Romano nevo ľil 2/2022

O rozhovoroch a literatúre

Novinyodsvojhovzniku,boltorok 1991,prinášajúvkaždomčíslezaujímavé rozhovory.Tiesúinšpirácioupremno hých.Vroku2022sompodrobneskúmal archívnovína90−teroky.Chcelsomsa dozvedieťviacoľuďoch,ktorýchnoviny predstavovalialeajoudalostiach,ktoréma povali.Vneposlednomradesomceznovi novéstránkyspoznalmnohýchautorov a spolupracovníkov redakcie.

VďakapodporeFondunapodporukultúry národnostnýchmenšínsomvytvorilnámetna dokumentárnyfilm,ktorýpredstavívyše

tridsaťročnúhistóriunovínakoojedinelý akontinuálnyprojekt.Pomocouštúdiaarchív nychmateriálovsomzostavilzákladnýkoncept, akýmsmerombysadokumentmaluberaťana akýchdejovýchlíniáchbymalbyťpostavený.

Prvoulíniousúľudia,ktorísnovinami spolupracovaliaspolupracujúdoteraz.Cez ichspomienkynaprácusadostanemeaj kosobnostiam,ktoréužžiaľniesúmedzi nami.Idehlavneodvenajvýraznejšie–Ele nu Lackovú a Danielu Hivešovú Šilanovú.

Druhoulíniousúudalosti,naktoréby smenemalizabudnúťavnovináchsúza

chytené.Udalosti,ktoréformovaliabudo valinašuidentitu,aleajtaké,ktorénámvý razne škodili.

Poslednoulíniousúnemenejdôležité aktivity,ktorézdruženieJekhetane–Spolu realizovaloadostalipriestorvnovinách.

IšlohlavneokoncertySpoznajmesa,ktoré zbližovalinaprelomemiléniaRómovsma joritou.Bolotoajvýtvarnéumenieróm skychvýtvarníkovavýtvarníčok,ktorépod porovalaDankaŠilanová.Dielaputovali poSlovenskupodnázvomMaľujemepre lásku.

Aksadokumentpodarínafilmovať,bude tohodnotnýmateriálovýnimočnompro jekte, akým tieto noviny sú.

Výtvarnéumenieztvorivýchdielnípredstaví meajvpripravovanejvirtuálnejrómskejgalérii, ktorúsprístupnímevmarci2023.Navštíviťjubu demôcťkaždýprostredníctvomsvojhomobilu. Aksiaktuálnečíslootvoríniekto,ktobu deskúmaťnašuhistóriuodvadsaťrokov, spoznápríbehyzaujímavýchRómovaRó mokprostredníctvomrozhovorov.Právetie sú nosnou témou tohto vydania. Druhounosnoutémoujeoblasťliteratú ryatvorbyrómskychautorovaautoriek. SvojimidielamiprispeliBraňoOláh,Igor Dužda a Eva Plešková Gašparová. Prajem príjemné čítanie. Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

Rómskynovýlist–nezávislékultúrno−spoločenskénovinyRómovnaSlovensku

Informácieorómskomholokaustemôžetemaťajvmobile

Prešov,2.8.2022–Obeterómskehoholokaustusikaždoročne vEurópepripomíname2.augusta.Vnociz2.na3.augustavroku 1944prilikvidáciinajväčšiehokoncentračnéhotáborapreRómov vAuschwitz–Birkenauzahynulotakmertritisícrómskychmužov,žien adetí.Odhadujesa,žepočas2.svetovejvojnyzahynulovEurópeviac ako 300 tisíc Rómov.

Prezidentka Zuzana Čaputová podporuje odškodnenie násilne

sterilizovaných žien

ŠtátnavedeckáknižnicavPrešove,dokumentačno–informačné centrumrómskejkultúryvroku2021predstavilavirtuálnuprehliad ku,vktorejmôžetezosvojhomobilu,tabletučipočítačanavštíviťpa mätné miesta na Slovensku.

PerzekúcieRómovsadialiajnaúzemíSlovenskéhovojnovéhoštátu. Rómoviamalizákazcestovaťhromadnoudopravou,zúčastňovaťsahro madnýchpodujatí,doobcímohlivstupovaťlenvovyhradenomčase. RómskimužibolivSlovenskomštátezaradenídopracovnýchtáborov.

ObčianskezdruženieInMinoritasavenujevýskumuvoblastiróm skehoholokaustunaSlovenskuodroku2005.Vtomčasevpartner stvesMinisterstvomkultúrySR,Slovenskýmnárodnýmmúzeom aÚstavometnológieSAVpripraviloprojektMabisteren!,čovprekla de znamená Nezabudnite!.

Prvýpamätníkobetírómskehoholokaustubolosadenývpriesto rochMúzeaSNPvBanskejBystricivroku2005.Ďalšiepamätníkyboli vpriebehurokovodhalenévLutile,Nemeckej,Hanušovciachnad

Topľou, Slatine, Zvolene, Dubnici nad Váhom, Valaskej Belej.

Aktualizovaný obsah

„Virtuálnuprehliadkupočastohtoletaaktualizujemeapridávame donejďalšiepamätnémiestoobetírómskehoholokaustu,ktorésa nachádzavDunajskejStrede.Našímcieľomdobudúcnajevirtuálny obsahkaždoročnedopĺňaťopamätnémiestaajmimoSlovenskaavy− tvoriťtakucelenépamätnémiestovovirtuálnompriestore,vktorom návštevníknájdečonajviacinformáciíotomtosmutnomobdobíhis− tórieRómovvEurópe,“uviedolRomanČonka,vedúcidokumentač− no–informačného centra rómskej kultúry.

