Dom smútku Juh, textová časť

Dom smútku JUH stavebnohistorický prieskum

Dom smútku JUH stavebno-historický prieskum

Autorka: Lucia Mlynčeková

Hlavný konzultant: Michael Rykl

Grafický dizajn: Lenka Navrátilová

Korektúry:

Radka Nedomová

Použité fotografie: Lucia Mlynčeková

Radka Nedomová

Adriana Mlynčeková

Benjamín Lisáček

Archívne materiály:

osobný archív Jána H. Blichu

osobný archív Petra Lehockého

osobný archív Juraja Gavulu

stavebný archív Mestského úradu Trenčín

Vydavateľ: Útvar územného plánovania Mesta Trenčín

Náklad:

1. vydanie 15 ks

ISBN 978-80-570-4196-2

Copyright © 2022, všetky práva vyhradené.

Plánová dokumentácia

Základné informácie o stavbe

OZNAČENIE pôvodný názov: Dom smútku – Trenčín Juh

súčasný názov: Dom smútku – Trenčín Juh

širšie súvislosti: na stavbu priamo nadväzuje výstavba sídliska Juh I. a II.

LOKALITA obec - súčasný názov: Trenčín obec - dobový názov: Trenčín

ulica - súčasný názov: (Saratovská ulica) sídlisko Juh

okres, PSČ: Trenčín, 911 08 kraj: Trenčiansky

štát: SK

číslo popisné: 2163

číslo orientačné: 3

GPS: 48.8758843, 18.0390707

DATÁCIA 1969 – 1974 projektová úloha

1974 – 1976 projekt

1976 – 1979 realizácia

14. 9. 1979 kolaudácia

ÚČEL triedenie pôvodné: krematóriá, pohrebné siene triedenie súčasné: krematóriá, pohrebné siene

PROJEKT ateliér, projektový ústav: Stavoprojekt Trnava, projektové stredisko 03 Trenčín architekt: H. Blicha, Ján statička: Blichová, Tatiana statik: Kyseľ, Ján (po prevzatí projektu pod Stavoprojekt v r. 1972) autori interiérového designu: H. Blicha, Kopecký, Gavula, Jergušová-Vydarená výtvarná spolupráca: Akad. soch. Ilja Holešovský (autor vodiaceho múru v exteriéri), Ing. arch. Ján H. Blicha (nadportálne okno – leptané sklo), Ing. arch. Ján H. Blicha (architekonicko-dekoratívny prvok pri vstupe v materiály dub – Eliášové ohne), Ing. arch. Ján H. Blicha + Milan Gašpar (sochársky objekt), Ing. arch. Miroslav Kopecký (interiér), Akad. mal. Lýdia Jergušová–Vydarená (interiér), Akad. soch. Juraj Gavula (sochárske stvárnenie katafalku), Akad. soch. Jozef Fizel (štiepaný kameň),

referenčné stavby/ dalšie stavby alebo projekty toho istého autora: (i nerealizované)

Akad. soch. Milan Gašpar (smaltové výtvarné diela), Ing. arch. Miroslav Mlynček (spoluautor návrhu výtvarného doriešenia: lavičky, kryt na smetné koše, oceľová stena – 1988), Ing. arch. Ján H. Blicha (kondolenčný stôl)

Domy smútku:

Dom smútku – Nemšová, 1977 (nerealizované),

Dom smútku – Orechové, 1977 (nerealizované),

Dom smútku – Trenčín-Zlatovce, 1978

Typologický podklad pre MU-SR – Domy smútku na Slovensku, 1982

Dom smútku – Kiarov, 1992 (nerealizované)

Dom smútku – Omšenie, 1995

Dom smútku a cintorín – Častkovce, 1995

Dom smútku – Príbelce, 1995

KONTAKTNÉ ÚDAJE

Tatiana Blichová spoluautorka projektu, manželka architekta tablichova@gmail.com

Lucia Mlynčeková autorka stavebno-historického prieskumu, vnučka architekta l.mlyncekova@gmail.com

Adriana Mlynčeková vedúca Útvaru územného plánovania mesta Trenčín, dcéra architekta riamlyncekova@gmail.com

Miroslav Mlynček spoluautor interiérových prvkov, zať architekta miromlyncek@gmail.com

stavby porovnateľné po výtvarnej stránke, s porovnateľnou typológiou či konštrukciou: stavebník, investor, iniciátor:

Zahraničné: Notre Dame du Haut, Ronchamp, FR – Le Corbusier Church in Riola, Riola, IT – Alvar Aalto

Lokálne: Krematórium, Bratislava, SK – Ferdinand Milučký

Smútočná sieň, Svitavy, CZ – Pavel Kupka

REALIZÁCIA priamy investor – Technické služby mesta Trenčín, ústredný investor – Zs KNV Bratislava, generálny projektant– Stavoprojekt Trnava, stred. 03 Trenčín

Benjamín Lisáček správa nehnuteľnosti benjamin.lisacek@trencin.sk

Dagmar Boženíková správkyňa domov smútku v Trenčíne (taktiež dom smútku v Zlatovciach), pohrebisko.tn@gmail.com

SÚČASNÝ STAV stojí, opravené/udržované, konverzia, výrazne stavebne zmenené, pokročilé a nevratné chátranie, ohrozené, zbúrané, pôvodné využitie, provizórne využitie nevyužívané, nové využitie odporúčané k pamiatkovej ochrane, vhodné pre konverziu, zapísané v registri diel Slovenskej Slovenskej komory architektov (https://www.komarch.sk/dielo/118-dom-smutku-trencin-juh)

Stav, využitie, potenciál:

Historické súvislosti vzniku

Dom smútku –Trenčín Juh

(Saratovská ulica) sídlisko Juh, Trenčín 48.8758843, 18.0390707

architekt: Ing. arch. Ján H. Blicha statička, spoluautorka: Ing. Tatiana Blichová statik (od 1972): Ing. Kyseľ generálny projektant: Stavoprojekt Trnava –projektové stredisko 03, Trenčín

datácia:

1969 – 1974 projektová úloha

1974 – 1976 projekt

1976 – 1979 realizácia

1

Vznik trenčianskeho Domu smútku je absolútnym vyvrcholením tvorby jeho autora, Ing. arch. Jána H. Blichu. V roku 1966 ukončil štúdium na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave (súčasná STU), kde sa po 3. ročníku profiloval v odbore architektúry. Diplomovú prácu obhájil na Ústave teórie a dejín architektúry u Prof. Dr. Ing. arch. Jana E. Koulu, návrhom Obradnej siene.1 Je teda zrejmé, že sa aj po absolvovaní štúdií rozhodol toto zameranie realizovať v praxi a cielene svoju tvorbu profiloval. Ďalším dôležitým podnetom pre vznik Domu smútku bolo zoznámenie s jeho životnou partnerkou, Ing. Tatianou Blichovou, a to už v 1. ročníku ich štúdií. Tatiana sa na rozdiel od Jána po 3. ročníku neprofilovala smerom architektonickým, ale naopak stavebnoinžinierskym2 V roku 1966 dostali obaja absolventi umiestnenky do mesta Trenčín, Tatiana bola zamestnaná v projektovom ústave Keramoprojekt, a Ján spoločne s Ing. arch. Štefanom Androvičom založili Útvar hlavného architekta MsNV Trenčín3 Ich práca tu bola zameraná predovšetkým na prípravu podkladov pre spracovanie Smerného územného plánu mesta Trenčín, na územnoplánovacie prípravy obytných zón, ale tiež drobnú architektúru, a v rokoch 1970, 1971 a 1972 tu spoločne vydávali časopis o územnom plánovaní a architektúre mesta Trenčína4. Už v roku 1969 Ing. arch. Blicha spoločne s Ing. Blichovou pripravovali prvú štúdiu nového Domu smútku, ktorého umiestnenie nadväzovalo na celkové komplexné uvažovanie o rozširovaní mesta Trenčín, a to smerom cez zónu sídliska Dlhé Hony na ulici Soblahovská5 po ktorej sa mal rozvoj mesta ťahať smerom k plánovanému sídlisku Juh6 V Blichovom spracovaní širších vzťahov je vidieť, ako toto smerovanie zástavby malo obchádzať hlavný mestský lesopark Brezina, a ako plánované sídlisko Juh malo byť napojené na opačný koniec mesta smerujúci k vtedajšej priľahlej dedine Kubrá.

J. E. Koula, Katedra teórie a dejín architektúry, Projekt 1967, č. 10, s. 244.

2

Typologické podklady a inšpiračné zdroje

Od roku 1960 sa na Stavebnej fakulte SVŠT študenti po 3. ročníku profilovali buď architektonickým smerom, alebo stavebno-inžinierskym, zdroj: https://www.fa.stuba. sk/sk/fakulta-architektury-stu/z-historie-vzniku-fakulty.html?page_id=408.

3

Nakoľko Ing. arch. Blicha nikdy neprijal žiadosť o prijatie členstva do strany, nemohol zastávať funkciu hlavného architekta, a tak túto pozíciu obsadili Ing. arch. Androvičom. Je však bohužiaľ nedokázateľné, že by v prípade prijatia členstva funkciu zastával.

