Dom smútku Juh, prílohy

Dobové fotografie

(1977),

z

Dom smútku Trenčín počas výstavby (1977), pohľad z parku pod Juhom, zdrojosobný archív Jána H. Blichu

Dom smútku Trenčín počas výstavby

pohľad

ulice Saratovská, zdrojosobný archív Jána H. Blichu

Ján H. Blicha ukazuje na budúcu lokalitu Domu smútku (okolo 1970), zdrojosobný archív Jána H. Blichu

Interiér Domu smútku s kolážou návrhu tapisérie (asi 1979), zdrojosobný

Návrh/skica zvonice (asi 1978), zdrojosobný archív Jána H. Blichu

archív Jána H. Blichu

Kondolenčný podpisový stolík, na fotografii tiež s autorom, Ing. arch. Blichom (1980), zdrojosobný archív Jána H. Blichu

Exteriér Domu smútku po dokončení stavby (1979), zdrojosobný archív Jána H. Blichu

Realizácia výtvarného diela J. Gavulu (okolo 1977), zdrojarchív Juraja Gavulu

Pohľad na interiér Domu smútku počas realizácie (okolo 1977), zdrojarchív Juraja Gavulu

Pohľad na Dom smútku počas výstavby (okolo 1977), zdrojarchív Juraja Gavulu

Interiérové osvetlenie katafalku (okolo 1979), zdrojarchív Petra Lehockého

Exteriérové pohľady na leptané sklo (okolo 1979), zdrojarchív Petra Lehockého

Súčasná podoba

Časť II.:

1. Nástupná rampa

2. Nástupná rampa

3. Terasa

4. Zvonica

5. Kancelária

6. Wc muži, ženy 2 x

7. Upratovačka, predsieň ženy

8. Predsieň muži

9. Pissoirové stánie

10. Hygienické zariadenie - predsieň

11. Obrad cirkevný

12. Obrad občiansky

13. Manipulačná chodba

14. Kancelária

15. Kancelária

16. Sklad

17. Rozlúčková miestnosť

18. Manipulačná chodba

19. Átrium (patrí tiež k výkresovej časti II.)

20. Manipulačná chodba (patrí tiež k výkresovej časti II.)

Časť I:

21. Obradná sieň

22. Výstupná plošina

23. Kvetiny

24. Hlavný nástup

25. Riešenie exteriér

26. Technické zázemie, suterén

Exteriérový pohľad s detailom príjazdovej rampy (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Zvonica s príjazdovou rampou (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily príjazdovej rampy (2022), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily príjazdovej rampy (2022), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail riešenia dreveného madla na príjazdovej rampe (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Nové vstupné dvere administratívnej časti, zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Exteriér, pohľad na vstup smerom zo Saratovskej ulice, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Exteriérové pohľady s detailami príjazdových rámp a vodiaceho múru (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Pohľad spoza vodiaceho múru na úpravu príjazdovej rampy (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail zničenej príjazdovej rampy (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail pôvodného zábradlia príjazdovej rampy (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Pohľad na príjazdovú rampu (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily pôvodnej armatúry príjazdovej rampy (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaly rekonštruovanej príjazdovej rampy, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily rekonštrukcie príjazdovej rampy (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail zábradlia terasy, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

2.

Pohľad na zvonicu z cintorína (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie fotené Yashikou

Pohľady z Hlavného cintorína (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Pohľad na zvonicu (2015), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie vytvorené fotoaparátom Practica

Demontáž ampliónov (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Pohľad na zvonicu s detailom vodiaceho múru (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detaily zničenej podlahy pod zvonicou, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily zvonice, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Demontáž ampliónov (2020), zdrojarchív Benjamina Lisáčka, digitálne fotografie

zdrojarchív Radky Nedomovej, digitálne fotografie

zdrojarchív Radky Nedomovej, digitálne fotografie

zdrojarchív Radky Nedomovej, digitálne fotografie

zdrojarchív Radky Nedomovej, digitálne fotografie

zdrojarchív Radky Nedomovej, digitálne fotografie

Prechodné dvere administratívnej časti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Pohľad na chodbu v administratívnej časti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Detail podlahy administratívnej časti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Sklad administratívnej časti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Pult a interiér administratívnej časti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

zdrojarchív Radky Nedomovej, digitálne fotografie

zdrojarchív Radky Nedomovej, digitálne fotografie

Detail svietenia rozlúčkovej miestnosti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Detail podlahy rozlúčkovej miestnosti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Pohľad na rozlúčkovú miestnosť, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Sedenie v rozlúčkovej miestnosti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Pohľad do nadväzujúceho hlavného sálu, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Drevené predelenie rozlúčkovej miestnosti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

pohľad na výťah v suteréne , zdrojarchív Radky Nedomovej, digitálne fotografie

Pohľad na prechodnú časť z hlavnej sály do administratívnej časti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Sedenia v administratívnej časti, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Detail vertikálneho presklenia, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Detailly podlahy medzi hlavnou sálou a administratívnou

časťou, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Pohľad na predelovú mrežu (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie fotené Yashikou

Detaily vstupu a predelovej mreže (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Pohľad na predelovú mrežu (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail schodiska v átriu (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detaily kovového zábradlia deliaceho administratívnu časť, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Pohľad na interiérové schodisko (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie fotené Yashikou

Pohľad na leptané sklo z interiéru (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie fotené Yashikou

Interiér, pohľad smerom na chorus (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie fotené Yashikou

