Romano 05 2016

5/2016

3

Ročník 26 Nepredajné

u Holokaust. Ilustrácia: J. Fečo

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Rómovia zo strednej vrstvy sú pre spoločnosť vychádza už 26 rokov, sú noviny Romano nevo ľil. neviditeľní. Vo verejnoprávnej televízii ich treba Hoci boli lepšie a horšie roky, vyšli každý rok. ukázať v každodennom živote.

Od desiatich k piatim Slovenský mediálny trh je malý, ten rómsky eš− Menil sa náklad novín. Do roku 2010 vychádzal te menší. A čo je horšie, perspektíva jeho rozvoja a Romano nevo ľil v 12−tisícovom náklade. Redaktori stabilizácie je v nedohľadne. Printové rómske mé− vždy dokázali zachytiť najdôležitejšie udalosti, kto− diá zažili najväčší boom začiatkom deväťdesiatych ré sa v danom roku udiali. Aj keď kritici spochybňo− rokov minulého storočia. Netrval dlho, len pár ro− vali hodnotu starých informácií, práve tie doku− kov. mentujú históriu Rómov od začiatku budovania de− Potom začal byť problém, nie v ľuďoch, skôr mokracie na Slovensku. v nedostatku financií. Jediným periodikom, ktoré

Noviny majú stále svoju redakciu, sú na rovnakej adrese. Aj keď je pravdou, že v budove, v ktorej majú sídlo, sa redakcia v posledných piatich rokoch dvakrát sťahovala do menšieho a lacnejšieho priestoru.

So stálymi členmi vydržala redakcia do roku 2011.

Posledných päť rokov už spolupracuje len s externý− mi dopisovateľmi, redaktori si našli inú prácu.

Zapríčinili to oneskorené dotácie, menší rozpo− čet a komisiou znížený náklad na dnešných štyriti− síc výtlačkov. Ku kríze printu prispeli aj sociálne sie− te, ktoré sú rýchlejším zdrojom aktuálnych informácií.

Oneskorené dotácie zastavili aj splnomoc− nenca Malá iskierka nádeje pre rozvoj rómskeho prin− tu prišla v roku 2014. Rómske mediálne centrum Mecem obnovilo vydávanie Rómskych listov, pridal sa aj bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák. Ten zaviedol svoje straníc− ko−úradnícke noviny, ktoré vydávala žilinská reklamná agentúra.

Aj Pollák mal ambíciu vydávať Romane nevipena od začiatku kalendárneho roka, no ani jemu sa ten− to cieľ nepodarilo naplniť. V roku 2014 str. 9

SERA − STRANA 2

− SPRAVODAJSTVO / SLOVENSKO −

u Divadelné predstavenie Čiriklóro predstavila

u Zurralia Orchestra

V Banskej Bystrici sa v dňoch 3. až 6. augusta uskutočnil festival s názvom Ľudia z rodu Rómov.

Kultúrne podujatie prezentujúce umenie a hudbu tento rok oslávilo svoje 15. výročie. Nad poduja− tím prevzal záštitu prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, primátorka mesta Zvolen Lenka Bal− kovičová a primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko. „Nesmierne nás teší, že sa podujatie Ľudia z ro− du Rómov dostalo do povedomia širšej verejnosti.

Svedčí o tom najmä rastúci počet návštevníkov.

Kým v prvých rokoch gro divákov tvorili ľudia z Banskej Bystrice a blízkeho okolia, dnes už môžeme povedať, že máme svojich priaznivcov z rôznych kútov Slovenska,” uviedla riaditeľka festi− valu Andrea Bučková.

Na festivale, ktorý je jedinečný svojím progra− movým a územným charakterom účinkovalo od jeho začiatku 115 umeleckých formácií a jed− notlivcov najmä zo Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska. Uskutočnilo sa desať výstav reme− selnej a umeleckej tvorby Rómov a Rómiek.

Návštevníci sa mali možnosť zapojiť do tvorivých dielní alebo sa zúčastniť mnohých umeleckých a tematických workshopov, ktoré sa venovali pálčivým témam ako rodovej nerovnosti róm− skych žien a dievčat, extrémizmu a rôznym for− mám diskriminácie alebo tomu, aký majú jed− notlivé iniciatívy či stratégie vplyv na život Ró− mov v procese integrácie. Posledné štyri roky sa bezprostrednou súčasťou podujatia stali aj diva− delné predstavenia. „Je to pre mňa takmer neuveriteľné, že oslavuje− me 15−ročné jubileum. Z jednodňového nadregio− nálneho podujatia sa postupne vyprofiloval štvord− ňový festival, ktorý prebieha v Banskej Bystrici a vo Zvolene,“ dodala A. Bučková.

Unikátnosť tohto konceptu spočíva podľa jej slov v tom, že organizátori sa od začiatku usilujú vniesť do programu aj rôzne inovatívne prvky kul− túry, ako napríklad živú knižnicu, divadlo utlačova− ných či svetelnú projekciu.

Toto viacdňové podujatie ponúklo návštevní− kom rozmanitosť a multižánrovosť, organizátorom tohto ročníka bolo občianske združenie Quo Vadis s partnermi – Kultúrnym združením Rómov Sloven− ska, ARA ART, mestami Banská Bystrica a Zvolen.

Program odštartoval tlačovou besedou, ktorá sa uskutočnila netradične v jednej z rómskych komu− nít mesta Banská Bystrica – Na Hrbe a jej súčasťou bol HATEFREE fotostánok. V poobedňajších hodi− nách uviedli divadelné predstavenie pod názvom Čiriklóro, alebo čo hovorí vtáčik. Autorkou rómskej rozprávky je významná osobnosť, zakladateľka českej romistiky Milena Hübschmannová. Na Slo− vensku rozprávku premiérovo predstavila divadel− ná skupina ARA ART z Česka. Prvý deň festival ukon− čil umelecký workshop.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na holokaust Rómov sa pred Múzeom SNP v Ban− skej Bystrici uskutočnil pietny program s názvom Leperiben – my nezabúdame. Vo večernom progra− me sa predstavili Adriana Drafiová – Gitana (SR), Marta Balážová (ČR), Pavlína Matiová (ČR), Ivana Cicková (SR) či hudobné trio pod vedením Viliama Didiáša (SR), ktoré zakončilo čítanie z knihy mŕt− vych. Svetelná projekcia na budove Múzea SNP pri− pomenula hrozby a krutosti nie tak dávnej minulos− ti, rómskeho holokaustu. Účasť na pietnej aktivite prijali významné osobnosti z verejného a kultúrne− ho života.

Po tretíkrát rozozvučali Kráľovskú sieň Zvolen− ského zámku melódie z klasickej a džezovej tvorby, ktoré boli ovplyvnené rómskou kultúrou. Na KlaJazzRom−e vystúpili Marta Balážová (ČR), Dra− hoslav Bango (SR), Tomáš Baroš (SR), Jan Bendig (ČR), Viliam Didiáš (SR) a Bohumila Sommerová (ČR).

Podujatie uzatvoril medzinárodný galaprogram.

Ten sa konal v priestoroch Robotníckeho domu v Banskej Bystrici so zostavou účinkujúcich: Viliam Didiáš & Gipsy Band (SR), Band Josefa Feča (ČR), Olah Gipsy Beats (HU) a Zurralia Orchestra (RO). (red), foto: KZRS

u Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Foto: ÚSVRK

divadelná skupina ARA ART z Česka

u Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová

Mená obetí z knihy mŕtvych čítali: – podpredsedníčka vlády a ministerka spravodli− vosti SR Lucia Žitňanská, – bývalý poslanec NR SR Peter Pollák, – verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, – primátorka mesta Zvolen Lenka Balkovičová, – viceprimátor mesta Banská Bystrica Jakub Gajdošík, – splnomocnenec pre národnostné menšiny László Bukovszky, – poslankyňa NR SR Viera Dubačová, – generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev,

– riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgováno− vá, – zástupca občianskeho združenia RomaIntegra Eduard Čonka, – štatutárna zástupkyňa Kultúrneho združenia Rómov Slovenska Helena Jonášová, – herec Radoslav Kuric, – spisovateľka Ivana Cicková, – herečka Divadla J. G. Tajovského Vladena Ško− vardová, – štatutárna zástupkyňa QUO VADIS Ingrid Kosová.

Lucia Žitňanská: Je to bolestná spomienka Dnešný Pamätný deň rómskeho holokaustu je zároveň spomienkou na 72. výročie likvidácie najväč− šieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime−Brezinke (Auschwitz−Birkenau). Je to bolestná spomienka, ako sme relatívne nedávno prešli od nenávisti ku genocíde, ktorá stála životy stovky tisíc eu− rópskych Rómov. V čase narastajúcej radikalizácie ľudí po celej Európe a spochybňovania hodnôt ľud− skej dôstojnosti, rovnosti a nediskriminácie je podľa mňa nesmierne dôležité pripomenúť si všetku de− vastáciu, ľudské utrpenie a milióny životov, ktoré nás naposledy stáli extrémisti.

Bezhlavá nenávisť k ľuďom pre ich odlišnosť, žiaľ, nie je v Európe ani vo svete nový, alebo prekonaný fenomén. Nemusíme ísť vyše 70 rokov do minulosti, aby sme videli zvrátenosť nenávisti voči menšinám a jej najhoršie dôsledky. Medzi ne počítam nielen obete násilia a vraždenia. Tragický je i nemý a otvorený súhlas s vyvražďovaním.

Pamätník rómskeho holokaustu v Dunajskej Strede, pri ktorom si dnes uctievame pamiatku obetí ge− nocídy Rómov, je preto pre mňa veľkým symbolom a silným odkazom pre všetkých, ktorí v tejto krajine žijú, aby nezabúdali na tragické dôsledky rasovej a etnickej nenávisti.

Príhovor pred pamätníkom obetí holokaustu v Dunajskej Strede. (red/TS)

Ábel Ravasz: Je dôležité, aby ľudia nezabudli Príhovor splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ábela Ravasza pri príležitosti pamätného dňa rómskeho holokaustu.

Vážené dámy, vážení páni, je pre mňa veľkou cťou, že môžem byť dnes prítomný na tomto pietnom stretnutí a môžem si spolu s Vami pripomenúť veľmi tragic− ké udalosti druhej svetovej vojny a zároveň si uctiť pamiatku všetkých obetí holokaustu.

Holokaust je slovom mnohých významov s nepredstaviteľným obsahom. Holokaust je tragédiou európskeho priestoru, tragédiou Židov, Rómov a iných skupín obyvateľstva. V rokoch 1939 – 1945 v Európe zahynulo viac ako 300 000 európ− skych Rómov. Jeden z najväčších koncentračných táborov, v ktorom boli internované celé rómske rodiny, bol Auschwitz−Birkenau. Jeho bránami prešlo viac ako 21 000 osôb. Likvidácii tábora predchádzalo kruté vyvražďovanie.

V noci z 2. na 3. augusta 1944 skončilo v plynových komorách 2 900 rómskych mužov, žien a detí. Dnes, 2. augusta, si už po 72. raz pripomenieme deň, keď príslušníci SS vyvraždili v roku 1944 v plynových komorách Osvienčimu posledných 2 900 Rómov a Sintov, medzi ktorými boli deti, matky a starší ľudia. Každý jeden osud v koncentračnom tábore je príbe− hom nesmierneho utrpenia a za každým jedným osudom je meno a život. Rómovia umierali v koncentračných táboroch, boli internovaní v pracovných útvaroch, zomierali na miestach masových popravísk alebo priamo na miestach, kde žili.

Málo ľudí vie, že na Slovensku sa zapojili aj do protifašistického odboja a po potlačení Slovenského národného povstania boli súčasťou partizánskeho hnutia, alebo že partizánom pomáhali napríklad so zásobovaním. Mnohí z nich položili za svo− je presvedčenie to najcennejšie – život. A preto by sme nemali zabúdať a mali by sme si pripomínať a vzdelávať deti a mlá− dež, aby vedeli a spoznali trpkú minulosť a históriu svojich predkov a národa. Čas beží a pomaly od nás odchádzajú poslední z tých, ktorí na vlastnej koži prežili útrapy vojnových čias. Je dôležité, aby ľudia nezabudli, čo priniesla druhá svetová vojna, koľko smútku spôsobila ľudská nenávisť. Minulosť sa už nikdy ne− môže opakovať a je len na nás, aby sme urobili všetko preto, aby sa akákoľvek forma rasizmu a xenofóbie už nikdy neopa− kovala. Ma bisteren. (red/TS)

Číslo 5/2016

u Podpredsedníčka vlády a ministerka

spravodlivosti SR Lucia Žitňanská. Foto: KZRS

− SPRAVODAJSTVO / SLOVENSKO −

SERA − STRANA 3

Norimberské zákony: Rómovia − element zabraňujúci čistote rasy u Barbora Botošová pri pamätníku v Dubnici nad Váhom. Foto: Arne Mann

u Pamätník v Dubnici nad Váhom. Foto: Arne Mann

u Jozef Ravasz je iniciátorom spomienky na obete holokaustu v Dunajskej Strede.

Foto: archív J. Ravasz

u Ábel Ravasz pri pamätníku v Dunajskej Strede. Foto: archív J. Ravasz

„Norimberské rasové zákony o ríšskom občian− stve a ochrane nemeckej krvi klasifikovali Rómov, podobne ako Židov, ako element zabraňujúci čisto− te rasy, čo v nacistickom Nemecku znamenalo predurčenie na hromadné vyvraždenie. V rokoch 1939 – 1945 v Európe zahynulo viac ako 300 000 Rómov. Jeden z najväčších koncentračných tábo− rov, v ktorom boli internované celé rómske rodiny, bol v Auschwitz−Birkenau. Jeho bránami prešlo viac ako 21 000 európskych Rómov. Likvidácii tábora predchádzalo splynovanie 2 897 rómskych mužov, žien a detí v noci z 2. na 3. augusta 1944,“ píše sa v tlačovej správe občianskeho združenia In Minori− ta. Na obete holokaustu spomínali na viacerých miestach Európy.

Výskumu holokaustu Rómov sa na Slovensku odborne venuje občianske združenie In Minorita od roku 2005. Tento rok si obete uctili pietnym podujatím v Dubnici nad Váhom (1. august) a v Mú− zeu Slovenského národného povstania v Banskej

Bystrici (2.august). „Podujatia sú súčasťou projektu Ma bisteren!, ktorého cieľom je pripomínať príko− ria páchané na Rómoch počas druhej svetovej voj− ny. Podujatie sa koná pravidelne od roku 2005 ako pripomenutie si genocídy Rómov v Európe v obdo− bí druhej svetovej vojny,“ uviedla pre Romano nevo ľil Zuzana Kumanová.

Začiatkom roka 2016 združenie predstavilo no− vú knihu s názvom Nové poznatky o holokauste Ró− mov na Slovensku. Autori knihy Zuzana Kumanová a Arne Mann približujú tragické osudy Rómov v Podpoľaní počas druhej svetovej vojny. „Na Pod− poľaní, podobne ako na ostatnom Slovensku, boli v období slovenského štátu práva Rómov obmedze− né, nesmeli cestovať vlakom, chodiť po verejných cestách, mali zakázaný vstup do pohostinstva, do kina, do obce smeli chodiť len vo vyhradených ho− dinách,“ píše sa v knihe. V knihe autori spísali mená obetí a vytvorili mapu miest, kde došlo k perzekúci− ám a vyvražďovaniu Rómov v rokoch 1939 – 1945.

