Zasvätený život 1-2013

Page 1

Zasvätený život

2013 / 01

časopis pre rehoľníkov a zasvätených

MÉDIÁ

Naša prítomnosť vo virtuálnom svete internetu LIFESTYLE

Von z komfortnej zóny PRÍLOHA

Umenie

SPIRITUALITA

Zasvätenie – zásnubná udalosť MISIE

Chceš sa hrať na Ježiša?


Zasvätený život

2013/01

2013 / 01

časopis pre rehoľníkov a zasvätených

Obsah

1 Editoriál 2 Správy z KVRP a KVPŽR MÉDIÁ

Naša prítomnosť vo virtuálnom svete internetu LIFESTYLE

Von z komfortnej zóny

SPIRITUALITA

Zasvätenie – zásnubná udalosť MISIE

Chceš sa hrať na Ježiša?

PRÍLOHA

Umenie Vydavateľ: Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku Adresa: Miletičova 7, 821 08 Bratislava mail: sekretariat@kvrp.sk Šéfredaktor: Juraj Pigula Redaktori: Štefan Turanský Hermana Matláková Tatiana Berecká Monika Skalová Tomáš Brezáni Andrej Lojan Marián Kováčik Fotografie: Andrej Lojan, Tibor Fellegi, archívy rehoľných komunít a sekretariátov KVRP a KVPŽR Fotoeditor: Andrej Lojan Evidenčné číslo MK SR: EV3916/09 ISSN 1338-1032 Web stránka: www.kvrp.sk Finančné príspevky na vydávanie časopisu: č. účtu: 26 20 853 329/1100, variab. symbol: 1111 Objednávky: distribucia@kvrp.sk Príspevky do časopisu: casopis@kvrp.sk Jazyková úprava: Marián Kováčik Grafická úprava: Redemptoristi – Slovo medzi nami Tlač: LÚČ, vydavateľské družstvo, Bratislava Príspevok: 3 eurá

KRONIKA

4 Misie v Prešove 5 Múzeum v Bílej Vode 6 Evanjeliové povolanie k služobnému vodcovstvu 7 Salezián Titus Zeman smerom k blahorečeniu 8 Slovenskí benediktíni získali nezávislosť 8 Kapitula redemptoristov Michalovskej viceprovincie

SPIRITUALITA

9 Zasvätenie – zásnubná udalosť 11 Spytovanie svedomia ako modlitba srdca

LIFESTYLE

MÉDIÁ

BIBLIA

MISIE

AKTUALITY

BLOG

FORMÁCIA

SEKULÁRNE INŠTITÚTY

OSOBNOSTI DEJÍN

Z BOŽEJ LEKÁRNE

HISTÓRIA

PRÍLOHA / Umenie

24 Zápasenie s Bohom 25 Neprijatie ako cesta k spoznaniu 26 Identita formačnej komunity v dnešnej dobe (I) 29 Svetový kongres sekulárnych inštitútov 31 Svätá Hildegarda z Bingenu – nová učiteľka Cirkvi 33 Prostriedky proti napätiu a nervozite

13 Von z komfortnej zóny / Rebelúcia v kláštore (pokračovanie) 15 Naša prítomnosť vo virtuálnom svete internetu 17 Šťastie dôverujúceho pútnika (Žalm 84) 20 Chceš sa hrať na Ježiša? / Deň na misiách s pátrom Federicom Trincerom OCD 21 Synoda o novej evanjelizácii

II Krása zachráni svet III Vstúpiť krajine do duše VI Z Listu umelcom od Jána Pavla II. V Na slovíčko s Kamilom Drábom VI Centrum umenia na Slovensku VIII Blahoslavený Fra Angelico / Kážuci maliar a maľujúci kazateľ XI Povolanie ku kráse XII Neskoro som ťa miloval, krása taká stará a taká nová


EDITORIÁL

Juraj Pigula šéfredaktor

V

o filme O bohoch a ľuďoch sa nachádza nádherná scéna, v ktorej sa brat Lukáš, starý lekár, rozpráva s mladou dievčinou o láske. Vysvetľuje jej, že sa zaľúbil niekoľkokrát. A neskôr dodáva s úsmevom: „Potom som však našiel novú lásku, ešte silnejšiu, a tú som opätoval.“ Zasvätený bez lásky nemôže odpovedať na otázky o láske bez toho, aby len neteoretizoval. Brat Lukáš skutočne miluje. Tento trapista predstavuje Boží súcit, ktorý sa dotýka človeka. Lieči chorých, rozumie láske, ktorej sa otvára mladé dievča. Jeho úsmev na dievčatko bez topánok poukazuje na viac než na dobrotu jeho srdca. Zjavuje Boha skrytého v úsmeve. Veď ak milujeme, úsmev je dar lásky a láska túži po tom, aby tento úsmev bol opätovaný. Je to niečo podobné, ako sa to udialo Izraelitom vo vzťahu s Bohom. Aj oni chceli, aby sa Boh na nich usmial: „Nechaj žiariť tvoju tvár nad nami a budeme spasení“ (Ž 80, 3). Simeon a Anna, dvaja zasvätení z Lukášovho evanjelia, spoznajú Božiu prítomnosť v dieťati, ktoré sa stalo Božím úsmevom nad človekom. O tridsať rokov neskôr, po krste, Ježiš začne vyhľadávať ľudí, ktorí potrebujú tento úsmev. Usmeje sa s láskou na Zacheja, na mladíka hľadajúceho niečo viac, na Samaritánku či na Martu v priateľskom rozhovore. Srdce mi poskočí, keď stretávam zasvätených, cez ktorých prúdi do nášho sveta Boží úsmev. Od úsmevu múdrosti podobného Simeonovi a Anne po úsmev entuziazmu začínajúceho novica či novicky. Tento úsmev odovzdáva pohľad Božej lásky, je Božou tvárou, ktorá sa raduje z ľudí. Prajem vám, milí čitatelia, aby vám vyčarovali úsmev na tvári aj riadky nášho nového čísla. Rozprávanie o umelcoch a umení v prílohe alebo nevinná otázka: „Hráš sa na Ježiša?“ nás predsa nemôžu nechať chladných.

Zasvätený život | 2013/01

1


SPRÁVY Z KVRP A KVPŽR Ý Jesenné plenárne zasadnutie KVPŽR

Ý Jesenné plenárne zasadnutie KVRP

V dňoch 14. – 15. novembra 2012 sa v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove konalo jesenné plenárne zasadnutie Konferencie vyšších predstavených ženských rehôľ na Slovensku. Toto zhromaždenie bolo predovšetkým volebné a po troch rokoch funkčného obdobia volilo zo svojich radov vedenie na ďalšie trojročie. Pracovná časť zasadnutia, na ktorej sa zúčastnil aj Mons. Milan Chautur, predseda Rady pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života pri KBS, bola venovaná predovšetkým bilancovaniu a zhodnoteniu uplynulého trojročia. Volebné zasadnutie svojou voľbou znovu potvrdilo na ďalšie trojročie doterajšiu predsedníčku, ktorou naďalej zostáva sestra M. Justína Kostúrová – generálna predstavená Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy. Ostatné členky vedenia KVPŽR boli čiastočne obmenené. Za podpredsedníčku sestry zvolili provinciálnu predstavenú Kongregácie školských sestier sv. Františka – sestru M. Magdalénu Sumilasovú. Členkou rady naďalej zostáva sr. Noemi Ondreková – provinciálna predstavená Kongregácie školských sestier de Notre Dame. Do rady pribudli dve nové členky: sr. Jana Kurkinová – provinciálna predstavená Inštitútu Panny Márie Pomocnice, a sr. Petra Sičáková – provinciálna predstavená Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (byzantského obradu). Voľby prebiehali podľa platných Stanov KVPŽR schválených vo Vatikáne Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Sestry sa okrem ďalších pracovných otázok a okruhov spolupráce v rôznych oblastiach medzi sebou navzájom zaoberali aj spoluprácou s Konferenciou vyšších rehoľných predstavených mužských reholí, a to za účasti jej nového predsedu – pátra Jeremiáša Kvaku OFM, ktorý prijal pozvanie na toto zasadnutie.

Zasadnutie pléna KVRP sa konalo v dňoch 8. – 9. 10. 2012 na Donovaloch. Medzi nami sme privítali nových členov, ktorými sú Pavol Baroš z Kongregácie misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Dominik Zbigniev Lejman z Rádu svätého Pavla pustovníka. Prítomní boli aj delegovaní zástupcovia od bratov tešiteľov a z rehole palotínov. • Prítomným sa prihovoril Mons. Milan Chautur CSsR. Pripomenul dve významné udalosti, ktoré práve prebiehajú, a to Synodu o novej evanjelizácii a Rok viery. Druhý vatikánsky koncil naznačil línie, no ako sa zdá, zabudli sme na niečo osobné – osobný vzťah, osobné zaangažovanie sa, osobnú obetu. Línia koncilu je dobrá, ale direktíva, ktorú sme si stroho právnicky vytvorili, je často neúčinná. Kdesi je chyba, direktívy sú jasné, ale výsledky sú niekedy iné, ako očakávame. Je potrebný osobný vklad misionára, kňaza, rehoľníka, ktorý má sledovať, či človek, ktorému sa prihovára, odpovedá na Božie posolstvo. Rehole svojou charizmou vždy obnovovali Cirkev. Nie je potrebné zakladať nové, ale obnoviť to, čo máme, a všetko bohatstvo našich spoločenstiev vložiť do snahy o evanjelizáciu. Rok viery je príležitosťou pre naše komunity, ktoré sa majú vrátiť k prvotnej horlivosti. Urobme všetko pre to, aby sa duch našej rehole znovu obnovil, aby sa nadobudol osobný vzťah, zaangažovanosť, ale aj osobná obeta pre spásu duší. • P. Ján Halama SVD plénum informoval o svojom osobnom rozhodnutí zriecť sa postu predsedu KVRP. Plénum sa dohodlo, že prebehnú nové voľby, na ktorých sa zúčastnilo 22 vyšších rehoľných predstavených. V prvom kole volieb bol za nového predsedu zvolený br. Jeremiáš Daniel Kvaka OFM. Úrad prebral 1. 11. 2012. Nasledovala voľba nového člena rady, ktorým sa v prvom kole stal P. Václav Hypius CSsR. P. Jánovi ďakujeme za všetok čas a schopnosti, ktoré vložil do svojho pôsobenia predsedu KVRP. A novému predsedovi br. Jeremiášovi môžeme len popriať, aby viedol KVRP v líniách svojich predchodcov s odvahou a nadšením. • Don Karol Maník SDB informoval o vydaní knihy Na ceste k uzdraveniu a obnove, ktorá je zborníkom zo sympózia o ochrane detí a dospelých pred sexuálnym zneužívaním. Konalo sa začiatkom februára 2012 v Ríme a rehoľníkov na ňom ako jediný Slovák zastupoval P. Dr. Leopold Slaninka SJ. KVRP ho vydala s finančnou podporou KBS a je určený len pre vnútornú potrebu. Dvestokusový náklad bude doručený všetkým biskupom, kňazským seminárom a predstaveným mužských a ženských reholí na Slovensku. • Don Karol Maník SDB informoval o projekte na časopis Zasvätený život. Príprava projektu je vo finálnom štádiu na podanie. Zodpovedný za realizáciu projektu je šéfredaktor časopisu Zasvätený život P. Juraj Pigula OSA. • P. Peter Bujko SJ informoval o formačnom stretnutí mladých rehoľných kňazov, ktoré sa konalo

ZMENY

Ý Nové a znovu menované vyššie predstavené

2

Od 8. septembra 2012 na obdobie ďalších 6 rokov bola za novú provinciálnu predstavenú (vizitátorku slovenskej provincie) Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (sestry vincentky) menovaná sr. Damiána Pagáčová. Službu vizitátorky – doterajšej provinciálnej predstavenej – tak ukončila sr. Alžbeta Vološinová. Na druhé trojročie od 18. októbra 2012 bola znovu menovaná provinciálna predstavená v Kongregácii sestier Najsvätejšieho Spasiteľa sr. Pavla Tóthová. V dňoch 3. až 10. novembra 2012 sa v rámci generálnej kapituly Kongregácie sestier premonštrátok konali voľby, v ktorých na ďalšie obdobie 6 rokov bola potvrdená doterajšia generálna predstavená sr. Hermana Lalíková.

Zasvätený život | 2013/01


SPRÁVY Z KVRP A KVPŽR

ZMENY

Ý Nový predseda KVRP

v dňoch 24. – 27. 9. 2012 v exercičnom dome v Piešťanoch. Stretlo sa na ňom 33 kňazov zo 6 reholí. P. Peter Dubovský SJ vychádzal z témy Počiatky Ježišovho verejného účinkovania a počiatky mojej kňazskej služby. Účastníci boli veľmi spokojní a oceňovali túto aktivitu KVRP. Po duchovnej aj organizačnej stránke bolo stretnutie dobre pripravené. Väčšina účastníkov bola mladších, tí starší kňazi skôr chceli viac prednášok a praktických rád do života. V tejto aktivite sa bude pokračovať. • P. Martin Štrbák OPraem informoval o Štatúte KVRP. Ten súčasný bol vypracovaný začiatkom 90. rokov a je veľmi stručný. Sme v štádiu prípravy nového štatútu.

Nový predseda KVRP br. Jeremiáš Daniel Kvaka OFM sa narodil v Prešove. Študoval na elektrotechnickej priemyslovke a hneď po maturite vstúpil do Rehole menších bratov – františkánov. Prvé sľuby zložil v roku 1996, slávnostné v roku 2001. Štúdium filozofie absolvoval v Bratislave a štyri roky štúdia teológie na Studium Theologicum Jerosolymitanum v Jeruzaleme. Za kňaza bol vysvätený v roku 2006 a za provinciála františkánov bol zvolený v roku 2010.

• P. Leopold Slaninka SJ informoval o činnosti Domu sv. Gorazda. Po zariadení domu a rozbehnutí činnosti sa teraz kompletizuje programová náplň. Psychotesty absolvovalo už 11 kandidátov z rôznych reholí. Taktiež sa postupne rozširuje sieť spolupracovníkov a hľadajú sa nové kontakty. Novinkou je psychologický výcvik pre kňazov, ktorí vyštudovali psychológiu a majú teoretické poznatky, ale nepôsobili v praxi. Od novembra sa uvažuje o zamestnaní jedného pracovníka pre potreby domu. n Tomáš Brezáni sekretariát KVPR

Vyhlásenie výsledkov o logo Vážení čitatelia, z rôznych návrhov na logo časopisu Zasvätený život redakčná rada na svojom zasadaní dňa 3. 11. 2012 v Žiline rozhodla o definitívnom víťazovi súťaže. Stala sa ňou sr. Katarína Berešová FMA z Bratislavy. Cenu výherkyni odovzdal v mene redakčnej rady P. Tomáš Brezáni, sekretár KVRP.

Logo „plameň ohňa“ Pripomína plameň, ktorého ľavé rameno má v sebe dynamiku a pravé kontinuitu, tendenciu pre rast. Dva horiace plamienky sú symbolom radosti, ktorá pozýva k spolupráci medzi zasvätenými a vzájomnému dopĺňaniu. Plamienky sa neprelínajú a neuzatvárajú do seba, ale naznačujú otvorenosť a prítomnosť či pôsobenie Ducha Svätého .

Zasvätený život

Zasvätený život | 2013/01

3


KRONIKA

{ Misie v Prešove } V Prešove sa od 14. do 28. októbra 2012 konali misie na tému: „Ak uveríš, uvidíš Božiu slávu!“ (Jn 11, 40). Šesť farností Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi počas dvoch týždňov spoločne prežívalo čas milosti na území Prešova. V prvom týž­dni sa tímy misionárov aj laikov snažili osloviť verejnosť na verejných fórach, druhá časť misií patrila duchovným aktivitám hlavne v kostoloch a chrámoch. Na konkrétnych aktivitách sa podieľalo asi 150 misionárov, z toho asi 30 kňazov a rehoľníkov – redemptoristov oboch obradov, verbistov a kapucínov. Na misie prišli aj mnohí pripravení a zapálení mladí laickí misionári, ktorí pod vedením skúsených rehoľníkov či zrelých laikov priniesli do Prešova radosť a nadšenie pre Krista. Boli to tímy: Rieka života – Podolínec, Calvary – Bratislava, Návrat domov – Sabinov, Hnutie Svetlo-Život gréckokatolícka oáza, ­Maranatha – Prešov a Gréckokatolícky seminár z radov bohoslovcov.

. októbra) piatok večer (19 . Nešlo v sa ve šo re P v ici šovských misií „Na Hlavnej ul dež v rámci Pre najviac priestoru lá m e pr rt ce n konal ko sť, aj keď všetdobnú záležito ské chvály. Predo oj ač však o čisto hu ám L a é P eS kapely i pomedzi sv dostali hudobné ňach. Hudobníc es pi v a oh B vu u, ako vnímakým šlo o osla ívajú svoju vier ež pr o ak , li da cítiť, že mispev neraz pove o svedectiev bolo aj ľudia, ht ýc t Z . om oh dobníci, ale jú svoj vzťah s B edčili nielen hu obených hriechmi, Sv . ša ži Je a án lujú P ach spôs života v ťažkosti sky sa ich život zmenil. ktorí prežili časť lá ej s prežitím Bož oločenstva ale po skúsenosti k Bohu dostali aj mladí zo sp si môj ťah my God (Ty Vyjadriť svoj vz pieseň You are a n ci k mohlo n ta v publikum sa ta é Maranatha n m to rí P . us avzáDelirio Prešova i seba n na ie Boh) od kapely an hn že po a ani tbám za pripojiť k modli dení nádejou, že Ježiš nezabúd sprábu tú vz riť to jom a všetci po zišli s túžbou ší ro sa , ov eľ at yv Prešov a jeho ob iháľová n Janka M vu aj ďalej.“

n Helena Torkošová

Pastorácia povolaní na Donovaloch

Internoviciát pokračuje...

V dňoch 10. – 13. októbra 2012 sa v Penzióne Zornička na Donovaloch uskutočnilo pravidelné stretnutie koordinátorov pastorácie povolaní. Štyridsať účastníkov z celého Slovenska strávilo tieto dni ako čas zastavenia sa a reflexie svojej činnosti. Účastníkov navštívil Mons. Tomáš Galis, predseda Subkomisie pre pastoráciu povolaní pri KBS. Formačnú časť tvorili prednášky a diskusia s psychológom Máriom Schwarzom na tému komunikácie s mladými ľuďmi v dnešnej spoločnosti. Program obsahoval modlitbu za mladých hľadajúcich svoje povolanie a za všetkých, ktorí im akýmkoľvek spôsobom pomáhajú, predovšetkým za samotných animátorov pôsobiacich v pastorácii povolaní.

V Bacúrove sa v dňoch 11. – 13. januára stretli magistry noviciek, aby pokračovali vo formácii, tentokrát svojej vlastnej. Je to už druhé stretnutie v tomto školskom roku a pripravujú sa ďalšie. V Dome sv. Gorazda pod vedením P. Leopolda Slaninku SJ a sr. Silvie Salomonovej SCSC sa zamýšľali nad podvedomými obrannými mechanizmami v procese rozlišovania medzi ľudskou zrelosťou, nezrelosťou a patológiou, nad prenosom a protiprenosom a formačným rozhovorom. Stretnutia sú veľmi silnou skúsenosťou budovania spoločenstva a už sa akoby vytvorila aj nová rehoľná komunita, a to magistier.

n Ján Macej

n Monika Skalová

4

Zasvätený život | 2013/01


KRONIKA

{ Múzeum v Bílej Vode } Rehoľné kongregácie, ktoré pôsobili v Bílej Vode, sa stretli 7. septembra 2012 na otvorení Muzea historie izolace, internace, integrace v Bílej Vode. Počas rokov 1951 – 1993 pôsobilo v Bílej Vode 16 rehoľných spoločenstiev zo Slovenska a Čiech. Zo Slovenska tam boli internované sestry zo Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, Kongregácie školských sestier de Notre Dame, Rímskej únie Rádu sv. Uršule, Kongregácie Dcér Božskej lásky, Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, Kongregácie sestier premonštrátok, Kongregácie Dcér sv. Františka Asisského a sestry Congregatio Jesu. Jedným z hlavných bodov múzea je expozícia, ktorá sa zaoberá internáciou rehoľných sestier, ktoré boli sústredené do Bílej Vody počas komunistického režimu. Sestry sústredili do tzv. sústreďovacích kláštorov, kde im pridelili ťažkú manuálnu prácu. Po roku ich presunuli do severných Čiech a zamestnali v textil-

Úmyslom totalitného režimu bolo postupným likvidovaním prítomnosti jednotlivých rehoľných osôb a celých komunít úplne odstrániť rehoľný život zo života spoločnosti. Boli odsúdené na pomalé vymieranie a podľa plánu vtedajšieho režimu do roku 2000 nemala byť v štáte ani jedna rehoľná sestra. Tento plán nevyšiel. Rehoľné sestry v sile viery, tajomstva utrpenia a kríža, s pohľadom na ukrižovaného Krista sa vzájomne zjednotili v úmysle vytrvať verne za každú cenu s dôverou v Božiu pomoc. Upevnili sa vo vedomí aj naďalej vydávať svedectvo o dobrote nebeského Otca všade tam, kde boli násilne sústredené, i v ťažkých podmienkach, ktoré denne prežívali. Tieto okolnosti ich priviedli k tomu, že sa stali bojovníčkami za pravdu. Dokázali to aktívnym využitím darov prijatých od Boha, vierou získanou v dobrých rodinách a silným osobným presvedčením o hodnote svojho rehoľného povolania a vernosti svätým sľubom aj za cenu utrpenia. Toto konkrétne prenasledovanie a utrpenie, prijaté v duchu viery a lásky, ich premieňalo na zrelé, zodpovedné ženy a radostné svedkyne evanjelia. (z príhovoru sr. Daniely Bezdedovej na otvorení múzea v Bílej Vode)

ných továrňach a sociálnych zariadeniach. Na otvorenie múzea boli pozvaní predstavitelia spoločenského a cirkevného života. Za rehoľné spolo-

