srbska, ktoré v názve festivalu symbolizujú názvy tamojších riek, usporiadaný po prvýkrát. Dva ročníky predtým na podujatí pod ná-

Súbor z Kulpína pred vranovským Domom kultúry

Po skončení festivalu sme sa o tomto podujatí a o pôsobení Mestského domu kultúry vo Vranove nad Topľou, kde sa festival konal, porozprávali s vedúcim útvaru programov a kultúry Petrom Novákom. Ako prišlo ku spolupráci so súborom z Kulpína? – Festival pod názvom Nad Topľou, Wislokiem a Dunajom bol s

zvom Nad Topľou a Wislokiem účinkovali dve strany, teda Slovensko a Poľsko. V tomto roku sme oslovili Michala Čiliaka ako vedúceho Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína a dohodli sme sa na účasti ochotníckeho súboru zo Srbska na festivale. V podstate sme potom k názvu prvých dvoch ročníkov festivalu pridali názov rieky, ktorá preteká cez

VO VOJLOVICKOM SPOLKU DETVAN

Nové vedenie A

j napriek chladnému počasiu sa početní členovia Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan zhromaždili v nedeľu 9. decembra vo veľkej sieni na valnom zhromaždení. Predseda spolku Miroslav Oravec pozdravil všetkých prítomných a navrhol pracovné predsedníctvo v zložení Janko Gajan, Jaroslav Marek, Ivan Hríb a zapisovateľka Lýdia Marková. Finančnú správu na obdobie rokov 2008 – 2012 podala pokladníčka Evka Spišiaková. Predsedníčka Dozornej rady Oľa Ivaničová skonštatovala, že všetky aktivity a plány v spolku boli splnené a prebiehali bez problémov. 15. 12. 2012

50 /4521/

Predseda spolku M. Oravec vo svojej správe o činnosti zhodnotil celkovú prácu v období 2008 – 2012 a zvlášť zdôraznil zreali- Pracovné predsedníctvo a nový predseda zované akcie. Vo svojom príhovore sa po- za angažovanie sa v Detvane a noďakoval výšivkárkam, členom ta- vému vedeniu poprial úspešnú nečnej, hudobnej, speváckej a prácu. Janko Gajan oboznámil prídivadelnej sekcie za úspechy, vďaka ktorým spolok Detvan dosiahol tomných so spôsobom volieb a vysokú úroveň. Slová vďaky ad- každému členovi dal zoznam kanresoval aj všetkým členom spolku didátov, kde si mohol vybrať svo-

HLAS ĽUDU

jich 15 favoritov do Správnej rady, 3 členov do Dozornej rady a 1 spolkára na post predsedu spolku. Po voľbách volebná komisia sčítala volebné lístky, zistila, že z 53 volebných lístkov 3 boli neplatné a zverejnili výsledky. Do Dozornej rady si spolkári a hostia zvolili Vladka Kuraja, Gorana Pavlovho a Janka Gajana. Predsedom spolku v novom mandátnom období sa stal Mišo Spišiak a podpredsedami budú Mirko Beracka a Miroslav Oravec. A. Gajanová

37


K U LT Ú R A VYDARENÝ ZÁJAZD NOVOSADSKÝCH ŠAFÁRIKOVCOV

Večer slovenskej kultúry v Čiernej Hore P

o štyroch rokoch novosadskí folkloristi opäť odcestovali do Čiernej Hory. Minule sa predstavili v severovýchodnej časti tejto krajiny, v Mojkovci a okolí, pokým teraz zavítali do hlavného mesta Čiernej Hory, priamo do podgorického Kultúrno-informačného centra Budu Tomovića a do susedného mesta Danilovgrad. Zájazd sa tak v roku 2008, ako aj minulý víkend (v dňoch 7. – 9. decembra) uskutočnil vďaka organizácii Čiernohorsko-slovenské priateľstvo, ktorá s entuziazmom pre tamojšiu malú slovenskú komunitu usporaduje takéto a podobné akcie. Predsedom organizácie je petrovský rodák Michal Spevák, ktorý povedal, že večer slovenskej kultúry v Čiernej Hore a vystúpenie SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu je pre nich národnostným sviatkom. – V samotnej Podgorici žije iba 25 Slovákov, ale všetci do jedného si prišli pozrieť koncert šafárikovcov, ktorý bol zaradený do podujatia Decembrová umelecká scéna. Ďalšiu časť obecenstva – vyše 400 ľudí – tvorili občania Podgorice, ako aj vý-

Najväčší potlesk čiernohorského publika si zaslúžila choreografia Po myjavsky

znamní hostia, predstavitelia štátnych orgánov, veľvyslanectiev, rôznych ustanovizní a organizácií. Koncert zaujal pozornosť aj veľkého počtu médií, lebo sa snažíme propagovať európske hodnoty, multietnické spolunažívanie a toleranciu, ale zároveň aj zachovávať bohatstvo odlišností, – povedal M. Spevák. Môžeme povedať, že seriózna príprava tohto podujatia bola obojstranná. Folklórny súbor Šafárik, spevácke skupiny, orchester a sólisti pripravili bohatý a pestrý program,

ktorý doplnila aj spevácka skupina Chorvátskeho kultúrno-osvetového spolku Stanislava Prepreka z Nového Sadu. Na jednej strane sa choreografiami z regiónov Slo-

ká tradičnej kultúry vojvodinských Slovákov. Sólisti Anna Zorňanová, Ivan Slávik a Katarína Mosnáková, ako aj ľudový orchester Šafárik predviedli niekoľko slovenských vojvodinských piesní a nechýbali ani srbské, vojvodinské, kosovské a chorvátske piesne v podaní speváckych skupín. Ako malé prekvapenie na záver odznela aj známa čiernohorská pieseň Oj, Vrsuto, goro velja, ktorá doslovne vyvolala ovácie publika. Koncert v Podgorici uviedli Michal Spevák, Martin Čaveliš, podpredseda Chorvátskeho združenia, a Ján Slávik, umelecký vedúci SKC P. J. Šafárika, ktorý pri tejto príležitosti Miomirovi Mugošovi, starostovi mesta Podgorica, odovzdal darček. Svojou prítomnosťou podujatie poctila aj Magdaléna Šestáková-Janíková z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, ktorý tento projekt podporil.

Praďme, praďme, pradulienky aj v Čiernej Hore

Spoločná fotografia z Podgorice

venska – z Myjavy, Horehronia, Podpoľania a zo Zemlína poukázalo na širokú paletu krojov, hudby a scénických prvkov slovenského folklóru, pokým na druhej strane sa tancami, ako sú Priadky, Drotári idú, Regrútsky tanec a i. zdôraznili špecifi-

Hostitelia pre šafárikovcov pripravili aj návštevu Vianočných trhov v Podgorici, hosťovanie v štátnej televízii RTCG 1, ako aj zábavu v tradičnej reštaurácii Konoba Bandići, kde bolo možné vidieť, že sa čiernohorsko-slovenské priateľstvo skutočne rozrastá. K. Mosnáková Foto: M. Rybár a archív spolku

V UTOROK 4. DECEMBRA vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove slávnostne udelili peňažné a knižné odmeny najúspešnejším žiakom základných a stredných škôl z územia Staropazovskej obce v uplynulom školskom roku. Na slávnosti sa zúčastnilo 118 žiakov a odmeny dostali žiaci generácie, nositelia vukových diplomov, žiaci, ktorí obsadili prvé tri miesta na republikových súťaženiach, a žiaci, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky na republikových prehliadkach a súbehoch. „Vy ste hrdosťou našej obce,“ povedal okrem iného predseda obce Đorđe Radinović gratulujúc žiakom k dosiahnutým výsledkom. Na slávnosti, ktorá sa síce konala s oneskorením, sa zúčastnili aj predstavitelia lokálnej samosprávy, riaditelia a profesori, rodičia odmenených žiakov. Na tieto účely obec z rozpočtu vyčlenila vyše milión dinárov a túto peknú tradíciu mienia zachovať aj v nasledujúcich rokoch. A. Lš.