Detail osadenia novej klimatizácie, poschodie (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Osadenie novej klimatizácie (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily zábradlia na choruse (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail osadenia novej klimatizácie, prízemie (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Interiér, pohľad smerom na chorus (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail svietidiel pod chorusom (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Interiér, pohľad bočný (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail zábradlia a sedenia, pohľad z chorusu (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Interiér, pohľad čelný s ústredným motívom leptaného skla (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Interiér, pohľad na výtvarné dielo a kondolenčný stolík (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Interiér, pohľad čelný (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail leptaného skla z interiéru (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Interiér, pohľad na schodisko (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Interiér, pohľas smerom od schodiska, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Interiér, pohľad na schodisko so zvýraznením výtvarného prvku, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily ústredného katafalku s osvetlením (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Interiér, pohľad smerom na ústredný katafalk s detailom výtvarného prvku, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Leptané sklo nad hlavným vstupom, pohľad z interiéru (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Leptané sklá za katafalkom, pohľad z chorusu v interiéri (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail svietidiel umiestnených nad chorusom (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail leptaného skla nad hlavným vstupom (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Interiér, detail dreveného obloženia, kvetináčov a dverí (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail reproduktoru spolu so zameraním (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily zničeného kondolenčného stolíka (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Drevené sedenie v hlavnej sále, autor Ján H. Blicha (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail zábradlia na choruse (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Rečnícky pult, autor neznámy (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily riešenia dreveného obloženia (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily dreveného madla na schodisku (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail otvárania zábradlia na choruse (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Výtvarné diela autora Milana Gašpara (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail zábradlia pri schodisku (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail podlahy schodiska (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detaily podlahy (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detaily katafalku a jeho osvetlenia (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail madla vstupných dverí (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail interiérového madla (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail leptaného skla nad hlavným vstupom (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Dvere medzi hlavnou sálou a administratívnou časťou (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Pohľady na novú klimatizáciu (2020), zdrojarchív Adriany Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily riešnenia pôvodného ozvučenia ( 2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Pohľad na podlahu v hlavnej sále, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Pohľad na hlavný vstup z interiéru, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Pohľad na leptané sklo z exteriéru (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie fotené Yashikou

Detaily podlahy na schodisku chorusu a v hlavnej sále, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Detaily exteriéru zo strany od Hlavného cintorína (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail exteriérového architektonického prvku (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie fotené Yashikou

Detaily exteriéru zo strany od Hlavného cintorína (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily exteriéru zo strany od Hlavného cintorína (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Pohľad na Dom smútku zo Saratovskej ulice (2015), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie vytvorené fotoaparátom Practica

Pohľad na Dom smútku s výtvarným dielom Eliášové ohne (2015), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie vytvorené fotoaparátom Practica

Pohľad na Dom smútku s výtvarným dielom Eliášové ohne (2015), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie vytvorené fotoaparátom Practica

Pohľad na dve výtvarné diela Eliášove ohne (2019), zdrojMatúš Kaščák, analógové fotografie

Pohľad na okrasný múr od Ilju Holešovského (2019), zdrojMatúš Kaščák, analógové fotografie

Pohľad an vstup s dôrazom na vodiaci múr (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie fotené Yashikou

Pohľad na vstup smerom zo Saratovskej ulice (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, analógové fotografie fotené Yashikou

Pohľad na príjazdovú rampu smerom z ulice Saratovská, (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Pohľad na Dom smútku z parku pod Juhom spolu s detailom schodiska (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily schodiska smerujúceho od parku pod Juhom (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Pohľad na výtvarné dielo Eliášové ohne (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily vstupu a predelovej mreže (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Exteriérové pohľady s

detailami príjazdových rámp a vodiaceho múru (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Pohľady z Hlavného cintorína (2019), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail oznamovacích tabúľ (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Čelný pohľad smerom z ulice Saratovská (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail fasády (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detail múrika smerujúceho na park pod

Juhom (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily zábradlia pri schodisku smerujúcom k parku pod Juhom (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily schodiska orientovaného smerom na park pod Juhom (2020), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, digitálne fotografie

Detaily zničeného výtvarného diela Eliášové ohne (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Pohľad na zničené výtvarné dielo Eliášové ohne (2020), zdrojarchívy rôznych autorov, digitálne fotografie

Detail zateplenia budovy, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Detaily exteriérových lavičiek nepatriacich k návrhu

Domu smútku, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Detail exteriérového okrasného múru, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Detail exteriérových lavičiek, nenavrhovaných pre Dom smútku, zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Aktuálny stav technického zázemia pôvodnej chladiarne (2022), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Aktuálny stav technického zázemia suterénu (2022), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Aktuálny stav výjazdu z technického zázemia suterénu (2022), zdrojarchív Lucie Mlynčekovej, súčasná podoba

Fragmenty

Výstavné panely s pohľadmi na Dom smútku (okolo 1976)

Návrh výtvarného diela: drevenej plastiky organov

Príprava pre dielo: drevenej plastiky organov

pre

Model drevenej sochy Eliášové ohne

Inšpirácia

dielo Eliášové ohne

- Martin Jurikovič, Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov; zverejnené dňa 16. 2. 2019

- Plánujú vybudovať cintorín a krematórium; Slovenské pohrebníctvo, zverejnené 16. 12. 2013

- Erik Stopka, Najväčšie trenčianske sídlisko oslavuje. Juh má 45 rokov od začatia výstavby; zverejnené 1. 4. 2016

J. E. Koula, Katedra teórie a dejín architektúry; Projekt 1967, č. 10

- J. E. Koula, Katedra teórie a dejín architektúry; Projekt 1967, č. 10

- J. Blicha, Urbanistický komplex Trenčín Soblahovská; Projekt 1975, č. 6

J.