Navštívili pamätník Štátny tajomník MŠVVaŠ SR Peter Krajňák a riaditeľka odboru vý− chovy a vzdelávania národnostných menšín Mária Prékop sa pri prí− ležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu 2. augusta 2016 zú− častnili na spomienkovej slávnosti, ktorú zorganizovalo občianske združenie In Minorita.

Spomienková slávnosť sa konala v Pietnej sieni Múzea Slovenské− ho národného povstania v Banskej Bystrici a záštitu nad týmto podu− jatím prevzal Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády SR pre rómske ko− munity. Pri tejto príležitosti v Múzeu SNP odhalili pamätný kameň Rómom, ktorí sa zúčastnili na Slovenskom národnom povstaní. Toto podujatie sa každoročne koná od roku 2005.

Nedávno vydalo ministerstvo školstva dodatok k Štátnemu vzdelávacie− mu programu, kde odporúča navštíviť okrem iného aj pamätné miesta ho− lokaustu a medzi nimi nechýba ani Pamätník rómskeho holokaustu v Dubnici nad Váhom a Pamätník rómskeho holokaustu v Dunajskej Strede.

Ministerstvo navrhuje gymnáziám, stredným odborným školám a konzervatóriám exkurzie do koncentračných táborov a pamätných miest holokaustu, návštevy miest a obcí, kde boli postihnutí fašistic− kými represáliami Židia, Rómovia a príslušníci ostatných národov, etník, politických a sociálnych skupín. Školy by mali realizovať aj projekty a súťaže zamerané na aktivity, ktoré vyjadrujú postoj žiaka k téme alebo historickej udalosti pod názvom Kto nepozná svoju his− tóriu, tak sa z nej nepoučí a stále ju opakuje. „Na vyučovacích hodinách dejepisu, občianskej náuky, etickej vý− chovy, náboženskej výchovy/náboženstva, slovenského jazyka a lite− ratúry odporúčame uplatňovať vhodné metódy, ktoré rozvíjajú u žiaka gymnázia, strednej odbornej školy a konzervatória kognitív− nu, afektívnu a psychomotorickú úroveň vzdelávania. Hlavným zá− merom je prostredníctvom aktivizujúcich metód posilniť u žiaka po− znatkovú bázu o emocionálny rozmer, rozvíjať kompetenciu kom− plexného prístupu pri utváraní jeho názorov a postojov,“ uvádza ministerstvo vo svojom dokumente.

Čestná stráž „V čase narastajúcej radikalizácie ľudí po celej Európe a spochybňovania hodnôt ľudskej dôstoj− nosti, rovnosti a nediskriminácie je podľa mňa ne− smierne dôležité pripomenúť si všetku devastáciu, ľudské utrpenie a milióny životov, ktoré nás napo− sledy stáli extrémisti,“ uviedla pri pamätníku v par− ku na Rybnom trhu v Dunajskej Strede ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Pamätník obetiam holokaustu odhalil v roku 2006 vtedajší premiér SR Robert Fico. Pripomína tehlovú stenu baraku z koncentračného tábora. Na jeho tvorbe sa podieľali kováčski majstri z Dunaj− skej Lužnej, iniciátorom je básnik, publicista a vyso− koškolský pedagóg Jozef Ravasz z Inštitúcie pre ro− mologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu. „Je našou povinnosťou pripomínať si to, čo sa už nikdy opakovať nemôže. Hľadanie historickej prav− dy sa nemôže nikdy skončiť. Pamätník má celoslo− venský význam. Počas druhej svetovej vojny, aj na

Udalosti, ktoré sa odohrali pred viac ako sedemdesiatimi rokmi je potrebné si pripomínať a nezabúdať na tých, ktorí za hodnoty mieru a slobody zaplatili vlastným životom. Táto problematika je aktuálna aj v dnešných časoch a je len na nás, aby sme nezabudli na smútok a utrpenie miliónov ľudí, ktorí boli svedkami týchto nešťastných uda− lostí. Ma bisteren! – Nezabúdajme! (red/TS) Českí Rómovia dostanú odškodnenie Rómovia, ktorí prežili pobyt v nemeckých koncentračných táboroch dostanú od Nemecka odškodné. Informáciu priniesol server romea.cz, kto− rý sa odvoláva na web hlidacipes.org. Odškodné by malo byť vo výške 2 500 eur. Odškodnenie by malo dostať len desať Rómov, ktorí utrpenie prežili. „Áno, prebehlo jednanie s nemeckým ministerstvom financií, ktoré potvrdilo, že k odškodneniu Rómov, ktorí prežili holokaust, dôjde,“ uviedla hovorkyňa rezortu Michaela Lagronová. Ministerstvo to potvrdilo aj na svojom profile na sociálnej sieti.

O odškodnenie požiadali rómske organizácie pred viac ako ro− kom. „Zatiaľ čo Židia, samozrejme celkom oprávnene, dostávali od− škodné, tak Rómovia boli v tomto vnímaní ako druhoradí, to ma hnevalo,“ uviedol Čeněk Růžička, prezident Výboru pre odškodne− nie rómskeho holokaustu. Podľa jeho slov si odškodnení Rómovia nechajú peniaze na vlastný pohreb. (red), zdroj: romea.cz

území Slovenska, Rómov vraždili,“ uviedol v roku 2013 Robert Fico.

Rómsky holokaust bol podľa jeho slov ešte pred de− viatimi rokmi akoby prikrytý prachom ľahostajnosti a vedome zabúdaný. Obnovovanie pamäti sa na Sloven− sku prehlbuje. „Chcem tieto zločiny pripomenúť a od− súdiť aj preto, že mladí ľudia dnešnej generácie akoby si chceli zopakovať chyby a omyly predkov. Opäť vídame na rukávoch hákové kríže, akoby sme sa nevedeli z mi− nulosti poučiť. Prišiel som sem ako predseda vlády SR vyjadriť svoju sústrasť a žiaľ nad zbytočnou smrťou ne− vinných Rómov na konci vojny. A žiadať tých, ktorí zo− stavujú učebnice dejepisu, aby v nich dátum 2. august 1944 varoval každého humanistu, že toto sa už nikdy nesmie opakovať,“ upozornil v roku 2013.

Obete holokaustu si tento rok uctil splnomoc− nenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz, zástupcovia z kancelárie prezidenta, verejnej ochrankyne práv, ale aj siedmich veľvyslanectiev. (red)

človeka nezávisel od ľudských kvalít a schopností, ale od farby pleti, rasy a pôvodu alebo vrodených odlišností,“ uviedol P. Pollák.

Podujatie sa konalo pod záštitou predsedníčky výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Eriky Jurinovej, podľa ktorej si musíme pripomínať všetky skupiny, ktoré padli za obeť práve počas druhej svetovej vojny. „Rómsky holokaust je niečo, na čo sa ako keby zabúda v našej spoločnosti. Hovoríme o veľkých skupinách, o veľ− kých vyhladzovaniach, ale predsa zabúdame na to, že rómske etni− kum malo byť jedným z tých, ktoré malo byť úplne vyhladené. Nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín,“ uviedla počas otvorenia výstavy.

Výstavu zapožičalo Múzeum rómskej kultúry v Brne a Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou. Súčasťou spomienky bola aj možnosť darovania krvi. (red) u Zuzana Kumanová (In Minorita) a Peter Krajňák

pri pamätníku v Banskej Bystrici.

Spomienka na obete holokaustu v Národnej rade SR Výstavou s názvom Porraimos – rómsky holokaust si v priesto− roch vestibulu Národnej rady SR uctili obete holokaustu. Iniciáto− rom výstavy, ktorá trvala od 2. do 9. augusta bol Peter Pollák, bývalý poslanec NR SR a splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, te− raz zástupca občianskeho združenia RomaIntegra. „Šestnásť miliónov ľudí zaplatilo životom za zhubnú nacistickú ideológiu, ktorá rozdeľovala ľudí. Nemôžeme pripustiť, aby osud

Číslo 5/2016

SERA − STRANA 4

− TÉMA ČÍSLA: HOLOKAUST RÓMOV −

u Železničná stanica v Hanušovciach nad Topľou. Foto: archív Železníc Slovenskej republiky

/ u Práce na výstavbe trate Prešov−Strážske. Foto: archív Železníc Slovenskej republiky

Číslo 5/2016

− TÉMA ČÍSLA: HOLOKAUST RÓMOV −

SERA − STRANA 5

u Primáška Barbora Botošová

O holokauste Rómov často hovoríme ako o ne− poznanom holokauste. Obete nacizmu z radov Ró− mov boli veľmi dlho po vojne nevypočuté. V sedem− desiatych rokoch v Nemecku vzniklo hnutie ľudí, ktorí poukázali na ignorovanie holokaustu Ró− mov. Táto téma sa dostala za hranice Nemecka potom, ako obete a aktivisti držali v roku 1980 hladovku v bývalom koncentračnom tábore Da− chau. V roku 1982 prišiel konečne zlomový bod.

Nemecký kancelár Helmut Schmidt uznal, že Ró− movia boli vraždení a perzekvovaní na základe rasy a nie asociálnosti, ako sa predtým argumen− tovalo. „Prívlastok nepoznaný máva rómsky holo− kaust preto, že ani verejnosť, ani samotní Rómo− via, ale ani vedci nepoznajú udalosti, ktoré sa po− čas druhej svetovej vojny v súvislosti s postavením Rómov stali,“ hovorí etnografka Zuzana Kumano− vá. Spisovateľ Branislav Oláh dodáva, že Rómovia skutočne pociťovali nezáujem o príkoria, ktoré počas vojny zažili. „Príbehy Rómov upadali do zabudnutia najmä kvôli nezáujmu odbornej i lai− ckej verejnosti v majorite, a takisto zlými skúse− nosťami Rómov, ktorí prežili druhú svetovú vojnu.

Aj keď mali snahu o to, aby sa dopátrali spravodli− vosti a aby vinníci boli potrestaní, narazili na to, že vinníci potrestaní neboli a ich vlastné príbehy sa bagatelizovali alebo rovno označili za klam− stvo. Takže ostali ticho. Na druhej strane nechceli príbehmi traumatizovať svoje deti.“ O príkoriach Rómov sa dozvedáme z rôz− nych nariadení „Vojnový slovenský štát v mnohom napodobňo− val nacistické nariadenia voči Židom a Rómom. Dá sa povedať, že ich kopíroval,“ hovorí etnológ Arne Mann.

V roku 1940 bol vydaný branný zákon, ktorý za− kazoval Židom a Rómom stať sa vojenskými osoba− mi. Muži museli konať takzvanú vojenskú náhrad− nú službu. „Keď som bol v armáde, tak som bol veľmi po− slušný. Bol som si vedomý toho, že som Róm a že moje slovo nezaváži,“ spomína v oral history zazna− menanej Nadáciou Milana Šimečku pán Jozef Cina z Dubinného. „Po prevrate v roku 1939 bolo v divíz− nom rozkaze napísané, že Židia a Cigáni musia ísť z armády preč. Boli tam Židia, ktorí mali vysoké hodnosti a zrazu na nich pľuvali.“ V roku 1940 vydalo Ministerstvo vnútra vy− hlášku, podľa ktorej definovalo Rómov ako asociál− ne osoby. Písalo sa v nej: „Pod pojmom Cigáň sa má rozumieť iba ten príslušník cigánskej rasy, po− chádzajúci z nej po oboch rodičoch, žijúci životom kočovným alebo usadlým síce, avšak vyhýba sa práci.“ Rómov na princípe asociálnosti definoval aj Robert Ritter v nacistickom Nemecku. Táto definí− cia bola základom pre masové vyvražďovanie.

Postupne prišli ďalšie nariadenia, ktoré obme− dzovali voľný pohyb Rómov a upierali im občianske práva. Rómovia nesmeli cestovať verejnými doprav− nými prostriedkami, do miest a obcí mohli vstupo− vať iba vo vyhradené dni a hodiny. Nesmeli dokon− ca vlastniť psa, alebo im nesmelo byť v krčme nalia− te pivo. Imrich Tatár bol vtedy mladý chlapec. Po− slali ho do Prešova kúpiť struny na husle. V jeho ob−

ci býval šofér autobusu. „Povedal mi, že mám pro− ste prísť, nasadnúť a že mi žandári nesmú nič uro− biť. Tak som už bol potom smelší,“ spomína. Pri ob− ci Soľ ale nastúpili žandári a chceli ho zobrať zo se− bou za to, že sa viezol v autobuse. „Šofér zastavil au− tobus a povedal, že on je tu pánom, že ja som za cestu zaplatil a som taký istý človek ako oni.“ Imrich Tatár sa dostal do Prešova, kúpil struny na husle a s rovnakým šoférom sa vrátil naspäť domov.

Jedným z nariadení tiež bolo, že Rómovia mali odstrániť svoje obydlia od miestnych ciest a odsťahovať sa niekoľko kilometrov za obec. „To často spôsobilo spretŕhanie vzťahov medzi majori− tou a rómskym obyvateľstvom, ktoré boli udržiava− né po niekoľko generácií,“ hovorí Zuzana Kumano− vá. O zbúraní obydlí Rómov, ktorí žili v obci Veľký Šariš sa dozvedáme z knihy spisovateľky Eleny Lac− kovej. Pani Lacková opisuje brutalitu a šikanu, kto− rej sa dopúšťali oddiely Hlinkových gárd. „Cítili sme, že sa niečo proti Rómom deje. Gardisti si z nás uťahovali. Prišli o polnoci, búchali do okien a dverí a kričali Cigáni von! Nahnali nás umývať sa do rieky Torysa. Niektorí stáli na moste a rehotali sa z toho strachu, ktorí sme my prežívali,“ spomína Elena Lacková v oral history Nadácie Milana Šimečku.

Gardisti tiež dali do domčekov nálože so slzotvor− ným plynom. Rómovia, ktorí sa uzimení vracali zo studenej rieky, nemohli ostať vo svojich domovoch.

Na prelome jesene a zimy roku 1942 museli svoje domy zbúrať a vysťahovať sa do lesa za dedinu. Keď začal padať prvý zimný sneh, rodina Lacková akurát končila práce na svojej streche.

u Publicista Branislav Oláh

V tábore ťažko pracujú a ešte ich aj bijú Vojnový slovenský štát zriadil dva typy donuco− vacích zariadení. „Boli to pracovné tábory pre Židov a pracovné útvary pre asociálov, čím sa rozu− meli prevažne Rómovia,“ uvádza Arne Mann. Pra− covných útvarov bolo niekoľko a nachádzali sa pri významných stavbách vtedajšieho štátu. Rómovia pracovali na stavbe železničnej trate Pre− šov−Strážske, na Oravskej priehrade či na regulácii vodného diela Váh na Považí, v pracovných útva− roch v Ilave a v Dubnici nad Váhom. Veľký útvar bol pri Petiči v okolí Hanušoviec nad Topľou. Do tohto tábora odviedli aj Michala Čikalu. „Žandári išli po dedine a brali všetkých, ktorých videli. Dali ma do Petiča. Museli sme len robiť a robiť a robiť. Bili nás v tom tábore. Kto vydržal, ten vydržal, ale niekoľkí tam aj zomreli,“ spomína. Podmienky v týchto útva− roch boli neľudské. Rómovia nemali poriadnu obuv, hladovali a žili v chabých drevených bara− koch, kde počas dlhých zím mrzli. Matky ostávali s deťmi doma bez živiteľov.

