Anjeli nado mnou bdeju

Autori: Mgr. Mária Hajdúchová Ing. Martina Havrišová s. Mariana Kušnieriková, DKL Jana Stanovčáková Lektor: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM Jazyková úprava: Mgr. Monika Zbínová Grafické spracovanie: Mgr. Monika Zbínová ISBN 978-80-969662-2-6 EAN 9788096966226 Vyšlo s podporou Ministerstva školstva Slovenskej republiky © Združenie mariánskej mládeže 2011

ANJELI NADO MNOU BDEJÚ Formačné materiály Združenia mariánskej mládeže pre anjelský spolok

00 SLOVKO NA ÚVOD Dostávajú sa vám do rúk formačné materiály Združenia mariánskej mládeže (ZMM). Sú pomôckou pre animátora, ktorý sa venuje anjelikom, teda našim najmladším členom vo veku 6 – 9 rokov. Obsahujú niekoľko užitočných informácií o deťoch v tomto veku z pohľadu psychológie, vypracované témy na stretká a prílohy.

Naše združenie je spoločenstvom cirkevným, laickým, mariánskym a vincentským. Práve tieto štyri oblasti sa premietajú aj do formácie našich členov. Formácia je proces výchovy, poznávania, ktorý umožňuje členovi lepšie spoznať samého seba, svoje povolanie a Božiu vôľu, získať nové vedomosti v uvedených štyroch oblastiach, dosiahnuť určitú úroveň duchovného života a zároveň si osvojiť ciele ZMM. Formácia v ZMM má tiež štyri časti: ľudskú, kresťanskú, mariánsku a vincentskú. Na každú oblasť je vypracovaných niekoľko tematických stretiek. Prebratie jednotlivých tém je zároveň vhodnou prípravou detí na prijatie do Anjelského spolku.

Jednotlivé časti formačných materiálov pre vás pripravili členky predsedníctva ZMM a rehoľná sestra zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul: »» Psychológia detí – Mgr. Mária Hajdúchová »» Ľudská formácia – s. Mariana Kušnieriková, DKL »» Kresťanská formácia – Ing. Martina Havrišová »» Mariánska formácia – Jana Stanovčáková »» Vincentská formácia – s. Mariana Kušnieriková, DKL Prajeme vám príjemné stretkovanie.

4

01 PSYCHOLÓGIA DETÍ

Vekové osobitosti detí a aplikácia poznatkov o vývine detí pre prácu animátora

ZMM združuje deti a mládež od 6 do 30 rokov. Vedeniu animátorov podliehajú prevažne tieto skupiny detí: a. deti predškolského veku (3 - 6 rokov), b. deti mladšieho školského veku (6 - 9 rokov), c. deti v staršom školskom veku - obdobie prepubertálne (9 - 12 rokov), d. deti vo veku puberty (12 - 17 rokov).

Animátor si môže klásť dve základné otázky: 1. Čo je špecifické pre vekové kategórie, do ktorej spadajú deti patriace do mojej skupinky? (špecifické psychologické poznatky z oblasti ontogenézy - vývinu dieťaťa) 2. Ako môžem využiť tieto poznatky pri práci s deťmi? (otázka otvorená pre tvorivé riešenia) V živote dieťaťa sa vyskytujú tzv. senzitívne etapy vo vývine - je to neopakovateľný čas, keď určitá funkcia, schopnosť má najlepšie podmienky na to, aby sa vyvíjala (napr. 9-ročné dieťa sa učí ťažšie písať ako 6-ročné). Tieto medzníky sú všeobecne platné, no samozrejme treba brať do úvahy aj osobité tempo dieťaťa a jeho individualitu.

Ako animátori si musíme byť vedomí toho, že čím je dieťa mladšie, tým viac je otvorené výchovnému pôsobeniu, čím staršie, tým viac potrebuje mať pocit slobody a vlastný názor.

PREDŠKOLSKÝ VEK (3 - 6 rokov)

Tu je niekoľko oblastí, v ktorých sa dieťa vyvíja, spomenieme aj niektoré tipy pre animátorskú prácu.

A) Telesný vývin: »» rozvoj pohybovej aktivity a intenzívneho zmyslového vnímania (pohybové hry); dieťa má prirodzenú túžbu po pohybe, čo pozitívne ovplyvňuje jeho sebavedomie a psychické i fyzické zdravie.

B) Vývin myslenia: »» prevláda názorové myslenie (všetko treba dieťaťu predviesť názorne - dieťa sa učí prevažne napodobňovaním -> predviesť dieťaťu úkony ako pokľaknutie, prežehnanie, dobrý skutok...), »» zvedavosť – neustále otázky - prečo? ako? (odpovedať ochotne a vážne, v snahe o maximálnu zrozumiteľnosť), »» deti radi kreslia, spievajú, radi sa učia riekanky, básničky (stimulácia reči a jemnej motoriky je nesmierne dôležitá pre toto obdobie); kresba vyjadruje, ako dieťa citovo vníma okolitý svet (príliš časté používanie tmavých farieb môže poukazovať na ťažkosti dieťaťa).

5

C) Sociálny vývin: »» ťažisko výchovy spočíva v rodine (poznať rodinné zázemie dieťaťa - napr. aj to, či si ho rodičia dieťa priali - to je často predpokladom ozajstnej vrelej citovej klímy, pocitu bezpečia pre dieťa), »» dieťa sa rado podieľa na činnostiach - rado pomáha, utvára si vzťah k pracovnej činnosti (posilňuje mu sebavedomie: „Ja viem...“, dieťa prežíva pozitívne pocity – radosť pri hre, činnosti a pomoci druhým -> umožniť mu to aj v rámci stretiek; taktiež sa dieťa učí reagovať na neúspech - správne reakcie okolia mu pomáhajú neskôr vytrvať pri činnosti a aby sa nenechávalo znechutiť neúspechom), »» dieťa prekonáva vyhranenú závislosť na rodičoch a dokáže sa už hrať aj s inými deťmi (zapájať ho do spoločných hier).

D) Morálny vývin: »» v predškolskom veku nastáva dôležitý medzník - dieťa dokáže cítiť vinu za nežiadúce správanie - zvyšuje sa citlivosť jeho svedomia), »» dobro a zlo chápe najmä na základe vnímania odmeny a trestu (dobro je odmenené, zlo potrestané).

Svedomie sa ešte viaže na konkrétny čin - dieťa nevie zovšeobecňovať - ublížiť bratovi a ublížiť chlapcovi, ktorého nepozná, sú pre neho dve rozdielne veci) - treba upozorniť na konkrétnu vec a bezprostredne po jej vykonaní, aby bolo napomenutie účinné.

Normy správania dieťa chápe ešte rigidné (nemenné) a v jeho vnímaní ešte prevažuje egocentrizmus (vzťahuje si veci na seba - „prší, lebo som si zobral dáždnik“). »» Vytvára sa kvalitatívny základ osobnosti dieťaťa (v prejavoch správania sa umocňujú pozitíva a negatíva predchádzajúcej výchovy, čo je predpoklad pre vznik charakterových vlastností); »» dieťa si cez dôveru k rodičom utvára dôveru k Bohu (a tiež naopak); »» na obraz Boha má vplyv aj to, či si dieťa našlo do veku 1-3 rokov vzťah trvalého bezpečia s nejakou blízkou osobou (tzv. „teória pripútania - attachment“ - ako rodičia prijali dieťa do rodiny - či ho chceli), tiež štýl výchovy rodičov - láskavý/autroritatívny -> Boh ako láska, tolerancia <-> Boh ako sudca, policajt...; »» dieťa vycíti z rôznych typov správania religiózne (náboženské) prvky a zahŕňa ich do obrazu Boha (napr. nepoddávanie sa rodičov problémom v ťažkej situácii -> dôvera v Božiu prozreteľnosť).

Pri práci s deťmi využívame rôzne metódy výchovného pôsobenia: »» hra - rozprávková hra má pri výchove veľký význam, »» vzorové správanie animátora - (lebo dieťa rado napodobňuje), »» vysvetľovanie, »» príbehy a rozprávky s morálnym podtónom (dieťa sa tu môže naučiť, že treba pomôcť druhému, podeliť sa...).

MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK (6 - 9 rokov)

Je to obdobie prípravy na rozvoj puberty -> dieťa nastupuje do školy - je to dôležitý a náročný medzník v živote dieťaťa (musí sa sústrediť, dodržovať nariadenia, robiť si úlohy - predtým nič nemuselo robiť systematicky).

A) Telesný vývin: »» rozvoj pohybových zručností - dôležitý aj pre zdravie (pohybové hry na súťaženie), »» dieťa je veľmi aktívne - rado strieda činnosti (nevyberá si ich ešte cielene, záujmy sa vyhraňujú), »» najčastejšou a najobľúbenejšou aktivitou je hra, ktorá je dôležitým činiteľom v rozvoji jeho osobnosti a zručností. Tieto hry sa rôznia v závislosti od pohlavia (dievčatá - hry so zameraním z oblasti medziľudských vzťahov; chlapci - hry s technickým zameraním, zbieranie rôznych vecí - kartičiek, pogov, ...), »» dôležité, aby stretká boli aj oddychové, výchova cez hru - vzdelávanie v úzadí - v škole sú deti často preťažené poznatkami.

B) Vývin myslenia: »» pre mentálne schopnosti je dôležitá nielen dedičnosť, ale i podnetnosť prostredia, 6

»» štádium konkrétnych operácii (dieťa už nepotrebuje mať úplne všetko predvedené, aby to pochopilo už si vie veci aj predstaviť), »» od 3. - 4. triedy na ZŠ – dieťa má už kritickejší pohľad na požiadavky okolia (dovtedy ich prijímalo automaticky), »» sebauvedomovanie - naivný egocentrizmus (napr. „prší, lebo som si vzal dáždnik“) je vystriedaný realistickým pozorovaním sveta (dôsledok praktických skúseností), »» detská zvedavosť - záujem o knižky, obrázkové detské časopisy, filmy, internet, všade, kde sa stretá so skúsenosťami druhých ľudí, »» vývin myslenia podporuje tým, že učíme dieťa samostatne uvažovať (riešiť otázky, o ktorých musí premýšľať, učí sa chápať príčinné vzťahy).

C) Sociálny a citový vývin: »» dieťa veľmi rado pomáha, stále si vytvára postoj k práci (dieťa treba aktívne zapájať do činností, pomoci -> pokiaľ je ešte ochotné - neskôr je to komplikovanejšie ;), »» dieťa je súťaživé (súťaživé hry), u detí prevláda istý druh ctižiadostivosti - túži po pochvale a naopak silno prežíva pokarhanie, »» od 9 r. dieťa prežíva rôzne strachy a úzkosti (objavuje sa najmä strach zo smrti - svojej i blízkych osôb; strach z neúspechu v škole...), pri motivácii je veľmi dôležité poskytnúť dieťaťu pocit úspechu, z ktorého prežíva radosť - v aktivitách ako je šport, záujmové činnosti, hry... - nájsť, v čom je dobré, zapájať všetky deti, korigovať priebeh hry.., taktiež povzbudzovať - dieťa sa naučí nevzdávať sa. Úlohy majú byť pre dieťa primerané, zmysluplné (aby dieťa vedelo, k čomu vedú), rekreačné: »» niektoré deti nie sú také zhovorčivé a tým ani obľúbené, ako ostatné, môžu byť úzkostné, ustrašené, mať problém vystupovať a cítiť sa dobre v kolektíve - tu je animátor obzvlášť potrebný - dôležitý je citlivý prístup a umenie zapojiť všetky deti do činnosti, »» zlatý vek detskej kresby (typická bohatá farebnosť, odráža citové prežívanie dieťaťa).

D) Morálny vývin: »» dieťa uznáva spoločenské normy (čierno-biele chápanie morálky -> buď je niečo dobré alebo zlé, žiaden stred neexistuje), »» v tomto období je formácia dieťaťa najviac možná, »» osoby dôležité pre dieťa (rodičia, učitelia, animátori...) môžu pomocou citových vzťahov pomôcť formovať jeho svedomie, spoluvytvárať základy morálneho cítenia, »» dieťa potrebuje vzory (biblické modely, príklady zo života svätých...).

7

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im!“ (Mt 7,12)

02 ĽUDSKÁ FORMÁCIA Cieľom ľudskej formácie je snaha pomáhať deťom dozrievať v morálne zrelého človeka, ktorý sa nestará len o seba, ale aj o druhých. A o to nám vlastne v našej Vincentskej rodine ide, však? O láskyplné prijatie, akceptovanie druhého človeka, ktoré sa prejavuje v pomoci, delení sa, priateľstve a v spolupráci, bez očakávania aktuálnej odmeny.

Teda v skratke a múdro: Cieľom ľudskej formácie je viesť deti k správaniu, ktoré prináša prospech druhej osobe alebo skupine osôb, nevyplýva z povinnosti a nie je sprevádzané očakávaním odmeny.

Takéto správanie, t. j. nezištne pomáhať, darovať sa, prežívať radosti, bolesti s blížnymi, atď., je pre človeka náročné a pre malé deti zvlášť. Je preto správne začať s menej náročnými témami, ktoré sú naviac zaujímavé a atraktívne, ako sú: » » » » » »

komunikácia, pozitívne hodnotenie seba, pozitívne hodnotenie druhých, kreativita a iniciatíva, vyjadrenie pocitov, empatia, asertivita, pozitívne vzory.

Keď rozvíjame u detí komunikačné schopnosti, empatiu, atď., zároveň vytvárame podmienky, aby sa deti ľahšie naučili správaniu, ako je nezištná pomoc, služba, priateľstvo...

Cieľom stretiek bude ponúknuť deťom konkrétnu osobnú skúsenosť. Aby dieťa osobne na sebe zažilo, aké to je: keď ho niekto počúva, keď mu nik neskáče do reči, keď niekto prežíva, čo cíti, keď ho prijímajú takého, aký je, keď mu dôverujú, nezištne pomôžu, atď.

V každom kroku vám ponúkame niekoľko aktivít, ktoré môžete použiť na vašich stretkách. Pravdepodobne vám nevyplnia celé stretko, je na vás, ako ich vhodne skombinujete, príp. aj s ďalšími aktivitami (modlitbou, hrami), alebo ako súčasť stretiek v ďalších typoch formácie.

8

1. krok: KOMUNIKÁCIA Človek je tvor, ktorý komunikuje – slovom aj bez slov a vďaka komunikácii sa stáva v plnom zmysle človekom. Už Desatoro venuje komunikácii osobitné 8. prikázanie. Ide nám o to, aby sme prostredníctvom správnej komunikácie budovali krásne a srdečné vzťahy a podporovali v deťoch základne spôsobilosti, ako je pozdrav, otázka, prosba, poďakovanie, ospravedlnenie sa, počúvanie.

Samotná skúsenosť, zážitok nie je cieľom. Je len prostriedkom k tomu, aby sme z prežitej skúsenosti vychovávali postoj, správanie v bežnom živote. Venujme preto na stretkách dostatočný čas otázkam vhodným na reflexiu a následnej aktivite po stretku, aby poznané dobro neostalo iba oznamom, ale aby ho používali v reálnom živote.

Vzájomné poznávanie sa Cieľ: Formou hry iniciovať jednoduché spoznávanie sa.

Postup: Deti sedia v kruhu, práve sa začína prvé stretnutie. Aby sme prekonali prvotné napätie z neznámej situácie, animátor povie deťom, že sa navzájom zoznámime. Zatiaľ bez toho, aby museli o sebe niečo povedať. Animátor dáva otázky, pri ktorých sa postavia tí, ktorých sa to týka, napr.: Postavia sa tí, ktorým sa dnes ráno nechcelo vstávať.

Postavia sa tí, ktorí sa radi lyžujú. ....................majú doma psa. ....................chodia radi do prírody. ....................poznajú meno aspoň jedného olympionika. ....................majú radi špenát. ....................radi kreslia. ....................radi sa učia, atď.

Otázky: » Ako sa vám páčila hra? » Čo ste sa dozvedeli o ostatných, čo vás prekvapilo, zaujalo, potešilo...? » Kto pred touto hrou pociťoval strach, napätie? Má ho niekto ešte aj teraz? » Myslíte si, že pociťovať isté napätie, trému v kontakte s neznámymi ľuďmi je normálne? » Ako sa ho zbavujete? Akú máte skúsenosť?

Na tieto otázky môžu deti odpovedať buď pred všetkými alebo v menších skupinkách. Nechávam to na animátora, aby sám zhodnotil atmosféru. Pre uzavretejšie deti je vhodnejšia menšia skupinka.

Zoznámenie podľa mena Cieľ: Vzájomne sa predstaviť a krátko o sebe niečo povedať.

Postup: Deti sedia v kruhu, animátor uvedie nasledujúcu aktivitu. Je dobrým zvykom, že ľudia, ktorí majú spolupracovať alebo prežiť určitý čas v jednej skupine, sa navzájom predstavia, aby vedeli, ako sa majú oslovovať. Aj my sa teraz navzájom predstavíme. Každý povie svoje krstné meno, resp. formu mena, ktorou chce, aby ho ostatní oslovovali, a k tomu pridá jednu svoju záľubu.

Napr. „Som Pyco a mám rád moderovanie.” Nasledujúci člen skupiny zopakuje jeho meno i záľubu a pridá informáciu o sebe. „Ty si Pyco a máš rád moderovanie, ja som Gabča a rada sa smejem, alebo rada spím, mám rada čokoládu,” atď. Tak to pokračuje, kým posledný zopakuje všetkých a pridá svoje meno a záľubu. Tí, ktorí sú na konci, sú v nevýhode, môžeme im preto spoločne pomáhať. Pri skončení sa môžeme spoločne zamyslieť nad otázkami.

9

Otázky: » Čo ste si uvedomili pri tejto aktivite? » Koho ste si zapamätali najľahšie a koho najťažšie? » Čo sa vo vás dialo, keď prichádzal rad na vás? Aké môže z toho vzísť poučenie? » Čo si uvedomujete, ak vás niekto volá krstným menom?

Aktivita po stretku: Pokúsim sa niekoľkých ľudí v mojom okolí osloviť menom, hoci som to doteraz nerobil.

Pokúsim sa zistiť meno aspoň jedného človeka z môjho prostredia, ktorého ešte nepoznám po mene.

Animátori, odporúčame vám vrátiť sa k týmto aktivitám na ďalšom stretku. Pretože práve tieto aktivity môžu byť pre decká vzácnou skúsenosťou. A možno sa s ňou túžia aj podeliť.

Piktogramy Cieľ: Vzájomné predstavenie sa prostredníctvom výtvarného prejavu, s čo najmenším stresom.

Pomôcky: Výkresy, farbičky.

Postup: Aktivita je vhodná na prvé stretnutie. Účastníkom rozdáme výkresy a pastelky. Výkres si zohnú na polovicu, aby sa dal postaviť ako strieška. Požiadame ich, aby napísali svoje krstné meno (alebo podobu, ktorou chcú, aby ich ostatní oslovovali). K menu majú nakresliť symbol, ktorý charakterizuje ich záujmy či záľuby. Potom obrázok s menom a symbolom postavia pred seba smerom do kruhu. Postupne hovoria svoje mená a objasňujú symbol, ktorý nakreslili k svojmu menu. Keď predstavením prejde celá skupina, môžeme položiť otázky.

Otázky: » Ako sa vám vyberal symbol? » Čo ste si uvedomili, resp. získali pri tejto aktivite? » Čo vás zaujalo na iných? » Sú vám prítomní aspoň trochu bližší, resp. známejší?

Aktivita po stretku: Oslovím aspoň jedného z prítomných aj mimo stretka a budem sa zaujímať o jeho záľuby.

Doma si urobím svoj piktogram a zavesím si ho.

Interview Cieľ: naučiť sa počúvať, ukázať rozdielnosť vnímania, bližšie sa zoznámiť.

Postup: Aktivitu používame v kolektíve, ktorý sa pozná iba krátko, napríklad pri prvom stretnutí, resp. po predstavení sa menami a svojimi záľubami. Ide o hlbšie poznanie. Ale môžeme ju použiť aj v skupine, ktorá sa už dobré pozná.

Ako sme spomenuli, ide tu o nácvik počúvania, vnímania. Ak je nepárny počet detí, zapojí sa aj animátor. Každý z dvojice sa zahrá na novinára, ktorý robí interview so svojim spoločníkom. Môže sa ho spýtať na všetko, čo ho zaujíma. Nesmie si nič zapisovať, iba si pamätať informácie. Po 5 minútach sa vymenia. Rovnako dlho trvá aj druhé interview. Potom nasleduje predstavovanie sa veľkej skupine. Novinár si stane za svojho spoločníka, položí mu ruku na pravé rameno a hovorí: „Predstavujem vám [meno] ...” Predstavovanie limitujeme na 1 minútu pre 10

každého (podľa počtu účastníkov môžeme predĺžiť na 1,5 minúty). Potom sa vymenia. Takto sa vystrieda celá skupina.

Otázky: »» Ako sa vám pracovalo, čo vám robilo problémy, čo prinášalo radosť? »» Čo ste si uvedomili pri práci vo dvojici a čo vo veľkej skupine? »» Povedali o vás novinári podstatné veci, alebo vybrali nepodstatné či informáciu skomolili?

Aktivita po stretku: Ako ma vnímali iní pri mojich výpovediach? Neskresľujem úmyselne informácie o sebe?

Porozmýšľam, čo by som zmenil na výpovedi, keby sa ma to pýtala bližšia osoba.

Prejavím väčší záujem o svojich blízkych, položím im niekoľko otázok, na ktoré by sa ich mohol opýtať novinár.

Predstavovanie pomocou predmetu Cieľ: Ponúknuť možnosť vypovedať o svojom vnútre a viesť k ochote hovoriť aj o duchovných hodnotách, viesť k vzájomnej úcte.

Pomôcky: Osobné predmety, blízke ich majiteľom.

Postup: Ešte pred stretnutím odporučíme deckám zo stretka, aby si doniesli na budúce stretko jednu im milú, blízku vec (plyšáka, náramok, prstienok, a pod.). Aktivita prebieha tak, že účastníci postupne vykladajú na stôl predmety a hovoria, čo ich s nimi spája. Vyjdú pri tom na povrch drobnosti, ktoré majú pre osobu zvláštnu hodnotu. Účastníci sa tak môžu navzájom spoznávať.

Otázky: »» Ako sa vám vyberali predmety? »» Čo ste cítili pri výpovedi svojej a iných? »» Čo vám dala táto aktivita?

Aktivita po stretku: Čo majú radi moja mama, otec, prípadne niekto iný z rodiny? Všimnem si predmety, ktoré často berú do rúk v čase voľna, ktoré veci majú radi.

Schopnosť presne komunikovať Cieľ: Pozrieť sa na to, ako vieme ďalej podávať informáciu. Sme presní, či nie?

Pomôcky: Papier, ceruzka, obrázok.

Postup: Deti rozdelíme do skupín po štyroch. Jednému zo štvorice dáme obrázok (či už obrázok nejakého dráčika, ktorý je vhodnejší pre mladších, alebo geometrické tvary rôzne usporiadané na obrázku. Obrázok vidí len ten, kto ho drží. Ten, kto má obrázok, sedí za chrbtami k trojici a opisuje obrázok čo najpresnejšie, aby ho mohli ostatní nakresliť. Na záver si porovnajú všetci traja svoje kresby s obrázkami – originálom.

Otázky: »» Ako vyzerá môj obrázok v porovnaní s originálom? »» Kto z nás troch sa najvernejšie priblížil k originálu? »» Robili sme podobné chyby? Prečo? »» Ako som vnímal inštrukciu? »» Kde vznikli najväčšie nedostatky v mojom vnímaní? »» Ako som opisoval obrázok?

Aktivita po stretku: Ako v predchádzajúcej aktivite.

11

Úsmev Cieľ: Uvedomiť si dôležitosť úsmevu pri komunikácii.

Pomôcky: Rozmnožený text úvahy Hodnota úsmevu (príloha), obrázkové časopisy, farbičky, baliaci papier, nožnice, lepidlo.