38

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A FOLKLORISTI Z KYSÁČA A SLOVENSKÉHO KOMLÓŠA

Staronové cesty a priateľstvá O

tom, že si kysáčski a komlóšski folkloristi ešte v roku 1980 na Detve povedali, že týždňové kamarátenie na Podpolianskych folklórnych slávnostiach pretočia do dlhodobej a nadovšetko úprimnej priateľskej družby, teraz už vie každý folklórom nadchnutý Kysáčan a Komlóšan. Najprv sa stretávali a svoje kultúrno-umelecké programy predvádzali či už v Komlóši alebo v Kysáči skoro každý Pred rozlúčkou v Slovenskom Komlóši ešte úsmev rok. Potom pre diania v na- pre spoločnú fotografiu šom štáte prišlo k viacročnej prestávke, ale jednotlivci medzi sebou udržiavali rých jeden znázorňuje príchod Slovákov a osídlenie Komlóša. Vtedy sa Kysáčania dozvedeli, že kontakty stále. V roku 2010 si Kysáčania povedali, že družbu názov Komlóš v maďarskom jazyku znamená s Komlóšanmi znovu roztočia a spolu oslávia 30- miesto, kde sa pestuje chmeľ. Podobne bolo aj vlani, keď Komlóšania priročné jubileum. Pri stretnutí po toľkých rokoch v dlhom a úprimnom priateľskom objatí vypadla cestovali do Kysáča. Najprv srdečné uvítanie v Sloz očí aj nejedna slza. Spontánny program skú- venskom národnom dome, potom vo vlastných sených folkloristov bolo treba vidieť, lebo to sa príbytkoch. Etnografická ponuka osady potešila ani opísať nedá. Hostitelia predstavili Kysáčanom hostí, zvlášť niektoré staré remeslá a aj návšteva etnografické zbierky komlóšskych Slovákov, slo- Petrovaradínskej pevnosti v Novom Sade. Na venský evanjelický kostol, dva pamätníky, z kto- záver zájazdu veselica za prítomnosti aj ostatných

kysáčskych folklórnych veteránov a priateľov folklóru a pri rozlúčke, samozrejme:„Do videnia o rok.“ A tak sa aj stalo. Kysáčania vycestovali 16. novembra, ale prípravné kontakty boli už v septembri. No vyhodiť si z kopýtka na dedine sa dá len vtedy, keď sa jesenné plody dostanú z poľa. A tak sa po dvoch rokoch znovu ocitli v tom istom mikrobuse na známej ceste. Radostí pri opätovnom stretnutí bolo neúrekom. Pri chutnej spoločnej večeri sa prezerali fotky a nahrávky programov z DVD nosiča, ožívali spomienky. V sobotu nasledovala návšteva komlóšskeho trhu, potvrdenie, že je dolnozemská slovenčina rovnaká s odchýlkami niektorých starodávnych názvov, že aj jedlá Slováci varia rovnaké, ba aj zabíjačky robia rovnakým spôsobom. Romantická obchôdzka Slovenského Komlóša na karucách, debata s niektorými staršími občanmi, návšteva pamätných domov plných starožitností komlóšskych Slovákov... – jednoducho dojmy na zapamätanie. Deň sa skončil spoločnou veselicou a predvádzaním krátkych a neopakovateľných choreografií jednotlivcov, a potom aj všetkých prítomných. V nedeľu fotenie na milú pamiatku pred bránou slovenského oblastného národného domu a dlhé lúčenia hostí a hostiteľov. Kysáčania spomínajú, že im slnko tak svietilo do očí, že sa im z toho vraj aj zaslzili... Ale všetkých hriala nádej na ďalšie stretnutie: napríklad na Zlatej bráne. A milí priatelia – folklórni veteráni by mohli prísť aj s vnúčatami. Ján Slávik

ZDRUŽENIE VÝTVARNÝCH UMELCOV SMÄD V PADINE

Zelená pre troch nových členov Chýrnik K

oncom novembra v budove Miestneho spoločenstva svoje výročné zhromaždenie usporiadalo Združenie výtvarných umelcov Smäd v Padine. Rokovalo sa o niekoľkých dôležitých bodoch, medzi ktorými bolo i schválenie návrhu o prijatí nových členov. A tak sa novými členmi združenia, podľa slov predsedu Mgr. art. Jána Husárika, stali insitné maliarky Anna Kňazovicová z Kovačice a Nataša Kňazo- Padinskí insitní maliari nielenže maľujú, ale aj hrajú: Juraj Ľavroš a Michal Povolný v spoločnosti vicová-Mijailovićová z Detvy členov ZVU Smäd a profesor Dušan Kereš z Padiny. Už o pár dní na slávnostnom za- prácu. Tejto spolupráci čoraz vážnejší sadnutí im udelili členské karty. Pri tejto charakter udávajú členovia ZVU Smäd Papríležitosti si spomenuli aj na insitného vel Povolný-Juhás, Anna Kotvášová a maliara Martina Kňazovica, otca Anny Janko Širka-Šnajco, ktorí sú aj členmi Kňazovicovej, na vzájomnú spoluprácu, DUK. Na záver tohto stretnutia všestranní paktorá bola na vysokej úrovni a mala za cieľ zlepšiť a popularizovať výtvarné umenie. dinskí umelci usporiadali krátky umelecký Na zasadnutí hovorili aj o tohtoročnom program: Juraj Ľavroš zahral na fujare a medzinárodnom Detvianskom umelec- Michal Povolný si majstrovsky zapískal na kom tábore DUK, s ktorým toto združe- píšťale. A. Ch. nie umelcov má čoraz čulejšiu spolu15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

BÁČSKY PETROVEC. V piatok 7. decembra bol zraz členov Združenia petrovských výtvarných umelcov. Dohovárali sa o účasti v organizovaní Vianočných trhov. Toho istého dňa zasadala aj Správna rada tohto združenia, kde okrem uvedenej témy rozhodovali o kúpe podstavcov na kreslenie, výstavných panelov a drobných potrieb z financií získaných z pokrajinského rozpočtu. BÁČSKY PETROVEC. Humanitárny program a koncert speváčky z Hložian Jarmily Bohušovej pod názvom Dobrá víla a dedko Mráz v kráľovstve detských úsmevov sa pre záveje z nedele 9. decembra presunul na sobotu 15. decembra o 17. hodine vo veľkej sieni SVD. BÁČSKY PETROVEC. Hudobný kabinet Základnej školy Jána Čajaka si v sobotu 15. decembra 2012 po prvýkrát naplánoval zorganizovať seminár v podobe dielní pre žiakov základných škôl zameraný na hudobnú kultúru pod názvom Môžem byť tým, čím chcem. J. Č-p KYSÁČ. Na piatok 14. decembra o 18. hodine v Galérii SND v miestnostiach Slovenského národného domu zahlásené je 2. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov. A. F. BOĽOVCE. Detské kultúrne podujatie Deň Lucie v Boľovciach bude v sobotu 15. decembra o 11. hodine vo veľkej sieni Domu kultúry. V prvej časti programu žiaci, ktorí chodia na hodiny slovenského jazyka, predstavia hosťom príležitostné boľovské zvyky, a potom bude tematický maškarný ples. V. Tomanová

39


K U LT Ú R A SLOVO MÁ PREDSEDNÍČKA MOMS ARADÁČ ANNA BAGĽAŠOVÁ

Chýba nám kontinuita v práci stredným podujatím Miestneho odboru Matice slovenskej Aradáč už päť rokov je Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. O tom, čo robia medzi dvomi festivalmi, sme sa rozprávali s predsedníčkou MOMS Annou Bagľašovou. – Sú to predovšetkým rôzne prezentačné aktivity. Tak napríklad boli sme v Novom Sade na prezentácii knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, a potom sme medzi prvými zorganizovali promóciu tejto knihy v našom prostredí. Hrdí sme aj na to, že náš MOMS prispel do prípravy knihy tým, že poskytol údaje a fotografie o Aradáči. Boli sme aj na výročnom matičnom zhromaždení a promócii knihy Adama Jonáša v Bielom Blate, uhostili sme Art centrum Chlieb a hry zo Starej Pazovy, ktorý v zreňaninskom divadle predviedol hru Miroslava Benku Dni zo snov Einsteinovcov. V Zreňanine sa hralo preto, lebo naše javisko nezodpovedá predstaveniam toho profilu. V spolupráci so školou sme zorganizovali výstavu Bibiany a počas návštevy turizmológov v Aradáči sme spolu s ostatnými aradáčskymi spolkami a združeniami predstavili turistické potenciály našej osady. Zúčastnili sme sa aj na

