Hlas 34 2014

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

34

/4609/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 23. 8. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Tlačiareň tlačí ďalej

OBZORY

Literatúra je pravdivejšia než reálny svet ŠPORT

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Hostia boli úspešnejší

Z obsahu

23. 8. 2014 | 34 /4609/

Uzávierka čísla: 20. 8. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Rozličnosť je výhodou, nie prekážkou 6 Voľby do národnostných rád národnostných menšín budú 26. októbra 2014 8 Sú to kroky dopredu

10 ĽUDIA A DIANIA 11 Najparádnejšia paráda pod hruškami 13 Slovenčina pod korunami stromov 16 Adrenalínová jazda

O význame Letnej akadémie Zhromaždenia európskych regiónov, ktorá od pondelka dodnes prebiehala vo Vojvodine, hovorila predsedníčka Organizačného výboru pre Vojvodinu a podpredsedníčka pokrajinského parlamentu Anna Tomanová-Makanová. (s. 5) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Prázdniny, leto, bazény a – Rak krajčír

23 OBZORY 23 Pokus o druhostvorenie vlastného času...

26 Literatúra je pravdivejšia než reálny svet 27 Antisvet a skryté fotografie

31 KULTÚRA 31 Prázdninové sústredenie folkloristov 32 Veľký záujem o seminár Píšeš? Píšem!

V Slankamenských Vinohradoch boli v nedeľu 17. augusta 11.

Budárske dni. Na podujatí, ktoré tohto roku malo i medzinárodný charakter, v rámci kultúrno-umeleckého programu vystúpili i hostitelia zo SKUS Vinohrady (na snímke). (s. 10) E. Šranková

33 Desiaty letný zborový kemp

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Pazovčania z Erdevíka spievajúci 49 Hostia boli úspešnejší Autorka titulnej fotografie: Jana Žiaková

Jubilejný 10. Letný zborový kemp pre slovenských hudobných pedagógov, študentov hudby a zborových dirigentov a kantorov sa uskutočnil od 14. do 16. augusta v zborovej sieni evanjelického cirkevného zboru v Báčskom Petrovci. (s. 33) J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Zvolebnieva sa

T

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Akoby to len vlani bolo, keď nám do povedomia a do slovnej zásoby pribudol nový termín: osobitný voličský zoznam. Ale nebolo to vlani, uplynuli odvtedy už štyri roky.

V týchto dňoch je však znovu aktuálny.

o znamená, že členom všetkých devätnásť národnostných rád národnostných menšín v Srbsku vypršalo mandátne obdobie a že tu máme znovu voľby. A znovu, tak ako v roku 2010, môžu byť priame – vďaka osobnému vyjadreniu v deň volieb, k čomu sú potrebné tie znovu aktuálne zoznamy voličov – alebo nepriame – prostredníctvom elektorských zhromaždení.

K priamym a demokratickejším by sme sa tentoraz mali ľahšie dostať, lebo osobitné voličské zoznamy máme, ale treba ich spresniť a, pravdaže, i doplniť. Veď v každom národnostnom spoločenstve pribudli plnoleté osoby, noví potenciálni voliči, a iste sa nájdu aj tí, ktorí sa z takých či onakých dôvodov ani pred štyrmi rokmi neprihlásili.

Je zaujímavé, ako národnostné menšiny istým spôsobom prekvapili usporiadateľov uplynulých volieb: keď zverejnili, že treba pripraviť osobitné voličské zoznamy, odhadli, že to urobia iba jedna až tri národnostné menšiny, a že ostatní sa budú orientovať na elektorské voľby. Ukázalo sa však, že z 19 národnostných menšín, ktoré si dovtedy zvolili národnostné rady, príslušníci až 16 týchto spoločenstiev sa do určeného dátumu v potrebnom až nadmernom počte zapísali do spomenutých nových volebných zoznamov. Ten potrebný počet je 40 percent z celkového počtu občanov, ktorí sa na najnovšom republikovom sčítaní obyvateľstva deklarujú ako príslušníci určitej národnostnej menšiny.

Aj nám Slovákom zalichotilo, že sme sa vďaka tejto úspešne splnenej úlohe dostali medzi plne uvedomelé národnostné menšiny, ktorým záleží na priamych voľbách i na demokraticky zvolenej národnostnej rade, že sme zložili jedinečnú dobovú skúšku. Je však zrejmé, že aj my už asi máme volieb plné zuby, preto sme sa v ústrety týmto tohtoročným októbrovým ešte poriadne nezmobilizovali. V tejto chvíli treba čím skôr nahliadnuť do Osobitného voličského zoznamu a prípadne ho doplniť. Raz odročený termín dočasného zatvorenia Osobitného voličského zoznamu je práve táto sobota 23. augusta o polnoci. Toto dočasné zatvorenie sa koná iba preto, aby sa na základe počtu zapísaných voličov schválilo rozhodnutie o spôsobe volieb členov každej z 19 národnostných rád v štáte.

Podpredsedníčka vlády Republiky Srbsko a ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy Kori Udovički voľby vypíše 25. augusta 2014 a prebiehať budú 26. októbra. Času dosť na predvolebné a propagačné akcie, sľuby, ale i na rozvážne porovnávanie doterajšieho angažovania kandidátov na post členov tejto lokálnej samosprávy národnostných menšín, ich minulej práce a prípadného prínosu k zveľadeniu života nášho etnika, ak by sa dostali do národnostnej rady. Zase to bude o dôvere voličov, o nádejnej záruke kandidátov, že ich moc nezmení, že na predvolebné sľuby nezabudnú a že budú svorne a zodpovedne koordinovať a zveľaďovať život príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v kľúčových oblastiach existencie.

Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní.

34 /4609/ 23. 8. 2014

3

Týždeň  Z MÔJHO UHLA Michal Ďuga

Oto Filip

ento titulok je veľavravný, hoci sa nevyznačuje dostatočnou presnosťou o tom, o aké voľby ide a kedy sa uskutočnia. Veď sa o voľbách v našom okolí už dlhší čas hovorí a dokonca, niektorí zbehlí jednotlivci už začali aj volebnú kampaň. A nemyslí sa pritom iba na príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny.

Totiž, kým NRSNM vyzýva všetkých príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku s volebným právom, aby sa, ak to doteraz neurobili, zapísali do Osobitného voličského zoznamu slovenskej národnostnej menšiny, čím splnia podmienku účasti na voľbách do národnostnej rady ako orgánu kultúrnej autonómie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Zväz vojvodinských Maďarov už koná konzultácie vôkol vypracovania jednotnej listiny, s ktorou tá strana vyjde na nadchádzajúce voľby do Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny.

Ako nedávno oznámila podpredsedníčka vlády Srbska a ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy, voľby do rád národnostných menšín budú vypísané 25. augusta a uskutočnia sa 26. októbra toho roku. Pravda, ak sa niečo nebude posúvať, ako sa posunul aj termín dočasného zatvorenia Osobitného voličského zoznamu, aj to s cieľom, aby sa v čím väčšom počte príslušníci národnostných menšín zapísali na zoznam a na základe toho, aby sa organizovali priame voľby členov národnostných rád národnostných menšín.

Všetko to len potvrdzuje, že je práve počet zapísaných voličov rozhodujúci, či budú voľby prebiehať priamym hlasovaním alebo elektorským spôsobom.

Možno si aj napriek tomu poviete, veď sa už na tom zozname nachádzam...

Ale veď práve preto toto aj píšeme: pre každý prípad preverte, či je so zápisom všetko v poriadku, aby ste tak predišli prípadným problémom vôkol nadchádzajúcich volieb do NRSNM a predovšetkým preto, aby ste – vážení občania a potenciálni voliči – neboli v samotný ten deň prekvapení, že vy to právo voliť vlastne ani nemáte, lebo tie údaje už tam nie sú, lebo vás niekto, akože náhodou, už z toho zoznamu jednoducho vyškrtol.

4

www.hl.rs

168 HODÍN

Nemožno sa tešiť

Voľby

T



N

emecký filozof Arthur Schopenhauer ešte kdesi v prvej polovici 19. storočia kvitoval, že je každý deň malým životom, každé prebudenie malým narodením, každé ráno malou mladosťou, každé zaspávanie malou smrťou. V mnohom mal pravdu: u nás sa aj dnes toľko toho deje, že by niektoré dni najradšej praskli vo švíkoch. Ani tie augustové neboli žiadnou výnimkou.

Historik by v nich do prvého plánu vysunul sté výročie viacdňovej, slávnej a víťaznej bitky na Cere, v ktorej veliteľom bol vojvoda Stepa Stepanović. Ak sa však človek z dejín preradí do súčasnosti, rýchlo zistí, že má dosť málo dôvodov na optimizmus. Veľa toho na jeho postoji nezmení ani správa Národnej banky Srbska o najnižšom všeobecnom raste cien za posledné polstoročie, čiže o júlovej inflácii, ktorá bola o 0,1 percenta menšia od júnovej.

Lebo deflácia je síce opakom inflácie, no zvyšovanie hodnoty peňazí znižovaním množstva obeživa sa javí vlastne ako strašiak. Pokles cien spôsobuje totiž pokles dopytu, tento zase pokles hospodárskej aktivity, keďže aj konzumenti aj investori váhajú s nákupmi, vkladmi a aktivi-



tami v očakávaní nových zlacnení.

Pravdepodobne viac od priemyslu, ktorý je riadne zruinovaný, na pohyby cien u nás vplýva zelený trh, keďže domácnosti viac ako 40 percent rodinného rozpočtu priemerne trovia na stravu.

To, že je kríza a ekonomika stálou nočnou morou, ktorá už dlho kazí dobrý spánok nielen občanovi, ale i vláde, badať z jej neprehliadnuteľného potešenia spôsobeného miliardou dolárov, ktorú nám na pomoc rozpočtu poskytli Spojené arabské emiráty. Premiér Aleksandar Vučić na tlačovke, ktorú mal 14. augusta a na ktorej ozrejmil obsah zmlúv so spoločnosťami Etihad a Ravafeda, podotkol, že ďakujúc prostriedkom zo SAE Srbsko do marca nebude mať problém s likviditou. Odborníci z Fiškálnej rady však prehnané bubliny nádejí zreálňujú názorom, že uvedená miliarda síce na niekoľko mesiacov odročí úvahy o (možnom) bankrote, no vlastne poslúži len ako dočasná záplata v štátnej pokladnici. Inými slovami, dôchodcovia a zamestnaní vo verejnom úseku ďalej majú počítať so zmenšením alebo zmenšovaním dôchodkov a platov.

Odkaz expertov je jasný: musí sa sporiť všade, kde sa dá. Lebo nás bez opatrení fiškálnej konsolidácie, po

strovení peňazí, problémy zasiahnu ešte horšie a hlbšie.

Zaujímavé vo všetkom je však najmä to, že sa dosť ľudí aj v týchto krízových dňoch radšej zamýšľa nad vecami neveľmi podstatnými, ako je napríklad to, ako sa kto zo sveta k nám správa a či nám pomáha, než nad možnosťami priložiť vlastnú ruku k dielu a pokúsiť sa o vlastné východisko z chudoby, biedy, núdze.

A keďže je pre časť médií dobrou správou len správa senzačná, spomínaní sa dennodenne zaoberajú rôznymi kauzami, ktoré vznikajú ani huby po daždi. Raz je to vyšetrovanie ohľadom privatizácie Naftového priemyslu, inokedy dilema, kto bol a kto nie v programe ochrany svedkov, tretíkrát odhady, kam sa podeli stovky tisíc eur pôvodne vyzbieraných na liečenie Tijany Ognjanovićovej...

Dobre je však, že sa napriek návalu takýchto článkov a tiežčlánkov konečne objavila i správa o páchateľovi, ktorý 25. júla na Brankovom moste v Belehrade zrazil a zabil Luku Jovanovića.

Minister polície Nebojša Stefanović uviedol, že ide o Marka Milićeva z Belehradu, ktorý je na úteku, v cudzine. Zostáva dúfať, že pochod spravodlivosti a vydanie vraha budú rýchle a trest primeraný následkom a váhe dopravného zločinu. Aj preto, alebo možno najmä preto, aby sa aj takýmto spôsobom odteraz ako-tak predchádzalo možným dopravným vraždám uvedeného druhu.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VIOLETA JOVANOVIĆOVÁ, VÝKONNÁ RIADITEĽKA NALED

Odporúčania treba uplatniť Oto Filip – Jedným z opatrení, ktorými sa značnejšie má i dá odbremeniť ekonomika, je i tzv. gilotína predpisov...

– Gilotína predpisov bola ako vládny projekt aktívna také dva roky.

V rámci nej bolo kvalitne vypracovaných približne 340 odporúčaní. Problémom sa ale stala ich realizácia rezortnými ministerstvami, agentúrami, početnými inštitúciami, ktoré odporú-

Informačno-politický týždenník

čania schválené vládou mali uplatňovať v praxi. My sme preto tú úlohu všímať si ich realizáciu prebrali na seba, keďže je jednou zo základných úloh Národnej asociácie pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED) sledovanie práce vlády objektívnym spôsobom, ako aj transparentné informovanie o tom. Preto sme začali pravidelne zverejňovať správy o stave regulačnej reformy v Srbsku, vrátane rozboru uskutočnenia odporúčaní,

ktoré vznikli v rámci gilotíny predpisov. Ešte dôležitejšie je, že stále pripomíname potrebu, aby uvedená gilotína bola stále aktuálna, aby trvala i dnes. Zdá sa mi, že sme akosi veľmi zruční v tvorení nových prekážok, brzdiacich úspešné podnikanie v Srbsku. Preto je nevyhnutné stále sledovať tak príslušný regulatív, ako i napredovanie postupov, lebo, žiaľ, každý deň vznikajú nové prekážky a záväzky. Je to ťarcha, pre ktorú ekonomika nemôže podnikať účinne, pre ktorú prichádzame o pracovné príležitosti, o príjmy.

Prostredníctvom našej štvrťročnej správy poukazujeme najmä na to, čo má byť ohniskom pozornosti inštitúcií, na to, čo je súrne. Vlastne čo robiť v záujme odstránenia negatívnych ekonomických trendov.

• TÝŽDEŇ •

PRVÁ LETNÁ AKADÉMIA ZHROMAŽDENIA EURÓPSKYCH REGIÓNOV (AER) VO VOJVODINE

Rozličnosť je výhodou, nie prekážkou Oto Filip

–S

kutočnosť, že Zhromaždenie európskych regiónov zvolilo práve Vojvodinu za dejisko významného ročného medziregionálneho fóra, svedčí o renomé, ktoré sme počas uplynulých desiatich rokov získali keď ide o zachovanie identity národnostných spoločenstiev na priestoroch, ktoré obývajú…

– zdôraznil predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić 18. augusta, tesne pred úradným a slávnostným začiatkom Letnej akadémie AER vo veľkej sieni Zhromaždenia Vojvodiny.

O význame najdôležitejšej súčasnej medzinárodnej udalosti vo Vojvodine, prebiehajúcej od 17. do 23. augusta a spoločne usporiadanej Zhromaždením APV, Pokrajinskou vládou a AER, azda dostatočne svedčí údaj, že je Zhromaždenie európskych regiónov ako ich nezávislá organizácia vlastne najdôležitejšou sieťou medzinárodnej spolupráce v celej Európe. Zo stránky AER možno zistiť, že do nej patrí šestnásť medziregionálnych organizácií a 250 regiónov z vyše tridsiatich krajín a že ako svojrázne demokratické fórum umožňuje svojim členom vyjadriť spoločné politické ciele a spoločne pôsobiť na medzinárodnej scéne. AER pritom rešpektuje ich rôznorodosť, snažiac sa, aby práve táto pracovala v ich prospech.

Iste nie náhodou základnou témou Letnej akadémie bola Multikultúrnosť, multietnickosť a multijazykovosť – regionálna rozličnosť ako predpoklad sociálno-ekonomického rozvoja.

Predsedníčka Organizačného výboru Letnej akadémie AER pre Vojvodinu a podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová to ozrejmuje skutočnosťou, že ide o potrebu najlepším možným spôsobom predstaviť duch jednoty a bohatstva rozličností, ktorý sa celé storočia vo Vojvodine pestuje: ako hlavná hybná sila, motto života a práce, zachovania kultúry, tra• TÝŽDEŇ •

dícií, zvykov početných národov a národností, ktoré v nej žijú.

V záujme toho, program akadémie, ktorá zoskupila vyše sto

Tak predseda Zhromaždenia APV István Pásztor v pozdravnom prejave podčiarkol, že je Vojvodina priestorom, ktorý vždy bol na križovatke vojnových pochodov, no aj priestorom, v ktorom spolužitie, multietnickosť a tolerancia existovali ešte predtým než ako pojmy vznikli. Predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić hovoril o úsilí pokrajinskej ad-

Predseda Pokrajinskej vlády Bojan Pajtić

účastníkov z desiatok regiónov z dvadsiatich krajín, sa celý týždeň nedial len v Novom Sade, ale aj v Sriemskych Karlovciach, Kovačici, Bielom Blate...

Pred začiatkom pracovnej časti akadémie – pozostávajúcej z väčšieho počtu prednášok v pléne a panelových rozpráv, interaktívnych dielní a pracovných pobytov účastníkov v autentických

Predsedníčka AER Hande Özsan Bozatli

ministratívy a nutnosti chrániť ovzdušie, v ktorom každé dieťa musí mať rovnakú šancu na vzdelávanie, každý človek právo na in-

Z pondelkového slávnostného otvorenia

vojvodinských miestach a lokalitách – na jej štarte usporiadatelia ozrejmili tak jej náplň, ako i ciele a očakávania.

formovanie, tiež na zachovávanie vlastných tradícií. Osobitne zarezonovala jeho myšlienka, že nikdy nemôže byť zbytočné

žiadne pozitívne slovo investované do dobrých medziľudských a medzinárodnostných vzťahov.

– Toto je prvýkrát, že som v Novom Sade. Druhýkrát som v Srbsku. Pobudla som v Belehrade v roku 1989 ako študentka v rámci medzištátnej výmeny a bola som veľmi dojatá, lebo to bola moja prvá cesta do zahraničia, mimo Turecka. Spomínam si na každý jej detail. Keďže som teraz prvýkrát v Novom Sade, môžem vám povedať, že je veľmi krásnym mestom. Včera večer nás niekoľko sedelo pri jednom stole.

Rozprávali sme sa o kultúrnych rozdieloch, o lekciách, ktoré sme sa naučili z dejín… Ako predsedníčka AER vás všetkým vítam na tejto letnej akadémii. Vedomá som si toho, koľké úsilie je vložené do jej usporiadania. Vedomá som si tiež toho, že po týchto dňoch schválime dôležité závery na veľmi významné témy. Uvedomujem si veľkosť kultúrnych rozdielov a problémov, na ktoré ľudia narážajú. No presvedčená som, že táto konferencia prinesie veľa pozitívnych zmien… – podotkla v pondelok, na slávnostnom otvorení, prvá osobnosť AER Hande Özsan Bozatli.

Zaujímavú prednášku na základnú tému konferencie mal v pondelok Dr. Svetozar Čiplić, tiež akademik Tibor Varádi, ktorý hovoril o predpokladoch budovania tolerancie.

Hovorilo sa aj o otázkach vzniku identity v multikultúrnom prostredí, o skúsenostiach imigračnej populácie, o úspešnej integrácii menšín vo Vojvodine s jasným odkazom, že je rozličnosť výhodou a nie prekážkou v oblasti sociálno-ekonomického rozvoja. Tak ako regióny, aj rozličnosť a tolerancia sú jedným z pilierov demokracie. Sú, samozrejme, i činiteľom podporujúcim už dlhé roky vzájomné pochopenie a zbližovanie národov a oblastí starého kontinentu.

34 /4609/ 23. 8. 2014

5

Týždeň LETNÁ AKADÉMIA ZHROMAŽDENIA EUROREGIÓNOV AJ V KOVAČICI

Multikultúrnosť sama osebe nestačí Stevan Lenhart

D

ruhý deň Letnej akadémie Zhromaždenia európskych regiónov sa usporiadal v Kovačici. Vyše 100 účastníkov (prevažne mladých) z dvadsiatich európskych krajín dňa 19. augusta pobudlo v tomto banátskom prostredí a absolvovalo prednášky a tvorivé dielne na témy multikultúrnosti, multietnickosti a multijazykovosti. Hostí privítala Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka interného pokrajinského Organizačného výboru Letnej akadémie, v mene domácich sa tiež prihovoril Miroslav Krišan, predseda Obce Kovačica.

Tematické prednášky a tvorivé dielne sa paralelne realizovali v priestoroch budovy Miestneho spoločenstva a Galérie insitného umenia. Dinko Gruhonjić, predseda Nezávislého združenia novinárov Vojvodiny mal prednášku

na tému spoločenských rozličností a ľudských práv, ktorá sa rozvinula do podoby diskusie. Gruhonjić podnecoval prítomných, aby sa vyjadrovali na témy spoločenských stereotypov v súvislosti s emigrantmi, rozličnými národmi (Bosniaci, Američania, Rómi), úlohou žien v spoločnosti alebo právami populácie LGBT. Zaujímavé bolo počuť, aké mienky na uvedené témy majú ľudia z rôznych európskych krajín, aké sú Švédsko, Belgicko, Nórsko, Anglicko, Holandsko, Poľsko alebo Švajčiarsko. Napríklad mnohí povedali, že emigranti v ich krajinách sú vítaní, lebo so sebou prinášajú nové skúsenosti a obohacujú všeobecný kultúrny stav jedného mesta a krajiny. Pointou celej prednášky bolo, že v určitom prostredí nestačí len konštatovať multikultúrnosť a multietnickosť – potrebné je neustále pracovať na vývoji interkultúrnych vzťahov, čiže uskutočňovať kontakty medzi príslušníkmi rozličných národov a národností s cieľom, aby sa pre-

Dinko Gruhonjić poukázal na potrebu pestovania interkultúrnych vzťahov v spoločnosti konávali stereotypy a úspešnejšie sa predchádzalo negatívnym spoločenským javom. Toto by sa malo mať na zreteli najmä v krajine, akou je Srbsko... Na témy pluralizmu, tolerancie a interkultúrneho dialógu tiež hovorili Ana Catarina Dias da Rosa z nevládnej organizácie EarthTrain Foundation a Bojana Kozomora z fondácie State of EXIT. Identita v multikultúrnom prostredí bola témou prednášky, ktorú usporiadali Tomas Klein a David Prycl z regiónu Olomouc (Česko).

Hovorili o rozvíjaní individuálnych a spoločenských schopností a charakteristík (spolupôsobenie, prispô-

sobivosť, sebadôvera, iniciatívnosť, plánovanie a organizácia práce) a pre účastníkov pripravili úlohy v podobe tvorivých hier a hádaniek.

O získavaní interkultúrnych schopností hovoril Gerhard Mosshammer, riaditeľ Interkultúrneho strediska vo Viedni a vedúci programu Erasmus +. Účastníci tvorivých dielní mali príležitosť vyrábať suveníry, prívesky a iné umelecké predmety pod vedením členov klubu Kreatornica.

Celodenný pracovný výlet účastníkov Letnej akadémie Zhromaždenia európskych regiónov sa skončil v Debeljači.

OZNÁMENIE Z NRSNM

Voľby do národnostných rád národnostných menšín budú 26. októbra 2014

V

oľby do národnostných rád národnostných menšín sa v súlade s ustanoveniami Zákona o národnostných radách národnostných menšín (Úradný vestník RS č.

72/2009, 20/2014 – rozhodnutie ÚS a 55/2014) uskutočnia 26. októbra tohto roku.

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vyzýva všetkých príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku s volebným právom, aby sa, ak to doteraz neurobili, zapísali do osobitného voličského zoznamu slovenskej národnostnej menšiny, čím splnia podmienku účasti na voľbách do národnostnej rady ako orgánu kultúrnej autonómie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Účasťou vo voľbách si volíme svojich zástupcov a preberáme

6

www.hl.rs

na seba časť zodpovednosti za zachovanie vlastnej identity, prispievame k zlepšeniu postavenia slovenskej národnostnej menšiny v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma a posilňujeme duch tolerancie a demokracie v spoločnosti.

Volebné právo príslušníkov národnostných menšín na voľby do národnostných rád predpokladajú právo príslušníkov národnostnej menšiny: · voliť členov národnostnej rady, · byť volený do národnostnej rady, · navrhovať kandidátov na členov národnostnej rady, · byť informovaný o voľbách do národnostnej rady, · byť informovaný o kandidátoch na členov národnostnej rady a o ich programoch,

Informačno-politický týždenník

· byť zapísaný do osobitného voličského zoznamu národnostnej menšiny, · právo na ochranu práv súvisiacich s voľbou národnostnej rady.

Príslušník slovenskej národnostnej menšiny získava právo voliť členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ak spĺňa Ústavou a zákonmi definované požiadavky na získanie aktívneho volebného práva.

Osobitnou podmienkou na získanie aktívneho volebného práva voliť členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny je zápis do Osobitného voličského zoznamu slovenskej národnostnej menšiny v súlade s ustanoveniami Zákona o národnostných radách národnostných menšín.

Právo byť volený do národnostnej rady má príslušník slovenskej národnostnej menšiny, ktorý spĺňa hore uvedené podmienky a nevykonáva funkciu sudcu, prokurátora alebo sudcu Ústavného súdu.

Aktualizáciu osobitných voličských zoznamov, resp. ich zmeny, doplnenia, opravy a výmaz majú na starosti obecné a mestské oddelenia pre všeobecnú správu.

Príslušníci slovenskej národnostnej menšiny si môžu skontrolovať správnosť údajov (predovšetkým adresu bydliska) v Osobitnom voličskom zozname, a tak predísť prípadným problémom s včasným doručením informácie o termíne a mieste hlasovania v nadchádzajúcich voľbách do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Trasy a otrasy našej európskej integrácie

Lieky

T

reba sa vôbec diviť, že je v lekárňach často viac ľudí ako v predajniach? Po všetkom, čo sme prežili a čoho sme práve svedkami, ťažko uveriť, že je väčšina z nás celkom zdravá. Podľa úradných údajov približne každý štrnásty obyvateľ je invalidom. Trápia nás choroby chronické a nákazlivé, choroby psychické a civilizačné...

Stres, depresia, poruchy správania a osobnosti, stavy úzkosti... Čo človek, to azda iná choroba. Skutočná alebo vymyslená.

Rozpráva istá známa, že v dome chlieb nemusí mať, no svoje medikamenty vždy áno. Nielen tie, ktoré jej lekár predpísal, ale i ďalšie, ktoré si sama vyhliadla. Hádam ja najlepšie viem, čo mi je – dušuje sa. Ďalšia, tentoraz príbuzná, hypochondricky • TÝŽDEŇ •

Oto Filip spoznáva akékoľvek symptómy alebo i syndrómy chorôb iných aj u seba. Jedna zo susied si ani osud, ani deň nevie predstaviť bez bensedinu či apaurinu. A potom sa dakto čuduje, že neraz lámeme rekordy v spotrebe liekov na upokojenie. Útechou nám môže byť, že nejde o celkom novodobý jav. Liekománia existovala aj pred niekoľkými desaťročiami. A už vtedy podnietila veľkého mága a znalca našich nátur Duška Radovića vtipne poznamenať, že i lekárne môžu fungovať tak, ako i samoobsluhy: zoberiete si na vstupe nákupný košík, poprechádzate sa popri vystavenom tovare a sami si zvolíte aj chorobu, aj liek. Lebo človeka vždy má čo bolieť, ibaže si nemôže vždy spomenúť, čo všetko, alebo čo presne.

Hádam preto dodnes chodí po lekárňach rôznych, hľadajúc v nich ten správny liek.

(V budúcom čísle: Kolísanie celkového obrazu)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

pravdepodobne podpísali i pod výsledky pravidelného polročného prieskumu verejnej mienky občanov na tému európskej orientácie občanov Srbska. Prebiehal v júni prostredníctvom priamych interview tvárou v tvár, aby mu Pri procese eurointegrácie vítaná výsledky vládna je každá podpora Kancelária pre eurointegráciu zverejnila 5. augusta. čím sa posledný prieskum líši od Podporu členstvu v Európskej predošlých, je štruktúra odpovedí. únii prejavilo v ňom 46 percent Kým sa pri predošlých anketách respondentov, alebo o päť percent zväčša spravidla javili dve skupiny menej než v decembri 2013. Pre respondentov: zástancovia a odzaujímavosť možno spomenúť, že porcovia, pri posledných stúpa menšia podpora bola len v decem- počet nerozhodných. Tak v júni bri 2012 – 41 percent a rovnaká, tiež okrem 46 percent zástancov bolo 46 percent, v septembri 2011. To, 19 percent odporcov. No, až dvad-

Ďuro Varga

O

trasy vnútropolitické, otrasy zahraničnopolitické, otrasy hospodárske, otrasy celkové. Ťažko povedať, ktorých je najviac, no jasné je, že nám uplynulé týždne prinášajú viac znepokojujúcich než pozitívnych správ. Týka sa to i eurointegrácie. V polovici mesiaca sa objavili správy o číhajúcom nebezpečenstve, konkrétne o tom, že prvé kapitoly v rokovaniach Srbska o pristúpení Európskej únii nebudú otvorené v tomto, ale len v budúcom roku. Nie je to však natoľko späté sa našou zahraničnou politikou v kontexte krízy v Ukrajine, ale skôr s takmer úplným zmrazením uplatnenia bruselskej dohody – nazdáva sa Bodo Weber, vyšší spolupracovník Rady pre politiku demokratizácie z Berlína.

Keďže je jasné, že v navzájom prepojenom svete všetko so všetkým viac alebo menej súvisí, tie širšie, medzinárodné súvislosti sa

sať percent anketovaných by sa na referende nevyjadrilo, kým pätnásť percent nevie, ako by sa vyjadrilo: za alebo proti EÚ.

Keď ide o príčiny uvedených postojov, tak až tretina občanov, ktorí by na prípadnom zajtrajšom referende nesúhlasili so vstupom, ako hlavný dôvod uvádza, že by nám únia nepriniesla nič dobrého a že by Srbsku bolo ešte horšie.

Druhá väčšia skupina, ich trinásť percent, má obavy z toho, že nám Európska únia nanúti svoje podmienky a pravidlá, že nás bude kontrolovať a využívať. Po sedem percent respondentov ako príčinu uviedlo nedostatok dôvery alebo mienku, že sa ani členské štáty dnes nemajú lepšie. Srbsko nie je prichystané na to, myslí si šesť percent opýtaných. Z iných dôvodov možno uviesť väčšie dane, záväzky a ceny (5 percent), názor, že pôjde o stratu národnej identity (tiež 5 percent), mienku, že úniu nepotrebujeme, lebo Srbsko môže aj samo (2 percentá), prípadne náhľad, že sa únia rýchlo rozpadne. Myslí si to jedno percento anketovaných.

34 /4609/ 23. 8. 2014

7

Týždeň INTERVIEW: SAMUEL ŽIAK, RIADITEĽ NVU HLAS ĽUDU

Sú to kroky dopredu Oto Filip

namiesto niekdajšieho Obzoru. S vy– Prvý augustový deň je istým hliadkami na pretrvanie a úspech, spôsobom medzníkový dátum pre en výsledok sa počíta. Návod samozrejme, ak sa nebudú opakovať Hlas ľudu: v rámci neho začal pôsoplatný nielen v športe, ale aj chyby z minulosti. Bez ambície a biť Hl PRINT. Treba však i stručne v obchode. Dlhý a viacročný priania poukazovať a vyzdvihovať ozrejmiť genézu, prípadne poskytzápas o osud, vlastne zachovanie dávky prínosov jednotlivých akté- núť odpoveď na základnú otázku: petrovskej tlačiarne mal rôzne fázy, rov, v dobe, keď si všade možno čo podnietilo Hlas ľudu vydať sa rôzne východiská, rôzne sľuby, rôzne všímať klesajúna túto cestu? kombinácie, no finišoval tak, ako cu starostlivosť – Aktívny zása to v danej chvíli azda jedine re- o verejný záuujem o tlačiareň álne mohlo, muselo a dalo. Najprv jem, treba kviv Petrovci sa konkurzným konaním nad tlačiar- tovať, že kúpa zrodil na preloňou Neografia, s. s r. o., v Báčskom tlačiarne bola me rokov 2011 Petrovci na základe rozhodnutia vlastne svojráz– 2012, keď na Hospodárskeho súdu v Novom nym husárskym sklonku roku Sade, potom kúpou – v uvedenom kúskom. Istým 2011 bola tlačiarkonaní – podnikovej budovy, po- spôsobom záňou Neografiou, zemku a strojov zo strany NVU Hlas roveň i historica. s., z Martina ľudu, následne i preberaním zakla- kým krokom, zverejnená výdateľských práv nad Slovenským najmä z aspekzva na predaj vydavateľským centrom (SVC), ako tu naplnenia jej dcérskej firi založením nového tlačiarenského poslania, ktoré my Neografie, podniku menom HLprint, ktorý ako slovenská Riaditeľ NVU Hlas ľudu s. s r. o., sídliacej Samuel Žiak začal pôsobiť 1. augusta tohto roku. tlač a vydavatev Petrovci. Vtedy V roku jubilejnom, keď ako menši- lia máme. K nemu došlo aj ďakujúc zakročil riaditeľ Slovenského vyna oslavujeme 150 rokov slovenskej Hlasu ľudu, jeho vedeniu, zamest- davateľského centra (SVC) Vladitlače na týchto priestoroch, sedem nancom a Správnej rade, tiež vďa- mír Valentík – keďže SVC má sídlo desaťročí Hlasu ľudu, ale i 95 rokov ka všetkým, ktorí dokázali oceniť v tej budove a Neografia, s. s r. o., petrovskej tlačiarne, možno sa len spoločenský význam tohto kroku: bola jeho zakladateľom – aby sa to tešiť z toho, že tú starú natrvalo od zakladateľa, Národnostnej rady, nedovolilo. Čiže, aby sme voľáko spolu vplývali na to, aby sa tlačiareň nepredala nejakému tretiemu subjektu, so zjavným zámerom, aby zostala v službách národnosti. Spolu s predsedníčkou Národnostnej rady Annou Tomanovou-Makanovou sme uzavreli, že by asi najnormálnejšie bolo, aby tí, ktorí budú viesť akciu v tom smere, boli vlastne vedúci Hlasu ľudu. Vtedy sme sa my vlastne z ich iniciatívy a s ich podporou zapojili do toho procesu. Trvalo to veľmi dlho, kým sme rokovali s Neografiou zo Slovenska. Niekoľkokrát sme pobudli aj v Martine. Vlastne určovali sa ceny, kto má aký záujem, aké práva na budovu, tlačiareň, stroje.

