[Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže] [ 3/2011 ; Príspevok: 1,5€ ]
04 06 10 14 16 18 20 22 26 30 32 36 38
Bol by blahorečený? [ľudia ako my] Konflikty [spiritualita] V život večný [verím v Boha] MISEVI [misie] Medzinárodné logo JMV [jmv] Dar dobrého spoločenstva [aktuálne] Rodičia, poznajte svoje deti [rodina] Ruža Nebeskej Mamičky [animátorská duša] Stretká mesiaca [stretko] Benedikt XVI.: Svetlo sveta [knihy] Ľudia sa pri mojej hudbe menia [hudba] Listy Bohu [film] Moderný tanec [tanec]
Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk • Kontakt: Mgr. Monika Zbínová • Telefón: 0911 220 313 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Mgr. Monika Zbínová • Redakčná rada: Bc. Peter Katrík, Mgr. Mária Mazúrová, Ján Jakubovič, s. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Mária Berkešová, Ing. Štefan Strieška, Katarína Mazúrová, DiS., Ing. Daniel Hrenák, Zuzana Urbanová, Jana Stanovčáková, Veronika Filová, Mgr. Lucia Kušniráková, Bc. Hana Gvozdjáková • ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov. 2 |
úvodník
sr. Beáta Kasášová, koordinátorka ZMM
Milí mladí priatelia, pred niekoľkými dňami som dostala SMS s touto myšlienkou: „Na vystúpenie k Bohu a zjednotenie sa s Ním si treba poslúžiť tým istým prostriedkom, ktorým si poslúžil On, keď zostúpil k nám, aby sa stal človekom a daroval nám svoje milosti. A tým prostriedkom je pravá úcta k Panne Márii.“ Tieto slová, ktoré napísal svätý Grignion, ma veľmi oslovili. Myslím, že sú aktuálne pre každého človeka, ale osobitne pre mladých v našom združení. Je veľa ciest, ktoré vedú k Bohu, je veľa spoločenstiev, ktoré o Ňom rozprávajú a snažia sa kráčať cestou svätosti, no len jedna je tá najkratšia a najkrajšia cesta, ktorá vedie k Pánovi - a to je cesta cez Máriu. Touto cestou prišiel Boh na našu Zem a touto cestou si praje, aby sme aj my prichádzali k Nemu. Ako sa rozhodneme, je už na každom z nás. O pravosti týchto slov nás môžu presvedčiť mnohí svätci. Stačí si prelistovať ich životopisy a nájdeme v nich hlbokú lásku a úctu k Panne Márii, ako aj jej nasledovanie. V duchu týchto slov prichádzame k tomu, že naše združenie je vlastne privilegovaným združením v Cirkvi. Priala si ho Panna Mária, ktorá sľúbila, že vyprosí hojné milosti mladým ľuďom, ktorí jej zasvätia svoj život. Na našom malom Slovensku to plní už 150 rokov. Dosvedčujú to svedectvá mnohých našich členov, ktorí kráčali za Kristom ruka v ruke s Máriou. Panna Mária patrí aj dnes do našej doby, patrí do nášho 21. storočia. Potrebujeme ju neustále spoznávať, potrebujeme vidieť jej skutky, jej život, aby sme ju mohli nasledovať. Ona nás ako naša Matka a náš vzor chce bezpečne viesť po ceste k svojmu Synovi. Pozor! Nie k sebe, ale k svojmu Synovi. V tomto je práve rozdiel medzi pravou a falošnou úctou k Panne Márii. Ten istý svätec, ktorého som citovala, povedal aj ďalšie pravdivé slová: „Ak ty povieš Mária, ona povie Ježiš.“ Panna Mária si teda nič nenecháva pre seba, ale všetko odovzdáva svojmu Synovi. V tom spočíva jej veľkosť, jej pokora, jej láska. Preto sa nemusíme báť, že keď milujeme Matku Ježiša Krista, sa uberá niečo zo slávy Boha, ako niektorí tvrdia. Čím sme bližšie k Márii, tým sme bližšie k Bohu. Nakoniec, aj samotný Boh si mohol zvoliť úplne iný spôsob, ako prísť na našu Zem. A neurobil to. Prišiel cez jednoduché, krásne dievča – cez Máriu. Predtým, ako jej zveril svojho jediného, milovaného Syna, urobil ju Nepoškvrnenou. Aj my, drahí mladí priatelia, potrebujeme byť nepoškvrnenými, čistými ako Mária, aby sme dokázali spoznať a milovať Boha. Hovorí nám o tom sám Ježiš: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5,8). Nedajme si vziať túto krásu duše – čistotu srdca. I keď nám tento svet chce nahovoriť opak, buďme opatrní, bdejme, aby sme neprišli o to najvzácnejšie. Ako si však pomôcť, ako získať, či udržať si čisté srdce, keď všetko hodnotné a pravdivé je dnes smiešne? A naopak, keď hriech je dnes často považovaný za hrdinstvo? Tieto októbrové dni, ktoré prežívame, nám dávajú príležitosť priblížiť sa k Panne Márii ako k svojej mame, objaviť krásu posvätného ruženca, zostať v jej blízkosti tak, ako to urobila sestra Katarína Labouré. Aj ona túžila Máriu vidieť, túžila ju milovať a s ňou kráčať po ceste spásy. Boh jej to splnil. Splní to aj tebe, splní to aj nám. Vyžaduje to len tiché priblíženie sa k Nej, a potom zostať v Jej náručí, počúvať a nasledovať jej skrytý život. | 3
ľudia ako my Drahí mladí, tento rok 22. októbra Cirkev prvýkrát slávila spomienku na blahoslaveného Jána Pavla II. Z tohto dôvodu sa aj ja chcem pozastaviť pri jeho živote.
Bol by blahorečený? [Ján Jakubovič]
Keď som si stanovil tento cieľ, v duchu som sa spýtal samého seba: je ešte možné povedať o ňom niečo nové? Veď ide o človeka, ktorý bol všeobecne známy! Z tohto dovodu sa v článku nechcem zamerať iba na historické udalosti z jeho života, ale chcem sa pozastaviť pri takej provokačnej myšlienke:
Myslíte si, že ak by Karol Wojtyla, teda Ján Pavol II., nebol pápežom, bol by blahorečený? Najskor však predsa niekoľko informácií o jeho živote. Narodil sa 18. 5. 1920 vo Wadoviciach v Poľsku. Keď mal 19 rokov, začala sa druhá svetová vojna a Poľsko bolo rozdelené medzi Nemcov a Rusov. Navyše stratil otca (matka mu zomrela, keď mal 9 rokov). V závere vojny je jeho krajina opäť slobodná, ale on sa ocitá sám. Po nehode a následnom pobyte v nemocnici sa rozhodne pre kňazstvo. Stane sa z neho biskup a potom aj kardinál. Prichádza rok 1978 a zomiera pápež Pavol VI. aj Ján Pavol I. Konkláve sa končí s ne4 |
tradičným výsledkom. Pápežom je Poliak. Mnohí ste možno videli natočený film Karol a môžete si vybaviť v mysli to prekvapenie na Námesti sv. Petra, ako aj neskutočnú radosť poľského národa. Možno mnohí z bohoslovcov si povedia - aj ja by som chcel zažiť niečo podobné. Tie ovácie, obliekanie sa do bielej reverendy, jednoducho, úžas. Keď som bol v noviciáte v Španielsku, veľmi často som si uvedomoval, aké je to ťažké žiť v cudzej krajine, hovoriť neznámym jazykom a byť obklopený ľudmi, ktorí síce nie sú zlí, ale sú iní; majú iné zvyky, smejú sa na tom, čo mne nie je smiešne a nesmejú sa z toho, z čoho ja idem vybuchnúť. Vtedy som si hovoril, veď rok to vydržíš. Áno, rok sa dá vydržať. Ale vráťme sa ku Karolovi Wojtylovi. Keď sa ho kardinál spýtal: „Prijímaš kanonickú voľbu za pápeža?“, on vyriekol jedno jediné slovo: „prijímam“. Toto slovo zmenilo celý jeho život. Opustil svoju milovanú krajinu, prestal hovoriť oficiálne rodným jazykom a naviac vedel, že tento stav sa už nikdy nezmení. Naozaj, koľká obeť! Nepripomína vám to trochu Pannu Máriu? Aj ona vyriekla: „Hľa, služobnica Pána“. A jej život sa zmenil. Možno aj preto bolo jeho heslom „Celý tvoj, Mária“. Chcel byť ako Mária a snáď môžeme povedať - bol ako Mária. Pápež toho za svojho pontifikátu urobil veľa, a všetko sa tu nedá opísať, ale chcel by som vyzdvihnúť aspoň niektoré veci. Ustanovil svetové dni mládeže - tí, ktorí sme boli v Španielsku (popri všetkých ťažkostiach, ktoré tam boli), môžeme skonštatovať, že to bola ozajstná manifestácia viery. Navštívil všetky kontinenty. Vykonal cez 100 apoštolských ciest, ich súčet presiahol viac ako 1 167 000 km... Bol duchovnou autoritou nielen pre katolíkov, ale aj pre veriacich iných náboženstiev. Bol mužom činu, ale ako povedal jeho osobný sekretár, aj mužom kontemplácie. A nakoniec dokázal odpustiť aj svojmu atentátnikovi. Drahí mladí, na záver by som sa chcel vrátiť k otázke, ktorú som si dal na začiatku: „Bol by Karol Wojtyla blahoslavený, keby nebol pápežom? Neviem na to odpovedať! Jedno je však isté, že blahoslaveným nie je kvôli tomu, že bol rímskym biskupom, ale kvôli skutkom, ktoré vykonal počas svojho života. | 5
spiritualita
Drahí mladí priatelia! Verím, že ste si počas prázdnin oddýchli, že ste pookriali na tele i na duchu a že vaše prázdniny neboli „prázdnymi dňami“. Pripomeniem vám, že sa v našej rubrike venujeme téme SPOLOČENSTVA, keďže prežívame rok stretiek. V tomto i v budúcom čísle by sme si povedali viac o konflikte – slovo, ktoré je nám ľudským bytostiam veľmi blízke. Pre rôznosť pováh, názorov, pohľadov… denne na seba narážame a vnímame, že v našich vzťahoch to občas zaškrípe a že vznikne konflikt. Ale viac sa už o tom dočítate v článku.
