Page 1

ia, o

ás,

kto

rí s

ak

teb

eu

tie

kam

e.

Bez hriech u počatá

an

Panna Má r

[Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže] [ 4/2010 ; Príspevok: 1,5€ ]

� Z�

r

�� á n l� ��. � k � ed 0 r� � � 18 n a� ��

� r�


2

[obsah]

04 Život a dielo P. Jána Hutyru, CM [ľudia ako my] 08 Združenie Zázračnej medaily [spiritualita] 12 18 22 26 28 30 32 38 40

Verím v spoločenstvo svätých [verím v Boha] Zázračná medaila vo svete [misie] História SMM v Česku [aktuálne] Rok 2011 - Rok stretiek [čo na to štatutár?] Ako prebieha rodinné stretko [rodina] Zázračná medaila a Medžugorie [jmv] Stretko [stretko] Aktívne občianstvo [mládežnícka politika] Anne Prévost: Katarína Labouré [knihy]

42 Crédo: Piškvorky [hudba]

Súťaž

Ktorý článok sa ti v tomto vydaní Lúčov najviac páčil? Pošli nám jeho názov v SMS na číslo 0911 220 313 alebo mail: luce@zmm.sk. Vyhrať môžeš knihu od Anne Prévost: Katarína Labouré alebo CD skupiny Credo: Piškvorky. Súťaž končí 30. januára 2010. Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk • Kontaktná adresa: Mgr. Monika Zbínová, Slatinská 29/10, 018 61 Beluša • Telefón: 0911 220 313 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Mgr. Monika Zbínová • Redakčná rada: Bc. Peter Katrík, Bc. Mária Mazúrová, Ján Jakubovič, s. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Mária Berkešová, Ing. Štefan Strieška, Mgr. Zuzana Černajová, Katarína Mazúrová, DiS., Ing. Daniel Hrenák, Zuzana Urbanová • ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov.


[úvodník]

sr. Beáta Kasášová, DKL koordinátorka ZMM Som veľmi rada, že sa vám môžem prihovoriť prostredníctvom úvodníka na konci roka. Predovšetkým chcem vyjadriť úprimnú vďaku vám mladým, ktorí žijete a pracujete v Združení, ktoré si priala Panna Mária, za všetko, čo robíte pre Božie kráľovstvo, a ďakujem aj vám, drahé sestry, kňazi, dobrodinci, ktorí nás podporujete, či už modlitbou, obetou, alebo finančne, aby ZMM mohlo plniť cieľ, pre ktoré vzniklo. V týchto dňoch sme si osobitne pripomenuli 180. výročie od zjavenia Panny Márie sestre Kataríne Labouré. 27. november 1830 bol dňom, kedy Nepoškvrnená Panna darovala svetu vzácny dar – medailu. Viem, že ste sa podľa vašich možností počas týchto dní usilovali čo najviac priblížiť Zázračnú medailu vo vašich farnostiach, či už prostredníctvom akadémie, divadla, prezentácie a darovali ju mnohým, ktorých vám Pán poslal do cesty. Intenzívnejšie sme tak mohli šíriť úctu k Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie a tým napĺňať cieľ nášho Združenia. Odteraz veľa ľudí, ktorým sme medailu darovali, a ktorí ju s vierou prijali a nosia, pociťujú zvláštnu

3

ochranu Nebeskej Matky, podľa jej vlastných slov: „Tí, ktorí budú s dôverou nosiť medailu, dostanú mnoho milostí“. Pred niekoľkými dňami som cestovala na stretnutie s mladými do Ludaníc, a vo vlaku som sa dala do rozhovoru s jednou študentkou. Rozhovor sme jednoducho začali otázkami o škole a skončili sme pri Pánovi. Spýtala som sa, či jej môžem niečo darovať, súhlasila. Z tašky som vybrala Zázračnú medailu s letáčikom. Študentka ju prijala a prekvapilo ma, že si ju hneď dala na retiazku. Na otázku, či chodí do kostola, odpovedala, že nie, „nemá čas“. Možno už toto dievča nikdy nestretnem, ale verím, že Mária, ktorej medailu s dôverou prijala, jej pomôže nájsť si čas pre to najpodstatnejšie a ukáže jej cestu za svojím Synom. Drahí mladí, v rukách máme vzácny dar - Zázračnú medailu, ktorým môžeme mnohým ľuďom pomôcť na ceste k pravému šťastiu – na ceste k spáse. Do nového roku 2011 vám prajem, aby sme i naďalej boli hodní byť nástrojmi v rukách Nepoškvrnenej, a tak slúžiť jej Kráľovstvu rozširovaním medaily, ale hlavne životom podľa Božích prikázaní. Buďme i počas nastávajúcich dní nového roku vynaliezaví v láske a nachádzajme Ježiša zvlášť v chudobných a trpiacich bratoch, v ktorých sa ukrýva On sám. Často stačí malý skutok konkrétnej lásky, ktorý pomôže blížnemu a nám ukáže Božiu tvár. Až potom, keď budeme žiť tento zákon lásky, naše svedectvo života bude hodnoverné a naše spoločenstvá požehnané.


4

[ľudia ako my]

Život a dielo P. Jána Hutyru, CM [Ján Jakubovič]

Keď som písal o živote Janka Havlíka, spomínal som v ňom tzv. „Ladeckú tragédiu“. Dnes by som sa chcel spolu s vami zastaviť pri životnom príbehu P. Jana Hutyru, CM, ktorý ponúkol svoj život za životy odsúdených v Ladcoch počas II. svetovej vojny.

Ján Hutyra sa narodil 1. 12. 1912 v Jablonove (okres Levoča) v roľníckej rodine, ako najstarší z troch detí. Po ukončení gymnázia vstúpil do diecézneho seminára na Spišskej kapitule. Počiatočnú radosť vystriedala v druhom ročníku akási nechuť k štúdiu a zdalo sa, že je vážne chorý. Jeho otec ho zaviedol do nemocnice v Levoči, kde bol okamžite

hospitalizovaný. Tam spoznal sestry DKL. Všímal si ich ochotu a radosť pri takej namáhavej práci, akou je ošetrovateľstvo. Raz zaujato pozoroval sestru Júliu, ako si obetavo a s veselosťou na tvári plní všetky svoje povinnosti. Janko sa jej s vážnosťou na tvári opýtal: „A to chcete celý svoj život stráviť v takejto práci? Je to možné?“


[ľudia ako my] Sestra odpovedala: „Z lásky k Pánu Bohu áno! Celý svoj život som obetovala službe chudobným, chorým a trpiacim.“ Po návrate z nemocnice sa definitívne rozhodol zasvätiť svoj život Bohu ako duchovný syn sv. Vincenta de Paul. Do Misijnej spoločnosti bol prijatý 12. novembra 1933. Po vykonaní noviciátu odišiel na teologické štúdia do Grácu (Rakúsko). Za kňaza bol vysvätený 19. 7. 1936. Jeho prvou misiou vo vinici Pánovej bol vysokoškolský internát Svoradov v Bratislave. O tom, že toto prostredie nemenil iba ako kňaz, ale aj ako vincentín, svedčí fakt, že počet členov Spolku sv. Vincenta narástol zo 6 na 86! Bezpochyby išlo o vynikajúcu osobnosť. Keď v roku 1942 pod nátlakom štátu bolo nutné vytvoriť slovenskú provinciu Misijnej spoločnosti, bol práve on zvolený za provinciála, hoci mal iba 30 rokov. V týchto neľahkých časoch II. svetovej vojny sa celou svojou rozhodnosťou zasadzoval proti deportáciám Židov a na jeho žiadosť sestry vincentky ukryli niekoľko židovských detí v bratislavskom sirotinci. Podľa príkladu sv. Vincenta intervenoval aj u predstaviteľa štátnej moci Dr. Tuku, avšak bezvýsledne. Veľké kríže sú vždy predzvesťou veľkých milostí. Teraz je čas na dokázanie našej viery a lásky k Bohu. Takto napísal v jednom liste z roku 1949, keď už bolo jasné, že

5

komunistická strana, ktorá prevzala vedenie štátu, začala otvorený boj proti Cirkvi. Od roku 1950 bol internovaný do koncentračného kláštora v Podolínci, odkiaľ sa mu 16. januára 1951 podarilo ujsť. Mohol utiecť do zahraničia, ale nechcel opustiť svojich spolubratov a sestry v tejto ťažkej dobe. Skrýval sa až do roku 1958, kedy bol zaistený.

Po zatknutí bol odsúdený na 10 rokov odňatia slobody. Jedným z dôvodov jeho odsúdenia bolo, že “rozmnožoval na písacom stroji mnoho náboženských letákov, me-


6

[ľudia ako my]

dzi nimi aj katechizmus, pápežské encykliky, ktoré boli svojím obsahom zamerané proti štátnemu zriadeniu v ČSR...” Po neľahkých rokoch prežitých vo väzení, bol počas všeobecnej amnestie v roku 1965 prepustený na slobodu. O týchto rokoch svojho života veľmi nerád rozprával, iba občas pospomínal na mučenie, ktorého sa mu počas výsluchov dostalo. Z toho dôvodu, že nemal štátny súhlas na pastoráciu, zamestnal sa v jednej pražskej nemocnici. Keď sa mu napokon podarilo získať štátny súhlas, začal vykonávať pastoráciu

pre Slovákov v Prahe v kostole sv. Salvatora.Po nedeľnej svätej omši viedol semináre, kde sa diskutovalo o mnohých náboženských otázkach, ako aj o práve ukončenom koncile. O koncile nielen hovoril, ale ho aj žil. Bol človekom s neuveriteľným entuziazmom a záujmom o svojich poslucháčov. Tak ako vo Svoradove, aj tu jeho srdce patrilo mladým. Zaujímal sa o ich životy nielen počas ich vysokoškolského štúdia, ale aj po ňom. Popri pastoračnej práci u sv. Salvatora nezabúdal ani na Vincentskú rodinu. Viedol duchovnu formáciu sestier, navštevoval a povzbudzoval


[ľudia ako my]

7

prebdieť na železničnej stanici, lebo sa nemohol cez vrátnicu bezpečne ku nám dostať. Ráno prišiel celý premrznutý a vyčerpaný...“ Iní si ho pamätajú ako Božieho bezdomovca: “Stále bol na cestách medzi Košicami - Mendrikou - Prahou - Severnými Čechami.“ Podobné dobrodružstvá, aktivity, nepravidelné stravovanie a nadmerné cestovanie, spojené so zodpovednosťou za Vincentskú rodinu, ho krajne vyčerpávali a zhoršovali jeho zdravie. spolubratov, a to všetko pod neustálou hrozbou opätovného zatknutia. Ako vnímali tohto neúnavného apoštola počas posledných rokov jeho života? Jedna sestra spomína: „Keď prišiel k nám do Domova dôchodcov v Přelouci v roku 1976 na schôdzu mladých sestier, celú noc musel

Napriek tomu, že jeho krv v Ladcoh nebola vyliata, dosvedčil svoju lásku a vernosť Kristovi nie raz, ale veľakrát počas svojho života. Zomrel 20. februára 1978. Viac podrobností o živote a utrpení tejto veľkej osobnosti našich dejín nájdete v diplomovej práci P. Miroslava Obšivana, CM, na stránke www.vincentini.sk.


8

[spiritualita]

Združenie Zázračnej medaily [s. Petra Jedličková, DKL]

Vincentská rodina na Slovensku má nového člena - je ním Združenie Zázrančnej medaily. Toto združenie sa považuje za priameho pokračovateľa ZMM - keď ZMM-áci dospejú a založia si rodiny a už sa ďalej nezúčastňujú na živote nášho združenia, môžu sa realizovať v ZZM.

Združenie Zázračnej medaily je verejným združením veriacich katolíckej Cirkvi, ktoré bolo schválené Svätou Stolicou 8. 7. 1909. Ak niekto chce duchovne patriť do tohto združenia, je potrebné, aby nosil posvätenú Zázračnú medailu a odporúča sa modliť povzdych, ktorý je na medaile: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“ Tí veriaci, ktorí túžia patriť

do združenia ako aktívni členovia, sa zaväzujú: spĺňať ciele združenia, prijať jeho Štatúty, duchovné a apoštolské usmernenie od kompetentnej cirkevnej autority a spolupracovať na aktivitách, ktoré sú združeniu zverené. Predtým je však potrebné napísať písomnú žiadosť adresovanú predsedníctvu miestnej rady daného centra združenia, aby záujemci mohli byť zapísaní do registra členov. Tento re-


[spiritualita] gister sa nachádza v príslušných úradných centrách združenia. Združenie je jedným z najlepších konkrétnych spôsobov ako pozitívne odpovedať na posolstvo Panny Márie, ktoré nám odovzdala prostredníctvom sestry Kataríny Labouré. Pôvod Združenia Združenie bolo založené pápežom Piom IX. 21. júna 1847 na podklade zjavení Panny Márie sv. Kataríne Labouré, ktoré mala v roku 1830. Zo začiatku malo iba miestny charakter – bolo založené iba pre Paríž (Dom sv. Lazára). Pápež sv. Pius X. 8. júla 1909 založil Združenie Nepoškvrneného Počatia posvätnej medaily s univerzálnym charakterom pre celú Cirkev. Dal mu vlastné Štatúty a zveril jeho vedenie generálnemu predstavenému Misijnej spoločnosti. Postupom času a zmenami, ktoré nastali v Cirkvi, bolo potrebné urobiť zmeny aj v Štatútoch, aby sa Združenie prispôsobilo novým podmienkam doby. Tieto zmeny boli schválené Svätou Stolicou 8.9. 1990. 11. decembra 1999 Sv. Otec schválil ďalšie zmeny v Štatútoch, ktoré boli zavedené Piom X. na žiadosť generálneho predstaveného Misijnej Spoločnosti – otca Roberta Maloneyho pre Španielsko. Cieľ združenia • Podporiť úctu k Panne Márii, Božej Matke, bez hriechu počatej, ktorá je vzorom pre putujúcu Cirkev, uvedomujúc si, že tento kult privádza k oslave a chvále

9

jej Syna, Spasiteľa, a to prostredníctvom Zázračnej medaily a apoštolátu, ktorý sa vykonáva prostredníctvom „Podomových návštev“. Združenie si kladie za cieľ preukázať náležitú úctu Panne Márii pre vlastné posvätenie a ako prostriedok apoštolátu. K tomuto nás vyzýva aj samotná medaila, ktorú nám ponúka Nebeská Matka ako vzor a pomoc, a to tak prostredníctvom symbolov, ktoré prezentuje, ako aj prostredníctvom milostí, ktorými je obdarená. Snažiť sa o dôkladnú kresťanskú formáciu svojich členov, aby boli schopní šíriť učenie Cirkvi vo svojom rodinnom i sociálnom prostredí a plniť zverené poslanie napodobňujúc Máriu ako vzor kresťanského života. Upevňovať v členoch ducha sv. Vincenta de Paul učiac sa od neho úcte k Panne Márii, láske a službe chudobným a núdznym.