Lebo určité práva už predtým mal a V tlačiarni HL PRINT: predseda Správnej rady Hlasu ľudu Pavel má aj Hlas ľudu. Nezabúdajme, že Zima a riaditeľ tlačiarne Bojan Višić svojho času tak tlačiareň, ako i Hlas nevyprevadilo zbohom ani bodka cez naše inštitúcie a prostredia po ľudu boli vlastne súčasťou jedného za osudom, ale v ústrety novým jednotlivca, ktorému je slovenské podniku menom Novinovo-vydadňom pokračuje v súčasnosti. Síce tlačové slovo, v podobe novinovej, vateľsko-tlačiarenský podnik Hlas s novým majiteľom a názvom, ale aj knižnej či inej, záležitosťou srdcovo ľudu. Ten potom prešiel rôznymi so starým národnostným poslaním. blízkou. Vcelku dosť námetov na transformáciami. Spomeňme si na V ére zjednocovania a integrácie, rozhovor s riaditeľom Hlasu ľudu Obzor, na Tvorbu, na Kultúru, ktorá je dobre, že to kedysi roztrieštené, Samuelom Žiakom, ktorý bol alfou ako tlačiareň tak isto prešla rôznyvydavateľská činnosť, tlačiareň, Hlas a omegou väčšiny z uvedených mi formami reorganizácie. Práva ľudu, bude zase spolu. Nové obzory skutkov, opatrení a snáh: Hlasu ľudu, v duchu a primerane

L

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vtedajšiemu času, boli zakotvené v rôznych samosprávnych dohodách a boli zapísané aj v pozemkových knihách. My sme sa okolo toho všetkého dosť dlho jednali a takmer sme prišli k nejakému východisku, k riešeniu, ktoré by Hlas ľudu mohol splniť. Potom však nastúpil koniec roku 2013 a chvíľa, keď Hospodársky súd v Novom Sade vyhlásil konkurz nad Neografiou, s. s r. o., sídliacou v Petrovci. Onedlho bol vyhlásený bankrot a potom aj predaj majetku konkurzného dlžníka.

– Zjavné je, že Hlas ľudu kúpil tlačiareň za výhodnú cenu, pohybujúcu sa okolo jednej sedminy odhadom zhodnotenej výšky kapitálu. Iné sa však v daných okolnostiach zrejme ani nedalo, vzhľadom na možnosti. Osobne, ste spokojný s tým, ako všetko nakoniec dopadlo?

– Je taká poviedka, pointou ktorej je dilema: ak zoberieš, oľutuješ to, ak nezoberieš, zase to oľutuješ. Teda, aj tu bolo tak. My sme povedzme v tej chvíli, keď sme už boli presvedčení, že sa na vypísanú licitáciu neprihlási nik okrem nás, mohli cúvnuť, stiahnuť vlastnú ponuku. Nemuseli sme sa teda ani my hlásiť. Následne by sme mali šancu v nejakom ďalšom postupe, prostredníctvom priamej dohody to kúpiť. No bolo by to veľmi povážlivé, veľmi riskantné, lebo by sa prípadne mohli zjaviť iní kupujúci, iní záujemcovia. No rozhodli sme sa na základe toho, že sme mali možnosť ponúknuť cenu, ktorú sme mohli splatiť. Tá bola prijateľná aj pre konkurznú správkyňu, keďže ňou mohla splatiť to povinné: odvody štátu, nevyplatené mzdy zamestnancom, predpokladám, že aj niektoré dlhy veriteľom.

Do toho sa nemôžem starieť, no šlo o to, že skonštatovala, pod akú cenu ísť nemôže. S tým návrhom súhlasila aj Rada veriteľov.

Keby sme konali inak, obávam sa, že by sme teraz boli na tom horšie.

Tým skôr, že tlačiareň do tej chvíle fungovala, predovšetkým zásluhou viacerých zamestnancov, ktorí k nej mali určitý vzťah, verili, že my niečo z toho urobíme, že podnik zotavíme, zdvihneme z popolu, v ktorom sa ocitol. Keby sme tak nekonali, myslím si, že by v tlačiarni dnes už nikto nebol • TÝŽDEŇ •

zamestnaný a že by jej stroje už boli predávané na nejakej aukcii alebo ako staré železo. Všeobecne a generálne: som spokojný, že nám to vyšlo.

– Vzhľadom na to, že je Hlas ľudu i sám dotovaný, ako aj na výšku potrebnej sumy, pri uvedených úvahách a skutkoch sa zrejme nemohlo nepočítať so širšou spoločenskou podporou?

– Keď ide o všetko, čo sme podnikali, snažili sme sa úprimne a pravdivo informovať našu Správnu radu, vzápätí mať aj jej podporu a súhlas.

Taktiež sme informovali a žiadali podporu a súhlas aj od Národnostnej rady, ktorá nám je zakladateľom. Čiže možno povedať, že za všetkým, čo sme robili, stoja i tieto dve inštitúcie alebo orgány. Tiež sme si žiadali podporu aj od nášho financiéra, ktorého obrazne pomenujem druhým zakladateľom, pretože sme i súčasťou menšinového informovania vo Vojvodine. Všetko to, čo robíme, je v konečnom dôsledku financované hlavne Pokrajinským sekretariátom pre kultúru a verejné informovanie. Ďalej sme si žiadali podporu našich národnostných inštitúcií, organizácií a spolkov, taktiež obce Báčsky Petrovec, Matice slovenskej v Srbsku, SVC ako veľmi dôležitého činiteľa pre túto činnosť, Asociácie slovenských novinárov, Asociácie médií, Fondu pre slovenské tlačené slovo... Keď ide o zahraničné relácie, vždy sme sa snažili o všetkom, čo robíme ohľadom tejto záležitosti informovať Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade a veľmi často sme kontaktovali aj s Neografiou na Slovensku, ako i s vedením Matice slovenskej v Martine. Šlo nám v prvom rade o transparentnosť a o to, aby to podnikanie, ktoré je v konečnom dôsledku obchod, v žiadnom prípade neohrozilo základnú činnosť a poslanie našej ustanovizne.

Lebo našou najvyššou, výsostnou zodpovednosťou a povinnosťou je robiť to, kvôli čomu sme založení, čiže informovať slovenskú národnosť a čitateľa v tlačenej podobe, prostredníctvom našich periodík, o tejto dobe, o tom všetkom, čo ich zaujíma.

– Istá časť verejnosti si kúpu tlačiarne vysvetľuje aj ako nemalý krok k návratu Hlasu ľudu do Petrovca...

– Vôbec sa nerozprávame o obnovení niečoho, čo bolo aktuálne a platné kedysi. Aj tlačiareň, aj Hlas ľudu istým spôsobom nikdy z Pet• TÝŽDEŇ •

rovca vlastne celkom ani neodišli.

V uplynulých desaťročiach prechádzali spoločensko-politickými podmienkami, zmenami, reformami, raz spolu, raz každý zvlášť.

V tejto chvíli sme v situácii, že máme socializmus a samospravovanie za sebou, že sme práve v pretrvávajúcej tranzícii, vstupujeme do moderného kapitalizmu. To, čo sa práve deje, je tvarovanie našej novinovej a tlačiarenskej činnosti na mieru a podľa potrieb súčasnej doby. Nie je to teda návrat, ale sú to kroky dopredu. Istým spôsobom je to aj paradox. Na strane jednej hľadíme mať všetko digitalizované, na globálnej sieti, z druhej strany sa usilujeme mať, zachovať a zveľaďovať aj tú tlačenú podobu vydaní,

– Hlas ľudu sa júlovou kúpou nového majetku stal vlastne strešnou organizáciou, ktorá bude mať dve dcérske spoločnosti: HL PRINT a SVC...

– Nedávno sme založili tlačiareň HL PRINT, ktorá bola registrovaná 26. júla a pracovať začala l. augusta. Do tejto chvíle prebiehali tie nutné základné organizačné záležitosti s tým cieľom, aby nielenže pokračovala v tom, čo mala, ale aby sa veľmi aktívne a agresívne zapojila, presadila na trhu tlačiarenských ponúk. V tlačiarni s dnešným dňom, 18. augustom, keď sa rozprávame a kedy sme pribrali jedného tlačiara, aby sa mohlo tlačiť v dvoch zmenách, máme osemnástich zamestnaných: pätnástich, ktorí boli predtým, ku ktorým pribudol

na neurčitú dobu, odchádzali viacerí zamestnanci, na miesto ktorých sme nových nezamestnávali. Teda, je tu priestor. Priestor je aj v tlačiarni, ktorá okrem tých celkom odborných záležitostí istotne bude mať záujem aj o niektoré iné veci, ktoré sa možno budú môcť preradiť zo SVC. Čiže voľákym spôsobom by sme mali byť systémom, fungujúcim podľa nových pravidiel a zásad.

– Otázka na záver: čo je prvým prianím do budúcnosti v roku jubileí? Dá sa úspešne zvládnuť nápor tejto doby?

– Je tu celý rad záležitostí organizačných a finančných. Do tohto kontextu možno dať i najnovšie mediálne zákony, tak isto zákony a pravidlá, ktorými sa modifikuje

Písal sa začiatok augusta 2014: hlasľudovci v jednej z miestností (staro)novej tlačiarne

mať ju čoraz kvalitnejšiu, lacnejšiu, prístupnejšiu. Nazdávam sa, že to súvisí jedno s druhým, rovnako tak ako súvisí hudba moderná s tou klasickou. Nikto mi nedokáže, že je tá moderná možná bez tej klasickej. Chcem počúvať tak jedno, ako aj druhé, chcem si prečítať noviny aj v tej digitálnej podobe, ale som okyptený, ak to nerobím aj v ich tlačenej podobe. Taktiež kniha: môžeme ju čítať na tablete a iných prístrojoch, no nemáme plný pôžitok z nej, kým sa nám neocitne v rukách. Aby som sa vrátil k nastolenej otázke: sídlo Hlasu ľudu sa nevracia do Petrovca, Hlas ľudu bude bojovať o tieto priestory, ktoré máme v Novom Sade. Ak sa nám, nedajbože, ten boj nevydarí a budeme musieť stadiaľto odísť, riešenie budeme hľadať v duchu smernice zostať prinajmenej na podobnej lokalite, akou je táto tu v Dnevniku.

Nedovolíme si odtiaľto odísť, lebo by to ozaj bol krok dozadu.

riaditeľ, vedúci výroby a spomínaný tlačiar. Je to jedna vec. Druhou vecou je, že sme kúpili zakladateľské práva SVC, stali sa členom SVC, s. s r. o., jediným členom spoločnosti.

Myslím si, že Slovenské vydavateľské centrum má veľký, celonárodnostný význam. Vzhľadom na to, budeme musieť do rozhodovania, čo aj ako zlepšiť, zapojiť nielen samotné SVC, ale i Národnostnú radu i nás. Teda sú tam zamestnanci, ktorí, verím, že teraz stŕpajú, čo sa s nimi stane, je tam činnosť, ktorá je veľmi dôležitá, a istým spôsobom sa i prelína s tou, ktorú máme v Hlase ľudu. Všetko to je potrebné zladiť. V žiadnom prípade nesmieme dovoliť, aby to bola sociálna, lebo ide o profesionálnu, odbornú záležitosť v záujme našej menšiny.

Tam sú piati ľudia. Musím v tomto kontexte prízvukovať, že sme aj u nás v Hlase ľudu hľadeli racionálne hospodáriť, nemať nazvyš zamestnancov.

Povedzme, keď ide o účtovníctvo, nemáme účtovníka zamestnaného

hospodárenie našej ustanovizne.

Sú tu i zmeny vyplývajúce zo Zákona o práci. Všetko to je pred nami, práve v tejto dobe, keď chystáme naše oslavy: 70 rokov existencie Hlasu ľudu nie je málo, 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine je viac než dvojnásobne viac od toho.

A pred nami sú aj októbrové voľby do národnostných rád. Prial by som si, aby sa tie súčasné hospodárske zložky a pomery, ako sú subvencie, dotácie, pozícia na trhu, nenarušili, zostali ako-tak stabilné. Vlastne, aby sme mali dostatok času dokázať, že tento systém môže fungovať, vypracovať také jeho rámce, ktoré by v budúcom období bolo veľmi ťažko narušiť a pokaziť. Systém, ktorý by mal mať takú životaschopnosť, že dokáže odolať i ak sa niečo vykoľají.

Slovom, bude treba vedieť čeliť všetkému, čo by prípadne mohlo destabilizovať ustanovizeň a znemožniť nás plniť si poslanie, ktoré máme celé desaťročia.

34 /4609/ 23. 8. 2014

9

Ľudia a diania

V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

11. Budárske dni medzinárodné Anna Simonovićová osťovaním folklórneho súboru Jánošík z Fiľakova 11. Budárske dni, ktoré sa v nedeľu 17. augusta uskutočnili v Slankamenských Vinohradoch, sa stali medzinárodným podujatím. Bol to jeden zo zámerov vstupu do druhého desaťročia tohto podujatia, ktorého cieľom je zachovať pred zabudnutím starodávnu obyčaj budárenia, – poznamenal

trojhodinový kultúrno-umelecký program prebiehal v podvečerných hodinách a vyvolal záujem divákov, ktorí nielen pozorne sledovali, ale aj vrelým potleskom odmeňovali zo dvesto účastníkov, ktorí prezentovali kroje, ľudové piesne a tance.

Svojou prítomnosťou 11. Budárske dni poctila tretia tajomníčka Veľvyslanectva SR v Belehrade Alexandra Lašandová, početní predstavitelia obcí Inđija a Stará Pazova, NRSNM, MSS, staropazovského

Ján Macho, predseda Organizačného výboru.

Aj tohtoročné Budárske dni sa začali týždeň pred ústrednou oslavou turnajom v malom futbale a vyvrcholili kultúrno-umeleckým programom, v ktorom okrem hostí z Fiľakova, ktorí prezentovali piesne a tance z Podpoľania, vystúpili aj SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, detské tanečné skupiny a spevácka skupina žien SKUS Janka Čmelíka, KUS Paju Zarića z Nových Karloviec a domáci SKUS Vinohrady. Takmer

a solianskeho cirkevného zboru. Prítomných pozdravil podpredseda NRSNM Ján Majorský a v mene Matice slovenskej jej podpredseda Michal Baláž.

Okrem ústredného programu v rámci tohtoročných Budárskych dní prebiehala už tradičná súťaž vo varení rybacej polievky. Najchutnejšiu tentoraz pripravil Siniša Radinović z Belegiša. Prebiehala aj súťaž o najlepšie víno a ocenenie

–H

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

za najlepšie dostal Pavel Fábri zo Slankamenských Vinohradov. Aj v tomto ročníku Budárskych dní najkrajšiu budárku vypracoval Jaroslav Domoni.

V raných popoludňajších hodinách v evanjelickom kostole boli slávnostné služby Božie, ktoré mali na starosti farár Igor Feldy zo Starej Pazovy a pani farárka Svetlana Vojnićová-Feldyová zo Solian.

Etno výstava zoskupila dvadsiatich vystavovateľov, medzi ktorými po prvýkrát vystavoval insitný maliar Juraj Ľavroš, a zorganizovali aj bazár zdravia.

Vo večerných hodinách na univerzálnom ihrisku sa budári

pobavili pri tanci a pri hudbe staropazovských Kacúrov a mládež sa zabávala do ranných hodín pri hudbe skupiny Sky Wings z Inđije.

Ani tohto roku nevystal budársky ohňostroj.

Podujatie realizovali vďaka finančnej podpore USŽZ, Obce Inđija, NRSNM a mimovládnej organizácie AERD Padina.

Foto: O. Filip

• ĽUDIA A DIANIA •

ARADÁČANIA V HRUŠOVE

Najparádnejšia paráda pod hruškami Monika Necpálová

Z

ákruta za zákrutou za hbokej noci... na ceste sa objavujú srnky. Vítajú azda hostí medzi pahorkami Krupinskej planiny?

Ešte kúsok a zastavujeme o desiatej večer v oblasti zvanej Hont.

Dáždniky napokon nebolo treba roztvárať, pretože nebo sa rozhodlo, že Hontianska paráda bude síce pokropená, ale viac-menej kvapkami radosti (a možno aj hruškovým mokom). Hrušov – dedinka na juhu Slovenska už po 19. raz víta hostí z celého Slovenska i zo zahraničia.

Svojrázne vrcholné podujatie folklóru na Slovensku akoby si na dva dni adoptovalo všetkých príchodzích a udelilo im titul čestných občanov Hrušova. Ako doma sa tam cíti aj každý Aradáčan a Aradáčanka...

Hontianska paráda je skomponovaným hudobno-obrazovým portfóliom slovenského folklóru

Vitajte v Gajdošskom dvore! Nech sa páči, vojdite do dvora U starej mamy. Hontianske dvory sú pestrým jarmokom, kde môžete ochutnať aj to, o čom sa vám ani nesnívalo. Núka sa dvor Hasičský, Haluškový, Hrušovský, Krošniarsky, Dvor priateľov, Páleničiarsky, Poľovnícky, Pukanský, Prandorfský, Rozhlasový, Mládenecký, Timravin dvor – Polichno… Jojój, a prírodný amfiteáter s vežičkami ako z rozprávky (veď s tým zámerom ho architekt aj navrhol) je rajom pre umelcov zo Slovenska i zahraničia.

Aradáčania sa vybrali do sveta a prišli „domov“. Hrušovčania ich už poznajú. Spoluprácu z roku 2001 sa tohto roku podarilo obnoviť.

Všetkým parádnikom (účinkujúcim aj obecenstvu) sa 15. a 16. augusta predstavili z Aradáča Folklórny súbor Mladosť, Kultúrne centrum, ktoré ho zastrešuje, Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči i

Takmer štyridsaťčlenná posádka z Aradáča skoro ráno v Hrušove

Hontu. Obraz tradícií nemá však, ako sme neraz zvyknutí, len javiskovú formu. Ožíva v dvoroch, na uliciach, na lazoch. Kultúre dedičstvo vás v Hrušove počas dvoch dní obklopí zo všetkých strán. Štyri programové úrovne festivalu pozvali na lazy, kde priblížili ručnú žatvu, mlátenie obilia, pečenie chleba v kamenných peciach, pálenie dreveného uhlia, kresanie dreva i kameňa. Obec s troma hruškami v erbe sa stáva príbytkom remeselníkov, ktorí prezentujú svoju zručnosť.

• ĽUDIA A DIANIA •

predstavitelia Matice slovenskej v Srbsku. Aradáčania priniesli na hlavnú scénu do Hrušova obraz oberačky. Účasť Aradáčanov na podujatí podporil v rámci projektu aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ako môže účasť krajanov obohatiť festival na Slovensku, je viac ako známe. Ale čo prináša táto účasť samotným vojvodinským Slovákom? „Zisťujeme, že naše nárečie má svoje opodstatnenie. Naše kroje majú svoje korene práve v týchto končinách

Slovenska. Máme možnosť si pozrieť, akoby jeden dobrý festival mohol vyzerať. Ako sa dá na dva dni zatvoriť jedna dedina, v ktorej všetci pracujú ako včeličky v úli,“ uvažuje umeleckým vedúci folklórneho súboru Mladosť Ivan Bagľaš, „všetko to môže byť veľmi prirodzené a spontánne, lebo ľudia sami vytvárajú zábavu.

My sme si zvykli, že festival sa organizuje len tak (a nie inak), že sa prenajme javisko, kde sa odprezentujú folklórne motívy a tým zábava končí. Keď sa táto forma prezentácie stále opakuje, stráca dušu. Želal by som každému, aby zažil festival v Hrušove.“ Dávame mu za pravdu – jednotlivé dvory sú Na krajanskom dvore obaľujú plné človečenskej spontaneity sa do cukru herovky a tanca. Podľa Ivanových slov Hontianska paráda sa nedá porov- ľuje Ružena Gálová zo Spolku žien nať so žiadnym iným festivalom na Ruža z Aradáča a pritom obaľuje do bieleho cukru jednu loptičku za Slovensku.

Aradáčsky folklór druhou: „Zvykom je, že krstná mama má svoje špecifiká. Ako prináša herovky ku krstu a neskôr príklad uveďme origi- aj k sobášu svojho krstňaťa. Hoci sa nálne čardáše. Sú síce to robí už aj v druhých dedinách, zaznamenané, ale nová v Aradáči je to skutočne tradícia.“ doba je, žiaľ, dobou za- Ochutnávajúc sladké cesto, vyprábúdania od momentu, žané v masti alebo oleji, vyzvedáme ako sa tance začali uni- ešte, kedy herovky stihli pripraviť. formovať. „Podľa mňa „Všetko sme pripravovali spoločne všetky špecifiká aradáč- deň-dva pred cestou. Atmosféra skeho folklóru v tomto spoločného pečenia je vpečená aj prostredí Hontu úpl- do dobošky či škvarkových pagáne nemôžu vyniknúť, čikov,“ ozrejmuje Anna Bagľašová, lebo sú veľmi totožné predsedníčka Miestneho odboru s prostredím Hontu. Matice slovenskej v Aradáči.

Na krajanskom dvore ste mohli Ženský kroj je sčasti iný, ale mužský kroj je ochutnať aj vojvodinské vínko či rovnaký. Repertoár je pálenku. A práce z dreva tu ukázal takmer identický. Aj Ján Maglovský z Kulpína. Aradáheligónky sú tu veľmi zaužívané, čania priniesli do Hrušova vizitku tak ako v Aradáči,“ vysvetľuje ume- – voňavú, plnú chutí, veselú, plnú lecký vedúci súboru Mladosť, prečo tanca a spevu a zázraku menom Aradáčania dokonale zapadli do heligónka. Vizitka, na ktorej stojí Slováci z Vojvodiny. O čo viac sa cíhontianskej mozaiky.

Už v piatok ráno sa začal pripra- time svoji rodní, ak vieme, že našou vovať Krajanský dvor. Predstavme zodpovednosťou je reprezentovať si ho ako veľkolepú predajnú vý- nielen seba samých, ale všetkých stavu. Krajania zo Srbska, Maďarska krajanov z Vojvodiny?

Len sa pozrieť okolo... Radosť a Poľska ponúkajú za dobrovoľný príspevok všemožné pochúťky. prýšti z každého jedného človiečika. „Aradáčske herovky sme si priniesli Ako inak, sme na paráde! Nuž teda, do Srbska z územia Slovenska a za- priatelia, dobrú zábavu a dovidenia chovali sme si ich dodnes,“ vysvet- v Hušove zas o rok!

34 /4609/ 23. 8. 2014

11

Ľudia a diania V ERDEVÍKU, V ÚSTRETY PREMENENIU

Do roku dospelosti zvesela Juraj Bartoš

P

Tanečná skupina Zvončeky SKOS Erdevík s nadšením predviedla detské hry odujatie U susret Preobraženju (V ústrety Premeneniu) v Erdevíku prvý raz usporiada- -osvetového spolku Erdevík, ako Tohtoročné tradičné dedinské prostredí (v sobotu 16. augusta). li roku 1996 na počesť pravosláv- i ďalších spolkov a združení ob- slávnosti tiež pozostávali z venčeka, Súťaž vo varení hovädzieho gulášu neho cirkevného sviatku Preob- čanov, aj napriek skutočnosti, že v ktorom dominovala prehliadka bola v piatok), nechýbali ani slávraženje Gospodnje (Premenenie sa žije čoraz ťažšie. erdevíckych a folkloristov z iných nostné bohoslužby v pravoslávnom Pánovo). Samozrejme, chráme. Osobitný šmrnc tradoň sa od začiatku dične má obvyklá obchôdzka okrem erdevíckych vinohradov v noci na utorok.

Srbov pravidelne zapáVraj mnohí Erdevíčania, keď jajú aj tamojší Slováci. nie i väčšina, dodržuje staroV dňoch uplynulého dávny zvyk: v tú noc nejedia víkendu sa teda podhrozno a podaktorí ešte stále ujatie stalo plnoletým varia tzv. beťár-paprikáš, teda a zase sa z neho tešila jedlo z paradajok, papriky celá dedina, bez ohľaa cibule, ktoré sa vysádzali du na konfesionálnu povedľa vinohradov alebo či národnostnú prísdokonca i priamo v nich. K tolušnosť. Uskutočnilo muto jedlu sa podáva(la) sa pričinením Miesti opekaná slaninka „na kocíčneho spoločenstva ke“. Prirodzene, ani jeden deň Erdevík a Kultúrnoosláv Dňa premenenia sa ne-umeleckého spolku obišiel bez spoločnej večeBranka Radičevića, tiež re a ochutnávky kvalitných Slovenského kultúrno- Mladšia tanečná skupina SKOS Erdevík erdevíckych vín. Piatkovú kotlikiádu sme síce prepásli, nevyrazili sme ani do viníc, ale boli sme pri slávnostnom defilé a programe tanečných súborov z Erdevíka, Ľuby, Mramorku, Bosutu, Šídu...

Sviatok malebných krojov, rezkej hudby, srbských, slovenských a chorvátskych tancov a spevov vyrazil o pol šiestej popoludní spred Slovenského národného domu hlavnou ulicou smerom na západ.

Na každom rohu folkloristi – pred veľkým počtom nadšených občanov – predviedli svoj kumšt. Všade ich Erdevíčania, spolu so svojimi hosťmi, odmenili hlasným potleskom. Tie osobitne zarezonovali z hľadiska pri športových ihriskách základnej školy, kde sa krátko po siedmej hodine roztočil celovečerný folklórny program. Po ňom nasledovala spoločná večera a zábava do neskorej nočnej hodiny.

Malí Mramorčania tiež zožali veľký potlesk

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

NA NOVOSADSKOM ŠTRANDE

Slovenčina pod korunami stromov Andrea Speváková

F

arby, čísla, zvieratá, ovocie, zelenina, rodina... 50 slovenských slov a tú-ktorú vetu na výbornú zvládli frekventanti dielní slovenského jazyka a kultúry na chýrečnom novosadskom dunajskom kúpalisku. V rámci programu Pod korunami stromov na Štrande totiž prebiehali jazykové dielne pre deti.

Počas štyroch týždňov deti vo veku 5 až 12 rokov mali príležitosť počuť a naučiť sa maďarské, rusínske, rumunské a slovenské slová, ktoré určite budú dobrým základom na prípadnú nadstavbu. O tom, že slovenčina je páčivá, svedčí počet detí, ktoré sa ju chceli naučiť. Zhruba 16 detí neúnavne, každodenne navštevovalo jazykové workshopy. Slovenčinu zvládli na výbornú. Mali na to iba päť dní, no v ten šiesty, počas sobotňajšej súťažnej previerky,

až trinásti najusilovnejší ukázali, že ani kvíz na nich nestačí. Keby lienka Marka (animátorka dielní Marija Ranitovićová) nemala čarovné vrecko, hádam by súťažili až

so zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu Vladimírou Dorčovou-Valtnerovou, hodnotil výkon súťažiacich. Najlepší traja si domov odniesli aj cenné odmeny.

dodnes. Samozrejme, za podpory rodičov a starých rodičov, ktorí ich pozorne sledovali a neraz odmenili potleskom. Súťažiacim však fandili aj organizátori projektu: Nataša Herorová z Heror Media Pont, riaditeľ mestskej knižnice v Novom Sade a Bibliotéky na Štrande Dragan Kojić, tiež riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, ktorý zároveň, spolu

Mia Mikićová sa teší z ročného školného Oxfordskej univerzity, kde absolvuje, ako nám to sama prezradila, angličtinu. Nikola Spasojević sa hrdí novým Doncafé tabletom, kým Darko Stojiljković sa chystá do predajne hračiek Lavirint a premýšľa, ako najlepšie zužitkovať hodnotný kupón.

Na dunajskej pláži, zdá sa, jazyk sa učí najľahšie. Tak pod korunami

stromov, ale aj v korunách, či na zelenej tráve. Nejde však iba o pár slov, je to oveľa významnejšie. Lebo práve takéto podujatia nielenže hovoria o multikultúrnej Vojvodine, o tom, že by sme sa mali navzájom čím lepšie poznať, rešpektovať, spolupracovať, ale sa organizátorom podarilo toto všetko, čo je ešte dôležitejšie, posunúť na tú správnu úroveň – praktickú. Aplikovaním odjakživa platných, no neraz u nás zabudnutých atribútov spolunažívania oživili krásu interkultúry. Kiežby podobných počinov bolo viac, lebo práve takto a na tvári miesta našim následníkom, budúcim generáciám ukážeme aspoň štipku z opravdivého interkultúrneho dialógu, jeho rozkoš, podstatu, prospešnosť.

O nič menej sme ani neočakávali, veď program vznikol ako marketingová kampaň pre prezentáciu médií v jazykoch národnostných spoločenstiev Magyar Szó, Hét Nap, Ruske slovo, Libertatea a Hlas ľudu, na čom sa podieľali Mestská knižnica v Novom Sade, Heror Media Pont a Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií.

Združenie Rómky Báča založili roku 2012, má okolo dvadsať členiek prevažne mladšieho veku a svojou činnosťou sa zasadzuje za lepšie postavenie Rómov, tak žien, ako aj mužov. K tomuto cieľu sa chcú dopracovať vzdelávaním tak detí, ako aj dospelých Rómov, zväčšením počtu zamestnaných Rómov, pozdvihovaním zdravotnej výchovy na vyššiu úroveň, ochra-

nou kultúrneho dedičstva a tradície Rómov, propagáciou multikultúry a vzájomnou spoluprácou s podobnými združeniami z iných prostredí.

Predsedníčka združenia sa snaží organizovať volontérske akcie zberu obuvi a odevu pre svojich spoluobčanov. V tomto období sa združenie venuje zbieraniu školských pomôcok, učebníc, lektúry a i.

PROJEKT RÓMOK V SELENČI

Tak ako mama povie Juraj Berédi

P

okrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť vypísal súbeh na pridelenie nenávratných prostriedkov ženským neziskovým organizáciám a združeniam občanov pre financovanie projektov v oblasti rodovej rovnosti Rómov.

Súbeh bol otvorený do 5. mája a o finančné prostriedky sa uchádzalo aj Združenie Rómky Báča, ktorého predsedníčkou je Vesna Nikolićová zo Selenče. Toto združenie vypraco• ĽUDIA A DIANIA •

valo projekt, ktorým sa uchádzalo o prostriedky pod názvom Tak ako mama povie. Cieľom projektu je predísť a zmenšiť počet predčasne uzavretých manželstiev rómskych dievčat. Projekt sa realizuje prostredníctvom psychologických dielní, ktoré sú venované mamám adolescentiek. Projekt by mal trvať šesť mesiacov. Prvá dielňa v Selenči bola uskutočnená v Miestnom spoločenstve 21. júla, zúčastnilo sa jej asi dvadsať Rómok a viedla ju psychologička Violeta Damjanovićová.

34 /4609/ 23. 8. 2014

13

Ľudia a diania 8. ZRAZ MOTORKÁROV V PIVNICI

Adrenalínová jazda Katarína Gažová

D

Zmajeva, Báča, Vajsky, Nového Sadu, Kovačice, Apatina, Somboru, Subotice, teda hlavne z Vojvodiny, ale tentoraz

o rámcov letnej pohody a pobavenia v Pivnici sa zaradilo i tradičné stretnutie motorkárov. Aj tohto roku ho zorganizoval Motoklub Mugger Riders z Pivnice.

Dvojdňové stretnutie v Pivnici bolo spestrené vystúpením viacerých rockových skupín a defilé účastníkov ulicami Pivnice.

Tohtoročný zraz motorkárov v Pivnici začal v piatok 15. augusta. Bikeri – účastníci stretnutia prišli do Pivnice v predvečerných hodinách. Kemp pre motorkárov organizátori usporiadali na jarmočisku medzi ihriskom FK Slávia a bývalou pivnickou mliekarňou. Predseda pivnického motoklubu Drahoslav Baďura sa zmienil o stretnutí motorkárov v tomto prostredí.

Adrenalínová jazda motorkárov – Stretnutia motorká- ulicami Pivnice rov v rôznych prostrediach bývajú často. Aj členovia nášho sa zúčastnili aj hostia z Vukovaru, klubu sa ich neraz zúčastňujú. Vinkoviec, Koprivnice, Osijeka Na náš zraz do Pivnice, ktorý toh- a z Iloka. Na jarmočisku sme to roku organizujeme už po ôsmy urobili jeden veľký šiator, kde sme raz, prišli motorkári z Kysáča, pre účastníkov motostretnutia Kucury, Ruského Kerestúra, v sobotu varili bikerskú fazuľu.

Tábor zrazu motorkárov na jarmočisku pri FK Slávia

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Drahoslav Baďura (v strede), predseda pivnického motoklubu Mugger Riders na zraze motorkárov v Pivnici

ce. V popoludňajších hodinách motorkári defilovali ulicami Pivnice, aby si ich mohli pozrieť aj občania, a centrum Pivnice bol miestom na kratšie zastavenie účastníkov motozrazu na svojich parádnych motorkách.

Organizátor motoklub Mugger Riders z Pivnice pôsobí sedem rokov, ale rok predtým, ako bol registrovaný, zorganizovali prvý bikerský zraz. Má 22 členov z Pivnice a svoje miestnosti, kde sa členovia stretávajú zväčša v nedeľu. Vtedy sa dohovárajú o činnosti klubu a kamarátia sa aj pri spoločných obedoch. Často chodievajú na stretnutia motorkárov, zväčša do rôznych prostredí Zastávka motorizovaného zástupu v centre osady po Vojvodine.