Aktualizovanávirtuálnaprehliadkajedostupnávtrochjazykovýchmu− táciách(slovenčina,rómčina,angličtina)ajejobsahjetakdostupnýpreši− rokúverejnosťajmimoSlovenska.Obsahujetextyojednotlivýchpamät− nýchmiestach,aleajinteraktívneprvky–možnosťpoloženiakvetov,či symbolickézapáleniesviečky,samozrejmosťoujeaudiosprievodca.

„Virtuálnuprehliadkuaktualizujemevnovomprograme,ktorýob sahujenovúfunkciufungujúcunaprincípochaplikáciíSkype,Zoom aleboMSTeams.Znamenáto,žesnovoufunkciouviemepracovať priamoskonkrétnympoužívateľom(jednotlivec,škola,komunitné centrumapod.),ktorýsadovirtuálnejprehliadkyprihlásipodsvoji miprístupovýmiúdajmi.Taktovzdialenýmspôsobomviemepriamo vovirtuálnejprehliadkevzdelávaťnapríkladskupinyžiakovvško lách,“ doplnil Čonka.

Virtuálnaprehliadkafungujevonlineajvofflinerežime,pomocou QR kódu je možné si ju stiahnuť do mobilu či tabletu.

Virtuálna prehliadka: https://romsky–holokaust.3–d.sk/

Košice,2.máj2022(TS/red)–PrezidentkaSRZuzanaČaputová sa30.apríla2022vKošiciach stretlasozástupcamimimovlád nejorganizáciePoradňapreob čianskeaľudsképrávaasnásilne sterilizovanýmirómskymiženami. Organizáciivyjadrilapodporuza ichdlhoročnéúsilieodosiahnutie spravodlivosti.„Slovenskosaspra− xounásilnýchsterilizáciídoposiaľ vplnejmierenevyrovnalo.Minulý rokvnovembri(2021)savládaSR zatútonezákonnúpraxženám ospravedlnila,zodpovednéštátne inštitúcievšakstálehľadajúspô− sobakopoškodenéženyodškod− niť.Prezidentkatotoúsilievlády podporuje,“konštatujúzástupco− via poradne.

Poškodenérómskeženyna stretnutísprezidentkouzdieľali svojuskúsenosťanásledky,ktoré imvykonanienezákonnejsterilizá cie spôsobilo.

Podľaprezidentkyprávean gažovanosťpoškodenýchróm skychžien,ichvzájomnápodpora aschopnosťnájsťsiluprehovoriť obolestivomzákrokudotelaidu ševkontextetoho,ževámväčšina ľudíneverí,jekľúčovévoveľmidl

hom,takmer20−ročnomprocese domáhania sa spravodlivosti.

Prezidentkapodľazástupcov Poradnepreobčianskeaľudské právatiežocenila,ževládaprizna laexistenciupraxenezákonných sterilizácií,ospravedlnilasazaňu ahľadáspôsobakojuodškodniť. Uviedla,žepodporujetotoúsilie, ktoréjepreňuznámkouvyspelos− tiaúctyknajzákladnejšejhodnote rešpektuživotaaľudskejdôstoj− nosti každého človeka.

„Páčilosanám,žesasnamipani prezidentkastretlaaženásakoženy pochopila.Mybojujemeužviacako 18rokovzaodškodnenieaveríme, žesatohočonajskôrdočkáme,“po− vedalapostretnutípaniKristína,jed− nazobetínásilnejsterilizácie.

Prípadynezákonnýchsterilizá ciíPoradňapreobčianskeaľudské právazdokumentovalavspoluprá cismedzinárodnouorganizáciou Centrumprereprodukčnépráva vroku2003vpublikovanejspráve TeloaDuša:Násilnésterilizácie aďalšieútokynareprodukčnúslo boduRómovnaSlovensku.Kne zákonnýmsterilizáciámbezpo skytnutiainformovanéhosúhlasu dochádzalovslovenskýchnemoc

Slovensko nedostatočne vyšetrilo prípad rómskeho dievčaťa, ktoré sa ťažko zranilo po páde z okna počas policajného zadržania

Košice,13.september2022(TS/red)–Európskysúdpreľudsképráva(ESĽP)roz hodolozávažnomporušeníprávneplnole téhorómskehodievčaťa,ktorévroku2017 utrpeloťažkézraneniapopádezokna,ku ktorémudošlopočasjehozadržanianapo licajnomoddelení.PodľaESĽPzodpovedné štátneorgánycelýincidentnedostatočne vyšetrili.„Somrada,žesomsúdvyhrala averím,žesatakéniečonaSlovenskuužni komunikdynestane,“uviedlasťažovateľka. Kincidentudošlovjanuári2017,keďbo lopoškodenédievčaspoločnesbratomza držanépolicajnouhliadkouprepodozrenie zospáchaniaprečinuaodvezenénapolicaj néoddelenie.Sťažovateľkatvrdila,žepočas prevozunapolicajnústanicudostalaodpo licajtovvautefackuabolojejnadávanédo „špinavýchCigánok“.Následnéudalostina policajnejstanicisisťažovateľkanepamäta la.Jejbratvšakzaslalsúduprehlásenie, zktoréhovyplývalo,ževidel,akojehosestra pripríchodenapolicajnústanicuveľmipla

kalaavidela,akoajjemupolicajtdalfacku. Bratsťažovateľkytvrdil,žepočul,akonapo licajnejstanicisťažovateľkakričala,abyju pustili,žeonaničneurobilaatiež,žesajej policajtivyhrážalianadávalijej,žeje„Ci gánkahnusná“ažeprečokradne.