Konflikty
[sr. Petra Jedličková, DKL] „Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší….“ (Mk 9, 33-35) Scéna z evanjelia je nám všetkým dôverne známa. Medzi ľuďmi, dokonca aj medzi tými, ktorí sa radikálne rozhodnú nasledovať Krista – medzi služobníkmi Kráľovstva – sa vyskytujú napätia. Dochádza často k žiarlivosti, k vzájomnému ohrozovaniu, k jemným, často rafinovaným porovnávaniam. Každý z nás prežíva z času na čas osobnú neistotu, ktorá často vyúsťuje do úmyselného odstupu od iného. Toto všetko sa deje všade: na miestach rutiny, ale aj na miestach výnimočných; v kuchyni, v úrade, na ceste i v našich spoločenstvách. Niečo spôsobí napätie a my sa postavíme do pozície sebaobrany. Povieme niečo tvrdé. Hádame sa. A podobne ako Ježišovi učeníci, nechceme o tom hovoriť. Na spomínanom evanjeliovom príbehu je zaujímavé, že Ježiš v skutočnosti neútočí na prvom mieste na fakt, že jeho učeníci sa medzi sebou hádali. Markova epizódka o hádke po ceste poukazuje na to, že to, čo si vyžiadalo Ježišov zásah, nebola hádka ako taká, ako skôr prameň ich hádky, téma, o ktorej sa dohadovali. Témou bol v tomto prípade boj 6 |
o moc medzi tými, ktorým Ježiš stále a nepretržite vo svojich učeniach pripomínal, že oni – ako jeho učeníci – musia byť medzi sebou rovní. Ježiš od nich žiadal, aby radikálne zmenili spôsob svojho myslenia: od myslenia moci jedného nad druhým k mysleniu rovnosti. Existuje veľa typov hádok a veľa stupňov konfliktu. Ježišovi priatelia a učeníci, ako tak kráčali spolu po palestínskych cestách, bezpochyby zakúsili všetky z nich. Od malých, jemných, bezvýznamných, až po tie najväčšie. Tak, ako každá iná skupina, skladajúca sa z ľudí s celou škálou charakterov, potrieb, pováh a spôsobov, aj oni museli na seba prirodzene naraziť. Inak to ani nemohlo byť. Nemáme žiaden dôkaz o tom, že by sa bol Ježiš snažil zabrániť im v tom, aby sa hádali alebo aby mali medzi sebou konflikty. Pravdou je opak: Ježiš si neželal uhasiť žiaden konflikt, ale naopak, chcel, aby sa o ňom hovorilo. Konflikty sa neignorovali, ale sa používali ako pramene na sebapoznanie a získanie nových pohľadov: O čom ste sa dohadovali cestou? Čo to je to, čo vás rozdeľuje? Čo je skutočným prameňom napätia medzi vami? Je to, čo leží v strede vášho záujmu, niečo, čo súvisí s Kráľovstvo Božím, alebo je to niečo, čo sa týka iba „sveta“? Ste schopní vyjsť s tým navonok a hovoriť o tom otvorene? Ste schopní vytušiť skutočné, kdesi hlboko skryté potreby, ktoré máte a ktoré v skutočnosti ležia pod povrchom vášho problému? Aký podiel na vašom konflikte má vaša povaha? Váš charakter? Štýl vášho myslenia? Toto všetko boli otázky, ktoré sa Ježiš snažil položiť svojim učeníkom. Toto všetko boli otázky, ktoré chcel evanjelista Marek položiť svojim čitateľom, ľuďom žijúcim v prvom storočí po Kristovi. A toto sú presne tie isté otázky, ktoré kladú psychológovia ľuďom 20. storočia, keď majú medzi sebou – „po ceste“ – hádky. Tieto otázky by mali byť presne tými otázkami, ktoré by sme si ja i ty mali klásť sami sebe, keď sa dostávame do konfliktu s ľuďmi na našej ceste životom, do konfliktu s členmi svojho spoločenstva. Ježiš požaduje od nás, svojich nasledovníkov, náročnú vec: žiada nás, aby sme sa pozreli bližšie na korene našich konfliktov a aby sme o nich hovorili nahlas.
Korene ľudských konfliktov: VO MNE
Ktoré sú niektoré z koreňov ľudských konfliktov? Čo vyvoláva napätia vo vzťahoch? Vo všeobecnosti môžeme určiť dva pramene konfliktov: seba samých a naše prostredie. Prameňom konfliktu môžeme byť my sami, a to z dôvodu našich hodnôt, presvedčení, potrieb, pocitov alebo telesného stavu. Konflikt sme schopní vyburcovať v niektorých z nasledujúcich prípadov: • Rozhodnem sa pripojiť k tým, ktorí usporiadajú protestnú demonštráciu proti pretekom v zbrojení. Moji príbuzní sa na mňa rozčúlia. Moje hodnoty, ktoré mi hovoria, že vyrábať zbrane pre vojnové účely je morálne zlé, ma vedú k istému správaniu (protest), ktoré však vyprovokuje konflikt s tými, ktorí majú opačné hodnoty. • V konverzácii v skupinke ľudí hrám prvé husle. Mojim priateľom sa to nepáči. Moja prehnaná potreba byť stredobodom pozornosti ma vedie k istému správaniu (príliš veľa rozprávania), ktoré potom ako dôsledok vytvorí konflikt s tými, ktorí by tiež radi niečo povedali. | 7
Mohli ste si všimnúť, že v každom zo spomínaných príkladov bolo vždy v hre niečo iné, čo potom vyústilo do zvláštneho správania sa: hodnota, pocit, potreba, fyzický stav. Príčinou konfliktu nebolo však samotné správanie, ale to, čo za týmto správaním stálo. Samozrejme, že konflikt nebol spôsobený úplne a totálne len mnou samým. Ani príspevok iného tam nebol zanedbateľný: napr. v prvom prípade nielen moje hodnoty, ale aj hodnoty príbuzných hrali rolu v konflikte. Avšak opravdivou príčinou bola tá hodnota, ktorá ma priamo viedla k správaniu (či k zaujatiu nejakého priameho viditeľného postoja) a ktorá tak spôsobila konflikt („hodnota“, ktorá stála za mojou akciou, nie „hodnota“ stojaca za reakciou iných, ktorú moja akcia vyprovokovala). V každom prípade, konflikt môže byť nutný alebo nie nutný, prispievajúci k rastu alebo k rozkladu, zvládnutý dobre alebo zvládnutý mizerne. Môžeme sa preň rozhodnúť uvážene a po dlhom rozmýšľaní alebo môžeme byť unáhlení. Najdôležitejšie na celej veci je to, aby sme už vopred premýšľali nad svojím správaním, ktoré konflikt vyvolá, a aby sme si boli vedomí skutočných motívov našich konfliktov, ktoré ležia hlbšie pod povrchom a ktoré nie sú zrejmé na prvý pohľad, a tiež aby sme si už vopred premysleli efekt, ktorý by mohlo mať naše správanie na iných. Sú prípady, kedy po takomto zvážení si vecí zo všetkých strán povieme, že konflikt je naozaj hodný toho, aby bol, pretože tu ide o vážnu vec – o obhajobu opravdivých hodnôt. Ak však už vopred cítime, že naše správanie vyprovokuje konflikt, ktorý nebude mať v sebe žiadne pozitívne hodnoty, ktorý iba zbytočne oberie ľudí o energiu a nebude mať v sebe žiadnu potenciu prispieť k rastu aspoň niekomu, vtedy sa musíme vážne zastaviť a poriadne si premyslieť, či taký konflikt bude stáť za to. V prípade učeníkov ich Ježiš vyzval, aby sa pozreli na svoje hodnoty a potreby a porozmýšľali nad nimi. A to je vzor aj pre nás. V mnohých konfliktoch je nevyhnutné, aby sme sa pozreli na svoje hodnoty, preverili si ich, a ak nestoja za nič alebo ak nie sú správne, aby sme sa ich vzdali. Ježiš vyvolával konflikty. Podobne Judáš. Tak isto aj Mária z Betánie. Aj Pavol. V každom prípade bolo prameňom konfliktu niečo iné. Ježiš vyprovokovával konflikty preto, lebo jeho hodnoty a vízia priamo narážali na tie, ktoré mal vtedajší náboženský systém. Judáš vyvolával konflikty preto, lebo bol chamtivý. Mária z Betánie provokovala konflikty, pre8 |
tože jej správanie nebolo podľa štandardu, ktorý si vtedy vyžadoval verejný život. Pavol spôsoboval konflikty preto, lebo jeho silné presvedčenia, myšlienky a ohnivá povaha neboli vždy spolu jedna s druhou dobre integrované. Niektoré konflikty slúžili pre dobro evanjelia, niektoré, žiaľ, neslúžili.
Pramene ľudského konfliktu: V PROSTREDÍ
Niekedy prvotná vyvolávajúca príčina konfliktu neleží v nás, ale mimo nás, v prostredí, v ľuďoch alebo vo veciach okolo nás. Takéto konflikty môžu byť spôsobené zdravými rozdielmi medzi nami, chorými šablónami správania sa iných, alebo mnohými inými situáciami, ktoré sú mimo našej vlastnej kontroly: • Jeden z mojich priateľov sa opije a v mojom vlastnom dome pouráža iných hostí, ktorých som spolu s ním pozval k sebe na večierok. Nezdravé správanie môjho priateľa (opil sa a stal sa vulgárnym) vyvolá konflikt s tými, ktorí neurobili nič preto, aby tento konflikt vznikol. Prameň tohto konfliktu leží v mojom priateľovi. • Farár našej farnosti má vážne problémy osobnosti, a tak nájde istotu v tom, že priľne k minulosti a vehementne bojuje proti akejkoľvek obnove vo farnosti, proti zavedeniu čohokoľvek nového. Aktívnejší farníci sa s ním dostávajú do ustavičného konfliktu ohľadom väčšiny aspektov týkajúcich sa farského života. Najdôležitejšie je však to, aby sme uvažovali nad svojím životom a nad svojimi vzťahmi a nad našimi odpoveďami na konflikty, v ktorých sa sami nachádzame. K tomu je nevyhnutné, aby sme sami sebe kládli otázky, ktoré Ježiš kládol svojim učeníkom po ceste: O čom sa hádam? Prečo som zapojený práve do tohto konkrétneho konfliktu? Ktorá z mojich potrieb, hodnôt a pocitov prispela k tomuto konfliktu alebo ho vyvolala? Sú tieto moje potreby, hodnoty a pocity zdravé alebo nezdravé? Majú normálnu intenzitu alebo sú prehnane silné? Je tento konflikt deštruktívnym pre mňa a pre iných alebo je v ňom nejaká opravdivá hodnota? Je v ňom nejaká vec, ktorá je hodná rizika? Ide o nejakú evanjeliovú hodnotu?