Ako poznameV prvý deň motostretnutia nal predseda klubu Drahoslav v Pivnici na pobavenie účastní- Baďura, v dňoch víkendu uspokov a návštevníkov hrali skupiny riadania motozrazu v Pivnici bolo Godfathers band z Crvenky a Sa- až päť stretnutí bikerov. To však telit zo Zreňanina. V sobotu 16. neprekážalo, aby na stretnutie augusta, v druhý záverečný deň do Pivnice prišiel pozoruhodný tohto zrazu, vystúpili Nacionalni počet účastníkov. trougao z Pivnice, M. I + Bend Foto: z archívu z Kuly – Vrbasu, potom Svar zo MK v Pivnici Subotice a Gama Ray z PivniVedľa na ohradenom priestore si účastníci rozprestreli svoje stany, kde boli ubytovaní počas týchto dvoch dní pobytu v Pivnici. Počasie nám žičilo, teda využili sme slnečné dni tohto daždivého leta naplno.

• ĽUDIA A DIANIA •

Sľúbili si kreatívny a príjemne strávený týždeň (záber zo slávnostného otvorenia LŠŽ)

Z LETNEJ ŠKOLY ŽURNALISTIKY 2014 V BRATISLAVE

Teoretické prednášky, odborné semináre a praktická tvorba Anička Chalupová

S

lávnostným otvorením v pondelok 18. augusta t. r. v budove Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa začal 8. ročník Letnej školy žurnalistiky pre novinárov krajanských médií.

Na týždňovom kurze teoretických prednášok, odborných seminárov a praktickej tvorby s pedagógmi žurnalistiky FF

UK sa zúčastnilo 15 novinárov, redaktorov a spolupracovníkov redakcií zo slovenských tlačových, elektronických a internetových médií, ktoré pôsobia v Poľsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, Čiernej Hore a Srbsku. Na otvorení LŠŽ sa zúčastnil RNDr. Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil význam novinárskeho remesla.

Keď sa musí, tak nie je ťažko (účastníci kurzu na zdolávaní jednej z prvých úloh – zoznámení s hlavným mestom Slovenska)

Dôležitosť týždňového kurzu vyzdvihla aj doc. PhDr. Svetlana Hlavčáková, PhD., vedúca Katedry žurnalistiky FF UK, ktorá zároveň popriala účastníkom chuť do práce a vysoké pracovné nasadenie. Na záver účastníkom LŠŽ sa prihovoril aj dekan Filozofickej fakulty UK prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD., ktorý im zaželal tvorivý a užitočný týždeň, počas ktorého si budú môcť preveriť svoje poznatky, vedomosti

z rôznych oblastí žurnalistickej teórie a praxe.

V rámci tohtoročnej LŠŽ frekventanti okrem odborných prednášok absolvujú aj návštevy slovenských médií, stretnutia a rozhovory s osobnosťami slovenskej žurnalistiky. Letná škola žurnalistiky 2014 sa skončí na konci tohto víkendu slávnostným udelením certifikátov a jednodenným výletom do Banskej Štiavnice.

V SELENČI VODA NEVHODNÁ NA PITIE. Pravidelnou analýzou vody, ktorú pre miestny vodovod v Selenči pravidelne vykonáva Ústav pre verejné zdravie Vojvodiny, bolo zistené, že voda v selenčskom vodovode nie je vhodná na pitie a hygienické potreby. Ústav pre verejné zdravie Vojvodiny o tomto informoval VKP Tvrđava 12. augusta t. r.. Podľa slov úradujúceho riaditeľa Radislava Vasića VKP Tvrđava ihneď podnikol potrebné opatrenia, aby sa voda zo siete nepoužívala, pokým nebude vhodná na použitie. Pre zásobovanie pitnou vodou boli v Selenči zabezpečené dve plastové nádrže objemu 2 000 l. Verejný komunálny podnik dezinfikoval potrubie a očakáva sa, že po novej analýze, ktorej výsledky by mali byť zverejnené o sedem dní, voda v selenčskom miestnom vodovode bude znovu vhodná na používanie.

J. B-di • ĽUDIA A DIANIA •

34 /4609/ 23. 8. 2014

15

Ľudia a diania K DEVÄŤDESIATKE MICHALA ANUŠIAKA Z KYSÁČA

Stále rezký a šikovný Anna Legíňová

v kríze, do ktorej bola zapadla. Krízu prekonali eúnavný bojovník za ľudské so zvyškom 11 miliónov práva, proti fašizmu a aké- dinárov, ktoré rozdelil – mukoľvek utláčaniu Michal lebo za jeho spravovania Spoločná fotka rodiny Anušiakovej Anušiak z Kysáča 12. augusta oslávil to spoločnými silami zarovno 90 rokov. Čas neúprosne robili – všetkým robotníkom. Bolo Vitálny starček Michal Anušiak beží, ale on akoby to necítil. Ešte to vtedy 7 platov. prežíva starobu aktívne. V záhrade stále je aktívny na národa roli deEšte stále jeho ostré slová pre- pracuje od 5. hodiny ráno do 5. dičnej. Pravidelne chodí na za- seknú lož akoby mečom a ani teraz hodiny večer, jazdí na bicykli, chodí sadnutia Správnej rady MOMS sa nezdráha povedať proti srsti. do poľa. A aj doma má poriadok.

Keď sú dvaja, ktorí si rozumejú, tak to ide ako po masle.

S rezkou pamäťou sa rozpomína na rad uznaní, ktoré získal, a bolo ich okolo 30. Na jedno si zvlášť spomína... Písal sa rok 1944, keď ho zavolali do Belehradu, aby si prevzal Rad zásluh za národ, ktorý mu osobne odovzdal sám maršal Tito. Vedľa Tita boli aj dvaja anglickí dôstojníci, ktorí povedali Titovi, aby sa ho spýtal, čo by si ešte prial.

A báči Miško, ako ho z úcty všetci voláme, ako z pušky, ale úprimne, to, čo dušu a srdce bolelo, vystrelil: – Ešte raz sa doma pod Michal Anušiak s manželkou Katarínou (zľava) duchnou vyspať! Tito sa nezasmial, a sestrou Annou Vozárovou ale tí dvaja, keď im preniesol jeho v Kysáči, penzistov, pripomína, aby Jeho 88-ročná manželka Katarí- slová, sa začali smiať do popuku, sa nezabudlo na 13. október – Deň na pozorne sleduje každé jeho no maršal ich zahriakol: – Nesmejte oslobodenia Kysáča, 4. júl – Deň slovíčko a nežne pripomína: – No, sa! Dobre vraví, malý! bojovníka a 7. júl – Deň povsta- nemusíš aj to povedať! Ale bývalého Samozrejme, že dobre, lebo nia v Srbsku, ako i na zachovanie partizána je ťažko presvedčiť. stále bol v boji, v zákopoch, či kultúrnej identity Slovákov. Je to človek s veľkým srdcom, ktorý si DARCOVST VO KRVI. zaslúži ohromnú odmenu nielen Miestna organizácia Červeza smelosť preukázanú v boji proti ného kríža v Silbaši a Ústav fašizmu, ale aj za úsilie neustále pre transfúziu krvi v Novom pomáhať. Dobrodinec, ktorý veľa Sade zorganizovali tretiu toho daroval Slovenskému nátohtoročnú akciu darcovrodnému domu, Matici, rôznym stva krvi. Akcia prebiehala 14. augusta v miestnostiach spolkom a združeniam, cirkvám Domu zdravia v Silbaši. v Kysáči, ale i jednotlivcom. Má, V tejto humánnej akcii sa ale i štedro dáva! zúčastnilo 30 Silbašanov a 7 Ako sám hovorí, voľakedy dávno občanov zo susedných Parabol pri zakladaní spolkov rybárov, gov. lovcov, drobnochovateľov, nemalý podiel mal aj v Roľníckom družstve Rastislav Kopčok v Kysáči. Bol správcom ekonómie

N

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v zime, či v lete, a zažiadal sa domova, aj teplej postele. Zostal by aj profesionálnym vojakom, lebo mal takú ponuku, ale stala sa nešťastná príhoda. Počas bojov vojakom zasielali z domu balíky.

Jeden Kysáčan chodil po ne. Stalo sa to tak, že balík zaslali, obal sa vrátil, aby ho rodičia znovu naplnili. Vykrikoval: – Hybajte si pake! Deti vám ležia v tráve! Keď to počul Michalov otec, zľakol sa, dostal mozgovú mŕtvicu. Po tejto príhode zostal ochrnutý, doma bola potrebná pomoc a syn sa musel vrátiť.

Teraz sa tento veselý a vitálny spolubesedník teší z dvoch synov Michala a Jána, z vnúčat Milana, Jarmily, Miroslava a Vladimíra, ako i z pravnúčat Milana, Michala, Kristiána, Maríny a Gabriely.

Na poslednom zasadnutí Správnej rady Miestneho odboru MSS v Kysáči ho navrhli na Októbrovú cenu. Tento rezký deväťdesiatnik si zaslúžil, aby sa dožil tohto uznania v zdraví a v pokoji.

• ĽUDIA A DIANIA •

CVIKO KRUNIĆ – ÚSPEŠNÝ STAROPAZOVSKÝ PODNIKATEĽ A VEĽKÝ DOBRODINEC

V čele sociálno-zodpovednej spoločnosti Anna Lešťanová

P

Cviko Krunić je ináč veľkým dobrodincom a spolu s robotníkmi podniku sa zaraďuje medzi sociálne zodpovedných ľudí

Pazova. V súlade s možnosťami podporuje aj investičné práce v inštitúciách a ustanovizniach na území Obce Stará Pazova.

red dvadsiatimi rokmi Medius bol založený ako malý rodinný podnik s tromi zamestnanými ľuďmi. Vďaka ustavičným investíciám, permanentnému rozvoju a zdravej politike hospodárenia v tomto jedinom lokálnom obchodnom reťazci v Staropazovskej obci podnikanie sa pekne rozrástlo.

V ústrety výročiu založenia spoločnosti, ktoré si pripomenú v polovici septembra, po desiatich otvorených objektoch v obciach Stará Pazova a Inđija jedenásty slávnostne dali do prevádzky v stredu 13. augusta v Batajnici.

Pri tejto príležitosti Cviko Krunić, majiteľ a riaditeľ podniku Medius, povedal, že bez ohľadu na všeobecPo Batajnici (na fotografii) ďalší objekt do konca roka otvoria v Beške ne ťažkú ekonomickú krízu, v ich spoločnosti dobre v obci. Spoločenskú zodpovedV podniku na zásadu solihospodária. Mieni, že ich naj- nosť prejavuje stálym finanč- darity medzi ľuďmi nikdy nezaväčším úspechom v jubilejnom ným podporovaním kultúrnych búdajú. Po zaslanej finančnej roku je práve zamestnávanie a športových podujatí, ktoré pomoci v roku 2011 ohrozeným robotníkov. Toho času v spo- sa organizujú v Staropazovskej ľuďom v zemetrasení do Kralločnosti pracuje 220 prevažne obci a spoluprácou so Stredis- jeva tentoraz sa všetci svorne mladých ľudí. kom pre sociálnu prácu Stará zúčastnili v akcii Nadácie Pazova

pre najohrozenejších, presnejšie v pomoci ohrozeným osobám, ktoré následkom májových katastrofálnych záplav zostali bez strechy nad hlavou. Za 6 mesiacov vyčleňujú 5 percent prostriedkov z osobných dôchodkov, čo na konci bude vynášať 2 250 000 dinárov.

Cviko Krunić je predsedom i Správnej rady Nadácie Pazova pre najohrozenejších a spolu s ostanými zakladateľmi a vedením nadácie vynaložil veľké úsilie pomôcť ľuďom v núdzi. Aktuálnym výsledkom práce nadácie je výstavba 10 domov v osade Bajina Bašta.

Po slávnostnom otvorení objektu v Batajnici Cviko Krunić netajil spokojnosť s dosiahnutými výsledkami práce v podniku a podotkol, že septembrová oslava výročia založenia Mediusu bude iba skromná a naplánované prostriedky na oslavu veľkého jubilea vyčlenia práve do tejto nadácie. Od mája roku 2013 kompánia je členkou Klubu priateľov UNICEF, a tak s donáciami pomáha v realizácii humanitárnych aktivít, ktoré aj táto organizácia realizuje.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

D áva sa na známosť občanom, ktorí občania sa, nepozviechajúc sa doteraz, odteraz horúčkovite chystajú na vrajžeakože zaslúženú dovolenku, hútajúc-rozhutujúc, plnou parou dumajúc, kade ľahšie a ako sa dostať k modrej moru čerstvou bórou rozvlnenej hladine, aby mali na zreteli, okrem iného, aj tototuto:.

Spýtajte sa predovšetkým, vážení, svojho cteného svedomia (kam sa len podela, potvora akási…?), keď • ĽUDIA A DIANIA •

ste sa, ak ste sa, doteraz, nebodaj, nespýtali, či je, podľa neho, to jest podľa vlastného svedomia, ozaj v poriadku čerpať dovolenku zrovna teraz, vo chvíli, keď, po Premenení, šuchotavé lístie pomaličky-pomaly voľným pádom – tak kompatibilným so životnou úrovňou proletárov krajín ohrozených svetovou krízou, ktorá kríza, ako je dobre známe, našu krajinu od istého času obchádza širokým oblúkom, ´bo, koho raz ovad uštipne, aj komára sa

bojí, a tá si teda to u nás naposledy ale zlizla! – začína opadávať, do otvoreného náručia zlatožltej jesene sa náhliac, há?! Je v poriadku? Vari je naskutku vhodné a ponajmä morálne dovolenkovať práve teraz, v osudovej chvíli, keď náš vlak-ohnivák, smerujúci v smere lepšieho, krajšieho i šťastnejšieho zajtrajška a pozajtrajška atakďalejška vesele naberá na rýchlosti a píska tak radostne, až nám prichodí – takým oduševneným a nadšeným a rozosmiatym zo všetkého, čo nás v ďalekej (a v blízkej budúcnosti tobôž) čaká – zatancovať si v rytme rezkej melódie jeho lomoziacich kolies?

Veď, uznajte, ak ste mladí, tak ste, prevažne, nezamestnaní, nuž nemáte sa z čoho ani zotavovať, nie? Ak ste prípadne už v pokročilom veku a ešte stále pracujete, čiže ak ste (aspoň) zamestnaní, zrejme ste si už dávno uvedomili, že dovolenka – to sú len zbytočné výlohy a mrhanie nadovšetko vzácnym časom, ktorý čas je peniaz a peňazí nikdy nadostač. Keď ale ste prípadne v najlepšom veku ako tu hľa bubnujúci, okáňte sa čo len pomyslieť na dovolenku.

Aby ste, prepánajána, len to nie, nenatá… BUMBUMBUM! … ako tu ja. Bum!

34 /4609/ 23. 8. 2014

17

Ľudia a diania V BIELOM BLATE OPRAVUJÚ TRSTINOVÚ STRECHU NA ETNO DOME

Zabudnuté trstinové strechy Milan Nedeljkov

E

šte sú živí ľudia, ktorí si pamätajú na časy, keď takmer všetky domy na našich dedinách boli pokryté hrubou vrstvou trstiny. Vtedy trstina rástla na každom kroku a bola dostupná všetkým doslova zdarma, pokým ostatné materiály na prikrývanie

stali omnoho lacnejšími a dostupnými všetkým občanom. Na druhej strane spôsob tradičného spracovania trstiny po jej finálové použitie sa stal omnoho drahší, v dôsledku čoho trstina pomaly strácala na význame, a na pokrývanie domov sa už dávno nepo-

Bieloblatský etno dom – replika jedného z najstarších domov v osade

Šikovní bieloblatskí majstri poškodenú vrstvu vystriedajú novou

domov pre obyčajného človeka – sedliaka boli veľmi drahé. Za posledných 50 rokov však technológia vo výrobe škridlíc a iných materiálov na pokrývanie domov významne pokročila, takže sa oni

užíva, takže je takýchto domov čoraz menej. Nieto ich už ani v Bielom Blate, ktoré je synonymum pre trstinu. Predsa viacerí občania z miest, ktorí prichádzajú žiť na dedinu, vedomí si výhod trstino-

AUGUSTOVÁ ZÁBAVA ŽIEN V LALITI. Je to už pekná tradícia v rámci kvitovania celoročnej aktivity a robenia plánov činnosti združení žien z územia Obce Odžaci. Členky lalitského Združenia žien Matkino srdce uhostili v sobotu 9. augusta 2014 svoje kolegyne a priateľky z Odžakov, Báčskeho Gračca, Deronja, Srbského Miletića a Ratkova. Neprišli len ženy z Karavukova, aj keď svoju účasť zahlásili. Na snímke vľavo zľava vidíme predsedníčky ZŽ z Odžakov (Mira Dakić), Báčskeho Gračca (Dragica Ivković), Deronja (Nada Jovanović), Srbského Miletića (Vesna Cvetković) a Lalite (Katarína Benková).

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vej strechy, svoje domy pokrývajú práve trstinou.

Trstinou je pokrytý aj bieloblatský etno dom, ktorý je stavaný podľa vzoru na jeden z najstarších bieloblatských domov s úmyslom, aby pripomínal zašlé časy s vyjadrenou edukačnou a prezentačnou funkciou. Tento etno dom sa časom stal obľúbeným miestom návštev početných milovníkov prírody, života na dedine a rozprávok z čias našich starých rodičov. Trstinovú strechu však treba udržiavať. To tým skôr, že klimatické zmeny prinášajú príliš drsné počasie s výdatnými dažďami. To znamená, že hornú

vrstvu poškodenej trstiny treba vymeniť novou. Vďaka porozumeniu lokálnej samosprávy, ktorá zabezpečila prostriedky, začala rekonštrukcia trstinovej strechy na etno dome a neskoršie budú opravené aj strechy na iných objektoch v rámci etno komplexu, čiže na etno učebni, predajni suvenírov a letnej piecky. Tieto zložité práce sú zverené skúseným bieloblatským majstrom podniku M&M Codone majiteľa Mihályho Mezeiho, a keď budú ukončené, bieloblatský etno komplex sa znovu bude môcť pochváliť svojím jedinečným trstinovým „kalapom“.

FOTO  OKO Laliťanky sa postarali o to, aby tých oficiálnych slov na úvod bolo málo – najmenej. Svojim hostkám hneď ponúkli dobrú zábavu, tanec, spev, tombolu, občerstvenie, chutný paprikáš a koláče. O vytvorenie dobrej nálady, ktorá potrvala až do druhej hodiny v nedeľu, sa pričinil aj harmonikár Srđan Mijajlović-Kuštra z Ratkova (fotka vpravo).

J. P-ský • ĽUDIA A DIANIA •

SLOVO MÁ: MIROSLAV ŇARŠÍK, PREDSEDA ZVÄZU SLOVENSKÝCH FILATELISTOV

Túžba po poznaní Oto Filip

J

e to záľuba, ktorej v rokoch detstva prepadli mnohí z nás. Mnohí jej zostali verní i dodnes. Peňazí a možností málo a keď sa človek už nemôže vydať do sveta, tak je dobre, aby si aspoň kus neho dostal k sebe: cez listy, pohľadnice, gratulácie, pozdravy. Známky dobové, tematické, pestré... Pána Miroslava Ňaršíka, prvú osobnosť Zväzu slovenských filatelistov, sa počas stretnutia v Petrovci – s ktorým ho spájajú nielen filatelistické, ale i rodinné putá – opytujeme: – Čím vám je alebo čím vôbec filatelia je?

– Takto vám poviem: keď sme boli deti, všetci sme zbierali

Za jednu exotickú krajinu sme kedysi vymieňali i desať, pätnásť známok. Roky uplynuli, záľuba zostala. Teraz, v tomto období, je tá filatelia nejako na úpadku, nielen u nás na Slovensku. Lebo v nej sú na takých šesťdesiat percent dôchodcovia, ktorí chodia na burzy, aby si tam vymieňali a vystavovali známky. A keď ide o súťažné výstavníctvo vo svete, tak to stojí nejaký peniaz. Na jednotlivca sa platí minimálne tých tridsať až päťdesiat eur, prípadne dolárov.

– A keď ide o vás osobne?

– Zbieranie známok je predovšetkým túžbou po poznaní. Na známkach je všetko: od prezidentov, cez kultúru, architektúru, po šport, techniku. My v krúžkoch mladých filatelistov deti

Známky ZSF a Matice slovenskej

23. – 29. 8. 2014

POČASIE

známky a hrali futbal. Známky sme si vymieňali, väčšinou šlo o známkové krajiny celého sveta. I o tie exotické, africké, ázijské. Čiže nešlo o systematické zbieranie, ale šlo skôr o počet.

Mať čím viac, i vyše sto krajín.

učíme tak, že im dáme mapu Slovenska a potom i naše známky, na ktorých sú Košice, Bratislava, Trenčín... Aby sa proste čo-to o nich naučili. Na známkach je teda aj zemepis, aj história, oblasti iné...

– Zdá sa, že d o k u m e n t y, všetci zberatektorými sa polia majú rôzne tom rada riadi. obdobia odDnes je vo zväze danosti svojej okolo 1 400 filavášni? telistov. Kedysi – Osobne som nás bolo približne 15 000, mal také tri obdobia. Zbierať v rokoch pred reznámky som zavolúciou 1989. čal, keď som bol No v niekdajších dieťa. V rokoch, časoch, keď keď som išiel sa nedalo toľko do školy, som to cestovať do zanechal bokom. hraničia a bolo Potom som odito limitované, šiel na základnú bolo i dosť tzv. vojenskú službu Predseda ZSF Miroslav Ňaršík hluchých členov, a začal ich znovu keď sa medzi zbierať. Neskoršie som sa oženil, nimi ocitli aj manželky, dedkoprišli záväzky, takže som len po ro- via, babky a súrodenci aktívnych koch zase vážne prepadol záľube filatelistov. Robilo sa to i preto, aby z detstva. A to trvá dodnes. Keď sa prostredníctvom nich dostávali ide o tematiku, tak ma kedysi niektoré limitované, nezúbkované lákali známkové krajiny. Stále ma hárčeky, aby sme mali možnosť láka i Slovensko a najmä poštová výmeny so svetom. Dnes to už história Nitry. Čiže každý si môže nie je problém.

– Jednou z prvých otázok je špecifikovať, vybrať si to, čo ho zaujíma. Napríklad tú poštovú veľkosť zbierky? históriu alebo námetovú fila– Garantujem vám, že skutočný teliu, ktorá tiež má viac zložiek. filatelista to nemá spočítané. Lebo A keď ide o hodnotenie a výsta- skôr ide o to čo, než koľko. Keďže vy, tu sa musí prejsť postupom. manželku mám z Báčskeho PetNapríklad cez výstavu národnú, rovca, mám tematicky Juhosláviu, po ktorej nasleduje kvalifikovanie potom oblasti a krajiny, kde žijú na výstavu medzinárodnú, európ- Slováci v Európe, tiež tie vo svete, sku alebo svetovú. Stojí to však ako je napríklad Kanada. Mal som dosť peňazí a aj materiál je drahý. i Austráliu, no tú som predal. Je – Ako je organizovaný zväz, to také premenlivé. No najviac v čele ktorého ste? mi záleží na tej poštovej histórii – Je tu Zväz slovenských fila- Nitry. Je veľmi zaujímavé sledovať telistov, v ktorom sú tým najniž- jej vznik, vývoj, dejiny, pečiatky ším stupňom kluby filatelistov pošty. A uzavrel by som tým, že v jednotlivých obciach a mestách. zbieranie známok, to nie je o pePotom máme krajské výbory, čiže niazoch, ale je to pre radosť. Môžeš združenia klubov filatelistov, kto- sa prezentovať, môžeš sa prejaviť. rých sú štyri, ako aj Radu ZSF, ktorá Čosi podobné, ako keď sa ti nejaká to všetko riadi. Na pravidelných práca podarí a tešíš sa z toho. Ide snemoch rady jej delegáti, ktorí teda predovšetkým o radosť, o sa určujú podľa počtu členov, vzťah k vlastnej záľube. Bez toho schvaľujú stanovy a základné sa to ani nedá, ani nejde.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 29˚

15˚ | 30˚

14˚ | 29˚

15˚ | 32˚

16˚ | 31˚

17˚ | 31˚

15˚ | 31˚

• ĽUDIA A DIANIA •

34 /4609/ 23. 8. 2014

19

Ľudia a diania IN MEMORIAM

ThMgr. Ján Baláž (1945 – 2014)

P

o kratšej, ale ťažkej chorobe z časnosti do večnosti dňa 12. augusta t. r. odišiel Ján Baláž, bývalý staropazovský farár a senior sriemsky.

ThMgr. Ján Baláž sa narodil v Hložanoch 3. augusta 1945, kde skončil základnú školu. Gymnázium absolvoval v Petrovci a Teologickú fakultu v Bratislave.

Za farára bol vysvätený 2. augusta 1970 biskupom Dr. Jurajom Struhárikom v Hložanoch.

Do stavu manželského vstúpil roku 1971 s Elenou Blažejovou z Moravského Lieskového, na

Slovensku. Toto manželstvo bolo požehnané dvomi deťmi: Martinou a Jánom. Najprv bol kaplánom v Petrovci a od roku 1973 úradoval ako zborový farár v Starej Pazove. Velebný farár Ján Baláž si získal priazeň starších veriacich Staropazovčanov, ale zvlášť detí a pokonfirmačnej mládeže. Uctievali si ho aj Staropazovčania iných vierovyznaní. V roku 1983 bol synodou zvolený za seniora sriemskeho a vedúceho evanjelickej mládeže SEAVC na území celej SFRJ. Prvé mládežnícke

stretnutia boli usporiadané práve v Starej Pazove a celých 7 rokov zoskupoval niekoľko stovák mladých slovenských evanjelikov. Po voľbe biskupa Andreja Berédiho s manželkou Elenou, učiteľkou hudby, zoskupil aj evanjelickú hudobnú

mládež, keď boli nahrané prvé audiokazety s náboženskými piesňami. S mládežou vtedy predviedli aj biblické divadelné predstavenia.

Za jeho pôsobenia kostol bol dôkladne zrekonštruovaný, takže 26. augusta 1988 staropazovský cirkevný zbor si slávnostne pripomenul 200. výročie posviacky chrámu.

Z Pazovy do Trenčianskych Stankoviec (Slovensko) s rodinou odišiel v roku 1989, kde bola aj pohrebná rozlúčka dňa 16. augusta 2014 za prítomnosti aj predstaviteľov pazovského cirkevného zboru v čele s farárom Mgr. Igorom Feldym. Česť jeho pamiatke!

K. Verešová

 RETROSPEKTÍVA (43.) vo výbere Kataríny Gažovej KOVAČICKÝ OKTÓBER 86

Doma i za chotárom

D

o tretice všetkého dobrého, pomysleli si kovačickí insitní maliari. Pomysleli, a tak aj urobili. Za necelý mesiac otvorili tri pozoruhodné a svojím spôsobom zaujímavé výstavy: samostatnú výstavu Alžbety Čížikovej, 34. Kovačický október a retrospektívnu výstavu v Bratislave.

Samostatná výstava Alžbety Čížikovej je najzaujímavejšia podľa príležitosti a výstavišťa.

Usporiadal ju miestny hotel Park v spolupráci s Domom kultúry pri príležitosti stretnutia generácie ročníka 1936 kovačického neúplného gymnázia. A zhodou okolností Alžbeta Čížiková je príslušníčkou tej generácie. No, vonkoncom nie je zhoda okolností, že tá výstava bola inštalovaná na mieste ich stretnutia po rokoch v hoteli Park. Pracovný kolektív Parku v zložení pohostinskej organizácie Banát sa správa trochu nezvyčajne keď ide o kultúru. Jednoducho vyzval

20

www.hl.rs

insitných maliarov, aby zošľachtili miestnosti hotelu. A tak na jeho stenách už visia monumentálne olejomaľby Martina Jonáša, Ondreja Pilcha, Zuzany Chalupovej. Čoskoro k ním pribudne triptych Martina Kizúra. O jeho ďalších umeleckých plánoch možno napísať osobitnú kapitolu. A tak nie div, že sa od 13. septembra nachádza tam výstava dvadsiatky obrazov Alžbety Čížikovej.

Aj 34. Kovačický október priniesol jednu novinku. Kovačický október je jednoročná žatva insitných výtvarníkov. Na mnohých predchádzajúcich októbroch najčastejšie tomu nebolo tak. Ak niektorý maliar nenamaľoval za rok nič nové, prižmúrilo sa a vystavilo sa niečo staršie. Údaje z tohtoročného katalógu, ktorý mal byť po jazykovej a tlačovej stránke pozornejšie urobený, nedvojzmyselne poukazujú, že všetkých 62 obrazov maliari namaľovali v roku 1986. A to znamená niečo.

Informačno-politický týždenník

Niečo znamená aj to, že popri Martinovi Jonášovi, Ondrejovi Veňarskom, Jánovi Garajovi, Zuzane Chalupovej, Kataríne Kariečíkovej-Severíniovej, Ondrejovi Pilchovi, Jánovi Bačúrovi, Alžbete Čížikovej-Popovićovej, Pavlovi Hrkovi, Michalovi Povolnom, Jánovi Strakúšekovi, Eve Husárikovej, Jánovi Husárikovi, Pavlovi Hajkovi (vyčnieva jeho zaujímavý obraz Kovačice), hosťovi Ferencovi Patakimu na výstave pribudli traja noví členovia z tohto prostredia – Pavel Cicka a Zuzana Vereská z Kovačice a Martin Markov z Padiny. Vystavené obrazy nových členov nie sú vonkoncom začiatočnícke.

V Galérii hlavného mesta SSR v Bratislave v Mirbachovom palace pod názvom Maliari z Kovačice 1. októbra otvorili retrospektívnu výstavu kovačických maliarov, ktorú sem priniesli z Nitry a ktorú tam videlo vyše 5000 ľudí. Na otvorení výstavy sa zúčastnila aj juhoslovanská delegácia na

čele s vedúcim zástupcom riaditeľa pokrajinského ústavu pre vedeckú, technickú a kultúrnu spoluprácu so zahraničím Dobrosavom Ilićom, v ktorej boli aj komisár tejto výstavy Slobodan S. Sanader, kustód Galérie ľudových maliarov v Kovačici mr. Martin Kizúr a maliari Martin Jonáš a Pavel Hajko. Na otvorení výstavy hovoril riaditeľ Galérie mesta Bratislavy dr. Milan Jankovský, v mene Matice slovenskej inž.

Ondrej Karkuš, z juhoslovanskej strany Dobrosav Ilić, Slobodan S. Sanader a v mene maliarov Martin Jonáš. Počas pobytu našej delegácie sa viedli rozhovory o možnostiach ďalšej spolupráce.

Výstava v Bratislave bude otvorená do 19. októbra a v novembri ju inštalujú v Prahe.

Ján Cicka (Výber z Hlasu ľudu č. 40, ktoré vyšlo 11. októbra 1986 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

týždne neprestajne na železnici. Slováci... Medzi novoprišlých miešajú sa i dobrovoľníci; hľadajú svojich známych. Aká radosť, keď ich nájdu.

Vyprávaniu niet konca-kraja.“ Toto zberné stredisko slúžilo na to, aby sa prichádzajúci zoznámili s úkolom zahraničného boja proti ústredným mocnostiam. Jeden mladý dobrovoľník tým umoreným 2014). V článku Juraja Miškovica o F. na pôde Francie. Nekonečne dlhé chlapom hovoril o boji oduševKlátikovi v brožúrke J. A. Komenský a bezpočetné vojenské vlaky sťa had nene, zápalisto: „Tisíc rokov národ a naši učitelia – MOMS a zbor SEAVC tiahli sa na jar 1918 z Ukrajiny po Vla- slovenský žil v otroctve, nemajúc Stará Pazova 1993, píše, že sa Kláti- divostok. Na mnohých miestach boli svoje školy, kostoly, úrady, nemajúc kovi neskôr pripojili aj ďalší Slováci, zriadené zberné body, ktoré mali ničoho svojho. Dnes, po toľkých budúci legionári. Medzi nimi aj zozbierať všetko, čo dýcha duchom vekoch, keď všetky národy boria Pazovčania I. Truneček a J. Kričko. československým, aby nepadlo do sa o svoju slobodu, o svoj rozkvet „Ako šikovný, rozhľadený, života- rúk nepriateľových. Z mnohých strán a rozmach, vstaňme i my Slováci schopný Ferdo sa zaradil v légiách Ruska a Sibírie schádzali sa ´hoši´, a ako kedysi roku 1848 postavme sa medzi organizátorov, osvedčil sa znášajúc najväčšie útrapy cesty, aby proti utlačovateľom,“ ozýval sa hlas v rôznych podujatiach a získal hod- sa len pripojili k svojim.“ V pokra- rečníkov. Zarytí chlapi mumlaním nosť nadporučíka. Spolupracoval čovaní Klátik opísal sibírske mesto dávali najavo svoj nesúhlas, až kým so skupinou literátov – politikov Omsk a tábor Letného kadetského jeden chlap nezačal rečniť, že Slovákom slobody netreba.

Z pobúrenej masy vykríkol rečník: „Vedzte, že kliatba detí vašich na vás večne bude spočívať!“ Čo bolo potom, Klátik opísal: „Do lesa dochádza v tej posvätnej tichosti večera spev celého zberného punktu – večerná modlitba vojska. Mohutné, ale tiché a vrelé ´Kde domov môj´ z tisícich hrdiel stojacich vojakov v radách pred obydlením rozlieha sa tichom. Spev tento mocne pôsobí na zatvrdlých vyhnancov.

Rozumejú slovám.