Podľatvrdeniapolícienapolicajnejsta nicipočasspisovaniazápisnicesťažovateľ kapožiadalaonávštevutoalety,zktorejok namalanáslednevyskočiť.Policajt,ktorý junatoaletusprevádzal,bolpodľapolície otočenýchrbtomknej.Tvrdil,žekonanie sťažovateľkytaknespozorovalaincidentu nemoholzabrániť.Sťažovateľkavdôsledku páduzdruhéhoposchodiazvýškyasise demmetrovutrpelaťažkézranenia–pora nenielebkyapľúc,zlomeninyrebieraďal šiezlomeniny,ktorésivyžiadaliintenzívnu liečbu.Bolaurčitýčasvkómeanáslednev umelomspánku.Včaseincidentubola sťažovateľka neplnoletá.

Vočipolicajtovibolovtejtovecipraktic kyokamžitezačatévyšetrovateľompolicaj

nejinšpekcietrestnéstíhaniezaprečinma reniaúlohyverejnýmčiniteľom,ktorébolo následneukončenéaboluznanývinným z disciplinárneho previnenia.

Nedostatkyvovyšetrovanísťažovateľka neskôrnamietalaajnaÚstavnomsúdeSR, ktorý porušenie jej práv nenašiel.

„Ideoďalšízceléhoradurozsudkovštras burskéhosúduprotiSlovenskuzostatných rokov,ktorésatýkajúvážnehoporušenia ľudskýchprávRómovaleboRómokzostrany polície.Európskysúdpotvrdilnedostatkyvo vyšetrovanídanéhoincidentuzostranyÚra duinšpekčnejslužby.Nedostatkyvjehovy šetrovanísadlhodoboopakujúamajúzjav nesystémovýcharakter.Jenutné,abyvláda konečneprijalaúčinnéopatrenia,ktorépri nesúzmenu,abysapoškodeníRómovia aRómkynemuselidomáhaťspravodlivosti ažpredEurópskymsúdomvŠtrasburgu. Chcelabysomtiežvyzdvihnúťúsilieaod hodlaniesťažovateľkyajejpríbuzných,ktorí saajnapriekprežitýmtraumatizujúcimuda

niciachdoroku2004.Viaceré zpoškodenýchžiensavďakaorga nizáciidomohlispravodlivostina Európskomsúdepreľudsképrá va, aj na slovenských súdoch. „Prezidentkaprijatímnezákonne sterilizovanýchžienvyslalajasný signál,žesaakospoločnosťmusíme konečnestoutopraxouvyrovnať. Vtomtosmerepovažujemzakľúčo− vé,abydeklarovanásnahavlády oodškodneniepoškodenýchžien neostalalenpridiskusiáchahľada− nívhodnéhospôsobu.Jepotrebné, abyvládaaparlamentkonečneko− naliaprijaliúčinnéopatreniana vládnejalebolegislatívnejúrovni, ktoréodškodneniežienumožnia,“ uviedlaVandaDurbáková,advokát− kaspolupracujúcasPoradňou.

Vjúli2021Parlamentnývýbor preľudsképrávaanárodnostné menšinysvojímuznesenímpod porilriešenieodškodneniaobetí prostredníctvomprijatiaosobitnej právnejúpravyazároveňvyzval vláduSR,abysazatútoprax ospravedlnila.Vnovembri2021 prijalavládaSRuznesenie,ktorým odsúdilanásilnésterilizácieróm skychžienapoškodenýmženám sa ospravedlnila.

lostiamrozhodlipostaviťzasvojepráva,“ uviedlaprávnazástupkyňapoškodenejVan daDurbáková.

Rozsudkomzodňa8.septembra2022 Európskysúdpreľudsképrávasťažovateľ kečiastočnevyhovel.Čosatýkaudalostí vedúcichkpádusťažovateľkyzokna,súd konštatoval,žejejzraneniabolinatoľkozá važné,žespadajúdorámcačlánku2Doho voruoochraneľudskýchprávazákladných slobôd(právonaživot).ESĽProzhodol,že danýmiudalosťaminastaloporušenieprá vanaživotsťažovateľky,vrátaneneúčinné hovyšetreniatýchtoudalostí,t.j.kporuše niučlánku2Dohovoruvhmotnomajpro cesnomaspekte.Sťažovateľketakpriznal finančnéodškodnenievplnepožadovanej výške 30 000 eur.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová na stretnutí s rómskymi ženami. Foto: archív PPOLP

Ilustračná fotografia. Foto: TASR

Európsky parlament prijal súbor odporúčaní zameraných na zlepšenie zlej situácie v rómskych osadách v Európskej únii

Brusel/Štrasburg,5.október 2022(TS/red)–PoslanciEuróp skehoparlamentuväčšinouhlasov podporiliuznesenieksituácii vrómskychosadáchvEurópskej únii,ktoréhoautorkoujesloven skáeuroposlankyňaLuciaĎuriš Nicholsonováaprijalisúborod porúčanízameranýchnajejzlep šenie.PodľaposlancovsúRómo viasovšetkourozmanitosťou,kto rútentopojemzahŕňa,najväčšou etnickoumenšinouvEurópeače liachudobeasociálnemuvylúče niuvoviacerýchčlenskýchštá toch.Podľarezolúciejepotrebné účinnejšienasmerovaťfinančné prostriedkynauspokojeniepo triebRómov,zameraťsanadeti amládež,zlepšiťparticipáciuRó mov a sociálne začlenenie.