Konflikt ako norma vo vzťahoch
Často stratíme viac energie bojom so skutočnosťou, že sme v konflikte, ako samotným riešením konfliktu. Nemáme chuť a odvahu si priznať, že sme v konflikte a že potrebujeme s tým niečo robiť. Čo je dôvodom tohto postoja? Je to presvedčenie, že my ako kresťania nesmieme mať konflikt. Avšak, pravdu povediac, konflikt vo vzťahoch medzi ľuďmi nie je výnimka, ale skôr norma spolužitia. Všade, kde žijú spolu – v spoločnom priestore – ľudia so zdravými rozdielmi (pochádzajúcimi zo zdravo vybudovanej identity), tam je automatická a stála možnosť vzniku konfliktu. Čím dlhšie ľudia žijú spoločne v tom istom priestore, tým je tam väčšia možnosť konfliktu. Konflikt je teda aj normálny, aj nevyhnutný pre rast vo vzťahoch. Je súčasťou ľudskej prirodzenosti, toho, že sme ľudia. Každý konflikt v sebe zahŕňa potenciál pre rast v sebapoznaní a pre rast v blízkosti k ľuďom. Každý konflikt však v sebe zahŕňa aj potenciál pre deštrukciu. Pre čo sa rozhodneme, závisí od nás. | 9
verím v Boha
Kresťanská viera vidí v udalosti Veľkej noci čin, ktorým trojjediný Boj premohol moc smrti: „Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje“ (Rim 6,9). Vďaka nemu už smrť nemôže vládnuť žiadnemu stvoreniu: „Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy“ (1 Kor 15,26). Predzvesťou tohto víťazstva sú ľudia vzkriesení Ježišom počas jeho pozemského života.
V život večný [P. Tomáš Brezáni, CM]
Smrť premožená Kristovou vládou sa premenila vo svoj opak, v život: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista“ (1 Kor 15,55–57). Vo svetle Veľkej noci ústi koniec života za hranicou samotnej smrti – ako Kristus prešiel zo smrti do života, tak i smrť, ktorú si privlastnil, je nám predstavená ako prechod do nového spôsobu bytia, ako veľkonočné putovanie k budúcnosti, do ktorej nám umožnil vstúpiť vzkriesený Kristus. V Novom zákone je tento život charakterizovaný ako bytie s Kristom. Tento výraz viery prvotnej Cirkvi vnuká myšlienku bezprostredného vstupu človeka, ktorý umiera do definitívneho, a čo sa týka spásy, celkom určeného štádia života. Veľkú noc predstavuje ako kľúč k pochopeniu tohto inak celkom nepochopiteľného spôsobu existencie. Vzťah k ukrižovanému a vzkriesenému Ježišovi charakterizuje tak život ako i smrť jednotlivcov i celého spoločenstva veriacich. Pretože v Kristovi sa zjavuje Najsvätejšia Trojica a len v Kristovi k nej máme prístup, práve tu sa nachádza jediný pravý obzor k pochope10 |
niu smrti, ale aj smrť presahujúceho života, ktorý nám zjavil a do ktorého nás povolal zmŕtvychvstalý Kristus. Tento spôsob chápania života po smrti nie je v rozpore s pojmom duše, pokiaľ ním označujeme ľudskú osobnosť, zostávajúcu aj po smrti v životodarnom spojení s Bohom v Kristovi až do konečného a celkového zjednotenia sa s ním v znovustvorenom tele vzkriesených. Napriek tomu sa treba vyhnúť predstavám, ktoré popierajú osobnú existenciu oddelenú od tela, i možnému omylu vo videní protikladu medzi duchovnou hĺbkou človeka a jeho telesným výzorom, ktorý zakrýva jednotu osoby, ktorú kresťanská viera považuje za základnú hodnotu. Snáď preto sme sa dnes stali opatrnými v používaní slova duša a radšej hovoríme o pokračovaní osobného života ľudského tvora, ktorý je bezprostredne po smrti účastný na tajomnom a oživujúcom prežívaní vzťahov medzi božskými osobami. Takéto vnímanie okamihu smrti vo svetle viery osvecuje predovšetkým udalosť, ktorá prichádza bezprostredne po smrti – súd. Účasť na živote s Kristom po smrti je potvrdením účasti na živote s Kristom počas celého pozemského života. Súd vynáša na povrch pravdu celého bytia, pravdu o základnej životnej orientácii, v súlade s ktorou kráčal človek buď cestou spoločenstva alebo cestou odmietnutia tajomstva Božieho Syna. Pohľad Krista Sudcu umožňuje, aby človek poznal sám seba a naplno si uvedomil, ako si počínal počas celých dejín lásky, do ktorých bol v Kristovi včlenený. Nejde o odsúdenie seba samého, ale o osobné a hlboké stretnutie s tým, ktorý je Pravdou, a preto dovoľuje ľudskému svedomiu vidieť seba samého bez nejasností a predstierania. Kristus Sudca nie je svojvoľným, hnevom zaslepeným despotom, ako ho vykresľujú niektoré nešťastné vyobrazenia, ale vyžaruje z neho Božie milosrdenstvo, preniká osobné svedomie človeka a vlieva do neho odvahu prijať plnú pravdu o sebe samom. „Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás?“ (Rim 8,33–34). Kristus prijíma človeka, ktorý prešiel veľkonočným prechodom smrti a dáva mu plnú účasť na vlastnom prijímaní Otcovej lásky. Tak človek naplno a otvorene zbadá krásu svojho súhlasu, ale aj váhu vlastného odmietnutia. Duch Svätý, zástanca na súde, pomáha človeku obstáť pred Božím pohľadom, nechať sa milovať a vyrovnať sa s každým prijatím i odporom, ktorým vo svojom živote reagoval na lásku. S Kristom a skrze Krista v tajomstve Kristovho nekonečného prijatia sa človek nachádzajúci sa práve vo „vyhnanstve tela“ ocitá pred Otcom, ten ho obklopuje svojou nekonečnou láskou a v Duchu Svätom mu dáva poznať tak spoločenstvo, ktoré ho k nemu viaže, ako aj vzdialenosť, ktorá ho od Boha, večného prameňa života a dobra, oddeľuje. Pohľad na súd vo svetle Veľkej noci nám dáva pochopiť novým spôsobom to, čo tradícia viery nazýva očistcom. Prostredníctvom smrti sme privedení k stretnutiu s Kristom, ktorý človeka novým spôsobom uvádza do života v spoločenstve Najsvätejšej Trojice. Pri tomto stretnutí človek väčšinou zistí, že sa v jeho osobnom vedomí nachádza zároveň prijatie i odmietnutie lásky, aj keď snáď prvok prijatia prevažuje. Boh, ktorý dal človeku | 11
čas a prijal jeho príbeh, mu bude môcť dopriať ďalší čas, ktorý mu dovolí celkom zdokonaliť svoju doteraz iba čiastočnú a nedokonalú voľbu lásky. Učenie o očistci si je tak úplne vážne vedomé toho, že Boh Svätého písma je Bohom nádeje, preto tiež priestor nádeje rozširuje až za hranice smrti. Tento proces možno opísať len pomocou metafor, vychádzajúcich z pojmov tohto času. Ide totiž o účasť stvorenia na večných dejinách lásky, ktoré pretože tento vek presahujú, hlboko sa dotýkajú človeka. Vtelený Syn ich totiž prijal za svoje a svojím zmŕtvychvstaním ich vtiahol do najhlbšieho stredu Božieho tajomstva. Aj skutočnosť neba a pekla, ktoré tvoria integrujúce prvky symboliky kresťanskej viery, nadobúdajú vo svetle vzkriesenia nové rozmery. Vo svetle veľkonočného víťazstva nad zlom a smrťou, ktoré zjavuje hlavný cieľ Božieho konania, je treba najskôr kategoricky zdôrazniť, že cieľom Božieho plánu je život a radosť. Konečný osud človeka a dejín je identický s láskou, ktorá stojí na jeho počiatku. Boh „chce, aby boli všetci ľudi spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2,4). „A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rim 8,38–39). Z toho vyplýva, že peklo je určené tomu, kto bude slobodne a dobrovoľne chcieť založiť svoj život ďaleko od Boha. Tak zároveň nemôže platiť teória niektorých teológov, ktorí za predpokladu, že Božou vôľou je všeobecná spása, prišli k tvrdeniu, že peklo neexistuje, pretože nakoniec budú všetci zmierení v Bohu. Toto videnie záverečnej obnovy všetkého stvorenia podľa prvotného Božieho plánu zbavuje ľudskú slobodu i dejiny, ktoré sú v tejto slobode vytvárané dôstojnosti a vážnosti. Ak je všetko nezvratne nasmerované k cieľu, ktorý nás presahuje a bude naplnený aj napriek každému možnému odporu a ľudskej chybe, alebo dokonca priamo s využitím tohto odporu, nie je tu žiaden priestor pre smrteľnú vážnosť odmietnutia a tým i samo prijatie tohto cieľa stráca hodnotu a riziko. Popierať možnosť večného zatratenia znamená popierať autonómiu tvora a v dôsledku toho aj popierať lásku Stvoriteľa. Zdanlivo paradoxne by sme mohli povedať, že pokiaľ neexistuje peklo, nemôže byť Boh Láska, pretože stvoril iba bytosti neslobodné a neschopné partnerstva. Skutočnosť pekla je teda dôsledkom slobodnej voľby stvorenia, uzatvárajúceho sa daru stvoriteľskej a spasiteľnej lásky. Pred túto voľbu prijatia či odmietnutia, ktorá rozhoduje o večnom údele človeka, stavia Ježiš svojim kázaním každého človeka. Rozhodnutie vedome a slobodne odmietnuť dar prichádzajúci od Boha sa javí ako pyšné a nevďačné vyvyšovanie seba samého. Konečný osud toho, kto odmietol, popisuje Ježiš pomocou obrazov židovskej apokalyptickej literatúry. Oheň, temnota, plač, škrípanie zubami... Ježiš však používa aj iné obrazy, ktoré predstavujú drámu zavrhnutia ešte jasnejšie – byť vylúčený zo svadobnej hostiny, nemať účasť na slávnosti... Základnou myšlienkou je tu nezmeniteľné zatratenie, a teda zvláštny protiklad medzi nekonečným prianím a neschopnosťou naplniť ho. Peklo sa javí ako definitívna „druhá smrť“ (Zjv 20,6) a ako nikdy nekončiaci nepokoj, ako život požieraný ohňom nesplnenej túžby. Kto v spojení s Kristom pri stretnutí na súde zaujme pozíciu bolestného vedomia svojho radikálneho 12 |