J.

J.

J.

J. Blicha, Urbanistický

J. Blicha, Urbanistický

Blicha, Urbanistický komplex Trenčín Soblahovská; Projekt 1975, č. 6, s. 14

Blicha, Urbanistický komplex Trenčín Soblahovská; Projekt 1975, č. 6, s. 15

J.

J.

Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov- rozmach trenčianskych sídlisk – Denník N

Staviame mesto pre stotisíc obyvateľovrozmach trenčianskych sídlisk

„Výstavbou novej aglomerácie Trenčín – JUH dostane mesto nový architektonický výraz. Bude to prvý a podstatný krok k realizácii veľkoryso koncipovaného smerného plánu. Je treba dúfať, že vlastná realizácia stavebnej výroby dopadne tak dobre a moderne, ako územnoplánovacia príprava a že celá budovaná aglomerácia sa stane dôstojným pomníkom modernej urbanistiky.“ (Ing. arch. Štefan Androvič, 1971)

Sústavný rast Trenčína v druhej polovici 20. storočia, jeho vojenský význam, vznik nových závodov, výskumných ústavov, škôl a administratívnych budov či asanácie existujúcej zástavby, ale najmä vízia prebudovať pôvodne trinásťtisícový Trenčín na 50-tisícove a výhľadovo na stotisícové centrum trenčianskej aglomerácie si vyžiadali potrebu vybudovať nové obytné štvrte a ubytovať tak nových obyvateľov mesta. Táto potreba sa uskutočňovala primárne rozsiahlou bytovou výstavbou jednak v existujúcom meste, ale najmä výstavbou nových veľkých sídlisk Pripomenieme si, aké nové sídliská v Trenčíne vznikli po roku 1945 a pozrieme sa konkrétne na to, ako vznikalo naše najväčšie sídlisko- Sídlisko Juh.

Aj po 2. svetovej vojne pokračovala výstavba Sihote. K pôvodnej funkcionalistickej (a krásnej) prvorepublikovej zástavbe Sihote I. pribudli postupne Sihoť II., III. a IV. Kým v okolí zimného štadióna Pavla Demitru nájdeme aj zástavbu v štýle socialistického realizmu, Sihoť IV. je už tak ako väčšina sídlisk postavená z prefabrikovaných betónových panelov. Prvé sídlisko, ktoré bolo kompletne postavené po vojne, je sídlisko Dlhé Hony, ktoré si našlo miesto medzi cestami do Soblahova a do Biskupíc. Nižšiu zástavbu v okolí ulíc 28. októbra a Inoveckej doplnili tri výškové „červené paneláky“, ktoré dominujú príjazdu od kedysi samostatných Trenčianskych Biskupíc na Legionárskej ulici (predtým Ulica sovietskej armády). Neskôr bolo v tesnej blízkosti Dlhých Honov vybudované sídlisko Soblahovská, ktoré bolo sčasti postavené na bývalých prízemných predmestských domčekoch a sčasti na voľných priestranstvách. Mesto sa tu, približne v miestach dnešného kruhového objazdu Soblahovská x Legionárska x Dolný Šianec otvára, a jeho bloková zástavba charakteristická pre centrum a Dolné mesto prechádza do

https://dennikn.sk/blog/1384262/staviame-mesto-pre-stotisic-obyvatelov-rozmach-trencianskych-sidlisk/

Martin Jurikovič, Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov; zverejnené dňa 16. 2. 2019

https://dennikn.sk/blog/1384262/staviame-mesto-pre-stotisic-obyvatelov-rozmach-trencianskych-sidlisk/, dňa 7. 4. 2022

dostupné online na:

Martin Jurikovič, Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov; zverejnené dňa 16. 2. 2019

5. 5. 2020 Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov- rozmach trenčianskych sídlisk – Denník N

modernisticky poňatého mesta s budovami umiestnenými na širokých priestranstvách bohatej zelene.

dostupné online na:

https://dennikn.sk/blog/1384262/staviame-mesto-pre-stotisic-obyvatelov-rozmach-trencianskych-sidlisk/, dňa 7. 4. 2022

70. roky- prízemné domčeky pozdĺž cesty do Soblahova ustupujú vežiakom nového sídliska. Autora snímky, žiaľ, nepoznám.

Ani výstavba Dlhých Honov, Soblahovskej a dostavba Sihote ale rastúcemu mestu nestačila a mestskí predstavitelia spolu s urbanistami a architektmi začali pripravovať nové, dvadsaťpäťtisícové a zároveň najväčšie sídlisko v Meste Matúša Čáka. To malo pôvodne vzniknúť úplne inde, ako sa v súčasnosti nachádza. S jeho umiestnením sa počítalo v lokalite mestských

častí Zamarovce – Horné Orechové – Skalka nad Váhom. Cez Zamarovce mala viesť presmerovaná železničná trať Bratislava – Žilina, tu mala byť situovaná aj nová trenčianska hlavná stanica. Tento scenár však zhodili zo stola poľnohospodári, ktorí nesúhlasili so záberom poľnohospodárskej pôdy a jej vyňatiu z pôdneho fondu. Plány sa prekreslili a sídlisko sa presunulo južne od existujúceho mesta a aj preto bolo označené ako Trenčín – Juh.