4

Androvič Štefan, Blicha Ján; Informácie o územnom plánovaní a architektúre mesta Trenčína, ÚÚPA 70, 71, 72; vydané pre vnútornú potrebu ÚÚPA Trenčín, 1970, 1971, 1972.

5 Blicha Ján; Urbanistický komplex Trenčín, Soblahovská; Projekt 1975, č. 6, s. 12-15.

6

Sídlisko Juh navrhoval a niekoľkokrát menil Ing. arch. Blicha, pričom reaizácia bola nakoniec robená na základe návrhu „konkurujúceho ateliéru“ Ing. arch. Androviča.

7

napr: Svobodová Markéta; Krematorium; Praha 2013; Dulla Matúš, Triaška Stefanović

Olja; Na konci cesty; Bratislava

2017; Sedlák Jan, Blašková

Gabriela, Chybík Josef, Ruller

Ivan, Žáčková Markéta, Dobešová Veronika, Kořínková Jana; Smuteční síň v Brně-Židenicích; Brno 2013; Vicherková Veronika; Na rozloučenou – Smuteční síň Kamenice nad Lipou, lesní hřbitov Brádlo; in: Vorlík Petr, (a) typ – architektura osmdesátých let; Praha 2019

8

rozhovor autorky článku Lucie Mlynčekovej s Tatianou Blichovou zo dňa 7. 3. 2020, zdroj: archív Lucie Mlynčekovej.

9

rozhovor autorky článku Lucie Mlynčekovej s Tatianou Blichovou zo dňa 7. 3. 2020, zdroj: archív Lucie Mlynčekovej.

Ing. arch. Blicha pochádzal z východného Slovenska, kde pravoslávna cirkev zohráva významnú úlohu v každodennom živote ľudí. Okrem niekoľkých publikácií zachovaných v pozostalosti architekta, venujúcich sa náboženským ikonám pochádzajúcim prevažne z čias Byzantskej ríše, ale tiež na základe informácií z dochovaných listov od architektovej mamy, je viac než isté, že náboženstvo bolo v jeho vnútri hlboko zakorenené a inklinoval k duchovnému životu. Téma mohla byť pre architekta lákavou tiež vďaka faktu, že sa na území Slovenska začala rozvíjať až v povojnovom období, a teda typologicky bola v tom čase témou neprebádanou. Vznik krematórií a domov smútku má za sebou dlhý vývoj, ktorý je výborne spracovaný v mnohých publikáciách a článkoch7 a tak v tomto bode nie je nutné sa mu hlbšie venovať. Dôležité však v tomto momente je spomenúť veľmi silný inšpiračný zdroj, ktorým bolo bezpochyby Krematórium v Bratislave od architekta Ferdinanda Milučkého. Stavba bola dokončená v roku 1968, t. j. v čase, kedy Ing. arch. Blicha spolu s Ing. Blichovou hľadajú ideové východiská k tvorbe. Okrem toho stavba, akou je práve krematórium od architekta Milučkého, má bezpochyby vysoké kvality, a to nie len v rámci územia Československa. Aj preto bola už v čase jej vzniku veľmi výrazným novým architektonickým prvkom. Nie len dispozičné riešenie smerujúce výhľad sály smerom do prírody, ale aj sochárske dielo, ktoré pripomína plastiku Vladimíra Kompánka, a taktiež celkový charakter pripomínajúci severskú modernu, to všetko sú prvky, ktoré dokazujú, že bola stavba bratislavského krematória pre Blichu veľkou inšpiráciou. V neposlednom rade tiež spoluautorka Ing. Blichová v rozhovore nepriamo priznáva inšpiráciu slovami: „Bol najkrajší po Milučkého dome smútku…“8 Ďalším nespochybniteľným zdrojom inšpirácie bola jedna z obľúbených stavieb Ing. Blichu, kaplnka Ronchamp od architekta Le Corbusiera, z ktorej zrejme tiež pochádza jeho záujem o mäkké oblé tvary, ktoré v Blichovej podobe získavajú geometrický základ. Podľa slov Ing. Blichovej viedla jeho záľuba v nahrádzaní ostrej hrany v pôdoryse neraz ku komplikáciám či nepochopeniu: „Ten pán, riaditeľ technických služieb sa nechal počuť, že takú strašnú budovu ešte v živote nevidel, veď to nemá žiaden pravý uhol.“9

1969 – Prvá štúdia DS

Zadávateľom prvej štúdie stavby boli Technické služby mesta Trenčín. Niektoré jej časti boli spracované už v roku 1969, ale niektoré až v roku 1970. V tom čase ešte Ing. arch. Blicha nebol členom Zväzu architektov, a teda projekt nemohol spracovávať

10

pod hlavičkou Diela SFVU. V prípade, že by tak učinil, tak či tak by musel projekt byť podpísaný oficiálnym projektovým ústavom, a tak hľadal možnosti, ako ho skutočne zrealizovať. Prvý projekt bol teda nakoniec spracovaný pod hlavičkou bratislavského Stavoprojektu. Na projekte pracovali manželia spoločne vo svojom voľnom čase, ako bolo tiež v tom čase bežnou praxou pre mnohých architektov, spomína Ing. Blichová10

1972 – Od bratislavského po trnavský Stavoprojekt

Výraznejší posun zaznamenal projekt až v roku 1972, kedy bola stavba oficiálne zaradená pod hlavičku novovzniknutého trnavského ateliéru Stavoprojektu. Hlavným architektom bol naďalej Ing. arch. Blicha, no Ing. Blichová už ďalej oficiálne nespolupracovala na stavbe, keďže Stavoprojekt Trnava poveril touto prácou vlastných zamestnancov, na čo tiež Ing. Blichová spomína slovami: „… nie, že by som to nevedela, ale som to nemohla robiť.“11 Nie je však pochýb o tom, že Ing. Blichová bola aj naďalej hlavnou konzultantkou statických riešení, pričom tiež rozhodovala o niekoľkých zmenách už počas stavby, nie však oficiálnou cestou. V tom istom roku tiež ocenil návrh projektu Zväz slovenských architektov uznaním 1. stupňa v rámci celoštátnej prehliadky architektúry za rok 1970 – 7112

1974 – Trenčiansky ateliér Stavoprojektu Trnava

V roku 1974 sa udial ďalší veľký organizačný posun, keďže bola stavba oficiálne prevedená pod hlavičku novovzniknutej Projektovej zložky Stavoprojektu v Trenčíne13, ktorej zakladateľmi bol Ing. arch. Blicha spoločne s Ing. arch. Antonom Husárom (toho na vedúcej pozícii vystriedal neskôr jeho menovec, Jozef Husár 14), Dášou Svachovou15 na pozícii kresličky. Dá sa povedať, že od tohoto bodu mal Ing. arch. Blicha pripravené všetky podmienky na prípravu realizačnej fázy Domu smútku na sídlisku Juh. Dňa 19. 10. 1974 vydal Mestský národný výbor v Trenčíne stanovisko s potvrdením o výstavbe Domu smútku v rámci VI. päťročného plánu, za celkovú sumu 13. mil. Kčs a s uvažovaným zahájením v roku 1976 a dokončením v roku 1978. Dodávateľom je od tohoto momentu ustanovený Okresný stavebný podnik Trenčín.

rozhovor autorky článku Lucie Mlynčekovej s Tatianou Blichovou zo dňa 7. 3. 2020, zdroj: archív Lucie Mlynčekovej.

11

statiku ďalej riešil Ing. Kyseľ, Stavoprojekt Trnava–Trenčín

12

1976 – Realizácia

16

zdroj: projektová dokumentácia k DS, Archív mesta Trenčín

17

2. 8. 1972 – Zväz Slovenských architektov udeľuje uznanie 1. stupňa návrhu Domu smútku v Trenčíne, pri príležitosti Celoštátnej prehliadky architektonických prác za rok 1970-71, z oficiálneho listu Zväzu slovenských architektov v Bratislave, zdroj: osobný archív Ing. arch. Blichu a Ing. Blichovej.

13

Projektová zložka Stavoprojektu v Trenčíne; Projekt č. 6/1975; s. 50/51; zdroj: Stavebný archív mesta Trenčín.

14

zdroj: Brabenec Vojtech, Stavoprojekt Trnava, ateliér Trenčín, dostupné online na: http://www.trencan.6f.sk/Brabenec/0091-STP/0091-STP.

html, dňa 10. 1. 2022.

15

rozhovor autorky článku Lucie Mlynčekovej s Tatianou Blichovou zo dňa 7. 3. 2020, zdroj: archív Lucie Mlynčekovej.

zákon č. 355/1965

18

rozhovor s Akad. soch. Petrom Lehockým ArtD. zo dňa

24. 1. 2020

Dňa 26. augusta 1975 bol Okresným národným výborom v Trenčíne vydaný schvaľovací protokol, v ktorom sa ustanovuje zahájenie výstavby k júlu 1976, a tiež termín dokončenia stavby k marcu 1978. Doba realizácie je teda stanovená celkovo na 19 mesiacov, investičný náklad je stanovený na 9 387 000 Kčs.16 Už v tomto dokumente však vidieť zmeny v rozpočtoch a v stanovených lehotách, a tak je jasné, že tento termín ani rozpočet nie sú ani nemôžu byť zaväzujúcimi dokumentami.