Postup: Na začiatok navodíme veselú atmosféru vtipom. Ak sa väčšina detí usmeje, opýtame sa ich, ako sa cítia, čím prejavili svoju radosť z vtipu. Úsmev je jeden z veľkých nástrojov komunikácie. Položíme otázku: čo všetko sa dá vyjadriť úsmevom? Deti rozdelíme do skupín po 5-6. Ponúkneme im časopisy, v ktorých si môžu listovať a vystrihovať usmiate tváre a v skupinkách urobiť koláž na tému úsmev. Po prezentácii koláži necháme prečítať úvahu Hodnota úsmevu (v prílohe) a rozdáme ju všetkým ako spomienku na toto stretko. Na záver môže nasledovať reflexia s otázkami podobnými týmto: Otázky: »» Ako sa mi pracovalo s touto témou? »» Ako vnímam úsmev ja vo svojom živote, u seba i v okolí? »» Od koho zo stretka by som očakával viac úsmevu? »» Viem ponúknuť úsmev tým, ktorí ho nemajú?

Aktivita po stretku: Viackrát v týždni si vždy ráno pripomeniem dar úsmevu a jeho blahodárny vplyv.

Aspoň raz denne využijem tento dar pre tých, ktorí sú v ťažkej situácii.

Milí animátori, máte voľnú ruku. Jednotlivé aktivity si môžete prispôsobiť veku a podobným spôsobom vytvoriť aktivitu na akúkoľvek tému komunikácie: pozdrav, ospravedlnenie, prosba... vy ste dosť kreatívni.

Držím vám palce!

2. krok: POZITÍVNE HODNOTENIE SEBA „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22,39) Podmienkou lásky k druhým je zdravá láska k sebe. Zdravé sebahodnotenie a sebaoceňovanie je predpokladom rozvoja zdravého charakteru. Pojem o sebe a o sebaoceňovaní najmä u detí podstatnou mierou závisí od názorov a hodnotenia okolia.

U detí ho dosiahneme: »» bezprostredným prijímaním dieťaťa takého, aké je; »» dávaním najavo svojho pozitívneho vzťahu; »» systematickým pripisovaním dobrých vlastností; »» nevyslovovaním negatívnych súdov.

Základným motívom pre pozitívne sebaoceňovanie je dôstojnosť človeka. Človek nestráca svoju veľkosť a dôstojnosť ani vtedy, ak sa dopustí chyby. Ak začne kráčať nesprávnym smerom a ak – možno bez vlastnej viny – sa jeho schopnosti nerozvinuli, aj v tomto prípade ostáva v ňom božská iskra, možnosť zmeniť sa a rozvinúť svoje schopnosti. Žiaden človek nevymyslel také presvedčivé motívy na sebaoceňovanie človeka ako Sväté písmo. Človeka nazýva len o máličko menšieho od anjelov, stvoreného na obraz a podobu všemohúceho a večného Boha. Ježiš nazval tých, ktorí uveria, svetlom sveta, soľou zeme, svojimi priateľmi a bratmi, spolupracovníkmi Božími, ktorí budú robiť ešte väčšie skutky, ako robil On sám. Milí animátori, objavujme s pomocou Božou a našej Nebeskej matky v zanedbanom, zakríknutom alebo agresívnom dieťati jeho budúcu veľkosť. Pomôžme deťom spoznať nielen to, čím sú, ale aj to, čím sa môžu stať.

12

„Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“.

Ponúkame vám niekoľko aktivít, ktorých cieľom je: »» rozvíjať poznanie svojich silných a slabých stránok, »» posilňovať sebaoceňovanie detí a mladých, »» rozvíjať úctu k dôstojnosti ľudskej osoby, »» a, samozrejme, zakúsiť konkrétnu skúsenosť a zážitok.

Znova pripomíname, že samotná skúsenosť, zážitok nie je cieľom. Je len prostriedkom k tomu, aby sme z prežitej skúsenosti vychovávali postoj, správanie v bežnom živote. Venujme preto na stretkách dostatočný čas otázkam vhodným na reflexiu a následnej aktivite po stretku, aby poznané dobro neostalo iba oznamom, ale aby ho používali v reálnom živote.

Poznávam seba samého Cieľ: Zvýšiť sebaúctu detí a mladých.

Pomôcky: Farebné papiere, účastníci si prinesú súčasnú fotografiu, pero, papier.

Postup: Deťom rozdáme farebné papiere, do ich stredu si položia svoju súčasnú fotografiu. Motivujeme ich nasledujúcim textom: Každý človek je originál z vonkajšej aj vnútornej stránky. Dnes sa zameriame na vonkajšiu stránku svojej osoby. Zo zrkadla či z fotografie poznáme svoju tvár. Zamyslíme sa, ako sme spokojní s tou časťou svojho tela, ktorá je na fotografii – vlasy, oči, uši, nos, ústa, brada, pokožka, krk. Čo sa mi na mne páči, resp. s čím som spokojný? Čo by som chcel na svojom zovňajšku zmeniť? Prečo?

Ako mi slúžia moje oči, ústa, nos a pod. Poďakoval som sa im už niekedy za ich službu? Prihovor sa im teraz a napíš im list. Napísane listy sa dobrovoľne (len kto chce) v malých skupinkách čítajú. Ukončime diskusiou vo veľkej skupine.

Otázky: »» Čo som si uvedomil pri tejto aktivite? »» Ako sa pozerám teraz na tváre iných a na svoju?

Aktivita po stretku: Každé ráno pri pohľade do zrkadla si nahlas poviem: ďakujem.

Budem sa starať o svoj zovňajšok starostlivejšie (ak som to doteraz nerobil).

Podobnosti Cieľ: Umožniť sebapoznanie a zvýšiť sebaúctu.

Pomôcky: Výkres, farbičky.

Postup: Často sa nám zdá, že niektorí ľudia sa podobajú na niektoré zvieratá alebo nám svojím správaním pripomínajú určité počasie. Existujú podobnosti medzi prírodou a človekom, lebo je jej súčasťou.

Teraz sa zamyslíme, akú súvislosť vidíme medzi sebou a prírodou a pokúsime sa odpovedať na otázky: Akému počasiu sa podobám a prečo? Akému plodu sa podobám a prečo? Akému číslu sa podobám a prečo? Akému zvieraťu sa podobám a prečo? Akej rastline sa podobám a prečo? Keď si poznačíme odpovede, pokúsime sa ich nakresliť, či už ako kompozíciu (sústava podobností), alebo každú zvlášť. Na túto časť aktivity necháme dostatočný čas, minimálne 15 minút. Potom nasleduje prezentácia obrázkov v malých skupinách (maximálne po 6). Jeden prezentuje svoj obrázok a ostatní ho so záujmom počúvajú.

Na záver ponúkneme diskusiu vo veľkej skupine s podpornými otázkami: Otázky: »» Ako sa vám páčila aktivita? »» Čo vás prekvapilo? »» Čo ste si uvedomili? »» Aká bola atmosféra v skupinke pri vzájomnom zdieľaní?

13

Aktivita po stretku: Doma porozmýšľam o tom, čo som počul v tejto aktivite a skúsim precítiť vďačnosť za dôveru, ktorú mi preukázali na stretku. Porozmýšľam, ako by som sa s nimi lepšie spriatelil, keď ich teraz už lepšie poznám. Čo si myslím o svojich najbližších, majú svoje tajomstvá? Aj oni sa vnímajú nejakým spôsobom a nemajú vždy najlepšiu mienku o sebe. Možno aj oni by sa priznali k svojim slabostiam, keby našli vhodnú osobu alebo prostredie, kde by sa mohli zveriť. Budem k ním vľúdny a pokúsim sa pochopiť ich starosti a slabosti.

Koníček Cieľ: Poukázať na záujmy ako zdroj sebaúcty.

Pomôcky: Niekoľko výstrižkov z novín, kde sú prezentovaní ľudia s rozvinutými záujmami.

Postup: Na úvod animátor môže prečítať, resp. porozprávať príbeh človeka, ktorý prostredníctvom svojho záujmu – koníčka dosiahol v živote úspech. Potom sa animátor môže opýtať, či poznajú niekoho podobného. Necháme niekoľkých o tom porozprávať. Uvažovanie usmerníme nasledovne: Aj deti a mladí majú svoje koníčky, v súčasnosti to môžeme sledovať na TV obrazovkách v reláciách Slovensko hľadá talent, Mini talent, Superstar a pod. Čo musí spĺňať náš záujem, aby sme ho nazvali koníčkom? Máte aj vy svojho koníčka? Nasleduje delenie sa so skúsenosťami so svojím koníčkom v malej skupine (max. 8 minút). Vo veľkej diskusii uzavrieme diskusiu pomocou otázok.

Otázky: »» Koho koníček vyžadoval najviac námahy? »» Koľko koníčkov som už v živote mal a prestali ma baviť? »» Prináša váš koníček adekvátne výsledky? Prečo? »» Dostali ste chuť venovať sa niečomu novému?

Aktivita po stretku: Môžem sa s niekým porozprávať o jeho koníčku.

Domov Cieľ: Upozorniť na postavenie a osobnú aktivitu v rodine ako na zdroj úspechu a sebaúcty.

Postup: To, čo na stretku nevidno, je fungovanie členov rodiny. Domov je miesto našej každodennej skúsenosti, tam máme najsilnejšie vzťahy, ale aj isté povinnosti. Z týchto povinností sa pomaly stáva niečo, v čom sa vyznáme a za čo sme doma ocenení. V akých domácich prácach sa vyznáš? Varenie, upratovanie, rôzne drobné opravy, elektrospotrebiče, záhradka, dielňa, automontáž, ručné práce, šitie, vyšívanie, pranie, žehlenie, vybavovanie na úradoch, schopnosť komunikovania so starými rodičmi, pomáhanie im či iným členom rodiny. Nasleduje vzájomná deľba v malých skupinkách. Typy domácich prác môžeme napísať na ľavú stranu papiera, rozmnožíme ich pre každého účastníka a oni pripisujú ku každej činnosti percentá, nakoľko sa hodnotia, že ju zvládnu. Anjelikom zhotovíme zoznam prác, ktoré by už doma mohli zvládnuť aj oni a prácu, ktorá im ide najlepšie alebo ktorú vôbec nemajú radi, si môžu nakresliť.

14

Aktivita po stretku: Do budúceho stretnutia si vyskúšam v domácnosti práce, ktoré som doteraz nerobil. Uvidím, aký bude efekt.

Prekvapím našich niečím, čo by odo mňa nečakali (ponúknem svoju spoluprácu, pomoc).

„Nechcem sa chváliť, ale...“ Cieľ: Pomôcť deťom a mladým verejne vyjadriť svoje pozitívne vlastnosti.

Postup: Každý človek má nejaké dobré vlastnosti, schopnosti, ktoré môže ponúknuť iným na obohatenie.

Preto nech každý pouvažuje, ako dokončí nasledujúcu vetu: „Nechcem sa chváliť, ale...” (viem dobre variť, mám schopnosť rozveseliť iných, dobre kreslím...). Po chvíľke uvažovania účastníci, sediac v kruhu, postupne dopĺňajú vetu.

Otázky: » Ako sa mi hľadala moja vlastnosť? » Aké som mal pri tom pocity? » Čo som si myslel, keď iní hovorili o sebe?

Aktivita po stretku: Večer si zapíšem do zápisníka dobro, ktoré sa mi podarilo urobiť a zlo, ktoré sa mi podarilo prekonať.

Som obľúbený/á, lebo...

Cieľ: Posilniť sebaúctu účastníkov.

Pomôcky: Papier formátu A4, pero, špendlík.

Postup: Účastníkom sediacim v kruhu rozdáme papiere a špendlík. Aktivitu môžeme uviesť napr. takouto humornou formou: Okrem toho, že sme výmyselníci, beťári, občas predsa len niečo dobre urobíme, potiahneme, vydržíme... To je to, čo priťahuje iných ľudí na nás. To je to, prečo nám veria, prečo nás vyhľadávajú, chcú nás počuť, alebo je im s nami dobre. Teda všetci máme aj dobré vlastnosti. Aby sme si boli v tom istí a mali to potvrdené aj od tohto spoločenstva, zahráme sa jednu hru, ktorá tieto naše vlastnosti vynesie na povrch.

Potom si napíšu do ľavého horného rohu papiera veľkými písmenami: „Som obľúbený, lebo...” a pripnú si jeden druhému tento papier na chrbát. Môžeme pustiť hudbu, pri ktorej deti chodia po miestnosti a jeden druhému píšu pozitívne vlastnosti, pre ktoré sa navzájom uznávajú a rešpektujú. Samostatné písanie môže trvať tak 15 min. Nie je dôležité, aby napísali niečo všetci všetkým, ale aby to bolo vždy pravdivé a pozitívne. Ak také na niekom nevedia nájsť, tak radšej nech nenapíšu nič.

Keď animátor ukončí túto časť aktivity, všetci si sadnú na svoje miesto a v tichosti si čítajú svoje listy.

Poväčšine sú príjemne naladení, lebo čítajú o sebe pekné veci.

Potom nasleduje kolo vyjadrení pred celou skupinou. Každý môže povedať svoju reakciu na prečítané – napr. všetkým ďakujem, chcel by som, aby to bola vždy pravda... Môžu zareagovať na tie vyjadrenia, ktoré ich najviac prekvapili, potešili... Otázky na reflexiu pri tejto aktivite nedáme. Stretko ukončíme s týmito peknými pocitmi.

Ak by sa stalo, že niekto niekomu napíše aj niečo negatívne a toho by to ranilo, treba zaujať stanovisko.

To, že niekto nemá silu vnímať iných pozitívne a dodržať dohodu, je to výpoveď o ňom samom, nie o tom, o kom negatívne napísal. Všetci máme dosť negatívnych vlastností, ale vedieť prekonať v sebe negativistický postoj a postaviť sa k človeku pozitívne, je o tom, že sa vieme ovládať. Ak to nevieme, čaká nás ešte veľa práce na sebe. Kto napísal inému negatívum, vyjadril sa vlastne o sebe samom.

Aktivita po stretku: List s popísanými odkazmi si odložím, a keď ma chytí zlá nálada, znova si ho prečítam.

Milí animátori, znova pripomíname - máte voľnú ruku. Jednotlivé aktivity si môžete prispôsobiť veku a podobným spôsobom vytvoriť aktivity na danú tému. Vy ste dosť kreatívni. Držím vám palce.

15

3. krok: POZITÍVNE HODNOTENIE DRUHÝCH „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi“ (Ef 4,32).

Tento krok veľmi súvisí s predchádzajúcim. Požaduje, aby sme sa k druhým správali podobným spôsobom, ako to my očakávame od nich. Podporovať v druhých ich sebaoceňovanie, vyslovovať ich pozitívne vlastnosti, viac chváliť ako kritizovať a pod. pozitívne ovplyvňuje zdravý morálny rozvoj a osobnostný vývoj dieťaťa a mladého človeka. Je to jeden z najväčších darov pre druhých. „Dlho som neverila tomu, že aj ja môžem byť milovaná... Asi preto, že môj otec ma často ponižoval, urážal a hovoril, že nie som nič, nič nedokážem. Keď sa môj brat ženil a zábava bola v plnom prúde, veľmi som závidela mojej sesternici, ktorá celú svadbu pretancovala so svojím ockom. Mňa si však ten môj ocko ani len nevšimol. Dlhý čas som bojovala s týmito pocitmi menejcennosti, kým som sa dostala do spoločenstva, kde mi ukázali moju hodnotu a naučili ma rozdávať sa.“ (svedectvo mladého dievčaťa).

Pozitívne hodnotenie druhých vyúsťuje: » do pocitu vďačnosti, » upevňuje medziľudské vzťahy, » dáva človeku radosť z prijatia svojím okolím.

Ponúkame vám niekoľko aktivít, ktorých cieľom je: » pozitívne hodnotiť druhých v bežných podmienkach, » pozitívne hodnotiť druhých v „sťažených podmienkach“ (nie je ťažké mať a prejavovať pozitívny názor na milých sympatických ľudí, avšak práve problémoví, neobľúbení ľudia a deti to najviac potrebujú), » pozitívne hodnotenie situácií a udalostí, » a samozrejme, zakúsiť konkrétnu skúsenosť a zážitok. „Človek potrebuje dôveru ako svet slnko.”

Stretko pozornosti Cieľ: Zamerať pozornosť na dobré vlastnosti kamarátov zo stretka.

Postup: Deťom vysvetlíme, že toto stretko si nasadia okuliare, ktorými si budú všímať dobré vlastnosti kamošov zo stretka. Toto dobro neprejdú mlčky, ale vyjadria ho tým, že na malý lístok napíšu kamoške, kamošovi, čo sa im na nej/ňom počas stretka páčilo.

Lístok zložia a navrch napíšu meno dotyčnej osoby a vhodia ho do spoločného vrecka. Animátor po stretku urobí prehľad pozitívnych vlastností jednotlivých účastníkov stretka. Má možnosť pridať svoj hlas deťom, ktoré neboli ocenené alebo boli ocenené málo. Vyhodnotenie by mala sprevádzať pekná atmosféra, ktorú zabezpečí animátor. Mal by všetkým deťom poďakovať za všímavosť. (Ak sa náhodou vyskytnú nevhodné lístky – hrubosť, odstráni ich a túto skutočnosť pri hodnotení okomentuje tým, že poukáže na malosť tých, ktorí nevedia nájsť dobro na inom a miesto dobra ho hania...)

Otázky: » Ako sa mi rozhodovalo medzi toľkými kamarátmi? » Chcem byť po tejto hre trochu lepší, trochu viac kontrolovať svoje správanie? » Napadlo ti, že aj teba si kamaráti všímajú a možno ťa pozitívne hodnotia? » Ako si sa cítil, keď animátor vyhlasoval výsledky hodnotenia?

16

Aktivita po stretku: Pokúsim sa viac si všímať dobro na iných a aj to vyjadrím.

Dobrý človek ešte žije Cieľ: Pomôcť deťom nájsť dobro v ľuďoch v ich okolí.

Pomôcky: Papier, pero.

Postup: Animátor napíše na veľký papier prototyp dobrého človeka – jeho vlastnosti – napr. čestný, milý, spravodlivý... Účastníci si napíšu zoznam ľudí z ich blízkeho okolia, ktorí majú aspoň tri z uvedených vlastností, prípadne doplnia ešte iné dobré vlastnosti, ktoré nie sú uvedené na papieri. Potom sa môžu o zisteniach porozprávať v menších skupinkách alebo aj vo veľkej skupine.

Otázky: » Koľko dobrých ľudí si našiel? » Ktorú vlastnosť majú spoločnú? » Z akého prostredia pochádzajú? » V čom sa im podobáš? » Čo by si sa chcel od nich naučiť?

Aktivita po stretku: Chcem si všímať dobro v ľuďoch okolo seba.

Reč farieb Cieľ: Nenáročným spôsobom vyjadriť pochvalu iným.

Pomôcky: Kartičky z farebného papiera v piatich farbách x počet účastníkov na stretku.

Postup: Každý účastník dostane 5 kartičiek z farebného papiera, každú inej farby. Animátor vysvetlí, že každá z farieb symbolizuje jednu z vlastností, ktoré dnes chceme nájsť u ostatných: žltá – radosť modrá – usilovnosť červená – dobrota srdca oranžová - kamarátskosť zelená – odpúšťanie.

Každý má možnosť darovať jednotlivé kartičky niekomu zo stretka, s kým má skúsenosť, ktorú predstavuje daná farba. Bolo by dobré, aby účastníci dali svojich päť kartičiek piatim rôznym účastníkom. Kartičky odovzdávajú bez komentára. Animátor sa tiež zapája do aktivity. Každý si potom urobí sumár kartičiek a zistí, ktorá vlastnosť podľa jeho kamarátov zo stretka u neho prevláda. Na záver urobíme kolo, kde každý povie svoju prevládajúcu farbu – vlastnosť i tú vlastnosť, ktorá ho najviac potešila či prekvapila.

Otázky: » Ako sa mi rozhodovalo pri rozdávaní kartičiek? » Ako som prijímal ocenenie iných? » Čo som si uvedomil?

Aktivita po stretku: Pokúsim sa urobiť doma zoznam farieb, ktoré by som mohol dať, prípadne dostať od členov rodiny.

17

4. krok: TVORIVOSŤ a INICIATÍVA Múza je hosť, ktorý nerád navštevuje lenivých.

Tvorivosť je hľadanie a nachádzanie nových, nezvyčajných spôsobov riešenia situácií a problémov.

Napríklad ak sa človek ocitne v spoločnosti, ktorá sa správa a baví neprimeraným spôsobom, chcelo by to nejakým spôsobom zasiahnuť, a to vyžaduje iniciatívu. Protesty väčšinou nepomôžu, vyvolajú skôr posmech, agresivitu a vystupňovanie vyčíňania. Úspešný zásah v podobnej situácii si vyžaduje nápaditosť a tvorivosť. Takže nestačí vedieť, že čosi treba urobiť. Ak osoba v tejto situácii nie je schopná prejaviť iniciatívu t. j. zasiahnuť a chýba jej tvorivosť – zasiahnuť vhodným spôsobom – môže zlyhať aj morálne. Napríklad nakoniec podľahne a prispôsobí sa skupine.

Iniciatívu je dôležité rozvíjať už u detí predškolského veku. Človek bez iniciatívy, ktorého večer nájdeš tam, kde si ho ráno postavil, nemôže byť sám sebou, nemôže rozvinúť vlastnosti a schopnosti a sotva môže byť prínosom či už v rodinnom, profesionálnom alebo verejnom živote.

Napriek tomu denne stretávame zakríknuté pasívne deti aj dospelých, pre ktorých je aj najmenšia iniciatíva, napr. spýtať sa okoloidúceho v neznámom meste na cestu na stanicu, veľkým problémom. To sú dôvody, prečo sme zaradili aj tvorivosť a iniciatívu do formačných materiálov.

Biblický pohľad na tvorivosť a iniciatívu Ježišove odpovede na záludné otázky farizejov nás mnohokrát prekvapujú svojou dômyselnosťou a hĺbkou (daňový peniaz, polemika o nesmrteľnosti). Súcit a elegancia prejavené pri riešení prípadu cudzoložnice: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Jn 8,7).

Ponúkame vám niekoľko aktivít, ktorých cieľom je: » rozvíjať iniciatívu a tvorivosť detí, najmä u tých, u ktorých bola tlmená nesprávnou výchovou v útlom detstve: podceňovanie dieťaťa, strach z trestu, » podporovať tvorivosť v medziľudských vzťahoch.

Od nápadu k dielu sa ide po kolenách.

Kreslíme slová Cieľ: Podnietiť výtvarnú tvorivosť.

Pomôcky: Papier, farbičky, pero, malé papieriky, na ktorých budú napísané slová, ktoré majú jasný význam.

Postup: Rozdáme papiere. Každý si vytiahne z klobúka päť slov, ktoré sa bude snažiť aj výtvarne stvárniť. Po 20 min. prezentujeme svoje práce vo veľkej skupine. Pre anjelikov sú vhodné jednoduché slová, napr. mama, otec, rodina...

Otázky: » Ako sa vám pracovalo? » Ako ste dostávali nápady? » Čo sa vám páčilo na prácach iných?

Telegram Cieľ: Poukázať na výhody i nevýhody spoločnej tvorby.

Postup: Rozdelíme sa na tri väčšie skupiny. Úloha bude v tom, že animátor povie v jednotlivých skupinkách nejaké dlhé slovo, na ktorého písmena majú utvoriť telegram. Pri aktivite sa hodnotí rýchlosť a ori18

ginalita. Napríklad: Sveter – Silvester večer ešte takpovediac enormne reval. Skupina, ktorá skončí prvá, dá animátorovi znamenie a čaká na ostatných. Potom sa telegramy čítajú a ostatní intenzitou potlesku vyjadrujú svoju spokojnosť s originalitou. (Príklad dlhých slov – magnificencia, primabarelína...).

Otázky: »» Ako fungovala v našej skupine tvorivosť? »» Kto bol hlavným motorom pri zostavovaní telegramu? »» Čo podnecovalo rýchlosť či pomalosť tvorenia? »» Akú účasť na tvorivosti som mal ja?

Aktivita po stretku: Pri riešení niektorého môjho problému požiadam o vyjadrenie sa aj iných.

„Po svojej pravici voľné miesto mám...“ Cieľ: Podnietiť spontánnosť a tvorivosť v nápadoch a pohybe.