odmietnutia lásky, je týmto odmietnutím akoby ochromený. V Kristovi a skrze neho stojí pred Otcom, zdrojom večnej lásky, ktorá ho povolala k bytiu a ktorá v ňom neustále tento dych života uchováva. Ale na lásku možno odpovedať len láskou. Peklo je práve ten smútok z nemožnosti milovať, nekonečný nárek nad neschodpnosťou žiť vo vďačnosti, bez ktorej je každý dar stratený. Je teda pochopiteľné, že Boh neprestáva milovať toho, kto je zavrhnutý: bez tejto lásky by žiaden človek ani neexistoval. Ale v Duchu Svätom, ktorý spája, ale aj rozlišuje, spoznáva ten, kto radikálne odmietol lásku, že nevie milovať, a preto sa zožiera nekonečnou bolesťou definitívne stratenej možnosti. Vo veľkonočnej perspektíve je možné uchopiť skutočnosť neba – raja. Slovo raj je perzského pôvodu a označuje záhradu. Jeho biblickým predobrazom je záhrada Eden. Tento obraz bol často používaný prorokmi a prevzal ho aj Ježiš: „Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,43). Vyjadruje zavŕšenie, radosť a nekonečný pokoj, zaistený vernosťou živého Boha, Boha živých: „A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel – Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých“ (Mt 22,31–32). Človek, ktorý pri stretnutí s Bohom po svojej smrti v jednote s Kristom v Božom svetle poznal pravdu svojho plného a konečného rozhodnutia pre Boha, je uvedený do večnej lásky troch Božských osôb. Najsvätejšia Trojica v sebe naplno prijíma každého, kto odpovedal na jej lásku láskou. Ľudský život tak nie je znehodnotený, ale po celú Božiu večnosť rešpektovaný v bohatstve vzťahov, ktoré každý nadväzuje s večným tajomstvom. Oná účasť na večnej udalosti lásky je pre všetkých blažených zdrojom nevysloviteľnej radosti: je to vnímanie toho, že sú milovaní stále sa obnovujúcou láskou, na ktorú odpovedajú neustále novým vzletom neopísateľnej a večnej krásy. Najsvätejšia Trojica sa tak zjavuje ako konečný a dokonalý cieľ človeka i života sveta. Iba v nej, večnej udalosti lásky, sa napĺňa osud človeka, z lásky a pre lásku povolaného k existencii. Láska žiariaca v Najsvätejšej Trojici je povolaním pre srdce človeka i pre celý svet. Iba láska dáva pravý zmysel životu i dejinám. „Láska nikdy nezanikne“ (1 Kor 13,8). Bože života, ty si nás povolal ku spoločenstvu s Tebou vo vernosti večnej a osobnej zmluve. Daj, aby sme už v tomto čase žili v nádeji na život, ktorý nekončí. Aby sme každému skutku v tomto pomíňajúcom sa živote dávali dôstojnosť a nádych prípravy nekonečnej radosti a účasti na dni tvojej lásky, ktorý nepozná západ. Tak budeme v pokoji tvojho Ducha bez prestania spievať hymnus vzkriesenia v spojení s tvojím Synom, Pánom nášho života a dejín, jediným víťazom nad hriechom a smrťou. Amen. Z knihy Bruno Forte: Piccola introduzione alla fede | 13
misie Keby nám niekto položil otázku, čo je to Vincentská rodina, každý z nás by snáď vedel odpovedať. Veď okrem mnohých iných vetiev, ako sú Spolky sv. Vincenta, Dcéry kresťanskej lásky, Satmárky, atď., do nej patrí aj naše združenie - ZMM, ktorého sme členmi. Mojím cieľom však nie je vymenovať a predstaviť všetky vetvy VR, ale len jednu konkrétnu, možno menej známu, ale rovnako nenahraditeľnú a dôležitú.
MISEVI
[Mária Berkešová] MISEVI je najmladšie a zároveň najmenšie združenie Vincentskej rodiny. Je to medzinárodné združenie, ktorého hlavným cieľom je rozvíjanie organizovanej misionárskej práce za pomoci laikov najmä v misiách týkajúcich sa Vincentskej rodiny. Nakoľko je jej súčasťou, zdieľa jej charizmu a spiritualitu. Členovia MISEVI ostávajú naďalej členmi svojich pôvodných vincentských vetiev, ktoré ich vysielajú ako misionárov. Sú teda členmi MISEVI, ale toto členstvo je len druhoradé, čo sa týka ich spolupatričnosti k Vincentskej rodine.
Z histórie
Všetko sa to začalo v roku 1984. Skupina mladých španielskych mužov a žien sa rozhodla počas prázdnin zapojiť do misionárskej činnosti „Ad gentes“. V priemere sa zapojilo každoročne 30 mladých. Neskôr začali niektorí pôsobiť ako laickí misionári a zotrvali v tejto službe niekoľko rokov s tým, že si každé dva roky obnovovali svoj sľub. V spolupráci s Vincentskou rodinou sa podieľali na rôznych pastoračných prácach. V roku 1992 viacerí z týchto mladých vyjadrili túžbu nájsť nejakú alternatívu, ktorá by im umožňovala 14 |
stabilnejším spôsobom žiť misionársku cestu, ktorú si zvolili. Zároveň chceli misionársku činnosť vykonávať ako laici a popritom aj naďalej udržiavať vzťah s Vincentskou rodinou. Od roku 1997 sa začalo rozvíjať samotné združenie MISEVI. Jeho prvoradou úlohou bolo poskytnúť mladým misijným laikom ľudskú, morálnu, duchovnú a ekonomickú podporu. Vytvorila sa projektová komisia, ktorá ihneď začala svoju činnosť. Jej prvou úlohou bolo pripraviť slávnosť prvého generálneho zhromaždenia MISEVI. Prvé generálne zhromaždenie bolo dôležitým momentom v živote združenia: počas zhromaždenia bola objasnená identita združenia, boli načrtnuté plány do budúcnosti, bol vymenovaný koordinačný tím a zostavený záverečný dokument… Spojenie viacerých skutočností, ktoré sa už diali, rýchlo urobilo z MISEVI skutočné medzinárodné združenie. Neskôr sa MISEVI rozšírilo do ďalších krajín: Dominikánska Republika, Taliansko, Honduras, čo viedlo k lepšej spolupráci na medzinárodnej úrovni. Jedným z hlavných cieľov MISEVI je povzbudzovať, podporovať a napomáhať procesu koordinácie misionárov a misionárskej práce vincentských laikov v misijných oblastiach. Títo potom nadobudnuté skúsenosti a zážitky odovzdávajú ďalej po návrate do svojich pôvodných spoločenstiev. Ciele misionárov pracujúcich v MISEVI:
Povzbudzovať:
• zúčastňovanie sa členov MISEVI na misionárskych aktivitách, ktoré sú uskutočňované rôznymi cirkevnými a vincentskými vetvami, predovšetkým na aktivitách konajúcich sa na lokálnej úrovni v miestach pôvodu misionárov (členov MISEVI), takisto ako aj na aktivitách konajúcich sa v miestach misionárskej služby. Usilujú sa taktiež vzbudiť alebo rozvíjať misionárske povolanie medzi laikmi v rôznych vincentských vetvách.
Uľahčiť rozvoj misionárskej činnosti:
• byť sprostredkovateľom medzi vincentskými laikmi, ktorí sa cítia byť povolaní k misionárskej činnosti, spolupracovať s vincentskými združeniami v oblasti formácie laikov Vincentskej rodiny, ktorí sa pripravujú na misie.
Podporovať:
• každého člena združenia i jeho spoločenstvo patričnou formou ľudskej, morálnej, duchovnej a finančnej podpory. | 15
jmv
V predchádzajúcich číslach sme si predstavili niektoré celosvetové združenia JMV, dnes to bude medzinárodné logo JMV.
Medzinárodné logo JMV [Katarína Mazúrová]
Medzinárodné logo nášho združenia je vám určite všetkým známe alebo aspoň povedomé. Vzniklo v roku 2000, kedy bolo aj prvýkrát použité na prvom medzinárodnom generálnom zhromaždení združenia v Ríme. Navrhol ho jeden z prvých dobrovoľníkov, ktorý pracoval na medzinárodnom sekretariáte, José Juan Pérez Ramos. Ako si môžete všimnúť, logo je inšpirované zadnou stranou Zázračnej medaily, ktorá je (podľa medzinárodných štatútov združenia) znakom združenia. Symbolika na logu je rovnaká ako na medaile: † a M sú vzájomne prepojené tak ako Pán Ježiš a jeho Matka Mária stojaca pod krížom (Jn 19). 12 hviezd symbolizuje apoštolov zhromaždených spolu s Máriou vo večeradle (Sk 1). Čo sa týka farieb, na bielom podklade prevláda hlavne modrá farba: belasá a tmavomodrá ako mariánske farby. Myslím si, že tá tmavomodrá mohla byť inšpirovaná aj súčasnou farbou habitov dcér kresťanskej lásky Sv. Vincenta de Paul. Žltá farba kríža môže symbolizovať srdečnosť, priateľstvo, sebaobetovanie, jednoducho vlastnosti, ktoré 16 |
sú nám, členom združenia, blízke. K písmenu M sa doplnili z ľavej strany „J“ (juventud = mládež) a z pravej „V“ (vicenciana = vincentská) a tým sa vytvorili iniciálky názvu združenia JMV, ktoré sa zhodujú v troch zo štyroch oficiálnych jazykov združenia: španielčina - Juventud Mariana Vicenciana; francúzština - Jeunesse Mariale Vicentienne a portugalčina - Juventude Marial Vicentina. JMV je teda oficiálne logo združenia s tým, že jediná oficiálne schválená modifikácia loga bol jeho preklad do angličtiny: Vincentian Marian Youth „VMY“. Anglická verzia loga existuje od roku 2005, keď boli schválené štatúty združenia v USA. Oni sami to navrhli, aby sa tak zjednotili aj anglicky hovoriace krajiny. Aj naše logo ZMM bolo preložené z tohto medzinárodného loga, avšak len graficky. Významovo sa odlišuje, pretože v ňom chýba slovo vincentská. Každá krajina môže používať medzinárodné logo alebo si vymyslí svoje vlastné. Jednotlivé logá krajín môžete nájsť na stránke medzinárodného sekretariátu: http://www.secretariadojmv.org/jmv/es/vmy-shares/vmy-logos-of-the-countries/
| 17
aktuálne
Prázdniny sú za nami a začal sa ďalší školský rok. Po čase odpočinku, zábavy a výletov je tu opäť čas školy, úloh a povinností. Ale je to aj čas, kedy sa opäť môžeme stretnúť v našich spoločenstvách. Môžeme, nemusíme. Oplatí sa obetovať časť svojho voľného času, ktorého je už aj bez toho žalostne málo a ísť na stretko, prípadne si nejaké aj pripraviť?