Charakter Združenia – identita CIRKEVNÝ: Združenie vždy pracuje v zhode s líniami pastorácie každej miestnej cirkvi a v spojení s diecéznym biskupom. MARIÁNSKY: členovia Združenia uctievajú Pannu Máriu ako Matku, ako vzor pri dosahovaní konečného cieľa celého Božieho ľudu a ako zrkadlo, do ktorého sa má Cirkev pozerať. VINCENTSKÝ: členovia Združenia, verní charizme sv. Vincenta de Paul,


10

[spiritualita]

evanjelizátora chudobných, sa usilujú praktizovaním lásky činiť evanjelium vierohodným. Služba chudobným má byť uprednostnená v tom, čo robia a čím sú. Túto prednosť majú dokázať práve apoštolátom podomových návštev Panny Márie u najchudobnejších a v rodinách, ktoré sú vzdialené od spoločenstva. Príslušnosť k združeniu ich pobáda k uvažovaniu nad posolstvom Panny Márie, k záväzku žiť kresťanský život a k hlbšiemu mariánskemu apoštolátu. PODOMOVÁ NÁVŠTEVA PANNY MÁRIE ZÁZRAČNEJ MEDAILY „Urob zo svojej domácnosti svätyňu Panny Márie, Božej Matky.“ Čo je to „podomová návšteva“? Podomová návšteva je apoštolátom Združenia Zázračnej medaily, ktorého cieľom je šíriť úctu k Nepoškvrnenej, snažiť sa o posväcovanie a formáciu svojich členov a o evanjelizáciu ľudí vzdialených od Cirkvi. Do združenia je možné patriť dvojakým spôsobom:

1. všeobecní členovia (por. Štatúty

4,1), ktorí majú jedinú povinnosť nosiť verne Zázračnú medailu a modliť sa povzdych, ktorý je na medaile: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“ 2. aktívni členovia (Št. 4,2), ktorí tvoria súčasť konkrétnej skupiny Združenia a zaväzujú sa ku konkrétnym duchovným a apoštolským aktivitám.

V čom spočíva „podomová návšteva“? Vo vytvorení skupiny tridsiatich rodín. Ku každej rodine v jeden deň v mesiaci príde socha Panny Márie podľa vopred určenej dohody. Panna Mária tak prebýva celý deň v jednej domácnosti. Skupina si menuje svojho Zodpovedného, ktorý sa stará o poradie návštev a tiež o dobrý stav kaplnky. Čo je cieľom týchto „návštev“?

1. Orientovať rodiny smerom k Bohu a urobiť z každej domácnosti malú svätyňu. 2. Podporovať modlitbu „v rodine“, aby sa stala realitou myšlienka, že „rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná.“ 3. Oživiť kresťanský život tých, ktorí ju prijali do svojho domu.

Ako sa realizuje táto „návšteva“? Keď rodina prijíma kaplnku so sochou Panny Márie, zodpovedný(á) za skupinu sa modlí pozdravnú modlitbu k Panne Márii. Potom nasleduje krátke slávenie: bohoslužba slova alebo sa spoločne pomodlia ruženec. Kaplnka zostáva v domácnosti až do nasledujúceho dňa, kedy je prenesená do ďalšej vopred určenej rodiny. Počas dňa „pobytu“ Panny Márie v danej rodine sa odporúča venovať viac času osobnej alebo spoločnej modlitbe. Dary pre Pannu Máriu Pri každej návšteve Panny Márie by jej mala rodina niečo darovať. Medzi


[spiritualita]

11

2. Už je tradíciou, že v tento deň

sa celá rodina zhromaždí a spojí v modlitbe sv. ruženca, alebo sa spoločne niečo pomodlia pred Pannou Máriou. 3. Najkrajší dar, ktorý môžeme ponúknuť Nebeskej Matke je, že sa všetci zasvätíme jej Nepoškvrnenému Srdcu a budeme sa upevňovať v našom kresťanskom živote pristupovaním k sviatosti zmierenia a prijímaním Eucharistie. darmi by nemali chýbať: 1. Prísľub obetovať Bohu každý deň svoju prácu a zvlášť zodpovedné plnenie stavovských povinností. Vykonávať všetko skrze Máriu a s Máriou a Ona aby to potom prednášala Ježišovi Kristovi, jedinému prostredníkovi medzi Bohom a ľuďmi. 2. Záväzok: a) Nosiť jej „medailu“, ktorou je Zázračná medaila. b) Modliť sa denne trikrát Zdravas Mária a často opakovať povzdych na medaile. c) Čítať každý deň nejaký text zo Svätého písma. d) Pristupovať často k sviatosti zmierenia a k Eucharistii. e) Prispievať do časopisu združenia a rozširovať ho. Krátky obrad 1. Vystaviť kaplnku Panny Márie na najviditeľnejšom mieste v dome; je možné zasvietiť pri nej svetlo ako symbol viery a úcty.


12

[verím v Boha]

Verím v Boha [P. Tomáš Brezáni, CM]

Verím v spoločenstvo svätých.

Cirkev je spoločenstvom svätých. V latinskom origináli vyjadrenie „communio sanctorum“ vyvoláva predstavu troch úrovní jeho významu. Na prvom mieste chce povedať, že má účasť na živote jediného Svätého, Ducha, ktorý posväcuje. Na druhom mieste, pretože toto spoločenstvo sa napĺňa počúvaním Božieho slova a účasťou na sviatostiach, Cirkev je spoločenstvom, ktoré je živé zo svätých vecí. A nakoniec, pokrstení obohatení rôznosťou darov Du-

cha Svätého nasmerovaní na spoločné dobro všetkých, vytvárajú spoločenstvo svätých, zástup ľudí spojených a inšpirovaných božským potešiteľom. Vo svojom historickom vyjadrení sa spoločenstvo svätých prejavuje v zástupe pokrstených, spoluzodpovedných v spoločenstve, ale aj v službe a otvorených na prekvapenia Boha, ktorý príde. V sile prijatého krstu je kresťan prispôsobený Kristo-


[verím v Boha] vi skrze Ducha na slávu Boha Otca, a pozvaný spoznať a prijať dary, ktoré mu Boh zveril. Tieto dary sa nazývaju charizmy, pretože sú dané zadarmo ako ovocie milosti, slobody a tvorivosti Ducha a sú ním darované v hojnosti a nasmerované na rast Kristovho tela, ktorým je Cirkev: „Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.“ /1 Kor 12,7/ Nikto z pokrstených nemá právo zbaviť sa záujmu, pretože každý je svojim spôsobom obdarovaný istou charizmou, ktorú má žiť v službe a v spoločnosti. Nikto nemá právo na oddelenie, pretože charizmy pochádzajú od jedného Pána a sú orientované na stavbu jediného Kristovho tela, Cirkvi /porov. 1 Kor 12, 4-7/. Nikto nemá právo na stagnáciu a na nostalgiu za minulosťou, pretože Boží Duch je stále živý a pôsobiaci, je novosťou Boha, Pána budúceho veku. Dôsledkom toho je Cirkev otvorená na pôsobenie Božieho Ducha a jeho zázrakov. Angažovaná v boji o víťazstvo nad osobným a spoločenským hriechom, tá, ktorá sa má aj sama neustále očisťovať a zdokonaľovať. Má byť učenlivá v rozlišovaní darov od Pána, zvlášť u tých, ktorí prijali dar rozlišovať alebo koordinovať charizmy, teda u vysvätených služobníkov. „Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!“/ 1 Sol 5, 19 – 21/ Táto otvorenosť

13

na novosť od Boha musí byť doprevádzaná hlbokým zmyslom pre zodpovednosť. Ak všetci prijali Ducha, všetci ho majú sprostredkovať a mať záujem o rast Cirkvi v spoločnosti a vzájomnej službe. Cirkev však vyjadruje spoločenstvo svätých nielen v zmysle tých, ktorí boli posvätení v krste a nepretržite sa obracajú k prameňom milostí, aby sa neustále stávali tým, k čomu boli povolaní vo vode spásy, ale aj v zmysle tých, ktorí už zavŕšili ich osobný exodus bez možnosti návratu a žijú v radosti nezapadajúceho Božieho svetla. Nám putujúcim v čase je spoločenstvo svätých, už prítomných v Božej sláve, príkladom a pomocou. A pretože stále znova a znova potrebujeme takéto príklady a pomocníkov, Cirkev nám ponúka takých svätých, ktorí sú nám blízki a akých „potrebujeme.“ Svätí sú spoločníkmi na ceste života, ktorí ju robia krajšou, pretože sú tak ako my expertmi vo všetkom ľudskom, avšak sú už aj expertmi budúceho pokoja a vedia nás lepšie smerovať k Bohu. Sú rôzne dôvody, prečo Cirkev vyhlasuje a uctieva svätých. Prvý je teologický: Podľa sv. Ireneja „slávou Boha je žijúci človek“. Teda človek, ktorý je naplno uskutočnený podľa vôle nekonečnej večnej lásky. Objaviť plnosť života a lásky v ľudskom stvorení, aj keď slabom a obmedzenom, znamená priznať


14

[verím v Boha]

obdiv aj ich Tvorcovi. Boh je oslávený vo svojich svätých, v nich žiari nevyčerpateľná krása Najvyššieho. V nich sa Boh znova zjavuje ako láska. A pretože je nekonečné bohatstvo večnej lásky, bez konca budú aj jej možné odrazy. Fantázia a kreativita svätosti sú bez hraníc, až do okamihu, keď sa každý svätý stáva akoby novým výrazom v

symfónii chvály Cirkvi. Pretože Cirkev ako spoločenstvo veriacich nemôže prestať spievať chvály na oslavu živého Boha, neprestáva ani vyhlasovať za svätých a blahoslavených tých, ktorých život je živou oslavou Božej slávy. Robiť to je teda požiadavkou lásky, potrebou vďačnosti, oslavou Svätého v jeho svätých.


[verím v Boha] Druhý dôvod je antropologický: Opäť sv. Irenej vraví, že „ľudský život je víziou Boha“. Naznačuje tak, že človek živený Božou milosťou otvára svoju ľudskú bytosť pre mimoriadne pôsobenie, a dovoľuje človeku uskutočniť naplno túžbu živého Boha, ktorú má človek hlboko zapísanú vo svojom vnútri. Svätosť teda predstavuje nekonečné

15

možnosti, ku ktorým Boh pozýva človeka. A ak Cirkev neúnavne vyhlasuje nových svätých, robí tak preto, aby pripomenula človeku jeho skryté a nevyčerpateľné možnosti, rôzne a odlišné chodníky, po ktorých môže kráčať a formovať sám seba, a tak ohlásiť krátkozrakosť každého ideologického predsudku, ktorý by chcel donútiť ľudské bytosti k


16

[verím v Boha]

abstraktným témam limitovaným len na kus papiera, poprípade nanútených mocou. Svätosť je protestom proti masovosti, proti totalitarizmom, vábeniu moci a sily, v mene slobody, bohatstva srdca človeka a jeho možností. Tretí dôvod ukazuje v svätých postavy našej nádeje. V nich sa už totiž uskutočnilo to, čo v nás ešte nie je naplnené. Oni sú skúškou toho, že prísľub Boha sa uskutočňuje v ľudskom živote. Pre toho, kto je ešte „vyhnancom v exile tohto sveta“ svätý dosvedčuje krásu našej vlasti, ktorá je v nebi. Nie aby nás nabádal k úniku z prítomnosti, ale aby sme ju prežili s duchom a srdcom plným svedectva nádeje, ktorá aj v bolesti prítomnej v našom živote dokáže priniesť pokoj a prisľúbenie budúceho veku. A pretože je stále živé pokušenie vzdať sa nádeje a stratiť tak zmysel, ktorý dáva našej pozemskej ceste, stále nové obrazy svätých majú pre Cirkev význam neustále zvýrazniť nádej, ktorá je v nás. „Uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“ /1 Pt 3, 15/ Vo svätých už zažiarilo svetlo našej méty. Od nich prichádza podnet veriť v možnosť ľudsky nemožnú, ktorú môže uskutočniť jedine Boh. A nakoniec je to z histórie, z jej namáhavých udalostí, z meniacich

sa časov a potrieb, bolestí a radostí, čo dáva Cirkvi podnet na vyhlasovanie nových svätých a úctu k nim. Každý svätý je akoby posolstvom, ktoré hovorí osobitným spôsobom a v rôznych historických súvislostiach. A tak ako objavenie nové svätého z minulosti často vrhá nové svetlo na problémy súčasnosti, tak nové vyhlásenie môže povedať istému obdobiu v konkrétnom kontexte slovo života omnoho silnejšie ako iné správy súčasnosti. Svätí stále hovoria, hovoria k nám, hovoria slovom živého Boha, ktorý sa v nich stal udalosťou, životom, podelením. Načúvanie tomuto posolstvu, tak novému ako aj starému, vyžaduje od nás srdce malého dieťaťa, ktoré má zmysel pre Božie veci. Miestom, v ktorom zvláštnym spôsobom prežívame skúsenosť spoločenstva svätých je modlitba. Podľa nepretržitej liturgickej tradície Cirkvi typickým pre modlitbu kresťana je nie modliť sa k Bohu, ale modliť sa v Bohu. Modlitba kresťana je zameraná na Najsvätejšiu Trojicu. Smeruje k Otcovi, v ňom spoznáva prameň každého dobra, jemu vyjadruje vďačnosť a predstavuje svoje prosby. Spĺňa sa skrze Syna, ktorý sa stal človekom, skrze neho a v ňom, pretože je v neustálom dialógu s Otcom, on sa prihovára za nás. /Hebr 7, 25/ A nakoniec v Duchu Svätom, ktorý sprístupňuje večnosť v čase, a čas vo večnosti: „Tak aj Duch


[verím v Boha] prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba. A sám duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“ /Rim 8, 26/ Kresťanská modlitba je teda synovskou modlitbou, ktorou skrze Krista, božieho Syna a vďaka pôsobeniu Ducha Svätého môžeme povedať na príkaz nášho spasiteľa – Otče náš. Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým, všetku úctu a slávu po všetky veky vekov. Amen! Modlitbou sa vkladáme do života Trojice a Trojicu zasa pozývame do života človeka. „Váš život je s Kristom ukrytý v Bohu.“ /Kol 3,3/ Je to teda prítomnosť živého Boha

17

v hĺbke vnútra toho, kto sa modlí. Vďaka modlitbe môžeme zakúsiť spoločenstvo svätých, pretože vďaka Najsvätejšej Trojici spája Cirkev putujúcu s tou, ktorá je už oslávená v nebi. Zveriť sa pod ochranu Panny Márie, ktorá je celá svätá, obracať sa na svätých alebo prosiť o modlitbu druhých znamená obetovať s veľkodušnosťou chudobu vlastnej modlitby a vlastného utrpenia pre druhých. Kto sa obracia na Máriu a na svätých, kto prosí o modlitbu druhých a modlí sa s poníženosťou a vytrvalosťou, robí tak v Bohu a je pozvaný obetovať všetko Otcovi a obsiahnuť dar v štedrosti a citlivosti ich lásky.

Ty si oslávený v tvojich svätých, najvyšší a milosrdný, Pán nášho života a celých dejín. Pomôž nám, ich príkladom a s ich príhovorom úplne sa odovzdať Tebe, aby sme mohli vo svojich dielach a dňoch nášho života oslavovať jas Tvojej slávy v spravodlivosti a svätosti. Daj, aby sme posilnení spoločenstvom svätých v Tebe, dokázali aj my budovať Cirkev, spoločenstvo s jediným Svätým, a čerpali z tvojho Slova a sviatostí života, aby sme boli darom pre druhých v dialógu služby a milosrdnej lásky, ako živé spoločenstvo svätých, skromný obraz večnej Lásky. Amen. Z knihy Bruno Forte: Piccola introduzione alla fede


18

[misie]

Zázračná medaila vo svete [Mária Berkešová]

Zázraky... nevysvetliteľné udalosti... vedou a lekármi nepochopiteľné uzdravenia tela i duše... Niekto to pripisuje náhode či prostému šťastiu, pre iného je to znamenie z neba. Môže byť dnes ešte niečo zázračné?