V interiéri vlakovej stanice v Hanušovciach nad Topľou je umiestený pomník pripomínajúci, že v tomto kraji v rokoch 1941 až 1943 trpelo násilnou u Zuzana Kumanová internáciou a ťažkou prácou v strašných podmien− isťovací tábor. Do tohto tábora boli umiestňované kach mnoho Rómov. celé rómske rodiny, ktoré mali byť postupne depor− tované do koncentračných táborov. Tábor v Dubni− Za ostnatým drôtom Keď sa končila práca na jednotlivých stavbách, ci mal kapacitu okolo dvesto osôb, no na sklonku postupne sa rušili aj pracovné útvary. Bývalý pra− zimy 1944 sa v ňom ocitlo asi sedemsto ľudí. Nielen covný útvar v Dubnici nad Váhom sa zmenil na za− rómski muži, ale aj ženy, deti, starí a chorí ľudia.

Mária Kormanová bola vtedy malé dievča. Pamätá si, ako ich odviezli do mesta, kde čakali tri dni a na− koniec ich naložili do vagónov a odviezli do Dubni− ce nad Váhom. V Dubnici ich sústreďovali do dl− hých barakov, ktoré boli obohnané ostnatým drô− tom. Mužov a ženy rozdelili. Ľudia spali aj na zemi

Číslo 5/2016

SERA − STRANA 6

− TÉMA ČÍSLA: HOLOKAUST RÓMOV −

u Imrich Berky (vľavo) a Pavel Klinec z Dúbrav

a nemali čo jesť. Matka pani Kormanovej dostala štvrť chleba pre osem detí. V tábore boli pol roka. „Ženy bili a znásilňovali. Naše mamy zakúsili straš− ne veľa,“ hovorí pani Kormanová.

V tábore vypukla epidémia škvrnitého týfu.

Ochoreli takmer všetci zaistenci. Tábor ostal v ka− ranténe. Vtedajšie vedenie ale nemalo záujem na riešení situácie, a tak sa epidémia šírila. Vo februári roku 1945 naložili na nákladné auto dvadsaťšesť Rómov. Tvrdili im, že idú k lekárovi. V tábore do au− ta nastúpil aj lekár, za jeho bránami však nechal chorých Rómov napospas osudu. V údolí na nich čakala veľká jama, v ktorej všetci našli svoju smrť.

V povojnovom období bol masový hrob exhumova− ný. Priamo v areáli podniku ZVS Holding, hlboko v útrobách lesa, sa nachádza cintorín a pamätník Ma Bisteren!, ktorý pripomína tragické udalos− ti druhej svetovej vojny.

Dachau, Osvienčim, Ravensbrück, Saschen− hausen, Treblinka Z tábora v Dubnici nad Váhom nedošlo k depor− táciám do koncentračných táborov. Jednak sa na Slovensku vývoj oneskoroval v čase, jednak bol tá− bor v karanténe. K deportáciám ale dochádzalo z južných území Slovenska, ktoré v tom čase patrili pod horthyovské Maďarsko. Zaistenci sa sústreďo− vali v pevnosti v Komárne, odkiaľ ich deportovali do Dachau v Nemecku, a potom do iných táborov ako Ravensbrück, Treblinka, Osvienčim.

Helena Dömeová z Nových Zámkov spomína, ako v noci do osady vtrhli nyilašovci (členovia ma− ďarskej Strany šípových krížov Nyilaskeresztes Párt, pozn. red.). Rómov vyhnali z domov a povedali im, že idú na prácu. Ocitli sa však v pevnosti v Komár− ne, o hlade tam strávili mesiac. Potom ich naložili do vagónov a odviezli do Dachau. „Nechcem o tom deťom ani rozprávať, pretože by tomu aj tak neuve−

rili. Komu to porozprávam, ten tomu neuverí. Ne− chcú veriť, koľko sme trpeli,“ hovorí Helena Dömeová.

Počas druhej svetovej vojny v Európe zahynulo tristo až päťstotisíc európskych Rómov. Česká po− pulácia Rómov bola zlikvidovaná takmer celá.

SNP – viaceré rómske komunity zmizli z re− gionálnej mapy Slovenska Slovenskí Rómovia sa aktívne zapojili do Sloven− ského národného povstania. Niektoré komunity boli situované v blízkosti lesa a tvorili tak spojku medzi partizánmi a obcami. Po potlačení povstania bývali rómske komunity obvinené z pomoci parti− zánom. Lutila, Čierny Balog, Dúbravy, Ilija, Detva, Nemecká, Zvolen, Kremnička sú miesta, kde došlo k masovému vraždeniu.

Spisovateľ a publicista Branislav Oláh pochádza z rodiny, ktorá sa aktívne zapojila do odboja. Jeho starý otec bojoval aj so svojimi bratmi. Dvaja z nich boli zajatí a skončili v koncentračnom tábore. Počas vojny tiež umrel Branislavov strýko, ktorý mal len 14 rokov. Zastrelili ho, keď niesol proviant svojmu otcovi, partizánovi. Susedia vtedy varovali ich rodi− nu. Podarilo sa im skryť sa u inej rodiny v pivnici.

Nemci im za ten čas podpálili dom. „Celý povstalec− ký kraj prináša príbehy Rómov, ktorí sa zúčastnili povstania, aktívne bojovali ale aj nevinne trpeli a ich jediným previnením bolo, že sú Rómovia,“ ho− vorí Branislav Oláh. „Je nás veľa, čo máme predkov, ktorí nám ukázali, že za slobodu treba bojovať.

A treba si ju vedieť aj uchrániť,“ dodáva.

Rómskych mužov vraždili nacisti na miestach masových popráv. To je aj príbeh mužov z rozvetve− nej rodiny Klincovej z Dúbrav. V decembri 1944 ich zajali nemeckí vojaci spolu s pohotovostnými od− dielmi Hlinkovej gardy. Obvinili ich z napomáhania partizánom. Štrnásť dospelých mužov z rodiny

Klincovej zastrelili na židovskom cintoríne vo Zvo− lene. Po vojne chodili rómske rodiny z celého oko− lia identifikovať svojich rodinných príslušníkov do masového hrobu vo Zvolene.

Ma Bisteren!

Rodina Klincová žije v Dúbravách dodnes a jej člen Pavel Klinec inicioval doplnenie pamätníka na zvolenskom židovskom cintoríne. V decembri mi− nulého roka tak k pamätníku Ma Bisteren! pribudla tabuľa, ktorá obsahuje mená obetí nielen z rodiny Klincovej, ale aj iných rodín. Zuzana Kumanová a Arne Mann pokračujú v projekte Ma Bisteren!, ktorý nám už vyše desať rokov pripomína osudy Ró− mov počas druhej svetovej vojny na Slovensku.

Osadili pamätníky a tabule, vydali publikácie a roz− právajú o téme rómskeho holokaustu. Holokaustu, Pal o pharipena so sas le Romen pes ktorý pre mnohých ostáva stále nepoznaný. dodžanas andal o regulaciji „O maribnaskro slovaťiko štatos kerelas buter * * * buťa avka, sar sas o nacistikane regulaciji pro Bibol− de the Roma. Šaj pes te phenel, hoj len kopirine− Pal o romano holokaust but vakeras sar pal o na las,“ phenel o etnologos Arne Mann. prindžardo holokaust. O Roma murdarde andro Andro berš 1940 avri avľas o maribnaskro zako− nacizmus ačhile pal o mariben lunge berša na avri nos, savo na mukhelas le Biboldenge the Romenge šunde. Andro eftavardešte berša andro Ňemciko te aven o slugaďa. O murša musaj sa ste džal pre al− sas o manuša, save vakerenas pal oda, hoj pal o ro− ternativno slugaďipen. „Kana somas andre armada, mano holokaust hiňi ča e ignoracija. Kadi tema pes savoro so mange phende, keravas. Džanavas mište, dochudľas avri andal o Ňemciko pal oda, kana hoj som Rom u miro lav na mol ňič,“ leperel peske o jažura the o aktivista andro berš 1980 tirinde bo− andre oralno historija, savi kerďas e Milan Šimeč− kh andro purano koncentračno taboris Dachau. koskri Nadacija o raj Jozef Cina andal o Dubinné.

Andro berš 1982 paľis avľas o nevipen. O ňemciko „Pal o prevratos andro berš 1939 sas andro divizno kancelaris Helmut Schmidt phenďas, hoj le Romen zoralo lav pisimen, hoj o Bibolde u o Roma musaj murdarenas u marenas vaš e lengri rasa, na vaš te mukhel e armada. Sas odoj o Bibolde saven sas o asocijalno dživipen, sar pes phenelas angleder. uče poziciji u jekhvarestar pre lende čhungarde− „O atributos na prindžardo pes del ki o romano nas.“ Andro berš 1940 o Ministerstvos vaš o andru− holokaust vaš oda, hoj aňi o manuša, aňi o Roma ne buťa diňas avri o ľil, kaj e definicija pro Roma sas, korkore no aňi o džande džene na džanen pal o sa− hoj hine o asocijalna manuša. Odoj pisinde: „Tel voro, so pes prekal o dujto lumakro mariben le Ro− o nav Cigáň hino ča oda dženo andal e cigansko

Slovenský šachový zväz rozšíril svoje pôsobenie o vzdelávací pro− dent Slovenského šachového zväzu František Jablonický. „Rómovia vyhrali nad splnomocnencom 3 : 2. Hralo aj sedemročné dievča Agá− jekt na školách, ktorý zvyšuje záujem rómskych detí o učenie sa. ta Berková, a krásne bolo, že za stavu 2 : 2 rozhodlo to talentované BANSKÁ BYSTRICA, KOŠICE. Splnomocnenec vlády pre rómske dievča,“ dodal Jablonický.

Hrochotskí jazdci dostali po skončení turnaja darček. komunity Ábel Ravasz prijal výzvu na šachovú simultánku s rómsky− „Firma rodiny Pagáčovcov darovala tejto rómskej partii nád− mi šachistami z Hrochote. Turnaj prebehol 22. júna v Centre voľné− ho času Havranské 9 v Banskej Bystrici. „Bola to krásna akcia, splno− herné šachy s mramorovou šachovnicou a ručne vyrobenými cíno− mocnenec hral s piatimi Rómami zo skupiny Hrochotskí jazdci, ktorí vými figúrkami v hodnote dvetisíc eur,“ dodal prezident šachové− sú súčasťou Junior klubu Banská Bystrica,“ povedal pre SME prezi− ho zväzu.

Číslo 5/2016

menge u lengre pozicijake ačhiľas,“ phenel e etno− grafka Zuzana Kumanová. O lekhavno Branislav Oláh phenel, hoj o ňiko na kamelas te džanel pal o bilačhipena, so pes lenge andro mariben ačhile. „Oda, so sas le Romenca pes bisterelas, nekh buter vaš oda, hoj o džaňibnaskre džene the o laika u e majorita na kamenas te džanel, u o Roma so predžidžile o dujto lumakro mariben, na resle o achaľuvipen. The te kamenas te rodel o čačipen u te marel le došalen, so pes ačhiľas sas, hoj o doša− le džene ačhile bi o ňisavo mariben u pro oda, so vakerenas o Roma phende, hoj oda na sas ajso pha− ro, važno vaj hine chochavibena. Vaš oda buter na vakerenas. Pre aver sera, na kamenas le lavenca te kerel e trauma lengre čhavorenge.“

Škola hrou Naším poslaním je vytvárať a rozvíjať podmienky pre rozvoj šachu, presviedčať verejnosť o využívaní jeho pozitívneho vplyvu na rozvoj tvorivého myslenia, pamäti, fantázie, presnosti a vôle, a tým prispievať k budovaniu vedomostnej spoločnosti.

Jablonický sa netají tým, že sa v šachovom zväze inšpirovali myšlienkou Jana Amosa Komenského, že škola má byť organizovaná tak, aby sa deti učili hravou formou a názorným príkladom.

− TÉMA ČÍSLA: HOLOKAUST RÓMOV −

SERA − STRANA 7 Dachau, Osvienčim, Ravensbrück, Saschen− hausen, Treblinka Andal o taboris andre Dubnica nad Vahom na ker− de o deportaciji andro koncentračna tabori. Pre jekh sera, pre Slovaťiko savoro avelas na sigh, pre aver se− ra, o taboris sas andre karantena. O deportaciji sas an− dal e teluňi Slovakija, savi peľas ole beršende ki o horthyovsko Ungriko. O phandle džene sas andro zoralo kher andro Komarno, khatar len deportinenas andro Dachau andro Ňemciko, u paľis andro aver ta− bora sar Ravensbrück, Treblinka, Osvienčim.

E Helena Dömeová andal o Nové Zámky peske le− perel, sar raťate andre osada avle o nyilašovci (o džene andal e ungriko Sera šipova trušula Nyi− laskeresztes Párt, edit. lav). Le Romen avri tradle an− dal o khera u phende lenge, hoj džan pre buťi. No arakhle pen andro zoralo than Komarňate, kaj bokh tirinenas jekh čhon. Paľis len thode andro vagoni u ile len andro Dachau. „Na kamav pal od ale čhavo− renge aňi te vakerel, the avka mange na paťana.

Kaske oda phenav, oda oleske na paťal. na kamen te paťal, keci tirinďam,“ phenel e Helena Dömeová.

Prekal o dujto lumakro mariben andre Europa murdarde trin šel dži o pandž šel ezera europakre Romen. E romaňi populacija andro Čechiko sas sa− vori avri murdarďi.

rasa, saves hin the dad the e daj andal adi rasa, dživel phirde dživipnaha vaj bešel pro than, no na kerel buťi.“ Le Romen prekal o asocijalno principos dikhelas the o Robert Ritter andro nacistikano Ňemciko. Kadi definicija sas o fundamentos, prekal savo len bares murdarenas.

Paľis avle aver regulaciji, save na mukhle le Ro− menge slobodno te phirel u ile lenge o themutňika− ne čačipena. O Roma našťi phirenas andro verejno transportos, andro fora the gava šaj avenas ča pre− kal o phende ďivesa the ori. Našťi len sas aňi o riko− no, vaj andre karčma lenge našťi čhorde e lovina.

Imrich Tatár sas ole beršende o terno čhavo. Bičha− de les Perješiste te cinel o huri pre lavuta. Andro leskro gav bešelas o šoferis, so phirelas pro auto− busis. „Phenďas mange, hoj te avav, te džav andre u hoj o žandara mange našťi ňič te kerel. Paľis man imar sas bareder troma,“ leperel peske. Paš o gav Soľ avle andre o žandara u kamenas les te lel lenca, vaš oda, hoj sas andro autobusis. „O šoferis ačhaďas o autobusis u phenďas, hoj ov hino adaj raj, hoj me poťinďom vaš o drom u som sajekh manuš sar on.“ Imrich Tatár pes dochudľas Perješiste, cinďas o huri u sajekh šoferis les anďas pale khere.

Jekh maškar o mangipena sas the oda, hoj o Ro− ma musaj sas tele te čhivel pengre kherora paš o lo− kalna droma u te džal te bešel buter kilometri pal o gav. „Oda buterval čhinďiľas o relaciji maškar e ma− jorita u Roma, save pen ľikerenas buter generaciji,“ phenel e Zuzana Kumanová. Pal oda, sar tele arade o romane khera Bara Šarošate pes dodžanas andal o lekhavipen khatar e Elena Lacková. E raňi Lackova pisinel pal e brutalita u šikana, mariben, so kerenas o Hlinkova gardi. „Šunahas, hoj pes vareso kerel pro Roma. O gardista amendar kerenas pheras. Avenas pro jepaš rat, marenas pro blaki u vudara u asanas olestar, sar amen lendar daranas,“ leperel e Elena Lacková andre orálno historija ki e Nadacija Milan Ši−

mečkoskri. O gardista sajekh thode andro kherora o granati le plinoha, savo kerel le manušenge o apsa.