Postup: Sedíme v kruhu. Hru začína animátor, ktorý ma v pravo voľnú stoličku, slovami: „Po svojej pravici voľné miesto mám, kohože si zavolám...? Zavolám si Zuzku.“ Zuzka sa spýta: „Akože mám prísť?“ Animátor vymyslí, čo má Zuzka napodobniť pri svojom príchode k nemu. Napríklad: „Ako vánok“. Zuzka potom napodobní svojimi pohybmi vánok a sadne si na voľné miesto. Tým sa uvoľní Zuzkine miesto a niekto iný má po svojej pravici voľné miesto a hra pokračuje podobne ďalej. Po predvedení pohybu každému zatlieskame.

Otázky: »» Ako si sa cítil, keď ťa vybrali? Ako si sa cítil pri vymýšľaní pohybu? »» Ktoré stvárnenie sa ti najviac páčilo?

Aktivita po stretku: Chcem prekonať obavu z ľudských ohľadov pri tvorivosti. Budem pravdivý, vynaliezavý aj s rizikom neúspechu. Podporím úprimnú snahu iných dotiahnuť veci do konca. Ak mám dar humoru a zábavnosti, ponúknem ho do spoločenstva a rodiny.

Príslovia Cieľ: Rozvíjať pohybovú tvorivosť a predstavivosť.

Postup: Rozdelíme sa do dvoch skupín a vyberieme si nejaké slovenské všeobecne známe porekadlo, ľudovú pieseň (pre anjelikov napr. rozprávku) a stvárnime ju pohybom. Skupiny dostanú čas 10 min. na dohodu a nácvik a potom predvádzajú svoju pantomímu. Ostatní hádajú, o ktoré porekadlo, rozprávku či pieseň ide. Ak uhádnu, odmenia jedni druhých potleskom. V závere môžu nasledovať tieto otázky.

Otázky: »» Mal som nápad, ako stvárniť porekadlo, alebo som sa rád podriadil dobrému nápadu a vykonal som zverenú úlohu? Ako sa mi hádalo, keď iní hrali?

Zvieratká Cieľ: Rozvíjať imitačnú schopnosť (napodobňovanie zvieratiek), rozvíjať sebaúctu.

Postup: Sedíme v kruhu. Animátor vyzve deti, aby si predstavili, že sa stratili v lese. Odtiaľ sa dostanú iba tak, že napodobnia niektoré zo zvieratiek, ktoré tam žijú. Každý si vylosuje jedno zvieratko a napodobňuje ho. Ak ho ostatní uhádnu, stáva sa človekom a z lesa sa vyslobodí. Odovzdá kartičku, a to je znamenie, že je slobodný. Vytvára sa tak atmosféra radosti a slobody. Každému vyslobodenému zvieratku sa zatlieska, čím sa ohodnotí jeho výkon.

19

Otázky: »» Čo bolo na úlohe najťažšie? »» Robilo ti ťažkosti napodobniť zvieratko? »» Koľko zvieratiek si uhádol?

Aktivita po stretku: Budem si viac všímať zvieratká či už vo filmoch, alebo podľa možnosti aj tie živé.

5. krok: VYJADROVANIE CITOV „Každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do rečí a pomalý do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom“ (Jak 1,19-20). „Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy“ (Jak 5,13).

City obohacujú osobnosť, podporujú srdečnosť. Kde chýba cit, tam je chlad a bezvýraznosť. Pán Ježiš vyjadroval emócie: plakal, smial sa, karhal. City nie sú ani dobré ani zlé. Sú prejavom nášho vnútra. Ľudia, ktorí podliehajú svojim náladám, sa dopúšťajú mnohých chýb. Nemôžeme sa predsa správať podľa toho, či práve prežívame nadšenie a radosť alebo smútok a znechutenie. Samozrejme, city nemožno ovládať ako ovládame naše končatiny, možno ich však usmerňovať. Cit sa utíši tým, že ho nájdeme a pomenujeme. Koľkokrát nevieme odpovedať na jednoduchú otázku: „Z čoho si mal dnes radosť?“ Schválne, skúste to teraz. Tak ako? Šlo to? Ďalší príklad: uvedomíme si, že sa hneváme, preto oddialime rozhodnutie alebo reakciu (to povestné „počítanie do sto“). Uvedomenie si citov má mnohé výhody. Ak sme nahnevaní, nervózni alebo naopak oduševnení, je dobre si uvedomiť existenciu tých citov. To nám umožní, aby sme ich nazvali menom, aby sme ich identifikovali a takto utíšili a ovládli.

Biblický človek nemal zábrany vo vyjadrovaní svojich citov. Veľké postavy Starého zákona práve tak ako žalmy svedčia o mimoriadnom citovom bohatstve starozákonných ľudí. Podobne ani Ježiš neváhal dať najavo smútok: „Moja duša je smutná až na smrť“ (Mt 26,38), sklamanie: „Dokedy vás mám ešte trpieť?” (Mt 17,17), rozhorčenie a hnev: vyhnanie kupcov z chrámu, ale aj hlbokú vďačnosť: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 10,21), povzbudenie a nádej: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo“ (Lk 12,32), dôveru: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23,46). Plakal nad Jeruzalemom, nad smrťou Lazára, pri stretnutí s deťmi ich neváhal objať a prejaviť nežné city.

City sú dobrými pomocníkmi, ale zlými radcami.

Ponúkame vám niekoľko aktivít, ktorých cieľom je: »» identifikácia a vyjadrenie citov, »» učiť sa nenásilným spôsobom usmerňovať svoje city, »» učiť sa častejšie vyjadrovať vyššie city ako sú srdečnosť, sympatia, nadšenie, dôvera, radosť z krásnej prírody, atď., vďačnosť, uznanie, optimizmus.

Pravdepodobne zistíme, že deti majú problémy s pomenovaním niektorých citov. Ľahšie sa to naučia, ak aj animátor hovorí o svojich citoch. Vhodným cvičením je aj napríklad: »» priniesť fotografie (výstrižky z časopisov) zobrazujúce ľudí a požiadať účastníkov stretká, aby uhádli, čo asi cítia, »» alebo hry typu: „Ako by si sa cítil, keby...“, „Čo cítiš práve teraz?“, »» vhodným cvičením je diskusia na tému, čo robíme, keď sme nahnevaní alebo keď sa nás zmocňuje depka, smútok.

Ak mi niekto „vypadol“ zo srdca, porozmýšľam, v čom je problém.

20

Palec hore, palec dole Cieľ: Naučiť aktuálne vyjadriť svoje city bez komentovania.

Postup: Pripomenieme si, že rôzne situácie vyvolávajú v nás rozličné emócie. Napr. keď nám povie niekto, že sme fajn kamoši, keď sa dozviem, že niekomu leziem na nervy, a pod. Niekedy je ťažko verejne priznať, prečo prežívame práve také city. Túto skutočnosť si zjednodušíme tým, že nebudeme komentovať prečo, iba vyjadríme svoj citový vzťah k týmto situáciám. Vyjadrením súhlasu bude, keď dáme palec pravej ruky smerom hore, nesúhlas znamená, keď dáme palec dolu. Animátor číta situácie, ku ktorým majú žiaci zaujať citový vzťah. Napríklad: Keď si pomyslím na našu rodinu, pocítim pohodu a pokoj (súhlas - nesúhlas).

Trojka v žiackej knižke znamená pre mňa pohodu.

Na poslednom stretku som sa veľmi nudil.

Páči sa mi spevák XY. V ZMM je fajn partia, atď.

Ryža Cieľ: Pomôcť vyjadriť svoj názor na hlboké ľudské city.

Pomôcky: Podložka (farebný papier, kartón), vrecko ryže (alebo iných drobných zrniek - šošovica, drobné cestoviny...)

Postup: Na úvod aktivity si povieme, že hovoriť o hlbokých ľudských citoch, ako sú láska, dôvera, priateľstvo nie je ľahké, ale je to potrebné. Aby sme si to uľahčili, pomôžeme si symbolom. Ryžou môžeme znázorniť symbol jedného z týchto citov lásku, priateľstvo, alebo rôzne iné obrazy, napr. cez vianočné obdobie znázorniť symbol Vianoc, cez veľkonočné symbol Veľkej noci a pod. Po podobnom úvode si rozdáme za hrsť ryže. Symbol budeme vytvárať na podložke, ktorú položíme na svoju stoličku. Práca trvá približne 5 min. Keď sme hotoví, dáme svoje výtvory na stoličku a postavíme sa za ňu. Vytvoríme kruh so symbolmi.

Postupne každý z nás predstaví svoj symbol a povie, prečo ho tak stvárnil, čo pre neho znamená. Keď sa kolo výpovedí ukončí, zhrnieme ryžu do vrecka, sadneme si a pokúsime sa rozvinúť reflexiu.

Otázky: »» Ako sa mi vyberal symbol? Hneď som vedel, čo urobím, alebo som uvažoval, či menil názor? »» Čo som si uvedomil, keď iní prezentovali svoje symboly? »» Ako sa mi páčila aktivita?

Aktivita po stretku: Slovo láska budem používať uvážene a nebudem ho zamieňať a znehodnocovať v tých najbežnejších vyjadreniach.

Ospravedlnenie Cieľ: Upozorniť na dôležitosť odpúšťania v živote.

Pomôcky: Pero, papier, prípadne pohľadnica.

Postup: Každý človek občas urobí niečo, za čo sa potom hanbí. Nie vždy robíme to, čo považujeme za dobré. Býva to hlavne pod vplyvom negatívnych citov: hnevu, smútku, podráždenosti, závisti, žiarlivosti. Po takom skutku, najmä ak sme ublížili iným, sa trápime, čo nám zasa odoberá energiu. Niektorí ľudia si zdanlivo z toho veľa nerobia, avšak ich vnútorný život je rozháraný, ich vzťahy s ľuďmi sú napäté. Najlepší spôsob, ako sa zachovať v takej situácii, je čo najskôr sa ospravedlniť, poprosiť o odpustenie, a tak ľahší o svoju vinu kráčať ďalej. V bežných situáciách sa možno vieme ospravedlniť, ale veľmi záleží na tom, od koho potrebujeme odpustenie a za aký skutok. Niekedy je to náročné. Vtedy sa môžeme pokúsiť o osprave21

dlnenie aj písomne. Teraz si predstavte takúto situáciu a napíšte list osobe, v ktorom sa jej ospravedlníte.

Na písanie necháme 10-15 min. Potom v skupinkách po 6 si tieto listy prečítame (treba zdôrazniť slobodu prezentácie). Po skončení môže skupinka vybrať jedného čitateľa (samozrejme, s jeho súhlasom), ktorý prečíta svoj list pred všetkými. Nasleduje reflexia vo veľkej skupine.

Otázky: »» Ako sa mi vyberala osoba, ktorej som sa ospravedlnil v liste? »» Čo som si uvedomil pri písaní? »» Čo som si uvedomil po skončení tejto aktivity? »» Mal by som odvahu poslať tento list adresátovi?

Modifikácia: Podobným spôsobom môžeme nechať prežiť účastníkov stretká cit vďačnosti a pomôcť im písomne ho vyjadriť, prípadne povzbudiť ich k priamemu vyjadreniu vďačnosti osobe, ktorej sú tento prejav dlžní.

Aktivita po stretku: Ak mám odvahu list poslať, tak ho pošlem, ak to nie je vhodné, tak aspoň porozmýšľam, ako inak by som sa mohol adresátovi ospravedlniť alebo mu dať najavo svoju ľútosť a túžbu po odpustení.

Pexeso Cieľ: Dať príležitosť neverbálne vyjadriť city a všímať si ich aj u iných.

Pomôcky: Kartičky, na ktorých sú vypísané jednotlivé city, resp. citovo podfarbené situácie.

Postup: Účastníkom vysvetlíme, že tak, ako sa hrá pexeso, budú mať teraz možnosť hľadať svojho dvojníka a budú môcť vyjadrovať pocit napísaný na kartičke, aby ich dvojník ľahšie objavil. Potom dostane každý kartičku, ktorá je pre ostatných tajomstvom. To, čo zverejní, je, že napodobní slovo, ktoré na nej má. Príklady slov: smútok, hnev, pýcha, nežnosť, sklamanie, zaľúbenosť...

Keď sa všetky dvojice nájdu, nasleduje krátky rozhovor pomocou otázok: Otázky: »» Ako sa ti vyjadrovalo tvoje slovo? »» Ako si našiel svojho dvojníka? »» Čo si ešte postrehol?

Áno – nie Cieľ: Dať účastníkom možnosť pohybu a pritom vyjadrovať svoje city či postoje, objavovať spolupatričnosť.

Postup: Vyberieme dve najvzdialenejšie strany v miestnosti a na jednu z nich umiestnime nápis áno, na druhú nie. Potom dáme nasledujúcu inštrukciu: Budem vám klásť otázky. Vašou kladnou odpoveďou bude, že prebehnete k nápisu áno, zápornou k nápisu nie. Animátor stojí v strede miestnosti a dáva otázky: Máš rád špenát? Chodíš rád na ryby? Obľubuješ horory? Bojíš sa tmy? Cítiš sa dobre na tomto stretku? Rozumieš si s rodičmi? Otázky prispôsobíme veku a situácii. Je dobre striedať vážnejšie otázky s uvoľňujúcimi. Odporúčame maximálne 15 – 20 otázok. Potom nasleduje reflexia.

Otázky: »» Čo sa mi na aktivite páčilo, čo mi prekážalo? »» Čo som si uvedomil? »» Bol som vždy úprimný?

22

Farebné city Cieľ: Ponúknuť účastníkom stretka vyjadriť svoje pocity prostredníctvom farieb a bez komentára.

Pomôcky: Séria obrázkov, najviac 20, a pre každého tri farebné kartičky (svetlá, tmavšia, najtmavšia).

Postup: Rôzne obrazy v nás môžu vyvolávať rôzne pocity. Sú obrázky, pri ktorých môžeme očakávať, aký pocit asi vyvolajú. Aby sme si lepšie uvedomili, s čím súvisia naše pocity, urobíme nasledujúcu aktivitu.

Každý má 3 kartičky s farbou rôznej svetlosti – stredne svetlá farba znamená nevýraznosť pocitov, neutralitu, svetlá farba pozitívny a tmavá farba negatívny pocit. Animátor bude ukazovať obrázky a deti zdvihnú kartičku podľa vyvolaného pocitu. Animátor ukazuje obrázky, chvíľu počká, aby si každý uvedomil, čo v nich obrázok vyvoláva a potom zodvihnú kartičku. Po skončení pokračujeme v diskusii.

Otázky: »» Čo ste si všimli? »» Koľkokrát ste sa zhodli všetci, koľkokrát väčšinou? »» Ktorý obrázok vzbudil najrozličnejšie pocity? Prečo asi? »» Čo ste si ešte uvedomili?

6. krok: EMPATIA „Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!“ (Rim 12,15) „Váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.“ (Mt 6,8)

Empatia je schopnosť pochopiť a vcítiť sa do prežívania a myslenia iných. Evanjeliá uvádzajú množstvo príhod, v ktorých Ježiš „číta“ city, postoje a skryté myšlienky priamo v srdci druhých, nepotrebuje ani ich slová. Ježiš je našim vzorom, preto cieľom nasledujúcich aktivít bude aspoň čiastočne sa mu pripodobniť. K podstate človeka patrí otvorenosť voči iným, schopnosť stotožniť sa s nimi a vytvoriť s nimi jednotu, mať „jedno srdce a jednu dušu“. Preto rozvíjanie empatie je jeden z najdôležitejších krokov, ak chceme deti vychovávať k nezištnej pomoci blížnym, k darovaniu sa, k solidarite, k spoluprežívaniu potrieb, radostí, starostí, bolesti iných...

Príklad empatickej reakcie: Moja sestra sa vracia z náročnej skúšky. Mala veľké obavy, ale dobre dopadla, spravila ju na jednotku. Celá žiariaca zvestuje veľkú správu bratovi. „Fantastické, mám z toho radosť, musíme to osláviť“ – odpovedá brat. To bola empatická reakcia, lebo vyjadrila, že chápe jej radosť a cíti s ňou. Povedať však: „No dobre, ale teraz daj pokoj, ponáhľam sa“ je ľahostajná reakcia, a „No a čo, snáď sa z toho nezbláznim“ je bezcitná, surová odpoveď.

Empatia podporuje prijatie druhého človeka a spôsobuje, že sme chápajúci, ústretoví, zainteresovaní, ohľaduplní, dôveryhodní. Empatia umožňuje lepšie pochopiť druhých, prináša im úľavu a radosť z toho, že niekto zdieľa ich city. Je logické, že bez empatie nie je dôverné priateľstvo. „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.“ (Hebr 4,15) Ponúkame vám niekoľko aktivít, ktorých cieľom je: »» pochopiť podstatu a význam empatie, »» rozvíjať empatické pochopenie myšlienok a citov, »» vžiť sa do celkovej situácie druhého.

Čo asi prežíva?

Cieľ: Nácvik empatie, umožniť deťom vtipnou formou sa zahĺbiť do možného „prežívania predmetov“.

Postup: Na začiatku stretka povieme: „Predstavte si, čo asi prežíva vaša taška (plecniak, kufrík, pero...) a 23

napíšte o tom v limite 10 min.” Potom deti rozdelíme na skupinky po 5 a povzbudíme ich, aby si navzájom práce prečítali. Môže nasledovať krátka reflexia.

Otázky: » Ako sa mi vžívalo do situácie vecí? » Páčili sa mi práce ostatných, čo ma zaujalo?

Čo asi prežíva? II. Cieľ: Rozvíjanie empatie.

Pomôcky: Papier, pero.

Postup: Sú chvíle, keď sa cítime inými nepochopení. Ale sú aj také, keď my nechápeme iných. Prvý dôvod je, že sa nevieme oslobodiť od svojich vlastných problémov. Teraz sa pokúsime vcítiť do rôznych situácií, ktoré okolo nás ľudia prežívajú: Predstavme si, čo asi prežíva spolužiak, ktorému ťažko ochorela mama?

Kamarát, ktorý si včera zlomil nohu a má ju v sadre?

Spolužiak, ktorému sa ostatní vysmievajú?

Starček, ktorého nepustia sadnúť si v autobuse?

Spolužiak, ktorý dostal päťku?

Mamina, ak ju zlostíme?

Otázky prispôsobíme veku. Môžeme postupovať tak, že každý si v krátkosti napíše odpoveď na jednotlivé situácie, alebo si vyberieme tri situácie, o ktorých hlbšie rozmýšľame, alebo si každý vyberie jednu a o tej uvažuje. Potom nasleduje diskusia v malých skupinách. Môže nasledovať reflexia.

Otázky: » Ako sa vám pracovalo? Čo ste si pri tej aktivite uvedomili? » Bol si už ty alebo niekto tebe blízky v podobnej situácii? Vedel si si predstaviť niektorú zo situácii? Ako sa ľudia vyrovnávajú s takými situáciami? Čo by si im poradil?

Aktivita po stretku: Na problémy okolo seba budem citlivejší. Pomôžem iným aspoň prejavením pochopenia, keď neviem a nemôžem inak.

Jakubko Cieľ: Pomôcť deťom lepšie chápať empatiu.

Pomôcky: Príbeh o Jakubkovi (v prílohe).

Postup: Deťom prečítame príbeh od R. Smatanovej: Jakubko, ktorý môže zcitlivieť detskú dušu. Je to príbeh chlapca, ktorému zomrela mama. Žili spolu s otcom, ktorý to tiež veľmi ťažko niesol, avšak rozhodol sa pomôcť svojmu synovi tak, že mu vysvetlil, že mamička vidí, ako oni žijú. Preto by jej nemali robiť starosti svojim smútkom, ale mali by jej uľahčiť tým, že sa rozhodnú žiť radostne. Jakubko svoj príbeh premietne aj do nájdeného šteniatka, ktorému na ulici zamrzla jeho mama. Aj on ho podobne utešuje, ako jeho utešoval ocko.

Otázky: » Viete si predstaviť, ako je ťažko takým deťom? » Poznáte vo svojom okolí niekoho s takýmto alebo podobným problémom? Deti rozdelíme do malých skupín po troch, kde si podobné príbehy vyrozprávajú. » Ako by ste sa im prihovorili, čo by ste pre nich mohli urobiť, aby bol ich smútok menší?

24

Aktivita po stretku: Ak niekoho takého poznám, budem k nemu vľúdnejší, a ak niečo potrebuje, rád mu pomôžem.

Čo hovoria tváre Cieľ: Rozvíjať empatiu aj všímaním si tváre.

Pomôcky: Obrázky s tvárami.

Postup: Nie je tajomstvom, že to, čo človek prežíva, sa mu odráža na tvári. Každý dostane obrázky s tvárami (primerané pre deti), ktoré si prezrie, vyberie si jeden obrázok a sám uvažuje o nasledujúcich otázkach.

Otázky: »» Čo prežíva človek na obrázku? »» Ako je zamestnaný? »» Ako by si sa mu prihovoril? »» Prečo si si vybral práve toho človeka? »» Potom nasleduje reflexia, v ktorej v skupine rozpovieme podľa zadaných otázok, na čo sme prišli.

Aktivita po stretku: Tvár človeka je tajomstvo, ale aj kniha. Budem sa snažiť učiť sa v tejto knihe čítať. Všimnem si napr. tvár nášho suseda a budem sa hrať na detektíva s cieľom vyskúmať, čo asi prežíva pri dnešnom stretnutí.

7. Krok: POZITÍVNE VZORY „Zdĺhavá a ťažká je cesta vysvetľovania, rýchla a účinná je cesta príkladu.” (staroveké príslovie) Prorocké postavy Písma, predovšetkým sám Ježiš, učili najmä svojím príkladom. Ak sa spýtate desiatich ľudí, prečo sa správajú morálne, aspoň deviati sa budú odvolávať na pozitívne príklady rodičov alebo osobností, ktoré ich ovplyvnili rozhodujúcim spôsobom. Pozitívne vzory, či už reálne (historické, osoby súčasného života) alebo zobrazené (rozprávkové, románové, televízne postavy), majú rozhodujúci význam pre mravný rozvoj mladého človeka. Nie je jedno či považuje za svoj vzor hviezdu známu najmä ako hrdinu škandálov, alebo dobrú, morálnu osobnosť.

Podľa každoročných opakovaných výskumov prevažná väčšina detí a mladých za svoj vzor považuje jedného alebo oboch rodičov. Prečo? Lebo sú zdrojom pocitu ochrany a bezpečia. Len niekoľko percent detí a o niekoľko vyššie percento mladých považujú za svoj vzor mediálne idoly. Je to dobrá správa.

Zobrazené vzory (televízia a iné média) Hovoriť o škodlivom vplyve televízie sa zdá nosením dreva do lesa.

Príklad: Istý časopis uverejnil výstižnú kresbu. Na zemi leží muž, v hrudi ma zapichnutý mohutný nôž. Za ním stojí zúfala žena, ktorá prstom ukazuje na páchateľa – svojho synčeka. Chlapček prstom ukazuje na televíznu obrazovku, na ktorej vidieť podobný obraz. Čo je príčinou tohto javu? Podľa výskumov väčšina divákov po piatich minútach sledovania filmu stráca zábrany a stotožňuje sa so správaním hrdinov. Ide o známy jav identifikácie sa so vzormi. Preto nás neprekvapuje, že televízia silno ovplyvňuje postoje a správanie ľudí najčastejšie negatívnym spôsobom. „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach!“ (Mt 5,16) 25

Ponúkame vám niekoľko aktivít, ktorých cieľom je: »» podporovať orientáciu detí a mladých na pozitívne vzory a poukázať na nezmyselnosť snívania o pochybných idoloch, »» vyvážiť negatívny vplyv televízie a médií, »» uvedomiť si zodpovednosť za svoje správanie.

Kto som?

Cieľ: Motivovať deti k hľadaniu a poznávaniu pozitívnych vzorov.

Pomôcky: Podľa počtu účastníkov animátor pripraví nálepky s menami pozitívnych osobností.