čenstvá predniesla svoj príhovor sr. Daniela Bezdedová FDC. Ako poďakovanie za snahu, úsilie a vytvorenie múzea takéhoto typu sme starostovi obce Miroslavovi Kociánovi, ktorý je zároveň iniciátor múzea, darovali pamätný plagát spolu s dobovými rehoľnými šatami od sestier mariánok, ktoré sú symbolom vernosti sestier, ktoré tam boli. n Zdenka Špaková referentka pre digitalizáciu archivovaných spisov odsúdených rehoľných osôb z rokov totality n Foto: Deník/Petr Krňávek

Zasvätený život | 2013/01

5


KRONIKA

{ Evanjeliové povolanie k služobnému vodcovstvu } V dňoch 7. – 9. septembra 2012 usporiadala Konferencia vyšších predstavených ženských rehôľ na Slovensku duchovný seminár pre rehoľné sestry Evanjeliové povolanie k služobnému vodcovstvu. Seminár viedli sestry Mary Savoie a Margaret Nacke z Kongregácie sestier sv. Jozefa z Kansasu v USA. Na podujatí sa v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne zúčastnilo celkom 101 sestier zo 17 ženských reholí na Slovensku. V rámci ponúknutého programu bolo možné zaoberať sa témami ako spiritualita vodcovstva, vodcovstvo v službe, modely vodcovstva, podstatné hodnoty, konflikt – partnerstvo, budovanie konsenzu. Cieľom seminára bolo uvedomenie si a prehĺbenie poznania a nasledovania jedinečného Vodcu – Ježiša Krista, ktorý ľudí v službe vodcovstva pozýva k uplatňovaniu najdôležitejšieho modelu vedenia – vedenia v duchu služby pre iných: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude, ale kto sa bude medzi vami chce stať veľkým, bude vaším služobníkom“ (Mt 20, 25 – 27). 6

Zasvätený život | 2013/01

Všetky časti programu prebiehali formou spoločných prednášok, dialógmi v menších či väčších skupinkách s rôznorodým obsadením z rozličných spoločenstiev ženských reholí na Slovensku. Napriek vážnosti tém sa všetko nieslo v priateľskej a radostnej atmosfére, v snahe poznávať nové, učiť sa i odovzdávať si vzájomné skúsenosti vo vedení na rôznych úrovniach i v pozícii byť vedený. Okrem iného tu zaznela na-

liehavá výzva – nechápať vodcovstvo ako stav, ale ako celoživotný proces, ktorý nás sprevádza v rôznych formách a situáciách po celý život. Podujatie sa stretlo s pozitívnym hodnotením zúčastnených. Veríme, že podobnú skúsenosť mali a budú mať ďalšie skupiny zasvätených i ostatných kresťanov, ktorým Sestry sv. Jozefa ponúknu svoje semináre. n Marta Chraščová


Po viac než dvoch rokoch a desiatich mesiacoch sa dňa 7. decembra verejným záverečným zasadnutím Arcibiskupského tribunálu skončila fáza prvého stupňa blahorečenia saleziána Titusa Zemana. Po zapečatení dokumentov voskom a pečaťou ­Arcibiskupského úradu boli dokumenty obsahujúce svedectvá, historické správy či lekárske posudky dopravené do Vatikánu – do rúk Kongregácie pre kauzy svätých. O ich sprievod sa postaral don Jozef Slivoň, vicepostulátor kauzy procesu blahorečenia, ktorý zložil prísahu do rúk bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského. Na verejnom zasadnutí sa zúčastnilo okrem členov tribunálu aj množstvo kňazov – bratov a sestier sale­ ziánskej rodiny. Prítomní boli provinciál saleziánov don Karol Maník, predstavená saleziánok Jana Kurkinová, zástupcovia saleziánskych spolupracovníkov, sympatizanti, ako aj rodinní príslušníci dona Titusa Zemana, medzi ktorými nechýbali Titusove sestry či synovec. Na záver procesu vystúpil s krátkym príhovorom Don Pierluigi Cameroni SDB, generálny postulátor saleziánskej rodiny. „Príbeh dona Titusa je súčasťou dejín početného zástupu biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníc, ako i laikov, ktorí trpeli a boli prenasledovaní pre Ježišovo meno tu na Slovensku i v krajinách východnej Európy. Svedectvo dona Titusa, mučeníka za záchranu povolaní, je pre Božiu Cirkev na Slovensku a pre celú saleziánsku rodinu silným podnetom a výzvou, aby cítili naliehavosť a nutnosť napomáhať a podnecovať povolania, dozrievať v projektoch života podľa evanjelia, naplno zapájať tých, ktorí sú evanjelizovaní, aby sa mohli stať učeníkmi a apoštolmi Pána Ježiša,“ vyzdvihol mučeníctvo dona Titusa Pierluigi Cameroni SDB. Dokumenty procesu obsahujú tisíce strán, sú vyhotovené v slovenčine a taliančine. Pre ich overenie bolo potrebných celkovo 30 000 pečiatok a viac ako 20 000 podpisov notárky. Diecézna fáza procesu blahorečenia dona Titusa Zemana prebieha v rokoch príprav saleziánskej kongregácie na dvojsté výročie narodenia dona Bosca (1815 – 2015). n zdroj www.tituszeman.sk

NÁVŠTEVY

{ Salezián Titus Zeman smerom k blahorečeniu }

ZMENY

KRONIKA

{ Nový predseda USG } Počas 80. generálneho zhromaždenia Únie generálnych predstavených mužských reholí (USG) 23. novembra 2012 bol zvolený za predsedu P. José Rodriguez Carballo OFM, generálny minister OFM. Fra José pochádza zo Španielska a posledných šesť rokov bol členom exekutívnej rady USG. Za podpredsedu USG bol zvolený páter Adolfo Nicolàs, generálny predstavený jezuitov.

{ Generálny predstavený Misijnej spoločnosti na Slovensku } Pri príležitosti stého výročia narodenia P. Jána Hutyru CM (1912 – 1978), prvého vicevizitátora Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul a prvého direktora Dcér kresťanskej lásky, zavítal v dňoch 20. – 28. 9. 2012 na Slovensko generálny predstavený Misijnej spoločnosti a Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky P. George Gregory Gay CM a jeho asistent P. Stanislav Zontak CM.

{ Generálny predstavený jezuitov na Slovensku } Predstavený Spoločnosti Ježišovej Adolf Nicolás SJ (76) prvý raz od zvolenia do funkcie v januári 2008 zavítal z Ríma na Slovensko v dňoch 23. – 27. novembra. Takmer 60 jezuitov z celého Slovenska sa zúčastnilo na celoprovinčnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 24. novembra v priestoroch Exercičného domu sv. Ignáca v Prešove. P. Nicolás spolubratov v príhovore povzbudil k duchovnej a intelektuálnej hĺbke a kreativite vo všetkých oblastiach jezuitského života. Dopoludňajší program tohto dňa vyvrcholil spoločnou svätou omšou v Kaplnke sv. Ignáca. Zúčastnili sa na nej jezuitskí spolupracovníci, priatelia a príbuzní. Po absolvovaní päťdňového programu na Slovensku Adolfo Nicolás SJ odcestoval na návštevu Českej provincie.

Zasvätený život | 2013/01

7


KRONIKA

V sobotu 17. novembr a 2012 , v pred­večer sviatku Výročia posviacky bazilík sv. Petra a Pavla, navštívil Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore opát Benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko), ndp. Bernard Sawicki OSB, aby vykonal akt kánonického menovania prvého konventuálneho priora slovenského kláštora. Týmto krokom sa úspešne zavŕšila snaha o obnovu benediktínskeho života na Slovensku po jeho dlhom prerušení. Prvým konventuálnym priorom sa na dobu ôsmich rokov stal o. Vladimír Kasan OSB. Slovenskí benediktíni, žijúci v samporskom kláštore, tak získali autonómiu, ktorá prináleží plnohodnotným mníšskym kláštorom podľa kánonického práva Katolíckej cirkvi.

{ Slovenskí benediktíni získali nezávislosť } Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore získal na základe rozhodnutia generálnej kapituly Benediktínskej kongregácie Zvestovania z 29. septembra 2012 štatút konventuálneho priorátu, čím sa zaraďuje medzi nezávislé kláštory. Táto nezávislosť znamená, že kláštor je úplne samostatný v otázkach vnútorného riadenia. Jeho predstavený je ordinárom a zároveň vyšším rehoľným predstaveným podľa noriem Kódexu kánonického práva a samotný kláštor je domom sui iuris, vyňatým spod jurisdikcie miestneho biskupa. Benediktíni, rovnako ako všetci rehoľníci v Katolíckej cirkvi, sú viazaní poslušnosťou voči Rímskemu veľkňazovi. Prvý predstavený samostatného kláštora je menovaný opátom zakladajúceho kláštora, no všetci ďalší predstavení už budú samostatne volení v tajnom hlasovaní mníchmi kláštora. n Michal Mária Kukuča

V Stropkove sa v dňoch 11. – 13. novembra 2012 uskutočnila 2. časť VIII. viceprovinciálnej kapituly redemptoristov Michalovskej viceprovincie. Kapituly sa zúčastnil ako jej riadny člen aj pražský provinciál P. Jozef Michalčík CSsR a ako hosť P. Václav Hypius CSsR, viceprovinciál Bratislavskej viceprovincie redemptoristov. Všetkých zúčastnených kapitulárov bolo 33.

{ Kapitula redemptoristov Michalovskej viceprovincie } Úlohou kapituly bolo prehodnotiť aktuálny apoštolát redemptoristov Michalovskej viceprovincie a vytýčiť hlavné smerovanie pre budúcnosť. Kľúčom k prehodnocovaniu bola perspektíva redemptoristickej rodiny a nástrojom práce bol instrumentum laboris, ktorý pripravila prípravná komisia. V rámci svojej misijnej činnosti sa redemptoristi rozhodli systematicky formovať a pripravovať laikov k väčšej aktívnej účasti na ľudových misiách. Bude sa pokračovať v rozvíjaní evanjelizačno-hudobného projektu Breakfestival, ktorý sa koná poslednú júnovú nedeľu v Pieninách. Vypracuje sa nový pastoračný plán pre zahraničnú misiu na Ukrajine (Zakarpatie), kde pôsobia v Koroleve a v Užhorode šiesti redemptoristi. Takisto je snaha zlepšiť komunitný život v miestnych spoločenstvách kvalitnejšou a stálou formáciou predstavených. Veľa času sa venovalo rozvíjajúcemu sa projektu Centro Arte, kde sa chce evanjelizovať skrze umenie. Redemptoristi sa rozhodli rozvíjať apoštolát Arcibratstva sv. ruženca, obnoviť oblátov a vytvoriť podmienky pre založenie Bratstva bl. Metoda ako združenia priateľov redemptoristickej misie. V rámci redemptoristickej rodiny chcú rozvíjať vzťahy a spoluprácu so sestrami redemptoristkami. n Metod Lukačik

8

Zasvätený život | 2013/01


SPIRITUALITA

Zasvätenie Roberto Fornara

Zásnubná udalosť

V krátkom texte blahoslavenej Alžbety od Najsvätejšej Trojice OCD, ktorý vyjadruje rehoľné zasvätenie, sa rozprávanie začína obrazom manželstva. Stránky Piesne piesní ako aj prorokov a mystikov sa často nesú v tom istom duchu. Sama Alžbeta nazvala svoju meditáciu: Byť Kristovou nevestou.

S

me pravdepodobne v roku 1902, keď Alžbeta žije v očakávaní a v túžbe realizovať túto udalosť, tešiac sa na úplné odovzdanie sa Kristovi. Pripomíname, že práve v tom istom roku sprevádza modlitbou svoju sestru Margitu pri jej manželskom zväzku a prežíva to, čo prežíva srdce nevesty v tomto momente. Snaží sa z toho ťažiť aj pre osobné obohatenie, aby pochopila, čo to znamená pre jej zasvätený život. Keď hovorí o svojom zasvätení, hovorí o malom detaile, o kríži, ktorý jej odovzdáva predstavená. Na vyjadrenie svojich pocitov používa text Veľpiesne: tento kríž je „pečaťou“, ktorú predstavená „vtisla na moje srdce“ (porov. Pies 8, 6). Mladá karmelitánka sa na všetko pozerá zo zásnubného uhla pohľadu. Všetko je pre ňu vyjadrením manželskej intimity s Kristom. Hovorí: „Som celá jeho a on je celý môj“ (porov. Pies 2, 16; 6, 3; 7, 11). V jednom liste píše: „Mám len jednu túžbu – milovať.“ Všetko sa točí okolo tejto skúsenosti zaľúbenia. „Milujem, teda som,“ toto je jej veľká skúsenosť. Po niekoľkých mesiacoch sa vedomie jej zásnubného povolania vnútorne prehlbuje. Píše: „Môj život nevesty sa mi každý deň javí krajším, jasnejším, viac ponoreným do pokoja a do lásky“ (List 169). Asi dva roky po sľuboch píše takto: „Ó, môj milovaný Kriste, ukrižovaný z lásky, chcela by som byť nevestou tvojho srdca.“ Čo znamená pre Alžbetu duchovné manželstvo? Je to vyjadrenie celého tajomstva podobnosti a zjednotenia. Neznamená to žiť niečo zo vzťahu s Kristom, znamená to žiť celé toto tajomstvo, byť mu podobnou vo všetkom a pre všetko. Kristus sa stáva celý naším a my sa stávame „celí jeho“! Je to totálne odovzdanie sa! Znamená to mať všetky práva nad jeho Srdcom. Aj z pozemského uhla pohľadu je ono na celý život: je to vernosť, to „navždy“, Zasvätený život | 2013/01

9


SPIRITUALITA čo už od detstva tak veľmi oduševňovalo svätú Teréziu pre milosť, zväčšovať počet adoptívnych Otcových detí, z Avily. Je to odpočívanie od všetkého v ňom, aby sme vykúpených Kristom. mu dovolili odpočívať od všetkého v našej duši. ZnameNa okraj svojej meditácie, akoby na dodatok, Alžbeta ná to nevedieť nič iné než milovať. Milovať vždy, vo všet- pridáva dva citáty z Knihy Genezis o stvorení ženy: „Pokých formách. Je to srdce úplne uchvátené, celé naplne- tom Pán Boh povedal: Nie je dobré byť človeku samému. né, duša plná jeho duše, plná jeho modlitby, celá bytosť, Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná“ (2, 18). ktorá sa dáva. Manželstvo ako vedomie plnosti. Byť naplnený ním a nevedieť nič iné než miPrebývať znamená zotrvávať, nenechať sa uniesť entuziazmom lovať, nechcieť a netúžiť po ninejakých sladkých snov, ale žiť svoju vernosť konkrétne. čom inom než po ňom. Prebývať naznačuje domov, hlboké a intímne zväzky rodinného A ďalej, neustále mať pohľad života, istotu, odpočinok. upretý na neho. Vojsť do jeho radosti, deliť sa o jeho smútky. A predovšetkým je to spojenie nerozlučné. Nijaké nebez- Vo francúzskom texte, ktorý mala Alžbeta k dispozícii, pečenstvo – aby sme použili vyjadrenie svätého Pavla – čítala takto: „Urobme mu spoločníčku podobnú jemu.“ ani nijaký nepriateľ nás nemôže odlúčiť od Božej lásky V hebrejskom texte nachádzame veľmi jasné slovo: Boh v Kristovi Ježišovi (porov. Rim 8, 38 – 39). Nič, ani moja zamýšľa urobiť Adamovi kenegdô, niekoho „ako-opronevernosť alebo môj hriech mi nemôže zrušiť istotu, že ti-nemu“. Sú to tri zjednotené slová, ktoré tvoria jeden som skutočne milovaný. Alžbeta znova a znova meditu- výraz. Text nehovorí jednoducho o pomoci pre službu je nad slovami svätého Pavla: propter nimiam caritatem – manželovi, ale vyjadruje „ako“, teda bytie, ktoré má rov„Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lás- nakú dôstojnosť, „oproti nemu“, teda osobu, ktorá sa ku, ktorou nás miluje“ (Ef 2, 4). dáva v postoji dialógu, načúvania, ktorá je s očami upreToto zjednotenie v láske môžeme nazvať nerozlučiteľ- tými na neho, ktorá sa nevzďaľuje, ale je schopná vytvoným. Nie však pre snahu, ktorú zasvätený ponúka svojím riť spoločenstvo. Alžbeta chápe tento text vo svetle svojej darovaním sa pri sľuboch, ale predovšetkým pre nesmier- rehoľnej profesie. nu lásku, lásku príliš veľkú, o ktorej vie, že je takto miloUrobme mu niekoho „ako-oproti-nemu“. Tu sa hovaný. Text nás pozýva k tomu, aby sme pochopili zasvä- vorí o Kristovi a o Alžbete. Budú obidvaja jedno. Je to tenie nie sentimentálnym spôsobom, ale ako konkrétne manželská pečať na rozprávaní o stvorení ženy: „Preto vyjadrenie tohto úplného odovzdania sa. muž opustí svojho otca a svoju matku a prilipne k svoZasvätenie je zdieľanie všetkého s ním, so Ženíchom. jej manželke a budú jedným telom“ (Gn 2, 24). Už Alžbeta myslí na svoju sestru, ako pred manželstvom nie dvaja, ale jedno. Je to zjednotenie vôle, povolanie všetky jej skutky každodenného života vykonávala indi- k tomu, aby bola jednou osobou, jednou históriou, jeviduálne, aj keď iste myslela na toho druhého, ale man- dinou skutočnosťou so Ženíchom. Od svojej profesie, želstvom sa začína úplné zdieľanie. Alžbeta takto chápe v ktorej sa uskutočňuje táto túžba, sa Alžbeta bude cíaj svoju skúsenosť zasvätenia a vyjadruje ju slovami re- tiť stále viac povolaná k tomuto ideálu života: byť jedno ciprocity, pre ktorú máme všetky práva nad jeho Srdcom s ním, aby sa túžba realizovala v plnosti. Aj v chorobe, aj a on môže od nás chcieť všetko. Predovšetkým môžeme v utrpení posledných mesiacov a predovšetkým v smrvojsť do jeho radostí a zdieľať všetky jeho smútky. Byť ne- ti, v úplnej intímnosti. Vtedy Alžbeta bude už navždy vestou znamená sprevádzať Krista vo všetkých skúsenos- prebývať v tajomstve jeho tváre a jej povolanie nevesty tiach, ktoré prežíva. Ako v radosti, tak aj v bolesti, v nad- bude môcť v plnosti zažiariť. n šení rovnako ako vo vyprahlosti; dôležité je „byť s ním“. Manželstvo vyjadruje tiež intímnosť, vernosť, úplnú odovzdanosť. Môžeme uviesť slová, ktoré Alžbeta pár mesiacov pred smrťou napísala svojej sestre: „Prebývať v tajomstve jeho tváre, v hlbokom tajomstve, v nekonečnom tichu.“ Prebývať znamená zotrvávať, nenechať sa Roberto Fornara, uniesť entuziazmom nejakých sladkých snov, ale žiť svoju vernosť konkrétne. Prebývať naznačuje domov, hlboké karmelitán (OCD) – doktor biblickej teológie, je a intímne zväzky rodinného života, istotu, odpočinok. docentom exegézy a spirituality Starého zákona na Tajomstvo hovorí o ukrytí sa, o intimite, o živote „ukryteologickej fakulte Terezianum v Ríme a docentom tom s Kristom v Bohu“ (porov. Kol 3, 3). Ale tajomstvo biblickej teológie na Pápežskej univerzite jeho tváre „znamená srdce pri srdci, tvárou v tvár, hľadeGregorianum v Ríme. Publikoval mnoho nie si do očí, zotrvávanie v neustálom dialógu so Ženíčlánkov a štúdií v oblasti teológie a starozákonnej chom“. V tomto manželskom obraze Alžbeta vyjadruje spirituality. Je aj šéfredaktorom karmelitánskeho aj apoštolské a misionárske povolanie. Skutočné mančasopisu Rivista di Vita Spirituale. želstvo vyúsťuje nevyhnutne do plodnosti; byť nevestou znamená byť plodnou, spoluvykupiteľkou, plodiť duše 10

Zasvätený život | 2013/01


SPIRITUALITA Každý veriaci človek je povolaný k duchovnej dospelosti. Osobitne však ten, čo kráča cestou povolania a zasvätenia. Duchovná zrelosť pramení z premieňajúcej blízkosti Krista, z načúvania jeho hlasu, z nazerania na jeho tvár. Duchovný život však nepozostáva iba z bezstarostných chvíľ, ale veľmi často je porovnateľný s bojovým poľom. Sami veľakrát vnímame, ako sa v nás premieľa dobro i zlo. Veľmi poslúži, ak sa naučíme rozlišovať duchovné podnety – vnútorné hnutia, aby sme ich zaregistrovali a pozreli sa na ne v reflexii, ktorú môžeme inak nazvať spytovaním svedomia. Táto skutočnosť je dôležitá. Dôležitejšie však je prostredníctvom spytovania svedomia ostávať v Božej prítomnosti a nechať ňou preniknúť každý svoj deň. Postupom času sa naše dni premenia na kontempláciu Božej lásky, ktorá pôsobí v našom živote.