Ú

seminári o zbieraní kulže nejestvuje kontinuitúrnych prvkov v Kota v práci. Príčinou je vačici. Na pozvanie Bopredovšetkým zanerisa Húsku zo Slovensprázdnenosť členov Maka, ktorý mieni zorgatice vlastnými povinnizovať Festival dolnonosťami. Predsa ak zemských Slovákov, máme nejaké konkrétpredstavitelia MOMS s ne podujatie, tak sa zozvýpravou Miestneho bierame, dohovoríme spoločenstva boli na sa a za niekoľko dní to zájazde v Lome nad Rizorganizujeme. Dobre mavicou. Konečne naše Anna Bagľašová spolupracujeme so futbalové mužstvo pod Spolkom žien Ruža a vedením futbalového nadšenca Vla- základnou školou. Do organizácie dimíra Gála obhájilo titul majstra festivalu V aradáčskom šírom poli sa na matičnom turnaji v Laliti... – na- však ochotne zapájajú všetky zdrupočituje aktivity aradáčskeho MOMS ženia a ich členovia, bez ohľadu na naša spolubesedníčka a pokračuje: to, či sú členmi Matice alebo nie. A. Bagľašová nás ďalej informuje, – Vcelku je to dosť aktivít, ale ja nie som celkom spokojná. Myslím si, že aradáčsky SKOS Mladosť nepreEtno dom O priestor na schádzanie a činnosť spolkárov a členov ďalších združení občanov v Aradáči nie je núdza, a tak s priestorom nemajú problém ani tunajší matičiari. Anna Bagľašová nám však prezradila, že túžbou aradáčskych matičiarov, ale aj Spolku žien je mať vlastný etno dom, aký už majú v mnohých slovenských osadách. Tu by verejnosti predstavili bohatú zbierku ľudových krojov a starožitností, ktorých je v Aradáči mnoho. Okrem toho by týmto stánkom prispeli turistickej ponuke Aradáča, čo by zasa otvorilo nové možnosti na aktivity v prezentácii slovenskej kultúry a tradície. Žiaľ, na uskutočnenie týchto túžob jednoducho nieto peňazí.

NOVÝ SAD

Spoločný večierok MOMS a cirkevného zboru iestny odbor Matice slovenskej Nový Sad s evanjelickým cirkevným zborom 5. decembra usporiadali pravidelné mesačné podujatie. Náplňou pomerne dobre navštíveného večierka bola cirkevná tematika. O dejinách a súčasnom stave v gréckokatolíckej cirkvi hovoril úctyhodný pán stavrofor Roman Miz, farár rusínskeho cirkevného zboru svätého Petra a Pavla v Novom Sade. Ochotne odpovedal i na otázky velebného pána Vladimíra Obšusta, farára novosadského, a predsedu MOMS Jaroslava Feldyho. Na večierku sa novinkami v matičnej činnosti prihovoril čestný predseda Matice slovenskej v Srbsku Rastislav Surový a veršami profesorka vo výslužbe Elena Surová. Program večierka niekoľkými duchovnými piesňami spestril zmiešaný cirkevno-spolkový spevokol pod taktovkou Anny Crveniovej. Spontánna rozprava o možnostiach ďalšej spolupráce dvoch blízkych zborov a spolkov pokračovala aj po oficiálnom programe v družnom posedení. Treba uviesť, že toto bolo posledné matičné podujatie pred valným zhromaždením a voľbami nového matičného vedenia, ktoré si naplánovali na február roku 2013. V januári však nevystane tradičná spoločná oslava menín novosadských SlováJf kov.

M

40

registrovali v zákonom stanovenej lehote, a tým fakticky nejestvuje. Aby však folklórna činnosť v osade nezanikla, postarali sa matičiari a členky Spolku žien Ruža (niektoré sú aj členky Matice) tým, že pomohli v príprave rekvizít a krojov pre choreografiu Pranie vlny na Tise, s ktorou súbor vystúpil na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... a na festivale v Aradáči. MOMS zabezpečil aj prostriedky na odchod súboru na festival do Hložian. Tým je kontinuita v práci tohto súboru zachovaná, avšak naša spolubesedníčka mieni, že spolok predsa musí jestvovať. Matica predsa nie je spolok a nemá ani kapacity, aby zvládla činnosť spolku. V snahe znovu založiť spolok však narazili na problémy. – Dostali sme sa do situácie, že mnohí, tak mladí, ako aj tí trochu starší ochotníci chcú tancovať, nacvičovať choreografie, spievať, ale nikto nechce na seba prevziať organizačné záležitosti. Dokonca aj napriek tomu, že viacerí mladí ľudia absolvovali folklórne semináre, so súborom nemá kto pracovať. Niektorí z nich sa odsťahovali, iní nemôžu zladiť rodinné, resp. pracovné povinnosti, či povinnosti na fakulte s tými v spolku, tretích to viac nebaví, – príliš sklamane na záver konštatuje predsedníčka aradáčskych matičiarov. V. Hudec

Samoiniciatívne nie je spisovne eď chceme vyjadriť, že sa nejaká práca začala naším pričinením, že sme my vlastne podnietili niečie konanie, dali začiatočný podnet na činnosť, podnikavosť, alebo iniciovali nejakú prácu, namiesto nenáležitého slovka samoiniciatívne rozhodnime sa pre náležité slovné spojenie – z vlastnej iniciatívy. Je to proste alarmujúce, že keď sme v dileme, ako sa vyjadriť, vždy sa rozhodneme pre tú nenáležitú solúciu. Samozrejme, má tu dobrý podiel aj všetkým nám blízka srbčina. Podstatné meno ženského rodu iniciatíva totiž vyjadruje: – začiatočný podnet na činnosť: práve tu ide o už spomenuté spojenie = urobiť z vlastnej iniciatívy, alebo vyjsť s iniciatívou; – podnikavosť, činorodosť: tvorivá, pracovná iniciatíva; – tretí význam sa

K

obyčajne používa v množnom čísle, teda iniciatívy, a siahame po ňom v prípade, keď chceme vyjadriť činnosť skupiny ľudí usilujúcu sa presadiť v spoločnosti isté názory: ekologické, občianske iniciatívy. Vety „Cirkevníci sa pustili do opravy kostola samoiniciatívne.”; „Občania sa samoiniciatívne pustili do čistenia snehom zaviatych ciest.“ budú znieť spisovne takto: „Cirkevníci sa pustili do opravy kostola z vlastnej iniciatívy.”; „Občania sa z vlastnej iniciatívy pustili do čistenia snehom zaviatych ciest.“ Slovo samoiniciatívne je poslovenčené srbské slovo. Vzniklo zo srbského slova samoinicijativno ako následok silného vplyvu srbčiny na náš jazyk. ah

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


k u lt Ú r a Na tému kapitálNej NárodNostNej iNvestície

Prvý rok činnosti Múzea vojvodinských Slovákov P

o takmer úplnom roku od vzniku jednej z najmladších národnostných inštitúcií slovákov žijúcich v srbsku – múzeu vojvodinských slovákov – založenom 16. januára 2012, vybrali sme sa za úradujúcim riaditeľom pavlom Čánim. Našli sme ho na dočasnej adrese múzea v malej kancelárii tzv. starého obecného domu v petrovci. už od jari sa na plné hrdlá hovorilo o kapitálnej investícii, ktorú má realizovať táto ustanovizeň, o sto tisícoch eur z rozpočtov srbska a slovenskej republiky. okrem začiatočných prác na posilnení základov bývalého chmeľového skladu v strede petrovca, kam namierili umiestniť budúce muzeálne zbierky, navonok na tej lokalite nebolo vidieť postupovanie s prácami. Úradujúceho riaditeľa sme najprv poprosili, aby nám ozrejmil založenie a prvé kroky múzea. – Na post úradujúceho riaditeľa novej inštitúcie zastrešujúcej muzeálnu činnosť som bol vymenovaný v posledný decembrový deň minulého roku. ide o inštitúciu, ktorej sú spoluzakladateľmi obec Báčsky petrovec a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. do práce som nastúpil až v apríli. už pred tromi rokmi sme začali uvažovať o tom, či je možné a kto si vezme na seba pohnúť rozprávku oživenia inštitúcie múzea. Základným problémom bolo vzhliadnuť možnosť vyčlenenia muzeálnej činnosti z rámca slovenského vojvodinského divadla, ktoré pred desaťročím pri zakladaní od vtedajšieho domu kultúry do vena dostalo aj muzeálne zbierky. tie majú pôvod v Národnom múzeu v petrovci založenom roku 1949. Činnosť múzea, podobne ako to platí i pri knižniciach, sa riadi podľa osobitných zákonov a predpisov, ktoré platia na území celého štátu. Predpokladáme, že ste najprv tomu museli vyhovieť? – keď ide o objekt, museli sme najprv zistiť majetkový stav. lebo múzeum ako také zo zákona môže pôsobiť iba ak má na to podmienky. je to regulované až 15. 12. 2012