Dar dobrého spoločenstva [Štefan Strieška]
Zo ZMM akcií som sa v lete zúčastnil nášho Zletu v Košiciach a bol som aj v Madride na Svetových dňoch mládeže. Na Zlete som sa cítil veľmi príjemne. V peknom prostredí som postretal kamarátov, ktorých som predtým dlho nevidel, a tu som mohol prehodiť s nimi aspoň zopár slov. Tiež sa mi páčil duchovný program vyšperkovaný spevom zboru a príhovory prednášajúcich. Nehovorím to preto, že som sa na príprave programu spolupodieľal, ale jednoducho preto, že ma to naozaj obohatilo a povzbudilo. Podobne bolo aj na Svetových dňoch mládeže, ktorým predchádzalo stretnutie mladých z Vincentskej rodiny. Práve toto stretnutie mi v mnohom pripomínalo náš Zlet. Duchovný program prepojený so zábavným, teoretické prednášky prepojené s praktickými skúsenosťami. Všetko veľmi hodnotné, klobúk dolu pred organizátormi. Aj tu som postretal veľa známych zo ZMM z iných krajín, ktorých som už dlho nevidel, a ktorých inde ako na takýchto stretnutiach ani stretnúť nemôžem. Bez zveličenia môžem povedať, že som opäť zažil so ZMM krásne leto a môžem len dúfať, že to všetko, čo som načerpal, budem schopný teraz aj zužitkovať. 18 |
A práve tomu by som sa chcel trochu venovať. Nemyslím si totiž, že všetky letné tábory, výlety, púte alebo Zlet sú cieľom a práve kvôli nim celý rok chodíme na stretká a inak sa zapájame do života v našom združení. Podľa mňa by to malo byť presne naopak. Darmo by som šiel na Zlet a tam počúval všetky prednášky a príhovory, keby som si nič z toho nevzal za svoje a nechcel to v živote uskutočniť. Na duchovné cvičenia alebo na tábor idem v lete preto, aby som si oddýchol a načerpal nové sily, novú inšpiráciu a motiváciu do práce počas roka. Či už je to niečo pre našu farnosť, pre našu obec alebo možno niečo pre ostatných ZMM-ákov. Určite ale všetci poznáme, ako to poprázdninové odhodlanie začať niečo nové, pod ťarchou školských a pracovných povinností ľahko vyprchá. A práve tu môže veľmi pomôcť spoločenstvo. Keď sa na stretku dohodneme na nejakom spoločnom pláne, oveľa ľahšie sa nám ho podarí splniť spolu. Ak náhodou strácam chuť ja, potiahne ma kamarát, keď nevládze on, povzbudím ho zase ja. A keď by sme sa na to najradšej už vykašlali obaja, neurobíme tak vďaka ostatným zo spoločenstva. A nakoniec máme všetci dobrý pocit z úspešne dokončeného diela. Podobne, bez spoločenstva by som sa už hádam dnes cítil ako čudný, keď nerozprávam vulgárne, snažím sa nejesť v piatok mäso a sex si chcem užiť až v manželstve. Práve vďaka spoločenstvu viem, že nielen ja som taký, ale že nás je viac a že to, čo robím, vôbec nie je divné. Takto to však funguje iba vtedy, keď aj naše spoločenstvo „funguje“. Keď sa spolu stretneme, porozprávame sa o tom, čo práve prežívame, čo sa nám darí a čo by mohlo ísť aj lepšie, keď sa vzájomne povzbudzujeme a posúvame v duchovnom živote a v modlitbe, keď sa rozprávame o aktuálnych témach v spoločnosti alebo v Cirkvi. Vytvoriť takéto spoločenstvo je naozaj veľmi ťažké. Vyžaduje si to ponúknuť spoločenstvu časť seba. Otvoriť sa, vedieť si priznať svoje slabšie stránky, ale aj svoje talenty. Obetovať kúsok svojho voľného času nielen na samotné stretko, ale aj na jeho prípravu. Nie v každej téme som doma, nie na všetko mám vytvorený svoj názor, a keď sa chcem potom na stretku do rozhovoru aktívne zapojiť a priniesť niečo aj ja, musím sa na to aspoň trochu pozrieť. Ako som už povedal, vytvoriť takéto spoločenstvo je ťažké, ale udržať ho je ešte ťažšie. Každý sme totiž iný, či už povahou alebo prostredím, v ktorom žijeme. Preto skôr či neskôr prídu aj konflikty, a/alebo nezáujem byť súčasťou spoločenstva. V tomto čase krízy si ešte viac ako kedykoľvek predtým musíme uvedomiť, prečo a pre koho to všetko robíme. Ak by som to robil iba pre seba, potom naozaj nie je žiadny dôvod pokračovať v niečom, na čo momentálne nemám chuť. Ale ak si uvedomím, že chcem byť súčasťou spoločenstva aj kvôli ostatným jeho členom, kvôli túžbe pomôcť im alebo pomôcť niekomu vo svojom okolí, kvôli nášmu spoločnému cieľu – prísť k Ježišovi a k jeho Matke, potom nájdem v sebe silu odpustiť, zaprieť sa a porozprávať sa, aj keď mi niekto ublíži, aby to, o čo sa všetci úprimne snažíme, aj napriek problémom vydržalo. Prajem vám všetkým dar dobrého spoločenstva a aby aj náš stále prebiehajúci Rok stretiek bol pre vás posilou pri jeho vytváraní. | 19
rodina Jedného dievčatka sa raz spýtali: „Kedy si uvedomuješ, že vo vašej rodine je všetko v poriadku?“ Dievčatko sa zamyslelo a po chvíli odpovedalo: „Keď vidím, že mama a ocko sa pobozkajú.“
Rodičia, poznajte svoje deti [Lucia Kušniráková]
Túto odpoveď som si zopakovala niekoľkokrát a uvedomila som si, že v našej rodine to tak bolo vždy. Keď si rodičia rozumejú a prejavujú si nežnosti, deti cítia, že je naozaj všetko tak, ako má byť. Láska, ktorá spája rodičov, je pevná skala, na ktorej môžu budovať svoj život. Rodičia sa nemusia schovávať do skrine, aby si prejavili, že sa majú radi. Dieťa cíti rodinu tam, kde cíti prítomnosť pravej a vzájomnej lásky. Bruno Ferrero (1998) hovorí: „Prvou povinnosťou otca voči svojim deťom je milovať ich matku. A naopak.“ Na druhej strane, sú aj rodiny, u ktorých pevné citové jadro chýba. A nielen to. Priveľa detí má nepríjemný pocit, že rodičia sa vlastne o ne nezaujímajú, že sa neusilujú dokonale ich poznať, a preto vyjadrujú stereotypné, šablónovité a predsudkami zaťažené úsudky. Keď deti zasiahne neoprávnená kritika, zatvárajú sa ako ježkovia. Ani rodičia, ktorí si o sebe myslia, že venujú deťom veľa času, nepoznajú základné stránky ich osobnosti. Nedostatok poznania niekedy prináša bolestné prekvapenia. Rodičia môžu deťom pomáhať len vtedy, keď ich naozaj poznajú. 20 |
Tu je niekoľko otázok, ktorými sa zaoberal saleziánsky kňaz Bruno Ferrero vo svojej knihe Šťastní rodičia. Nazýva to malé spytovanie svedomia pre rodičov: • Kedy som naposledy objal svoje dieťa? • Aké frázy najčastejšie vyslovujem? • Povedal som niekedy (a kedy?) túto vetu: „Pamätaj si, že ťa mám rád a že ťa budem milovať vždy, a že v každej situácii môžeš prísť za mnou“? • Povzbudzujem ho často alebo od neho požadujem príliš veľa? • Viem uznať jeho zlepšenie? • Ako reaguje na NIE? • Čo najviac vytýka rodine? • Majú moje deti rady náš dom? • Akú úlohu má televízor v dynamike rodiny, je prevládajúcim hlasom? • Kedy som sa naposledy modlil so svojimi deťmi? • Modlím sa za svoje deti? Je ešte veľa ďalších otázok, týkajúcich sa osobnosti vášho dieťaťa, jeho záľub či života s inými. Ako napríklad: Ako sa vaše dieťa vyrovnáva s úspechom či neúspechom? Preceňuje sa alebo podceňuje? Ako chápe budúcnosť? Na čom mu najviac z vecí záleží? Po akom dare túži? Úloha pre ZMM-áka: Skús podobné otázky položiť svojim rodičom a spoznaj ich viac.
„Úlohou rodičov nie je utierať slzy detí, ale zabraňovať, aby sa tvorili.“ (B. Ferrero)
| 21
animátorská duša Ale ten čas rýchlo ubehol, však, milí ZMM-áci? Je jeseň a v mnohých domácnostiach sa začína už pomaly kúriť. V minulom čísle sme pootvorili druhý šuflík našej tajomnej skrinky. A dnes tichučko, naozaj potichu otváram tretí, s vyrytým nápisom NIEČO PRE TVOJU DUŠU. Ako pozerám, tak pozerám, vidím tu suchú ružu s touto správou pre Teba:
Ruža Nebeskej Mamičky [Jana Stanovčáková]
Malý princ sa šiel pozrieť na ruže. „Vy sa na moju ružu ešte nepodobáte. Vy ešte nikomu nepatríte. Nikto si vás neskrotil a vy ste si neskrotili nikoho. Ste také, ako bola moja líška. Bola iba líška, čo sa podobala státisícom ostatným líšok. Ale ja som si z nej urobil priateľku, a teraz je jediná na svete!“ A ruže boli zarazené. „Ste krásne, ale prázdne! Nemožno pre vás zomrieť! Prirodzene, okoloidúci by si myslel, že moja ruža sa vám podobá, ale ona jediná je dôležitejšia ako vy všetky, pretože práve ju som si polieval. Pretože som si ju chránil, pretože som jej pozabíjal húsenice, pretože som ju počúval, ako sa žaluje, alebo ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.“ A vrátil sa k líške. „Zbohom,“ povedal. „Zbohom,“ povedala líška, „tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché. To hlavné je očiam neviditeľné. A pre ten čas, ktorý si svojej ruži venoval, je tá tvoja ruža taká dôležitá! Ľudia 22 |
zabudli na túto pravdu,“ povedala líška. „Ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš vždy zodpovedný za všetko, čo si k sebe pripútal. Si zodpovedný za svoju ružu!“ (A. de SaintExupéry: Malý princ) Aj tvoj vzťah k Nebeskej Matke je možno navonok krásny už len tým, že patríš do jej združenia, ale možno je vo vnútri prázdny a práve tento šuflík chce urobiť niečo pre tvoju dušu. Tou krásnou tajomnou ružou je tvoja Nebeská Matka. Túži, aby si ju chránil, aby si ju počúval a aby sa stala tvojou ružou. Október je mesiac ruženca, využi preto zvlášť tento mesiac naplno. Ak si túto modlitbu pripútaš k svojmu srdcu, navždy sa pripútaš k tej, ktorá je tvoja najkrajšia živá ruža. Panna Mária je tou ružou, ktorá nikdy nestratí zo svojej krásy a svojej vône, lebo je Nepoškvrnená.