Spytovanie ako svedomia modlitba srdca Agnes Jenčíková

Spytovanie svedomia Spytovanie svedomia je predovšetkým načúvaním vlastnému srdcu. Nie je niečím, čo by sa dialo vo vnútri iba prostredníctvom uvažovania a uvedomovania si seba. Je duchovným dialógom vyjadrujúcim vieru človeka, jeho vzťah k Bohu, Boží primát. Ticho tejto modlitby sa mení na počúvanie. Človek stojí pred Bohom. Tento postoj mu umožňuje objaviť seba samého v Božej prítomnosti a zažiť aktuálny vplyv neprestajnej Kristovej vykupiteľskej činnosti, ktorá v ňom pôsobí. V tejto perspektíve sa spytovanie svedomia javí ako modlitba, ktorá človeka stavia do samého centra kresťanskej prav-

dy. Vstupom do vlastného vnútra človek objavuje seba samého vo viere vnímajúc, ako v ňom pracuje Kristova spasiteľná moc pôsobením Ducha Svätého pod láskavým pohľadom Otca, ktorý všetko usmerňuje svojou prozreteľnosťou. Uvedomenie si tejto skutočnosti pozýva rozpoznávať a uvedomovať si milosrdnú Božiu lásku v konkrétnych udalostiach dňa, v dôležitých i v nepodstatných momentoch, v radostiach i v ťažkostiach počas uplynulých hodín. Všetko môže slúžiť na dobro, aj oľutované hriechy, ktoré sa stali kameňom úrazu a Boh to dovolil, aby pokorné povstanie z nich slúžilo človeku na dobro. V tejto dôvernej priehľadnosti a otvorenosti duše pred Bohom je možné postupne v pokoji odhaliť koZasvätený život | 2013/01

11


SPIRITUALITA rene vlastných slabostí a možno opakujúcich sa chýb, pretože chyby a hriechy v sebe ukrývajú neporiadok citov a duševných sklonov, ktoré sú spúšťačmi vnútorných hnutí. Tento pohľad na seba je možné uskutočniť v Kristovom svetle, v dôvere, bez strachu a napätia. V presvedčení o Kristovej prijímajúcej a bezpodmie-

vek prihovára vzývaním, ďakovaním, prosbou o svetlo a odpustenie a žiadosťou, aby zostal verný. Spytovanie svedomia je jedným z prostriedkov na ceste k vnútornej čistote a pomáha rásť v pravdivosti. Každodenné spytovanie svedomia overuje aj autenticitu komunitného života, pravdivosť života z viery, nádeje a lásky, schopnosť žiť v postoji stálosti a vyrovnanosti, v pokoji, úprimnosti, radosti a slobode. Po prosbe k Duchu Svätému zostúpim spolu s ním do svojho vnútra. Sústredím sa v hĺbke srdca a pokúsim sa hľadieť na seba očami srdca – láskou. Vojsť do tohto rozmeru lásky znamená žiť okamih viery a lásky voči Bohu...

nečnej láske mu môže človek ponúknuť ochotnú spoluúčasť v boji proti kniežaťu zla a otcovi lži, aby ho premohol podivuhodnou mocou svojho kríža. Spytovanie svedomia sa tak stane modlitbou, ktorá okrem pamäte zahrnie aj rozum, vôľu, celého človeka v jeho úplnosti a dotkne sa jeho najhlbšieho vnútra. Dá sa vnímať aj ako komunikácia lásky s Bohom, ktorému sa člo-

Joël Pralong

NOVÉ KNIHY

Pryč s černými myšlenkami Negatívne myšlienky, ktoré tak často vedú k napätiam vo vzťahoch a vyvolávajú nechuť k modlitbe i k práci, sa niekedy zdajú byť skutočne neodbytné. Okrem toho nie sú vôbec zriedkavým javom ani medzi tými, ktorí chcú úplne patriť Bohu v zasvätenom živote. Napokon, zápas s myšlienkami, ktoré človeka odvádzajú od radostného plnenia Božej vôle, bol známy už púštnym otcom z raných dôb kresťanstva. Joël Pralong dobre pozná tieto duchovné nástrahy a dokáže ich výstižne vyjadriť. Nebojí sa nazvať ich „pokušením“, hoci v súčasnej dobe prevláda skôr tendencia zaradiť tento výraz medzi archaizmy a hľadať pomoc výlučne v psychologických vedách. Autor vôbec nepohŕda možnosťami psychológie. V tejto knihe však do boja s negatívnymi myšlienkami nasadzuje hlavne duchovné „zbrane“, ktoré sú už po stáročia osvedčenou súčasťou duchovného bohatstva Cirkvi Východu i Západu: Ježišova modlitba, rozjímanie Božieho slova, modlitba chvály a vzývanie Panny Márie.

Konkrétne spytovanie

Spytovanie svedomia môže mať i nasledovnú formu, ktorá môže poslúžiť ako inšpirácia: Obrátim svoju pozornosť na Pána a Spasiteľa a uvedomím si jeho prítomnosť, ako i moju úprimnú túžbu otvoriť sa mu. Prosím o svetlo Ducha Svätého. Pomôckou mi môžu byť slová Svätého písma, ktoré sa mi v momentálnom období silno prihovárajú, pohľad na kríž, stále, obľúbené miesto modlitby v kaplnke, kostole, v izbe. Po prosbe k Duchu Svätému zostúpim spolu s ním do svojho vnútra. Sústredím sa v hĺbke srdca a pokúsim sa hľadieť na seba očami srdca – láskou. Vojsť do tohto rozmeru lásky znamená žiť okamih viery a lásky voči Bohu, pretože v tomto čine ho chválim a uznávam za svojho Pána a Spasiteľa. V spojení s Duchom Svätým v modlitbe hľadím na seba s láskou a prijatím, ako na mňa hľadí Pán, ktorý ma miluje tak veľmi, že ma túži vyslobodiť z každej tmy a hriechu. Myslím na vykúpenie, ktoré pre mňa vykonal Kristus a v tomto pohľade nájdem opätovne veľký význam svojho života. Toto predpokladá veľmi osobný rozmer zostávania v Božej prítomnosti. Spolu s Duchom Svätým prejdem v myšlienkach svoj deň. Kým hľadím na udalosti, veci, ľudí, svoje postoje, pýtam sa v modlitbe Pána, pri ktorom zotrvávam, či to zodpovedá tomu, čo vidí on, keď na mňa hľadí. Kam ma niesli myšlienky, slová, činy? – pýtam sa pri pohľade na veľký zmysel môjho života. Ďakujem Pánovi, ktorý prostredníctvom týchto skutočností dáva rozvíjať sa a rásť mojej identite. Ak nájdem veci, ktoré nezodpovedali tomuto cieľu a viedli ma inam, prejdem ich znova tak, že ich Pánovi vyrozprávam. Dotýkam sa ich vo viere vo veľkonočné tajomstvo vykúpenia, ktoré všetko preniká. Otvárajúc ich pred Pánom jeho prítomnosť ich osvetľuje, robí ich pre mňa pochopiteľnými, kriesi ich a premieňa. Prosím o odpustenie, obnovujem s Pánom zmluvu v jeho láske a milosrdenstve. Ukončím poďakovaním a prosím Ducha Svätého, aby mi ďalší deň pomáhal ostávať v intimite s Kristom a naučil ma hľadieť na seba jeho očami, a tak ma urobil schopným nazerať na iných i na svet správnym pohľadom.

Paulínky, Praha 2012. n

12

Zasvätený život | 2013/01


LIFESTYLE

Rebelúcia v kláštore (pokračovanie)

Františka Čačková

Von z komfortnej zóny Ak chceš niečo vo svojom živote zmeniť, musíš niečo vo svojom živote zmeniť. Čože? Toto si musím prečítať ešte aspoň raz. Ak chceš…

K

niha Robiť ťažké veci od bratov Harrisovcov vyrušila už nejedného tínedžera. Nielen tínedžera. „Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ 1 Tim 4, 12 je kľúčovým citátom, ktorý sprevádza mladých, ktorí chcú robiť ťažké veci. Zasvätení, ktorí si práve povedali, že nimi už niekoľko desaťročí nikto nepohŕda kvôli veku, si možno skôr pripomenú iné slovo. Tí, ktorým na nás záleží a ktorí nás nechcú nechať v našich komfortoch, ho niekedy v tej najhoršej situácii na nás vytiahnu. Zbadáme slovné spojenie „prvotnú lásku“ a prestávame počúvať. Veď si to spolu vy-

skúšajme. Zjv 2, 3 – 5: „Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta – ak nebudeš robiť pokánie.“ Poďme konkrétnejšie – čo môže byť tým naším pokáním? Predstavili sme si päť druhov vecí, ktoré môžu zmeniť náš svet. Prvá ťažká vec je najstrašidelnejšia. Riskovať, aby sme rástli. Čiže pustiť sa do toho, čo je mimo zóny nášho komfortu. Chceš byť vždy ten istý, ako si teraz? Zostaň vo svojom komforte. Chceš niečo vo svojom živote zmeniť? Zasvätený život | 2013/01

13


LIFESTYLE Musíš niečo vo svojom živote zmeniť. Zónu komfortu môžeme prirovnať ku komfortnému kreslu. Sadneš si a sedíš. Spokojnučký, skoro nedotknuteľný a nezraniteľný. Nikto ťa z neho len tak ľahko neKaždá dostane. Jedným z mojich komfortov bolo vystupovanie krajina sa na verejnosti. Mikrofón. Predo mnou ľudia, ktorí si leppýši nejakým šie ako ja zapamätajú, čo a ako som práve prečítala, zarokom alebo obdobím, spievala, povedala. A čo je horšie, povedia mi to. Tento ktoré boli pre ňu akýmsi strach je jedným zo spoločných strachov, typickým nieznovuzrodením vďaka len pre tínedžerov. príchodu kresťanstva. Toto • Strach z vystupovania na verejnosti. znovuzrodenie prinášali misionári • Strach z pokusu o niečo nové. Hlavne, ak sa na to iní pozerajú. V komunite sa vždy niekto pozerá, ak sa púšsejbou slova (evanjelia) a sejbou ťame do nových vecí. My nechceme sklamať a zažiť nekrvi (mučeníctvom). Kresťanstvo je úspech „pred očami národov“. Nie sme povolaní byť vo už na všetkých kontinentoch, niekde všetkom úspešní, ale zodpovední a spoľahliví. je prítomné intenzívnejšie, inde menej. • Strach z cestovania na nové miesta. U zasvätených by Objavenie nových kontinentov bolo vždy sme mohli povedať, že to môže byť strach zo sťahovazároveň príležitosťou priniesť evanjelium nia sa do novej komunity. novým národom. • A napokon strach zo stretávania nových ľudí. Spojený so sťahovaním, novým zamestnaním, nones sa hovorí o „novom kontinente“. Pre svovými sestrami v komunite či prírastkom do rehoľju virtuálnu povahu dostal meno „digitálny konnej rodiny. tinent“. Veľké misionárske skupiny, ktoré sa vyVždy príde niečo nové, čo nám dá dôvod polodili na nových kontinentoch, rátali s tým, že sa musia važovať svoj strach za opodstatnený. Strach je naučiť jazyk domorodcov a spoznať ich kultúru. Bez toho však zvyčajne len dobre utajená lož. Nečakajby sa ohlasovanie evanjelia nemohlo uskutočniť. Dnes sme me, kým úplne odíde. Neodíde. To nás však takýmito misionármi aj my. Musíme sa naučiť jazyk a kultúru nemôže obrať o odvahu vykročiť, keďže odvaha tohto „novoobjaveného kontinentu“. Táto úloha je ťažšia pre nie je absencia strachu. Odvaha je, že vykročíš starších misionárov, ktorý sa narodili na „starom kontinente“, aj napriek svojmu strachu, lebo mu nedovokde sa komunikovalo hlavne slovom, hovoreným i písaným, líš, aby ovládal tvoje konanie. Poslúchaj Boha, počúvaním rádia a pozeraním televízie. Kedysi bola ko­ a nie svoj strach. Pusti sa do Božích vecí. Nejamunikácia médií jednosmerná. Čítal som knihu. Počúval som ký strach nás predsa nezastaví, čo poviete? rádio. Sledoval som televíziu. Bol som len príjemca. Teraz sa Strach nie je to najhoršie. Najťažšie je – rozkomunikácia závratne zmenila. Internet ponúka dialóg, síce hodnutie ísť. Začať tam, kde práve ste. To, čo iba virtuálny, ale predsa dialóg. Nielen obsah internetu sa robíme, sa nemusí bezpodmienečne okamžite prihovára mne, ale aj ja sa môžem prihovoriť iným cez svoje zmeniť. Dramaticky sa však zmení to, ako a prečlánky, postrehy, komentáre, úvahy, recenzie, hodnotenia, čo to niečo robíme. Zmyslom robenia ťažkých správy. Dokonca jestvujú možnosti „živého dialógu“ v revecí je oslava Boha. Poslúchať Boha a púšťať z rúk álnom čase. Toto je úplne nová možnosť, ktorá tu donesvoje komforty a púšťať sa do vecí, ktoré nám ukadávna nebola. zuje, je najvzrušujúcejšie dobrodružstvo, ktoré nám život ponúka. Novinky na novom kontinente Každé posunutie sa mimo mojej komfortnej zóny prináša(lo) jeden podobný refrén. Že onedlho zistím, V minulosti stačili vo farnostiach bežné komuniže v nejakej inej oblasti nachádzam znova komfort, na kačné cesty. Ľudia žili na dedinách a všetko sa ktorý som si už zvykla. Ukážka: stačí, že do našej malej akosi krútilo okolo farnosti. Spoločenský život, komunity príde na prax novicka a ja, zvyknutá posledné duchovný život a dokonca aj zamestnanie sa roky bývať v izbe sama, sa s ňou idem podeliť. Jednoduodohrávali v tej istej komunite. Dnes sú ľuchá vec. Prekvapilo ma však, na koľko komfortu som si dia roztrúsení. Často sa nachádzajú ďav tej svojej izbe zvykla. Izba je to obyčajná. Komfortnú leko od Cirkvi. Aby sme sa k takýmzónu som objavila vo svojich zvykoch v tejto izbičke. Čo to ľuďom dostali, musíme sa dostať s tým? Šup-šup von zo svojho komfortu! Vyzerá to už tena miesta, kde sú prítomní raz ľahko, keď o tom píšem. Som presvedčená, že onea kde komunikujú. dlho objavím ďalšiu takú zónu, z ktorej sa mi nebude Dnes mladí ľudia chcieť von. Pane, ak toto je spôsob, ktorým ťa môžem hľadajú odpoosláviť vo svojom živote, idem do toho. Znova a znova. vede na

D

n

14

Zasvätený život | 2013/01


MÉDIÁ

Naša prítomnosť vo virtuálnom svete internetu

Rastislav Dluhý

svoje otázky predovšetkým prostredníctvom tzv. „nových médií“. Ak to Cirkev nevezme vážne, stratí možnosť osloviť mladých v tomto virtuálnom svete. Vezmime si napríklad taký Facebook, ktorý vznikol v roku 2004. Je to najobľúbenejšia internetová stránka. Má viac ako 550 miliónov užívateľov a polovica z nich je na tejto stránke denne. Keby sme mohli Facebook považovať za krajinu, bola by treťou najväčšou hneď po Číne a Indii. Podobne je to s YouTube, druhým najväčším počinom gigantického vyhľadávača Google, spadajúcim do kategórie „nových médií“. YouTube je najpopulárnejšia

internetová videodestinácia. Má vyše 2 miliardy návštev denne v najsledovanejšom televíznom čase, čo je viac ako dvojnásobok sledovanosti troch najväčších televíznych sietí dokopy. Takže Cirkev sa nachádza na križovatke. Vstúpi do sveta „nových médií“? Bude Cirkev považovať aj tieto „regióny“ za obývateľné a nasťahuje sa tam? V Posolstve z príležitosti 43. Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov pápež Benedikt XVI. povzbudil katolíkov, aby odvážne vstúpili na „digitálny kontinent“. Zasvätený život | 2013/01

15


MÉDIÁ S vedomím nebezpečenstiev, ktoré prináša nepoznaný kontinent, naň chceme vstúpiť. Prítomnosť na digitálnom kontinente má určite aj svoje nástrahy. Môže sa stať, že človek bude na tomto novom virtuálnom kontinente žiť viac ako na tom reálnom. Jestvuje nebezpečenstvo upadnutia do závislosti byť tu stále prítomný. Prítomnosť na digitálnom kontinente môže byť aj únikom z reálneho sveta. S vedomím týchto a ďalších iných nebezpečenstiev tu chceme ako kresťania byť. Digitálny kontinent je tiež plný príležitostí. Aj tu má zaznieť pravda. Aj tu sa môže človek dozvedieť o dobre. Aj tu môže byť ponúknutá skutočná krása a umenie.

Digitálne hlavné dvere

ho mu začali písať mladí zo všetkých svetadielov, že čítajú jeho články a sú veľmi povzbudení. Kardinál na to reagoval: „Nejako sa mi tá arcidiecéza rozrástla.“

Blogy sú dverami do našej obývačky Blogy sú vynikajúcou príležitosťou komunikovať pravdu svetu, ale majú aj svoje úskalia. V blogoch nechávajú blogeri priestor aj na komentár a odozvy čitateľov. Nie vždy sú odozvy zdvorilé. Dobre je pamätať na to, že váš blog je akoby vašou obývacou izbou, do ktorej pozývate každého, kto sa vie správať slušne a kultivovane viesť dialóg. Ako by ste reagovali, keby sa vaša návšteva u vás v obývačke správala vulgárne, otravne a robila by všade neporiadok? Asi by ste ju slušne vyhodili. Tak to má platiť aj v blogoch. Vulgárnych, urážlivých a obscénnych ľudí pokojne „vyprevaďte von“. Nie je posvätným právom vašich návštevníkov komentovať váš blog. Nie ste povinní automaticky poskytovať „verejné fórum“. Nijakému okoloidúcemu nie ste povinní poskytnúť miesto na vašej pohovke a pri vašom stole. Ak takýto „okoloidúci“ okolo seba rozsieva drzé poznámky a urážky, ukážte mu, kde sú dvere, a poriadne zamknite. To, že niekomu dovolíte komentovať svoje príspevky, je znakom vašej otvorenosti na kultivovaný dialóg a vašej láskavosti. Môže sa stať, že

Ak ako kresťania nevyužijeme tento priestor, iní ho využijú maximálne, ale nie nevyhnutne na hlásanie evanjelia a pozvanie ľudí k plnšiemu životu. Dnes majú rehoľné spoločenstvá svoje internetové stránky. Niektoré sú vydarenejšie, iné slabšie. Podľa mňa často podceňujeme dôležitosť naozaj kvalitnej a esteticky príťažlivej stránky. Chabá internetová stránka môže návštevníkom komunikovať chabú kvalitu komunity, ktorú tak trochu aj reprezentuje. Možno by sme mohli pouvažovať nad akousi virtuálnou renesanciou aj na našich stránkach, spojiť to najlepšie z umenia s vierou. Aktualizovanie stránky je tiež znakom života komuniNielen obsah internetu sa prihovára mne, ale aj ja sa môžem ty. To samozrejme neznamená, prihovoriť iným cez svoje články, postrehy, komentáre, úvahy, že máme z rehoľných stránok recenzie, hodnotenia, správy. Dokonca jestvujú možnosti „živého urobiť denné čerstvé spravodialógu“ v reálnom čase. Toto je úplne nová možnosť... dajstvo. No ak nejaká rehoľná stránka je aktualizovaná len raz za pol roka, nie je to veľmi pozitívny signál svetu. Či si to chceme pripustiť alebo vaše blogy budú komentovať hlavne veľmi dominantné nie, naša internetová stránka (rehoľná či farská) je často osoby, ktoré prehlušia tichšie typy (často hlbšie zmýšľajúprvým miestom, na ktoré prichádza nový návštevník a to ce a zaujímavejšie). Snažte sa, aby takéto „všade prítomje to prvé, čo u neho vzbudí nejaký dojem. Platí, žiaľ, aj né“ typy nevydýchali všetok kyslík z vašej obývačky. Nie to, že ak nemáme stránku, vníma sa to tak, že jednodu- je to ľahké, ale dá sa to naučiť. Na blogoch ľudia hľadajú informácie, inšpirácie, pocho neexistujeme. Takže hoci „imidž“ nie je to podstatné, nie je to ani okrajové. Na stránke jednoducho záleží. vzbudenie a „spoločenstvo“. Mnoho kresťanov sa snaží svojim blogom prinášať svetlo. Byť akýmsi majákom ukazujúcim smer. Nie všetci kresťania – katolíci, ktorá Pár slov k blogom sa úprimne snažia poukázať aj na niektoré tajomstvá vieDnes sú blogy už bežnou praxou mnohých kňazov ry, si počínajú ortodoxne. S dobrým úmyslom píšu bloa rehoľníkov i niektorých biskupov. Cieľom je podeliť gy, ale ich verzia toho či onoho článku viery je z pohľadu sa o svoj život, svoje úvahy spôsobom, ktorý môže vierouky Cirkvi skôr diskutabilná. Pre knihy exituje tzv. povzbudiť a motivovať. Je to tiež šanca ukázať ľuďom, imprimatur (môže sa tlačiť). Hoci neexistuje imblogatur, ako vidíme niektoré aktuálne veci v spoločnosti, vo sve- snahou katolíkov a tiež rehoľníkov má byť podávať v nate, v Cirkvi. Môžeme ukázať svoje hodnotenie knihy, šich blogoch pravovernú náuku. Blogy majú potenciál filmu a odporúčať kvalitné filmy, hudbu a literatúru. priviesť ľudí k bránam Cirkvi. Niektorí sme pred brehmi nového kontinentu, nie­ Mnohí ľudia potrebujú vidieť náš pohľad, ktorý je zaloktorí sme už na ňom. Toto je nový svet tretieho tisícrožený na kresťanských hodnotách. Niekedy sa podarí cez čia. Spoznávajme ho, hodnoťme, uvažujme, učme sa. Na blog zaujať aj neveriaceho a hľadajúceho človeka a pomnohé teritóriá ešte nepreniklo Božie svetlo. zvať ho k bránam Cirkvi. Povzbudením pre nás môže byť kapucín kardinál Sean , O Malley, ktorý je pravdepodobne prvým blogerom spon medzi kardinálov. Začal blogovať už v roku 2006. Onedl16

Zasvätený život | 2013/01


Umenie

Príloha Zasväteného života

Krása je šifrou tajomstv a a pouka zom na večné . ona je p o z vaním vychutná vať život a snívať o budúcn osti. Ján Pavol

II.

