Pasportizácia modernej architektúry mesta Trenčín, textová časť

Pasportizácia modernej architektúry mesta Trenčín * textová časť

Hlavná budova železničnej stanice, 50-te roky, zdroj: archív Krajského pamiatkového úradu

Obdobie:

1920 – 1990

Lokalita:

mesto Trenčín

Východzí stav:

mapovanie existujúcich budov

Autori:

Ing. arch. Adriana Mlynčeková, PhD., vedúca Útvaru územného plánovania Trenčín,

Ing. Peter Ondruš, Útvar územného plánovania Trenčín,

Mgr. art. Lucia Mlynčeková, Fakulta architektúry ČVUT Praha,

Marek Badinský, študent FA ČVUT Praha,

Mgr. Radka Nedomová, Galéria M. A. Bazovského Trenčín

Obsah – textová časť: 1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

Úvod do problematiky, ciele a účel pasportu Architektonický vývoj 20. storočia mesta Trenčín Analýza objektov zapísaných v Registri nehnuteľných Národných kultúrnych pamiatok Rozdelenie a datovanie zmapovaných objektov Zdroje (Východiskové podklady) Vyhodnotenie – objekty odporúčané na ďalšie skúmanie Záver

Obsah – grafická časť:

Mapa stavieb z obdobia 20. rokov Mapa stavieb z obdobia 30. rokov Mapa stavieb z obdobia 40. rokov Mapa stavieb z obdobia 50. rokov Mapa stavieb z obdobia 60. rokov Mapa stavieb z obdobia 70. rokov Mapa stavieb z obdobia 80. rokov

Pohľadnica Hotela Laugaricio, 60-te roky, foto: J. Hajduch

1. Úvod do problematiky, ciele a účel pasportu Pasport architektúry na území mesta Trenčín je logickým pokračovaním aktivít mesta, konkrétne Útvaru územného plánovania pod označením Hlava 51 a najmä Pasportom exteriérových a interiérových výtvarných diel na území mesta Trenčín.

Projekty Hlava 5 sa zamerali na obdobie, kedy vstúpilo do platnosti vládne uznesenie č. 355/1965 Sb.2 (tzv. Hlava V., z čoho je odvodený i názov kolektívu) o povinnosti určitého percenta finančných nákladov na realizáciu výtvarných diel.

Pasport architektúry sa orientuje na širšiu časovú os, ktorú v zásade môžeme označiť ako architektúru 20. storočia. Cieľom pasportu architektúry je zameranie sa na stavebné objekty na území mesta Trenčín a jeho snahou je zahrnúť ich v celom spektre, s časovým rozpätím rokov 1920 – 1990.

Pasport architektúry si kladie za cieľ nielen zmapovať a poukázať na architektonické dedičstvo minulého storočia, ale tiež v budúcnosti nadviazať na sériu publikácií pod názvom C204 autorov Martina Zaička a Petra Szalaya a doplniť túto sériu i o mesto Trenčín.

Pasport architektúry mesta Trenčín z rokov 1920 – 1990 má byť živým materiálom, ktorý má podnietiť k diskusii a komunikácii s orgánmi pamiatkovej ochrany, verejnej správy, verejnosťou, odborníkmi v oblasti architektúry a urbanizmu a smerovať k hlbšiemu skúmaniu tých objektov, ktoré v konečnom dôsledku majú potenciál na ich dôslednú pamiatkovú ochranu.

2. Architektonický vývoj 20. storočia mesta Trenčín

V súčasnosti je vo veľkej časti populácie vžitý negatívny názor najmä na výstavbu, ktorá vznikala po r. 1945 ako na „socialistickú“ architektúru. Verejnosť vníma a považuje tieto stavby za nepekné, nehodné akéhokoľvek záujmu, a už vôbec nechápe akúkoľvek snahu o ich ochranu.

Už pri prvotnom porovnaní dostupných ortofotomáp5 je zrejmé, že veľká väčšina stavebnej činnosti sa v Trenčíne odohrávala práve v období 20. storočia. Jedným zo spúšťacích momentov pre stavebný rozmach bol, ako vo všeobecnosti v mestách na Slovensku, príchod železnice, ktorý nastal koncom 19. storočia.6

Pasportizácia3 sa týka všetkých druhov stavieb z daného obdobia, keďže na území mesta sú zaujímavé stavby technické, priemyselné, obytné, polyfunkčné či verejné, pričom ich reprezentanti majú nesporne svoje kvalitatívne hodnoty.

V medzivojnovom období s príchodom viacerých významných priemyselných objektov do Trenčína pokračoval rozmach stavebnej činnosti, čo sa kvalitatívne odrazilo na viacerých významných stavbách, hoci niektoré z nich už neexistujú.

Povojnové obdobie znamenalo najmä výstavbu bytových domov, následne objekty verejnej vybavenosti a čiastočne výrobné objekty (hoci pri týchto objektoch sa ťažilo z už jestvujúcich stavieb).

Na tomto mieste spomeňme históriu, súvisiacu s riadenou stavebnou činnosťou, prostredníctvom orgánov verejnej správy vtedajšej radnice, či neskôr Mestského národného výboru a dnes Mestského úradu.