Slávime 180. výročie zjavenia Panny Márie, pri ktorom prosila sv. Katarínu o razenie Zázračnej medaily... ups... znova to slovo „Zázračnej“ V čom spočíva jej zázračnosť? Práve takúto otázku som položila niektorým slovenským misionárom z radov Vincentskej rodiny a dobrovoľníkom pôsobiacim v zahraničí na misiách. P. Ján Martinček, CM (Charkov) Už 5 rokov žijem a pôsobím mimo Slo-

venska na misiách. Najviac času som prežil v susednej krajine - na Ukrajine a momentálne pôsobím ako lazarista v dvojmiliónovom meste na východe Ukrajiny – v Charkove. Moje misijné pôsobenie v cudzine ma okrem iného naučilo obdivovať ľudí, medzi ktorými žijem. Ich viera, ako aj rozhodnutie byť veriacim praktizujúcim katolíkom, brať vážne to, čo prijali cez vieru, jednoduchosť a nenápadnosť, akou


[misie] vydávajú svedectvo druhým, pomoc chudobným, či chuť žiť život v plnosti ma často privádzajú k myšlienke, že sa na misiách často stretávam so žitou svätosťou ľudí, o ktorých svet nevie. Medzi aktivity, ktorým sa Vincentská rodina venuje, je aj zakladanie Združenia zázračnej medaily ako aj Vincentskej mariánskej mládeže (ukrajinské ZMM). V tomto roku tu v Charkove rozbehli stretnutia VMM a na slávnosť Nepoškvrnenej Panny Márie Zázračnej medaily budú prijatí prví čakatelia do VMM a deti do anjelského spolku. Rád by som sa s vami podelil a predstavil vám 3 svedectvá, ako Nepoškvrnená Panna Mária zasiahla do života niektorých ľudí. Tieto svedectvá, okrem iných, nám ústne alebo písomne odovzdali ľudia, s ktorými sme prišli do kontaktu počas predstavovania Zázračnej medaily. Nataša z Kyjeva hovorí: Mladý chlapec, ktorý vyrástol v Sovietskom zväze v postsovietskej ére, dostal v kostole Zázračnú medailu a odložil si ju do vrecka svojej vetrovky. Vrecko sa nachádzalo priamo na úrovni srdca – a tak nosil túto medailu v blízkosti svojho srdca. Netrvalo dlho a tento mladík zažil obrátenie, dostal dar viery. Teraz je farníkom v jednej z farností Kyjeva, založil si rodinu, má veriacu ženu a 5 detí, ktoré vychováva v kresťanskej viere. Všetci vzdávajú úctu Bohu a vedú aktívny život v Cirkvi. Naďa Barčaťuk z mesta Žmerynka vyrozprávala takéto svedectvo:

19

V mladosti som sa stretávala s jedným chlapcom. Bol veľmi pekný, mal krásnu tvár, jeho celkový vzhľad bol príjemný, ale nebol veriaci. To mňa, ako veriaceho človeka, veľmi znepokojovalo. Neraz som sa na túto tému rozprávala s kňazom a pýtala sa ho, čo mám robiť, ako ho priviesť k viere. Navrhol mi, aby som mu podarovala Zázračnú medailu. Počas jedného z našich spoločných stretnutí som podarovala svojmu chlapcovi medailu, pričom som hovorila, že pre mňa je to veľmi cenné a dôležité. Hoci prijal podarovanú medailu, pri nasledujúcom stretnutí sa priznal a veľmi sa ospravedlňoval, že ju pre svoju nepozornosť stratil. Vtedy som mu povedala: “Mňa po tom, ako si povedal, že si ju “stratil”, akoby od teba úplne niečo oddialilo. Všetky moje city k tebe sa stratili.” Keďže pre mňa bola strata Zázračnej medaily veľmi silným znakom, rozišli sme sa. Neskoršie som stretla veriaceho chlapca, zosobášili sme sa v chráme, máme spolu deti a snažíme sa žiť svoj život s Cirkvou. Bohdan Popajčuk z mesta KamenecPodilskij v liste napísal: “Prednedávnom sa v našej katedrále sobášili dvaja ľudia, ktorí mali už po päťdesiatke, pričom prežili spolu už 28 rokov spoločného života. (Poznámka prekladateľa: ľudia v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu nemali možnosť cirkevného sobáša a preto tí, ktorí si našli cestu do kostola a Cirkvi, dávajú si svoje manželstvo do poriadku aj pred Pánom Bohom.) Počas svätej omše som slúžil pri oltári ako


20

[misie]

miništrant a keď ženích spoločne s nevestou prišli do sakristie, aby sa poďakovali biskupovi za obrad, spýtal som sa ich, odkiaľ pochádzajú. Povedali, že z neďalekej dedinky Olenivka, z ktorej pochádzam aj ja. Zagratuloval som im teda k prijatiu sviatosti manželstva a povedal som im, že pred nejakým časom som priniesol do našej dedinky sošku Nepoškvrnej Panny Márie s modlitbami k Panne Márii Zázračnej medaily. Oni mi povedali, že práve v čase, keď sa rozhodli uzavrieť sobáš pred Pánom Bohom, bola socha Nepoškvrnenej u nich doma. Možno je to práve ona, ktorá im vyprosila milosť u Pána Boha, aby sa zosobášili v chráme a aby viedli správny život vereriaceho človeka. Dakujeme Kráľovnej neba za tento dar.” Drahí mladí priatelia, žitá svätosť, to je to, čo som našiel na Ukrajine. Nepoškvrnená Panna Mária so svojou medailou a prisľúbenými milosťomi tu je tiež. Prajem vám, aby ste svoj životný štýl stavali na dvoch srdciach – Ježiša a Márie a aby ste aj svoju mladosť napĺňali svätosťou. Požehnávam vás z misií na Ukrajine a prosím taktiež o vašu modlitbu. Sr. Anna Ciganpalová, DKL (Haiti) „Vyrastala som v kresťanskej rodine, kde si nielen naši rodičia, ale aj naši predkovia zachovávali veľmi živý vzťah k Panne Márii. Naša mama nás všetkých zverila pod ochranu nebeskej Matky a takto nás vždy požehnávala: “Nech ťa ochraňuje Pán Boh na každom kroku a naša Matička nech ťa drží za ruku v

mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.” Robieva to aj teraz, aj keď je už skoro vždy na lôžku. S vierou prijímam toto požehnanie matky, pretože svojím životom mi ukazuje na zdroj, z ktorého čerpá milosti na každý deň. Mám veľmi veľa skúseností so Zázračnou medailou, a to nielen v mojom osobnom živote, ale aj v živote mnohých ľudí, ktorým som ju podarovala a oni ju s úctou prijali. Myslím si, že by som nezvládla rôzne rozhodujúce situácie v mojom živote, ktoré mi Pán posielal, keby mi nebola zoslaná milosť práve prostredníctvom Panny Márie Zázračnej medaily. Veľmi silne som pocítila pomoc Panny Márie počas príprav na misie v misijnom centre v Paríži. Popri ostatných prípravách som študovala aj francúzsky jazyk. Ten mi šiel dosť ťažko a práve vtedy v Kaplnke zjavenia, kde som denne prosila Pannu Máriu o pomoc, dostala som pomoc veľmi jasne, ale iným spôsobom, ako som si to predstavovala. Nebola to ani múdrosť, ani excelentné znalosti francúzskeho jazyka, ale pokora a pokoj, za ktoré dodnes vďačím. Ďalšiu jasnú pomoc na príhovor Panny Márie som silno pocítila, keď sa pre mňa vyberalo misijné pôsobisko. Ja som mala určené Turecko. Ani po druhom odvolaní som však nedostala víza. Nakoniec som ostala v misijnom centre sama, ostatné misionárky už odcestovali do svojich misií. A výsledok bol taký, že po krátkom čase generálni predstavení rozhodli, že pôjdem do najchudobnejšej krajiny, na ostrov Haiti, čomu som sa veľmi potešila, keďže


[misie] som vo svojom srdci vždy cítila, že mám pomáhať najchudobnejším. Po príchode na Haiti som nastúpila na výpomoc do komunity, ktorá je zasvätená práve Panne Márii Zázračnej medaily a je tam aj útulok pre opustených, zasvätený sv. Kataríne Labouré. Počas zemetrasenia som nechala Zázračnú medailu v provinciálnom dome, ktorý sa úplne zrútil. Po zemetrasení som našla svoj kufor so Zázračnou medailou a obraz sv. Vincenta úplne nepoškodený. Pred zrútením tohto domu všetky sestry, ktoré v ňom boli, stihli ujsť von a zachrániť si život. Aj v tomto môžeme vidieť pomoc a ochranu našej nebeskej Matky.“ Sr. Margita Grobarčíková, DKL (Brno) V roku 2004 na misiách v Habovke sa odohral tento príbeh so Zázračnou medailou: „Bol to veľmi silný a požehnaný čas milostí pre nás všetkých. Počas misií v sobotu, keď je deň venovaný Panne Márii, mali sme možnosť porozprávať deťom a mládeži o význame Zázračnej medaily, o tom, že Panna Mária je prostrednica všetkých milostí a chce nám pomáhať v našich potrebách, len ju treba vždy s dôverou a vierou prosiť. Pripravili sme aj scénku o zjavení Nepoškvrnenej Matky sv. Kataríne Labouré. Spoločne sme sa s deťmi pomodlili a predniesli svoje prosby Panne Márii. Bolo tam jedno dievčatko, ktoré malo ísť na druhý deň na vážnu operáciu, ktorej sa veľmi bála. Veľmi nás prosila o modlitbu, a tak sme s veľkou dôverou spoločne predniesli jej prosbu za uzdravenie a ona naozaj verila, že jej

21

Nepoškvrnená Matka, ktorú prijala na Zázračnej medaile, pomôže. Na druhý deň, keď mala nastúpiť na operáciu, lekári jej povedali, že nález sa stratil a operáciu nie je potrebné vykonať. Nevedeli si to vysvetliť. Dievča pribehlo za mnou do kostola a hovorí: „Sestrička, stal sa zázrak, nemusím ísť na operáciu, som uzdravená, teraz viem, že ma Panna Mária Zázračnej medaily uzdravila!“ Plakala a ďakovala za pomoc, a tak sme spoločne chválili Boha a tešili sme sa, že naše prosby boli vyslyšané. Viera a dôvera nás uzdravujú.“ Katarína Mazúrová (Madrid) Keď som pracovala ako čašníčka v jednej reštaurácii, každý večer sme po zatvorení reštaurácie ešte čistili všetky príbory. Tak ako vždy, som dala variť vodu do rýchlovarnej kanvice, ktorú som potom vriacu mala vyliať na príbory spolu s octom a horúce ich leštiť, aby boli nachystané na ďalší deň. Avšak, keď som išla s horúcou vodou do kuchyne, tak dvere, ktoré som už zo zvyku odrazila nohou, aby sa otvorili, sa mi vrátili otočkou smerom ku mne a voda z kanvice celá ma mňa vyšplechla a obliala mi krk a dekolt. Bol to šok, ale nič sa mi nestalo! Voda ma vôbec neobarila. A tie dvere sa preto tak rýchlo vrátili, ako som ich odrazila, lebo osoba zodpovedná za čistenie kuchyne nechala plné vrece odpadkov presne za tými dverami. Stále mám na krku Zázračnú medailu a pamätám si vtedy ako som povedala prítomným, že Panna Maria ma ochránila. Bol to zázrak a nikdy na to nezabudnem.


22

[aktuálne]

História SMM v Česku [mladí zo SMM Česká republika]

ZMM je celosvetové združenie. Za tým “celým svetom” ale nemusíme chodiť ďaleko, pretože svojich kamarátov-kolegov máme hneď v susednej Českej republike. Ako sa k nim združenie dostalo, ako začínalo, pokračovalo, ale aj ako funguje doteraz, sa dočítate v nasledovnom článku.

Kořeny toho sdružení v České republice sahají ke dni 8. dubna 1991, kdy bylo na Svaté Hoře u Příbrami přijato osm děvčat, které se chtěly zasvětit Neposkvrněné Matce a stály u zrodu tohoto krásného a požehnaného díla Panny Marie. V této době byl na Svaté Hoře rektorem poutního mariánského místa páter Josef Břicháček a pracovaly tam sestřičky vincentky, staraly se o chod poutního místa a o

exerciční dům. Tohoto díla se ujala a s pomocí Boží začala podnikat první kroky sestřička Margita Grobarčíková. K tomuto apoštolátu Mariiných dítek ji povzbudila sestra Perpetua, která působila v Přepychách a která nám rovněž poskytla první knížky o sdružení a informace, jak dílo kdysi fungovalo. Společně jsme toto dílo svěřili do rukou Panně Marii, která zařídila, aby


[aktuálne] toto dílo vzniklo a rozšířilo se také v České republice. Na poutním místě Svatá Hora u Příbrami, kde se mariánské družiny zrodily, byly příznivé podmínky, protože se tam konaly duchovní cvičení i pro mládež; jezdili tam mladí lidé z celé České republiky a Matička si je sama přitahovala a vedla k oltáři, aby se jí mohli zasvětit a odevzdat svůj život pod její mocnou ochranu. Mladí se tam pravidelně scházeli, podstupovali formaci a Dcery křesťanské lásky požádaly o oficiální církevní schválení tohoto sdružení. V roce 1995 toto sdružení v České republice církevně schválil kardinál Miloslav Vlk. Toto sdružení se rozrostlo po celé republice, působilo v něm dvacet skupin s asi třemi stovkami členů. Pravidelně jezdívali na Svatou Horu na setkání, duchovní cvičení a také každoročně na velké setkání s otci biskupy. Pokaždé jsme pozvali jiného biskupa, aby ho mladí měli možnost poznat zblízka, dávali mu otázky, společně slavili mši svatou a otec biskup se jim pak po celý den věnoval a účastnil se programu. Velký dík patří otci Břicháčkovi, který toto dílo podporoval, přijímal mladé za členy, spolu se sestrou Margitou je připravoval na přijetí a také jezdíval na setkání, aby mladým pomáhal a povzbuzoval je k úctě a následování Matky Boží, kterou sám také miloval. Mariánská mládež se snažila žít s Marií a v jejím duchu a konat dobré skutky pod její mocnou ochranou. Mladí z Příbrami

23

pravidelně chodívali o Vánocích a Velikonocích do pečovatelského domu s kulturním programem, aby starým a opuštěným lidem udělali radost, rozdávali jim dárečky, povídali si s nimi a nakonec jim dali na památku Zázračnou medailku. V roce 2001 sestry vincentky svou misii ukončily a odešly na jiná působiště. V tom roce se také uskutečnilo velké setkání: v Dolním Újezdě se sjelo kolem 150 mladých a dětí, program byl opravdu bohatý a povzbudil mladé ve víře a horlivosti na cestě s Marií za Ježíšem. Po nějakou dobu se sdružení nemělo kde scházet a mladým se neměl kdo věnovat. Sestra Margita Grobarčíková byla přeložena na Slovensko do Nitry a měla se věnovat mladým jako koordinátorka ZMM a vyměnila se sestrou Marianou Buckovou, která se měla věnovat mladým v České republice. Po čase byla rovněž přeložena na Slovensko a tohoto díla se ujaly sestry z Kolína a sestry z Mendriky. V roce 2003 se konalo setkání v Kolíně, kde se sešlo kolem sedmdesáti mladých, bylo však očividné, že toto sdružení chátrá a potřebuje vedení a středisko, kde by mladí měli svůj domov, podporu a zázemí. Sestra Margita navštěvovala společenství jednou rok ze Slovenska a také pozvala mladé na mezinárodní setkání — Zlet do Nitry na Slovensko v roce 2002. Mladí přijeli také v roce 2003 na Krídla lásky v Bijacovcích, aby upevnili vzájemné vztahy a hlavně, aby se mladí navzájem povzbudili.