„Ruženec je pohľad na Pannu Máriu, ktorý sa modlením rozširuje.“ (Ján Pavol I.) Panna Mária ti chce pomáhať v tvojom duchovnom raste cez jednoduchý spôsob - modlitbu ruženca. Blahoslavený Ján Pavol II. sa denne modlil túto modlitbu, a preto obstál v búrkach tohto sveta ako mládenec, kňaz, biskup, aj ako pápež. Zanechal niekoľko zásad, ktoré ti teraz ponúkam, aby ti pomohli pri modlitbe ruženca:
1. Prednesenie ružencového tajomstva
Pred začatím každého desiatku je dobré predniesť tajomstvo a prečítať príslušnú pasáž zo Svätého písma. Všetky ružencové tajomstvá nám totiž pripomínajú najdôležitejšie udalosti Ježišovho života, jeho príchod na svet a pôsobenie, jeho utrpenie a slávu, jeho lásku. Preto by sme nemali prednášať len krátke, strohé slová, ale počúvať celé Božie slovo, v ktorého kontexte je dané tajomstvo vložené! Tak sa môže rozvinúť nová sila modlitby ruženca - sila Božieho slova, sila Ducha Svätého! Lebo sám Ježiš je Slovo, ktoré sa stalo telom. Keď počúvame evanjelium a prijímame v srdci jeho pravdu, prichádza do nášho srdca sám Kristus - Pán! Náš Vykupiteľ, ktorý nás uzdravuje a oslobodzuje, zachraňuje a osvecuje. On nás miluje a nikdy nás neopustí.
2. Ticho a mlčanie
Po prednesení ružencového tajomstva by mala nasledovať chvíľa ticha. Počúvaj jeho slovo a dôveruj mu!
„Blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ | 23
A tu sú state z evanjelia k tajomstvám ruženca:
Radostný ruženec Lk 1,26-38 Lk 1,39-45 Lk 2,1-14 Lk 2,22-35 Lk 2,41-50
Bolestný ruženec Mt 26,36-46 Mt 27,24-26 Mt 27,28-30 Jn 19,16-17 Mk 15,22-37 24 |
Slávnostný ruženec Mt 28,1-10 Lk 24,50-52 Sk 2,1-4 Zjv 11,19-12,1 Zjv 12,1
Ruženec svetla Mt 3,13 Jn 2,11 Mt 4, 17 Mt 17, 2 Mt 26, 26-28
Prajem ti, drahý animátor, krásny čas s ružencom v rukách, kedy pocítiš vo svojom srdci Boha.
| 25
V tomto čísle vám ponúkame dve stretká, ktoré ste mali možnosť vidieť už na stránke www.zmm.sk v časti Stretko mesiaca, kde základnú myšlienku stretka dopĺňajú návštevníci webu, teda vy, ZMM-áci. Pre ich veľký úspech ich uverejňujeme aj tu, a do ďalších stretiek mesiaca sa môžete zapojiť aj vy navštívením nášho webu. Stretko mesiaca je aktivitou ZMM v práve prebiehajúcom Roku stretiek.
Keď Ježiš išiel okolo /www.zmm.sk V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Svedectvo prvých učeníkov – Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter. (Ján 1, 35 – 42) Je tento úsek zo Svätého písma aktuálny aj dnes? Nájdi príklady zo súčasnej doby v bežnom živote, pridaj svedectvo zo svojho života a života blízkych. Pán Ježiš stále chodí okolo nás a my si ho nevšímame v podobe chudobných a opustených. Majme otvorené oči a srdce, aby sme nášho Pána videli aj v tom najúbohejšom človeku. Prajem Vám požehnaný deň a hlavne všímavosť a pozornosť okolo seba. (Lucia) Slávnostný vstup do Jeruzalema: Lk 19, 28 – 38 Otázka: Vieme sa prihovoriť: - iba človeku, ktorý je známy, nám sympatický, od ktorého niečo potrebujeme alebo - aj takému, ktorého “nemusíme”, hneváme sa naňho, bojíme sa mu pozrieť do očí, lebo sme mu kedysi ublížili alebo on ublížil nám? Porovnanie: na jednej strane Ježišov slávnostný vstup (každý ho víta) a na druhej strane jeho ukrižovanie (odsúdenie ľuďmi, pohŕdanie, odstup, možno i odpor). 26 |
Možno neznámy človek v autobuse svojím pohľadom predstavuje Ježiša a chce Ti tým pohľadom niečo povedať… Pane Ježišu, ktorý chodíš každú minútu môjho života okolo mňa, pomôž mi mať stále otvorené oči, uši na Tvoje volanie. (Anička) Aj my sme Kristovo telo, jeho údy, aj v nás má prebývať Ježiš. Stretávajú v nás ostatní Krista - Jeho ducha - alebo sme len súčasťou prikyvujúceho davu? Cítia z nás nádej, prijatie… alebo beznádej, odsúdenie? Čo odovzdávame druhým pri stretnutí s nimi? Sme Kristovi k dispozícii, aby cez nás pôsobil ? (Heidy) V súvislosti s myšlienkou “Keď Ježiš išiel okolo” mi napadá, že niečo sa následne muselo udiať. Niečo neobyčajné, nie náhodné, niečo čo má zmysel. Pred pár dňami ma na sv. omši zaujala jedna myšlienka, ktorú povedal kňaz počas kázne, pretože celkom zapasovala do témy prvého stretka. Bola to myšlienka od sv. Augustína a znela takto: „Bojím sa Boha, ktorý prechádza vedľa mňa, no viac sa nevráti.” Boh veľakrát prechádza okolo nás prostredníctvom bežných udalostí, situácií, ľudí. Stane sa, že si Ho nevšimneme alebo Ho rýchlo odbavíme tým, že naňho nemáme čas. Vráti sa ešte? (Martina)
| 27
Ježiš a Zachej /www.zmm.sk
28 |
Predstavte si, že stretko začne takouto aktivitou. Čo by mohlo nasledovať po nej? Ako by sa mohlo stretko ďalej rozvíjať? Nech deti skúsia opísať celú situáciu, o čo v nej išlo, a potom nech si to porovnajú so Svätým písmom. Skúsi aj niekto nájsť stať o Ježišovi a Zachejovi v Biblii? (Anička) Zrealizovala som stretko na túto tému, ktoré po úvodnej aktivitke (hľadanie 7 rozdielov medzi obrázkami) pokračovalo takto: 1. Decká pracovali so Svätým písmom, kde mali podľa zadaných indícií (Lk 19,1-10) nájsť udalosť znázornenú na obrázku. Spolu sme si to prečítali a debatovali o tom. Pomocné otázky: Čo by ste urobili vy, keby ste chceli vidieť Ježiša? Ako by ste sa cítili, keby Ježiš žil v dnešnej dobe medzi nami a vybral by sa na návštevu nie k vám ako veriacim, ale k ľuďom z vášho okolia, ktorí veriaci nie sú? 2. Keďže na stretku boli aj mladšie aj staršie deti, tak po debate dostali rôzne úlohy – starší mali za úlohu pracovať s prečítaným textom a nahradiť slová, ktoré sa dnes bežne nepoužívajú slovami našej doby. A mladší mali za úlohu vymyslieť tajničku na slovo ZACHEJ. Starší boli šikovní, tak vymýšľali tajničku tiež na slovo JEŽIŠ. Potom jedni lúštili tajničku tých druhých. 3. Samozrejme, že na záver nesmela chýbať hra a modlitba. (Martina)
| 29
knihy Ako často Svätý Otec šliape doma na stacionárnom bicykli? Aké boli jeho prvé myšlienky po zvolení za pápeža? Aké filmy pozerá v piatok večer? Toto a ešte oveľa viac sa dočítate v knihe Svetlo sveta.