1 Pasportizácia exteriérových výtvarných a sochárskych diel bola spracovaná z podnetu Mesta Trenčín a Útvaru územného plánovania v roku 2018 s pokračovaním v roku 2019, s financovaním z rozpočtových prostriedkov mesta. Pasportizácia bola prvou ucelenou aktivitou kolektívu Hlava 5 v tejto oblasti. Kolektív Hlava 5 sa v roku 2020 sformoval do občianskeho združenia Projekt Hlava 5. Aktuálnymi členmi o.z. sú Mgr. art. Lucia Mlynčeková, Mgr. Radka Nedomová, Mgr. art. Terézia Barčáková, Ing. arch. Alexander Topilin. Občianske združenie svojimi aktivitami reaguje na súčasný stav sochárskych a iných výtvarných diel vo verejnom

Pre začiatok storočia bol dôležitou postavou prvý odborník vo funkcii prednostu stavebného úradu, ktorým bol od roku 1907 Ing. Leo Kubinszky7. Týmto sa dá považovať za prvého mestského architekta, aj napriek tomu, že nebol síce vyštudovaným architektom, ale mal zmysel pre dejiny a bol výborným kresliarom. Riadil všetko, čo súviselo s problematikou výstavby mesta a stavebnou činnosťou. Do služieb mesta

priestore, s upriamením pozornosti na mesto Trenčín a jeho okolie. Svoj názov si vypožičala z vtedajšej právnej legislatívy, a to vládneho uznesenia č. 355/1965, ktoré ustanovilo pravidlá a povinnosti pri percentuálnom

4 „C20 je séria knižných vreckových sprievodcov, ktoré vás prevedú architektúrou 20. storočia. Publikácia

financovaní týchto diel. Aktivity o.z. sú dostupné online na: http://www.hlava5.sk, vyhľadané 19.7.2021.

by mala slúžiť nielen ako unikátny turistický bedeker pre čoraz obľúbenejšie cestovanie za modernou

2 V roku 1965 bolo prijaté vládne uznesenie č. 355/1965. Toto uznesenie prijalo 14 zásad, ktoré upravovali

architektúrou, ale vďaka atraktívnemu a prístupnému spracovaniu zvyšovať povedomie o architektonických

„spoluprácu medzi investormi, projektantmi a výtvarnými umelcami a účelné využívanie finančných prostriedkov

kvalitách danej doby a posilňovať záujem i o menej známe budovy. Za sprievodcom C20 stojí občianske

na výtvarné diela tvoriace súčasť architektonického riešenia stavieb.“ Dostupné online na: https://www.asb.sk/

združenie Archimera a umelecká skupina Opustená (re)kreácia. Prvý sprievodca C20 pre kúpeľné

architektura/vytvarne-dielo-v-architekture-podpora-umenia-u-nas-neexistuje, vyhľadané 19.7.2021.

mesto Trenčianske Teplice bol publikovaný v roku 2014. Postupne autori upriamujú pozornosť aj na iné

3 Ak sa pozrieme na význam slova „pasport, pasportizácia“ z lingvistického hľadiska, vo výkladovom slovníku

slovenské lokality, kde architektonické dedičstvo minulého storočia zápasí o pozornosť a docenenie

cudzích slov nájdeme nasledovnú definíciu: „pasportizácia – (ekon.) spracovávanie technickej alebo výrobno-

zo strany verejnosti. V roku 2016 bol v spolupráci s o.z. Publikum predstavený druhý diel sprievodcu

ekonomickej dokumentácie na sústavu charakterizujúcu stav a vývoj činnosti podniku, odvetvia, národného

C20, tentokrát pre mesto Trnava.” V roku 2020 bola séria doplnená ďalším sprievodcom - architektúrou

hospodárstva.” Dostupné online na: https://slovnikcudzichslov.eu/slovo/pasportiz%C3%A1cia, vyhľadané

Piešťan. Dostupné online na: https://www.facebook.com/c20architektura/, vyhľadané 20.7.2021.

20.7.2021. Iná definícia charakterizuje tento pojem nasledovne: „Pojem pasportizácia stavby nie je pevne ustálený

5 pozn. autorov: viď kapitola 5. Zdroje (Východiskové podklady).

a nemá oporu v slovenských právnych alebo technických normách. Najlepšie ho možno vysvetliť deskriptívne

6 Stavba trate Trenčín - Žilina bola uvedená do prevádzky 1. novembra 1883. V tom období bola

účelom, rozsahom a prípadne členením. Pasportizáciu stavby teda chápeme ako súbor činností, ktoré skúmajú,

postavená aj železničná budova v dnešnom parku, prestavaná v roku 1907. Koľajisko slúžilo len

hodnotia a opisujú predmet (v našom prípade budovu) ako celok alebo jej časť (napr. byt, stavebnú konštrukciu,

na osobnú dopravu, nákladná sa sústredila v Istebníku. In: Mlynčeková Adriana, Transformačné

funkčnú jednotku alebo prevádzkový súbor), komplexne alebo so špeciálnym zameraním.” Dostupné online na:

uzly v obraze mesta - prípadová štúdia Trenčín (dizertačná práca), FA STU, Bratislava 2015.

https://www.asb.sk/biznis/sprava-budov/iniciativna-pasportizacia-stavieb-o-co-ide, vyhľadané 20.7.2021.