24

[aktuálne]

V roce 2005 znovu nastala změna. Sestra Margita Grobarčíková se vrátila do Brna, kde se znovu ujala mariánských sdružení v České republice. V roce 2006 se v salesiánské oratoři v Brně–Žabovřeskách uskutečnilo setkání z celé republiky a pozvaní byli také mladí ze Slovenska, aby se navzájem poznali, obohatili povzbudili. Motto setkání bylo: „Žije Maria, důvěřuj jí.“ Setkání se zúčastnilo kolem stovky mladých lidí. Plamínek se znovu rozhořel a ukázalo se, jaká je situace v České republice. Po dobrém ovoci se pozná dobré dílo a je vidět, že Panna Maria si mladé lidi přivedla tam, kde jim Bůh určil jejich místo, jak ukazuje svědectví jednoho kněze, který při své primici řekl: „Když mi bylo devět let, vstoupil jsem do mariánské družiny na Svaté Hoře u Příbrami a Ona si mě přivedla až k oltáři jako kněze. Jsem jí za milost povolání moc vděčný.“

Celkem je kolem sedmnácti duchovních povolání a z toho díky Bohu pět do společnosti Dcer křesťanské lásky. Ostatní vstoupili do manželství a vytvořili požehnané rodiny, a tak naplnili cíl podle Boží vůle. Plamínek v mariánské zahrádce se znovu rozhořívá. Ve farnosti Brno-Lesná byla založena mariánská družina v roce 2006, kam vstoupilo kolem třiceti dětí a mladých. Také na Vranově u Brna vzniklo společenství v roce 2007 a děti a mladí se postupně formují v mariánském duchu. Dále se formují v mariánském duchu a připravují na přijetí do SMM mladí v Uherském Brodě, kde je vede sestřička Milada Mertová, členka řádu Neposkvrněného Početí; je to přímo řízení z nebe, že podle jména jsou sestry apoštolky Zázračné medaile. Sestra Milada si byla v Brně pro formační materiály a máme radost, že mladí z Uherského Brodu přijeli i


[aktuálne] na setkání na Vranově, a zažili atmosféru Mariiných dětí přímo na jejím poutním místě, kde rozdává své milosti. Mezinárodní setkání SMM na Vranově u Brna, které se uskutečnilo od 9. do 11. července 2010, kterého se účastnilo devadesát dětí a mladých ze všech společenství, také přijeli mladí ze Slovenska z Nitry zahrát divadlo o stvoření světa. Motto setkání zní: „Ať poselství světla zazáří do vašeho života.“ Přednášky o světle Boží lásky doprovázel otec Pavel Noga, CM, mezinárodní subdirektor Sdružení mariánské mládeže, který přijel z Madridu, aby povzbudil a informoval naše děti a mládež o tomto požehnaném díle, jak funguje na celém světě a jakou sílu má pro mladé, když svůj život svěří Neposkvrněné Matce, která vede děti a mládež bezpečnou cestou do nebe, je to jako záchranná loď pro dnešní mládež. Na toto setkání byli pozváni rovněž P. Tomáš Brezáni, CM, národní direktor ZMM na Slovensku a sestra koordinátorka Beáta Kasášová, DKL; předseda ZMM na Slovensku Štefan Strieška; odpovědný kněz pro SMM v České republice ze společnosti sv. Vincenta P. Ľubomír Konfederák CM, jehož provinciální představený v roce 2010 ho pověřil, aby pomáhal mladým SMM při mariánské formací a duchovně je podporoval. Z materiálů na duchovní mariánskou formací se nám díky Bohu, Panně Marií a obětavým překladatelům podařilo vytvořit leták SMM v češtině

25

a také máme přeložené do češtiny – Funkce a úlohy vedoucího od P. Roberta Maloney CM, mariánské katecheze na setkání pro členy a pro andělské spolky SMM. Máme také radost z vytvořené nově internetové stránky, kde si můžou mladí vyměňovat své zkušeností a podávat informace o svých aktivitách a dělit se o své zážitky. Věříme, že Boží láska bude provázet mariánské dětí a mladé v České republice a prosíme o zdárný rozvoj a také, aby bylo dostatek těch, kteří budou na tomto poli spolupracovat při formací a utváření nových mariánských skupinek, abychom tak mohli naplnit přání naší Neposkvrněné Matky, a odevzdali se pod její mocnou ochranu, aby její Neposkvrněné Srdce zvítězilo v nás i misijní zemi, jako je Česká republika.


26

[čo na to štatutár?]

Rok 2011 - Rok stretiek [Štefan Strieška]

Možno ste už o tom počuli, možno ešte nie, ale rok 2011 sme sa v našom združení rozhodli venovať stretkám. A aby sme z roku 2011 nestratili ani minútu, chcel by som využiť posledné tohtoročné číslo Lúčov a predstaviť vám, čo to konkrétne bude znamenať.

Jednotlivé spoločenstvá sú základnými bunkami nášho združenia, ale niekedy sa stáva, že chuť stretnúť sa, o niečom sa porozprávať alebo niečo spoločne urobiť, sa časom vytratí. Z našej pomerne dlhej diskusie na predsedníctve na túto tému vzišli aktivity, o ktorých ste sa už v skratke mohli dočítať v zápisnici na našej novej www.zmm.sk. A o čo teda konkrétne pôjde? Na našej internetovej stránke animátori

nájdu každý mesiac nápad na jedno stretko – téma na rozhovor, sprievodné aktivitky alebo hry a pod. Chceli by sme ale využiť možnosti, ktoré nám vynovený formát www. zmm.sk ponúka a zapojiť do tvorby tohto stretka aj vás všetkých. Možno vás po prečítaní témy napadne nejaká iná vhodná aktivitka, možno nejaká zaujímavá otázka na diskusiu, možno ste k danej téme niekde niekedy niečo čítali – o čokoľvek,


[čo na to štatutár?] čo vám napadne, sa budete môcť podeliť v diskusii. A nakoniec, ak sa rozhodnete takéto stretko urobiť aj u vás, môžete napísať svoje zážitky, ako to prebiehalo, čo vaše spoločenstvo najviac zaujalo alebo, samozrejme, aj to, čo vás nezaujalo vôbec. Predsa len, niekto má väčšie skúsenosti pri príprave stretiek, niekto menšie, niekto vedie menšie deti, niekto starších, niekto je viac doma v tamtej tematickej oblasti, niekto v inej. A takto by sa animátori mohli navzájom obohatiť, inšpirovať a aj zjednodušiť si prácu pri príprave stretka. Tiež už finišujú práce na príprave úplne nových formačných materiálov pre deti v anjelských spolkoch. Animátori v tomto zošite nájdu 40 kompletne vypracovaných stretiek rozdelených do štyroch blokov – ľudská, kresťanská, mariánska a vincentská formácia. Animátorova príprava na stretko by sa tým mala podstatne zjednodušiť, aj keď bude musieť vždy do stretka vložiť aj niečo svoje. Z trochu iného súdka je myšlienka „Bazár stretiek“. Tu nejde o výmenu materiálov alebo tém na stretko, ale o výmenu animátora – samozrejme, len dočasnú. Animátori, ochotní navštíviť iné spoločenstvo a viesť pre nich stretko, ponúknu svoje „služby“ a tiež sa prihlásia spoločenstvá, ktoré by mali o takúto návštevu záujem. Obe strany si dohodnú tému, miesto a čas a výmena sa môže uskutočniť. Cieľom takejto výmeny je opäť výmena

27

skúseností, narušenie zabehnutých stereotypov, ale aj lepšie vzájomné spoznanie sa. No a nakoniec by sme chceli využiť pri vedení stretiek aj potenciál našich budúcich animátorov, ktorí momentálne navštevujú animakurzy. Majú veľa energie a nové nápady, ktoré by bolo škoda nechať zapadnúť prachom a zároveň takáto „povinná prax“ aj im pomôže lepšie sa pripraviť na ich budúce pôsobenie v spoločenstvách.To by bolo asi tak v skratke, ako by Rok stretiek mal v praxi vyzerať. Zatiaľ je to všetko len ako nápad, ktorý postupne plánujeme realizovať a prehlbovať. Preto by sme boli veľmi radi, ak by ste nám dali vedieť, čo si o tom myslíte. Možno vaše nápady, niečo, čo pomohlo v minulosti vášmu stretku alebo čo si myslíte, že by vám pomohlo teraz, no potrebujete s tým nejako pomôcť či poradiť. Veď od toho je stretko, aby sme si poradili a povzbudili sa. A okrem svojho malého stretka máme aj naše veľké „megastretko“ - ZMM. Nechcel by som ale ukončiť svoj článok bez toho, aby som vám poďakoval za všetko dobré, čo ste v uplynulom roku pre združenie urobili a pogratuloval ku všetkým úspešným akciám, ktoré sa vám podarilo zorganizovať. Naozaj, srdečná vďaka. A do roku 2011 vám prajem ešte viac chuti niečo pekné urobiť, a potom aj zažiť tú veľkú radosť z dobre vykonanej práce. Nech vás Panna Mária sprevádza na ceste k Ježišovi aj v novom roku.


28

[rodina]

Ako prebieha rodinné stretko [Zuzana Černajová]

Možno sa niekedy pýtate, v čom sa môžu líšiť tie rodinné stretká od tých klasických “detských” ZMM-áckych. V podstate v ničom, iba prítomnosťou veľkej hŕby detí spolu s dospelákmi. Ale ak by vás zaujímalo, čo konkrétne môžu rodinky na stretku preberať, tu je článok.

“Kto je bližšie k ohňu ten sa viac ohreje. Kto je blízko k svetlu, tomu sa ho dostane viac. Podľa toho, ako sa správa tvor k Tvorcovi, zachová sa Tvorca k tvorovi.” Takúto SMS som dostala od s. Margity z Brna, práve keď som sa chystala pripraviť si tému na naše rodiné stretnutie. Mala som ju už vybratú - o svetle, teple, svieci - a pomohol mi aj tento náš skvelý časopis. Práve bolo obdobie dušičiek,

tak sa táto téma hodila. A aby ste sa dozvedeli, ako to na stretku u nás vyzerá, trochu vám ho skúsim opísať. Ja som sa naň veľmi tešila, pretože sa nám narodila dcérka Anetka (práve na sviatok sv. Vincenta :), nemohla som sa predchádzajúceho stretka zúčastniť. Takže, ako sme stretkovali? Zišlo sa nás 6 rodín, a ako to už býva, keď sa nevidíme dlhšie, najskôr sme sa porozprávali, ako sa máme, čo


[rodina] nové (okrem detí, ktoré nám pribudli :), vytiahli hračky deťom a stretko sa začalo. Zapálili sme si sviečku a dali si krátku aktivitu - čo nás dnes alebo tento týždeň potešilo a naopak, čo zarmútilo. A potom sme viedli diskusiu, čo nám pripomína sviečka - je symbolom života i smrti - zapaľujeme sviečky na torte, pri krste, na cintoríne, keď nám vypnú prúd... Jednoducho - svieca, svetlo má pre nás veľkú hodnotu. Svieti pre všetkých. Potom sme si prečítali príbeh o sviečke a zápalke (pozri minulé číslo Lúčov) a spomenuli sme i mnohých svätcov, ktorí v živote doslova “svietili” a vyžarovali teplo srdca. Potom sme viedli diskusiu o tom, či aj my nejakým spôsobom svietime v našej rodine, alebo či nás niekedy hreje pri srdci pocit z dobre uvareného obeda, starostlivosť o deti - vyplnenie ich voľného času... Bolo to dosť zaujímavé, manželia sa živo zapájali do témy. Nakoniec sme spomenuli aj našu sväticu Katarínu Labouré - pripomenuli sme si jej život a tiež 180. výročie Zázračnej medaily. Potom sme

29

si rozdali deviatniky k Zázračnej medaile a ja som im povedala aj svedectvo a skúsenosť s týmto deviatnikom, keď sa nám narodil prvý syn, keď sme chceli predať a kúpiť auto... Nakoniec som rozdala vyrobené papierové sviečky s citátom z Písma: “Ja som svetlo sveta, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života,” (Jn 8,12) pomodlili sme sa desiatok ruženca a spoločne sme odniesli zapálenú sviecu (ktorá nám celý čas horela a svietila na stretku) na cintorín a pomodlili sa za všetkých zosnulých. Chcem sa týmto spôsobom poďakovať Majke, ktorá pripravuje stretká do Lúčov, pretože vždy, keď máme mať my ako rodina tému, siahnem po Lúčoch a stretko je na svete. Zároveň prajeme všetkým ZMMákom milostiplné a požehnané Vianoce!


30

[jmv]

Zázračná medaila a Medžugorie [Katarína Mazúrová]

Chcela som vám, drahí ZMM-áci, sprostredkovať nejakú zaujímavosť zo sveta JMV, no pri hľadaní námetu na článok o Zázračnej medaile som natrafila na niečo, čo ma celkom zaujalo. Preto tajne dúfam, že to zaujme aj vás.

Panna Mária je len jedna. Každé jej zjavenie ju však vyobrazuje inak a tí, čo ju videli, tvrdia, že je neopísateľne krásna. Keďže sa to nedá ani opísať, aj pre umelca s tou najkreatívnejšou predstavivosťou je ťažké zhotoviť reálnu podobizeň. Nehovoriac o tom, že každý vníma krásu rozlične. Rozhodne však budete súhlasiť s tým, že zobrazenie Panny Márie Zázračnej Medaily je jedno z najkrajších zobra-

zení našej Nebeskej Mamičky, ktoré poznáme. Príbeh z mestečka Tihaljina Mestečko Tihaljiana je asi 35 km vzdialené od Medžugoria. Farnosť v Tihaljine bola veľmi chudobná a zanedbaná, keď do nej prišiel kňaz, otec Jozo, ktorý bol uväznený, pretože veril medžugorským zjaveniam a ukrýval mladých vizionárov. Kostol


[jmv] Nepoškvrneného Počatia potreboval opraviť strechu a rekonštrukciu špinavej a zničenej prístupovej cesty. Otec Jozo si uvedomil, že jedným z pokladov tejto farnosti je neobyčajne krásna socha Panny Márie vyrobená v Taliansku. Socha, ktorá predstavuje Pannu Máriu ako Sprostredkovateľku všetkých milostí – zobrazenie zo zjavenia Panny Márie sv. Kataríne Labouré – predná strana Zázračnej medaily. Otec Jozo sa rozhodol použiť túto podobizeň na šírenie medžugorského posolstva pokoja. Každý pútnik, ktorý navštívil Tihaljianu, dostal obrázok s fotkou tváre sochy Panny Márie na jednej strane a modlitbou, posolstvom či zasvätením na druhej strane. Ľudia chceli, aby sa tieto obrázky so zasvätením nešírili len v kostole v Tihaljiane, ale aby sa rozširovali aj v

31

samotnom Medžugorí. Po preklade do anglického jayzka sa posolstvo začalo šíriť po celom svete a dnes je socha Panny Márie Zázračnej medaily z mestečka Tihaljiana úzko spätá so zjaveniami v Medžugorí. Panna Mária už v Paríži povedala, že nám sprostredkuje mnohé milosti... a tak je tomu dodnes. Niektorí pútnici do Medžugoria sa zastavia v Paríži v Kaplnke Zázračnej medaily. Vizionárka Jelena z Medžugoria potvrdila: „Je to perfektný obraz na šírenie medžugorského posolstva a oddanosti Nepoškvrnenému Počatiu vo svete. Je to Božie dielo!“ Panna Mária Zázračnej medaily, Sprostredkovateľka všetkých milostí, Nepoškvrnené Počatie, Kráľovná pokoja, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!