I poniektorý vzdych vyrinie sa z pŕs týchto nešťastných ľudí, i slza z oka pri spomienke na ďaleký domov. ModLegionári, ktorí prišli na SNS do Petrovca v roku 1920 (skenovaná fotka z Národného litba vojska utichuje. kalendára na rok 1921) Nastáva hlboké ticho Jankom Jesenským, Jozefom Grego- korpusu a ruskú armádu, ktorá sa vôkol. Masa je pohnutá. K mladérom Tajovským a ďalšími a vydávali v roku 1918 úplne rozpadla. Informo- mu rečníkovi prikročí jeden zo záčasopis Slovenské hlasy,“ uvádza val, že zajatci skôr pracovali v pisár- stupu, hodí rakúsku čiapku o zem v spomenutom článku J. Miškovic. ňach, na veľkostatkoch, v táboroch, a podá ruku dobrovoľníkovi. – Sme Svoje spomienky na utvorenie a že Národná rada mobilizovala na vaši. Kliatba detí našich tým, ktorí československých légií v Rusku Fer- vojenské práce všetkých Čechov v osudnej chvíli národa svojho zo dinand Klátik opísal v Národnom a Slovákov: „Letný, horúci večer. zbabelosti stavajú sa proti nemu. – kalendári na rok 1922 (Kníhtlačiareň K táboru tiahne od nádražia dlhý rad Kliatba detí našich... zavolá masa. ú. č. v Petrovci) v obrázku zo života podivných figúr. Sú to bývalí vojaci Čo nemohli slová, vykonala večerná sibírskych légií pod názvom Večerná rakúskej armády. Ukonané pohľady, modlitba,“ uzavrel svoj obrázok zo modlitba: „Dostať sa preč z Ruska zaprášené a obnosené šaty svedčia, života sibírskych légií publicista bolo heslo československej armády že z ďalekej cesty dochádzajú, až Ferdinand Ferdo Klátik, ktorý sa po uzavretí Brest-Litovského mieru od mongolských hraníc z ktoréhosi z československých légií vrátil v roku a pokračovať v borbe za oslobodenie tábora. Jeden týždeň šli peši a dva 1920. Umrel pred 70 rokmi.

Ferdo Klátik o československých légiách Katarína Verešová

T

ragické príhody z vojen zostávajú pamätlivé dlho po ukončení tejto ľudskej tragédie. Tohto roku, keď si pripomíname sté výročie vypuknutia prvej svetovej vojny, diania z nej sa skúmajú z rozličných aspektov. Z archívnych fondov sa príležitostne vyberajú aj tie záznamy, ktoré dlho zapadali prachom.

Ferdinand Ferdo Klátik (1895 – 1944), učiteľ, tajomník Slovenskej pospolitej čitárne v Starej Pazove, zostavovateľ učebníc a redaktor detského časopisu Zornička prvú svetovú vojnu zažil ako málokto iný.

Práve v roku, keď sa z Ľuby radostne vrátil do rodiska učiť pazovské deti, vypukla vojna. Pretože nechcel bojovať proti svojim, Ferdo Klátik ako vojak Rakúsko-Uhorska prebehol k Rusom. Na dvore zajateckého tábora počas triedenia zajatcov podľa národnosti pocítil úzkosť. „Každá národnosť mala na dvore svoj štvorec: srbská, chorvátska, slovinská, česká, slovenská. V druhom rade nemecká, maďarská, rumunská, aj turecká. Každý mal ísť na svoj národnostný štvorec. Ja som šiel na ten slovenský. Štvorec český bol preplnený a tak i susedné – srbský a chorvátsky. Rovnako tak nemecký a maďarský. Na tom slovenskom štvorci som stál úplne sám počas troch hodín, čo nás Rusi triedili a zapisovali. Z českej strany známi Česi na mňa volali: – Pojď k nám, Slováčku, vždyť Slováci a Česi jsou jedno! Z druhej strany známi Srbi a Chorváti na mňa kričali: – nebuď blázon, veď ty si z Chorvátska, si teda náš! Nešiel som. A Maďari, ktorí mi stáli za chrbtom, sa len tak uškŕňali a čosi na mňa kričali, ale to som nerozumel, lebo neviem po maďarsky. Vtedy som pocítil celú tragédiu svojho národa: z dvoch tisíc inteligentov sa našiel len jeden, ktorý sa opovážil povedať, že je Slovák,“ píše v Sborníku rozpomienok ruských legionárov Slovákov – Praha 1933 (Miroslav Demák tento článok upravil v Pazovskom kalendári na rok • ĽUDIA A DIANIA •

34 /4609/ 23. 8. 2014

21

vá z Padiny: Tijana Beško bičk y ry Rak krajčír a e. ic dn rá pa

A

Prázdniny, leto, bazény a – Rak krajčír

ugust sa nám pom aly, ale iste schyľu je ku koncu. S ním aj prázdniny, aj neza budnuteľná kúpa čka – či už pri mor i, v bazéne v neďa lekom meste, alebo v to m domácom nafukova com.

Spomeňme si na tieto letné momenty aj pr ostredníctvom výkr esov žiakov 2. 2 tried y ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. A v mori žije aj rozprávkový Rak krajčír, ktorého pr íhody nám nakreslili žiaci 3. 3 triedy ZŠ maršala Tita v Pad ine.

y: z Padin íčková rského r u Ď a o dr Alexan skej dielne m ír jč a r k Z ajstra. p á na m

Gabriel Petráš z Padiny: Malé ráčik y ako učni alebo ako špehúni?

22

www.hl.rs

Amadea Čem anová z Kysáča: Le to pri mori.

Informačno-politický týždenník

Mia Me š prázdn iová z Kysáča in som : Počas ch Temerín a na ba odievala do zén.

ča: itová z Kysá Marína Šm doma. s bazéne u ná

Leto na A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Literatúra je pravdivejšia než reálny svet

str. 4

Antisvet a skryté fotografie

str. 6

Priestory premeny

str. 8

Nový Sad 23. 8. 2014 Ročník XXXI Číslo 8/363

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KULTÚRA

Pokus o druhostvorenie vlastného času...

(Etela Farkašová: Načúvam ránu. Bratislava : Vydavateľstvo FO ART, s. r. o., 2014) Viera Benková

P

redo mnou na stole je nová zbierka básní haiku Načúvam ránu Etely Farkašovej.

Z neďalekej záhrady ku mne zalieta vôňa marhúľ a zrazu mám pred očami zakvitnuté marhuľové a čerešňové sady v Japonsku, a práve cez haiku priateľky Farkašovej začínam vnímať z tejto poézie a zbierky prietok času a najmä prírody, hudbu, farby a obmeny, do ktorých vpisuje poetka svoje túžby, sny, zatkáva nite poetického rozjímania... Vidno, že sa autorka vracia k svojim obľúbeným témam, k meditatívnej poézii, takmer gnómickej výpovedi. Je v tom hold obľúbenej záhrade, duchovný odkaz človeka, ktorý s touto prírodou žije, vníma ju vnútorným tepom, stotožňuje sa s ňou. Začítajúc sa do básní odrazu som sa „ocitla“ v posledných zbierkach E. Farkašovej, najmä v priestoroch jej zbierok Medzi záhradou a básňou (2013) a Prstoklady (2011), z ktorých vznikli i tu zoradené mnohé haiku.

Uvediem príklad: spoza obloka / poloprivretým okom / svietim si do tmy (Načúvam ránu, haiku na s.7) a báseň Spoza obloka: spoza obloka / (opretá o jeho biely rám) / svietim si do tmy / okom poloprivretým (zo zbierky Prstoklady na s. 52).

Literárna kritička M. Petríková vo svojej recenzii o „fenoméne“ ticha v tvorbe a v poézii spisovateľky Farkašovej charakterizuje ticho a výpoveď o nevypovedateľnom ako jednu z charakteristík jej rukopisu. „Píše o fenoméne ticha, mlčania a stíšenia v umení, identifikuje jeho podoby i prejavy v poézii, širšie v literatúre, umení a filozofii, aby sa opakovane vyslovovala o hodnote ticha, dekódovala ju a potvrdzovala

reflexiou myšlienok ľudí ducha.

K fenoménu ticha sa približuje cez rôzne realizácie poézie ticha, rozpoznáva podobnosti a súvislosti medzi tichom poézie a výtvarným i hudobným tichom, medzi ľudským a božským prvkom v tichu či mlčaní. Reflektuje podoby a figúry mlčania, jeho výpovednú silu a potenciál „prázdna“ – kreatívne završovať text, formovať priestor na sebarealizáciu čitateľa. Odhaľuje možnosti ticha vypovedať o nevypovedateľnom, nepochopiteľnom či tajomnom, tematizuje mlčanie ako ilumináciu (Silan), a tak usúvzťažňuje dve strany jednej mince, v procese písania: Píšem, aj keď mlčím, mlčím cez vnútorné texty, neviditeľné a nepočuteľné. Už v predchádzajúcej básnickej zbierke Medzi záhradou a básňou autorka naznačovala (a nielen v poetických textoch, ale i v poviedkach a v esejistike) význam ticha a bielej farby, ktorá je i v tejto zbierke: zimná partitúra / chveje sa vo mne hudba / biela, stíšená, ale i v mnohých ďalších haiku.“ Poetka sa teda v haiku forme dobre zabývala, vieme, že majster haiku vyjadruje svoje vnímanie prírody a sveta presne určeným slohom verša 5, 7, 5, napovedá jemne naznačenú skicu – myš-

lienku básnickej kvintesencie a ku príkladu mnohé haiku Farkašovej: rozkonárený / je strom mojich myšlienok / večné hľadanie alebo: načúvam ránu / opretá o bielobu / snežnej krajiny tiež: lotosový kvet / v jazierku čistej pamäte / svieti pokojom... Alebo i takýto skvost: dažďové kvapky / ako obrazy času / tečú z oblohy...

Spisovateľka a filozofka Farkašová sa haiku forme venuje už niekoľko rokov, ukážky postupne publikovala časopisecky, a teraz

Etela Farkašová

NAČÚVAM RÁNU haiku

nemo načúvam dychu rannej záhrady modlitbe vôní * v náručí stromu hojdá sa zlatá hruška slnko zapadá * lúštenie znakov kozmickej partitúry v záhyboch tónov * plynutie zimy obrátená do seba rátam biele dni * uprostred lúky z motýlích krídel čítam posolstvá krásy * kamienky na dne riečky zhľadávam ako slová do básne * načúvam ránu opretá o bielobu snežnej krajiny

predkladá aj ich knižné vydanie (viaceré básničky sú však v porovnaní s časopiseckou verziou upravené, ich forma je precíznejšia...).

Písať haiku poéziu na Slovensku sa pokúsili mnohí autori a autorky, medzi tých úspešnejších suverénne môžeme zaradiť majstra poézie Jána Zambora. Je to preto, že v tejto forme nie je ľahko písať pre prísne dodržiavanie slabík usporiadaných do troch veršov 5 + 7 + 5. Veď haiku forma je vlastne umenie „odoberať“, v prípade poetky Farkašovej zhutňovať; všetko nepotrebné a zavádzajúce sa odhadzuje a iba čistý myšlienkový extrakt čiže poeticko-filozofická myšlienka je sama haiku... Týchto 70 haiku básní (vlani sa autorka dožila svojho životného jubilea – sedemdesiatky!) zoradených do tejto zbierky sú sťa skice obrazu na „plátne“; majster má poruke paletu, farby a víziu budúceho „obrazu“ a od neho záleží, aký haiku vytvorí! Teda ako povedal sám majster haiku Bashó: „Ilúzia je osvietenie mysle; osvietenie mysle je ilúzia.“ Spisovateľka Farkašová sa nespočetnekrát sama vyjadrila, že písanie je ako dôkaz o možnosti deliteľnosti plynutia, ako pokus o druhostvorenie vlastného času, najvlastnejšieho: záznamy, textokruhy, lastúry zo slov, nekonečné pokusy o nové sebastvorenie, a práve forma haiku poézie akosi najviac zodpovedá jej naturelu, hoci podľa našej osobnej mienky zbierku básní Medzi záhradou a básňou považujeme za jej vrcholné poetické dielo. Nová zbierka básní Etely Farkašovej vyšla vo vydavateľstve FO ART v Bratislave a ilustrovaná je autorkinou obľúbenou ilustrátorkou – maliarkou Květoslavou Fulierovou, ktorá veľmi citlivo zachytáva ilustráciami lyrické odkazy poetky.

Ak sa rozhodnete s touto poéziou ísť na objavovanie neraz skrytej i netušenej krásy prírody a múdrosti jej pozorovateľky, na pravé knižné, náročné čitateľské soiré, budete zážitkovo veľmi obohatení...

T VO R B A

23. 8. 2014 • 34 /4609/

Príbehy z denníka Víťazoslav Hronec

24/II

(10. apríla 1972) Dnes, tu v Bratislave, na návšteve u Jána Ormisa. A kým sme sa bavili pri akýchsi liečivých bylinách, začalo také silné zemetrasenie, že sa kasne pri stenách takmer poprevracali.

Starký vo svojom neuveriteľnom zdesení bol natoľko smiešny, že som sa divoko rozrehotal. Prstom ukázal na mňa a povedal: „Vy ste diabol! Vy ste diabol!“ Už je to raz tak: veriaci ťa vždy spoľahlivejšie prekukne.

(2. novembra 1972 vo vojsku v Sombore) Dnes v ambulancii mi tunajšia lekárka začala soľkať rozum podľa vzoru svojej nezvratnej, skalopevnej ženskej logiky: – Trochu som, Hronec, listovala v tej tvojej knižke [So, ali pesak, 1972], ktorá ti nedávno vyšla v Novom Sade... Prepánaboha, čo si to napísal?! Čo vlastne to je?! My sme si mysleli, že ide o nejaký román, ktorý si človek s pôžitkom prečíta, a vysvitlo, že ti vydali len takú tenulinkú knižočku naskrze nezrozumiteľných básničiek... Máš už dosť rokov na to, aby si pochopil, že robiť ako lekár je výnosnejšie, než písať básničky... Už len tých päť skúšok by si poľahky zvládol, veď si ani jeden ročník neopakoval.

A mohol by si potom aj dačo špecializovať; predstav si, keby si sa stal chýrečným chirurgom, internistom, psychiatrom alebo gynekológom... Čo vôbec v živote dosiahneš ako básnik?!

Pozerám sa na ňu, takú hlúpučkú a úbohú, a spytujem sa, prečo sa ona sama nestala ani chirurgičkou, ani internistkou, ani psychiatričkou, ani gynekologičkou, ale len takou tuctovou lekárkou všeobecnej praxe, vrchol kariéry ktorej je predpisovanie vojakom tabletiek kofanu, nech už ide o akúkoľvek chorobu či neduh. A teraz mi takáto jedna hus solí „modzge“, čomu sa v živote mám venovať a čo mám podľa jej „múdrej“ ženskej logiky podniknúť, aby som dosiahol vrchol svojej poondiatej lekárskej kariéry. Nemohol som jej však toto všetko, a rovno týmto spôsobom, vytmaviť, musel som

na to ísť okľukou a zobďaleč: – Viete, doktorka, kedysi hneď po prvej svetovej vojne Ivo Andrić vydal jednu takú útlučkú zbieročku básničiek, ktorá mala názov Ex ponto. A buďte presvedčená, že jeho mama, či stará mať, či jeho teta alebo strynka, mu začali naskutku takto dovrávať: „Prepánajána, Ivo, čo za idiotinu si to napísal! Listovala som v tej tvojej knižočke, a ničomu som tam ani zbla nerozumela! Chlapec môj, mani se piskaranja i ćorava posla a vyštuduj za advokáta, profesora alebo kňaza, aby si sa zbytočne neblamoval kvôli kadejakým pomotaným básničkám.“ Pozrela sa na mňa presne tým istým spôsobom, ako sa onen povestný Chlebnikovov divoký kaukazský somár pozerá na rušeň a zmierlivo povedala: – No dobre, venuj sa tomu ešte pár rokov, ale ak tým svojím písaním vôbec nič nedosiahneš, vráť sa radšej k lekárskemu povolaniu.

Len som čakal, kedy povie: „Ale ak medzičasom nezískaš aspoň 77 Nobelových cien, načo sa ďalej budeš blamovať s nezmyselnými básničkami!“ (27. mája 1973 vo vojsku v Sombore) Každú sobotu a nedeľu ma večer vychytáva „z tej drobnej“, ba „z tej najdrobnejšej“, čo tých štyristo somárov, ktorým v jednom kuse kvapká na karbid, spáchajú v kasárni, keď sa takí ožratí ako číky, alebo proste len frustrovaní „zbog posvemašnje nejebice“, vrátia z mesta. Koľko rozbitých hláv, koľko teatrálnych „pokusov o samovraždu“, koľko rozbitých okien a teda aj dokmásaných rúk a koľko akútnych otrávení alkoholom... A všetko to sám, o tom čase, pravdaže, bez lekára, v tejto prekliatej ambulancii, od ktorej aj pánboh zdvihol ruky. Lenže dnes sa to zomlelo nie večer, ale dopoludnia.

Okolo deviatej som sa odišiel pozrieť na jedného vojaka, o ktorom mi jeho druhovia z izby prišli povedať, že dnes vôbec nevstal z postele, je duchom úplne neprítomný a neodpovedá ani na otázky, akoby nič okolo seba nevnímal. Keď som ho zazrel,

hneď mi bolo jasné, že si čert tentoraz prišiel po svoje. Skutočne vyzeral ako nepríčetný a okrem toho farba jeho tváre mi pripomenula jedného mladého Albánca, ktorý na internej klinike v Belehrade pred pár rokmi zomrel na leukémiu. Ale akáže čierna leukémia! pomyslel som si hneď na to, tá by sa predsa nebola prejavila v priebehu jednej noci! Preto som chlapca odokryl, aby som zistil, či má nejaké vyrážky na koži a či všade po tele je taký bledý. Pravdaže bol, ale vyrážky nemal žiadne.

Pohýbal som mu rukami, ale on sa pritom správal akoby bol zamdlený, aj keď mal otvorené oči. Bol som v rozpakoch, čo vôbec ďalej podniknúť, a aby som mu pritom spohodlnil ležanie, pokúsil som sa uložiť mu hlavu na vankúš trochu vyššie, lebo sa mu tento v noci zošmykol. Zodvihol som mu hlavu, ale namiesto toho, aby sa mu krk zohol, ako to vždy pri takýchto prípadoch býva, spolu s hlavou som ho zodvihol celého, akoby ani nešlo o živého človeka, ale o nejakú sochu. Trhlo to mnou, akoby ma had bol uštipol a vydesene som cúvol, takže chlapci, ktorí sa okolo nás zhŕkli, sa naskutku začali vyzvedať, prečo som sa tak vyľakal. Povedal som im, že ich druh musí ísť do nemocnice, aj to rovno na infekčné oddelenie a hneď som aj zašiel za dežúrnym starešinom, aby zavolal sanitku z letiska. Našiel som ho na dvore a keď som mu povedal, o čo ide, pozrel sa na mňa ako na blázna a spýtal sa ma, kto dofrasa som, aby som diagnostikoval „ni manje ni više“, ba práveže zápal mozgovej miechy (a k tomu vraj pravdepodobne ešte aj nákazlivej!) u jedného simulanta, ktorý sa celkom určite iba ulieva. Pozeral som sa na to šesťdesiatročné vypasené prasa, naliate pivom a unudené dlhoročným zaháľaním vo vojsku a spýtal som sa ho, či mi dovoľuje, aby som tú sanitku zavolal sám.

– Pre mňa, za mňa... Lenže ani oni tam nie sú až natoľko blázniví...

Mal pravdu – blázniví skutočne neboli, najmä keď som im pove-

dal, o čo ide, a kto som. Chlap vrieskal do telefónu ako zmyslov zbavený, takže som mu jednoducho zložil slúchadlo, zatiaľ čo to vypasené vojenské prasa, ktoré prišlo za mnou na vrátnicu, sa tam chichúňalo, akoby bolo počulo pikantný balkánsky vtip.

Nepovedal som nič, iba som znova zašiel k chorému a štyrom jeho druhom z izby som rozkázal, aby ho naskutku v plachte vyniesli na ulicu, tam som potom rozkázal strážnikovi, aby s puškou „na gotovs“ zastavil prvé auto, a keď celá zbaláchaná zastala pred ním jedna mladá žena v citroëne, odviezli sme chorého rovno na infekčné oddelenie v civilnej nemocnici. Tam som pri vojakovi zostal, až kým mu neurobili punkciu chrbtice, a keď z neho vystrekol úplne mútny mozgomiechový mok, naskutku zaúradovali telefóny, takže v priebehu jednej hodiny vypukla panika vo všetkých kasárňach v Sombore a nikto z vojakov už viac nesmel ani len nos vystrčiť na ulicu. Keď som sa okolo poludnia vracal peši do kasárne, zastavila ma vojenská policajná hliadka a pokúsila sa ma zatknúť, ale keď som im povedal, kto som, odviezli ma rovno do kasárne.

Sedím tu sám v ambulancii, noc v kasárni už uložila všetkých do postele. Spia somáre ako nemluvniatka, zrejme vyčerpaní z celodenného snorenia i hlivenia po celom stavaní, i po dvore, keď už do mesta nemohli odísť. Aspoň že sa nikto neoslopal, nikto sa nepokúsil o samovraždu a nikto si nerozbil gebuľu... Zajtra je pondelok, z letiska prinesú lieky pre všetkých štyristo chlapov.

Budú stáť v haptáku na dvore a desiatnici spolu s poručíkom Cvetkovićom budú kontrolovať, či pilulku každý z nich skutočne prehltol.

Unavený som ako pes. Ale aj vydesený z toho, že sa tu začínam cítiť ako ryba vo vode.

(20. januára 1985) Zápal obličiek, ako následok operácie zo 14. decembra, keď mi cez otvorený močový mechúr vybrali obličkový kameň z ústia močovodu. Mali

HLAS ĽUDU • OBZORY vovú nádobu obsahujúcu okolo päťsto sterilizovaných ihiel sme položili na stôl v jednej neveľkej predsieni na poschodí, a vrhli sa ako šarkany na bezbranné, nič netušiace ľudstvo. Vojaci v rade čakali vakcíny svojej prídel, ale keď videli, aké obrovské ihly im šťúrame do nadlaktí (pričom ihla záväzne musela zaškrípať o kosť) – začali masovo zamd-

sa spustil na pavučinke z povaly rovno do onej kovovej misy s ihlami, pobehal po nich a zmizol niekde pod stolom. Chvíľu sme tam stáli ako ochrnutí a ja som si odrazu predstavil, akoby pod mikroskopom, všetky tie bacily, baktérie, leptospíry, treponémy, vírusy a ostatné hrôzostrašné karakondžuly, ktoré ten ohyzdný pavúčisko tam po sebe zanechal,

Víťazoslav Hronec

URNA, EŠTE PRÁZDNA (2) Radšej som sa mal narodiť ako strom a prežiť celý život voľakde v poli alebo kdesi v horách, pyšný, vzpriamený, vystavený napospas živlom v sebe i v hĺbkach nad sebou.

Natoľko je mi otupno v tomto tele, že každý tep na vlastnom zápästí pociťujem ako vajatanie nedočkavej sopky na sklonku treťohoria.

Kam s touto neskladnou opachou prv než sa ozvú trúbky?

Ako sa s kýmkoľvek o ňu rozdeliť?

Keď čerň sa uzavrie nad mojou rukou, treba ju odovzdať slnku, z ktorého na úsvite uťala si; a potom rozviať do vetra nad hladinou všetky jej márnivé gestá.

Uprostred noci, tej najnepreniknuteľnejšej noci, aby dosvedčiť o tom nemohol ani človek, ani boh.

Chcem sa vrátiť tam, odkiaľ som aj prišiel.

Nastúpiť ďalšie kolo v podobe stromu a celý život obcovať s démonmi.

(1996)

lievať. Len čo však prví dopadli na podlahu, poručík Cvetković nám rozkázal rýchlo zaočkovať najprv tých zamdlených, ale keď to videli tí okolostojaci, začali zamdlievať aj oni, padali jeden cez druhého, takže o chvíľu tam bolo ako na bojovom poli. A na vrchole celej tej buffoneriády jeden vypasený čierny pavúk

až vyhŕklo zo mňa: „A teda očkovanie je nadnes skončené.“ Lenže poručík nestratil duchaprítomnosť, spomenul tomu pavúkovi iba „milosnú“ pavúčiu mater a rozkázal pokračovať s vakcináciou. Bol som z toho načisto zhrozený, ale počúvol som ho, iba som potom s tou najdlhšou pinzetou vyberal ihly z dolnej

časti nádoby. A keď sa o týždeň u niekoľkých vojakov zjavili na pleciach postvakcinálne hnisavé abscesy, nikto si na toho pavúka už viac ani len nespomenul.

Rovnako ako ten chlap po operácii, ani ja sa z tohto teraz tak ľahko nedostanem. Nemocničné baktérie sú totiž „po gígeľ“ prešpikované všetkými klasickými antibiotikami, ba často nemôžu bez nich ani žiť, takže bude treba (po vypracovaní antibiogramu) po svete hľadať nejaké úplne nové antibiotikum, ktoré by bolo schopné túto moju veľmi háklivú infekciu spoľahlivo odkrágľovať.

(13. októbra 1985) Na pohrebe „ujčinky“ Zuzany Čásarovej, rod.

Durgalovej (narodenej v roku 1903) v Pivnici (predtým bola vydaná za Karola Marčeka st., otca Karola Marčeka ml., ktorý je bratancom mojej mamy). Bola to azda najinteligentnejšia žena v našej rodine. Nedávno som ju navštívil, bývala v dome svojho syna Karola a ležala už na smrteľnej posteli. A počas tej návštevy som zažil niečo, čo do konca života nezabudnem. Bola už skutočne v poľutovaniahodnom stave, lenže nijakej ľútosti nad sebou sa z mojej strany nedožadovala, práve naopak – po celý čas iba ona mňa ľutovala.

Dovtedy som sa s ňou vlastne nikdy ani nerozprával, iba som občas na všelijakých rodinných stretnutiach (svadbách, pohreboch, zabíjačkách) žasol, ako si v každej jednotlivej situácii rozvážne počínala a ako výsmešne (pritom však bez akýchkoľvek postranných úmyslov) komentovala rôzne neduchy v rodine – aj keď bola iba „nevzdelaná“ domáca. Azda nikto v živote mi tak prenikavo nevidel do duše ako tá žena, ktorá bola vtedy už jednou nohou v hrobe. Hovorila súcitným, ľútostivým tónom, akým sa občas prihovára matka k vlastnému dieťaťu, ktoré je postihnuté smrteľnou chorobou alebo je proste kalikou. Každým svojím slovom mi dávala na vedomie, že vie o mne všetko, že spoľahlivo dovidí dokonca aj na moju budúcnosť, ale i to, že celkový môj život nestojí ani za fajku dymu. A mala pravdu.

Tieň suchej popínavej fazule delí moju tvár na dve polovice, aj keď to nemá kto vidieť.

25/III

totiž pritom buď špinavé ruky alebo špinavé inštrumenty.

Všetko v tejto krajine sa riadi oným srbským úslovím „lako ćemo“, lenže následky takého počínania sú obyčajne neľahké.

Pochopil som to ešte ako študent medicíny, keď som celý jeden mesiac v lete 1967 bol na praxi v belehradskej Nemocnici Dragišu Mišovića. Chýrečný partizánsky chirurg Ivan Popović Ðani bol tam ešte stále riaditeľom, a raz sa prihodilo, že tamojší mladí chirurgovia začali za jeho neprítomnosti (ale s jeho súhlasom) operovať jedného chlapa s obrovským neškodným nádorom v bruchu. Otvorili ho a pred očami sa im zjavilo niečo, čo nikto z nich v živote nevidel. Úplne zbaláchaní, začali telefonicky zhľadúvať Đaniho po celom Belehrade, až ho konečne našli v Národnej skupštine. Priletel ako elementárna katastrofa a bez akejkoľvek prípravy (umývania a dezinfikovania rúk tobôž) rozkázal, aby mu natiahli na ruky sterilné rukavice a rovno na košeľu aj biely chirurgický plášť, tiež aby mu na tvár založili masku; potom sa začal pasovať s oným nádorom, pričom (podľa zvyku) hrešil a nadával ako ten najdivokejší zvrhlík v krčme. Vyrezal z toho chlapa niečo v podobe masívneho fialovočerveného hríbu, čo mu vyrástlo priamo z čreva do brušnej dutiny. A celé to čudo vrchovato naplnilo jeden veľký lavór, zatiaľ čo z neho trčalo nahor ako ruka mocné „steblo“, poprestýkané mohutnými, ako prst hrubými vénami. Chlap zostal nažive, ale až po prudkej postoperačnej infekcii pobrušnice, keď ho už prešpikovali tými najexkluzívnejšími antibiotikami, k akým sa vôbec mohli dopátrať.

A to všetko len kvôli oným partizánskym manieram, na aké si Đani zvykol pri amputáciách nôh a rúk (pravdaže, bez anestézie) počas oslobodzovacieho boja v druhej svetovej vojne.

Druhú podobnú príhodu som zažil počas vojenčiny v Sombore kedysi na jeseň 1972.

Ako študent medicíny, ktorý mal už päť ročníkov štúdia za sebou, nechali ma po výcviku v ambulancii Kasárne Petra Drapšina, a tam sme sa v jedno dopoludnie vychystali všetkých vojakov v garnizóne zaočkovať proti chrípke. Obdĺžnikovitú ko-

T VORB A

ROZHOVO R

23. 8. 2014 • 34 /4609/

PÍSOMNÝ ROZHOVOR S JUBILANTOM SEDEMDESIATNIKOM, SPISOVATEĽOM VÍŤAZOSLAVOM HRONCOM

Literatúra je pravdivejšia než reá

26/IV

Juraj Bartoš – Bilancovanie je jav celkom prirodzený. Čo nachádzate pod čiarou účtu vlastnej životnej sedemdesiatky?

– Nejestvuje na svete nič, čo by bolo možné označiť ako zmysel života; jestvuje iba uspokojenie z toho, že si poctivo pracoval na tom, čoho si schopný. Lebo len to môže byť zárukou, že budeš „robiť veci poriadne“, ako to raz povedal Hemingway. Ja som okolo dvadsiatky zistil, že lekárom nedokážem byť, takže som sa venoval iba tomu, čo mi nebešťania dali do daru ako nadanie: písal som básne, poviedky, eseje, literárne kritiky, prehodnocoval som literárne diela iných spisovateľov, najmä básnikov.

A či som to skutočne robil poriadne – to povedia iní. O sebe môžem dosvedčiť, že som sa neprestajne riadil podľa oných známych veršov Konstantina Kavafisa: „vdýchni celú dušu, / všetku vôľu a silu talentu do toho, čo hlásaš.“ – Prvú báseň (Moja sestra) ste uverejnili v časopise Naši pionieri roku 1956. Čo naďalej profilovalo vaše literárne dospievanie?

– Celého života som písal básne len o tých veciach, ktoré som vnímal ako zázrak. Aj svoju prvú báseň, tú o mojej sestre, som napísal ako o niečom, čo som považoval za prírodný úkaz: ako je totiž možné, že niekto, kto predtým evidentne nejestvoval, je teraz tu medzi nami a s veľkým krikom sa hlási k životu!?

Mama mi rozprávala, že som sa odmalička nad všetkým, čo som videl, náramne čudoval: nad každou bylinkou, nad každým chrobáčikom, nad všetkým, čo sa dialo okolo mňa. Ľudia si omylom myslia, že rozhodujúcim okamihom v živote každého básnika sú vplyvy iných básnikov; v podstate mladý básnik sa od iných priúča iba remeslu, ako aj každý iný remeselník. Všíma si, ako iní slovom sprístupňujú ten zázrak, ktorému hovoríme život.

A zázrak sa vám nikdy neponúka ako na zlatom podnose: musíte byť náramne šikovný, navyše prezieravý, aby ste uchopili, čo sa nachádza pod povrchom vecí alebo určitého diania. Moja dychtivosť neprestajne vnikať do skrytých zákutí zjavného sveta rámcovala celý môj život.

– Ktoré situácie, vzťahy, zvuky,

roku života som si začal písať prvý nezávažné taľafatky, ktoré iba denník, ktorý si podnes chránim zahmlievajú podstatu. A keď ide (použil som ho pri písaní poviedky o to, pre koho som písal, otvorene Rašpľa so zlomenou rukoväťou). sa priznávam, že ma nikdy nezauPísanie bolo teda od mojich malých jímalo, či voľakto bude čítať to, čo nôh čosi ako fyziologický úkon, som napísal. napríklad ako dýchanie.

– Diplom lekára ste mali na do– Je písanie ako tvorivý literár- sah ruky. V zdravotníctve ste však ny čin vedomý nezakotvili... únik jednot– Tým, že som Povedali livca z objeksa nestal lekáo Hroncovi: tívneho sverom, prejavil som ta do sveta sa vlastne ako „Nijaký slovenský básnik skutočný humafiktívneho? v uplynulom storočí nevynalo- nista. Kvôli tomu Prečo a pre žil toľko intelektuálnej energie totiž viac ľudí zokoho fakticky Víťazoslav Hronec na na uskutočnenie modernisticky stalo nažive. píšete?

Literárnej porade 9. mája exkluzívneho spôsobu tvorby.

– Kam sa, – Písanie je 1971 v Novom Sade vlastne tvoreVedel, že prijatím tohto poslania p o d ľa vá š h o (Foto: Juraj Bovdiš) nie pomyselsa počas svojej argonautickej názoru, uberá ných, alternavýpravy odsudzuje na samotu.“ svet, v ktorom vône a chute sa vám vrezali do pa- tívnych svetov žijeme? Čo naViliam Marčok značujú okaté mäti v rannom detstve? Čo vašu s cieľom lepšie tvorbu ovplyvnilo neskoršie? pochopiť tennáznaky jeho „Víťazoslav Hronec presahuje autodeštrukcie?