Zasvätený život | 2013/01

I


Príloha

Krása

zachráni svet

Z

Marián Kováčik

apočúvali ste sa niekedy do tónov Talianskeho capriccia Piotra Iljiča Čajkovského? Alebo Gershwinovej Rapsódie v modrom? Možno ste počuli aj Vltavu z cyklu Má vlast Bedřicha Smetanu. Či Korsakovovu Šeherezádu v úprave Mariána Vargu? Beethove­ novu Sonátu mesačného svitu? A videli ste naživo tancovať SĽUK či Lúčnicu? Môžem povedať, že Lord of the Dance sa môže skryť! A spievať Dvorského? Či Gombitovú? Už si predstavujem, ako si najmä mladší pomyslia: „Čo za stará vykopávka sa to tu ozýva? My fičíme na niečom inom...“ Prosím, ešte chvíľku vydržte, ešte mám zopár typov . Obdivovali ste niekedy gotický oltár Majstra Pavla v Levoči? Teda nemyslím, že ste ho len videli, ale zadívali sa aj na detaily (možno v nejakej knihe o umení). Ktoré obrazové galérie mali tú česť zažiť vašu prítomnosť? Kedysi pred rokmi Neskoro l, ma uchvátili francúzski impresionisti (možno poznáte mená ako Monet, Ma­ som ťa milova net, Cézanne, Gauguin) a dlho, predlho som sa potuloval po piatom poschodí rá a st e Krása večn Museé d’Orsay v Paríži. ro o k , nes a večne nová Videli ste Kuba s Jozefom Krónerom v hlavnej úlohe? Počuli ste záznam hla­ l! som ťa milova su Gustáva Valacha (zažil som ho, ako čítal čítanie pri svätej omši...)? Viliama Záborského, ako recituje Hájnikovu ženu či Eža Vlkolinského? ... sv. augustín Už stačí vykopávok. Prečo to však spomínam? Všetky tie diela formovali moje vnímanie krásy. Pri písaní tohto textu počúvam Concerto in D Mariána Vargu. Zi­ momriavky... Zdá sa mi to až neuveriteľné, ale nech sa vrátim ku ktorémukoľvek die­ lu, ktoré ma oslovovalo pred 30­40 rokmi, zisťujem, že aj dnes vo mne vyvoláva hlbokú odozvu. V pamäti i v srdci sa mi vynára celý zoznam krásnych diel. Nebojte sa, nebudem ich vymenovávať. Asi by ste ich preskočili ako rodokmene v Biblii  (Viete, že každé meno v nich hovorí o tom, ako veľmi Bohu záležalo na zachovaní spomienky na toho ktorého človeka v Božom slove?) Čo formuje vás? Akú hudbu radi počúvate? Čo máte zavesené na stenách svojej izby? Ak máte možnosť, aký film si pozriete v kine či z DVD? Po akej knihe siahnete, keď prežívate niečo ťažké či, naopak, niečo krásne? Možno si myslíte, že správna odpoveď je Biblia. Môže byť. Ale pre mňa Rázusov Maroško alebo Gulbranssenova trilógia Večne spievajú lesy. Pri koncipovaní tejto prílohy sme sa v redakčnej rade rozprávali o tom, že kláštory boli ke­ dysi centrami tvorby kultúry. Dnes to tak nie je. Čo na jednej strane je aj dobré, veď umenie nemá byť prioritou rehoľníkov. No na druhej strane práve „ústup z pozícií“ znamenal, že dnes sa vo svete oveľa viac ponúka pseudokultúra namiesto kultúry. Ako ktosi napísal: „Človek nepozná ani nehľadá svoju tvár, a už vôbec nie tvár Boha. Možno aj preto dnes na obrazoch namiesto krásnych tvárí vidíme často karikatúry a niekedy priam až čosi diabolské...“ No umenie možno aj má byť prioritou (kdesi v úzadí) zasvätených ľudí. Z jednoduchého dôvodu – stretávajú sa s krásnym Bohom. A tie stretnutia by mali vyvolávať krásu preja­ venú v umení. Skôr, ako sa pustíte do čítania textov skutočných umelcov, ktorí žijú v kláštore alebo inou formou zasväteného života, skúste sa zamyslieť, aká krása formovala či formuje váš osob­ ný život a prípadne aj život vašej užšej či širšej komunity. Možno táto forma revízie života vám pomôže urobiť si poriadok na stenách či poličkách vašej izby alebo aj v hudobných nahrávkach, ktoré máte vo svojej mp3. Alebo vyvolá túžbu vytvoriť niečo krásne (hoci len pre seba)? To by bolo nádherné ovocie... n II

Zasvätený život | 2013/01


Príloha

Vstúpiť krajine do duše

Blažeja Furjelová

K

rajina bola pre mňa odjakživa najbohatším a nevyčerpateľným zdrojom krásy. Krásou, ktorá nemá hraníc. Každý z nás už určite zažil atmosféru krajiny v jej rôznych podobách. V každom ročnom období je iná, no vždy tá istá... A tak je to i s umením, s človekom, ktorý tvorí, ktorý sa otvára Božej kráse – tej božskej iskre v jej pravdivosti a dob­ rote prameniacej v jednoduchosti... „Jednoduchá až po korienky vlasov,“ povedané slovami básnika. Od malička som vyrastala v dedinke, ktorú obkole­ suje krásna príroda, hory, lúky. Krásu som vnímala od detstva. Spomínam si, ako mocne ma prenikala. Hodi­ ny som sa dokázala pozerať na lúky, ako ich vietor vlní, ako tieň prechádza po poli z jednej strany na druhú, načúvala som spevu koscov a vnímala horúčavu dňa, počítala kukučke, koľkokrát ešte zakuká... Ako som sa tešila z naviazaných snopov jačmeňa... Spomínam si na cestu z poľa, keď ju zalieval súmrak, i na vôňu čerstvo odtrhnutej materinej dúšky. Čaj z nej zakaždým prevo­ ňal celý dom... Spomínam si, ako som nemohla odolať jesennému javoru s nádherne sfarbenými listami. Vždy som si musela aspoň jeden konár doniesť domov. No najsilnejšie na mňa vždy svojou bielou, žiarivou, čis­ tou až priezračnou atmosférou pôsobila zimná krajina. Zvlášť keď som bola vysoko v horách a predo mnou sa rozprestierala nekonečná paleta žiariacich kryštáli­ kov snehu. Takto sa pomaly rodila moja túžba. Túžba po krásne. Už ste sa niekedy zahľadeli na kryštálik snehu? Je to zázračné dielo! Mám ho stále pred očami, aby do mňa vstúpil pokoj z jeho čarovnej a takej jednoduchej krá­ sy. Dorásť do jednoduchosti je to najväčšie umenie. „Tie najvšednejšie slová ku mne chodia povedať moju tému. Tým jednoduchší staneš pred tajomstvom, čím bližšie budeš k nemu.“ Milan rúfus: Jednoduchá až po korienky vlasov Srdcom mojej tvorby je srdce človeka. Jeho láska a dobrota. Vždy ma na ľudskom srdci čosi priťahova­ lo. Je ťažké nájsť vhodné slová..., neviem to opísať...

Zasvätený život | 2013/01

III


Príloha Je to tak, ako keď chcete poznať krajinu. Najskôr do nej musíte vstúpiť, ponoriť sa do hĺbky jej duše a potom všet­ ko to prežité odovzdať ďalej. A tak to robím aj ja. Sú to malé pokusy tvoriť, ponúkať z duše, zo srdca krásu ľu­ ďom, ktorých milujem a potrebujem. Je to vždy o vzá­ jomnosti, o láske a úprimnosti... Človek plný úžasu, šťastia, plný KRÁSY a umenia je zároveň človekom naplneným láskou, bolesťou a samo­ tou. Človek plný nehy a súcitu k druhým a zároveň otvo­ rený pre všetkých je človekom jednoduchým a veľmi POKORNÝM... Vznešenosť a krása umenia, jeho posla­ nie si to zasluhuje...A ja som plná vďaky za tento objav v mojom živote, za ľudí jednoduchých, pokorných, za ľudí s milujúcim srdcom, cez ktorých som i ja objavila v sebe KRÁSU. „Pred krásou – dokonca v skutočnosti nie pred ňou, ale v nej – je celý človek, ktorý sa chveje. ‚Nachádza‘ krásu nielen tak, že ju zachytí, ale skôr tak, že experimentuje sám so sebou ako s takým, ktorého krása zachytila a zmocnila sa ho.“ Hans Urs von Balthasar

Čo je bez chvenia, nie je pevné... No práve v bytostnom hľadaní, v ktorom často strácame pevnú pôdu pod noha­ mi, ľudské istoty, pokoj ako náplasť na rany, spoločenstvo ako potvrdenie správnej cesty, sa môžeme napokon stretnúť s hĺbkou Božieho tajomstva – a ticho ako Mária začuť hlas anjela, uvidieť s Mojžišom horiaci ker, zápasiť ako Jakub s Pánom, kým nám On neudelí svoje požehnanie. Krása je šifrou tajomstva a poukazom na večné. Ona je pozvaním vychutnávať život a snívať o budúcnosti. Preto nás nemôže krása stvorených vecí uspokojiť, ale vzbudzu­ je v nás onú tajomnú túžbu po Bohu, ktorú dokázal ne­ porovnateľnými slovami vyjadriť taký vášnivý milovník krásy, akým bol svätý Augustín: „Neskoro som ťa miloval. Krása večne stará a večne nová, neskoro som ťa miloval.“ Nech sme na akomkoľvek mieste, nech robíme čokoľ­ vek, na tom nezáleží... Len do všetkého vkladajme kúsok z toho TVORIVÉHO, z KRÁSY, ktorú do nás vložil Boh, keď tvoril prvého človeka.... na svoj obraz, na Boží obraz...stvoril... n sr. Blažeja Furjelová, dominikánka, žije v komunite v Košiciach. Učí Umenie a taktiež umeniu mladých študentov na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského. Nájdete ju stále medzi farbami.

Z Listu umelcom od Jána Pavla II. Cirkev potrebuje umenie

A

by Cirkev odovzdávala ďalej posolstvo, ktoré jej Kristus zveril, potrebuje umenie. Pretože Cirkev má sprístupňovať, ba nakoľko je to možné, robiť príťažlivým svet ducha, neviditeľno, svet Boží. Musí teda prenášať do významových formúl to, čo je nevysloviteľné. A práve umenie má svojráznu schopnosť vyzdvihnúť jeden či druhý aspekt posolstva a preložiť ho do farieb, tvarov, tónov, ktoré napomáhajú intuíciu pozorovateľa alebo poslucháča. A toto sa deje bez toho, aby posolstvo bolo obraté o svoj transcendentný význam a aby sa mu vzal nimbus jeho tajomstva. Cirkev potrebuje zvlášť ľudí, ktorí sú v stave toto všetko uskutočniť na literárnej a výtvarnej úrovni tým, že pracujú s nekonečnými možnosťami obrazov a ich symbolických významov. Sám Kristus, zodpovedajúco rozhodnutiu stať sa vo vtelení ikonou neviditeľného Boha, používal pri svojom hlásaní veľa obrazov. Práve tak potrebuje Cirkev hudobníkov. Koľko cirkevných kompozícií vytvorili v priebehu stáročí ľudia naplnení do hĺbky zmyslom tajomstva! Nespočetní veriaci sýtili svoju vieru melódiami vzniknutými v srdciach iných veriacich a tieto melódie sa stali časťou liturgie, alebo ­aspoň veľmi účinnou pomocou pri jej dôstojnom stvárnení. V speve sa viera zakusuje ako zaplavujúca radosť, láska a dôveryplné očakávanie Božieho zachraňujúceho zásahu. Cirkev potrebuje architektov, pretože potrebuje priestory, v ktorých sa kresťanský ľud môže zhromažďovať a sláviť tajomstvá spásy. Po hrozných zničeniach poslednej svetovej vojny a expanzii veľkomiest sa na splnení požiadaviek kresťanskej bohoslužby podieľala nová generácia architektov a potvrdila tým silu inšpirácie, ktorú má náboženská téma aj vzhľadom na architektonické kritériá našej doby. Nezriedka totiž boli postavené chrámy, ktoré sú súčasne miestami modlitby a opravdivými umeleckými dielami.

IV

Zasvätený život | 2013/01


príloha

Na slovíčko s

Kamilom Drábom

Juraj Pigula Na slnkom zaliatom kláštornom dvore si vychutnával ticho pekného dňa muž v zelených montérkach. Na prvý pohľad relaxujúci údržbár. „Prepáčte, kde nájdem otca Drába?“ prerušil som jeho siestu. Sympatický štyridsiatnik ma obdaroval širokým úsmevom: „Ja som otec Dráb.“ Na môj prekvapený pohľad pohotovo odpovedal: „Slúžim Bohu v montérkach.“ Kým ostatní deviati rehoľníci sa modlia či meditujú, otec Dráb trávi väčšinu dňa v pivnici kláštora. Má tu ateliér, ktorom sa venuje tvorbe mozaík.

Kamil Dráb sa narodil 3. februára 1969 v Košiciach. Študoval na gymnáziu na Konštantínovej ulici v Prešove a pokračoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 30. mája 1993 v Michalovciach. Najprv pôsobil v Starej Ľubovni, odtiaľ odišiel na dva roky do kanadského Toronta a potom sa vrátil späť do Starej Ľubovne. V roku 2005 bol vyslaný na špeciálnu pastoráciu, na štúdium mozaiky a sakrálneho umenia do Ríma. Tam pôsobil dva roky v umeleckom ateliéri Centro Aletti pod vedením jezuitov otca kardinála T. Špidlíka a otca M. Rupnika. Od roku 2007 pôsobí na Slovensku a v jeho ateliéri Centro Arte vznikajú umelecké diela, ktoré skrášľujú mnohé sakrálne objekty na Slovensku.

K

amil Dráb, umeleckým menom don Camillo, sa venuje sakrálnej tvorbe. Začínal tým, že písal ikony, neskôr vytváral nádherné fresky, oltáre i bohostán­ ky a teraz sa venuje tvorbe kamenných mozaík. Jeho naj­ väčšie a najúchvatnejšie dielo sa nachádza v gréckokatolíc­ kom Chráme Premenenia Pána v Spišskej Novej Vsi.

• Ako tvoj život umelca ovplyvnil tvoj rehoľný život?

Spočiatku to bol skôr rehoľný život dopĺňaný umelec­ kými „úletmi“. Pôsobil som v bežnej farskej pastorácii.

Posledných sedem rokov je to už na plný úväzok v pro­ spech umenia. Vidím to ako veľké špecifikum v rehoľ­ nom živote, kde spoločne s predstavenými hľadáme priesečníky rôznych pohľadov pre dobro veci, aby sak­ rálne umenie, ktoré tu stále bolo a evanjelizovalo, aj na­ ďalej bolo fenoménom hovoriacim o dobrom, peknom a krásnom Bohu.

• Čo pre teba znamená umenie?

Umenie pre mňa znamená istý spô­ sob prejavu prostredníctvom neza­ slúžených darov a talentov uká­ zať na krásu a pekno. Dokonca a Umenie a lásk táto krása a pekno majú cha­ o k pôsobí ako sln rakter nadčasový, takmer več­ ergiu. ný, pretože umelec sa pominie, – prebúdza en ale dielo zostáva. Pekné a krás­ Maxim Gorkij ne dielo, ktoré tu je, učí svoje okolie tejto kráse, aby aj ten, kto ho vníma, mohol vzrastať na ľud­ skej kráse. Takto teda umenie je až poslaním a takto ho vnímam aj ja. Čím viac pekného umenia, tým viac pekných ľudí, samozrejme, vnútorne.

• Aký „opojný nápoj“ máš najradšej? A prečo?

Neviem, či sa ten opojný nápoj myslí obrazne alebo do­ slova. Ak doslova, tak pohár dobrého vínka určite prij­ mem, možno aj preto, že sa hovorí, že v ňom je pravda. Mozaika je neraz práca dosť náročná fyzicky, takže na Zasvätený život | 2013/01

V


Príloha vyčerpanosť aj to pivko si v mojom prípade nájde miesto.

• Čo znamená pre teba modliť sa? Ako sa modlíš?

Priznám sa, že pri mojej tvorbe veľa času v kaplnke nenasedím. Mozaika je časovo neskutočne náročná. Z druhej strany, pretože sa venujem výlučne sakrál­ nemu umeniu, učím sa prežívať aktuálne to, na čom práve pracujem. Pre mňa aktuálne prežívať zname­ ná aj modliť sa. Práve teraz tvorím tvár Krista z vý­ javu Božieho milosrdenstva. S každým kamienkom cítim, čo robím, koho robím, kde to bude. Viem, že kto sa bude pozerať na tú tvár, bude hľadať Boha. A ako ho nájde, ak ho nebudem mať v srdci ja, aby som ním oživil mŕtvu matériu?

• Akú hudbu počúvaš?

Nemám vyšpecifikovaný nejaký hudobný žáner, ktorému by som holdoval, alebo nejakú posta­ vu z hudobnej scény či skupinu. Určite je to však hudba rytmická, a teda disco, hip-hop, ale aj poma­ lá a nie na poslednom mieste aj hudba ľudová.

• Výhody a nevýhody mať umelca v komunite?

O tom by mali rozprávať azda tí druhí. Žijem v ko­ munite desiatich ľudí. Môj bežný deň je skôr pohyb medzi izbou a ateliérom, kde sa pracuje. Toto je mo­ ja pastorácia.

• Tvoji najobľúbenejší umelci, ktorí ťa inšpirujú, keď sa dívaš na ich diela?

Možno sa bude niekto diviť, no nemám vzor. Asi som ho ešte neobjavil. Aspoň teda nie v tej ľudskej podobe. No vzápätí musím dodať, že od začiatku svojej tvorby (23 rokov) aj ako ikonopisec sa usilu­ jem v tom, čo hlása ikona, a síce, že jediným pravzo­ rom je sám Boh. On je inšpirácia aj cieľ. Samozrej­ me, že na mojej umeleckej ceste sa objavilo veľmi veľa ľudí, ktorí mi pomáhali, usmerňovali, radili či asistovali, a som im za to nesmierne vďačný.

Centrum umenia na Slovensku www.centroarte.sk Čo je Centro Arte Samotný názov Centro Arte chce byť akýmsi pokračova­ ním talianskeho Centro Aletti, miesta študijného pobytu Don Camilla v rokoch 2005 – 2007. Kontinuita sa ne­ týka iba názvu, ale predovšetkým náplne tohto umelec­ kého centra. Z histórie vieme, že obraz bol prvým, aj keď primitív­ nym, no predsa jediným prostriedkom vzájomnej komu­ nikácie a dialógu medzi ľuďmi. Napriek svojej jednodu­ chosti plnil svoje poslanie. Ľudia boli schopní vzájomne komunikovať a vymieňať si skúsenosti či odovzdávať si rôzne správy. Dôkazom sú praveké jaskyne s nespočet­ nými kresbami a reliéfmi, neskôr aj katakomby so svoji­ mi ilustráciami. Dokonca prvé starobylé písma boli skôr kresbou než písmom. Obraz sa stal komunikačným pros­ triedkom i pre samého Krista. Uprednostnil ho pred ho­ voreným slovom zvlášť vtedy, ak išlo o náročnú a zložitú katechézu. Hovoriac o milosrdenstve Otca ponúka ob­ raz – podobenstvo márnotratného syna, o láske k blíž­ nemu hovorí obrazom milosrdného Samaritána. Podo­ benstvá o vinici a vinohradníkoch, o figovníku, o viniči a jeho ratolestiach, o pšenici a kúkoli a mnohé ďalšie sú tiež výrečnými obrazmi. Aj moderná doba potvrdzuje, že obraz vo svojom symbolizme je najuniverzálnejším ko­ munikačným prostriedkom. Potvrdením je počítačová

• Umelci majú vraj svoje muchy. Mohol by si prezradiť tvoje?

Samozrejme, že nie som dokonalý a aj ja mám svoje ­vrtochy. A pretože sú muchy také dotieravé a nepríjem­ né, o svojich radšej pomlčím, aby som aj ja nebol taký. No ak predsa niečo, tak „rád vybuchnem“ pri práci.

• Ako si najlepšie oddýchneš?