50 /4521/

troma zákonmi dosť presne a prísne. Na úrovni obecnej samosprávy sa docenilo, že múzeum ako také má svoj význam. pred dvoma rokmi sa vtedajší ľudia pri moci presvedčili, že je to i turisticky a vôbec pre petrovec a pre slovákov veľmi významná inštitúcia. a vtedy sa ľady pohli. musela sa doriešiť lokalita a akým spôsobom to bude fungovať, resp. financovať sa. konzultovali sme s právnikmi a do toho sme zapojili aj NrsNm. podľa úkonov, ako to nakladá zákon, založila sa nová inštitúcia, napísali sme štatút a riešili sme sídlo budúceho múzea. vtedajší predseda obce vladimír turan nám ponúkol budovu chmeľového skladu, s ktorým nakladala obec. Na začiatku sme sa horko-ťažko vyhli zákonnej požiadavke o minime 4 zamestnancov, s opodstatnením, že plánujeme vykonať rekon-

Bývalý chmeľový sklad ako budúce sídlo Múzea vojvodinských Slovákov

– predstavitelia lokálnej samosprávy, ktorí poskytli múzeu objekt na použitie, sa zaujali, a tento horúci gaštan v prípade prinavracania majetku bývalým majiteľom preberú na seba, buď ho budú kompenzovať alebo riešia podľa zákonných noriem. Ako je to s prevádzkovaním múzea ako samostatnej inštitúcie? – pri prevádzkovaní základné potreby finančne hradí zakladateľ, teda obec Báčsky petrovec, kým ostatnú náplň, ktorú vykonáva múzeum, vo veľkej miere participuje NrsNm cez pokrajinský rozpočet. Na tento rok je dohodnuté, že obec vyfinancuje priamu činnosť múzea a ostatné činnosti sa financujú prostredníctvom projektov. keďže sme sa registrovali Riaditeľ Pavel Čáni nám dopodrobna po začiatku tohto roku, predstavil plán rekonštrukcie budovy všetky peniaze na muchmeľového skladu zeálnu činnosť sa transfeštrukciu objektu, až potom že vy- rujú cez obecný rozpočet, aj pehovieme štandardom. takže na- niaze zo štátneho rozpočtu na reteraz na plný úväzok som tu ako konštrukciu budúcej budovy múriaditeľ a na zmluvu mám jedné- zea. Práve roztrieštenie veľkej sumy ho zamestnanca, s ktorým vykonávame všetky administratívne, peňazí z dvoch štátnych rozpočtov, jedny sa nachádzajú na obecale aj programové úkony. Keď ide o budovu, na obzore nom účte a tie zo Slovenska na sme mali zákon o reštitúcii a aj účte NRSNM, navonok vzbudzuten sklad mal kedysi svojich ma- je pochybnosti. Ak sa nemýlime, jiteľov. Ako ste riešili túto sku- uvádzala sa suma pol milióna eur na rekonštrukciu budovy býtočnosť? Hlas Ľudu

valého skladu. Ako to plánujete skĺbiť a rekonštruovať budúce sídlo MVS? – prípravné úkony na rekonštrukciu objektu sme ukončili. NrsNm v mene múzea bude investor a začína s výberom vykonávateľa prác. rozpočty sa spoja tým spôsobom, že obec bude priamo hradiť vykonané práce. už teraz máme záruky, že aj v roku 2013 oba štáty prispejú rovnakou sumou ako v tomto roku, k tomu z rozpočtu srbska sa suma zdupľuje. práve obstarávanie prác bude garantom, že konečne štartujeme s rekonštrukciou. projekt rekonštrukcie objektu je veľmi náročný. vypracoval ho Ústav pre ochranu pamätníkov z Nového sadu nielen na existujúci priestor, ale i na vlastné zbierky, aby sme maximálne mohli prezentovať to, čo máme a na čo sme orientovaný. pri vybavovaní rôznych povolení v podstate zatajila štátna administrácia, ktorá spomalila, takmer umŕtvila naše iniciatívy, takže sme sa dostali ku koncu roka a všetky potrebné povolenia na začiatok prác iba teraz máme pokope. s riaditeľom pavlom Čánim sme si podrobnejšie hovorili o úprave budovy, ale aj o programovej náplni činnosti múzea, o galérii, najstaršom dome, presune mniača, súpise muzeálnych zbierok a o iných témach, ktoré čitateľom Hlasu ľudu predostrieme neskoršie. Jaroslav Čiep

41


K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

Biblický večierok so vzácnymi hosťami N a hurbanovskej fare vo štvrtok 6. decembra v rámci biblického večierka, ktorý mal na starosti velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, predstavili aj projekt Odbornej pomoci pri systematizovaní a ochrane archívneho fondu slovenského kultúrneho a duchovného dedičstva v Srbsku, ktorý podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Verejnosti zároveň sprístupnili i nástenný kalendár Obrazy dávno zabudnutých predkov na rok 2013 s umeleckými fotografiami, ktoré vznikli v produkcii Art centra Chlieb a hry v Starej Pazove za spolupráce umeleckých fotografov Miralema Čauševića a

Nový nástenný kalendár s Obrazmi dávno zabudnutých predkov na rok 2013 predstavil Miroslav Benka

Branislava Pokorackého. Autorom námetu a štýlu projektu je režisér, herec, scénický výtvarník Miroslav Benka, ktorý pri vzniku bol inšpirovaný mýtmi, zvykmi a legendami Vojvodiny. Kniha ako písomný dokument svedčí o minulosti, ľuďoch a udalostiach, a čím je star-

šia, tým je hodnotnejšia. A práve také knihy, rukopisy, listy a hodnotné spisy staropazovského farára Vladimíra Hurbana a jeho syna tiež farára a spisovateľa Vladimíra Hurbana Vladimírova sú v ústrednom archíve Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku v Starej Pazove. Okrem archívneho materiálu, v ktorom je systematizovaných vyše 5 000 jednotiek, v Hostia biblického večierka, medzi ktorými boli aj traja odborníci digitálnej forme treba zo Slovenskej národnej knižnice v Martine: (v druhom rade sprava) Emil Rišian, Karin Šišmišová a Gabriela Hamranová spracovať stále pribúdajúci archívny materiál, tiež knihy, časopi- chív SEAVC v Srbsku bude práve v Starej Pasy a fotografie. Touto mravčou prácou sa už zove, je veľmi dôležitý,“ poznamenala Mgr. Kaniekoľko rokov v Starej Pazove húževnate za- rin Šišmišová z Archívu literatúry a umenia oberá Katarína Verešová, cirkevná archivár- SNK v Martine. Spokojná so svojou prvou praka so spolupracovníkmi: Igorom Malkom, Zla- covnou návštevou v Pazove v príhovore tiež tušou Papovou a Máriou Rumanovou. V rám- povedala: „Stretla som tu ľudí, ktorí majú oduci realizácie spomenutého projektu o od- ševnenie pre túto prácu a že to robia dobbornej pomoci pri systematizovaní a ochra- rovoľne, je ďalší plus v prípade týchto done archívneho fondu v Starej Pazove začiat- kumentov.“ Miroslav Benka na biblickom večierku predkom decembra pobudla trojčlenná skupina odborníkov zo Slovenskej národnej knižnice stavil nástenný kalendár Obrazy dávno zav Martine. Ing. Emil Rišian na tomto zaují- budnutých predkov na rok 2013, ktorý sa môže mavom večierku, ktorý bol zároveň aj tla- kúpiť v kancelárii tohto cirkevného zboru. Hočovkou, predstavil digitálny spôsob spra- voril aj o putovnej výstave týchto umeleckých covania hodnotných materiálov, kým o spo- fotografií, ktoré sa v uplynulom období našli lupráci zamestnancov Slovenskej národnej v mnohých zahraničných mestách. Medzi početnými hosťami na večierku bola knižnice s K. Verešovou hovorila Mgr. Gabriela Hamranová z Oddelenia výskumu knižničnej i Katarína Melegová-Melichová, predsedníčkultúry, ktorá ešte pred dvomi rokmi v Sta- ka MSS, ktorá po kratšom príhovore na Mirej Pazove zmapovala tento bohatý archívny kuláša pod vianočný stromček priložila i knižfond. Podľa jej slov po dvoch rokoch ľudia tu né darčeky. A. Lešťanová urobili veľký kus práce. „Fakt, že ústredný ar-

ŽIACI, UČITELIA A VEDENIE Strednej odbornej školy obchodu a služieb z Dolného Kubína, zo Slovenska, v druhej polovici uplynulého týždňa pobudli na prezentačnej výprave v Srbsku a boli v niekoľkých slovenských základných školách. Po návšteve ZŠ v Hložanoch, Báčskom Petrovci a Kulpíne v piatok 7. decembra sa táto výprava zastavila v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. V tamojšej jedálni 40 pazovským ôsmakom prezentovali jednotlivé odbory v ich škole. V čele výpravy bol Mgr. Dušan Štrifler, riaditeľ školy, ktorý povedal, že sa táto škola po prvýkrát predstavuje v našej krajine. Majú tam okolo 900 žiakov a 14 aktívnych odborov. Touto prezentačnou výpravou chceli osloviť aj žiakov zo základných škôl v Srbsku, ktorí ovládajú slovenský jazyk a môžu v súlade so zákonom študovať v ich škole. „Dúfam, že do budúcna budeme môcť spolupracovať aj na úrovni výmeny praxí a ostatných záležitostí cez projekty Európskej únie,“ povedal D. Štrifler. Na fotografii: Po úvodných prejavoch riaditeľov hostiteľskej a hosťujúcej školy Janka Havrana (sprava) a Dušana Štriflera nasledovala zaujímavá prezentácia odborov (pre kaderníkov, kozmetikov, čašníkov, inštalatérov, murárov, stolárov...). A. Lš.