32

[stretko]

Milí animátori, nasledovné stretnutia sa tematicky týkajú príbehu so Svätého písma, vincentskej formácie a dva návrhy stretnutí sú venované Zázračnej medaile. Napíšte nám do redakcie, ako sa vám páčili, či nepáčili stretnutia, čo by ste zmenili, čo sa vám podarilo alebo nepodarilo zrealizovať. Nezabúdajte na pravidelné stretnutia v ZMM a na modlitbu za vaše spoločenstvo. Stretnutia sú veľmi dôležité a aj cez ne sa približujete bližšie k Bohu a Panne Márii a napokon aj k sebe navzájom. Prajem vám pokojné Narodenie Pána vo vašich srdciach. Vaša Maruška.

Jairova dcéra Úvod: tajnička 1. Bolo ich 72 (učeníci) 2. Odťali mu pravé ucho (Malchus) 3. Tam ho zalialo svetlo z neba (Damask) 4. Pokrstil etiópskeho eunucha (Filip) 5. Väznil Jána Krstiteľa (Herodes) 6. Peter ju vzkriesil v Joppe (Tabita) 7. Zachariášova manželka (Alžbeta) 8. Lekár a evanjelista (Lukáš) 9. Je mu venované evanjelium (Teofil) 10. Aramejské meno Petrovo (Kéfas) Z tajničkových poprehadzovaných písmen nám vyjde téma stretnutia (Talitha kum) Túto aktivitu urob ako súťažnú, rozdeľ deti na skupiny, a ktorá skupina skôr rozlúšti, tá vyhráva nejakú cenu (podľa uváženia animátora). [Aktivita č. 1] Stojíme v kruhu – animátor vezme šatku (obyčajnú, najlepšie širokú, farebnú) a povie, na čo môže použiť tento predmet (záves do sprchy, sukňa, turban, lietajúci koberec...). Animátor vyzve deti, aby jeden po druhom


[stretko]

33

povedali, na čo by oni použili šatku, pritom ju berú do rúk a názorne to ukážu. Vyzvať deti, aby boli tvorivé. Animátor vyzve dobrovoľníka a požiada ho, aby si ľahol na stôl, alebo spojené stoličky, prikryje mu tvár a telo touto šatkou. Spýta sa detí: Kto leží pod plachtou? Čo sa mu stalo? Kedy sa takto prikrývajú ľudia? (smrť) Aký sme k tomu človeku mali vzťah? Kde sa teraz nachádzame? Doma? V nemocnici? Aká zmena je možná? Kto by mohol zmeniť túto situáciu? (Ježiš) Animátor vyzve druhého dobrovoľníka, aby sa dotkol zahaleného tela a povedal vetu: „Talitha kum“ čo v preklade znamená: „dievča, hovorím ti, vstaň“. Následne diskusia: Ako si sa cítil zahalený plachtou? [Aktivita č.2] Animátor rozdelí ľudí do skupín, najviac traja v skupine, rozdá stretkáčom texty Svätého písma (Mt, 9,18-19.23-26; Mk 5,22-24.35-43; Lk 8,40-42.49-56), synoptický text písma o Jairovej dcére. V skupine analyzujú text a zisťujú nasledovné: zisti rozdiely v synoptických textoch; vymenuj postavy; opíš prostredie, kde sa scény odohrávajú; kde je v texte moment prekvapenia. [Aktivita č.3] V texte je veľa postáv, takže má šancu zapojiť sa každý do nasledovného divadla. Animátor rozdelí postavy a účinkujúcich. Potrebuje na to šatky (rôzne), Ježiš - šál okolo krku (ako štóla), 3 učeníci - šatky na hlavách; dievča – šatka na tvári; ostatní ako chcú. Zdramatizujú tento príbeh a zahrajú ho. [Reflexia] Osoby v mojom živote: Kto z mojich blížnych je ako Jairus? (kto sa za mňa prihovára, modlí sa, bojí sa o mňa?) Bol som už v podobnej situácii ako 12-ročné dievča? (myslí sa duchovne). Na čo upriamuje pozornosť Ježiš? (na vieru) Je pre mňa viera dôležitá? Prečo? Ako ja rastiem vo viere? Snažím sa svoju vieru zveľaďovať? [Aktivita č.4] Animátor rozdá zúčastneným pero a papier. „Napíš list - Si matka/otec tohto dievčaťa a po desiatich rokoch od tejto udalosti píšeš list apoštolovi Petrovi. “ [Záver] čítanie listov ako modlitba, desiatok posv. ruženca + osobné prosby o väčšiu vieru. Pieseň: Keby si mal takúto malú vieru.


34

[stretko]

Medaila - dar Panny Márie [Cieľ]

uvedomiť si, že medaila nám bola darovaná Pannou Máriou pre získanie milostí, nie pre naše zásluhy. [Pomôcky]

pekne zabalený balíček, plagát, perá, malý darček pre každého [Priebeh] Dnes existuje vo svete množstvo všelijakých skupín, zoskupení ľudí, čo sa venujú hudbe, športu... Svoju príslušnosť k danej skupine vyjadrujú i navonok, napr. oblečením, účesom... (deti môžu menovať skupiny i spôsob príslušnosti.) My tiež patríme k skupine ľudí - akej? - k ZMM. Máme i my nejaký vonkajší znak, nejaké vyjadrenie príslušnosti k ZMM? - áno - medaila.

1 2

Skutočne - jedným zo znakov príslušnosti je Zázračná medaila. Na rozdiel od spomínaných skupín, sme si ju nevymysleli a nedali sami. Dostali sme ju ako dar od Panny Márie. Teda bola nám daná zo samého neba.

3

Na pripravený plagát, v strede ktorého je položený zabalený balíček, sa deti môžu vyjadriť k tomu, čo znamená dať, darovať - dostať dar (dar sa dáva z lásky, robí radosť, svedčí o priateľstve, je to prekvapenie, nečaká sa zaň odmena..)

4

Zhrnieme názory detí a zdôrazníme, že dar, ak je skutočne darom, býva nezaslúžený, dar pripomína darujúceho, môže viesť k nasledovaniu. Tak je to i s medailou: je nám daná z lásky, prináša nám ochranu, sprostredkuje milosti, pripomína Pannu Máriu, povzbudzuje k jej nasledovaniu (tu sa môžu spomenúť nejaké zázraky nosením medaily. Tiež citovať slová Márie: “Daj zhotoviť takúto medailu. Tí, ktorí ju budú nosiť s dôverou, dostanú mnoho milostí.”) [Záver] Dar vzbudzuje vďačnosť, preto si napr. do budúceho stretka môžeme ako cvičenie dať vedomé uctenie medaily (bozk) s vďakou za ňu. Deti pri odchode môžu dostať maličký balíček s nejakou pozornosťou ako pripomienkou daru. Samozrejme, ak nemajú - dostanú medailu.


[stretko]

35

Medaila - výzva k modlitbe [Úvod] Animátor ukáže deťom medailu a spýta sa detí, či vedia vysvetliť, čo to je? Kto nám to daroval? Aké sú na tom symboly? Čo znamená slovo symbol? Čo tieto symboly znamenajú? Ak deti bližšie nevedia, tak si to teraz spoločne porozprávajú. (Pozn.: animátorovi odporúčam vziať si Deviatnik k úcte Panny Márie Zázračnej medaily a tam nájde primerané vysvetlenie symbolov na medaile). [Aktivita č.1] Deti rozdelí do skupiniek (podľa vlastného uváženia) a v skupinkách zhotovujú jednotlivé symboly z medaily, pričom je im k dispozícii text z deviatnika, kde nájdu interpretáciu symbolov (rozdelenie do skupín – 1. Lúče 2. Povzdych 3. Hlava hada 4. „M“ na medaile 5. Kríž 6. Srdcia 7. Hviezdy) Do každej skupinky treba dať nožnice, farebné papiere, farbičky, fixky, atď. aby zhotovili symboly. Potom každá skupinka prezentuje svoj symbol ostatným a umiestni ho na veľký plagát (animátor vopred zhotoví do stredu plagátu postavu Panny Márie) Dôležité je, aby deti symbol dobre opísali a interpretovali, čo o ňom vedia. Takto nám vzniknú dve strany medaile. Spoločne sa pomodlíte povzdych a k anjelovi strážnemu. [Zamyslenie] Panna Mária nás cez svoju medailu pozýva k modlitbe „Kto bude nosiť túto medailu s vierou a bude sa modliť tento povzdych, obsiahne veľké milosti“ Každý deň sa prihovorme našej Mamke Márii aj v tomto povzdychu a nezabudnime povedať o medaile a aj ju rozdať svojim príbuzným a kamarátom.


36

[stretko]

Učím sa ctiť si každého človeka a vidieť v ňom Krista [Cieľ] naučiť sa, že i mne nesympatický alebo ubližujúci človek nosí v sebe obraz Pána Ježiša [Pomôcky] tajnička, kniha o sv. Vincentovi [Priebeh] Začneme stretnutie tajničkou, alebo len skladaním slov, alebo doplnením chýbajúcich písmen.... Výsledok bude výrok: „čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Debata: čo tým chcel Ježiš povedať?

1 2

Živo nám to podopiera udalosť zo života sv. Vincenta, keď obdaroval žobráka a v noci mal sen, že to urobil samému Kristovi (dobre by bolo prečítať to celé).


[stretko]

37

3 4

Kedy ľahko spoznám v druhom Ježiša? V akých ľuďoch sa spoznáva ťažko? A skutočne tam je? -> áno, ale smutný, chorý, ukrižovaný...(„Nemá podoby ani krásy...“).

Príbeh o mníchovi a Kristovej tvári: Sicílsky mních Epifanius objavil v sebe Boží dar: vedel maľovať veľmi pekné ikony. A tak sa rozhodol namaľovať ikonu, ktorá by mala byť jeho majstrovským dielom. Mala to byť Kristova tvár. Ale kde nájsť vhodný model, ktorý by súčasne vyjadroval utrpenie i radosť, smrť i vzkriesenie, božskosť i ľudskosť? Epifanius si nedoprial pokoj. Vydal sa na cesty. Pochodil Európu a skúmal každú tvár. Márne. Vhodná tvár, ktorá by predstavovala Krista, nejestvovala. Raz večer, keď zaspával, opakoval si slová žalmu: „Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa.“ Snívalo sa mu, že anjel ho niesol od človeka k človekovi a ukazoval mu črty, ktorými sa táto tvár podobala tvári Kristovej: radosť mladej nevesty, nevinnosť dieťaťa, sila roľníka, utrpenie chorého, strach odsúdenca, dobrota matky, zdesenie siroty, prísnosť sudcu, veselosť šaša, milosrdenstvo spovedníka, oviazaná tvár malomocného. Epifanius sa vrátil do svojho kláštora a dal sa do práce. Do roka bol obraz Krista hotový. Epifanius ho ukázal opátovi a spolubratom. Všetkých ohromil a padli na kolená. Kristova tvár bola úžasná, vzrušujúca, vidiaca dovnútra a vyžarujúca. Márne sa vyzvedali, kto poslúžil Epifanovi za model.

5

Každý porozmýšľa, v kom v týchto dňoch našiel Ježiša. V záverečnej modlitbe poďakuje.

[Úloha] Každý deň si aspoň raz uvedomím, že človek, ktorý prechádza okolo, nosí v sebe obraz Krista. Poznačím si, aby som sa potom mohol podeliť. „Nehľadajme Krista v tvári jediného človeka, ale hľadajme v každom človekovi zlomok Kristovej tváre.“


38

[mládežnícka politika]

spracované podľa časopisu Zoom 2-2009

Aktívne občianstvo [Monika Zbínová]

Často zaznieva, že mladí ľudia sa o politiku nezaujímajú a preukazuje sa to ich účasťou vo voľbách. Aktuálne výskumy však poukazujú skôr na to, že tradičná politika v zmysle politických strán nie je pre mladých ľudí príťažlivá. Ich programy neveľmi reagujú na potreby mladých ľudí a sú spájané skôr s bojom o moc, než s reálnym záujmom o občana. To ale neznamená, že mladí ľudia sa o politiku a veci verejné nezaujímajú vôbec.

S občianskou a politickou participáciou na Slovensku by to mohlo byť lepšie. Na druhej strane treba povedať, že sa stále nájde veľa mladých, ktorým nie je to, čo sa okolo nich deje, ľahostajné. Mnohí sa vo svojom voľnom čase angažujú v rozličných organizáciách alebo projektoch v snahe reagovať na potreby a problémy miestnej komu-

nity alebo na aktuálne spoločenské problémy. Tými sú napríklad dodržiavanie ľudských práv, ochrana životného prostredia, interkultúrny a medzináboženský dialóg a podobne. A hoci to na prvý pohľad nemusí byť zjavné a samými účastníkmi tak vnímané, všetky tieto aktivity majú politický rozmer, pretože jasne deklarujú to, v akej spoločnosti chceme žiť.


[mládežnícka politika] Dôležitým nástrojom politickej participácie sa stal internet. Mladí ľudia zdieľajú svoje názory na svet, spoločnosť a politiku prostredníctvom vlastných internetových stránok, blogov či zapojením sa do diskusných fór. Podobne, uprednostnením fair trade produktov, preferovaním hromadnej dopravy, recyklovaním či používaním úsporných svietidiel jasne dávajú najavo svoj postoj. Zrod občianstva nájdeme v starovekom Grécku. Aristoteles vo svojom diele Politika uvádza, že človek je politickým zvieraťom, ktorý môže dosiahnuť plný potenciál svojho života a osobnosti jedine zúčastňovaním sa na záležitostiach polis – mestského štátu. Občianstvo nie je iba akási nálepka. Vyjadruje zodpovedný vzťah jednotlivca ku svojej komunite a jej verejným záležitostiam. V tomto ponímaní je občianstvo identitou, ktorá formuje kolektívne vymedzenie „my” a „tí druhí”. Čo by malo tvoriť výchovu k občianstvu? • lojalita (vernosť) • zodpovednosť • spravodlivosť • dodržiavanie práva a poriadku • dodržiavanie hodnôt Uplatnenie učenia zážitkom má svoje výhody no i riziká. Túto situáciu vhodne vystihuje nasledovný príklad - upratovanie ihriska po párty alebo snaha vyčistiť miestny park

39

či detské ihrisko je chvályhodné, rovnako ako usporiadanie posedenia v domove dôchodcov; avšak nejde o praktizovanie aktívneho občianstva pokiaľ deti nemajú: • istú zodpovednosť a priestor pre iniciatívu ako túto úlohu splnia; úroveň vedomostí o tom ako je možné, že niekto dovolil takéto znečistenie alebo zneužitie a že sa to vôbec stalo; • úlohu a proces, ktoré zdokonalia ich zručnosti objavovania a obhajovania v snahe ovplyvniť miestne autority, miestne firmy, poslancov alebo políciu, čokoľvek a kohokoľvek relevantného”. Výchova k aktívnemu občianstvu je živý proces, v rámci ktorého jednotlivé úspechy závisia od mnohých faktorov. K významným určite patrí priestor poskytovaný zo strany dospelých ako aj dôvera v potenciál partnerstva s mladými ľuďmi. Vo výskume, ktorý realizovala Rada mládeže Slovenska v spolupráci s Iuventou - Slovenským inštitútom mládeže v roku 2007 deklarovalo menej ako 2 % mladých ľudí, že je členom niektorej z politických strán. Členstvo v mládežníckych organizáciách orientovaných na politické témy je jeden z legitímnych spôsobov, akým môžu mladí ľudia vyjadriť a presadzovať svoje politické názory a ako ukazuje prax, aj ovplyvňovať to, čo sa v reálnej politike deje.