Jednou formou je vydarené dielo. Ak sa po dlhom čase námahy, neraz aj rok, postavíte pred hotovú mozaiku, ten pocit, to je niečo. Pomimo pracovné­ ho priestoru, azda ako koníček, predovšetkým futbal a veľmi rád tancujem. Je to možno divné, ale práve tam dokážem najviac vyvetrať hlavu a zregenerovať. VI

Zasvätený život | 2013/01

››››››

Každý obraz ponúka niečo skrytého. Myslím na toto: keďže človeku je odňatá možnosť bezprostredne poznať neviditeľné (lebo jeho duch je zastretý telom), keďže nie je v jeho moci poznať budúcnosť a to, čo sa nachádza mimo neho ďaleko v priestore, pretože je obmedzený aj priestorom aj časom, bol vymyslený obraz, aby nám ukazoval cestu k poznaniu a odhalil to, čo je skryté. Ján Damascénsky


ie; Láska je umen ie je nič na svete n ko sa naučiť dôležitejšie, a iu. tomuto umen

príloha

technika, kde texty boli nahradené je písaniu ikon. Z tohto obdobia azda „ikonami“, ktorým rozumie každý stojí za zmienku jeho spoluúčasť na za­ človek. ložení Spolku ikonopiscov sv. Cyrila Venujme sa teraz pojmu ikona, a Metoda na Slovensku so sídlom v Ko­ Erich Fromm ktorý sme pred chvíľou spomenuli. šiciach. Jeho úlohou v tomto spolku bolo Tento technický termín má svoj pôvod hlavne vedenie ikonopiseckých kurzov, vo­ v ikonách kresťanského umenia byzant­ vádzanie do tajov technického kánonu písania ského obradu, kde je azda najtypickejším zna­ ikon vrátane ich teologickej hĺbky. kom. Ikona (z gr. eikón) nie je ani tak obraz, ako skôr Svojou ikonopiseckou tvorbou prispel aj k azda naj­ duchovný pojem, odraz niečoho živého v ľudskej mysli, nezabudnuteľnejším okamihom v živote Gréckokatolíc­ obraz predobrazu. Ikona je obraz Božieho slova. Jednota kej cirkvi na Slovensku – beatifikácii o. Metoda Domi­ obrazu a Božieho slova je vrcholom ikony. Táto jednota nika Trčku CSsR, a to návrhom jeho ikony z príležitosti sa dosahuje komunikáciou, čo je najpodstatnejší atribút vyhlásenia za blahoslaveného v Ríme dňa 4. novembra ikony. Pri pohľade na ikonu komunikujeme s predobra­ 2001. Zároveň to bol čas významných stretnutí, a to zom. Vtelením Ježiša Krista sa Logos zjavuje ako obraz s najbližšími príbuznými nového blahoslaveného, ale Syna, ktorý nám je dostupný. Poznávame ho a skrz neho zvlášť so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. poznávame Otca. Vzťah k obrazu je vzťahom k zobraze­ Počas jeho pôsobenia v Starej Ľubovni za mimoriadnu ak­ nej osoby. Obraz je teda iba prostredníkom medzi po­ tivitu, no zvlášť za kultúrny prínos pre tamojších gréckoka­ zorovateľom a zobrazenou osobou. Bazil Veľký ako prvý tolíkov mu bola udelená Cena mesta Stará Ľubovňa dňa 6. povedal, že „úcta preukázaná obrazu patrí predobrazu“. decembra 2001 z rúk primátora RNDr. V. Jaržembovského. Ikona je tak pravým miestom na skutočnú komuniká­ Novú etapu v živote Don Camilla priniesol študijný ciu medzi človekom a Bohom, a tým aj medzi človekom pobyt v Ríme spojený z mozaikami. Počas dvojročného a človekom. Toto je živná pôda pre rozvíjanie ikonografie obdobia sa zúčastnil na mnohých realizáciách mozaík. či obrazu ikony vo všetkých jej možných formách, čo je po­ Bolo to napríklad v Madride (Španielsko), Como-La­ slaním ateliéru Centro Arte. Je to priam poslanie prinášať gu, Verone, Scaldafere (Taliansko), Ľubľane (Slovinsko), a ponúkať dnešnému svetu obraz, v ktorom všetci komuni­ Cluj-Napoce (Rumunsko). kujú, a teda zjednocujú sa. Ateliér ponúka alternatívu obra­ Snahou don Camilla je, aby ateliér Centro Arte napĺ­ zu, ikony voči „obrazom dnešného sveta“, ktorými sa ľudia ňal svoje poslanie. Počas krátkeho obdobia už stihol zrea­ kŕmia, a predsa stále cítia hlad. Vo svete bohatom na obrazy lizovať viacero diel rôzneho druhu. Doteraz azda najväč­ sú vnútorne chudobní. Centro Arte chce svojou aktivitou šou jeho prácou je mozaika v gréckokatolíckom chráme obohatiť práve túto oblasť ľudského života – jeho vnútro. v Spišskej Novej Vsi. Za tento vklad na poli sakrálneho To je jeho misia. Zároveň jeho cieľom je poskytnúť priestor umenia v tomto meste mu bola udelená Cena primátora pre tých, ktorí nosia v sebe túžbu tvoriť v prospech iných. mesta, ktorú si osobne prevzal z rúk primátora Spišskej Novej Vsi dňa 30. apríla 2009. Práca na mozaike nie je prácou jedného človeka. Tak Kto sú Centro Arte to bolo v talianskom Centro Aletti, kde pracovala skupi­ na umelcov, a tak je to aj v prípade slovenského Centro V popredí celej činnosti ateliéru stojí Don Camillo. Je Arte. Popri osobe Don Camilla sú tu aj ďalší, s ktorými tým, ktorý nesie zodpovednosť za všetky aktivity a ich spolupracuje. zdarný priebeh. K tomu mu slúžia bohaté skúsenosti už n Prevzaté z www.centroarte.sk z predošlých dvadsiatich rokov, počas ktorých sa venu­

Zasvätený život | 2013/01

VII


Príloha

Blahoslavený Fra Angelico Kážuci maliar a maľujúci Kazateľ Viliam Štefan Dóci Portrét Fra Angelica, detail z Raffaelovej Dišputy o Oltárnej sviatosti, Vatikánske múzeá, Vatikán

„Tu je pochovaný Ján z Florencie, sláva, zrkadlo a ozdoba maliarov. Bol rehoľník z posvätnej rehole svätého Dominika a naozajstný Boží služobník. Jeho žiaci oplakávajú stratu tohto učeného muža. Ktože nájde štetec podobný jeho štetcu? Otčina a rehoľa oplakávajú stratu vynikajúceho majstra, ktorému sa v jeho maliarskom umení nikto nevyrovnal.“

T

akto charakterizujú blahoslaveného Jána z Fiesole, známeho ako Fra Angelico, verše na jednom z jeho dvoch epitafov v rímskom kostole S. Maria sopra Minerva, ktorých autorstvo dominikánsky kronikár 15. storočia prisudzuje pápežovi Miku­ lášovi V. Tento v rokoch 1447 – 1455 úradujúci rímsky pontifex bol jedným zo za­ Práve celkom dávateľov početných ob­ o krečen jednoduché, ta jednávok, ktoré Ján po­ tom veľmi čas svojej maliarskej nevinné a pri y z umenia jm o d é kariéry dostal. ob d o krátk aný ín m o sp iť d u môžu vzb či prasklinu Začiatky údiv, trhlinu e, m je ru o e poz v tom, čo bežn Ján je rehoľné me­ vnímame. no Guida, narodeného koncom 14. storočia pri Ernst Bloch malom mestečku Vicchio neďaleko Florencie. O jeho rodine nevieme veľa, iba že jeho otec sa volal Peter a že mal brata Bene­ dikta a sestru Františku. Ešte ako chlapec odišiel do Flo­ rencie, aby sa tam vyučil maliarskemu remeslu. Prvá pí­ somná zmienka o Guidovi pochádza z 31. októbra 1417, keď bol prijatý do Spolku sv. Mikuláša, bratstva združu­ VIII

Zasvätený život | 2013/01

júceho florentských lekárov, lekárnikov, maloobchodní­ kov a maliarov. Keď okolo roku 1420 vstúpil do noviciá­ tu Rehole kazateľov vo Fiesole, mal už štatút majstra a na svojom konte zapísaných niekoľko diel.

Konvent vo Fiesole História fiesolského konventu bola v tom čase ešte krát­ ka. Len pred necelými 15 rokmi ho založil bl. Ján Do­ minici († 1419), príslušník observantného (reformného) hnutia v reholi, od roku 1408 arcibiskup a kardinál. Voľ­ ba tohto kláštora poukazuje na Guidovu túžbu po ide­ álnom živote kazateľa. Aj jeho rodný brat Benedikt bol prijatý ako novic do toho istého konventu a obaja tam absolvovali svoje štúdiá. Dokument z roku 1423, kde je reč o bratovi Jánovi od bratov sv. Dominika z Fiesole (fra, te Giovanni de frati di san Domenicho da Fiesole), je prvý istý záchytný bod svedčiaci o jeho príslušnosti k reho­ li. Na rozdiel od Benedikta, ktorý bol za kňaza vysväte­ ný roku 1429, dátum kňazskej vysviacky brata Jána ne­ poznáme. Počas pobytu v tomto kláštore, trvajúcom asi do roku 1438, vytvoril, pravdepodobne za pomoci nie­ koľkých spolupracovníkov, početné maľby. Známy obraz Zvestovania, ktorý sa dnes nachádza v múzeu El Prado v Madride, pochádza z tohto obdobia.

Maľovaná homília vo Florencii Observantní dominikáni z Fiesole dostali roku 1436 od pápeža Eugena IV. (1431 – 1447) budovu kláštora San Marco vo Florencii. Po istých prieťahoch komplikujú­ cich prevzatie dovtedy silvestrínom patriaceho kláštora mohli dominikáni roku 1438 začať s jeho renováciou. Práve tu mohol brat Ján vynikajúco uplatniť svoj talent: vytvoril obraz na hlavnom oltári kostola a dohromady vyše 50 fresiek v celom kláštore. Komplex týchto ma­ lieb má podľa talianskeho dominikána Venturina Alce­


príloha

ho charakter homílie určenej bratom konventu. Zobra­ zené biblické scény, imponujúce svojou jednoduchosťou, pomáhali bratom preniknúť do tajomstiev Ježišovho života. Bola to pre nich pozvánka ku kontemplácii, zák­ ladu ich kazateľského povolania, v zmysle formulácie sv. Tomáša Akvinského: „Contemplata aliis tradere.“ Je veľmi pravdepodobné, že tvorbu blahoslaveného Ange­ lica ­ovplyvnila tiež teológia sv. Antonína Florentského, ktorý bol v rokoch 1439 – 1444 priorom menovaného

konventu, a od roku 1446 až do svojej smrti roku 1459 florentským arcibiskupom. Antonín vo svojej „teológii pohľadu“ pripodobnil oči k bráne, ktorými Ježiš vstupu­ je do vnútra človeka. Čo sa týka dnešných návštevníkov múzea San Marco, platí nasledovné: „Iba keď je Kristus prítomný pred očami ako stredobod, možno nájsť po­ riadok a dokonca dokonalú jednotu v zdanlivo čírom nahromadení náboženských výjavov, ktoré sú roztrúsené po celom konvente San Marco.“ Zasvätený život | 2013/01

IX


Príloha

. . .T r i k o m n a t y . . . Na freskách je často zobrazený zakladateľ rehole sv. Do­ minik, ako pozoruje tú-ktorú udalosť z Ježišovho života, ako o nej rozjíma, či dokonca ako je v dialógu s Ježišom. Silný dojem zanecháva obraz Dominika kľačiaceho pod krížom, ktorý sa nachádza v krížovej chodbe konven­ tu. Ten, kto aspoň trochu pozná Dominikovu biogra­ fiu, tuší, čo je predmetom vnútorného rozhovoru me­ dzi ním a Ježišom: prosba o milosrdenstvo ukrižovaného Spasiteľa s hriešnikmi celého sveta. Vo výjavoch Fra Angelica majú svoje miesto aj iní svätí jeho rehole. Tak napríklad na scéne Zvestovania v jednej z izieb kláštora sa v pozadí nachádza sv. Peter z Verony, prvý kanonizovaný dominikánsky mučeník, s rukami zopnutými ako pri modlitbe. Tajomstvo vtele­ nia Božieho Slova je základom kazateľskej činnosti do­ minikánov. Umelec tu dáva sv. Petra za príklad v rozjí­ maní o Vtelení.

X

Zasvätený život | 2013/01

V Ríme Po tom, čo brat Ján ukončil svoje dielo v San Marco, odi­ šiel roku 1445 na základe pozvania pápeža Eugena IV. do Ríma, kde pracoval s prestávkami do konca roka 1449. Počas svojho rímskeho pobytu žil v kláštore S. Maria sopra Minerva. Po smrti Eugena IV. ho zamestnal Mi­ kuláš V., pre ktorého vymaľoval pracovňu a súkromnú kaplnku. Kaplnka, v ktorej sú okrem iného zobrazené vý­ javy zo života svätých arcidiakonov Štefana a Vavrinca, je jedinou zachovanou pamiatkou na jeho rímske pôsobe­ nie. Podľa úsudku jedného historika umenia ide v tomto prípade o najlepšie dielo dominikánskeho umelca a „an­ tológiu jeho umeleckých schopností“. Z Ríma sa brat Ján vrátil do konventu vo Fiesole, kde bol roku 1450 zvolený za priora. Na čele konventu stál do júna 1452. V nasledujúcom roku sa znova vydal do


príloha Ríma. Vo Večnom meste strávil posledné dva roky svoj­ ho života. Zomrel 18. februára 1455 v konvente S. Maria sopra Minerva a pochovaný bol v tamojšom kostole. Kvôli, povesti svätosti ho ľudia čoskoro začali volať Beat Angelico. Do zoznamu blahoslavených ho oficiálne zapísal pápež Ján Pavol II. 3. októbra 1982.

Rehoľník, kazateľ a maliar Fra Angelico je nesporne jedným z najvýznamnejších pred­ staviteľov talianskeho ranorenesančného umenia. Okrem jeho maliarskej kreativity a flexibility upútava na ňom jeho schopnosť skĺbiť život rehoľníka – kazateľa a maliara. An­ gelicovo dielo je kristocentrická teológia a dominikánska spiritualita v obrazoch. Mnohí dnes obdivujú jeho tvorbu bez toho, žeby si uvedomovali, že obdivujú zviditeľnenie Angelicovho hlbokého vzťahu k Bohu, ktorý je podľa sv. Tomáša Akvinského vlastným zdrojom umenia. Taliansky

maliar a historik umenia Giorgio Vasari (†1574) napísal o Angelicovi, že nikdy nevzal do ruky štetec bez toho, že­ by sa predtým nepomodlil, a že nikdy nemaľoval Ukrižo­ vaného bez toho, žeby mu po lícach nestekali slzy. Posol­ stvo obrazových kázní Fra Angelica, totiž že Krista môže maľovať iba ten, kto s Kristom žije, platí mutatis mutandis pre všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na službe ohlasovania evanjelia. Zdroje:

Venturino ALCE: „Homilien des seligen Angelico“. Bologna [1983], Wolfgang BADER: Fra Angelico. Einblicke in Leben und Werk. München/Zürich/Wien 2005, , Rodolfo PAPA: Discorsi sull arte sacra. Siena 2012, John T. SPIKE: Fra Angelico. München 1997.

Umenie celej je kvet života spoločnosti. ič Tolstoj

Lev Nikolajev

n

Povolanie ku kráse

K

to má vo vnútri život Ducha, začína vyžarovať i v prostredí, v ktorom sa nachádza, začínajúc od ob­ lečenia, pretože šaty – ako hovoria modernisti – sú pre­ dĺlžením tela. Nie je pravda, žeby habit nerobil rehoľní­ ka, pretože oblečenie je jedným z najsilnejších spôsobov vyjadrenia, aké existujú. Rovnako ako je telo priestorom, v ktorom si uvedomujeme život odohrávajúci sa v nás, tak aj šaty sú zdieľaním toho, ako vnímame sami seba. Ako je telo miestom, v ktorom sa odovzdáva láska, tak aj oblečenie nie je niečím nezúčastneným v osobnej ko­ munikácii s ostatnými. Nejde o to, aby sme to riešili ne­ jakými predpismi alebo si obliekali to, na čo akurát na­ trafíme, ale máme rozlišovať oblečenie a individuálne ho meniť tak, aby ostatným zdieľalo našu pravdu. Oblečenie je často prvou informáciou, ktorú o sebe poskytujeme, a posolstvo, ktoré v druhých týmto spôsobom zanecháva­ me, nie je vôbec bezvýznamné, rovnako ako to, čo vzbu­ dzujeme v nich samých. Musíme začať s oblečením a miestnosťou, v ktorej ži­ jeme, a odtlačiť tak svoju osobnú stopu do sveta oko­ lo nás. Krása má moc premieňať. Ak v našich domoch dýcha harmónia, prichádzajúceho človeka prekvapí toto duchovné prostredie a je ním zasiahnutý. To môže byť niekedy tou najvyššou možnou evanjelizáciou, keď nie­ kto vstúpi do nášho domu a potom odchádza „s nostal­ giou“ po tomto prostredí. Veľmi dôležitými činnosťami sú tiež varenie a stravo­ vanie. Jesť neznamená iba hltať, ale je to určitý druh li­ turgického úkonu a bolo by hriechom to bagatelizovať. Veď to je skutočná evanjelizácia, keď je stôl pekne pre­ stretý, keď zasahuje náš pohľad svojou striedmosťou a ele­ ganciou a keď je na ňom jedlo, ako sa patrí. Toto všetko

totiž vyjadruje obsah toto, čo chceme povedať človeku, s ktorým tento akt zdieľame. Naša pozornosť k tomuto človeku musí byť viditeľná na stole, pokrmom na tanieri i diskusiou o politike, o práci, o zdraví, o Písme a pod... A toto je krása. A je to tiež liturgia našej malej cirkvi, teda každodenná liturgia našich tiel, ktorú svätý Pavol pred­ kladá ako obraz, ku ktorému sa vzťahuje život človeka na tejto zemi. To všetko nezávisí na ničom inom než na láske, ktorá z nás vyžaruje. Nezávisí to na ekonomickom štandarde a ani na kultúrnej úrovni. V tejto najjedno­ duchšej miestnosti sa môže nachádzať tá najväčšia dôs­ tojnosť gest a môže v nej byť taká posvätnosť prostredia, že i tie najjednoduchšie predmety budú vyžarovať svetlo. Veľa básnikov, spisovateľov a maliarov urobilo nesmrteľ­ nými gestá a prostredia veľkej chudoby, avšak naplnené teplom a svetlom nevyjadriteľného jasu. Tento estetický princíp evanjelizácie bude skutočným iba vtedy, keď neupadneme do kozmetickej pasce a ne­ budeme okúzľovať svet veľkolepými ohňostrojmi, preto­ že iba pravda, ktorá je realizovaná s láskou, je tým, čo priťahuje a okúzľuje. Princíp príťažlivosti je iba tento: ži­ vot ponorený v Bohu, na ktorého sa obraciame kontem­ pláciou. Je potrebné vidieť niečo krásne. Čo však vidí ten, čo sa pozerá? Bolo by krásne, keby mohol vidieť spoločenstvo ľudí; pretože je potrebné mať krásnu Cirkev, krásnu faru, krásny kláštor, krásny byt, kresťanské rodiny: krásny zna­ mená jednoduchý. T. Špidlík – M. I. Rupnik, Nové cesty pastorální teologie, Centrum Aletti, Olomouc 2008, s. 590 – 592.

Zasvätený život | 2013/01

XI


Príloha ia Cieľom umen vot. ži nie je sen, ale nd

romain rolla

Neskoro som ťa miloval, krása taká stará a taká nová Neskoro som ťa miloval, krása taká stará a taká nová, neskoro som ťa miloval! Ty si bol v mojom vnútri a ja vonku, tam som ťa hľadal, vrhajúc sa, znetvorený, na krásne podoby tvojich stvorení. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou. Tvoje stvorenia ma držali ďaleko od teba, ktoré keby v tebe neboli, vôbec by neboli. Zavolal si ma a tvoj hlas prehlušil moju hluchotu. Zažiaril si a tvoje svetlo prežiarilo moju slepotu. Šíril si svoju vôňu a ja som ju vdychoval a teraz dychtím po tebe. ochutnal som ťa a teraz mám hlad a smäd po tebe. Dotkol si sa ma a teraz horím túžbou po tvojom pokoji. sv. augustín, Vyznania 10, 27, 38

XII

Zasvätený život | 2013/01


BIBLIA

Iveta Fides Strenková Pre zbormajstra. Na gittit. Korachových synov. Žalm Aké milé sú tvoje príbytky, PANE zástupov! 3 Túži a chradne moja duša po nádvoriach PÁNOVÝCH. Moje srdce i moje telo volajú s jasotom k Bohu živému. 4 Aj vrabec si našiel svoj domov a lastovička hniezdo, kde kladie svoje mláďatá: pri tvojich oltároch, PANE zástupov, môj kráľ a môj Boh. 5 Šťastní tí, čo bývajú v tvojom dome a ustavične ťa chvália. Selā 6 Šťastní ľudia, čo majú silu v tebe a (tvoje) cesty sú v ich srdci. 7 Keď prechádzajú údolím Baka’, premenia ho na prameň, aj skorý dážď ho zahalí požehnaním. 8 Kráčajú od sily k sile, Boh Najvyšší sa (im) zjaví na Sione. 9 PANE, Boh zástupov, počuj moju modlitbu, Nakloň (svoj) sluch, Bože Jakubov. Selā 10 Bože, náš štít, pozri, pohliadni na tvár svojho pomazaného. 11 Áno, jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než tisíc (inde). Zvolil som si stáť na prahu v dome svojho Boha, ako bývať v stanoch hriešnikov. 12 Lebo PÁN, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu daruje PÁN. Neodmietne dobro tým, čo kráčajú v integrite. 13 PANE zástupov, šťastný človek, čo dúfa v teba1. 1

2

Šťastie

dôverujúceho

pútnika (Žalm 84)

Téma a štruktúra žalmu Téma túžby zaznieva zo Žalmu 84 veľmi silne už pri jeho prvom prečítaní. Slová tejto modlitby nás otvárajú našim túžbam a túžba žalmistu sa stáva našou túžbou. A to hlavne preto, že človek nielenže má túžby, ale sám je túžbou. Kto z nás nepozná pocit nostalgie, smútku či prázdna, ktoré túži byť naplnené? O čo silnejší je tento pocit, keď sa naša túžba vzťahuje na

Preklad autorky.

1

Zasvätený život | 2013/01

17


BIBLIA Boha! Žalmista túži po chráme, ktorý pre Izraelitov zviditeľňoval prítomnosť Boha a bol považovaný za privilegované miesto stretnutia s ním. Žalm 84 mohol byť jednou zo „Sionských“ či „Pútnických piesní“, ktoré sa pútnici modlili pri vstupe do jeruzalemského chrámu (porov. Ž 15; 24). Túžba po chráme sa v žalme rozvíja v troch momentoch, ktoré naznačujú jej čiastočné naplnenie a zároveň vytvá­ rajú štruktúru žalmu: I. II. III.

túžba žalmistu, ktorý je fyzicky vzdialený od chrámu (v. 2 – 5); putovanie (v. 6 – 8); modlitba na prahu chrámu (v. 9 – 13).