Benedikt XVI.: Svetlo sveta [Daniel Hrenák]
Stačí zaujať, hoci niečím nie veľmi podstatným, a ľudia sú „namotaní“. Pozerá sa televízia, predávajú sa knihy a časopisy. Ale kniha Svetla sveta nie je bulvár. Je to rozhovor s pápežom priamo medzi štyrmi očami. Áno, dozviete sa tam i odpovede na všetky vyššie uvedené otázky, ale to nie je jediný účel, za ktorým bola napísaná. Nezvyknem čítať knižne vydané interview so známymi osobami, a preto nemôžem hodnotiť štýl otázok a formuláciu odpovedí. Ale v tomto prípade to ani nie je veľmi podstatné. Kniha je rozhovorom ako s pápežom Benediktom XVI., hlavou katolíckej cirkvi, tak i Josephom Ratzingerom, univerzitným profesorom a predovšetkým človekom. Témy sa rôznia a idú od politiky cez životné prostredie, kresťanstvo vo svete, škandály v cirkvi v posledných rokoch, až po pracovný a osobný život súčasného Svätého Otca. Na otázky odpovedá priamo a bezprostredne, a tým poskytuje nefiltrovaný názor a postoj pápeža k témam prepieraným v médiách. Od vzťahov v rámci kresťanstva, ako je napríklad zrušenie exkomunikácie biskupov alebo zneužívanie detí kňazmi, po vzťahy s inými náboženstvami, politikmi a krajinami. 30 |
Osobne som mal z knihy veľmi dobrý pocit. Akoby som mal možnosť sedieť s pápežom u mňa doma a pýtať sa ho na všetko toto priamo a bez okolkov (i keď nemám z jeho života a pôsobenia ani zďaleka naštudované toľko ako Peter Seewald, a preto je dobré, že sa spýtal za mňa). Odpovede na otázky sú formulované presne a nedávajú príležitosť na iné vysvetlenie alebo pocit zo zavádzania a odvedenia pozornosti. Počas čítania som mal veľa príležitostí uvedomiť si silu slov. Tých vypovedaných, ale hlavne tých nevypovedaných, alebo lepšie, slov, ktoré boli umlčané. Zatiaľ čo novinári publikujú v médiách výňatok z pápežovho prejavu ohľadom riešenia otázky AIDS v Afrike a podtrhnú pre nich nosnú informáciu, že pápež je proti kondómom, on v skutočnosti hovorí: „Problém nemožno riešiť rozdávaním kondómov. Treba robiť oveľa viac, musíme byť blízko ľudí, sprevádzať ich, pomáhať im, a to tak pred ako i po ochorení.“ Ako Joseph Ratzinger je veľmi známym a uznávaným profesorom teológie. Má za sebou veľa publikácií a neprestáva v tejto činnosti ani ako pápež, hoci už táto samotná funkcia je veľmi náročná. Na svoj vek je skutočne vzorom aktívneho človeka. Pripomína však základnú radu sv. Bernarda pápežom, ktorej sa i drží: „Nestratiť sa v aktivizme“, čo, ako hovorí, znamená: „Nemyslieť si, že pracovať je nutné nepretržite. Musí si to uvedomiť každý človek a zvlášť pápež.“ Keď som sa bol cez leto stretnúť so Svätým Otcom na Svetových dňoch mládeže v Madride, najbližšie k nemu som mal asi pol kilometra počas svätej omše na Quatro Vientos v posledný deň. Bol to úžasný zážitok, ale hlavne kvôli spoločenstvu ľudí, ktorí ma obklopovali. Keď som čítal Svetlo sveta, bol som sám, obklopený maximálne ľuďmi v autobuse cestou do práce. Ale Svätý Otec bol priamo predo mnou. Cez riadky v knihe sa rozprával iba so mnou, a preto som ho mohol spoznať oveľa bližšie. Je naozaj obdivuhodné, koľko je možné toho vykonať počas jedného krátkeho ľudského života, i keď sa na veľa vecí človek necíti byť vhodný. Ako hovorí pápež Benedikt XVI., po svojom zvolení mal obavy a strach. Povedal si však: „Božia vôľa je zjavne iná ako moja, začína sa pre mňa niečo úplne iné, nové. On bude so mnou.“ | 31
hudba Dnes som sa rozhodla nepredstaviť vám konkrétny album, ale konkrétneho človeka. Človeka pochádzajúceho od našich severných susedov. Človeka, ktorý je tak trochu fenoménom dnešnej doby - zatiaľ čo vo svojom rodnom Poľsku je kritikmi, muzikantmi a inými kultúrnymi autoritami nazývaný amatérom, dokáže svojou tvorbou ovládnuť masy. U nás na Slovensku je pre väčšinu známy ako „ten blondiak s vyžehlenými vlasmi“. Myslím, že už tušíte, že je reč o skladateľovi symfonickej populárnej hudby a skladieb pre film a divadlo, hudobnom producentovi, dirigentovi, hudobníkovi a tiež manželovi a otcovi PIOTRovi RUBIKovi.
Ľudia sa pri mojej hudbe menia [Zuzana Urbanová]
PIOTR a životopis
Piotr, celým menom Andrew Julian Piotr Rubik, sa narodil 3. septembra 1968 vo Varšave. Už ako šesťročný chytil do rúk violončelo, neskôr vyštudoval konzervatórium a následne aj hudobnú akadémiu Frederika Chopina vo Varšave. Ďalej študoval kompozíciu filmovej hudby v talianskej Siene. Bol členom svetoznámeho orchestra Jeunesses Musicales Internacional. Skomponoval hudbu k filmom ako Quo Vadis, Prymas či Zemsta. Na svojom konte má viac ako 30 albumov a niekoľko ocenení a je laureátom viacerých národných ocenení za umeleckú tvorbu. Pre väčšinu ľudí vo svete sa stal známym vďaka svojim oratóriam a kantátam.
PIOTR a diskografia
Málokto vie, že jeho životné dielo, oratórium TU ES PETRUS (Ty si Peter) je druhou z troch častí súborného diela „Tryptyk Świętokrzyski“ (Triptych Sv. Kríža). Prvou časťou je oratórium Świętokrzyski Golgota (Golgota Sv. Kríža) a tretia časť je oratórium Psałterz Wrześniowy (Septembrový žaltár). 32 |
Oratórium Świętokrzyski Golgota (2004) je oratórium na život Ježiša Krista ako ho môžeme nájsť v Biblii. Toto oratórium bolo pôvodne napísané ako prológ k poľskému filmu Quo Vadis, ktorý sa zaoberá životom sv. Petra. Oratórium Tues Petrus (2006) napísal v roku 2005 spolu s Zbigniewom Ksiazekom, ako darček k narodeninám a poctu pre pápeža Jána Pavla II., ale pápež zomrel ešte pred jeho dokončením. Rubik ho neskôr nazval „epitaf pre Jána Pavla II.“. Tues Petrus je čiastočne založený na spisoch a básňach pápeža Jána Pavla II. Je napísané v troch častiach v tomto poradí: o tajomstve stvorenia, tajomstve kríža a tajomstve lásky - tri oblasti, ktorými sa pápež zaoberal a opakovane o nich písal počas svojho 26-ročného pontifikátu. Každá časť obsahuje štyri piesne a litánie, krátku medzihru, prológ a epilóg. Len dve piesne sa priamo zaoberajú životom Jána Pavla II. Najviac hranou skladbou, ku ktorej bol natočený aj videoklip, je pieseň Niech mówią, że to nie jest miłość (Nech si hovoria, že to nie je láska). Oratórium Psałterz Wrześniowy (2007) berie inšpiráciu z knihy žalmov a zameriava sa na ich význam pre nás v dnešnom svete. Septembrovou otázkou je 11. 09. 2001 (teroristický útok na dvojičky) a 01. 09. 1939 (nacisti napadli Poľsko) - týmto projektom odkazuje na sily Zla, ktoré môžu uderiť kedykoľvek a kdekoľvek. Najznámejšou piesňou je Psalm dla Ciebie (Žalm pre teba). Hlavným predmetom Oratorium Psałterz Wrześniowy je víťazsvo ľudského ducha nad tyraniou zla. Oratórium je rozdelené do štyroch častí: Žalm viery - piesne s odkazom na vyznanie viery apoštolov, Adama a Evu, Abrahama a Mojžiša; Žalmy anjelov, ktoré hovoria o nebeských ochrancoch; Žalmy nádeje, ktoré
| 33
sa pohybujú od pokánia k porážke zúfalstva a nakoniec Žalmy lásky - rad milostných piesní. V lete 2007 sa opäť spojil s Zbigniewom Ksiazekom a spolu napísali kantátu pre 750. výročie Krakovskej školy s názvom Zakochani w Krakowie (v ostrom preklade Láska v Krakove). Sleduje históriu mesta od prestavby roku 1257 po súčasnosť a vyzdvihuje hrdinov, od autora Víta Stwosa až po pápeža Jána Pavla II. a rovnako aj historické miesta ako katedrálu Wawel a jeho zvon Zikmund. Toto dielo vyvolalo u poľských hudobníkov obrovský škandál. Naopak u ľudí malo obrovský úspech. A po tomto úspechu stihol ešte v roku 2007 napísať oratórium s dlhým názvom Oratorium DLA Świat, Części I: Habitat, moje miejsce na ziemi (Oratórium PRE svet; časť I: Habitat, moje miesto na zemi). Habitat bol otvorený v decembri 2007 s rozhodujúcim prelomom, ktorým bolo pridanie DJ a beatboxerov a tak sa z tradičného sto členného Rubikovho orchestra stal silný stodvadsať členný zbor. Habitat je ďalší komentár k ľudskej spoločnosti, zdôrazňuje potrebu pokoja v nepokojnom svete a harmónie medzi národmi. Každá pieseň má podtitul s frázou alebo slovom, napríklad mier, viera, sused, tolerancia. Najbližšie sa očakáva pridanie ďalších častí k tomuto oratóriu. V októbri 2009 sa odohrala premiera diela Santo Subito: Cantobiografia Jana Pawła II. Rubik spracoval príbeh Jána Pavla II. Začína sa piesňou Lolek, ktorá rozpráva o ranom detstve Karola Wojtylu vo Wadoviciach. Pokračuje piesňami o Wojtylovej láske k divadlu a neskôr ku kňazstvu a pápežstvu. V mnohých častiach Santo Subito text obsahuje rôzne skutočnosti a zaujímavé informácie týkajúce sa kultúry a pápežovho života. 34 |
PIOTR o svojej práci
Na Slovensku je Piotr skôr známy svojou hudbou, než súkromím. Ako sám tvrdí, ľudia na Slovensku zatiaľ vnímajú skôr jeho tvorbu ako jeho samého, čo je dobré. V rodnom Poľsku dosiahol veľký úspech, čo samozrejme spustilo aj kampane proti nemu. Za svoj doterajší úspech považuje svoju rodinu a svoju prácu, aj keď si myslí, že sú to dva svetadiely, ktoré sa nedajú porovnávať. Ako tvrdí, nerobí vyslovene hudbu s náboženskou tematikou. Jeho fanúšikovia nie sú len veriaci, ale aj neveriaci. Aj on sám je tiež veriaci, ale náboženstvo vníma skôr ako niečo, čo by malo prinášať dobro. Povedal by, že niektorí ľudia sa pri jeho hudbe menia k lepšiemu, a to je najdôležitejšie. Svoje projekty často venuje Jánovi Pavlovi II., pretože chcel vzdať poctu tomuto veľkému človeku, ktorý bol autoritou nielen pre katolíkov, ale aj pre ľudí iných náboženstiev a dokonca aj pre neveriacich na celom svete. Sú to piesne o človeku, nie o náboženstve. Zastáva názor, že v dnešnom svete chýbajú autority, ľudia, ktorých by sme mohli obdivovať za vernosť svojim názorom. Podľa Rubika skladateľ, aby mohol tvoriť, musí byť alebo veľmi šťastný alebo musí trpieť. On sám sa považuje za veľmi šťastného človeka, ktorého život je plný emócií, a to mu dáva inšpiráciu na písanie hudby. Pri práci je však najdôležitejší talent. Všetko ostatné sa dá naučiť a šťastiu sa dá dopomôcť. A ako dlho trvá, kým sa z nápadu stane orchestrálne dielo? Najprv prichádza sama od seba melódia. Hocikedy a hocikde. A potom to už ide. Napríklad Santo Subito bolo odpremierované po ôsmich mesiacoch, odkedy ho začal skladať.