O Roma, sa faďinde avenas pale andal e šiľaľi len, našťi sas te ačhel andro lengre khera. Maškar o jesos the jevend andro berš 1942 musaj sas te čhivel tele lengre khera u te džal te bešel andro veš avri andal o gav. Kana chudľas te perel o jekhto jevendutno jiv, e Lackovo fameľija ča prikerelas o dachos.

Andro oda taboris phares buťi keren, mekh mariben chuden O maribnaskro slovaťiko štatos kerďas duj tipi zoraribnaskre tabori. „Sas o buťakre tabori vaš o Bi− bolde u buťakre kotora vaš o asocijala, so sas nekh buter o Roma,“ phenel o Arne Mann. Buter buťakre kotora sas paš o bare ačhavibena, so kerelas o šta− tos. O Roma kerenas buťi pro trastuno drom Pre− šov−Strážske, pre Oravsko priehrada vaj pre regula− cija pre paňeskri buťi Váh pro Považie, andro buťakre kotora andre Ilava the Dubnica nad Vá− hom. Baro taboris sas pro Petič paš o Hanušovce nad Topľoou. Andro oda taboris ile the Michal Či− kala. „O žandara phirenas pal o gav u lenas savoren, saven ča dikhle. Dine man pro Petič. Musaj samas ča te kerel u te kerel u te kerel. Marenas amen an− dro oda taboris. Ko avri ľikerďas, ľikerďas, no vare− save džene odoj the mule,“ leperel. E situacija an− dro ola kotora sas na manušikaňi. Le Romen na sas lačhe kamašľi, bokh tirinenas u bešenas andro čori− kane kaštune baraka, kaj lunge jevendenca faďine− nas. O daja ačhenas le čhavorenca khere, bi loven− gro le muršendar.

Andro interijeros pre vlakovo staňica andro Ha− nušovce nad Topľou hino o leperibnaskro bar savo phenel, hoj andre kada regijonos andro berša 1941 dži o 1943 sas zoraha thode andre internacija u marde phara buťaha andro bare bilačhe thana but Roma.

Pal e phusaďi drota Kana agorinela e buťi pro ačhavibena, phande− nas andre the o buťakre kotora. O purano buťakro kotor andre Dubnica nad Váhom ačhiľas o phan− dľipnaskro taboris. Andro oda taboris thovenas sa− vore romane fameľiji, saven paľis kamenas te de− portinel andro koncentračna tabora. E kapacita andro taboris andre Dubnica sas ki o duj šel manu− ša, no kana agorinelas o jevend 1944, ki o efta šel manuša pen odoj arakhle. Na ča o romane murša, no the o džuvľa, o phure u nasvale manuša. Mária Kormanová sas mekh cikňi čhaj. Leperel peske, hoj len ande andro foros, kaj užarenas trin ďives u paľis len thode andro vagoni u ľigende andre Dubnica nad Váhom. Andre Dubnica len thovenas andro lunge baraki, phandle le phusade drotenca.

Le muršen thode pro aver than sar le džuvľen.

O manuša sute the pre phuv u na sas len so te chal.

E raňa Kormanovakri daj chudľas štarto kotor ma− ro vaš o ochto čhavore. Andro taboris sas jepaš berš. „Le džuvľen marenas u kerenas lenge zoraha.

Amare daja chale but pharipen,“ phenel e raňi Kor− manová.

Andro taboris pes chudľas e epidemija o melalo tifusis. Nasvaľile te sikra ta savore phandle džene.

O taboris ačhiľas andre karantena. Le šerutnen na sas o mangipen te lačharel e situacija, u e epidemija buchľolas. Andro februaris 1945 thode pro baro vurdon bišušov Romen. Phende lenge, hoj džan ko doktoris. Andro taboris andro vurdon avľas the o doktoris, no pal o vudara mukhľas le nasvale Ro− men korkoren. Andro veš, andre doľina pre lende užarelas bari chev, kaj savore lendar arakhle lengro agor. Pal o mariben pes odoj kerďas ekshumacija.

Odoj, pro than, kaj hiňi e fabrika ZVS Holding, dur andro veš, hino o mulano bar u o bar Ma Bisteren!, savo leperel e tragedija, so pes ačhiľas andro dujto lumakro mariben.

SNP – buter romane komuniti našľile andal e regijonalno slovaťiko mapa O slovaťika Roma aktivno uštade andro Slo− vaťiko nacijonalno opre ušťiben. Varesave komuniti sas paš o veša u ľikerenas o kontakti maškar o par− tizana the gava. Pal oda, so o opre ušťiben sas pha− gerdo, pro romane komuniti buterval phende, hoj šigitinenas le partizanenge. Lutila, Čierny Balog, Dúbravy, Ilija, Detva, Nemecká, Zvolen, Kremnička, ola hine o thana, kaj len bares murdarenas.

O lekhavno the o publicistas Branislav Oláh hi− no andal e fameľija, savi iľas o aktivno kotor andro mariben. Leskro papus pes marelas, the leskre phrala. Duj lendar chudle u agorinde andro kon− centračno taboris. Andro mariben sajekh muľas the o Branislavoskro kakus, sas len ča 14 berša. Ľivinde les, kana ľidžalas o chaben leskre dadeske, partiza− noske. O džene so bešenas pale phende la fameľija− ke. Garude pen ki e aver fameľija andre pinca.

O Ňemci lenge labarde tele o kher. „Savoro opre ušťibnaskro regijonos anel o vakeribena pal o Ro− ma, save gele andro opre ušťiben, aktivno pen ma− renas no the bi došales tirinenas u lengri jekh doš sas, hoj sas Roma,“ phenel o Branislav Oláh. „Sam amen but džene, saven hine o purane džene andre fameľija, save amenge sikade, hoj vaš e sloboda pes kampel te marel. U kampel te džanel sar peske la te ľikerel,“ phenel.

Le romane muršen murdarenas o nacista pro thana kaj sas o masova murdaripena. Oda hino the pal o murša andal e bari Klincoskri fameľija andal o Dúbravy. Andro decembros 1944 len chudle o ňemcika slugaďa jekhetanes le urgentno kotoren− ca andal e Hlinkovo garda. Phende pre lende, hoj šigitinenas le partizanenge. Dešuštare muršen an− dal e Klincoskri fameľija ľivinde pro biboldikano mulano bar andro Zvolen. Pal o mariben phirenas o romane fameľiji andal o savoro regijonos te arakhel lengre fameľijakre dženen andro baro hrobos andro Zvolen.

Ma Bisteren!

E Klincoskri fameľija dži akana bešel andro Dúb− ravy u jekh lakro dženo Pavel Klinec mangelas te thovel o leperibnaskro bar the pro zvolensko mula− no bar. Andro decembro anglo jekh berš avka ki o leperibnaskro bar Ma Bisteren! thode the e tabla, kaj hine o nava na ča le Klincoskra fameľijatar, no the aver fameľijendar. Zuzana Kumanová u Arne Mann džan dureder le projektoha Ma Bisteren!, sa− vo amenge imar buter sar deš berša sikavel, so predžidžile o Roma andro dujto lumakro mariben pre Slovaťiko. Thode pro thana o leperibnaskre ba− ra u tabli, dine avri o publikaciji u vakeren pal e te− ma pal o romano holokaust. O holokaust, savo vaš o but džene mekh sa ačhel na prindžardo.

Text: Paula Ďurinová, foto: Vladimíra Hradecká

Žiaci Základnej školy vo Veľkej Ide majú to šťastie, že sa učia ma− tematiku pomocou šachu. Učiteľom alternatívnej metódy je Vladi− mír Strýčko.

Základná škola vo Veľkej Ide začala na jeseň 2015, práve má za se− bou jeden školský rok skúseností.

Spojenú hodinu matematiky a šachu učí Vladimír Strýčko v šty− roch prváckych triedach. Dve z nich sú zložené prevažne z rómskych detí, zvyšné dve sú čiastočne zmiešané. „Veríme, že hravou formou pomôžeme tomu, aby rómske deti zostávali v škole, mali záujem o vzdelávanie a radi tam chodili. Deti si v matematicko−didaktickom projekte ani neuvedomujú, že sa učia, a pritom dosahujú lepšie výsledky,“ vysvetlil František Jablonický.

Podľa jeho skúseností a informácií od pedagógov, ktorí sa do pro− jektu výučby matematiky pomocou šachu zapojili, žiaci nechcú skončiť, dokonca chcú pokračovať cez prestávky.

K dvom pôvodným líniám svojho projektu Šach na školách pridali tretiu. „Na Slovensku beží projekt Šach na školách už dlho, cieľom je vý− chova šachistov. Ide to v dvoch formách, na 150 školách sú šachové krúžky a na ôsmich školách sa učí šach ako predmet. Tam je cieľ vy− chovávať šachistov, kvalitných hráčov,“ priblížil pôvodný projekt Jablonický.

Novinkou, treťou líniou, sú matematicko−didaktické hry. Nemajú vychovávať šachistov, ale spoločensky úspešných ľudí. Prejaví sa to tak, že sa žiaci zlepšujú nielen v matematických zručnostiach, ale aj v čítaní s porozumením.

Výučba matematiky pomocou šachu Pionierom je Súkromná základná škola v Skalici, kde už päť rokov pre− bieha výučba matematiky pomocou šachu pod vedením Viery Haraštovej. „Od budúceho septembra by výučba mala prebiehať na desiatke dobrovoľne zapojených škôl. Medzi nimi bude aj viacero tried s deťmi z rómskych komunít. Podobná výučba v takýchto triedach napríklad prebieha vo Veľkej Ide, v ktorej takto učia deti z blízkej osady,“ uviedol Alexander Riabov.

Riabov je členom Výkoného výboru Slovenského šachového zvä− zu so zodpovednosťou za mediálnu oblasť a právne záležitosti.

Projekt chcú šíriť Pre tento projekt vypracovala metodické pokyny a učebné osno− vy Viera Haraštová zo Súkromnej základnej školy v Skalici. Podľa nich zaškoľujú učiteľov zo škôl, ktoré sa chcú zapojiť. V júni 2016 do− konca pripravili školenie aj pre materské školy, do ktorých chce ša− chový zväz rozšíriť svoje pôsobenie. „V zahraničí sú zdokumentované u podobných projektov pozitív− ne dopady na celkový prospech, zlepšenie dochádzky, výchovných aspektov, ale aj v sociálnej, či dokonca zdravotnej oblasti. Na tieto pozitívne dopady by sme radi nadviazali aj na Slovensku,“ uviedol Alexander Riabov.

Slovenský šachový zväz vidí v matematicko−didaktickom vzdeláva− com projekte celospoločenský prínos a plánuje ho šíriť nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách Európy.

Text: Ingrid Ďurinová, prevzaté z portálu romovia.sme.sk.

Foto: Zdeněk Gregor, šachový zväz

Číslo 5/2016

SERA − STRANA 8

− ROZHOVOR / VZDELÁVANIE −

Deti prichádzajú do škôl s vrodenými danosťami O čhavore aven andro školi oleha, soha uľile „Vráťte do miest a dedín materské školy, kde sa budú vzdelávať deti od troch rokoch v heterogén− nych skupinách, v multikultúrnych podmienkach,“ hovorí Ildikó Górová, ktorá dokázala skĺbiť rodi− nu, prácu a štúdium na vysokej škole s cieľom pra− covať v školstve. Štúdium na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity sa natiahlo na sedem rokov, no cieľ a sen si splnila. Ako učiteľka pracuje v Zá− kladnej škole vo Vtáčkovciach od roku 2008. Akcep− táciu zo strany rómskych rodičov, ktorí ju počasto− vali aj nadávkami, si budovala poctivou prácou a získala si tak ich úctu a priazeň.

Máš dlhoročnú prax učiteľky. Aká bola tvoja cesta za týmto povolaním? Čo ťa motivovalo k tomu, že si sa chcela stať učiteľkou?

Začínala som v roku 2000 ako asistentka učiteľa.

Mala som absolvovanú strednú poľnohospodársku školu. Táto škola nesúvisela s povolaním, ktoré som začala vykonávať, a tak som musela absolvovať špecializované vzdelávanie v Metodicko−pedagogi− ckom centre v Prešove určenom pre asistentov uči− teľa. Kvalifikačné štúdium som absolvovala po strednej škole, odtiaľ som potom po roku šla študo− vať na Pedagogickú fakultu Prešovskej univerzity. Študovala som dlhých sedem rokov.

Prečo tak dlho? Štúdium som si predlžovala, pretože počas ma− gisterského štúdia som mala dieťa. Štúdiu som dala všetko a som vďačná Pánu Bohu, že som ho ukonči− la a stala sa učiteľkou.

Ako dlho si pôsobila ako asistentka učiteľa?

Ako asistentka učiteľa som pôsobila do roku 2009. Počas magisterského štúdia som už učila ako učiteľka.

Kedy si teda začala študovať na vysokej ško− le?

Na vysokú školu som začala chodiť, keď som ma− la 29 rokov a dve deti. Tretie sa mi narodilo v prvom ročníku magisterského štúdia, preto som mala pre− dĺžené štúdium. Musela som sa venovať viac rodine a kým som skĺbila rodinu a štúdium, prešiel rok. Po− školský rok. Takže teraz je toho strašne veľa. Končí− tom som si ešte jeden rok zopakovala, ale nakoniec me šlabikár, snažíme sa čítať konkrétne slabiky, slo− vá. Za seba môžem povedať, že deti chodia každým som to dobojovala do úspešného konca. rokom menej pripravené na vzdelávanie v základ− nej škole, aspoň teda tu v našej lokalite.

Podporovala ťa rodina v štúdiu?

Rodina ma podporovala, najmä mama a otec.

Darí sa adaptovať rómskym žiakom v škol− Môžem povedať, že aj manžel, lebo bol doma na materskej dovolenke, aby som sa ja mohla venovať skom prostredí?

Adaptácia žiakov z málo podnetného prostredia štúdiu a práci. Mama veľakrát varila za mňa, aby som sa mohla učiť. Bolo náročné skĺbiť rodinu, prá− je ťažká najmä počas prvých dvoch mesiacov. Uči− teľka, ktorá začína pracovať s týmito deťmi, by mala cu a školu, ale ak človek chce, dá sa to zvládnuť. mať v prvom rade rada takéto deti a mať k nim pozi− Denný režim bol predpokladám kompliko− tívny vzťah, byť trpezlivá, poznať aspoň sčasti jazyk týchto detí. Mnohé deti, ktoré prichádzajú do ško− vaný.

Musela som si naplánovať deň, rozdeliť ho me− ly, nevedia ani slovo po slovensky, hovoria výlučne dzi starostlivosť o rodinu, domácnosť, prácu a štú− po rómsky, mnohým pojmom nerozumejú a z toho dium. Pozornosť si vyžadovali aj moje dve staršie sú také vyplašené. Viem si predstaviť, čo prežíva deti, ktoré potrebovali pomôcť s prípravou do ško− učiteľka, ktorá príde učiť žiakov z málo podnetného ly. Bežné domáce práce som musela plánovať tak, prostredia s rôznymi znevýhodneniami a najmä ja− aby som aspoň o deviatej večer mohla sadnúť ku zykovou bariérou. Musí to byť pre ňu čosi strašné. knihám a učiť sa alebo písať seminárne práce. Často Jednoznačne by mala ovládať aspoň sčasti jazyk detí som zaspávala o pol tretej ráno a vstávala som už alebo mať asistenta učiteľa, ktorý tento jazyk ovlá− o šiestej. Takýto režim som mala sedem rokov. Ná− da, a to najmä počas prvých dvoch – troch mesiacov ročnejšie to bolo počas skúškového obdobia. Bolo v škole. Ja ako Rómka mám čo robiť, aby som normálne, že som si o polnoci zalievala kávu alebo zvládla žiakom nultého ročníka dať to, čo by im ma− vypila energetický drink, aby som vydržala učiť sa. la dať materská škola. Takže učiteľom týchto žiakov prajem aj veľa pozitívnej energie.