Interpretácia v. 2 „Aké milé sú tvoje príbytky...“ Žalmista vyjadruje svoj úžas a ako každý iný údiv aj tento je znakom vlastnej skúsenosti. Človek žasne nad niečím, čo vidí, čo počuje, čo zakúša, respektíve nad niečím, s čím už mal skúsenosť. Podobný prejav úžasu nájdeme aj na iných miestach žaltára, kde jeho predmetom sú Božie diela, Božia dobrota a milosrdenstvo, Božie myšlienky a plány (porov. Ž 8, 2; 36, 8; 139, 17). Tu je to Boží príbytok, chrám. Hebrejský termín miškan (odvodený od slovesného koreňa škn „bývať, prebývať“) je do slovenčiny prekladaný viacerými výrazmi: stánok, stan, svätostánok, príbytok či svätyňa. Stánok stretnutia na púšti a neskôr chrám v Jeruzaleme boli privilegovaným miestom stretnutia sa s Bohom. Keďže ide o stretnutie, pojem „príbytok“ zahŕňa osobnú dimenziu vzťahu. V túžbe teda nejde o chrám ako taký, ale jej predmetom je Boh sám (porov. Ž 42, 2 – 3). v. 3: Táto skúsenosť Božej prítomnosti však momentálne nie je skúsenosťou žalmistu, a tak vyvoláva nostalgiu po Božom chráme. V prvých veršoch žalmu opakovane zaznieva tento predmet obdivu a zároveň túžby: tvoje príbytky, tvoje nádvoria, dom, hniezdo, tí, čo bývajú v tvojom dome (v. 2 – 5). Túžba je taká silná, že žalmista ju opisuje ako prenikajúcu celú jeho bytosť. Dotýka sa jeho duše, srdca i tela, ktoré sa v tejto túžbe strácajú (porov. Ž 73, 26; 119, 81). v. 4 – 5: Za metaforou „vtáčieho“ domova a hniezda sa ukrýva akási „svätá závisť“. Dokonca aj vtáci nachádzajú príbytok pri tvojich oltároch, a ja som mimo neho. Vo v. 4 je k osloveniu „Pán zástupov“ (v. 2) pridané osobnejšie vyznanie „môj kráľ a môj Boh“, s ktorým sa modliaci obracia na Boha. To potvrdzuje, že túžba po chráme je niečím veľmi osobným, lebo je túžbou po osobnom stretnutí s Bohom, ktorý je Bohom živým (v. 3), Bohom môjho života. Vo v. 5 sa objavuje prvýkrát jedno z kľúčových slov žalmu „blahoslavení, šťastní“. Ono sa zopakuje hneď v na18

Zasvätený život | 2013/01

sledujúcom verši a potom na konci žalmu (v. 13). Prvé blahoslavenstvo sa vzťahuje s veľkou pravdepodobnosťou na kňazov a levitov, ktorí smeli prebývať v Božom dome a bez prestania vzdávať Bohu chválu. Je dobré pripomenúť si, že v židovskom chápaní chváliť Boha znamená žiť. v. 6 – 8: Napriek tomu, že tieto verše predstavujú viacero ťažkostí a nie je ľahké ich preložiť, nezatieňujú celkový význam žalmu. Vo v. 6 sa horizont presúva ďalej a šťastným sa stáva „človek, ktorého sila je v tebe a v ktorého srdci sú cesty“. Žalmista opisuje šťastie človeka, ktorý sa rozhodol putovať do chrámu. Nostalgia teda nie je len pasívnym pocitom v živote človeka. Ona je aj hnacou silou, vďaka ktorej človek začína kráčať k cieľu, po ktorom túži. Túžba je bolestná, lebo sa rodí v pocite „nemať“, ale práve tu sa začína jej realizácia. Cesta (hebr. termín mesilla), na ktorej sa pútnik nachádza, vedie do Jeruzalema, na vrch Sion, ale môžeme ju interpretovať aj ako cestu duchovnú. Ak je fyzické putovanie skutočným putovaním, je nutne spojené s konverziou srdca a hľadaním Boha. Tieto dve interpretácie – reálne a duchovné putovanie – sú úzko prepojené v texte proroka Izaiáša, v ktorom sa vyskytuje ten istý termín: „Na púšti pripravte cestu (derek) Pánovi, na pustatine vyrovnajte chodník (mesilla) nášmu Bohu“ (Iz 40, 3). Prorok opisuje návrat Židov z babylonského zajatia s dovolením znovu vybudovať chrám, zničený v roku 587/6 pred Kr., a tento návrat je zároveň návratom k Bohu. V prvých dvoch častiach žalmu môžeme pozorovať dynamiku vzťahujúcu sa na „cestu“ a vnímať istý paradox: v. 3: síl ubúda a duša slabne, stráda, omdlieva v nenaplnenej túžbe; v. 6: rozhodnutie nastúpiť na cestu sa spája so silou v samom Bohu; v. 8: opis cesty, na ktorej sa kráča od sily k sile. Tam, kde by sme čakali úbytok síl, lebo putovanie je vždy spojené s námahou a s určitým vypätím síl, žalmista hovorí, práve naopak, o ich pribúdaní: „...kráčajú a síl im stále pribúda.“ A na konci tohto putovania sa pútnikovi zjavuje Boh. v. 9 – 10: Tieto verše sú invokáciou Boha, aby vypočul prosbu, ktorá je osobnou, ale zároveň aj kolektívnou modlitbou. Toto prepojenie si môžeme všimnúť na hre privlastňovacích zámen. Prosiaci sa obracia k Bohu so slovami: „Vypočuj moju modlitbu,“ ale v tom istom momente oslovuje Boha menom „náš štít“ (náš ochranca) a pokračuje „pohliadni na svojho pomazaného“, ktorým je kráľ. Na jednej strane modlitba naznačuje, že žalmista uznáva kráľa ako vyvoleného Bohom a prepožičiava svoj hlas celému Izraelu, v mene ktorého prosí; na druhej strane modliaci vyznáva, že jediným ochrancom a kráľom je Boh sám (porov. v. 3), ktorý vedie svoj ľud a každého človeka.


BIBLIA Vráťme sa ešte k osloveniu „môj štít“. Tieto slová evokujú rozhovor Boha s Abramom, v ktorom sa mu Boh predstavil nasledovne: „Neboj sa, Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká“ (Gn 15, 1). Osloviť Boha slovami, ktorými sa on sám dal poznať, môže znamenať tak dôveru žalmistu, ako aj jeho osobnú skúsenosť s týmto prísľubom.

„šťastní“ môžeme aj tu pozorovať istú gradáciu:

v. 11: Žalmista priblížením sa k vrchu Sion, k cieľu svojej púte, vyjadruje svoje preferencie slovami: „Vyvolil som si ...“ (Sväté písmo SSV, 1995: „Radšej budem stáť ...“). Vyvolenie je jedna z kľúčových biblických tém. Na niekoľkých miestach Biblie sa spomína Boh ako ten, ktorý si vyvolil ľud (Dt 4, 37; 7, 6 – 7; Ž 33, 12 atď.), vyvolil si miesto svojho príbytku, kráľa (Dt 17, 15), kňazov a levitov (Dt 18, 5; 21, 5). Na základe uvedených textov môžeme povedať, že voľba človeka (Dt 30, 19) je odpoveďou na Božiu voľbu. Jeho iniciatíva predchádza každú našu voľbu, ale to vôbec neumenšuje naše slobodné rozhodnutie. Voľba žalmistu pre Boha a jeho chrám zahrňuje v sebe časovú i priestorovú dimenziu: Jeden deň v prítomnosti Boha v chráme je lepší než tisíce (inde) a lepšie je stáť na prahu v dome Boha, ako byť v stane hriešnikov. Priestor a čas sú kategórie, v ktorých sa odohráva ľudský život a v ktorých sa táto voľba neustále opakuje.

Skúsenosť Boha v chráme pomáha veriacemu rozoznať jeho prítomnosť na každom inom mieste a prebývať v intímnom spoločenstve s ním. Dôležité nie je tak dosiahnutie cieľa, ale samotná cesta. Sme pútnici, ktorí sa denne snažia rozpoznať prítomnosť Boha na svojich ces­ tách. Modlitba tohto žalmu posilňuje v zasvätenej osobe odhodlanie kráčať v dôvere a spoľahnúť sa na Boha, ktorý sa nám zjavuje tak na našej osobnej ceste, ako aj na ces­ te nášho spoločného, komunitného putovania. Slová žalmu, ktorý sa modlíme v ranných chválach v pondelok tretieho týždňa, sú pre nás povzbudením, aby sme žili v integrite pred naším Bohom a v túžbe po ňom kráčali od sily k sile.

v. 6: cesty sú v srdci žalmistu ako rozhodnutie putovať do chrámu; v. 8: putujúci na Sion kráčajú od sily k sile v. 12: a Boh žehná tých, čo kráčajú v integrite. V poslednom verši sa púť do chrámu transformuje na duchovnú, životnú cestu. Prebývanie v chráme sa mení na spôsob života, ktorý si pútnik vyvolil, respektíve pre ktorý sa znovu rozhodol. Život v integrite, v čestnosti a vernosti je životom v Božej prítomnosti a v nej môže žiť, aj keď je vzdialený od chrámu. Dôvera, že Boh je s človekom nielen na tomto privilegovanom mieste stretnutia, ale na každom mieste, je to, čo robí človeka šťastným. Preto žalmista neváha vyspievať svoje posledné blahoslavenstvo: „Šťastný človek, čo dúfa v teba, Pane zástupov“ (v. 13). Ono je akoby syntézou celého žalmu. Vzhľadom na trojité opakovanie sa kľúčového slova

Ako sa modliť Žalm 84

n

Bratr Geoffroy-Marie

Žít v Boží přítomnosti Hoci veľmi dobre vieme, akú dôležitú úlohu v našom duchovnom živote zohráva pôsobenie Božej milosti, predsa sa nám neraz stáva, že sa do popredia dostáva skôr naše ľudské úsilie. Máme pocit, že duchovný rast si vyžaduje predovšetkým vypätie našej vôle a poctivo nasadzujeme všetky svoje sily na to, aby sme sa priblížili k Bohu. Výsledkom je síce poctivý, ale trochu „unavený“ život, z ktorého len sotva sála nákazlivá radosť Božích detí. Autor tejto knihy najprv smeruje našu pozornosť do hĺbky nášho vlastného srdca. Učí nás vnímať Božiu prítomnosť v našom vlastnom vnútri a na základe tohto základného poznania nás potom vedie k autentickej odovzdanosti Bohu a jeho pôsobeniu v ľudskej duši. Duchovný život, ktorého hlavným aktérom je sám Boh a jeho Duch, potom nepredstavuje vyčerpávajúcu námahu, ale radostnú skúsenosť, že nás nesie sama Láska, ktorá nepozná hraníc.

NOVÉ KNIHY

v. 12: Tento verš rozvíja tému nevinnosti. Hebrejské prídavné meno tamím znamená „kompletný, celý, bezchybný“ a opisuje človeka integrity, bezúhonného a nevinného (nie iba v zmysle čisto morálnom). Táto charakteristika je hneď na prvých stránkach Biblie pripísaná Noemovi (Gn 6, 9). Boh k nej pozval Abrama (Gn 17, 1) a tiež Izrael pred vstupom do zasľúbenej zeme, ako aj po jej zaujatí (Dt 18, 13; Joz 24, 14). Integrita nie je stav, ale cesta. Niečo, na čom sa denne pracuje, pre čo sa znovu a znovu rozhoduje. A práve tento verš završuje dynamiku cesty, ktorú sme už pozorovali vo v. 6 a 8:

Najprv sú to tí, čo bývajú v chráme (v. 5), potom tí, čo putujú na Sion (v. 6), a nakoniec tí, čo dúfajú v Pána (v. 13).

Paulínky, Praha 2012.

Zasvätený život | 2013/01

19


MISIE

Chceš sa hrať na Ježiša?

Deň na misiách s pátrom Federicom Trincherom OCD

Milí priatelia!

Po mojom návrate do Stredoafrickej republiky do nášho Konventu svätého Eliáša nastali rôzne zmeny. Každé tri roky sa koná kapitula a následne sú menované nové poverenia a služby. Aj v mojej komunite nastali rôzne zmeny. Prišiel P. Vojtěch z Českej republiky. Dolupodpísaný ostal tu, ale s dvoma novými úlohami, o ktorých ani nesníval, že by ich mohol dostať: prior kláštora a magister študentov. Aby som to vyjadril so svätým Ambrózom – nech sa mi prepáči odvážne prirovnanie sa –, „mám učiť to, čomu by som sa ešte mal učiť“. Je to ako keby ste sa ocitli pri kormidle lode krátko potom, ako ste práve začali rozumieť tomu, čo je more. Našťastie v člne je pätnásť dobrých, trpezlivých a svätých námorníkov zo šiestich rôznych národností. A tak aby som udal tón, začal som svoju službu predstaveného pripijúc si s mojimi spolubratmi fľašou perlivého vína, ktorá zázračne „spadla“ z Talianska. A potom sa začalo dobrodružstvo: ak som sa doteraz nenudil, o to menej teraz. V jeden deň sa môžem baviť o cenách vajec a obšírne vysvetľovať o Chalcedónskom koncile; alebo sa hádať s piestami elektrického generátora a prenikať s mojimi mladými do tajomných príbytkov Vnútorného hradu od svätej Terézie; učiť, ako bojovať proti roztržitostiam v modlitbe, alebo odhaľovať tajomstvá „consentio temporum“; hrať sa na lekára alebo hydraulika, alebo vysvetľovať, na čo slúžia plachty (prečo sú dve a prečo je dobré ich občas vymeniť); sprevádzať mladého človeka pri fascinujúcom poznaní jeho povolania, alebo pochopiť, že sa len „zahráva“ s Bohom, so sebou samým i s nami. Takto vyzerajú moje dni! Pochopil som, že poslúchať je ľahšie než rozkazovať a že prijímať rozhodnutia je ľahšie než ich robiť; naozaj, nie je málo tých chvíľ, v ktorých oplakávam dobu, keď som bol „obyčajným vojakom“.

Využívam tento list, aby som sa poďakoval za vaše priateľstvo a štedrosť. Úcta, záujem a dôvera, ktorú máte k misionárom, ma niekedy zahanbovali. Nie sme hrdinovia! Máme len tú výsadu, že žijeme s chudobnými, nie ako chudobní. A toto nám dovoľuje odrátať niečo z hriechov a byť denne v kontakte s Ježišom. Zdá sa vám to málo? Vďaka vašej pomoci sa nám podarilo urobiť novú studňu na vodu, zmodernizovať knižnicu, podporiť štipendiom mladých pri ich univerzitnom štúdiu, pomôcť chorým na AIDS. Umožňuje nám to urobiť veľa. Každý deň zakúšame, ako rieky solidarity nepoznajú krízu, finančné toky, ale prekračujú hranice Stredozemného mora, prechádzajú Saharou a prichádzajú až sem, aby napojili tisíce chudobných. Srdečná vďaka! Keď myslím na svoju poslednú návštevu v Taliansku, prichádza mi na um jedna udalosť. Bol som na vrcholkoch Tolfy pri Viterbe, aby som tam celebroval svätú omšu so skupinou skautov. Na konci omše ku mne prišiel asi 4-5 ročný chlapček, ktorý ma veľmi pozorne pozoroval počas slávenia Eucharistie. A veľmi nevinne sa ma opýtal: „Chceš sa hrať na Ježiša?“ Po prekonaní počiatočných rozpakov som sa snažil o určitú diplomaciu: „Povedzme, že sa o to snažím!“ To „hrať sa“ bolo evidentne bez zloby alebo posudzovania a bolo, koniec koncov, správnym tlmočením toho, čo sa teologicky hovorí o kňazovi, keď koná in persona Christi. Neskôr, zamýšľajúc sa nad touto neočakávanou otázkou, som si uvedomil, že „robiť Ježiša naozaj“ je snom každého kňaza. Celkom dobre to ide, keď sa slávi Eucharistia; ale v každodennom živote, ďaleko od oltára, sme škandalózne vzdialení od nášho vzoru... a končíme tým hraním sa na Ježiša len navonok. Ale neznechucujme sa. Náš nedosiahnuteľný vzor chápe naše slabosti, lebo nemal strach stať sa naozaj človekom. n

{

P. Federico Trinchero

}

– bosý karmelitán, narodený v roku 1978, kňazskú vysviacku prijal v roku 2006. V rokoch 2007 – 2009 študoval v Ríme na Institutum Patristicum Augustinianum, kde získal licenciát z patristickej teológie. V auguste 2009 odchádza do Afriky, kde sa nachádza doteraz v Konvente sv. Eliáša v Bouar v Stredoafrickej republike. Vyučuje tam aj na teologickom inštitúte St. Laurent, a to patristiku, dejiny Cirkvi a gréčtinu.

20

Zasvätený život | 2013/01


AKTUALITY

SYNODA

o novej evanjelizácii

Záverečné posolstvo biskupov

XIII. riadne všeobecné zasadanie Biskupskej synody v októbri 2012 sa ukončilo Posolstvom Božiemu ľudu v štrnástich bodoch, ku ktorým sa tu vraciame v krátkej syntéze.1

1. Ako Samaritánka pri studni. „Nechajme sa inšpirovať konkrétnou staťou z evanjelia: stretnutím Ježiša so Samaritánkou pri studni (pozri Jn 4, 5 – 42)... Rovnako ako Ježiš pri sycharskej studni cíti aj Cirkev povinnosť prisadnúť si k mužom a ženám dnešnej doby, aby sprítomnila v ich živote Pána, aby im ho umožnila stretnúť, pretože iba jeho Duch je tou vodou, ktorá dáva pravý a večný život. Iba Ježiš je schopný čítať v hĺbke nášho srdca a odhaliť nám pravdu.“

Prevzaté z talianskeho časopisu Testimoni 19, (15 novembre 2012), s. 4 – 5. Preklad podľa TK KBS. 1

2. Nová evanjelizácia. „Priviesť ľudí našich čias k Ježišovi a k stretnutiu s ním, to je naliehavá potreba, ktorá sa týka všetkých oblas­ tí sveta – tých, čo boli evanjelizované dávno i nedávno. Všade sa totiž ukazuje potreba oživiť vieru, ktorej hrozí, že bude zatemnená v kultúrnych prostrediach brániacich jej zakoreneniu v človeku i jej prítomnosti v spoločnosti, jasnosti jej obsahu i jej konzistentným plodom. Nejde o to začínať úplne odznova, ale... zmenená spoločenská, ekonomická, politická i cirkevná situácia nás vyzýva k niečomu novému: k novému prežívaniu našej spoločnej skúsenosti viery a hlásania prostredníctvom novej evanjelizácie.“

3. Osobné stretnutie s Ježišom Kristom v Cirkvi. „Prv ako budeme hovoriť o formách, ktoré by mala táto nová evanjelizácia mať, cítime potrebu vyjadriť presvedčenie, že pre vieru je zásadné to, aký vzťah nadviažeme Zasvätený život | 2013/01

21


BIBLIA

Chopiť sa nových príležitostí na evanjelizáciu v dnešnom svete.

s Ježišom Kristom, ktorý nám ide ako prvý v ústrety... Všetkých vás teda pozývame kontemplovať tvár Pána Ježiša Krista a vstúpili do tajomstva jeho života... V Ježišovej osobe sa odhaľuje tajomstvo lásky Boha Otca k celej ľudskej rodine... Cirkev je priestorom, ktorý Kristus v dejinách ponúka, aby sme sa s ním mohli stretnúť... Dnes je našou úlohou, aby sme konkrétne sprístupnili skúsenosti Cirkvi a rozmnožili tak studne, ku ktorým môžeme pozvať smädných mužov a ženy, umožniť im stretnutie s Ježišom a ponúknuť oázy v púšti života. Za toto sú zodpovedné kresťanské spoločenstvá a v nich každý Pánov učeník: každý má vydať nenahraditeľné svedectvo, aby evanjelium mohlo skrížiť život všetkým. Preto sa od nás požaduje svätosť života.“

4. Príležitosti na stretnutie s Ježišom a počúvanie Svätého písma. „Nejde o to, aby sme vymýšľali ktovieaké nové stratégie, akoby evanjelium bolo nejakým produktom, ktorý treba ponúknuť na trhu náboženstiev, ale je potrebné odhaliť, ako sa ľudia k Ježišovi v jeho živote približujú a ako ich povoláva, aby sme tieto spôsoby preniesli do podmienok našich čias. Časté čítanie Svätého písma osvetľované Tradíciou Cirkvi, ktorá nám ho odovzdala a autenticky interpretuje, nie je len povinnou cestou k poznaniu obsahu evanjelia, teda osoby Ježiša v kontexte dejín spásy, ale

22

Zasvätený život | 2013/01

pomáha tiež objavovať miesta na stretnutie s ním, ktoré sú skutočne evanjeliové a zakorenené v základných dimenziách ľudského života: v rodine, priateľstve, chudobe, skúškach života, a pod.“

5. Evanjelizovať seba samých a pripraviť sa na obrátenie. „Avšak beda nám, ak si budeme myslieť, že sa nová evanjelizácia netýka nás osobne. V týchto dňoch sa medzi nami biskupmi viackrát ozvali hlasy pripomínajúce, že ak chce Cirkev evanjelizovať svet, musí predovšetkým zaujať postoj počúvania Božieho slova. Výzva na evanjelizovanie sa mení na výzvu na obrátenie... Dielo novej evanjelizácie spočíva na tejto jasnej istote. Dôverujeme v inšpiráciu a silu Ducha, ktorý nás naučí, čo máme hovoriť a robiť aj v tých najväčších ťažkostiach. Je našou povinnosťou zvíťaziť vierou nad strachom, nádejou nad malomyseľnosťou, láskou nad ľahostajnosťou.“

6. Chopiť sa nových príležitostí na evanjelizáciu v dnešnom svete. „Táto pokojná odvaha posilňuje aj náš pohľad na súčasný svet, nie sme zastrašení podmienkami, v ktorých žijeme... Nie je priestor pre pesimizmus... Naša Cirkev je živá a vierou i svedectvom mnohých svojich detí odváž-


BIBLIA ne čelí výzvam dejín... Neskrývame problémy, ktoré tieto výzvy vyvolávajú, ale neľaká nás to.“

7. Evanjelizácia, rodina a zasvätený život.

Biskupi vôbec na nich nehľadia s pesimizmom. Majú o nich starosť, no nie sú pesimistickí... Nová evanjelizácia má vo svete mladých náročné, ale aj veľmi sľubné pole.“

10. Evanjelium v dialógu s kultúrou,

„Napriek geografickým, kultúrnym a spoločenským roz- ľudskou skúsenosťou a inými dielom potvrdili všetci biskupi na synode túto základnú náboženstvami. úlohu rodiny pri odovzdávaní viery. Novú evanjelizáciu si preto nemožno predstaviť bez toho, aby sme nemali na pa- „Centrom novej evanjelizácie je Kristus a jej pozornosť je zamäti konkrétnu zodpovednosť rodín za hlásanie evanjelia meraná na človeka, aby mu umožnila skutočné stretnutie a aby sme ich pri tejto výchovnej úlohe nepodporovali... s Kristom. Jej horizonty sú však široké ako svet... Stretnutie Život v rodine je prvým miestom, kde sa evanjelium stre- medzi vierou a rozumom posilňuje aj úsilie kresťanských kotáva s bežným životom a kde sa ukazuje jeho schopnosť munít v oblasti výchovy a kultúry. Osobitné miesto tu majú premieňať základné životné podmienky v horizonte lásky... výchovné a výskumné inštitúcie: školy a univerzity... V tomto Spomenuli sme si aj na také rodinné situácie a situácie spo- prostredí treba osobitnú starostlivosť venovať katolíckym lužitia, v ktorých sa nerešpektuje obraz celoživotnej jednoty školám a katolíckym univerzitám... Ďalej „svetu sociálnej koa lásky, ktorý nám Pán zveril. Existujú dvojice, ktoré spolu munikácie, dialógu s vedeckým poznaním, oblasti umenia, žijú bez sviatostného zväzku manželstva; množia sa neregu- podmienkam utrpenia a nemoci, politike“, od ktorej sa žiada lárne rodinné situácie, ktoré vznikli po krachu predošlých „úsilie o nezištnú a transparentnú starostlivosť o spoločné manželstiev: bolestné prípady, v ktorých trpí aj výchova de- ­dobro“ a „od kresťanov, ktorí v politike žijú podľa prikázania tí k viere. Všetkým týmto chceme povedať, že Pánova láska lásky, sa požaduje priezračné svedectvo“. Cirkev „má svojho nikoho neopúšťa, že aj Cirkev ich miluje, je pohostinným prirodzeného partnera aj v prívržencoch iných náboženstiev“ domovom pre všetkých a ostávajú stále jej členmi, hoci ne- a „dialóg medzi veriacimi rôznych náboženstiev by mal môžu prijať sviatostné rozhrešenie a Eucharistiu. Nech sú katolícke spoločenstvá otvorené voči tým, Chudobní majú mať v našich spoločenstvách privilegované ktorí žijú v takýchto situá­ciách, miesto, z ktorého nie je nikto vylúčený a ktoré má odrážať a nech podporujú cesty vedúce spojenie Ježiša s nimi... k obráteniu a zmiereniu.“ „Zhromaždenie Biskupskej synody vyslovuje týmto našim [zasväteným] bratom a ses- prispieť k mieru, a to odmietnutím akéhokoľvek fundamentrám vďačnosť za ich vernosť povolaniu od Pána i za to, talizmu a odsúdením každého násilia voči veriacim, ktoré je čím prispeli a prispievajú k poslaniu Cirkvi. Povzbudzuje- vážnym porušením ľudských práv“. me ich k nádeji... a vyzývame ich, aby konali ako svedkovia a podporovatelia novej evanjelizácie v rôznych životných 11. Spomienka na Druhý vatikánsky koncil prostrediach, kam ich zavedie charizma ich inštitútu.“ a odkaz na Katechizmus Katolíckej cirkvi

8. Cirkevné spoločenstvo a mnohí pracovníci evanjelizácie. „Dielo evanjelizácie nie je úlohou len niektorých osôb v Cirkvi, ale aj cirkevných spoločenstiev... Dôležitá rola prislúcha farnosti, akejsi ‚dedinskej studne‘,“ kde „je naďalej rozhodujúca služba kňaza“. „Popri kňazoch treba podporiť aj prítomnosť diakonov, pastoračnú činnosť katechétov a mnohých ďalších osôb v rôznych službách, animátorov v oblasti ohlasovania a katechézy, liturgického života či charitatívnej služby.“ Ďalej „pri pohľade na laikov sa chceme osobitne zmieniť o rôznych druhoch tradičných i nových združení, ktoré sú spoločne s cirkevnými hnutiami a novými komunitami výrazom bohatstva darov, ktoré Duch dáva Cirkvi“. Jedným slovom, „svedčiť o evanjeliu nie je niečím privilégiom“.