Postup: Deti sa postavia do kruhu. Animátor im pripraví pravidlá hry: Nalepím vám na čelo meno jednej osoby, ktorá bola vo svete známa tým, že sa zasadzovala za ľudské dobro. Ide o osoby, ktoré žili v rôznych dobách a angažovali sa za rôzne formy dobra. Vašou úlohou bude uhádnuť, kto ste, tak, že budete chodiť po miestnosti a budete okoloidúcim klásť otázky, na ktoré sa dá odpovedať iba áno alebo nie. Napríklad „Som princezná, vila, dobrý kráľ, dievča, chlapec?” a postupne si skladať informáciu o osobnosti, ktorú predstavujete. Keď sa vám to podarí, môžete si sadnúť. Deti môžeme aktivizovať aj tak, že po uhádnutí jednej osobnosti nalepíme im na čelo druhú, aby sa mohli ďalej zúčastňovať hry.

(Niektoré možnosti pozitívnych osobností: a) svätí: sv. Vincent, sv. Lujza, Ján Pavol II., Matka Tereza, Dominik Savio, Don Bosco, atď. b) pozitívne rozprávkové bytosti (osobnosti prispôsobiť veku detí) Otázky: »» Spoznali ste osobnosť, ktorú ste mali napísanú na čele? »» Ľahko sa vám hádalo? »» Keď k vám prichádzali ostatní účastníci hry, vedeli ste im odpovedať na ich otázky?

Teraz absolvujeme jedno kolo informácií. Každý povie tri dôležité vety, ktorými nám predstaví osobnosť, ktorej meno mal napísané na čele. Tí, ktorí o nej predtým veľa nevedeli, môžu si nájsť v literatúre alebo na internete informácie a nabudúce ju konkrétnejšie predstavia.

Aktivita po stretku: Vyhľadám si osobnosť, ktorú som mal na čele, prípadne aj tú, ktorú mali iní; zaujala ma a ja som o nej nič nevedel. (napríklad: Neviem nič o Jánovi Almužníkovi, ktorý je pochovaný v bratislavskom Dóme, hoci som Bratislavčan. Vyhľadám si ho na internete alebo sa opýtam niekoho, kto mi vie o ňom niečo povedať.)

Literárny hrdina Cieľ: Pomôcť deťom, aby si uvedomili vplyv hrdinov z kníh, ktoré čítajú.

Postup: „Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kto si“ – takto znie jedna pekná myšlienka, ktorá má v sebe veľa pravdy. Dôležitosť knihy v poslednom čase dosť nedoceňujeme. Ale napriek tomu všetci čítame knihy. Všetko, čo prijímame, nás ovplyvňuje. Pokúste sa teraz spomenúť si na knihu, ktorá sa vám veľmi 26

páčila, a na literárneho hrdinu, o ktorom si myslíte, že vás nejako ovplyvnil. Spoločne si porozprávame, aké knihy čítame, čo sa nám najviac páči na hrdinovi, o ktorom práve čítam, alebo o ktorom som čítal. Môžeme si pomôcť následnými otázkami. Potom si deti môžu nakresliť, čo sa im najviac páčilo na hrdinovi prečítanej knihy. Výkresy vystavíme na viditeľné miesto.

Otázky: » Čo sa ti na tvojom literárnom hrdinovi najviac páči? » V čom by si sa mu chcel podobať?

Aktivita po stretku: Prečítam si aspoň jednu z kníh, o ktorých som počul hovoriť svojich kamarátov.

Filmový hrdina Cieľ: Uvedomiť si dôležitosť filmu pri formovaní návykov a životných postojov.

Postup: V poslednom období, keď nás lákajú televízia a kino, musíme uznať, že aj filmy a seriály majú veľkú účasť na našom pozitívnom i negatívnom správaní. Máme 5 minút času na to, aby sme si spomenuli na tri filmy, rozprávky, seriály, ktoré sa nám veľmi páčili. Môžeme rozmýšľať nad otázkami: Otázky: » Čo sa mi najviac páčilo na vybraných filmoch, rozprávkach, seriáloch? » V čom by si sa mu chcel podobať? Používaš pri hre nejaké „ťahy“ svojho hrdinu? Ak áno, aké? Nechajme deti, nech nám o tom porozprávajú.

Na konci stretka sa môžeme s deťmi porozprávať o tom, že ak napríklad používam „ťahy zla”, bitky a pod. obľúbeného hrdinu, môžem niekomu aj ublížiť. Naopak, ak preberiem „ťahy dobra“ môžem urobiť niekomu radosť. Na konci stretka môžeme deti povzbudiť k nasledovaniu dobrých vzorov.

27

03 KRESŤANSKÁ FORMÁCIA Človek je v krste včlenený do Krista, a preto je právom poctený menom kresťan. Kresťan je označený pečaťou Ducha Svätého, čo znamená, že úplne patrí Kristovi (KKC 1271, 1296).

V dekréte Dokonalá láska, č. 5 Druhého vatikánskeho koncilu sa hovorí, že každé zasvätenie v Cirkvi má korene v krstnom zasvätení. Prostredníctvom nášho krstu sa úplne ponúkame Bohu – darujeme sa mu.

Cez akt zasvätenia členovia v ZMM znovuodovzdávajú svoj život Bohu. Teda zasvätenie sa v ZMM je: pevné, úprimné a slobodné rozhodnutie nasledovať Krista a budovať jeho kráľovstvo na tomto svete. (Paríž, 9. augusta 2005: Juan Bellido, Generálne zhromaždenie JMV) Aby sme mohli Krista nasledovať, mali by sme ho najprv poznať, mali by sme spoznávať jeho učenie a podľa tohto učenia aj žiť.

Cieľom kresťanskej formácie je viesť deti k tomu, aby: » spoznávali Krista a naučili sa rozprávať sa s ním, » si uvedomili, že sú kresťania, » sa učili žiť a správať sa ako kresťania, » spoznávali ľudí – svätcov, ktorí nasledovali Krista a nachádzali v nich vzory, » si rozširovali vedomosti v oblasti náboženskej terminológie, » objavovali hodnotu a zmysel sv. omše, » sa dozvedeli o existencii anjelov a učili sa spolupracovať s nimi.

V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.

Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. (Ján 1, 35 – 42) Milí animátori, hľadajte úprimne Krista najprv vy a keď ho nájdete, nasledujte ho a priveďte k nemu aj vám zverené deti. „Pane môj, osvieť moju myseľ a pamäť, aby som ti mohol rozumieť. A pomôž mi, aby som to, čo som od teba dostal, mohol rozumne a jasne podávať ďalej iným.” (sv. Tomáš Akvinský) 28

1. Základné kresťanské úkony

Učím sa prežehnávať, pokľaknúť si, slušne sa správať v kostole a na iných posvätných miestach (sakristia, cintorín, kalvária). Obliekanie sa do kostola.

Cieľ: Uvedomiť si význam posvätných znakov a osvojiť si slušné správanie sa v kostole.

Pomôcky Čokoláda, hudba, papier, pero, farbičky, značky zakazujúce určité oblečenie do kostola, obrázky rôznych odevov z časopisov.

Modlitba: 3x Zdravas Mária, Bez hriechu počatá.

Správanie sa v kostole

Aktivita 1: Zahráme sa hru, pričom deťom hneď neprezradíme, aká je téma, ani kto koho predstavuje. Vyberieme hosťa (akože veriaci) a hostiteľa (akože Boh). Hosť sa bude správať tak, že bude len stáť, nerobí žiadne gestá, je skoro ako socha. Vymodelujeme tri situácie.

A. Hosť prichádza k dverám, zaklope, ale nevojde dnu. Hostiteľ ho pozýva nech vojde, veď je otvorené. On však ostáva vonku a spolu sa skúsia rozprávať cez zavreté dvere. (Zaujímavé je vyskúšať si aj rozhovor zaľúbených cez zavreté dvere.)

B. Po tejto náročnej komunikácii a dlhšom presviedčaní vojde dnu, ale iba stojí. Hostiteľ mu podá ruku, ponúkne mu stoličku, ale nesadne si, ponúkne mu čokoládu, ale nevezme si.

C. V miestnosti vyrobíme hluk (ostatní sa začnú baviť, pustíme nejakú hudbu). Okolie sa tak stane pre danú dvojicu rušivé, zrazu sa nepočujú dobre, alebo zle rozumejú slová.

Opýtame sa detí ako sa cítil hosť a hostiteľ, aké to celé bolo. Tieto všetky tri situácie prirovnáme k správaniu v kostole.

A. Boh nás pozýva k sebe do kostola, aby sme sa s ním stretli, aby sme k nemu prišli dnu do kostola a nezostávali vonku pred dverami. Veď on sa s nami túži stretnúť.

B. Keď v kostole len stojíme, nekľakáme, nerobíme úkony počas sv. omše, sme ako hosť v aktivite – taký čudný, nekomunikatívny, nesadnem si, hoci ma bolia nohy, nevezmem si čokoládu, hoci na ňu mám veľkú chuť. Boh nám chce dať samé dobré veci, ale my ich nechceme.

C. Kostol je miesto, kde je Boh, s ktorým sa môžem rozprávať a počuť ho v tichu. Ak sa teda chceme s niekým porozprávať, musíme odstrániť všetok hluk, aby sme sa dobre počuli. To isté platí aj pre rozhovor s Bohom. Hluk v kostole nám bráni pri modlitbe, bráni nám počuť Boha.

Prežehnávanie – prečo, ako, kedy?

Prežehnávanie je posvätný znak. Pri prežehnávaní robíme veľký znak kríža od čela k hrudi, od jedného ramena k druhému. Je to znak Kristovho kríža, ktorý na ňom zomrel, aby nás vykúpil. Prežehnávaním si stále pripomíname, čo pre nás Kristus urobil.

Aktivita 2: Nakreslíme na papier kríž, vymaľujeme ho a nad každé rameno napíšeme, čo hovoríme pri prežehnávaní (aby si deti uvedomili, že ide o znak Kristovho kríža).

Tento znak robíme pred modlitbou, aby usporiadal a usmernil naše myšlienky a srdce aj vôľu k Bohu. Po modlitbe, aby v nás zostalo, čo nám Boh daroval. V pokušení, aby nás posilnil. V nebezpečenstve, aby nás 29

chránil. Prežehnaním začíname a končíme svätú omšu. Prežehnávame sa, aby naša duša prijala do seba plnosť Božieho života a aby v nej všetko bolo zúrodnené a posvätené.

Mysli na to, kedykoľvek robíš znak kríža. Je to znak zo všetkých najsvätejší. Rob to dôsledne, prirodzene, s vedomím toho, čo robíš. Potom objíme celú tvoju bytosť, postavu i dušu, tvoje myšlienky i tvoju vôľu, myseľ i srdce, konanie i odpočinok, a všetko bude v ňom posilnené, poznačené, posvätené, v Kristovej sile, v mene Trojjediného Boha. (Romano Guardini - O posvätných znakoch, Znak kríža)

Pokľaknutie

Názorná ukážka pokľaknutia na pravé koleno. Pokľaknutie je prejav pokory, my ako Božie stvorenie vzdávame úctu svojmu Stvoriteľovi. Pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku.

Slušne sa správať v kostole

Aktivita 3: Rozdelíme deti na dve skupiny a ich úlohou bude vypísať a vymenovať, aké správanie do kostola nepatrí. Potom si ich odpovede vyhodnotíme, porovnáme a odmeníme skupinu, ktorá sa najviac priblížila realite.

Obliekanie sa do kostola

S ľuďmi komunikujeme slovami, znakmi, gestami. No nielen nimi. Aj naše oblečenie niečo znamená. Vyjadruje úctu k nášmu telu, ale zároveň vyjadruje aj spôsob, akým chceme pôsobiť na iných. Oblečením hovoríme svojmu okoliu, kto sme. Aj to, ako idem oblečený do kostola, vyjadruje, aký postoj zaujímam voči Bohu. Či som pripravený stretnúť sa s Kristom, svoju pozornosť venovať iba Jemu a dopriať to aj ostatným, alebo upozorňovať svojím oblečením na seba a rozptyľovať ostatných. V mnohých kostoloch sú preto značky zakazujúce určité typy oblečenia.

Aktivita 4: Prinesieme deťom tieto značky a porozprávame sa o nich. Potom značky odložíme a dáme deťom roztriediť povystrihované obrázky z časopisov, nech určia, ktoré oblečenie do kostola nepatrí.

Posvätné miesta

Vysvetlíme deťom, že podobne ako v kostole by sme sa mali správať aj na iných posvätných miestach, ako napríklad sakristia, kalvária, cintorín. Ak je to potrebné, vysvetlíme aj tieto pojmy.

Ak to podmienky dovoľujú, môžeme si všetko v závere stretka vyskúšať naostro v kostole.

Modlitba: Sláva Otcu, Anjel Boží.

2. Modlitba Cieľ: Spoznať, čo je modlitba, aké sú druhy modlitby. Nájsť spôsob, ako sa modliť. Motivovať k pravidelnej modlitbe (ráno, večer).

Pomôcky sviečka, hudba, papierová kocka, papiere, perá, plagát.

Modlitba: 3x Zdravas Mária, Bez hriechu počatá.

Na začiatku stretka navodíme inú atmosféru ako zvyčajne. Neprezrádzame, o čo ide. Posadáme do kruhu, do prostriedku dáme horiacu sviečku a pustíme pokojnú hudbu. A v takejto atmosfére sa pomodlíme úvodnú modlitbu (alebo si animátor môže pripraviť krátke rozjímanie blízke deťom). Po nej sa detí opýtame, ako sa cítili. V čom bola modlitba iná? Páčila sa im?

30

Ako sa modlíme?

Aktivita 1: Urobíme z papiera kocku, na ktorej budú čísla, predstavujúce zároveň číslo otázky. Každé dieťa si hodí kockou a číslo, ktoré padne, mu určí otázku, na ktorú zodpovie. (Prípadne na každej strane kocky môže byť napísaná jedna otázka namiesto čísla.)

1.

2.

3.

4.

5.

6.

Ako sa doma modlíš?

Modlíš sa sám, so súrodencami alebo s rodičmi?

Zaspávaš pri modlitbe?

Zabúdaš sa ráno/večer pomodliť?

Nemáš čas na modlitbu?

Nechce sa ti modliť?

Čo je to modlitba?

Modlitba je rozhovor s Bohom. Pán Boh nečaká na to, že mu budeme posielať do neba odrapotané modlitby. On čaká na to, že sa s Ním budeme rozprávať.

Aktivita 2: Animátor s dieťaťom (ešte lepšie dvaja animátori) predvedú deťom nasledujúci rozhovor. Úlohou detí je pozorne počúvať.

Čo robíš?

Niekto tu hovorí?

Áno, už roky na teba volám, ale ty nepočúvaš.

Kto si?

Som tvoj Boh.

A čo chceš?

Pýtam sa ťa, čo robíš.

Modlím sa.

Čo je to modlitba?

Modlitba je rozhovor s Pánom Bohom.

To ako so mnou? Áno.

Ale veď ty sa toľko modlíš, a so mnou sa rozprávaš po prvý raz.

To nie je možné.

Takmer vždy som sústredený na modlitbu...

Správne si povedal: na modlitbu, ale nie na mňa. »» Modlí sa záhradník, ktorý rozpráva Bohu o ružiach, ktoré mu vykvitli v záhrade. »» Modlí sa mamka, keď plače nad chorým dieťaťom a prosí Boha o pomoc. »» Modlí sa dieťa, keď mi rozpráva o starostiach s pokazeným bicyklom a o pávom pierku, ktoré našlo cez víkend. »» Modlí sa dedko, keď sa sťažuje na choré nohy a na oči, ktoré už nevidia. »» Modlí sa otec, keď ďakuje Bohu za dieťatko, ktoré sa narodilo. »» Modlí sa brat, keď je mu ľúto, že udrel sestru a prosí o odpustenie. »» Modlí sa každý, kto mi otvára svoje srdce, bez rozdielu, či je to srdce prosiace, a či trpiace, zamilované, alebo sklamané, staré, alebo mladé. Musí to však byť srdce, ktoré miluje.

(Spracované podľa úryvku Záhradníkove ruže) Modlitba je teda rôznorodá. Môže byť: »» odprosujúca - keď Boha prosíme, aby nám odpustil, ak sme sa zle správali, alebo niečo zlé urobili..., »» prosebná – ak Boha o niečo prosíme, napr. o pomoc, keď je pre nás niečo ťažké, o silu pre chorú babku, o pomoc ovládať svoju reč a neodvrávať..., 31

»» ďakovná – keď mu ďakujeme za to, čo sme zažili, za ľudí, ktorých sme stretli, za počasie, za super kamarátov a perfektnú hru v lese..., »» modlitba chvál – chválime Boha za nádherný kvet, ktorý sme na lúke našli, za to že stvoril psa, s ktorým sa môžeme zahrať, za to, že sme na oblohe mohli vidieť farebnú dúhu...

Aktivita 3: Na základe povedaného i prečítaného v aktivite 2 môžeme deti vyzvať, aby skúsili povedať, o akú modlitbu (odprosujúcu, prosebnú, ďakovnú, chvál) ide v prípade záhradníka, mamky, dieťaťa, dedka, otca, brata. Jednotlivé druhy modlitby môžeme napísať na väčší plagát a necháme deti, nech vymyslia ďalšie príklady a napíšu ich na plagát.

Prečo sa modliť?

Modlitbu nepotrebuje Boh, ale my. A to preto, aby naša duša rástla, preto, aby nás Boh učil, ako byť dobrými ľuďmi. Tak ako sa staráme o malé bábätko, kŕmime ho, aby rástlo, učíme ho rozprávať, chodiť a z bábätka postupne vyrastie dospelý človek, rovnako sa musíme starať aj o svoju dušu. Aby aj ona rástla, potrebuje sa rozprávať s Bohom, a to nie len raz za čas, ale každý deň.

Ako sa modliť?

Niekedy je nám ťažko modliť sa, alebo možno ani nevieme ako na to. Čo nám môže pomôcť pri modlitbe? »» Sadnúť si alebo nájsť takú polohu, aby sme nezaspali, aby nás nič nebolelo, »» modliť sa vo vhodnom čase – nie vtedy, keď už napoly spím, »» uvedomiť si, čo vlastne idem robiť, »» uvedomiť si, že Boh, s ktorým sa idem rozprávať, je živý a je pri mne.

(Dobrú atmosféru pri modlitbe nám pomôže vytvoriť sviečka alebo hudba, ako sme si to mohli vyskúšať na začiatku.)

Aktivita 4: Každému dáme papier a pero. Úlohou detí bude napísať list Bohu, svojmu najlepšiemu priateľovi. (Napr. o tom, čo pekné som zažil, čo ma trápi, položím mu otázku, na ktorú neviem odpoveď, môžem Mu ďakovať, prosiť, odprosovať Ho, chváliť Ho.) Na záver si zopakujeme čo sme sa o modlitbe naučili a povzbudíme deti k pravidelnej modlitbe formou rozhovoru s Bohom.

Modlitba: Sláva Otcu, Anjel Boží.

3. Osvojujem si náboženskú terminológiu Cieľ: Zábavnou formou naučiť deti základné náboženské termíny.

Pomôcky Vyrobená tabuľa (väčší výkres alebo papier), na ktorej sú prehľadne napísané okruhy tém a čísla otázok (vzor pozri v prílohe), cukríky za snahu všetkým deťom, stopky, dobrovoľník na zapisovanie bodov.

Modlitba: 3x Zdravas Mária, Bez hriechu počatá a pieseň k Duchu Svätému (napr. Keď Duch Boží ma naplní), aby osvietil všetky mysle.

Aktivita: Deti rozdelíme na dve skupiny (alebo viac), zvolia si medzi sebou hovorcu a začne sa súťažiť. Úlohou každej skupiny je vybrať si jednu oblasť a číslo otázky (animátor môže tabuľku nejako kreatívne graficky stvárniť). Po prečítaní otázky môžu odpovedať bez možností (5 bodov) alebo si vybrať medzi troma možnosťami (3 body). V časovom limite (1 minúta) musia odpovedať na danú otázku. Ak ju zodpovedajú správne, získavajú daný počet bodov, ak nie, nezískajú žiadny bod. Správne odpovede pozri v prílohe.

32

I. OBDOBIA CIRKEVNÉHO ROKA 1. Čo znamená slovo advent? a) narodenie b) príchod c) odchod 2. Ako dlho trvá pôst? a) 30 dní b) 40 dní c) 50 dní 3. Kedy slávime Narodenie Pána? a) 24. decembra b) 25. decembra c) 26. decembra 4. Čo znamená slovo Pascha? a) páska b) Vianoce alebo Vianočné sviatky c) Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky 5. Aký sviatok Panny Márie slávime 8. decembra? a) Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska b) Nepoškvrnené počatie Panny Márie c) Nanebovzatie Panny Márie 6. Čo sa stalo na Veľký piatok? a) Pán Ježiš za nás zomrel na kríži b) večeral so svojimi učeníkmi c) vstal z mŕtvych 7. Kedy sa začína pôst? a) na Zelený štvrtok b) na Kvetnú nedeľu c) na Popolcovú stredu 8. Kedy sa začína cirkevný rok? a) rovnako ako aj kalendárny rok b) prvou adventnou nedeľou c) prvou pôstnou nedeľou 9. Akú pobožnosť pripomínajúcu umučenie Krista slávime počas pôstu? a) pobožnosť umývania nôh b) pobožnosť Krížovej cesty c) pobožnosť nesenia kríža 10. Čo sú to pašie? a) dialogické čítanie alebo spev evanjelia o Kristovom utrpení b) modlitba pred evanjeliom na Kvetnú nedeľu c) množné číslo od slova pašia

33

II. ČASTI KOSTOLA A LITURGICKÉ PREDMETY 1. Čo je to presbytérium? a) sedadlo pre kňaza b) chrámový priestor pri oltári pre duchovenstvo a miništrantov c) bočný stolík na obetné dary

2. Čo je to paténa? a) omšová miska, ktorá sa používa pri cirkevných obradoch, na ktorú sa kladie hostia b) nové slovo, ktoré sa používa namiesto slova anténa c) druh kalichu 3. Čo je to ambón? a) bonbón b) vyvýšené miesto, ktoré slúži na čítanie lekcie z Písma a čítanie evanjelia i miesto, odkiaľ kňaz káže c) mikrofón, ktorý sa používa pri čítaní lekcií 4. Čo je to paškál? a) veľký ozdobný luster (väčšinou v starších kostoloch) b) kladivko, ktorým sa búcha na zvonček c) vysoká veľkonočná sviečka 5. Čo je to sedes? a) sedadlo pre kňaza b) plachta na oltári c) bočný stolík na obetné dary 6. Čo je to chór? a) tá časť kostola, v ktorej sú lavice b) vyvýšený priestor v kostole pre kňaza a miništrantov c) oddelený (vyvýšený) priestor v kostole pre organ a spevácky zbor 7. Čo je to monštrancia? a) spravidla zlatá alebo strieborná schránka na vystavenie hostie b) oblečenie pre miništrantov c) omšová miska, ktorá sa používa pri cirkevných obradoch, na ktorú sa kladie hostia 8. Čo je to cibórium? a) nádoba na omšové víno, teda krv Kristovu b) zvuk zvončeka, ktorý zneje pri pozdvihovaní Eucharistie c) kalich s pokrývkou, ukladajú sa doň hostie 9. Kedy sa používa zvonček v kostole? a) pred čítaním evanjelia b) na začiatku omše a pri premenení vína a chleba c) na konci omše a počas spievania modlitby Otče náš 10. Čo sú to ampulky? a) malé „džbániky” na vodu a víno b) druh anduliek c) omšové misky, ktoré sa používajú pri cirkevných obradoch, na ktoré sa kladie hostia