40

[knihy]

Anne Prévost, DKL: Katarína Labouré [Daniel Hrenák]

Toto číslo lúčov je venované 180. výročiu zjavenia sa Panny Márie sv. Kataríne Labouré, preto sme si povedali, že by bolo dobré spomenúť knihu, ktorá by toto zjavenie približovala. Touto knihou je dielo sestry z rehole Dcér kresťanskej lásky.

Keď mi Monika povedala, že mi pošle knihu o živote Kataríne Labouré, čakal som titul podobný životopisu sv. Vincenta de Paul od Viliama Hünermanna. Namiesto toho sa mi do rúk dostala maličká 80-stranová knižočka, kde je i tak viac obrázkov ako textu. Na jednej strane ma to potešilo, pretože som to mal za chvíľu

prečítané, na strane druhej mi o to viac trvalo, dokiaľ som prišiel na to, čo o tejto brožúrke vlastne napísať. Určite to nie je životopis Kataríny Labouré. Stručnému priblíženiu života sestry Kataríny je síce venovaná jedna časť, ale tak ako zvyšok knihy, nie je to ani tak popis udalostí, ktoré ovplyvnili jej detské časy a neskôr rehoľný


[knihy] život, ako skôr zamyslenie nad pár okamihmi, ktoré sú väčšine tých, čo o nej čo-to počuli, už známe. (Ak by mal niekto záujem skôr o životopis, každý ZMM-ák by mal poznať aspoň obal knihy, ktorú vydali Dcéry kresťanskej lásky v roku 1995.) Kontemplácia zjavení Nikto by nemal súdiť knihu podľa obalu, a nie vždy je to vhodné podľa názvu. Podstata tejto knihy nie je výlučne priblíženie Kataríny Labouré, ale toho, k čomu ju priviedla Panna Mária prostredníctvom zjavení. Sestra Anna v knihe kontempluje dve zjavenia Panny Márie sestre Kataríne - prvé zjavenie v noci 30. júla 1830, pri ktorom Katarína prejavila svoju bezhraničnú dôveru a druhé zjavenie z 27. novembra 1830, kedy ju Panna Mária požiadala o razenie medailí so vzorom, ktorý jej sama predviedla (a práve v tento deň o 180 rokov neskôr píšem tento článok :). Kontemplácii medaily venovala autorka samostatnú časť. Zjavenia Sestra Anna nerozoberá udalosti len tak bez ladu a skladu. Pripomína state zo Svätého písma, a to ako zo starého, tak i nového zákona. Jednotlivé okamihy prvého

41

zjavenia, správanie sestry Kataríny a prítomnosť Panny Márie kontempluje vo vzťahu k celému duchovnému životu: učiť sa vnímať svetlo, prijať poslanie, ktoré je nám v našom živote zverené, utvárať spoločenstvo tak s Kristom, ako i s blížnymi. Pri novembrovom zjavení premýšľa nad jednotlivými symbolmi na medaile a jej význam pre každého jedného človeka. „Nosiť medailu znamená prijať dar“ a „Medailu nepoškvrnenej stále prijímať a rozširovať“ sú pre člena ZMM stále aktuálnymi povzbudeniami a zároveň výzvami. Nepatrná medaila v obrovskom vesmíre Týmto by som zakončil krátke zamyslenie nad zamyslením. Táto knižka si nekladie za cieľ povedať niečo nové z udalostí, ktoré sa stali. Ale po jej prečítaní nevyzerá zjavenie iba ako udalosť kresťanských dejín, ale dostáva pridanú hodnotu. Kontemplácia zjavení a formou maličkej zázračnej medaile posúva vnímanie sestry Kataríny na ďalšiu úroveň. Čítanie tejto knižky očami zaberie málo času. Na čítanie dušou čas netreba. Na to treba celý život.


42

[hudba]

Credo: Piškvorky [Zuzana Urbanová]

...a cenu Aurel 2007 v kategórií gospelová hudba a skupina získava... kapela Credo a ich album Piškvorky! Že síce skupinu Credo poznáte, ale album Pišrvorky vám nič nevraví? Tak sa to pokúsim napraviť, aby ste v hanbe neostali :).

Keď má človek 15 rokov, prichádza čas urobiť prvý vážnejší krok v živote a tým je voľba strednej školy. A okrem potenciálneho výberu povolania má pätnásťročný človek mnoho plánov, predstáv a snov, čo by v živote chcel dokázať. A veľký sen snívali aj dvaja chlapci, Radko Kuric a Miki Michelčík. Bol to taký typický chlapčenský sen, založiť kapelu a riadne zamiešať karty na sloven-

skej hudobnej scéne. Keďže v dobe ich pätnástich narodenín neexistovala nijaká Superstar ani hľadanie talentov, museli pomôcť dobrí ľudia. Zohnali im prvé gitary, zosilňovače a všetko, čo správna rocková kapela potrebuje. Potom stačilo ukecať zopár kamarátov, ktorí ovládali nejaký ten hudobný nástroj a v roku 1990 mohla oficiálne vzniknúť kapelka Credo. V tom čase bola však vlastná


[hudba] nahrávka iba hudbou budúcnosti. Zatiaľ im repertoár tvorila hudba a texty z pera Mikiho Michelčíka. Skúšali nové piesne, menili sa hudobníci, koncertovali, kde sa len dalo... V roku 1993 za bicie sadol Braňo Jelen. A práve vďaka tomuto, vtedy 14-ročnému chalaniskovi, nabrala kapela novú energiu. A bol to Braňo, ktorý niekedy v šiestej triede vytrvalo učil spolužiaka chytať prvé akordy na gitare. A po niekoľkoročnom úsilí mohol jeho žiak, Dušan Kulich, plnohodnotne zastať post gitaristu v Crede. Vraví sa, že všetky cesty vedú do Ríma, avšak v roku 1997 viedli do Zvolena a priviedli tam známeho básnika Jozefa Urbana (nie, nie je to nijaká moja rodina, podobnosť čisto náhodná ;)). Niekoľko desiatok hodín strávených nad pivom, nekonečné debaty a oboznamovanie, ako to vlastne vo svete slovenského šoubiznisu chodí, prinieslo svoje ovocie. Po dlhých ôsmich rokoch, v roku 1998 sa podarilo kapele CREDO nahrať prvý album s názvom „Čo ma čaká“, samozrejme, s výraznou textárskou pomocou Jozefa Urbana. A následne prišlo aj ich prvé koncertné turné „Šanca pre lásku“, s ktorým v priebehu troch rokov prešli takmer celé Slovensko. Potom však prišla veľká zmene. Zakladajúci člen Radko Kuric opustil Credo kvôli angažmánu v činohre DJGT Zvolen. Našťastie sa miesta basgitaristu chytil Palo Smolka a za klávesy si sadol Mirko

43

Peniak. A vznikla zostava Credo, ako ju poznáme dnes. Samozrejme sa začalo vo veľkom pracovať na novom repertoári, a ten sa zapáčil pánom z vydavateľstva Millénium records. Cesta k zmluve nebola už ďaleká a v roku 2002 nahrali v poradí druhý album „Čo mám rád“. Rok 2007 priniesol tretí a zatiaľ posledný album „Piškvorky“. 14 piesní – 13 slovenských a jedna česká, na ktorých sa podieľali aj mnohí hostia, napríklad Braňo Valanský (Animal Crackers, a áno, je to ten pekný basák, ktorý hral v Slovensko hľadá Superstar Band), Miro Šmilňák (Metelica), Samo Šimek (H projekt), Martin „Chucky“ Noris (Metelica), Dodo Dolínka (Metelica)... Credo sa na dlhšiu dobu odmlčalo, aby nás po rokoch ohúrilo novým CD. Jeho vydanie je pravdepodobne jedným z najlepších počinov na súčasnej slovenskej gospelovej scéne. Zatiaľ čo iné gospelové kapely hovoria o Bohu vo svojich piesňach


44

[hudba]

priamo, u Creda je Boh priam zakamuflovaný, ale prítomný. Necelá hodina v prítomnosti bláznivých chalanov z Creda ubehla ani neviem ako. Premyslená zmes rýchlejších a pomalších piesňach o živote, sklamaniach, láske a snoch, netuctové texty a príjemné melódie, by mohli Credo predurčiť na kapelu, ktorá prelomí bariery a osloví aj „neveriacu“ spoločnosť. V piesni „Usmievavá“ sa spája violončelo a klavír spolu s nevšedným vyznaním lásky: „Na tebe by si aj Chopin vylámal klávesy, mne osobne celkom stačí, že dýchaš, a že si“. Trúbka Sama Šimeka vyniká v jazzovej skladbe „Frankeistein“. O sklamaní v láske je jediná pieseň na albume „zo šuplíka“ „Piškvorky“: „ Nepôjdem si spraviť slučku, nepustím si bután, pomaly sa ukľudním a povedať si trúfam: na svete je veľa iných radostí, keď človeka láska nazlostí, môžem predsa lúštiť krížovky alebo hrať s inou piškvorky“. Ďalšou piesňou, ktorá ma zaujala hlavne po textovej stránke je „Zmysluplná pieseň“. Už samotný názov hovorí o tom, že text nebude o niečom konkrétnom, ako láska, sny, sklamania... Je o tom, ako to vyzerá, keď sa snažíte nasilu napísať text piesne: „Už je vlastne druhá sloha a ja v duchu musím zniesť, myšlienku, že vôbec neviem, o čom bude ďalší text. Tu malo prísť niečo pekné, zmysluplný čistý rým, metafora, prirovnanie,

niečo, čím vás oslovím.“ Hoci je na albume veľa piesní, o ktorých by som rada niečo povedala, ako napríklad Bezbranná, Snívam so sebou alebo Píš na chladný múr, spomeniem, už iba jedinú českú pieseň „Když se vítr“. V príjemnej, chytlavej melódií riešia chalani otázku, ktorá trápila asi každého človeka: „Když se vítr v nebi otáči, mraky pluji oblohou, co už bylo to mi nestačí, cítim, že jsem pořád jenom jeden ze dvou.“ A ak album dopočúvate dokonca, čaká vás poďakovanie všetkým, čo si cédečko poctivo kúpili, ale aj menšie poďakovanie tým, čo si ho iba napálili v podobe „Básne o kozube z dreva“, doplnenej o bezchybné vokály všetkých chalanov z kapely. Textovej stránky sa ako obvykle chytil Miki Michelčík, dva texty napísal spevák kapely Metelica Miro Šmilňák, textárstvo si skúsil aj Braňo Jelen a samozrejme nechýbajú ani texty Jozefa Urbana. A čo ešte stojí za zmienku, je netradičný obal a booklet. U mňa osobne má 10 bodov z 10. Vlastnoručne napísané texty, obrázky a piškvorky, akoby vytrhnuté zo školského zošita odlišujú tento album od ostatných. S bookletom dokonca pomáhala chalanom aj Zuzana Smatanová. A na záver musím dodať už iba to, že ak chcete počuť naozaj kvalitnú hudbu, tak s Piškvorkami to máte vyhraté.


[čo bolo?]

Boj proti hladu

45

Svit, 2010

[Zdenka a Lenka, Svit] Aj v tomto roku sme sa zapojili do akcie Boj proti hladu. Pripravili sme viac ako 2000 perníkových srdiečok. Napiekli nám ich naše mamy, babičky a iné tety zo Svitu. V balení nám pomáhali spolužiaci a zvyšok sme končili na našich mariánskych stretnutiach. Bolo nám veselo aj keď sme museli„ makať“, aby sme všetko stihli. A potom cez 3 nedele sme chodili po okolitých farnostiach a predávali perníčky. No samozrejme aj vo Svite sme ich predávali. Tešili sme sa, že sme mohli peknú sumu poslať pre potrebujúcich na Haiti. Nad celou touto akciou „bdela“ naša sestrička Zbigniewa a v tomto roku jej pomáhala aj sestrička Františka.

Ples v Stránskom [Evka Valášková] 13. 11. 2010. V tento krásny deň bol Katarínsky ples, mnohí z vás sa ho zúčastnili, mnohí chceli, ale nevyšiel im čas a mnohí ani nechceli a neprišli a hovorím, že prišli o veľkú zábavu... Všetko sa pripravovalo, bolo to zvláštne, ale aj náročné pre tých, ktorí to mali ako sa povie “pod palcom“. Prišli sme do kultúrneho domu v Stránskom, kde sa to všetko malo diať. Pomaly sme začali pracovať na skrášlení prostredia, v ktorom potom všetci tancovali, smiali sa, radovali a papali... Prichádzali prví hostia, lepšia

Stránske, 13. november 2010

nálada a ako každý pozná aj nervy či je všetko OK. Prišla 18. hodina a krásna chvíľa, kedy sme mohli byť s Pánom. Predsa bez svätej omše nemôžeme začať ani ples. Omšu nám odslúžil pán kaplán Vladimír Tomáš, ktorému ďakujeme, že prišiel medzi nás, veď on celkom dobre pozná mariánsku mládež, tak sme boli dvakrát viac radi, že nám hovorí o Márii a ceste k Bohu. Myslím si, že každý si našiel kúsok zo svätej omše, ktorá ho povzbudila kráčať ďalej za Pánom... Po svätej omši sme sa všetci pobrali do kultúrneho domu,


46

[čo bolo?]

ktorý nebol ďaleko od kostola a ples mohol začať. Všetci sme sa usadili na svoje miesta a čakali sme čo sa bude diať. Prišli dvaja starí páni Paľkovia /Samko a Paťko/, moderátori večera. Neverili by ste, ale obaja boli starší ako zvyčajne. Jeden mal dokonca vozík a druhý mal palicu a nemohol nejako dlho obstáť, tak popýtal od prítomných stoličku, no a ako býva zvykom, ZMM-áci sa nedali zahanbiť a stoličky boli zrazu dve. Tak sa začal ples neoficiálne, ale po krátkej a zábavnej scénke prišiel okamih pravý na otvorenie plesu. O pár teplých slov sa postaral Štefan Strieška, ktorého všetci poznáme, pridala sa k nemu naša vedúca OS Rajec Anička a ples bol otvorený. Začiatok plesu bol potvrdený prvým hudobno-tanečným kolom. Potom sme dostali na stôl vééééľmi chutnú večeru. Počas večera sa pridávali tanečné kolá spoločenských tancov, ale aj tých moderných, pri ktorých sa človek vynadíval na fantáziu a umenie daného tanečníka či tanečníčky. Prišla na rad ďalšia scénka v podaní Martina a Samuela, ktorí sa vynikajúco zhostili úlohy starých pánov v krčme pri poháriku (vlastne