Hlavnýmiproblémami,ktoréje potrebnénaliehavoriešiť,súne dostatokdôstojného,nesegrego vanéhobývaniavrátanečistejpit nejvody,elektrickejenergie,sani ty,kanalizácieaspracovaniaodpa du,akoajpretrvávajúcadiskrimi náciaasegregáciarómskychdetí vškolách.Poslancitiežzdôrazňu− júnedostatokzdravotnejstarostli− vosti,dlhodobúnezamestnanosť, policajnúšikanuanedostatočný prístup k spravodlivosti.

NanápravutejtosituácieParla− mentpožadujekrátkodobéadl− hodobéstratégiepodporované dostatočnýmifinančnýmipro− striedkamiEurópskejúnieačlen− skýchštátov,najmäEurópskym sociálnymfondomplus(ESF+), Európskymfondomregionálneho rozvoja(EFRR)anárodnýmiplán mi obnovy a odolnosti.

Členskéštátybymalirozdeliťfi nančnéprostriedkynaregionálnej amiestnejúrovni,abydokázalilep šiereagovaťnabezprostrednépo trebyRómovžijúcichvosadách vEurópskejúnii.Musiasariešiť všetkyprekážkyvrátanepriamycha nepriamychforiemdiskriminácie,

VýborOSNvyčítaslovenskej vládesegregáciuRómovaRó mokvškolstve,bývaníajvne− mocniciach

Košice,8.september2022 (TS/red)–VýborOrganizácieSpoje nýchnárodov(OSN)naodstránenie rasovejdiskriminácie(CERD)vyzval slovenskúvládukprijatiumnožstva opatrení,ktorémajúzlepšiťochranu ľudskýchprávRómovaRómokna Slovensku.Diskrimináciarómskej menšiny–vrátanesegregácie–pod ľanehopretrvávavmnohýchoblas tiachživotaavládabymalavýrazne zvýšiťsvojeúsilieojejodstránenie. Vláduokreminéhovyzvalkurýchle némuodškodneniunásilnesterilizo vanýchrómskychžien.Svojezistenia aodporúčaniavýborpublikovalpo svojomaugustovomzasadnutíadis kusiisoslovenskouvládnoudelegá ciouvŽeneve.Výborvenovalpozor nosťširokémuspektruoblastí aproblémovtýkajúcichsaochrany právrasovýchaetnickýchmenšín. Výraznúpozornosťpritomvenoval situáciirómskejmenšiny.

ktorébrániaefektívnemuvyužíva niu finančných prostriedkov.

PodľaposlancovbyKomisia malavytvoriťmechanizmusvčas néhovarovaniascieľomidentifi kovaťzneužívanieEurópskych štrukturálnychainvestičnýchfon− dov(EŠIF)ainýchfondovEÚvy− členenýchnariešeniesituácieRó− mov.Takistonaliehavovyzývajú Komisiu,abydoroku2030po− stupneodstránilamarginalizova− nérómskeosadyvcelejEÚ.Zapo− jeniečlenovrómskejkomunity, ktorívykonávajúkvalitnúsociálnu prácu,môžebyťspôsobom,ako presvedčiťRómov,abyosady opustili.

Poslancižiadajú,abyboliróm skedetiriadnezačlenenédoná rodnýchakčnýchplánovZáruky prezraniteľnédeti.Posilnenázá rukapremladýchľudíaprogram ErasmusPlusbysamalivyužiťna podporusociálnejsúdržnostiaza mestnanostirómskejmládeže.Ta kistosadomnievajú,žeparticipá ciaavedenieRómovbymalibyť

Zasadnutiavýborusaosobnezú častniliajzástupcoviaPoradnepre občianskeaľudsképráva,ktoré sjehočlenmiačlenkamidiskutova lioaktuálnejsituáciivoblasti ochranyľudskýchprávrómskej menšinynaSlovensku.Bolimedzi nimiajdverómskeženy,ktorévý borusprostredkovalisituáciuvovy lúčenýchrómskychkomunitách. Nazasadnutítakzaznelajhlasróm skychžien.Výborvosvojichziste niachreflektovaltémy,ktorýmsa Poradňadlhodobovenuje,ajsysté movéopatrenia,ktorénavrhuje.

„ZisteniavýboruOSNpotvrdzujú, žediskrimináciavoblastibývania, školstvačizdravotnejstarostlivostije naďalejbežnousúčasťouživota mnohýchRómovaRómoknaSlo vensku.Vládapripúšťanedostatky vtejtooblastiadeklarujeúsilie ozmenu.Nazákladenašejpráce vterénevšakvieme,ževpraxisasi tuáciazlepšujelenveľmipomaly. Vmnohýchlokalitáchzmenynevi dieťvôbec,“uviedolkzisteniam aodporúčaniamvýboruŠtefanIvan

Reakcie slovenských europoslancov

MonikaBeňová(S&D)

kvalitatívnymicieľmivovnútro štátnychstrategickýchrámcoch preRómovscieľompodporiťsoci álnezačlenenieademokratické zapojenie.Napokonpoukazujúna nevyužitýpotenciálvysokovzdela− nýchmladýchRómovakohnacej sily pozitívnej zmeny.

Uznesenieboloprijaté486hlas− miza,109poslancovhlasovalo proti a 38 sa zdržalo hlasovania.

PodľaprieskumuEurópskej únietýkajúcehosamenšínadiskri− minácie63%Rómovniejezamest− naných,aniniejevprocesevzdelá− vaniaaleboodbornejprípravy, vporovnaníscelkovýmprieme romEÚnaúrovni12%.80%Ró movžijepodhranicourizikachu dobyvichkrajine.41%Rómov vdeviatichčlenskýchštátochEÚ, ktorésazúčastnilinaprieskume EU–MIDISII,sacítilodiskrimino vanýchzdôvodusvojhorómskeho pôvoduaspoňvjednejzoblastí každodennéhoživota,akojehľada niezamestnania,práca,bývanie, zdravotníctvoavzdelávanie.

co,programovýkoordinátorPorad nepreobčianskeaľudsképráva.