42

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


OZNAMY Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu KARIN KOMERC MD, s. s r. o., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1264 + 500 do km 1265 + 500, od km 1266 + 000 do km 1266 + 600 na k. p. č. 4268/1, k. o. Veternik a od km 1268 + 600 do km 1269 + 000 na k. p. č. 6690, k. o. Futog. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

GRATULÁCIA Na Ekonomickej fakulte v Novom Sade, odbor financie, bankovníctvo a poistenie, získala diplom a titul Dipl. ekonóm − master ekonomických vied ANNA ZLOCHOVÁ z Kovačice. Srdečne jej gratulujú rodičia a brat Ján.

BLAHOŽELANIE Dňa 4. decembra 2012 ANNA ZLOCHOVÁ z Kovačice úspešne ukončila štúdiá na Ekonomickej fakulte v Novom Sade a udelený jej bol titul Dipl. ekonóm – master ekonomických vied. K úspechu jej blahoželá mamička Králiková.

Oznamujte

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

v

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu so Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie

Hlase ľudu

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 5. 12. 2012 schválil rozhodnutie o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia infraštruktúry na NP Elemir fáza - 1 a fáza – 2, k. o. Elemir, ZO Zreňanin, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ulica národného frontu č. 12, z Nového Sadu. Rozhodnutie o súhlase je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 10 Anexu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie a zabezpečí realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 12 Anexu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu so štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 15. decembra 2012 je tomu rok, čo nás navždy opustil

Dňa 14. decembra 2012 uplynuli 3 roky, čo ma navždy opustil manžel

JÁN KIŠ PAVLA ARŇAŠA

6. 11. 1942 – 15. 12. 2011 – 2012 z Petrovca

1954 – 1997 – 2012 z Petrovca

Spomienka na Teba je vždy živá.

PAVEL BENDA 1926 – 2009 – 2012 z Báčskeho Petrovca

V srdciach si Ťa uchovávame a na Teba nikdy nezabudneme.

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva

Syn Ján s rodinou

manželka Anna

Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA so strýkom

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 14. decembra 2012 uplynuli 3 roky, čo nás navždy opustil otec, starý otec a staruší

DUŠANOM GRŇOM 31. 7. 1939 – 4. 12. 2012 z Nového Sadu

S ním sa lúčia

S láskou a úctou si na Teba spomína Staša a Bába s rodinami

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

PAVEL BENDA 1926 – 2009 – 2012 z Báčskeho Petrovca

dcéra Zuzana s rodinou

43


OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 2. decembra 2012 nás po ťažkej chorobe opustila milovaná manželka a matka

KATARÍNOU FARKAŠOVOU rod. Adami 29. 4. 1956 – 2. 12. 2012 z Kovačice Odišla si náhle a predčasne. V trvalej spomienke si Ťa zachová rodina Stvorcová

BOĽAVÁ SPOMIENKA na jediného brata

KATARÍNA FARKAŠOVÁ rod. Adami 29. 4. 1956 – 2. 12. 2012 z Kovačice

KATARÍNOU FARKAŠOVOU 29. 4. 1956 – 2. 12. 2012 z Kovačice Odišla si a s Tebou odišli aj Tvoje nádeje, ktoré mali zmysel pre žitie.

Je jedno tiché slovo, ktoré sa povie ťažko. Vždy vravíme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu žiadne slová iné. Odchádzaš a ani nepočuješ naše posledné zbohom. Manžel Ďuro, syn Damir s priateľkou Natašou a dcéra Nataša Feketeová s manželom Želkom

Susedovci Čechovci

ONDRIŠKA JARMOCKÉHO 1973 – 1992 – 2012 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútená sestra Marka s manželom a deťmi Stefanom a Leou

SPOMIENKA na milého vnuka

ONDRIŠKA JARMOCKÉHO 1973 – 1992 – 2012 z Kovačice

Čas lieči, čas hojí, ale zabudnúť sa nedá. Večne budeš slza v mojich očiach a boľavá rana v mojom srdci. Zarmútená mamička Tomanová SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynulo 12 rokov, čo nás zanechal náš manžel, otec a starký

MARTIN DOMONI zo Starej Pazovy S láskou si na neho spomína manželka Zorka s deťmi a ich rodinami

44

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manželku, matku a starkú

Dňa 7. decembra 2012 tíško usnula a opustila nás naša mama, starká a starušká

MÁRIU DURGALOVÚ rod. Ľaukovú 7. 7. 1944 – 13. 12. 2011 – 2012 z Padiny

ANNA FABÓKOVÁ rod. Cesnaková 1923 – 2012 zo Silbaša

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najmilší: manžel Pavel a dcéry Mária a Anna s rodinami Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy budú zachovávať a s úctou si na Teba spomínať: dcéra Anna s manželom Fedorom, vnuk Janko s manželkou Vlastou a pravnuk Janko, vnučka Nataška s manželom Ondrom a pravnučky Andrejka a Michaelka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou matkou a starkou

Dňa 7. decembra 2012 tíško usnula a opustila nás naša mama, starká a starušká

ZUZANOU KYSEĽOVOU rod. Valovou 29. 4. 1918 – 1. 12. 2012 z Kysáča narodená v Hložanoch „V každej dobe jest má sila a v mrákote svetlo mé. Ježiš je má útecha sám, v Ježiši som žila i umieram.“ Syn Ján, nevesta Mária a vnukovia Ján a Pavel s rodinami

ANNA FABÓKOVÁ rod. Cesnaková 1923 – 2012 zo Silbaša

Aj naďalej bude žiť medzi nami v tých najkrajších spomienkach. Dcéra Zuzana, zať Ivan, vnučka Vesna s manželom Sašom, vnučka Alexandra s manželom Miroslavom a pravnúčatá Marína a Matej

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA na rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

Dňa 2. decembra 2012 nás nečakane opustila sestra a tetka

KATARÍNU KOBÁROVÚ

ĽUDEVÍTA KOBÁRA

rod. Kubincovú 1915 – 2002 – 2012

KATARÍNA FARKAŠOVÁ rod. Adami 29. 4. 1956 – 2. 12. 2012 z Kovačice

1913 – 1990 – 2012

z Pivnice S úctou a láskou si na Vás spomínajú a na Vašu dobrotu, starostlivosť a pomoc nikdy nezabudnú Vaši najmilší

Odišla si tíško, už niet Ťa viac medzi nami, ale v našich srdciach zostaneš navždy. Sestra Zuza Sládečeková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na milého syna

ONDRIŠKA JARMOCKÉHO 1973 – 1992 – 2012 z Kovačice

Uplynulo 20 ťažkých a boľavých rokov, čo sme utratili nášho milého a nenahraditeľného syna v najkrajšom kvete mladosti, bez jedného slova rozlúčky. Už 20 rokov nepočuť Tvoje kroky, Tvoj milý smiech a hlas, ktorý ešte stále odznieva v našich srdciach a spomienkach. Bolo to iba sklamanie, že čas rany vylieči.

DROBNÝ OZNAM

BOĽAVÁ SPOMIENKA na dobrého manžela, otca a apíka

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82.

