Hlas37 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 37 /4508/

20 rokov Ústavy Slovenskej republiky

15. 9. 2012

Vojvodina fest na novosadskom kúpalisku Štrand

Odznel 12. Festival pouličných muzikantov

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Veľká recepcia k dvadsiatemu výročiu schválenia Ústavy Slovenskej republiky prebiehala 6. septembra v priestoroch Veľvyslanectva SR v Belehrade. O. Filip

V nedeľu 9. septembra v Silbaši miestny Oltárny krúžok žien Márie a Marty za prítomnosti vzácnych hostí oslávil polstoročné jubileum svojho založenia. J. Ferková Snímka: D. Dragoljević

V nedeľu 9. septembra v rámci osláv Dňa Padiny boli rôzne podujatia: stretnutia vedeckých pracovníkov, ako aj milovníkov výtvarného umenia, ručných prác, domácich koláčov, hudby a tanca. Na snímke predseda Rady MS Ladislav Petrovič (v strede) s účastníkmi výtvarného táboru detí. A. Chalupová

Jubilejnú päťdesiatu samostatnú výstavu olejomalieb Jána Bačúra v Galérii insitného umenia v Kovačici 5. septembra slávnostne otvorila Alexandra Lašandová, tretia tajomníčka Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. J. Špringeľ

Mechanizovaný zber jabĺk odrody Modi na plantáži kompánie Delta agrar v Čelareve premiérne odštartovali v stredu 5. septembra. Z vlani zasadených stromkov plánujú naoberať 20 ton z hektára. J. Bartoš

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

168 HODÍN

Ako sa porátať s deficitom T

ento september zlyhal: od jeho kedysi tradičnej hojnosti nezostalo takmer nič – ani v sade, ani na poli, ani v rozpočte či roli. Úsilie vládneho kabinetu skresať deficit verejných financií na znesiteľné percentá hrubého národného produktu čoraz nástojčivejšie nastoľuje otázku výdrže spotrebiteľov, beztak zavalených lavínou rastúcich cien. Taký malý pragmatický dôkaz: to, čo sa pred niekoľkými rokmi nevmestilo ani do veľkého nákupného košíka v obchodnom dome v hodnote takých sto eur, dnes v podstate možno spratať do dvoch, v najlepšom prípade troch menších nákupných tašiek. Jeseň na prahu, alebo prah jesene: je to aj podovolenkové finančné sucho, obavy z nákladov na zimné zásoby a vykurovanie, ďalšie trovy na žiakov a študentov… V snahe zapchať nemalé diery vo finančnej lodi, potvrdiť, že zostávame na skôr vytýčenej európskej ceste, naši štátni a vládni činitelia oporu intenzívne hľadajú vo svetových metropolách a u strategických partnerov: tak premiér Ivica Dačić navštívil Brusel s cieľom zistiť, ako sa veci práve majú v našej európskej agende, kým prezident Tomislav Nikolić mal v utorok v Soči rozhovory s hostiteľom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom, na ktorých sa rokovalo o obchodno-ekonomickej spolupráci s dôrazom na poľnohospodárstvo a energetiku, o ruskom úvere, o projekte Južná vetva a, samozrejme, stabilite na Balkáne. O tomto poslednom zrejme s akcentom na pondelkové zrušenie medzinárodného dohľadu nad Kosovom Medzinárodnou riadiacou skupinou, ako aj svedectvá potvrdené chráneným svedkom o odoberaní orgánov srbským zajatcom s cieľom ich predaja. Okrem prezidentovej návštevy Ruska, v ekonomickej tónine sa niesla aj návšteva podpredsedu vlády Aleksandra Vučića v Nemecku. Na vnútropolitickom pláne vláda sa začala činiť na plné obrátky: na pondelkovom zasadnutí schválila Návrh rebilancie rozpočtu, ako aj súbor dvanástich zákonov, cieľom ktorých je nastoliť poriadok vo verejných financiách a znemožniť finančný kolaps štátu. Hlavným cieľom fiškálnej konsolidácie, prebiehajúcej v neľahkých okolnostiach, poznačených veľkým deficitom, vysokým ve-

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Sviatok ľudového umenia

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

ani z fotografie na titulnej strane sa volá Erika Tóthová. Že čo robí? Paličkuje. Vyrába krásnu a vzácnu paličkovú čipku. Priamo pri umeleckej práci sme ju „zvečnili“ v uplynulý víkend, pred Domom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, v Maďarsku. Tam sa totiž 7. a 8. septembra uskutočnil 5. ročník podujatia známeho pod názvom Dolnozemský jarmok. Dolnozemský jarmok, ktorý sa premiérne tiež uskutočnil v Čabe (roku 2008), a potom, postupne, hosťoval aj v Báčskom Petrovci, Nadlaku a Bratislave, zoskupuje ľudových umelcov, remeselníkov a majstrov na prípravu dolnozemských jedál, ako i hudobníkov, tanečníkov a spevákov. V krásnom slnečnom počasí naskutku bolo krásne s krásnymi tvorivými ľuďmi na jarmoku v Čabe, v objatí skutočného sviatku ľudového umenia. jb

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

15. 9. 2012

37 /4508/

rejným dlhom, vysokými úrokmi a nízkymi platmi, nestabilným kurzom a poklesom objemu výroby, je zastaviť cestu ekonomiky do záhuby. Uvedenými opatreniami, ktorými sa majú skresať všetky zbytočné trovy štátu, zrušiť rôzne zbytočné agentúry, riaditeľstvá a fondy, ako aj desiatky poplatkov, sa speje k úsporám v sume asi miliardy eur. Medzi opatreniami je aj rast dane z pridanej hodnoty z 18 na 20 percent (okrem potravín), zrušenie asi 130 parafiškálnych platieb a záťaží, určenie horného limitu platov vo verejnom úseku na 162 000 dinárov. Uvedeným by sa malo usporiť 26 miliárd v poslednom kvartáli tohto, a 120 miliárd dinárov v roku pred nami. Kríza je natoľko hlboká, že sú v podstate len dve možnosti: alebo táto zničí Srbsko, alebo Srbsko zastaví ju, upozornili vo vláde v pondelok. Podľa premiéra Dačića, zredukovanie deficitu z vyše sedem na štyri percentá počas budúceho roka je základom budúceho ekonomického rozvoja štátu. Tým sa porátanie s deficitom dostalo do polohy priam strategickej úlohy. Kým je vláda v pozícii, že zrejme bude mať ešte viac rozhodujúcich úloh a dní, Demokratická strana už zažila jeden takýto deň v sobotu 8. septembra v belehradskom stredisku Sava. Na schôdzi Hlavného výboru bolo rozhodnuté, aby sa volebné zhromaždenie strany konalo 10. novembra, ako navrhol jej terajší líder Boris Tadić, ale pritom podľa delegačného systému, na čom trvali podpredsedovia Dragan Đilas a Bojan Pajtić. Sú teda dva mesiace na preskúmanie uplynulého pôsobenia a zodpovednosti, stanovenie smerníc, prispôsobenie sa dnešným podmienkam a budúcim potrebám a nárokom. Veľa alebo málo? Závisí od toho, ako budú a s akým zámerom využité. Kompromisy, deficit, korupcia, kríza, kurz, dlh, konsolidácia… Nad každým z týchto pojmov je viac otáznikov ako dní pred nami. A ani tieto nevystačia na všetok ruch dookola. Leto bolo tropicky horúce a trend pokračuje aj počas ekonomickej a politickej jesene. A čo zima? Nikdy nepovedz nikdy, ako to najčastejšie platilo na týchto priestoroch, alebo ešte aj dnes platí. Oto Filip

HLAS ĽUDU

FÓKUS PRVÉHO SEPTEMBRA UPLYNULO DVADSAŤ ROKOV OD SCHVÁLENIA ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Základný zákon štátu ako medzník a pilier ž tradične je začiatok sep- nomickom, ako aj v zahraničnotembra obdobím slávnost- politickom vývoji, deklarujúce jej ného ruchu na Veľvyslanectve životaschopnosť, ako i evidentné Slovenskej republiky v Novom znaky demokratického a právneBelehrade. V prvý septembrový ho štátu, ktorý si ctí práva a slodeň roku 1992 bola schválená body ľudí. Ústava prijatá pred Ústava Slovenskej republiky, kto- dvoma desaťročiami splnila v tom rej prijatie Slovenskou národnou všetkom úlohu základného záradou bezpochyby bolo jedným kona štátu. Úspešne obstála v z rozhodujúcich medzníkov vo skúške času, dokladom čoho je, že vývoji Slovenska. Jej vznik v ob- i dnes prevláda názor, že by sa dobí, keď sa už rysovali kontúry mala skôr vylepšiť čiastkovými možného zániku spoločného štá- novelami, ako prijímať úplne novú tu, bol zaiste jedným zo základ- ústavu. Najdôležitejší zákon suvených kameňov slovenskej samostatnosti, následne aj rokov, v rénneho nezávislého štátu Sloktorých sa Slovensko stalo pevnou súčasťou demokratického spoločenstva štátov, neskoršie aj Európskej únie a NATO. Na prijatí prebiehajúcom 6. septembra v priestoroch ambasády Slovenskej republiky v Belehrade mnohé z rozhodujúcich okamihov vývoja Slovenska na rozhraní minulého a tohto storočia, alebo aj tisícročia, prítomným ozrejmil Dlhý rad gratulantov pán veľvyslanec SR v Belehrade Dr. Ján Varšo. Časovo venska – ústavu – tvorí súhrn nie tak dlhé, no mnohými uda- základných právnych noriem o losťami priam napratané roky, spoločenskom zriadení, polinesporne potvrdili správnosť tickej organizácii a postavení orientácie Bratislavy na samo- občanov. Skladá sa z preamstatnú púť. Počas nej dosiahla buly a deviatich hláv a určuje pozoruhodné výsledky tak v eko- trojdelenie moci ako jeden zo

Hostí bolo mnoho

Na úvod recepcie odzneli hymny dvoch priateľských krajín

a iných orgánov a inštitúcií Srbska, zástupcov diplomatického zboru, viacerých predstaviteľov slovenskej komunity a prostredí, ako aj iných hostí – veľvyslanec Dr. Ján Varšo sa im poďakoval, že sa zúčastnili na oslavách slovenského štátneho sviatku: Dňa Ústavy SR. V pokračovaní podotkol, že demokratická a samostatná Slovenská republika vznikla na základe Ústavy, schválenej 1. septembra 1992, po pokojnom rozchode Česka a Slovenska. Hovoril hlavne o výsledkoch Slovenska, dosiahnutých v uplynulom dvadsaťročnom období. Pri konci príhovoru, samozrejme, aj o nadštandardných vzťahoch Slovenska a Srbska, ktorému poprial, aby sa čím skôr stalo členom rodiny Európskej únie. Na oslavách výročia významného dátumu slovenských dejín sa zúčastnili mnohí hostia reprezentujúci nielen euČo nového v Hlase ľudu a vo Vzlete? – rópske, ale aj mimoriaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, európske štáty. Treba prezident Srbska Tomislav Nikolić a lepší, alebo aj výstižveľvyslanec SR v Belehrade Dr. Ján Varšo nejší dôkaz o dobrom základných princípov právneho mene, ktoré si Bratislava vybuštátu. dovala počas posledných dvoch Vítajúc účastníkov recepcie – desaťročí? predstaviteľov štátnych, vládnych O. Filip 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

FÓKUS OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Slovenská komunita je prirodzeným mostom medzi našimi štátmi d schválenia Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 uplynulo presne dve desaťročia. Veľvyslanca SR v Srbsku Dr. Jána Varša sme pri tej príležitosti požiadali o odpoveď na otázku: – Ako hodnotíte tento skutok a najmä uplynulú dvadsaťročnú cestu? – Známe je, že dvadsať rokov od vzniku samostatného Slovenska uplynie 1. januára 2013. Vzniklo na základe Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá 1. septembra 1992. Ja si myslím, že tých dvadsať rokov samostatnej existencie Slovenskej republiky demonštrovalo schopnosť svojbytnosti slovenského ľudu pôsobiť tak na vnútropolitickej scéne, ako i smerom na von. Ja by som to rozdelil do takýchto troch častí.

všade), že po všetkých voľbách, buď v Českej republike alebo v Slovenskej republike, sa vytvorila tradícia, že prezidenti – hlavy štátov, predsedovia vlád, ministri zahraničných vecí, alebo aj predsedovia parlamentov, uskutočňujú prvú svoju zahraničnú cestu buď do Bratislavy alebo do Prahy. Má to nielen svoj symbolický význam, ale odzrkadľuje to nadštandardné vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, a aj medzi našimi národmi. DVE VEĽKÉ VÝZVY Druhá skutočnosť je, že Slovenská republika po svojom vzniku musela čeliť v podstate dvom výzvam. Na jednej strane si budovať svoje vlastné orgány, svoju vlastnú štátnosť, čo nebolo ľahké, pretože,

Veľvyslanec Dr. Ján Varšo

ces reštitúcie, navrátenia majetku pôvodným vlastníkom, ktorý bol znárodnený, a tak isto aj niektoré privatizácie štátnych podnikov, prinášali určitý kapitál do štátu, ktorý bol potrebný aj pre štátny rozpočet, a tým sa slovenská spoločnosť ekonomicky transformovala, vytváraním aj trhovej ekonomiky. A zase v tej spoločenskej časti rešpektovanie ľudských práv vytváralo príležitosti pre našich občanov, že sa spolupodieľali na formovaní našej spoločnosti alebo jej smerovaní. Čiže to je ten druhý faktor, ktorý bol veľmi dôležitý za tých dvadsať rokov.

POZORUHODNÉ VÝSLEDKY Tretí faktor sú už vlastne výsledky, ktoré sme dosiahli. Je to predovšetkým naše Členovia slovenského diplomatického zboru v Belehrade pri vítaní hostí členstvo v NATO a v EurópZAMATOVÉ ROZDELENIE predsa len v rámci federatívnej re- skej únii v roku 2004, vstup do Prvá časť je najskôr úspešný prí- publiky boli centrálne alebo hlavné shengenského systému, ktorý je beh zamatového rozdelenia Če- centrálne orgány, najmä smerom k vlastne najväčšie zoskupenie štátov skej a Slovenskej federatívnej re- zahraničiu, sústredené v Prahe, cel- s voľným prechodom cez hranice, publiky, ktorý možno považovať za kom logicky, takže bolo treba bu- s bezvízovým režimom, ktorý bol v príklad a vzor. Nie sú podstatné te- dovať svoje vlastné orgány. Zase na roku 2007, a potom aj vstup do euraz dôvody toho, prečo došlo k druhej strane bolo treba aj pokra- rozóny v roku 2009, čo bolo akýmrozdeleniu, ani nie je podstatné čovať v demokratizácii spoločnos- si dôsledkom úsilia slovenských to, že nie všetci sa stotožňovali s roz- ti a čeliť výzvam, ktoré vyplynuli z vlád v tom procese od roku 1993, delením Českej a Slovenskej repu- minulosti. Myslím si, že Slovenská re- pri transformácii a integrácii Slobliky. Podstatné je to, že aj po roz- publika za tých 20 rokov preukáza- venska až po súčasné obdobie. delení český a slovenský národ, la, že si veľmi efektívne, pragmatic- Dnes môžeme povedať, že napriek Česká a Slovenská republika na ky, prirodzenou cestou plnila tieto všetkým ťažkostiam, ktorými premedzištátnej úrovni, na úrovni lo- svoje úlohy, zvlášť vo vnútroštátnom chádza či už medzinárodné spolokálnej a medzi našimi ľuďmi, má meradle, kde treba povedať, že čenstvo ako také, alebo v rámci dobré kontakty. Príkladom toho je vždy boli nejaké ťažkosti a sú ťaž- neho aj jednotlivé subjekty vráta(hoci je to symbol, ale je to typický kosti, čo je celkom prirodzené, naj- ne Európskej únie, respektíve EÚ nepríklad, ktorý nie je uplatňovaný mä pri vývoji spoločnosti. Ale pro- vynímajúc, je potrebné prijímať 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

zodpovedné, vážne a dôležité rozhodnutia v tomto smere. Slovenská republika predstavuje stabilný prvok, stabilný štát, ktorý v rámci svojich možností, v rámci svojich kapacít prispieva k posilňovaniu bezpečnosti, stability a prosperity nielen v rámci EÚ ako jej členský štát, ale aj ako člen EÚ smerom navonok, vo vzťahu k iným regiónom. NADŠTANDARDNÉ VZŤAHY SO SRBSKOM Samozrejme, pri tejto príležitosti sa nemôžeme nezmieniť aj o tom, že sa nachádzame v Srbskej republike a že tento štátny sviatok oslavujeme práve v tejto krajine. Ja som veľmi poctený tým, že máme indikované, že sa pán prezident Tomislav Nikolić zúčastní na recepcii, že prídu aj ďalší činitelia zablahoželať Slovenskej republike k tomuto sviatku. Vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom sú nadštandardné, povedal by som aj vďaka slovenskej komunite vo Vojvodine, ktorá je tu so svojimi viac ako 250ročnými tradíciami, od príchodu prvých Slovákov do tohto prostredia, a vytvára akýsi prirodzený most medzi Srbskom a Slovenskou republikou. My si želáme, aby sa v bilaterálnej rovine naše dobré politické vzťahy premietli výraznejším spôsobom do ekonomickej spolupráce. Máme ambície, máme našich investorov, ktorí sú predovšetkým v energetickom sektore pripravení podieľať sa na transformácii, a na rozvoji Srbskej republiky. Už som navštívil niekoľko ministrov a je tu prísľub, že by sa to mohlo diať alebo že by to mohlo nadobudnúť dobrý smer. A, samozrejme, Slovenská republika tradične, vždy bude podporovať Srbsko na jeho ceste do Európskej únie, pretože si myslíme, že práve transformácia spoločnosti na báze štandardov EÚ a integrácia, súčinnosť, súťaživosť s krajinami Európskej únie sú tými predpokladmi, že Srbsko, jeho ľud, môžu napredovať, že môžu byť prosperujúci, že sa môže zabezpečiť stabilita a bezpečnosť Srbska a srbského štátu. V každom prípade ďakujem všetkým srbským činiteľom, ďakujem reprezentantom našej komunity, ktorá v tomto prostredí pôsobí, za to, že svojím dielom prispievajú k naplňovaniu tých našich dobrých slovenskosrbských vzťahov. Zaznamenal: O. Filip

Veľmi dôležitá spolupráca – Môžete ozrejmiť význam septembrovej návštevy technickej misie MMF v Srbsku? – Dobre je mať Medzinárodný menový fond na svojej strane, lebo sa v tom prípade úvery a zadlžovanie Srbska budú konať za prajnejších podmienok. V tom zmysle treba uvažovať alebo o odmrazení existujúceho, alebo o uzavieraní nového aranžmánu s fondom. Onedlho uvidíme, aké sú plány našej vlády a MMF. Dobre by bolo, aby sme ešte počas vypracovania rebilancie rozpočtu na tento rok, ako aj pri konštruovaní rozpočtu na rok pred nami, mali konzultácie s Medzinárodným menovým fondom. Lebo ak sa čosi bude robiť mimo dobrej praxe, potom aj uzavieranie aranžmánu nepôjde ľahko. Uvidíme, čo MMF bude žiadať, ja naozaj teraz neviem, aké bude jeho stanovisko. Z doterajších oznámení možno zistiť, že je niekoľko bodov, pri ktorých sú zatiaľ odlišné názory našej vlády a MMF. Bolo toho i skôr, no problémy tohto druhu sme dokázali prekonať. Dúfame, že sa to podarí i teraz, lebo nám je spolupráca s fondom veľmi dôležitá. Zaznamenal: O. Filip

Ďuro Varga

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DR. VLADIMIR VUČKOVIĆ, ČLEN FIŠKÁLNEJ RADY SRBSKA

INÝ NÁHĽAD

FÓKUS

TRENDY EURÓPSKEJ ORIENTÁCIE OBČANOV SRBSKA (4)

Odkazy a ponaučenia eď ide o dosah a význam reforiem, ako pozitívnu a posmeľujúcu okolnosť treba brať väčšinu odpovedí na otázku, či tieto treba realizovať preto, že sú podmienkou vstupu do Európskej únie alebo kvôli vzniku lepšieho Srbska, v záujme nás samotných. Až 68 percent res-

lasti informovanosti o fondoch EÚ tiež badať rôzne odpovede: necelých štyridsať percent v júni o nich vôbec nebolo informovaných, čo je o jedenásť percent menej ako pred rokom, no stále je dosť vysoké percento tých, ktorí sú o nich hlavne a len málo informovaní. Je ich nad 40 percent, čo

poradie je však inakšie: takmer 80 percent zahraničnej rozvojovej pomoci prišlo z EÚ, na druhom mieste sú USA (11 percent), a len za nimi, s niekoľkonásobne menšími sumami, sú Nórsko, Švajčiarsko a Japonsko. Približne každý piaty opýtaný nevie, alebo nemá stanovisko k tomu,

Belehrad – koľko (k)rokov nás delí od EÚ?

pondentov uviedlo, že sú reformy v prvom rade v záujme lepšieho Srbska a nás samotných. To, že ide o podmienku vstupu do únie, mieni 12 percent opýtaných, štyri percentá si myslí, že reformy vôbec nenačim realizovať, kým postoj k tejto otázke nemá asi každý šiesty opýtaný. V ob-

znamená, že je len okolo 20 percent anketovaných dosť alebo celkom informovaných o uvedených fondoch. Na otázku, kto sú našimi najväčšími donátormi od roku 2000 dodnes, väčšina – 57 percent – správne uviedla, že je to EÚ, potom Japonsko, Rusko, Nórsko, USA a Čína. Skutočne

aká bude budúcnosť únie, kým si každý tretí myslí, že EÚ pravdepodobne zdolá terajšie problémy, ale sa bude čoraz viac uzatvárať do seba, a tým aj ťažšie priberať nových členov. Len každý šiesty opýtaný sa nazdáva, že Európska únia prekoná terajšie problémy, bude sa naďalej rozširovať a

že je pred ňou skvelá budúcnosť. Každý štvrtý anketovaný je na druhej strane pesimistom, ktorý si myslí, že sa únia bude čoraz viac uzatvárať a že jej v konečnom dôsledku hrozí krach. Zrejme na tom výrazný podiel majú aj následky globálnej hospodárskej krízy, ktorá vážne zasiahla viacerých členov, zvlášť problémy s dlhmi, eurom, nezamestnanosťou, recesiou... Tieto pomery majú nepriamy dopad aj na nás. Badať to z odpovedí na poslednú anketovú otázku týkajúcu sa modelu výstavby našej vlastnej budúcnosti. Na zozname vzorových krajín sa na prvom a druhom mieste ocitli Švajčiarsko s 28 percent a Rusko s 18 percent stúpencov. Len tretie je Nemecko so 16 percent. Na súpiske sú ešte aj Nórsko, Japonsko, Čína, Poľsko, USA a Brazília. Štyri percentá neuznáva žiadnu krajinu za vzorovú, kým jedenásť percent nevie, ktorá by to mohla alebo mala byť. Na margo všetkého zostáva kvitovať, že hoci európska cesta vpred nie je bezbolestná, ňou sa ísť musí. Lebo lepšej alternatívy vlastne ani niet. O. Filip

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO SPOLOČNOSŤ AQUA THERM INVEST JE SPOKOJNÁ S PRVOU SEZÓNOU PETROVSKÉHO AKVAPARKU

Dvestotisíc návštevníkov „C ez leto sa vyskytli dni, keď bola návštevnosť 4 500 ľudí, čo predstavuje takmer stopercentnú vyťaženosť zariadenia. Doteraz tam prišlo okolo 200-tisíc ľudí, čo nemajú niektoré akvaparky ani po niekoľkoročnej prevádzke,“ povedal o petrovskom akvaparku bratislavským Hospodárskym novinám Jozef Laštík, predseda predstavenstva slovenskej spoločnosti Aqua Invest, ktorá založila v Srbsku firmu Aqua Therm Invest. Denník priniesol príbeh Petrolandu v rámci tematickej strany o možnostiach investovania v Srbsku. J. Laštík ďalej pre noviny zdôraznil, že sa pre Srbsko rozhodli z viacerých dôvodov, pričom všetky sa ukázali ako správne. „Ešte v roku 2010 sme sa z dôvodu očakávaného vývoja v únii rozhodli o rozvíjania podnikania mimo Európskej únie,“ vysvetlil. Firma skúmala, samozrejme, aj vhodnosť podmienok na tento typ investície. „K dispozícii bol zdroj termálnej vody, voľné pozemky, nebola tu žiadna konkurencia, čo tiež prispelo k rozhodnutiu vystavať tam akvapark,“

dodal pre Hospodárske noviny Laštík. No a na rozhodnutie mala podľa neho vplyv aj spomínaná koncentrácia slovenskej menšiny. „Akvapark sa vybudoval vo veľmi krátkom čase. Od územného rozhodnutia v roku 2011 až po kolaudáciu ubehol necelý rok, čo bol v prostredí cudzieho štátu heroický výkon. Tu treba spomenúť, že na tomto fakte sa pozitívne podpísa-

TRNAVSKÁ MALÁ SYNAGÓGA V SEPTEMBRI PONÚKA VÝSTAVY A KONCERTY UMELCOV ZO SRBSKA

Mesiac srbskej kultúry rnava v septembri žije srbskou kultúrou. V priestoroch Malej synagógy už otvorili štyri výstavy srbských umelcov, nasledovať bude premietanie dokumentárnych filmov a koncerty. Podujatie Mesiac srbskej kultúry pripravil Spolok Srbov na Slovensku v spolupráci so Srbským kultúrno-informačným centrom a galériou MAKS. Patronát nad ním prevzala srbská veľvyslankyňa na Slovensku Radmila Hrustanovićová a trnavský primátor Vladimír Butko. Na projekt finančne prispela aj slovenská vláda v rámci programu podpory národnostných menšín. Štyri výstavy, na ktorých otvorení v Malej synagóge sa zúčastnila stovka ľudí, vrátane predstaviteľov

15. 9. 2012

37 /4508/

la osobná zaangažovanosť štátnych a miestnych politických predstaviteľov,“ opísal začiatky. Napriek tomu si spomenul aj na detské choroby, ktorým sa investícia nevyhla. „Ukázali sa vážne

nedostatky vo vypovedacej schopnosti písomných dokumentov, ktoré boli nepresné a neúplné. Viackrát sme ostali nepríjemne prekvapení, keď sme zistili, že skutočná poloha pozemkov, ich hraníc, poloha existujúcich ciest nezodpovedala oficiálnym dokumentom pozemkového úradu,“ podotkol. Ako dodal, fakt, že Srbsko v súčasnosti prijíma veľké dvadsiatich sôch je podľa jeho vlastných slov poskytnúť pokoj a kozmickú energiu. Výstava pravoslávnych ikon pricestovala zo Slovinska. Práce macedónskeho umelca Alimpija Košarkoského a Dušana Ne-

srbskej diaspóry z viacerých krajín, poskytujú pohľad do rozličných aspektov života Srbska a Srbov. Zaujímavé je, že ich autori spravidla pôsobia v emigrácii, čo dodáva projektu ďalší rozmer. Tak fotograf Milivoje Jocić žije v Bratislave a na svojich fotografiách sa snaží nostalgicky Záber z otvorenia výstav v Malej synagóge zachytiť svet, ktorý pomaly mizne. Sochár Stojadin Cvet- škovića zo Šabca preto uviedol predković zasa momentálne pôsobí v seda mariborského združenia Srbov Maďarsku. Cieľom vystavených Rade Bakračević. Poslednou štvrtou

HLAS ĽUDU

množstvo zákonov, aby zladilo legislatívu s úniou, vplýva aj na to, že úrady majú často problém zmeny včas absorbovať. „Podľa mojich poznatkov je však Srbsko v súčasnosti tam, kde Slovensko v polovici 90-tych rokov. To znamená, že možnosti podnikania sú väčšie, ako dnes na Slovensku, hlavne z dôvodov nižšej konkurencie a neobsadeného trhu vo väčšine komodít,“ zdôraznil. Slovenskí investori v najbližšom čase plánujú rozšíriť Petroland. „Už nasledujúcu sezónu počítame aj s krytou časťou akvaparku a postupne pribudne aj 400 ubytovacích miest,“ spresnil J. Laštík. Budúcu sezónu sa pritom chcú zamerať aj na ďalšie rozšírenie akvaparkových atrakcií a služieb a možno prídu na rad aj ďalšie možnosti rozšírenia investície, hoci špecifikovať to zatiaľ nechce. Aqua Invest sa pritom rozhliada aj po ďalších investičných príležitostiach v Srbsku. Vytvorila spoločný podnik s domácou firmou, ktorý vyrába kotly na biomasu. „Pripravujeme tiež projekty v poľnohospodárstve a energetike,“ prezradil predseda predstavenstva. Slávka Boldocká je prezentácia prác novosadského fotografa Martina Candira. Z jeho snímok šéf Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribič zostavil príbeh bombardovania z roku 1999. „Aby sa nezabudlo,“ krátko vysvetľuje. Okrem týchto diel v rovnakých priestoroch sú vystavené aj obrazy našich insitných maliarov – Zuzany Vereskej a Jána Glozíka. Už cez víkend si Trnavčania budú môcť pozrieť prehliadku srbských dokumentárnych filmov a do konca mesiaca sa im predstaví i harmonikové duo AS a kvarteto IZVOR im predvedie koncert ľudových piesní. Rastislav Boldocký Foto: Zdravko Majstorović

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE KOVAČICA

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA A OBECNEJ RADY ŠÍD

po letnej prestávke znovu vo výborníckych laviciach V

pokračovali v prerušenom zasadnutí V

piatok 7. septembra bolo 4. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom 33 prítomných výborníkov prerokovalo 3 body. Na zasadnutí, ktoré viedol predseda Zhromaždenia obce Kovačica Ján Puškár, výborníci najviac rokovali o realizácii obecného rozpočtu od januára do júna 2012. Rozpočet je ináč realizovaný na 52,38 percenta.

sadnutí rozoberali a schválili návrh na odvolanie riaditeľa a vymenovanie úradujúceho riaditeľa VP Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici. Na návrh Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy, spoločenské uznania a vyznamenania ZO odvolali doterajšieho riaditeľa Sandora Matanovića, ktorý bol na tejto funkcii viac ako

septembrové zasadnutie sa uskutočnilo vo vynovenej zasadacej sieni ZO Kovačica

Správu o tom prezentovala náčelníčka Oddelenia pre financie obce Kovačica Ljiljana Žarićová. V dlhej rozprave účinkovali prevažne predstavitelia opozičných strán a zamerali sa hlavne na prostriedky, ktoré podľa ich slov chybujú v obecnej pokladnici. Dožadovali sa vysvetlenia v súvislosti s číselnými údajmi. Zástupca predsedu obce László Vidacs sa pokúšal situáciu utíšiť a jednotlivé položky v správe dôkladne vysvetliť. Svoj hlas za Správu o realizácii obecného rozpočtu záverom dala väčšina výborníkov, nuž ju schválili. V pokračovaní zasadnutia väčšinou hlasov výborníkov koalície pri moci zhromaždenie uvoľnilo z funkcie a vymenovalo predsedníčku Komisie pre vypracovanie Ročného plánu ochrany, rozvoja a využívania poľnohospodárskej pôdy. Doterajšiu predsedníčku Draginju Nikolićovú, dipl. právničku, z Pančeva, vystriedala Božena Đorđevićová, dipl. právnička, z Kovačice. Okolo tretieho bodu sa znovu rozprúdila diskusia, v rámci ktorej opoziční výborníci vytýkali zamestnávanie straníckych kádrov. Výborníci Zhromaždenia obce Kovačica na za-

4 roky. Namiesto neho vymenovali mladého aktivistu DS Branislava Milićeva z Debeljače. Piatkové zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica sa skončilo po dvojhodinovom rokovaní, odpoveďami na otázky výborníkov. A. Chalupová

piatok 7. septembra Zhromaž- dopravné nehody. Zaujímavý bol aj denie obce Šíd pokračovalo s návrh, aby sa v šídskom Dome prácou, ktorú prerušili 30. augusta. zdravia zlepšila pohotovostná služTreba povedať, že tentoraz bolo prí- ba uvedením ešte jedného lekára, tomných 35 z 39 zvolených výbor- ktorý by službu konal iba v Dome níkov. Zostalo rokozdravia. vať iba o 5 bodoch, Veľký aplauz všetpričom prvý bod bol kých výborníkov ponajvýznamnejší. Išlo zície a opozície bol o schválenie Rozpo návrhu výborníhodnutia o rebilanka Srbskej pokrokocii Obecného rozvej strany, ktorý napočtu na rok 2012. vrhol, aby mesačná Zhromaždenie úhrada výborníkom schválilo aj Uzneseza ich aktivitu v nie o vymenovaní Zhromaždení bola riaditeľa Múzea invo výške priemersitného umenia Iliného platu zamestjanum. Vymenovananých na úrovni ná bola doterajšia Branislav Mauković, nový obce. riaditeľka Ljubinka predseda Zhromaždenia Zo zasadnutia Pantićová, ktorá sa obce Šíd Obecnej rady jediná prihlásila na V piatok 7. sepkonkurz. Za nového úradujúceho tembra zasadala aj Obecná rada ZO riaditeľa VP Ústavu pre urbaniz- Šíd. Na rokovacom programe bolo mus vymenovali Milana Jandrića, 47 bodov. Prvé zasadnutie členovia doterajšieho riaditeľa tohto pod- rady v novom zložení venovali niku. Treba povedať, že išlo o ma- schvaľovaniu návrhov Uznesení o teriály, ktoré navrhla bývalá koalí- odvolaní riaditeľov verejných podcia, nuž je jasné, prečo návrhy jed- nikov a ustanovizní, ktorých zanohlasne schválili. kladateľom je Zhromaždenie obce Na záver výborníci dali niekoľko Šíd. Vymenovali aj úradujúcich týkonštruktívnych návrhov predo- chto funkcií. Schválili aj uznesenia všetkým na to, aby sa v Šíde v Uli- o odvolaní a vymenovaní nových ci Nikolu Teslu vyriešil problém členov správnych rád vo verejných bezprávneho parkovania motoro- podnikoch a ustanovizniach, ako aj vých vozidiel, v dôsledku čoho len v školských výboroch. v minulom mesiaci tu boli štyri St. S.