PIOTR a jeho súkromie
Málokto vie, že Piotr je už pár rokov šťastne ženatý (od roku 2008) a je otcom dvojročnej Helenky. Jeho manželka Agáta, pre ktorej mladý vek je často kritizovaný poľským bulvárom, je poľskou vicemiss. Keď sa povie Piotr Rubik, asi každý si predstaví blondiaka s vyžehlenými vlasmi. Zrazu sa však na pódiu objavil s kučeravými hnedými vlasmi. Vtedy začali média špekulovať, čo sa skrýva za touto premenou. Sám Rubik sa však smeje, že za tým nie je nič tajomné. Jednoducho šlo o jeho zdravie. A aj jeho manželka nástojila aby si už konečne prestal prefarbovať vlasy a nechal vyniknúť prirodzenú farbu. Ako sám hovorí, ušetrí veľa peňazí a nemusí chodiť každé tri dni ku kaderníkovi na žehlenie. Vraj to bolo ako za trest a je rád, že sa toho zbavil. A ako sám hovorí, odskúšal si, že farba vlasov nemá vplyv na kvalitu hlasu :). A čím by bol, ak by sa nevenoval hudbe? Tajným agentom. Od malička ho fascinovalo tajomno, záhady a riešenie rôznych hádaniek. Je však rád, že je tým, čím je, lebo oproti nebezpečnému životu detektívov má ten jeho výhodu. Ak práve neskladá hudbu a nekoncertuje, je oteckom na plný úväzok. A medzi jeho najobľúbenejšie formy oddychu patrí jazda na motorke a relax na pláži. Na koncertoch, ktoré odohral na Slovensku, sa mu podarilo naučiť sa niekoľko slovenských fráz. A čo je najdôležitejšie, vďaka autogramom sa naučil skloňovať: Zuzke, Majke, Katke... :). | 35
film Tentoraz som sa rozhodla písať o filme, ktorý vyšiel z rovnakej dielne ako bol ten v predchádzajúcom čísle, od autorov filmu „Skúška ohňom“. Ponúkam vám malú recenziu rodinnej drámy s názvom LISTY BOHU.
Listy Bohu [Veronika Filová]
Tento film ma veľmi oslovil, a tak aj preto tento článok vznikal trochu dlhšie ako tie predchádzajúce. Nechcela som ho napísať čo najskôr po dopozeraní filmu, pretože som si chcela nechať dlhší čas na premýšľanie. Keď som sa s odstupom času pustila do písania, zistila som, že tento príbeh nie je len o živote malého chlapca, ale chce nám poukázať na mnoho vecí, ktoré my možno často prehliadame. A to práve na to, aký je v našom živote dôležitý Boh a láska k blížnemu. Aké dôležité je hovoriť s Bohom, zdôveriť sa mu s našimi radosťami aj starosťami. S našimi úspechmi, s našimi zážitkami, s našimi bolesťami a vôbec - poďakovať mu za každý jeden krásne a naplno prežitý deň. Ako som už spomínala, film má názov „Listy Bohu“, v origináli „Letters to God“, a režíroval ho David Nixon. Je to rodiná dráma, ktorá opisuje ťažký život osemročného hrdinu zápasiaceho s rakovinou. Jeho meno je Tyler Doherty a je veľmi silný a dobrosrdečný. V týchto jeho ťažkých životných chvíľach potrebuje mať oporu, ktorú má v jeho rodine a v jeho priateľoch. No okrem toho má aj niečo iné. Má obrovskú vieru v Boha. Boh je jeho rodinou, jeho kamarátom a učiteľom v jednom. Neustále sa naňho obracia a posiela mu modlitby formou listov. 36 |
Okrem neskutočnej viery, ktorá priam srší z malého Tylera, tu môžeme vidieť ďalšiu krásnu vec. Malý chlapec dokáže priviesť dospelého človeka k poznaniu, že niečo v jeho živote je zle a že by to mal zmeniť. Práve modlitby, ktoré malé dieťa úprimne a zo srdca posiela Bohu, sa dostanú k poštárovi Branymu McDanielsovi, ktorý je závislý na alkohole. Tieto listy natrvalo zmenia jeho život a pomôžu mu skoncovať s alkoholom a dokonca mu pomôžu nájsť si znova cestu k jeho synovi. Aj keď v istej časti filmu začnete tušiť, ako sa skončí (a že nie možno práve najlepšie), stále sa tu nájdu scény, ktoré možno nebudete očakávať a možno vás šokujú. Nájdete tu veľa scén, ktoré vás rozosmejú a pobavia, no na druhej strane, budú tu aj scény, pri ktorých neudržíte slzy. Je to film, ktorý má hlbokú myšlienku a čo je ešte krajšie a možno aj šokujúcejšie, že je natočený podľa skutočnej udalosti. Tento film je plný emócií a myslím si, že každá slza, ktorá pri ňom vypadne, bude slúžiť ako obdiv a vďaka malému Tylerovi za to, že svojou úprimnou vierou zmenil srdcia mnohým ľuďom. Nakoniec by som chcela povedať len toľko, že tento príbeh možno pomôže aj vám. Ak hľadáte odpovede na rôzne otázky a neviete ich nájsť, možno tu sa priblížite k poznaniu. Ak neviete, prečo ľudia hľadajú útechu v hmotných veciach (napríklad v počítači alebo alkohole), ktoré zmiernia bolesť aj tak len na krátky čas, alebo prečo je viera v Boha pre mnoho ľudí taká ťažká, práve tento film vám môže dať odpovede na tieto otázky. Každý si v ňom môže nájsť to svoje.
„Ak niekto nenávidí brata, nemôže milovať Boha, lebo Boh je láska.“ | 37
tanec Sedíš vo svojej izbe naplnený obrovským mixom pocitov a rozmýšľaš, ako ich dostať zo seba von, ako ich vyjadriť... Rád by si čo najhlasnejšie spieval to, čo práve prežívaš vo svojom vnútri, ale vieš, že ak by si vylúdil prvé tóny, prasklo by všetko sklenené v izbe a susedka by vám prišla zvoniť, že prečo vám doma zavýja pes... A tak skúšaš ďalší variant – vyťahuješ pero a papier zo zásuvky a už rozmýšľaš nad veršami, ktoré by vystihovali tvoje momentálne pocity. Avšak ani po piatich minútach „čumenia do blba“ ti nič nenapadá... A vtom dostaneš nápad – zapneš počítač a pustíš si hudbu, takú, ktorá vystihuje tvoju aktuálnu náladu a... začneš tancovať. Nie však len tak hocijako, ale tvoje pohyby dokonale kopírujú tvoje vnútorné prežívanie... Tento štýl tanca sa volá „expressive dance“, čiže výrazový tanec a spadá do kategórie moderného tanca, ktorý by som ti chcela v nasledujúcich riadkoch bližšie predstaviť.
Moderný tanec [Hana Gvozdjáková]
Moderný tanec ako taký vznikol koncom 19. a začiatkom 20. storočia, kedy viacerí tanečníci začali rebelovať proti prísnym pravidlám baletu, ktoré sa týkali techniky tanca, kostýmov, či dokonca baletných topánok. Túžili vymaniť sa spod týchto striktných zásad a vniesť do tanca voľnosť, kreativitu, možnosť vytvoriť choreografiu postavenú na krokoch vyjadrujúcich vlastné pocity a náladu a nie na sérii krokov, ktoré sú povinné a musia byť technicky perfektné. Táto inovácia umožňuje tanečníkovi vymýšľať a tvoriť rôzne kroky, dokonca i také, ktoré sú typické len preňho. Zažiť niečo podobné som mohla počas konkurzu do tanečného divadla A-Tak, kde nám Paľo Danko ukázal niekoľko takzvaných „typických dankovských kreácií“ – teda krkolomných polôh rúk a nôh naraz, ktoré dokáže urobiť asi len on :). Účastníci tohtoročného Zletu 2011 v Košiciach si to mohli vyskúšať na vlastnej koži počas workshopu, ktorý viedol práve tento tanečník. Paľo Danko sa venuje scénickému tancu, ktorý je súčasťou moderného tanca a jeho cieľom je vyjadriť prostredníctvom tanca istý príbeh alebo myšlienku. 38 |
Ďalšou charakteristickou črtou moderného tanca je zámerné využitie gravitácie. V klasickom balete to vyzerá, akoby tanečník šiel proti gravitácii, pretože sa snaží o to, aby jeho kroky boli vzletné, ľahké; v modernom tanci je to práve naopak, tu tanečníci častokrát padajú na zem, čo môže slúžiť ako vyjadrenie mnohých pocitov, ako je napríklad sklamanie. Ako som už vyššie spomínala, moderný tanec dáva tanečníkovi akúsi slobodu v prejave. A keďže každý tanečník je svojský a originálny, prináša do tanca niečo nové. Práve preto vzniklo v rámci moderného tanca množstvo techník, nazvaných podľa tanečníkov, ktorí ich vytvorili. Jednou z nich je Martha Graham, ktorej technika spočíva v rýchlom stiahnutí a následnom uvoľnení. Pohyby pri tejto technike nie sú len dlhé a plynulé, ale aj ostré a drsné. Ďalším priekopníkom moderného tanca a tvorcom novej techniky je José Limon. Technika, ktorú vytvoril, je založená na zvláštnom kyvadlovom spôsobe pohybu tanečníka a jeho jednotlivých častí tela. Vznikol tým atraktívny druh pohybu, ktorý zaradil techniku José Limona medzi základné techniky moderného tanca. Jeho choreografie priniesli do tanečných pohybov dramatický nádych. Poslednú techniku, ktorú spomeniem, je tá, ktorú vytvoril Merce Cunningham. Prináša do tanca nesmierne veľa nových myšlienok – demokraciu priestoru, princíp náhody či prístup k divákovi a tanečníkom. Jeho snahou bolo povýšiť tanec nad hudbu, preto si ju často nahrádzal vydupávaním alebo vytlieskavaním. Choreografiu si vytváral nezávisle od hudby, to znamená, že najskôr si vytvoril choreografiu a až potom ju spojil s hudobným podkladom. Pre mňa osobne je posledná technika istým riskom, neviem si totiž predstaviť vytvorenie choreografie bez toho, aby som si vopred vypočula hudbu k nej... ale práve to dokazuje majstrovstvo, nie však len týchto troch tanečníkov, ale mnohých ďalších, ktorí sa pričinili o rozvoj moderného tanca. Ak by si mal záujem vidieť (nielen) tieto tri techniky, stačí ísť na YouTube, kde nájdeš množstvo videí s choreografiami, ktorých autormi sú práve oni. Ak máš záujem venovať sa modernému tancu i prakticky, vyučuje sa vo viacerých mestách na Slovensku – v Bratislave, Košiciach, Prešove, Detve, Banskej Bystrici, Novej Dubnici i Nitre... ;)
| 39
„Dôveruj Bohu. On dokáže odstrániť všetky prekážky z Tvojho života."
PKatrík Design
[Foto použité s povolením Tanečného divadla ATak - www.tdatak.sk]