DR. JANKA ČÁSARA 18. 12. 1943 – 18. 6. 2012 z Pivnice Hoc umriem, nezarastie stopa, ozvem sa v spomienkach. Pri príležitosti nedožitých 69. narodenín so zármutkom a láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 12. decembra 2012 uplynuli tri roky, čo nás opustil náš drahý a milovaný

Navždy zarmútení rodičia

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 17. decembra uplynie smutný polrok odvtedy, čo nás zanechal manžel, syn, otec a starý otec, a uplynie 20 rokov, čo nás opustil syn a brat

NEDELJKO KUZMANOVIĆ 23. 5. 1948 – 12. 12. 2009 – 2012 z Jazku rodom z Petrovca

JURAJ ŠEPRÁK

JÁN ŠEPRÁK z Hložian

Márne Vás naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je naučiť sa bez Vás žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Vás láska a dobrota, budete nám chýbať do konca života. Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú manželka, mama, dcéra a vnúčatá

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

Nedo, už uplynuli tri roky žiaľu a bôľu. Čas plynie, ale útechu neprináša. Zabudnúť na Teba nemôžeme – láska k Tebe je večná. Ako nám je bez Teba, to vieme len my, ktorým veľmi chýbaš. V našich srdciach žiješ stále. S hrdosťou a úctou budeme pamätať na Teba a stále Ťa v dobrom spomínať. Tvoji najmilší: Tvoja Milojka, dcéry, sestra s rodinou a Tvoji priatelia

45


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 14. decembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Traja v spore. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad zaujímavých príspevkov. NEDEĽA 16. decembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Repríza dokumentárneho filmu Čaro sálašov • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU • O 21.00 DOTYKY – decembrový rodinný magazín bude venovaný najúspešnejším Režisérka a moderátorka osobnostiam v tomto roku. Dotykov: Milina Mošová Redaktor Ján Čeman. a Anna Stanivuková UTOROK 18. decembra: • O 10.10 PALETA: Vo vysielaní budú odvysielané najzaujímavejšie príspevky alebo časti vysielania z minulého týždňa. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 16. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Humanita na dlani Dedko rieši záhady Chystanie novoročných dekorácií Utorok 18. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Jazyk a písmo v médiách Hravé úlohy maAnna Barcová, šéfredaktorka TV OK lých hercov Čo nového v naSlovenský film: Chodník cez Dušom spoločenskom živote? naj Čo nového v našom chotári? Piatok 21. decembra 16.00 – Výber z programu TV Petrovec 18.00 Klenotnica

46

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 17. decembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 18. decembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – zostrih zo 14. Festivalu slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2012; Streda 19. decembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory z rôznych krajov; Štvrtok 20. decembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –zaznejú piesne z doterajších ročníkov Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín; Piatok 21. decembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 15. decembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – lyrické skladby; NEDEĽA 16. decembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – koncert skupiny Beltango. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – skladby W. A. Mozarta. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – dolnozemská produkcia populárnej hudby. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 18. decembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – koncerty v Novom Sade; STREDA 19. decembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 14. do 20. decembra

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 50

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je pomenovanie obdobia štyroch týždňov pred Vianocami. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 14. decembra – O rozsudku roz- Pavel Turan, úspešný stolný tenista, v rozhovore s Mariánom Večerom, novinárom hodne vrah Sobota 15. de18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih cembra – Sladké lži Molí Pondelok 17. decembra 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Anakonda týždňa Utorok 18. decembra 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s – Domáce väzenie vami – výber z koncertu SpievajStreda 19. decembra že si, spievaj – Henkok 22.00 Film: Tam, kde bijú srdcia Štvrtok 20. decembra 24.00 Záver vysielania – Láska je len slovo 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: HuCitáty, Reklamy, Zvon dobný mix 23.00 Záver vysielania V piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Kovačica a TV PanNedeľa 16. decembra 18.00 Hudobné blahoželania čevo

sánkovačka trovenie

reper

prinášalo jeden vpíšte ž. meno hrací rodič ČRB obeť list

jedlička podpera chromých vpíšte VÓ

plošná jednotka jeden mesiac

nižšia tarifa zámeno (mn. č.)

pomerná časť, podiel stará srb. jednotka hmotnosti

nula vpíšte ILH

4. a 1. samohláska

asociálny človek

ž. meno

miesto táborenia

volt

tajnička

zbierka máp (mn. č.)

ampér skos!

paládium

náhle

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 19. decembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú príspevky z 3. v poradí mládežníckych služieb, po ktorých sa účastníci zabávali, a z valného zhromaždenia v SKOS Detvan. Repríza v nedeľu 23. decembra Kamarátenie o 7.30 h. Ivany a Ane 15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU

Knin patrí ockovi

Ivan Bekjarev

liter starý peruánsky národ tantal

starogrécky boh vetra as Hl du ľu

tesla

romb

oná

osob. zám.

tona

Bor

alt

nepotrebná príťaž

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 49 – VODOROVNE: spaľovať, PA, uhol, orodoval, lono, asi, uhovel, N, O, míting, brat, lov, čas, Fani, alt, us, S, N, ihla, t, úkol, ak, starať sa TAJNIČKA: ĽUDOVÍT FULLA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 47 z čísla 47 Hlasu ľudu z 24. novembra 2012 bolo: JESENNÉ LISTY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA ŠIRKOVÁ, Ul. 2. októbra č. 26, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

47


ŠPORT VO FK JÁNOŠÍK SA NEZAŤAŽUJÚ VÝSLEDKAMI NA TRÁVNIKU

Najdôležitejšie je, že klub obstál utbalisti Jánošíneregistrovaných ší rang si vyžaduje omnoho viac ka počas jesenhráčov. Aj napriek peňazí, ktoré my v tejto chvíli nej časti majstrotomu táto liga je nemôžeme zabezpečiť. K tomu vstiev v medziopodľa mojej mienky potrebné je omnoho kvalitnejšie becnej lige Alibuprimeraná našim mužstvo, takže by sme museli nár – Plandište vychvíľkovým mož- doviesť aj cezpoľných hráčov, a to hrali 5 zápasov, dva nostiam. Netreba za- je tiež späté s výdavkami. Takto remizovali a 4 prebudnúť, že ešte pred aspoň umožníme všetkým chlaphrali. Útočníci na dvomi rokmi klub com z našej osady, ktorí chcú jedenástich zápaobstál výlučne vďa- hrať futbal, aby sa vyskúšali. Kostsoch dali 26 gólov a ka nášmu entuziaz- ru mužstva tvoria mladí chlapci z obrana kapitulomu a tomu, že sme z Jánošíka, a máme aj niekoľkých vala 18-krát. Klub si Pavel Staňo-Bendžo: Náš vlastného vrecka pla- hráčov zo susedných Jermenona vlastné konto najlepší výsledok je ten, tili odchody na zá- viec a Lokve. že sme zachránili klub zapísal 17 bodov, pasy za chotárom. Podľa slov tohto futbalového od zániku čo mu stačilo na umiestnenie v strede tabuľky, čiže na šiestom mieste. Predseda Pavel Staňo-Bendžo je však úplne spokojný. – Vcelku je to celkom dobre, – hovorí. – Viac sme ani neočakávali a spokojní sme s tým, že sme zachovali kontinuitu hrania futbalu v našej osade. Nedovolili sme, aby klub zanikol, lebo by ho nikto nikdy viac znovu neobnovil. Okrem nás na našom ihrisku uplynulej jesene hralo aj mužstvo z Lokve, takže každú nedeľu bol nejaký zápas, ktorý si prišlo pozrieť zo sto milovníkov futbalu, s čím sme nanajvýš spokojní. V klube o postupe do vyššej ligy nerozmýšľajú, aj napriek V Jánošíku nikdy nebola núdza o fanúšikov tomu, že podmienky súťaže v tejto lige sú príliš zlé. Tohto roku je to trochu lepšie, prívrženca v klube sa dávno pre– Je pravda, že v tejto lige sú lebo sme z obecného rozpočtu stali zaťažovať presviedčaním ihriská hrboľaté, že napríklad vo začali pravidelne dostávať pro- hráčov, aby pravidelne trénovali. Veľkom Gaji nemajú prezliekarne, striedky na zaokrytie najnevyh– Uvedomili sme si, že hráčov a že jednotlivé kluby občas pašujú nutnejších nákladov súťaže. Vyš- táto liga vonkoncom nemotivu-