9. Aby sa mladí mohli stretnúť s Kristom. „Mladí ľudia nám zvlášť ležia na srdci, lebo sú dnes dôležitou súčasťou ľudstva i Cirkvi a tiež ich budúcnosťou.

v Roku viery.

12. V kontemplácii tajomstva a po boku chudobných. „Chudobní majú mať v našich spoločenstvách privilegované miesto, z ktorého nie je nikto vylúčený a ktoré má odrážať spojenie Ježiša s nimi... Úkon lásky si vyžaduje, aby ho sprevádzalo úsilie o spravodlivosť, ktoré je úlohou všetkých – chudobných i bohatých.“

13. Prihovorenie sa Cirkvi v rôznych regiónoch sveta. V tomto bode biskupi obracajú svoju pozornosť na cirkvi rôznych kontinentov so slovami povzbudenia a blízkosti ich problémom.

14. Máriina hviezda ožaruje púšť. Posledný bod Posolstva sa obracia k Márii, ktorá „nám udáva smer na našej ceste“ a je opísaná ako „Hviezda novej evanjelizácie, ktorej sa s dôverou zverujeme“. n Zasvätený život | 2013/01

23


BLOG

sr. Eva v teréne

Zápasenie s Bohom Neznášam to, neznášam to, neznášam to! Niekedy. Keď si spokojne žijem svoj zasvätený život v „období cez rok“, napríklad v takú obyčajnú sobotu s jednoducho pekným plánom: cesta vlakom, ranná omša, prednášky v škole, popoludní vyváženie usedenej existencie búrlivým kosením trávy na záhrade, rajón „á la sobotňajšie upratovanie“, skvelá sprcha, večera....také čosi, čo vlieva prskavky do žíl pri myšlienke, ako to mám pekne jasné. Ešte to aj začne vychádzať... a zrazu mi do toho vstúpi... v nečakanom momente... My „veriaci profesionáli“ tomu hovoríme Božia vôľa! Začalo sa to tým, že môj hlboký ponor do kontemplácie svätej omše vyhodil na povrch nepríjemný zápach. Pozrúc nabok som zistila, že sedím vedľa staršej ženy oblečenej do niečoho, čo je na míle vzdialené od čistého oblečenia. S istotou sa dá povedať, že ona rituál skvelej sobotňajšej večernej sprchy nepozná. Nie, neodsadnem si. Nie je to môj zvyk. Odsadať si od človeka, ktorého existencia pôsobí nepríjemne. Neodsadám si ani fyzicky, ani v srdci, aj keď to niečo stojí. To som si so sebou dávno vyriešila. Byť pri človeku. Zrazu sa mi vynára prepoj medzi touto ženou a mojím suchým obedom v taške. Práve, keď som si napláno-

24

Zasvätený život | 2013/01

vala zotrvať v sladkej anonymite bez obvyklého kolotoča kontaktov počas týždňa a s myšlienkou, ako diaľkovému študentovi v sobotu na prednáškach priamoúmerne stúpa hlad s množstvom odsedených hodín v posluchárni. Začnem extraligu vnútorných výhovoriek adresovaných Tomu, ktorý ma ukecáva svojím pohľadom v mojom srdci. Nepoddá sa. Neustúpi, ani keď mu myšlienkou adresujem najsilnejšiu obhajobu, že táto žena ma nič nepýta a možno zareaguje urazene, keď jej podám niečo z môjho obeda. No nič. Neustúpi a mne je jasné, že ustúpim ja. Na konci omše vezmem napolitánku a vykročím k žene, kvôli ktorej som sa s Bohom „hádala“. Jednoducho jej ju podám so slovami: „To je pre vás!“ a nečakajúc na odpoveď sa otočím k východu. „Počkajte, počkajte!“ zašepká rýchlo na mňa. Otočím sa s tušením, že možno si chce vypýtať peniaze, ale nie... „Ďakujem vám! Vás poslal asi Boh! Viete, ja mám dnes narodeniny!“ Usmejem sa na ňu a srdečne dodám: „Blahoželám vám!“ Zamierim smerom k dverám. Aj v srdci sa smejem. Spolu s Bohom. Príjemné skolená jeho vôľou a s vedomím, že prvú prednášku mám už za sebou. n Eva Rušinová


BLOG

Srdcom sr. Hermany

Neprijatie ako cesta k spoznaniu Pôsobím na novom mieste rok aj dva týždne. Vlastne už to nie je nové pôsobisko. Už to začína byť domáca pôda. Začína byť, ale nie je. Vždy, keď sa sťahujem, hovorím si, že rok človek potrebuje na spoznávanie. Za osemnásť rokov rehoľného života som prešla šesť komunít a prežila osem sťahovaní. Napriek tomu si hovorím, že kočovný spôsob života nie je to pravé orechové. Na druhej strane v rámci Slovenska do 50 km zoženiem pomoc, kdekoľvek sa nachádzam. Výhody a nevýhody sťahovania. Spoznávanie – ako turista, spolužitie – ako mimozemšťan. Môžeme hovoriť, čo chceme, že sme malá krajina, že si všetci rozumieme, že rozdiel medzi východom a západom nie je, že nemáme ani časový posun. Máme však niečo, čo je pre nás Slovákov veľkou výhodou i nevýhodou. Máme kopce a doliny. A ako v rozprávke – za siedmimi horami a dolinami... je už iná krajina. Stačí prejsť

z Ružomberka do Liptovského Mikuláša (čo to je 24 km) a už máte inú mentalitu. To platí aj či je niekto Košičan a Michalovčan, Žilinčan a Trenčan. A čo potom, keď sa vzdialenosť zväčšuje? Východ je ešte východnejšie a západ ešte západnejšie. Východniar sa nikdy necíti doma na západe, západniar nezapadne na východe. Je to rozdiel myslenia. Po prežitom roku na východnom východe si hovorím, že človek môže mať aj iný pocit. Neprijatie – lebo je iný. Iný myslením, iný dialektom, iný ako jeho predchodca, iný ako všetci okolo neho. Byť iným je byť tŕňom v oku. Byť iným znamená dopustiť na svoju hlavu nadávky, ohovárania, osočovanie a pokrytectvo iných. Byť iným znamená ísť proti vetru. Teším sa, lebo aj Kristus bol iný. Byť iný znamená nekráčať s davom. Byť iný je in. Prevzaté s autorkiným povolením z http://hermana.blog.sme.sk

Zasvätený život | 2013/01

25


FORMÁCIA

Identita formačnej komunity v dnešnej dobe (I) Štefan Turanský

„Dnešného človeka niekto nazval ‚človekom bez povolania‘. Neexistujú plány do budúcnosti. Záujmy sa sústreďujú na vlastný bezprostredný blahobyt, na uspokojenie vlastných emotívnych potrieb, na svoju istotu a slobodu. Rozmáha sa citové, kultúrne, etické a náboženské ‚túlanie sa‘. V takomto kontexte ťažko nachádza priestor povolanie k zasvätenému životu alebo ku kňazstvu... Stačí uviesť, že mnohí mladí ľudia nežijú v manželskom zväzku; jednoducho spolunažívajú, kým im to vydrží. Je to mentalita tzv. Now Generation; sú to tí, ktorí sú presvedčení, že môžu povedať, ako dnes zmýšľajú a žijú, no nie, ako budú zmýšľať a žiť zajtra, uzatvárajúc, že budúcnosť nemôžu ‚podmieniť‘, nemôžu sa zaviazať k nejakej budúcej situácii, ktorú nepoznajú. Podľa nich príliš sa starať o budúcnosť sa neoplatí: je lepšie sa sústrediť na to, ako čo najlepšie prežívať prítomnú chvíľu. Definitívny 26

Zasvätený život | 2013/01

záväzok do týchto mentálnych kategórií nepatrí, totiž ani nemá tam možnosť existovať.“1

Úlohy a poslanie formačnej komunity Čo máme robiť zoči-voči tejto situácie? Aký má byť profil tímu formátoriek, aby mohli odpovedať na dané výzvy? Aby sme mohli zadefinovať úlohy a poslanie formačnej komunity, ešte predtým si musíme postaviť základnú a podstatnú otázku: V čom spočíva rehoľná formácia? Aký je jej cieľ? Podľa exhortácie Vita consacrata hlavným cieľom formačného procesu je „príprava človeka na úplné odovzdanie sa   TURANSKÝ Š., Krehkosť duchovného povolania, Don Bosco, Bratislava 2005, s. 130 – 131. 1


FORMÁCIA Bohu nasledovaním Krista v službe poslania“, kým itinerár, ktorý k nemu konkrétne vedie, je „proces postupného osvojovania si Kristových myšlienok a citov voči Otcovi“ (VC 65). Môžeme teda povedať, že „nie je úplná ani evanjeliová tá formácia, ktorá sa nedotkne a neočistí, nezmení a ne­evanjelizuje nielen otvorene proklamované hodnoty alebo vonkajšie správanie, ale aj pocity, túžby, vnútorné dispozície, plány, sympatie, chute, nevypovedané sny, príťažlivosti, spomienky, vnútorné i vonkajšie zmysly... jedným slovom všetko na obraz Syna, ktorý sa obetuje z lásky. Malo by to byť aspoň na úrovni ideálneho smerovania u mladého človeka a u formátora ako jasne

Formačná komunita a každá formátorka má formáciu vnímať ako ministérium, ako sesterskú či bratskú službu poskytovanú hneď na začiatku tomu, kto objaví Boží plán o sebe, ktorý prichádza zhora a netýka sa iba konkrétnej osoby, ale majú na ňom účasť aj iní. Formácia je však aj tajomstvom, Božou činnosťou, ktorú vedie Boh Otec v sile Svätého Ducha, aby v tých, ktorých volá, stvárňoval obraz vlastného Syna. Teda prvou formačnou komunitou je Najsvätejšia Trojica; formátorka a formačná komunita je službách tajomstva Božieho pôsobenia. A preto sa musí nechávať Bohom formovať aj formačná komunita, v opačnom prípade vzniká

stanovený projekt“. Ak v minulosti v zasvätenom živo- vážne riziko a pokušenie iných formovať na svoju tvár te prevládali iné modely, ako je napríklad model kultu, a podobu. Musíme si teda uvedomiť, že formácia k zasvätenému alebo model apoštolskej odbornosti, alebo osobnej dokonalosti (tak ako tomu bolo v nedávnej minulosti a so životu nie je jednoduchá alebo automatická. V nej treba všetkými falošnými problémami „o prednosti“ pred inými povolaniami), tak teraz je to model vteSprevádzať znamená nielen byť pri niekom počas leného Syna. Treba však povedať, určitého úseku cesty, ale prejsť ho s ním spolu, zdieľať že to nie je všeobecná, aj keď kla„pocestný chlieb“ k viere, skúsenosti s Bohom, sická cesta „nasledovania Krista“, múdrosti Svätého Ducha. ale „osobitný spôsob nasledovania Ježiša, spôsob kenózy, interpretačný symbol a kód života a smrti z lásky; je to spôsob, ktorý mať na zreteli viaceré aspekty a aktívne pôsobenie vianič pre seba žiarlivo nedrží, ba ani lásku, ktorú nám Otec cerých subjektov. Je to dielo Boha a človeka, toho, kto daroval, je to spôsob, ktorým zmýšľame o sebe v zmysle predkladá, a toho, kto „prijíma“ počas určitej formačnej etapy a potom po celý život. Preto má formátorka daru, darovania vlastného života“.2 Položme si konečne otázku, ktorou sa zaoberáme: Aká k tejto téme treba pristupovať citlivo a rozumne, pokorne a diskrétne, pretože si je vedomá, že sa nachádza pred je teda úloha a poslanie formačnej komunity? Hlavnou úlohou formačnej komunity nie je v prvom tajomstvom Boha, ktorý tvorí a stvárňuje, ako aj pred rade odpovedať na hore uvedené výzvy našej doby. Jej bytosťou, ktorá sa slobodne a zodpovedne necháva alebo prvoradou úlohou je – ako hovorí základný dokument nenecháva ňou formovať. Aby sa formácia nezredukovala iba na odovzdávanie ino formácii Potissimum institutioni – „rozlíšiť v počiatočnej fáze formácie opravdivosť povolania k rehoľnému ži- formácií, začlenenie do štruktúr a pracovného nasadenia votu a pomôcť rehoľníkom správne viesť osobný dialóg rehoľného inštitútu či zachovávanie denného programu, s Bohom, a súčasne im pomôcť objaviť cesty, po ktorých, musí sa riadiť troma základnými výchovnými postojmi: vychovávať, formovať a sprevádzať. ako sa zdá, ich chce Boh viesť“ (PI 30). Latinské slovo e-ducere (vychovávať) znamená vytiahnuť von alebo priviesť k povedomiu to, čím osoba je, 2   CENCINI A., I sentimenti del Figlio. Il cammino formativo nella viaby sa osoba realizovala vo svojich maximálnych možta consacrata, Dehoniane, Bologna 1998, s. 30 – 31. Zasvätený život | 2013/01

27


NOVÉ KNIHY

TEOLÓGIA nostiach. Z tohto zorného uhla výchovná činnosť vedie vytrvalosť a úplné stotožnenie sa s požiadavkami povolania. Nie sú menej veľkodušní ako mladí z predošlých k poznaniu a plnej realizácii ľudského ja. Avšak formovať znamená mať presný model, formu ale- generácií: dnes ich treba vychovávať, aby svoju veľkodušbo spôsob bytia, ktorý jednotlivec ešte nevlastní, a ktorý nosť stavali na základe realizmu a kontinuity. Tri prvky hovoria o tom, že formácii treba venovať viac musí postupne nadobudnúť a ktorý sa stal jeho novou totožnosťou. V tomto zmysle formácia nie je natoľko dyna- pozornosti. V prvom rade psychologické bádanie hovorí, že psymizmom sebarealizácie, ale sebapresahovaním; nie je iba sebapoznaním, ale aj objavením nového a pravdivejšieho, chologická štruktúra dnešného človeka je značne rozstvárňovaného podľa pravdy-krásy-dobroty ideálu. A nakoniec sprevádzať znameMladí potrebujú vidieť konkrétne osoby, ktoré dokážu ná nielen byť pri niekom počas uskutočniť to, čo hovoria a veria, a potrebujú najmä určitého úseku cesty, ale prejsť primerané formačné spoločenstvo. ho s ním spolu, zdieľať „pocestný chlieb“ k viere, skúsenosti s Bohom, múdrosti Svätého Ducha. V tomto zmysle celkový formačný proces vôbec nespo- kolísaná: psychologické potreby ľudí sú dnes čoraz viac číva len v odovzdávaní formúl, ktoré treba vysvetliť, ale- a čoraz hlbšie v kontraste s objektívnymi hodnotami pobo v údajoch o trase cesty, ktorú treba uskutočniť, ale volania, ako sú spojenie s Bohom, nasledovanie Krista, aj v skúsenosti, do ktorých sa vkladá sám formátor-for- apoštolát a pod. Po druhé, sila hodnôt je slabšia, no zosilneli potreby mátorka. osoby, ktoré nie vždy sú v súlade s nasledovaním Krista, Toto sú teda tri základné úlohy formačnej komunity. Vráťme sa však k vplyvu súčasnej postmodernej doby. a tak je veľmi pravdepodobné, že aj vstup do povolania Či chceme alebo nechceme, neistota a roztrieštenosť post­ je sčasti ohrozený práve týmito psychologickými potremoderného zmýšľania má dopad aj na nás, na dnešného bami, a preto ak sa osobe primerane nepomáha, vytvorí si ireálne ideály. človeka (predovšetkým toho mladého). Po tretie, vplyv výchovných štruktúr sa dnes umenšil. Alessando Manenti, odborník na uvedenú tematiku, takto vníma súčasného mladého človeka: „Pravým prob- Viac sa kladie dôraz na experimentovanie rolí povolania, lémom mladých ľudí nie je ich malá disponovanosť, ale čím vzniká riziko, že sa rehoľné a kňazské povolanie vníma skôr v tom, čo osoba ‚robí‘, než v tom, čím ‚je‘.“3 Dnes teda existujú ťažkosti, ktoré sme v minulosti nevnímali ako naliehavé. Dnešný mladý človek – ako sme už povedali – „je typicky životaschopný a veľkodušný, no Luigi Borriello, Edmondo Caruana, niekedy nestály, čo ho dokáže zablokovať sa. Ťažko dokáMaria Rosaria Del Genio, Nicolo Suffi (eds.) že svoj život usmerniť, zamerať na presný cieľ, rozhodnúť sa pre taký záväzok, ktorý dá zmysel celému jeho životu. Slovník křesťanských Vyzrievanie dnešného človeka prebieha v procese, ktorý mystiků je pomalší a nevyváženejší než tomu bolo v minulosti: v ňom častejšie badať slabosť, krehkosť, neistotu, pocit prázdna, zmätku, pocit, že nevie, k akej budúcnosti smeRozsiahla a ucelená enruje alebo ktorým smerom by chcel vykročiť“.4 cyklopédia osobností kresťanskej spiritualiNiekedy k tomu prispieva aj nedostatok „učiteľov“ ty a mystiky. Zachytáva a vzorov, zrelých a pripravených formátorov, ochotných nielen zrodenie kresťansprevádzať tých, ktorí sa vydávajú cestou angažovaného skej mystiky v biblickej povolania, teda formátorov, schopných ukázať, že veria a patristickej epoche, a žijú podľa určitých hodnôt. Teda mladí potrebujú vistredoveké a ranonovodieť konkrétne osoby, ktoré dokážu uskutočniť to, čo hoveké vrcholy západnej voria a veria, a potrebujú najmä primerané formačné spomystiky, ale tiež pozoločenstvo. Negatívny dopad na nich má dospelá osoba, ruhodné osudy a učenie ktorú predtým obdivovali, no ktorá teraz žije priemerosobností posledných dvoch ným životom. storočí. Okrem klasikov západnej mysticky si slovník všíma i veľké postavy kresťanského Východu a niekoľkých veľkých teológov, ktorí študovali mystické prejavy a skúsenosti a sprístupnili ich druhým.

n

MANENTI A., I giovani d’oggi davanti alla scelta di vita, in AA. VV., La vocazione religiosa oggi, Roma 1985, str. 24. 4   ROVIRA José, L´impegno definitivo del religioso oggi/1. Perché è diventato difficile impegnarsi, in Vita consacrata 2 (2006), str. 122. 3

Karmelitánske nakladatelství, Kostelní Vydří 2012

28

Zasvätený život | 2013/01


SEKULÁRNE INŠTITÚTY

Svetový kongres sekulárnych inštitútov

Tatiana Berecká

V dňoch 23. až 25. júla 2012 zorganizovala CMIS (Conferenza mondiale degli Istituti Secolari) v Assisi kongres zástupcov sekulárnych inštitútov z celého sveta. Kongres mal formačný charakter a býva každé štyri roky. Spravidla po ňom nasleduje Generálne zhromaždenie hlavných zodpovedných zo všetkých sekulárnych inštitútov začlenených do CMIS. Tento rok to bolo už XI. generálne zhromaždenie. Slovensko naň vyslalo piatich delegátov.