Spolupráce – výtvarné diela

Domu smútku na sídlisku Juh

Ing. arch. Blicha počas svojej tvorby takmer vždy spolupracoval s mnohými výtvarníkmi, dokonca častokrát nie je vôbec jasné, kto bol autorom výtvarného diela a kto autorom architektonických prvkov stavby, a či sa vôbec dajú takto definovať. Medzi najbližších spolupracovníkov patrili:

Anton Štubňa, Peter Lehocký, Rudolf Moško, Jozef Fizel, Ilja Holešovský.. a mnohí ďalší. Jeho prístup k spolupráci zďaleka nebol výnimkou doby, keďže od roku 1966 vstúpil do platnosti zákon známy tiež pod názvom Hlava V.17, a ten vyčleňoval povinné percento z každej stavby na výtvarné dielo. Vďaka rozhovorom s pamätníkmi18 a taktiež analýze jeho tvorby celkovo, môžeme sledovať jeho silne výtvarný prístup k tvorbe, ktorý je nepochybne dominantnou súčasťou mnohých projektov. V architektovej tvorbe celkovo, a v realizácii trenčianskeho Domu smútku obzvlášť, je silne cítiť vplyv pedogógov (viď časť úvod), rovnako ako aj vplyv svetových architektov, ktorých celý život obdivoval. Architektami, ako boli Louis I. Kahn, Frank L. Wright, Le Corbusier, Alvar Aalto, Oscar Niemayer a mnohými ďalšími, bola ovplyvnená nie len mladá nastupujúca generácia povojnovej architektúry.

Časová os vzniku a realizácie stavby

ROK FÁZA DÔKAZY

1965 prípravná fáza: jednostupňový projekt úpravy cintorína pôvodná dokumentácia z 1965 (Ing. arch. Blicha)

1969 – 70 odovzdanie projektovej dokumentácie (zatiaľ pod Stavoprojektom Bratislava)

Cintoríny – ohrada, Oprava budovy, Oprava smútočnej siene, Oprava urnového hája

výkresová časť (prevažne z 8/70)

1974 projekt prevzal kol. autorov Stavoprojektu Trnava – stredisko Trenčín (zmena statika)

Projektová úloha (textová časť, výkresová časť, doklady) 1974/75

1976 dokončenie a odovzdanie projektu (pripravené k výstavbe), začiatok výstavby

Jednostupňový projekt (sprievodná správa, súhrnné riešenie stavby, stavebná časť, technologická časť, rozpočet, organizácia výstavby)

1977 – 79 realizácia korešpondencia, predávací protokol, rozpočty a harmonogram výstavby…

1983 sadovnícke úpravy projekt Sadovnícke úpravy

1985 – 89 architektonické dotvorenie projekt Architektonické dotvorenie (spoluautor: Ing. arch. Miroslav Mlynček)

1990 – ??? transformácia objektu za účelom riešenia kostola??

nedochovala sa dokumentácia, informácia pochádza z pamäte manželky a zároveň spoluautorky pôvodného projektu – Tatiany Blichovej

Súpis plánovej dokumentácie

Dokumentácia k Domu smútku podľa uloženia v archíve Mestského úradu Trenčín.

Rôzna korešpondencia (veľký fascikel):

- Dielo H2

- Registračný list

- OSP (Okresný stavebný podnik)

- Rôzne

- HZ Dom smútku Trenčín a odovzdanie staveniska

- Harmonogram rok 1978

- Figera n. p. – Kolín (chladiace zariadenia)

- JRD Drietomá

- OPOS – Chrudim

- Tesla n. p. Bratislava

- Dokladová časť

1965 – Cintoríny

Ohrada, Oprava budovy, Oprava smútočnej siene, Oprava urnového hája

- Jednostupňový projekt GO cintorína v Trenčíne

- Ohrada cintorína I.

- Ohrada cintorína I. + II. + zámočnícke konštr.

- Jednostupňový projekt GO pohrebnej siene, Trenčín

- Ohrada cintorína I.

- Ohrada cintorína II.

- MNV Trenčín, Byt hrobára, Drevárka a Márnica

1974/1975 – projektová úloha (textová časť, výkresová časť, doklady)

textová časť:

investor: Technické služby mesta Trenčína vypracovali: Kolektív pracovníkov Stavoprojektu Trnava –stredisko Trenčín, v rámci technickej pomoci investorovi, Trenčín, október 1974, marec 1975

obsah:

A. sprievodná správa,

B. ekonomický rozpočet,

C. ekonomická správa,

D. požiadavky na uskutočnenie a realizáciu stavby, E. výkresy – objemové riešenie – doplňujúce prílohy, F. dokladová časť I, II, III, G. záver

výkresová časť: (nascanované)

- 1974 č. 0 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:5000; Situácia; investor: Tech. služby mesta Trenčína (rozšírená verzia Situácie – č. 2)

- 1974 č. 1 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:5000; Širšie vzťahy; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 2 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:5000; Situácia; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 3 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:5000; Pôdorys prízemia; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 4 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:200; Suterén; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 5 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:200; Strecha; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 6 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:200; Rez C–C; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 7 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:200; Rez D–D; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 8 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:200; Pohľad A; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 9 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:200; Pohľad B; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 10 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:200; Pohľad C; investor: Tech. služby mesta Trenčína

- 1974 č. 11 – proj. úloha Dom smútku Trenčín; Ing. arch. Ján Blicha: autor objemového riešenia; merítko 1:200; Rezy A–A, B–B; investor: Tech. služby mesta Trenčína

doklady

- Dom smútku v Trenčíne PÚ

- (obsahuje rôznu korešpondenciu prevažne z r. 1975)

JEDNOSTUPŇOVÝ PROJEKT OBSAH:

a. sprievodná správa

b. súhrnné riešenie stavby (ekonom. zdôvodnenie, súhrn, technická zpráva, výkresy)

c. stavebná časť

d. technologická časť (pre obč. stavby s prevádzkovým zariadením)

e. rozpočet

f. organizácia výstavby Názov stavby: Dom smútku Trenčín

Objekt: Dom smútku

Miesto výstavby: Trenčín

Projektové stredisko: IV. at. Trnava

Hlavný projektant: Ing. Blicha

Investor: Technické služby mesta Trenčín

Dodávateľ: –

Dátum: –

Čísl. zákazky: 0810

Zväzok č.: –

Určený pre: –

a. sprievodná správa (nascanované)

b. súhrnné riešenie stavby (ekonom. zdôvodnenie, súhrn, technická zpráva, výkresy)

c.1. stavebná časť

c.1. Architektonicko-stavebná

1. (č. výkr.) Polohopis. a výškopis. plán 1:500 /9ks (výkres datovaný 1969) (nascanované)

1 a. (č. výkr.) Polohopis. a výškopis. plán 1:200 /12 ks (výkres nie je datovaný) (nascanované)

06 (č. výkr.) Základy časť I. – pôdorys /18 ks (výkres datovaný 1974)

07 (č. výkr.) Základy časť I. – rezy /18 ks (výkres datovaný 1976)

08 (č. výkr.) Základy časť II. – /18 ks

02 (č. výkr.) Výkopy časť I. – pôdorys /24 ks (výkres datovaný 1976)

03 (č. výkr.) Výkopy časť I. – rezy /24 ks (výkres datovaný 1976)

04 (č. výkr.)Výkopy časť II. – pôdorys /18 ks (výkres datovaný 1976)

05 (č. výkr.)Výkopy časť II. – rezy /18 ks (výkres datovaný 1976)

(výkresy datované 8/1970):

Technická správa (nafotené)

c1–1 (č. výkr.) Situácia (nascanované)

c1–2 (č. výkr.) Výkopy – časť I. – pôdorys

c1–3 (č. výkr.) Výkopy – časť I. – rezy

c1–4 (č. výkr.) Výkopy – časť II. – pôdorys

c1–5 (č. výkr.) Výkopy – časť II. – rezy

c1–6 (č. výkr.) Základy – časť I. –

c1–7 (č. výkr.) Základy – časť I. – rezy

c1–8 (č. výkr.) Základy – časť II.

c1–9 (č. výkr.) Suterén – časť II.

c1–10 (č. výkr. )Prízemie – časť II. (nascanované)

c1–11 (č. výkr.) Prízemie – časť I. (nascanované)

c1–12 (č. výkr.) Strecha – časť I.

c1–13 (č. výkr.) Strecha – časť II.

c1–14 (č. výkr.) Odvetrávanie strechy – časť I.

c1–15 (č. výkr.) Odvetrávanie strechy – časť II.