F

je, aby sústavne trénovali, takže sme na tom ani netrvali a prestali sme sa zaťažovať aj výsledkami. Pravdaže, hráme preto, aby sme vyhrali, ale nerobíme veľký problém z prehratých zápasov. Najviac sme spokojní s tým, že vôbec môžeme hrať, a že klub obstál. Dokonca tejto jesene sme nemali ani trénera. Jednotliví hráči však prichádzali na ihrisko a z vlastnej iniciatívy trénovali, čo je v každom prípade chvályhodné, ale ako celok sme sa horko-ťažko stretli na jednotlivých zápasoch. Mužstvo som zostavoval a na zápasoch som viedol ja, ale predsa už počas zimnej prestávky znovu budeme mať trénera. Bude to náš bývalý brankár Goran Bokan, ktorý vyjadril žiadosť zapojiť sa do práce klubu a my sme ho ochotne prijali. Posily sú vždy vítané. Tabuľka Medziobecnej futbalovej ligy Alibunár – Plandište

vlh

PRED TROMI DESAŤROČIAMI KOVAČICKÉ KOLKÁRKY získali zlatú medailu na juniorských majstrovstvách Juhoslávie. Najcennejšie kovy si vybojovali slávistky Z. Labátová, M. Košútová, A. Válovcová a Z. Košútová. V konkurencii jednotlivcov Mária Košútová získala v tom roku striebornú juniorskú medailu na majstrovstvách Juhoslávie a Zuzana Košútová bola šiesta na seniorskom šampionáte. Na juniorských majstrovstvách Vojvodiny bola ale Z. Košútová prvá a tretia medzi seniorkami. Na pokrajinskom šampionáte bola Anna Válovcová na tretej priečke. Kolkárka Z. Košútová sa iba rok neskoršie prebojovala do juniorskej reprezentácie Juhoslávie, v ktorej hrali aj: Gordana Vučkovićová (Mlaka Rijeka), Vesna Žuneková (Varteks Varaždin), Branka Petakovová (Celje Celje), Ljiljana Zorceová (Varteks Varaždin), Juliana Martineková (Vojvodina Nový Sad) a Ivanka Čulićová (Poštar Split). Na základe starších záznamov autora tohto textu je zrejmé, že si zo Slávie juniorský a seniorský dres reprezentácie Vojvodiny a Juhoslávie obliekali Z. Košútová, A. Válovcová, V. Tomovská, Z. Tomečeková a Z. Labátová. Ženský kolkársky klub založili v roku 1977, prvé pozoruhodné výsledky dosiahli už o rok neskoršie a najväčšie úspechy ženský klub a kolkárky zaznamenali v rokoch 1980 až 1983. Hoci ŽKK Slávia už nejestvuje, záujem dievčin a žien o kolky neprestal. Veľký počet kolkárok súťaží na Rekreačných športových hrách na začiatku každého roku. Nebude tomu inak ani o zopár týždňov. Na fotke je záber z kolkárne v Kovačici. Ján Špringeľ

48

15. 12. 2012

50 /4521/

HLAS ĽUDU


ŠPORT STAROPAZOVSKÍ ŠPORTOVCI SÚŤAŽIA LEN POD STRECHOU

Volejbal a basketbal stredobodom pozornosti j v Starej Pazove všetky športové aktivity na otvorených terénoch utíchli. Futbalové trávniky sú zaviate snehom, na štadióne Jed-

A

mesta naplno trénujú volejbalisti a volejbalistky Jednoty, členovia Prvej, respektíve Republikovej superligy Srbska. Občas využívajú aj veľkú

do najvyššej súťaže, ak nie práve z čelnej pozície, tak aspoň z barážových stretnutí. Volejbalistky Jednoty si tiež počínali dobre, pod vedením skúseného trénera Ljubomira Galogažu, potom však náhle„pribrzdili“ a v poradí prehier jesennú sezónu skončili na 6. mieste. Uplynulú nedeľu podľahli skúsenému celku Kolubary v Lazarevci (1 : 3), výkonom však nesklamali, chýbalo im len trochu

súťažia v zónovej lige Belehradu. Medzi nimi je viacej talentovaných hráčok, takže ženský volejbal v Starej Pazove má zaručenú budúcnosť. Ani chlapci nezaostávajú, usilovane trénujú pod dozorom trénera prvého celku Željka Vukelića. V aréne Park je tiež rušno. Tu hrávajú basketbalisti, toho času účastníci Srbskej basketbalovej ligy, zatiaľ bez výraznejších nárokov na postup, keďže na to nemajú ani fi-

Ženské družstvo Volejbalového klubu Jednota zo Starej Pazovy

noty vidno iba stopy po túlavých psoch. Členovia klubu súťažiaceho vo Vojvodinskej futbalovej lige po (ne)úspešnej sezóne odišli na oddych, ktorý potrvá do polovice januára 2013. Jednota prezimuje na predposlednom mieste a v pokračovaní majstrovstiev bude bojovať o záchranu. Futbalisti a funkcionári Jednoty teda nebudú mať pokojný zimný sen, čaká ich celý rad starostí, keďže doterajšie zloženie mužstva neposkytuje nádej na záchranu. Posily sú nevyhnutné, v tejto chvíli však nevedno, či sa o tomto vážne uvažuje. Prestupové obdobie sa začne v polovici januára. Je síce dosť času na prípravu plánov, ibaže to nezávisí len od dobrej vôle, ale podstatne viac od financií, ktoré stále nie sú postačujúce. Okyptené vedenie Jednoty malo a bude mať veľa starostí. Vyrovná sa s nimi veľmi ťažko, najmä ak aj na tomto pláne neprídu posily. Preto sa mnohí zamýšľajú nad potrebou uskutočnenia schôdze zhromaždenia klubu v širšom zložení, na ktorom by sa do správy dostali noví ľudia, samozrejme, povedľa terajších jej členoch, ktorí na vlastných pleciach niesli veľkú ťarchu. Keďže ich bolo málo, mnoho záležitostí zostalo neuskutočnené. O futbalových dianiach sa v týždňoch pred nami bude akiste hodne hovoriť. Teraz sú aktuálne udalosti pod prístrešiami dvoch športových areálov. V športovej hale v strede 15. 12. 2012

50 /4521/

halu v Športovom stredisku Národného domu futbalu. MUŽI SI NÁROKUJÚ NA NÁVRAT DO SUPERLIGY Volejbalisti Jednoty sa po dvojročnej účasti rozlúčili, po troche aj nešťastne, so superligovou súťažou. Po deviatich kolách Prvej ligy Srbska kotvia na 2. mieste a majú iba o dva body menej od vedúceho mužstva Juniora z Nového Pazaru. Hoci pribudlo zopár nových mladých hráčov, azda najväčšou posilou VK Jednota je nový tréner Jovo Caković. Pod jeho vedením sa Jednota dopracovala ku kvalitnej hre a rozčarovala iba v Kleku, v zápase s tamojším celkom, tiež bývalým členom Super ligy Srbska. Posledné víťazstvo v Rume (3 : 0) potvrdilo, že Jednota pevne stúpa cestou návratu

Jednota Stará Pazova – mužské družstvo

viac šťastia k zisku cenného bodu. Majstrovstvá Superligy žien pokračujú už dnes, v sobotu; do konca decembra ženy zohrajú dve jarné kolá: v najbližšom si staropazovské dievčatá zmerajú sily s družstvom Varadin z Petrovaradínu, ktoré v prvom zápase, ako hostky, zdolali hladko v pomere 3 : 0. Vedenie VK Jednota venúva veľkú pozornosť mladým. Vo večerných hodinách je športová hala plná chlapcov a dievčat, presnejšie detí, s ktorými pracuje až päť trénerov. Najlepšie výsledky zatiaľ dosahujú dievčatá, ktoré s veľkým úspechom

nančné predpoklady. Basketbalistky sa vrátili do Prvej ligy Srbska a po vrtošivých výkonoch v prvej časti majstrovstiev sa ocitli blízko stredu tabuľky; ich prioritou je obstáť v terajšej súťaži. Pred týždňom Staropazovčanky prehrali v Belehrade s domácou Crvenou zvezdou, vedúcim celkom v tabuľke, výsledkom 53 : 78. Vedenie basketbalového klubu taktiež venúva patričnú pozornosť mladým pokoleniam. Aj preto staropazovský basketbal už celé roky stojí na pevných nohách. M. Bzovský

V HLOŽANOCH SA HRAL DOBRÝ FUTBAL; v jesennej časti majstrovstiev FK Budúcnosť zakotvila v čele tabuľky I. triedy MOL Báčska Palanka. Onedlho sa o úspechu a ďalších plánoch klubu zmienime podrobnejšie. Tu len skonštatujeme, že dobrý futbal prilákal na štadión pri skleníku nielen početné, ale aj pekné obecenstvo. Pekné a dobré, ani nie tak zriedkavo, fungujú na zásade spojených nádob, či nie? J. B-š