7 Šišmiš Milan et al., Trenčín. Vlastivedná monografia 1, 2 (dva zväzky), Alfa 1993/Alfa-press 1997.

Mestská plaváreň, 70-te roky, zdroj: Štátny archív v Trenčíne

Mestská plaváreň, 70-te roky, zdroj: Štátny archív v Trenčíne

neskôr nastúpil Ing. Reiss, v pomerne krátkom čase stavebný inžinier Odon Blažek8, ktorý zotrval v službách mesta pomerne dlho, a to 25 rokov, t. j. až do roku 1945. Na tomto poste v službách vtedajšej radnice sa tak vystriedali viacerí stavební inžinieri9, stavitelia, ale žiadny z nich nebol študovaným architektom.

Medzivojnové obdobie znamenalo prelom pre rozvoj mesta z pohľadu urbanistického aj architektonického. Dôležitú úlohu tu zohral príchod architekta Ferdinanda Silbersteina10. Na obraze mesta sa prejavil najmä jeho urbanistický rukopis časti Sihoť I., dodnes považovanej za jednu z najlepších obytných štvrtí mesta. Takisto sa dajú považovať za dôležitú architektonickú pečať dva významné objekty, dnes už zapísané v pamiatkovom zozname, a to Obchodná akadémia a budova bývalej Slovenskej sporiteľne11. Okrem týchto nesú jeho autorstvo tiež ďalšie objekty, ktoré však pamiatkovo chránené zatiaľ nie sú.

Po druhej svetovej vojne vznikla potreba riadenej urbanizácie v podobe smerného územného plánu. Podľa dochovaných zápisov zo zasadnutí vtedajších predstaviteľov mesta je zrejmé, že autormi prvého povojnového smerného územného plánu boli architekti Pavel Andrik a Martin Kusý. Jeho grafická podoba sa však nezachovala.

V päťdesiatych rokoch, ako aj začiatkom šesťdesiatych rokov, sa rozvoj mesta riadil smernými územnými plánmi12. Boli to predovšetkým Smerný územný plán z roku 1954, ktorého autorom bol Karol Palluš, či smerný územný plán z roku 1974. Koncom 60. rokov, kedy sa hlavným architektom stal Štefan Androvič, na útvar nastúpil ďalší architekt, Ján Blicha, a spolu s ostatnými vtedajšími spolupracovníkmi dali svoju pečať obrazu mesta13. Aby sme boli objektívni, z dnešného pohľadu je verejnosťou negatívne vnímaná najmä asanácia časti starého mesta, výstavba Hviezdoslavovej ulice i objektu Okruhového domu armády (ODA).14 Je potrebné sa však na túto časť mesta pozerať z dnešného uhla, nakoľko tieto objekty majú svoje kvality, v nedávnej minulosti ocenené viacerými architektonickými cenami.

Urbanistický aj architektonický rozvoj miest Československa bol v povojnovom období zastrešovaný projektovými organizáciami, ktoré boli riadené buď rezortmi, t. j. ministerstvami, ktoré mali celorepublikové pôsobenie, alebo boli riadené Krajskými národnými výbormi. Architekti a projektanti sa tak profilovali podľa toho, či sa venovali urbanizmu, alebo napríklad školským stavbám, bytovej výstavbe a pod.

V meste Trenčín patril medzi najdôležitejší ateliér Stavoprojektu 03/203, ktorý vznikol v r. 1974 vyčlenením sa z pôvodného trnavského ateliéru, vzniknutého v r. 1972.15 Ďalším veľmi podstatným bol rezortný projektový ústav Keramoprojekt, ktorý mal pôsobenie celorepublikové a jeho hlavným zameraním bolo projektovanie podnikov na výrobu stavebných hmôt.16 Okrem svojho hlavného zamerania však realizovali napr. návrh na

pôvodnú podobu Trenčanom veľmi dobre známeho areálu Ostrov v Trenčíne. Veľmi dôležitým projektovým ústavom bol pre Trenčín tiež Vojenský projektový ústav Bratislava, ktorý okrem iných stavieb realizoval už spomínaný objekt ODA. Okrem toho mali tiež na celú povojnovú tvorbu Trenčína silný vplyv mnohé menšie projektové ústavy alebo stavebné podniky s vlastnými projektovými zložkami, ako napr. Pozemné stavby, Agrostav, Stavoindustria, Okresný stavebný podnik.

Po roku 1989 postupne zanikla veľká väčšina projektových organizácií, mnohé z nich sa však reprofilizovali na súkromné projekčné ateliéry. Špecializovaný projektový ateliér so zameraním na územné plánovanie tak, ako bol v minulosti Stavoprojekt, už v Trenčíne neexistuje. Územnému plánovaniu a urbanizmu sa detailne nevenuje žiadny z trenčianskych architektov, a to je aj jeden z dôvodov, prečo je tvorcom novodobých územných plánov bratislavský ateliér17.