Spomínajúc polohu, tá je naozaj výhodná. Sídlisko sa rozprestiera na výbežkoch Kozieho vrchu a lesoparku Brezina, ktorým je zo severnej strany ohraničený. To umožňuje voľný prechod lesa do sídliskovej zelene a vytvára vhodné podmienky pre šport, relax a rekreáciu obyvateľov tejto časti mesta Trenčín. Smerom k Soblahovu klesá sídlisko až k údoliu Lavičkového potoka, kde je zakončené záhradkárskou oblasťou. Prvý okrsok stojí nad staršou zástavbou na Partizánskej ulici, ku ktorej klesá v spáde 25 a viac percent.

Vďaka tomu, že sídlisko klesá na juh a na západ, má zabezpečenú vysokú mieru oslnenia a presvetlenia.

Spojenie nového sídliska so Soblahovskou ulicou zabezpečila, ako jediná, smerovo oddelená štvorprúdová Ulica armádneho generála Ludvíka Svobodu. Pôvodne sa však počítalo so spojením s Dolným mestom po uliciach K dolnému nádražiu a Partizánskej (ktorá bola z tohoto dôvodu rozšírená do súčasných parametrov) a následne by toto spojenie po stúpaní a serpentíne vyústilo pri areáloch základných škôl na Juhu I. Táto spojnica sa však nakoniec nerealizovala.

Výstavba nového veľkého sídliska, ktoré malo výhľadovo poňať 25 tisíc nových obyvateľov bolo brané nielen ako urbanistická a stavebná úloha, ale i ako úloha politická. Ing. arch. Štefan Androvič, vtedajší hlavný architekt mesta, sa o nej preto vyjadril: „Politický význam tvorby takejto mohutnej aglomerácie vytvára predpoklad skutočne dôstojného reprezentovania socialistického urbanizmu, pokrokovej stavebnej výstavby a koncepcie tvorby životného prostredia, ktoré vychádza z potrieb pracujúceho človeka.“

Ako prvé sa začali budovať niektoré budovy prvého okrsku na ploche cirka 50 hektárov- päť výškových solitérne stojacich bytových domov a v ich okolí

https://dennikn.sk/blog/1384262/staviame-mesto-pre-stotisic-obyvatelov-rozmach-trencianskych-sidlisk/ 2/5

MARTIN JURIKOVIČ

5. 5. 2020 Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov- rozmach trenčianskych sídlisk – Denník N

nižšie, štvorposchodové bytovky. Za nimi vzniklo nákupné stredisko Južanka. Vzhľadom na nevhodné podložie, ktoré je pod touto časťou sídliska, sa Južanka i bytovka nad ňou (na Ulici Terézie Vansovej 1) zosúvala dole svahom, preto musel byť svah opakovane injektovaný betónom. Výstavba prvého okrsku sa potom rozširovala smerom k lesoparku Brezina, v jeho tesnej blízkosti sa postavili dve základné deväťročné školy- 8. ZDŠ na Saratovskej ulici a 9. ZDŠ na Ulici Laca Novomeského. Na sídlisko Juh boli predĺžené viaceré linky siete mestskej hromadnej dopravy, ako prvá linka č. 5 premávajúca z trenčianskeho Zámostia. Autobusy pôvodne na Juhu I. končili na mieste dnešnej „tržnice“, neskôr boli ukončené na novovybudovanom otoči pri 9. ZDŠ.

Píše sa rok 1976 a nad starobylým mestom vyrástla nová mestská časť- Juh. Na snímke p. Ing. Tichého pohľad na výškové paneláky 1. okrsku, popredí Park pod Juhom, ktorý spojil nové sídlisko so Soblahovskou ulicou. V 80. rokoch výstavba pokročila pod hlavnú os sídliska- Ulicu arm. gen. Ludvíka Svobodu a začala sa výstavba druhého a tretieho okrsku mesta (ľudovo i „Nový Juh“, kým prvý okrsok nesie opozitné pomenovanie „Starý Juh“). Kým v druhom okrsku (približne okolie ulíc Kyjevská, gen. F. F. Žmačenka – dnes Mateja Bela – a Halalovka) vznikli takmer výhradne obytné budovy, výstavba Juhu III. zahrňovala areál základnej deväťročnej školy na Východnej ulici. Aj sem bola zavedená hustá sieť liniek MHD. Ako posledná nová linka na dlhú dobu bola na Východnú ulicu v lete 1989 zavedená linka číslo 23 premávajúca z autobusovej stanice.

Rok 1986, pohľad z lúk nad obcou Soblahov na rozostavané sídlisko Juh. V ľavej časti je zachytená výstavba Juhu II., nad Južankou (cca. strede záberu) sa zas nachádza Juh I.- „Starý Juh“. Foto: Ing. Vojtech Tichý

Udalosti Novembra 1989, prechod k demokracii a trhovému hospodárstvu v podstate ukončili v tej dobe už prekonanú výstavbu z betónových prefabrikátov a na niekoľko rokov tak v podstate ukončili stavebný rozmach sídliska.