ČLENOVIA VÝKONNÉHO VÝBORU RADY MIEstNEHO spOLOČENstVA stARá pAZOVA na zasadnutí, ktoré sa konalo v posledný augustový deň, rozhodli, aby sa vykonali práce na sanácii dláždic (kde je to potrebné) na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove, tiež na priechode za budovou Zhromaždenia obce. Okrem týchto prác poopravovať sa má aj plató medzi divadelnou sieňou a Slovenským národným domom a nevystane ani oprava odkvapových rúr na divadelnej sieni. Investorom je Miestne spoločenstvo Stará Pazova a vykonávateľom prác tamojší podnik SZFIR, majiteľa Želja Klašnjića. Priechod za budovou ZO usilovní majstri začiatkom septembra už poopravovali (na snímke). Teraz je rovný a bezpečný tak pre chodcov, ako aj cyklistov. a. lš.

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZASADALA RADA MS KOVAČICA

Začiatok výstavby javiska a treťom zasadnutí Rady MiestPredseda Zloch informoval o doneho spoločenstva Kovačica terajšom priebehu prác na výstavbe rozhodli doplniť Zmluvu o výstav- viacúčelovej scény na nádvorí Miestbe kanalizačnej siete v Kovačici. neho spoločenstva. Javisko by sa Predtým prerokovali doterajší prie- malo stať (nielen) letným kultúrnym beh prác na najväčšej investícii v dejiskom s množstvom rozličných osade insity. Podľa slov Martina podujatí, od rockových koncertov, Zlocha, predsedu Rady Miestneho cez divadlá, literárne posedenia až po spoločenstva Kovačica, výstavba vystúpenia folklórnych súborov. Veľ- Začiatok výstavby javiska v Kovačici; pri budúcej scéne zľava padinskí kanalizácie napreduje, avšak nie kosť krytej scény bude 16 x 8,5 m. Na- stavebníci Ján Petrovič a Miroslav Šimák takým tempom, akým sa očakáva- teraz sa vyčlenili značné prostriedky na lo. V prácach sa bude pooktóbra. Nie vždy ale októbri by boli viac sústredené na krykračovať i v nasledujúcom počasie žičí poduja- té priestory. období, hoci v poslednom tiam v chladnejších Poriadna kopa rôzneho zmiešanéčase Fond pre kapitálové mesiacoch. Ani dobre ho komunálneho odpadu sa znovu navklady AP Vojvodiny nevyčzorganizované podu- chádza pri poľnej ceste za bývalým leňoval prostriedky na tenjatia sa tak nemôžu podnikom Staviteľ, a preto na zasadto účel. To je jeden z dôvotešiť väčšiemu záuj- nutí členovia rokovali i o tomto pálčidov meškania prác. Po prámu publika. Navyše, vom probléme. Odzneli rôzne podcach v uliciach Janka Čmekeďže je október zná- netné návrhy, ako to vyriešiť. Jedno je líka, Hviezdoslavovej a JĽA v my podľa zberu kuku- však isté: stavebného odpadu je zo týchto dňoch sa pokračuje rice, nie vždy si môžu dňa na deň na tom mieste viac a prona odvádzaní odpadových roľníci nájsť čas na sle- blém si vyžaduje súrne konanie. vôd do kanálov v Ulici Žarka dovanie programov. Futbalový klub Slávia je v ťažkej fiZrenjanina. Prítomní navrhli určiť nančnej situácii. Členovia Rady MS KoČlenovia Rady vymeno- Zo zasadnutia Rady Miestneho spoločenstva zodpovedajúci termín vačica súhlasili, že viac ako storočná vali predsedov a členov deústrednej letnej ko- tradícia futbalových klubov v osade inviatich komisií, rozhodli o organizácii montážne javiská pri usporadúvaní vačickej akcie, ale aby nebol v rozpo- sity by nemala zaniknúť. Otázkou, osláv Kovačického októbra a vy- niekoľkodňových kultúrnych akcií. re (organizovaný v tom istom termíne) ako ďalej v najpopulárnejšom športe V diskusii členovia Rady MS po- s už jestvujúcimi akciami v našich sa spolu s vedením klubu bude zamenovali organizačný výbor. Ústredné oslavy budú v prvý víkend dotkli, že sa treba viac orientovať na osadách (Slovenské národné sláv- oberať novoformovaná Komisia pre od 5. do 7. októbra. Časť tohtoroč- kultúrne akcie od začiatku mája po nosti, Dni Padiny, FF Tancuj, tancuj..., šport a mládež v čele s predsedom Miného podujatia bude v znamení prvé septembrové dni. Doteraz sa aradáčsky festival a pod.). Pravdaže, roslavom Jonášom. osláv jubilea Gymnázia Mihajla Pu- väčší dôraz kládol na silvestrovské ústredný októbrový víkend by i naďalej koncerty a akcie počas Kovačického zostal v plnom rozsahu a podujatia v pina. Ján Špringeľ

VOJVODINA FEST, tradičný festival starých remesiel, nápojov a najmä chutných vojvodinských jedál v tomto roku po tretíkrát prebiehal na novosadskom kúpalisku Štrand. Podujatie, ktoré podporuje bohatstvo rozličností, multikultúrnosť a potenciály Vojvodiny, aj v tomto roku zorganizovali VKP Gradsko zelenilo, združenie Veliko kolo z Veternika a Hnutie zalesňovateľov z Nového Sadu. V priebehu dvoch dní – 6. a 9. septembra priestorom okolo mosta Slobody sa šírila vôňa chýrečného temerínskeho bôbu, rybacej polievky, smažených rýb, pampúchov a početní návštevníci si mohli vychutnať aj karlovský kuglof, či koláč z Transylvánie. Veľký záujem vládol aj o špeciality z nám známej slovenskej kuchyne – o petrovskú klobásu a konzervovanú kysáčsku sármu, oškvarky a údeniny, čomu dosvedčujú snímky. Podujatie otvoril známy novinár Bora Otić a spestril ho aj bohatý kultúrno-umelecký program. J. Pániková

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

V novom školskom roku po starom ak ako každý rok začiatkom septembra, keď Základná škola Jána T Čajaka v Báčskom Petrovci otvorí svoje brány žiakom, i teraz sme oslovili riaditeľa školy Jána Brnu, aby nám povedal o aktuálnom stave v tejto škole a o novinkách v školskom roku 2012/2013. Predtým však sme boli svedkami prijatia nových 67 prvákov do tejto veľkej školskej rodiny. Pán riaditeľ, v júni ste vyprevadili 76 ôsmakov, teraz prijímate 67 prvákov. Klesá počet žiakov v škole? – Ani nie tak veľmi, ako sa to zdá na prvý pohľad. Vlani sme zapísali 74 prvákov a vyprevadili 76 ôsmakov. Okrem toho v priebehu roka sa do našej školy zapísalo 9 žiakov, ktorí sa presťahovali z iných prostredí. Piati sa však vypísali, takže vzhľadom na predchádzajúci školský rok máme o 5 žiakov menej, čiže spolu 519 žiakov. V prvom ročníku opäť máme tri slovenské triedy a jednu srbskú. Ako je to s počtom tried a s profesorským kádrom?

– Tohto roku je iba jedna trieda špeciálneho vyučovania menej, kým v riadnej výučbe tohto roku máme rovnaký počet tried ako vlani. Takže aj počet učiteľov je konštantný s rovnakým počtom hodín. To, čo je aktuálne v oblasti školstva je, že Ministerstvo školstva na- Ján Brna vrhuje kozmetické úpravy, aby matematici a profesori jazykov mali 20 hodín týždenne. Doteraz mali 18. Keďže zákon nie je schválený, v tomto roku to pôjde po starom. Učiteľom, ktorí nemajú dostatočný fond hodín, v škole núkame doplniť si hodiny vyučovaním občianskej výchovy a prácou v knižnici. Keď ide o odborné obsadenie predmetov, je na vysokej úrovni. Nie celkom odborne máme zastúpené matematiku a fyziku, ale v krátkej lehote i to doriešime. V našej škole máme dokopy 82 zamestnancov,

vrátane pomocných služieb. Už dlhší čas sa hovorí o financovaní škôl podľa počtu žiakov a nie podľa počtu tried. Mení sa niečo v tomto ohľade? – Minister vyhlásil, že sa na financovanie podľa počtu žiakov nepôjde, kým sa nevypracuje sociálny program, teda pedagógom, ktorí spĺňajú aspoň jednu podmienku na odchod do výslužby, umožní sa, aby odišli. Ak niekomu chybuje rok-dva pracovnej stáže, potom sa to cez službu pre zamestnávanie zabezpečí. Pre tých, ktorí budú technologickým nadbytkom, prisľúbili zabezpečiť odstupné alebo umožniť dokvalifikovanie. Na základe finančnej stránky vidno, že školám ruže nekvitnú a že sa ťažko prichádza k peniazom.... – K dinárom skutočne ťažko prichádzame. Aj lokálna samospráva,

ZO STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY HRDINU JANKA ČMELÍKA

Ukončili dažďovú kanalizáciu P očas letných prázdnin ukončené sú práce na výstavbe dažďovej kanalizácie v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Po vykonaných prácach, ktorých investorom bola Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova, voda z odkvapových rúr sa viac nebude rozlievať po školskom dvore. Podľa slov Janka Havrana, riaditeľa školy, nový školský rok 2012/2013 v pondelok 3. septembra sa začal v čistej a upravenej školskej budove, hoci väčších investícií okrem uvedenej cez prázdniny v škole nemali. V utorok 4. septembra školu na-

Janko Havran víta žiakov a ich rodičov v novom školskom roku

ktorá školám zabezpečuje materiálne trovy, pred rokmi utrhla letný prídel. Že sa údajne v letných mesiacoch nevyučuje. Je to pravda, ale iba vtedy možno upraviť učebne a údržbu školy musíme konať aj cez leto. Takto bez prídelu, zostali sme dlžní za elektrinu a hrozí nám vypnutie prúdu. Keďže sme nemali peňazí, cez letné prázdniny sme nič väčšie neupravovali. Vlastnými silami sme dokončovali práce okolo budovy školy a na dvore. Na jar sme získali nové sadenice v hodnote 170 000 din a v lete sme, aby nevyschli, neplánovane a príliš často museli zavlažovať stromky okolo novej športovej haly. Keď ide o vybavenie športovej haly, nateraz nič nového. Stojí to na mŕtvom bode. Predsa máme aj akútnejšie problémy. Pomaly životnou otázkou je vybavenie učební. Náradie je viac ako 30-ročné, skrine sa rozpadávajú, časť okien je starých, technické pomôcky vypovedajú, napr. zo šiestich projektorov vo funkcii je iba jeden, fotokopírka už dávnejšie vypovedala, ako i mnohé tlačiarničky a svetlá vôbec. Lepšie sme na tom boli, keď materiálne prispievala aj pokrajina. Lenže za posledných 5 rokov sme odtiaľ nedostali nič a nieto výhľadov na lepšie. J. Č-p vštívil Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a bola to jeho prvá oficiálna návšteva pazovskej základnej školy. Cieľom návštevy bolo zmapovať aktuálnu situáciu v tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizni. Predseda obce počas pobytu v škole mal rozhovory s riaditeľom J. Havranom. Toho času výučba pre 305 žiakov školy prebieha podľa plánu a programu. Ako nám povedal riaditeľ školy, na základe platných zákonov v škole čakajú povolenie zo Školskej správy v Novom Sade na vypísanie súbehu na kádrové zastúpenie učiteľov, a to na potrebných 16 hodín technického vzdelania, 4 hodiny telesnej výchovy, 2 hodiny srbského jazyka a 10 hodín hudobnej kultúry. a. lš.

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU V KULPÍNE

S vervou k novým vedomostiam V

školskom roku 2012/2013 je v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne zapísaných 242 žiakov, z čoho je 26 prvákov. Najmladších žiakov je tentoraz štrnásť v slovenskej triede a dvanásť v srbskej. V ostatných Jovanka Zimová, riaditeľka kulpínskej školy, na ročníkoch, ako zvypracovnom mieste čajne, majú po jednu NRSNM so Slo- aktivity a jednou z nich, v spoluslovenskú a jednu venskom naši práci s múzeom v Kulpíne, je dielsrbskú triedu. žiaci mali mož- ňa na vypracovanie aranžmánov z Väčšie kádrové nosť zapojiť sa jesenných plodov, a potom aj výzmeny v novom školdo tamojšieho stava tých žiackych výtvorov v kaskom roku nemajú, Prvá A, teda slovenská trieda a v nej štrnásť prvákov s pani w o r k s h o p u štieli. ibaže sú neodborne učiteľkou Janou Šramkovou pilne pracovalo na hodine pre žiakov na Záverom rozhovoru riaditeľka J. zastúpené hudobná matematiky. Niektorí šikovnejší prváčikovia sa nám pochválili, tému starých Zimová apelovala na rodičov, aby kultúra, fyzika a an- že už dostali hviezdičku... r e m e s i e l , pozitívne vplývali na svoje deti, a glický jazyk. akým je aj drotárstvo. V rámci po- to predovšetkým na mládež, kto− Keďže sa bytu na Slovensku mali možnosť rá sa vo večerných hodinách strenám neponaučiť sa niečo. A keďže im zorga- táva na nádvorí školy, kde robí nedarilo zaobnizovali aj výlety, videli aj krásy tej- poriadok. Na ohradenie školského starať poto krajiny. Štart nového školského dvora sú potrebné dodatočné fitrebné kádre roka máme za sebou a prvou väč- nančné výdavky. A ak sa už tam pre spomešou aktivitou v škole je príprava a deti stretávajú, mali by sa správať nuté predrealizácia Detského týždňa začiat- primerane. mety na tzv. kom októbra. Plánujeme rozličné K. Gažová burze učiteľov, lebo ich tam nemali, oboznámili sme s tým školskú správu. Dostali sme odpo- Dvere oproti viedli do prvej B kde zasa sídlia prváci veď, že od srbskej triedy. Spolu ich je dvanásť, čo je pochvalný októbra mô- počet žiakov. S pani učiteľkou Vesnou Lekárovou si žeme vypiso- ochotne zastali pred náš objektív vať súbehy na tieto vyučovacie predmety, − To, s čím bežne počas školského zdôraznila riaditeľka školy Jovanka roka zápasíme, je nedostatok priestoru. A práve to je príčinou, že v Zimová. Počas minulej zimy boli na bu- škole nemáme organizovaný predove kulpínskej školy namonto- dĺžený pobyt žiakov. Onedlho nás vané nové okná a dvere, čo bola očakáva vykurovacia sezóna. Proveľká a nanajvýš užitočná investí- striedky na vykurovanie a elektriNEVŠEDNÝ ZÁŽITOK z prvého dňa v škole malo 16 bieloblatských cia. Cez letné prázdniny v školskej nu máme zabezpečené z obecnej prváčikov rozvrhnutých do troch tried − slovenskej, srbskej a mabudove vykonali iba bežné práce, pokladnice a prichádzajú praviďarskej. Do školy prišli so strachom, s neurčitými predstavami toho, lebo prostriedkov navyše nebolo. delne, čo nám dáva istotu, že v čo ich očakáva, a ako ich prijmú starší žiaci. Avšak trochu rozhovoru, tomto ohľade sme zabezpečení. − To, čo by bolo potrebné vykotanca, hry, a potom aj školské tašky, ktoré všetci dostali zdarma, zaOkrem rôznorodých aktivít počas nať, je predovšetkým líčenie celej hnali všetky strachy a obavy. Akiste im natrvalo zostane v pamäti školskej budovy, ktorá v posled- školského roka kulpínski žiaci boli aj zvuk školského zvona, ktorý ich prvýkrát povolal do učebne a bude nom čase bola olíčená azda v roku činní aj počas letných prázdnin. Od ich sprevádzať počas školenia. Teraz ich, ale aj ich učiteľov, očaká11. do 15. augusta šiesti kulpínski 2002. Musím v tomto ohľade pova usilovná práca, dobrá vzájomná komunikácia, trochu trpezlivosti... chváliť ochotu rodičov predovšet- žiaci s profesorkou výtvarnej kula čo nevidieť budú z nich lekári, učitelia, pekári, majstri, robotníci. kým žiakov nižších ročníkov, ktorí túry Vericou Tanackovićovou poA čo je vari najdôležitejšie − dobrí ľudia. sa zorganizovali a niektoré učebne budli na Slovensku, v Donovaloch. M. Nedeljkov − Vďaka podpore a spolupráci olíčili a skrášlili z vlastnej iniciatívy. 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Tri triedy žiakov prvákov V

Základnej škole maršala Tita v Padine sa nový školský rok začal uvítaním 66 žiakov prvého ročníka a ich rozdelením do troch tried. Po programe žiakov starších ročníkov v prvý školský deň si najmladších školákov do tried pozvali triedne učiteľky Anna Tonková, Anna Halajová a Milka Petrovičová. Okrem primeraného uvítacieho programu pre žiakov zabezpečili aj nové školské knihy a reflexné vesty, ktoré udelila Rada pre bezpečnosť v doprave Zhromaždenia obce Kovačica. Vzhľadom na minulý školský rok, v tomto roku je detí menej, a to až o 25, no predsa je chvályhodné to, že prvákov je viac než vla-

ni. Okrem toho Ministerstvo školstva RS schválilo rozhodnutie, že ak sa zmenšuje počet detí v škole, triedy treba zredukovať, totiž zmenšiť. V súčasnosti je v piatom ročníku o jedna trieda menej. V priebehu niekoľkých uplynulých rokov sa ináč pracovalo na renovácii a modernizácii tejto školskej budovy, avšak neustále sú potrebné ďalšie práce. „Cez letné prázdniny sme olíčili steny v učebniach, ktoré boli v najhoršom stave, a tým spôsobom sme spríjemnili pracovné ovzdušie tak pre zamestnancov školy, ako i pre všetkých žiakov v nej,” povedal riaditeľ základnej školy v Padine Ladislav Petrovič. Vďaka dobrej spo-

Na prvej hodine v učebniach boli prváčikovia s rodičmi

lupráci s rodičmi žiakov pokračujú akcie na vynovení tried. Padinská škola je medziiným známa aj podľa každoročného usporadúvania rôznych kultúrno-umelec-

NEKAŽDODENNÉ PRIATEĽSTVO. V bieloblatskej Predškolskej ustanovizni Buba mara vzniklo opravdivé kamarátstvo medzi deťmi a Askou, ročnou kóliou. Aska má natoľko rada deti (na fotografii autora), že sa s nimi nielen hrá, ale ich sprevádza aj domov. Bude to osožné zvlášť teraz, keď sa dni budú krátiť a rýchlo sa bude zotmievať. Cesta zo škôlky za sprievodu Asky bude rýchlejšia, veselšia a najmä bezpečnejšia. Veď vracať sa zo škôlky potme domov ani trochu nie je jednoduché. Keď po rokoch Aska a jej kamaráti vyspejú, budú si spomínať na toto nekaždodenné priateľstvo. M. Nedeljkov

ČASŤ ULICE SVÄTOSÁVSKEJ v Silbaši má minipodobu novosadského Kvantášskeho trhu... Autá alebo autobusy, ktorých cesta vedie cez Silbaš do Nového Sadu a opačne, sa tu často zastavujú. Ťažko odolať ovocným alebo zeleninovým nákupom, o čom svedčí momentka zo septembrového dňa, keď si jedna pani kupovala zemiaky od Silbašana Tošu Laćarka. Prívetivý Toša má stánok, na ktorom predáva svoje poľnohospodárske výrobky. Počas letných horúčav mal bohatú ponuku melónov (ešte stále prítomné) a paradajok. Sortiment sa zväčšoval o papriku, cibuľu, uhorky, zemiaky – totiž zeleninu, ktorú Laćarkovci dopestovali na svojich poliach. I keď v dôsledku sucha doplácajú poľnohospodárske plodiny a prínosy sú menšie, Toša sa nesťažuje. Aj s takýmto suchým rokom sa treba vyrovnať a vkladať nové nádeje do našich vojvodinských polí. Jaruška Ferková

kých, zábavno-rekreačných a iných podujatí, a tak už v prvú pracovnú sobotu sa uskutočnia obľúbené cyklistické preteky. A. Chalupová

UGÁR

Bum-bumbum! edáva sa na známosť, iba čo sa konštatuje, tu a teraz, zopár neskutočne 0skutočných skutočností: Domovina je ako zdravie, ktoré je, všakáno, a poriadne, podlomené. Malí zlodeji končia v base. Aj veľkí zlodeji v nej dobačujú – až raz, ale čože, nedajbože, budú malí. Novinárstvo bude objektívne vtedy a iba vtedy, keď každý významný novinár bude mať svojho obľúbeného pravdu a len pravdu hovoriaceho politika, a keď každý znamenitý politik bude mať svojho chápavého novinára, ktorý bude písať pravdu a iba pravdu, s ktorou sa mu prv spomenutý ochotne zdôverí. Mýto neprijmeme, znela prvá časť nadpisu na plagáte istého úradu, napísaná malými písmenami. Druhá časť toho istého nadpisu, veľkými literami temer namaľovaného znela: Eurá sem! Nadpis už tam nie je a… my sme tu, kde sme… Tak nám treba, keď nám hry chutia – lepšie než chleba! Prišiel diabol pre svoje; pán doktor, pomôžete… mi…, či… mu? Bum-bum-bum!

15. 9. 2012

jbš 37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (8)

Spomienky na ceste zabudnutia adoš nemá vlastný cintorín. Svojich zosnulých Radošania poR chovávajú v Iloku, v evanjelickom cintoríne. Keď sa asfaltovou cestou zo smeru mesta dostanete po hlúčok líp z pravej strany, v ktorých tieni zakotvil Slovenský dom, zľava uvidíte priestranný park. Z jeho trávy vyčnieva pamätník. Ak sa prizriete lepšie, zbadáte aj tri podlhovasté kopčeky. Podaktorí občania Radoša vám povedia, že to je – cintorín. Fakticky ním aj je, ibaže sa v ňom pochovávalo len raz. V troch spoločných hrobkách totiž, vraj, ležia mŕtvi svedkovia. Priami účastníci dejinných udalostí záveru prvej polovice 20. storočia. Tadeto počas druhej svetovej vojny, čiže Národnooslobodzovacieho boja tiahol Sriemsky front; tu odpočívajú jeho obete. Padlí bojovníci… Boli temer zabudnutí – až kým sa nenašiel dobrý človek... Zväz združení bojovníkov Národnooslobodzovacieho boja, ako nám povedal Štefan Mudroch, predseda Matice slovenskej v Radoši a iniciá-

Pohľad na „radošský cintorín” z niekdajších osláv jubileí, ako sa zvyklo povedať – svetlých a hrdinských chvíľ dejín juhoslovanských národov a národností… V období nedávnej vojnovej hrmavice, keď sa rozpadla Juhoslávia, krajina, za ktorej oslobodenie padli aj tu pochovaní, sa nad týmto svojráznym cintorínom vzniesli chmáry zabudnu-

Pucovskov dom, alebo: sám vojak v poli… tor akcie úpravy spomenutého „cintorína”, vraj kúpil pozemok, na ktorom v decembri roku 1984 postavili pomník a pamätnú tabuľu. Kamenná doska je ošľahaná vetrami i dažďami, sčasti ju opantal mach. Na rozlúštiteľnej časti nadpisu prečítame, že pomník „postavili občania Obce Vukovár”. Na jej dolnej časti je už jasnejší zápis, iba v niekdajšom Mŕtve slovo v kameni chorvátsko-srbskom jazyku, nie aj po tia. Spomienky si pod svoje vzala slovensky: „Váš boj zrodil hrdinov, / burina. Pracovití radošskí Slováci, v ktorých diela si dnes vážime / u ktorých sa ozval pocit hrdosti, hľa, priateľov vzbudzujú hrdosť / a u oživili pamiatku na niekdajších bojovníkov. Prečo sú tam ale práve tri, nepriateľov napomenutie.” Vo vedomí nám zaznejú počest- nie veľké, hrobky? Štefan Mudroch né salvy na počesť padlých, známe vraví: 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

„Predpokladá sa, že v nich sú kosti padlých vojakov: v jednej hrobke pochovali juhoslovanských partizánov, v druhej sovietskych a v tretej, najmenšej – leží nemecký vojak. Aj toho pochovali, dôstojne, naši Slováci, ktorí po vojne zbierali telesné pozostatky padlých a odlíšili ich na základe zvyškov rovnošiat, ktoré na nich zostali. Potom prišli iné časy a iní hrdinovia… Účastníci NOB už vymreli… Ja som si však povedal, že sa o tie hrobky budeme starať ako sa patrí a vôbec sa ma netýka, čie sú tam kosti. Veď aj oni patrili živým ľuďom.“ Ach, ten kolotoč zmyselného a nezmyselného… V kedysi zrejme peknom ovocnom sade susediacom so Slovenským domom sa rovnako ako v neďalekom pamiatkovom areáli rozhostila burina. Z nej vyčnieva, kedysi určite krásny, rodinný dom. Patril vraj rodine Pucovskej. Na priečelí teraz už poriadne ošarpanej schátranej stavby nie sú údaje o tom, kedy bol postavený. Kamenná doska pri chorom oku, čiže okne svedčí, že aj tu spolu so stavbou stúpa cestou zabudnutia kúsok „svetlých dejín našich národov a národností”. Na nej jasne vidieť takýto text: „V tomto dome v septembri 1944 bol založený Prvý miestny Národnooslobodzovací výbor pre Ilok. Výbor pre oslavy 40. výr. KSJ 29. XI. 1959.” Odchádzajúc, akiste taktiež cestou zabudnutia, mihla sa nám vo vedomí kacírska myšlienka. Načo sú vlastne vojny; čomu slúžia ich „svetlé chvíle?” Vzápätí sa, takmer nepočuteľne, ozvala rovnako kacírska odpoveď: No, predsa – zabúdaniu… Juraj Bartoš