– Pôsobilo na mňa všetko, čo to náš skutočhranice štandardného slovensom zažil, videl a prečítal; keby som ný svet. Keď – Rakúsky básského myslenia.“ začal počítať, bol by to veľmi dlhý stretnete danik Georg Trakl zoznam. Vlastné detstvo som celé- koho neznáPeter Andruška raz napísal: „Všetho života považoval za bezcenné, meho v reálky cesty ústia do zato však mladosť bola pre mňa nom svete, čierneho zániku.“ skutočným eldorádom, ktoré mi neviete o ňom vonkoncom nič Človek ako biologický druh nemá natrvalo poznačilo život. Rozhodu- a mnohé veci sa o ňom nikdy ne- prirodzeného nepriateľa (aj keď sa júcim okamihom počas môjho do- dozviete. Keď postretnete človeka príroda o to všemožne pokúša), spievania bolo stretnutie so sloven- v románe, dozviete sa o ňom všet- takže sa ľudia neprestajne musia ským básnikom Jánom navzájom vyvražďovať. Tak to bolo Stachom v septembri v minulosti a inak to nebude ani 1967 v Kanjiži: ten mi v budúcnosti. Ľudia sa nekontrootvorene povedal, že lovane rozmnožujú, rovnako ako sa raz a navždy musím hmyz. A všetci chcú dobre papkať, rozhodnúť, či chcem pekne sa obliekať, bývať v krásbyť básnikom alebo lenych domoch a podľa možnosti károm, bez ohľadu, že čím menej robiť, alebo nerobiť niekoľkí známi básnici vonkoncom nič, iba sa flákať, zaboli zároveň aj lekári. vadzať a závistlivo znemožňovať Uveril som mu, lebo iných, aby čokoľvek v živote doto hovoril na základe siahli. Preto „náhoda“ naaranžuje vlastnej skúsenosti: bol aj v tomto storočí najmenej dve tiež lekárom, ktorý sa svetové vojny, v ktorých zahynie rozhodol pre poéziu. okolo jedna miliarda ľudí. A zahynú – Kedy dozrelo rozpreto, aby sa táto civilizácia mohla hodnutie úplne sa odďalej nehatene vyvíjať. dať spisovateľskému – V akej miere na vás vplývala remeslu? príslušnosť k malému národu, res– Na začiatku nebopektíve v globálnych meradlách, lo žiadne rozhodnuk takmer bezvýznamnému štátu? tie; jednoducho som – Byť Slovákom na Slovensku Michal Filip a Víťazoslav Hronec od svojho deviateho neznamená takmer nič a byť Slo5. septembra 1988 u Filipovcov roku neprestajne dačo vákom v Srbsku – vonkoncom nič. v Starej Pazove (Foto: M. Prebudila) zapisoval do písaniek, Jediný Srb, ktorý zaváži vo svezväčša básničky, ale už tovom meradle, je Nikola Tesla; ako štrnásťročný som mal napríklad ko. Literatúra a vôbec umenie sú Slováci nemajú nikoho podobného napísaný aj celý jeden román (na- oveľa pravdivejšie než reálny život, v celkových svojich dejinách. Spošťastie, nezachoval sa). V trinástom lebo sú z nich odstránené všetky čiatku som si ako mladý spisovateľ

HLAS ĽUDU • OBZORY

lny svet

– Je možné, že kniha (akú ju my dnes poznáme) v budúcnosti zanikne a bude dostupná iba v podobe elektronických nosičov textu.

Lenže či si vôbec dakto vo svete uvedomuje, nakoľko zraniteľná je už kniha vytlačená na papieri, nieto ešte jej obmena v elektronickej podobe. Papier je ten, ktorý prvý zhorí v atómovej vojne, takže spolu s ním zmizne aj celková dnešná planetárna civilizácia (pravda, v betónových bunkroch sa predsa len dačo zachová). Ale to, čo sa bude nachádzať na nosičoch textu v podobe elektronického záznamu, to bude na večné časy stratené.

V priebehu jedného dňa môže zmiznúť celková pamäť ľudstva, absolútne všetko, čo v podobe vedy a umenia ľudia v dejinách stvorili. To sa môže prihodiť už tohto roku, najmä ak sa Rusko a USA nedohodnú na onej ohurujúco svetobornej taľafatke: v čej záujmovej sfére sa ocitne Ukrajina.

Takými dioptriami sa, hľa, pozerám na elektronické knižky.

– Čím ste sa v detstve líšili od vrstovníkov? Ako ste neskoršie prekonali reflexie vlastnej inosti v okolí, v ktorom ste žili a pôsobili?

– V detstve som sa neveľmi líšil od ostatných šarvancov, iba čo som mal veľmi rád rôzne bylinky a stromy, sem-tam aj zvieratká.

Ale už o pár rokov neskôr, ako mladík, s nijakým vrstovníkom som sa už v ničom nemohol zhodnúť, iba ak s podaktorým básnikom.

Urážalo ma doslova všetko, čo moji priatelia z detstva konali a hovorili, zatiaľ čo oni sa pri mne nevýslovne nudili. Našťastie, bol som veľmi prispôsobivý, keď išlo o rôzne prostredia, v ktorých som žil, a ktoré som neskôr navštevoval. Všade som sa cítil doma, dokonca aj v zahraničí, či už to bola Andora, Tunis, Sovietsky zväz, Anglicko, Francúzsko, Grécko, Cyprus, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko... Vždy som sa cítil ako obyvateľ zemegule, nie ako príslušník určitého štátu alebo národa. Nikdy som priveľmi nelipol za ľuďmi, lebo mi jednoducho liezli na nervy.

– Čo je vaším najväčším osobným prianím do budúcnosti?

– Byť zdravý, aby som stihol urobiť to, čo som si ešte naplánoval. A to sa týka iba mojich vlastných kníh.

– Ďakujem za trpezlivosť a venovaný čas. So želaním, aby vám ešte dlho vydržala tvorivá nálada a zdravie, k vašej sedemdesiatke pripíjam – na zdravie!

27/V

že v každom z tých troch kon- švédskych korún! Teraz, v starobe, textov jednoducho nejestvujem. ceny pre mňa už nie sú nijakou V slovenskej Vojvodine ma takmer vzpruhou. Upodozrievam tých, nikto nečíta, ale o to priveľmi ani ktorí mi ich udeľujú, že to robia nestojím. V Srbsku a na Slovensku viac kvôli sebe ako kvôli mne. iba sem-tam dakto počul, že exis– Začínali ste ako básnik, netujem, ale ani na tom mi priveľmi skoršie ste presedlali na prózu tieto a podobné neúprosné fakty nezáleží. Ide mi iba o to, aby moje a eseje. Čo vás viedlo k tomu, aby neveľmi všímal, lebo som pracoval knihy vychádzali, lebo veľmi dobre ste skoncovali s písaním básní? na pozdvihovaní vlastnej tvorby na viem, že niekoľkí si ich svetu primeranejšiu úroveň. Ale s veľkým záujmom neskôr, a najmä po roku 1985, keď prečítajú. Lenže rok som bol práve dočítal celkovú slo- pred mojou sedemvenskú poéziu minulého storočia, desiatkou, teda vlani, pochopil som, akými neuveriteľ- sa prihodilo, že jednu nými ničotnosťami je rámcovaný moju knihu až tri incelkový môj život a celková moja štitúcie zo Slovenska tvorba. Pochopil som, že nestačí a zo Srbska odmietli byť „len“ skutočným básnikom; finančne podporiť, neporovnateľne je dôležitejšie, takže som si ju musel ktorému národu ako básnik pri- sám vydať. Odteraz náležíš. Ak si básnik početného a naďalej, akže moje národa, ktorý má veľkú literatúru, knihy nebude mať kto aj tvoj význam stúpne, bez ohľadu vydávať, budem si ich na to, či si talentovaný básnik alebo vydávať sám.

– Z a v ýsledk y iba tuctový veršovec. A naopak: môžeš byť trebárs geniálny, ale práce na literárnom ani to ti nepomôže, aby ťa brali na poli sa vám dostali vedomie, ak prichádzaš z minia- početné ocenenia túrneho národného spoločenstva. a uznania. Ako ste Jednoducho si nechcú ruky špiniť ich vnímali onehdy s tebou ešte predtým, než čokoľ- a ako ich chápete Víťazoslav Hronec s mamou Elenou vek tvoje prečítajú. Ale aj napriek teraz? roku 1969 – Ceny jestvujú tomu som šťastný – prešťastný, že som sa nenarodil na Slovensku, a udeľujú sa, lenže – V podstate som básnik a až ale práve na Balkáne. Lebo o nič je otázne, či to, čo sa oceňuje, má iné zo Slovenska sa ako básnik ne- akúkoľvek literárnu hodnotu (veď potom kritik a prozaik. Verše už môžem oprieť, iba o Hviezdoslava, nejeden treťotriedny spisovateľ nepíšem preto, lebo som na záklaJána Ondruša a o Rúfusovu knihu dostal dokonca aj Nobelovu cenu!). de kritického čítania textov iných Zvony; všetko ostatné vnímam len V mladosti mi ceny veľa znamenali, básnikov zistil, že takmer všetci ako poznámky pod čiarou. Zatiaľ lenže aj vtedy viac kvôli tomu, aby v starobe písali veľmi slabé básne.

K napísaniu vynikajúčo v Srbsku sa Víťazoslav Hronec – bás- cej básne nestačí mať môžem oprieť nik, prozaik, literárny kritik, iba talent, potrebná o bohaté dejiprekladateľ, esejista, redaktor je k tomu aj mladosť ny, o vynikajúcu a editor sa narodil 7. augusta a mladícka citovosť. epickú poéziu na 1944 v Pivnici. Bol žiakom zá- Tí, ktorí to načas posvetovej úrovni kladných škôl v Boľovciach, chopili (napríklad Ivan a o relatívne Pivnici, Bajši a Petrovci, tiež Krasko), tí sa v starobe bohatú básnicgymnázií v Petrovci a Zemune. veruže nezosmiešňujú kú tradíciu. Ja Zdravotníctvo študoval na písaním planých veršov. vlastne seba ani nevnímam Lekárskej fakulte v Belehrade. V starších rokoch by ako slovenského Pracoval ako novinár týždenní- bolo treba písať prózu básnika, ale ako ka Hlas ľudu. Bol redaktorom a eseje; koniec koncov básnika srbskéknižných vydaní vydavateľstiev próze som sa najviac ho, ktorý zhodou Víťazoslav Hronec Obzor a Slovenské vydavateľ- venoval už ako päťokolností píše v 70. rokoch ské centrum, tiež šéfredak- desiatnik, a posledné po slovensky. torom časopisu Nový život. dve desaťročia najmä Koniec koncov Doteraz vydal 68 kníh, medzi nimi aj niekoľko antológií esejistike. Ale aj počas písania prózy som sa štvrtinu svojich a Chrestomatiu slovenskej vojvodinskej poézie. vyhýbal bohapustému básní som naŽije na dôchodku v Novom Sade. opisovaniu bezobsažpísal po srbsky. ných taľafatiek (rovnako A vôbec ma nezaujíma, ako sa slovenská a srbská som okoliu dokázal, že predsa sa ako pri písaní poézie), preto sú literárna verejnosť bude k tomuto oplatilo venovať sa literatúre a nie moje prózy fragmentárne, a tým zdravotníctvu. Ale aj finančná aj nekomunikatívne. môjmu doznaniu stavať.

– Ako vidíte osud knihy v kon– Aké šance presadiť sa vo stránka mala vždy pre mňa veľký svetových rámcoch má trojdo- význam. Predstavte si, akú repu- texte zrýchľujúceho sa životného táciu by mala Nobelova cena, keby tempa a enormného množenia mový spisovateľ?

– Dalo by sa to aj tak povedať, jej finančná zložka vynášala nula výdobytkov vedy a techniky?

ROZHOVOR

U ME N IE

23. 8. 2014 • 34 /4609/

PROJEKTY DVOCH ALTERNATÍVNYCH UMELCOV: MIHAEL MILUNOVIĆ, NATAŠA ŠARKIĆ

Antisvet a skryté fotografie Stevan Lenhart

Z

a odvážny prístup v organizácii umeleckých podujatí, výrazne rôznorodú programovú ponuku a pestovanie multikultúrnosti pančevská galéria Elektrika v tomto roku získala prestížnu Cenu Jeleny Šantićovej (cena je pomenovaná podľa známej belehradskej baleríny a mierovej aktivistky).

Tento galerijný priestor už rad rokov víta alternatívnych umelcov, výtvarníkov, hudobníkov, tvorivých ľudí a entuziastov, ktorých prejavy sa vzpierajú zastaraným predstavám o tom, čo je úloha umenia a čo by umelecké dielo malo znázorňovať a odkazovať. V ich tvorbe sa prvky umenia často krížia s oblasťami psychológie, sociológie a filozofie – s cieľom hlbšie a terapeutickejšie skúmať spoločnosť a samého človeka, jeho potreby, omyly a strachy.

Medzi takých „inakších” autorov patria dvaja entuziasti, ktorých

28/VI

Mihael Milunović: Ostrov lebiek práce boli nedávno prezentované v Elektrike – sú to Mihael Milunović a Nataša Šarkić.

DIVNÉ MIESTA, ČUDNÉ ZÁSTAVY „Antisvet” predstavuje spoločný názov pre určité miesta alebo teritóriá, kde sa konajú ilegálne činnosti alebo sa stávajú veci, ktoré nie sú v súlade so všeobecnými spoločenskými štan-

Mihael Milunović, multimediálny umelec dardmi: organizovaná kriminalita, obchodovanie s ľuďmi, zakázané hazardné hry a stávky, sekty a iné marginalizované spoločenstvá, špinavé štvrte... Ide vlastne o definíciu kontroverzného sociogeografického konceptu „antisveta”, ktorú počas deväťdesiatych rokov 20. storočia navrhol francúzsky zemepisec Roger Brunet. A práve tak (Antimonde čiže: Antisvet) sa menuje výstava obrazov akademického maliara a multimediálneho umelca Mihaela Milunovića (1967), ktorý žije a tvorí na relácii Belehrad – Brusel – Paríž.

Futuristicko-snivé vízie, divné miesta v urbánnom alebo pustom prostredí, neznáme stroje a vozidlá, ľudské postavy bez tváre alebo pod maskami, horiace budovy, lode a autá na jeho plátnach do určitej miery pripomínajú umelecký svet J. G. Ballarda, občas Davida Cronenberga alebo Davida Lyncha. Konečným výsledkom pri stretnutí sa s Milunovićovými výtvarnými prácami je prekvapujúci pocit, ktorý osciluje medzi meditáciou a znepokojením z apokalyptickej budúcnosti. Sám autor vysvetľuje: – Inšpiráciu pri tvorení obrazov čerpám sčasti zo samej reality a sčasti z predstáv o sve-

te. Častým predmetom mojich záujmov sú tautológie, večné pravdy, symboly a ich skryté významy, zabudnuté ideológie, ale tiež idey pokroku a progresu.

Vo svojich prácach sa dotýkam rôznych médií – od fotografie po skulptúru, takže by som nemohol zaradiť samého seba do nejakého umeleckého smeru.

Ale moje obrazy sú blízke niečomu, čo sa dnes volá Nová lipská škola a jej predstaviteľmi sú Tilo Baumgartel a Neo Rauch. So skupinou francúzskych a švajčiarskych maliarov patrím aj do jedného neformálneho smeru, ktorý sa menuje Podrealizmus.

performancia mohla vzbudiť v niektorom meste na Balkáne (napr. v Belehrade)? Milunović na ne odpovedá: – Mojím zámerom bolo, aby sa celá akcia čím viac priblížila realite. Na uskutočnenie performancie som si zvolil Deň republiky v Rakúsku a od vikára jedného tunajšieho kostola získal som povolenie, aby sa ceremónia vyznamenania zástav uskutočnila v priestore kostola. Zorganizoval som aj súbeh pre chlapov, ktorí pochodovali so zástavami a z mestského divadla som zaobstaral šaty, ktoré sa podobali rovnošatám totalitných režimov.

Mihael Milunović: Večer Oblasť záujmov Mihaela Milunovića tiež zahŕňa skúmanie symbolov a ikonografie spoločenských rituálov a ceremónií.

V súlade s tým časť jeho tvorby predstavuje vytváranie erbov, nálepiek a zástav fiktívnych organizácií. Jedna zo zaujímavých umeleckých akcií tohto autora bola performancia v rakúskom meste Štajerský Hradec. V rámci tejto performancie menšia skupina mladíkov vo vojenských šatách bez odznakov pochodovala s neobyčajnými farebnými zástavami, ktorých symboly boli vymyslené, t. j. nevzťahovali sa na nijakú jestvujúcu organizáciu.

Otázky pre autora: Cieľom tejto akcie bola tvorivá umelecká provokácia? Aké reakcie by takáto

Ako dráhu na pochodovanie zvolil som časť mesta, v ktorej sa štvrť s emigrantmi hraničí so štvrťou, kde žije prevažne rakúske obyvateľstvo. Nikto nemohol predpokladať, čo sa stane. Emigranti vychádzali von zo svojich predajní a začali sa zhromažďovať, zrejme mysliac, že ide o defilé nejakej organizácie extrémnej pravice.

Pochodujúci chlapi si tiež všimli, že sa niečo deje, a zrýchlili krok.

Vznikol teda strach, ktorý bol zapríčinený určitým stereotypom, napriek tomu, že celá ceremónia bola len hra. Neviem, ako by na takú performanciu reagovali ľudia na Balkáne – pravdepodobne by boli zmätení a nie je vylúčená možnosť, že by došlo aj k nejakému incidentu. Človek

HLAS ĽUDU • OBZORY

UM ENI E

29/VII

na Balkáne totiž funguje podľa na to, či ide o inštitúcie alebo prevažne fotkami pin-upových ktoré síce neboli neslušné, ale iracionálnych princípov a napo- profesionálov. Jediné záležitosti modeliek (boli to napr. populárna na vtedajšie pomery (v polovici dobňovanie niečoho často chápe sú zachovanie funkcií a titulov, Jayne Mansfield alebo modelky 20. storočia) v Španielsku boli ako jedinú možnú realitu. čoho následky sú beznádejnosť, z talianskeho katalógu bielizne) a považované za veľmi explicitné Vďaka tomu, že je prítomný nedôvera a úplné znecitlivenie. čierno-bielymi erotickými záber- a nebolo ich možné zverejňovať vo viacerých umeleckých pros- Rád by som sa dožil toho dňa, mi. Niekomu by sa také obsahy v tamojších médiách. Vtedy sa trediach, tento autor má skúsenosti s ovzduším, podmienkami a inšpiratívnym potenciálom rôznych miest u nás a v zahraničí: – Často cestujem a niekedy ma inšpirujú aj také prostredia, ktoré sa ťažko nachádzajú na geografickej mape. Význam veľkých miest je predovšetkým v obsaZástavy s vymyslenými symbolmi z performancie Mihaela Milunovića – ako by na defilovanie s nimi hoch, ktoré ponúkajú reagovali ľudia v našom prostredí? a v tom zmysle sú večným zdrojom novej inšpirá- keď tunajšie samoľúbosti ustúpia možno zdali byť celkom banálne totiž skutočne erotické obrázcie. Situácie v oblasti umenia a uvoľnia miesto dobrým, múdrym a bezvýznamné, ale trpezlivejším ky mohli kupovať iba zabalené v rozličných mestách nemožno a nesebeckým ľuďom. pozorovaním týchto – iba navo- v obálkach a bol to vlastne ilegálporovnávať, lebo nehovoríme nok menej zaujímavých – vecí ny predaj. V Španielsku v období o rovnakých skúsenostiach a JAYNE MANSFIELD vs. možno odhaliť rôzne kuriozity. systémoch, rovnakej minulosti FRANCISCO FRANCO a vzťahu voči súčasnej kultúre Skrine na odkladanie šiat pra- Autorkou výstavy a umeniu. Svet sa dnes skutočne covníkov vo verejných podnikoch je Nataša Šarkić nachádza na nejakom rozhraní, a továrňach schovávajú všelijaké (1982), archeolotakže sa to pociťuje aj v podobe veci hovoriace o pasiách, tajom- gička a fotografurčitej krízy v umení. Ale v našom stvách a psychológii ich používa- ka z Belehradu prostredí možno jasne spozorovať teľov a zároveň svedčiace o spo- (dnes žije a praproblémy na úrovni organizácie ločenských pomeroch v určitom cuje v Španielsku). podujatí a prezentácie niečo- prostredí. Výstava fotografií pod Toto je v poradí ho, čo už jestvuje ako kvalita. názvom Šatník: verejno-súkromný jej štvrtá výstava (predchádzajúce boli Hidden / Destroyed, Izmeštanja a Tres Etapas).

O aktuálnom projekte Šatník: verejno-súkromný priestor hovorí: – K týmto obrázkom som sa vlastne dostala celkom náhodou, Pin-upová modelka zo starého šatníka (z výstavy Nataše Šarkić) keď som pracujúc na jednom fotoprojekte začala navštevovať ob- vlády Francisca Franca americké rovský hangár, v ktorom sa kedysi filmy boli prísne cenzurované – opravovali železničné vagóny. napr. nebolo dovolené premieTento priestor bol otvorený v 19. tať ani scény obyčajného bozku.

Nataša Šarkić, archeologička a fotografka storočí a fungoval ako dielňa Okrem toho v tých šatníkoch som do konca 50. rokov dvadsiateho nadišla aj na plagát železničného Myslím si, že tu je predovšetkým priestor osvetľuje vnútro skríň, storočia. Ihneď ma zaujali skrine, syndikátu s politickým odkazom, nedostatok povedomia o tom ktoré používali zamestnanci špa- ktoré kedysi používali tamojší ktorý bol v minulosti subverzný, – nechýba ani natoľko peňazí, nielskej železnice v Madride pred zamestnanci. Skúmanie obsahu ale predsa bolo dovolené mať ho nakoľko nejestvuje politická viac ako päťdesiatimi rokmi. Tieto tých starých skríň vzbudilo vo zaveseného z vnútornej strany vôľa, aby sa pohli niektoré veci. skrine boli z vnútornej strany mne zvláštny pocit, akoby som šatníka. Každá represia má neČasto mám pocit, že sa tu nikto oblepené filmovými a politickými mala príležitosť pozorovať niečí jakú dieru a každá diktatúra robí nezaoberá sledovaním umelcov plagátmi, rodinnými fotografiami intímny život z minulosti. Najviac nejaké kompromisy. Slobodu a ich výskumami, bez ohľadu a náboženskými ilustráciami, ale tam bolo fotografií modeliek, nemožno celkom udusiť.

VÝSTAV Y

23. 8. 2014 • 34 /4609/

VÝTVARNÝ ŽIVOT: GRAFIKY A KRESBY MIHAILA PETROVA V GALÉRII SANU

prvých školených grafikov u nás, ktorí neskoršie založili aj Grafický kolektív. Bol aj jedným z prvých usporiadateľov prvej grafickej výstavy v Belehrade v roku 1934. Niekoľko rokov predtým, v roku 1926, mal aj výstavu v No– Ide o veľmi významného autora, vom Sade, kde pobuOto Filip ktorý sa zaoberal nielen grafikou, dol ďalšie tri roky píšuc e to šťastie, že galérie ne- ale aj maľbou, umeleckou kritikou, umelecké kritiky majú letný pre Letopis Matice režim. A bez srbskej. ohľadu na to, – A v povojnoči výstavné priestory vom období? návštevníkov lákajú – Je veľmi dôležina obrazy, grafiky či tý jeden jeho nový sochy alebo aj na tieň cyklus grafík, kde Kompozícia 77, 1924 či úkryt pred letným uvádza nové techslnkom, podstatné niky, experimentálje, že umenie i týmto nymi postupmi i nové inovácie, svetla, priestoru. Preferuje a skúma spôsobom stále dáva netrvajúc viac na explicitnosti technologické možnosti rôznych vedieť o sebe. kresby. Svoje záujmy usmerňuje techník s cieľom dosiahnuť tónové Galériou a dejinak voľným formám, výskumom gradácie, mäkké prechody a sýte mi vzniku našej motóny. Orientuje sa na Mihailo Petrov dernej grafiky možno tzv. mäkkú glazúru, zároveň kráčať od polovice júla do ktorý bol aj pedagógom prednáktorá sa vtedy u nás septembra v priestoroch Srbskej šajúcim na obidvoch umeleckých veľmi nepoužívala. akadémie vied a umení (SANU). akadémiách. Povedala by som, Grafické listy netlaĎakujúc osožnému nápadu menom že sú jeho najvyššie dosahy práve čí zvyčajným spôMúzeum v pohybe – putovné výstavy v grafike. Už v prvých desaťročiach sobom, ale uvádza zo zbierok belehradského Múzea 20. storočia sa dôkladne vzdelával, konkrétne materiály, dosť študoval a čítal, nadchýnal sa používajúc výrazové dielami nemeckých expresionistov, možnosti rôznych čítal Kandinského... Pod vplyvom foriem, štruktúr, texvtedajších súčasných pohybov začal túr. Jeden z vedúcich robiť grafiky blízke tomu zmýšľaniu. umeleckých kritikov Už v roku 1921 mu prvú grafiku toho času Laza Tris názvom Autoportrét zverejňuje funović mieni, že Ideová skica pre obraz časopis Zenit. A ďalší rok robí sú v našej grafike prvé abstraktné grafiky to vrcholné dosahy u nás, čo na tie časy vtedajšej doby... – vyzdvihuje Ratbolo veľkou novinkou. kovićová.

Veď treba vedieť, že Vcelku, po pozretí a prezretí naše vtedajšie umenie početných prác Mihaila Petrova, bolo hlavne mimeticjasné je, že je čaro najnovšej výstavy ké – napodobňujúce v galérii SANU práve v poskytnutí skutočnosť, opisujúce uceleného pohľadu na významnú Kustódka Žaklina Ratkovićová prírodu. Petrov sa aj proosobnosť, bez ktorej by naša grafika stredníctvom vlastnej nebola tým, čím dnes je. Netreba súčasného umenia, galéria SANU je práce, ako i niektorých zabúdať, že Petrov bol aktérom práve dočasným domovom grafík teoretických textov a stúpencom avantgardných javov, a kresieb Mihaila Petrova (1902 – pokúšal doňho dostať umelcom, ktorý už na začiatku 20.

1983), umelca nesmierne zaujímavé- nové, súčasné svetové storočia tvoril prvé abstraktné graho. Treba však nechať odborníčku, pohyby. fiky u nás. Jeho život, podčiarkuje vyššiu kustódku Múzea súčasného – Známe je, že sa kustódka Žaklina Ratkovićová, bol umenia a kurátorku výstavy Žaklinu neobmedzoval len na vlastne nepretržitým hľadaním Ratkovićovú ozrejmiť niektoré vý- vlastnú tvorbu... možných priestorov, sfér, premien. znamy a súvislosti. Predovšetkým: – Petrov okrem nej Vďaka tomu sa aj stal integrálnou – Čo meno Mihailo Petrov zna- bol i veľkým propagátosúčasťou generálnych trendov niemená v celkovom umení Srbska rom grafickej disciplíny. len našej, ale aj európskej umeleckej Mihailo Petrov: Autoportrét minulého storočia?

Je jedným z profesorov, avantgardy.

Priestory premeny

30/VIII

J

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra Prázdninové sústredenie folkloristov V PETROVSKOM INTERNÁTE

Jaroslav Čiep

P

ravidelný letný seminár pre umeleckých vedúcich folklórnych súborov a skupín nevystal ani tohto roku. Po jedenásty rok za sebou sa folkloristi počas augustových páľav

prinavrátili ustálenú formu, ktorá bola zachodená predtým a aj potom, až dodnes.

Jedenásty ročník seminára absolvoval pozoruAj desaťčlenný orchester mal čo zahrať a nacvičiť sa

Vítanie školiteľov 11. letného folklórneho seminára v Petrovci

skeho Iloka, takže organizátor – Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny seminár označila s prívlastkom dolnozemský. Na cvičenie sa v tanci, hudbe a speve seminaristi využili petrovskú gymnaziálnu telocvičňu, ale i izby a priestory internátu, kde účastníci seminára a školitelia boli ubytovaní.

Seminár začal vo štvrtok 14. augusta v jedálni žiackeho do-

hodne potili, aby sa zaškolili a z roka na rok následne podávali lepšie v ýkony na domácich a zahraničných festivaloch. Aj tohto roku miestom zrazu Dolnozemského seminára pre choreografov bol Báčsky Petrovec, presnejšie Ukážka tanečnej zručnosti frekventantov Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, ktoré im hodný počet účastníkov a svojich umožňuje primerané podmienky predstaviteľov do Petrovca zaslali na prácu. Tu sa od 14. do 17. au- spolky z dvanástich prostredí, gusta sústredilo viac ako tridsať a to: z Kulpína, Padiny, Nového záujemcov.

Sadu, Hajdušice, Jánošíka, Kysáča, Roku 2010 hosťujúci hudobní Pivnice, Silbaša, Selenče, Lalite pedagógovia cestovali z dedi- a Erdevíka a domáci Petrovčany do dediny, ale taký trochu nia. Na prezenčnej listine sme experimentálny ročník sa veľmi postrehli mená frekventantov neosvedčil, takže mu už o rok z rumunského Nadlaku a chorvát-

mova, kde nových frekventantov folkloristiky a hostí privítal predseda Komisie pre činnosť na zachovávaní a zveľaďovaní ochotníckych spolkov a združení slovenskej tradičnej kultúry v Srbsku pri NRSNM Valentín Grňa z Pivnice.

Vedúcimi seminára v tomto ročníku boli tanečný pedagóg

• KULTÚRA •

a choreograf Mgr. art. Ján Michálik, hudobný pedagóg a primáš, metodik ľudového tanca Mgr. Ján Paprčka a choreografka Katarína Sládečková, všetci zo Slovenskej republiky.

V mene Výboru pre kultúru NRSNM hostí seminára mala na starosti koordinátorka Svetluša Hlaváčová, ktorá frekventantom bola nápomocná a zabezpečovala všetko, aby seminár prebiehal nehatene.

Po vzájomnom zoznámení sa v ten deň a v nasledujúcich troch dňoch sa folkloristi prakticky a teoreticky vyučovali. Absolvovali teoretické rozpravy, diskusie, hovorili o rozcvičovacích technikách v tanci, speve a v orchestri. Tematická práca pokračovala v skupinách a záverom si naplánovali zahrať naštudovaný materiál na svojráznej internej generálnej skúške.

Celkom nakoniec akoby čerešničkou na torte a bodkou sústredenia v nedeľu 17. augusta napoludnie bolo slávnostné udelenie diplomov účastníkom tohtoročného seminára pre ume-

Ukážka typických chýb u tanečníkov

leckých vedúcich folklórnych súborov a skupín.

Seminár aj tohto roku podporil a v hodnote 2 500 eur finančne kryl Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako i sama NRSNM.

34 /4609/ 23. 8. 2014

31

Kultúra Z ČINNOSTI OD JANKA ČEMANA V PIVNICI

Veľký záujem o seminár Píšeš? Píšem!

Elena Hložanová

T

vorivé dramatické písanie Píšeš?

Píšem! – seminár pre slovenských dramatikov sa tohto roku začal v pondelok 18. augusta v Ochotníckom divadle Janka Čemana v Pivnici a bude trvať do soboty 23. augusta.

Autorom a koordinátorom projektu je Mgr. art. Katarína Hitzingerová, ArtD., z Banskej Bystrice.

Garant projektu je OD Janka Čemana a spolupracujúca inštitúcia Úrad pre Slovákov žijú- Filmová dielňa cich v zahraničí.

Organizačný tím seminára Píšeš?

Píšem! a OD Janka Čemana aj tentoraz ponúkajú našej vojvodinskej enkláve divadelnú dramatickú dielňu. Celý koncept seminára je vlastne nadstavbou divadelného festivalu DIDA, kde sa dôraz dáva na dramatické texty dolnozemských slovenských autorov. Takže aj tento seminár najprv usporiadali len pre dramatikov, kde účastníci mali možnosť učiť sa základom písania. Tento rok účastníci budú pracovať v rámci dielní tvorivého písania, tvorivej dramatiky, tvorivého manažmentu a hudobnej, technickej, filmovej a hereckej dielne.

Vzhľadom na minulé ročníky seminára dielne sa rozšíria o filmové umenie ako rozvoj tvorby dolnozemských autorov. Cieľom projektu je priblížiť sa ku každej vekovej skupine prostredníctvom umenia, takže sa tentoraz na seminári zúčastňujú aj

deti, a priame vzdelávanie súčasných divadelných umelcov – od zrodu textu, cez ožívanie diela, až po jeho prezentáciu pred publikom. Piaty ročník seminára má za cieľ rozvíjať získané základy. Autori majú možnosť

www.hl.rs

slovenského spisovného jazyka v divadelnom a filmovom umení.

Lektori sú Mgr. art. Katarína Hitzingerová, ArtD., dramaturgička, dramatička, pedagogička, prodekanka FDU AU v Banskej Bystrici, Mgr. art. Ján Chalupka, dramaturg, umelecký šéf DJGT vo Zvolene, Mgr. art.

Richard Sanitra, herec, pedagóg techniky reči, lektor bábkového divadla, Mgr. art. Tomáš Tomkuljak, herec, pedagóg hereckej výchovy, Mgr. art. Ján Marcinek, Mgr. art. Soňa Capková, herečka, pedagóg hereckého pohybu, Mgr. art. Adrianna Cieśla-

Hudobná dielňa zdokonaliť sa v umení dramatiky, dramatizácie, filmového umenia a napokon pozorovať, ako ich dielo spracúvajú umelci na javisku alebo vo filme. Témou piateho ročníka je OBRAZ. Ide o obraz života ako taký, o obraz pohyblivých emócií, ktoré sú hybnou silou každého človeka na zemi. Dôraz sa dáva na podporu

Dielňa tvorivej dramatiky

32

Všetci seminaristi

Informačno-politický týždenník

ková, projektová manažérka, Mgr. art. Juraj Smutný, činoherný herec, bábkoherec, Mgr. art. Šimon Horna, dokumentarista, špeciálne filmové efekty, Jozef Maďar, kameraman, Peter Hudák, vedúci detského divadelného súboru, Mgr. art. Matej Štesko a Juraj Mišík.