V predstavách plánovačov zhmotnených do smerného územného plánu z roku 1974 však malo dnes sídlisko Juh vyzerať úplne inak. Ulica generála

https://dennikn.sk/blog/1384262/staviame-mesto-pre-stotisic-obyvatelov-rozmach-trencianskych-sidlisk/ 3/5

Martin Jurikovič, Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov; zverejnené dňa 16. 2. 2019 dostupné online na:

https://dennikn.sk/blog/1384262/staviame-mesto-pre-stotisic-obyvatelov-rozmach-trencianskych-sidlisk/, dňa 7. 4. 2022

Martin Jurikovič, Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov; zverejnené dňa 16. 2. 2019 dostupné online na:

https://dennikn.sk/blog/1384262/staviame-mesto-pre-stotisic-obyvatelov-rozmach-trencianskych-sidlisk/, dňa 7. 4. 2022

5. 5. 2020 Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov- rozmach trenčianskych sídlisk – Denník N

Svobodu, dnes provizórne ukončená obratiskom autobusov MHD, mala v tomto mieste pozvoľna začať klesať smerom k Východnej ulici, s ktorou by sa spojili. V mieste ich križovatky mal vzniknúť veľký športový areál vo veľkosti podobnej ako majú spoločne areály dvoch základných škôl na Juhu I. i s priľahlým športovým areálom. Za ním boli v pláne bloky bytových domov a nad nimi ďalšia, štvrtá južanská základná škola. Juh mal dostať i veľké kultúrne stredisko s kinom pre 600 divákov, hotel kategórie „B“ s kapacitou 200 lôžok či reštauračné zariadenie s plochou cca. 4000 m2

Úlohu hlavnej cesty by na ďalších okrskoch malo pokračovanie dnešnej Východnej ulice, ktoré by sa začalo stáčať smerom doľava- na sever. Východne od cesty by bol nad rozsiahlou záhradkárskou oblasťou umiestnený rozľahlý areál Vysokej školy textilnej. Nad ním by bola východná hranica sídliska ukončená zástavbou individuálneho bývania, naproti nej cez cestu by bol ďalší blok panelákov. Východná ulica by pomedzi tieto rodinné a bytové domy opustila sídlisko Juh, cez lesy trenčianskej Breziny by prešla viacerými zákrutami a v Zábraní by sa pripojila na existujúcu cestnú sieť, čím by vytvorila obchvat mesta.

Rok 1995- to už je nad zastávkou MHD vybudované trhovisko pre občanov tejto ms. časti. V strede záberu, jeho hornej časti, vidíme dom smútku podľa návrhu Ing. arch. Jána Blichu. Foto: Ing. V. Tichý

Aj dnešný územný plán počíta s rozširovaním sídliska východne od jeho súčasných hraníc. Do akej miery sa tento bude realizovať, to bude záležať najmä na vôli investorov a mesta v najbližších rokoch.

Martin Jurikovič  Národohospodár lokálpatriot pôsobiaci na voľnej nohe. Medzi moje záujmy patrí architektúra a história mesta Trenčín, profesne sú mi zas blízke politické a ekonomické témy a problematika samospráv.

Najnovšie

1. Vladimir Leksa Pieseň Julesovi

2. Mika Rosová Krabom

3. Juraj Vavrík Rok Pellegriniho.

4. MAGNA Liečime tu a teraz.

5. Inštitút pre stratégie a analýzy ÚV SR Smrť COVID-19: neskáčme z útesu na základe neúplných dát

https://dennikn.sk/blog/1384262/staviame-mesto-pre-stotisic-obyvatelov-rozmach-trencianskych-sidlisk/ 4/5

(/banner-log/?ban=87&plocha=11)

Články zo všetkých tém (/clanky-v-temach-pohrebnictvo/) /  Súčasnosť (/sucasnost/) / Plánujú vybudovať cintorín a krematórium

Vyhľadávanie

Plánujú vybudovať cintorín a krematórium

Plánujú vybudovať cintorín a krematórium; Slovenské pohrebníctvo, zverejnené 16. 12. 2013

https://www.pohrebnictvo.sk/planuju-vybudovat-cintorin-a-krematorium/, dňa

dostupné online na:

Plánujú vybudovať cintorín a krematórium; Slovenské pohrebníctvo, zverejnené 16. 12. 2013

https://www.pohrebnictvo.sk/planuju-vybudovat-cintorin-a-krematorium/, dňa 7. 4. 2022

Prinášame príspevok z  Trenčína, kde sme sa rozprávali s  Mgr. Richardom Rybníčkom, primátorom Trenčína. Postupne si priblížime správu, počty a  umiestnenia cintorínov, domov smútku, premostíme na aktuálny cenník za správu klasického hrobového a urnového miesta. Prediskutujeme aj blížiace sa rekonštrukcie cintorínov v meste.

Cintoríny sú neodmysliteľnou súčasťou každej obce, č mesta. Úlohou miest je starať sa a  zveľaďovať aj tieto pietne miesta. Ako má mesto Trenčín vyriešenú správu cintorínov? Je to v  kompetencii mesta alebo je to pridelené iným, privátnym organizáciám?

V Trenčíne na základe Zmluvy o  prevádzkovaní pohrebísk na území mesta Trenčín zo dňa 22. 12. 2009  prevádzkuje pohrebiská od 1. 2. 2010 Pohrebníctvo DVONČ (/pohrebnictvo-dvonc/), spol. s  r. o. Partizánske.

dostupné online na:

Cintorín Juh

Počtom obyvateľov je mesto Trenčín deviatym najväčším mestom na Slovensku, takže z  toho usudzujeme, že sa aj počet cintorínov pohybuje vo vyšších číslach. Koľko cintorínov je v správe Pohrebníctva Dvonč a ktoré?

V  správe Pohrebníctva Dvonč je 12 pohrebísk, ktoré sa nachádzajú v  jednotlivých  mestských častiach

Trenčína a sú to nasledovné: Trenčín – Juh, Záblatie, Zlatovce, Orechové, Orechové evanjelický, Istebník, Opatová, Kubra, Kubrica, Biskupice, Belá, Evanjelický Horný Šianec. V  meste Trenčín sa nachádza ešte Židovský cintorín (/cintorin-v-podzemi/), ktorý si spravuje židovská náboženská obec.