NOVÝ SAD V PROJEKTE ROZVOJA PRÍSTAVOV AKO LOGISTICKÝCH STREDÍSK NA DUNAJI. Projekt Rozvoj prístavov ako logistických stredísk a ich integrácia do logistickej siete Podunajského regiónu sa začal v apríli roku 2011 a ukončí sa v marci roku 2014. Partnerstvo v rámci projektu predstavuje spoluprácu medzi malými a strednými mestami s prístavmi a mestami medzinárodného významu umiestnenými na Dunaji s cieľom optimálnejšieho rozvoja a využitia logistických rozvojových kapacít a vzájomného zladeného rozvoja ich prístavov. Zložkou projektu sú medzinárodné zhromaždenia, ktoré sa usporadúvajú vo všetkých deviatich zúčastnených partnerských prístavoch. Hotel Nový Sad bol v dňoch 10. a 11. septembra hostiteľom ďalšieho stretnutia, v poradí piateho. Hlavnou témou prvého dňa bol riečny informačný servis Srbska ako súčasný systém riadenia dopravy, ktorý zveľaďuje prenos údajov medzi loďami na riečnych prúdoch a brehoch a umožňuje momentálnu výmenu údajov. Prof. Dr. Milosav Georgijević z Fakulty technických vied prítomným priblížil Prístav Nový Sad (na snímke). Na nasledujúci deň podali správu o terajšom stave Prístavu Nový Sad a prezentovali jeho nový informačný systém. V projekte, ktorý sa realizuje v rámci Programu Juhovýchodnej Európy 2007 – 2013 Európskej únie, Srbsko prezentujú novosadská Fakulta technických vied a Prístav Nový Sad. V. Valentík

Z NAŠICH OSÁD DOLNOZEMSKÝ JARMOK TRETÍ RAZ V BÉKEŠSKEJ ČABE

Ukážky ľudového umenia oslovili návštevníkov P

iaty v poradí Dolnozemský jar- Národný kultúrny fond, Úrad pre mok, tentoraz s doplnkom ná- Slovákov žijúcich v zahraničí a Čazvu – Národnostný festival v Pokoji biansky región Slovenského osvea mieri – sa druhý raz uskutočnil v tového strediska. Ako i početní meste jeho vzniku, v Békešskej partneri. Čabe v Maďarsku. Tam v piatok a Národný festival v Pokoji a miesobotu 7. – 8. septembra prezen- ri Dolnozemský jarmok mal tri tovali svoju hmotnú a duchovnú segmenty zamerané na prezentákultúru Slováci žijúci v Maďarsku, ciu a zachovanie hmotnej a duRumunsku a Srbsku. Jarmok zhro- chovnej kultúry dolnozemských maždil niekoľko desiatok účastní- Slovákov. Na Kossuth tér, čiže na kov, podstatne menej než trebárs Námestí Lajosa Kossutha, na javlani v Bratislave, to mu však ani o visku, na ktorom dominoval jedmáčny mak neubralo na význame a kvalite. Boli sme pritom, priniesli sme sebou viac než päťsto fotozáberov a približne štyri a pol hodiny rozhovorov čo s účastníkmi, čo s organizátormi, respektíve vedúcimi osobnosťami slovenskej komunity v mes- Ľudové výrobky z Vojvodiny ponúkalo Združenie te, ktoré má asi občanov Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca 65 000 obyvateľov, z čoho je zhruba šesť percent norečový pútač s nadpisom BéSlovákov. kében Békésben Nemzetiségi FeOrganizátorom 5. Dolnozem- sztivál Békéscsaba, 2012. szepského jarmoku bola Čabianska or- tember 7. – 8., prebiehali ukážky ľuganizácia Slovákov – Dom slo- dovej hudby, tancov a piesní, slovenskej kultúry (v čele so zakla- venských i maďarských; predviedli dateľkou podujatia Annou Ištvá- ich folklórne súbory, spevácke novou). Hlavnú záštitu nad ním zbory, orchestre Slovákov a pomal Norbert Erdős, parlamentný tomkov slovenského národa žijúposlanec, župný predstaviteľ po- cich v Maďarsku, Rumunsku, verený vládou. Jarmok podporili: Srbsku a na Slovensku. Remeselníci

Folklórny program uzavrel výborný tanečný súbor Balassi

a umelci sa prezentovali svojimi výrobkami širokého spektra (mnohí z nich tvorili aj na tvári miesta) vo dvoch radoch stánkov zoradených v Ulici Ernő Kissa. Dva vchody viedli od stánkov na priestranné nádvorie Domu slovenskej kultúry, z ktorého sa šírili vône dolnozemských jedál, a kde sa podávali gastrošpeciality troch dolnozemských regiónov. Tam, pravdaže, nechýbal ani výčap s Jarmočné stánky v tieni stromovia; v úzadí c h l a d e ný m i Veľký evanjelický kostol nápojmi, ktoré ešte ako zapasovali po ným (bolo ich viac než sto a menej chutných raňajkách a najmä ako dvesto a sobotný program obedoch a večerách, ktoré na tom istom mieste sledovalo aj pre účastníkov podujatia za- dvakrát toľko ľudí) prihovorili (len bezpečili jeho organizátori. po maďarsky): Dr. Ilona CsicselyoV samotnom Dome sloven- vá, predsedníčka Župnej slovenskej kultúry si záujemcovia skej samosprávy, András Mucsi, mohli pozrieť výstavu ruč- podpredseda Békešskej župy a Tamás Herceg, radca mesta Békešská Čaba. Medzi prítomnými ako hostia o. i. boli aj: Štefan Daňo, generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe, Ján Fuzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v „Poďte, pochutnajte si na lokšách z Eleku...“ Maďarsku, a Pavel Hlásnik, ných prác z plsti a v sobotu večer podpredseda Demokratického v Slovenskom oblastnom dome zväzu Slovákov a Čechov v RuRastislav Zorňan z Nového Sadu munsku; oni však prejavy nemali. Ukážky ľudového umenia Slopredviedol monodrámu Jána Salvákov žijúcich na niekdajšej Dolnej čáka Báči Pišta ze sálaša. Okrem spomenutého herca, voj- zemi naskutku oslovili návštevnívodinských Slovákov na tohto- kov 5. ročníka Dolnozemského ročnom jarmoku v Čabe prezen- jarmoku, ku ktorému sa čoskoro tovali: Zuzana Holúbeková, insitná vrátime v osobitnom príspevku. maliarka z Kovačice, Klub krea- Neskoršie našim čitateľom sprotornica z Kovačice, Združenie Zla- stredkujeme aj seriál textov, ktoté remeslá z Báčskeho Petrovca a rých cieľom je poodhaliť dvere Slovenské kultúrne centrum Pav- tajomstva, za ktorými „bývajú“, t. j. la Jozefa Šafárika z Nového Sadu. žijú naši súkmeňovci, Slováci v V rámci otváracieho programu Maďarsku. Juraj Bartoš v sobotný podvečer sa prítom15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD OSLAVY DŇA PADINY − PIATY VÍKEND

Primerane, kultúrne, veselo a krásne slavy 206. výročia založenia Padiny pokračovali 8. septembra v O sieni Domu kultúry Michala Babinku. V sobotu večer v malej sieni DK usporiadali náročnú a bohatú výstavu exponátov úžitkového textilu v domácnostiach Čaro staromaminej kasne, ktorú pripravili členky Spolku žien v Padine spolu s ochotnými spoluobčiankami Annou Halabrínovou, Annou Karasovou a Zuzanou Kotvášovou. Hostí privítala a pozdravila podpredsedníčka tamojšieho Spolku žien Anna Koláriková a Mária Galasová v mene spolku povedala niekoľko slov o výstave. Po programe, v ktorom účinkovali členky spolku a ich hostia (mladá speváčka Mariena Marčeková, žiačka Adriana Bačúrová a harmonikári Vladimír Halaj a Želislav Kukučka), o výstave sa odborne zmienila a pútavo o nej hovorila diplomovaná etnologička Zdenka Obšustová, ktorá neskoršie výstavu slávnostne otvorila. Mnohopočetné podujatia v rámci osláv Dňa Padiny vyvábili Padinčanov z rodinných domov aj v nasledujúci deň, v nedeľu 9. septembra. Najprv na nádvorí PU Kolibrík Združenie výtvarných umelcov Smäd v spolupráci s Miestnym spoločenstvom Padina a Domom kultúry Mi-

Oslavy Dňa Padiny v piaty víkend slávnostne začali výstavou Čaro staromaminej kasne v organizácii Spolku žien v Padine

stave a prezentácii diel padinských vedeckých pracovníkov Vedecké bohatstvo Padiny, ktoré slávnostne otvorila riaditeľka Obecnej knižnice v Kovačici Mária Ďurišová, sa zúčastnili: DrSc. Ján Babiak, profesor telovýchovy, expert v oblasti dokimológie, plukovník prof. Dr. Ján Marček, andragóg, Dr. Anna Đurđevićová, PhD., klinická defektologička, stomatopédka, a Dr. Zuzana Čížiková, docentka na Katedre slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade. Prítomní účastníci stretnutia v krátkosti prezentovali svoju cestu vo vedeckej práci a k dosiahnutým úspechom, pokým sa hostia podujatia (profesori: Anna Babiaková, Anna Povolná, Dušan Kereš a Zuzana Snidová) zmienili o práci padinských vedeckých pracovníkov, ktorí z oprávnených príčin nemohli byť prítomní na stretnutí. Sú to: Mgr. art. Mária Havranová, ArtD., kostymérka, výtvarníčka a scénografka, ktorá žije a pracuje v Bratislave, a prof. DrSc. Dušan Kereš, astrofyzik, v súčasnosti sa vo svojej profesionálnej kariére orientoval na vedecké výskumy a pedagogickú prácu. Pracuje ako profesor a bádateľ na Univerzite v

tvarné práce budú čoskoro vypre- zdravila Anna Koláriková, ktorá toto dané prostredníctvom početných podujatie zároveň otvorila. K slávakcií a zozbierané prostriedky ne- nostnej náplni podujatia prispeli diskoršie usmernia na zlepšenie pod- vadelné ochotníčky Anna Širková a mienok výchovy a vzdelávania tý- Zuzana Melichová, ktoré predniesli chto detí v škole a na ich školské vý- veselú scénku. Profesorka vo výlety,” povedal predseda ZVU Smäd službe Ružena Kraticová prečítala priMgr. art. Ján Husárik. Neskoršie v Galérii DK, na slávnostnom zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva Padina, predseda RMS vítal početných hostí. V úvodnom príhovore nový predseda RMS Ladislav Petrovič hovoril o dejinách sťahovania Slovákov do Padiny a poukázal na terajší život v Padine a na aktuálne práce. Zároveň ozrejmil plány, ktoré si nová rada vytýčila ako prvoradé v najbližšom období. V kultúrno-umeleckej zlož- Momentka zo slávnostného zasadnutia Rady MS Padina (predseda ke slávnostného zasad- Ladislav Petrovič v spoločnosti členiek ženskej speváckej skupiny) nutia vystúpili: vynikajúci ľudový orchester Ro- meranú báseň a mladí padinskí hu- San Diegu (Kalifornia), na katedre pre sička z Kovačice a ženská dobníci Ján Havran a Vladimír Ben- fyziku. Na stretnutí, na ktorom sa zúspevácka skupina DK pod ka sa postarali o dobrú ľudovú hud- častnili aj mnohopočetní ctení hosvedením známeho padin- bu, ktorá vábila početných ná- tia, medzi inými aj predsedníčka ského harmonikára Pavla vštevníkov do tanca. Sprievodným Matice slovenskej v Srbsku Katarína Karasa. Po slávnostnom za- podujatím nedeľňajšej oslavy Dňa Melegová-Melichová, sa hovorilo aj sadnutí sa hostitelia a hos- Padiny bola výstava Vedecké bohat- o osobnostiach, ktoré v minulosti žili tia presunuli pod stánky stvo Padiny 2012 a zároveň prezen- a pracovali v Padine. V kultúrnopred kultúrnym domom, tácia jej účastníkov. Bola vo vestibule umeleckom okienku podujatia vykde prebiehal Jarmok ume- ZŠ maršala Tita v Padine. Organizá- stúpili mladé hudobníčky, klaviristnia. Organizátorom tohto- torom tohto podujatia, padinskej ka Mariena Marčeková a Dominika Na Jarmoku umenia si každý našiel ročného, v poradí druhého knižnici, MOMS Padina a základnej Hučková, ktorá zahrala na flaute. niečo pre seba Jarmoku umenia ručných škole, sa na výbornú podarilo zhro- Podujatie, ktoré moderovala Tatiana chala Babinku usporiadali humani- prác a suvenírov, tradičných koláčov maždiť a prezentovať verejnosti Bovdišová, sa skončilo udelením tárny výtvarný tábor, v ktorom účasť a jedál bol Spolok žien v Padine. Zú- osobnosti, ktoré sú narodené alebo darčekov a kytíc kvetov účastníkom mali členovia ZVU Smäd a sedem častnili sa aj členky spolkov žien z Ko- pôsobili v Padine, ktoré svojím ško- stretnutia Vedecké bohatstvo Padiny detí s osobitnými potrebami, žiaci zo vačice, Hložian, Jánošíka, Vojlovice, lením a vedeckou prácou získali ti- 2012. Na záver nedeľňajšej oslavy špeciálneho oddelenia padinskej Crepaje, Jarkovca, a Uzdinu, tiež tul doktora vied. Tak v súčasnosti Pa- Dňa Padiny v DK Michala Babinku školy. Je to v poradí druhý výtvarný predstavitelia ZVU Smäd a Miestnej dina má pozoruhodný počet vyso- bolo divadelné predstavenie Zoztábor takéhoto rázu v organizácii organizácie invalidov práce v Padi- kovzdelaných kádrov: profesorov, námka, ktoré predviedli padinskí ZVU z Padiny, na ktorom vznikli ne. V mene spolku účastníkov, do- inžinierov, lekárov, magistrov, do- divadelní herci. krásne výtvarné diela týchto detí. „Vý- mácich a hostí spoza chotára po- ktorov vied… Na tomto stretnutí, výA. Chalupová

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD nosti sa ďalej uvádza, že 2. januára 1977 sa na pracovnej schôdzi zúčastnili ev. kňaz Štefan Valašek s manželkou Annou a v r. 1992 účasť na pracovnej schôdzi mali velebný pán farár Vladimír Lovás st. s manželkou Máriou. Po slávnostných službách Božích si všetci záujemcovia mohli v starom cirkevnom dome pozrieť etnografickú výstavu autorky Anny Hložanovej Dragoljevićovej zo Silbaša, pomenovanú Život od narodenia po smrť. Autorka svojráznymi predmetmi zdedenými od svojich predkov vyčarila niekdajší spôsob života z 19. a 20. storočia, vrátane dvoch najväčších sviatkov – Vianoc a Veľkej noci, obyčají, s dôrazom na náboženstvo a vieru našich predkov. Vý-

SILBAŠ

Šírenie lásky medzi blížnymi D ruhá septembrová nedeľa v Silbaši bola nanajvýš slávnostná. Oltárny krúžok žien Márie a Marty oslávil polstoročné jubileum. Na slávnostných nešporných službách Božích venovaných 50. výročiu OKŽ, silbašský ev. kňaz Vladimír Lovás st. privítal vzácnych hostí, dôstojného pána Samuela Vrbovského, biskupa SEAVC, vznešeného pána Vladimíra Valentu, seniora báčskeho a farára selenčského, pravoslávneho kňaza Paju Alterova zo Silbaša a velebné pani farárky Vieru Bátoriovú z Lalite, Darinu Marčoko-

Príhovor velebného pána farára Vladimíra Lovása st.

Predsedníčka OKŽ Mária Lovásová

vú z Kysáča a Janu Kopčokovú z Hložian. V pozdravnom príhovore dôstojný pán biskup S. Vrbovský okrem iného zdôraznil dôležitú úlohu oltárnych krúžkov žien, ako sú samovzdelávanie, upevňovanie viery, dávanie pekných sľubov, sesterské spoločenstvo a ďalšie kresťanské práce. Pani farárka Jana Kopčoková v kázni hovorila o význame šírenia lásky medzi

Záber z výstavy a autorka Anna Hložanová Dragoljevićová

blížnymi, o duchovných potrebách veriaceho človeka, upevňovaní viery posilnením denného spojenia s Ježišom Kristom. Predstaviteľky oltárnych krúžkov z takmer tridsiatich slovenských vojvodinských osád, ako i predstaviteľky žien silbašskej Pravoslávnej cirkvi privítala Mária Lovásová, manželka pána farára, ktorá je od roku 2002 predsedníčkou OKŽ. O dejinách a čin-

nosti silbašského OKŽ informovala Mária Faboková. Krúžok bol založený 3. marca 1962 z iniciatívy vtedajšieho ev. kňaza Pavla Strehárskeho. Mnohé zakladateľky už odišli z radov živých, ale niekoľko členiek si ešte živo spomína na zakladajúci večierok, a to Zuzana Hložanová (niekoľkoročná predsedníčka), Anna Ušiaková (rad rokov činná ako tajomníčka), Mária Beličková, Zuzana Ferková. V čin-

stavu spestrila početnými cirkevnými knihami, časopismi a predstavila sa aj ako maliarka. Družné posedenie pokračovalo pri večeri v Loveckom dome. Hostitelia a hostia odchádzali domov spokojní, šťastní a so želaním, aby práce oltárnych krúžkov žien aj v budúcnosti pokračovali vo svojej humánnej a kresťanskej činnosti. Jaruška Ferková

STRETNUTIE PAZOVSKÝCH FÉNIXOVCOV. Septembrové stretnutie v organizácii Združenia invalidov Fénix bolo v utorok 4. septembra v tamojšom Klube pre starých a osôb s invaliditou. Venované bolo dvom verným priateľom tohto spolku – hudobníkom Jánovi Čemerskému a Goranovi Trifunovi zo Starej Pazovy. Od roku 2006, odkedy fénixovci usporadúvajú mesačné tematické stretnutia, Ján a Goran ich spríjemňujú, a to najmä v druhej časti programu rozmanitou hudbou a svojimi príjemnými hlasmi na dobrú náladu. Na fotografii sú Jelica Despotová, predsedníčka Združenia invalidov Fénix Stará Pazova, gitarista Ján Čemerský a za syntetizátorom sedí Goran Trifunov – obaja verní priatelia tohto spolku. a. lš.

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD EVANJELICKÝ FARÁR JAROSLAV JAVORNÍK O DVANÁSŤROČNOM PÔSOBENÍ V HAJDUŠICI pi. Ja to však nechápem tak tragicky. Vedel som, že odtiaľto raz odídem. Bola iba otázka, kedy sa to stane a nechcel som, aby sa to stalo, kým nedokončíme práva o odchode farára Jarokľúčové – dôvera. Keď sme pri- chrám, aby to nebolo, keď sme začali slava Javorníka z Hajdušice šli sem, tu nebolo dôvery. Tu faru opravovať alebo keď sme nazbiedo druhého cirkevného zboru v bolo peklo, všelijaké malver- rali peniaze na kúpu pôdy, a kým sme Kulpíne prišla nečakane a priam zácie. Všeličo som sa napo- ju nekúpili. Proste to boli také križovatohromila veriacich v tejto malej čúval. Povedal som, že ma ky, keď som sa skutočne modlil: Pane banátskej osade. Reakcie boli rôznezaujíma, čo sa tu doteraz ro- Bože, dovoľ, aby sme ešte to skončili. Vyne. Kým jedni mali pochopenie, iní bilo, ale odteraz budeme ro- slyšal nás a prežili sme krásnych a symboli úplne sklamaní a vyjadrovabiť takto alebo nijako! Išlo to bolických 12 rokov. Dvanástka je v Biblii li obavy, čo bude so zborom, ktoľuďom trochu aj na nervy, ale symbolom plnosti a dokonalosti a som rý sa pod taktovkou tohto kňaza pomaly sme zametali, a v tom šťastný, že to nebolo prerušené v okaznovu zrodil. Bolo počuť aj uštizametaní niektorí aj vyhoreli. mihu, keď to nebolo treba. Svedomie by pačné komentáre, že malé zbory Nehanbím sa za to, že sme ma strašne trápilo, že som neskončil prású odsúdené zostať bez kňaza, museli cez také peklo prejsť. cu. Síce vždy sa chytám do niekoľkých vždy keď sa vo veľkom zbore vyVeď aj chirurg, keď lieči rako- robôt, ale kým jednu neskončím, s druskytne voľné miesto. Touto otázvinu, musí veľmi ostrým no- hými sa nešírim naširoko-naďaleko, a Mgr. Jaroslav Javorník, PhDr., pred oltárom novokou sme aj začali rozhovor s pážom vyrezať to, čo nie je dob- nikdy nenechám robotu neskončenú. vystavaného hajdušického kostola nom farárom hajdušickým Mgr. ré. Aj dnes sa tým ľuďom mô- Nepodarilo sa nám však vystavať dom Jaroslavom Javorníkom, PhDr. tesne aby som mohol začať robiť normálne. žem pozrieť do očí. Môžu sa so mnou ne- smútku, ale to už nie je až také strašné. pred jeho odchodom do iného cirkev- Nuž a v tých rozpakoch akoby mi Pán zhodovať, ale ja pevne stojím za tým, a Sú tu už aj záujmy dediny a obce a veBoh pošepol, čo mám robiť. S manžel- za pravdu budem horieť. Za pravdu sa rím, že to budú podporovať aj z inej straného zboru. – S touto konštatáciou absolútne kou sme sa rozhodli, že kúpime poze- oplatí horieť. Dôvera sa takto získava, čo ny. Akže nový dom smútku nebude vynesúhlasím. Skôr, v socializme, bol zá- mok, na ktorom sme vysadili ovocný sad. som za týchto dvanásť rokov aj dokázal. stavaný, jestvuje alternatíva, totiž z proujem, aby cirkev pomaly, ale iste zani- Bol to kľúčový moment. Tým činom som Nuž a keď sme tú dôveru získali, boli sme striedkov z projektu v sume 4 000 eur kala. Nikto pôsobenie cirkvi síce neza- značnú časť cirkevného zboru pre- na koni, a už sme viac necupkali na mies- opraviť dom kúpený na tie účely za podkazoval, ale sa všetko robilo tak, aby ľu- svedčil, že som začal púšťať korene, a že te, ale sme veľkým cvalom šli dopredu. pory NRSNM. Dokonca, čo nevidieť, dia o cirkev prestali mať záujem. Teraz mienim zostať dlhšiu dobu, takže ma s Začali sme stavať kostol. Sto ľudí prišlo Hajdušičania dostanú nového kňaza, tie tendencie neexistujú a nehrozí, že otázkami, kedy pôjdem, už nikto ne- betónovať základy! Mnohí v to neveri- ktorý možno bude lepší odo mňa a malý zbor zostane bez farára, pretože je otravoval. Teraz keď odchádzame, ovoc- li, ale Boh robí zázraky, a v Hajdušici uro- budú pokračovať tam, kde sme zastakádrová politika cirkvi celkom iná. Bez ný sad sme darovali cirkevnému zboru. bil fantastický zázrak. Samozrejme, veľ- li. – Rozlúčka s Hajduši– Veľkou skúškou pre vás, farára môže zostať iba zbor, ktorý si ho čanmi bola dojímavá. nemôže zaplatiť, ale to je už niečo cel- ale aj pre celý cirkevný zbor – Som človek z krvi a kom iné. Realita je taká, že malý zbor, aby akiste bola výstavba novémäsa a nehanbím sa ani si zachoval farára, musí vyčleniť omnoho kostola. zaplakať. Pripravili nám – Od samého začiatku som ho viac peňazí ako veľký a nastoľuje sa prekvapenie tým, že na otázka, či malé zbory dokážu a či vôbec si bol vedomý, že s kostolom rozlúčkové služby Božie chcú mať farára. Vedomí si toho, od môj- treba niečo robiť, ale s takým vyobliekali dievčence do postojom cirkevníkov som sa ho príchodu do Hajdušice roku 2000, ľudového kroja. Tým nás sme začali veci postavovať tak, aby do toho nesmel púšťať. Niekúplne rozcítili. Po služzbor bol pripravený pre farára. Prvé torí občania ma dokonca prebách sme všetci plakali. dva-tri roky sme kládli základy zboru, aby sviedčali, že Hajdušica to neVšetko, čo som tu prežil, všetko fungovalo tak ako treba a v de- dokáže. Nepoznáte vy Hajčlovek nemôže, aby necembri roku 2002 som už mohol kon- dušičanov, hovorili. Odpoveprecítil. Nebolo nám tu štatovať, že je všetko postavené na dal som, že Hajdušičanov ľahko, ale ja som vtedy vesvojom mieste a že do nového roku možno nepoznám, ale podel, kam idem. Kamaráti znám Pána Boha, a ten ma nikvstupujeme ako normálny cirkevný ma odrádzali. Hovorili mi, zbor a môžeme normálne fungovať. Pri- dy nezradil. V tej chvíli som neže je Hajdušica pánubohu tom sme prinavrátili dôveru veriacich, videl riešenie na to všetko, ale Masová účasť na výstavbe kostola – svedectvo o za chrbtom, že je ten zbor takže sa aj párové začalo platiť vo väč- som veril, že sme na to po- získanej dôvere odsúdený na zaniknutie, šej miere ako skôr, – pripomenul pán fa- slaní, že našou misiou je, aby sme to doriešili. Mohol som síce pove- mi dobre vieme, že sa to dialo cez ľuds- že tam už ani Slovákov nieto... Nedal som rár Javorník. – To však nebolo vonkoncom ľahko, dať: Máte modlitebnicu, to vám stačí, a ké veci, a že tu mnoho pomohli počet- sa odradiť. Veril som pevne a ďakujem – pokračuje náš spolubesedník. – Narazil kostol nech sa zrúti. Niektorí cirkevníci né subjekty. Ja som však veriaci človek Pánu Bohu, že mi zveril tunajších ľudí. som totiž na úplnú nedôveru. Veľmi ťaž- mi dokonca tak aj radili, hovoriac, že je a hľadím to aj tak, že to Pán Boh všetko Neobanoval som, lebo som bol dobre ko sa mi robilo, pretože ľudia stále uva- pre nich aj takto dobre, a tí po nás nech riadil cezo mňa nehodného služobníka, prijatý, nielen od veriacich evanjelikov, žovali o tom, že odídem. Človek príde na sa starajú. Avšak ja som tak svoju prácu perfektne dirigoval, aby tie husle hrali a ale od všetkých Hajdušičanov – pravofaru a najprv sa ma opýta: Pán farár, kedy v tomto zbore nechápal. Robil som na vylúdili takú symfóniu, že človek má len slávnych, katolíkov, aj tých, čo neveria. Mnoho sme tu urobili, ale nebyť ľudí taodchádzate? alebo Farári sem len pri- 220 percent. Nehovorím preto, aby to natrčiť uši a počúvať. chádzajú a odchádzajú... Necítil som sa vyznelo ako chvála, ale z úprimnosti, a – Po vašom odchode zbor znovu kých, akí sú tu, sám by som nedokázal dobre a srdce sa mi zvieralo úzkosťou. to vedia všetci v tomto zbore. Keď som zostáva bez farára, na ktorého si zvy- nič spraviť. Nechcem pritom idealizovať, Bola tu prítomná slabá sebadôvera vy- to v kostole v rozlúčkovej kázni povedal, kol a o ktorom vedel, že mnoho toho boli aj ťažkosti... ako aj všade, – prezravolaná veľkou skúsenosťou a jedenás- všetci zaplakali. Ľudia boli skamenení, vykoná... Teraz sú ľudia z toho trochu dil nám na záver teraz už bývalý farár hajdušický Jaroslav Javorník. timi rokmi bez farára. Mnohokrát som keď som povedal, že 300-tisíc eur cez vyľakaní. Za rozhovor ďakuje sa na kolenách modlil: Panebože, daj mi moje ruky prešlo, že som mohol ukrad– Oprávnene. Každá zmena, strach z Vladimír Hudec rozumnosť, ako týchto ľudí ubezpečiť, núť, ale som neukradol. A to vlastne bolo neznáma a úzkosť, to nás všetkých trá-

Bohatá služba naplnená ťažkosťami S

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA JABLOŇOVEJ PLANTÁŽI KOMPÁNIE DELTA AGRAR V ČELAREVE

Do módy sa dostáva odroda Modi ožno ste si všimli, možno nie, ale vlani sa v domácich hypermarketoch zjavili exkluzívne jablká klubovej odrody Modi. Ich dovoz zabezpečila domáca kompánia Delta agrar. Povedali by sme, že šlo o predbežnú prípravu na tohtoročný predaj

Ako z Modiglianiho obrazu

žina je chrumkavá a šťavnatá. Odroda si vyžaduje minimálnu ochranu, lebo je odolná proti chorobám, akými sú hrdzavá chrastovitosť a múčnatka; jej listy sú tvrdšie, nuž odolávajú aj škodcom, akými sú vošky.“ Hovoriac o spôsobe pestovania, Zoran Đogić o. i. podotkol: „Sadenice Modi jablone sú v rade hustejšie než ostatné odrody (80 respektíve 60 centimetrov jedna od druhej), takže máme aj do 5 200 stromkov na hektári. Jablo-

denice, avšak v budúcnosti by ich kompánia chcela sprístupniť najlepším výrobcom jabĺk.“ Komerčný Slobodan Košutić povedal, že odbyt je uľahčený a výhodnejší, keď výroba beží hladko a jablká sú vysokokvalitné, tiež preto, že DA na plantáži postavila veľkú chladiareň, a dodal: „Naša kompánia je poverená odbytom jabĺk klubovej odrody Modi v Srbsku, Bosne a Hercegovine, Macedónsku, Albánsku a Chorvátsku, ako Strapec jabĺk Modi i v Rusku, s ktorým máme špeciálny obchodný aranžmán. Oča- osobitné štandardy, ktoré sa určujú kávam, že práve na ruský trh na základe farby, chuti a veľkosti.“ Mimochodom, odroda Modi doodpredáme najväčšiu časť Modi jabĺk, lebo červené ja- stala pomenovanie po chýrečnom tablká sú tam vyhľadávaný a lianskom maliarovi Amedeovi Mouctievaný tovar. Pokiaľ ide o diglianimu. Na jeho portrétoch ženy cenu, tak Modi, ako klubová majú často výrazne sfarbené pery, odroda, bude približne o 20 ako čerešne. Keďže ho priatelia volali – 30 % drahšia než známe ko- Modi, jablká, červené ako čerešne, domerčné odrody, a to v dô- stali názov Modi. sledku svojej exkluzívnosti Juraj Bartoš a kvality. Klubové jablko má

spomenutých jabĺk – z vlastného ovocného sadu neďaleko Čelareva. V ňom 5. septembra odštartovali prvý zber, zatiaľ aj na svetovom trhu čerstvej ovocnej novinky. Jabloňová plantáž kompánie Delta agrar (DA) je jedinečná veľkosťou, meria 350 hektárov v jednom kuse a je zároveň i najsúčasnejšou v regióne. Ako pred početnými novinármi vyhlásila pracovníčka DA Julka Toskićová, od roku 2007, odkedy sa táto kompánia zaoberá pesto- Nová odroda sa už osvedčila – tvrdia vedúci vaním jabĺk, vysádzali, na našom trhu prevažne nové, odrody ňový „múr“ dosahuje výšku 2 – 2,5 Gala a Breburn, ako i štandardné metra. Ochrana je dva- – až trikrát lacodrody Zlatý delicious, Červený de- nejšia a úroda je vysoká. Mienime odlicious a GrannySmith. Taktiež dodala: rodou Modi vysadiť ďalších 40 hek„Vlani sme podpísali zmluvu s ta- tárov.“ lianskou kompániou CIV, ktorej patPodľa Toskićovej s výnosmi sú mirí autorstvo na exkluzívne dorábanie moriadne spokojní: a predaj jabĺk klubovej odrody Modi. „V druhom roku rod dosahuje Zatiaľ ich pestujeme na ploche veľ- vyše 20 ton z hektára a od piateho kosti asi 40 hektárov a sme piata kom- roku, keď ovocný sad bude rodiť pánia vo svete, ktorá to robí. Vznik- naplno, na jednom hektári by sme la krížením odrôd Gala a Liberty mali naoberať viac než 80 ton.“ (proces trval dve desaťročia). ChaSadenice obstarali v jednej zo štyrakteristická pre ňu je intenzívna roch existujúcich škôlok v Taliansku; červená farba, vďaka ktorej sa jej plod keďže sú vysádzanie a odbyt kluboskôr podobá na čerešňu, a špecific- vých ovocných odrôd prísne konká je aj vlastnou chuťou, ktorá je pres- trolované, DA nemôže pre svojich ne na pomedzí kyslastej a sladkej. Du- kooperantov zatiaľ zabezpečiť sa- Mechanizovaná oberačka

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Počas leta v Kulpíne

V priebehu tohto leta, presnejšie na sklonku júla a začiatkom augusta, počas letného upratovania vynovili miestnosti tzv. Malého kaštieľa v Kulpíne, v ktorých rad rokov sídli Miestne spoločenstvo Kulpín a Miestna kancelária Kulpín. Podľa slov tajomníka MS Kulpín Zlatka Harminca všetky zvyšné veci boli z týchto priestorov vypratané, steny olíčené, novou vrstvou farby osviežené okná, dvere a radiátory a položená laminátová podlaha. Do takto osvieženého a upraveného priestoru zadovážili aj nový moderný nábytok. Počas letných prázdnin aj budovu PU Včielka v Kulpíne vynovili, čo vidno už na prvý pohľad. Dostala novú čiapku, čiže novučičkú strechu s novými odkvapovými rúrami, aby v nej kulpínskym škôlkárom bolo útulnejšie. Páni majstri, ktorí na záverečných prácach na streche škôlky pracovali, si ochotne urobili prestávku, a tak sme ich pri tej osožnej práci pre ratolesti Kulpína a zamestnancov škôlky aj vyfotili.