c1–16 (č. výkr.) Rez – časť I. (nascanované)

c1–17 (č. výkr.) Pozdĺžny rez 2–2 (nascanované)

c1–18 (č. výkr.) Priečny rez – časť 3–3 (nascanované)

c1–19 (č. výkr.) Pozdĺžny rez 4–4 (nascanované)

c1–20 (č. výkr.) Pohľad (nascanované)

c1–21 (č. výkr.) Pohľad (nascanované)

c1–22 (č. výkr.) Kotolňa

c1–23 (č. výkr.) Rigol

c1–24 (č. výkr.) Podrobnosti svetlíka (nascanované)

c1–25 (č. výkr.) Podrobnosti schodišťa 100/300 (nascanované)

c1–26 (č. výkr.) Podrobnosti schodišťa 180/350 (nascanované)

c1–27 (č. výkr.)

c1–28 (č. výkr.) Podrobnosti zábradlia chóru (nascanované)

c1–29 (č. výkr.) Podrobnosti oceľ. okná (nascanované)

c1–30 (č. výkr.) Podrobnosti zaskl. Steny (nascanované)

c1–31 (č. výkr.) Podrobnosti chrliča a dop. Nádrže (nascanované)

c1–32 (č. výkr.)

c1–33 (č. výkr.) Výpis zámočníckych výrobkov (nascanované)

c1–34 (č. výkr.) Výpis stolárskych výrobkov (nascanované)

c1–35 (č. výkr.) Rozpis podláh (nascanované)

c. 2 statika, statický výpočet:

Technická správa 1/ Základný plán /19 ks 2/ Suterén /9 ks 3/ Prízemie /19 ks 4/ Zastrešovanie /15 ks 5/ Rezy /15 ks

c. 3 zdravotechnika

c. 4 ústredné kúrenie

c. 4a.vzduchotechnika

c. 5 elektroinštalácia – silnoprúd (hromozvod)

c. 5a. elektroinštalácia – slaboprúd

c. 2. inžinierske siete:

c. 6 vonkajšia kanalizácia, vodovod, plynovod

c. 7 vonkajšia elektroinštalácia – silnoprúd

c. 7a. vonkajšia elektroinštalácia – slaboprúd

c. 8 cesty a terén. úpravy (nascanované)

c. 9 sadové úpravy (nascanované aj s technickou správou)

d. technologická časť (pre obč. stavby s prevádzkovým zariadením)

e. rozpočet (nascanované)

f. organizácia výstavby

Nešpecifikovaná zložka (nazvaná len Dom smútku

Trenčín) obsahuje:

1983 stavba – Park na Mládežníckej ulici (skice, rozpis výsadby, prác s rozpočtom, korešpondenciou a správami z jednaní s príslušnými orgánmi)

1982 Polohopisný a výškopisný plán, 1: 200; Cintorín – Dom smútku

1979 dodatky k stavebnej časti C6 (Plynovod)

Autor: Ing. arch. Blicha, časť – Dom smútku Trenčín,výtvarné doriešenie –lavičky, parte, oc. stena (1985)

obsahuje 2 výresy, kt. majú hlavičku: Autori – Ing. Arch Ján Blicha, Ing. Arch. Miro Mlynček, Január 1989

1. DETAIL ZÁBRADLIA, M 1:1, REZ + POHĽAD

2. DOM SMÚTKU TRENČÍN, PÔDORYS M 1:50, zaznačenie novonavrhovaného zábradlia

ďalších 5 ks, kt. nemajú hlavičku:

- návrh oceľovej mreže

- pôdorys M 1:10,

- pohľad M 1:10,

- pohľad P – záves mreže,

- rez A-A M1:1,

- rez B-B M1:1,

- rez C-C – otočný trn M1:1

návrh parte (neoznačené)

- pohľad čelný M 1:10,

- pôdorys časti steny M1:10,

- detailný rez B M1:1,

- detailný rez A-A M 1:1

návrh lavičky + typologická schéma krytu smetného koša s použitím dielcov lavičky:

- pôdorys lavičky M 1:5

- pohľad P1 M 1:5

- pohľad P2 M 1:5

- polomery oblúkov M 1:2

- typologická schéma krytu smetného koša s použitím dielcov

lavičky M 1:20

- typologická schéma zostavy lavičiek

výpis betonárskej výstuže na lavičku:

- nárys betonárskej výstuže M 1:5

- rez 1–1 M 1:5

- rez 2–2 M 1:5

posledný výkres je neoznačený, bez popiskov a obsahuje konštrukčné detaily riešenia lavičky

Architektonické dotvorenie DS (1985 – 1988)

zložka obsahuje korešpondenciu súvisiacu s výtvarným doriešením

Domu smútku

Členenia výkresových častí

Členenie podľa projektovej úlohy Dom

smútku Trenčín, 1974/75,

výkr. „Situácia 1:500“

1. Východ z obradnej siene

2. Časť I. (obradná sieň)

3. Časť II. (prevádzkový objekt)

4. Átrium

5. Nástupné plató

6. Terénne schodisko

7. Terénne úpravy

8. Nástupné rampy

9. Príjazdná komunikácia pre sanitku

10. Nástup peších

11. Parkovisko

Členenie podľa projektovej úlohy Dom smútku Trenčín, 1974/75,

výkr. „Situácia 1:200“

1. Obradná sieň

2. Miestnosť rozlúčky pre príb.

3. Zhromažďovací priestor/rozpt./

4. Átrium

5. Skleník

6. Manipulačná chodba

7. Manipulačný priestor

8. Sklad

9. Kancelária

10. Kancelária

11. Obslužná chodba

12. Miestnosť pre vykonávateľa obradu / občiansky; cirkevný/

13. –//–

14. Sociálne zariadenie

15. Kancelária

16. Vjazd do suterénu

17. Zvonica

18. Rampa k smútočnej sieni

19. Terénne úpravy

20. Plastiky

a. Rampový prístup ku kanceláriám

b. Príjazd do suterénu

c. Hlavný vstup

Členenie podľa projektovej dokumentácie

Dom smútku Trenčín, 1970; (súčasťou realizačnej dokumentácie z r. 1976), M 1:50

Časť I.:

1. Nástupná rampa

2. Nástupná rampa

3. Terasa

4. Zvonica

5. Kancelária

6. Wc muži, ženy 2 x

7. Upratovačka, predsieň ženy

8. Predsieň muži

9. Pissoirové stánie

10. Hygienické zariadenie - predsieň

11. Obrad cirkevný

12. Obrad občiansky

13. Manipulačná chodba

14. Kancelária

15. Kancelária

16. Sklad

17. Rozlúč. miestnosť

18. Manipulačná chodba

19. Átrium (patrí tiež k časti II.)

20. Manipulačná chodba (patrí tiež k časti II.)

Časť II.:

21. Obradná sieň

22. Výstupná plošina

23. Kvetiny

24. Hlavný nástup

25. Riešenie exteriér

26. Technické zázemie, suterén (dodatočne doplnené

Nálezové situácie

členenie podľa projektovej dokumentácie

Dom smútku Trenčín, 1970;

1970_prízemie, časť I.

1970_prízemie, časť II.

Označenie druhov nálezu

A. Premeny názoru vo fáze návrhu

B. Odlišnosti návrhu a realizácie

C. Dodatky pred smrťou autora (s autorským dohľadom)

D. Zmeny po smrti autora (bez autorského dohľadu)

Všeobecné zmeny:

a. Povrchová úprava fasády /A., B. V projektovej dokumentácii z r. 1970 vo výkresovej časti (Pohľad, M 1:50) sú uvadzané dve povrchové úpravy, 1. neomietaný betón, 2. sklenená mozaika. V sprievodnej správe z roku 1974/75 v časti „urbanisticko-arch. vzťahy – zastavovacie podmienky“ je uvedená biela sintrovaná mozaika značky „ARCHIMUS“. Podľa dostupných informácií, získaných od dlhoročnej pracovníčky pani Dagmar Boženíkovej, bola rekonštruovaná fasáda Domu smútku v roku 1998, pričom v tomto období došlo k odstráneniu mozaiky a následnému zatepleniu celej budovy, vo farebnom odtieni svetlomodrej farby. Táto oprava bola realizovaná Mestským hospodárstvom Trenčín, bez autorského dohľadu. Po preverení v archívoch mesta Trenčín doklady k použitému zatepľovaciemu systému chýbajú, vychádzať teda môžeme len z vizuálneho a odborného posúdenia priamo na mieste. Nedôsledná práca pri zatepľovaní spôsobila, že je časť mozaiky stále viditeľná a je tak možné v budúcnosti vrátiť budove pôvodný vzhľad.