3. Analýza objektov zapísaných v Registri nehnuteľných Národných kultúrnych pamiatok (NKP) Samostatnú skupinu tvoria objekty zapísané v Registri nehnuteľných NKP tak, ako ho uvádza webové sídlo Pamiatkového úradu SR.18 Krajský pamiatkový úrad (ďalej len KPÚ) je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, ak zákon neustanovuje inak.19 Pre mesto aj kraj Trenčín je takto príslušným Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne.

Pasport architektúry si nekladie za cieľ prioritne sa venovať pamiatkovo chráneným objektom, nakoľko ich ochrana je dnes právne zabezpečená. To, že sú objekty chránené právne, ale neznamená, že sú dostatočne zrekonštruované a v dobrej kondícii. Za zmienku určite stojí technický stav Župného domu (sídlo Trenčianskeho múzea)20. Aktuálny technický stav objektov zodpovedá najmä finančným možnostiam majiteľa a správcu objektu. Mesto Trenčín malo na svojom území tiež niekoľko zaujímavých objektov, ktoré už aktuálne neexistujú, z čoho najvýnimočnejšou realizáciou bola jednoznačne Vila Dr. Sázela z obdobia funkcionalizmu od významného baťovského architekta Františka Lydie Gahuru. Bohužiaľ, tento objekt bol v roku 2005 asanovaný, nakoľko nemal žiadny stupeň pamiatkovej ochrany.21

17 Novodobé územné plánovanie má začiatok v roku 1996, kedy mesto zadalo práce na novom územnom pláne. Jeho spracovateľom sa stal bratislavský ateliér Aurex, hlavným riešiteľom Ing. arch. Dušan Kostovský, a tento ateliér rieši územné plány až do dnešného dňa. Nový územný plán bol schválený následne v r. 2012 a k dnešnému dňu má 6 zmien a doplnkov. Kľúčovými boli

8 Ibidem.

Zmeny a doplnky č. 4, schválené na jar t. r., ktoré zásadným spôsobom riešia dopravné koridory.

9 Ibidem.

18 Pamiatkový úrad SR - Register nehnuteľných NKP.

10 Ibidem.

Dostupné online na: http://www.pamiatky.sk/, vyhľadané 21.7.2021.

11 Pamiatkový úrad SR - Register nehnuteľných NKP. Register nehnuteľných NKP.

19 Na základe § 11 zákona č. 49/2002 Z. z. - Zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

Dostupné online na: http://www.pamiatky.sk/, vyhľadané 21.7.2021.

20 Trenčianske múzeum v Trenčíne sídli v neskorobarokovom dome palácového typu,

12 Zápisnice zo zasadnutí, Štátny archív, pobočka Trenčín.

ktorý sa radí k najkrajším v celom Trenčíne. Dostupné online na:

13 Archívne zdroje: Súkromný archív Ing. arch. Ján Blicha, Archív mesta Trenčín.

http://www.putovaniesmobilom.sk/?place=46#.YOs1nej7RPY, vyhľadané 21.7.2021.

14 Mlynčeková Adriana, Transformačné uzly v obraze mesta - prípadová štúdia Trenčín

21 V Registri modernej architektúry sú z mesta Trenčín zahrnuté 4 objekty - už neexistujúca Vila Dr. Sázela,

(dizertačná práca), FA STU, Bratislava 2015.

Mestský úrad, Obchodná akadémia a budova Slovenskej sporiteľne. Z nich len posledné dva spomenuté sú

15 Husár Jozef (ed.), Stavoprojekt Trnava, stredisko 03 - Trenčín, Trenčín 1984.

pamiatkovo chránené (viď vyššie). Dostupné online na: https://www.register-architektury.sk/sk/objekty?sear-

16 Kolektív autorov, 25 rokov PIO Keramoprojekt Trenčín, PIO Keramoprojekt Trenčín, Trenčín 1976.

ch=Tren%C4%8D%C3%ADn&filters%5B%5D=Tren%C4%8D%C3%ADn&year_until=1950, vyhľadané 21.7.2021.

OC Prior, 70-te roky, zdroj: Štátny archív v Trenčíne

Aktuálne je pamiatkovo chránených objektov v Trenčianskom kraji spolu 1390, z čoho 313 sa nachádza v okrese Trenčín a 210 priamo v katastrálnom území mesta Trenčín.

Z týchto 210 je 55 tých, ktoré vznikali v období po r. 1920. Najviac chránených objektov je, prirodzene, priamo v katastrálnom území mesta Trenčín (155 celkovo, z toho 17 z obdobia po r. 1920). Veľa chránených objektov sa prekvapivo nachádza v katastrálnom území Hanzlíková, a to vďaka realizácii areálu Detského mestečka z roku 1977, ktoré je po jednotlivých objektoch nachádzajúcich sa v areáli zapísané v zozname pamiatok SR.22

4. Rozdelenie a datovanie zmapovaných objektov Presné zaradenie mapovaných stavieb k jednotlivým rokom ich vzniku si vyžaduje väčší časový priestor a preskúmanie všetkých dostupných archivačných zdrojov, najlepšie individuálne a jednotlivo ku každému objektu. Z toho dôvodu, ako aj vzhľadom k dostupným podkladom, je pasportizácia rozvrstvená v dekádach.