Cieľovou skupinou projektu sú slo-

venskí vojvodinskí dramatici, píšuca mládež, ale aj iní záujemcovia o tvorivé písanie, herci, vedúci umeleckých – divadelných súborov, záujemcovia o filmové umenie (kamera, strih, špeciálne efekty, herectvo), bábkové divadlo, tvorivý manažment, organizátori divadelných a filmových podujatí, festivalov, prehliadok, technický personál – osvetľovači, zvukári, divadelní režiséri a vedúci detských divadelných súborov.

Dielne, ktoré podporia ideu seminára, sú: tvorivé písanie (tvorba dramatických textov dospelí hrajú divadlo pre deti, deti hrajú divadlo pre deti), tvorivá dramatika (detská tvorivosť pre deti, ale i dospelých pre deti), hudobná dielňa (hudba v divadle a vo filme), technická dielňa (svetlo v divadle a vo filme), herecká dielňa (filmové herectvo, bábkové herectvo, pohybové divadlo), tvorivý manažment (tvorba, organizácia a manažovanie divadelných projektov) a filmová dielňa (kamera, strih, zvuk, špeciálne efekty). Producent projektu je Štefan Séč. Účastníkov seminára Píšeš? Píšem! je dvadsaťdva detí (Pivničanov) a tridsaťšesť dospelých (z Kysáča, Petrovca, B. Palanky, Selenče, Iloka, Pivnice), nepočítajúc lektorov, ktorí boli väčšinou zo Slovenska, a domácich členov OD Janka Čemana.

Výsledok práce tohto seminára si záujemcovia budú môcť pozrieť v sobotu v Pivnici, a to detské predstavenie o 17.00 h a pohybové predstavenie o 18.30 h, oba v OD J. Čemana, bábkové predstavenie o 20.30 h pri jazere, a premietanie filmu o 21.45 v OD J. Čemana. Neprehliadnite.

Peter Hudák s deťmi • KULTÚRA •

ŠKOLENIE PRE DIRIGENTOV V PETROVCI

Desiaty Letný zborový kemp Jaroslav Čiep

J

ubilejný desiaty Letný zborový kemp sa uskutočnil od 14. do 16. augusta v zborovej sieni evanjelického cirkevného zboru v Báčskom Petrovci (na novej fare).

Osvedčený hudobný pedagóg a dirigent prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc.

Kemp aj tento rok zorganizovali pre slovenských hudobných pedagógov, študentov hudby, zborových dirigentov a kantorov. Obsahovú náplň kempu zamerali na hlasovú výchovu, na dirigentskú techniku a

dirigentské praktikum obohatené o prácu s partitúrou, prípravu dirigenta na nácvik zboru, tvorbu programu a celkovej dramaturgie koncertu.

Ako nám potvrdila organizátorka kempu a od samotného začiatku jej hybná sila Anna Medveďová, profesorka hudobnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom, zámer sústredenia je zachovávať a zveľaďovať zborový spev v slovenských prostrediach.

Tohto roku prednášateľom Kemp bol prospešný aj pre petrovský evanjelický spevokol a jeho kantora bol dlhoročný a uznávaný profesor na Pedagogickej fakulte a hlasové modely, prácu so sklad- ktoré sa pripravuje ku koncu tohto v Banskej Bystrici zo Slovenskej bou, metodiku, rozbor a nácvik hla- roku.

Hoci ide o desiaty ročník zbororepubliky, zároveň i dirigent prof. sov, dirigovanie, skladby rôznych PaedDr. Milan Pazúrik, CSc. Sú- druhov – od ľahších, cez folklórne, vého kempu, tento projekt zostal stredenie prebiehalo vo štvrtok sakrálne a svetské. Počas kempu bez väčšej finančnej podpory, takže a v piatok predpoludním a poo- sa účastníci zaoberali aj problé- aj z toho dôvodu, že nebolo možné bede a v sobotu predpoludním. mami v práci so speváckymi zbor- zabezpečiť ubytovanie pre účastZúčastnilo sa ho 15 frekventantov mi v jednotlivých prostrediach, níkov, k tomu aj cestovné náklady hudobných odborníkov, kantorov zborovými sakrálnymi skladbami si účastníci kempu hradili sami, a študentov hudby. V pokračovaní s orientáciou na evanjelické z pra- záujemcovia z Rumunska, resp. z sa im pripojili aj členovia miest- xe, ale aj otázkami marketingu Maďarska nepricestovali. Eviduneho cirkevného spevokolu. Dr. a manažmentu v zbore. Profesorka jeme, že tohto roku na zborovom Pazúrik sa vo svojich prednáškach Mariena Stankovićová-Kriváková kempe sa zúčastnili iba poslucháči a praktickej časti zameral na hla- poinformovala o prípravách pre zo Srbska, študenti a školiteľ zo sovú výchovu, hlasovú rozcvičku Sústredenie slovenských zborov, Slovenska.

19. Petrovské dni divadelné Báčsky Petrovec 29. augusta, 5. – 8. septembra 2014

Program Piatok 29. augusta

Piatok 5. septembra

Nedeľa 7. septembra

19.30 – Otvorenie výstavy Divadelný Nušić Divadelného múzea Vojvodiny v Novom Sade (predsieň SVD) 20.00 – Otvorenie festivalu Novosadské divadlo / Újvidéki Színház Neoplanta; najlepšie predstavenie vo Vojvodine v roku 2014 Réžia: Andraš Urban (sieň SVD)

21.00 – Slovenské vojvodinské divadlo Podozrivá osoba Réžia: Alexander Bako 23.00 – Koncert Petra Janků

20.00 – Srbské národné divadlo, Nový Sad High life Réžia: Nikola Zavišić

• KULTÚRA •

Pondelok 8. septembra

Sobota 6. septembra 12.00 – Detské divadlo Subotica Petar Pan Réžia: Predrag Štrbac 21.00 – Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Slovensko Dobre rozohraná partia Réžia: Stanislav Slovák

12.00 – Divadlo Commedia, Slovensko, Poprad Janko Hraško Réžia: B. N. K. 20.30 – Divadlo Akadémie umení v Banskej Bystrici, Slovensko Arabská noc Réžia: Petra Kovalčíková

34 /4609/ 23. 8. 2014

33

Kultúra VERNISÁŽ V PADINE

Biblia – kniha, ktorú si Padinčania zachovávajú viac než dve storočia

Anička Chalupová

Biblia je Bohom vdýchnutá kniha – záber z príležitostného programu

storočia, z prvých troch desaťročí, vydané v Prahe, podľa kralickéminulosti mala Biblia v živoho prekladu z roku 1613. Tretiu te Padinčanov veľmi veľkú a časť výstavy zaberali exempláre z významnú úlohu. Každý usipäťdesiatych rokov, v ktorých sú lovný a pracovitý človek svoj deň texty na hebrejskom a gréckom a sviatok začínal jazyku, preložené do modlitbou a čítaslovenčiny. Vydané ním úryvku z Biblie. boli v Londýne a Lip„Biblia mala svoje sku. Koncom 20. a na stále miesto na stozačiatku 21. storočia le alebo v kasničke v Padine sa zjavujú v zásuvkách spolu s rozličné exempláre ďalšími kostolnými Svätého písma v knižkami, okuliarmi slovenskom jazyku. a ručníčkami, ktoObľúbenou knihou je ré sa používali len ilustrovaná Biblia, vyvtedy, keď sa šlo do daná v Subotici roku kostola,” vysvetlila 1977. Poslednou informátorka Anna Návštevníci si s veľkou úctou a poklonou pozreli výstavu časťou výstavy boli Hediová v rámci ilustrované Biblie pre otvorenia nekaždodennej výsta- písané v českej reči. V druhej časti deti a celú rodinu, primerané pre vy, ktorú usporiadali v piatok 15. výstavného priestoru boli nain- prvé zoznámenie sa najmladších augusta vo výstavnom priestore štalované Biblie zo začiatku 20. so Starou a Novou zmluvou. Na

tejto výstave vzácnych exponátov v rámci osláv Dňa Padiny o Biblii a jej význame hovoril velebný pán Ján Cicka, predseda Kňazskej konferencie a padinský farár, ktorý výstavu slávnostne otvoril. O výstave sa zmienila knihovníčka Zdenka Obšustová a v primeranom programe účinkovali členovia staršieho a mladšieho cirkevného spevokolu, ako aj cirkevná mládež pod taktovkou kantora Pavla Petroviča, učiteľka náboženstva na tamojšej ZŠ Ingrid Tomečeková, Janko Hološ, Ivana Haníková, Duško Ďuriš a najmladší Padinčania.

Výstavu Biblia – kniha, ktorú si Padinčania zachovávajú viac než dve storočia spoločnými silami usporiadali členky Spolku žien v Padine v čele s predsedníčkou Elenkou Haníkovou, obecná knižnica v Kovačici, pobočka v Padine, a jej členovia, ako aj pracovníci DK.

VÝTVARNÝ TÁBOR V PADINE

boli aj Viera Čapková a Beáta Krasňanská zo Slovenska. Možno teda povedať, že náš výtvarný tábor postupne nadobúda medzinárodný ráz. Nezabúdame, že významnú pomoc v organizácii nám poskytol padinský Spolok žien.

Na záver podujatia bola realizovaná výstava vytvorených prác a pri tej príležitosti sa prihovorila Stana Svilarov, predsedníčka Zväzu invalidov práce Vojvodiny.

V mene domácich sa prihovoril Martin Ďuriš, predseda OOIP, ako aj Ladislav Petrovič, riaditeľ ZŠ a predseda Rady Miestneho spoločenstva v Padine. Vytvorené výtvarné práce zostanú vo vlastníctve OOIP a budú prezentované na výstavách. Na účastníkov tento výtvarný tábor zapôsobil pozitívne a väčšina maliarov povedala, že sa vráti sem aj o rok.

Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Výstava obsahovala 62 výtlačkov Biblie, ktoré boli chronologicky usporiadané do niekoľkých častí. V prvej časti sa nachádzali najstaršie výtlačky z 19. storočia,

V

Vrátia sa aj o rok Stevan Lenhart

V

eľký počet maliarov z rôznych prostredí, priateľsko-tvorivé ovzdušie a dobrá nálada – sú to v najkratšom črty tohtoročného výtvarného táboru v organizácii Obecnej organizácie invalidov práce Kovačica a jej miestnej pobočky v Padine. Podujatie sa uskutočnilo v sobotu 16. augusta ako súčasť programu osláv Dňa Padiny v priestore Základnej školy m. Tita.

– Toto je v poradí už 5. výtvarný tábor, na tom prvom bolo 28 účastníkov, dnes ich je až 47, a záujem o podujatie prejavilo aj niekoľko ďalších maliarov, –

34

www.hl.rs

informuje Martin Ďuriš, predseda Obecnej organizácie invalidov

práce, pod ktorého taktovkou prebiehala celá akcia. – Nerobíme rozdiel medzi akademickými a insitnými maliarmi, vítaní sú všetci, od skúsených po začiatočníkov. Okrem domácich autorov a hostí z Báčky a zo Sriemu v tomto roku medzi účastníkmi

Viera Čapková vytvorila zopár olejomalieb, Pavel Karas sa zaoberal drevorytom

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DOLNOZEMSKÝ TÁBOR REMESELNÍCTVA V BÁČSKOM PETROVCI

Deti z troch štátov komunikujú po slovensky Katarína Gažová

vorila Svetlana Zolňanová, predsedníčka a sklonku letných prázdnin Výboru pre vzdelávav Žiackom domove Gymná- nie Národnostnej rady zia Jána Kollára v Báčskom slovenskej národnostPetrovci pobudlo 36 žiakov z Ma- nej menšiny. Pripoďarska, Rumunska a zo Srbska so menula pritom, že je svojimi štyrmi pedagógmi v dol- dolnozemský tábor nozemskom tábore Slovenské putovného charakľudové remeselníctvo na Dolnej teru. V jeho príprave zemi. a realizácii sa striedajú Otvorenie dolnozemského tábora remeselníctva v žiackom domove v Petrovci: organizácie, ktoré (sprava) Mária Andrášiková a Svetlana Zolňanová hája záujmy Slo– Dolnozemský tábor vákov v Maďarsku, Rumunsku nás slovenčina ako materinský ujatí. a Srbsku. Tentoraz je to už jazyk a taktiež nás spája aj naša je zmysluplný projekt. Stavia ôsmy tábor. Pochválila, že má tradícia, naša slovenská ľudová na kamarátení slovenských dolpekný počet účastníkov, 36 kultúra. Najprv sa venujeme slo- nozemských žiakov. Prostrednícdetí a 4 pedagógov. V tábore venským ľudovým pesničkám, tvom tohto tábora sa upevňusa zúčastnili deti z Békešskej potom tradičnej kultúre, a to je ich národné, ale aj jazykové Čaby z Maďarska, Nadlaku remeslám, a slovenskej gastro- povedomie, buduje sa zdravé z Rumunska a z dvoch zák- nómii. Nevystane ani detské diva- sebavedomie, hrdosť na seba ladných škôl zo Srbska, a to dielko, oddych a zábava. Záverom samého. Tábor má umožniť pátrať zo Šídu a z Jánošíka. Ide o žia- tábora sa venujeme tradičným po svojej minulosti, po svojich kov, ktorí navštevujú hodiny krojom. Veríme, že tábor bude koreňoch, odhaľovať obyčaje, slovenčiny alebo sú zapísaní zaujímavý a že budeme nakoniec zvyky. Petrovec je strediskom do slovenských tried, čo bola kvitovať, že hranice medzi našimi vojvodinských Slovákov, v priepodmienka dostať sa na ten- štátmi, ktoré história postavila, behu trvania tábora navštívite nie sú až také veľké, – povedala mnohé kultúrne inštitúcie a sami to tábor. sa o tom presvedčíte, – zdôraznila – Cieľom a poslaním tábora S. Zolňanová. Účastníkom tábora sa priho- M. Andrášiková. je venovať sa zachovávaniu Prvá dielňa v rámci tábora bola nášho slovenského materin- vorila a potom tábor vyhlásila Hudobná dielňa pobavila žiakov ského jazyka, zveľadeniu si za otvorený predsedníčka Aso- hudobná dielňa, ktorú mal na staa učiteľky spisovnej slovenčiny. Takže, ciácie slovenských pedagógov rosti skúsený hudobník a skladateľ Dolnozemský tábor v Báčskom aj keď prichádzate z troch roz- Mária Andrášiková. Vyjadrila po- Samuel Kováč ml. z Petrovca, ktorý Petrovci v tamojšom Žiackom do- dielnych štátov, máte možnosť tešenie, že sa ASP spolu s NRSNM sa venuje aj ľudovým pesničkám, move GJK usporiadali v pondelok rozprávať sa, komunikovať medzi podieľajú na tomto jedinečnom ale aj autorskej tvorbe. Počas diel18. augusta. Účastníkom sa priho- sebou po slovensky. Teda spája spoločnom dolnozemskom pod- ne vládla dobrá a veselá nálada, keď sa žiaci za pomoci vedúceho dielne naučili ľudové pesničky, ako sú Keď ružička prekvitala, Ej, rozmarín, rozmarín..., a trochu sa uvoľnili a pobavili a niečo, samozrejme, aj naučili v prvý deň trvania dolnozemského tábora remeselníctva v Petrovci.

Organizátorom tábora Slovenské ľudové remeselníctvo na Dolnej zemi je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v spoluorganizácii Asociácie slovenských pedagógov. Finančne k jeho realizácii okrem NRSNM prispeli i Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pokrajinský Účastníci tábora z troch štátov: Maďarska, Rumunska a Srbska sekretariát pre vzdelávanie.

N

• KULTÚRA •

34 /4609/ 23. 8. 2014

35

Kultúra SLÁVNOSTI V ŽUPKOVE S PRÍCHUŤOU KRAJANSTVA

Maľovaná rozprávka z Ostrého Grúňa Monika Necpálová

P

ri svojich dielach rozložených v Základnej škole s materskou školou v Župkove stretli sa výtvarníci z Vojvodiny so starostom obce Jánom Tomášom a s riaditeľkou školy Ivetou Tomášovou. Výstavu tvorby akademického umelca Pavla Čániho a insitného maliara Martina Papa uviedol a o vojvodinských Slovákoch na vernisáži porozprával výtvarný kritik Vladimír Valentík. Do štvorčlennej vojvodinskej výpravy patril aj Andrej Meleg,

ktorý presne takto pred rokom vyniesol v tričku so slovenským znakom na Kriváň srbskú vlajku.

Mimochodom, tohto roku národný výstup na Kriváň vymenil práve na pozvanie Miroslava Bielika, predsedu Spolku slovenských spisovateľov, a Jána Tomáša (kolegov horolezcov z vlaňajšej výpravy) za návštevu Ostrého Grúňa, odkiaľ M. Bielik pochádza, a Župkova, kde sa uplynulý víkend slávnostne stretli Župkovčania – rodáci z celého sveta – pri príležitosti 340. výročia založenia obce.

Dva dni osláv v rytme ľudových melódií tamojších folklórnych súborov, ale aj hudobníkov z Moravy sa spájali s výstavou krajanskej výtvarnej tvorby hostí z Vojvodiny. „Po konzultácii s Miroslavom Bielikom rozhodli sme sa obohatiť naše slávnosti aj o niečo nové,“ prihovoril sa s veľkou úctou k návšteve starosta J. Tomáš. K jubileu obce zablahoželal a prospech do ďalších rokov poprial hostiteľom za všetkých V. Valentík. I jeho udivila krása tunajšieho spôsobu života a vrchy vzbudili obdiv: „Odniekiaľ

z týchto stredoslovenských hôr sa aj naši slovenskí predkovia dostali na Dolnú zem. Župkov je krásne malé prostredie s veľkým srdcom, lebo je v ňom miesta aj pre krajanov za druhou hranicou.

Prišli sme sem ako svoji k svojim.“ Potom oboznámil domácich o živote, histórii i súčasnosti 50 000 Slovákov vo Vojvodine, vyzdvihol tradície vzdelávania a kultúry, Slovenské národné slávnosti, výročie slovenskej vojvodinskej tlače a organizovanej vydavateľskej činnosti. Pri tejto príležitosti sa

VO SVETE VÝSTAV

Zastav sa a objav prístav Oto Filip

S

lnečný či daždivý, aj august pozýva do galérií a otvorených priestorov, ktoré zdobia umelecké výtvory: skulptúry, obrazy, grafiky, inštalácie, fotky... V akejsi pomyselnej predsieni Umeleckého pavilónu Cvijety Zuzorićovej, na štarte parku Kalemegdan, zrak a pozornosť návštevníka púta interaktívna a vtipná skulptúra pomenovaná Dezinformátor. Je lákadlom hlavne pre deti, z ktorých len málo ich odolá nezistiť, čo sa stane, keď potiahnu za jeden z jej povrazov.

Odpoveď je jednoduchá: súbežné

ukazovanie v dvoch rozličných smeroch. A na tebe je rozhodnúť sa potom, ktorým smerom sa vydáš.

Stačí dostať sa cez ulicu a vstúpiť do galérie Átrium v knižnici mesta Belehrad a zážitok je už celkom iný.

Od konca júla do polovice augusta jej priestory zaplnili najúspešnejšie práce študentov belehradskej Fakulty umenia a dizajnu: moderné, tvorivé, praktické, úžitkové.

Bolo ich zo všetkých odborov: grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie, scénografie, dizajnu interiéru a dizajnu priemyselného, textilu a odevov. Podujatie síce už tradičné, no náplňou vždy nové.

Pár návrhov odevov

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Skutočnosť, že tvorbu umelca výrazne ovplyvňujú pracovné podmienky, názorne začiatkom augusta prezentoval Marko Pejčić dielom Vlnenie. Tento sochár, ktorý sa pre nedostatok vybavenia, prostriedkov, priestoru, už roky orientuje na objekty menšieho formátu, teraz prekvapil čímsi diametrálne odlišným: obrovským objektom, ktorým zmenil Dezinformátor tak priestor galérie Fakulty výtvarného umenia, ako aj pozíciu Kovačević (1961) zo Sarajeva, žiúčastníkov a pozorovateľov v nej. júci a pracujúci v Paríži od roku Dielo je súčasťou augustového 1995, a Bernard Vaillant (1954) projektu Moment pre monument, – spoluautormi výstavy menom v rámci ktorého sa cez tri výstavy, Parížska kaviarnička. Ich dvaja sa tri spôsoby a tri práce rozpracujú tri celé roky, takmer dennodenne streaspekty veľkoleposti. Zámer je jas- távajú v rovnakých kaviarničkách. ný: odpovedať, či aspoň sny a plány A v rámci toho čiernobielymi fotomôžu byť dnes veľké, či možno grafickými zábermi zvečňujú ich širšie uvažovať v dobe a v krajine, ovzdušie, návštevníkov, udalosti. v ktorej sa takmer všetko zmenšilo: Stavajú to na hre svetla a tieňa, na priamosti a úprimnosti momentiek, od nej po iné. Ďalšia prechádzka Knez Mihailo- na špecifickom detaile a forme.

Ak je záporom tejto doby, že vou ulicou nevyhnutne zvedavca zavedie k výkladom a priestorom nesie problémov neúrekom, tak Francúzskeho kultúrneho stre- jej kladom môžu byť aj dočasné diska, ktorým dominuje filmový úniky z nich. Stačí vybrať sa do plagát známych francúzskych mesta a rýchlo zistiť, ako chutí komédií, ako je napríklad i Hor- umenie vo všedných a nevšedných čica mi stúpa do nosa. Alebo aj podobách. A tým si dobiť životné trochu ďalej, do galérie Artget, baterky. Aspoň na chvíľu, v tých kde sú dvaja priatelia – Miodrag galerijných prístavoch ticha.

• KULTÚRA •

knihy Slovenského vydavateľského centra dostali opäť raz na správne miesto – ako dar školskej knižnici.

Insitná tvorba ako súčasný segment výtvarnej tvorby preslávila Vojvodinu na celom svete. Stredoslováci však majú príležitosť len zriedka vidieť diela insitných umelcov. Tradíciu kovačickej a padinskej pôvodnej tvorby reprezentoval v Župkove predstaviteľ strednej generácie autorov Martin Pap. S nadšením a úprimnou radosťou priblížil Župkovčanom svoju poetiku stvárnenú v podobe banátskej roviny, plnej magických obrazov z dedinského života. Grafika i maľba posledného tvorivého obdobia Pavla Čániho sú dôkazom hĺbkotlačovej techniky i maľby,

Martin Pap, Pavel Čáni, Vladimír Valentík a Miroslav Bielik v Župkove

pričom svoje diela ozvláštňuje produktom ľudovej kultúry – tra-

dičnou handrovkou. Jeho tvorba aj na tejto výstave vzbudila záujem

práve preto, že sa odvoláva na ľudovú tradíciu. Postmoderným spôsobom ju aplikuje v súčasnom výtvarníctve. „V rámci výtvarného prejavu hovoríme všetci univerzálnym jazykom, ktorý sprostredkúva slovenské myšlienky v širšom meradle,“ prihovoril sa na vernisáži Pavel Čáni a ako niekdajší pedagóg dodal: „Mimoriadne ma teší, že výstava je v škole a že tu teraz môžem stáť. Akoby sa tým uzatváral jeden kruh. Verím, že toto je nový začiatok.“ I jeho príjemne prekvapil spoločný pocit z krásna, ktoré je nám azda vložené do každej bunky: „Z týchto končín sme prišli a dnes znovu objavujeme krásu prírody a ľudí. Všetci známi odtiaľto sú nám ako priatelia.“

 RECENZIA

Kde je grázel?

(Tomáš Varga: Grázel. Vydavateľstvo KK Bagala, 2013)

Jakub Souček

K

to by nechcel otca, ktorý by ho odmalička učil kšeftovať s autorádiami? Ktorý by ho neváhal pozvať do krčmy na dvojitý rum či dohodiť mu prostitútky.

Ktorý má vždy k dispozícii originálny a zároveň vulgárny bonmot na adresu každého človeka. Ak k týmto charakteristikám pripočítame otcov dlhý čierny plášť z lacnej napodobeniny hadej kože a boxer na ruku, môžeme si predstaviť hrdinu ako stvoreného pre hollywoodsky trhák. Deti však často neocenia kvality svojich rodičov, čo platí aj o Džimim, protagonistovi debutu Tomáša Vargu Grázel.

Vzťah medzi otcom a synom je ústredným motívom Vargovej novely, vydanej Kolomanom Kertészom Bagalom v minulom roku.

V centre rozprávania je Ďzimi, ktorého život sledujeme v jednotlivých epizódach od prvého sexuálneho zážitku až po osamostatnenie od otca a založenie vlastnej rodiny. Kompozíciou Grázel pripomína bildungsromán, no vývin protagonistu je lineárny a ľahko predpovedateľný. Premena otcovsko-synovského vzťahu • KULTÚRA •

je sentimentálne ladená – Džimi si totiž postupne uvedomuje, aký je otec preňho dôležitý, a to aj napriek útrapám, ktoré mu v mladosti spôsobil. Prvoplánovosť fabuly je umocnená v závere prózy, keď sa Džimi rozhodne hľadať strateného rodiča: „Ak sa otca nepokúsim nájsť teraz, tak už nikdy.“ (s. 111) Z epizodickej štruktúry textu vyplývajú dejové odbočenia a množstvo vedľajších postáv, ktoré sú typické svojou extravagantnosťou a štylizovanosťou. Okrem Džimiho a jeho otca objavujeme v novele napríklad cigána Lacka, pasáka, ktorý konfliktné situácie rieši radšej silou ako diplomaticky: „V tej chvíli som videl, ako otec dostal päsťou do brucha a zohol sa.

Hneď však vyskočil a udrel Lacka dvakrát do tváre. Lacko zmizol pod autom a otec šiel po ňom.“ (s. 37) Jedným z Lackových dievčat je Martina, prostitútka, ktorá popri svojej práci stíha byť aj manželkou. Jej morálka je prispôsobená životu na periférii spoločnosti: „Jeho milujem a ostatní chlapi sú len práca. On to tak berie, ja to tak beriem, tak kde je problém?“ (s. 24) V próze vystupuje i Pepík, mladík s chlpatými dredmi, ktoré

mu Džimi pripáli zapaľovačom, aby mu vylepšil účes: „Z hlavy mu stúpal riedky dym. Dredy mal trochu sčerneté, ale zvládli to.“ (s. 88)

Epizodickosť fabuly spôsobuje, že novelu môžeme vnímať ako sériu obrazov zo života Džimiho.

Nejde o príbeh, ktorý prečítame na jeden dych – niektoré kompozičné prvky pôsobia v texte neorganicky a nezodpovedajú akčnosti, ktorú by sme očakávali vzhľadom na gangsterskú tematiku novely. Nekonzistencia novely sa prejavuje napríklad v správaní hrdinov, v jednodimenzionálnosti textu či v štylizá-

ciách. Dialógy medzi postavami nie sú vždy zvládnuté, výrazové prostriedky mnohokrát nezodpovedajú prostrediu, v ktorom sa postavy pohybujú. Hovorové slová, expresívne vyjadrovanie a vulgarizmy kontrastujú s moralizovaním a intelektuálne ladenými prirovnaniami, napríklad: „Ale učiť sa treba. Prečo ti to celý život vtĺkam do hlavy?“ (s. 29 – 30) alebo: „Počúvaj, múdry si jak Palacký!“ (s. 51) Podobne zvýšená emocionalita neladí s drsným životom Džimiho a jeho otca: „Priduseným hlasom mi pošepkal do ucha: ,Džimi... Pozdrav odo mňa súrodencov. Aj maminu.

Daj na nich pozor.’“ (s. 105) Problémom je i dosahovanie napätia, ak explicitnosť a klišé prevažujú nad originálnymi postupmi: „Čím bližšie sme však boli k bytu, tým hlasnejšie sa v nás ozývali gongy napätia.“ (s. 46) Z Grázla sa tak stáva text vhodný skôr pre scenár hollywoodskeho béčka. Niežeby Vargov debut nemal aj pozitívne znaky, no tieto sú znegované úsilím autora prvoplánovo zaujať čitateľa. Realistickosť novely je narušená nefunkčným jazykom a sentimentálnym príbehom.

Prostitútky, alkohol a pochybné kšefty prestávajú byť v štylizovanej narácii hodnoverné. Azda preto sa v závere môžeme spýtať – kde sa stratil grázel, ktorého sme v texte čakali?

34 /4609/ 23. 8. 2014

37

Kultúra OPÝTALI SME SA STAROPAZOVČANIEK

Anna Lešťanová

nej návštevníkov a na niektorých programoch bolo aj menej obecenstva. Musím uznať, trochu som bola nešťastná, keď počas sobotňajšieho koncertu, pre zlé poveternostné podmienky, na otvorenom javisku zmizla elektrina. Ako dlhoročná choreografka chcem však pochváliť, že mladosť zvíťazila a dokázala tancovať aj v tme. Veľmi sa mi to páčilo a vďaka im za to.

ZDENKA KOŽÍKOVÁ: – Tohto roku som sa po prvý raz zúčastnila na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci pracovne, ako novinár k a R T V Stará Pazova. Zo Zdenka Kožíková Ružena Červenská Slávností mám iba pozitívne dojmy. Páči sa mi, vať sám, a tak sme mali úlohy že sme všetci kolegovia veľmi rozdelené. Príspevky sme si dobre spolupracovali v rámci navzájom vymieňali a ihneď presscentra, ktoré sa realizovalo vysielali vo vlastnom médiu vďaka Výboru pre informova- – v programoch v slovenskej nie NRSNM. Panovala tam ozaj reči. Slávnosti sú aj krásnou pracovná a dobrá atmosféra. príležitosťou na stretnutie sa so Novinár z lokálnej redakcie by známymi, no pre veľa povinnosvšetky udalosti nezvládol sledo- tí nemohli sme sa tomu venovať

ZDENKA IKEROVÁ: – Všeobecný dojem o SNS je hlavne pozitívny, koľko som v krátkom časovom rozpätí tam pobudla. Hlavne my Slováci sa tešíme takýmto podujatiam, keď sa môžeme stretnúť so známymi a priateľmi, obzrieť si výstavné priestory a dozvedieť sa ešte niečo nové o svojom národe. Slávnosti dopadnú takmer ako minivýlet, či návšteva osady. Možno som tohto názoru práve preto, že Stará Pazova nemá podujatia takéhoto typu, čiže stretnutia Slovákov. Domáci sa pri organizovaní Slávností usilujú, no predsa návštevnosť tohto roku bola o niečo menšia. Aj v hlavnej ulici Petrovca sa cítila menej slávnostná atmosféra než v minulých rokoch.

Aké sú vaše dojmy z tohtoročných Slávností?

ČO SI MYSLIA PETROVČANIA

O SNS po SNS Jaroslav Čiep

S

lovenské národné slávnosti 2014 sú za nami. Opýtali sme sa Petrovčanov, ako i bývalých Petrovčanov, teraz žijúcich v šírom svete, či ich oslovil sviatok Slovákov v Srbsku.

JÁN MELICH, remeselník: – Každý rok túžobne očakávam, kedy budú SNS. Pretože som kedysi bol športovec, najzaujímavejšie sú mi športové podujatia a činím sa pri organizovaní zápasu veteránov. Keď môžem, navštívim lovcov, nedeľný futbalový zápas, odídem k rybárom na kanál... Teda v prvom rade navštevujem športové podujatia a potom rôzne výstavy. Tešil som sa z toho, že tohto roku po dlhšom čase bola remeselnícka výstava. Každý rok treba niečo meniť, striedať rôzne oblasti, aby nebolo monotónne.

38

www.hl.rs

ŠTEFAN BOVDIŠ, dôchodca, Petrovčan žijúci v Austrálii: – Zvyčajne navštevujeme SNS. Dovolenku si plánujeme tak, aby sme mohli sem pricestovať počas SNS. Slávnosti sa nám veľmi páčia a je dobré, že sa organizujú.

Pravidelne navštevujeme všetky výstavy. Tohto roku, hoci neplánovite, sme videli posviacku kríža, čo je akousi Ján Melich životnou skúsenosťou, lebo nikto zo žijúcich Petrovčanov to nezažil. Kedysi SNS boli viac športové a teraz sa zdá, že je športu čoraz menej. Mladosť vždy mávala kvalitných hostí a dobrý vlastný tím. Pamätám sa, že tam

Informačno-politický týždenník

Zdenka Ikerová

v takej miere, v akej by sme si to priali.

RUŽENA ČERVENSKÁ: – Nálada na SNS je pre mňa vždy slávnostná.

So Slávnosťami som rástla a vždy sa tešila na početné programy. V porovnaní s uplynulými rokmi tohto roku na SNS v B. Petrovci bolo me-

po vojne (2. svetovej) Vrbara cez SNS bola plná. Niekdajší slet a gymnastika tiež vedeli prilákať veľký počet divákov. V súčasnosti na SNS nieto niečo také, čo by vyvolalo až taký záujem.

VESNA SPEVÁKOVÁ, zamestnaná: – Všeobecne nechodievam

Štefan Bovdiš veľa na programy počas SNS. Pravidelne navštevujeme filatelistickú výstavu, pretože sa tým zaoberá môj manžel. Postupne to začína baviť aj nášho syna a ja ich v tom podporujem. Toho roku

som v chystaní výstavy aj sama účinkovala, lebo manžel si ako tému vybral kvetiny, presnejšie orchidey. Muži nemajú až taký vzťah ku kvetom, tak som mu pomohla pri výbere. Slávnosti ma čoraz menej oslovujú. Večer, keď sa prejdeme stredom osady, vidno, že už nie je také ovzdušie,

Vesna Speváková aké bývalo skôr. Nieto toho, čo by nás oslovilo, a hlavne nepáči sa nám hudba z pohostinských objektov a verejných plôch. Veľmi je skomercializovaná a čoraz menej slovenská.