Ako ťa vnímajú rodičia rómskych detí?

Akí sú tvoji žiaci? Odkiaľ pochádzajú, z aké− Spočiatku si rodičia nevedeli zvyknúť, že jedna rómska susedka je učiteľkou ich detí. Nevedeli, ako ho rodinného prostredia?

Sú to vedomostne slabé deti, nepripravené na ma majú nazvať, dokonca sa smiali: „No tak ja tebe poviem pani učiteľka.“ Roky práce v tejto profesii to vzdelávanie v základnej škole. Chýba im predškolská zmenili, lebo teraz ma akceptujú, mnohí ma aj zdra− výchova, ktorú my v základnej škole nahrádzame nul− via „dobrý deň“ alebo ma oslovujú pekne „pani uči− tým ročníkom. Čo sa týka výchovy v rodine, tak je evi− teľka“, niekedy mi povedia „vy“ a nie „ty“. Predtým dentné, že rodičia nekladú dôraz na vzdelávanie detí, bolo úplne normálne, že mi tykali. Môžem povedať, nepripravujú ich na vstup do základnej školy. Rodi− čom dohováram, že nestačí deti len obliecť, dať sa im že teraz ma berú ako učiteľku, ktorú akceptujú. najesť. Vysvetľujem, že deti treba viesť k príprave, učiť sa s nimi, ale aj hrať. My s nimi v škole pracujeme po− Zrejme si si musela vybudovať rešpekt.

Rešpekt som si budovala tým, že aj keď veľakrát stupne. Nultým ročníkom začína príprava po rozu− nadávali, tak ja som ich nadávky odsúvala bokom movej, emocionálnej a grafomotorickej stránke. a ich deťom som sa venovala na 100 percent. Sprá− Dopĺňame to, čo nezískali v materskej škole. Postup− vala som sa k nim milo napriek ich nadávkam. Po− ne ich diagnostikujeme. Deti prichádzajú do škôl tom sami pochopili, že ja som tu pre nich a ich de− s vrodenými danosťami. Niektoré sú nadané viac, iné ti, nie oni pre mňa. Nevnímajú ma ako susedku, menej a z toho dôvodu po ročnej výučbe v nultom ako niekoho, kto žije s nimi v jednej osade alebo ročníku čakáme, že ešte dozrejú. Je to pre ne ťažké – dedine, ale vnímajú ma ako človeka, ktorý pomáha kým si zvyknú naučiť sa používať reč, potom kým si ich deťom zvládnuť základnú školu. Vnímajú ma dokážu osvojiť nejaké tie vedomosti po stránke mate− matickej, grafomotorickej. Musí prejsť určitá doba. ako učiteľku.

Nie každé dieťa hneď pochopí učivo, nie každé dieťa A čo pracovný kolektív? Ako vychádzaš s ko− to zvládne. Niekto sa javí zo začiatku šikovný a akoná− hle príde viac písmen, stagnuje. Iné sa zdajú byť zo za− legyňami?

V práci mám veľmi dobrý kolektív. Nikdy by som čiatku slabučké, potom sa niekedy v máji vyzdvihnú ho nemenila. Mnohokrát sa v práci cítim lepšie ako a dosahujú lepšie výsledky. Ak pracujeme s deťmi celý doma, lebo doma je toho toľko, že sa neviem dostať rok, vieme diagnostikovať, ktoré dieťa bude ďalej z toho kolobehu – varenie, pranie, upratovanie. úspešné a ktorému to pôjde pomalšie.

V práci mám takú pohodu, máme svoj režim a svoj Čo sa učia deti v nultom ročníku? školský život. Najviac vďačím za tú pohodovú at− Väčšinou učíme základ, úplne ako v materskej mosféru svojim kolegyniam a šéfke, ktoré ma pod− porovali aj počas štúdia – dávali mi takú silu, ener− škole. Základ na to, aby dieťa mohlo vnímať, počú− giu a hovorili mi, že ak to zvládli ony, zvládnem to vať, rozumieť a teda učiť sa, aby mohlo plynule po− aj ja. To ma tak povzbudzovalo a poháňalo... Práca stúpiť do prvého ročníka a zvládnuť učivo. Máme veľa priestoru na to, aby sa s deťmi pracovalo po− ma napĺňa. stupne, aby sa zvládla polovica učiva z prvého roč− Aká je práca učiteľky? Ako je to teraz s vyu− níka. Keď toto zvládneme, tak je pre ne prvý ročník ľahšie zvládnuteľný. čovaním?

V práci je toho veľa. Vedomosti žiakov musíme Je rozdiel v rozsahu učiva a času, za ktorý by natoľko vycibriť, aby z toho bol celok, z ktorého bu− deme môcť budovať ďalšie vedomosti na budúci učivo mali deti zvládnuť?

Číslo 5/2016

V prvom ročníku musí učiteľka so žiakmi v sep− tembri zvládnuť všetky samohlásky, kým my sme na samohláskach niekedy vo februári – marci. Čiže v nultom ročníku je priestor na to, aby dieťa zrelo a zvládlo učivo. Nevyhnutnou súčasťou vzdelávania sú rodičia. Aj od nich závisí, ako bude ich dieťa úspešné. Učiteľ môže dať dieťaťu všetko, avšak ak nie je podpora zo strany rodičov, ak si s nimi doma nesadnú a nebudú s nimi pracovať, úspech sa ťažko dosiahne. Skrátka sú deti, ktorým stačí na zvládnu− tie učiva práca v škole, no sú také deti, s ktorými je potrebné pracovať na zvládnutí učiva aj doma.

Ako motivuješ rodičov k tomu, aby sa deťom venovali doma, aby sa s nimi pripravovali do školy?

V nultom ročníku rodičia chodia do školy s deťmi každý deň. Sprevádzajú ich ráno a aj po skončení vyučovania. Stretávam sa s rodičmi mini− málne dvakrát za deň. Počas týchto stretnutí im pre− zentujem, ako majú s deťmi postupovať pri domá− cej príprave a stále im prízvukujem, že v nultom ročníku sa postupuje s učivom pomalšie, ale keď začnú chodiť do prvého ročníka, rodičovský záu− jem o prospech ich detí bude nevyhnutný. V opač− nom prípade ich deti nebudú zvládať učivo, budú prepadať. V neposlednom rade rodičom hovorím to, že čítať, písať, počítať musí vedieť každé dieťa.

Ak zanedbajú učivo v nultom ročníku, v prvom ich to aj tak nájde a keď to zanedbajú aj tam, budú ne− ustále stagnovať. Ak sa dieťa nenaučí do 10 rokov čí− tať, písať a počítať, potom to už nepôjde. Bolo by dobré, keby čím ďalej, tým viac chodili deti študo− vať a niečo v živote dosiahli. Nemusia byť všetci uči− telia, inžinieri ani nejakí právnici, ale aspoň čo to by mali vyštudovať, aby mali svoj chlieb v ruke. Uvede− né sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa už od prvého po− čiatku školskej dochádzky deťom budú venovať.

V súčasnosti sa často skloňuje pojem inklu− zívne vzdelávanie. Mohlo by to pomôcť žia− kom?

Myslím si, že inkluzívne vzdelávanie by malo za− čať už v materskej škole. Ak sa rómski žiaci vzdelá− vajú bez spolužiakov z majority, nemajú možnosť sa vzájomne od seba učiť, spoznávať. Na jednej strane je pravdou, že rómski žiaci z osád majú iné vzdelá− vacie potreby ako žiaci z majority, avšak tieto nevý− hody sa dajú eliminovať práve predškolskou prípra− vou. Predškolská výchova by bola aj o výchove k ak− ceptácii a spoznávaniu kultúr, čím by sa neskôr predišlo vzájomne zlým vzťahom. Antipatie si nesú deti z rodín a práve osobnou skúsenosťou, ktorú môžu nadobudnúť na pôde školy, sa tomuto môže predchádzať.

vedomostí a potrieb, ako keby som ju zobrala vzde− lávať sa s deťmi, ktoré učím ja a ktoré neabsolvovali predprimárne vzdelávanie. Moja dcéra by stagnova− la, nerástla vedomostne a v škole by sa nudila.

Mohla by mi tak akurát asistovať pri niektorých úko− noch počas vyučovania, avšak takto si ako učiteľka a ani matka vzdelávanie v prospech dieťaťa nepred− stavujem. A je jedno, či ide o rómske alebo akékoľ− vek iné dieťa.

Problém vidím v legislatíve, v celom systéme školstva. Ak by boli materské školy a chodili by do nej deti z minority aj majority už od troch rokov (vtedy deti nevnímajú rozdiely medzi tým, či je niekto biely, čierny, či je Róm), chodili by do nej ako jedna skupina, spoločne by sa adaptovali na školské prostredie a súčasne sa socializovali. Uče− nie nenastáva len medzi samotnými deťmi vzájom− ne a cieleným vplyvom učiteľky, ale učia sa aj rodi− čia navzájom, a to napríklad prostredníctvom škol− ských akcií, ale aj bežných denných situácií, kedy spolu prichádzajú do kontaktu. Mám skúsenosti z praxe, kde sa vzdelávali deti (rómske aj neróm− ske) v materskej škole, a predstavte si, všetky deti boli šikovné, nebolo badať rozdiely medzi nimi a takto pripravené rómske deti bez problémov zvlá− dali vzdelávanie na základnej škole s deťmi z majo− rity.

Teda segregácii, ktorú opisuješ, sa dá pre− dísť, ak by deti absolvovali predprimárne vzde− lávanie?

Určite áno. Jeden z dôvodov, prečo rómske deti nechodia študovať na stredné školy je fakt, že sa spoločne nevzdelávajú už od prvopočiatku. Po− znám ich a viem, že si hovoria: „Tak ja budem cho− diť do školy, kde chodia bieli a budú ma odsudzo− vať?“ Aj toto ich odrádza, aby sa ďalej vzdelávali. Nie sú zvyknutí byť s deťmi z majority, vzdelávať sa s ni− mi. Svoje danosti podceňujú, neveria si.

Aký odkaz by si dala tejto spoločnosti v sú− vislosti so vzdelávaním detí z majority a mino− rity?

Nech nám vrátia materské školy, ktoré nám vza− li. Nech sú materské školy, kde sa budú vzdelávať všetky deti od troch rokoch, nech majú všetky deti rovnaké podmienky na vzdelávanie. Určite by po− tom výsledky vzdelávania rómskych detí boli lepšie. *

*

*

„Den pale andro fora the gava o cikne školi, kaj o čhavore sikhľona trine beršendar andro hetero− genna grupi, andro multikulturno than,“ phenel e Ildikó Górová, savi arakhľas o drom, sar te ľikerel e fameľija, e buťi u te phirel pre uči škola, kaj šaj te Ako vnímaš fakt, že v mnohých odborných kerel buťi andre škola. O študijum pre Pedagogic− článkoch, ale aj v rámci právoplatných rozhod− ko fakulta pre Prešovsko univerzita ľikerďas efta nutí súdu došlo k odsúdeniu škôl za segregá− berša, no o res the peskro suno doresľas. Sar e si− khavňi hiňi pre Zakladno škola andro Vtáčkovce ciu? Je slovenské školstvo segregačné? Áno, je to pravda, v niektorých prípadoch do− le beršestar 2008. O romane daja the dada, save chádza k segregácii. Treba sa pozrieť na to aj z dru− lake buterval the rakinenas, la akana akceptinen, hej strany. Musím podotknúť, že je veľký rozdiel vaš lakri paťivaľi buťi. medzi rómskymi deťmi, ktoré majú prípravu z ma− Lunge berša imar sal e sikhavňi. Savo sas tiro terskej školy a medzi deťmi, ktoré takúto prípravu nemajú. Môžeme hovoriť aj o rozdieloch medzi drom ki e kadi profesija? Savi sas tiri motivaci− vzdelávacími potrebami. Poviem osobný príklad. ja, soske kamľal te avel e sikhavňi?

Chudavas andro berš 2000 sar e sikhavneskri Moja dcéra absolvovala predškolskú výchovu od dvoch rokoch a do školy vstupovala s inou sumou asistentka. Agorinďom e maškarutňi agrikulturno

− ROZHOVOR / VZDELÁVANIE − škola. Kadi škola na sas pašes ki e profesija, savi chudľom te kerel, u vaš oda musaj somas te džal pro špecijalizovano sikhľuviben andro Metodicko−peda− gogicko centrum andro Prešov vaš o sikhavnengre asistenta. O kvalifikačno študijum kerďom pre maškarutňi škola, paľis pal o jekh berš geľom te sikh− ľol pre Pedagogicko fakulta pre Prešovsko univerzi− ta. Phiravas andre škola lunge efta berša.

Soske ajci but?

O študijum ľikerďas buter, soske kana somas pro magistersko učipen, uľiľas mange o čhavoro. La školake diňom sa u paľikerav le Devleske, hoj la agorinďom u som e sikhavňi.

Keci berša sas e sikhavnengri asistentka?

E sikhavnengri asistentka somas dži o berš 2009.

Kana somas pro magistersko študijum, imar sikha− vavas sar e sikhavňi.

Kana chudľal te phirel pre uči škola?

Pre uči škola chudľom te phirel, kana somas 29 beršengri u sas man duj čhavore. O trito uľiľas andro jekhto berš pro magistersko študijum, vaš oda phira− vas lungeder. Musaj somas buter te kerel paš e fa− meľija u dži kana thoďom pro than e fameľija the e škola, jekh berš pregeľas. U jekh berš musaj somas paľis te kerel, no bachtales avľom dži ko agor.

Diňas tuke e fameľija o phiko andro študijum?

E fameľija mange žutinelas, nekh buter e daj le dadeha. Šaj te phenav, hoj the miro rom, soske ač− hiľas khere pre dajakre ďivesa, hoj me te šaj te phi− rav andre škola the buťi. E daj buterval tavelas vaš mange, hoj pes šaj te sikhľuvav. Oda sas phares, te thovel jekhetane e fameľija, e buťi, e škola, no kana o manuš kamel, šaj pes oda te kerel.

O ďiveskro režimos musaj sas komplikovano.

Musaj somas te kerel o planos vaš o ďives, te ula− vel ori maškar e fameľija, o kher, e buťi the o študij− um. Kampelas te dodikhel the pro mire duj phure− der čhavore, savenge kampelas te šigitinel andro si− khľuviben andr eškola. Normalno kherutne buťa musaj somas te kerel avka, hoj eňa orendar raťate šaj bešavas paš o kňižki te sikhľol vaj te pisinel o se− minarna buťa. Buterval džavas te sovel pal o duj ori tosarako u ušťavas sig šovorengro. Ajso režim man sas efta berša. Phareder sas kana sas o skuški. Sas normalno, hoj pro jepaš rat mange keravas kaveja, vaj piľom o energeticko drinkos, hoj te ľikerav avri o sihľuviben.

Sar pre tute dikhen o daja the o dad le ro− men čhavorengre?