Pokračovaním pasportu by malo byť hlbšie skúmanie, a to najmä tých stavieb, ktoré sú podľa odborného názoru spracovateľov hodnotné. Skúmanie a štúdium archívnych materiálov je uvažované v rámci akademickej činnosti, t.j. v kooperácii so študentmi v rámci ateliérových, resp. semestrálnych prác.

Priradenie roku vzniku jednotlivých objektov bolo spracované na základe odborných znalostí spracovateľov, vychádzajúc z poznania materiálu či charakteru stavby, ďalej pomocou dohľadateľných zdrojov v archívoch, alebo prekrývaním jednotlivých vrstiev ortofotomáp. Jednotlivé časové pásma sú ďalej delené na desaťročia, od r. 1910 po 1990.

Počet objektov, ktorý sa týmto spôsobom sumarizoval, je 15 281. Z toho evidujeme v pasporte doteraz (t. j. k dátumu 30. 6. 2021) 1164 stavebných objektov z obdobia tzv. modernej éry výstavby. Objektov z tohto obdobia existuje v meste Trenčín určite viac, a preto navrhujeme v pasporte pokračovať, a to spôsobom hlbšej analýzy, pri ktorej by sa objekty mohli jednak ďalej zbierať, no najmä upresňovať konkrétne informácie o každej stavbe zvlášť.

Aj túto skupinu objektov chápeme ako reprezentantov záujmového časového obdobia a nijako si nekladieme za cieľ v tomto momente hodnotiť ich z pohľadu pamiatkového záujmu, minimálne pokiaľ sa nepodarí ich spomínané hlbšie spracovanie.

Tabuľková časť korešponduje s grafickou časťou a použitím uvedených dostupných technických podkladov, prekrývaním jednotlivých vrstiev a priraďovaním katastrálnych údajov pomocou programu QGIS23 vznikol komplexný zoznam objektov z požadovaného obdobia. Tabuľková časť tvorí prílohu pasportu. Zároveň je v nej farebne odlíšená užšia skupina stavebných objektov záujmového obdobia.

Samozrejme, ide o súpis objektov z aktuálne dostupných zdrojov, a je prípustné vynechanie či prehliadnutie ďalších existujúcich, na margo čoho oceníme ich dodatočné doplnenie.

22 Pamiatkový úrad SR - Evidencia národných kultúrnych pamiatok na Slovensku.

Dostupné online na: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky - Evidencia národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Dostupné online na: http://www.pamiatky.sk/sk/page/ evidencia-narodnych-kulturnych-pamiatok-na-slovensku, vyhľadané 21.7.2021.

23 Viac o programe dostupné online na: https://cs.wikipedia.org/wiki/QGIS, vyhľadané 21.7.2021.

5. Zdroje (Východiskové podklady) K zmapovaniu príslušného časového obdobia výstavby, resp. objektov na území administratívneho Trenčína (t.j. územia skladajúceho sa zo všetkých katastrálnych území mesta Trenčín – Záblatie, Zlatovce, Hanzlíková, Istebník, Orechové, Trenčín, Kubrá, Kubrica, Opatová, Trenčianske Biskupice), bolo nutné obstarať v prvom rade mapové podklady. V tomto smere bol neoceniteľným zdrojom podkladov a odbornou pomocou správca GIS Útvaru územného plánovania Ing. Peter Ondruš, ktorý poskytol aktuálny stav jestvujúcich budov mesta Trenčín ako základ pre selekciu daného obdobia. V rámci činností prislúchajúcich útvaru boli zakúpené historické ortofotomapy: →

→

→

Historická ortofotomapa 1949 © EUROSENSE, s.r.o., Historické LMS 1949 © Topografický ústav Banská Bystrica, Historická ortofotomapa 1970-71 © EUROSENSE, s.r.o., Historické LMS 1970-71 © Topografický ústav Banská Bystrica, Historická ortofotomapa 1986 © EUROSENSE, s.r.o., Historické LMS 1986 © Topografický ústav Banská Bystrica.

Ortofotomapy sú priamym dôkazom o postupujúcej stavebnej činnosti, ich vzájomným prekrývaním je možné objekty časovo datovať čo najpresnejšie. Najstaršia ortofotomapa je z roku 1949, posledná aktuálna je z roku 2017, ktorú ale pre potreby tvorby pasportu nakoniec nebolo nutné použiť. Získané historické ortofotomapy sú vo vlastníctve mesta Trenčín na základe licencie a uložené na Útvare územného plánovania. Budú aj pre činnosť samotného útvaru užitočným zdrojom poznania.

Ďalšími publikovanými a dostupnými podkladmi boli nasledovné: → Mapa technických pamiatok Trenčína, Čierne diery, 2020 (www.ciernediery.sk) → Register modernej architektúry SAV

(Register modernej architektúry (register-architektury.sk) → Hlava 5, Pasportizácia exteriérových výtvarných a sochárskych diel, Trenčín 2018

(Hlava 5 - http://www.hlava5.sk/) → Monografie projektových ústavov:

Foltín František, Stavoprojekt Trnava, Trnava 1982

Foltín František, Stavoprojekt Trnava, Trnava nedat.