Časť II.:

1. Nástupná rampa a. Úprava havarijného stavu rampy /D. V tomto a uplynulom roku sa pristúpilo k dielčím rekonštrukčno-sanačným prácam tých častí objektu, ktoré už vykazovali značné opotrebovanie, a tým ohrozovali bezpečnosť prevádzky Domu smútku. Z toho dôvodu sa pristúpilo k rekonštrukcii oboch príjazdových rámp. V roku 2019 bola rekonštruovaná prístupová rampa, ktorou sa vstupuje do kancelárskych priestorov. Rekonštrukcia spočívala v kompletnom odstránení asfaltových povrchov (pôsobením poveternostných podmienok a nevhodných solí v zimnom období značne deštruovaných), odstránení deštruovaných omietkových povrchov až po obnaženie výstuže, spolu s výmenou dreveného madla s bočným dreveným obkladom. Všetky tieto materiály boli vo veľmi zlom technickom stave. Následkom tohoto stavu došlo k čiastočnej asanácii, s nutnou následnou novou betonážou, k sieťovaniu, k novej omietkovej zmesi, a príslušnými povrchovými úpravami. Na sanáciu najzaťaženejšieho povrchu boli použité materiály z hydroizolačného radu Mapei. Nové drevené madlo bolo riešené z trvácneho dubového dreva. Týmto spôsobom boli rekonštruované obe prístupové rampy, financované boli z prostriedkov mesta Trenčín, pod dohľadom rodiny autora.

b. Zámena vstupných dverí medzi miestnosťami 1. (nástupná rampa) a 13. (manipulačná chodba) /D. Počas rekonštrukcie 1. nástupnej rampy došlo k výmene vstupných dverí, vedúcich do administratívnej časti. Táto výmena sa udiala bez autorského dozoru, a tak sa kompletne odstránili dvere pôvodné. Dochovaná dokumentácia z archívu autora (Ing. arch. Blicha) nasvedčuje faktu, že ide o dvere typizované s použitím atypického madla. Ďalším zisteným faktom, dosvedčujúcim atypickosť madla, by mohla byť jeho dochovaná fotografia v archíve autora, ktorá je zameraná na jeho detail. Ďalej tiež naznačuje atypickosti spracovaného madla fakt, že sa rovnaké nachádza na dverách hlavného vstupu, a takisto v interiéri hlavnej rozlúčkovej sály. Dokonca sa rovnaké madlo nachádza tiež na vstupe budovy v centre mesta Trenčín, a to v súčasnosti pamiatkovo chráneného objektu Kina Hviezda (do zoznamu ÚZPF bol objekt zapísaný v r. 2007). Aktuálne mesto Trenčín získalo finančné prostriedky zo zdrojov EÚ na komplexnú rekonštrukciu tohto objektu. Vstupné dvere v prípade demontáže budú uskladnené v priestoroch Mestského hospodárstva za účelom spätného použitia na objekte Domu smútku.

2. Nástupná rampa

a. Úprava rampy do pôvodnej podoby /D. (viď úprava rampy č. 1 vyššie)

Rekonštrukčné práce na prístupovej rampe, vedúcej k rozlúčkovej miestnosti, boli realizované obdobným spôsobom ako pri prvej prístupovej rampe. Aj tu musela byť z dôvodu značného statického narušenia časť rampy asanovaná, a to po podporný stredový pilier, nanovo debnená, betónovaná, a následne opatrená príslušnými konštrukčnými vrstvami. Použitie systému Mapei aj v tomto prípade zaručí odolnosť voči poveternostným podmienkam.

3. Terasa

a. Zámena dlažby

V rozpise podláh v dokumentácii z r. 1970 sa uvádza pri Terase keramická dlažba v rozmeroch 3-5 cm. Existujúci stav ukazuje, že bola dlažba realizovaná v rozmeroch 10 cm, pričom je pravdepodobné, že bola použitá dlažba, ktorá pôvodne bola plánovaná v miestnostiach č. 1, 10, 12, 13 a 16 v rovnakom rozmere podľa toho istého rozpisu podláh z roku 1970.

4. Zvonica

a. Nerealizovaný zvon /B.

Už od začiatku projektu autor uvádza a popisuje jednu z najdôležitejších častí stavby, zvonicu (v plánovej dokumentácii z r. 1970, takisto aj v technickej správe z r. 1974/75). Tá však nikdy nebola dokončená podľa pôvodného návrhu, t. j. nikdy neobsahovala zvon. Vychádzajúc z pamäte spoluautorky projektu, Tatiany Blichovej, sa tak udialo na základe záporného rozhodnutia schvaľovacej komisie, ktorá takto rozhodla z ideologických dôvodov. V archívoch mesta Trenčín sa akékoľvek záznamy, exaktne dokazujúce ideologické pozadie, pochopiteľne nenachádzajú. Ak vychádzame z poznania životnej filozofie a rodinného zázemia autora stavby, je zrejmé, že tvaroslovie dominanty objektu Domu smútku, t. j. zvonice, jednoznačne poukazuje na jej funkciu. Je nutné si uvedomiť kontext doby, kedy táto stavba vznikla, v súvislosti s osobnosťou samotného autora. Na mieste navrhovaného zvonu bol osadený amplión. Opätovne sa opierame o pamäte pani Dagmar Boženíkovej, podľa ktorej bol spomínany amplión osadený v roku 1997. K jeho demontáži došlo v tomto roku, pri rekonštrukčných prácach na príjazdových rampách.

5. Kancelária

a. Zmena podlahy /D.

V priestoroch pôvodne plánovaných ako kancelária sa nachádza sklad truhiel. Počas rekonštrukcie administratívnej časti došlo k zmene podlahy, v pôvodnej dokumentácii je uvádzaný cementový poter o hrúbke 10 cm.

6. Wc muži, ženy 2 x

a. Zmena podlahy /D.

Na pánskych toaletách došlo takisto k zmene podlahy, z pôvodnej keramickej dlažby 6 cm rozmerov. Tieto boli vo všetkých miestnostiach toaliet (taktiež miestnosť č. 7, 8, 9, a 10), pričom zachovaná ostala iba v miestnosti č. 7 (miestnosť pre upratovačky).

7. Upratovačka, predsieň ženy a. Zmena podlahy /D.

Zmena podlahy, z pôvodnej keramickej dlažby 6 cm rozmerov, sa udiala vo všetkých miestnostiach toaliet (taktiež miestnosť č. 7, 8, 9 a 10). Jedine táto miestnosť si pôvodnú dlažbu zachovala. Podľa správkyne, pani Dagmar Boženíkovej, bola zámena riešená primárne z dôvodov ťažkého udržiavania a nedostatočného hygienického komfortu.

8. Predsieň muži

a. Zmena podlahy /D.

Viď nálezovú situácia miestnosti č. 6.

9. Pissoirové stánie

a. Zmena podlahy /D.

Viď nálezovú situácia miestnosti č. 6.

10. Hygienické zariadenie – predsieň

a. Zmena podlahy /D.

Zmena podlahy, z pôvodnej keramickej dlažby 6 cm rozmerov, sa udiala vo všetkých miestnostiach toaliet (miestnosti č. 6, 7, 8, 9, a 10).

11. Obrad cirkevný

V miestnosti č. 11 nebola spozorovaná žiadna zmena oproti pôvodnému plánu.

12. Obrad občiansky V miestnosti č. 12 nebola spozorovaná žiadna zmena oproti pôvodnému plánu.

13. Manipulačná chodba

a. Presklené dvere /B.

V manipulačnej chodbe sa nachádzajú kovové presklené dvere, ktoré sa v pôvodnej plánovej dokumentácii nenachádzali. Nakoľko však jednoznačne ide o dvere pôvodné, t. j. osadené v dobe výstavby budovy, je jednoznačné, že k zmene došlo počas realizácie projektu. Informáciu tiež potvrdila Dagmar Boženíková.

viz plánová dokumentácia1970_pôdorysy, rezy, pohľady; 1970_prízemie, časť II.

V miestnosti sa takisto pôvodne nachádzala podlaha s povrchom časti nachádzajúcej sa za dverami stále zachovaná. Počas rekonštrukcie administratívnej časti bola teda vo vstupnej

c. Zmena používania dverí /B, D?

Z miestnosti č. 13 vedú podľa pôvodného plánu dvoje dverí, a to do miestností č. 17 a 18. Do miestnosti č. 18 vedú dvojkrídlové dvere, ktoré však nikdy neboli používané, nakoľko z funkčného a prevádzkového hľadiska nevznikla táto potreba. Naopak dvere do miestnosti č. 17 sú využívané, a vedú tak priamo do rozlúčkovej miestnosti.

d. Nové dvere /B

Ďalšia zmena dverí nastala medzi miestnosťami č. 13 a 16, kde vznikli ešte počas výstavby nové dvere. Tento prechod sa už počas realizácie ukázal potrebnejší ako spomínané dvere do miestnosti č. 18.

14. Kancelária

a. Zamurovanie dverí /B. Ďalšou zmenou, ktorá sa udiala počas realizácie, bolo zamurovanie dverí medzi miestnosťami č. 13 a 14. Podľa pôvodného plánu sa tu nachádzali 2 ks dverí, jedny z toho však nikdy neboli funkčné. Narozdiel od toho boli vytvorené dvere medzi miestnosťami č. 14 a 15, ktoré v pôvodnom pláne takisto neexistovali, a takisto boli vytvorené ešte počas realizácie.

b. Kompletná zmena povrchových úprav aj zariadenia interiéru /D.

V kancelárii bol počas rekonštrukcie kompletne vymenený mobiliár, ktorý podľa Dagmar Boženíkovej existoval až do rekonštrukcie podľa pôvodného návrhu autora (dokumentácia sa žiaľ doteraz nenašla). Okrem mobiliáru boli zamenené tiež všetky povrchové úpravy, t. j. podlahy aj stropy.