34

III. LITURGICKÉ ODEVY 1. Akej farby je reverenda? a) bielej b) modrej c) čiernej

2. Pod akým liturgickým odevom nosí kňaz (biskup) albu? a) pod ornátom a štólou b) pod reverendou c) pod mitrou 3. Čo je to kolárik? a) diakon, kňaz a biskup ho nosia okolo krku a je vždy bielej farby b) diakon, kňaz a biskup ho nosia okolo pásu a je vždy bielej farby c) stuha pomenovaná podľa Jána Kollára 4. Čo je to ornát? a) miništrantské oblečenie b) rúcho, ktoré používa kňaz (biskup) iba pri sv. omši c) biskupská pokrývka hlavy počas zimy 5. Čo je to štóla? a) symbol kňaza, kňaz/biskup ju má prevesenú cez ramená b) slovo, od ktorého je odvodené slovo škola c) špeciálny šál na zimu pre biskupa 6. Čo je to mitra? a) liturgická pokrývka hlavy b) starší názov Nitry c) biskupský prsteň 7. Čo sa má pri stretnutí s biskupom urobiť s biskupským prsteňom? a) ukloniť sa b) nič c) pobozkať na znak úcty 8. Prečo používa biskup berlu na omši alebo ak ide v procesii na omšu? a) aby ňou mohol udrieť neposlušných miništrantov b) aby ňou symbolizoval pastiera c) aby sa ňou podoprel, keď mu príde zle 9. V ktorom období liturgického roka používa kňaz ornát zelenej farby? a) v období cez rok b) v pôstnom období c) na zoslanie Ducha Svätého 10. Čo je to cingulum? a) zvonček, ktorým sa zvoní na začiatku omše a pri pozdvihovaní Eucharistie b) mikrofón, ktorý používa organista c) povraz, ktorým sa podkasáva alba alebo hodvábny pás na reverende

35

IV. BOHOSLUŽOBNÉ KNIHY

1. Kto sa musí modliť breviár (Liturgia hodín) 5-krát denne? a) babky v kostoloch b) kňazi c) miništranti 2. Čo je to misál? a) miska b) kniha na slúženie svätej omše c) minisála pripomínajúca sakristiu 3. Z akej bohoslužobnej knihy sa čítajú čítania a evanjelium na svätej omši? a) lekcionár b) evanjeliár c) čítanka 4. Ako sa volá kniha, z ktorej sa čítajú prosby? a) prosbovník b) modlitby rôzneho druhu c) Spoločné modlitby veriacich 5. Kto napísal Prvý Petrov list? a) Pavol b) Peter c) Matúš 6. Ako sa nazýva prvá kniha Starého zákona? a) Levitikus b) Genezis c) Exodus 7. Čo znamená nápis JKS na knihe, ktorú nosia zvyčajne laici na sv. omšu? a) Ježiš Kristus Spasiteľ b) Jednotný katolícky spevník c) jednoducho krásne piesne 8. Ako inak sa nazýva Biblia? a) Sväté písmo b) Sväté slová c) Starý zákon 9. Čo znamená skratka KKC? a) Kniha kostolného ceremoniálu b) Kniha každodenných cenností c) Katechizmus katolíckej Cirkvi 10. Ktorí sú štyria evanjelisti? a) Pavol, Jozef, Timotej, Jakub b) Matúš, Marek, Lukáš, Ján c) Tomáš, Peter, Šimon, Bartolomej

36

V. POSTAVY ZO SVÄTÉHO PÍSMA 1. Ako sa zobrazuje Duch Svätý? a) ako holubica b) ako svätožiara c) ako zelená vetvička 2. Kto tvorí Svätú Trojicu? a) Ježiš, Jozef a Mária b) Melichar, Gašpar a Baltazár c) Otec, Syn a Duch Svätý 3. Ktorý apoštol 3-krát zaprel Ježiša? a) Judáš b) Ján c) Peter 4. Kto porazil Goliáša? a) Dávid b) Benjamín c) Šalamún 5. Čím vynikal kráľ Šalamún? a) štedrosťou b) múdrosťou c) láskou 6. Na akej hore prijal Mojžiš od Boha dve kamenné dosky, na ktorých bolo Desatoro Božích prikázaní? a) Horeb b) Ararat c) Sinaj 7. Ako sa volal syn Abraháma, ktorého mal obetovať Bohu? a) Izmael b) Izák c) Ezau 8. Kto spadol z koňa na ceste do Damasku? a) Šavol b) Barnabáš c) Peter 9. Kde mal ukrytú silu Samson? a) v opasku b) vo vlasoch c) v nohách 10. Čo urobil Mojžiš, že sa červené more rozdelilo a Izraeliti mohli prejsť po suchu na druhý breh? a) zdvihol palicu nad more b) zaspieval pieseň c) kľakol si a modlil sa Záver a modlitba: Ako cenu za víťazstvo si tím vyberie nejakú obľúbenú pieseň, ktorú mu porazený tím zaspieva a napokon sa rozdajú cukríky. Modlitba - Sláva Otcu, Anjel Boží.

37

4. Úcta Cieľ: Vzdávanie úcty Bohu, ako si uctiť kríž, posvätné veci, úcta ku kňazom, rehoľníkom a zasväteným osobám.

Pomôcky Papiere, farbičky, papieriky s otázkami.

Modlitba: 3x Zdravas Mária, Bez hriechu počatá.

Vzdávanie úcty Bohu a úcta ku krížu

Úkon vzdávania najhlbšej úcty Bohu - je to prejav nášho vnútra a prejavujeme to kľaknutím (a prostráciou, čiže ľahnutím na tvár).

Svätý Otec Ján Pavol II., keď sa dozvedel o svojom menovaní za biskupa - bol ešte mladý - prosil sestru vrátničku v jednom kláštore vo Warszawe, či by sa nemohol v ich kaplnke pomodliť. Sestra ho nepoznala, ale dovolila mu to. Keď o niekoľko minút vošla do kaplnky, našla ho ležať pred oltárom v podobe kríža.

Keď prišla o niekoľko hodín - stále tam ležal. V domnení, či mu nie je zle, opýtala sa ho, či niečo nepotrebuje. On povedal, že by bol rád, keby tu takto mohol ostať ešte chvíľu, že vlak mu odchádza až o niekoľko hodín...

Keď prechádzame popred bohostánok, miesto, kde sa ukrýva eucharistický chlieb - Telo Pána Ježiša, v tom priestore si pokľakneme na jedno koleno, prípadne sa zastavíme a urobíme úklon hlavou.

Aktivita 1: Opýtame sa detí, kde všade videli kríž počas včerajšieho (alebo dnešného) dňa. Čo urobili, keď kríž uvideli?

Pred krížom sa iba pokloníme, prípadne urobíme znamenie kríža na sebe. Pred krížom si teda nekľakáme. Iba pri obradoch Veľkonočného piatku po bohoslužbe slova pri odhaľovaní kríža si pred ním kľakneme na obe kolená. To je prejav úcty ku krížu, na ktorom visela spása sveta. Svätým a tiež Panne Márii sa neklaniame, ale si ich uctíme, a to na podklade slov žalmu 67,36: „Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni”.

(Spracované podľa www.vincentini.sk)

Posvätné veci

Posvätné veci sú posvätením alebo požehnaním určené k Božiemu kultu (kult - náboženské uctievanie, bohoslužobné úkony, bohoslužba) a má sa s nimi zaobchádzať úctivo, pretože majú vzťah k Bohu. Ich úcta je nepriamou úctou k Bohu, ich zneuctenie je nepriamym zneuctením Boha.

Sú to napríklad: hostie, voda - znamenie očisty, svieca - znamená Božiu blízkosť, oheň - významom podobný svieci, večné svetlo - pred svätostánkom označuje prítomnosť Eucharistie, olej - znak hojnosti duchovných darov, kadidlo - prastarý symbol modlitby stúpajúcej k Bohu a symbol očisty. (Spracované podľa www.sestrysvkriza.sk) Aktivita 2: Rozdáme deťom papiere a farbičky a každý z nich nech si vyberie jednu posvätnú vec a nech to nakreslí.

Keď to bude hotové, opýtame sa ich kde a kedy sa posvätná vec, ktorú nakreslili, používa. (Napr. voda – na sviatok Troch kráľov sa svätí voda a kropí sa ňou vtedy aj ľud, voda sa používa pri krste, pri požehnávaní vecí, ako snubné prstene, príbytky, škapuliare, ružence, atď., svieca musí byť vždy zapálená počas svätej omše, pri obnove krstných sľubov, na Hromnice pri požehnaní sviečok, atď., oheň sa zapaľuje na Bielu sobotu, atď., olej pri krste, pri pomazaní chorých, pri birmovaní, kňazskej vysviacke, atď., kadidlo sa používa pri svätej omši na veľké sviatky (odpustová slávnosť, Vianoce, Veľká noc...), pri adorácii, pri svätení príbytkov, atď.)

Úcta ku kňazom, rehoľníkom a zasväteným osobám

Kňazi, zastupujú na zemi Krista, preto by sme im mali prejaviť aj patričnú úctu. Rovnako však si máme uctiť i rehoľníkov, rehoľnice a zasvätené osoby.

38

Aktivita 3: Na papieriky napíšeme viacero otázok, ktoré si budú deti ťahať a odpovedať na ne. Ak by mali s nejakou odpoveďou problém, tak im animátor pomôže. » Aké rôzne oslovenia kňazov poznáš? (pán farár, duchovný otec, otče, dekan, kaplán...) » Ako pozdravíš kňaza? » Ako sa volá oblečenie kňaza? (napr. reverenda) » Videl si rehoľnú sestru, alebo rehoľného brata? Opíš, ako vyzerala/vyzeral. » Poznáš nejakú svätú rehoľnú sestru? » Daj do správneho hierarchického poradia: arcibiskup, kňaz, biskup, pápež, kardinál. » Ako sa volá biskup v tvojej diecéze? (môžeme im priniesť ukázať jeho fotku) » Ako sa volá pomocný biskup vo vašej diecéze? (môžeme im priniesť ukázať jeho fotku) » Treba biskupovi pobozkať prsteň? Prečo? (je to prejav úcty k nemu) » Chcel by si byť kňazom/rehoľníkom/rehoľnou sestrou? Ďalšie otázky podľa fantázie animátora.

Aktivita 4: Príbeh: Istý mních dlhé roky žil na opustenom mieste veľmi asketickým (striedmym) životom a ustavične sa usiloval spojiť sa s Bohom, aby vypočul jeho modlitby. Keď Boh videl jeho snahu, rozhodol sa zistiť, či je skutočne hoden toho, aby jeho prosby vypočul. Raz sa pustovník veľmi sústredene modlil, keď k nemu prišiel Ježiš v podobe úbohého žobráka a prosil ho o kúsok kôrky chleba. Mních zaujatý svätými vecami si ho nevšímal a urputne sa snažil o to, aby Bohu prednášal svoje modlitby a prosby čo najkrajším a najvýrečnejším spôsobom. Keď Ježiš prosil už dlhší čas, pustovník bez toho, aby naňho pozrel, vybuchol a zúrivo sa naňho osopil: „Zmizni, neotravuj ma, nevidíš, že hovorím so samým Bohom?“ Pustovník možno žil veľmi sväto, všetko príjemné si odopieral, ustavične sa modlil, no chýbalo mu to najdôležitejšie. Chýbala mu láska, s ktorou by sa k žobrákovi otočil, aby ho nakŕmil. A vtedy by v ňom určite spoznal svojho Pána a dočkal sa nesmiernej odmeny za svoju lásku. (Spracované podľa www.knazi.sk) Ako sa správal mních v príbehu? Mal úctu k žobrákovi? V každom človeku je prítomný Boh, či je biely alebo čierny, chudobný alebo bohatý, veselý či smutný, učiteľ alebo žiak, starý alebo mladý, a preto každému človeku bez rozdielu máme prejaviť úctu, správať sa k nemu láskavo. Potom z nás budú dobrí ľudia a Boh nás určite odmení za našu lásku.

Modlitba: Sláva Otcu, Anjel Boží.

5. Kto sú anjeli?

Cieľ: Dozvedieť sa kto sú anjeli, naučiť sa spolupracovať so svojím anjelom strážnym, vytvárať si k nemu blízky, priateľský vzťah.

Pomôcky Papier s tajničkou, úryvky zo Svätého písma, papiere, farbičky.

Modlitba: 3x Zdravas Mária, Bez hriechu počatá.

Kto je anjel?

Necháme deti, nech povedia, kto je podľa nich anjel.

Aktivita 1: Odpoveď na otázku „Kto je anjel?” nám dá riešenie nasledujúcej tajničky.

1. Ako sa volá pomôcka, ktorú držia miništranti kňazovi pri rozdávaní sv. prijímania?

2. Ako sa volá ženích Panny Márie?

3. Tretia Božská osoba.

39

4. Čím bol pomazaný nový kráľ v Starom zákone?

5. Ježiš si vyvolil 12 ... .

Slovo anjel pochádza z gréckeho slova „angelos“ - „posol“. Anjel je posol medzi Bohom a človekom. Anjelov stvoril Boh. Sú to duchovné bytosti, preto ich nemôžeme vidieť. Nemajú telo ako človek, ale majú rozum a slobodnú vôľu. To znamená, že vedia rozmýšľať a že sa vedia rozhodnúť pre dobro, teda pre to, čo chce Boh. Majú oveľa bystrejší rozum a vedia oveľa viac ako ľudia. Anjel môže niekedy s Božím dovolením vziať na seba viditeľnú podobu - telo, aby ho ľudia mohli vidieť.

Čo robia anjeli?

1. Neprestajne oslavujú Boha a slúžia mu (slúžia jeho spasiteľným plánom).

2. Ochrana a starosť o spásu ľudí (Ľudský život je od začiatku až po smrť obklopený ich ochranou a orodovaním - KKC 336.).

Anjeli teda ochraňujú ľudí, prinášajú ľudom Božie posolstvo, vykonávajú trest, bojujú so silami zla.

Aktivita 2: Rozdelíme deti do štyroch skupín a každej z nich dáme dva úryvky zo Svätého písma a úlohou detí bude určiť, čo v tom úryvku anjeli robia (či ochraňujú ľudí, prinášajú posolstvo...)

Dan 6,22 (ochraňujú ľudí) Ex 23,20 (ochraňujú ľudí) Lk 1,26 (prinášajú ľudom Božie posolstvo) Mt 1,20 (prinášajú ľudom Božie posolstvo) 2 Sam 24,16 (vykonávajú trest) Zjv 20,1 (bojujú so silami zla) Mt 18,10 (hľadia na Boha a oslavujú ho) Lk 2,13-14 (oslavujú Boha)

Anjeli, ktorých mená poznáme

Je málo anjelov, ktorých mená poznáme. Najväčší z anjelov je podľa tradície archanjel Michal, ktorý je vodcom nebeského vojska a bojoval proti padlým anjelom. Michal je obhajcom Božieho ľudu pred Bohom.

Zobrazuje sa často ako bojovník, v ruke má kopiju, váhy a pod nohami draka. Ďalším významným anjelom je archanjel Gabriel – ohlasuje a predpovedá udalosti. Ján Krstiteľ a takisto aj Ježiš Kristus boli bezprostredne ohlásení práve cez Gabriela. Zjavil sa otcovi Jána Krstiteľa – Zachariášovi (Lk 1,19) a tiež Panne Márii (Lk 1,26-33).

Trojicu najväčších anjelov dotvára archanjel Rafael. Je ochrancom cestujúcich, uzdravovateľom a 40

sprostredkovateľom manželstva. Najviac sa spomína v knihe Tobiáš - sprevádza Tobiáša na cestách a uzdravuje jeho otca.

Títo traja anjeli majú tiež prívlastok archanjeli. Obvykle sa archanjeli považujú za vedúcich a najmocnejších anjelov.

Sviatok troch archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela slávime 29. septembra.

Aktivita 3: Rozdelíme deti do troch skupín a keďže sme sa dozvedeli, aké úlohy majú títo traja archanjeli, každej skupinke pridelíme jedného anjela a ich úlohou bude pantomimicky znázorniť, čo daný anjel robí.

Anjeli strážcovia

Anjel strážca je nebeský duch, pridelený Bohom, ktorý má dozerať na každého z nás počas nášho života. Anjel stráži ho cez deň, v noci, či sme doma, v škole alebo na ulici. Úloha anjela strážneho je poučovať nás, viesť nás k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť nás od zlého. Anjeli strážni sa za nás modlia a prednášajú naše modlitby Bohu. Pomáhajú nám predovšetkým v hodine smrti. Anjeli strážni sú vždy prítomní pri nás, aby nám pomohli. Nech sa cítime akokoľvek sami, vždy je pri nás anjel strážny. Bdie nad nami a pomáha nám prekonať všetky ťažkosti a diablove nástrahy.

Sviatok anjelov strážcov je 2. októbra.

Aktivita 4: Naučíme sa pieseň – ukazovačku: Ráno, celý deň anjeli nado mnou bdejú, Pane, ráno, celý deň anjeli nado mnou sú.

1. Keď sa ráno prebúdzam, anjeli nado mnou bdejú...

2. Keď sa ráno umývam...

3. Keď idem do školy...

4. Keď sa bicyklujem...

5. Keď rodičom pomáham...

6. Keď si píšem úlohy...

(Možno použiť aj iné činnosti.)

Aktivita 5: Na záver si každý nakreslí svojho anjela strážneho. (Každý môže svojmu dať aj meno.) Tento obrázok si dá k posteli, aby nezabúdal na modlitbu k anjelovi strážnemu a ráno i večer ho ňou pozdravil: Anjel Boží, strážca môj, prosím ťa, vždy pri mne stoj, pomocnú mi ruku daj, vo všetkom mi pomáhaj, aby som vždy v každej chvíli viedol život Bohu milý. A tak tebou chránený, bol raz v nebi spasený.

Modlitba: Sláva Otcu, Anjel Boží.

Spracované podľa http://www.knazi.sk/svati/anjeli.php.

6. Spoznávam svätých Cieľ: Spoznať svätcov rôznej doby, oboznámiť sa s patrónmi, vziať si príklad z ich života, usilovať sa o svätosť.

Pomôcky Obrázky svätcov a obrázky symbolov alebo rekvizity, papiere a ceruzky na súťaž.

Modlitba: 3x Zdravas Mária, Bez hriechu počatá.

41

Uvedenie do témy: Ozaj, deti, kto je svätý? (Vypočuť si ich predstavy a povedať im nasledujúci príbeh.)

Malý Jožko raz išiel s babičkou okolo kostola. Kostol bol dosť tmavý, zaprášené okná, múry, lebo stál pri ceste. Ani sa mu veľmi nepáčil. Dvere boli otvorené, tak s babičkou vošli dnu. V tom zasvietilo slniečko - a Jožko až zhíkol od prekvapenia. Na krásnych farebných oknách sa objavili postavy ľudí, ako cez ne prenikli slnečné lúče. Vydýchol si: „Kto je to?“ A babička mu ukazovala: „Pozri, tam je sv. Pavol, tam sv.

Anton a tu vedľa s ružami je sv. Terezka.“ Jožkovi sa to veľmi páčilo. Bol prvák. Raz sa na náboženstve pán katechét pýta detí, kto je to svätý. Jožko radostne zamával rukou. Keď ho pán katechét vyvolal, vykríkol: „Svätý je ten, čo cez neho svieti“. Pán katechét najprv nerozumel, ale keď Jožko povedal, ako na to prišiel, pochválil ho. Áno, obrazy svätých bývajú na farebných oknách v kostole. Ale aj my, keď sme dobrí, keď sa dobrotou snažíme podobať Pánu Bohu, akoby cez nás svietila Božia dobrota. Takže skutočne svätý je priateľ Boží, na ktorom vidíme Božiu dobrotu.

Tak už viete, kto je svätý?

Svätý je človek ako my, má ruky a nohy. To, čo ho robí svätým, je to, že sa snaží žiť podľa prikázania lásky, ktoré nám dal Pán Ježiš. Miluje Pána Boha a ľudí okolo seba. Aby dokázal robiť dobré skutky, pomáhať chorým a slabým, potešovať smutných, pomáhať chudobným, tak mu na to Pán Boh dáva silu cez modlitbu, Eucharistiu...

Aktivita 1: Oboznámime deti s viacerými svätcami, a to tak, že na zem/stôl do prostriedku poukladáme portréty svätcov a rekvizity (resp. obrázky symbolov), ktoré daných svätcov vystihujú a úlohou detí bude určiť, čo ku komu patrí. Aby sme im to uľahčili a aby sa zároveň niečo zaujímavé dozvedeli, tak im postupne o každom svätcovi niečo povieme, na základe čoho určia správnu dvojicu.

Tu je ponúknutých niekoľko príkladov.

SV. BENEDIKT (480 - 547) Sviatok: 11. júl Narodil sa v Nursii (dnes Norcia v Umbrii, Taliansko) okolo r. 480 v šľachtickej rodine. Na štúdiá bol poslaný do Ríma. Hlavným predmetom jeho štúdia bola rétorika – umenie presvedčiť hovoreným slovom. Vidiac morálnu skazu a intelektuálny úpadok utiekol zo štúdií v Ríme s myšlienkou na rehoľný život. Vzdal sa svojho dedičstva a začal žiť v malej dedinke Subiaco v sabínskych horách. Tam žil ako pustovník sprvoti pod vedením iného pustovníka menom Romanus. V nasledujúcich rokoch založil dvanásť kláštorov. Je zakladateľ západného mníšstva a hlavný patrón Európy.

SV. TERÉZIA Z LISIEUX (1873 - 1897), panna a učiteľka Cirkvi Sviatok: 1. október Symbol - kytička ruží Narodila sa 2. januára 1873 v Alencone vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí, ona bola najmladšia. Terezka sa v tom čase usilovala byť vzornou kresťankou. Veľmi zbožne sa pripravovala na prvé sv. prijímanie. Počas troch mesiacov si poznačila do svojho denníka 818 obetí a 2773 dobrých skutkov. Na jej modlitby sa obrátil jeden na smrť odsúdený zločinec. Bola nesmierne šťastná. Hoci mala iba štrnásť a pol roka, chcela vstúpiť do karmelitánskeho kláštora. O povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII. O niekoľko týždňov po návšteve Ríma dostala správu, že jej biskup povoľuje vstup do karmelitánskeho kláštora.

Svojej sestre napísala: „Ak sa chceš stať svätou, nemaj iný cieľ, ako robiť Ježišovi radosť v maličkostiach!“ Je patrónka misií, misionárov, letcov. Znázorňuje sa s ružami (lupienkami ruží).

SV. JÁN BOSCO (1815-1888), kňaz Sviatok: 31. január Sv. Ján Bosco, ľudovo nazývaný don Bosco, sa narodil 16. augusta 1815 v malej horskej osade Becchi v Taliansku. Ako deväťročnému sa mu snívalo, že videl mnoho detí, ktoré vrieskali, kliali a vystrájali nezbednosti. Videl sa tam aj on sám. Najskôr im dohováral, no potom sa medzi nich vrhol a začal ich mlátiť, aby prestali. No zrazu sa k nemu priblížila záhadná postava, ktorá mu povedala: „Nie tak! Nie násilím! Iba láskavo, ak si chceš získať ich priateľstvo!“ On si dal povedať a zrazu boli huncúti krotkí ako baránky. Stal sa diecéznym kňazom. V roku 1841 začal zhromažďovať okolo seba chlapcov, uličníkov, o ktorých sa nikto 42

nestaral. Sami prichádzali, vycítili u neho lásku, ktorú dovtedy nepoznali. Niektorí z nich nemali ešte ani štrnásť, iní skoro dvadsať. Don Boscovou zásadou bolo: Buďte veselí, hrajte sa, zabávajte, len nehrešte.

Sám bol stále medzi nimi, do hry vedel šikovne zamiešať čo-to z katechizmu. Je patrón vychovávateľov, mládeže, učňov.

SV. CECÍLIA (2.-3.storočie) Sviatok: 22. november Symbol: hudobný nástroj, napr. flauta, gitara....

Je patrónkou hudobníkov a spevákov. Medzi jej znaky patrí ľalia, organ, lutna a palma.

SV. TARZÍCIUS (3. storočie) Sviatok: 15. august Legenda ho predstavovala ako chlapca (miništranta), ktorý v čase prenasledovania niesol Eucharistiu uväzneným kresťanom. Na tejto ceste ho stretli chlapci, ktorí však kresťanmi neboli. Chceli, aby im ukázal, čo to nesie. On však Eucharistiu chránil za každú cenu. Chlapci čoskoro prišli na to, že je kresťanom a nesie „kresťanské tajomstvá“. Kvôli tomu ho začali biť a kameňovať. Tarzícius sa však držal statočne.

Keď už zomieral, išiel okolo jeden rímsky vojak, ktorý bol tiež kresťanom. Chlapcov rozohnal a Tarzícius mu ešte stihol povedať, koho nesie a kam. Potom vydýchol. Vojak sa postaral aj o jeho telo aj o Eucharistiu.