S  cintorínmi sa spájajú aj domy smútku na poslednú rozlúčku so zomrelými. Určite pri takomto počte pohrebísk, musí mať mesto Trenčín aj väčš počet domov smútku. Koľko ich teda v  skutočnosti je a  ako sú zariadené? Plánujete nejakú rekonštrukciu alebo vybudovanie niečoho nového?

V  meste Trenčín sa nachádza 5 domov smútku: Trenčín – Juh, Opatová, Kubra, Záblatie, Zlatovce. Predmetné domy smútku sú udržiavané, bežné opravy sú vykonávané podľa potreby. K  pohrebným obradom sú sprístupňované na základe objednávky obstarávateľa pohrebu. V  súčasnosti nie je plánovaná žiadna rekonštrukcia ani vybudovanie nového domu smútku.

Väčšina miest na Slovensku rieši základný problém s  pohrebiskami, a  tým je nedostatok hrobových, či urnových miest. Ako to má vyriešené mesto Trenčín? Je dostatok alebo nedostatok hrobových a  urnových miest?

Väčšina pohrebísk je zaplnená, ale pripravuje sa rozšírenie najväčšieho mestského pohrebiska Trenčín – Juh, kde budú pochovávaní zosnulí občania zo všetkých mestských častí Trenčína.

V akých reláciách sa aktuálne pohybujú ceny za správu klasických hrobových miest a urnových miest?

Cenník je stanovený VZN mesta Trenčín č. 1/2010 – Prevádzkový poriadok pohrebísk mesta Trenčín. Za prenájom hrobového miesta sa účtuje poplatok nasledovne: jedno hrobové miesto na hlavnom cintoríne Juh má základný poplatok na 1 rok určený pod a časti, v  ktorej sa hrob nachádza. Pohrebisko Trenčín – Juh časť I, II, VI, VII, VIII, IX, X má cenu 3,319 €/rok. Pohrebisko Trenčín – Juh časť III, IV, V  má cenu nižšiu 2,656 €/rok.

Pohrebiská ostatných mestských častí majú cenu 1, 992 € na 1 rok.

https://www.pohrebnictvo.sk/planuju-vybudovat-cintorin-a-krematorium/, dňa

Plánujú vybudovať cintorín a krematórium; Slovenské pohrebníctvo, zverejnené 16. 12. 2013 dostupné online na:

https://www.pohrebnictvo.sk/planuju-vybudovat-cintorin-a-krematorium/, dňa

Plánujú vybudovať cintorín a krematórium; Slovenské pohrebníctvo, zverejnené 16. 12. 2013 dostupné online na:

Mgr. Richard Rybníček je primátorom krajského mesta Trenčín od roku 2010. Vyštudoval Filozo�ckú fakultu Univerzity Komenského v  Bratislave v  odbore televízna žurnalistika. Po ukončení štúdií bol spoluzakladate om redakcie Českej tlačovej kancelárie na Slovensku, neskôr bol aj jej spravodajcom. Pracoval aj ako redaktor denníka SME, bol pri vzniku agentúry SITA a 1 rok pôsobil ako hovorca primátora mesta Bratislavy Petra Kresánka. Do roku 2000 bol výkonným riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky a  následne sa stal manažérom spoločnosti Česká produkční, a. s. pre Slovensko, ktorá sa venovala príprave televízie JOJ. O  rok nato sa stáva generálnym riaditeľom spomínanej televízie. Od roku 2003 bol 3 roky vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. Významným titulom, ktorým bol pán Mgr. Rybníček v  roku 2005 ocenený, je titul Manažér roka, ktorý mu bol udelený magazínom TREND.

Pozastavme sa pri porovnaní cien hrobových a  urnových miest (/poplatky-za-hrobove-miesta/). Začína byť novým trendom obchádzanie hrobových miest a  výraznejší presun k  urnovým miestam. Pozorujete aj v  Trenčíne väčší dopyt po urnových miestach ako hrobových, pretože sú pre pozostalých cenovo prístupnejšie, a čo sa týka miest na cintorínoch, aj výhodnejšie?

Prevádzkovateľ pohrebísk v  poslednom období zaznamenal zvýšený počet pohrebných obradov s  následnou kremáciou. Urnu pozostalí uložia do urnového hrobu, prípadne aj do rodinného hrobu, kde v  minulosti bolo vykonané klasické pochovanie. Áno, vybudovanie urnového príslušenstva je cenovo prístupnejšie ako vybudovanie príslušenstva pre klasické pochovanie, preto sa zrejme zvýšil aj počet kremácií.

Plánujú sa v  meste Trenčín nejaké zmeny na cintorínoch, rekonštrukcie alebo vybudovanie nejakých nových miest posledného odpočinku pre zomrelých v meste Trenčín?

Rekonštrukcie a budovanie jednotlivých príslušenstiev hrobových miest, súvisiace stavebné práce (obruba, krycia doska, pomník, chodník okolo hrobového miesta) vykonávajú na základe objednávky nájomcu hrobového miesta príslušné kamenárske �rmy (/kamenari/). A čo sa týka rekonštrukcií, vybudovania č prípadného rozširovania pohrebísk, tak tieto sú zaraďované do rozpočtu investičných akcií mesta Trenčín. V  súčasnosti je naplánované rozšírenie mestského cintorína Trenčín – Juh v záhradkárskej osade Bočkove sady.