15. Kancelária

a. Zmena dverí /B

Priestory kancelárie sú prepojené s miestnosťou č. 14. Tento dverný otvor je odlišný od pôvodného plánu, v ktorom existovalo prepojenie iba s miestnosťou č. 16. Zmena takisto nastala ešte počas realizácie projektu.

16. Sklad

a. Zmena dverí /B

Ďalšia zmena dverných otvorov nastala v miestnosti č. 16, ktorá mala byť podľa pôvodných plánov prepojená iba s miestnosťami č. 18 a 15, avšak ešte počas realizácie projektu nastala zmena, a dvere boli vytvorené tiež priamo do miestnosti č. 13. (viď nálezová situácia č. 13 d.)

17. Rozlúčková miestnosť

a. Zámena mobiliáru a podlahy Okrem zámeny podláh došlo v rozlúčkovej miestnosti k zámene mobiliáru. Pôvodné kreslá (opäť vychádzame z pamäte pani Boženíkovej) s koženým poťahom boli zamenené za sedacie súpravy. Podľa skutkového stavu je rozoznateľné, že drevené prvky ostali pôvodné.

18. Manipulačná chodba V miestnosti č. 18 nebola spozorovaná žiadna zmena oproti pôvodnému plánu.

19. Átrium (patrí tiež k výkresovej časti II.)

a. Nerealizovaná lavička /C. V dokumentácii z r. 1988/89 bola navrhnutá okrem iných dielčích doplnkov tiež atypická lavička, ako jeden z doplňujúcich prvkov exteriéru. Z dokumentácie nie je úplne jasné, kde sa mala lavička nachádzať, pričom najviac predpokladaným priestorom sa javí byť práve átrium, keďže v tomto mieste sa momentálne nachádza lavička bežného typu. Ďalším miestom by mohol byť priestor nachádzajúci sa pri hlavnom vstupe. V prípade prvkov drobnej architektúry sa opätovne spoliehame na pamäť dlhoročnej pracovníčky. Z jej tvrdenia je zrejmé, že k umiestneniu 2 ks lavičiek nachádzajúcich sa pred hlavným vstupom do Domu smútku došlo v roku 2010, pričom ide o lavičky rovnakého tvaroslovia, aké bolo použité pri rekonštrukcii Štúrovho nám. v Trenčíne, v 2. pol. 90. rokov. Lavička je kombináciou kovovej nosnej konštrukcie historizujúcich prvkov (KPÚ Trenčín v Zásadách pamiatkovej starostlivosti MPR z roku 1991, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti), ktoré odkazovali na podobu konca 19. stor., a drevených prvkov. V súčasnosti už uvedené Zásady pamiatkovej starostlivosti stratili svoju platnosť a boli nahradené novými, prijatými v r. 2015. V každom prípade, použitie tohto typu lavičiek je v kontexte objektu Domu smútku, ako predstaviteľa obrodeného, resp. normalizačného obdobia konca 60. a 70. rokoch, absolútne nevhodné.

b. Predelová mreža medzi vstupom (24) a átriom (19) /C. V dokumentácii z roku 1970, konkrétne v dokumente č. 33 (výpis zámočníckych výrobkov) sa nachádza tiež položka „ozdobné mrežové dvere – atypové“, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou dosvedčuje autorov zámer vytvoriť mreže už od začiatku. Tie sa nakoniec realizovali až na základe výtvarného dotvorenia priestoru v roku 1989. Zaujímavosťou a podnetom pre ďalšie budúce bádanie je predeľujúca mreža nachádzajúca sa v Dome služieb v neďalekej obci Stará Turá. Autorom tejto mreže, ako aj spomínanej stavby a taktiež kompletného územného plánu je Ing. arch. Blicha. Toto dosvedčuje tiež originálna perokresba návrhu steny, ako aj fotografická dokumentácia stavu po dokončení.

20. Manipulačná chodba (patrí tiež k výkresovej časti II.) V manipulačnej chodbe neboli spozorované žiadne zmeny oproti pôvodnému plánu.

Časť I:

21. Obradná sieň

a. Podlaha (pôvodný návrh korok) /B.

Vo výkresovej časti datovanej 1970 je v pôdoryse miestnosti uvedená korková podlaha. V rozpise podláh toho istého datovania je však pri rozpise „korkových parkiet“ uvedená iba miestnosť č. 20, t. j. manipulačná chodba. Obradná sieň je ťažisková v celom objekte. Znamená to, že zamýšľaný výber materiálu – korok, bol zrejme pri samotnej realizácii najmä z praktických dôvodov zamietnutý. Použitým materiálom sa tak stala štandardná veľkoformátová kamenná dlažba. V prípade celkovej a komplexnej rekonštrukcie je určite na mieste otázka zváženia jej obnovy alebo aj výmeny. Dokumentačný materiál, ktorý by dokumentoval zmenu použitia pôvodne zamýšľaného korku, aj po intenzívnom skúmaní pracovníčkou archívu mesta Trenčín Denisou Vlčekovou, chýba. Ďalšou nejasnosťou je uloženie kamennej dlažby, ktorá nemá jednotný rozmer. Od hlavného vstupu až po manipulačnú chodbu sa tiahne pás rozmerovo širších dlaždíc. Nakoľko sa k tejto dlažbe zatiaľ nenašla žiadna dokumentácia, vychádzame iba zo skutkového stavu, a teda dôvod týchto rozmerov nie je jasný.

b. Rozpon medzi väzníkmi (zmena v statike) /B. Obradná sieň je svojou rozlohou najväčšou miestnosťou stavby. Preto bolo tiež statické riešenie tejto miestnosti najzložitejšie a prešlo niekoľkými premenami. Tzv. poštulkové väzníky boli v pôvodnom statickom riešení navrhované na uloženie v pravidelnosti 1,2 m pozdĺžne, následne odporučila Tatiana Blichová uloženie pravidelnejšie, po 0,6 m. Realizované boli nakoniec po 0,75 m. Nikde v dokumentácii však nie je dochovaný dôkaz o rozdielnosti. Dôkazom je jedine spomienka spoluautorky, Tatiany Blichovej, a preto je pravdepodobné, že spomínané riešenie rozostupov 1,2 a 0,6 m existovali iba v prípravných fázach projektu. Statika stropnej konštrukcie je aktuálne preverovaná priamo so spoluriešiteľom Ing. Kyseľom. Faktom je, že aj toto riešenie stropnej konštrukcie spolu s menej obvyklým spôsobom vykurovania nedovolili umiestniť klimatizačné jednotky priamo do stropu hlavnej sály.

c. Doplnenie kondolenčného stolíka /C. Zrejme v období navrhovania doplnenia dielčích častí v rokoch 1989/90 bol tiež navrhnutý tzv. kondolenčný stôl (dôkazy o dokumentácii sa doposiaľ nenašli). Nasvedčuje tomu fakt, že na fotografii interiéru z doby tesne po dokončení sa stôl nenachádza, a taktiež fotografia autora stavby so samotným stolíkom, na ktorej je zrejmé, že ide o dielčiu prácu doplnenú v neskoršom období. V súčasnom stave je stolík v značne poškodenom stave, upravený nevhodným povrchovým materiálom hnedej a šedej farby. Dokumentácia stolíka je žiaľ zachovaná iba v spomínanej fotografickej podobe.

d. Odstránenie garníže, náhrada žalúzie /D. Pri hlavnom vstupe sa podľa fotografie pôvodnej podoby interiéru nachádzala kovová garníža so závesom, ktorá bola typickým prvkom vo vstupoch do priestorov vo verejných budovách, aby zabránila tepelným únikom. Táto bola odstránená a nahradená zvislými žalúziami. Ak opätovne čerpáme z pamäte pracovníčky pani Boženíkovej, k zmene na zvislé žalúzie štandardného kancelárskeho typu, došlo niekedy okolo r. 2000.

e. Zámena skiel (najprv číre za leptané, neskôr výmena prasknutého leptaného) /C., D.