Výborvyjadrilznepokojenienad prípadmipolicajnéhonásiliavoči rómskejmenšinezostatnýchrokov asúčasnýorgánnavyšetrovanieprí padovvtejtooblasti–Úradinšpekč nejslužby–nepovažujezadostatoč nenezávislý.Vládeodporučil,aby vytvorilanezávislýorgán,ktorýbu devplnejmierefungovaťmimoor ganizačnýchštruktúrpolicajného zboruaministerstvavnútra.

Výborhodnotilkritickyajsituá ciurómskejmenšinyvoblastibý vania,pričomzaznepokojujúci považujechýbajúciprístupkzá kladnejinfraštruktúreakopitná voda,akoajrezidenčnúsegregá ciumnohýchrómskychkomunít. Vládabymalapodľanehoprijí maťcielenéopatrenia,ktorérezi denčnúsegregáciuodstrániaaza medziťkrokommiestnychsa mospráv,ktorékrezidenčnejse gregácii môžu prispievať.

Znepokojenievýborvyjadrilaj nadpretrvávajúcoudiskriminá

„InklúziaRómovjenáročný,vmnohombolestivýproces,ktorýsi vyžadujeveľkúmierutolerancieavzájomnéhopochopeniazovšet kýchzúčastnenýchstrán.Zároveňjetoproces,ktoréhoriešeniepred pokladátrpezlivosťnievrozsahurokov,alepravdepodobnedekád neustálychsnáh.NazlepšeniesituácieRómovbolodoposiaľvyčlene néznačnémnožstvofinančnýchprostriedkov,novmnohýchprípa dochbohužiaľbezželanéhovýsledku.Okrempotrebnejefektivitypri vynakladaníexistujúcichzdrojovpovažujemzapotrebnéurýchlené odbúravanieexistujúcichstereotypovtak,abysiajmajoritauvedomo vala,žeintegráciaRómovjeprospešnáprespoločnosťakocelok.Zá roveňjenevyhnutnésavýraznejšiezameraťnavzdelávanierómskych detí,nakoľkolentakmajúšancusavymaniťzkolotočageneračnej chudoby.“

VladimírBilčík(EPP)

„Jeveľkouhanbou,žerómskedetidnesnemajúrovnakúšancuzís kaťvzdelanieakoväčšinaďalšíchobčanovSlovenska.Členskéštáty využívajúeurofondynazlepšeniesituácie,novýsledkysúzatiaľchabé. Musímetrvaťnatom,abyeurópskefinancienaozajpomáhaliRómom získaťbezpečnéaprimeranébývanie,zvyšovaliichzamestnanosť, vzdelávanieaprístupkukľúčovýmverejnýmslužbám.Zlepšenieprí ležitostíprerómskedetimusíbyťsúčasťounárodnýchplánovna podporu obnovy a odolnosti.“

ciouasegregáciourómskychdetí vovzdelávaní,ktorúvnímaako rozsiahluasystémovú.Vláduna bádakprijatiuúčinnýchopatrení, pričomzdôrazňuje,abyodstraňo valaajsegregáciu,ktorámôže vznikaťsamovoľnevdôsledkuin dividuálnychrozhodnutíataktiež prispievaksociálnemuvylúčeniu (pozn.napríkladvdôsledkuroz hodnutírodičovzmajority,ktorí prihlasujúsvojedetinainéškoly, čoprispievakvznikusegregova ných „rómskych“ škôl).

„MnohoRómovaRómok,žijú cichvrómskychkomunitách,na ďalejčelíhlbokejchudobeasoci álnemuvylúčeniu.Veľarómskych detívškoláchsavzdelávasegrego vaneamnohorómskychžienčelí ponižovaniuasegregáciivne mocniciach.Domôcťsaspravodli vostivprípadochdiskriminácie naslovenskýchsúdochjepreRó movaRómkystálepriamnadľud skáúloha.Jepozitívne,žesavláda minulýrokospravedlnilazaprax násilnýchsterilizácií.Jevšaknevy

hnutébezodkladnevypracovať apredložiťlegislatívnynávrh,na základektoréhobymohlibyťpo škodenéženyúčinneodškodne né,“ dodal Štefan Ivanco.

Výborvenovalšpecifickúpozor nosťajpretrvávajúcejdiskriminácii rómskychžienvnemocniciachvrá taneichsegregácienapôrodníc kychoddeleniachazdôraznilpo trebuprijatiaúčinnýchopatrení, ktoréjejzabránia.Vládabyokrem inéhomalazabezpečiťúčinnévy šetrenietakýchtoprejavov.

Výborhodnotilajdodržiavanie právrómskejmenšinyvkontexte prebiehajúcejpandémiecovid–19, pričomkritickyvnímaneprimera nenízkuúroveňzaočkovanosti rómskejmenšinyvporovnanísma joritnoupopuláciou,akoajzavede nieplošnýchkaranténvniektorých rómskychkomunitách.Zaznepo kojujúcupovažujesituáciuróm skychdetízvylúčenýchkomunít včasezavedenéhodištančného vzdelávania,kuktorémunemali rovnýprístup.

Ilustračná fotografia. Foto: Európsky parlament str.