Jekhto na džanenas te sikhľol, hoj jekh romaňi džuvľi, so bešel pašes, sikhavel lengre čhavoren. Na džanenas sar man te vičhinel, the kerenas mandar pheras: „No, ta me tuke phenava raňi sikhavňi.“ Ber− ša buťi andre kadi profesija oda parude, soske akana man akceptinen, but lendar mange paľikeren „lačho ďives“ vaj mange šukares phenen „raňi sikhavňi“, va− rekana mange phenen „tumen“ u na „tu“. Angle oda sas normalno, hoj mange phenenas tu, soske „Sar mange šaj phenen tumen?“ Šaj phenav, hoj akana man dikhen sar e sikhavňa, savi akceptinen.

SERA − STRANA 9

našťi te chudal avri andal o savoro – te tavel, te tho− vel avri, te žužarel. Andre buťi hin avka mište, hin man miro režimos u miro školakro dživipen. Nekh buter kadi lačhi atmosfera hiňi paľikerdo mire kole− giňenge u šerutňake, save mange denas phiko the kana phiravas andre škola – denas mange ajsi zor, energija u phenenas mange, hoj te oda kerde on, the me kerava. Oda mange sas e motivacija u o tra− delas man angle... E buťi man pherďarel.

Hino aver, keci u sar sig musaj o čhavore te sikhľol oda, so kampel?

Andro jekhto berš musaj e sikhavňi le čhavorenca andro septembros te sikhľol savore samohlaski, amen len sikhľuvas andro februaris – marcos. Avka, andro nulto berš hino o than pre oda, hoj o čhavoro te sikhľol u te prindžarel oda, so sikhľol. E fameľija hiňi o musaj andro sikhľuviben. The on keren le čha− vorestar lačhe študentos. O sikhavno šaj te del le čhavoreske savoro, no te nane o phiko kheral, te len− Savi hiňi e buťi, so kerel e sikhavňi? Sar oda ca o daja, o dada na bešena u na kerena lenca, ča hin akana le sikhľuvibnaha? phares šaj doresen o lačhipen. Hin amen o čhavore, Andre buťi hin but so te kerel. Musaj o džaňiben savenge hin dosta te sikhľol andre škola, no hine the te bararel andro o čhavore avka, hoj olestar ela jekh o čhavore, savenca musaj te kerel buťi the khere. blokos, pre savo šaj te ačhavel buter džaňibena an− dro avutno školakro berš. Vašoda akana hin but, Savi motivacija des le fameľijenge, kana ka− but buťi. Agorinas o šlabikaris, zumahas te genel mens, hoj te keren paš o čhavore khere, hoj o konkretna slabiki, o lava. Vaš mange šaj te phe− lenca te sikhľon andre škola? nav, hoj o čhavore sako berš aven feder sikhade pro Andro nulto berš o dada, daja phiren le čhavo− sikhľuviben andre zakladno škola, the te ča adaj, renca andre škola sako ďives. Aven lenca tosara andre amari lokalita. u pal o sikhľuviben. Dikhav man lenca minimalno duj var ďiveste. Kana sam jekhetanes, phenav lenge, Resen o romane čhavore sig adaptacija an− sar te keren le čhavorenca kana sikhľon khere u sa− dre škola? kovar lenge zorales vakerav, hoj andro nulto berš Vaš o romane čhavore andal o čorikane fameľiji hi− pes kerel lokheder, sar kana imar džana andro jekh− ňi e adaptacija phari, nekh phareder tel o jekhto duj to berš, u lengro interesos pal o čhavorengro lačhi− čhova. E sikhavňi, savi chudel te kerel ole čhavorenca, pen ela o musaj. U te na u o lengre čhavore na sikh− jekhto musaj te kamel ole čhavore, te dikhel len an− ľona so kampel, perena avri andal o berš. Te na si− dro pozitivno drom, te džanel te užarel, te prindžarel khľona andro nulto berš, andro jekhto berš len oda ča te kotor lengri čhib. But čhavore, save aven andre the avka arakhela u te na sikhľona aňi odoj, sakovar škola, na džanen aňi jekh lav slovaťika, vakeren ča ro− ačhena pro jekh than. Te pes o čhavoro dži o deš manes, but lava na achaľon u olestar bares daran. Šaj berša na sikhľola te genel, te pisinel u te rachinel, mange gindinav, so hin la sikhavňa, savi avel te sikha− paľis imar na. Elas mište, hoj so nekhbuter o čhavo− vel le čhavoren andal o čorikane fameľiji u buter bilač− re te džan te sikhľol dureder u vareso te resen an− hipnenca u nekh buter, la čhibakra barijeraha. Musaj dro dživipen. Na musaj savore te aven o sikhavne, te šunel čačes bari dar. Ča sikra te prindžarel e čha− inžinijera vaj pravňika, aľe ča vareso te avri sikhľol, vengri čhib vaj te chudel o asistentos paš peste, savo hoj te chuden lengro maro andr vast. Oda pes šaj te odi čhib džanel, nekh buter prekal o jekhto duj – trin resel ča oleha, hoj dena savoro le čhavorenge čhona andre škola. Man, sar Romaňa, hin so te kerel, jekhvarestar, kana chudena te phirel andre škola. hoj te dav le čhavorenge andro nulto berš savoro oda, so lenge sas te del e maťersko škola. Vaš oda ajse si− Akana pes but vakerel pal o lav inkluzivno khavnenge, so len hin ola čhavore, mangav the but sikhľuviben. Šaj oda šigitinel le čhavorenge? pozitivno energija.

Gindinav, hoj o inkluzivno sikhľuviben musaj te avel imar andre maťersko škola. Te o roman čhavore Save hine tire čhavore andre škola? Andal sikhľon bi o aver čhavorengro andal e majorita, naša− o save fameľiji? ven o šajipen te sikhľol jekh averestar, te prindžarel Ole čhavoren nane baro džaňiben, nane dosta si− pes maškar lende. Pre jekh sera hin o čačipen, hoj le khade te sikhľol andre zakladno škola. Nane len angle romane čhavoren andal o osadi kampel te sikhavel školakro sikhľuviben, savi amen andre zakladno škola aver buťa sar le čhavoren andal e majorita, no la bi− keras andro nulto berš. Te vakeras pal oda, sar len ba− lačhipena šaj te phagel prekal o angleškolakro si− rarel e fameľija, diťhol pes, hoj e fameľija na zorarel le khľuviben. O angleškolakro sikhľuviben avka elas čhavorengro sikhľuviben, na sikhaven len oda, so kam− the pal e akceptacija u prindžaripen maškar o kultu− pel kana džana andre zakladno škola. Le dajenge the ri, so paľis šaj te ačhavel o bilačhe buťa maškar o ma− dadenge phenav, hoj nane dosta ča te urel oprel e čha− nuša. E antipatija peske o čhavore anen andal o fa− voren, te del lenge te chal. Phenav lenge, hoj le čhavo− meľiji u prekal o personalno prindžaripen, savo šaj ren kampel te ľidžal ki o sikhľuviben, te sikhľol lenca, chuden andre škola, oda pes na musaj te ačhel. no the te khelel. Amen lenca andre škola keras jekh uštar pal o aver. O nulto berš hino, kana sikhľon te vaz− Sar dikhes o faktos, hoj andro but džaňibna− del lengri goďi, emociji the grafomotorika. Das lenge skre lekhavipena no the andro legalna lava oda, so na chudle andre maťersko škola. Keras lengri dijagnostika. O čhavore aven andre škola oleha, soha uľile. Varesaven hin buter talentos, aver frimeder, u vaš oda pal o jekh berš sikhľuviben andro nulto berš mekh užaras, hoj mekh pen vazdena. Oda hin vaš lenge pha− res – dži kana sikhľona te vakerel aver čhib, paľis dži si− khľona varesave džaňibena andal e matematika, grafo− motorika. Musaj te predžal varesave čhona. Na sako čhavoro jekhvarestar achaľol so sikhľol, na sako čhavo− ro oda resel. Vareko jekhto diťhol sar goďaver u kana aven buter ľiteri, ačhel pro than. Aver diťhon jekhto but na zorale, paľis varekana andro majos pen vazden opre u resen feder doresipena. Te keras buťi le čhavo− renca savoro berš, džanas e dijagnostika, savo čhavoro ela the dureder mištes u savo musaj te džal polokhes.

khatar o krisa o školi sas phende, hoj hine se− gregačna. Hino o slovaťiko školakro sistemos segregačno?

He, oda hin čačipen, varekana varekaj hiňi segregaci− ja. Kampel te dikhel the aver seratar. Musaj te phenav, hoj hin baro averipen maškar o romane čhavore, save phirde andro maťersko školi u ola čhavore, save odoj na phirde. Šaj te vakeras the pal o averipena maškar o si− khľuvibnaskre mangipena. Phenava personalno parami− si. Miri čhaj phirelas andre maťersko škola duje beršen− dar u andre škola avľas avka, hoj oda so oj džanelas u so lake kampelas sas aver, sar te la iľomas te sikhľol paš o čhavore, save me sikhavav u saven na sas o anglopri− marno sikhľuviben. Miri čhaj ačhiľahas pro jekh than, na barolas peskro džaňiben u andre škola la na sas so te ke− rel. Šaj mange ča šigitinelas paš o vareso so kerav kana si− khavav, no oda nane o sikhaviben le čhavoreskro, savo me sar e sikhavňi u daj kamav. U oda hin jekh, te džal pal o romano vaj aver čhavoro. O problemos dikhav andre legislativa, andro savoro školakro sistemos. Te sas o maťerska školi u phirenas odoj o čhavore andal e mi− norita the majorita imar trine beršendar (trin beršengre čhavore mekh na dikhen o averipen maškar oda, te hino vareko parno, kalo, vaj Rom), phirenas odoj sar jekh gru− pa, jekhetanes, jekhetanes kerenas e adaptacija pre škola u jekhvarestar kerenas e socijalizacija. Na ča o čhavore si− khľon jekh averestar u olestar, so lenge del e sikhavňi, the o fameľiji sikhľon maškar pende, prekal o školakre akciji, no the normalno sakoďivesutne situaciji, kana len hin maškar lende o kontaktos. Sikhľiľom andre buťi, kaj pen sihľonas o čhavore (romane the na romane) andre maťersko škola, u džanen, savore čhavore sas lačhe, na diťhonas o averipena maškar lende u avka sikhade roma− ne čhavore bi o problemi sikhľonas mište pre zakladno škola le čhavorenca andal e majorita.

Avka, e segregacija, pal savi vakeres, šaj te phagel tele, te le čhavoren sas o angleškolakro sikhľuviben? Čačes he. Jekh maškar oda, soske o romane čha− vore na phiren te sikhľol pro maškarutne školi hino o faktos, hoj na phiren jekhetane savore averenca jekhvarestar. Prindžarav len u džanav, hoj penge phenen: „Ta me phirava andre škola, kaj phiren o parne u dikhena pre mande banges?“ The oda len cirdel pale, hoj buter te sikhľon. Nane sikhade te avel le čhavenca andal e majorita, te sikhľol lenca.

Peskro džaňiben tele dikhen, na paťan andre lende.

So šaj phenes ole khetaňibnaske pal o si− khľuviben le čhavorengro andal e majorita the minorita?

Te den amenge pal o maťerska školi, save amenge ile. Te hine o maťerska školi, kaj sikhľona savore čha− vore trine beršendar, te chuden savore čhavore sa− jekh šajipena te sikhľol. Paťav, hoj paľis o doresipena le romane čhavorengre andro sikhľuviben enas feder.

Text a foto: Jana Gáborová Kroková, andre romaňi čhib thoďa: Erika Godlová

Musaj salas te resel lengri paťiv.

Lengri paťiv resavas the avka, hoj the te mange buterval phenenas na šukar lava, me lengro košiben thovavas pre sera u lengre čhavorenca keravas pro 100 percenti. Somas ke lende lačhi the te mange ra− kinenas. Paľis on korkore achaľile, hoj me som adaj vaš lenge u lengre čhavore, na on vaš mange. Na di− khen man sar e susedka, vaj varekas, ko lenca dživel So sikhľon o čhavore andro nulto berš? andre jekh osada vaj gav, dikhen man sar la manuš− Nekh buter sikhavas o fundamentos, sar andre ňa, savi šigitinel lengre čhavorenge te džal prekal maťersko škola. O fundamentos pre oda, hoj o čha− e zakladno škola. Dikhen man sar la sikhavňa. voro šaj te achaľol, te šunel, te džanel u te sikhľol, U so o buťakro kolektivos? Sar oda hin hoj paľis te džal andro jekhto berš u te sikhľol miš− te. Hin amen dosta than pre oda, hoj le čhavorenca maškar o kolegiňi?

Andre buťi sam but lačho kolektivos. Ňikana na polokhes te keras buťi, hoj te sikhľon jepaš olestar, kamavas aver. Buterval pes andre buťi šunav feder so hin andro jekhto berš. Kana oda kerela, o jekhto sar khere, soske khere odoj hin ajsi but, hoj man berš hino lenge lokheder te predžal.

rokoch rozšírili aj o internetové a pridali sa aj sociálne siete.

Do konca roka 2014 produkovalo rómske tele− vízne magazíny ako aj rómske rozhlasové relácie výlučne Rómske mediálne centrum Mecem. Nové združenie Romed (Roma Media) prevzalo produk− ciu relácií v roku 2015. Neboli to však noví ľudia, len odídenci z Mecemu.

RTVS vypísala koncom roka 2015 konkurz na nových dodávateľov rozhlasových a televíznych magazínov z rómskeho prostredia.

V roku 2016 tak pre RTVS vyrábajú televízne aj rozhlasové magazíny tri organizácie: Romed (býva− lá časť Mecem), Jekhetane−Spolu (vydavateľ Roma− no nevo ľil) a Gipsy Television (European Media Centre). Podporilo to žánrovú, obsahovú a vizuál− nu pestrosť a ukončilo dlhoročný dodávateľský monopol.

Ak sa na to pozrieme bližšie, verejnoprávna te− levízia prakticky nemá rómsku redakciu, hoci by si ju druhá najväčšia menšina na Slovensku vo verej− noprávnom médiu zaslúžila.

Rómska redakcia v RTVS by mala mať hlavne ko− ordinačnú a dramaturgickú úlohu. Preberali by sa témy, rozoberal obsah, rozdeľovali úlohy jednotli− vým dodávateľom tak, ako je to pri iných reláciách zaužívané a normálne.

ma má vykryť náklady na moderátora, technika a cestovné náklady pri príprave reportáží.

Profesionál v RTVS má k dispozícii internú tech− niku, interné dopravné prostriedky, prístup do spravodajských databáz a komunikačné a nahráva− cie prostriedky.

Sú takí lacní, že si RTVS môže mädliť ruky od spokojnosti. Povinnosť si plní, Rómovia vysielajú.

A nezaberajú pritom ani žiadne redakčné priestory v inštitúcii. Nezavadzajú.

Rómovia – amatéri robia túto prácu, lebo je to v sú− časnosti jediná možnosť vstupu do verejnoprávneho mediálneho priestoru. Títo ľudia sú dobrovoľníci.

Málo profesionálnych tvorcov Ak sa pozrieme na tvorbu dokumentárnych fil− mov s rómskou tematikou na Slovensku, nie je ich veľa. Výrobu dokumentárnych filmov, okrem výro− by rómskych magazínov, realizovalo Rómske me− diálne centrum Mecem. Dnes neprináša nové dokumenty ani Mecem, ani Roma Media.

Výrobu dokumentárnych filmov začalo realizo− vať aj občianske združenie EduRoma. Vo filme Tvoj čas hľadali odpovede na to, ako to je s rómskymi politikmi na Slovensku a v Česku po roku 1989.