Animazlet [Veronika Filová] Hovoril si si, že leto sa skončilo a ešte stále ti v pamäti rezonujú skvelé zážitky z táborov, nové priateľstvá a kopec srandy, čo si si užil? Pomaly, ale isto sa začala škola a tie úžasné chvíle z leta ti chýbajú a

mnohých pohárikoch) a predviedli nám v praxi, ako alkohol vplýva na naše vnímanie reality. Dobre sme sa zabavili na pointe a aj na samotných hereckých výkonoch. Potom naplno pokračovala zábava a tanec... ešte pred polnocou sa urobila aktivita pre dvoch mladých ľudí, ktorí boli dobrovoľníci, ale poučenie bolo pre všetkých hostí. Títo dvaja mladí ľudia boli trošku naobliekaní, mali slnečné okuliare natreté krémom, viacero rukavíc na rukách a zviazané nohy pod kolenami... tým sme sa snažili ukázať aká je mladosť krásna, že si ju treba vážiť a starých ľudí treba brať s rešpektom a s úctou, je to tak, ZMMáci, však? O polnoci sa žrebovala tombola a bola plná užitočných vecí, mnohí sa prešli k stolíkom viackrát a mnohí ani raz, no šťastie nesadá na každého. Po polnoci sa prinieslo občerstvenie na stôl, chlebíky a káva, viac ľudí sa bavilo a nemalo pocit únavy. Mladí sa naďalej bavili, ale prišla chvíľa, ktorá sa nedala nijak ovplyvniť, tak sa každý pobral svojím smerom, teda domov. Ďakujeme Pánovi i našej mame Márii... za všetko, čo nás stretlo na tomto plese, pred ním, ale aj po ňom... Tatranská Lesná, 15. - 17. október 2010

chcelo by to dajakú ďalšiu akciu? Tak ZMM jednu takú super akcošku pre budúcich animátorov, animátorov juniorov a animátorov seniorov pripravilo. Ak si bol pozorný a sledoval, čo sa vo svete ZMM deje, tak si si ju


[čo bolo?]

určite nenechal ujsť. Konala sa 15. 17. októbra v Tatranskej Lesnej pod názvom ANIMAZLET 2010. O bohatý a skvelý program bolo postarané. Pre budúcich animátorov to bola výzva - získať certifikát z rôznych workshopov, pre starších možnosť prežiť super víkend v krásnom horskom prostredí... Oficiálny začiatok bol v piatok o 19. hod. Hneď ako sme dorazili, prišiel na rad vreskot, objímanie a kopa radosti z toho, že sa po dlhšej dobe zasa vidíme. Mnohí sme sa medzi sebou nepoznali, takže namieste boli aj ostýchavé pohľady. Boli sme ubytovaní v krásnej budove školy v prírode Detský raj. Po ubytovaní sme dostali mňami večeru, kde sa pri každom stole spustila horúca debata o tom, ako sa cestovalo. Jedni sa nezmestili do vlaku, iní riešili ‚ ich problémy‘ nahlas na celý autobus a ľudia sa na nich smiali. Potom sa celý program otvoril svätou omšou a po nej postupným originálnym predstavením každej mariánskej. Nič nemôže byť ráno o siedmej krajšie, ako zvuk gitary a spev Jožka. Každému zaklopal na dvere s piesňou

47

na perách, a tak aj vďaka nemu sme sa mohli všetci zísť na rannej svätej omši, ktorá požehnala celý nabitý deň. Po výdatných raňajkách sa začali toľko ospevované worshopy. A veruže, už pri prvom workshope “Komunikácia” sme všetci pochopili, prečo toľké chvály. V skvelom podaní sestry Mariany sme sa dozvedeli viac o komunikácii a tom, ako pristupovať k našim deťom. V ďalšom workshope “Prvá pomoc” nám zdravotníci povedali, ako treba podať prvú pomoc človeku, ktorý to potrebuje. Naučili nás ako uložiť postihnutého do stabilizovanej polohy, ako resuscitovať a iné užitočné veci. Avšak po ich slovách bolo treba ukázať, ako sme počúvali a čo sme si z toho vzali. Začala sa prax. Zdravotníci si urobili niekoľko stanovíšť a my sme po skupinách každé jedno prešli. V jednom sme pomáhali dusiacemu sa človeku a vykliesňovali poraneného z auta, v ďalšom sme dávali dýchanie z úst do úst a masáž srdca dospelému a následne aj dieťaťu. V inom sme sa zasa učili rôzne spôsoby obväzovania. Toto celé trvalo dosť dlho a tak sa až neskôr večer začal ďalší workshop “Psychológia detí a mládeže”.


48

[čo bolo?]

Čerstvá psychologička Majka Hajduchová nám priblížila vývoj detí v každom veku a čo je dôležité pre ich správny psychický vývoj, ako ich môžeme formovať a aké aktivity sú pre ne vhodné. Touto cestou všetkým prednášajúcim ešte raz veľmi pekne ďakujem, pretože to bolo veľmi náučné a každý z nás si z toho niečo zobral, niečo, čo určite pridá na jeho kvalitách. Druhý deň ukončil tanečný workshop, kde sa animátori mohli naučiť super tance, dosýta sa vyblázniť a potom si zaslúžene za odmakaný deň oddýchnuť v teplučkej posteli. Posledný deň už začal trošku posmutnejšie, pretože sme sa všetci navzájom spoznali a bolo nám ľúto, že už o pár hodín pôjdeme domov. No myšlienka, že dnes sa pozrieme do nádherných, čerstvým vzduchom naplnených Tatier nám krivila kútiky úst do úsmevu. Deň sme začali omšou a požehnaním aby sme zvládli túru a potom sa šťastne vrátili domov. Hneď po raňajkách sme sa vybrali na 3,5 kil-

ometrovú cestu k zubačke. Všetci sme šťastne dorazili do Starého Smokovca. Odtiaľ sme sa zubačkou vyviezli na Hrebienok a potom sme sa pešo vybrali obdivovať krásu Tatier. Išli sme na Rainerovu chatu, odtiaľ ku vodopádom, a od nich k Bílíikovej chate no a od nej späť na Hrebienok. Bola to vážne krásna prechádzka Oči sme si „napásli“ dosýta a foťáky blýskali jeden o druhý. Keď sme sa vrátili späť do Tatranskej Lesnej, dostali sme posledný chutný obed, pri ktorom nám sestra Beáta rozdala naše certifikáty, na ktoré sme sa tešili. Celé to bolo ako v rozprávke - krásna príroda, super ľudia, skvelé zážitky, perfektné skúsenosti. No ale ako to už býva, aj tejto rozprávke zazvonil zvoniec a bolo jej koniec. Bol čas vziať si veci, opustiť Tatranskú Lesnú a každý sa svojou cestou vybrať domov. A tak sa aj stalo, všetci sú už šťastne doma a na skvelé chvíle z Animazletu majú nádherné spomienky, na ktoré určite tak skoro nezabudnú.


[čo bolo?]

Návšteva SMM [sr. Margita Grobarčíková, Brno] V dňoch od 20. - 25. októbra 2010 som navštívila niektoré naše mariánske rodinky, ktoré sa nedostali na náš zlet na Vranove v júli. Najviac ma oslovili dve rodiny, ktoré si vzali deti z detského domova, majú s nimi veľké starosti, ale bola som veľmi povzbudená ich vierou, láskou, dobrotou srdca, ako dokážu s modlitbou a duchovnou silou prekonávať ťažkosti a problémy, ktoré im každodenný život prináša. Učia tieto deti modliť sa, a zasievajú do ich srdc semienka viery a lásky k

49

Brno, 20. - 25. október 2010

Bohu a k Nebeskej Matke. Predniesli mi prosbu a návrh, aby sme pre nich nabudúci rok 2011 zorganizovali duchovnú obnovu. Budeme sa snažiť, aby sa to podarilo uskutočniť s Božou pomocou, aby im to pomohlo, posilnilo vo viere, aby načerpali nových síl k ich ťažkému poslaniu, aby mohli aj naďalej svoje deti viesť k Bohu a k Nebeskej Matke a pomáhali aj ďalším rodinám, ktoré nemaju žiadnu nádej a zmysel svojho života. Prosím o modlitbu, duchovnú podporu za tieto naše mariánske rodinky.


50

[čo bolo?]

Vincentské dni [Martina Havrišová, Janka Adamcová] Milí naši ZMM-áci! Určite máte ešte v pamäti podujatia, ktoré prebiehali pod názvom VINCENTSKÉ DNI. A prečo vlastne tieto akcie prebiehali? Všetko sa to začalo minulý rok cez prázdniny v Španielsku, kde sme chodili do školy. Nie však do takej klasickej, ale do školy pre animátorov. Počas šiestich dní sme mali dva „predmety“. Jedným z nich bol s názvom Vincentská charizma. Mnohí sme si na hodinách tohto „predmetu“ rozšírili vedomosti, dozvedeli sa nové informácie alebo získali nový uhol pohľadu na to, čo už o sv. Vincentovi vieme. Zároveň sme si uvedomili, ako málo o vincentskej charizme na Slovensku vieme a ako málo ju prehlbujeme. Už vtedy nám vŕtalo v hlave, ako by sme to mohli napraviť. Tento rok sa nám naskytla výborná príležitosť, aby sme s tým niečo urobili, a to 350. výročie od smrti sv. Vincenta a sv. Lujzy. Tak sme ju teda využili. Dali sme hlavy dokopy, vytiahli španielsko-slovenské poznámky o vincentskej charizme (ešteže sme mali Janka Jakuboviča, španielsko-slovenského/slovenskošpanielskeho „translatora“), prečítali zopár kníh (Slnko prerazilo mrákavy – o sv. Lujze, Sv. Vincent de Paul – biografia o sv. Vincentovi, staré i nové rôznorodé slovníky vysvetľujúce slovo charizma) a akcia VINCENTÍNSKY DEŇ bola na svete.Všetci v našom

prípravnom tíme usilovne pracovali, až kým nahromadený materiál, poznámky a skúsenosti nedostali konkrétnu podobu podrobného programu Vincentínskeho dňa. Podarilo sa nám zorganizovať túto akciu trikrát, a to v Trenčíne (29.5.2010), v Parchovanoch (24.7.2010) a v Bijacovciach (19.9.2010). Počas nej sme vám chceli priblížiť život sv. Vincenta, Lujzy a tiež vysvetliť, čo vlastne vincentská charizma je. Program všetkých týchto jednodňových stretnutí bol v podstate rovnaký. Na úvod, aby sme sa všetci spoznali, začali sme so zoznamovačkou na španielsku nôtu (hlavne v Trenčíne). Vincentínsky deň mal tri hlavné body, resp. témy, ktoré sme rozoberali: Vincent a Lujza


[čo bolo?] – dvaja parťáci, Vincentská charizma stále „IN“, Aj ja som súčasťou Vincentskej rodiny. Počas dňa sme však nezabudli posilniť telo obedom a nasýtiť dušu počas sv. omše. Vincent a Lujza – dvaja parťáci Kto sú? Kedy žili?A ako žili? Odpovede na tieto otázky sme sa snažili ponúknuť mladým zaujímavým spôsobom. Život sv. Vincenta smespoznávali stále inak – cez akadémiu v Trenčíne, cez pantomimické divadlo v Parchovanoch, ba dokonca aj cez„rozhlasovú hru“ v Bijacovciach. O živote a činnosti sv. Lujzy ako aj jej spolupráci so sv. Vincentom nám viac povedali starostlivo pripravené prezentácie. Vincentská charizma stále „IN“ Charizma? Vincentská charizma? Čo je to? Ešte je aktuálna? Dopracovať sa k odpovediam na tieto otázky bolo už o čosi náročnejšie. Aj keď sa to na prvý pohľad zdalo ťažké, zvládli sme to, resp. ZVLÁDLI STE TO výborne. Trochu teórie o charizme, trochu informácií o vincentskom rozmere a o súvislostiach medzi udalosťami v živote sv. Vincenta postačilo na to, aby ste mohli v skupinkách pracovať na vytváraní vlastnej definície vincentskej charizmy. O tom, že ste ozaj vystihli jej podstatu svedčia tieto vaše definície: • Vincentská charizma je žiť kresťanský, bohumilý život v službe chudobným, ohlasovaním evanjelia a v láske k

51

blížnemu podľa vzoru sv. Vincenta a sv. Lujzy. (Vincentínsky deň v Trenčíne) Vincentská charizma je milosť, dar od Boha, ktorá podnecuje k väčšej citlivosti na materiálnu a duchovnú chudobu dnešnej doby, povzbudzuje k službe chudobným, k hľadaniu Krista v každom človeku. (Vincentínsky deň v Parchovanoch) Vincentská charizma je ochota slúžiť chudobným s láskou a dôvtipom bez nároku na odmenu, je milosť od Boha spočívajúca vo vnímavosti na potreby druhých, zvlášť chudobných, je radosť z Božej prítomnosti pri chudobných, je evanjelizácia.(Vincentínsky deň v Bijacovciach)

A aby ste si to mohli s niečím porovnať, ponúkame definíciu od učiteľa, ktorý viedol predmet Vincentská charizma na animátorskej škole v Španielsku: Nasledovať Ježiša Krista – evanjelizátora chudobných. Evanjelizovať chudobných: - ktorých nikto neprijíma, - slovom a skutkom, - s láskou afektívnou a efektívnou, - organizovanou formou. Aj po 350-tich rokoch je Vincentská charizma stále „IN“. Nielen za čias sv. Vincenta, ale aj dnes existuje množstvo pekných diel vo Vincentskej rodine, ktoré sa zameriavajú


52

[čo bolo?]

na službu chudobným. Ale keďže doba sa mení, je potrebné, aby sa vincentská charizma neustále aktualizovala. Na Vincentskom dni sme sa zamýšľali aj nad tým. Aby sa nám ľahšie uvažovalo, rozmenili sme to na drobné a pomohli si týmito otázkami: Aké potreby vidíme v dnešnej dobe, resp. čo ľuďom v dnešnej dobe najviac chýba? Akú chudobu (chudobu akého druhu) vidíme bezprostredne vo svojom okolí? Kto sú chudobní okolo mňa? Ako môžem týmto chudobným pomôcť? Čo môžeme ako ZMM-áci konkrétne urobiť? Ako môžeme vincentskú charizmu žiť? Tu sú vaše nápady: • obnoviť návštevy domovov dôchodcov, krízového centra, návštevy útulkov pre bezdomovcov, väzenia, hospicov; pri rôznych príležitostiach tu ľuďom spríjemniť deň, • podpora projektov: Boj proti hladu, Štedrá dlaň, • podpora a pomoc sociálne slabším rodinám, • pravidelná modlitba na daný úmysel, • viac si všímať ľudí okolo seba, • dávať možnosť chudobným prejavovať ich nadanie, zapojiť ich do rôznych akcií, prijímať ich do spoločnosti, • venovať sa duchovne chudobným deťom, ktorým chýba láska, správna výchova, ukázať im svojím životom kresťanskú radosť, • nájsť odvahu obetovať svoj čas, ponúknuť svoje talenty pri

• •

konkrétnej pomoci materiálne a duchovne chudobným, zapáliť ľudí pre službu chudobným, vážiť si každého človeka, ktorého stretnem a vidieť v ňom Krista...