Husár Jozef, Stavoprojekt Trnava, ateliér 03 - Trenčín; Trenčín 1984

Husár Jozef, Stavoprojekt Trnava, ateliér 33 - Trenčín; Trenčín 1989

Kol. autorov, Keramoprojekt Trenčín, Pravda, tlačový kombinát KSS nedat.

Šišmiš Milan a kolektív, Trenčín. Vlastivedná monografia 1, 2 (dva zväzky),

Alfa 1993/Alfa-press 1997 → Mlynčeková Adriana, Transformačné uzly v obraze mesta - prípadová štúdia

Trenčín (dizertačná práca), FA STU, Bratislava 2015 → Archív mesta Trenčín → Archív Trenčianskeho múzea → Pobočka Štátneho archívu v Trenčíne.

Nárvh sídliska Juh v Trenčíne, 70-te roky, zdroj: osobný archív Jána H. Blichu

Realizácia sídliska Juh v Trenčíne, 80-te roky, zdroj: osobný archív Jána H. Blichu

6. Vyhodnotenie – objekty odporúčané na ďalšie skúmanie Pasport architektúry je úvodným krokom k ďalšiemu skúmaniu a diskusii. Jeho závery a odporúčania musia prejsť diskusiou s kompetentnými orgánmi verejnej správy, pamiatkovej ochrany a verejnosti. Vo väzbe na to je odporúčaním pasportu hlbšie skúmanie a analýza tých objektov, ktoré majú potenciál tvoriť neodmysliteľnú súčasť mesta Trenčín. Tak, ako je uvedené v sprievodnom texte Čierne diery - Technické pamiatky Trenčína: „Zvyšovaním povedomia o nich sa snažíme prispieť k ich včasnej záchrane, vzbudiť záujem verejnosti a uvedomelejšie zaobchádzanie zo strany majiteľov. Medzi objektmi v mapách nie sú len chránené budovy, ale aj technické zaujímavosti.“24 Citovanú ambíciu má práve aj pasport architektúry. Nenahradí príslušné legislatívne postupy či samotné procesy prípadného zápisu do Registra nehnuteľných NKP, robí však úvodný krok k tým ďalším, ktoré budú nasledovať. Súčinnosť v týchto procesoch musí zobrať samotné mesto Trenčín. Stavby, na ktoré si dovolíme upriamiť pozornosť, majú z nášho pohľadu významný mestotvorný charakter, sú pamäťou mesta, avšak je nutné ďalej ich skúmať a dohľadať ďalšie archívne zdroje.

Výber objektov, ktoré by v budúcnosti mohli byť pamiatkovo chránené, je však nutné zohľadniť zo všetkých aspektov. Musíme rešpektovať vlastnícke vzťahy, technický stav, umiestnenie v kontexte celého mesta, dôkladne komunikovať so širšou architektonickou obcou, orgánmi pamiatkovej ochrany, resp. ich hlbšie skúmať formou stavebno-historického prieskumu. Zo všetkých uvedených pohľadov a odborného názoru tvorcov pasportu sa ako najhodnotnejšie javia nasledovné objekty:

Bytový dom na Sihoti, Ferdinand Silberstein, 30. roky, Komenského 2, Trenčín - p.č. CKN 1627/70 kú. Trenčín Domoradie rodinných domov, 20. roky, Legionárska 69, Trenčín - p.č. CKN 1865/102 až p.č. CKN 1874/120 kú. Trenčianske Biskupice Obytný dom na Hodžovej ul., 30. roky, Hodžova 2, Trenčín - p.č. CKN 1527/13 kú. Trenčín Nozdrkovské stavidlá, 50. roky, Ľudovíta Stárka, Trenčín - p.č. CKN 1176/35 a CKN 1176/1 kú. Trenčianske Biskupice ako súčasť veľkých parciel. (neevidované v mape) Technický objekt za žel. Traťou (vedľa Old Heroldu), 30. roky, Istebnícka ul., Trenčín - p.č. CKN 51/3, 51/2, 52/1 kú. Istebník. (neevidované v mape) Objekt bývalej 2. ZŠ, dnes TNUAD - Sihoť, 50. roky, Študentská 3, Trenčín - p.č. CKN 1627/205 kú. Trenčín Bytový dom typ “Vician”, Vician, 1957 - 1967, Gagarinova 1, Trenčín - p.č. CKN 1531/57 kú. Trenčín Obchodná akadémia, Ferdinand Silberstein, 1932 - 1937, Martina Rázusa 1, Trenčín - p.č. CKN 1627/8 kú. Trenčín Banka VÚB (pôvodne filiálka nár. banky), Eugen Kramár, Štefan Lukačovič, 1943 - 1948, Palackého 37, Trenčín - p.č. CKN 43/1 kú. Trenčín Dom Leopolda Ringwalda, Artur Szalatnai, 1923, Palackého 35, Trenčín - p.č. CKN 58 kú. Trenčín Dom dr. Slávika, Vojtěch Šebor, 1927, Námestie sv. Anny 26, Trenčín - p.č. CKN 468/1 kú. Trenčín Mestská sporiteľňa, Ferdinand Silberstein, 1934 - 1937, Mierové námestie 4, Trenčín - p.č. CKN 1203/1 kú. Trenčín Mestský dom (mestský úrad), Vojtěch Šebor, 1932 - 1934, Mierové námestie 2, Trenčín - p.č. CKN 1173 kú. Trenčín Bytový dom F. Hellera, Ferdinand Silberstein, 1936 - 1937, Rázusova 3, Trenčín - p.č. CKN 1528/17 kú. Trenčín Okresný úrad, Alexander Lipták, 1977, Hviezdoslavova 1, Trenčín - p.č. CKN 1158/2 kú. Trenčín Pošta, J. Pasek, 1929 - 1931, Mierové námestie 21/21, Trenčín - p.č. CKN 29/1 kú. Trenčín