Štúdium v zahraničí mu dalo možnosti, o ktorých

by na Slovensku ani

nesníval

MiroslavMitrášpochádzazob− ceSoľvokreseVranovnadTop− ľou.Počasranéhodetstvasaoci− tolvnultomročníkuaneskôr navštevovalrómskutriedunapr− vomstupnizákladnejškoly.Jeho krokypozákladnejškoleputovali naobchodnúakadémiu,neskôr naEkonomickúfakultuUniverzi− tyMatejaBelavBanskejBystrici. NezostalnaSlovensku.Rozhodol sa,žeabsolvujeprípravnýpro grampreRómovnaStredoeuróp skejuniverzitevBudapešti,kde sauchádzalomagisterskéštú diumvodboreHospodárskapoli tikanaglobálnychtrhoch.SMi romsmesastretlinaKoncerte vparkuzaPaľikeravvKošiciach, kdemipovedal,žesasomnoune musízoznamovať,pretožesauž nikdyvživoteneuvidíme.Nestalo satak.Eštesmesazopárkrát vživotestretli,očomsvedčíaj tentorozhovor.

Akésúvašespomienkyna detstvo?

Bývalismeustarýchrodičovaj sostatnýmičlenmirodiny,bolo násdeväť−desaťvdvojposchodo vomdome.Vyrastalsomvosade. Keďsombolmenší,chodilsomsa hrávaťvonsdeťmirôznehry,na ulicismehralifutbalalebohokej. Nadruhejstranesommalmožnosť vidieťakosanašaosadamení,ako malipostupneľudiaobecnúvodu aodpad,akonámurobilinovú cestu a ako sa osada rozrastala.

Pamätátesiprvýdeňvzá kladnejškole?

Nepamätám.Zfotiekaodrodi čovviem,ženásboloasipät násťvtriede.Viem,žemachceli daťdošpeciálnejškoly.Neviemči tobolopreto,žesomRómalebo preto,žemámmenšieproblémy sokom.Nakonieczaložilinultý ročník,kdesomchodilajja,atak sommalprvýročníkvdvochro

koch,apotomsomužnormálne pokračovalaždoštvrtéhoročníka včistorómskejtriede.Keďžesom malsaméjednotky,takmňa atrochmojichkamarátovsdobrý miznámkamipresunulimedzine rómskedeti,kdesmesanestratili.

SNerómamivtriedetobolo troškuinéabolovidno,ženiesú zvyknutínaRómov.Piatyročníkbol ťažký,keďžesomsipopriučivezvy kalajnarasizmusodspolužiakov, ktorýbolskoronakaždodennom poriadku.Alevďalšíchrokochtouž bololepšie.Zvyklismesinaseba aviacsmesarešpektovali.Zachoval somsidobréznámkypočascelejzá kladnejškoly.Najviacmaasibavili zemepisainformatika.Užodmalič kasomsnívalocestovaní,alevždy somsihovoril,žetobudelensen. Niektozosadypredsanemôžeces

tovaťposvete.Odkiaľbysomnato zobral peniaze?

Kamsmerovalivašekrokypo základnejškole?

Vdeviatomročníkusomsaza čalzaujímaťoinvestovanieaoto, akofungujúpeniaze.Naobchod nejakadémiiponúkalivýučbu ekonomiky,financiíaúčtovníctva, tak som sa tam chcel dostať.

Malsomviacvoľnosti,keďže somchodildoVranova,čojepár minútautobusom.Štúdiumma bavilo,naučilsomsazákladnéveci zekonomiky,ktorésompotomaj použilpočasštúdianavysokej škole.Nastrednejspolužiacivô becnehovorilioRómochanikto kumnenebolrasistický.Došlomi, žeoninevediažesomRóm,lebo somsvetlejšejpleti.Potomsomim

topovedal,alekeďžemapoznali, boliakurátprekvapení,alenebol tamskorožiadnyrasizmus.Mal somajpárdobrýchkamarátov, sktorýmismechodilivpiatokvon astretávalismesaajpostrednej, dva−trikrát do roka na pive.

Malisteniekedyproblém svašouidentitou?

Nikdysomsanehanbilzato,že somRóm,alenaučilsomsaneho voriťľudomhneďvšetkoosebe, alenajprvsiichvypočuťazistiť,či immôžemdôverovať.Čiženieke dytomohlovyzeraťtak,žesvoju identitu skrývam.

Vysokúškolusteabsolvovali naEkonomickejfakulteUni verzityMatejaBelavBanskej Bystrici.

Bolotonáročné,učiteliasa snamiuž„nehrali“.Bolonáročné zvyknúťsinaživotnainternáte, kdesomsamuselosebapostarať sám.Predtýmsombývalscelou rodinouvosade.Aleotvorilomito očiazistilsom,žemámviac možnostíažemôžembyťúspešný.

Akojetosfinančnougramot nosťouvrómskychkomuni tách?

Môžemhovoriťlenoľuďoch vmojomokolíamusímpovedať, žetojerôzne.Súľudia,ktorísi šetriaaplánujúbudúcnosť.Asúaj takí,želenberúpôžičkyakupujú čochcú,apotommajúdlhyainé problémy.Aspoňvmojejosade vnímamzlepšenie,viacmužovaaj žienpracujevokolitýchmestách. Predtýmväčšinouchlapichodili

Miroslav Mitráš (na fotografii vľavo) počas pobytu v USA

Miroslav Mitráš (vľavo) so spolužiakmi počas štúdia na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti

doČiechanazápadnéSlovensko. Platiakartami,niektorídokonca mobilnýmaplikáciami,čobolone mysliteľnéeštepredpárrokmi. Myslímsi,žeštátaneziskovýsek torbysamalizameriavaťnafi nančnúgramotnosťvosadách. Uľahčilo by to život Rómom.