Aj ja som súčasťou Vincentskej rodiny Ešte zopár myšlienok z prezentácie o Vincentskej rodine... ZMM patrí do Vincentskej rodiny, ktorú založil sv. Vincent de Paul, a preto je po Márii pre nás vzorom a ochrancom práve on. V dnešnej spoločnosti, ktorá odmieta chudobného človeka, ktorý nemá žiadnu hodnotu, musíme začať boj proti nespravodlivej chudobe a utrpeniu. Mariánsko-vincentský duch ti hovorí, že každý človek je Božím dieťaťom a má veľkú hodnotu, je jedinečný a originálny tak, ako to chcel Boh. ZMM potrebuje mladých, ktorí milujú Ježiša a Máriu viac ako seba a svoje pohodlie, a ktorí túto lásku dokážu konkrétnymi skutkami. Nebojme sa zašpiniť si ruky od chudobných. O Bohu môžeme svedčiť rôzne. Najistejšie to však urobíme svojím životom bohatým na dobré skutky. Mnohí sa síce môžu nadchnúť našou výrečnosťou, humorom i radosťou, ale presvedčiť ich natrvalo môžeme len skutkami. Na príprave akcie Vincentínsky deň sa podieľal tento tím: P. Tomáš Brezáni, Janko Jakubovič, Janka Adamcová, Zuzka Andrejová, Anička Havrišová, Tinka Havrišová.


[čo bolo?]

Vincentské víkendy Tento vincentský víkend v Košiciach sa uskutočnil až v októbri. Že je už po 350. výročí? To nevadí! My sme si povedali, že smrťou sv. Vincenta sa jeho dielo neskončilo, tak ani pre nás ukončením jubilejného roka neskončili tieto víkendy. Rozhodli sme sa, že naďalej budeme pokračovať v spoznávaní vincentskej spirituality a tiež osôb našej rodiny – v prvom rade sv. Vincenta a sv. Lujzy - a že si to tiež vyskúšame v praxi. Tento víkend sa niesol v duchu misií – keďže bola počas tohto víkendu aj Misijná nedeľa. Mali sme to všetko naozaj misijné. V piatok sme sa do večera schádzali a všetko sme začali adoráciou spojenou so sv. ružencom. Deň sme zakončili kompletóriom a išli sme spať. V sobotu sme mali do slova a do písmena

53

Košice, jeseň 2010

misijný deň. Začali sme tým, že sme spolu so sestričkami išli nakupovať deťom z chudobných rodín veci na zimu – topánky a vetrovky. To bola naša doobedná akcia. Spolu s týmito deťmi a niektorými rodičmi /prevažne mamkami/ sme sa naobedovali a pokračoval ďalší misijný plán. Rozdelili sme sa do troch skupín. Jedna skupina išla spolu s mamkou Šutkovou do Myslavy, druhá skupina k chudobnej starkej a tretia skupina k bezdomovcom rozdávať polievku. V Myslave sem pomohli tým, že sme rúbali drevo, keďže kúria iba drevom, pretože plyn tam nemajú, potom sme išli do lesa na ďalšie, aby už mali aké–také zásoby na zimu, no a pani Šutková nás spolu so svojimi dcérkami vzala do lesa na huby. Bolo to všetko veľmi úžasné. Vnímali


54

[čo bolo?]

sme to ozaj ako také naše malé misie. Najsilnejšie bolo to, keď nám tá pani povedala, že jej stačí už len to, že sme s ňou. Nechcela nám nič dať robiť. Bolo jej už len to vzácne, že sme prišli. Sila! Priniesli sme si odtiaľto aj jedno polienko ako znak týchto našich misií. Ďalšia skupinka bola pri starkej, kde jej robili viac-menej spoločnosť. Poslúžili jej hlavne tým, že ju vypočuli a že sa s ňou porozprávali. Za odmenu im dala palacinky z grahamovej múky. Ako znak tejto misie dali svoje ruky – Kristus potrebuje naše ruky, aby mohol pomáhať. Tretia skupinka bola pomôcť pri výdaji stravy bezdomovcom. Ako znak tejto misie sme mali pohár na polievku a chlieb. Po príchode z našich misií sme mali pred sebou zamyslenie sa nad textami a to konkrétne o misiách, ktoré vykonával sv. Vincent spolu so svojimi kňazmi. Boli to misie v Európe, v Alžírsku a Tunisku. Po prečítaní týchto textov sme mali odpovedať na pár otázok a potom bola spoločná deľba. Tento nádherný deň sme zakončili misijným ružencom. Pri tomto ruženci sme predstavili aj ostatným sestričkám farby, ktoré patria k jednotlivým krajinám: zelená – Afrika, modrá – Oceánia, biela – Európa, žltá – India, červená – Amerika. Každá krajina mala svoju sviečku, ktorú sme pri jednotlivých desiatkoch zapálili. A nastala nedeľa ráno, posledný deň vincentského víkendu. Zakončili

sme to pozeraním DVD Moja misia a ešte poslednou pomocou pri rozdávaní obednej polievky bezdomovcom. Všetko bolo úžasné. Ďakujeme predovšetkým nášmu Ockovi, potom tým, ktorí to celé pripravili, no a samozrejme mladým, ktorí sa zúčastnili tejto akcie. Vyprosujeme im zároveň, aby boli takými malými misionármi lásky tam, kde sa nachádzajú. ******** Na konci novembra sme sa stretli opäť ako býva zvykom my mladí u sestričiek vincentiek na Vincentskom víkende v Košiciach. ZMM oslavovalo v tieto dni 180. výročie zjavení Panny Márie a odovzdanie Zázračnej medaily celému svetu. V tejto radostnej a slávnostnej atmosfére sa uberal aj celý víkend. V piatok večer sme sa výnimočne nestretli u sestričiek, ale vo farskom kostole Panny Márie – Kráľovnej pokoja. Aby sme si dar medaily nenechali iba pre seba, ale odovzdali ho celej farskej rodine a mnohým návštevníkom z celých Košíc, tak sestričky usporiadali v tento deň svätú omšu zo sviatku Panny Márie Zázračnej medaily. Vrelo nás privítal pán dekan a vysvitlo, že on sám je veľkým ctiteľom Panny Márie a chce, aby celá farnosť patrila Panne Márii. Vo svätej omši sa nám prihovoril páter Ondrej Skočík, CM, náš lazarista z bijacovskej komunity, aby nás povzbudil a osvetlil význam a potrebu Panny Márie v


[čo bolo?] našom živote. Zvlášť každá rodina sa potrebuje nevyhnutne nechať viesť našou nebeskou Matkou, pretože ona nás nikdy nevedie inde, ako k svojmu Synovi. A plný kostol veriacich tieto slová počúval, a veríme, že si ich aj uchoval vo svojich srdciach. Po svätej omši nasledovala prezentácia o živote Sv. Kataríny Labouré, kde sa mali všetci prítomní možnosť dozvedieť, odkiaľ vlastne táto medaila pochádza a ako Boh prostredníctvom Panny Márie koná v živote jednoduchej sestry veľké divy. Na záver sme sa s prítomnými potešili pri malom agapé, kde na každého čakali sladké dobroty od našich sestričiek a mali sme príležitosť zakúsiť, aké je krásne rozdávať okolo

55

seba radosť, hoci v podobe malých koláčikov. Po skončení tejto slávnosti sme sa veľmi unavení odobrali k sestričkám aj sami na večeru a na príjemné spoločenstvo mladých aj starších členov Vincentskej rodiny. Deň sme odovzdali Pánu Bohu v kompletóriu a odobrali sa do postelí. V sobotu ráno nás čakala komunitná svätá omša so sestričkami, zasa sviatočná, keďže nastal výročný deň zjavenia a potom na posilnenie tela niečo pod zub. Dopoludnie sme strávili prípravou mikulášskych balíčkov pre deti z chudobných rodín, keďže sviatok Sv. Mikuláša sa neodvratne blíži a tiež prípravou malých pozorností pre sestričky v komunite v podobe malých srdiečok


56

[čo bolo?]

s citátmi zo Svätého Písma. Tu sa objavovali nečakané výtvarné talenty niektorých mladých :). Po obede sme sa zasa pustili do nacvičovania divadla o zjavení Panny Márie Ka-

taríne zo dňa 27. novembra 1830, ktoré veľmi zvláštne vyšlo presne na ten istý deň, na sobotu pred prvou adventnou nedeľou. Tak bol tento deň ešte užšie spojený s udalosťami z Paríža z pred 180 rokov. O tretej hodine mali mať sestričky v kaplnke rozjímanie. Nevedeli ešte, že zažijú to, čo počas rozjímania aj sama sv. Katarína pred rokmi, práve počas tohto rozjímania sme im zahrali divadielko zo zjavenia. Slzy na tvárach sestričiek nám ukázali, ako veľa tieto udalosti znamenajú v ich životoch a to môžeme brať ako výzvu aj do svojich vlastných životov. Potom sme sa zasa ponáhľali do seminárneho kostola na svätú omšu a na nasledovnú Vigíliu za počatý život. Tu sme spolu s otcom arcibiskupom a veriacimi celej diecézy a vlastne s celou Cirkvou, ako si to želal Svätý otec, zotrvali v modlitbe. Slávnostné loretánske litánie k

Panne Márii, ktorá je skutočnou matkou nás všetkých, následné čítanie z Božieho Slova a príhovor Otca arcibiskupa i radostný svätý ruženec pred Najsvätejšou sviatosťou nám dali možnosť zjednotiť sa s našim Nebeským Otcom, ďakovať za každý počatý život, a prosiť za záchranu tých detí, ktoré ich rodičia odmietli a zároveň prosiť o odpustenie pre tých, ktorí nevideli iné východisko, ako odmietnuť svoje dieťa. Veď dobrotivý Boh miluje každého človeka a jeho odpustenie je väčšie ako naše hriechy a najbezbrannejšie deti sú jeho najmilšími. Keď sme sa vrátili k sestričkám, po večeri sme zotrvali v spoločenstve a v rozhovoroch dlho do noci... Veď cez druhého človeka môže hovoriť sám Pán Boh. V nedeľu ráno sme sa stretli na ranných chválach a potom na svätej omši z prvej adventnej nedele. Po raňajkách sme mali príležitosť zdieľať naše adventné predsavzatia a sestrička nám objasnila, aká je podstata každého predsavzatia. Zvyšok dopoludnia sme strávili pomocou v kuchyni a po spoločnom obede sme niektorí ešte odišli k bezdomovcom s polievkou, učili sa láske v praxi a ostatní sme sa pomaly rozišli domov a do každodenných povinností. No veľká vďaka patrí najmä dobrotivému Bohu a našej nebeskej Matke ako aj sestričkám vincentkám za ich obetavosť, starostlivosť a príklad. A samozrejme sa tešíme na ďalšie stretnutie s Pánom Bohom, Pannou Máriou, sestričkami, aj s Tebou...


[neprehliadnite]

ŠTEDRÁ DLAŇ - VEDAVATHI

NOVÝ WEB ZMM

SVETOVÉ DNI MLÁDEŽE V MADRIDE

57


58

[redakcia]

7. ročník Lúčov je za nami! [Monika Zbínová]

Drahí čitatelia nášho časopisu Lúče, ani sme sa nenazdali, a už sa nám končí 7. ročník jeho vydávania. A ako býva zvykom, patrí sa trochu pospomínať a zrekapitulovať, čo sa nám za tento rok podarilo urobiť.

Možno ste si všimli, že Lúče sú každý rok iné, pútavejšie, krajšie a aj obsahovo zaujímavejšie. Tento rok sme okrem každoročnej grafickej premeny na jednoduchý elegantný dizajn zmenili aj filozofiu obsahu. Posilnili sme redakciu a každý si zobral na starosť konkrétnu rubriku, o ktorú sa staral počas celého roka a vymýšľal jej náplň. A hoci sa to zdá jednoduché, nie

je to len tak vymýšľať a písať pravidelne na konkrétne témy. Priniesli pre vás články duchovné (Ľudia ako my, Spiritualita, Verím v Boha), ZMM-ácke, zahraničné (Misie, JMV, Aktuálne, Čo na to štatutár?, Stretko), oddychové (Rodina, Hudba, Knihy) i odborné (Mládežnícka politika). Nemôžem zabudnúť ani na nášho grafika Peťa, ktorý sa tento rok “hecol” a vytvoril naozaj pútavé


[redakcia] a moderné obálky, a P. Tomáša, ktorý každé číslo Lúčov starostlivo prečítal a duchovne nad nimi bdel. Celej redakcii naozaj zo srdca ďakujem za ochotu prispievať do časopisu, trpezlivosť i dodržiavanie termínov :). A tiež vám, ktorí ste nám posielali články zo svojich akcií. Aby sme sa ale len nechválili, spomeniem aj niečo smutnejšie a to, že počet vás, predplatiteľov, nám napriek stúpajúcej kvalite časopisu klesá. Sme si vedomí, že moderná doba prináša široké možnosti (hlavne internetovej) prezentácie, ktorá je možno pre vás atraktívnejšia a pre nás aj finančne

59

výhodnejšia. Akokoľvek, rozhodli sme sa pokračovať vo vydávaní časopisu Lúče ešte aspoň 1 rok, počas ktorého budeme skúmať, či a do akej miery máte o Lúče záujem. No v prípade, že sa stav nezlepší, budeme rozhodovať o jeho ďalšom osude. Zatiaľ urobíme iba jednu zmenu - rubriku “Čo bolo?” presunieme komplet na web, na našu stránku www.zmm.sk. Budete tak o každom podujatí nielen čítať, ale aj pozerať kompletnú galériu fotiek, komentovať, diskutovať, a popritom využívať aj ďalšie časti webu. Preto objednávajte, čítajte a vychutnávajte Lúče po celý rok 2011!

Objednávka časopisu Lúče na rok 2011 Spôsob objednávky

Spôsob platby

• e-mailom na luce@zmm.sk • poštovou poukážkou na adresu centra: • vyplnením formulára na Združenie mariánskej mládeže, stránke www.zmm.sk Oravská 10, 949 01 Nitra • cez svojho vedúceho spolu • poštovou poukážkou alebo prevodom so zápisom do členskej na účet ZMM: 2629772285/1100 (Tatra Banka) základne • SMS-kou na číslo • cez svojho vedúceho spolu so zaplatením členského poplatku 0911 220 313 Predplatné na celý rok je 6 € (4x1,5 €/číslo). Ak si Lúče objednáte spolu s členským, zaplatíte predplatné iba 5 €. Treba to však pozorne vyznačiť v členskej základni. Bližšie informácie u tvojho vedúceho. Objednávky predplatného prijímame do 31. januára 2011. Predplatné je potrebné uhradiť najneskôr do 15. februára 2011.


Be

zh

rie

ch

up

oča tá

Pan

na

ria

, or od

uj

Združenie mariánskej mládeže ďakuje všetkým dobrodincom, sympatizantom a sponzorom za pomoc a podporu počas celého roku 2010. Všetkým vám želáme pokojné vianočné sviatky a v novom roku 2011 vyprosujeme mnoho Božích darov.

PKatrík Design

za

Luce 4-2010  
Luce 4-2010  

luce 4-2010

Advertisement