Jednou z dominantných častí obradnej siene je práve sklenená stena, nachádzajúca sa za katafalkom. Pôvodne bola navrhovaná, a taktiež zrealizovaná v podobe číreho skla. To však bolo dodatočne zamenené za sklo leptané, a to z dôvodu častého rušenia rozlúčkových obradov prechádzajúcimi obyvateľmi z nadväzujúceho sídliska Juh. Spoluautorom tohoto riešenia (ako tiež ďalších výtvarno-osvetľovacích prvkov) bol Doc. akad. soch. Peter Lehocký, ktorý v rozhovore (január 2020) spomína, že tento podnet na zámenu prišiel smerom z vedenia mesta. Jedno zo skiel bolo po smrti autora rozbité a nahradené klasickým mliečnym sklom.

f. Zateplenie strešnej krytiny /D. Rovnako bola po smrti autora zateplená strešná krytina. K tejto zmene došlo zrejme z dôvodu zlepšenia tepelno-technických pomerov objektu ako dôsledok zmeny noriem začiatkom 80. rokov. Zodpovednou projektantkou zateplenia je Ing. Darina Bartoňová. (dokumentáciu zháňame)

g. Doplnenie klimatizácie /D. V apríli r. 2020 boli v obradnej sále nainštalované 3 klimatizačné jednotky. Dôvodom bola požiadavka zo strany mesta (konkrétne primátora mesta Trenčín), nakoľko v súčasných tepelných podmienkach počas letných mesiacov nie je možné udržať hlavnú miestnosť v primeranej teplote vzduchu. Klimatizačné jednotky sa nachádzajú v týchto častiach: 1. je umiestnená v časti nad dverami spájajúcimi I. a II. časť DS, t. j. nad dverami vedúcimi z hlavnej sály (21) do manipulačnej chodby (20), 2. je umiestnená na stene orientovanej oproti tomuto vstupu, t. j. na ľavej strane pri pohľade na katafalk, 3. je umiestnená v zadnej časti sály nad schodiskom vedúcim na chorus. Hľadanie čo najoptimálnejšieho miesta na umiestnenie klimatizačných jednotiek, ich konštrukčné upevnenie, farebnosť a celkový kontext s hlavnou sálou, bol realizovaný pod dohľadom dedičov autora. Prioritou bolo nájst čo najlepšie a najmenej rušivé riešenie v rámci súčasnych možností. Musíme si však uvedomiť dobu výstavby Domu smútku. Tento stav bude možné upraviť jedine komplexnou rekonštrukciou. Klimatizačné jednotky boli opätovne riešené z rozpočtu mesta Trenčín.

h. Doplnenie a zámena reproduktorov /D. V roku 2020 boli v hlavnej sále zamenené reproduktory. Tieto však boli umiestnené bez akéhokoľvek koncepčného riešenia, a tak vznikla požiadavka na ich opätovnú výmenu. Tá sa už diala za autorského dozoru dcéry a vnučky autora. Reproduktory boli umiestnené priamo na drevenom obklade hlavnej sály. Výmena za nové, s technicky optimálnymi parametrami, sa realizovala pod dohľadom vnučky autora stavby.

i. Doplnenie deliaceho zábradlia na choruse (nerealizované podľa návrhu z 1988) /C.?D.?

V časti chorusu sa nachádza deliace drevené zábradlie, ktoré oddeľuje časť pre návštevníkov od časti pre personál. Tvar zábradlia však nekorešponduje s tvarom navrhovaným v dokumentácii z r. 1988/89, a preto vzniká otázka, či toto zábradlie bolo prirábané neskôr, a pokiaľ áno, kedy presne? Nachádzalo sa na mieste v čase návrhu kruhového tvaru z r. 1988 a bol tento návrh realizovaný s úmyslom zmeniť jeho tvar? Alebo bolo zábradlie dorobené po smrti autora bez autorského dozoru? Tu opätovne použijeme pamäte pracovníčky, z čoho vyplýva, že k úpravám zábradlia došlo zrejme pred r. 1997. Od nástupu spomínanej pracovníčky totiž k žiadnym zmenám nedošlo.

j. Varhany (nerealizované, 1988) /C. Ďalším z doplnkov navrhovaných v r. 1988/89 bola drevená plastika pripomínajúca tvar varhanov. Tieto autor navrhoval (ako tiež celú dokumentáciu z r. 1988/89) v spolupráci s Ing. arch. Miroslavom Mlynčekom.

k. Doplnenie svietidla na choruse /C.? D.? Vo vrchnej časti hlavnej sály pribudol visiaci luster, pričom ale nie je jasné, kedy presne bol doplnený. S veľkou pravdepodobnosťou sa toto udialo bez autorského dozoru. Podľa svedectva pracovníčky bolo svietidlo na choruse doplnené cca v roku 2004.

l. Zábradlie na schodisku (zrejme doplnené drevené prvky mimo návrh) /C.?D.?

V dokumentácii z r. 1970, konkrétne v časti „Podrobnosti schodišťa 100/300 a 180/350“ je zábradlie navrhované bez drevenej

lišty v strednej časti. Zábradlie je bez akejkoľvek zmeny od r. 1997, t. j. od príchodu pracovníčky pani Boženíkovej.

22. Výstupná plošina Na výstupnej plošine nebola spozorovaná žiadna zmena oproti pôvodnému plánu.

23. Kvetiny Nebola spozorovaná žiadna zmena oproti pôvodnému plánu.

24. Hlavný nástup

a. Doplnenie predelovej mreže medzi átriom (19) a vstupom (24) /C.

viď. nálezovú situáciu 19.b

b. Odstránanie exteriérového osvetlenia /D. Jedným z najzávažnejších zásahov v exteriéri stavby bolo odstránenie svietidiel pri hlavnom vstupe. Tieto boli realizované v spolupráci so spomínaným dizajnérom Doc. akad. soch. Petrom Lehockým, a išlo o autorské tvary navrhované na mieru. K odstráneniu exteriérových svietidiel došlo zrejme tiež pred r. 1997. Tento počin je nutné vyhodnotiť ako jeden z najvážnejších negatívnych zásahov.

a. Výtvarné dielo Eliášove ohne (1. nerealizované 3 ks ale 2; 2. natreté hnedou farbou) /B.

Dôležitým výtvarným prvkom boli pôvodne navrhované tri drevené sochy pod názvom Eliášove ohne. V dokumentácii z r. 1970, a takisto aj z r. 1974 sú zamýšľané v počte 3 ks. Dochované sú však iba 2 modely, a takisto boli zrealizované 2. Stalo sa tak „kvôli“ schvaľovacej komisii, ktorá podľa pamäte spoluautorky projektu, Ing. Blichovej, nedovolila ich realizáciu z ideologického hľadiska. V súčasnosti sa diela nachádzajú v havarijnom stave, čo sa snažili správcovia budovy zachrániť nevhodným náterom hnedej farby. Diela však ešte v roku 2019 boli v pôvodnom, surovom stave dreva. Samotná realizácia oboch plastík je z lepených smrekových dosiek, pričom klimatické podmienky spôsobili na oboch dielach značné poškodenie. V budúcom roku zvažuje mesto Trenčín ich výmenu za repliku týchto diel, po obhliadke s akad. soch. Igorom Mosným musia byť obe skulptúry nahradené replikami z jedného kusa dreva, s nutnou rekonštrukciou osadzovacej pätky.

b. Výtvarné doriešenie smetných košov /C. Ďalším nerealizovaným návrhom z projektovej dokumentácie z r. 1988/89 bolo výtvarné doriešenie smetných košov. Tieto mali byť tvarovo prepojené s návrhom lavičiek, a to konkrétne s použitím toho istého prvku v rozdielom uložení. K realizácii však nikdy nedošlo.

c. Výtvarné doriešenie steny pre smútočné oznámenia /C Posledným nerealizovaným návrhom z projektovej dokumentácie z r. 1988/89 bolo výtvarné doriešenie steny pre smútočné oznámenia. Tá bola nakoniec realizovaná v typovej podobe, a v tomto stave sa nachádza dodnes.

Záver

Sprievodná správa, v Projektovej úlohe, 1974/75. In: Plánová dokumentácia stavby, zdroj: Stavebný archív mesta Trenčín.

Dom smútku Trenčín – Juh, Register diel Slovenskej komory architektov; zdroj: komarch. sk; dostupné online na: https:// www.komarch.sk/dielo/118dom-smutku-trencin-juh, dňa 24. 5. 2022.

Mlynčeková Adriana, Ondruš Peter, Mlynčeková Lucia, Badinský Marek, Nedomová Radka; Pasportizácia modernej architektúry mesta Trenčín, A. grafická časť: https://issuu.com/home/ published/layout-graficka_ cast_21.07.30_nahlad_02, Pasportizácia modernej architektúry mesta Trenčín, B. textová časť: https://issuu.com/ home/published/layout-textova_cast_21.07.30_nahlad_02

Trenčín, 2021. zdroj: issu. com; dostupné online dňa 24 5. 2022.

Pôvodné zadanie stavby vychádza zo situácie nedostatočného priestoru, ktorý v časoch prípravy projektu existoval v podobe nevyhovujúcej kaplnky, ale tiež z predpokladu, že v Trenčíne pribudne práve v oblasti sídliska Juh 25–30.000 obyvateľov1 Momentálne sa samotný Dom smútku nachádza v situácii, kedy je jeho stav nevyhovujúci, a to v mnohých ohľadoch. Tento stav vychádza primárne z prirodzeného opotrebenia stavby, a nakoľko má mesto aj hlavný prevádzkovateľ za to, že stavba ostane na ďalšie desaťročia prioritnou v službách pochovávania, považujeme za nevyhnutné začať celkovú rekonštrukciu, vrátane jej príprav, čo najskôr. Vypracovaný stavebno-historický prieskum bol teda od začiatku realizovaný so zámerom prípravy na budúcu rekonštrukciu. Jej celkovým cieľom je prirodzene zachovať maximum tých prvkov, ktoré sú kľúčovými pre celkový charakter a architektonický zámer stavby, citlivú nadväznosť nových autorských vstupov, pokiaľ budú nevyhnutné, a prípadný návrat tých prvkov, ktoré boli po smrti hl. autora zmenené či zničené bez autorského dozoru. Od roku 2021 je dielo zapísané v registri autorských architektonických diel Komory architektov Slovenska.2 Stavbu považujeme za unikátne dielo nie len v kontexte tvorby hlavného autora, Jána H. Blichu, ale rovnako tiež v kontexte architektonických diel z obdobia povojnového v meste Trenčín. Tieto sme takisto preskúmali za účelom pasportizácie modernej architektúry mesta Trenčín.3 Dom smútku teda považujeme za výnimočnú stavbu z hľadiska jej komplexnosti a celistvosti, množstva dochovaných pôvodných prvkov, ale aj výnimočného množstva výtvarných diel, ktoré vznikali špeciálne pre túto realizáciu. Je dôležité ju zachovať ako unikátny odkaz architektonickej tvorby z obdobia neskorej povojnovej moderny jedného z krajských miest, ale takisto ako dôkaz výnimočnej architektonickej kreativity jednotlivca v kontexte celkovej tvorby povojnového obdobia bývalého Československa.