V druhom dokumente Rómovia’89 predstavili 25 rokov po revolúcii niektoré rómske osobnosti.

Dokumentárnej tvorbe sa venuje aj režisér, ka− meraman a producent Jozef Banyák. Vo svete fil− Problém amatéri versus profesionáli Dodávateľ rómskeho rozhlasového vysielania movej tvorby ide o známe meno, tvoril pre Sloven− Rómovia si svoj mediálny obsah tvoria sami musí odovzdať kompletnú, technicky aj obsahovo skú televíziu aj pre komerčné televízie. Z etnické− Elektronické médiá, do ktorých tradične patrí finalizovanú dvadsaťminútovú reláciu v dvoch ja− ho hľadiska ide o najvýraznejšiu rómsku osobnosť rozhlasové a televízne vysielanie sa v posledných zykoch a s určenou štruktúrou za 50 eur. Táto su− vo filmovom odvetví. vydal svoje noviny iba v posledných troch mesia− coch roka.

Ani v roku 2015 nebola situácia iná a noviny rómskeho splnomocnenca začali vychádzať až v druhej polovici roka. Rómske listy vydavateľstva Mecem v tomto roku ukončili svoju činnosť, pričom časť plánovaných vydaní nezrealizovali a dotáciu vrátili. V roku 2016 sa už o dotáciu neuchádzali.

Na detský časopis Luluďi, ktorého vydavateľom je Dezider Banga, výrazná osobnosť v rómskom svete, mu v posledných rokoch grantová komisia poskytla zdroje na publikovanie najviac štyroch čísel ročne.

Neprešli ani dva roky a opäť sme len pri jednom tlačenom periodiku – Romano nevo ľil.

Združenie Jekhetane−Spolu, ktoré je vydavate− ľom novín Romano nevo ľil sa dokumentárnej tvorbe venuje od roku 2010 a za posledných šesť rokov vyprodukovalo 14 filmových dokumentov v spolupráci s Living documentary Bratislava.

Chýbajú portréty Rómov zo strednej vrstvy Keďže sme s filmovou tvorbou už mali skúse− nosti, náš zámer sme predložili aj RTVS. Nešlo nám o klasické magazíny, ktoré informujú o aktuálnom dianí. Chceli sme magazíny zamerané skôr na kul− túru, zamerané na ľudí. Na portréty.

S verejnoprávnou RTVS sme sa preto dohodli na tom, že v roku 2016 vyrobíme päť špeciálnych magazínov. Jeden z nich zameraný aj na holokaust.

Prvé dva magazíny boli odvysielané v máji a v júni tohto roku. Magazín o rómskom holokauste mal ísť do vysielania v auguste. Jeho výrobu sme s RTVS dohodli ešte v apríli 2016 s tým, že 2. augusta bude vo vysielaní.

Hoci bol tento magazín dodaný v dohodnutom termíne, odvysielaný nebol a do vysielania by mal ísť až v septembri. Zrejme zlyhala komunikácia vo vnútri RTVS. Nie každý si musel všimnúť, že rómsky maga− zín v RTVS už nevyrába len jedna organizácia. Na druhej strane treba povedať aj čísla. Cena za výro− bu 26 minút magazínu je 1980 eur. Ak si to roz− meníte na drobné a na ľudí, tak pri zodpovednej práci sa na magazíne namaká slušný počet ľudí.

Výroba v internom prostredí RTVS by bola zrejme drahšia.

Text: Roman Čonka, foto: archív

Číslo 5/2016

SERA − STRANA 10

− OLAŠSKÍ RÓMOVIA −

Ivana Šusterová: Spoznávanie bolo obojstranné

veň mi však záležalo na tom, aby si ju mohli čítať aj ľu− dia, ktorí sa nepohybujú v odbornej sfére. A hlavne, aby si ju mohli prečítať samotní olašskí Rómovia. Te− ším sa tomu, že knižku si odo mňa pýtajú, vzájomne si ju ukazujú a požičiavajú. V tomto období s veľkou pokorou netrpezlivo čakám na ich spätnú väzbu. *

*

*

Ivana Šusterová si sar doktorandka ando Ústa− vo etnológie Slovenskej akadémie vied ando Požono. Ando kontakto le Vlahikone Romenca malaďilas anglaj 5 – 6 beršen, kana bešelas ando nájmo andi Nitra – Kalvária. Pe kado than bešen but Vlašika Rom.

V súčasnosti pôsobí ako doktorandka v Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Ivana Šusterová prišla do kontaktu s olašskými Rómami pred šiestimi rokmi, kedy sa počas vyso− koškolského štúdia na Univerzite Konštantína Fi− lozofa nasťahovala do podnájmu v nitrianskej lo− kalite Kalvária. Túto časť mesta obýva aj početná komunita olašských Rómov.

Počas štúdia etnológie ste sa zamerali na olašských Rómov. Kedy vznikol prvý impulz?

Dennodenne som sa s nimi stretávala, boli jednými z mojich susedov, vídala som ich cestou na prednášky, či v centre Nitry. Niečo ma k nim ťahalo a chcela som ich viac spoznať, priblížiť sa k nim a pochopiť, ako žijú.

Keď som sa rozhodla písať bakalársku prácu o o− lašských Rómoch, pár ľudí ma od toho odrádzalo. Čo sa týka Slovenska a Čiech, o olašských Rómoch je napísané málo. Čo sa však dočítame takmer s istotou je, že táto komunita je uzavretá a nepúšťa medzi seba nikoho zvonku. Chcela som zistiť, či to je pravda. Na Katedre etnológie a folkloristiky v Nitre som získala podporu a pustila som sa do bu− dovania vzťahov s olašskými Rómami. Čím ste si získali dôveru Rómov z Kalvárie, že vás prijali medzi seba?

Nebola to jednoduchá cesta. Bolo potrebné ve− novať tomu energiu a čas. Postupne sa mi však dve− re otvárali. Olašskí Rómovia hovoria, že vedia člove− ka vycítiť. Keby som nebola úprimná a niečo na nich hrala, dvere by zostali zatvorené. Postupne zisťova− li, že ich chcem spoznávať a toto spoznávanie bolo časom obojstranné a veľmi príjemné.

Zúčastnili ste sa aj na spoločenských udalos− tiach tejto komunity?

Významným krokom bolo pre mňa pozvanie na prvé sväté prijímanie priamo od jednej rodiny olaš− ských Rómov. Nevedela som, čo ma čaká, i keď som v tej dobe ich zvyky sčasti poznala. Spätne som si ale uvedomila, že z ich strany to bol rovnako obrov− ský krok. Dotyčná rodina zobrala na seba zodpo− vednosť za to, že na ich oslave bude aj rakľi−gádži, teda Nerómka. Predviedli ma pred značnú časť ni− trianskej komunity a usadili ma priamo k mužské− mu stolu. Ženy a muži tu sedia oddelene pri akých− koľvek väčších oslavách. Starší muži ma posadili vedľa seba, čo možno chápať aj ako prejav istej úcty.

Priznávam, že som bola trošku v strese, keďže som nechcela pokaziť túto šancu, ktorú som dostala, ale všetko dopadlo dobre.

Keď sa koná medzi olašskými Rómami oslava, pozýva sa na ňu pomerne veľa ľudí, tzv. širšia rodi− na. Všetci musia byť pohostení. Stoly sú plné jedla a nápojov, každý by si tam mal nájsť to, čo má rád.

Vždy je to veselá udalosť za prítomnosti hudby a tanca. Je to uvoľnené, prirodzené a človek sa tam cíti dobre.

ciách a pred určitými ľuďmi. Spolu sa to však pekne prepája.

Výskum v olašskej komunite už nie je pre mňa iba časom, kedy získavam informácie smerujúce k písaniu študentských odborných prác. Je to v pr− vom rade o navštevovaní ľudí, ktorí sú mi blízki a ktorí ovplyvnili a obohatili môj život. Mnohé sa od nich učím. Prispôsobila som sa aj norme nosenia dlhých sukní, hoci to odo mňa nevyžadovali. Vní− majú to pozitívne. Nie je to žiadne hranie sa na Rómku, pretože všetci vieme, že gádžovkou zosta− nem. Keď ma ale privítajú slovami „prišla naša Ci− gánka“, je to príjemný pocit.

Vzájomne sa ovplyvňujete, oni vás, vy ich.

Stretávaním dochádza k vzájomnému spoznáva− niu. Ženy sa ma často pýtajú, ako žijem ja. Je to pre nich do určitej miery iný svet. Niekedy hovoria, že by chceli byť ako ja, lebo môžem toto alebo tamto. Ale neviem, či by skutočne menili, možno len v zopár konkrétnych situáciách. Ja im zase vravím, že keď majú nejaký problém, napríklad je niekto chorý, ro− dina drží spolu. Nevidím iba hlučnejšie správanie pred nemocnicou (čo je prirodzený jav, keď sa stret− ne viacero ľudí), ale vnímam za tým súdržnosť, vzá− jomnú podporu a to, že nikto nezostane sám, ako sa to niekedy stáva v našej spoločnosti. Hovorievame si, čo sa nám navzájom páči. Je to obohacujúce.

Prijali vás medzi seba a vy ste prijali ich. Čím si vás získali, že ste sa rozhodli pre výskum ce− lej komunity?

Mne sa na olašských Rómoch páči práve ich Po skončení štúdia v Nitre pokračujete ako spontánnosť a otvorenosť. Na rovinu môžem pove− dať, čo si myslím a nikto s tým nemá problém. Jed− doktorandka v Bratislave, rozvíjate svoj noducho, človek môže byť sám sebou a prirodzený. výskum, vydali ste knihu.

Prvým väčším, hmatateľným výsledkom mojich Tu treba dodať, že výhodou je aj akási mazanosť, schopnosť vycítiť, ako zareagovať v určitých situá− výskumov v olašskej komunite je kniha Život olaš− ských žien, ktorá vyšla v marci. Je venovaná postave− niu olašských žien. Zamerala som sa na aspekty, ktoré ovplyvňujú ich život od detstva, na výchovu dievčat, na obdobie, kedy sa stávajú v očiach komunity dospe− lými ženami a odchádzajú bývať k rodine svojho manžela. Približujem, aké postavenie majú v tejto ro− dine ako mladé nevesty. Ďalej to, ako vplýva na ich postavenie, že sa stávajú matkami a aké tradičné pre− javy zachovávané po generácie sa dotýkajú ich života.

Keďže doposiaľ u nás nebola vydaná knižná publiká− cia venujúca sa čisto olašským Rómom (výnimkou je iba počin P. Stojku a R. Pivoňa: Náš život. Amáro tra− jo), rozhodla som sa úvodnú kapitolu venovať olaš− ským Rómom všeobecne. Nájdete tu aj informácie tý− kajúce sa priamo osídlenia nitrianskej Kalvárie komu− nitou olašských Rómov, pričom som vychádzala z rozhovorov so staršími Rómami žijúcimi na Kalvárii.

Ako prijali publikáciu samotní olašskí Ró− movia?

Požiadavka bola, aby knižka bola odborná. Je to recenzovaná monografia. Snažila som sa využiť čo najviac poznatkov o danej téme priamo z terénu a za− sadiť ich do širšieho kontextu, čo verím prispeje k lepšiemu pochopeniu skúmanej problematiky, ale aj komunity olašských Rómov vo všeobecnosti. Záro−

Číslo 5/2016

Sako ďejs malaďolas lenca, lake sousídura sas.

Dikhous le kana žous pej prednáški, vaď ando fou− ro. Variso cirdelas ma paša le, te pinžarav le maj but, te pášuvav karing le, te haťárav sar trajin.

Kana dem ma gindo te iskirí kadi bakalárskívo búti, paj Vlašiko Rom, varisave žejne phenenas, te− na kerav kadi búti. Ando Touco taj o Čecho paj Vla− šika Rom si naďon cera skirime. No so šaj ginen bis− toššan, hoď kadi komunita andej kerdi, taj maškar peste či mukhen khanikas. Kamous te dikhav kálo o čačimo. Pi Katedra etnoógie a folkloristiky andi Nitra dine ma podpora taj mukhlem ma te budulij mure vzťahura le Vlašikone Romenca.

Kado drom nás keňívo. Trobujas pe kado but energia tak čáso. Loukes phuterďonas mange le vu− dara. Korkouri le Vlašika Rom phenen, hoď le manu− šes žanen te vycítin. Te linou ma sáma, hoď čisim ča− čikáni, hoď khelav variso per le, o vudar aviloun án− de kerdo. Loukes dikhenas hoď me kamav te pinžárav le, taj kado pinžárimo sas maj ángle vi paj duj riga lášo.

Báro lípiši sas, kana kharade ma po angluno svunto prijimanie ando jejk Románo čaládo. Čižanous so lešija ma, vi kana žanous má varisave lenge sokáša. Gindosajlem, hoď vi paj lengi rig sas kado báro lípiši. Kodo čaládo las per peste hoď jou− tálija, hoď pi paťiv avla rakli / gajži. Sikadema andej bute žejne, andej ňitraki komunita taj bešajárde ma karing le muršengi mesáli. Le žuvľa taj le murš be− šen pej pátiva rigate mindik. Le phúre Rom bešajár− de ma paša pende, so šaj haťáras sar bičeleto. Vádo− lij, ek cera vi darous, ke čikamous te musárav kadi šanca so dinema, de sa mišto gejlas ávri.

Kana kerel pe Románi páťiv, kharaven ke pe žej− nen – le nípos. I páťiv žal sogodenge. Pej mesála si pherdo techan taj pijimo. Sako trobundoun te rakhel peske so kamel. Mindik si kecavo tertileto voujako ká si Ie hudba taj khelimo. Kodo si kadej hoď le manuša te haťaren pe uvolnime, prirodzene, mišto.

Mange tecij pej Vlašika Rom vorta kodo káj si phuterde. Pa vorta drom šaj phenav so gindoj, taj khanikas naj kodolesa bajo. O manuš šaj avel kor− kouri pesko taj čáčuno. Site šuvas páše o „bužangli− mo“ sar te reagovalij pe pi situacia andej žejne. Khe− táne si kado šukáres hamime.

O vískumo andi Vlašiko komunita má naj mange feri o časo, kana kidav e informaciji save vezetín ká o skirimo pa študenticko odbornívo búťa. Legfelej žal paj manuša saven šaj rodav opre, si mange páše, hod parude taj barvajarde muro trajo. But si so siťuvav ma lendar. Vi sitilem te phiravav pala lengo sokáši lungi cocha. Či kiváňinas kodo mandar, de len kodo perdal lašimaske. Či khelav ma pe Romňa, ke vi kadej žanen hoď gajžake ášuvou. No kana vítalin ma vorbasa „avi− las amari Romňi“, mišto haťárav ma.

So maj ďakrán malaďuvas, maj feder pinžáravas ame. Le Romňa butivar phušen mandar, sar me trají. Kado si lenge sar trajo pa ávra lumatar. Uni− var phenen hoď kamenas te aven sar me, ke me šaj kerav kako – kuko. No čižanav hoď čáčes parudou, šaj hoď ande varisaven feilon. Me pale phenav len− ge, hoď kana sile varisosko bajo, napríklad si vari− ko nasválo, o nípo khetáne likrel. Čidikhav feri šaj hoď maj hangošso višeleto anglaj špita (kodo si normal kana maj but žejne malaďon) de dikhel pe sar likren khetáne, jekhávres ikren hoď či ášola korkouri khonik, sar si andej ame ando álomo.

Phenas amenge, so tecí amenge. Ande kado si o barvalimo.