V lete park v centre Kulpína bol každodenným útulným miestom na oddych a pobavenie mladších, ale aj starších občanov tejto osady. Vedľa lavičiek v parku boli nedávno namontované odpadové koše. Napriek tomu, že by sa malo vedieť, na čo koše aj na takýchto miestach slúžia, predsa sa niekomu zdalo zaujímavejšie ničiť ich a trhať z miesta, kde boli postavené, ako klásť do nich odpad. Ten radšej nechali pohádzaný na lavičke alebo vedľa koša. Takýto obraz nielenže špatí samotný stred osady, ale svedčí o nekultúre správania sa na verejnom mieste. K. G.

PRE BEZPEČNÚ PREMÁVKU. Stredové čiary na cestách majú veľký význam pre vodičov motorových vozidiel najmä vtedy, keď jazdia za tmy alebo v podmienkach zmenšenej viditeľnosti. Preto je dobré označenie stredových čiar veľmi zodpovedná robota cestárov. Na snímkach vidíme robotníkov a špeciálne vozidlo Boja, a. s., zo Somboru, ako prednedávnom označovali čiaru na asfaltke v hlavnej lalitskej Ulici maršala Tita. J. P.

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD S RIADITEĽOM VKP PADINA MIROSLAVOM JAKÁBOM

Aby všetkým bolo pekne a dobre T

ridsaťpäť rokov je dosť dlhé obdobie na to, aby sa pomaly zabúdalo na trápenie Padinčanov so zásobovaním vodou v minulosti. Dnes stačí skrútnuť kohútik a zahasiť si smäd. Avšak v minulosti si občania tejto osady museli vodu najprv „namleť”, a potom vo „vodároch“ doniesť domov. Mladší už nemajú ten zvláštny vzťah k vode, lebo netrpeli nedostatkom vody, ako starší Padinčania, avšak priam posvätný vzťah k vode majú niektorí padinskí insitní maliari, ktorí túto povesť prenášajú na svoje obrazy. Ročne padinským vodovodným potrubím, ktoré je najstaršie v celej Kovačickej obci, pretečie okolo 210 000 kubických metrov vody. Dnes je na vodovodnú sieť pripojených vyše 2 300 domácností. V súčasnosti je v Padine 6 ak-

Riaditeľ VKP Padina Miroslav Jakáb

Budova, z ktorej sa reguluje zásobovanie domácností vodou

diteľ VKP Padina Miroslav Jakáb a pridal: „Bez pomoci obecného vedenia by sme nevedeli vydržať, zvlášť keď ide o údržbu vodovodu a distribúciu vody. Spotreba

Z vlastných prostriedkov VKP zrekonštruoval pomocnú budovu v cintoríne

tívnych studní, ktoré pracujú podľa potreby. Hlavná studňa sa nachádza vedľa nedávno obnovenej budovy, z ktorej sa kontroluje celý systém vodovodnej siete v dedine. Začiatkom bežného roka VKP Padina získal prostriedky vo výške 5 miliónov dinárov z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo na rekonštrukciu vodovodného potrubia, úpravu starých a vybudovanie nových šácht a na rekonštrukciu padinského trhoviska. „Obec Kovačica nám tiež pomohla s rovnakou sumou peňazí a keby tej pomoci nebolo, problémov by bolo ešte viac,” skonštatoval ria-

vody v letných mesiacoch je zvýšená a robotníci VKP (súčasne ich je 10 zamestnaných) sú vždy pripravení na to, aby sa nestalo, že domácnosti zostanú bez vody. Dosť občanov dlhuje za spotrebovanú vodu. Vždy boli prípady, že sme časť dlhov ťažko inkasovali. Približne 85 % domácností si pravidelne, alebo s menším oneskorením, platilo účty za vodu. Teraz sa k tomuto záväzku odvoláva iba 70 % domácností, s čím nie sme spokojní. Naši zamestnanci ich napomínajú, ale výsledok je slabý. Nám vôbec nie je cieľom vypájať domácnosti zo siete, ale zásobovať ich pravidelne čistou kvalitnou vodou. Nie je populár-

ne niekoho vypojiť zo siete, ale v každom prípade je nespravodlivé neplatiť za účet, a to voči tým spotrebiteľom, ktorí si ich pravidelne platia. Účty si musí pravi-

vlastných prostriedkov VKP opravil starú „chyžku”, totiž budovu na padinskom cintoríne, v ktorej starí majstri v minulosti uschovávali „koč na márach”. VKP Padina pravidelne dbá o zelené plochy v dedine, ktorých je dokopy okolo 15 hektárov (cintorín, park, ŠS Dolina, jeho okolie a pod.). Teda práce je dosť v celej dedine, a cieľom nám je vždy byť v službe na-

Zápas o pitnú vodu sa v Padine začal po založení dediny 1806. Vodu si najprv dovážali zo susednej Kovačice. Až v roku 1808 vojenská vrchnosť dala vykopať studňu, ktorá zásobovala prvých prisťahovalcov pitnou vodou. Ako sa dedina rozrastala, kopali sa nové studne. Vŕtané studne, menované erteľke, Padina mala od roku 1938. Keď osada dostala elektrinu (1953) začalo sa s inštaláciou vodovodného potrubia. Údržba studní bola zverená Miestnemu spoločenstvu. Prví majstri – údržbári studní boli Michal Jurica a Pavel Havran. Vtedy sa začalo uvažovať o výstavbe jednotného potrubia pre celú osadu. V roku 1969 padlo historické rozhodnutie o zavedení miestneho samozdanenia na výstavbu vodovodnej siete, ktorá svojou kapacitou a kvalitou vody uspokojí potreby celej osady. V roku 1971 sa začala veľká príprava a v roku 1972 konečne začína výstavba vodovodu. S prvými vykopanými kanálmi pre potrubie sa začala uskutočňovať 166-ročná túžba Padinčanov mať zdravú pitnú vodu. V práci pomáhala ženijná jednotka JĽA z Obrenovca a všetci občania Padiny. Vojaci kopali kanály, ženy a muži rozvážali časti potrubia po uliciach a zahrabávali kanály. Dňa 15. augusta 1972 Padinčania zvíťazili nad smädom, po previerke tlaku v potrubí začala v domácnostiach Michala Kaštiaka a Karola Halabrína z kohútikov tiecť voda. Bolo to vytúžené víťazstvo, a tú radosť z neho si usilovní, jednotní a vždy ochotní Padinčania aj zaslúžili. Úmerne so stúpaním spotreby vody v Padine sa vŕtali nové studne, do väčšej hĺbky, s väčšou kapacitou. delne splácať aj VKP. Napríklad len za strovený elektrický prúd na pumpách mesačne musíme vyčleniť 200 000 dinárov. Teda, účty za strovenú vodu treba pravidelne platiť. Okrem prác na potrubí, tohto roku sa nám podarilo zrekonštruovať padinský trh, kde sme kúpili 100 nových pultov, vybetónovali 2 000 štvorcových metrov priestoru na trhovisku a z

šim občanom,” podčiarkol riaditeľ VKP Padina Miroslav Jakáb. Na záver spomeňme ešte to, že počas podujatí v rámci osláv Dňa Padiny celá osada vyzerala upravene a čisto, hostia sa v nej cítili príjemne, práve vďaka všetkým pracovníkom a vedeniu tohto podniku.

15. 9. 2012

A. Chalupová 37 /4508/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Neľutoval peniaze na školy dam Vereš (*1883 − †1931), viacej cirkevné, a preto sa musí za- tej cirkvi. Doteraz sme museli hoprvý biskup Slovenskej evan- čať s výchovou mládeže. Aby sme rekovať, že je žeň mnohá, ale děljelickej a. v. cirkvi, mal širokú sfé- si vychovali Bohu, cirkvi a rodu od- níku málo, ale našich delníkov priru záujmov. Podľa záznamu Du- danejšie pokolenie, musíme sa búda, kňazský podrast sa zväčšuje. šana Sajáka, kňaza ilockého, v oddať do všestrannej práce.“ Spo- Nech cirkvi pamätajú na svoju monografii Adam Vereš Život a menul detskú záhradku, ľudovú a duchovnú roľu a nech neľutujú dielo„Adamovi Verešovi záležalo nedeľnú školu a spolok mládeže. tých niekoľko sto dinárov mesačnielen na veriacom kresťanovi, ale aj na kresťanovi vzdelanom, životne rozhľadenom. Popri zriaďovaní cirkevných budov – fary či kostola osoPortrét biskupa Adama Vereša bitnú pozornosť venostrán) informoval o tom, že reforval školám. Pritom jeho mátor Dr. Martin Luther hlásal ideálom bola dobrá škocelonárodné vzdelanie zakladala, a takúto školu poklaním ľudových škôl: „Lutherova dal za štepnicu národa!“ myšlienka je živá v evanjelických Všade tam, kde pôsoa. v. cirkvách. Je to skutočná nábil predtým ako farár, v rodná cirkev, lebo sa v nej slúži, Gornjej Mitropolii (Bulspieva, káže v živej ľudovej reči a harsku), Krčedine, Slancelý národ účinkuje pri službách kamenských VinohraBožích. Preto naša cirkev plne doch a Iloku venoval sa Adam Vereš v okne farského domu v Iloku s manželkou, svokrou a deťmi podporuje školy,“ uviedol biskup zlepšeniu podmienok pre školenie detí. Osobne sa pri- V pokračovaní listu podčiarkol: ne a nech zamestnávajú čím viac Adam Vereš v Iloku v dávnom činil o otvorenie slovenskej školy „Chceme sa pokúsiť o utvorenie inteligencie, a cirkvi naše budú roku 1931. V nasledujúcom čísle uverejv Slankamenských Vinohradoch, katechétskych staníc v tých cirk- prekvitať. Mládež naša bude lepv ktorej istý čas aj vyučoval. V vách, kde je najmenej 8 oddelení. šie vychovaná, z čoho bude i ro- níme návrh Adama Vereša o možIloku a Lugu otvoril školy so slo- Títo katechéti majú byť štátom dina i cirkev i národ mať viacej po- nostiach vyučovania slovenských venským vyučovacím jazykom. platení, ale aby sa ich účinkovanie tešenia, ako z tej mamony ne- detí v Iloku, Lugu a Binguli po tzv. Podnet na to mu určite dávala neobmedzilo len na školu, ale právosti, pre ktorú by sme zame- prevrate a poštátnení cirkevných manželka Božena, rodená Kopo- aby vyvinuli prácu i v cirkvi. Pre- dzili to bohumilé dieťa a ktoré by škôl. Osobitný dôraz venujeme vá, ktorá ako učiteľka rodom z de- to treba, aby každá taká cirkev ne- nám žiadnej radosti neprinieslo.“ jeho snahám o zakladanie sloV článku O Slovacima u Iločkom venských oddelení v Erdevíku a dinky Hlboké pôsobila najprv v hľadela na niekoľko sto dinárov Starej Pazove, a potom všade mesačne, ale nech utvorí riadnu srezu [sign. č.: RSK0000oslo/1279] Ľube, lebo deti v týchto osadách kaplánsku stanicu, aby ten kate- Adam Vereš v chorvátskom jazy- vtedy také možnosti nemali. tam, kde spoločne žili. Po zostavení monografie Slo- chéta bol i kaplánom a aby mu ku čitateľov (alebo poslucháčov, Katarína Verešová venská evanjelická kresťanská cir- bolo umožnené stále miesto v ak išlo o referát, lebo článok má 8 kev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a obrazoch a publiSTARÁ PAZOVA – ASFALTOVAkovaním v roku 1930 (nákladom NIE ULÍC. Direkcia pre výstavbu vlastným) Adam Vereš mal jasnú Obce Stará Pazova pokračuje s prápredstavu o tom, kde by bolo cami na asfaltovaní a úprave vozoešte treba založiť oddelenia pre viek. Nový asfaltový koberec v týchto vyučovanie slovenských detí v dňoch dostali občania Ulice Peru materinskom jazyku, tým skôr, Ninkovića (na fotografii) v Starej Paže mu stručne popísané kroniky zove a ulíc Kráľa Milutina a Pionierdo spomenutej knihy doručili faskej v Novej Pazove. – Toto je jedna rári z osád, v ktorých pôsobili. z ulíc v Starej Pazove, kde je vystaZ toho dôvodu ako biskup (na vaná kanalizácia a vykonávateľ prác tomto poste bol od roku 1929) uvaju neupravil, nenechal v najlepšom žoval o tom, ako hmotnými proporiadku, – povedal Nedeljko Kostriedkami zadovážiť vyššie, duvačević, riaditeľ direkcie. V blízkej buchovné a etické hodnoty. Preto 16. dúcnosti nasleduje sanácia ostatmarca 1931 poslal list cirkevným ných ulíc, ktoré sú v zlom stave, v týzborom v Kysáči, Kovačici, Padine, chto dvoch najväčších osadách obce. Petrovci, Pivnici a Starej Pazove Úprava vozoviek a asfaltovanie nevystane ani v ostatných dedinách Staropazovskej obce. [sign. č.: DBU19310322/1840], v a. lš. ktorom prízvukoval: „Školy nie sú

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Pestrý september

Andrej C Obrázok hrťan, 8. 2, ZŠ Ľ. Š ako spom ienka natúra v Kysáči: pekný vý let.

Pivnici: Čo 15. októbra v nné rúcho. Š Z v ak sm ô se liekať je v, bývalý Igor Zabuno ú si listy na stromoch ob čn za ť, ie nevid

o hrozn m á šej m

j veľže je a c ich , a il č u ia na z om sa é a najv ávno s prepotrebn vorieva: „Jed id a ie c c o , o m h y v á i k o n ama m ávam íny sú ndarín ada jed é. Veď vitam chladnutá, m jedávam ma y radu: „Ode m av y a mi zdr Keď som pr zime a vted nem od ma spaním rad í. d c a v ta e s o r a le v o p v o d ie r ý v e b b ď č e e e o je práv Obyčajne t olí hlava, hn ti lepšie.“ Ve m hrozno. J j chuti á !“ b de ke ovocie i... Keď ma é ovocie. Bu najradšej m kyslo-slad i zjem. iv je k ia k c , ja o h sc ut tróny i a zjedz ne etkého ovo kéto hrozn tom ho pót. Keď o s š a p i v T n . a o , h e le z kom pót. jem dýc iern blko. A re umy to ako adšej č m zjem ja le ja mám r rv si ho dob j na zimu, a roznový ko a h ajp ,a ť ň e N a o . n d é r p s v la ie a a k č ť ne voň ôže od me ma a príjem hrozno sa m rozno, bude pálenka. a ník Takéto ude svieže h robí aj víno , 8. roč á v o h už neb z hrozna sa c eli ka A Tina M . G. Masary ZŠ T šíku v Jáno

d Najra

Kysáči: Ľ. Štúra v mysle. Š Z , 2 . 7 , týlenie oková Aňa Marč bný motív na rozp re fa o Pestr

Taňa Šu Aj v bursterová, bývalá ácajúco m mori ôsmačka v ZŠ 1 svieti m alé sľub5. októbra v Piv né svet ielko. nici: či: ZŠ Ľ. Štúra v Kysá Hana Teplá, 6. 2, ú, opakujú... Motívy sa opakuj

Detský kútik pripravili Kysáčanky, Pivničania, Anna F. a Jana S. 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 11.9.2012 15:13 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 158 15. septembra 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA AEROMÍTING BATAJNICA 2012

Sviatok špičkových letcov ol to sviatok hodný veľkého historického jubilea: stého výročia nášho vojnového letectva, ktorého úradné dejiny sa začali písať od chvíle, keď v roku 1912 rozkazom vojvodcu Stepu Stepanovića bolo v Niši založené veliteľstvo letectva a začala pôsobiť prvá eskadra našich letcov školených vo Francúzsku. Keďže už desaťročie predtým, v roku 1902,

podstatnejšie je, že zo všetkých skúšok vychádzalo bohatšie o nové poznania a skúsenosti. Dýchalo a rozvíjalo sa úmerne dobe a spoločenským možnostiam, aby napriek všetkým problémom dodnes dosiahlo úctyhodný pokrok. Je pravda, že Deň letectva bol 2. augusta, no pravdou je i to, že ozajstným vyvrcholením významného V útrobách tureckého lietadla

Viacúčelový vrtuľník

boli kúpené prvé lietadlá, nie div, že sme sa v tomto druhu letectva ocitli medzi prvými pätnástimi krajinami vo svete a piatimi v Európe. Za to storočie za nami udialo sa toľko toho, že by sa nespratalo ani do troch univerzitných knižníc. Aj naše letectvo, ako aj mnohé iné, malo svoje hviezdne a menej vzácne chvíle, no naj-

Mnohí sa pristavili pri americkom lietadle

Na výstave súčasnej výzbroje

Sú nielen letci, ale aj letkyne

historického jubilea bol nedeľný aeromíting v Batajnici, ktorý sa konal presne o mesiac neskoršie – 2. septembra. Vyše stotisíc návštevníkov, hostia z jedenástich krajín, okolo 140 lietadiel a vrtuľníkov, krásne počasie a nálada: všetko bolo tak, ako sa na dôležité chvíle aj patrí. Skvelé stroje, najlepší piloti a akrobatické a iné kúsky boli lákadlom, ktorému ozaj ťažko odolať. A preto si zaslúžili zostať nielen v spomienkach. Oto Filip

Rovnakou rýchlosťou

Jedno z väčších klasických lietadiel

mozaika2_3:0 11.9.2012 15:15 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

COUBERTIN – HLAVNÝ „VINNÍK“ NOVODOBÝCH OH

Muž, ktorý dokázal pohnúť svetom a Nový rok 2013 uplynie presne 150 rokov od narodenia Pierre de Coubertina, pôvodným menom Pierre de Frédyho (Paríž 1863 – 1937), pedagóga, historika, športového funkcionára, iniciátora založenia novodobých olympijských hier, zakladateľa Medzinárodného olympijského výboru, autora základných článkov olympijskej charty, ceremoniálu a olympijských symbolov, olympijského víťaza zo Štokholmu (1912) v umeleckej súťaži v oblasti literatúry – lyrika za Ódu na šport, reformátora výchovného systému mládeže vo

Olympijské hry ako stálica dejín plnenou duchom čerstvého súťaženia, históriou bojov o víťazný veniec, pri ktorých si boli všetci účastníci rovní. Pokusy, ktoré predchádzali iniciatíve o obnovenie hier v Nemecku, Anglicku, Švédsku, Kanade a najmä v Grécku, nezodpovedali potrebám doby, ani ďalšiemu vývoju telesnej výchovy a športu. Vyznačovali sa na-

regulárnu armádu. Francúzi sa preto pokúsili zabezpečiť telesnú výchovu svojej mládeže, ktorá sa do podpisovania mieru konala v armáde. Rozhodli sa všetkými prostriedkami propagovať telesnú výchovu vo Francúzsku. Keďže sa aj v Coubertinovom prostredí porážka pri Sedane považovala za národnú katastrofu, mladý Pierre si vo svojom vlasteneckom nadšení zaumienil dať všetky sily do služieb národnej obrody. Vytyčoval si plán: „Nemecko vynieslo na svetlo sveta trosky Olympie, prečo by Francúzsko nemohlo vzkriesiť jej starú slávu?“ Novoveké olympijské hry vznikli, ale ako „pomocný nástroj“ Coubertinovho úsilia o pedagogické reformy. Bolo mu takisto jasné, že hry nemajú pripomínať antické originály, chcel obnoviť nie formu, ale princíp hier. Usiloval sa „obnoviť oddávna rozvedené manželstvo medzi duchom a svalmi“, vyznával heslo planúci duch vo svalnatom

Srbsko bolo čestným hosťom už na prvých novodobých hrách 1896 Francúzsku, humanistu a pacifistu. Predminulé storočie bolo prajnou pôdou na rozvoj telesnej výchovy a športu. Telovýchovný pokrok podnietil okrem iného vykopávky v gréckej Olympii, kolísky antic- Dvaja zakladatelia olympizmu: svetový a náš kých olympijských hier. Prvé vykopávky viedol šesť rokov, práce prebiehali nemecký archeológ Ernst Curtius úspešne a rýchlo, s príslovečnou (1814 – 1896), ktorý si vytýčil nemeckou dôkladnosťou. Sysodkrytie Olympie za svoj životný tematické vykopávky potvrdili, že cieľ. Vykopávky v Olympii sa za- dejiny antických olympijských čali v poslednom štvrťstoročí hier boli históriou chlapských predminulého storočia, trvali iba bojov bez zbrane v ruke, na-

24/II

Naplnil sa jeho sen cionálnym charakterom a jarmočnou úrovňou športových výkonov, a preto sa zákonite skončili neúspechom. Coubertinovi predkovia pochádzali z nižšej talianskej šľachty, ktorá sa v 14. storočí prisťahovala do Francúzska. Jeho otec barón Charles Louis Frédy, (1822 – 1908) bol známym maliarom. Matka Marie Marcelle bola pôvodom zo starého normandského rodu. Pierre vyrástol v tieni nemeckofrancúzskej vojny (1870). Mierovou zmluvou z roku 1871 porazené Francúzsko nesmelo držať

tele, obdobu Juvenalovho hesla v zdravom tele zdravý duch. Coubertin sa usiloval o olympizáciu všetkých krajín bez výnimky. O veľmi starostlivo pripravovanom pláne písal Vojtech Zamarovský v knihe Vzkriesenie Olympie: „Coubertin bol súkromník, mal len zápal pre vec, organizačný talent, zmysel pre taktiku, húževnatosť a styky. K rozhodnutiu obnoviť olympijské hry dospel roku 1888. Hneď nato začal súkromnú kampaň, ktorú roku 1892 premenil na verejnú, o

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 11.9.2012 15:15 Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA dva roky dosiahol schválenie svojho plánu na medzinárodnom kongrese, o ďalšie dva roky, 6. apríla 1896, sa už prvé olympijské hry nového veku konali. Je to priam neuveriteľné tempo, a to nielen na časy, keď ešte prevládli konské drožky a telegraf bol novinkou. Pritom medzinárodná situácia v Európe jeho plánu vonkoncom nežičila, ani vnútorná v jednotlivých krajinách. A čo sa týka športu, netešil sa záujmu verejných inštitúcií a vlastne ani širokej verejnosti.“ Francúzskemu nadšencovi jeho myšlienky nenachádzali na prajnú ozvenu vždy, rovnako tak sa idealistický svetonázor baróna nehodnotil iba kladne. Najvýstižnejšie to vidno z citátu z parížskych novín Le Croix: „Pán barón de Coubertin chce odvádzať ľudí od náboženstva, od

dinských Slovákov medzi svetovými vojnami JUDr. Ján Bulík (1897 – 1942). Obaja boli iniciátori, novátori, organizátori, zakladatelia, humanisti a pacifisti. Bulíkov atletický sen zúčastniť sa na olympijských hrách pred Coubertinom v jeho rodnom Paríži (1924) sa zhodou okolností nestal skutočnosťou. Obaja ale jeden z cieľov olympijských hier – posilnenie mieru medzi národmi – horlivo

Kedysi v Aténach nie prekonávali u neho škodoradostné nepochopenie más. Svedčí o tom i časť jeho textu pod názvom Mojim myšlienkam zo dňa 1. septembra 1889: „Ó!

Toľko bolo medailí pred Londýnom

Plagáty a fakle práce, od rodiny. Telesné cviče- Nenechávajte ma, myšlienky nia alebo ako sa im teraz mód- moje! Vy ste mojím šťastím. Mysne hovorí – atletizmus, sú len lieť, vymýšľať, vynachádzať niemálo významným doplnkom čo nové – aký je to pôžitok!“ „Coubertinove“ olympijské ľudského života. A úplne naivná je barónova predstava, že akési olympijské hry by mohli zblížiť národy. Neostáva nám iné, ako našich ctených čitateľov pred rečami baróna de Coubertina čo najdôraznejšie varovať.“ Vedel však Parížan Coubertin, že nik nie je prorokom vo svojej „dedine“. Húževnatosť a nadše- Dobové olympijské spomienky 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

hry nového veku sa od starovekých odlišujú internacionálnym charakterom, nespájajú sa s náboženským kultom, prístupné sú nielen mužom, ale i ženám. V porovnaní s dnešnými hrami tie voľakedajšie boli minihry. Pred nejedným problémom stojí i dnes olympijské hnutie: sily vojny boli neraz mocnejšie ako sily mieru, bojuje sa proti dopingu a používaniu anabolík... O všeľudský majetok hier sa práve pričinil najviac Pierre de Coubertin. Pokračovatelia v jeho diele ho nazvali i mužom, ktorý dokázal pohnúť svetom. Narodil sa toho istého dňa a toho istého mesiaca (prvého januára) ako i najlepší športovec vojvo-

propagovali a podporovali. A Janko Bulík bol opravdivým vyznávačom coubertinovského hesla Mens fervida in corpore lacertoso – Planúci duch vo svalnatom tele. Pripravil: Ján Špringeľ Snímky: Oto Filip Pramene: Boulonge, Y. P.: Olimpijski duh Pjera de Kubertena, Belehrad 1984 Dejiny telesnej výchovy (kolektív autorov), Bratislava 1986 Kragujević, B.: Sa olimpijskih borilišta, Belehrad 1984 Kronika ľudstva (kolektív autorov), Bratislava 1992 Kršák, P.: Novoveké olympiády, Bratislava 1982 Zamarovský, V.: Vzkriesenie Olympie, Bratislava 1986 Kronika olympijských hier (kolektív autorov), Bratislava 1998

III/25

mozaika4-5:0 11.9.2012 15:17 Page 1

M o z a i k a najväčšia zaľadnená jaskyňa na slovensku

PRÍLOHA ujímavosťou a predstavujú azda najstarší známy umelecký prejav človeka. ani vtedy na hodinách zemepisu, a ani dnes, nie veľa dávam na kalita, na ktorú nás nasmerovali vedecké opisy, skôr sa riadim vlastnaši domáci. iba 13 kilometrov nými emóciami a priamymi zážitod Telgártu sa nachádza najväčšia kami. a práve návšteva tejto jazaľadnená jaskyňa na slovensku – skyne nielen na mňa, ale aj na dobšinská ľadová jaskyňa. ešte ostatných výletníkov, zanechala kedysi v základnej škole nás uči- veľmi hlboký emocionálny dojem. teľka zemepisu kyseľová učila, že už predtým, ako sme mali prijaskyne sú prírodné podzemné cestovať k jaskyni, naši sprievoddutinové priestory, ktoré vznikajú covia – manželský pár zelníkovci buď v krase postupným odplavo- – nám priblížili stav jaskýň na slovaním horniny, vo vulkanických vensku. Podľa ich slov na území horninách ako dutina po plynoch, slovenska sa ich nachádza viac ako 6 000. zo všetkých týchto známych a preskúmaných jaskýň na slovensku je verejnosti sprístupnených iba dvanásť, podľa niektorých zdrojov trinásť. o skutočnosti, že slovensko v celosvetovom meradle patrí medzi krajiny s najväčším bohatstvom krasových javov, vie spomedzi širšej verejnosti iba málokto. jej pozornosť je zvyčajne zúžená len na niekoľko jaskýň, populárnych pre možnosť ich návštevy počas turistického či poznávacieho výletu. o ostatku z viac ako 6 000 v súčasnosti na slovensku evidovaných jaskýň sú informácie známe zvyčajne iba nemnoPetrovská výprava na vchode do hým odborníkom a nadšencom. nás z rojaskyne viny, ktorí sme nenaalebo na pobreží vštevovali jaskyne často, tiež inpôsobením prílivo- formovali, že tie sú v súčasnosti vých vĺn a že sa štú- často využívané na rekreáciu a že diom jaskýň zaobe- sa jaskyniarstvo stalo obľúbeným rá odvetvie geo- spôsobom ich skúmania. Pre memorfológie – spe- nej dobrodružné povahy sa preleológia. v priebe- menila časť najkrajších podzemhu dejín primitívni ných priestorov na sprístupnené jaľudia užívali jasky- skyne s umelým osvetlením, schone na bývanie a diskami a chodníkmi umožňujúochranu pred ne- cimi prechod týmito priestormi s priazňou počasia, na minimálnou námahou. jednou z pochovávanie, ale- mála sprístupnených jaskýň na bo ako kultové ob- slovensku je aj dobšinská ľadová radné miesta. ná- jaskyňa. od roku 2000 je to lokastenné maľby v nich lita svetového dedičstva unessú samostatnou za- Co.