N

a Kongrese sekulárnych inštitútov v Assisi v dňoch 23. – 25. júla 2012 sa zúčastnilo 350 členov z 37 krajín sveta. Svojou prítomnosťou ho poctil a svojím príhovorom aj otváral kardinál João Braz de Aviz. Vo svojom príhovore sa dotkol významu a hĺbky každého zasvätenia, osobitne sekulárneho, ktoré je aj podľa jeho vyjadrenia v Cirkvi málo známe. „Rozdielnosť chariziem nie je prekážkou jednoty. Ten druhý mi dáva možnosť milovať a zažívať Boha,“ mysliac nielen na oblasť personálnu, ale aj na oblasť inštitucionálnu. Uistil prítomných, že Svätý Otec ich nosí v srdci, a vyzval ich, aby aj popri svojej rezervo-

vanosti boli viditeľní ako svedkovia Krista, ako kresťania v každodenných životných situáciách a štruktúrach sveta. Témou kongresu bolo V načúvaní Boha na cestách dejín: sekularita sa prihovára zasväteniu. Prednášky sa niesli v hľadaní Božích znakov v histórii, ktorá sa píše v tomto čase, avšak má kontinuitu s tou predošlou. Medzi inými odzneli prednášky členov rôznych sekulárnych inštitútov. Pier Langeron z Francúzska: „Ako byť v službe Cirkvi ako laici a nakoľko laici“; Mons. Gérald Cyprien Lacroix arcibiskup, metropolita Kanady: „Nový model svätosti ako vernosť Bohu a svetu“; Dr. Ivan Netto z Indie: „Nové prostriedky komunikácie a nové spôsoby vyjadrenia pre Cirkev“; Piera Grignolo z Talianska: „Ako sa mení povolanie, keď sa mení svet a my sami.“ Formačný charakter kongresu nepredstavovali len prednášky a odborné diskusie, ale v rovnakej miere i spoločné modlitby, vzájomná komunikácia pri neformálnych stretnutiach, vytváranie jednoty a žičlivosti medzi predstaviteľmi jednotlivých inštitútov. Generálne zhromaždenie zabezpečuje organizáciu a účinnosť Svetovej konferencie sekulárnych inštitútov. V súčasnosti ho tvoria zástupcovia 188 z 214 potvrdených inštitútov (210 inštitútov potvrdila Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolskéZasvätený život | 2013/01

29


SEKULÁRNE INŠTITÚTY ho života a 4 potvrdila Kongregácia pre východné cirkvi). Tohtoročné, už XI. Generálne zhromaždenie pracovalo na modifikácii a schvaľovaní svojho štatútu a na definovaní hlavných úloh pre budúce štvorročie. Tak ako celá Cirkev aj sekulárne inštitúty sa cítia povinné v najbližšej budúcnosti hľadať a žiť prvky novej evanjelizácie, pozorne sledovať výzvy sveta a odpovedať primerane vytváraním jednoty, šírením dobra a ohlasovaním jediného Spasiteľa Ježiša Krista svojím životom. Zhromaždenie sa zhodlo, že inšpiráciu k svojmu programu nachádza v posolstve Svätého Otca. V nadchádzajúcom období chce

prispieť k formácii svojich členov aj prípravou budúceho kongresu v Kanade v roku 2016 na tému Formácia členov sekulárnych inštitútov k novej evanjelizácii. V záveroch kongresu boli definované jasné, konkrétne úlohy pre novozvolenú výkonnú radu CMIS, pozostávajúcu z 9 členov. Za povšimnutie stojí, že do rady a jej predsedníctva bola zvolená aj delegátka zo Slovenska, Oľga Krížová. Všetky zaujímavé prednášky je možné nájsť na webovej stránke CMIS-u www.cmis-int.org. n

Posolstvo Benedikta XVI. sekulárnym inštitútom (18. 7. 2012) Som rád, že môžem poslať členom sekulárnych inštitútov toto posolstvo Svätého Otca pri príležitosti kongresu v Assisi, ktorý usporiadala Svetová konferencia sekulárnych inštitútov na tému V načúvaní Boha na cestách dejín: sekularita sa prihovára zasväteniu. Práce kongresu, na ktoré sa podujímate, sa ďalej budú týkať špecifickosti sekulárneho zasvätenia skúmaním, ako má sekularita poznačiť vaše zasvätenie tak, aby ste Ježišove charakteristické črty – panenstvo, chudobu a poslušnosť – vo svojom živote typickým a trvalým spôsobom zviditeľnili vo svete (porov. Vita Consecrata 1). Jeho Svätosť si praje upriamiť vašu pozornosť na tri oblasti. Na prvom mieste je to úplné darovanie života ako odpoveď na osobné a životné stretnutie s Božou láskou. Vy, ktorí si uvedomujete, že Boh je pre vás všetkým, rozhodli ste sa všetko darovať Bohu, a to špecifickým spôsobom: zostávate laikmi medzi laikmi, kňazmi medzi kňazmi. Aby sa vo vašom spôsobe života prejavili bohatstvo, krása a radikálnosť evanje­ liových rád, vyžaduje si to osobitnú bdelosť. Na druhom mieste pripomenul duchovný život. Je to čosi pevné, od čoho nemožno upustiť. Niečo, čo v nás s istotou podnecuje túžbu zjednotiť sa v Kristovi; túžbu, ktorá je smerovaním celej existencie každého kresťana, a o to viac toho, kto odpovedal na volanie totálne sa darovať. Mierou hĺbky vášho duchovného života nebudú mnohé aktivity, ktoré si takisto vyžadujú úsilie, ale skôr schopnosť hľadať Boha v srdci každej udalosti, a všetko znovu priviesť ku Kristovi. „Zjednotiť všetko v Kristovi“, ako o tom hovorí apoštol Pavol (porov. Ef 1, 3 – 10). Iba v Kristovi, Pánovi času, nachádzajú zmysel a jednotu celé dejiny a všetky ich udalosti. Túto túžbu vo vás však bude živiť modlitba a počúvanie Božieho slova. V slávení Eucharistie znovu nájdete zdroj premeny na chlieb Lásky, ktorý Boh láme ľuďom. V kontemplácii, v pohľade viery osvietenom milosťou nájdete zasa pomoc,

30

Zasvätený život | 2013/01

ako so všetkými mužmi a ženami zdieľať ich životne dôležité otázky tak, aby ste v nich prebúdzali nádej a dôveru. Na treťom mieste je tu formácia, ktorá sa týka každého veku, pretože ide o prežívanie svojho života v plnosti, zdokonaľujúc sa v múdrosti, ktorá vždy berie do úvahy ľudskú tvorivosť a veľkosť Stvoriteľa. Hľadajte náplň a spôsob formácie, ktorá vás, laikov a kňazov, urobí schopnými nechať si klásť otázky, pochádzajúce zo zložitosti problémov, ktorými prechádza dnešný svet. Urobí vás aj schopnými zostať otvorení voči požiadavkám plynúcim zo vzťahu s bratmi, ktorých stretávate na svojich cestách, ako aj rozpoznávať dejiny vo svetle Slova života. Buďte ochotní budovať cesty spoločného dobra spolu so všetkými hľadajúcimi pravdu, a to bez vopred pripravených riešení a bez strachu z otázok, ktoré nimi zostanú; buďte pripravení vždy vsadiť do hry svoj život v istote, že ak pšeničné zrno padne do zeme a odumrie, prinesie veľkú úrodu (porov. Jn 12, 24). Buďte tvoriví, pretože Duch tvorí novosť; váš pohľad do budúcnosti nech je pevne zakorenený v Kristovi, aby ste aj dnešnej dobe dokázali odovzdať skúsenosť lásky, ktorá je základom života každého človeka. Objímajte s láskou rany sveta a Cirkvi. Predovšetkým žite radostným a plným životom, otvoreným a schopným odpustenia, pretože má svoj základ v Ježišovi Kristovi, definitívnom Slove lásky Boha k človeku. Keď vám Najvyšší Veľkňaz adresuje tieto úvahy, uisťuje vás o osobitnej spomienke v modlitbe za váš kongres a zhromaždenie, vzývajúc Preblahoslavenú Pannu Máriu, ktorá žila vo svete dokonalé zasvätenie Bohu v Kristovi, a zo srdca všetkým účastníkom posiela svoje apoštolské požehnanie. n Tarcisio kardinál Bertone

štátny sekretár


OSOBNOSTI DEJÍN

Rehoľníčka – benediktínka, zakladateľka kláštora, kazateľka, vizionárka, maliarka, hudobníčka, kozmologička, poetka, dramaturgička, filozofka, radkyňa pápežov a biskupov, rytierov a kráľov, považovaná za prvú nemeckú prírodovedkyňu a lekárku.

Svätá Hildegarda z Bingenu { Nová učiteľka Cirkvi } K Štefan Turanský

eď Benedikt XVI. 7. októbra 2012 otváral na Námestí sv. Petra vo Vatikáne za účasti 25-tisíc veriacich 13. generálne zhromaždenie Biskupskej synody o novej evanjelizácii, počas slávenia Eucharistie vyhlásil sv. Jána z Avily a sv. Hildegardu z Bingenu za učiteľov Cirkvi. Mnohí z nás pravdepodobne svätú Hildegardu málo poznáme. Aká bola? Čím si zaslúžila, že ju Benedikt XVI. vyhlásil za učiteľku Cirkvi? Za posledných 40 rokov je to štvrtá žena, ktorú pápež vyhlásil za učiteľku Cirkvi. Pri príležitosti osemstého výročia jej smrti ju pápež Ján Pavol II. nazval „prorokyňou Nemecka“, kým Benedikt XVI. o nej povedal, že je „dôležitou ženskou postavou 12. storočia, ponúkla svoj významný príspevok k rastu Cirkvi vo svojej dobe, využijúc

dary, ktoré dostala od Boha. Prejavila sa ako žena živej inteligencie s hlbokou citlivosťou a uznávanou duchovnou autoritou. Pán ju obdaril prorockým duchom a schopnosťou jasne rozoznávať znamenia čias“. Dôležitú úlohu zohrala aj v politickom, kultúrnom a náboženskom vrení 12. storočia. Bolo to storočie svätého Bernarda a filozofa Abelarda, križiackych výprav, pápežov a protipápežov, románskej a gotickej kultúry, svätcov a heretikov.

Detstvo – mimoriadne dary Hildegarda sa narodila v roku 1098 v šľachtickej rodine na zámku Böckelheim v západnom Nemecku. Bola posledná z desiatich súrodencov. Už od detstva prejavovala svoje nadanie, ale mala chatrné zdravie. Aj jej vizionárske Zasvätený život | 2013/01

31


OSOBNOSTI DEJÍN dary sa prejavili veľmi zavčasu. Sama o nich hovorí: „Vo svojom piatom roku života som videla také silné svetlo, že to otriaslo mojou dušou a nemohla som o tom hovoriť...“ O svojich víziách začala hovoriť a písať okolo roku 1136, už skoro štyridsaťročná. Keď mala osem rokov, rodičia ju zverili do výchovy učiteľke Judite zo Spanheimu, ktorá žila v klauzúre v benediktínskom Kláštore svätého Dizibóda a neskôr sama založila malý ženský kláštor podľa rehoľných pravidiel svätého Benedikta.

chádzať alebo ich liečiť, spisovala recepty, pripravovala lieky a skúmala ich liečivé účinky. Svätá Hilegarda sa zaoberala aj zmyslom a cieľom ľudských dejín. Podľa nej dejiny sú drámou kontrastu medzi Bohom a jeho protivníkom; táto dráma prebieha v pozemskom priestore a čase a skončí vtedy, keď Boh definitívne zvíťazí nad svojím nepriateľom a nad nepriateľom človeka.

Benediktínka a prorokyňa

Podľa Hildegardy je poznanie cestou osvietenia, vďaka ktorej môže odovzdávať iným to, čo vnútorne počuje a vidí, a to nielen ľuďom svojej doby, ale aj budúcim generá­ ciám. Preto jej prvé dielo má názov Scivias, teda Poznaj cesty: v tridsiatich piatich víziách zhŕňa udalosti dejín spásy od stvorenia sveta až po koniec časov. „Prostredníctvom typicky ženskej citlivosti priamo v centre svojho diela rozvíja tému mystického manželstva medzi Bohom a ľudstvom, ktoré sa uskutočnilo v tajomstve Vtelenia. Na dreve kríža sa uzatvára manželstvo Božieho Syna s Cirkvou, jeho Nevestou, ktorá je plná milosti a v láske Ducha Svätého je schopná darovať Bohu nových synov a dcéry. Už z týchto krátkych náznakov vidíme, ako môže byť teológia obohatená ženami, ktoré dokážu hovoriť o Bohu a o tajomstvách viery prostredníctvom svojej neobyčajnej citlivosti a inteligencie“ (Benedikt XVI., 8. septembra 2010). Ďalšie dva spisy, Liber vitae meritorum (Kniha zásluh života) a Liber divinorum operum (Kniha Božích diel), obsahujú vízie svätej Hildegardy. Liber divinorum operum so svojimi kozmologickými víziami sa pokladá za jej veľdielo: človek, „odblesk krásy a svetla“, zaujíma ústredné miesto vo vesmíre s koncentrickými kruhmi, ktoré objíma Trojjediný Boh. Hildegarda z Bingenu je aj autorkou niekoľkých prác, v ktorých sa okrem svojich náboženských vízií zaoberala prírodnou históriou, liečiteľstvom, otázkami krásy i sexuality. Okrem toho je autorkou básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál. Tie sú zahrnuté v diele Symphonia harmoniae celestium revelationum; 77 básní tvorí ucelený liturgický cyklus pre špecifické cirkevné sviatky.

V adolescentnom veku sa rozhodla celý svoj život zasvätiť Bohu. Tridsať rokov žila v ústraní a samote. V roku 1136 sa stala predstavenou komunity: požiadali ju o to jej spolusestry. Túto úlohu vykonávala s využitím všetkých svojich schopností: bola to vzdelaná a duchovne zrelá žena, mala dobré organizačné schopnosti, najmä pokiaľ išlo o klauzúrny život. O niekoľko rokov neskôr založila ďalšiu komunitu v Rupertsbergu a Bingene. Tu prežila celý zvyšok svojho života. Hildegarda však vedela prehovoriť tam, kde to bolo potrebné. Podnikla štyri veľké cesty do početných miest Porýnia a juhozápadného Nemecka. Jej kázne zazneli v katedrálach Kolína, Trevíru, Liège, Magonza, Metzu a Werdenu. Hovorila na námestiach, ale aj v kláštoroch, kázala proti úpadku spoločnosti, najmä duchovenstva. Tvrdo vystúpila proti cisárovi Fridrichovi Barbarossovi, ktorý spôsobil rozkol tým, že proti pápežovi Alexandrovi III. postavil dvoch protipápežov. Jej 930 listov je dôkazom hĺbky jej ducha. Napríklad istej ženskej rehoľnej komunite Hildegarda napísala: „Duchovný život treba rozvíjať s veľkým nasadením. Na začiatku je námaha trpká. Vyžaduje si totiž odpútanie sa od vrtochov, telesných radovánok a podobných vecí. Ak sa však duša nechá fascinovať svätosťou, zistí, že toto pohŕdanie svetom vie byť priam sladké a príjemné. Treba len s rozumom dávať pozor na to, aby duša neschorľavela.“ Hildegarda zomrela nad ránom 17. septembra 1179 vo veku osemdesiatjeden rokov.

Vesmír, človek a dejiny Stredobodom teologického myslenia svätej Hildegardy je stvorenie, ktoré je – na rozdiel od „moderného“ zmýšľania – vždy spojené so svojím Stvoriteľom, ktorý vo svojej nekonečnej láske postavil človeka do stredu stvorenia. S tým však súvisí nebezpečenstvo, že by človek mohol zlyhať a manipulovať stvorenie vo svoj prospech. Hildegarda však nikdy nevníma človeka a svet, telo a dušu, prirodzenosť a milosť ako oddelené prvky. Navzájom sú prepojené a vytvárajú vzájomnú harmóniu. Preto Hildegarda chápe štruktúru človeka ako prejav štruktúry vesmíru: skutočnosti, ktoré majú svoj pôvod a príčinu v Najsvätejšej Trojici. Všetko, čo je stvorené, počnúc vesmírom až po človeka, má odzrkadľovať Božiu harmóniu a súlad. Z tohto dôvodu sa Hildegarda osobitne venovala chorým, ktorí potrebovali pomoc k začleneniu sa do počiatočnej Božej harmónie. Preto sa starala o chorých, dávala im praktické rady ako chorobám pred32

Zasvätený život | 2013/01

Poznanie ako cesta osvietenia

Aktuálnosť svätej Hildegardy Svätá Hildegrada mnoho urobila pre ľudstvo. Je „autentickou teologičkou a skutočnou znalkyňou na poli prírodných a hudobných vied“ (Benedikt XVI., 27. mája 2012). Vyniká predovšetkým tým, že prechovávala veľkú a vernú lásku ku Kristovi a Cirkvi. „Dnes nás nepriťahuje iba jej nevšedná pozornosť voči stvoreniu a jej rôznorodé umelecké dary, ale oveľa viac nás priťahuje jej viera: vnímame, že nám je blízka ako žena, ktorá nebojácne a bez prejavov naivity milovala Krista v jeho Cirkvi. Ba práve vďaka kontaktu s Božím tajomstvom vedela vo svojej dobe slobodne a bez obáv povedať správne a vhodné slová. V kríze súčasného človeka nám Hildegarda má veľa čo povedať“ (kardinál Karl Lehmann, Vatikánsky rozhlas 7. októbra 2012). n


Z BOŽEJ LEKÁRNE

Prostriedky proti napätiu a nervozite Stáva sa, že pred rôznymi dôležitými situáciami, ako sú napríklad prípravy na nejakú slávnosť, skúšky alebo nejaké pracovné povinnosti, sa môžeme cítiť celkovo veľmi nervózni. Tento stav sa môže zmierniť vhodnými bylinami, aj keď je treba poznamenať, že ak tento stav pretrváva, treba sa obrátiť na lekára.

• Ak srdce silno búcha Hloh je vhodný pre všetky formy napätia, hlavne však pre formy, ktoré sú

Tatiana Berecká

sprevádzané tachykardiou (srdce bije rýchlo alebo nepravidelne) a vysokým tlakom. Do šálky dáme jednu kávovú lyžičku hlohu a zalejeme vriacou vodou. Tento nápoj necháme 10 min. vylúhovať, scedíme, poprípade môžeme dochutiť medom. Lipový med posilňuje relaxačný účinok. Je dobré vypiť 2-3 šálky denne, hlavne tesne pred spaním. Na doplnenie údajov o tejto rastlinke: hloh je vhodný aj pri liečbe závratov, pri šumení v ušiach a pri rozvoji sklerotických zmien v cievach. Má tonizujúce účinky na cievnu sústavu a posilňuje aj krvnú cirkuláciu vnútrohlavových ciev.

Zasvätený život | 2013/01

33


Z BOŽEJ LEKÁRNE • Vhodné pre každý vek Ďalšia rastlina, ktorá je známa svojimi relaxačnými účinkami, je lipa, z ktorej sa na prípravu odvaru využívajú hlavne kvety (jedna kávová lyžička sušenej rastliny sa v šálke zaleje vriacou vodou a nechá sa 10 min. vylúhovať). Nápoj je možno piť 2-3 krát denne, podľa potreby. Netreba však preháňať, lebo paradoxne môže mať opačný účinok: nepokoj, ak sú dávky veľmi vysoké. Spomenuté účinky sú možno menej známe, skôr používame lipu pre jej účinky pri zápaloch dýchacích ciest, nachladnutí, horúčke. Tíši kŕče, rozpúšťa hlieny a má potopudný účinok.

• Pri poruchách s trávením Ak nervozita zasiahne žalúdok, spôsobujúc tráviace ťažkosti, najvhodnejšou rastlinou je medovka lekárska. Pomáha celkovo pri nervových problémoch a podráždenosti. Ľudia trpiaci stavmi úzkosti a búšením srdca majú

Tichon Zadonský

Duchovní poklad

z medovky prospech, pretože pôsobí sedatívne a uvoľňuje nervovú sústavu. Je účinná proti nespavosti, melanchólii a depresii. Používa sa buď ako tinktúra: 30 kvapiek vo vode 2-3 krát denne, alebo ako odvar (jednu kávovú lyžičku preliať vriacou vodou). Pije sa po jedle alebo aj inokedy podľa potreby. Odvar z medovky je vynikajúci aj ako relaxačný kúpeľ.

• Pre prirodzený relax Nasledujúce rastliny sa môžu nazvať „rastlinami radosti“, pretože v ľudovej tradícii sa používajú pre ich relaxačné účinky. Ideálna zmes sa pripraví zmiešaním rovnakých dielov medovky, valeriány, chmeľu, hlohu, lipy, fialky a pomarančových kvetov. Z takto pripravenej zmesi sa zoberie 1 kávová lyžička na šálku a preleje sa vriacou vodou. Po 10 minútach sa môže scediť a piť. Keď chceme dosiahnuť silnejší účinok, zmes necháme povrieť na miernom plameni asi 3 minúty, potom ju scedíme. ­Pijeme 2-3 šálky denne. n

Z ponuky vydavateľstva LÚČ

www.luc.sk

Knižná séria Modlíme sa 15 dní s... Doteraz vyšli modlitby so sv. Farárom z Arsu, sv. Pátrom Piom, sv. Sestrou Faustínou a s bl. Jánom Pavlom II.

Karmelitánske nakladatelství 2012, Kostelní Vydří 2012

34

Zasvätený život | 2013/01

A NO VI NK

Magdaléna Daniélou je známa ako významná pedagogička. Bola však aj manželkou, matkou šiestich detí, riaditeľkou učiteľského ústavu, školských zariadení a zakladateľkou apoštolskej komunity zasvätených žien. Ponorí nás do tajomstva hlbokého prežívania Pánovej prítomnosti v tých tzv. najobyčajnejších životných situáciách, aby sme sa rovnako ako ona mohli stať apoštolmi dneška. (112 strán, brožovaná)

15 dní so svätou Ritou

A

Tichon Zadonský je ďalšou veľkou postavou východnej spirituality. Prírodu vníma ako súhrn svedkov, ktorí vydávajú svedectvo o Bohu, alebo ako knihu, ktorá dosvedčuje Božiu všemohúcnosť, múdrosť a dobrotu. Svet je plný stôp vedúcich k poznaniu Boha zrkadliaceho sa vo svojom stvorení. Poznanie Boha je potom onen „duchovný poklad“, ktorý svätý Tichon zbiera v prírode. Vrcholom poznania Boha je zjednotenie sa s ním v láske. Boží muž si želá, aby tento poklad hľadali všetci kresťania.

NO VI NK

NOVÉ KNIHY

15 dní s Magdalénou Daniélou

Sv. Rita je patrónkou vzývanou v „beznádejných prípadoch” a „zúfalých situáciách“. Ponúka výnimočný vzor oddania sa Bohu v utrpení, chorobe a životných skúškach. Tajomstvo jej sily je v schopnosti priviesť nás cez príklad vlastného života k oživeniu nádeje v našich utrápených srdciach. Podobnosť s ňou nájde každá žena, manželka, matka i rehoľníčka. (92 strán, brožovaná)


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.