24 Čierne diery o.z., Technické pamiatky Trenčína, vydanie prvé, 2020.

Železničná stanica, Roman Jankovič, 1939 - 1944, Železničná 456/1, Trenčín - p.č. 3316/113 kú. Trenčín

Dom smútku, Ján Blicha, 1969 - 1979, Saratovská ul. Juh, Trenčín - p.č. CKN 2163/3 kú. Trenčín

ODA, Mikuláš Breza, Marián Malovaný, Ivan Kočan, Dušan Bálent, 1979, Hviezdoslavova 7, Trenčín - p.č. CKN 300/1 kú. Trenčín

Okresný súd, Marian Gažík, 70. r., Piaristická 27, Trenčín - p.č. CKN 556/2 kú. Trenčín

Prior, Ján Melichar, 1969 - 1974, Vajanského 4, Trenčín - p.č. CKN 220/4 kú. Trenčín

Keramoprojekt + pridružené objekty, Koloman Kolláti, 1976 - 1979, Dolný Šianec 1, Trenčín - p.č. CKN 720/4 kú. Trenčín

Gastrocentrum, 1987, Hviezdoslavova 5, Trenčín - p.č. CKN 1145/3 kú. Trenčín

Viacúrovňové garáže na Novinách (2 objekty), 80. r. , Rybárska ulica, Trenčín - p.č. CKN 1687/28 kú. Trenčín (k tomu ďalšie parcely garáží okolo)

Kino Hviezda, Dominik Filip, 1938 - 1940, Kniežaťa Pribinu 197, Trenčín - p.č. CKN 216/2 kú. Trenčín

Kultúrne centrum Dlhé Hony (bude asanované), cca 1970, Soblahovská 1508, Trenčín - p.č. CKN 756/4 kú. Trenčín

Perla, Miloš Reisel, 1982, Legionárska 49, Trenčín - p.č. CKN 1825/13 kú. Trenčín

Hotel Laugarício, 1969, Vajanského 8, Trenčín - p.č. CKN 200, kú. Trenčín

OC Družba, 80. roky, Soblahovská 1508/4, Trenčín - p.č. CKN 756/2, kú. Trenčín OC Rozkvet, 60. roky, Šoltésovej 4, Trenčín - p.č. CKN 1531/60 kú. Trenčín OC Úspech, Miloš Reisel, 70. roky, Zlatovská 2678, Trenčín - p.č. CKN 400, k.ú. Zlatovce Poliklinika (pôvodne okresná nemocenská poisťovňa), Rudolf Stern, 1935 - 1936, K dolnej stanici 18, Trenčín - p.č. CKN 586/1 kú. Trenčín Nemocničné budovy, Legionárska 33, Trenčín - p.č. CKN 746/1 kú. Trenčín (areál FN TN) Pôrodnica a ORL - 60. roky Prosektúra - 1970 Dostavba patológie - 1978 Prestavba slobodárne - 1978 Prístavba transfúznej stanice - 1979 Neurologický pavilón - 1964, nadstavba 1982 Chirurgický pavilón - 1983

Stredná odborná škola obchodu a služieb, 1966 - 1981, Jilemnického 554, Trenčín - p.č. CKN 621/16 kú. Trenčín Dubčekova univerzita (pôvodne CEVA - gen. riaditeľstvo Cementárne a vápenky), Marian Polášek, 1968, Hurbanova 1, Trenčín - p.č. CKN 1632/2 kú. Trenčín Objekty bývalého Texingu - dnes športové gymnázium (nový Texing) a administratívny objekt DMD Holding (dnes vlastník Realflat BA - starý Texing), Kožušnícka 71/2, 911 05 Trenčín - 70. roky - p.č. CKN 984 - starý Texing - p. č. CKN 986 - nový Texing - kú. Zlatovce Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša, Milan Rastislav Šavlík, 1970, Staničná 6, Trenčín - p.č. CKN 993 kú. Zlatovce Stredná umelecká škola, 1968, Staničná 41, Trenčín - p. č. CKN 991 kú. Zlatovce Vojenský areál na Sihoti (pôv. Veliteľstvo východného vojenského okruhu), 50. roky, Martina Rázusa 10, Trenčín - p.č. CKN 1627/84 kú. Trenčín Bytové domy na Nábrežnej - tzv. toskárske účka, polovica 50. rokov - p.č. CKN 1627/113, kú. Trenčín, Nábrežná 15, 5, 3, Trenčín

Ústredná Vojenská Nemocnica SNP (pôvod. Energocentrum), 1989, Partizánska 3731, Trenčín - p.č. CKN 823/14, 33, 12, 11, 10 kú. Trenčín

Bytové domy na Sihoti II, 50. roky, Gen. Viesta, Kpt. Nálepku, Trenčín - p.č. CKN 1528/90 kú. Trenčín (veľká parcela a všetky domy v rámci nej!