SV. FLORIÁN (+ 304) Sviatok: 4. máj Je vzývaný tiež ako mocný ochranca pred ohňom alebo vodou. Bol dôstojníkom rímskej armády, zastával vysokú administratívnu funkciu v Noricum, v dnešnej časti Rakúska. Mučenícku smrť podstúpil za čias cisára Diokleciána. Je patrón hasičov.

SV. DOMINK SAVIO (1842 – 1857) Sviatok: 9. marec Sv. Dominik Savio sa narodil 2.apríla 1842 v Chieri pri Turíne v Taliansku.

Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Od malička mu vštepovali kresťanské zásady. Veľmi rád miništroval a ako sedemročný už vedel naspamäť katechizmus.

Veľmi túžil ísť na prvé sväté prijímanie, no vtedy to nebolo v jeho veku možné.

Kňazi z okolia sa však o tom rozprávali a vzhľadom na jeho duchovnú vyspelosť mu povolili na Veľkú noc roku 1849 pristúpiť k sv. prijímaniu. Mal sedem rokov. Bol to preňho veľký deň. Poznačil si štyri zásady, ktorých sa potom držal počas svojho života: 1. Budem sa často spovedať a k sv. prijímaniu pristupovať tak často, ako mi to spovedník dovolí.

2. Chcem svätiť sviatočné dni.

3. Mojimi priateľmi bude Ježiš a Mária.

4. Radšej zomrieť ako zhrešiť.

Patrón miništrantov, chlapčenských speváckych zborov a ochranca matiek, detí a chorých. Táto úcta je inšpirovaná najmä týmto príbehom: 43

12. septembra 1856 na sviatok Mena panny Márie si vyžiadal Dominik od Don Bosca, povolenie, aby mohol navštíviť v 32 km vzdialenom Mondoniu svoju ťažko chorú mamu. „Odkiaľ vieš, že tvoja mama je chorá?” „Viem to.” „Písali ti z domu?” „Nie, ale viem to.”

Don Bosco ho poznal, preto ho nechal odísť bez ďalších otázok. A Dominik sa ponáhľal domov. Blízko svojej dediny stretol otca, ktorý chcel matke zavolať lekára. Otec sa čudoval stretnutiu so synom. Chcel, aby išiel najskôr k príbuzným, ale chlapca to ťahalo k matke. Aj napriek odporu blízkych sa dostal k lôžku matky, objal ju, vrúcne ju pobozkal a povedal jej: „Dovidenia!“ a vrátil sa bez otáľania naspäť do Turína, aby povedal Don Boscovi: „Matka je uzdravená! Božia Matka ju uzdravila!”

Skutočne matka medzitým darovala život zdravému dievčatku. Lekárska pomoc už nebola potrebná. Čo sa stalo? Dominik dal pri objatí matke na krk pásik podobný škapuliaru. Tento pásik pomohol matke v jej ťažkej hodinke a neskôr pomohol aj veľa iným ženám pri pôrode.

Povesť vzácnej stužky, ktorú Dominik zavesil na krk svojej matke, pokračuje aj dnes orodovaním mladého svätca za matky a deti v kolískach.

SV. JOZEF Sviatok: 19. marec Pestún Pána Ježiša, tesár, spravodlivý muž. Ochraňoval svätú rodinu keď utekali pred Herodesom. Svätý Jozef je ochranca robotníkov, rodín a Cirkvi a je patrónom dobrej smrti.

Aktivita 2: Rozdelíme deti do 2-3 skupín a každá dostane za úlohu správne určiť patrónov. Jednotlivé povolania a svätých napíšeme na malé papieriky a deti budú vytvárať správne dvojice. Opäť môžeme deťom pomôcť indíciami a po vyhodnotení súťaže ich odmeniť.

Správne odpovede: Atléti - sv. Pavol, apoštol Bankári - sv. Matúš, apoštol Cestujúci - sv. Krištof Dáždnikári - sv. Medard Delostrelci - sv. Barbora Fotografi - sv. Veronika Tesári, stolári - sv. Jozef Parašutisti - sv. Michal, archanjel Poštári - sv. Gabriel, archanjel Zvonári - sv. Anton Pustovník Zhrnutie: Na zopakovanie urobíme krátku rekapituláciu o svätých a zistíme, ktorý svätý sa im najviac páčil, ktorého si zapamätali. Povzbudíme deti k dobrým skutkom a k tomu, aby sa aj oni usilovali každý deň o svätosť, pretože všetci sme povolaní k svätosti, v každom veku, v každej dobe.

Môžeme si zaspievať aj pieseň Usmievavý svätec.

Modlitba: Modlitba vlastnými slovami inšpirovaná životom svätcov, Anjel Boží, Sláva Otcu.

7. Svätá omša Cieľ: Spoznať čo je to sv. omša, čo sa počas nej deje, čo počas nej robíme.

Pomôcky Papieriky s činnosťami, ktoré sa vykonávajú počas sv. omše, krajec chleba.

Modlitba: 3x Zdravas Mária, Bez hriechu počatá.

44

Čo je svätá omša?

Svätá omša je dar. Daroval nám ju Ježiš. Cez ňu chce ostať stále blízko nás. Chce nám dávať svoj život.

Dáva sa nám vtedy, keď ho prijímame – najmä vo svätom prijímaní.

Svätú omšu ustanovil Ježiš Kristus. Bolo to pri poslednej večeri, svojou smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním. Ustanovenie svätej omše si pripomíname na Zelený štvrtok: Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ A prikázal im: „Toto robte na moju pamiatku.”

Aktivita 1: Prinesieme jeden krajec chleba a poveríme jedného, aby tento chlieb rozdelil pre všetkých, aby z neho každý kúsok zjedol. Tento jeden krajec chleba predstavuje akoby Krista, ktorý je takisto len jeden, a predsa sa dáva všetkým. Dáva seba samého a prichádza do našej duše. Je to ten istý, živý Ježiš, ktorý pred vyše 2000 rokmi za nás zomrel na kríži.

Čo sa počas nej deje

Svätá omša má dve hlavné časti: bohoslužbu slova a bohoslužbu obety – Eucharistiu. V rámci každej z nich sa niečo deje. O čo konkrétne ide, si povieme prostredníctvom aktivity.

Aktivita 2: Rozdelíme deti na dve skupiny, jednej pridelíme bohoslužbu slova a druhej bohoslužbu obety. Obom skupinkám dáme na papierikoch napísané jednotlivé činnosti. Úlohou detí bude ich správne usporiadať. Aby to s bohoslužbou obety nebolo také ťažké, môžeme zlúčiť činnosti po dve.

BOHOSLUŽBA SLOVA »» čítanie state zo Starého zákona, alebo zo Skutkov apoštolov, alebo z apoštolských listov, alebo zo Zjave-

45

nia sv. apoštola Jána (vo všedný deň je jedno čítanie, v nedele a na slávnosti sú dve), »» spev alebo prednes responzóriového žalmu, »» alelujový verš s citátom z Evanjelia, »» čítanie úryvku z Evanjelia, »» homília (kázeň) - vysvetlenie Božieho Slova, »» vyznanie viery (Verím v Boha) „Krédo” (len v nedele a na slávnosti), »» spoločné modlitby veriacich (prosby).

BOHOSLUŽBA OBETY - EUCHARISTIE »» sprievod s obetnými darmi, »» príprava oltára, »» prednesenie chleba a kalicha s vínom Pánovi s modlitbou dobrorečenia, »» umývanie rúk, »» dialóg a „prefácia” (vďakyvzdanie), »» “sanktus” (Svätý, Svätý...), »» modlitba vzývania Ducha Svätého o zostúpenie na dary, »» slová premenenia zvlášť nad chlebom a zvlášť nad kalichom vína („Toto je moje telo, toto je moja krv...”), »» príhovory – modlitby za živých i mŕtvych, »» modlitba Pána „Otče náš”, »» prianie pokoja a výmena znaku pokoja (Pokoj a bratská láska nech je medzi nami.), »» lámanie Chleba, počas neho sa spieva: „Baránok Boží...”, »» tichá modlitba - ukázanie a zvolanie: „Hľa, Baránok Boží...”, »» prijímanie kňaza a veriacich - počas neho: spev na prijímanie, »» purifikácia – očistenie posvätných nádob, »» modlitba po prijímaní.

Čo počas svätej omše robíme?

1. Keď prídeme do kostola, tak si pokľakneme - tým pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku, je to prejav úcty.

2. Svätú omšu začíname a končíme prežehnaním sa (pri gréckokatolíckej liturgii sa prežehnávame aj viackrát).

3. Počas svätej omše robíme niekoľko úkonov – stojíme, sedíme, kľačíme, to všetko má svoj význam.

Státie je prejav úcty, dôstojnosti a spoluúčasti, stojíme preto, aby sme boli pozorní. Státie je symbol pripravenosti.

Sedenie je predovšetkým postoj, ktorý uľahčuje sústredenie potrebné na počúvanie, prijímanie a rozjímanie Božieho slova. Je tiež postojom počúvajúceho žiaka.

Kľačanie resp. pokľaknutie je prejavom: »» pokory - telo sa približuje k zemi, na pohľad sa zmenšujeme (Sv. Hieronym učil, že telesné pokľaknutie má byť sprevádzané aj pokľaknutím srdca.),

46

»» vrúcnosti – veľká prosba sa vo všeobecnosti naznačuje pokľaknutím, »» poklony a úcty – podľa príkladu mudrcov z Východu je kľačanie prejavom adorácie, »» oslavy, adorácie Boha.

Aktivita 3: Zahráme sa hru, pri ktorej animátor povie vždy jednu časť sv. omše (napr. začiatok sv. omše, čítanie, premenenie, prosby, znak pokoja, kázeň, spievanie žalmu...) a úlohou detí bude urobiť to, čo sa robí pri danej časti (sedí, stojí, kľačí, prežehnáva sa). Príklad: kázeň – deti si sadnú, premenenie – deti si kľaknú, atď..

Ako najlepšie prežiť svätú omšu

Ak nám na niečom záleží, určite sa vieme na to dobre pripraviť (či už je to písomka, oslava alebo svadba).

Aj pri svätej omši je dobré začať tým, že sa na ňu pripravíme.

Stačí, ak prídeme o 10 minút skôr. Máme tak šancu stíšiť sa, dať nabok všetko, čo by nás mohlo rušiť.

Keď sa stíšime, je tu možnosť zamyslieť sa nad tým, na čo v tom kostole vlastne som, zamyslieť sa nad tým, čo sa bude diať.

Ak chceme svätú omšu prežiť čo najlepšie, má byť naše srdce čisté a pripravené stretnúť sa osobne s Bohom vo svätom prijímaní. Je preto veľmi dôležité porozmýšľať nad tým, aké hriechy sme počas dňa (či týždňa) spáchali a poprosiť Boha o odpustenie, keďže ľahké hriechy sa nám pri svätej omši odpúšťajú.

Okrem toho je dobré si aj premyslieť, za koho chceme túto svätú omšu obetovať, o čo chceme pri nej prosiť alebo za čo sa poďakovať.

K plnej účasti na svätej omši rozhodne patrí aj sväté prijímanie (samozrejme pre tých, ktorí už na prvom svätom prijímaní boli). Keď sme pri svätom prijímaní, práve s ním súvisí eucharistický pôst. Eucharistický pôst znamená, že sa máme 1 hodinu pred svätým prijímaním postiť. Nemáme nič jesť, piť môžeme iba vodu. Niektorí ľudia majú výnimku – nemusia tento pôst dodržiavať, sú to napríklad chorí ľudia. Dôležité je, že ide o prípravu môjho srdca na stretnutie s Ježišom.

Modlitba: Pieseň – Ty si najvyšší, Sláva Otcu, Anjel Boží.

47

04 MARIÁNSKA FORMÁCIA Urobiť niečo pre budúcnosť ZMM je zasadnúť pod plášť našej milovanej Matky a započúvať sa do jej hrejivých slov. Animátor je ten, ktorý ak chce niečo dávať, musí najprv počúvať. Počúvať hlas Matky cez modlitbu ruženca by malo byť pre animátora samozrejmosťou. Mariánska formácia vo svojich stretkách má za cieľ umožniť stretnutie sa s učiteľku lásky, ktorá chce deti sprevádzať životom po ceste čnosti. Tieto materiály sú iba pomôckou, ktoré si spolu s Pannou Máriou môžete v modlitbe v tichosti dotvoriť.

Bruno Ferrero v jednom príbehu hovorí: Dievčatko muselo nosiť okuliare. Jeden priateľ sa ho spýtal: „Neprekáža ti, že musíš nosiť okuliare?“ „Nie, keby boli také, aké nosí moja mama,“ odpovedalo. „Moja mama hovorí, že vždy vidí, keď sú ľudia unavení alebo malomyseľní alebo smutní. Chápe, že potrebuješ pomoc a hneď zbadá, že ťa niečo znepokojuje. Vidí aj to, o čom by si chcel hovoriť. Ale najkrajšie je, že vždy v každom vidí niečo dobré.“ Dievčatko pokračovalo: „Raz som sa mamy pýtala, ako to, že vidí všetky tieto veci a odpovedala mi, že sa jej to podarilo tým, že zostarla. Som si istá, že je to zásluha okuliarov.“ Naša Nebeská Matka má tiež také oči a túži po tom, aby sme sa jej podobali, ako aj matka dievčatka v tomto príbehu. Dosiahneme to iba tak, ak sa jej naplno odovzdáme, prijmeme ju za svoju Matku a naplníme jej čnosti.

V nasledovných témach deti: »» spoznávajú svoju nebeskú matku Pannu Máriu a túžia byť jej dieťaťom, »» spoznávajú jej čnosti, »» povzbudzujú aj svojich kamarátov k noseniu Zázračnej medaily, »» snažia sa v mesiaci máj a október zúčastňovať na pobožnostiach.

Ján Pavol II. povedal: „Kristus chce ísť na mnohé miesta vo svete, vstúpiť do mnohých sŕdc, cez vás.

Tak ako Mária navštívila Alžbetu, aj vy ste povolaní „navštíviť“ potreby núdznych, hladných, bezdomovcov, osamelých, chorých... „A to je už práca vás animátorov - vstupovať do sŕdc detí. Nech vám náš Milostivý Boh v tejto práci pomáha.

48

1. Panna Mária je moja Matka Cieľ: Aby deti v Panne Márii objavili najlepšiu Matku, ktorej môžu veriť.

Pomôcky: Bábika (najlepšie taká, čo plače), plienka, obraz Panny Márie s malým Ježiškom na rukách (príloha) Aktivita č. 1: Animátor zoberie do rúk bábiku a začne pred deťmi hovoriť: „Hajaj, búvaj...“ alebo začne spievať uspávanku.

Deti a teraz vy si predstavte, že ste mamičky či ockovia a plače vám vaše dieťa. Ako by ste ho upokojili? (Každé dieťa si to vyskúša a bude sa ho snažiť utíšiť.) Čo je dôvodom plaču dieťaťa? Možno ho treba prebaliť (dáme deťom plienku, aby si to vyskúšali). Takto v nich vzbudíme lásku k materstvu či otcovstvu.

Po aktivite deti zaujmeme tým, že im donesieme obraz Panny Márie s malým Ježiškom. Spolu sa začneme dívať na tento obraz.

Otázky pre deti: » Čo vidíte na tomto obraze? » Kto je tam? » Ježiško plače alebo sa smeje? » Čo myslíte, deti, cíti sa Ježiško v rukách Panny Márie v bezpečí?

Určite áno. Panna Mária je Ježišova mamička a zároveň aj naša. Túži po tom, aby sme sa nebáli k nej prísť, aby sme sa s ňou rozprávali. Ona nás vezme na svoje ruky a keď nás bude veľa, tak nás prikryje pod svoj plášť. Ona nás upokojí svojou láskou, tak ako naše mamky, spevom, aby sme neplakali. Hoci ju nevidíme, buďme si istí, že je pri nás a pomáha nám.

Záver: Pieseň - Čakajú ťa nástrahy.

2. Čistota Panny Márie Cieľ: Deťom priblížiť čistotu Panny Márie a zároveň ich nadchnúť k tomu, aby aj oni mali čisté srdiečka, aby často pristupovali k sviatosti zmierenia.

Pomôcky: Papierové alebo polystyrénové biele srdce, sklenená váza, vodu – byť v blízkosti, kde rastú poľné kvety.

V strede miestnosti máme veľké biele srdce, ktoré predstavuje srdce Panny Márie. Je čisté, plné lásky a milosti, nie je tam ani jeden hriech. Vedľa srdca máme prichystanú číru vázu, do ktorej vlejeme čistú vodu.

Aktivita pre deti: Deti pôjdu nazbierať kvety, ktoré potom vložíme do vázy a spolu sa začneme zamýšľať nad čistotou nášho srdca a srdca Panny Márie.

Otázky: » Deti, páčia sa vám kvety, ktoré ste nazbierali? » Ako dlho podľa vás vydržia kvety? » Čo sa stane, ak by neboli vo vode? » Čo je potrebné pre udržanie života kvetov? Čistá voda – ak máme krásnu vázu, v nej krásne kvety, je dôležité, aby v nej bola aj čistá, čerstvá voda.

49

Voda, ktorá je stará, smradľavá, špinavá, nepomôže udržať pekné kvety. Skôr zvädnú a zničí ich. Preto je dôležité ju často vymieňať. Aj my sme ako krásne kvety. Aby sme boli šťastní, radostní, voňaví, príťažliví pre druhých, potrebujeme často v našom vnútri – v našej duši vymieňať vodu. Viete, čo ňou je? Je ňou sviatosť zmierenia. Čím častejšie sa spovedáme, tým budeme krajší. V tom nám je Panna Mária vzorom, v čistote srdca. Ona bola a je bez hriechu. Ona nám bude pomáhať k tomu, aby sme mali čisté srdce.

Nerobme zle druhým, poslúchajme, nevysmievajme sa iným, zrieknime sa zlých vecí a budeme šťastní. Častou spoveďou a zmenou k lepšiemu budeme bližšie k Panne Márii i k samotnému nebu.

Záver: modlitba

3. Pokora Panny Márie Cieľ: Vzbudiť u detí snahu k pokore – vysvetliť im, čo je pokora a nasmerovať ich k tomu, ako Panna Mária bola vo všetkom pokorná.

Pomôcky: rýchlovarná kanvica, čaj pre deti, hrnčeky alebo umelohmotné poháre, keksíky podľa uváženia.

Aktivita: Stretko začneme tak, že deťom pustíme rychlovarnú kanvicu s vodou. Pred tým ich ešte upozorníme, aby dobre počúvali zvuk kanvice. A keď zovrie voda, položte im otázky.

Otázky: Aký to bol zvuk? Bol príjemný? Čo vám pripomínal? Akú situáciu? Nevrelo to tak niekedy aj vo vašich srdciach? Možno keď ste sa pohádali so súrodencami, kamarátmi, alebo vtedy, keď vám rodičia vypli PC, telku, nedali peniaze na vysnívanú vec?

Ak nám niekto ublíži, naštve, neurobí po vôli, začne to v našom vnútri poriadne vrieť ako v tej kanvici. A možno aj vriaca voda vyjde z nej von v podobe našich škaredých, drzých slov. To znamená pre nás, aby sme tú kanvicu v nás vypli, keď sa nahneváme a zaliali radšej čaj útechy posilnenia. Panna Mária je nám vzorom a príkladom v pokore. V pokore máme prijať aj nepravdu. Odpustiť druhým a nehnevať sa.

Záver: Animátor urobí deťom čajík, môže k tomu pridať keksíky a zahráme sa spolu spoločenskú hru.

Doprava, doľava

Charakteristika: užijeme si trocha napätia a pocvičíme sa v trpezlivosti Pomôcky: dostatok zápaliek, 2 hracie kocky Čas na hru: 15 - 20 min.

Vek: 7 - 9 rokov Počet hráčov: 3 - 15 hráčov Popis: Hráči sedia okolo stola. Každý dostane 6 zápaliek. Postupne hádžu dvoma kockami. Za každú jednotku dá hráč jednu zápalku svojmu susedovi vpravo (predcházajúcemu). Za dve rovnaké čísla dá jednu zápalku susedovi vľavo (nasledujúcemu). Za každú šestku dá jednu zápalku do banku. Ak hráčovi nepadne jedna z týchto kombinácií, nemôže v tom kole nič urobiť a posúva kocky ďalej. (Ak niekomu padnú dve jednotky, dá dve zápalky susedovi vpravo a jednu susedovi vľavo.)

Reflexia hry: Hráča je možné do hry ešte vrátiť. Vyhráva až vtedy, keď prejde celé kolo bez toho, aby mal zápalku.

4. Panna Mária ako učiteľka lásky Cieľ: Deťom priblížime jednu z ďalších Máriiných čností, a to lásku.

Pomôcky: Ukazovadlo – palička, čisté papiere A4, temperové farby, voda, štetce.

Na začiatok stretka deťom ukážeme ukazovadlo/paličku a začneme sa ich pýtať: »» Kto to používa? »» Na čo je to potrebné? »» Používa nejaký učiteľ vo vašej škole ukazovadlo?

50

Aj Panna Mária sa chce stať našou učiteľkou v láske. Chce nás naučiť, ako máme milovať. Myslíte si deti, že Panna Mária potrebuje ukazovadlo? Určite nie. Mária, keď sa zjavila mnohým svätým, tak mala zložené ruky a pozývala nás k modlitbe (učí nás svojim príkladom, aby sme si aj my zložili ruky k modlitbe). Pri zjavení Kataríne Labouré mala Mária roztiahnuté ruky, z rúk jej vychádzali lúče plné milostí. Aj my môžme o tieto milosti prosiť. Ona je našou učiteľkou lásky. Ona nekričí, ale počúva a povzbudzuje nás, aby aj naše ruky mohli byť plné lásky. Ako? Tak teraz po rozdaní čistých papierov si každý vyberie farbu, v akej si chce urobiť pečiatku ruky. Namáča a otlačí na papier. Do odtlačku ruky si každý napíše, v čom chce do ďalšieho stretka pomôcť Márii zmeniť svet. Ale to, čo napíšu, by mali aj uskutočniť.

Záver: Modlitba a pieseň S láskou zmeňme aspoň kúsok zeme.

5. Poslušnosť Panny Márie Cieľ: Naučiť deti poslúchať tak, ako Panna Mária. Zamilovať si aj túto čnosť.

Aktivita: Zahráme sa hluchý telefón. Cieľom tejto hry je, aby sme dobre počúvali, čo nám povie sused.

Mnohokrát sme sa zasmiali, ak sme zle počuli a povedali smiešne slovo. Aj my tak vyzeráme smiešne pred druhými (hlavne rodičmi) ak neposlúchame to, čo nám hovoria. Poslušnosť je čnosť, ktorú mala Mária a ktorej nás chce naučiť. Panna Mária poslúchala svojich rodičov, ale hlavne počúvala Boha. Celý život mu naplno verila a počúvala ho. Nikdy nepovedala, že nebude robiť to, čo od nej žiada. S pokorou a láskou hovorí: „Áno“. Aj my počúvajme Pannu Máriu pri modlitbe a hlavne našich rodičov, cez ktorých sa nám prihovára samotný Boh. Príbeh: Bambus V jednej nádhernej záhrade rástol vznešený bambus. Pán ho mal radšej ako ostatné stromy. Rok čo rok bambus rástol a bol čoraz silnejší a krajší. Bambus totiž dobre vedel, že Pán ho má rád a preto bol šťastný.