Dobšinská ľadová jaskyňa re nás rovinných ľudí, ktorým vrchov. ale o tom pri inej príležije podľa žartu najväčší kopec tosti. tekvica, keď sa na ňu vyšplháme, Práve keď sme sa dostali na výodchod do hôr je skutočne oprav- chodný okraj mikroregiónu Horedivým zážitkom. Práve taká príležitosť sa naskytla v polovici augusta, keď sme spolu s petrovským speváckym zborom Musica viva pobudli na festivale ozveny staroslovienčiny v Telgárte. spoločne s členmi Chrámového zboru apoštola Pavla z Brezna, ktorí boli našimi hostiteľmi, ale aj sprievodcami na zájazde, sme spoločne precestovali veľkú časť Horehronia, ktoré inak nazývajú aj srdcom slovenska. Práve o krásach tohto kraja je aj známa pesnička speváčky kristíny, s ktorou sa pred dvoma K jaskyni vedie cestička rokmi uchádzala o hore kopcom priazeň divákov na festivale eurosong. spievala, že hronu a vstupovali do časnajkrajšie stromy sú na Horehroní. ti slovenska nazvaný slona Horehroní sú skutočne krásne venský raj, jednou z krás, stromy, celé lesy ihličnanov, du- ktorá nás očarila svojou jebové lesy, ale aj sedlá, údolia a hole dinečnosťou, bola práve lo-

Krása ľadovcov tvorená tisíckami rokov

26/IV

15. 9. 2012

37 /4508/

Hlas ľudu

mozaika4-5:0 11.9.2012 15:17 Page 2

PRÍLOHA

M o z a i k a

aby sme sa dostali do nej, najprv sme museli vstúpiť na územie národného parku slovenský raj, potom sa trošku šplhať po severnom svahu vápencového vrchu duča neďaleko baníckeho mestečka dobšiná. samotný vchod do jaskyne leží v polohe 970 metrov nadmorskej výšky. výstup k vchodu je pekne upravený. Početné miesta na zastávku a oddych my rovinní ľudia sme ocenili a z in-

ná diera. do jej spodných častí prvýkrát prenikol kráľovský banský radca eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. langa a a. Megu 15. júna 1870. verejnosti bola sprístupnená už rok po jej objavení,

Pomedzi jednotlivé dvorany vedú úzke chodbičky

formačných tabúľ sa dozvedali o celkovej flóre a faune tohto kraja. inak jaskyňa je spoplatnená a pre turistov sprístupnená od 15. mája do 30. septembra. v letnom období sa organizovane vchádza do nej osemkrát, na každú hodinu. návštevníkom je k dispozícii aj sprievodca, ktorý dopodrobna objasňuje jej polohu a zloženie, názvy jednotlivých častí, ako i dejiny jaskyne. Tak sme sa dozvedeli, že táto bola známa oddávna ako stude-

aby v roku 1887 bola ako prvá v európe elektricky osvetlená a v nej sa páni a dámy korčuľovali. našu prehliadkovú trasu dlhú 515 m sme absolvovali za dobrú polhodinku. od samotného vstupného otvoru pri vrchole kopca sme postupne schádzali dolu: s nami klesala aj vonkajšia teplota, až sme sa ocitli v uzavretom priestore jaskyne obklopení ľadovcami a s teplotou klesajúcou pod hodnotu 0 °C. nadchýnali sme sa prírodnými útvarmi a bohatou výzdobou ja-

Plošná mapka Dobšinskej ľadovej jaskyne 15. 9. 2012

37 /4508/

Hlas ľudu

kyňa tým nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia. kým sme tak prechádzali trasu pri zastávkach, sprievodca nás upozorňoval na ľadové stalaktity, Na pamiatku: záber pri studni stalagmity, ľadopády skyne v značnej miere vytva- a podlahový ľad, ktorého hrúbka rovanou prúdením vzduchu. dosahuje aj 25 m. v našej trase náš sprievodca nás oboz- sme prešli vedľa pozoruhodných námil, že zachované oválne mohutných ľadových stĺpov a votvary chodieb v kvapľových dopádov vo veľkej sieni (niagara), častiach jaskyne svedčia o ľadových záclon, veľkej opony a tom, že vznikla eróziou pod- organu v Prízemí. Prešli sme aj zemného toku rieky vo dvoch Malú sieň, zrútený dóm, Ruffínyivývojových úrovniach s rela- ho koridor a Prízemie s ľadopátívnym výškovým rozdielom dom. Po výstupe z jaskyne, oča50 m. vlastný jaskynný priestor rený krásou prírody, sadli sme si vznikol korozívnou činnosťou presakujúcej vody a jaskyňa má v základných črtách normálny krasový charakter. Rieka Hnilec svojou erozívnou činnosťou, často za pomoci unášaných okruhliakov patriacich až ku komplexom kráľovej hole, premodelovala podzemné priestory a čiastočne utvorila priaznivé predpoklady na prepadávanie povál a skalné rútenia. Tieto deje utvorili i vlastný priestor jaskyne s osobitným mikroklimatickým režimom. Prezradil nám i to, že Ľadový oltár na hrubom podstavci dnešné priestory dobšinskej ľadovej jaskyne boli nadýchnuť sa čistého horského pôvodne spojené so stratenskou vzduchu a prichystať sa na ďalšie jaskyňou. osamostatnili sa až po dobrodružstvo – výstup na takmer zrútení jaskynného stropu, keď 2 000-metrovú kráľovu hoľu. ale ich sutinový zával oddelil od ostat- o tom už nabudúce. ných častí systému a čiastočne uzavrel cirkuláciu vzduchu. jasJ. Č-p

V/27

mozaika6:0 11.9.2012 15:20 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

DEJINY V OBRAZOCH

Podnet a príklad dejín sa dá hodne toho naučiť: Najväčšia časť tak z tých klasických, ako i všet- výstavy bola na kých iných. Dokonca i vtedy, keď Kalemegdane, nám dávnejšie roky nepribližujú pred Galériou len slová a príbehy, ale hlavne fo- Cvijety Zuzoritografické zábery. Ako počas po- ćovej, kde sú naslednej dekády júla a prvých dvoch fotené i tieto záNajväčšia časť výstavy bola pred Galériou Cvijety Zuzorićovej augusta, keď sa v hlavnom meste bery. konala výstava Časová brána Belehradu. Prostredníctvom desiatok veľkoplošných fotografií umiestnených pred významnými stavbami a v najfrekventovanejších ča- Najpopulárnejšia belehradská ulica – Ulica kniežastiach Bele- ťa Mihaila – približne pred polstoročím

Jedna z mestských povojnových pláží

Dnes je tam len kopa trávy a chodníkov Terazije v roku 1920

hradu záujemcovia mali vynikajúcu možnosť pozrieť si fázy rozvoja a modernizácie veľkomesta: napríklad ako vyzerali Terazije pred necelým storočím, aký bol vstup do Skadarlije, kedy terajšie námestia začali získavať dnešnú podobu...

Študentské námestie v roku 1926

28/VI

Usporiadatelia podujatia, tlačová agentúra Tanjug a Zhromaždenie mesta, uviedli do expozície i zaujímavú novinku. Okrem veľkých dobových starých, do výstavných skriniek dali i menšie súčasné fotografie s rovnakým námetom.

... a v súčasnosti

Vhodné na porovnávanie, ale aj ako dobrý podnet iným. Tým skôr, že aj každá naša osada má vlastné dejiny, vášnivých zberateľov archívnych záberov. A ani náklady na takéto lákavé expozície nemusia byť vysoké. Treba Terazije: v júli 1967 prebiehali závesa len dať do toho. rečné práce na prvých pohyblivých O. Filip schodoch

Bohémska štvrť Skadarlija v roku 1967 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 11.9.2012 15:22 Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Smiech je liek – Vieš, aký je rozdiel medzi autom a opilcom? – Neviem. – Auto s troma litrami môže prejsť tridsať kilometrov, no opilec s litrom neprejde ani na druhú stranu ulice. xxx Vraví manžel manželke, ktorá s povzdychom umýva nádoby: – Neviem, čo proti tým nádobám stále máš? Keď som to vlani skúsil, celkom sa mi to páčilo... xxx Ako poznať, že nastúpila totálna chudoba? Keď sa dúha stane čiernobielou. xxx Manžel tlačí auto na diaľnici. – Ten chlap, čo nám ho predal, – ozve sa, – predsa mal v niečom pravdu. – Ako to myslíš? V čom? – opytuje sa manželka. – Veď povedal, že to auto takmer vôbec nepotrebuje benzín... xxx Sudca k obžalovanému: – A prečo ste ten prsteň neodovzdali, keď tvrdíte, že ste ho našli? – Lebo na ňom bolo vyryté Navždy tvoj... xxx

Z aforizmov Zdenky Kalčíkovej Chodil peši, aby ušetril na auto. Keď si ho kúpil, chodil peši, aby si ho šetril. Nepredbiehaj udalosti! Môže sa ti stať, že dobehneš sám seba. Spálil za sebou mosty a až potom si všimol, že zastal na nesprávnom brehu. Každá slepá ulička má len jedno východisko. Až keď sa dostal na slepú koľaj, otvorili sa mu oči.

Povedali... Už pekná tvár je nemé odporúčanie. P. Syrus Krása je súlad, harmónia jednotlivých častí, takže bez škody nič nemožno pripojiť ani odňať. B. Alberti Ľudia sú ako stromy: čím väčšmi ich kmášu víchry, tým sú nezlomnejšie. P. Picasso

Úsmevy slávnych Winston Churchill o Kolumbovi v návale rozhorčenia z neutešenej obchodnej bilancie vyhlásil: – Odcestoval bez toho, aby vedel kam. Vrátil sa bez toho, aby vedel, kde naozaj bol. A ešte dnes musíme za jeho cestu platiť! xxx De Gaulle navštívil múzeum moderného umenia. Zastal pred obrazom a zasvätene riekol: – Ó! Monet! – Manet, pán generál, – nenápadne ho upozornil riaditeľ múzea, aby ostatní nepočuli. Pri nasledujúcom obraze generál zvolal už trochu opatrnejšie: – To je Van Gogh, že? – Gaugin, pán generál!– pomohol mu opäť znalec umenia. De Gaulle sa zamračil a pri ďalších obrazoch nepovedal ani slovo. No v poslednej miestnosti, keď opúšťal obrazáreň a mimochodom sa pozrel do veľkého rámu, nevydržal a riekol s prevahou suveréna: – Toto je ale určite Picasso! Riaditeľ chvíľu postál v rozpakoch pred rámom, potom sa však odhodlal k odpovedi: – Omyl, pán generál! To je zrkadlo.

Tomáš Janovic : O zdôvodňovaní Žaba Nikdy žabu na prameni bozk na princa nepremení. Tvorba Aby nevybledla jeho žiara, odkedy nič nestvoril, tak stvára. Do vlastného Horšie je len – hoci sa to nezdá – špiniť do osieho hniezda.

Vrana Vrana vrane nikdy oko nevykole. A keď, tak len naoko... A pre okolie... Malomeštiak Keď už dačo drží v hrsti, Nepáli si nikdy prsty. Človek – Človek – to znie hrdo! Ale skús, či aj z každých úst... Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 158 pripravil Oto Filip 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

VII/29 III/25

mozaika8:0 11.9.2012 15:23 Page 15

M O Z A I K A

PRÍLOHA

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Dobré rady, veľká pomoc

Čokoládová torta s banánmi Potrebujeme: 3 vajcia, 125 g kryštálového cukru, 125 g polohrubej múky, 3 lyžice studenej vody, tuk na vymastenie a múku na vysypanie formy, 4 banány; na čokoládový krém: 4 vajcia, 150 g práškového cukru, 150 g masla, 150 g čokolády na varenie Takto sa to vydarí: Vajcia rozdelíme, bielky vyšľaháme s vodou na redší sneh. Pridáme cukor a došľaháme dotuha. Do snehu postupne zašľaháme žĺtky a múku. Cesto preložíme do vymastenej a vysypanej formy (boky nemastíme). Dáme upiecť do vyhriatej rúry. Pečieme na

180 °C 25 až 30 minút. Vajcia rozdelíme, žĺtky vymiešame s maslom a cukrom do penista. Čokoládu rozpustíme v horúcom vodnom kúpeli, odstavíme, necháme vychladnúť a tekutú pridáme do žĺtkovej peny. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh a opatrne zapracujeme do krému. Po vychladnutí na korpus pokladieme

banány nakrájané na tenké kolieska. Na ne nanesieme čokoládový krém. Vrch uhladíme a tortu dáme aspoň na 24 hodín vychladiť do chladničky.

Chutné rezy s lieskovcami Potrebujeme: 6 vajec, 200 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 200 g hladkej múky, 1 balíček prášku do perníka, 100 ml oleja, 100 ml mlieka, tuk na vymastenie a múka na vysypanie plechu; na plnku: 500 ml mlieka, 150 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového pudingu, 100 g nahrubo pomletých lieskovcov, marhuľový džem na potretie, čokoládová poleva na ozdobenie Takto sa to vydarí: Celé vajcia vyšľaháme s kryštálovým a vanilínovým cukrom. Pri šľahaní do zmesi prilievame mlieko. Nakoniec zľahka do peny primiešame preosiatu múku s práškom do

perníka a olej. Cesto rozdelíme na dve polovice a do jednej zamiešame kakao. Plnka: V mlieku rozmiešame puding s cukrom, povaríme do zhustnutia a odstavíme. Ešte do teplého krému zamiešame lieskovce. Kakaovú časť cesta vylejeme do vymasteného a vysypaného plechu. Pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 200 °C. Predpečený korpus vyberieme, potrieme džemom a vylejeme pudingovú plnku.

Navrch dáme druhú časť cesta a uhladíme. Teplotu v rúre znížime na 150 °C a koláč dopekáme ďalších 20 minút. Po upečení necháme koláč vychladnúť a pokvapkáme čokoládovou polevou. Nakrájame na rezy.

MLIEKO. Vykypelo vám mlieko? Prihorelo a smrdí to? Viete, ako sa tomu vyhnúť? Nabudúce slabo potrite dno hrnca i jeho vrchné okraje maslom. Mlieko sa nepripáli ani nevykypí. CIGARETOVÝ DYM. Ak fajčíte, prípadne vám vaša návšteva zanechala dymový zápach od cigariet – najlepšie sa tohto nepríjemného spoločníka v byte zbavíte tak, že zapálite dva kusy bobkového listu. Pozor na záclony! PACH CIBULE NA NOŽI. Pach na noži od cibule odstránime najlepšie tak, že ním pokrájame surovú mrkvu. VIAC ŠŤAVY Z CITRÓNA. Z citróna vytlačíme viac šťavy – ak ho pred rozrezaním dobre prehrejeme, alebo ho postláčame. UMÝVAČKA RIADU. Keď vám umývačka zapácha tým charakteristickým pachom – vložte vytlačený citrón – najlepšie do priestoru na príbory. Zápach zmizne. STVRDNUTÉ GUMIČKY. Vložte stvrdnuté gumové krúžky od zaváranín na hodinku do studenej vody a čpavku (2 diely vody a 1 diel čpavku). Opäť budú pružné. SKÚŠKA ČERSTVOSTI VAJEC. Opatrne ponorte do slanej vody vajcia. Pokazené vyplávajú na povrch. Čerstvé a zdravé zostanú na dne a vo vodorovnej polohe. Menej čerstvé sa zdvíhajú. RÁMY ZRKADIEL A OBRAZOV. Vo vlažnej vode rozpustite pár lyžíc vlasového šampónu. Potom jemne otierajte rámy, ktoré dôkladne vyčistíte.

DOMÁCNOSŤ

Ovsené vločky 5-krát inak: Poslúžia aj inak ako raňajky!

Zatočte s komármi

ú súčasťou raňajok, a to je asi tak všetko, na čo ich vieme použiť. Pritom sú ovsené vločky nečakane všestranné! 1) Čistia Ovsené vločky dajte do mlynčeka na korenie a pomeľte ich. Odstránite tým rôzne pachy a usadeniny, ktoré sa nahromadili v mlynčeku. 2) Drhnú Zmiešajte ich s vodou, aby vznikla pasta. Po práci v záhradke

eď práve nemáte poruke repelent, vyskúšajte éterické oleje. Najvhodnejšie sú z citróna, eukalyptu, škorice a levandule. Nenatierajte ich priamo na telo, ale zrieďte s telovým mliekom v pomere 1 : 4. Ako účinná zbraň v miestnosti poslúžia aj nastrúhané šalviové listy zapálené v nehorľavej nádobe. Dobre účinkuje aj zmes octu, levandule a citróna v miskách rozložených v miestnosti. Pripravila: E. Šranková

30/VIII

si touto pastou vydrhnite ruky – odstránite tak všetku špinu. 3) Omladzujú Pleťová maska z ovsených vločiek omladzuje a rozžiari tvár. Vy-

robte si ju z ovsených vločiek, teplej vody a prírodného jogurtu. Naneste na tvár a nechajte pôsobiť. 4) Odstraňujú pach Misku ovsených vločiek dajte do chladničky – čoskoro sa odtiaľ vytratí všetok pach. 5) Chutia aj inak Keď ich zmiešate s trochou masla a cukru a opečiete na panvici, vznikne vám chrumkavá pochúťka.

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A JUBILEJNÁ VÝSTAVA MALIEB JÁNA BAČÚRA

Stotri portrétov

všimol, že z očí na portrétoch príbuzných, susedov, známych a kolegov J. Bačúra vyžaruje kladná energia. Česť slávnostne otvoriť výstavu portrétov mala Alexandra Lašandová, ktorá v kratšom prejave podotkla domácu atmosféru na jej prvom podujatí vo vojvodinskom slovenskom prostredí z postu tretej tajomníčky Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Záverom sa pracovníčkam galérie, kolegom maliarom, médiám a kultúrnym dejateľom odvďačil sám autor. Za úspešnú spoluprácu im venoval buď portrétnu kresbu, rukou kolorovanú serigrafiu alebo CD, na ktorom je 255 podobizní. „Mladším maliarom hovorím, že je talent dôležitý na pätnásť percent. Všetko iné – dopracovať sa k vrcholu insitnej tvorby – činí robota. Prvýkrát som portréty vystavoval na Jána roku 1992 v tejto istej inštitúcii. Podobizne nie je ľahko robiť, treba preštudovať charakter a fyziognómiu človeka, a potom robiť v jednom ťahu, neprestávať kresliť. Z portrétov sa dá neraz vidieť, aký život prežil alebo prežíva ten človek,“ povedal početným médiám Bačúr. Ján Špringeľ

lávnostne bolo 5. septembra viac rokov tvorby, ale 2012 v Galérii insitného ume- už roky to robí inak. nia v Kovačici. Niekoľko desiatok Osobitné každoročprevažne Padinčanov a Kovači- né knihy poznámok čanov, väčšina maliarov – členov vedie od roku 1991. obrazárne, ale i značný počet výÚvodne slová vertvarných kritikov, organizátorov nisáže z 5. septembvýstav a novinárov printových či ra t. r. patrili Márii elektronických médií prišlo na Raspírovej, riaditeľvernisáž diel Jána Bačúra. Padin- ke Galérie insitného ský maliar sa v týchto dňoch teší umenia. Na dobrú z dvojnásobného jubilea: výstava náladu spievali o ma- Záber z vernisáže prác padinského maliara podobizní mu bola 50. samo- liaroch a Padine Te- a matrikára Ján Bačúra statná a v októbri oslávi 75. na- rézia Jonášová, Kakritik zdôraznil, že rodeniny. „zaznamenať a zaJ. Bačúr si machovať jedinečtrikársky pedantnosť a neopakone robí záznamy vateľnosť ľudskéo výtvarnej a výho obličaja v postavnej činnosti. minuteľnosti a prVlastnej, ale i jeho chavosti času bolo kolegov umelcov. a zostalo jedno z Prvú samostatnú poslaní umenia“. výstavu olejomaVýsada zvečniť sa lieb mal Ján Bana maľbách patričúr v Galérii inla skôr iba bohásitného umenia čom. Vynález v Kovačici 19. snímky to umožmája 1985 (vteňoval i iným ľudy ešte v priestoďom a podľa Varoch Domu kul- Na dobrú náladu spievala i padinská speváčka Katarína lentíka „autorské túry). V osade in- Petrášová a hrala Rosička výtvarné podanie sity mal šesť samostatných výstav, v srbskej me- tarína Petrášová, Ján Havran a začalo nadobúdať nový zmysel“, tropole jedenásť, v rodnej dedine Anna Zlochová. Všetci za sprie- keďže sa „začalo viac prihliadať na štyri, v iných mestách Srbska vodu vychýrenej Rosičky. O ume- psychologický profil zobrazenej šestnásť, na Slovensku dvanásť a leckom diele Jána Bačúra roz- osoby“. Často sa hovorí, že je oko v Česku jednu samostatnú vý- prával Vladimír Valentík. Výtvarný do srdca okno a kritik Valentík si stavu. S jeho tvorbou sa mohli dôkladnejšie zoznámiť i obyvatelia K SKUTOČNÉMU VÝTVARNÉMU Báčskeho Petrovca, Kulpína, HloBOHATSTVU – viacerým dielam Mižian, Kysáča a Jánošíka. lana Konjovića, Mila Milutinovića, Mio„Na kolektívnych výstavách sa draga Protića, Mladena Srbinovića, moje obrazy tešili záujmu milovNedeljka Gvozdenovića, Nikolu Graovníkov insity i z ďalších krajín. Prvé ca, Petra Lubardu, Zory Petrovićovej... zahraničné kolektívne výstavy – dostala sa pred rokmi Moderná gasom mal v Česko-slovensku roku léria Strediska pre kultúru v Lazarev1986. Pred štvrťstoročím sme vyci ďakujúc legátu dlhoročnej zberastavovali v Singapure a Malajzii, teľky, kultúrnej dejateľky a manželky potom aj vo Francúzsku, RuKoču Popovića Leposavy Lepy Peromunsku, Austrálii, Španielsku, Povićovej. Približne päťdesiat diel z mertugalsku, Bulharsku, Maďarsku, dzivojnového a povojnového obdobia Nemecku, Rakúsku, Anglicku, vystavených je od 3. septembra v gaIzraeli, Belgicku, Taliansku a Slolérii Domu Vojska Srbska v Belehrade. vinsku,“ hocikedy hociktorému Hlavne sú to maľby medzivojnových záujemcovi môže presnosťou expresionistov farby, ako aj druhého švajčiarskych hodiniek podať insúbežného prúdu dominujúceho bezprostredne pred vojnou a po nej, reprezentovaného poetickýformácie Bačúr. Majster si zo zami realistami a intimistami. Výstava, z ktorej je i uvedený záber, potrvá do 29. septembra. čiatku viedol záznamy o umeOto Filip leckej činnosti, kde dal dokopy

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KYSÁČANIA NA 90. SCÉNICKEJ ŽATVE

Úspech na pamätanie chotnícke divadlo KIS Kysáč s predstavením Hugo Karas súčasného autora a režiséra Doda Gombára a v réžii Ivana Hansmana vystúpilo na Scénickej žatve 2012, na Slovensku. Ide o najstarší európsky festival neprofesionálneho divadla. Kysáčania sa predstavili

ne EduArt. Kysáčania na Scénickú žatvu postúpili z tohtoročnej Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby vo Vojvodine Divadelný vavrín 2012, ktorá prebiehala v máji v Kovačici. Keďže je Scénická žatva vyvrcholením sezóny amatérskeho Kysáčsky Hugo Karas aj na tohtoročnej Scénickej žatve v Martine

dúci Ochotníckeho divadla KIS Kysáč: − Je veľkou cťou dostať sa na Scénickú žatvu a kysáčskemu divadlu sa to v silnej konkurencii podarilo za posledných dvadsať Spoločná fotka pred internátom Spojenej strednej školy, kde kysáčski ochotníci boli rokov iba dvaubytovaní (Foto: Ivan Čief) krát. Táto gev Štúdiu Slovenského komorného divadla, do jej programu sa do- nerácia hercov, čo hrajú v preddivadla v Martine v piatok 31. au- stávajú tí najlepší z viacerých ce- stavení Hugo Karas, má za sebou gusta. Ináč 90. ročník súťaže slo- loštátnych postupových prehliadok deväť spoločných divadiel a toto je venských divadelných súborov na Slovensku a v zahraničí. Tohto ich vrchol, na ktorý si budú pamäScénická žatva 2012 prebiehal v roku zahraničné súbory okrem z tať. Ubytovanie a stravovanie v dňoch 28. augusta až 1. septemb- Kysáča, čiže Srbska, boli aj z Česka, Martine nám zabezpečila Matica slovenská, ktorá sa každoročne ra. Okrem samotného súťaženia jej Litvy a Talianska. náplňou boli mnohé sprievodné Dojmy z tohtoročnej Scénickej takto postará o účinkovanie divapodujatia a tvorivé divadelné diel- žatvy nám prezradil Ján Privizer, ve- delníkov – zahraničných Slovákov

zo Srbska. Prispeli nám aj peňažným príspevkom k realizácii cesty po Slovensku. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny nám ako nositeľovi ceny za najlepšiu divadelnú inscenáciu Divadelný vavrín 2012 vyfinancovala cestovné trovy. Mienim, že sme sa tam nezahanbili, hrali sme pred plnou sieňou štúdia a dobre sme reprezentovali slovenské ochotnícke divadlo z Vojvodiny. S porotou sme mali pohovory. Dozvedeli sme sa, že poznajú autora predstavenia a ich otázky sa vzťahovali na tému spracovanú v predstavení, čiže na problémy mladých, ktoré sú u nás ešte stále veľmi prítomné, od prvej cigarety, alkoholu, drog po rabovanie mladých ženských tiel, − hovorí kysáčsky režisér J. Privizer. E. Š.

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na september ačiatkom septembra v Stredisku pre kultúru Stará Pazova vydali Kultúrny informátor na tento mesiac. Z neho sa dozvedáme, že okrem filmového repertoáru na programe v septembri je aj bohatá výtvarná ponuka a nevystane ani zaujímavý koncert. V dňoch 14. až 17. septembra v Dome kultúry vo Vojke bude 22. výtvarný tábor Cosmik art a 17. septembra i v staropazovskej galérii naplánovali otvorenie výstavy grafík Višnje Nikolićovej z Nového Sadu. Vo štvrtok 20. septembra v divadelnej sieni v Starej Pazove odznie koncert žiakov Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića a na sklonku mesiaca, presnejšie 28. septembra, v predsieni divadla bude prebiehať obecná prehliadka výtvarnej tvorby. a. lš.

PRE VŠETKÝCH PRVÁKOV základných škôl z územia Staropazovskej obce Stredisko pre kultúru Stará Pazova a Obec Stará Pazova usporiadali detské divadelné predstavenie. V Starej Pazove na Námestí Dr. Zorana Đinđića si v stredu 5. septembra so záujmom pozreli predstavenie Vlčica a prasiatka nielen prváci, ale aj niektorí žiaci nižších ročníkov troch pazovských základných škôl. Hrali štyria herci z belehradského Divadla Cvrčak, ktorí zakončili Akadémiu umenia v triede profesora Petra Kralja. a. lš.