Nasledujúci text je prepisom originálnej sprievodnej správy projektovej úlohy z roku 1974/75, ktorý tu plní svoju funkciu jednoduchého a stručného popisu jednotlivých častí objektu, ako aj jeho celkového pochopenia v kontexte zasadenia v teréne i meste: Terénne podmienky mali jeden z určujúcich vplyvov pri samotnom riešení objektu. Tento objekt je vysunutý na špici priestoru, obopína ho, čím sa prelamuje a delí na dve časti. Obradnú sieň tu vnímame ako vedúci objem pridružený, resp. podporujúci. V prvom rade išlo o vytvorenie takého objektu, ktorý by tvoril jednotu prírodných podmienok, spoločenskej a prevádzkovej úžitkovosti. Využitie otvoreného priestoru a podmienky, že objekt bude vždy v podhľade, viedlo k objemovej kompozícii hmôt, z ktorých by sa uplatňovali najmä steny, neprerušované otvormi. Snaha po aditívnej forme, po skladbe jednotlivých funkčných častí, v celok bola zrejme ovplyvnená terénom, z ktorého vyplynula možnosť dopravy motorovej i pešej. Prístupová komunikácia vedie topoľovou alejou zo Soblahovskej ulice, popri oplotení. Od polovice cesty sa návštevníkovi idúcemu k Domu smútku odhalí detailná plasticita stien, terénne úpravy, spojovacie rampy a plošiny v rôznych úrovniach. V čele

tejto architektúry je umiestnená na ose lomu symbolická plastika. Prístupová komunikácia vedie pešieho návštevníka voľným oblúkom a samostatnými nástupmi k obradnej sieni, motorové vozidlá tiež do suterénu /doprava truhiel a zosnulého/. Vyplýva to jednak z terénnej konfigurácie a jednak zo zámeru umožniť rôznorodosť pohľadov pri približovaní sa k objektu. Uplatňujú sa tu tiež diaľkové pohľady zo starého mesta a pohľady z budúceho sídliska Juh.

V architektonickom stvárnení objekt nemá žiadny výrazný kultový znak, pričom vzosnosť objektu je naznačená zošikmením niektorých stien. U hlavného objektu smútočnej siene nedochádza k tvrdému spojeniu stien, tieto sú oblúkmi vyvadené z vnútorného priestoru a ich spojenie je využívané na osvetlenie, čím ostávajú steny celistvé a nenarušené. Celá fasáda bude obložená bielou sintrovanou mozaikou tak značky “ARCHIMOS”, aby objekt pôsobil ako jeden komplex zostavený z čistých bielych hmôt. Nástupné priestory, ako voľné priestranstvá pred objektom budú doriešené plastikami, ktoré by zohľadnili biely múr objektu. Presklené steny obradnej a rozlúčkovej siene majú funkciu spojenia účastníkov obradu s prírodnou zeleňou a umeleckými výtvarnými prvkami. Z hmoty objektu vyššie vystupuje len zvonica s navrhovanou zvonkohrou, ktorá žiaľ nikdy nebola realizovaná.

Suterénna časť objektu, v ktorej sa nachádzajú priestory prípravy zosnulého pred obradom, je priamo prístupná sanitkou z príjazdovej cesty a možnosťou prístupu k chladiacim boxom a výťahovému zariadeniu.

Všetky prístupové zariadenia pre peších sú rampové s monolitickými zábradliami z podkladového betónu, taktiež zábradlia všetkých ostatných schodíšť a ostatnej drobnej architektúry, ktorá tvorí pandant vlastnej stavbe.

Stavba je prevádzaná klasickým spôsobom z tehál metrického formátu, zakladaných na pásoch betónových a železobetónových. Časť výkopu je podchytená oceľovými štetovnicami typ Larssen. Stropy sú železobetónové prefabrikované. Zastrešenie nad obradnou sieňou je prevedené priehradovými väzníkmi, priestorovými a nad časťou II je železobetónová strešná konštrukcia. Strešná izolácia proti vode je živičná a lepenková. Výrobky PSV budú v prevažnej väčšine atypické, čo zodpovedá charakteru objektu a vo vykonávacom projekte budú spracovávané ako detaily. Podlahy sú kabrincové, keramické dlaždice, alebo PVC, podľa charakteru jednotlivých miestností, a taktiež podľa podmienok prevádzky a pripomienok investora.

Výtvarné riešenie bolo sústredené do 3 častí, ktorým je prikladaný

zvláštny význam:

a) obradná sieň

b) rozlúčková sieň

c) nástupné priestory a exteriéry stavby.

Zohľadnenie všetkých požiadaviek jednotlivých uvedených častí bude predmetom samostatného riešenia, a v dokumentácii UP budú zohľadnené v časti interiér a vnútorné vybavenie. V zásade hlavnú výtvarnú výzdobu je nutné uviesť v tomto smere: V obradovej sieni osvetlenie, nábytok, stropy a hlavný výtvarný mozaikový akcent na celej ľavej strane. V rozlúčkovej sieni riešiť sedací nábytok ako atypický a výtvarnú výzdobu v obrazoch. Nástupné priestory a exteriéry vybaviť vertikálnymi plastikami.

Na celkový záver sme v spolupráci s dlhoročnou pracovníčkou aktuálne prevádzkujúcej pohrebnej služby Dvonč, pani Dagmar Boženíkovou, ďalej v spolupráci s vedúcim útvaru interných služieb mesta Trenčín, Benjamínom Lisáčkom, a v neposlednom rade so spoluautorkou prvej projektovej dokumentácie, manželkou autora Tatianou Blichovou, vypracovali stavebnohistorický prieskum, ktorého výsledkom je tiež zoznam častí, ktoré považujeme za nevyhnutné k zámene či oprave, a to buď z technického, funkčného alebo výtvarného hľadiska. Nasledujúci zoznam týchto miest spolu s krátkym popisom vychádza z rozsiahlejšieho popisu jednotlivých nálezových situácií.

Celkové

- rozvody elektriny, vody… – kompletná výmena, detailné určenie po technickej kontrole

Exteriér, časť II. + časť II.

- povrchová úprava fasády – vrátiť naspäť pôvodnú mozaiku

- prístupová cesta k Domu smútku – opraviť

- schodiská (smerom na cintorín aj na Soblahovskú ulicu) –kompletne zrekonštruovať

- rampy – opraviť/reklamovať opravu?

- terasa v II. časti – oprava dlažby

- všetky okná, dvere (dvere aj kľučka z Kina Hviezda) –zámena, návrat pôvodného

- zamenené prasknutého leptané sklo – návrat

- exteriérové osvetlenie – návrat pôvodného

- átrium – dokončenie pôvodnej koncepcie

- smetné koše – zámena (podľa pôvodnej koncepcie)

- lavičky – zámena (podľa pôvodnej koncepcie)

- stojan na smútočné oznamy – zámena (podľa pôvodnej koncepcie)

- výtvarné dielo Eliášové ohne – kompletná oprava, prípadné vytvorenie replík

- výtvarné dielo od Ilju Holešovského (vodiaci múr) –kompletná oprava

- celkové doriešenie sadovníckych úprav a úprav okolia

Interiér, časť II. (obradná časť)

- sedenie (stoličky) v obradnej miestnosti – kompletná oprava, prípadné vytvorenie replík

- sociálne zariadenia – kompletná rekonštrukcia

- prístupová chodba – návrat/rekonštrukcia podláh

- ostatné drevené prvky (zábradlie schodiska a chorusu, drevené obloženie…?)

- kondolenčný stolík – oprava, návrat do pôvodného stavu

- drevená plastika na choruse (dokončiť)

- osvetlenie – čistenie a obnova

- elektrické vypínače a zásuvky – doplniť chýbajúce, zachovať / doplniť pôvodné, zjednotiť

Interiér, časť I. (administratívna časť)

- kancelárie – návrat/kompletná rekonštrukcia interiérov

- chodba – návrat/rekonštrukcia podláh

- sociálne zariadenia – kompletná rekonštrukcia

- rozlúčková miestnosť – návrat pôvodného mobiliáru, resp. jeho repliky

- manipulačná chodba – návrat/rekonštrukcia podláh