Pán raz prišiel k svojmu obľúbenému stromu a povedal mu: „Potrebujem ťa.“ Nádherný bambus pocítil, že prišla chvíľa, pre ktorú bol stvorený a s veľkou radosťou povedal: „Pane, som pripravený. Urob so mnou, čo chceš.“ Pánov hlas bol vážny: „Aby som ťa použil, musím ťa vyrúbať.“ Bambus sa naľakal: „Vyrúbať, Pane? Mňa, najkrajší strom v celej záhrade? Nie, prosím ťa, nie. Použi ma ako chceš, ale prosím ťa, nevytínaj ma.“ „Môj drahý bambus,“ povedal Pán, „ak ťa nevytnem, nemôžem ťa použiť.“ Záhrada sa ponoril do hlbokého ticha. Aj vietor prestal viať. Bambus pomaly sklonil svoju nádhernú korunu a zašepkal: „Pane, ak ma nemôžeš použiť bez toho, aby sa ma vyrúbal, tak ma vytni.“ „Môj drahý bambus,“ povedal znova Pán, „musím ťa nielen vyťať, ale musím ti odrezať aj konáre s lístím.“ „Pane môj, zmiluj sa nado mnou. Znič moju krásu, ale ponechaj mi konáre a listy.“ „Ak ťa neobrežem, nemôžem ťa použiť“ Slnko si zakrylo tvár a zhrozený motýľ odletel. Roztrasený bambus slabým hlasom povedal: „Pane, obrež ma.“ „Môj drahý bambus, musím ti urobiť ešte čosi viac. Musím ťa rozpoliť a vytrhnúť ti srdce. Ak to neurobím, nemôžem ťa použiť.“ Bambus sa sklonil až k zemi a zašepkal: „Pane, rozpoľ ma a trhaj.“ Tak Pán vyťal bambus, osekal mu konáre s lístím, rozsekol ho a vybral mu srdce. Potom ho zaniesol k 51

prameňu blízko polí, ktoré trpeli suchom. Jemne napojil jeden koniec milovaného bambusu na prameň a druhý naviedol na vyschnuté polia.

Priezračná, chladná a čistá voda začala tiecť bambusom na ryžové polia, ktoré priniesli bohatú úrodu. Tak sa bambus stal veľkým požehnaním, hoci bol vyťatý a zničený.

Keď bol nádherným stromom, žil pre seba a obdivoval svoju krásu. Keď ho vyrúbali, doráňali, znetvorili, stal sa kanálom, ktorým Pán zavlažoval a zúrodňoval svoje kráľovstvo...

My tomu hovoríme „utrpenie“, Boh tomu hovorí „potrebujem ťa“...

Aj my sa staňme poslušnými tak, ako aj tento bambus.

6. Panna Mária a Katarína Labouré Cieľ: Priblížiť deťom život sv. Kataríny Labouré jej vzťah k Nebeskej Matke.

Pomôcky: Plastelína, papiere, štetce, farby, farebné kriedy.

Po modlitbe animátor priblíži deťom život sv. Kataríny Labouré a to tak, že spolu si vyrozprávajú jej príbeh.

Spôsob rozprávania bude takýto: Ak animátor zamáva: »» ľavou rukou, deti povedia Zoe, »» pravou rukou, deti povedia mama (matka, mamička), »» hlavou, povedia Mária, »» pravou nohou, povedia Katarína, »» ľavou nohou, povedia kláštor.

Animátor pred slovom, ktoré má nasledovať, zamáva určenou časťou tela. Mal by si to doma prejsť, aby sa nepomýlil.

Takto si to po spoločnom prečítaní môžeme ešte raz prerozprávať. Po príbehu deti rozdelíme do 9 skupín, ak ich máme veľa, ak ich je okolo 9-10, každý bude sám. Ich úlohou bude vyjadriť určitú časť z jej života: Narodenie, rodina...

Animátor zvolí spôsob ako to vyjadria: papier, modelovaním, kreslením na betón. Spolu si to vyhodnotia, nezabudnime si ešte niečo pekné zaspievať či zahrať.

7. Ruženec v rukách detí Cieľ: Zamilovať sa do modlitby ruženca.

Pomôcky: Deťom vopred oznámiť, aby si na stretko doniesli svoj rodinný album. Papiere a pomôcky na kreslenie.

Aktivita č. 1: Začneme si spoločne pozerať naše rodinné albumy.

Aj Pán Ježiš má svoj vlastný fotoalbum. Sú to tajomstvá jeho života, ktoré odhaľujeme počas modlitby ruženca spolu s jeho Matkou, Pannou Máriou.

Aktivita č. 2: Rozdelíme sa do 4 skupiniek, kde každá nakreslí 5 tajomstiev a potom si zhotovíme Ježišov fotoalbum.

Na každé stretko animátor donesie vždy Ježišov fotoalbum a pomodlia sa vždy iné tajomstva s pohľadom zahľadeným na namaľovaný obraz.

Záver: Modlitba desiatku ruženca s prvým pohľadom zahľadeným do fotoalbumu - môže byť aj spievaný.

8. Loretánske litánie Cieľ: Priblížiť deťom Loretánske litánie a povzbudiť ich k účasti na májových pobožnostiach.

Pomôcky: Škatuľa, do ktorej vložíme rôzne veci, ktoré súvisia s Loretánskymi litániami. Animátor má na 52

papierikoch napísané podľa jeho uváženia prvé alebo druhé slovo z litánií. Napr. kráľovná anjelov – môže tam byť iba koruna a slovo napísané anjel, alebo v škatuli bude zrkadlo a na papieriku spravodlivosti.

Môžu mať aj celé litánie vytlačené, aby sa im ľahšie hľadalo. Všetci naraz vyťahujú a priraďujú. Môžu súťažiť, kto viac uhádne, ale pri menších deťoch môžme aj spoločne priraďovať a vyťahovať veci k slovu.

Na koniec si povieme, prečo sa modlíme litánie a k čomu nás vlastne pozývajú.

Zamyslenie: Litánie vznikli v Lorette a nimi vyjadrujeme lásku k Panne Márii.

Záver: Spolu si zaspievame litánie a povzbudíme deti, aby prichádzali na májové pobožnosti.

9. Diamanty pre Pannu Máriu Cieľ: Spolu zažiť spoločenstvo pri hre. Donesieme novinové papiere, z ktorých si každý vyrobí loďku.

Hra: Úlohou detí bude nazbierať čo najviac drahokamov do koruny Panny Márie. Drahokamy môžu byť v podobe orechov, kameňov, alebo čo nájde animátor v okolí, ale musí ich byť dostatočné množstvo. Hrací plán bude pripravený tak, že na modrej látke animátor rovnomerne rozloží papieriky, na ktorých budú podľa uváženia rozmiestnené kamienky. Na jednom mieste môže byť aj viac (3 - 5) diamantov. Na niektorých miestach budú otázky o Panne Márii, ktoré si pripraví animátor. Za správnu odpoveď im pridá 3 diamanty zo svojho vrecúška. Deti si svoje diamanty ukladajú do loďky, na ktorej majú napísané svoje meno. Hrá sa klasickou hracou kockou. Hru začína ten, kto prvý hodí kockou 6. Pri tejto hre všetci prídu do cieľa, len závisí na deťoch, kto koľko diamantov donesie pre Pannu Máriu. Túto hru môže animátor ešte lepšie pripraviť podľa vlastnej fantázie a tvorivosti.

10. Rue du Bac Pripraviť podlaklady na to, aby deti mohli vyrobiť kaplnku Zázračnej medaily na Rue du Bac.

53

05 VINCENTSKÁ FORMÁCIA Na ulici som videl dievčatko skrehnuté a trasúce sa od zimy, oblečené v ľahkých šatôčkach a s malou nádejou, že dostane nejaké slušné jedlo. Rozhneval som sa a povedal som Bohu: „Prečo dovoľuješ takéto veci? Prečo neurobíš niečo na ich vyriešenie?“ Chvíľku bolo ticho. Ale potom mi odpovedal: „Veď som urobil. Stvoril som teba.“ (Anthony de Mello) Cieľom vincentskej formácie je učiť deti: » ochotne poskytnúť pomoc a službu, » potešiť a povzbudiť smutných alebo utrápených ľudí, » viesť deti k láskyplnému prijatiu, akceptovaniu druhého človeka, ktoré sa prejavuje v pomoci, delení sa, priateľstve a v spolupráci, bez očakávania aktuálnej odmeny.

Takéto správanie, t. j. nezištne pomáhať, darovať sa, prežívať radosti, bolesti s blížnymi, je pre človeka náročné. Mnohokrát by sme aj chceli pomáhať, ale nevieme, ako na to. Preto sa radi necháme inšpirovať svätými Vincentskej rodiny. Tiež ponúkame niekoľko aktivít na rozvoj ochoty a schopnosti spolupracovať, dávať, pomáhať a deliť sa. Úspech, bohatstvo, potešenia života, toto všetko pominie, ale to, čo si daroval druhým a čo si urobil pre druhých, to ti navždy ostane.

Ponúkame vám niekoľko aktivít, ktorých cieľom je: » rozvíjať u detí spoluprežívanie bolesti a radosti chorých a sociálne slabších ľudí, » rozvíjať solidaritu, » byť citlivý na potreby spoločnosti, » ochotne poskytnúť službu, darovať, podeliť sa, » ponúknuť konkrétnu skúsenosť, zážitok.

54

1. Čo očakávajú a čoho sa boja chudobní Cieľ: Precvičiť empatické cvičenie voči chudobným.

Pomôcky: Fotografie a výstrižky z časopisov bezdomovcov, starých ľudí, telesne postihnutých detí a mládeže, chudobných, hladných detí a dospelých, atď.

Postup: Stretko začneme otázkou: Má nejaké očakávania, alebo po niečom túži alebo sa niečoho bojí napr. bezdomovec, starčekovia v domovoch dôchodcov, deti a mládež v detských domovoch, osamelí ľudia, telesne postihnuté deti a mládež, atď.? Potom voľne rozložíme obrázky alebo fotografie jednotlivých ľudí. Každý účastník si môže vybrať dva alebo tri obrázky. V atmosfére ticha alebo pri zvuku meditačnej hudby sa každý sám zadíva na človeka, ktorého má na obrázku a bude uvažovať o nasledujúcich otázkach: Otázky: » Čo očakáva, po čom túži človek na obrázku? » Čoho sa bojí? » Ako by si sa mu prihovoril?

Po skončení zamyslenia, urobíme kolo, v ktorom každý za seba vyjadrí svoje predpoklady. Potom môže ešte nasledovať reflexia.

Otázky: » Ako sa ti vciťovalo do ľudí na obrázku? » Prečo si si vybral práve týchto ľudí? » Čo si si uvedomil?

Aktivita po stretku: Na problémy okolo seba budem citlivejší. Pomôžem iným aspoň prejavením pochopenia, keď neviem a nemôžem inak.

2. Zdravotne postihnutí Cieľ: Vytvoriť deťom priestor pre citlivejšie vnímanie zdravotne postihnutých ľudí.

Postup: Schopnosť chápať ľudí zdravotne postihnutých a citlivo k ním pristupovať je veľmi super vec. Preto sa teraz zahráme na duchov, ktorí na chvíľku vstúpia do života ľudí s rozličnými chorobami. Animátor má pripravené obrázky s telesne postihnutými deťmi, obrázky, ktoré znázorňujú chorých ľudí. Opýtame sa detí, či majú v rodine alebo vo svojom okolí niekoho chorého. Ako sa tá choroba prejavuje? Čo si myslia, že ten človek prežíva? Deti si vytiahnu jeden z obrázkov, na ktorom sú ľudia pripútaní na invalidný vozík.

Opýtame sa ich, v čom je jeho obmedzenie, v čom sú jeho prednosti. Ako sa asi cíti? V malých skupinkách sa po cca 5 min. zdôverujú so svojimi predstavami.

Otázky: » Čo si si uvedomil pri tejto aktivite? » Poznáš niekoho s takým ochorením? » Keby si bol na jeho mieste, čo by si očakával od zdravých ľudí okolo seba?

3. Realita zdravotne postihnutých Cieľ: Pomôcť deťom priblížiť sa k pocitom chorých ľudí Postup: Animátor si môže nechať poradiť od detí, koho zdravotne postihnutého pozvať na stretko, alebo sa rozhodne sám. Bude to pre deti prekvapenie. Stretnutie treba dobre pripraviť, napr. predchádzajúcou aktivitou. Požiadame deti, aby priniesli kvety alebo malý darček, pomôžeme im formulovať otázky, ktoré 55

už môžu byť čiastočne pripravené. Besedu uvedieme ako kreslo pre hosťa, o ktorom by sa deti chceli dozvedieť viac. Stretnutie môžeme ukončiť odpoveďami na nasledujúce otázky.

Otázky: »» Čo obdivuješ na týchto ľuďoch? »» Čo si si uvedomil pri tomto stretnutí? »» Čo zaprajete nášmu hosťovi? »» O čo je život nášho hosťa bohatší?

Aktivita po stretku: Vo svojom okolí vyhľadám chorého alebo zdravotne postihnutého človeka a niečo pre neho urobím.

4. Na návšteve Cieľ: Poskytnúť deťom bezprostredný kontakt s ústavnou starostlivosťou o zdravotne postihnutých.

Postup: Vo vianočnom čase využijeme príležitosť a navštívime ústav sociálnej starostlivosti (zdravotne postihnuté deti, nevidiacich, sluchovo postihnutých, starých, rehabilitačné stredisko...). Pri tejto príležitosti môžeme pripraviť napríklad program, vytvoriť nejaké darčeky (pred návštevou zariadenia zorganizovať tvorivé dielne a pod.) Nasledujúce stretko sa môže začať reflexiou.

Otázky: »» Čo sa vám na návšteve najviac páčilo? »» Môžete týmto chorým nejako pomôcť? »» Páčil sa vám personál v danom zariadení? Ako pristupovali k svojim zverencom?

5. Skupina skupine Cieľ: Poukázať na radosť zo spoločného dobra.

Postup: Deti na stretku rozdelíme na dve skupiny (chlapci – dievčatá, náhodným rozpočítaním, svetlovlasí – tmavovlasí...). Povieme im, že dnes budú jedni hosťami druhých. Skupiny preto musia za 20 minút vymyslieť „darček“ alebo spôsob, ako budú zabávať či venovať sa svojim hosťom počas stretka. Darčeky sa budú striedať; ich hlavným zámerom je obdarovať tých druhých.

Otázky: »» Ako sa vám pripravovali darčeky? »» Ako ste sa cítili, keď ste darčeky dostávali?

6. Pomoc na diaľku Cieľ: Viesť deti k solidarite s ľuďmi v iných krajinách Postup: Deti môžeme zapojiť do akcie „Boj proti hladu“, „Štedrá dlaň”, ktoré zbierajú peniaze pre konkrétne projekty, alebo im môžeme navrhnúť písomné priateľstvo prostredníctvom slovenského misionára, ktorý pôsobí na misiách. Môžu to byť aj naši otcovia lazaristi, ktorí pôsobia na Hondurase, alebo sestričky vincentky na Sibíri a pod. Na stretku môžeme spoločne napísať týmto misionárom list a poprosiť ich o sprostredkovanie priateľstva.

56

7. Láska a misia Daj nám necúvať pred ťažkosťami a byť vždy pripravení ušpiniť si ruky pre chudobných...

Ako sme už vyššie spomenuli, nezištne pomáhať, darovať sa, prežívať radosti, bolesti s blížnymi, je pre človeka náročné. My však máme výborných pomocníkov, ktorí nám určite radi pomôžu a poradia, lebo sami by sme to nezvládli. Pýtate sa, kto to je? No predsa naši svätí. Svätí Vincentskej rodiny.

Ponúkame vám niekoľko aktivít, ktorých cieľom je: » Spoznávať svätých Vincentskej rodiny » Učiť sa v ich škole slúžiť a nezištne pomáhať » Poznávať dary, ktoré sme dostali z neba

Etapová hra pre 6 a 7-ročných anjelikov Cieľ: Spoznávanie svätých Vincentskej rodiny hravou formou.

Pomôcky: Obrázky sv. Vincenta, sv. Lujzy, sv. Kataríny Labouré, na ktorých sú znázornené ich čnosti a obrázky znázorňujúce protiklad čnosti napr. štedrosť – lakomstvo, plastové fľaše, farebné štítky.

Postup: Pripravíme si obrázky svätých, znázorňujúce ich čnosti a obrázky, ktoré znázorňujú opak čnosti (viď. rozpis skupín). Pripravíme si aj plastové fľaše, ktoré označíme farebnými štítkami. Ak je na stretku viac detí, rozdelíme ich napr. do 3 skupín. V tom prípade má každá skupina svoju farbu: červenú, modrú, žltú a pod. Plastové fľaše označíme farebným štítkom. Každá skupina bude mať 4 fľaše, označené farebným štítkom. Skupine pridelíme jedného zo svätých. Do fliaš vložíme odkaz: obrázok, ktorý znázorňuje napr. čnosť sv. Vincenta a obrázok, ktorý znázorňuje protiklad čnosti. Deťom dáme prvú indíciu, dajme tomu obrázok miestnej školy a práve tam majú hľadať prvý odkaz, ktorý tam, samozrejme, animátori už pred stretkom ukryli. Na mieste činu každá skupina hľadá fľašu označenú jej farbou. Ak ju nájde, vyberie odkaz. Úlohou detí je pomenovať, čo vidia na obrázkoch, pomenovať a rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. Animátor povzbudí deti ku nasledovaniu dobra, ktoré objavili na obrázku. Dá im ďalšiu indíciu, napr. miestny supermarket. Deti utekajúúúú k nemu a tam hľadajú ďalšiu plastovú fľašu s ich farbou a ďalší odkaz. A tak ďalej kým nenájdu všetky 4 fľaše s odkazom. Na konci stretka sa všetky deti stretnú a porozprávajú si, aký svätý sa ukrýval v ich fľaši a čo nové sa dozvedeli.

Skupina sv. Vincenta - červená farba Dobré vlastnosti sv. Vincenta 1. Pomáhal chudobným 2. Kňaz 3. Bol zbožný 4. Štedrosť

Zlo Sveta 1. Lenivec 2. Kriminálnik 3. Bezbožník 4. Lakomec

Skupina sv. Lujzy - modrá farba Dobré vlastnosti sv. Lujzy 1. Láskavá 2. Zbožná 3. Usilovná 4. Štedrá

Zlo sveta 1. Hnev, zlosť 2. Bezbožnosť 3. Lenivosť 4. Lakomstvo

Skupina sv. Kataríny Labouré - žltá farba Dobré vlastnosti sv. Kataríny 1.Pracovitá 2.Zbožná 3.Veselá 4. Tichá

Zlo sveta 1. Lenivosť 2. Nechuť modliť sa 3. Mrzutosť 4. Hluk

57

Etapová hra pre 8 a 9 ročných anjelikov Cieľ: Hravou a dobrodružnou formou spoznávať svätých Vincentskej rodiny.

Pomôcky: Vopred pripravené indície, obrázok a text o jednotlivých svätých, dobrá nálada.

Postup: Animátori si vopred pripravia indície, ktoré rozmiestnia po okolí.

Animátor privedie deti na prvé stanovište, dajme tomu kostol. Skôr ako deti dostanú prvú indíciu, musia urobiť dobrý skutok, napr. vyzbierať papiere, niekomu pomôcť... Keď to urobia, hľadajú indíciu, ktorá je tam schovaná. Keď ju nájdu, vylúštia ju a animátor im určí ďalšie stanovište, napr. supermarket. Postup sa opakuje: vykonať dobrý skutok a vylúštiť indíciu. Zo slov, ktoré získajú vylúštením na všetkých stanovištiach musia deti zistiť, o ktorého svätého ide. Vtedy im animátor odovzdá krátky životopis s obrázkom svätého. V závere stretka sa všetky skupiny stretnú a každá skupina musí porozprávať ostaným účastníkom stretka o „svojom“ svätom.

Sv. Vincent de Paul Na slovo CHUDOBNÝ pripraviť TAJNIČKU Na slovo SLUŽBA pripraviť OSEMSMEROVKU Slovo USILOVNOSŤ rozhádzať písmenka L,Ť,V,U,I,SO,N,S,O z rozhádzaných písmen zložiť slovo usilovnosť KŇAZ – morzeovka Morzeovka môže vyzerať napr. takto: A .E . . I (..

M :-- R ./ V :-) B - - F - - . J - -. N . )) S /-/ C .- - G /. K . . . O - . T ((D - . - H ).. L - - - P . - . U -/Sv. Vincent de Paul pochádzal z chudobnej vidieckej rodiny.

Vincent bol nadaný a bystrý, ale spočiatku nemohol myslieť na štúdium, lebo musel pomáhať v rodine. Chcel byť kňazom.

Vincent začal študovať teológiu a bol vysvätený za kňaza. Mal vtedy len 19 rokov. V júli 1605 sa Vincent pri jednej ceste po mori pravdepodobne dostal do rúk mohamedánskych pirátov a ako zajatec či otrok strávil dva roky v Tunise. Na slobodu sa dostal dobrodružným útekom spolu s odpadnutým kňazom, ktorého obrátil. Ako farár sa dostal do jednej farnosti. Bol tam asi mesiac, keď medzi jeho farníkmi ochorela celá jedna chudobná rodina a ostala bez akejkoľvek pomoci. Vincent hneď na kázni vyzval farníkov, aby pomohli ako môžu. Tí tak veľkodušne odpovedali na výzvu, že chorú rodinu doslova zasypali darmi.

Vtedy sa v ňom zrodila myšlienka charitatívneho bratstva, ktoré by sa plánovito staralo o chudobných vo farnosti. Vincentovi veľmi ležala na srdci výchova dobrých kňazov. Preto začal v r. 1628 s duchovnými cvičeniami pre tých, čo sa pripravovali na kňazskú vysviacku. Vincent založil Spoločnosť dcér kresťanskej lásky, čo bolo na tú dobu pokrokové, pretože neboli uzatvorené v kláštoroch, ale vychádzali slúžiť chudobným do ich príbytkov. Vincentovi nebola cudzia žiadna bieda. Vo všetkom ho viedla Kristova láska.

Sv. Lujza de Marillac ŽOBRÁK – morzeovka SIROTA – osemsmerovka VDOVA – tajnička ZBOŽNOSŤ – rozhádzať písmenka Lujza de Marillac sa angažovala vo veľkom diele kresťanskej lásky celým srdcom ako žena a kresťanka a vtlačila do neho svoju osobnosť.

Cesta, ktorou kráčala bola často hrboľatá, ale ona bola vždy ochotná podriadiť sa vedeniu Ducha Svätého.

Vo svojich dvadsiatich rokoch sa rozhodovala, či vstúpi do rehole ka58

pucínok, ale provinciálny predstavený, ktorý rozhodoval o jej prijatí, ju nepokladal za dostatočne silnú pre prísny klauzúrny život a povedal jej, že Boh má s ňou iné plány. Dňa 5. februára 1613 sa teda vydala za obyčajného mešťana Antona le Gras. Lujza si zamilovala manžela a tešila sa i synovi Michalovi, ktorý sa im narodil. 21. decembra 1625 zomrel Lujzin manžel.

Lujza sa celkom oddala kresťanskej dobročinnosti pod vedením svätého Vincenta de Paul. Ten ju najprv požiadal, aby navštevovala a oživovala ním založené charitatívne skupiny a pobočky ženského združenia. Čoskoro sa popri “paniach” kresťanskej lásky začala okolo Vincenta a Lujzy formovať skupina vidieckych dievčat, ktoré boli preniknuté duchom evanjeliovej chudoby a dobročinnosti. Nazývali ich - Dcéry kresťanskej lásky. Členky chodia po uliciach, sú v nemocniciach, v mestách i dedinách, ošetrujú chorých po domoch, vyučujú dievčatá.

Sv. Katarína Labouré 1. HOLUBNÍK – rozhádzať písmenka 2. SMRŤ MATKY – tajnička 3. MEDAILA – osemsmerovka 4. SESTRIČKA – morzeovka Bola deviata z jedenástich detí skromnej roľníckej rodiny. Jej pôvodné krstné meno bolo Zoe. Keď mala Zoe deväť rokov, zomrela jej matka. Stratenú materinskú lásku hľadala u Panny Márie. Istého dňa Zoe vystúpila na stoličku, vzala z kozuba sošku Panny Márie a so slzami v očiach ju tuho zovrela vo svojom náručí: „Odteraz ty budeš mojou matkou.” Od tej chvíle sa stávala čoraz silnejšou. O tri roky neskôr jej staršia sestra Mária Lujza, ktorá sa starala o domácnosť, odišla do rehoľnej spoločnosti Dcér kresťanskej lásky. Dvanásťročná Zoe prevzala celú starosť o dom, maštaľ, záhradu, pekáreň, kurín a holubník.

Pomáhala jej pritom mladšia sestra Antónia. Dorastajúce dievča príkladne plnilo úlohu gazdinej.