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V ÚSTRETY 23. FESTIVALU ZLATÝ KĽÚČ

V konkurencii 12 skladieb stredu 5. septembra v Business stredisku v Selenči bolo zasadnutie časti organizačného výboru Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč Selenča 2012. Stretli sa členovia výboru poverení audio- a videoprodukciou festivalu, teda tí, ktorí by sa mali postarať o to, aby diváci v sieni Domu kultúry, respektíve diváci pri televíznych obrazovkách mali čím krajší zážitok zo sledovania Vlani odmenenú skupinu Deža Bu z Hložian uvidíme aj na toh32. verejného koncertu fes- toročnom koncerte tivalu Zlatý kľúč. Jozef Gašparovský v mene organizátora – Združenia pre za rána (Ján Dobrík, Pavel Mučaji), Za sebou (Anpestovanie kultúry, tradície a umenia Selenča – drej Meleg, Andrej Meleg), Povedz (Jaroslav Glózik, Jaroslav Glózik), Ak ma niekedy stretneš uvítal prítomných a hneď sa začalo s prácou. Najprv sa všetci zhodli, aby na verejnom (Samuel Medveď, Mariana Imrová), Krásna zákoncerte v nedeľu 14. októbra z trinásť skladieb, hradka (Ján Kulík, Ján Kulík), Miloval som oči čierktoré prišli na súbeh, bolo predvedených dva- ne (Rastislav Struhár, Rastislav Struhár), Túžnásť. Sú to skladby našich osvedčených, ale aj bou voniam (Ondrej Maglovský, Katarína Melezačínajúcich slovenských autorov. Ešte nie je gová-Melichová), Rodisko moje (Róbert Šimon, spresnené poradie, ani interpretácia jednotlivých Elena Hložanová), Skleníková záhrada (Juraj piesní, ale na festivale budú predvedené na- Súdi, Juraj Súdi) a Pod kožou ťa mám (Leonóra sledujúce skladby: Už nebudeš sám (hudba: Súdiová, Katarína Mosnáková). Úprava spomenutých skladieb je už v plnom Ondrej Pavčok, text: Ondrej Pavčok), Bača (Samuel Kováč ml., Samuel Kováč ml.), Z večera či prúde. Hudobnú produkciu festivalu budú mať

SEMINÁR PRE UČITEĽOV V PETROVCI

Výučba v duchu 21. storočia dňoch od 28. do 30. augusta v priestoroch Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci bolo rušno: prebiehal tu seminár pre učiteľov pod názvom Metodika uplatnenia multimédií v procese výučby – v rámci bilingválneho vzdelávania v základných a stredných školách v zahraničí. Seminár sa organizoval pre učiteľov škôl so slovenskou vyučovacou rečou v Srbsku, Rumunsku, Maďarsku a v Chorvátsku. Odborné zdokonaľovanie iniciovalo a účasť metodikov zabezpečilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Seminár mal finančnú podporu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bra- Záujem učiteľov nad očakávanie tislavy a z pridelených prostriedkov sa zabezpečilo ubytovanie a stravovanie všetkých tová komisia Matice slovenskej v Srbsku, čiže účastníkov. O akreditáciu seminára, praktickú or- PaedDr. Svetlana Zolňanová a profesorka Anna ganizáciu a ubytovanie a stravovanie účastníkov Medveďová. Na trojdňovom odbornom zdokonaľovaní sa postarali Výbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Osve- učiteľov pracovali doc. PaedDr. Dušan Kostrub,

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

na starosti Juraj Súdi, Ondrej Pavčok a Samuel Kováč. V revuálnej časti, ktorá bude venovaná hudobnému pedagógovi, skladateľovi a spevákovi Jurajovi Súdimu, ktorý oslavuje tridsať rokov činnosti na poli hudby, odznie osem jeho odmenených tanečných skladieb z minulých ročníkov. Členovia výboru sa venovali aj organizačným otázkam a okrem iného navrhli členov odborných porôt a odmeny pre najlepšie skladby. Odmeny nebudú peňažné, ale vecné, a zabezpečia ich sponzori. Zatiaľ je otvorená otázka priameho televízneho prenosu festivalu, ktorý by mala realizovať Televízia Vojvodina. Pokúsia sa aj o to, aby sa verejne v niektorom televíznom vysielaní po slovensky (napríklad v Dotykoch) žrebovalo poradie skladieb na koncerte. Novinkou je aj skutočnosť, že sa Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vzdal účasti v hudobnej produkcii festivalu, takže výberová komisia tohto roku na súťaž prijala aj skladby, ktoré by v minulých ročníkoch nezodpovedali vysoko postaveným kritériám, čo však neznamená, že nejde o nadostač kvalitné skladby. Prípravy na festival sú v plnom prúde a členovia výboru zatiaľ v úplnosti kontrolujú dynamiku príprav. Plánovaný termín verejného koncertu je už raz spomenutá nedeľa 14. októbra o 20. hodine. Ak nebude priamy televízny prenos, zabezpečené bude kvalitné videonahrávanie festivalu. Podľa toho, čo sa na tomto stredajšom stretnutí mohlo počuť, mal by to byť naozaj reprezentačný hudobný festival vojvodinských Slovákov usporiadaný na vysokej umeleckej a organizačnej úrovni. Juraj Berédi-Ďuky PhD., PaedDr. Eva Severíniová, Mgr. Michal Rehúš, PhD., všetci z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Mgr. Gabriela Tabačková z Metodicko-pedagogického centra v Prešove. Počet frekventantov bol nad očakávanie: plánovaný počet účastníkov bol 55 a na seminári sa zúčastnilo až 95 učiteľov zo 16 prostredí v Srbsku, Rumunsku a Chorvátsku. Svedčí to o ochote učiteľov neustále sa vzdelávať. Záujem veľkého počtu učiteľov môžeme vysvetliť aj samotnou témou seminára – je to oblasť vzdelávania za pomoci súčasných elektronických pomôcok a za aktívnej účasti žiakov, čiže je to téma, ktorá sa skutočne nesie v duchu 21. storočia. Pokračovanie v odbornom zdokonaľovaní na túto tému sa plánuje v prvej polovici nasledujúceho roku v Bratislave a podľa toho, ako sa sami účastníci vyjadrili, už sa tešia na druhú časť tohto vydareného a predovšetkým osožného seminára. A. Medveďová

K U LT Ú R A V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V PETROVCI

Závan umenia z Kanady K ysáčska rodáčka Zdenka Mária Madacká (1967) už 16 rokov žije a tvorí v ďalekej Kanade. Stretnutie s jej dielom v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci bolo pre všetkých návštevníkov nevšedný zážitok, lebo ide nielen o netradičné umenie, ale aj o mi-

tunajšia výtvarná verejnosť prvýkrát stretla v roku 2007 na Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku v Galérii Z. Medveďovej v Petrovci a na spoločnej výstave kysáčskych výtvarníkov v Kysáči, ale v Kanade je od roku 2002 častou účastníčkou spoločných výstav a

Slová na ozrejmenie, poďakovanie, uvítanie: (zľava) Vladimír Valentík, Zdenka Mária Madacká a Mr. Pavel Čáni

Jozef Klátik vychádza z nainštalovaného umeleckého labyrintu a na vchode už čaká nasledujúci návštevník

nimalistický a konceptualistický výtvarný prejav. Pritom výstava pod názvom Intonácie, ktorá je v Petrovci nainštalovaná od 7. do 28. septembra, je autorke 8. samostatná výstava, ale prvá v krajine jej rodiska a aj v Európe, ako na vernisáži pripomenul výtvarný kritik Vladimír Valentík. S jej prácou sa

mala aj samostatné prezentácie. Ešte treba povedať, že Z. M. Madacká v Novom Sade na Filozofickej fakulte vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a po odchode do Kanady aj kresbu a maľbu na Vysokej škole výtvarných umení Univerzity v Lethbridge. Na Fakulte umenia a dizajnu Univerzity

VÝROČNÁ VÝSTAVA PRÁC členov Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny, v poradí 61., inštalovaná je v Galérii výtvarného umenia Spomienkovej zbierky Rajka Mamuzića v Novom Sade. Otvorená je od 5. do 20. septembra a obsahuje maľby, sochy, grafiky a kresby rôznych štýlov, koloritov a umeleckých odkazov 35 autorov. Medzi vystavenými dielami je i olejomaľba Kysáčana Michala Ďurovku Dynamika života (na snímke). Ináč do tohto umeleckého zväzu patrí sedem mestských združení profesionálnych výtvarných umelcov, a to z Nového Sadu, Pančeva, Vršca, Zreňanina, Kikindy, Somboru a Subotice. A. F.

Alberta v Edmontone potom ukončila aj magisterské štúdium kresby a intermédií. V slávnostnom príhovore na piatkovej vernisáži objektov, grafík a inštalácií Z. M. Madackej v Petrovci riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Mr. Pavel Čáni autorku podľa jej výtvarnej poetiky priradil k Jozefovi Klátikovi, Martinovi Kizúrovi, Rastislavovi Škuľcovi a sčasti aj k Michalovi Ďurovkovi, porovnal jej prácu s tvorbou Miry Brtkovej a skupiny Ilumination, ale ocenil jej „dopracovanie sa k vlastnému prejavu inou cestou“. Ozrejmujúc tento „vánok súčasných výtvarných dianí z Kanady“, ktorý priniesla profesionálna výtvarníčka Madacká, V. Valentík povedal, že „celá jeho koncepcia je založená na ručne

tkanom textile“, „celá výstava je obmenou toho textilu“ a je to „ucelená rozprávka, ktorá sa snaží návštevníkov zaviesť na sám prameň vzniku umenia“. Záujemcovia nemohli nepostrehnúť v druhej výstavnej sieni Galérie Z. Medveďovej umeleckú priestorovú inštaláciu – labyrint, ktorým sa mohli aj poprechádzať, a textil bol použitý aj ako obraz, čiže nástenná inštalácia. Piatková vernisáž bola obohatená avantgardnou hudbou Johna Cageho, ktorej reprodukciu mal na starosti Zdeno Lončar. Prítomným a organizátorom sa slovami vďaky prihovorila aj autorka Zdenka Mária Madacká a program vernisáže moderovala Miroslava Blažićová. A. Francistyová

NA EKOLOGICKÚ VÝCHOVU každá príležitosť je vhodná. Preto nie div, že aj na nedávnom Poľnohospodársko-potravinárskom veľtrhu v slovinskej Gornjej Radgoni bolo hodne ekologických ukážok a dielní. Význam správneho postoja k prírode sa dal vycítiť a vyčítať aj z mnohých plagátov. Viaceré z nich boli aj v miestnosti určenej najmladším (na snímke). O. F. 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 12. FESTIVAL POULIČNÝCH MUZIKANTOV

Zmes umenia a extrému ový Sad bol počas minulého víkendu strediskom rozličných druhov umenia. Nielen hudobníci, ale aj herci, pantomímovia a poniektorí ozajstní adrenalisti v priebehu štyroch dní (6. – 9. septembra) na 12. Festivale po-

Festival bol oficiálne otvorený koncertom skupiny Playing for Change. Ide o skupinu hudobníkov zo Surinamu, z Konga, Južnej Afriky a New Orleansu, ktorých hlavným mottom je zjednotiť svet v hudbe, bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie. A to sa im aj podarilo. Námestie slobody bolo vyplnené tisícami návštevníkov, ktorí spolu s členmi skupiny spievali známe svetové hity. Špeciálnym miestom pre hudobníkov, ktorí neboli zaradení do hlavného programu, bolo javisko Rádia AS FM, na ktorom kaž-

Zjednotili tisícové obecenstvo: Playing for Change

dý účastník mal svojich 15 minút. Tu sa vystriedali hudobníci rôznych žánrov: od rockovej hudby po frulašov. Program festivalu spestrili aj hudobníci z Nemecka, Holandska, Talianska... domáci Atheist rap a Josip a Lisac, no najväčší záujem predsa vládol

pravdaže metaforicky – aj početné obecenstvo, od tých najmladších po najstarších. Festival bol ocharakterizovaný ako epicentrum umeleckého zemetrasenia. A práve tak aj bolo. Vystriedali sa muzikanti, kaskadéri, pyrotechnici... A akých umelcov a extrémov nám prinesie 13. Festival pouličných muzikantov, uvidíme o rok. J. Pániková Foto: J. Strakúšeková a J. P.

opravdivý majster v nehybnom státí

uličných muzikantov svojimi performanciami oduševnili a nechali bez dychu tisíce návštevníkov. Na dvanástich punktoch vystúpili pouliční umelci z viacerých európskych štátov a, samozrejme, zo Srbska. Našim čitateľom sa pokúsime aspoň sčasti priblížiť festivalovú atmosféru.

Chýrnik

Duo kaskadérov a pyrotechnikov: Bangditos

Chod života a smrti: ramon kelvink Jr. 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

o atrakcie s ohňom a opravdivé krkolomstvo francúzskeho tanečníka s hviezdami Ramona Kelvinka Juniora, ktorý predviedol chod po drôte vo výške 18 metrov. Chod „života a smrti“ bol dlhý 120 metrov, ktorý bez žiadnej ochrany tento extrémny akrobat našťastie zdolal úspešne. Nie menej šoku vyvolalo aj nemecké duo kaskadérov a akrobatov Bangditos, ktorí na preplnenom nádvorí Sokolského domu predviedli akrobacie, aké sa v Novom Sade nevídajú často. Svojím volkswagenom, známym „chrobákom“ sa dostali cez ohňovú obruč a množstvom pyrotechniky zapálili nielen nádvorie Sokolského domu, ale –

Báčsky PetroveC. Prvú reprízu predstavenia Jána Uličianskeho Štyria škriatkovia a víla v réžii a výprave Jána Čániho a v produkcii Slovenského vojvodinského divadla zahlásili na piatok 14. septembra o 18 h. vo veľkej sieni SVD. J. Č-p kysáč. Slávnostné otvorenie výstavy Nositelia Grand prix BIB z Bienále ilustrácií Bratislava na Slovensku zahlásené je na piatok 14. septembra o 20. hodine v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči. E. Š. PIvNICA. Dňa 23. septembra t. r. v Diakonickom dome v Pivnici Spolok pivnických žien zorganizuje Literárne stretnutie, druhé v poradí, na ktorom budú mať účasť spolky žien aj z iných osád. J. Ferková

K U LT Ú R A ČO NEMALO BYŤ V ÉTERI

Vzácna príručka (nielen) pre novinárov ko nehrešiť proti slovenčine sa menuje stopäťdesiatstranová knižočka, ktorú Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo v Bratislave v roku 1995. Za základ príručky poslúžila Slovenčina pre podnikateľov a iných Slovákov od Vojtecha Mihálika, ktorá vychádzala v Slovenských pohľadoch. Kolektív autorov text upravil a doplnil o slová vybraté z viacerých jazykových príručiek. Vľavo sa abecedným usporiadaním slov obyčajným typom písma uvádzajú nesprávne výrazy, vpravo správne výrazy vytlačené polotučne. Ako v príspevku Na úvod napísala Daniela Števčeková autori „vychádzali zo sledovania najčastejších gramatických a lexikálnych chýb vo verejných informačných prostriedkoch a v iných sférach nášho spoločenského života“. V knižke Ako nehrešiť proti slovenčine si môžeme pripomenúť až do dvadsaťpäť nesprávnych a správnych výrazov v slovenskom jazyku na jednej strane. Napríklad ako..., tak i... / tak..., ako aj..., behom týždňa / v priebehu týždňa, cestou / prostredníctvom, doposiaľ / doteraz, dosiaľ, chovať sa / správať sa, kde ideš / kam ideš, mať za následok / spôsobovať, zapríčiňovať, Nitrančan / Nitran, odstavec / odsek, Králikoví, Jesenskí (súhrnné pomenovanie rodiny) / Králikovci, Jesenskovci a tak ďalej. Podobný husársky kúsok sa podaril aj Dušanovi Záhorskému v knihe Čo (ne)malo byť v éteri – jazykové kotrmelce redaktorov a moderátorov Slovenského rozhlasu (Matica slovenská, Martin 2010). Dušan Záhorský tvrdí, že „i najmenší

vek chce“ a že autor Záhorský „ponúka vakcínu“ na slovenčinu. V Slove na úvod píše, že „človek by mal vedieť – ako špongia – nasávať nielen nové poznatky, ale aj výhrady k prehreškom, ktorých sa dopustil“. Aj bývalý rozhlasový redaktor Záhorský zoraďuje pod-

Titulná strana knihy Dušana Záhorského Čo (ne)malo byť v éteri

jazykový prehrešok odvádza pozornosť poslucháčov od obsahu nasledujúcej informácie“ a že sú jazykové prehrešky „dvojnásobne škodlivé: znižujú kvalitu i účinnosť vysielania a zároveň pôsobia negatívne na jazykové vedomie poslucháčov“. Michal Tvarožek sa v knihe Čo (ne)malo byť v éteri zmieňuje, že sa „k dokonalosti dá postupne prepracovať, ak člo-

Titulná strana knižky Ako nehrešiť proti slovenčine

ľa abecedy jazykové zakopnutia a vo vedľajšom stĺpci ich uvádza na správnu mieru. Zuzana Krútka, predsedníčka Slo-

venského syndikátu novinárov, oceňuje rady Dušana Záhorského, ako „výsostne praktické“, ktoré „nezaťažujú používateľa vysvetľovaním pravidiel či výnimiek“, lebo je to „slovníček rýchlych rád, ktoré sú vždy naporúdzi“. Záhorského publikácia má sedemdesiat strán a rovnako tak sa môžeme naučiť bleskovým a praktickým poučeniam: ako ste spomínal / ako ste spomínali, v čele poradia / na čele poradia, fanúšikami / fanúšikmi, hraje / hrá, inekcia / injekcia, kolosu / kolosa, nutnosť / nevyhnutnosť, mlynu / mlyna, pilnosť/usilovnosť, sudci / sudcovia, vlúpanie / vlámanie a podobné poučky. Brožúra Čo (ne)malo byť v éteri by mala byť v knižnici všetkých našich médií a hodnotnou knižkou pre všetkých, ktorí sa snažia o bezchybný jazykový prejav. Podobnú príručku prof. PhDr. Juraja Glovňu, CSc., lektora na Univerzite v Novom Sade, zahlásila vytlačiť Asociácia slovenských novinárov. Aj každá nová „cvičebnica jazykomylov“ bude vojvodinským slovenčinárom na osoh v snahe kultivovania materinskej reči. Ján Špringeľ

V STAREJ PAZOVE

Vysunuté oddelenie hudobnej školy V

ďaka Obci Stará Pazova a Oddeleniu pre spoločenské činnosti v čele s vedúcou Milkou Simićovou od septembra bežného roku v Starej Pazove je konečne otvorené vysunuté oddelenie Základnej hudobnej školy Teodora Tošu Andrejevića z Rumy. Hodiny klavíra, harmoniky, flauty... budú sa konať v dobre vybavených miestnostiach tamojšej Základnej školy Boška Palkovljevića Pinkiho. Konkurz pre žiakov základných a stredných škôl z územia Staropazovskej obce bol v utorok 4. septembra a sledovali ho aj Milka Simićová a Vesna

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A K DVADSIATKE ARADÁČSKEJ SKUPINY DÚHA

seň. Síce tú úlohu ešte stále majú aj sta– Slovenská ľudová pieseň je najré mamy, ale verte mi, že čoraz väčšie krajšia pieseň, akú som v živote počul. bremeno v zachovávaní slovenskej Aj ja mám rád husle, cimbal či dychovhudby je rovno na hudobníkoch. Prav- ku. Tú hudbu však treba sprítomniť aj daže, neodmietame hrať aj srbské mladému človekovi vo veku 15 až 25 ronáma aradáčska hudobná skupina z mála vojvodinských skupín, ktoré piesne. Naopak. Iba repertoár prispô- kov a môj názor je, že to najľahšie uroDúha si tohto roku pripomína 20 ro- hrali vo všetkých slovenských osadách sobíme zloženiu hostí na svadbe, o bíme, keď pieseň prispôsobíme mokov od svojho založenia. O tej dvadsa- vo Vojvodine. Totižto v období rokov čom sa pravdaže dozvieme od domá- dernejšiemu zvuku, ktorý je mladým ľuťročnej hudobnej púti a cédečku, kto- 1997 až 2004, keď sme najintenzív- cich – svadobných rodičov. ďom najbližší. Zo skúsenosti viem, že sa ré pri tej príležitosti vydali, nám rozprával nejšie pracovali, a keď sme sa aj živili z – Cédečko Vo víne je pravda sku- to ľuďom páči. Svedčí o tom aj fakt, že jeden zo zakladateľov Ján Zvara. hudby, sme mali motto, že netreba pina Dúha vydala v roku 2003. Po naše prvé CD sme predali v náklade 7 – Skupina dlhšej prestávke 000 výtlačkov. My nehráme za pomoDúha vznikla 29. ako svojrázny dar- ci automatického sprievodu. Tú hudbu novembra roku ček milovníkom neodrobila elektronika sama, ale sme 1992 a to tak, že vašej hudby k 20. my všetci do každej piesne vložili kus sme môj brat Mivýročiu založenia seba. Nad každou sme sa zamýšľali, roroslav a ja oslovili skupiny, teraz v bili ju vo viacerých variantoch, a tú podAdama Čemana a trochu pozmene- ľa nášho názoru najlepšiu sme nahraJuraja Gráčika, aby nom zložení: Ján a li. Myslím si, že pre prostredie, v ktorom sa nám pripojili v Miroslav Zvarovci, žijeme, je takýto spôsob podania slonovej kapele. ZaIgor Czorba a Jan- venských ľudových piesní obyčajnému umienili sme si ko Šalamún, Dúha človeku a zvlášť mladým ľuďom najpokračovať vyvydala ďalšie CD. bližší. šliapanými chod– Začali sme na – Čo plánujete robiť do budúcna? níčkami vtedy ňom pracovať ešte v – Tohto roku sa budeme snažiť jubiznámej skupiny Prvé vystúpenie skupiny, vtedy ešte pod menom Kleopatra: (zľava) roku 2004, ale sme leum osláviť svojráznym turné po sloŽana, ktorá pol Ján a Miroslav Zvarovci, Jaroslav Benčík, Štefan Gráčik pre zmeny jedno- venských osadách, ktoré o to prejavia roka predtým a Adam Čeman tlivých členov prácu záujem. Je to dosť náročný projekt, prestala pôsobiť. museli prerušiť. Ko- ktorý by sa mal začať pred Novým roOkrem nich pripojil sa nám aj spevák Ja- hrať na jednom mieste, ale všade tam, nečne po ôsmich rokoch svetlo sveta kom a skončiť na jar. Chceli by sme naroslav Benčík zo skupiny Moco bend. Ka- kde nás zavolajú. A volali nás všade: od uzrelo nové CD, ktoré je štýlovo po- vštíviť najmenej 10 až 15 slovenských pelu sme najprv pomenovali Kleopat- Vojlovice po Laliť, od Šídu po Hajduši- dobné minulým projektom, s tým, že to prostredí, a to nie iba tie veľké. Treba ísť ra, potom sme ju premenovali na Žana cu. To znamenalo, že sme vystupovali zvukovo znie omnoho lepšie. Na cé- aj do tých malých a odľahlejších osád. 2, aby sme jej napokon na návrh Jura- pravidelne každú sobotu a veľmi často dečku je 15 hlavne spracovaných slo- Na tie koncerty by sme si zavolali aj hosja Gráčika dali dnešné meno Dúha. V aj v piatok a nedeľu. Za týchto 20 rokov venských ľudových piesní. Menej je tu tí a hlavne by sme sa zamerali na vlasttomto zložení sme hrali asi pol roka, keď sme absolvovali zo 600 vystúpení, či už vlastných piesní, ale už nasledujúce nú tvorbu, resp. mala by to byť svojrázna nás opustil J. Benčík a na jeho miesto pri- na svadbách, koncertoch, retrospektíva všetkéšiel – dnes, žiaľ, už nebohý –Štefan rôznych zábavách... Svojho toho, čo sme brat Gráčik, spevák skupiny Žana, slovenskej ráznou kuriozitou je, že sme Miroslav a ja nahrávali. verejnosti známy prednesom piesní v jednej krčme v Aradáči – Vy dvaja ste hybKatarína, Apko moj a ďalšie. Štefan s hrali zaradom 120 nocí. Mená sila všetkého. nami spieval dva až tri roky, po čom nás dzičasom sme, pravdaže, – Niekto to musí byť. zo zdravotných dôvodov opustil, takže aj cvičili a obohacovali reMnohokrát sa divím, sme sa – nútení života nevôľou – mu- pertoár, takže slobodne že to ešte stále robíme seli dať aj do spevu. Ja som prevzal prvý môžem povedať, že dnes s takou vôľou, ale navokál a ostatní ma sprevádzali. V tom- máme nacvičených takmer ozaj, hovorím to úprimto zložení sme hrali nasledujúcich tak- 1 000 tak slovenských ľune zo srdca, robíme to mer 15 rokov. Menilo sa iba to, že bra- dových alebo autorských z lásky. Normálne, že to ta Miroslava počas vojenčiny zastupo- piesní, vyše 300 piesní exnemôže byť úplne val Ján Goda a určitý čas s nami na har- YU rockovej hudby, ako i výzdarma, lebo sú tu aj monike hrával aj Ján Vozaf. Za ten čas znamný počet skladieb zanáklady a každý z nás sme okrem vystúpení vydali aj 4 CD a hraničnej rockovej hudby. Dúha dnes: (zľava) Ján Zvara, Miroslav Zvara, má rodinu, ktorá sa z výber piesní z prvých desať rokov. – Okrem týchto piesní Janko Šalamún a Igor Czorba niečoho musí živiť, ale Okrem toho spolupracovali sme pri skupina Dúha hrá aj nerobíme to len pre nahrávaní CD Anny Durgalovej, Jasmi- srbské ľudové a populárCD, ktoré plánujeme nahrávať na zimu, zisk. Viac to robíme z lásky k slovenskej ny Jančovej a spolupracovali sme aj so ne piesne, ale na slovenských vese- bude takmer výlučne autorské. Okrem ľudovej hudbe, a preto, že cítime záZuzanou Đukićovou, Katarínou Mos- liciach ich nehráte až tak často. nás jednotlivé piesne zaspievali Anna väzok, že ju treba zachovať a prenášať nákovou, Annou Omastovou a mno– K tomu mám dosť radikálny postoj, Zorňanová, Anna Jašová a ako sprie- na mladých. Keď vidím mladého huhými inými. Prvé a vari aj najznámejšie že na čistých slovenských svadbách tre- vodný vokál aj jej manžel Zdenko, Da- dobníka, že hrá slovenskú pieseň, to je CD Čo sa susedovci a piesne Marka, Ma- ba hrať prevažne slovenskú hudbu, – vy- niela Ábelovská a Miluška Bolehradská. pre mňa poklad, ktorý si máme chrániť. rienka moja, Do hory ma poslali a iné svetľuje J. Zvara. – To preto, lebo žijeme Sú to piesne v rytme čardášov, valčíkov, Takým ľuďom treba pomáhať. My vždy nám otvorili dvere do slovenského voj- v dobe, keď z rôznych elektronických polky, ale aj spracované v country a dže- pomôžeme každému, koho zaujímajú vodinského hudobného sveta a z lo- médií tlačia na nás rôzne turbo folky. Deti zovom štýle. Myslím si, že sa to ľuďom slovenské ľudové piesne, ale aj súčaskálnej aradáčskej skupiny sme sa stali tak tratia svoju hudobnú identitu a bude páčiť. ná rocková tvorba, len nech je po slocelovojvodinskou, – hovorí náš spolu- svadba je najlepšia príležitosť, aby sa die– Prečo nehráte slovenské ľudové vensky. besedník a pokračuje: ťaťu, resp. mladému človekovi nená- piesne v pôvodnom znení, ale ich V. Hudec – Som hrdý na to, že Dúha je jedna padne vsunula do ucha slovenská pie- spracúvate? Foto: z archívu Jána Zvaru

Bohatá hudobná púť Z

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

K U lT Ú R A VečieROK zBOROVÉHO SPeVU

Senťania oslávili Deň mesta

Záverečný bod: spoločné vystúpenie zborov z Petrovca, Kanjiže a Senty esto Senta na severe Vojvodiny a jeho občania oslavovali. Každoročne si domáci spomenú na potlačenie Turkov a historickú bitku pri Sente roku

1697. i tohto roku sviatok mesta trval od 7. do 12. septembra, keď prebiehalo množstvo rozličných programov, ktorých počet sa chýli ku číslici 40.