Akovnímateexistenciuosád amarginalizovanérómskeko− munity?

Odpoveďoujesystematickýra sizmusužodkedyRómoviaprišli naSlovensko.Majoritastáleodsú valaRómovzcentiermiestadedín naokrajealeboniekammedzide diny,abyichnevidela.Myslímsi, žetopokračujeajdnes.Užod škôlkysúRómoviasegregovaní, posielanídošpeciálnychškôl,ho citamnemajúčorobiť.Aakajsú

vnormálnychzákladnýchškolách, taksaimzaseučitelianevenujú. Bezdobrýchškôlsiťažkočlovek nájdeprácu,vktorejbudezarábať viacakominimálnumzdu.Ajpre tosašancenato,abyRómovia odišlizosádažilimedzimajoritou znižujú.

Nadruhejstraneviemzvlastnej skúsenosti,žesmemaliproblém kúpiťdomvdedine.BuďhoNeró moviapredaťRómomnechceli, alebobolacenapreRómaoveľa vyššia.Povedalbysom,žeosady súkomplexnýproblém.Musísa zmeniťmentalitaľudínaoboch stranách.

Kedystesazačalivenovať rómskejtéme?

Boltoasirok2015,keďsom končilstrednúškolu.Prihlásilsom

Povedalbysom,žeobdobiero kov2017a2018.Sozdružením PaľikeravsmevyhraliocenenieRo maSpirit,neskôrajdruhémiesto cenySozialMarievoViedni.Strávil sompártýždňovvUSA.Počasro ku2018smemaliveľaprojektov smladýmiRómami,nakoncileta sombollídromskupinynaEras mevŠpanielsku.Myslímsi,že všetkočosaudialopredtýmmi dodalosebavedomie,žesa môžemprihlásiťazvládnemštú diumnaStredoeurópskejuniver zite v Budapešti.

Nedávnostemagisterskéštú diumnaStredoeurópskejuni verziteukončili.Čovámtoto štúdiumdalo?

NajprvsombolnaRomaGra duatePreparationProgram (RGPP).Boltoprípravnýpro gramnaštúdiumnaStredoeuróp skejuniverzite,kdesomsizlepšil angličtinuzB1naC1.Tamsom bolsRómamizcelejEurópy.Mal sommožnosťdozvedieťsaoživo tochRómovvinýchkrajinách,ale konečnesommalajmožnosťbyť svysokoškolskyvzdelanýmiRó mamivjednejtriede.Mohlisme saotvoreneporozprávaťazdieľať našeproblémy,ktoréneboliažta kéodlišné.Prvýkrátsommal možnosťpočuťrómčinuziných krajín.

Pripravilimatunamôjpro gram,ktorýsomsivybralnama gistra.Malsomdoučovaniezma tematiky,verejnejsprávyaekonó− mie,abysomsizvykolnaamerický štýlvysokejškoly,ktorýsalíšiod slovenskýchvysokýchškôl.Núti človekaučiťsaužpočassemestra, učiteliadávajúštudentomviac možnostízapájaťsa.Takže,keď somnastúpilnamagistravEcono− micPoliciesinGlobalMarkets,bol somužpripravenýavedelsom,čo asiodštúdiačakať.Najväčšíšok bol,žesommalspolužiakovzose demnástichrôznychkrajín.Bolo topestré.Malsommožnosťvidieť inýpohľadnasvet.To,čosanám zdáčudné,môžebyťnormálne vinýchkrajinách.Povedalbysom, žeštúdiummidaloviacmožností, oktorýchbysomaninesníval,ke by som zostal na Slovensku.

Odporučilibysteprogram RGPPmladýmRómom?

Columbia,kdesmemalipred náškyorôznychaspektochživo tavUSA.Malismeajvýjazdy,kde smepomáhalirôznymneziskov kámvichčinnosti,napríkladpri stavbedomupreveteránovale bobaleníjedlavoFOODbanke, prípadnesmemalipoldňana starostiasistodetízoznevýhod nenéhoprostredia.

AkýježivotvAmerike?

VjužnejčastiUSA,kdesombol, toboloúplneiné.Niejetamtoľko mrakodrapov,mestásúveľké rozlohou,noniepočtomobyvate ľov.Malsompocit,ževšetkotam musíbyťnajlepšieanajväčšie. VCoca−Colejeoveľaviaccukru, McDonaldsporciesúväčšieaob sahujúoveľaviacoleja,alebore cykláciabolprenichskoronezná mypojem.Nauniverzitezačali sprogramomnarecykláciu,kde násupozorňovaliakotriediťod padnapapier,petfľašeasklo.Pre násEurópanovtobolaúplnenor málnavec.Potýchpártýždňoch viem,žebysomtamnechcelžiť natrvalo.Možnovsevernejčasti, ktorá je viac podobná Európe.

Kdesteeštestážovali?

VBruseliprineziskovejorganizá ciíERGO−Network,ktorásavenuje RómomvcelejEurópskejúnii,aleaj vAlbánskučinaUkrajine.Malsom možnosťvidieťakotofungujevBru seli.Zúčastnilsomsarokovanínezis koviek,ktorésazaoberajúrómskou témouamalsommožnosťpomôcť priprípraveletnejškoly,ktorájepre rómskychaktivistov.

Kdeprávepôsobíteačoplá− nujetevnajbližšomčase?

sanaworkshopusplnomocnenca vládyprerómskekomunity.Tam somspoznalďalšíchRómovaNe rómov,ktorísazaujímaliotútoté mu.Bolotoniečonovéavedel som,žechcempokračovaťďalej. Porokusomspoznalľudízob čianskeho združenia Paľikerav.