Keď mala Zoe 14 rokov, k pravidelnej modlitbe začala vždy v piatok a sobotu pripájať aj pôst. Keď mohla, chodila aj vo všedné dni na svätú omšu do jedného chudobinca.

Plná zaujatosť prácou a inými povinnosťami jej nedovolila chodiť do školy. Čítať a písať sa naučila až neskôr. No zato už pri dospievaní vážne uvažovala o svojej budúcnosti.

Chcela sa stať rehoľníčkou. Preto odmietala ponuky k sobášu. Pri voľbe rehoľnej spoločnosti jej pomohol živý sen, v ktorom ju svätý Vincent de Paul povzbudil k vstúpeniu do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ľudovo nazývaných vincentky.

Zoe vstúpila do noviciátu vincentiek 21. apríla 1830.

S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína.

27. novembra 1830, sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili medailu Panny Márie s nápisom „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!”, dnes známu na celom svete ako Zázračná medaila.

Takúto etapovú hru o našich svätých si môžete podobným spôsobom urobiť viackrát do roka. Tak postupne deti spoznajú našich svätých. Nech sa páči, niektorí sú tu, ale sú ešte ďalší. Stačí použiť Google alebo dostupnú literatúru :).

59

8. Stretko svätých Vincentskej rodiny Cieľ: Ako ináč spoznávať našich svätých?

Pomôcky: Obrázky s textom o našich vincentských svätých.

Postup: Na stretku sa porozprávame o svätých Vincentskej rodiny. Môžeme sa opýtať, či niekoho zo svätých Vincentskej rodiny poznajú. Ak áno, čo o nich vedia a pod. Nakoniec deťom navrhnime, či by sa nechceli na chvíľku stať takýmito svätými. „Tajne“ rozdáme obrázky s textom o jednotlivých svätých. Každý účastník stretká dostane jedného svätého, ale ostaným neprezradí, o koho ide. Na ďalšie stretko dostanú bojovú úlohu. Musia prísť v „koži“ svätého. To znamená zabezpečiť si nejaký kostým alebo aspoň symbol, ktorý ho charakterizuje. Podobne ako v hre „Remeselníci“ predstaviť: slovne, gestami, hraním „svojho“ svätého. Ostatné deti hádajú, o ktorého svätého ide. Na konci stretka deti môžu vyjadriť, v čom by chceli „svojho“ svätého nasledovať.

Otázky: » Čo sa ti najviac páčilo na „tvojom“ svätom? » Máš nejakého „sympaťáka“ spomedzi predstavených svätých? » V čom by ste chceli nasledovať „svojho“ svätého?

9. Väzenie hriechu Cieľ: Spoznávať dar, ktorý sme dostali z neba – Zázračnú medailu. Ponúknuť konkrétnu skúsenosť, zážitok.

Pomôcky: Krabička s nápisom „anonymná krabička”, nápis „väzenie hriechu”, látky, čisté lístočky medailičky.

Postup: Pred stretkom si pripravíme v miestnosti „Väzenie“, napr. nejaký bunker, do ktorého sa schová aspoň jeden animátor. Musí tam vydržať až do začiatku stretka. Deti nesmú zistiť, že vo „väzení“ je niekto ukrytý. Na väzenie umiestnime nápis „väzenie hriechu“. Na začiatku stretka si s deťmi posadáme okolo väzenia (dbáme na to, aby sa deti veľmi k nemu nepribližovali, aby nezistili, že vo vnútri niekto je) a dávame deťom otázky typu: Akí ľudia sa dostanú do väzenia? Za aký skutok? Dávajú do väzenia aj deti? Môžeme ľuďom vo väzení my nejako pomôcť? Rozhovor vedieme k zisteniu, že im môžeme pomôcť modlitbou.

Keď dospejeme k tomuto záveru, vyzveme deti k modlitbe za týchto ľudí. Pomodlíme sa Otče náš a čakáme, či sa niečo udeje. Po prvej modlitbe sa nedeje nič. Preto vyzveme deti k ďalšej modlitbe. Teraz dáme Otče náš a Zdravas. Počas modlitby začne pohyb vo „väzení“ a vykukne jedna ruka. Necháme deti, nech si „vychutnajú“ prekvapenie, ale nepustíme ich k väzeniu. Poukážeme na to, že vplyvom našej modlitby sa vo väzení niečo deje, preto povzbudíme deti k ďalšej modlitbe: Otče náš, Zdravas a Sláva Otcu, alebo môžeme sa pomodliť aj celý desiatok ruženca. Počas tejto modlitby sa „väzeň“ postupne celý vyslobodí.

Deťom treba vysvetliť, že našou modlitbou takto pomáhame tým, ktorí sú väzňami nejakého konkrétneho hriechu. Stretko ukončíme tým, že vyzveme deti, aby na lístoček napísali meno človeka, ktorého poznajú a chceli by mu pomôcť (alkoholik, narkoman, zlostník, zlodej, bitkár...). Lístočky vložia do pripravenej anonymnej krabičky, ktorú zalepíme. Deťom potom rozdáme medailičky a poveríme ich úlohou, aby medailičku umiestnili do blízkosti človeka, ktorého meno napísali na lístoček. Povzbudíme deti, aby sa za toho človeka modlili každý deň povzdych na medaile.

Na nasledujúcom stretku sa môžeme detí opýtať, či sa im podarilo „doručiť“ medailu. Ďalšie stretká môžeme začínať modlitbou „Bez hriechu počatá...“ za týchto konkrétnych ľudí. Je vhodné, aby anonymná krabička bola počas modlitby deťom na očiach.

60

10. Milionár Cieľ: Spoznávať „našich“ svätých, svätých Vincentskej rodiny.

Pomôcky: Projektor, počítač, žolíky: 50/50, pomoc publika, priateľ na telefóne.

Postup: prvých 5 otázok je za 1 bod, ďalších 10 otázok obodujte nasledovné: 6. – 10 b., 7. – 15 b., 8. – 20 b., 9. – 30 b., 10. – 50 b., 11. - 65 b., 12. – 80 b., 13. – 95 b., 14. – 110 b., 15. – 130 b.

MILIONÁR

1. V ktorej krajine sa narodil sv.Vincent? a) Slovensko b) Taliansko c) Chorvátsko d) Francúzko 2. Ako sa volala krstným menom sr. Katarína? a) Zoe b) Mária c) Laura d) Anička 3. Čo robil v detstve sv. Vincent? a) bol uličníkom b) bol pastierom svíň c) bol pastierom oviec d) bol poštárom 4. Koľko rokov mala sv. Kataríne keď jej zomrela mamička? a) 12 b) 9 c) 15 d) 4 5. Komu rád pomáhal sv. Vincent? a) bohatým b) priateľom c) nepriateľom d) chudobným 6. Koho si zvolila sv. Katarína po smrti matky za svoju mamičku? a) staršiu sestru Tonku b) krstnú mamu c) dobrú tetu susedu d) Pannu Máriu 7. Koho videl sv. Vincent v chudobných? a) žobrákov b) blížnych c) Pána Ježiša d) nevidel v nich nikoho 8. S kým spolupracovala sv. Lujza? a) so sv. Františkom 61

b) so sv. Jánom Boscom c) so sv. Vincentom d) so sv. Dominikom Saviom 9. Kto sa nezjavil sv. Kataríne? a) anjel b) sv. Vincent c) sv. Lujza d) Panna Mária 10. Čo robia otcovia lazaristi? a) misie b) nič c) stavajú kostoly d) tvoria PC programy 11. Ktorý kráľ vládol v čase sv. Vincenta? a) Ferdinand I. b) František Jozef III. c) Ľudovít XIII. d) Ľudovít XIV. 12. Ako sa volal sv. Lujza, keď sa vydala? a) de Gondi b) le Gras c) de Marillac d) p. Cibuľková 13. Čím poverila Panna Mária sr. Katarínu? a) postaviť kostol b) namaľovať obraz c) raziť medailu d) službou chudobným 14. Ktorý zo znakov nepatrí na medailu? a) kríž b) písmeno M c) kotva d) hviezdy 15. V ktorom roku zomrel sv. Vincent? a) 1581 b) 1660 c) 1600 d) 1830

62

63

06 PRÍLOHY A POMÔCKY Ľudská formácia, stretko Komunikácia/úsmev Hodnota úsmevu Úsmev nestojí nič a prináša mnoho.

Obohacuje toho, kto ho prijíma bez toho, že by ochudobňoval toho, kto ho dáva.

Trvá chvíľku, ale spomienka naň je niekedy večná.

Nikto nie je taký bohatý, aby sa bez neho obišiel, a nikto nie je taký chudobný, aby ho nemohol darovať. Úsmev prináša šťastie do domu, v starostiach je oporou, je citlivým prejavom priateľstva.

V únave prináša odpočinok, v znechutení a v smútku je potechou a na každú bolesť je prirodzeným liekom.

Nemožno si ho ani kúpiť, ani požičať, ani ukradnúť, pretože má hodnotu chvíle, v ktorej sa dáva.

A keby si stretol niekoho, kto nemá pre Teba úsmev, aj keď naň čakáš, buď veľkorysý a obdaruj ho svojím úsmevom Ty. Pretože nikto tak úsmev nepotrebuje ako ten, kto ho nemá pre iných.

64

Ľudská formácia, stretko Empatia/Jakubko Jakubko Jakubko bol polosirota. Vlani na jar mu zomrela mama. Bola dlho chorá a spolu s otcom za ňou často chodievali do nemocnice. Jedného dňa išiel otec do nemocnice sám a keď sa vrátil domov, usedavo sa rozplakal. Jakubko pochopil, že mama zomrela. ,,Neplač, ocko!” povedal vtedy štvorročný Jakub. ,,Ja sa budem o teba starať!”

Otec ho k sebe pevne privinul a zhlboka vzdychol: ,,Skúsime to spolu dajako zvládnuť, Jakubko môj!”

Ale bez mamy bolo neznesiteľne smutno. Stará mama v najťažších chvíľach pomáhala, koľko sa len dalo, no časom chodila už len pozrieť, či tí dvaja niečo nepotrebujú a ako sa im darí. Vystískala Jakubka, pohladkala ho po vláskoch a zasa odišla.

Keď prišla zima, Jakubko si všimol, že ocko je čoraz smutnejší a dlhé zimné večery trávi tým, že si prezerá fotografie, na ktorých sú spolu s mamou.

Aj Jakubkovi bolo za mamou clivo. Keď mu bolo najhoršie, zobral svojho plyšového medvedíka, pritúlil sa k nemu a ticho plakal. Nechcel, aby ho ocko videl, lebo aj bez toho sa mu zdal dosť utrápený.

Jakubko často nemohol zaspať, a tak zavše videl, ako ocko do noci chodil hore-dolu po byte, potom otvoril nejakú fľašku, vypil zo tri-štyri poháriky a až potom si ľahol do postele.

Jakubko si veľmi, želal, aby sa mamička vrátila. Každý večer sa v postieľke modlil, aby prišla za ním. A mama niekedy naozaj prišla. Zdalo sa mu, že ho drží za ruku a prihovára sa mu. Inokedy zasa, že bežia spolu po zelenej lúke, naháňajú motýle a smejú sa.

Keď sa ráno prebudil, začal mamu hľadať. ,,Mami, mamička!”

Vošiel k otcovi do spálne. ,,Čo sa stalo, synček?” opýtal sa otec. ,,Bola tu, držala ma za ruku!” ,,Kto?” ,,Mama!” ,,To sa ti iba prisnilo, ty môj malý! Poď ku mne!” objal ho otec ,,Aj mne sa s mamou často sníva, veľmi by som chcel, aby bola s nami.

Nie je tu, ale predsa nás vidí. Pozerá sa na nás z neba!” Zamyslel sa a po chvíli dodal: ,,Vieš ty čo, Jakubko? Pôjdeme sa dnes sánkovať. Pozri, koľko snehu napadlo!” ,,Jééj! Ako je vonku krásne!” zvýskol Jakub.

Naozaj. Celá krajina bola biela a haluze stromov v záhrade zdobila strieborná inovať.

Jakubko očarený chvíľu pozeral von oblokom a potom sa opýtal: ,,Ocko, a vidí mamička aj našu záhradu?” ,,No, myslím, že vidí!” ,,Aj to!” ,,A vie, že nám je smutno?” ,,Vie, Jakubko, vie to! Ona nás stále ľúbi. Teší sa, keď sme veselí, a je smutná, keď sme my smutní! Ale mamička nechce, aby sme smútili. Vieš, ona je teraz tvoj anjel strážny. Všade je s tebou a chráni ťa!”

Jakubko sa obliekol, zjedol raňajky, čo otec nachystal, a nedočkavo vybehol na dvor.

Otec zatiaľ vytiahol z pivnice sane a pobrali sa na sanicu. Bola sobota. Na kopci za dedinou už bolo veľa detí. Sanica bola výborná a Jakub už dávno nevidel otca tak schuti sa zasmiať, ako keď sa im prevrhli sánky na tom najstrmšom mieste kopca a oni sa kotúľali v snehu dolu dlhokánskym brehom. Po dobrej sanici zašli k starej mame na obed. U starej mamy bolo veselo, lebo tam prišla aj Jakubkova sesternica Natálka, a tak mal Jakub kamarátku na hranie. Keď sa zvečerilo, pobrali sa s otcom domov. Cesta bola zaviata snehom, ale Jakubkovi sa kráčalo dobre. Otec ho držal za ruku a sneh im krásne vŕzgal pod nohami a vyhrával im do kroku.

Zrazu začuli tichý, kvílivý zvuk, ako keď plače malé dieťa. ,,Počkaj chvíľku, pozriem,čo to tam kvíli!” zastal otec. Chvíľu načúvali a pozerali tým smerom, odkiaľ prichádzal zvuk.

65

,,Božemôj! Chúďa malé!” podišiel na okraj cesty otec. V snehu ležala psia fenka zapadaná snehom a okolo nej bezradne poskakovalo a žalostne kňučalo malé šteniatko. Obehovalo okolo svojej mamy a olizovalo jej chladný ňufák. ,,Čo sa jej stalo?” opýtal sa ticho Jakubko? ,,Zrazilo ju auto!” ,,A čo bude teraz s maličkým?” tisli sa Jakubkovi slzy do očí. ,,Kto sa o neho postará, keď mu zomrela mamička?” ,,Poď, malý! Neboj sa!” zodvihol otec šteniatko. ,,Pozri, aký je milý!” ukázal ho Jakubkovi. ,,Budeme ho volať Dixík,” natešene zvolal Jakub.

Otec strčil šteniatko pod vetrovku, aby ho zahrial. Keď prišli domov, prihriali trochu mlieka a Dixík ho hltavo vychlípal. Otec vybral zo skrine prútený košík, položil doň starý vlnený sveter a povedal: ,,No, Dixík, postieľku máš hotovú!” ,,Môže spať so mnou?” opýtal sa Jakubko. ,,Pravdaže, usmial sa otec a pohladkal najprv Jakubka a potom šteniatko.

V izbe bolo príjemne teplo a tak uzimené a unavené šteniatko rýchle zaspalo. Jakubko po špičkách vošiel do kúpeľne, umyl si zuby, obliekol pyžamo, zaželal ockovi dobrú noc a vkĺzol do postele. ,,Nočnú lampu ti nechám svietiť, aby si videl na Dixinka!” povedal otec. Pobozkal Jakubka na čelo a vyšiel z izby.

Jakubka sa dlho díva na šteniatko v košíku a rozmýšľal, či aj psie mamičky idú po smrti do neba. Už skoro zaspával, keď sa Dixík v košíku pomrvil a začal kňučať. ,,Neplač malý, neplač!” tíšil ho. ,,Ja viem, že ti je smutno za mamičkou. Aj mne tak býva. Neboj sa, zajtra sa budeme celý deň spolu hrať.” Ale psíča bolo nepokojné a skučalo stále viac. ,,Snívalo sa ti o mamičke, však?!” prihováral sa mu. Dixík ticho zaštekal a Jakubkovi sa zazdalo, že prikývol. Vstal teda z postele, zobral šteniatko do náručia a položil ho k sebe pod prikrývku. ,,Poď, neplač už, ja sa budem o teba starať: tak, ako sa stará môj ocko o mňa,” hladkal psíča po tmavohnedej srsti a tíšil ho. ,,Neboj sa, Dixík, tvoja mamička je tu s nami. Ona ťa bude strážiť a ochraňovať.

Nesmieš za ňou plakať, lebo bude veľmi, veľmi smutná! Aj mne je smutno za mojou mamou, ale už neplačem, lebo moja mamička tam v nebi by bola smutná, keby ma videla plakať.”

Pritúlil sa k šteniatku a ono akoby pochopilo, čo mu hovorí. Prestalo kňučať a začalo olizovať Jakubkovu teplú dlaň. Jakubko bol šťastný, že má Dixíka pri sebe. Bolo im dobre, ako sa tak k sebe túlili. Keď otecko po chvíli otvoril dvere na detskej izbe, obaja spokojne odfukovali, Jakubko aj Dixinko.

Kresťanská formácia, stretko č. 3

66

odpovede na otázky:

Kresťanská formácia, stretko č. 4, aktivita 3 »» Aké rôzne oslovenia kňazov poznáš? (pán farár, duchovný otec, otče, dekan, kaplán...) »» Ako pozdravíš kňaza? »» Ako sa volá oblečenie kňaza? (napr. reverenda) »» Videl si rehoľnú sestru, alebo rehoľného brata? Opíš, ako vyzerala/vyzeral. »» Poznáš nejakú svätú rehoľnú sestru? »» Daj do správneho hierarchického poradia: arcibiskup, kňaz, biskup, pápež, kardinál. »» Ako sa volá biskup v tvojej diecéze? (môžeme im priniesť ukázať jeho fotku) »» Ako sa volá pomocný biskup vo vašej diecéze? (môžeme im priniesť ukázať jeho fotku) »» Treba biskupovi pobozkať prsteň? Prečo? (je to prejav úcty k nemu) »» Chcel by si byť kňazom/rehoľníkom/rehoľnou sestrou?

Kresťanská formácia, stretko č. 5, aktivita 1 1. Ako sa volá pomôcka, ktorú držia miništranti kňazovi pri rozdávaní sv. prijímania?

2. Ako sa volá ženích Panny Márie?

3. Tretia Božská osoba.

4. Čím bol pomazaný nový kráľ v Starom zákone?

5. Ježiš si vyvolil 12 ....

67

Kresťanská formácia, stretko č. 5, aktivita 2 Dan 6, 22 Ex 23, 20 Lk 1, 26 Mt 1, 20 2 Sam 24, 16 Zjv 20,1 Mt 18, 10 Lk 2, 13-14

Kresťanská formácia, stretko č. 5, aktivita 4 Pieseň Ráno, celý deň anjeli nado mnou bdejú Pane, ráno, celý deň anjeli nado mnou sú.

1.

Keď sa ráno prebúdzam, anjeli nado mnou bdejú...

2.

Keď sa ráno umývam...

3.

Keď idem do školy...

4.

Keď sa bicyklujem...

5.

Keď rodičom pomáham...

6.

Keď si píšem úlohy...

Kresťanská formácia, stretko č. 5, aktivita 5 Modlitba k anjelovi strážnemu Anjel Boží strážca môj, prosím ťa, vždy pri mne stoj, aby som vždy v každej chvíli viedol život Bohu milý.

A tak tebou chránený, bol raz v nebi spasený.

Kresťanská formácia, stretko č. 6, aktivita 2 Atléti sv. Anton Pustovník Dáždnikári sv. Michal, archanjel Tesári, stolári sv. Barbora Zvonári sv. Gabriel, archanjel Poštári sv. Jozef Delostrelci sv. Veronika Bankári sv. Krištof Fotografi sv. Medard Parašutisti sv. Matúš, apoštol Cestujúci sv. Pavol, apoštol

Vincentská formácia, stretko č. 10, Milionár Prezentáciu s aktivitou Milionár a ostatné prílohy v elektronickej podobe si môžete stiahnuť na stránke www.zmm.sk v časti Formácia.

68

Mariánska formácia, stretko č. 6 Text o Katarínke I. Jedného dňa sa v chudobnej rodinke narodilo dievčatko menom Zoe. Jej rodičia boli veľmi šťastní, aj keď mali okrem nej ešte veľa detí. Svojou pracovitosťou a usilovnosťou sa im podarilo vychovať ich a vštepiť im lásku k Bohu a ku blížnym. Usmerňovali ich, aby sa správali k druhým s láskou a úctou. A takto bola vychovávaná aj malá Zoe. II. Zo Zoe vyrástlo milé a usmievavé dievčatko, ktoré nasledovalo vzor svojich rodičov. Ochotne pomáhalo všetkým, ktorí to potrebovali. Pomáhala aj v rodine, ktorá mala veľa práce okolo domu. Preto ani nemohla navštevovať školu. No aj napriek tomu ju mal každý rád, pretože vždy robila všetko s úsmevom. Rodičia ju viedli aj ku viere, spoločne sa schádzali pri modlitbe, aby poďakovali Bohu za celý deň.

III. Keď mala Zoe 9 rokov, stala sa v jej živote veľmi nepríjemná vec - zomrela jej mamička. Bola z toho veľmi smutná. Keďže jej rodina bola veľmi nábožná, mali v dome veľa svätých obrázkov. Práve vtedy, keď jej bolo veľmi smutno, sa zadívala na obraz Panny Márie. Vtedy ju napadla úžasná myšlienka: „Keďže som stratila svoju mamičku, zvolím si za svoju druhú mamu Máriu.“ A presne tak aj urobila. Aj keď jej bolo za mŕtvou mamičkou smutno, Panna Mária jej pomáhala toto ťažké obdobie prekonať.

IV. Zoe znovu pomáhala všetkým chorým a trpiacim. Postupom času si uvedomila, že túži po živote v kláštore. Rástla v nej túžba stať sa rehoľnou sestrou. Chcela svoj život zasvätiť Bohu a pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú. Veľakrát sa jej prisnilo o neznámom kňazovi. Nakoniec zistila, že to bol sv. Vincent de Paul. Neskôr o ňom zistila, že to bol úžasný svätec, ktorý sa snažil pomáhať chudobným podobne ako Zoe. V. Nakoniec sa jej túžba splnila. Keď mala 24 rokov, vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky. K tomuto spoločenstvu ju priviedol sv. Vincent. Tu prijala rehoľné meno Katarína. Aj v kláštore sa prejavila jej pracovitosť. Každú prácu, ktorú dostala robila zodpovedne a s láskou. Pomáhala hlavne tým najchudobnejším a veľmi chorým ľuďom. Chcela spolu s nimi trpieť.

VI. Práve v tomto kláštore sa stala úžasná vec. Sestre Kataríne sa zjavila samotná Panna Mária, ktorú mala tak rada. Mária si pri tomto stretnutí žiadala, aby začali vznikať mariánske združenia, také, aké je aj to naše. Chcela, aby sa ľudia stretávali a rozprávali sa o Bohu a Jeho matke. Keďže sestra Katarína bola veľmi pracovitá, podarilo sa jej toto združenie rozšíriť do celého sveta.

VII. Panna Mária sa Kataríne zjavila aj druhýkrát. Pri tomto stretnutí chcela, aby sa dali raziť Zázračné medailičky. Keď ich budeme nosiť, to bude znamenať, že chceme Pannu Máriu prijať a žiť podľa jej vzoru.

Keď nám bude ťažko, Mária nám vždy pomôže, tak ako pomáhala aj Kataríne.

VIII. Po smrti sa sestra Katarína stala svätou. Aj keď to nemala veľmi ľahké, išla za hlasom Panny Márie a poslúchala ju. Zanechala nám obrovské svedectvo, pretože milovala našu Nebeskú matku a bola veľmi poslušná a pracovitá. Nikdy nikomu nič neodoprela. Aj nás Mária bude ochraňovať. My môžeme pre ňu robiť dobré skutky a snažiť sa byť stále lepšími.

69

ANJELI NADO MNOU BDEJÚ Formačné materiály Združenia mariánskej mládeže pre anjelský spolok

Vydalo Združenie mariánskej mládeže v roku 2011 www.zmm.sk Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo www.tlaciarenkubik.sk ISBN 978-80-969662-2-6 EAN 9788096966226