HLAS ĽUDU

49


ŠPORT ROZHOVOR S TRÉNEROM STK SELENČA DUŠANOM VALENTOM

Talenty potrebujú podporu tolný tenis patrí k športovým Ján Nosál. Hneď sme obsadili 2. na tréningy dochádza riadne asi odvetviam, ktoré v niekdajšej miesto v Lige severná Báčka. Za tretina. Medzi inými aj Marián socialistickej Juhoslávii mali po- tri roky dosiahli výborné výsled- Vrabčeniak, osemročný chlapec, riadny cveng. Stolní tenisti dosa- ky. Len Burčiar v tom období zí- výnimočný talent. Za ním nie veľhovali vynikajúce výsledky na skal zo 20 medailí, z toho asi tre- mi zaostáva 10-ročný Miroslav najväčších svetinu zlatých a asi Molnár, tiež mimoriadne usilovný; tových poduja7 pohárov. Pred obaja by mohli dosiahnuť veľa, tiach, ale (a možodchodom na všetko však závisí od ich vôle a buno práve preto) Slovensko, kde dúcej orientácie. Cesta k úspeaj na nižšej úrovaj teraz pôsobí, chom pri zelených stoloch prini bolo členité a patril k ôsmim pomína tú gladiátorskú; na nej kvalitné zázenajlepším stol- treba vyliať hektolitre potu prv mie. V spoločným tenistom než prídu úspechy. Šport je vôbec nosti, ktorá sa vo Vojvodine. v poslednom období tvrdá drina. uberá cestou Nebol žiaden Obávam sa, že v situácii, v akej sa tvrdého kapitahráč v jeho ve- nachádza Srbsko, malé športy lizmu, (aj) šport kovej skupine, nemajú ružovú perspektívu. sa ocitol na konktorého nezdoci chvosta radu lal aspoň raz. ŤAŽKÉ ČASY čakajúcich na fiTreba mať na PRE MALÉ ŠPORTY nančnú injekciu. zreteli, že me– V čom pramení takýto váš Obzvlášť zle sú dzi prvými pesimizmus? na tom tzv. malé dvadsiatimi – Som pesimista, lebo vycháDušan Valent, športy, ku kto- stolnotenisový nezmar hráčmi v Srbsku dzam zo skúseností. Jednak nie sú rým sa radí aj 18 bolo z Voj- financie, ale nie je ani záujem stolný tenis. Pod tlakom hmotného sucha veľa klubov zaniklo. Niekdajší STK Partizán Selenča pôsobil od roku 1970 až po nešťastné deväťdesiate, keď „vypustil dušu“. Pred štyrmi rokmi sa vrátil do života, teraz už ako STK Selenča. Hovoríme s jeho „vzkriesiteľom“ a niekdajším i terajším trénerom Dušanom Valentom (1943). – Ako došlo k obnoveniu činnosti stolnotenisového klubu v Selenči? – Šiel som si obnoviť vodičský preukaz a lekár mi skonštatoval nadbytok cukru v krvi. Mesiac – dva predtým Zlatko Kesler, ktorému som bol svojho času prvým trénerom, mi Selenčskí stolní tenisti z rôznych súťaží priniesli daroval stôl. Keď som le- za krátky čas dlhú šnúru úspechov károvi povedal, že zelený stôl stojí v mojej pivnici, poslal ma vodiny. štátu. Odsúdení sme na sponzodomov so slovami: Máš terapiu v – Ako sa darí v súčasnosti? rov a veľmi dobre vieme, že prpivnici, inú ti nepredpíšem. Tak sa – Každý rok prakticky začíname voradým cieľom potenciálneho to začalo; najprv sme iba „preha- od začiatku, t. j. s novým muž- sponzora, majiteľa akéhokoľvek dzovali loptičku“ s vnúčatami, stvom. Odchodom mladých podniku je – profit. Jeho vlastný títo potom priviedli aj kamarátov. chlapcov do stredných škôl zani- profit; nebude vkladať tam, kde Po polroku sme už na to šli váž- ká kontakt s nimi, lebo strácajú zá- nevidí profit. nejšie. Boli to skvelí chlapci: Ku- ujem o stolný tenis. Toho času – Ako teda vôbec váš klub tenič, Alexy, Aleksandar Burčiar a máme 30 registrovaných hráčov, môže fungovať?

S

50

– Klub funguje tak, že sa prevažne (na takých 80 %) financuje z rozpočtu Obce Báč a Miestne spoločenstvo je tiež vždy ochotné v rámci možností pomôcť finančne. Nie je to vždy ani tak málo: pred niekoľkými rokmi MS nám kúpilo tzv. stolnotenisového robota, ten stroj stál viac než 500 eur. Ibaže aj Miestne spoločenstvo má čoraz menej peňazí, takže... Chcem však dodať, že si mimoriadne vážime aj prístup vedenia základnej školy, ktoré nám umožňuje kedykoľvek trénovať v školskej telocvični, a to bez úhrady. – Aký je vlastne ročný rozpočet klubu? – Za rok otočíme takých 150 000 – 160 000 dinárov. Účasť, čiže číra kotizácia za jedného hráča je 1 000 dinárov. Hrávame, súťažíme aj ako mužstvo, ale skutočnú skúšku kvalitu a možnosť pokroku poskytujú turnaje. Na turnaji jednotlivcov sa stretá aj 50 hráčov, každý hrá inak, tam sa dá najviac naučiť, najviac si možno vyskúšať naučené a zorientovať sa na situácie, v akých hráči predtým neboli. Stolnotenisový turnaj je fakticky seminár. Hráči sa na turnajoch navzájom skamarátia, vymenia si skúsenosti. Keď sme povedzme odišli na turnaje do Senty, do Nového Sadu či kdekoľvek inde, prví desiati, najlepší, zaraz boli spolu; poobzerám sa po sále a – Burčiara už niet. Našiel som ho, pravdaže, v spoločnosti najlepších. Medzi nimi neexistuje nevraživosť; naopak: spoločne sa „zohrievali“ a radili, ako je najlepšie hrať s najbližším súperom, aby ho zdolali, bez ohľadu na to, že tým pádom si „zabezpečovali“ práveže ťažšieho protivníka v nasledujúcich kolách. – Ako často trénujete? – Trénujeme štyrikrát-päťkrát v týždni, každý večer, okrem stredy a soboty. – Dievčatá sa nečinia? – Žiaľ, Selenča nikdy nemala dievčenský športový kolektív a obávam sa, že ho ani nebude mať. Také je ovzdušie, tak ľudia uvažujú...

15. 12. 2012

Juraj Bartoš Snímky: Fedor Burčiar 50 /4521/

HLAS ĽUDU


S láskou a zanietením udržujú stolný tenis v Selenči: Dušan Valent (zľava, tréner), Jaroslav Beredi, Aleksandar Stipančević, Ján Nosál, Alexander Burčiar, Andrej Gašparovský, Daniel Kutenič, Fedor Burčiar a Michal Vrabčeniak

Za vzor dospievajúcim: Zlatko Kesler (zľava) a Dušan Valent

Talenty sa začínajú brúsiť na školských súťažiach; záber z turnaja v ZŠ Jána Kollára Napätie pred súťažou na SNS 2009: Čo prinesie žreb?

STOLNÝ TENIS V SELENČI

S veľkou láskou k malému športu akzvané malé športy – nie je žiadne tajomstvo – príliš často zdieľajú osud trinásteho prasiatka. Malým trinástym prasiatkam chýba mlieko, malým športom – peniaze. Najčastejšie sa udržujú v živote iba prihrievaním na vrelom vzťahu hŕstky nadšencov, ochotných obetovať nielen vlastný voľný čas, ale aj ten-ktorý groš. Sotva dnes, kohokoľvek šport zaujíma čo len okrajovo, nevie, kto je napríklad Zlatko Kesler. Jeho meno je synonymum pre človeka, ktorý je športu oddaný od hlavy po päty. Dosiahol úspechy, ktoré dávno sústavne rezonujú nielen

T

Vysoký je stôl? No a čo – rastieme ako z vody: Ivan Farago (zľava) a Stevan Farago.

u nás, ale aj vo svete. Aj naprieky tomu, že človek je telesne postihnutý. V jeho rodisku je však ešte jeden muž – nezmar, ktorý upísal dušu stolnému tenisu. Rozhovor s ním si môžete prečítať na strane 51 tohto čísla Hlasu ľudu. S cieľom podporiť úsilie ostrieľaného stolnotenisového harcovníka Dušana Valenta, trénera a športového pedagóga, ako i terajšiu a budúce generácie majstrov celuloidovej loptičky v Selenči, túto stranu venúvame práve im. J. B-š

Čakanie na pozvanie k zelenému stolu je ako sedenie na tŕňoch

Čaro štvorhry vychutnáva selenčský stolnotenisový pár (na snímke v úzadí): Ján Kočonda (zelené tričko) a Alexander Burčiar


Hlas 50 2012  
Advertisement