Zaujímalo by nás aj riešenie premávky a  parkovania počas sviatkov ako je Pamiatka zosnulých (/dusicky2013/), pri miestach posledného odpočinku. Taktiež nám nedá neopýtať sa, ako Vy riešite zabezpečenie

7. 4. 2022

7. 4. 2022

ochrany cintorínov, či už počas sviatkov, alebo aj počas celého roka. Ako má mesto zabezpečené cintoríny pred krádežami?

Počas sviatkov býva na pohrebiskách zvýšená návštevnosť a  tým aj zaplnené parkoviská, ale návštevníci využívajú  možnosť parkovania v  priľahlých uliciach. V  tomto období parkovanie v  okolí pohrebísk usmerňujú príslušníci Mestskej polície v Trenčíne, ktorí vykonávajú aj kontrolnú a  obchôdzkovú činnosť najmä počas sviatkov.

Máme aj priamo na Vás, pán primátor, jednu otázku. Máte Vy nejaké plány na zmenu, rekonštrukciu alebo zlepšenie, čo sa týka otázky cintorínov?

V tomto roku rozširujeme hlavný mestský cintorín, budeme rozširovať cintorín Zámostie a v horizonte 5 – 8 rokov máme v pláne vybudovať nový cintorín aj s krematóriom.

Späť na tému Súčasnosť (/sucasnost/)

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu

Prezrite si pohodlne ďalších 4 fotogra� Články k

téme

Čakajú nás zmeny kvôli migrantom? (/cakaju-nas-zmeny-kvoli-migrantom/)

Poplatky za hrobové miesta (/poplatky-za-hrobove-miesta/)

Na pohreb prispieva aj štát (/na-pohreb-prispieva-aj-stat/)

V Nitre vybudujú nový cintorín (/v-nitre-vybuduju-novy-cintorin/)

Cintorín Ružinov Cintorín Vrakuňa (/cintorin-ruzinov-cintorin-vrakuna/)

Na Slovensku je cirkevných pohrebov až 80 percent! (/na-slovensku-je-cirkevnych-pohrebov-az-80percent/)

Ako by mali vyzerať domy smútku? (/ako-by-mali-vyzerat-domy-smutku/)

Limitovali rozmery pomníkov a uličiek (/limitovali-rozmery-pomnikov-a-uliciek/)

Dom smútku zrekonštruovali z eurofondov (/dom-smutku-zrekonstruovali-z-eurofondov/)

Cintoríny na východe (/cintoriny-na-vychode/)

Pohrebníctvo v Maďarsku (/pohrebnictvo-v-madarsku/)

PODPORTE NÁŠ ČLÁNOK

7. 4. 2022

Trenčín

Najväčšie trenčianske sídlisko oslavuje. Juh má 45 rokov od začatia výstavby

Najväčšie a najmladšie trenčianske sídlisko oslavuje 45 rokov od začiatku výstavby. V súčasnosti je najväčší problém s nedostatkom parkovacích miest, čo by sa ale malo v budúcnosti zmeniť.

Fotogaléria k článku

Páči sa mi to 0 Zdieľať Zdieľať 0 pg) (/data/images/2327.jpg) (/data/images/2329.jpg) (/data/images/2323.jpg) (/data/images/2325.j

https://www.pohrebnictvo.sk/planuju-vybudovat-cintorin-a-krematorium/, dňa

Plánujú vybudovať cintorín a krematórium; Slovenské pohrebníctvo, zverejnené 16. 12. 2013 dostupné online na:

Erik Stopka, Najväčšie trenčianske sídlisko oslavuje. Juh má 45 rokov od začatia výstavby; zverejnené 1. 4. 2016 dostupné online na:

https://mytrencin.sme.sk/c/20129850/najvacsie-trencianske-sidlisko-oslavuje-juh- ma-45-rokov-od-zacatia-vystavby.html, dňa 7. 4. 2022

1. apr 2016 o 23:53 ERIK STOPKA

TRENČÍN Na najväčšom trenčianskom sídlisku dnes býva takmer 20-tisíc ľudí. Stavať ho začali pred 45 rokmi, ako prvé položili základy ulíc Liptovská, Ludvika Svobodu a Saratovská.

„Projektové práce na výstavbe sídliska prebiehali od 60. rokov 20. storočia, predchádzala im urbanisticko-architektonická štúdia,“ vysvetľuje historička Janka Karlíková. Investorom výstavby bol Okresný národný výbor v Trenčíne a generálnym dodávateľom sa stali Pozemné stavby Trnava. „Autormi celého projektu boli Miloš Topošek, Antonín Flašár a Ladislav Pastrnek, generálnym projektantom Stavoprojekt Gottwaldov,“ dodala Karlíková.

Paneláky a školy. Kostol až neskôr

Na sídlisku okrem panelových bytov vyrástli aj školy. V roku 1977 začali s výstavbou Základnej školy na Saratovskej ulici, škola na Ulici Laca Novomeského prišla na rad o dva roky neskôr. V rokoch 1991 – 1992 ukončili výstavbu časti Juh I., druhú časť – Juh II. budovali od roku 1983. V tom roku začali aj s budovaním garáží a odstavných plôch,“ osvetľuje minulosť historička.

Pre veriacich bol dôležitý rok 1998, kedy ukončili výstavbu Kostola Svätej rodiny, ktorý sa však stal terčom kritiky pre svoj vzhľad.

Na otázku, ako vyzeralo miesto, na ktorom dnes sídlisko stojí, odpovedá historička jasne. Kopec bol holý, spôsoboval aj problémy – zvažoval sa a pri silných dažďoch voda zatekala do niektorých pivníc. Projektanti mali mnoho problémov,“ dodala Karlíková.