V rámci osláv ani tohto roku nevystal večierok chórového spevu. Usporiadali ho v pondelok večer 10. septembra v slávnostnej sieni mestskej radnice. Na pozvanie domáceho speváckeho zboru po tretí raz zaradom sa na týchto oslavách zúčastnili a účinkovali na večierku chórovej hudby i členky Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca so svojou vedúcou a dirigentkou Marienou StankovićovouKrivákovou. Okrem domácich chóristiek – Ženského komorného zboru Fondácie Stevana Sremca zo Senty – a Petrovčaniek, v programe vystupoval aj Komorný zbor Cantilena z Kanjiže. Každý zbor predviedol piesne z vlastného repertoára a na záver všetky tri zbory spoločne zaspievali jednu pieseň. Koncert sledovalo početné obecenstvo, ako aj mešťanosta Senty Rudolf Ceglédi, ktorý spolu s náčelníčkou pre kultúru gyöngyi Kormányosovou-Katonovou dirigentkám odovzdali kytice kvetov a zborom ďakovné diplomy. Sentské zboristky návštevu v Petrovci opätujú už čoskoro, v novembri, keď tu odznie tradičný koncert zborov. J. Č-p

DNI MAJSTROV ÚĽUV je názov festivalu tradičných remesiel a ľudových výrobkov na Slovensku. Je to najväčší mestský festival na Slovensku a organizuje sa ku Dňu Ústavy Slovenskej republiky. Aj tohtoročné podujatie prinieslo do Bratislavy rozmanitosť kultúry Slovákov žijúcich na Slovensku i v zahraničí, hravý návrat k tradičnému odevu, malebnosť nárečí a dialektov, krásu a bohatstvo hudby, spevu, tancov, výtvarného umenia... Okrem hostiteľov, Slovákov z Maďarska, Rumunska a Ukrajiny svoju tvorbu na tohtoročnom festivale 1. a 2. septembra prezentovali aj známi insitní maliari z Padiny: Pavel Povolný-Juhás, Anna Kotvášová, Janko Širka, Biserka Petrášová a dvaja Kovačičania, kolegovia maliari Pavel Cicka a Pavel Hajko. Tohtoročný 22. festival, ktorý sa pravidelne organizuje v hlavnom meste SR od roku 1990, prebiehal pod heslom Vykroj sa z davu. V rámci festivalu boli aj sprievodné programy, z ktorých si naši insitní umelci priniesli domov krásne a nezabudnuteľné spomienky. Na snímke: (zľava) Pavel Povolný-Juhás, Anna Kotvášová, Pavel Hajko, Jaroslav Macek a Biserka Petrášová. A. Chalupová

zDRUŽeNie PeTROVillAge PRezeNTOVAlO SVOJU čiNNOSť

Takmer po slovensky: Petrovský vidiek sedníčka združenia Marína Speváková privítala početných prítomných a objasnila, že ich združenie je založené s cieľom rozvíjať rurálnu turistiku a zviditeľniť Obec Báčsky Petrovec na turistickej mape Vojvodiny a Srbska. zameraním združenia je, ako povedala, prezentovať

ženiu sľúbil podporu. O dobrej vzájomnej spolupráci doteraz a so želaním, aby tak bolo aj do budúcna, sa prihovoril úradujúci riaditeľ obecnej Turistickej organizácie Jaroslav Martinko. Návštevníkov oslovili i členovia Petrovskej družiny: spevom Vladimíra Sabová a Silvia grňová za harmonikového sprievodu zdenka Makovníka. združenie je založené aj kvôli revitalizácii vidieka, zachovaniu tradičných hodnôt, remesiel a obyčají a prezenPríhovor vedúcej Maríny Spevákovej (vpravo) v rámci prvej tácii ich krás najlepším možprezentácie združenia Petrovillage ným spôsobom. O tradičnom remeselníctve v Petrovci esedruženie pre rozvoj rurálnej turisti- jeho potenciály, zveľadiť služby a obje z pera Viery Benkovej čítaky Petrovillage založili pri Stredisku sah vidieckej turistiky, ako i zlepšiť la Andrea Speváková. členopre zveľadenie vedomostí v rurálnej tu- postavenie turistických domácvia združenia absolvovali aj ristike 9. mája t. r. ako občianske zdru- ností. Primeraný záujem bol o unikátne vyrobené školenie z tejto oblasti a účinženie. Už pri zakladaní bolo vidno, že neV piatok 7. septembra po vyko- prstene a bižutériu kovali vo viacerých dielňach. jde iba o miestny krúžok, ale v ňom mali naných všetkých formalitách okoúčasť záujemcovia nielen z Petrovca, ale lo registrácie združenia po prvýkrát a afirmovať vidiecky cestovný ruch a tu- Práve to, čo si tu osvojili, bolo vystavené aj z Kulpína, Somboru a Nového Sadu. samostatne oslovili verejnosť a v miest- ristické potenciály tejto obce. Potom slona stoloch v rámci dňa otvorených dvezdruženie založili s cieľom prezentovať nostiach vedľa trhoviska v Petrovci vo odovzdala predsedovi Obce Báčsky rí. J. Č-p a afirmovať vidiecky cestovný ruch a usporiadali Deň otvorených dverí. Pred- Petrovec Pavlovi Marčokovi, ktorý zdru-

15. 9. 2012

37 /4508/

HlAS ĽUDU

K U LT Ú R A NA VEĽTRHU V GORNJEJ RADGONI

Slovinci, ľudia praktickí... aždý veľtrh je iný príbeh: podľa pestrosti a veľkosti, obsahov a trvania, dejiska a organizátorov, záujemcov a vystavovateľov... Ten jubilejný 50. Poľnohospodársko-potravinársky v slovinskej Gornjej Radgoni bol bohatý a mnohostranný, ako aj rozhranie meteorologického leta a jesene, počas ktorého sa necelý týždeň konal. Prilákal skutočne mnohých vystavovateľov, azda aj viac ako chýrečný májový veľtrh novosadský. V takej konkurencii nie je ľahko presadiť sa: treba hodne dôvtipu, nápadov a námetov, aby sa pozornosť okoloidúceho upútala

Kôň môže byť aj z dreva

Kvety v plnej kráse

Na potešenie detí

Dôležitá je i mienka vojvodinských odborníkov

a záujemca pristavil pri niektorom z nespočetných stánkov. Tieto fotografické zábery sú práve o tom: o snahe vyrobiť, prí15. 9. 2012

37 /4508/

sť a predať, byť úspešný v tvrdej konkurencii, prichádzať stále so sviežimi ideami, ukázať sa ako ten najlepší a naj. Slovinci sú v

HLAS ĽUDU

Kráľovná vína

Vína: najlepšie z najlepších

Propagácia ústretová: náš Šunka fest

tom majstrami: ľudia usilovní a praktickí, vedomí si toho, že od zručností závisí, aká bude i perspektíva. Keď je tá reálna, tak je i

hospodárska budúcnosť menej otázna. Čo iné a krajšie si možno želať v pomeroch trhových? O. Filip

K U LT Ú R A

OZNAMY

VÝZVA Z KNIŽNICE ŠTEFANA HOMOLU V PETROVCI

Exlibris 2013 má tému Kvety j tohto roku Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci umožA ňuje prejaviť sa mladým výtvarníkom – deťom od 6 do 15 rokov, a to zhotovením návrhu na exlibris alebo originálneho exlibrisu. Z podmienok súťaže pripomíname, že konečnú verziu návrhu treba vyhotoviť v čierno-bielej kombinácii tušom tak, aby bolo zrejmé, pre akú grafickú techniku je navrhovaný a originálny exlibris niektorou z grafických techník (linoleoryt, linoleorez, drevorez, drevoryt, plastikoryt, suchá ihla, lept) v jednej alebo viacerých farbách. Prihlásené práce do súťaže nesmú byť väčšie ako 13 x 9 cm a tre-

ba ich umiestniť do stredu rysovacieho kartónu rozmeru 21 x 15 cm (A5). Súťažná práca musí obsahovať textovú a obrazovú časť. Pre 14. ročník medzinárodnej výtvarnej súťaže zvolená je téma Kvety. Je to skutočne vďačná téma. Kvety sú nesmierne rôznorodé, nielen keď ide o tvar, ale aj o farbu. Iná je rastlina v tvare púčika, iná naplno rozkvitnutá. Niektoré kvety sú drobné, iné majú mohutné lupene, alebo sú v súkvetiach. Témou exlibrisu môžu byť aj kvety z fantázie, z detských snov, ale aj kvety rastúce vedľa ciest, na lúkach, v lese. Inšpiráciou môžu byť kvety v črepníkoch na oknách, tie, čo zdobia

Nastvárali majetok, teraz stvárajú problémy o všetko možno v našej slovenčine stvárať a nastvárať?! Všeličo. A tu aj uvedieme niektoré: – možno stvárať problémy, stvárať nervozitu, stváČ rať zlú krv, stvárať nepríjemnosti; – stvárať možno aj podmienky alebo predpoklady; – stvárať možno aj majetok, ba tu často počujeme aj sloveso nastvárať, napr.: „Boli časy, že sa dalo nastvárať z platov.“; „Ľahko tak žiť, keď im rodičia nastvárali.“; „Len stvárajú, a ani deti nemajú.“ Lenže aj tu narážame na nenáležité javy v ľudovej reči, ktoré nás príliš trápia. V našej slovenčine, v nárečovej podobe, sa teda dá všeličo aj stvárať, aj nastvárať, ale ako je to v spisovnej slovenčine?! Je pravdou, že sloveso stvárať patrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, ale je pravdou aj to, že slovenské sloveso stvárať má iba jeden význam, – pritom je to citovo zafarbené sloveso – a to je: robiť niečo neprístojné, vystrájať, vyčíňať, vyvádzať, šarapatiť: stvárať čertoviny, stvárať nezbedy. Určite vám je známa aj takáto otázka: „Čo to stvárate?“ – ktorou sa privrávame v prípade, keď si niekto hocčo dovoľuje. O posmešnej osobe sa povie: „Z každého si stvára posmech.“ Zvratné sloveso stvárať sa znamená to isté, čo i slovesá robiť sa, diať sa, odohrávať sa. Je tiež citovo prifarbené a hodí sa v prípadoch, ako napr.: „U susedov sa zase bohviečo stvára, suseda odišla aj z domu.“ Toto sú všetky možné súvislosti, v ktorých je použitie slovesa stvárať, stvárať sa náležité. A keďže my viac ako dobre poznáme aj susedný jazyk – srbský, v ktorom sú slovesá stvarati, stvarati se viacvýznamové, tie nenáležité javy sa dostali aj do našej ľudovej slovenčiny. Preto pod vplyvom srbčiny vravíme: stvárajú problémy, stvárajú podmienky, stvárajú majetok, čo je, samozrejme, v slovenčine nesprávne. Tu sme vlastne prekopírovali srbské spojenia so slovesom stvarati. V slovenčine v takýchto prípadoch stojí buď sloveso robiť, buď slovesá vyvolávať, spôsobovať: robiť / vyvolávať problémy; robiť / spôsobovať nervozitu; robiť / vyvolávať nepokoj; robiť nepríjemnosti; robiť zlú krv. Naše spojenia stvárať podmienky, stvárať predpoklady sú kópie srbských spojení stvarati uslove, preduslove, a treba ich vystriedať spojeniami: robiť, vyvolávať, utvárať, vytvárať podmienky / predpoklady. Keď ide o zveľaďovanie majetku, tu sa hodia nám dobre známe slovesá gazdovať / zgazdovať / nagazdovať a hospodáriť alebo honobiť. Naši ľudia zvyknú povedať, že si stvárajú zásoby, čo je doslovný preklad srbského stvarati zalihe a v spisovnej slovenčine to bude robiť si, zhromažďovať si, hromadiť zásoby. Nenáležité zvratné sloveso stvárať sa stretávame aj pri vyjadrení, že prišlo do bitky, do zvady. Tak namiesto spojení stvorila sa bitka, zvada, treba použiť strhla sa, vznikla, vypukla bitka, zvada. ah

parky. Mnohé štáty majú kvety vo svojich znakoch. Vo výzve z petrovskej knižnice sa tiež píše: „Bez kvetov si nedokážeme predstaviť žiadnu oslavu, kvety dávame jubilantom a najmä tým, ktorých milujeme a máme radi. Svoj kvetinový exlibris môžete venovať práve im.“ Každý účastník súťaže môže prihlásiť najviac dve práce. Všetky prihlásené práce musia byť na zadnej strane označené celým menom au-

tora, údajom o jeho veku, adresou školy alebo odosielateľa, vhodné je uviesť i pohlavie autora. Pri hromadných zásielkach treba pripojiť zoznam súťažiacich so všetkými požadovanými údajmi. Súťažné práce treba zaslať najneskoršie do 31. decembra 2012 na adresu: Knižnica Štefana Homolu Báčsky Petrovec, Národnej revolúcie 9, 21 470 Báčsky Petrovec, alebo priniesť osobne. Ďalšie informácie možno získať na telefónnom čísle 021/781-335, kontaktom na e-mail: shomolu@stcable.net alebo priamo v knižnici. a. f.

Čo dokáže pekné slovo?! Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, Nový Sad Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Nový Sad Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec vypisujú SÚBEH na žiacke literárne práce (próza a poézia) téma je — voľná Práce treba zasielať v troch exemplážiaci stredných škôl a gymnázií roch podpísané menom a priezviskom a uve1. cena – mininotebook deným kontaktom. Literárne práce bude 2. cena – balík kníh SVC hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v 3. ročné predplatné na časopis Vzlet dvoch kategóriách: Súbeh je otvorený do 1. novembra žiaci základných škôl od 5. do 8. roč2012. níka Práce treba zaslať na adresu: 1. cena – tablet NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 2. cena – balík kníh SVC Nový Sad, 3. ročné predplatné na časopis Zornička s poznámkou / Vzlet Na súbeh žiackych prác

Spoločnosť BIOTEC Horovce, Slovensko, a jej dcérska spoločnosť BIOTEC-ELECTRICITY so sídlom v Sriemskej Kamenici vypisuje

SÚBEH NA ASISTENTKU VEDENIA PODNIKU Podmienky: – komunikatívnosť, podnikavosť – pracovitosť, presnosť – minimálne stredoškolské vzdelanie – znalosť srbčiny a angličtiny; ví-

taná znalosť slovenčiny a ešte jedného cudzieho jazyka – práca s počítačom (minimum Word, Excel) – vodičský preukaz B kategórie – vek: nie staršia od 40 rokov

Potrebné je zaslať CV s fotografiou a prihláškou na: ekrampl@biotecsk.eu alebo krampl@gmx.de

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47–20–840 a 021/ 47–20–844 inzercia@hl.rs 15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BLAHOŽELANIE

Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre – na Filozofickej fakulte – odbor aplikovaná informatika dňa 28. augusta úspešne ukončil štúdiá a získal titul magistra jAROSLAV BENÍK z Báčskeho Petrovca. Mladému magistrovi gratulujeme, prajeme mnoho úspechov v ďalšom živote a práci. Rodičia a sestra Miluška

GRATULÁCIA Dňa 23. augusta 2012 na Pedagogickej fakulte Univerzity v Trnave úspešne ukončil štúdium PAVEL TOMÁŠ z Kovačice a získal titul Mgr. v odbore Učiteľstvo akademických predmetov, anglický jazyk a literatúra a informatika. Pri tej príležitosti mladému magistrovi srdečne gratulujú

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47–20–840 a 021/ 47–20–844 inzercia@hl.rs

MÁRIU KOPČOKOVÚ 2007 – 2012 z Petrovca Trvalú spomienku si na Vás zachováva rodina Fábryová

DROBNÉ OZNAMY

rodičia.

GRATULÁCIA

KUPUjEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/716-73-82. KREKA WESO A ALFA PLAM servis koná všetky druhy opráv a predáva remontované pece. Mobil: 064/1173455.

SPOMIENKA

MICHAL FÁBRY 22. 1. 1935 – 14. 9. 1992 – 14. 9. 2012 z Kulpína

Stále Ťa nosíme vo svojich srdciach a nikdy nezabudneme na Tvoju lásku a dobrotu. Syn Pavel s rodinou z Bijeljiny

SPOMIENKA

Dňa 23. augusta 2012 na Pedagogickej fakulte Univerzity v Trnave úspešne ukončil štúdium PAVEL TOMÁŠ z Kovačice a získal titul Mgr. v odbore Učiteľstvo akademických predmetov, anglický jazyk a literatúra a informatika. Mnoho šťastia v ďalšom živote mu želá starý otec Martin Tomáš.

GRATULÁCIA Dňa 23. augusta 2012 na Pedagogickej fakulte Univerzity v Trnave úspešne ukončil štúdium PAVEL TOMÁŠ z Kovačice a získal titul Mgr. v odbore Učiteľstvo akademických predmetov, anglický jazyk a literatúra a informatika. Mnoho šťastia v ďalšom živote a v práci mu želajú mamika a báči Toman.

MICHAL FÁBRY 1992 – 2012 z Kulpína Uplynulo smutných 20 rokov. Spomienka na jeho lásku a úprimnosť stále zostáva v našich smutných srdciach. Manželka Anna a synovia Michal, Ján, Vladimír a Pavel s rodinami

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Náhle a nečakane nás opustil náš švagor

s manželom, otcom a synom

MIROSLAV PIŠPECKÝ

PAVEL VALENT 1928 – 2012 zverolekár zo Selenče umrel v Sriemskej Mitrovici

MIROSLAVOM PIŠPECKÝM

4. 4. 1959 – 30. 8. 2012 z Kovačice

Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší a pamiatka večná. S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

S úctou a láskou sa s ním lúči generácia maturantov petrovského Gymnázia 1947/48

Anna s manželom Martinom a dcérou Darinkou Koreňovci

Láska je nesmrteľná, tá nikdy neumiera, len tíško ide spať do hrobu a v našich srdciach zostáva hlboký žiaľ. Navždy zarmútená rodina:

BOĽAVÁ SPOMIENKA

manželka Zuzana, dcéra Martina, syn Boris a otec Michal

Oznamujte

na svoju sestru a svojich rodičov

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím ujkom

Hlase ľudu 021/ ANNU ŤALASANOVÚ

jÁNA CEROVSKÉHO

ANNU CEROVSKÚ

47–20–840

rod. Cerovskú 1951 – 1988 – 2012

1926 – 1990 – 2012

rod. Čelovskú 1925 – 2011 – 2012

a 021/

z Kysáča Bolo to sklamanie, že čas rany vylieči, ale on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá po Vás zostala... S láskou si na Vás spomína sestra a dcéra Mária s rodinou

PAVLOM DENĎÚROM

47–20–844 inzercia@hl.rs

1939 – 2012 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku na neho si zachovávajú Vladimír a Zdeno Levárskovci s rodinami

SPOMIENKA Pri svojom jubilejnom stretnutí dňa 7. 9. 2012 v Petrovci generácia 1952 si spomenula na svojich rovesníkov a rovesníčky, ktorí sa predčasne odobrali do večnosti:

SPOMIENKA Dňa 9. septembra uplynulo 10 rokov, čo nás opustil brat a ujo

Uplynulo 13 rokov, čo nás opustil manžel a otec

ONDREj FABIAN

PAVEL PUCOVSKÝ

4. 11. 1954 – 9. 9. 2002 – 9. 9. 2012

13. 7. 1945 – 1. 5. 1999 – 1. 5. 2012

jÁN CHORVÁT, jÁN jANŠÍK, jÁN VRBOVSKÝ, z 8. a; MÁRIA STUPAVSKÁ, rod. Sirácka, ONDREj VRŠKA, jÁN RYBOVIČ, PAVEL KOLÁR, IVAN STOjANOV, ONDREj MEGA, KATARÍNA KRÁLIKOVÁ, rod. Bovdišová, z 8. b; PAVEL DUDÁŠ, jÁN KUKUČKA, DANIEL KOPČOK, KATARÍNA BUjZÁŠOVÁ, z 8. c; ANNA VITÉZOVÁ, rod. Lačoková, jÁN VARGA, jÁN HRIC, z 8. d. je veľa toho, čo sa nedá vyjadriť slovami... Česť ich pamiatke.

Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú: Spolužiaci

z Petrovca sestra a manželka Anna a synovci a synovia Rasťo a Vlasto

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV kmotre

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca, starého otca, dedka a pradedka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou, starou matkou, dedikou a pradedikou

jULIANOU MOCKOVOU

ANNE CEROVSKEj 1955 – 2012 z Petrovca Spomienku na Teba si navždy zachováme. Kmotrovci Dorčovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrou

22. 2. 1927 – 17. 8. 2012 z Pivnice

PAVLA MOCKU 7. 3. 1996 – 7. 3. 2012 z Pivnice S láskou si na Vás spomínajú Vaši najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 13. septembra uplynul rok, čo sme utratili našu dobrú a milovanú matku a starkú

ANNOU CEROVSKOU 1955 – 2012 z Petrovca

Na Vás si budeme spomínať len po dobrote a láske ku všetkým. Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ZUZANU PAVELOVÚ

VLADIMÍRA KARAČONIHO

rod. Petrášovú 19. 2. 1932 – 13. 9. 2011 – 2012 z Padiny

5. 8. 1973 – 10. 9. 1994 – 2012 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachováme.

S ťažkým žiaľom a zármutkom si na Teba stále budú spomínať:

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

Kmotrovci Tordajiovci

dcéra Anna s manželom, vnučka Anka s manželom a deťmi a vnuk Miroslav z Kovačice

Mama, brat a sestry s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším milovaným manželom, otcom a starým otcom

Dipl. Ing. PAVLOM DENĎÚROM 15. 10. 1939 – 9. 9. 2012 z Báčskeho Petrovca

Nezomrel som, lebo viem, že budem žiť stále v srdciach tých, ktorí ma milovali.

Manželka Zuzana, dcéra Zdenka a syn Rastislav s rodinami

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

PIATOK 14. septembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Myšlienky na brehu veľkej rieky. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: Z podujatia Vojvodina fest na novosadskom Štrande, z evanjeRozhovor s Dr. Jánom Varšom, lických mládežníckych služieb vo veľvyslancom SR v Belehrade, Vojlovici, o aktivitách erdevícviedol Ján Čeman, zodpovedný kych divadelníkov. Správu o tom, redaktor Slovenskej redakcie TV aká je situácia s učebnicami v Vojvodina (Foto: O. F.) tomto školskom roku, poskytne redaktorka Ústavu pre učebnice v Novom Sade. Odznie aj správa z príprav na festival Zlatý kľúč v Selenči. Z poľnohospodárstva sa odsledujú aktuálne práce na poliach, zber sóje v Srieme a práca revírnej služby v Pivnici. Bude predstavený nový šport v Petrovci. Na záver odznejú zaujímavosti z Ľuby a Bingule, ako i príspevok o výrobe pálenky domácim spôsobom. • O 20.30 KUMŠTÁREŇ NEDEĽA 16. septembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Uvedený bude portrét Kataríny MelegovejMelichovej, predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku, novinárky, textárky, herečky. • O 11.30 Žilinský kraj – klenot Slovenska • O 21.00 DOTYKY: Odznie televízna adaptácia divadelného predstavenia Ťapákovci, ktoré podľa rovnomennej poviedky Boženy Slančíkovej-Timravy nakrútila STV. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DOTYKOV v pondelok o 4.00 h a 13.45 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 16. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Tretia schôdza Rady MS v Kovačici Divadelné predstavenie Zoznamka Výtvarný tábor pre deti s osobitnými vzdelávacími potrebami

Anna Sucháneková, novinárka Utorok 18. septembra RTVOK 16.00 – 18.00 Klenotnica Piatok 21. septembra 16.00 – Slávnostné zasadnutie Rady 18.00 Klenotnica MS v Padine Slovenský film: Postav dom, Padina spieva 2012 zasaď strom Čo nového v našom spoločenČo nového v našom chotári? skom živote? Výber z programu TV Petrovec

Pondelok 17. septembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – v predvedení Juraja Kubečku, Jána Lenharta a Gustáva Babiaka; Utorok 18. septembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby venované dielu Kataríny Hricovej; Streda 19. septembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú piesne do tanca; 17. 20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z rôznych krajov; Štvrtok 20. septembra: 17. 20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú Štefan Urbanček a Ján Struhárik; Piatok 21. septembra: 17. 20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 15. septembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – ľudovky z našich končín; NEDEĽA 16. septembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – populárna svetová hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – romantické skladby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – aktuálne svetové hudobné vydania. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 18. septembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – symfonická hudba; STREDA 19. septembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 14. do 20. septembra Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 14. septembra – Dokonalý trik Ján Brna, riaditeľ Základnej školy Sobota 15. septembra Jána Čajaka, hovorí o začiatku nové– Jack Hunter a Nebeská ho školského roka hviezda 18.45 Hit dňa, Reklamy, zoPondelok 17. septembra – strih Molí Vraždiace mravce 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 18. septembra – týždňa Ako ukradnúť nevestu 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 19. septembra – vami Ťažký zločin 22.00 Film: Vojna neviest Štvrtok 20. septembra – 24.00 Záver vysielania Zakázané ovocie 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Nedeľa 16. septembra 18.00 Hudobné blahoželania

Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 19. septembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň do konca septembra budú odvysielané najzaujímavejšie reprízové relácie. Repríza v nedeľu 23. septembra o 7.30 h.

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 37 V tajničke je názov festivalu slovenských ľudových piesní v Lugu. autorka: staré domáce druh jednotlivý ANNA meno meno stalo sa franc. BIČIA- Nového Anny teplejším čiapky erbium rádius obchodný Loznica tovar ROVÁ Sadu

oberaním nakopčil Rumunsko tona

vstup (angl.)

rovnaké písmená

druh hnedožltej farby

tajnička

karát Ivan Stodola

palica

obvod vpíšte OKP

Litva telefónny prístroj

liter

alt

2. a 3. samohláska

starogrécka krajina

začne orať

nedobre

Kornélia (skr.)

chodí

3. a 1. samohláska

terén, podloha, zem

volt vpíšte KÓLT

vpíšte OFA

odhadom, bez merania

1. a 2. samohláska

grécke písmeno

malá AS štipľavá L paprika H DU

ĽU

Kotor

vpíšte ILK rímskym 5

nultý bod nadmorskej výšky osobné zámeno

formálny celok slov (mn. č.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 36 – VODOROVNE: pondelok, esko, ála, ra, Pavel, i, Mučaji, opus, eg, dostal, r, i, tikala, cvalom, f, kino, api, olg, p, ľa, Sk, ráta, ťahanica TAJNIČKA: PAVEL MUČAJI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu z 25. augusta 2012 bolo: TICHOMÍR BÍREŠ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MARTIN BURČIAR, Ul. Zmaj Jovina č. 56, 22 300 STARÁ PAZOVA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT haljčić, Tomáš, Válovec, Koleski, Nenadić (Svetlík), Slobodan Novković, Slađan Novković, Bakoš (Nikolovski). Výsledky 4. kola: Borac – Budućnost 2 : 0, Tempo – Jugoslavija 1 : 0, OFK Vršac United – Dobrica 1 : 1, Vojvodina – Mladost 1 : 0, Slávia – Vulturul 1 : 0, Sloga (BNS) – Sloga (P) 0 : 3, Polet – Rad-

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Rozhodol nováčik Novković SLÁVIA – VULTURUL 1 : 0 (0 : 0) red koncom zápasu sudca Drobnjak nepotrestal druhou žltou kartou, presnejšie vylúčením, brankára hostí Milana Antića za teatrálny pád v šestnástke. Rozhorčilo to fanúšikov Slávie. Trma-vrma medzi hráčmi a Drobnjakom a dilema, či Pančevčan niekoho potrestá, trvala dlho, a preto sa meranie síl skončilo desať minút po regulárnom čase. Nakoniec pokarhal žltými kartami dvoch hráčov, ktorí sa nešportovo správali niekoľko sekúnd pred predstieraním strážcu siete. Toto rozhodcovo gesto sa môže považovať za kompenzáciu, lebo v prvom polčase podobne nepotrestal brankára Joku. V prvej časti hry bolo málo šancí z oboch strán. Po jednu silnú ranu z hranice pokutových území kryli brankári. Kovačičania hrali obozretne vzhľadom na to, že v predchádzajúcom kole prehrali päťgólovým rozdielom a navyše Vulturul pred koncom jarnej čas-

ti vlaňajšieho šampionátu zaslúžene vyhral slávistov na ich trávniku. Rozruch nastal po prestávke. Hostia mali dve výnimočné príležitosti. Draganovi Pajićovi výstrel bránil Radoslav Joka, kým strelu kapitána Trajana Popu zneškodnil Dragan Mihaljčić. Po Pajićovej šanci v protiútoku Nenadić prihral Slobodanovi Novkovićovi, ktorý z hra- Dragan Nikolovski (vľavo) v dueli s nice šestnástky mal presnú mušku. kapitánom Vulturulu Trajanom Popom Jeho brat Slađan ľavačkou z osemnástich metrov strieľal silne a presne – do brvna. Na nički 1 : 1, Partizan – BAK 0 : 2. zápase gól vsietil i Nikolovski, ale rozhodcova bola Na nedeľu 16. septembra Slávia bude hrať v Omolposledná. jici. SLÁVIA: Joka, Ďuriš (Ďurkovský), Strakúšek, MiJán Špringeľ

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Karta sa obrátila NAŠA HVIEZDA – SLOGA 3 : 1 (0 : 1) ilbašskí futbalisti neslávne začali majstrovskú sezónu, lebo na hosťovanie do Neštína odcestovali iba deviati a s rovnomenným domácim mužstvom prehrali 4 : 0. V nedeľu Naša hviezda uhostila celok Slogy z Plavny. Domácim sa v prvom polčase nedarilo, kým hosťom stačila jedna dobrá akcia v 41. min., aby stredný útočník D. Nikolić prekonal Gašića – 0 : 1. Domáci začali druhý polčas odhodlaní pozmeniť výsledok vo

vlastný prospech. Striedali sa útoky mužstva Našej hviezdy, ale nepočetní diváci nijako aby zatlieskali svojim miláčikom. A potom všetko bolo rozhodnuté za necelých jedenásť minút. Grbić vyrovnal v 73. min., Darko Belička v 81. min. celkom obrátil výsledok a Grbić v 84. min. svojím druhým gólom potvrdil zaslúžený triumf domácich. Jedinú žltú kartu v 80. min. pre ostrý zákrok rozhodca Janjić z Gajdobry ukázal hráčovi hostí Ada-

Tri góly v druhom polčase Silbašanom priniesli zaslúžený triumf nad mužstvom Slogy (Foto: J. P.)

movićovi. NAŠA HVIEZDA: Gašić, Ferko, Dovičin (Stojanov), Máľach, Perić, Ahmetović, M. Belička, Banović (D. Belička), Petrović, Pejak, Grbić. Výsledky 1. kola: Neštín – Naša hviezda 4 : 0, Mladost – Borac (V) 3 : 3, Labudnjača – Borac 46 (O) 0 : 2, Slavija – Sloga 4 : 3. Výsledky 2. kola: Naša hviezda – Sloga 3 : 1, Borac 46 (O) – Slavija 4 : 0, Borac (V) – Labudnjača 2 : 1, Neštín – Mladost 2 : 1. Program 3. kola: Mladost – Naša hviezda, Labudnjača – Neštín, Slavija – Borac (V), Sloga – Borac 46 (O). Rastislav Kopčok

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Ďalší debakel doma! TATRA – BÁČKA 0 : 1 (0 : 1) utbalisti Tatry zažili ďalší debakel na vlastnom trávniku. Hostia z Begeča sa predstavili ako skúsený celok. Počas celého zápasu hrali rovnocenne, delovkami z 20- – 30-metrovej diaľky a dobre organizovaných protiútokov často vážne ohrozovali Muchu. Hráči Báčky dvakrát nastrelili žrď a v 43. min. gólom Perišića z voľného kopu vsietili vedúci gól. Domáci bez šiestich hráčov prvého mužstva sa usilovali, ale nedokázali vážnejšie ohroziť bránu súpera. Po dobrom štarte nasledovali tri prehry Tatry a už je zvrchovaný čas, aby vedenie niečo podniklo a aspoň konštatovalo, čo sú príčiny sla-

bých výsledkov... Takto sa ďalej nemôže! Nedeľný zápas v Kysáči sledovalo asi 100 divákov. Zápas viedol Šavija z Veternika. Žlté karty dostali Keleman (Tatra), Gajdobranski, Pašćan, Radonjić (Báčka) a červenú videl hráč domácich Stojaković v 45. min. TATRA: Mucha, Badnjar (Vidović), Kulík, Đaković, Savić, Cvetić, Konstantinov, Stojaković, Ožvát, Keleman, Kohút. Výsledky 4. kola: Susek – Fr. partizan 4 : 0, Mladost – Dinamo 2 : 1, Tatra – Báčka 0 : 1, Fruškogorac – Vinogradar 6 : 0, Slavija – Futog 2 : 1, Borac – Sirig 6 : 3, Če-

Hráči Tatry neboli úspešní pred bránou Báčky nej – Železničar 3 : 2, Proleter – Sremac 3 : 3. Program 5. kola: Sremac – Susek, Železničar – Proleter, Sirig – Čenej, Futog – Borac, Vinogradar – Slavija, Báčka – Fruškogorac, Dinamo – Tatra, Fr. partizan –

Mladost. Kadeti Tatry v sobotu prehrali vo Futogu s rovnomenným domácim mužstvom 3 : 1 (gól dal Martinko) a v nedeľu v Kysáči porazili Sirig 2 : 0 (strelci Klinko a Budík). Pavel Pálik

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Padinčania ešte neprehrali Somborčania rozbúrili hladinu Palića a rovnomenné mužstvo zvrhli z vedúcej pozície majstrovského rebríka. S plným ziskom spoza chotára sa vrátili aj Padinčania, lebo v Beočíne porazili posledný Cement. Dunav, Radnički (Š) a Sloga tesne porazili svojich súperov. Na troch zápasoch sa siete nevlnili. Dosiaľ najviac bodov získali Radnički (Š), Sloga a Palić. O bod menej majú B. Topola a Dolina, pričom sú oba tímy bez prehry. Úspech Doliny je tým väčší, že až trikrát hosťovala. Tretie neporazené mužstvo je Srem. Zatiaľ ani raz nevyhrali Jednota, Mladost, Dinamo a Cement. ýsledky 4. kola: Cement – Dolina 1 : 2, Dunav – Radnički (SM) 2 : 1, B. Topola – Senta 0 : 0, Sloga – Dinamo 1 : 0, Palić – Radnički (S) 0 : 3, Radnički (Š) – Mladost 2 : 1, Srem – Tekstilac 0 : 0, ČSK Pivara – Jednota 0 : 0. Program 5. kola: Jednota – Cement, Tekstilac – ČSK Pivara, Mladost – Srem, Radnički (S) – Radnički (Š), Dinamo – Palić, Senta – Sloga, Radnički (SM) – B. Topola, Dolina – Dunav. CEMENT – DOLINA 1 : 2 (1 : 0) Zmobilizovaný Cement s novým trénerom a v kompletnom zložení uvítal v Beočíne padinskú Dolinu odhodlaný získať prvé body. Domácim aj tentoraz klepli zuby naprázdno, lebo Padinčania podali najlepší výkon a prekazili im plán. Zvyknutí na časté hosťovania padinskí futbalisti zahrali v Beočíne slobodnejšie a odvážnejšie.