• KULTÚRA •

DEDINSKÁ OSLAVA V DOBANOVCIACH

Láska vždy zvíťazí Anna Simonovićová

D

edinská oslava Premenenie (Preobraženje) v Dobanovciach sa uskutočnila aj tohto roku napriek tomu, že miestne spoločenstvo a obec nezabezpečili finančné prostriedky na programy.

Oslavy sa začali v nedeľu 17. augusta výstavou obrazov Janka

Piljku v SKOS Šafárik a pokračovali celovečerným programom KUS Budućnost na školskom nádvorí.

V pondelok 18. augusta s celovečerným programom vystúpil SKOS Šafárik s hosťami z KUS Sedmica z Ugrinoviec. Šafárikovci sa predstavili slovenskými, ale aj srbskými tancami a na výbornú zaspievala Daniela Greksová. Po programe sa v kamarátení dvoch spolkov

pokračovalo v miestnostiach Slovenského domu.

– Som privilegovaný, že môžem nacvičovať aj slovenské, aj srbské tance v tomto spolku. Pestujeme tak súbežne dve kultúry. Je to aj ťažké, lebo sa slovenské tance nemôžu zatancovať na srbský spôsob a opačne. Aby som dobre zdolal slovenské tance, odborne mi pomohli Martin Urban, Ružena Červenská a iní choreografi, – prezradil choreograf v Šafáriku Vladimir Radonjić, profesionálny tanečník a spevák v Národnom folklórnom súbore Kolo.

Aj Aktív žien sa zúčastnil na de-

Daniela Greksová

dinskej oslave a počas všetkých troch dní na nádvorí mali stánok.

Mária Sýkorová, predsedníčka Aktívu žien, poznamenala, že prvého dňa počas dedinskej oslavy nainštalovali výstavu ručných prác a predávali sladké pochúťky.

Najviac sa predávali makový rejteš, nadlacké, šušťovníke. Takýmto spôsobom si Aktív žien aj privyrába.

V tretí deň dedinskej oslavy predpoludním boli slávnostné bohoslužby v pravoslávnom kostole a vo večerných hodinách usporiadali spoločný program dvoch spolkov z Dobanoviec. Aj tentoraz ochotníci dokázali, že láska prekoná všetky hranice.

Z vystúpenia SKOS Šafárik

Krov v slovenčine a srbčine a strecha

Anna Horvátová

P

osvietime si tu znovu na také významovo blízke slová, ktoré pod vplyvom srbského jazyka v našej nárečovej podobe vyjadrujú iný význam od toho správneho. Ide tu o slovo krov, ktoré nachádzame aj v srbskom jazyku, aj v slovenčine. Spisovné slovo krov v spisovnej slovenčine je nosná časť strechy: postaviť krov; drevený, dvojitý krov. Prídavné meno je krovový, takže v stavebníctve sa stretáme s týmito spojeniami: krovové práce, krovové konštrukcie.

V prenesenom význame slovo krov používame aj ako prístrešie, strecha, dom alebo byt: mať krov nad hlavou – mať teda byt, žiť, bývať pod jedným, spoločným krovom – bývať v jednom byte; prijať niekoho pod krov – prijať niekoho do domu, na byt...

Ale pozor, nemýľme sa! To, čomu v srbčine rozumieme pod slovom krov, v slovenčine máme na to slovo strecha, a sme teda pri koreni veci. Strecha je lomená, ale rovná vrchná • KULTÚRA •

časť domu alebo domu podobnej konštrukcie pokrývajúca ho (ju) a chrániaca vnútrajšok: škridlová, eternitová, šindľová, slamená strecha; drevená, doštená, plechová, plachtová strecha; rovná strecha; strecha domu, strecha stodoly, strecha kôlne, strecha vagóna. Hore na streche sú hrebeň (horná pretiahnutá ostrá časť: hrebeň strechy; tak isto ale aj horský hrebeň, hrebeň vlny) alebo štít (a je to časť strechy nad čelnou stranou domu, obyčajne trojuholníkového tvaru, a čelná strana, stena /miestnosti alebo niektorých bytových zariadení/).

Strecha môže byť rovná, klietková, pultová, krížová, sedlová a možno ju stavať alebo dvíhať.

Strecha je – expresívne – dom, príbytok, obydlie: otcovská strecha, rodinná strecha: Musím jej nahovoriť, že nemám ani len strechy (Figuli). Mňa láka úroda a rodné strechy (Hečko).

Strecha je aj vodorovný okraj, vodorovná časť klobúka, zriedkavo čiapky: široká, úzka strecha.

Aj v prísloviach sa spomína: Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche (lepšia je malá istota

ako veľké nádeje).; O tom už i vrabce na streche čvirikajú (všetci už o tom vedia).; Červený kohút na streche kikiríka (dom je v plameňoch, horí).; Hneď je oheň na streche (ľahko, rýchlo vznikne hnev, zvada...).; Strecha mu horí, blčí nad hlavou (hrozí mu nebezpečenstvo, je v tiesni).; Ty len vtedy vidíš, keď ti už strecha nad hlavou blčí (Čajak) (keď je už neskoro).

V prenesenom význame sa na strechu pozeráme aj takto: – podpaľovať strechy nad vlastnými hlavami (zrádzať svojich vlastných, konať zradu vo vlastnom dome); – dostať niečo (napr. dom, stavbu ap.) pod strechu (dokončiť, dohotoviť dom, stavbu...); – mať, nájsť (vlastnú) strechu nad hlavou (bývať niekde, mať nejaký príbytok); – vziať niekomu strechu sponad hlavy (vziať, predať niekomu dom, prístrešie, byt); – stratiť strechu nad hlavou (prísť o byt, bývanie); – mať niečo pod strechou (byť na dobrom, bezpečnom mieste a tiež byť v poriadku, je to vybavené); – byť, bývať s niekým pod jednou strechou (spoločne, v tom istom dome).

34 /4609/ 23. 8. 2014

39

Kultúra Z AROMATICKÉHO LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ (5)

Drobná pažítka, veľká kamarátka...

M

ladé gazdinky možno ani nevedia, že táto skromná a nie veľmi dominantná záhradná zelenina, ktorú môžeme obdivovať nielen pre krásu kvetov sfarbených do fialova, ale i ako skromnú rastlinu s liečivým účinkom, má v sebe skryté mnohé sily; tieto sily nám môžu pomôcť, keď sa ľudský organizmus prejaví nedostatkom vitamínu C, obsahuje i vápnik, draslík, železo a skrýva v sebe aj skupinu vitamínov B a iné minerály. V zime, keď nemáme poruke inú sviežu zeleninu, ak si pažítku vypestujeme v kvetináči, bude nám nielen nápomocnou domácou lekárničkou, ale aj okrasou kuchyne. Jej nádherné fialové kvety v tvare rozcuchanej hlavy sú príjemným obrazom pre naše oči; celý jej vzhľad, najmä jej cievnaté duté vňate, ktoré sú bohaté na vitamíny, možno tiež obdivovať ako listovú jemnosť. Je to skutočne rastlina pre radosť ducha...

Občas rastie len tak zastrčená v neúhľadnej časti záhrady; my deti, zabrané do hry pri plote v detskej hre Na skrývačku nevšímali sme si ju; boli sme dobre ukryté v hustom aromatickom „metlíni“ a s nosom pri zemi sme si ju nevšímali; mnohí sa na ňu pozerajú s obdivom a prekvapením, najmä pre jej niťovité stebielka. Pažítka namiesto cibuľovitých hlúbikov a ostro voňajúcich cesnakových výparov vystrčila pred nás svoje trsy sťa nite a tie predsa tak nevoňajú ako jej brat cesnak. A predsa, aká je to záhadná rastlina, ktorá má také riedke vlásky ako detská princeznička? Koľko nití sa tam od zeme chveje?

A sú sťa vlásky na vode... Je to zvláštna, nepatrná zelenina našich dedín; taký drobný piadimužík, ktorý sa popýšil niťovkami – vláskami i pred sestrou cibuľou a bratom cesnakom...!

A keď nám hra Na skrývačku u nás kedysi pri záhradných plotoch zunovala, rozbehli sme sa do zákutí susedovej záhrady; tam sme sa skryli v aromatickom „metlíni“, kde za nami dievčencami pricupotali hneď aj chlapci, pouliční chalani nanajvýš zvedaví pozrieť

40

www.hl.rs

sa na to, čo my dievčence v tom „rozvoňavenom metlíni“ robíme a o čom si potajomky šepkáme!?

Keď preletel vetrík ako dotyk motýľa, naše hlasy sa niesli ďalej do susedov a veru i na ulicu...

Miloš a Paľko, moji kamaráti a susedia, najmä Miloš Petrović, ktorého starý otec raz do týždňa vyváral rezance vo veľkom kotle na dvore, vždy ma vyhľadával, volával do hry.

Zvyčajne sme sa vyšplhali na strom na ulici a z poriadnej výšky sa dívali do ich dvora. Sledovali sme na ňom vrtkavého kuchára, Milošovho deda, ako mieša rezance v kotle. Keď sa rezance vyvarili a keď ich posypal hojnou posýpkou – tvarohom s opraženou slaninkou, akokoľvek sme boli na strome vysoko alebo od dvora ďaleko, bleskovo sme pribehli a hltali tieto labužnícke rezance!...

Zvyčajne sme dostávali aj repete...

Mamička Petrovićová predtým na lopáriku nakrájala nadrobno pažítku a ňou prikrášlila tvarohové rezance, hrdili sa neodolateľnou vôňou a chuťou, v ústach sa nám zbiehali slinky, nuž rezance rýchle mizli v ústach. Bola to pochúťka môjho detstva, ale i detstva mnohých z nás už unavených zo života. Ale prečo by nebola aj dnes pochúťkou našich detí a vnúčeniec? Hoci oni obľubujú iné špeciality, pizzu alebo lazagne a podobné cestoviny, mohli by si vychutnať aj tieto našské nenahraditeľné jedlá s pažítkou ako chuťovou prísadou!... Poučme deti o krásach našej tradičnej kuchyne, porozprávajme im o záhrade a dedinských kvadrátoch; takto privolajme ducha a vôňu dávna, sprítomníme ich deťom svojím rozprávaním.

Zaveďme deti často do záhrady, poukazujme im to nenahraditeľné zelené bohatstvo. Nechajme deti, aby si do svojich pridelených záhonov nasadili všetko, čo sa iba im páči... Dnes si neraz pripomeniem dávne časy, keď nám starká či mama dovolila presádzať v podomovej záhradke šalát alebo inú zeleninu, v kuchyni miesiť rezance a vyvárať pirohy. Aj prvé koláčiky

Informačno-politický týždenník

boli chutné, detsky neúhľadné a možno i tvrdé. Ale sme si vážili vlastnú prácu a vedeli sme, že bez nej niet ani koláčov!...

Boli časy, boli... ozaj, a budú?...

Isteže budú, ak nezabudneme na mnohé úkony a prácu, o ktorých nám hovorili a do nich nás nepriamo zaúčali práve naši predkovia či rodičia! Tí vedeli všetko o zemi, nebi; i o rastlinách, bez ktorých sa nemohla zaobísť ani jedna naša dedinská domácnosť.

Bez nich ani jedlo, ba ani mäso nechutilo tak ako malo a veru ani choroba nechcela z tela von, kým ju odtiaľ nevyhnala pažítka, cesnak, cibuľa, mäta pieporná, materina dúška alebo iné hojivé rastliny! Známy a chýrečný levešťok, magický kôpor, starodávna lipa, zázračný agát, aromatické „metlíňa“, všetko sú to zázrační predkovia našich záhrad a nášho života...

Pažítka... Rástla iba tak bokom, najradšej obľubovala nenáročné, ale slnečné miesta; gazdinky ju vysádzali k okraju záhonov, bola ich pravou nedobytnou strážkyňou. Keď si pažítka zastala na rub záhona, ani hmyz, ba ani iní



nepriatelia – záškodníci nemali tam prístup. To, že francúzska kuchyňa si ju váži, iste netreba ani spomínať; mnohí ju nadrobno nakrájanú dávajú na obložené chlebíky alebo na quark syry; je to výborná pochúťka k vínu a môže neraz otvoriť uzavreté dvere nášho ducha v údive pred krásou života a zdravia.

Víno a pažítka? A prečo nie, predsa obe v človeku rozhýbu skryté prúdy, obe v tomto uponáhľanom nezdravom našom živote potrebujú iba našu úctu a miesto pre život. Zasaďme ju len tak z obdivu a lásky v našej podomovej záhradke, urobíme dobre aj sebe, aj záhrade. Pamätajte si, vráti vám to stokrát väčším darom než ste do nej vložili ten svoj...

Pažítka... Nepripomína vám jej starodávne pomenovanie akúsi skrytú silu a arómu nášho života v hesle: žiť s prírodou a žať po práci plody! Alebo nám možno takto lyricky oslovená každodenne podáva ruku zo svojej priateľskej „pažite“ a núka skromne svoje dary!? Veď o tom je i tento lyrický, a pritom aromatický literárny záhon...

CHÝRNIK

BÁČSKA PALANKA. V nedeľu 24. augusta v báčskopalanskom Slovenskom dome bude nainštalovaná výstava záster a ručníkov pod názvom Pestrosť záster a ručníkov. Výstavu prichystajú členky Spolku žien pri MOMS Báčska Palanka a členky združenia Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca sa pričinia predajnou výstavou medovníkov. Výstavu si prídu pozrieť členky spolkov žien zo Silbaša a Selenče. Začiatok výstavy je naplánovaný o 16.00 h.

E. H. SELENČA. Koncert mladých hudobníkov sa uskutoční v nedeľu 24. augusta v ZŠ Jána Kollára v Selenči o 18.00 h. Na programe sú skladby vážnej, ľudovej, tanečnej hudby, ako i skladby písané pre deti. Koncert je výsledkom projektu Aktívne prázdniny pre mladých hudobníkov a organizátorom je Komorný zbor Zvony v spolupráci so ZŠ Jána Kollára v Selenči.

J. S-di ILOK. V nedeľu 24. augusta o 18.00 h sa v Slovenskom dome v Iloku uskutoční 35. Ilocké leto, ktoré usporiadajú Matica slovenská a Slovenský KOS Ľudovíta Štúra.

SV MS Ilok • KULTÚRA •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynuli 2 boľavé roky, čo nás opustil náš milovaný otec a starký

POSLEDNÝ POZDRAV

Uplynul smutný rok bez Teba, milá naša dcéra a sestra

našej priateľke

MIRKE JAŠOVEJ 16. 12. 1957 – 31. 7. 2014 z Báčskeho Petrovca

ONDREJ ČIPKÁR

1940 – 2012 – 2014 z Hložian Tvoji najmilší

MARÍNA ROŠKOVÁ

11. 11. 2000 – 26. 8. 2013 – 2014 z Nového Sadu Hľadáme Ťa všade, no nenachádzame Ťa. Žiješ iba v našich srdciach a myšlienkach.

Navždy Tvoji zarmútení: brat Andrej, mama Helga a tata Rastislav

Ale je jedno tiché slovo, ktoré sa ťažko povie, vždy vravíme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho.

Za ním už neprídu nijaké slová nové.

Odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše ZBOHOM...

S úctou a láskou priatelia: Jaroslav Chrťan, Werleovci, Andrášikovci a Pálenkášovci

DROBNÉ OZNAMY

SPOMIENKA

PREDÁVAM starší dom v Báčskom Petrovci, v blízkosti centra, v Ul. októbrovej revolúcie č. 8.

Veľkosť pozemku je 25 árov; kontaktový telefón: 781-748; 063/727-40-42.

ZUZANA HEDIOVÁ

PREDÁVAM 3,5 jutra zeme, výhodnej pre Hložančanov a Petrovčanov; tiež tanierové brány 26-diskové, ťahavé, málo používané; cena podľa dohody; tel. č.: 788-030.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov a starých rodičov

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

JÁNA BALÁŽA

ANNU BALÁŽOVÚ

31. 10. 1935 – 19. 9. 1999 – 2014 11. 8. 1939 – 14. 8. 2009 – 2014 z Kulpína Roky plynú, ale spomienky na Vás stále zostávajú.

S úctou si spomína dcéra s rodinou Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu HIP Petrohemija, a. s., Pančevo, FSK Elemir, Ul. indrustrijski put b. č., podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcie vnútorného rozvodu plynu a vbudovanie nových horákov na kotloch na výrobu vodnej pary v továrni syntetického kaučuku v Elemire, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

1942 – 2013 – 2014 z Padiny

Nie si tu, kde by si mala byť, ale si predsa všade, kde sme my.

V srdci žiaľ, cesta k domu pustá, na Tvojom hrobe iba ticho. Ťažký a dlhý je tento rok, veľmi často Ťa spomíname v ňom.

Na Teba nikdy nezabudnú Zuzka, Janko, Vladko, Vlastík a Ivanka

inzercia@hl.rs

TICHÚ SPOMIENKU

na svojho otca violončelistu

VINCENCIJA POPITA – VINKA Žibršte nad Logatcem 11. 12. 1936 – Ľubľana 13. 8. 2014

si natrvalo zachovávajú jeho dcéry s rodinami Aleksandra Saška Leenhouts-Popit z Harenu, z Holandska, a Alena Jelenković z Belehradu s ich mamou Vierou Benkovou z Petrovca Do náručia ticha odišiel si s hudbou v srdci...

34 /4609/

23. 8. 2014

41

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. augusta 2014 uplynie 20 rokov, čo nás navždy opustil nenahraditeľný manžel, starostlivý otec a láskyplný starký

SMUTNÁ A NEČAKANÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA so synom a bratom

s naším milovaným manželom a ockom

RASTISLAVOM CESNAKOM

JÁN DETKA

23. 6. 1964 – 9. 8. 2014 z Kulpína

1937 – 1994 – 2014 z Nového Sadu

RASTISLAVOM CESNAKOM Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu, ktorou si nás obdarúval, si zachovávame v našich srdciach.

Ťažký a krutý osud ťa nám nečakane vzal a bolesť v srdci zanechal.

Rozlúčka bola ťažká, ale spomienka na Teba zostáva večná.

Zarmútení: manželka Anna a synovia Ján a Michal s rodinami

Tvoje: zarmútená manželka Zuzana a dcéry Rastislava a Marína

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

zaťovi

Dňa 27. augusta 2014 uplynie 40 rokov, čo tragicky zahynul manžel, otec a starký

23. 6. 1964 – 9. 8. 2014 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovajú otec Michal a brat Branislav s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom

JÁN BRŇA

1944 – 1974 – 2014 z Báčskeho Petrovca rodom z Pivnice

RASTISLAVI CESNAKOVI 23. 6. 1964 – 9. 8. 2014 z Kulpína

Chýbal si, chýbaš...

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 17. augusta 2014 uplynul boľavý rok smútku, čo nás navždy opustila milovaná mama a stará mama

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú

svokor – dedo Vrbovský

kmotrovci Cerovskovci

POSLEDNÝ POZDRAV

nášmu milovanému švagrovi

www.hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 9. augusta 2014 nás navždy opustil náš švagor

RASTISLAVI CESNAKOVI 23. 6. 1964 – 9. 8. 2014

10. 9. 1942 – 17. 8. 2013 – 2014 zo Starej Pazovy

42

1964 – 2014 z Kulpína

ktorý nás opustil náhle a nečakane bez slov rozlúčky.

Navždy zarmútený

KATARÍNA KRUPINSKÁ

Tvoj posledný pohľad, Tvoj úsmev aj v najťažších chvíľach, Tvoj hlas a potešujúce slová – vydržím ja to – po roku nevymizli.

Stále si tu s nami, milá mama a stará mama, a navždy zostaneš v našich srdciach.

Tvoji najmilší

RASTISLAVOM CESNAKOM

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás.

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovajú

Informačno-politický týždenník

rodiny: Lekárová, Činčuráková a Vrbovská

RASTISLAV CESNAK 23. 6. 1964 – 9. 8. 2014 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová rodina Vrbovská • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 22. augusta 2014 uplynulo desať smutných rokov, čo nás navždy opustil oci

PAVEL VALO

PAVEL CEROVSKÝ

4. 11. 1941 – 10. 8. 2014 z Hložian

Aj keď si chcel tak veľmi žiť, nebolo lieku, musel si na tú dlhú cestu ísť a nás opustiť.

JÁN FEHER 1943 – 2004 – 2014 z Báčskeho Petrovca

1943 – 2004 – 2014 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si naňho spomína dcéra Jarmila s manželom

Zarmútená manželka Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

S úctou si naňho spomína a spomienku zachováva Jarmila s manželom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. augusta 2014 uplynie šesť rokov, čo na cestu bez návratu odišiel môj manžel

SMUTNÁ SPOMIENKA

na svojho otca a starkého

na svojho otca a starého otca

MICHALA ĎUROVKU

MICHALA ĎUROVKU

MICHAL ĎUROVKA

1952 – 2008 – 2014 z Kysáča

1952 – 2008 – 2014 z Kysáča

17. 2. 1952 – 25. 8. 2008 – 2014 z Kysáča Ťažko je zmieriť sa s tým, že nie si so mnou. Roky prechádzajú, ale pekné spomienky na Teba zostávajú.

Tvoja manželka Anna

SPOMIENKA

Dňa 25. augusta 2014 uplynie desať rokov, čo nie je s nami krstný otec

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Tvoji: dcéra Jasna Bjelicová s manželom Miroslavom a vnučky Milana a Marijana

Dcéra Anna Privizerová s manželom Michalom a vnukovia Michael a Miloš

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 12. augusta 2014 po kratšej a ťažkej chorobe z časnosti do večnosti odišiel

THMGR. JÁN BALÁŽ

bývalý pazovský farár a senior sriemsky 1945 – 2014 „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom.“ (Jób 19, 25) Tichú spomienku si zachová

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Po ťažkej a zákernej chorobe nás navždy opustil náš milovaný brat

JÁN BALÁŽ

3. 8. 1945 – 12. 8. 2014 evanjelický kňaz vo výslužbe z Hložian Pochovaný bol 16. 8. 2014 v Trenčianskych Stankovciach, kde dlhšie pôsobil.

Trvalú spomienku si na neho zachovajú zarmútené sestry Anna a Zuzana s rodinami

cirkevný zbor SEAVC Stará Pazova

• OZNAMY •

34 /4609/

23. 8. 2014

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. augusta 19.30 Divadelné predstavenie Baby ježibaby 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 24. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 26. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Spektrum prinesie rozhovor s primárkou Jaroslavou Chovanovou-Somborcovou, ktorá vysvetlí, ako analýzou krvi možno zistiť zdravotný stav pacienta a jeho náchylnosť k určitým ochoreniam.

Vysielanie pre dedinu bude venované umeleckým zručnostiam členiek Spolku žien Slovenka z Hložian. Diváci získajú aj návody na úspešné pestovanie ovocia a recept na prípravu makového koláča.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 22. augusta – Slávna päťka Sobota 23. augusta – Jazda do pekiel Pondelok 25. augusta – Karanténa Utorok 26. augusta – Kráčajúca skala Streda 27. augusta – Medzi vlkmi Štvrtok 28. augusta – Lov na exmanželku 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

44

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výtvarný tábor v Idvore Utorok 26. augusta 16.00 O sprievodných podujatiach Dňa Padiny Aktivity dôchodcov Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 29. augusta 16.00 Slovenský film: Skalní v ofsajde Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 24. augusta 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Láska sa nevyhráva 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Kvetoslava Švecová-Kočondová zo Selenče

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 34 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej prozaičky a autorky literatúry pre deti a mládež. autorka: drahý 2. časť staroveké ANNA kov BIČIA- (Au) tajničky počítadlo ROVÁ

cudzopasný hmyz

ženské meno

speváčka rieka v sopka na Topčagić Rakúsku Sicílii

prízrak

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. pracovník v Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. laboratóriu north tvorivá schopnosť

búrsky oriešok Katarína výroba cukru

masť

volt

ovínačka okolo nohy do čizmy

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 27. augusta 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 31. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

citové rozpoloženie vpíšte

čuchový orgán lítium

KSU AS stretnutie HL UDU najvyšších L

predstaviteľov

1. časť tajn. vpíšte ALS

Sombor upravili varom

spojka speváčka Zdravkovićová

malé množstvo TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

meter

ženské meno

kto svedčí solm. slab.

ilínium

riečny rybár tona

FK z Kysáča

alt teba

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 33 VODOROVNE: monarchia, abonenti, Risan, ad, Te, tok, a, ila, von, niktoš, p, larva, O, K, N, atak, akt, láma, RM, la, éz, aero, abi, sťažovať TAJNIČKA: MARTIN KMEŤ

Sarajevo

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 31 Hlasu ľudu z 2. augusta 2014 bolo: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MILOTA ĎUROVKOVÁ, Ul. Dr. Janka Gombára č. 57, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

34 /4609/ 23. 8. 2014

45

Šport Snaha bola, nie aj šťastie NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

SIRIG SIRIG – TATRA KYSÁČ 3 : 1 (1 : 0)

Pavel Pálik

B

olo to tvrdé, zaujímavé, až do samého konca napínavé futbalové predstavenie. V prvej polovici hostia majú prevahu v hre a niekoľko vyložených šancí. Najlepšie nevyužili Milunović v 5 min., Bojan Trojanović v 7. a Alargić v 25. min. Pomsta stihla hostí v 34. min., keď Perić strelil vedúci gól domácich, ktorí zaraz vzali opraty hry do vlastných rúk, takže gólom Kozomoru v 53. min. zvýšlil náskok na 2 : 0. Vtedy sa hostia prebudili, pridali plyn a v 67. min. Bojan Trojanović zmenšili vedenie domá-

cich na 2 : 1. Hráči Tatry pokračovali v nátlaku, ale domáci nevyberali spôsob ako ich znemožnia vyrovnať.

Navyše v 80. min. mali aj šťastie, lebo strelu hostí zastavilo brvno. V 87. min. domáci hráč Karahodžić hrubo fauloval Bojana Trojanovića a potom ho ešte aj kopol bez lopty, takže ho rozhodca predčasne poslal pod sprchy. V úsilí vsietiť vyrovnávajúci gól hostia pritlačili súpera, zanedbali však vlastnú obranu, čo v 88. min. využil Simeunović: z rýchleho protiútoku strelil ďalší gól, bolo 3 : 1 a rozhodca Dašić z Čerevića ihneď píska koniec zápasu, ktorý sledovalo zhruba

200 divákov. Žlté karty dostali Kozomora, Spasić, Joka a Đekić z domáceho celku, tiež Račko a B. Trojanović v mužstve hostí. Červenú videl už spomenutý Karahodžić.

TATRA: Kyseľa, Ujfaluši (Budík), Daneček, Lukić, Boško Alargić (vľavo) sa zase činil Trojanović, Ožvát, Račko, Bojan Trojanović, Alargić, Tot (Kohút), – Dinamo 3 : 1.

Milunović.

2. kolo (23. a 24. augusta Výsledky 1. kola: Fruškogorski o 17:00): Susek – Dinamo, Jedinpartizan – Susek 2 : 0, Sirig – Tatra stvo – Proleter, Petrovaradin – Futog, 3 : 1, Mladost – TSK 1 : 0, Veternik – Sofeks – Šajkaš, Slavija – Veternik, Sofeks 4 : 2, Šajkaš – Petrovaradin 3 TSK –Vinogradar, Tatra – Mladost : 0, Futog – Jedinstvo 2 : 0 a Proleter a Fr. partizan – Sirig.

DRUHÝ ROČNÍK MEDZIULICOVÉHO TURNAJA HLOŽIAN V MALOM FUTBALE

PRVÝ SÚŤAŽNÝ ZÁPAS JEDNOTY 1950

J. Bartoš

si sto divákov na štadióne v Hložanoch si veru dvakrát utrelo oči, keď v nedeľu 17. augusta účastníci pohárového zápasu medziobecnej súťaže so sídlom v Báčskej Palanke vybehli na ihrisko. Videli dobre: proti domácemu celku novozaloženého FK Jednota 1950 sa postavilo len osem hráčov FK Báčka z Despotova. To, že ide o „divadlo“, bolo jasné už po piatich minútach, počas ktorých domáci hráči sotva ťukli loptu, ani čo by sa báli, že hosťom ublížia na zdraví. Keď sa čoskoro jeden z futbalistov hosťujúceho celku ocitol vodorovne na trávniku bez toho, aby sa ho ktokoľvek fyzicky dotkol, rozhodca sa najprv nad ním akože ustarostene nahýnal, a keď dotyčný „musel“ z ihriska von, podľa všakáno platných predpisov, odpískal koniec zápasu – za stavu 0 : 0. Takže v prvom súťažnom stretnutí Jednota 1950 zvíťazila kontumáciou výsledkom 3 : 0.

Len čo časť „divadelne“ nepodkovaných divákov začala hromžiť a dožadovať sa, aby im usporiadatelia vrátili peniaze, namiesto troch od samého štartu chýbajúcich hráčov, ako i „zraneného“ v mužstve Báčky, jej dresy si obliekli predtým sa v rohu pri ohrade rozcvičujúci

Zvíťazili Marčokovci (so susedmi)

Z

súpera z Ulice partizánskej. Na rozdiel od prvého ročníka druhý sa obišiel bez vážnejších zranení a organizátor Futbalový klub Budúcnosť si zase trochu privyrobil, keďže jeho agilní aktivisti každý večer vypekali jedlá na rošte a ponúkali občerstvenie.

Podaktorí diváci (a každý večer ich tam bolo aspoň sto) sa pýtali, prečo Budúcnosť nezorganizovala aj 3. ročník Memoriálu Jána Bučíka Mirka, ale zostali bez odpovede.

ase sa okolo ihriska s umelou trávou (s hádzanárskymi bránami) v Hložanoch len tak hemžilo od začiatku do polovice augusta, temer každý večer; nehralo sa iba, keď si prsty zamiešal dážď, s prestávkami v sobotu a nedeľu. Slovom, hral sa 2. ročník turnaja medzi ulicami v malom futbale. Prihlásilo sa deväť celkov, v každom mohlo byť maximálne 10 hráčov, zápasy sa hrali dvakrát po desať minút s piatimi hráčmi a brankárom na ihrisku. Víťazom sa stal celok Ulice Jozefa Marčoka Dragutina; v ňom nastúpili aj hráči z ulíc Vladka Vitéza a Štefánikovej. Po bezgólovej remíze vo finále zdolali mužstvo Ulice Masarykovej lepšou streľbou penált.

Predtým si Marčokovci v semifinále Zvíťazila Ulica Jozefa Marčoka Dragutina (so poradili s tímom Uli- susedovcami). Stoja (zľava): Milan Adámek st., Rade ce Veljka Vlahovića a Ljubičić, Pavel Mravík, Ján Greksa; v drepe: Trivo Masarykovci zdolali Ljubičić, Milan Adámek ml., Vladimir Lokić.

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Víťazstvo kontumáciou A

„náhradníci“, t. j. futbalisti, ktorí vraj v nedeľu ešte nemali právo nástupu za celok z Despotova. V druhom polčase si v hosťujúcom tíme dokonca zahrali aj obaja postranní rozhodcovia! Hostia v tomto, teraz už tzv. priateľskom zápase zdolali Hložancov výsledkom 1 : 0 gólom v úvodnej tretine prvého polčasu.

Bolo zrejmé, že ide o zohratý kolektív, na rozdiel od domáceho celku, ktorému predovšetkým chýba viac zápasov v nohách a v neposlednom rade aj väčšie množstvo vôle a kolegiálnosti, t. j. ochoty JEDNOTA 1950: Zahorec, Supek, Struhár, M. Hataľa, Ralević, Boronjac, Ľ. Hataľa, Horvát, Bučík, Molnár, T. Ljubičić. Hrali aj: Pagáč, Šoven, Lončar, Đumić, Takáč, Ljubobratović, Dudáš.

Oprava V Hlase ľudu č. 33 (16. 8. 2014) na strane 46 zaúradoval škriatok. Na tam jedinej fotografii nie je mužstvo Doliny, ale tím FK Budúcnosť z Hložian pred zápasom s petrovskou Mladosťou v apríli t. r. Ospravedlňujeme sa čitateľom za nepozornosť.

R. • ŠPORT •

A budú hrať naši chlapci?!

MLADOSŤ BÁČSKY PETROVEC – ČSK PIVARA ČELAREVO 4 : 3 (1 : 1)

Samuel Medveď

V

poslednom prípravnom zápase pred štartom súťaže Oblastnej ligy Nový Sad s FK Titel, Mladosť si zmerala sily s kombinovaným celkom Čelarevčanov.

Diváci videli kvalitný zápas, hralo sa obojstranne pekne a útočne.

Mladosť v druhom polčase mala územnú prevahu a viac šancí (Torbica, Milenković, Trišić). Hostia sa prví ujali vedenia po rýchlom prieniku cez stred. Mladosť vyrovnala, keď strelu Pavla Torbicu brankár ČSK vyrazil a Đukanović zblízka vyrovnal na 1 : 1. Do konca prvého polčasu sme ešte videli

pekný Pavlisov volej a Trišić z ľavej strany trafil opačnú žrď.

V druhom polčase hostia znovu viedli, avšak Mladosť potom

zahrala dôraznejšie. Skóre zápasu vo svoj prospech zvrátila dvoma eurogólmi Milenkovića a Trišića.

Keď sa už očakával koniec zápasu,

hostia najprv po sólovom úniku a prekľučkovaní brankára Fejdiho vyrovnali na 3 : 3 a čoskoro pekným lobom vsietili štvrtý, víťazný gól.

MLADOSŤ: Leňa (Fejdi), Jakuš, D. Babiak (Jovičić), Fábry, Stojimirović (Očoveji), Rupar, Đukanović (Milenković), Severíni, Torbica (Haška), Trišić, Pavlis (Kaňa).