Sídlisko mnohých plusov aj mínusov

https://mytrencin.sme.sk/c/20129850/najvacsie-trencianske-sidlisko-oslavuje-juh-ma-45-rokov-od-zacatia-vystavby.html 1/4

30.

Hlavný architekt mesta Martin Beďatš vidí v sídlisku výhody aj nevýhody. „Za pozitívum považujem to, že Juh leží na kopci pri lesoparku Brezina a vďaka kopcovitému terénu sa zo sídliska vytláča jednotvárnosť a podobnosť budov,“ povedal. Mínusom je podľa neho horšia dostupnosť pre peších a cyklistov, spomína ale aj kvalitu postavených panelákov.

„Sídlisko je z obdobia komunizmu a je podľa mňa postavené horšie ako staršie trenčianske sídliská. Kvalita panelákov je tu nižšia, horný Juh je podľa mňa na kvalitatívne vyššej úrovni ako dolný Juh,“ ozrejmil architekt. Beďatš za najväčšie negatívum považuje monotónnosť budov a nedostatok parkovacích miest. „V minulosti platili vtedajšie normy, v ktorých bolo podcenené množstvo parkovacích miest, čo sa dnes negatívne prejavuje,“ uviedol hlavný architekt mesta.

Problém s parkovaním budú riešiť

Predseda výboru mestskej časti Juh Patrik Žák rovnako za hlavný problém hodnotí nedostatok parkovacích miest. „Musíme pracovať na parkovacom systéme, ktorý je zavedený vo všetkých krajských mestách, Trenčín je v tomto posledný,“ povedal.

Podľa Žáka je ale potrebná aj starostlivosť o bytové domy. Spoločenstvá musia systematicky meniť rozvody, elektrinu, vodu, odpad a, samozrejme, zatepľovať. Paneláky boli postavené iba na určité časové obdobie, preto ak sa ľudia nebudú o ne starať, môže to o 30-40 rokov dopadnúť zle,“ dodal.

5. 2020 Najväčšie trenčianske sídlisko oslavuje. Juh má 45 rokov od začatia výstavby - SME MY Trenčín https://mytrencin.sme.sk/c/20129850/najvacsie-trencianske-sidlisko-oslavuje-juh-ma-45-rokov-od-zacatia-vystavby.html 2/4

výstavba B-70. (zdroj: Trenčianske múzeum) Erik Stopka, Najväčšie trenčianske sídlisko oslavuje. Juh má 45 rokov od začatia výstavby; zverejnené

4. 2016 dostupné online na:

1.

https://mytrencin.sme.sk/c/20129850/najvacsie-trencianske-sidlisko-oslavuje-juh- ma-45-rokov-od-zacatia-vystavby.html, dňa

2022

Panelová

- mapy z r. 1938, 1950, 1952: cintorín v daných miestach už v týchto rokoch existoval, pomenovanie lokality „Nad šibenicou“ (1950) a „Pod šibenicou“(1952) zdroj – stare mapy.sk

- mapa z r. 1950, zdroj – pobočka Štátneho archívu mesta Trenčín

- mapa z r. 1952, zdroj – pobočka Štátneho archívu mesta Trenčín

- mapa z r. 1955 - rozširujúci sa cintorín, lokalita „Nad šibenice“, zdroj – stare mapy.sk,

- mapa z r. 1964: značne sa rozširujúci cintorín, lokalita „Nad šibenice“ ostáva , zdroj – stare mapy.sk

- územný plán z roku 1974 - územie cintorína aj Domu smútku spracované, rovnako ako nadväzujúce územie sídliska Juh II., ktorého prvú fázu navrhoval Ing. Blicha (realizovaná Ing. Androvičom), zdroj – Útvar územného plánovania mesta Trenčín

- UPN SÚ 1998 - Kompletný urbanistický návrh Trenčína , zdroj – Útvar územného plánovania mesta Trenčín

7. 4.

mapa z r. 1952, zdroj –pobočka Štátneho archívu mesta Trenčín

mapa z r. 1950, zdroj –pobočka Štátneho archívu mesta Trenčín

7.

mapa z r. 1955rozširujúci sa cintorín, lokalita „Nad šibenice“ , zdroj –stare mapy.sk, dostupné online na: https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=48.8919444444&lng=18.0366666667&map=SR1952, dňa

detailmapa z r. 1955rozširujúci sa cintorín, lokalita „Nad šibenice“ , zdroj –stare mapy.sk, dostupné online na: https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=48.8919444444&lng=18.0366666667&map=SR1952, dňa

4. 2022

7. 4. 2022

https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=48.8919444444&lng=18.0366666667&map=SRTM10, dňa

z r. 1964: značne sa rozširujúci cintorín, lokalita „Nad šibenice“ ostáva , zdroj –stare mapy.sk, dostupné online na:

mapa

detailmapa z r. 1964: značne sa rozširujúci cintorín, lokalita „Nad šibenice“ ostáva , zdroj –stare mapy.sk, dostupné online na: https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=48.8919444444&lng=18.0366666667&map=SRTM10, dňa

7. 4. 2022

7. 4. 2022

územný plán z roku 1974územie cintorína aj Domu smútku spracované, rovnako ako nadväzujúce územie sídliska Juh II., ktorého prvú fázu navrhoval Ing. Blicha (realizovaná Ing. Androvičom) zdroj –Útvar územného plánovania mesta Trenčín

UPN SÚ 1998Kompletný urbanistický návrh Trenčína , zdroj –Útvar územného plánovania mesta Trenčín