Brankár Subašić zachránil mužstvo Cementa od presvedčivejšej prehry (Foto: Pavel Rohárik)

Od začiatku sa videlo, že sú hostia kondične lepšie pripravenejší. Prvý na bránu vystrelil Pavel Čížik, jeho strela ľavačkou poriadne natrápila brankára Cementa, ktorý predsa loptu vy-

razil na roh. Čížik potom pekne odcentroval, ale Memović hlavou strelil tesne vedľa žrde. V období plnej dominácie hostí, ktorí sa prostredníctvom Gigovića a Stajčića pokúšali vsietiť,

domácim sa z protiútoku podarilo otvoriť skóre zápasu. Stalo sa to v 39. min., keď obrancovia Doliny venovali väčšiu pozornosť, čo urobí Kalinov, no tento loptu prihral dobiehajúcemu Miličevićovi, ktorý zboku trafil do rohu brány Jevtića. V prvých sekundách druhého polčasu sa domáci útočník ocitol v bránkovom území Jevtića, ktorý mimoriadne zareagoval a znemožnil ho streliť gól. Výrok Keď nedáš – dostaneš sa rýchlo potvrdil i na tomto zápase! Namiesto 2 : 0 prišlo k vyrovnaniu výsledku. Pomerne nízky, ale veľmi šikovný Gigović hlavou v 47. min. zaslal loptu do siete domácich – 1 : 1. Iba päť min. stačilo hosťom, aby obrátili výsledok vo vlastný prospech. Obranca Doliny Memović vbehol spoza chrbta obrancom Cementu a presnú prihrávku Stajčića upravil do siete – 1 : 2. Od 52. min. sa výsledok viac nemenil vďaka dobrým zákrokom brankárov. Zvlášť sa vyznamenal domáci gólman, ktorý bravúrne zastavil strely Đokovića a Šalipurovića. Rozhodca Pandurov zo Zreňanina úspešne viedol korektný zápas. DOLINA: Jevtić, Ivanišević, P. Čížik, Tripković, Memović, Čerňoš, Stojanovski (Šalipurović), Ninkov (Kovačević), Ćirić (Đoković), Stajčić, Gigović. Ján Bokor

Čiastočne sa vykúpili

obrane nebojácnych hostí v čele tentoraz veľmi spoľahlivého a istého brankára Lazara Jovišića. V priebehu zápasu obe mužstvá hrali dosť kvalitný futbal a na konci si body zaslúžene rozdelili. JEDNOTA: L. Jovišić, G. Lukić, Đ. Lukić, Stegnjajić, Šuša, Vujčić, Fabók (Dragin), Ogrizović (Igrač), Žakula, Pejčinović (N. Jovišić), Stefanović.

ČSK ČELAREVO – JEDNOTA 0 : 0 len Srbskej ligy – skupina Vojvodina zo staropazovskej roviny sa v nedeľu čiastočne vykúpil za stratu domácich bodov. Z horúcej pôde ČSK Pivara v Čelareve, ktorý predtým beočinský Cement vyprevadil s poltuctom gólov, Jednota sa vrátila neporazená vďaka pevnej hre v obrane, obetavému a takticky vyspelému výkonu celého mužstva. V prvom polčase sa hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami a ani jedno mužstvo sa ne-

15. 9. 2012

37 /4508/

dostalo do vyloženej šance. Hostia sa domáceho favorita nezľakli, dokázali s ním držať krok, vyšli im aj niektoré kombinačné akcie v prvej časti zaujímavého zápasu, no opäť prepadli v zakončovaní. Od prvého hvizdu rozhodcu Stankovića z Pančeva Pazovčania obsadili stred poľa, takže sa ani domáci útočníci tentoraz nemohli presadiť. Zvýšená aktivita „pivárov“ a snaha ich útočníkov sa končila na spoľahlivej a tvrdo hrajúcej

HLAS ĽUDU

Pevne v obrane: Lazar Jovišić (Jednota St. Pazova)

Bz-ý

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Prekonali nervozitu a vyhrali! BUDÚCNOSŤ (H) – BUDUĆNOST (P) 4 : 1 (1 : 0) ažšie ako konečný výsledok hovorí Hložančania získali tri body. Až do 25. minúty okolo 150 divákov sledovalo futbalovú mizériu, bez žiadnej šance. V spomenutej minúte petrovské trio Fejdi, Ožvát a Pavlis vyzvŕtali obrancov z Paragov, ale Pavlis z piatich metrov trafil brankára hostí. Hostia prostredníctvom starého lišiaka Fabóka a mladého Gašića z protiútokov hrozili Tankosićovi, takže v 33. min. Drieňovský z bránkovej čiary odkopol loptu a zachránil sieť Budúcnosti. No v 37. min. domáci Lukić trafil presnou prízemnou strelou ľavý roh – 1 : 0. Druhý polčas začal šokujúce pre domácich, lebo už v 49. min. Fabók prijal loptu na tridsať metrov od brány, zbavil sa až troch strážcov a efektne trafil ľavú šibenicu brány Tankosića – 1 : 1. To akoby dalo krídla hosťom, viac útočili, ba mali aj tri obrovské šance pre úplný zvrat! Prvýkrát Horvát smelo blokoval Gašića a Tankosić dvakrát vyšiel ako víťaz z duelov s Fabókom. Nervóznym domácim futbalistom sa nič nedarilo až do 78. min., keď po rohovom kope Pavlisa náhradník Molnár z ôsmich metrov priviedol domácich k vedeniu 2 : 1. V 84. min. Jeličić v protiútoku vydržal tlak dvoch strážcov a prekonal Kašikovića. Konečný výsledok po akcii Ožváta, zvlášť nesebeckého Molnára, v nedeľu nešťastného Fejdiho, ktorý z piatich metrov trafil brvno a konečne odrazenú loptu Lukić vrátil do siete – 4 : 1. Horko-ťažko získané body nechávajú šancu domácim na vysoké umiestnenie, ale výkon predsa usta-

Triafal brvno: Ivan Fejdi (Budúcnosť Hložany) (Foto: J. P.) rosťuje. Rozhodca Pupac z B. Palanky žltou kartou trestal domáceho Drieňovského a štyroch hráčov hostí. Po hosťovanie v Tovariševe Hložančania čakajú na zotavenie aspoň niekoho zo zranených hráčov, lebo tréner Lukić nemohol počítať na Đukića, Pavlovića, Mandića, Davidovića... BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Drieňovský (Molnár), Hataľa (Jeličić), Dragić, Majstorović, Horvát, Fejdi, Severíni, Ožvát, Lukić, Pavlis. Pionieri – kohútiky Budúcnosti narodení roku 2001 v sobotu na Detelinare podľahli domácim rovesníkom 1 : 2. Gól vsietil Srnka. Ján Murtin

Gajić odniesol bod KRIVÁŇ – BAČKI HAJDUK 2 : 2 (1 : 1) iváci v Selenči sledovali rýchlu a dynamickú hru oboch mužstiev. D V 15. min. hostia z B. N. Sela mali voľný kop z asi 25-metrovej vzdialenosti od brány Krstića. Lopta tak silne trafila brankára domácich, že sa odrazila od jeho pŕs a Gajić potom rozvlnil sieť – 0 : 1. Domáci v pokračovaní útočili hlavne prostredníctvom Alexyho a Malinu. V 32. min. Spasić uvoľnil Alexyho, tento prekľučkoval dvoch hráčov súpera a skóroval – 1 : 1. Druhý polčas sa začal ešte dynamickejšie, o čo sa postarali aj náhradníci. V 66. min. Mário Malina vsietil dru-

hý gól za Kriváň. Do konca domáci hrali presilovku, ale sa im nepodarilo zvýšiť náskok. V 90. min. sa obrana Selenčanov pokúsila dostať do postavenia mimo hry útočníkov B. hajduka, to jej nevyšlo, a tak Gajić v posledných chvíľach zápasu vyrovnal na 2 : 2. KRIVÁŇ: Krstić, Dejan Mučaji, Dobrík, Krížov (Grňa), Pavlović, Spasić, Mušikić, Kutenič (Darko Pavlov), Alexy (Dejan Pavlov), Anđelić, Malina. Pionieri Kriváňa prehrali doma s mužstvom Borac 46 z Obrovca 3 : 5. Michal Poliak

Výhra aj za chotárom MAGLIĆ – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 0) obrý výkon z predchádzajúcich zápasov mužstvo Slávie zopakovalo aj D v Báčskom Maglići. Od začiatku sa videlo, že sa hostia neprišli iba brániť. Bol to pekný zápas, kde sa obojstranne hralo otvorene a viac sa myslelo na súperovu bránu, ako dať góly. V takej hre Pivničania prevýšili svojho súpera a zaslúžene si vybojovali víťazstvo. Maglićania sa pokúsili ostrou hrou niečo urobiť, ale ani to im nepomohlo, lebo útočníci boli nezastaviteľní, a zvlášť Babić. Je pravda, že rozhodca Turi z Báčskej Palanky ukázal hostiteľom až päť žltých kariet, z ktorých niektoré mohli byť aj červené! K tomu medzi žrďami Slávie bol výborný brankár Ivan Pavlíni, ktorý chytil všetky strely, čo leteli do jeho brány. V prvom polčase šance za hostí nevyužili Milec, Žigmund, Kotiv, Tankosić a Babić. Dvakrát, v 25. a 28. min., sa vyznamenal Pavlíni, keď kryl ostré strely Maglićanov. V 47. min. sa radovali hostia. Bol to rýchly útok z pravej strany, lopta sa ocitla v nohách Tankosića, ktorý z piatich metrov prekonal brankára Tadića. Po inkasovanom góle domáci sa pokúsili vyrovnať, ale všetky ich pokusy zadáci a brankár Slávie Pavlíni úspešne odčinili. V 73. min. Žigmund uvoľnil Babića, tento ušiel svojim strážcom a vedľa vybie-

Stváral divy: Ivan Pavlíni (Slávia Pivnica) hajúceho brankára stanovil výsledok zápasu – 0 : 2. V 81. min. sa ešte raz vyznamenal Pavlíni, keď priam nemožným spôsobom zastavil strelu Adamovića. V 87. min. sa pred domácou bránou nevynašiel Babić, a tak zostalo 0 : 2. SLÁVIA: Pavlíni, Nímet, Séč (Naď), Ćutilo, Milec, Vujaković, Žigmund, Tankosić, Babić (Rajčan), Kotiv, Lamoš. Zápas sledovalo vyše 100 divákov, z čoho hodne bolo Pivničanov. Rozhodca Turi žlté karty ukázal Dmitrićovi, Stefanovićovi, Ivićovi, Preradovićovi a Vukašinovićovi (Maglić), ako aj Babićovi (Slávia). Výsledky 3. kola: Soko – Krila Krajine 3 : 1, Proleter – Vojvodina 0 : 2, Budúcnosť (H) – Budućnost (P) 4 : 1, Kriváň – Bački hajduk 2 : 2, Maglić – Slávia 0 : 2, Bačka – Kulpín 2 : 3. V 4. kole sa stretnú: Krila Krajine – Kulpín, Slávia – Bačka, B. hajduk – Maglić, Budućnost (P) – Kriváň, Vojvodina – Budúcnosť (H), Soko – Proleter. Ján Šuster

Ani tlak na rozhodcu nepomohol! BAČKA – KULPÍN 2 : 3 (1 : 1) red asi 100 divákmi v Despotove, z ktoP rých značný počet tvorili Kulpínčania, hralo sa bojovne, na momenty aj ostro, o čom svedčí päť žltých kariet, tri domácim a dve hosťom. V 22. min. Kajtez bol sebecký a jeho strela skončila nad bránou. O päť min. neskoršie brankár Bačky zneškodnil strelu hlavou Doknića. V 32. min. domáci dali prvý gól. Na vyrovnávajúci gól Kulpína sa čakalo iba päť minút. Doknić unikol svojim strážcom z pravej stany, zacentroval a Abramović hlavou trafil – 1 : 1. Po zmene strán Kulpínčania útočili. Osmajić v 50. min. z asi desiatich metrov trafil domáceho brankára. V 59. min. Žakula z takých dvadsať metrov ostro vypálil, lopta niekoho trafila, zmenila smer a sieť sa vlnila – 1 : 2. V 73. min. sme videli najkrajšiu akciu na zápase: mladý Chalupka na ľavej strane prekľučkoval obrancov domácich, loptu zaslal rovesníkovi S. Haškovi a tento manierom skúseného strelca rozvlnil sieť – 1 : 3. V 78. min. vyznamenal sa výborným

Pekný úspech: Aleksandar Kolarski (FK Kulpín) (Foto: J. P.) zákrokom Vezmar, aby o minútku neskoršie Fábry strelil ponad bránu. V 84. min. po chybe Kajteza domáci skorigovali výsledok. Potom sa stávalo to, čo často vidíme na takýchto zápasoch. Domáci robili tlak na rozhodcu, nešportovo sa správali, ale body predsa odišli na kotno lepšieho mužstva hosťujúceho Kulpína. KULPÍN: Vezmar, Kozarov, A. Haška (Osmajić – Fábry), S. Haška, Ivezić, Kolarski, Žakula, Abramović, Doknić, Kajtez, Chalupka. Gavra Govorčin

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

V druhom polčase bez Plavšića POLET – MLADOSŤ 4 : 0 (1 : 0) aša Plavšić urobil zlú službu petrovskému mužstvu v zápase s Poletom v Sivci, keď si po ukončení prvého polčasu pre verbálny konflikt s rozhodcami vyslúžil červenú kartu, takže Mladosť do druhého polčasu vošla s desiatimi hráčmi. Pred samým ukončením prvého polčasu Mladosť si mohla prostredníctvom Pavla Torbicu realizovať dobrý protiútok. Ozval sa rozhodca a ukončil prvú časť zápasu. Nastoľuje sa otázka, prečo Plavšića, ktorý bezpochyby vie hrať futbal, klub angažoval, keď aj minulú jeseň bol v Petrovci a pre časté karty musel abstinovať. V prvej časti zápasu v Sivci sa hralo hlavne medzi dvoma trestnými územiami. Zrelých šancí nejak ani nebolo. Síce domáci v 7. a 12. min. z ľavej strany zaútočili na bránu hostí, kým Mladosť

v 19. min. pohrozila z kopačky mladého Milovanovića. V 30. min. hráči Poleta obkľúčili bránu Petrovčanov, lopta v jednej chvíli oblízala brvno, Fejdi loptu odrazil, ale potom domáci útočník nemal veľa starostí zblízka doraziť loptu do siete – 1 : 0. Už na začiatku druhého polčasu hostia trafili žrď. Potom sa akoby prejavilo to, že práve domáci hrali jedenásti. V radoch hostí klesla koncentrácia. Domáci už v 59. min. viedli 2 : 0. Najprv z ideálnej šance trafili žrď, a potom vedľa driemajúcich hostí bezpečne dorazili loptu do brány. Už vtedy sa videlo, že petrovskí „modrí“, v Sivci ináč „červení“, v oslabení ťažko niečo vyťažia. Za stavu 2 : 0 v 69. min. rýchly Torbica sa ocitol sám v útoku. No však domáci zadák ho sta-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHOD

Nervózni Kaćania

Maximálny zisk POTPORANJ – HAJDUŠICA 1 : 2 (0 : 2)

SLOGA – JUGOVIĆ 2 : 0 (1 : 0) rdevícki futbalisti po dobrom výkone dosiahli ešte jedno cenné víťazstvo. Domáci hrali dobre v obrane, boli nezastaviteľní v útoku, a tak vytvárali veľké problémy súperovi z Kaća. Po niekoľkých rýchlych útokoch rozhodca Nebojša Zeljković z Crvenky už v 3. min. oprávnene odpískal penaltu, lebo Đorđevića zrazili v pokutovom území Jugovića. Avšak strelu Simeunovića brankár Knežević úspešne kryl. Zatlačení hostia nemohli znemožniť naladeného Pendu, aby v 6. min. strelil prvý gól. Územná prevaha Slogy trvala počas celého zápasu, takže hostia ani len raz neohrozili brankára Savića. V pokračovaní zápasu sa hralo hlavne na polovici ihriska Jugovića, ktorého futbalisti iba častými faulmi zastavovali naladených domácich útočníkov. Z početných príležitostí mužstvo Slogy využilo iba jednu, prostredníctvom Penda v 78. min. Nervóznych hostí z Kaća rozhodca pre nešportové správanie sa potrestal až siedmimi žltými kartami. SLOGA: D. Savić, Milošević, Zec, Čobanović, Miljković, Raičević, Jovanović, Đorđević (Simikić), Simeunović (Kovačević), Považan (Bojanić), Pendo. Károly Vig

15. 9. 2012

37 /4508/

ajdušičania v nových majstrovstvách s novým trénerom Dušanom Muškinjom štartovali naplno. Na domácej pôde porazili Borac Veliko Središte (3 : 1) a Partizan z Uljmy (6 : 0). Ďalších šesť bodov si priniesli spoza chotára. V Gudurici porazili domáci Vinogradar (2 : 1) a rovnakým výsledkom minulú nedeľu v Potpornji vyhrali nad rovnomenným domácim celkom. Po maximálnom zisku dvanástich bodov Hajdušičania sa nachádzajú v čele tabuľky. Na zápase v Potpornji Hajdušičania počas takmer celého zápasu dominovali ihriskom. Tú svoju domináciu potvrdili už v 10. min., keď Radović prekonal domáceho brankára. Iba o pár minút neskoršie domáci futbalisti na strede ihriska „zabudli“ na útoč-

NÁŠ OLYMPIZMUS

Vklady a výsledky N

ositeľ viacerých medailí, stolný tenista Zlatko Kesler mal pravdu, keď na jednom z posledných tréningov pred odchodom do Londýna zhodnotil, že je nedostatok finančných prostriedkov azda najväčším problémom trápiacim náš paraolympijský šport. Netreba pritom nespomenúť i istú dávku nepochopenia. Vedomý si toho, že peňazí je toľko, koľko je, svoj názor zdôvodnil rečou argumentov. Na 30. Olympijských hrách sa zúčastnilo 115 našich športovcov, na 14. Paraolympijských trinásti, čo je približne desať percent. Na minulých hrách v Pekingu športovci získali tri, športovci s invaliditou dve medaily. Vzhľadom na to, ako aj na skutočnosť, že je v celkovej populácii okolo 10 percent osôb s invaliditou, bolo by logicky očakávať, že by aj telesne postihnutí športovci mali získať také percento peňazí z celkových olympijských nákladov.

HLAS ĽUDU

čil znemožniť, aby kopol na bránu. V 78. min. sa hráč domácich Baletić ocitol sám pred bránou. Vybiehajúci Fejdi tu nemohol nič urobiť a bolo 3 : 0. V nadstavenom čase Sivčania dali i štvrtý gól. Bránkar Mladosti myslel pravdepodobne, že lopta preletí brvno. Odrazila sa od jeho dolnej časti a skončila za bránkovou čiarou. MLADOSŤ: Fejdi, Ikonić (Marjanović), Jakuš, Saveljev, Rupar, Uzelac (Zbućnović), Torbica, Plavšić, Milovanović (Grujić), Sladojević, Kaňa. Výsledky 4. kola: Polet – Mladosť (P) 4 : 0, Omladinac – Mladost (T) 0 : 0, Borac – Stanišić 2 : 0, Budućnost – Hajduk 0 : 3, Index – Crvenka 1 : 0, Prvý máj – C. zvezda 0 : 1, Srbobran – OFK Bačka 0 : 1, Sloga – Jugović 2 : 0. V 5. kole budú hrať: Jugović – Polet, OFK Bačka – Sloga, C. zvezda – Srbobran, Crvenka – Prvý máj, Hajduk – Index, Stanišić – Budućnost, Mladost (T) – Borac, Mladosť (P) – Omladinac. Samuel Medveď

níka Hajdušice Kocevského, a nechali mu otvorenú cestu k bráne. Z duelu s brankárom útočník Hajdušice vyšiel ako víťaz a zvýšil náskok svojho celku – 0 : 2. Dve šance Hajdušičania využili. Mali však ešte niekoľko výhľadných príležitostí, ale ich nepremenili. Za ten čas sa domáci hlavne bránili a svojmu súperovi „zuby ukázali“ iba v samom závere zápasu. Hostia sa však nedali prekvapiť, ale predsa ich brankár Melich strelu zo šestnástich metrov, ktorá najprv trafila žrď a od nej sa odrazila do siete, nemohol kryť. HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Milan Mršić, Folťan (Barbulović), Radulović, Pomorišac, Radak, Đukić, Radović, Demse (Pilip), Kocevski. Ostatné výsledky 4. kola: Hajduk – Vinogradar 1 : 4, Partizan – Borac (VS) 2 : 2, Karaš (J) – Karaš (K) 1 : 0, Borac (VG) – Dunav 3 : 2, Vitorul – Jedinstvo 0 : 1, Crvena zvezda – Budućnost 0 : 1, Ševac – Ratar 4 : 2, Potporanj – Hajdušica 1 : 2. vlh Len keby... Olympijský výbor mal k dispozícii približne 430 miliónov dinárov, z čoho sa paraolympikom ušlo iba 16 miliónov: orientačne, trikrát menej než by im podľa všetkých zákonov matematiky a logiky malo patriť. Následkom bolo, že nemali možnosť absolvovať aspoň pár dní príprav v dákej z ázijských krajín, ktoré sú nám napríklad v stolnom tenise najväčším súperom, že na rozdiel od iných reprezentácií nemali všetky elementárne potrebné tréningové podmienky (podlaha, masér...) prispievajúce k špičkovým výkonom. Napriek tomu z Londýna priniesli päť alebo takmer dvakrát toľko medailí ako iní naši športovci. Bolo by však dobre, keby po ich návrate to zostalo zakódované v pamäti dlhšie, nielen počas slávnostných chvíľ prijatí a tľapkaní po pleci. Aby sa im zase nestalo, že zostanú odkázaní hlavne na seba, vlastný talent a prácu. Aj podmienky robia šport, najmä ten vrcholový. A našim paraolympijským reprezentantom práve tie najčastejšie aj chýbajú. Oto Filip

ŠPORT MAJSTROVSTVÁ SRBSKA V TRIAFANÍ DO POHYBLIVÝCH TERČOV

Triumf Zorana Jakšića a Pazovčanov V belehradskom Športovom stredisku Kovilovo 1. a 2. septembra 2012 prebiehali majstrovstvá Srbska v triafaní do pohyblivých terčov. Na tejto streleckej súťaži sa zúčastnilo päť tímov, a to: SK Jedinstvo Trap Stará Pazova, SK Grof Kalište, SK Pelez Obrenovac, SK Trofej Bečej a SK Barajevo. V skupinovej kategórii zvíťazili Staropazovčania, ktorí úhrnne získali 343 bodov a do pohyblivých terčov tentoraz úspešne triafali Zoran Jakšić (117 bodov), Pera Nedić (115) a Ivan Rožek (111). V kategórii jednotlivcov súťažilo 27 strelcov a prvé miesto

obsadil staropazovský strelec Zoran Jakšić (136 bodov). Na týchto majstrovstvách Pera Nedić obsadil 6. miesto (115) a Ivan Rožek 7. miesto (111). Trofeje najúspešnejším odovzdal predseda Streleckého zväzu Srbska do pohyblivých terčov Milan Šotra. Majstrovstvami Srbska je ukončený cyklus oficiálnych národných súťaží – štyri pohárové kolá, finále Cupa Srbska, otvorené Majstrovstvá Vojvodiny a Majstrovstvá Srbska. Tento strelecký zväz finančne podporila vláda Republiky Srbsko – Ministerstvo pre mládež a šport, ktorá zabezpečila prostriedky na

usporiadanie súťaží a aj pre ostatné akcie reprezentácie prostredníctvom pravidelného programu financovania na bežný rok. A ako sa dozvedáme od Viktora Rajnprechta, predsedu staropazovského SK Jedinstvo Trap, Zoran Jakšić tohto roku získal prestížne piate miesto na juniorskom šampionáte Európy v Larnake na Cypre. Junior klubu Jedinstvo trap zo Starej Pazovy na šampionáte v disciplíne triafanie do asfaltových terčov dosiahol vynikajúci úspech so 136 bodov (116 v základnej časti súťaže a 20 vo finále). Zlatú medailu v Larnake v konkurencii juniorov získal

Strelec Zoran Jakšić, šampión Srbska Karlo Mankareli z Talianska, striebornú Mirio Fuentesu (Španielsko) a bronzovú medailu dostal Valeriu Granciniu z Talianska. A. Lš.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

LIGA VETERÁNOV ANTEHO BAČIĆA

Panónia bez bodov

Trinásť gólov v Báči! T

Keby aspoň ako na jar: z aprílového zápasu Panónia – Rastina 2 : 1

o troch kolách maximálnych deväť bodov získali len Odžačania a mužstvo Törekvésa zo Svilojeva. Tí prví majú aj najlepšie skóre gólov – 14 : 0! Derby v Ruskom Kerestúre medzi domácim Rusínom a somborským ŽAK-om sa skončilo nerozhodne. Body si rozdelili aj Jedinstvo a Dunav v Kolute. Šikara bola v Sombore lepšia od Dinama zo Sonty a Rastina ľahko premohla Jedinstvo z Ribareva. Lalitská Panónia utrpela aj tretiu prehru v slede a s gólovým pomerom 3 : 11 je na predposlednom trinástom mieste bez bodov. Jedinú výhru za chotárom si tentoraz vybojovalo mužstvo Aleksa Šantić, keď porazilo Metalac v Sombore.

Výsledky 3. kola: Metalac – Aleksa Šantić 1 : 2, Jedinstvo (K) – Dunav 2 : 2, Odžaci – Lipar 3 : 0, Törekvés – Panónia 2 : 1, Rastina – Jedinstvo (R) 3 : 0, Šikara – Dinamo (S) 1 : 0, Rusín – ŽAK 1 : 1. Program 4. kola: A. Šantić – ŽAK, Dinamo – Rusín, Jedinstvo (R) – Šikara, Panónia – Rastina, Lipar – Törekvés, Dunav – Odžaci, Metalac – Jedinstvo (K). J. P.

ri výhry domácich, jedna remíza a jeden triumf hostí poznačili tretie kolo súťaže veteránov. Najviac gólov, až trinásť, bolo na zápase v Báči, kde domáca Tvrđava prekonala Ratkovčanov. Báčania po dvoch kolách vedú v tabuľke so šiestimi bodmi a gólovým pomerom 15 : 5. Polet v Karavukove bol lepší od Zadrugara. Prvé body: veterán Panónie Odžacký Tekstilac Jaroslav Tancik útočí porazil Panóniu v Výsledky 2. kola: Borac – OdLaliti, ale body kontumačne získali domáci futbalisti, lebo hostia za- žaci 2 : 2, Polet – Zadrugar 3 : 0, radili do tímu niekoľkých mladších Panónia – Tekstilac 3 : 0, Omlahráčov od 35 rokov, čo pravidlá sú- dinac – BSK 2 : 3, Tvrđava – ťaže nedovoľujú. Druhý odžacký Radnički 9 : 4. Program 3. kola: Radnički – klub remizoval v B. Gračci. Vlaňajší majster BSK očakávane zvíťazil v Borac, BSK – Tvrđava, Tekstilac Deronji nad Omladincom, hoci – Omladinac, Zadrugar – Panósa od Brestovčanov očakával aj nia, Odžaci – Polet. J. P. presvedčivejší triumf.

Obecná liga Šíd V

3. kole majstrovstiev Obecnej ligy Šíd tri mužstvá z miest, v ktorých žijú aj Slováci, úplne rozčarovali. Jedinú re-

mízu na svojom trávniku zaznamenala OFK Binguľa, ktorá hrala 0 : 0 s Fruškogorcom z Kukujeviec.

Šídska Jednota prehrala doma s Omladincom z Molovina 0 : 3. Ľubská Jednota tiež na domácom ihrisku podľahla tímu OFK Bikić z Bikić Dolu až 0 : 7. St. S.

15. 9. 2012

37 /4508/

HLAS ĽUDU

Željko Dimitrijević sa z Londýna vrátil so zlatou medailou (hod kužeľom)

Tanja Dragićová najďalej hodila oštep – 42,51 metra

NA 14. PARAOLYMPIÁDE V LONDÝNE

Päť medailí – výborne! N ašu krajinu na 14. Paraolympijských hrách v Londýne reprezentovali trinásti telesne postihnutí športovci, ktorí súťažili v atletike, stolnom tenise, strelectve a cyklistike. V konkurencii viac ako 4 000 športovcov zo 164 krajín naši predstavitelia získali päť medailí. Željko Dimitrijević (hod kužeľom) a Tanja Dragićová (hod oštepom) získali zlaté medaily, a pritom vytvorili nové svetové rekordy. Striebornými medailami sa ovenčili stolní tenisti Zlatko Kesler a Borislava PerićováRankovićová, ako aj Draženko Mitrović (hod diskom). Okrem toho

Šesť paraolympiád – päť medaií: stolný tenista Zlatko Kesler

Časť paraolympijskej výpravy Srbska

naši športovci boli ešte veľmi blízko k dvom bronzovým kovom, lebo strelec Siniša Vidić a stolné tenistky Borislava Perićová-Rankovićová a Nada Matićová obsadili štvrté miesta! Trinásti športovci – päť medailí je predsa veľký úspech našich predstaviteľov v Londýne. Škoda, že sa u Draženko Mitrović bol tretí v hode diskom nás úspechy na športoviskách hodnotia iba podľa počtu získaných medailí. V športe však sú aj iné hodnoty, ktoré spravidla zostávajú nepovšimnuté. Treba vedieť, že sa ani jeden náš športovec na paraolympiáde nevzdal súťaže! Môžu v tom byť príkladom niektorým našim hviezdam, ktoré ani neskončili súťaže na 30. Olympiáde v Londýne, hoci od nich športová verejnosť očakávala vysoké umiestnenie, možno aj medailu! Druhá paraolympiáda – druhé striebro: Borislava J. P. Perićová-Rankovićová (Snímky z internetu)