SLOVO TRÉNERA Nový tréner FK Mladosť Dragan Čuljak pre Hlas ľudu poskytol nasledujúcu vyhlášku: – Prišiel som do Petrovca, pretože sú tu dobré pracovné podmienky na rozdiel od iných prostredí, kde futbalu hrozí zánik. Zohrali sme sedem prípravných zápasov. Orientácia klubu spoliehať sa na domácich hráčov je správna a ja ju podporujem. Ibaže máme pomerne malý fond hráčov a počas sezóny dochádza neraz i k zraneniam (teraz sú zranení Zbućnović, Vuković a I. Fejdi) a sú tu i kartičky. Do klubu sa vrátil Igor Stojimirović, ktorý dlhšie nehrával, prišiel aj mladý obranca Jovičić z Užíc; výpustky dostali Bubulj a brankár Pavlíni. Očakávam, že budeme hrať dobrý futbal, a že sa umiestnime v hornej časti tabuľky.

FK SLÁVIA PIVNICA PRED ZAČIATKOM MAJSTROVSTIEV

S cieľom nezopakovať neúspech Žigmund, Kotiv, Baláž, Bulatović, Keďže sa hostia z im známych dôČolović, Séč, Nímet a Panić, ako vodov dostavili iba s ôsmimi hráčmi i nové posily: Aleksandar Vig (z celku a už v 7. minúte Grnja pre zranenie ko je známe, pivnickí futbalisti Radnički Ratkovo), Aleksandar Paprić musel opustiť ihrisko (za stavu 0 : v predchádzajúcej sezóne ne(Borac Nový Sad) a Petar Lukić (Bačka 0), rozhodca Zoran Dević z Báčskej pochodili slávne. V I. Despotovo). Počíta sa aj s mladými Palanky – podľa platných pravidiel triede Medziobecnej ligy Účastníci MOL B. Palanka – I. trieda hráčmi: Grňom, Benkom, Vachulom – odpískal koniec zápasu. Delegát Báčska Palanka obsadili Fanúšikov iste bude zaujímať aj ina J. Čobrdom, pokým mužstvo opus- Dmitar Vukajlović v zápisnici skonposledné miesto a mali zo- formácia, že v I. triede MOL B. Palanka tili Fabók a Kozarov, ktorí prestúpili štatoval, že Slávia v tomto zápase stúpiť do najnižšej súťaže, v sezóne 2014/15 má súťažiť len desať do celku Budućnost Parage, ako kontumáciou vyhrala v pomere 3 čiže do II. triedy MOL Báčska klubov: Hercegovac Gajdobra, Soko Nová i Kalajdžija (Obilić Zmajevo). Skrátka, : 0. Potom sa hral priateľský zápas Palanka. Osobitne katastro- Gajdobra, Neštin z Neštinu, Labudnjača družstvo činia skúsení fálne sa im „darilo“ v jesen- Vajska, Mladost Mali Bač, Kriváň Selenča, a mladí hráči, ktorí sa, Pohárová súťaž: výsledky a páry nej časti majstrovstiev, keď Bački hajduk Bačko Novo Selo, Bačka po dobrých prípravách, si mužstvo Slávie na svoje Despotovo, Borac Obrovac a Slávia Pivnica.

Karađorđevo: Karađorđevo – Borac Obrovac 0 môžu predstaviť ako : 6, Nová Gajdobra: Soko – Hercegovac Gajdobra konto zapísalo iba tri body.

Na jar to bolo neporovnateľne lepšie, prípravu na nadchádzajúce maj- dobrý celok. Ako to 0 : 4, Neštin: Neštin – Borac Vizić 3 : 0, Plavna: takže získali l7 bodov. Nasledovala strovské zápasy, ktoré sa začnú všetko nakoniec do- Sloga – Mladost Mali Bač 0 : 2, Vajska: Labudnjavšak ďalšia reorganizácia; keďže v dňoch posledného augustového padne, akiste naznačia ča – Slavija Bođani 7 : 2, Selenča: Kriváň – Bački už prvé majstrovské hajduk B. N. Selo 4 : 3 (penalty), Hložany: Jednota sa po rozohrávsúboje. ke z I. triedy 1950 – Bačka Despotovo 3 : 0 (kontumačne), Zatiaľ mužstvo Pivnica: Slávia – Naša hviezda Silbaš 3 : 0.

MOL B. Palanka Slávie v rámci prído vyššej súťaže V 2. kole uplynulú stredu mali proti sebe pravy zohralo dva nastúpiť: Hložany: Jednota 1950 – Neštin, Gajprebojovali až tri zápasy. Najpr v dobra: Hercegovac – Slávia Pivnica, Mali Bač: kluby, pribudlo v Pivnici hosťoval Mladost – Labudnjača Vajska, Obrovac: Borac jedno voľné celok Iskry z Kucury, – Kriváň Selenča. miesto, ktoré ktorý zdolal domáci sa, uznesením celok výsledkom 3 : 1. Gól pre do- medzi týmito dvoma mužstvami; patričných futmácich vsietil Bulatović. Potom hostia zvíťazili v pomere 1 : 0, keď balových orv Pivnici hosťoval novozaložený v polovici druhého polčasu víťazný gánov, dostalo klub z Hložian Jednota 1950. Aj gól dosiahol Ninkov. Inak hra bola vyPivničanom. v tomto zápase boli úspešnejší rovnaná, pričom oba celky nevyužili S cieľom predísť podobnému Okrem skúsených hráčov tréner pivnickej Slávie ráta aj hostia, ktorí zvíťazili v pomere 2 viac príležitostí. Treba pripomenúť, : 1 a jediný gól pre domácich dal že pred koncom zápasu jednotliví „prípadu“, vede- s mladými silami nie klubu na post trénera dosadilo víkendu. Hráčsky káder sa citeľnejšie Vig. V uplynulú nedeľu odštartovala hráči hostí hrali dosť ostre, často aj Dragomira Bulatovića zo Savinho nezmenil. Naďalej sú tu: V. Čobrda, aj pohárová súťaž. V Pivnici hosťovali surovo, čo malo za následok zranenie Sela, ktorý na jar dosiahol pekný Vladimír a Vlastimír Kuchtovci, Milec, futbalisti Našej hviezdy zo Silbaša. domáceho hráča Lukića.

Ján Šuster

A

• ŠPORT •

uspech. Tréningy sa začali začiatkom augusta. Pokiaľ ide o dochádzku, tá je dobrá, čo je jedným z dôležitých predpokladov pre kvalitnú

34 /4609/ 23. 8. 2014

47

Šport V 1. KOLE NOVOSADSKO-SRIEMSKEJ LIGY

Pazovčania z Erdevíka spievajúci SLOGA ERDEVÍK – JEDNOTA ST. PAZOVA

F

H

Sloga sa neubránila ani s piatimi hráčmi (v červených dresoch). Foto: Juraj Bartoš

obranný val nepresadili. Podľa spoločnej mienky predstaviteľov oboch klubov Staropazovčania hrali lepšie a zaslúžene odniesli z Erdevíka všetky tri body.

SLOGA: Tojagić, Babić, Matić, Cvijić, Považan (Nenadović), Jelčić, Kovačević (Arežina), Nedić, Šarić (Dobrić), Simeunović, Bojanić.

JEDNOTA: Mijatović, Igrač (Bojić), Stegnjanović, Šuša, Furtula, Jelović, Erceg (Glavačević), Šestović, Mačak, Milaković, Marković.

V nedeľu celok Slogy hosťuje v Beške, hrá s celkom Hajduka.

Jednota v sobotu na domácom ihrisku privíta mužstvo Kupinova.

Zápasy sa začínajú o 17:00.

Šídska fiakeriáda Stanislav Stupavský

V

rámci Kultúrneho leta v Šíde v sobotu 9. augusta na ihrisku FK Jednota usporiadali tradičnú fiakeriádu. Defilé ulicami mesta označil začiatok podujatia, ktoré sa skončilo verejným programom, v ktorom sa pretekári uchádzali o vzácne ceny. Organizátorom fiakeriády bol Jazdecký klub Graničar 2011 zo Šídu. Podujatie podporila a odmeny zabezpečila lokálna samospráva, v mene ktorej ho úradne otvoril podpredseda Zhromaždenia obce Dejan Bulatović.

Treba vyzdvihnúť, že tohto roku Kone krásne na pohľad a zároveň výborne natrénované na sa fiakeriáde zúčastnilo o štipku menej účastníkov ako v minulom roku, čo nebolo víťaz Ljubiša Kovačević z Progaru, 2. miesto obsadil prekážkou, aby kvalita pretekov zase bola na po- Milenko Radaković zo Surčinu a 3. Milenko Vidak zoruhodnej úrovni. Najúspešnejšími pretekármi sú: z Privinej Glavy pri Šíde. www.hl.rs

1 : 0 (1 : 0)

utbalisti hložianskej Budúcnosti naservírovali nepríjemné prekvapenie početným fanúšikom, ktorí cestovali za nimi až do Ljukova. V zápase so súperom, ktorého Hložanci v rozohrávaní o postup prednedávnom poľahky zdolali dvakrát za sebou, tentoraz vyšli naprázdno. Prehnaná sebadôvera, možno i skutočnosť, že podcenili súpera, mala za následok ich rozčarujúci výkon.

Károly Vig

48

LJUKOVO – BUDÚCNOSŤ HLOŽANY

Ján Murtín

2 : 0 (0 : 0)

neď na štarte majstrovstiev sily si zmerali starí známi. Od začiatku zápasu sa na ihrisku bojovalo, len sa tak blýskalo. Hostia rešpektovali domácich, ktorí si síce vytvárali sľubné príležitosti, ale nerozvážni útočníci ich nevedeli zužitkovať.

Jednota sa znalecky bránila a občas vyrážala do nebezpečných protiútokov. V snahe vydolovať víťazstvo hráči oboch mužstiev si dovoľovali aj ostrejšie duely, takže rozhodca Vedran Vasiljević zo Sriemskej Mitrovice často prerušoval zápas, aby ich upokojil. Jeho rozhodnutia v hľadisku často vyvolávali protesty fanúšikov.

V druhej časti stretnutia tempo hry sa zvyšuje.

Obidva celky atakujú, agresívnejší hostia využívajú nepozornosť domácej obrany a už v 53. min. prostredníctvom Milinkovića strieľajú vedúci gól.

Potom sa striedajú akcie na obidvoch stranách, o kráse hry však hovoriť nemožno. Po ďalšej chybe obrany Slogy hostia pridávajú ďalší gól: v 58. min. sa lopta po strele Furtulu odrazila od niektorého obrancu domácich a rozvlnila sieť za chrbtom bezmocného Tojagića. Tak bol určený konečný výsledok zápasu Sloga – Jednota 0 : 2, keďže od tej chvíle hostia pozatvárali všetky cesty vedúce k ich bráne a hostitelia sa už cez ich

Klepli zuby naprázdno

Informačno-politický týždenník

Nikola Leđanac: tentoraz netrafil Foto: Juraj Bartoš

Obe mužstvá sa orientovali predovšetkým na protiútoky, takže asi 100 divákov (z toho polovica z Hložian) sledovalo tvrdý súboj, v ktorom už v 15. min. Vidaković matoval Popina. Domáci sa tak nielen ujali vedenia, ale ukázalo sa nakoniec, stanovili aj konečný výsledok zápasu 1 : 0 v ich prospech. Hostia potom už márne mali loptu častejšie na kopačkách; konkrétne príležitosti si nevypracovali.

V druhom polčase domáci trochu priostrili hru a veľkou obetavosťou odstránili možnosť prípadného vyrovnávajúceho gólu. Rozhodca Bozoki za ostré zákroky žltými kartami potrestal Ljukovčanov Kostića a Vidakovića. Nemožno nepodotknúť, že Budúcnosť nehrala kompletná. Keď sa do mužstva vrátia potrestaní a zranení Đekić a N. Kobilarov a povolenie nástupu získajú dve-tri posily z Čelareva, zrejme to bude vyzerať podstatne lepšie.

BUDÚCNOSŤ: Popin, Uroš Joksimović (Dujaković), M. Kobilarov, Obradović, Zečević, Bjelajac, Sivčević, Uglješa Joksimović, Matić, Trivunović (Batinić), Leđanac (Lukić).

V nedeľu Budúcnosť, so začiatkom o 17:00, zohrá prvý majstrovský zápas v Novosadsko-sriemskej lige pred svojimi fanúšikmi.

• ŠPORT •

V 1. KOLE SRBSKEJ LIGY – SKUPINY VOJVODINA

Hostia boli úspešnejší Ján Bokor

Dunav – Radnički (S), Radnički SM – Dolina.

veľmi dobre v prvom polčase. Mala územnú prevahu a viac gólových a štarte jesennej časti majstrovpríležitostí. Jej hráči boli pohyblivejší, stiev viac bodov získali hosťu- DOLINA – DUNAV 2 : 2 (1 : 1) dobre kombinovali a zatlačili hostí júce mužstvá. Domáce celky Naladení súperi na ihrisku v Padine na ich polovicu. Útoky domácich šli zaznamenali iba dve výhry a dve predviedli dynamickú, zaujímavú po bokoch. Z ľavej strany pred bránu remízy. Polovicu zápasov vyhrali hostí pekne centrohostia. Nováčik PIK Prigrevica štarval Čigoja, z pravej toval najlepšie a porazil Šíďanov Đoković a Stojanov. dvojgólovým rozdielom. Radnički S. Obrana hostí v čele Mitrovica vsietil víťazný gól v nads brankárom Trifustavenom čase a porazil pančevské novićom dlho čelila Dinamo. Tri body zvonku priniesli rýchlym útokom PaČSK Pivara, Banat, Cement a Bačka dinčanov. Đoković 1901, keď minimálnym výsledkom najprv hlavičkoval premohli svojich hostiteľov. Najviac nad bránu, druhý gólov diváci videli v Padine, kde raz jeho strelu branDolina remizovala s celkom Dunav kár chytil. Domáci St. Bánovce. Bránky nepadli iba celok sa ujal vedev Sente. nia, keď rýchlonoVýsledky 1. kola: Radnički SM hý Stojanov krásne – Dinamo 1 : 0, Dolina – Dunav odcentroval loptu 2 : 2, Radnički (S) – ČSK pivara 0 rovno na hlavu : 1, Senta – Sloga 0 : 0, Tekstilac Čigojovi, ktorý ju – Banat 1 : 2, Vršac – Cement 1 : Brankár Pustinjaković zachránil Dolinu pred prehrou upravil do siete.

2, PIK Prigrevica – Radnički (Š) 2 : (Foto: Pavel Rohárik) Radosť domácich 0, Radnički NP – Bačka 1901 0 : 1. trvala krátko, lebo Program 2. kola: Dinamo – Bačka a napínavú hru. Dunav sa predstavil Vasiljević čoskoro využil nepozornosť 1901, Radnički (Š) – Radnički NP, Ce- v dobrom svetle a pre mladé mužstvo Čigoju, ukradol mu loptu a ponad ment – PIK Prigrevica, Banat – Vršac, domácich bol tvrdým orieškom. Po- vybiehajúceho Pustinjakovića vySloga – Tekstilac, ČSK Pivara – Senta, dobne ako v príprave, Dolina zahrala rovnal na 1 : 1.

N

Po prestávke Dolina hrala rozhárane. Povzbudení hostia začali nebezpečne útočiť. Najprv trafili žrď, potom dve ich strely zastavil skúsený Pustinjaković. Brankár Doliny predsa aj druhý raz vyberal loptu zo siete, lebo jeho obrancovia dovolili, aby sa hostia ujali vedenia v pomere 1 : 2. Domáci sa hnevali aj na rozhodcu Dragana Momčilovića z Báčskej Topoly, ktorý ich poškodil, najmä vo chvíli, keď anuloval gól Čigoju pre údajný faul nad brankárom a pískal voľný kop za hostí. Vo finiši sa domáci znovu dostali k slovu a vyhli sa prehre. Čigoja z voľného kopu našiel náhradníka Šušnjara a ten prudko hlavičkou prekonal bezmocného brankára. Času na ďalšiu zmenu výsledku však už nebolo, takže sa zápas skončil spravodlivou deľbou bodov.

Domáci tréner Vladimir Popov a tréner Dunava Branislav Bajić kladne zhodnotili výkony svojich zverencov. Skupina fanúšikov Doliny však nebola spokojná s bodom a hrou svojich miláčikov v druhom polčase. Treba si ale byť vedomý skutočnosti, že Dolina má celkom nový celok, pozostávajúci z mladých hráčov, ktorým nechýba vôľa, ale skúsenosť áno.

DOLINA: Pustinjaković, Pavić, Advigov, Nedučić, Šinik (Tekijaški), Vasić, Stojanov, Đoković, Čigoja (Veličković), Šarenac, Sarajlin (Šušnjar).

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Eurogól Pavla Čížika SLÁVIA KOVAČICA – JEDINSTVO STEVIĆ KAČAREVO 4 : 2 (0 : 1) Ján Špringeľ

V

novej sezóne Prvej juhobanátskej ligy štartujú kovačickí slávisti s takmer novým tímom.

Rady Slávie opustili hrotový útočník Duško Bosnić a stredopoliar Dejan Perić (obaja do Spartaku Debeljača), stredopoliar Ivan Štopulj (do Vojvodiny Crepaja), stredopoliar Bojan Andonovski a pravý obranca Nikola Parojčić (obaja do Dinama 1945 Pančevo), ľavé krídlo Marko Tiodorović (do Željezničara Pančevo), brankár Stefan Stajčić (do Mladosti Vojlovica), pravé krídlo Filip Angelovski (do Jugoslavije Jabuka) a odišiel aj ľavý obranca Nikola Obradović.

Do osady insity sa vrátili bratia Čížikovci – Pavel z padinskej Doliny a Daniel z Bilećaninu Sečanj. Navrá• ŠPORT •

tilci z Unirey Uzdin a Poletu Idvor sú Alexander Bíreš, Jaroslav Čerňoš a Alexander Strakúšek. Sláviu posilnil aj Slobodan Gigović, gólostrojca Hajduku z belehradského Liona, hráč šampiónskej generácie Doliny v sezóne 2012/13. Pristúpili aj dvaja Pančevčania: Nenad Stanisavljević z Borca Starčevo a Filip Antić z padinskej Doliny. Dres Slávie si už obliekajú i dvaja Starčevčania: navrátilec Darko Radenković a Nikola Poljak, ktorý na jar hral pre Mladosť z Omoljice.

V Kovačici zostali hrať futbal brankár Dejan Krstić, „Uzdinčan z Čačku“ Nemanja Vulišić, krídelník Stefan Jovanović, stredopoliar Bojan Petković, univerzálny hráč Nikola Labudić a Kovačičania Ján Čerňoš a Miroslav Sachter. Z dorastu sa vrátil Miroslav Ďuriš a pribudli brankár Dejan Pejči-

nović a Denis Čech. O vrch tabuľky v jesennej časti sezóny 2014/15 bude bojovať 20 hráčov.

ZVRAT V DRUHEJ ČASTI Studenú sprchu po festivale zmarených šancí pripravil väčšine z 250 divákov bývalý slávista Nenad Nestorovski. Dve minúty pred Bombardér: Pavel Čížik vypálil prestávkou mieril presne pre 0 : 1. do siete z 30 metrov Sedem minút po oddychu Pavel Čížik si vyslúžil potlesk fanúšikov Strelcom oboch pre prvú výhru bol oboch klubov. Jeho precízna delovka Bíreš (v 70. a 86. min.).

SLÁVIA: Krstić, Strakúšek, Čížik, z 30 metrov bude patriť medzi najkrajšie góly začínajúcej sezóny. Slávia Ján Čerňoš, Poljak, Petković, Ďuriš zvrátila skóre v 65. minúte gólom (Antić), Stanisavljević (Jaroslav Jovanovića. Radosť hostiteľov trvala Čerňoš), Vulišić, Jovanović, Bíreš iba tri minúty, lebo na 2 : 2 vyrovnal (Sachter).

V nedeľu 24. augusta cestujú KoAtanasov. Kondične pripravenejší domáci tím v poslednej štvrťhodine vačičania do Grebenca, kde hrajú predsa strelil susedom ešte dva góly. s Vulturulom.

34 /4609/ 23. 8. 2014

49

Šport

Pavel Turan, laureát Plakety Dr. Janka Bulíka N a slávnostnej schôdzi Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, v sobotu 2. augusta 2014, Plaketu Dr. Janka Bulíka udelili najlepšiemu športovcovi roku 2013, stolnému tenistovi (hráčovi a trénerovi) Pavlovi Turanovi z Báčskeho Petrovca.

Prítomní v sieni Slovenského vojvodinského divadla ho odmenili hlasným potleskom. Pripájajúc sa k blahoželaniam, so želaním, aby sa hŕstke aktuálnych rytierov verných bielej celuloidovej loptičke zoskupeným v STK Mladosť Petrovec podarilo (zázraky sa predsa dejú!) vychovať dôstojných nástupcov, uverejňujeme opodstatnenie odbornej komisie (s nepatrnými zásahmi), ktoré v jej mene prečítal Michal Baláž, podpredseda MSS. „Pavel Turan sa narodil 9. januára 1969 v Báčskom Petrovci. Športovať začal veľmi včas. Už ako sedemročný, roku 1976, začal trénovať stolný tenis. Už v útlom veku bol húževnatý, ofenzívny hráč, ktorého si povšimla a začala trénovať Milina Mikušová, vtedajšia vynikajúca hráčka Stolno-

tenisového klubu Mladosť v Báčskom Petrovci. Potom ho ako tréner usmerňovali Zoroslav Spevák a Jaroslav Báďonský. Roku 1978 na turnaji Hlasu ľudu v Báčskom Petrovci bol najmladším účastníkom. V ďalšom športovom živote sa čoskoro húževnatou prácou dopracoval k početným úspechom, z ktorých spomenieme najvýznamnejšie: 3. miesto v súťaži juniorov v SAPV – I. skupina; postup do skupiny 12 najlepších juniorov v SFRJ v Kočevji (Slovinsko); v Záhre- Pavel Turan, najlepší slovenský be roku 1986 na majstrovstvách športovec roku 2013 SFRJ ako junior postúpil medzi 8 najlepších hráčov. Hral proti Zora- tímu STK Mladosť, ktorý postúpil do novi Primorcovi, stolnotenisovému I. zväzovej ligy Spolkovej republiky Juhoslávie. Viac než dve desaťročia mágovi niekdajšej Juhoslávie. Šport ovplyvnil Pavla Turana v súťažil v II. zväzovej lige Srbska.

Najväčšie úspechy Pavel Turan takej miere, že získal vysokoškolský diplom Fakulty telovýchovy – pri- dosiahol ako veterán: 1. miesto na čom nepretržite bol zamestnancom medzinárodnom turnaji Memoriál Kníhtlačiarne Kultúra. V nasledujúcej Viliama Harangóza v Subotici roku fáze športovej kariéry dosiahol o. i. 2010; 1. miesto na medzinárodnom nasledujúce úspechy: v rokoch 1999 turnaji v Temeríne, na ktorom bolo – 2000 a 2004 – 2005 bol členom vyše 100 účastníkov (2010); 1. miesto

MLADÝ FUTBALISTA MILAN ADÁMEK Z HLOŽIAN

Opora novosadskej Vojvodiny Juraj Bartoš

Ž

iak teraz už 3. ročníka Gymnázia Jána Kollára Hložančan Milan Adámek sa narodil roku 1998. Je futbalista, rýchly ako blesk, šikovný driblér, kvalitný strelec.

Toho času nastupuje v tíme kadetov FK Vojvodina Nový Sad ako pravý krídelný útočník, respektíve stredopoliar.

Začínal na poste stredného útočníka. V sezóne 2012/13 len v zápasoch pionierskych majstrovstiev Vojvodiny v červeno-bielom drese nastrieľal 35 gólov. Ako niekto, kto nadŕža mužstvu belehradského Partizana, nemá dilemu: najviac zavážil gól, ktorý v marci t. r. vsietil hlavou na povestnej belehradskej Marakane v

50

www.hl.rs

súboji s kadetmi Crvenej zvezdy, keď Vojvodina vyhrala v pomere 3 : 1. Jeden z prvých snov sa splnil.

Informačno-politický týždenník

Do radov novosadského ligistu sa dostal ako talentovaný útočník žiackeho celku (tzv. mladších kohútikov) hložianskej Budúcnosti roku 2009, ktorý krátko predtým vyhral kvalitný turnaj pionierov v Aradáči, keď vo finále Budúcnosť premohla vrstovníkov petrovskej Mladosti – gólom Milana Adámeka.

Hneď v prvej sezóne v drese mladších pionierov Vojvodiny odcestoval do Barcelony. Novosad-

na pokrajinských majstrovstvách veteránov Memoriál Batu Grujića (2010); 2. miesto vo štvorhre na majstrovstvách Balkánu (2011); 3. miesto ako jednotlivec a 1. miesto v konkurencii párov (2012) na republikových majstrovstvách Srbska v Bečeji; 1. miesto vo štvorhre ako reprezentant Srbska na Otvorených majstrovstvách v Kamniku (Slovinsko).

V úspešnej činnosti Pavel Turan pokračoval aj roku 2013: v Skopje na medzinárodnom turnaji obsadil 5. miesto, a v Sarajeve na medzinárodnom turnaji z celkove 130 účastníkov skončil na 6. mieste. Výhrami nad súpermi prispel k tomu, aby mužstvo STK Mladosť naďalej súťažilo v II. zväzovej lige. Niť úspechov sa nepretrhla ani v tomto roku. Začiatkom marca na medzinárodnom turnaji v Sombore, v kategórii veteránov jednotlivcov obsadil 3. miesto a na majstrovstvách Srbska v Šabci získal 2. miesto v súťaži jednotlivcov a titul majstra v súťaži dvojíc.

Pavel Turan je od roku 1998 profesorom telovýchovy na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Zároveň sa zaoberá prácou s deťmi, zaúča do pravidiel a tajomstiev stolného tenisu ako športu, ktorý pozitívne ovplyvňuje dospievanie mladých ľudí.

Je ženatý a má dcérku Emu, ktorú tiež zaúča do stolného tenisu.

Príprava a foto: J. Bartoš čania sa ovenčili vavrínmi víťazov. Ďalší Milanov splnený sen… Dvakrát zaradom (vlani a v tomto roku) „červeno-bieli“ chlapci obsadili 1. miesto aj na medzinárodnom turnaji v Maďarsku (Memoriál Lászla Kubalu). Milana tam v júli 2014 vyhlásili za najlepšieho hráča finálového zápasu! Na vlaňajšom medzinárodnom pionierskom turnaji Kozara v bosenskej Gradiške bol tiež najlepším hráčom. Vlani mladší kadeti Vojvodiny zvíťazili aj na medzinárodnom turnaji v Prahe a Milan Adámek bol najlepší strelec – dal 6 gólov. Tých uznaní je už teraz habadej a budúcnosť je pred ním.

Po ukončení aktuálnych majstrovstiev Kadetskej ligy Srbska Milana Adámeka preradia do juniorského mužstva. Odtiaľ možno zaklopať aj na dvere áčka Vojvodiny, ktorá v tomto roku oslavuje storočnicu založenia. Ďalšie sny, keď bude mať pevnú vôľu a odhodlanie vyliať hektolitre potu, pri pevnom zdraví a s troškou šťastia sú na dosah.

Napred, Milan, smelo za nimi!

• ŠPORT •

Pavel Čapeľa bol druhý na pretekárskej dráhe

Najväčší úlovok – 5 000 g mal Ljuba Knežević z Horgošu (druhý sprava)

Petrovčan Ján Krajčík z vody vytiahol aj rybu, aj trávu...

SÚŤAŽ ŠPORTOVÝCH RYBÁROV PLAVÁK 2014 V LALITI

Ryby odplávali s trávou...

Juraj Pucovský

P

ekný ohlas mala aj tentoraz výzva Združenia športových rybárov Lieň z Lalite svojim kolegom, aby sa zúčastnili na tohtoročnej súťaži Plavák 2014.

Preto neprekvapuje skutočnosť, že sa v nedeľu ráno 10. augusta 2014

Jaz Beočín, JMN Odžaci, Magic Fish Sombor, Karas Báčsky Petrovec (Galádik, Krajčík, Čapeľa) a Lieň Laliť (Bocka, Vukčević, J. Haška ml.).

Raňajky, žreb, obsadenie miest na dráhe pri vode a súťaž sa rozbehla. Už pri prvom pohľade na hladinu vody bolo jasné, že rybárom bude prekážať veľké množstvo trávy, ktorá plávala kanálom. Rybári, tí vynaliezaví ľudia, sa pokúšali vyhnúť tejto nepríjemnosti a svoje udice zahadzovali tam, kde objavili čo len kúsok čistej vody. Mnohým sa to

Traja najlepší v Laliti: (zľava) Pavel Čapeľa (2. miesto), Ljuba Knežević (1. miesto), Ján Krajčík (3. miesto)

na dráhe kanála Dunaj-Tisa-Dunaj neďaleko Lalite zišlo 51 pretekárov.

Svoje rybárske schopnosti v chytaní rýb udicou na plavák prišli skúšať členovia týchto združení: Karas Ilok (Bođanac, Mučaji, Mudroch), Horgas Horgoš, Šaran Hložany (Jakuš, Huďan, J. Haška st.), Karaš Temerín, Poštar Nový Sad, Bucov Apatin, Podunavlje Báč, Šaran Srbobran, Smuđ 1955 Crvenka, Šaran Čelarevo, Rumenka, Karaš Odžaci,

nedarilo, lebo sa vodná plocha podobala opravdivému plávajúcemu trávniku. S trávou akoby odplávali aj ryby alebo sa od veľkého úpeku schovali do chládku, na dno kanála! Svedčí o tom aj skromný úlovok väčšiny rybárov.

Veď takmer polovica z pretekárov – až dvadsiati štyria – po skončení súťaže

Nebolo hádam rybára, ktorému fazuľa, ktorú uvaril Jaroslav Valent, nechutila v kapsách nemali ani len jeden kilogram rýb, ktoré po odvážení vrátili do vody. To predsa nikomu nepokazilo dobrú náladu, lebo rybári sú známi ako veselí ľudia, dobrí kamaráti, ktorí si vedia zavtipkovať i na vlastný účet aj vtedy, keď sa im športové šťastie nie veľmi usmeje.

Iločan Vlatko Mudroch sa nemohol pochváliť veľkým úlovkom

V takom ovzduší a vo veselej nálade rozhodca na súťaži Ján Zorňan-Boky pod prísnym dozorom viacerých párov očí rybárov, ale aj obyčajných zvedavcov, odvážil úlovky všetkých pretekárov. Prvé miesto

a najväčší pohár získalo mužstvo ZŠR Bucov z Apatina (12 bodov), druhý bol Horgas z Horgoša (17), kým na treťom mieste skončil petrovský Karas (17).

Lieňovci medailami odmenili aj troch najlepších v každom úseku a na pretekárskej dráhe. Prvý sektor: 1. Ljuba Knežević Horgas Horgoš (úlovok 5 000 g), 2. Jaroslav Jakuš Šaran Hložany (2 960 g), 3. Dejan Bođanac Karas Ilok (2 800 g). Druhý sektor: 1. Ján Krajčík Karas Petrovec (2 580 g), 2. Milorad Blanuša Bucov Apatin (2 440 g), 3. Goran Ilić Karaš Odžaci (2 160 g). Tretí sektor: 1. Pavel Čapeľa Karas Petrovec (3 480 g), 2.

Slobodan Mihajlović Magic Fish Sombor (2 620 g), 3. Predrag Dugajlić Šaran Čelarevo (1 500 g). Najlepší traja na pretekárskej dráhe boli: 1.

Ljuba Knežević, 2. Pavel Čapeľa, 3.

Ján Krajčík.

Zaslúžené poháre a medaily najlepším mužstvám a rybárom odovzdali v lalitskom Dome kultúry, kde sa všetci účastníci tohtoročnej súťaže Plavák 2014 občerstvili chladnými nápojmi a fazuľou. V družnom rozhovore dominovali príbehy zo súťaže, ktorú si práve uschovali do svojich spomienok.

Dr. Adam Svetlík – laureát Ceny SVC za najlepší titul v období 2008 – 2011, 2012

Slávnosť založenia SVC, 2007

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Slovenské vydavateľské centrum

Odovzdávanie autorských výtlačkov Michalovi Ďugovi, 2010

Ján Labáth a Viera Benková, 2011

Slovenské vydavateľské centrum vzniklo 1. septembra 2007 ako spoločnosť s ručením obmedzeným (s. s r. o.) odlúčením od Akciovej spoločnosti Kultúra v Báčskom Petrovci. Pokračuje vo vydavateľskej činnosti v slovenskom jazyku, ktorá sa začala v roku 1919 založením tlačiarne Kultúra. Od jeho založenia až dodnes riaditeľom centra je Vladimír Valentík. SVC sa zameriava na vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry slovenských vojvodinských autorov, a to najmä poézie, prózy, literárnej kritiky a teórie. Knihy tohto druhu vydáva v ústrednej edícii Živý prúd. Ďalej sú tu edície Korene, Včielka, Máj, Spectator, Vedecké zošity, Ateliér a Lacná knižnica. Osobitné miesto pre SVC majú edície Mosty (srbská literatúra v preklade do slovenčiny) a Bratislava (slovenská literatúra zo Slovenska v preklade do srbčiny). Práve vďaka týmto dvom edíciám možno vydavateľskú činnosť SVC ocharakterizovať ako sprostredkovateľa literárnych hodnôt medzi dvomi národnými literatúrami – srbskou a slovenskou. Vydavateľské centrum taktiež vydáva jediný slovenský časopis pre deti v Srbsku Zornička (vychádza od roku 1939) a jediný časopis pre literatúru a kultúru Nový život (od roku 1949). Rodinný magazín Rovina vydávajú od roku 1994. Najstaršou periodickou tlačou SVC je Národný kalendár, ktorý po prvýkrát vyšiel v roku 1919, teda v roku založenia tlačiarne v Petrovci.

Autorské výtlačky Víťazoslavovi Hroncovi, 2010

Katarína Gažová Foto: A. Francistyová a z archívu SVC

Nová kniha Ileany Ursuovej, 2013

Produkcia SVC, 2007 a 2008

Zima s knihou, 2008

Zima s knihou v SVD, 2008

Kolektív SVC, 2010