Angluno majbáro vísledko savo šaj chuťilel pe andi Vlašiko komunita si i keňva Život olašských žien (Le Romňa taj lengo trajo), savi gejlas ávri ando márciluši. Bišadij le vlašikonenge romňange taj len− go terminseto. Andi keňva vezetinous pe kodo, te sikavav sar paruďol lengo trajo de šavourendar, sar te baráren te siťáren le, mejg kerďon romňange taj žan te bešen ká le romesko čaládo. Páše sikavav sar torďon sar terne boura ando čaládo. Maj dur sar pa− ruďol lengo vezetíši mejg kerďon dejange, taj soske sokáša likren pe but generaciji paj trajo.

Mejg žadík amende nás avri dini varisoski keňva savi si feri paj Vlašika Rom (te na čak so kerde o P. Stojka taj o R. Pivoň „Náš život. Amáro Trajo.“), dem gindo hoď I angluni kapitola šinavav všeobec− ne le Vlašikone romenge. Rakhena khate mejvi in− formaciji sar avile te bešen andi Nitra – pi Kalvária le Vlašika Rom, avri žalas pe paj vorbi so vorbinnas le phure Rom so trajin pi Kalvária.

O kivánčo sas, doď i keňva te avel špecialno. Ka− do si recenzovanívo monografo. Kamous te hasnálij so maj but pinžárimo paj vorbi vorta ando teréni tak te šon pe ando bulho kontexto, so paťav hoď ve− zetija te határel pe i problematika savi žal ká le Vla− šika Rom ando savourimo. Vorta pa kado žalas mange, te šaj ginen la vi kodola manuša, save či phi− ren andi odbornívo sféra. De maj feder te ginen la korkouri le Vlašika Rom. Bárimangi sim kodoleske, hoď mangen mandar i keňva sar la sikv keren la taj den unžule jeikhávreske. Akánik ande kadi vráma báres leší nemšokára so phenna.

Text a foto: Vladimíra Hradecká, preložil: Jaroslav Bihary, korektúra: Iveta Kokyová

− RÓMSKY LITERÁRNY KLUB −

SERA − STRANA 11

Anton Oláh Čakanie na ráno Spomienky ostali, ten pocit opísať sa nedá.

Vo vnútri duše nedokážem spoznať už seba.

Stále utiekam sa k myšlienkam a viere, prečo každý človek musí žiť v obrovskej diere.

Pýtam sa Pána, rozhovor mi nedal, prečo je odpoveď vždy len taká bledá.

Hľadať ešte v temnote, kde orol nič nevidel, vyzerá už všetko ako veľký nezmysel.

Už všetko utíchlo, skončil sa deň, aj pieseň doznieva a počuť len jej tieň.

Obloha tmavá, nevidieť v nej nebo, mesiac sa zatvoril, skryl pred slnkom čelo.

Hlavu sklopil si, do váľandy zaboril si telo, čakáš, že aspoň vo sne zazrieš malé svetlo.

Svetlo sa ukáže, úsvit je v príbytku, stráž ako oko v hlave dcérkinu kolísku, šťastie ti ukáže, dá zmysel všetkému, konečne Boh vraví, vždy budem nablízku!

Užarav kana avľa imar tosara Leperipena ačhile, oda erzipen, ke jilo resado, nadžanav pala leste te vakerel.

Andre voďi korkores man naprindžarav... sako ideos pal pale gin− dipnenca paťavibnastar pes garuvav, soske sako jekh manuš muši− nel andre bari, kaľi chev te dživel.

Mangav Devlestar lava, duma manca namukľa, soske o vakeriben ko phučiben si cikno diliňipen.

Te rodkerel andro bibahtaľipen, kalipen, kaj o baro čiriklo khan− či nadikhel, dikhel imar savoro akada sar baro diliňipen.

Imar savoro ačhiľa čitibnastar, pro agor ačhila ideos, te e giľi han− gostar polokes našol u šunel pes čak o šititipen.

O zejgos kalol, nadikhel pes o zejgocis, o čhon zaphandľa pes, ga− ruďa pes khataro khameskero čekat.

O šero banďarďal peske, andro hadžos ispinďa o deštos užares, u paťas oleske kaj čak andro suno cikno vudut dikhes.

O vudut pes sikhavel, o tosaripen andro kheroro, merkin sar jakh andro šero čhavorikano divaňis, bachtaľipen tuke sikhavela, dela goďaripen savoreske, imar o Del vakerel sako jekh vrama, kaj ava− va furt pašes!

Romaňi som Som Romaňi džuvľi, no u so?

Som manuš, avka sar tu, čačo!

Tu, so pre mande banges dikhes miro cikňipen mange sikhaves.

Som barikaňi pr´oda kaj som aver sar sal tu.

U te džanav kaj kale šukaribnaha som učharďi, avripnaha, miro ji− lo khelel avke sar oda tiro dživipnaha.

U mušinel te dživel, savoro akada.

Miro vilagos si buteder barvenca kerdo.

Paťa, vaj napaťa, tu sal tiž kothororo leskro!

Tu, so keres amenge bibachtaľipena, numa amare jile jagatar labarena! Šukaribnaha, kamibnaha, zorale lolipnaskere jagenkerence balenca, numa na rosňipnaha – avka sar oda ke tire jakha doresela.

Sam čak manuša, save dživas pre kadi phuvori, u the te kaleske na− paťas – savore sam phuvakere čhavore, lumakera dajakera.

Akor soske našťi te dživel andro jekhetanibeskeri, šukarores?

Bijo bibachtaľipen, mariben, jekh dujteske voďakreske cikňaripen te nakerel?

Odišiel mladý do cudzieho sveta, do krajiny kráľovnej Elizabeth.

Chcel žiť inak, lepšie, tak ako tisícky iných.

A paradoxne oheň, ktorým horel pre veci rómske, stal sa mu osud− ným.

V tú noc horeli domy a on prechádzal po ulici. Šiel si chlapec kúpiť cigarety, nemal mobil, aby zavolal, že horí.

Policajti o pár dní vyrazia mu dvere a odnášajú ho za mreže ako masového vraha!

Ortieľ 25 rokov znie... Podpálil si našu pýchu!

Kde si bol Pane Bože? Rúham sa... Nie, len pýtam sa. Lebo nosím ťa v srdci.

Maroš Balog Venované Adamovi vo viere, že báseň túto Pán Boh drahý k sebe Ak jestvuje spravodlivosť, zjav sa, stoj pri ňom, zachráň ho! Pomôž dokázať, že schybili! do božieho kráľovstva si vezme a chlapcovi pomôže.

Cigareta horí stále a ja horím s ňou. Ak plameň mal byť príčinou Irinďi kadi basňička prejkalo Adamos, ajse zorale kamibnaha u paťavibnaha, hoj o gulo Del la tiž geneľa andre peskeri devlikaňi udusenia mladého života, potom aj ja s nádejou obraciam sa k Te− be, že klin sa klinom vybíja a Ty, Pane Bože, len našu vieru skúšaš barori u le terne čhaveske ažutinela. a ukážeš sa v pravý čas! Sudca vzbĺkne srdcom a nie len paragra− fom.

Adam a ja Ja, ale aj všetci, ktorí poznáte Adama, zapáľte dnes v noci sviečky (pretože Pán Boh asi pozabudol na Evu) Nenápadný chlapec, stelesnená skromnosť, má dvanásť a je v oknách svojich príbytkov a modlime sa spolu za mladú dušu a spravodlivosť.

Róm.

Ja, už dospelák, tridsiatka na krku a som na škole jeho tútorom, za Nádej predsa posledná vždy zomiera. A pravda musí krivdu na ko− lená zraziť! jej múrmi aj priateľom.

Roky utekajú, chlapec študuje, ja robím čo môžem, aby som uživil O ADAM thaj me rodinu, (vašo´da kaj u gulo Del pobisterďa pre Eva) z chlapca zatiaľ vyrástol mládenec.

Lačho, paťivalo čhavo, hi les 12 u hino amaro, romano.

Príjemný, milý, aktívny. Vzdeláva sa popri škole, spoznáva svet, Me, imar dospelakos, 30−ndutňi pre meň u sem leskero tutoris an− je jedným z pilierov mládežníckej skupiny. Hovoria si Magnetky a lámu stereotypy o tom, že sme nevzdelaní, špinaví a škoda do nás dre sikhľarďi, no palalate sam amali.

O berša denašen, o čhavo sikhľol, me kerav so džanav, kaj la fa− investovať. Dokazujú opak. meľija lovenca te lačharav, u le čhavorestar imar čhavo bariľa Som s nimi a pomáham im napĺňať ich sny. Čas uteká a ja mám už skoro štyridsať. Verím v dobro, ale nie som maškar kada savoro.

Lačho thaj somnakuno čhavo jov hino. Sikhľuvel pes paše´si− už naivný.

Zazvoní mi telefón a správa, ktorá mi doznieva v ušiach, ma zráža khľarďi, e luma prindžarkerel u hino zoralo sar bar jekhake terňa grupake kerel jekhetaňipen. Vičinen pes Magnetki u rosňipena savo− na kolená.

Pred očami chlapec, ktorý prezentoval svet mladých Rómov svojimi re phageren, streotipi palo´da, kaj sam diline, bijo sikhľarde, mela− le u ačhaha čak močkoša, hijaba andre amnde vareko love te ma− očami, rel. Kaleske jojn sikaven visaripen. bez boľačiek života, v zápase s predsudkami hasil oheň ohňom.

Sem lenca u ažutinav lenge the pheravel lengere sune.

Adam. Presvedčený o tom, že nielen on, ale aj jeho kamaráti, E vrama denšel u mange imar saranda berša ko šero cirdel. sú pre tých mladších pozitívnym vzorom.

Kľačím na kolenách a myšlienky naberajú na obrátkach. Po− Paťav pro lačhiben, numa na nane mar imar pro jakha pinkašne znám ho odmala, chlapec zo skromných pomerov, rodičia silne ve− učharde...

Cenginel mange o telefonos u nevipen, savo mange kana phun− riaci... akoby Boh odvracal sa chrbtom.

Som zronený. Rúham sa? Pýtam sa, ale nik neodpovedá. Odpovedí dravel man pro kočha demel..

Prejkal mire jakha čhavoro, savo sikavelas aver terne romenca, niet. Sú len dohady.

Pomôže stokrát Otčenáš? Alebo mobilizovať národ, presviedčať, sar savi šaj lačhi ačhel e luma, bijo dukhaviben savo o dživipen amenge anel, oda kaj rasizmos imar pes te našavel, jagaha murdar− dať ruku do ohňa a zháňať eurá, libry. A koľko vlastne?

Stále nemôžem uveriť, je to ako zlý žart! Sedím s cigaretou v tme. delas jag, kaj kada čačipnaskero pes te ačhel.

O Adam. Paťalas sar taj leskere amala, hoj oleha so keren, sika− A Adam?

Bol na nesprávnom mieste v nesprávnom čase? Kto z nás je tam, kde ven avre romane čhavorenge peskere lačhe jilenca, goďaver šerenca, u hine lengere bare vzora. má byť, myšlienky dym z cigarety pretne.

u Ilustrácia: Mgr. Paulína Cicková

Janette Knapeková Rómka Som Rómka, no a čo? Som človek tak isto ako ty!

Ty, ktorý mnou pohŕdaš a najavo mi to jasne dávaš.

Som hrdá, že som iná ako ty a hoci vynikám v tej inakosti, moje srdce bije rovnako a prežiť tiež musím voľajako.

Môj svet je farebnejší, a ver alebo never, si v ňom aj ty.

Ty, ktorý nám robíš stále príkoria.

Ale naše srdcia aj tak horia vášňou, láskou, sýtočervenými plameňmi, ale nie nenávisťou, tak ako to cítiš ty.

Sme len ľudia, ktorí žijeme na zemi.

A hoci sa ti to nezdá, všetci sme deti a zem je naša matka, tak prečo nežiť v zhode, spoločne bez útrap a poníženia a hlavne to− lerantne.

Pro khoča u gindipne denašen sar dzive graja. Prindžarav les ciknovastar, čhavoro čora fameľijatar hin, le Devleske bares paťan...afka pes mange dikhel kaj o gulo Del lenge peskero dumo si− kavel.

Sem phagerdo... sem bibachtalo kaj lav andro muj lav devleske− ro?

Phučav, numa ňiko mange pal pale na del lavoro! Pal pale vake− riben kaleske.

Hin čak oda so šaj hoj pes ačhiľa odi raťi...

Ažutinela šel var Otčenašos? Vaj te kerel baro jekhetaňiben ni− peskero, čačipen te rodel andre jakh peskero vast te del u bare love, evri, libri te rodel te kezdinel, u keci love kampel, ko´da džanel?

Nakamav furt osleske te paťal so pes ačhiľa... sar nalačho phe− raskero hin kada!

Cigaretaha, raťaha učhardo bešav...u o Adam?

Pro nalačho than sas u andre diliňi vrama džalas? Ko amendar hin odoj kaj kampel kaj te el, gindipena kajse pes avri cirden kana o thuv cigaretľatar len rozčhingerkeren...

Odgeľa o terno andre naprindžarďi luma, odoj kaj e Elizabet, ki− rajutňi anglikaňi ďzivel. Kamelas joj avres te dživel, sar aver ezera manuša, feder.

U dilines pes ačhiľa kaj e jag, ajsi savaha joj korkoro labolas vaš amare romane kothorora, odi jag les pro pharibnaskero drom dživipnaske čhiďa...

Odi raťi, khera labonas o joj pašes kaleha dromeha džalas. Geľa peske čhavo cigaretľi te cinel, o mobilos na sas paš leste, kaj varekas te vičinel, hoj bari jag labol.

O phandle, šingune pal varesave ďivesa, vudar leskero rozmaren u andre bertena les lancenca pro vasta lidžen!

Devla miro, 25 berša šaj chudel... labarďal tu amari paťiv o jilo bares ke apsa man cirdel!

Kaj sals gulo Del? Phučav diliňipen...

Na, čak me phučav.

Bo andro jilo tut me lidžav.

Te čačo čačipen hin, sikav pes, paš leste ač, pre leste merkin! Za− učhar les! Ažutin, te sikavel le sudcoske hoj joj nane bibachtalo!

E cigareta mejk labol furt u me laha labuvav. Te odi jag mušinel leskeri te avel bibacht, terno manuš kaj dživipen leskero te ačhel pro kalo dživipen, akor thaj me tut pro khoča Devla mangav, bo o kli− nos, klinoha pes vari demavel, tu Devla guloro čak amari paťiv ka− mes te dikhel sar amaro jilo ke tute momeľa voďatar labarel, me paťav kaj pes o čačipen odi vrama sikavel!

Me paťav, kaj o sudcos tiž jileha labola na čak muj leskero vake− rela paragrafoha.

Met haj savore save le Adam prindžaren, adaďives raťaha mo− meľi andro blaki peskre labaren u jekhetane vaš leste imatkozinen, vaš terno manuš leskeri žuži voďi lava ko baro Del rakinen, kaj te ažutinel.

O paťaviben džnas hoj pro agor furt merel! U čačipen joj mušinel o rosno bangaripen pro khoča te marel!

Číslo 5/2016

ISSN 1338−3027

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, e−mail: redakcia@jekhetane−spolu.org, www.jekhetane−spolu.org, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová.

Redakcia Prešov: J. Ferenc, R. Čonka (conka@jekhetane−spolu.org), E. Godlová, J. Gáborová Kroková , D. Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: B. Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754), Bratislava: Paula Ďurinová. Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová, Stanislav Cina. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 4000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2016.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spolu, uzávierka čísla: 1. august – 15. august w