Bývalá prvá pomoc, 80. r., Legionárska 26, Trenčín - p.č. CKN 739/4 kú. Trenčín

VII. ZŠ na Hodžovej ul., 1965 - 1966, Hodžova 41, Trenčín - p.č. CKN 1531/25 kú. Trenčín, II. časť p.č. CKN 1531/101 kú. Trenčín po r. 1980

Detské mestečko (zapísané v ÚZPF), Peter Brtko, Ľudovít Režucha, 1974, Na dolinách 27, 911 05 Trenčín - p.č. CKN 1073/1, 1051/1,1054/1, 1073/3, 1077, 1092…. + ďalšie parcely areálu - kú. Hanzlíková Pobočka archívu v Mestskom hospodárstve, 1982, Kožušnícka 22, Trenčín - p.č. CKN 112 kú. Zlatovce

Zimný štadión P. Demitru, polovica 70. rokov, Považská 34, 911 01, Trenčín - p.č. CKN 1553/55 kú. Trenčín Zlatokov, 1963, Rázusova ul. 10, Trenčín - p.č. CKN 1528/114 kú. Trenčín

Bytové aj rodinné domy na Hodžovej ul., Jozefčík, Barytus, 30. - 50. roky, Hodžova ul. - p.č. CKN 1528/19, CKN 1528/18 Piano Club, (bývalý závodný klub Merina), 80. roky, Pod Sokolicami 518/12, 911 01 Trenčín - p.č. CKN 3723 kú. Trenčín Bytový dom na Rázusovej ul. (oproti parčíku s vodným zdrojom), 50. roky, Martina Rázusa 13, Trenčín - p.č. CKN 1528/72 kú. Trenčín Zberné nádrže - Old Herold Hefe, 1932, Žabinská 2, Trenčín - p.č. CKN 29/40 - 44 kú. Istebník (medzičasom asanované alebo prerábané?)

Dom smútku Zlatovce, Ján Blicha, 1979, Hlavná ul. 927, Trenčín - Zlatovce - p.č. CKN 759 kú. Hanzlíková Športové centrum Dukla, 1976 - 1977, Ul. M. R. Štefánika, Trenčín - p.č. CKN 1289/3 kú. Trenčín Areál kasární pri ŽSR., 10. - 60. roky, Ul. M. R. Štefánika, Trenčín - p.č. CKN 1310/1, 1309/1, kú. Trenčín Letný altánok, 40. roky, park M. R. Štefánika, Trenčín - p.č. CKN 1260/27 kú. Trenčín Čevelova vila, 30. roky, Kukučínova 17, Trenčín - p.č. CKN 1347/6 kú. Trenčín ZŠ Novomeského, 1974 - 1979, L. Novomeského 11, Trenčín - p.č. CKN 2180/2, 2180/51 kú. Trenčín Mestská športová Hala, 1984 - 1985, Mládežnícka 1444/1, 911 01 Trenčín - p.č. CKN 1632/6 kú Trenčín Mestská lodenica, 1950 - 1980, Kniežaťa Pribinu 6777, 911 01 Trenčín - p.č. CKN 1555/2 kú. Trenčín

7. Záver V zozname objektov priznávame možné chyby a uvedomujeme si jeho možnú neúplnosť. Je však prvým dokumentom tohto druhu a otvoreným dokumentom, ktorý je potrebné aj naďalej udržiavať a ďalej s ním pracovať. Určite existuje veľké množstvo stavieb, ktoré chýbajú a je potrebné ich doplniť. K mnohým chýbajú informácie o ich autoroch, dobe vzniku či relevantných informáciách o zásadnejších rekonštrukciách v kontexte doby. Vyhľadané stavby máme v pláne ďalej skúmať, dohľadávať, dopĺňať, diskutovať a analyzovať ich možné pamiatkové hodnoty. Každá spätná väzba zo strany odbornej i laickej verejnosti tak bude vítaná a berieme ju ako cenný zdroj informácii.

Dom smútku na sídlisku Juh v Trenčíne, 80-te roky, zdroj: osobný archív Jána H. Blichu

Pasportizácia modernej architektúry mesta Trenčín

Vydaná v r. 2021 Útvarom územného plánovania mesta Trenčín

Autori: Ing. arch. Adriana Mlynčeková, PhD., Ing. Peter Ondruš, Mgr. art. Lucia Mlynčeková, Marek Badinský, Mgr. Radka Nedomová, Výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

ISBN 978–80–570–3250–2

Detská preliezačka, Útvar územného plánu a architektúry, 1970, zdroj: osobný archív Jána H. Blichu