Začalistesnimispolupraco vať.Čobolovašouúlohou?

Nazačiatkusomrobilfotkyavi deá,potomsomskúšalpísaťgran ty.Keďsmezačalibyťajúspešní anašlismepeniaze,vytvorilsom našuwebstránkuapotomsomju ajmanažovalpárrokov.Vobčian skomzdruženírobítevšetko,čoje potrebné a väčšinou zadarmo.

Čobolozlomovévovašom živote?

UrčitebysomodporučilRo maGraduatePreparationPro gramkaždému.Človeksizlepší angličtinu,spoznáRómov zinýchkrajín.Univerzitasate razpresťahovaladoViedne,čo jeoficiálnenajlepšiemestopre život.Nomusímupozorniť,žeto jelenprípravnýprogramavô becniejeisté,žesadostanetena magisterskéštúdiumnaCentral EuropeanUniversity,aleurčite máteväčšiušancuakobezprí pravnéhoprogramu.

Okremtoho,žesteabsolvo valiniekoľkostáží,istýčasste boliajvAmerike.

BolsomvUSAsprogramom StudyoftheU.S.Institutes–SU SIvroku2017astrávilsomtam asišesťtýždňov.Jetoprogram lenpreštudentovbakalárskeho štúdia.Programmáviacčastí vrôznychamerickýchmestách. Jasomsaprihlásilnasocialen gagementvJužnejKarolíne. StrávilsompäťtýždňovnaUni versityofSouthCarolinavmeste

TerazpracujemvTescoBussines ServicesvBudapeštinapozíciiAc− countReceivablesAssociate,čozna− menážesastarámopohľadávky TescanaSlovensku.Jetocez šesťdesiatobchodovpocelomSlo vensku.Jamámkonkrétnenasta rostipodnikateľovrôznychveľkostí, ktorísiprenajímajúpriestory vTescu,riešimpohľadávkyzaener gieanájmy.Áno,jetonudné,vôbec matonebaví,ataksomsinašielstáž vBruselivorganizáciiEquinet,čoje sieťorgánovprerovnosť,aleboinak povedanézastrešujenárodnéorgá ny,ktorébojujúprotidiskriminácii. Jetobližšiekrómskejtéme.Budem savenovaťfinanciámaorganizácii rôznychpodujatínaeurópskej úrovniaposkončenítejtostážena stúpimnastáždoViednedoAgen túrypreľudsképráva,ktorámápo dobnézameranie,noviacsasústre ďujenavýskum.

Mátenejakýsen?

Svetovýmier?Tosaasinepoda rí,takbysomsichcelnájsťprácu, ktorámabudebaviťauživímňaaj moju rodinu.

Dočohobysteinvestovali, akbyvámtofinanciedovoľova li?

Investujemdokryptomien. Mámsvojeobľúbenéprojekty, ktorésledujemužpárrokovavi dím,žefungujúarastú.Snažímsa investovaťkaždýmesiacokolo50 eur.Niejetonejakéveľkéčíslo, niesombohatý.Kebysomtone skúsil, viem, že by som ľutoval.

Text: Dominika Badžová, foto: archív MM Preklad rozhovoru nájdete na strane 14.

Počas dovolenky v Španielsku

Roky v divadle ma naplnili hrdosťou k svojmu pôvodu, hovorí divadelníčka a pedagogička Lucia Krajňáková

Vyučilasazakrajčírku,ale akokrajčírkasanezamestnala. Osudtozariadilinak.Keďmala dvadsaťdva,povedalasi,žeskúsi študovaťto,čojunaozajbaví. Podalasiprihláškunakonzerva tóriumdoKošíc.Právevtedybol konkurznatanečníčkudoDiva dlaRomathan,kdeuspela.Vdi vadleprežilakrásnychdeväťro kov.Vrómskomdivadlezačala vnímaťhrdosťnarómstvo,na rómskezvyky,tradíciearómsku kultúru.Acezdivadlonašlaaj svoju životnú lásku.

Prečosteodišlizdivadla?

Bolotorozhodnutienašejrodi− ny.Nebolasomužnajmladšia amojirodičiasaobávali,žeosta− nemsama.Právevtomčasesom stretlačloveka,oktoromsombola presvedčená,žejetenpravý.Za tiaľsatonapĺňa,leboodvtedysme stálespolu.Narodilsanámvy túženýsynajasomsapomater skejdovolenkeuždoRomathanu nevrátila.Zhodounáhodmivtedy ponúklamojaterajšiariaditeľka miestovSúkromnejstrednejškole BielavodavKežmarku.Tejtopo

nukesomsapotešila,lebopraco− vaťsmladýmiRómamimaveľmi lákalo.

Zmiešanémanželstvá,hlavne uRómov,niesúveľmičasté... PeterniejeRóm,alejehosrdce jerómske.Kebytotaknebolo,tak užspoluniesme.Alekebysomne pracovalavRomathane,bolobyto premňaľahšie.Predtýmsomne riešilasvojuidentitu,alerokyvdi vadlemanaplnilihrdosťouksvoj mupôvoduabolotonaozajťažké zobidvochstrán,prijaťnašuodliš

núnárodnosť.ManželjetotižRu− sín,takjetopredsalentrochuviac, povedzme,farebnejšieabohatšie.

Mátespolusyna.Riešiokolie jehonárodnosť?

Môjsynmáterazosemrokov. Užodmaličkasommupripomína la,žejeajRóm.Akoštvorročnýsa tomubránilanechceltoprijať.Te razsvojpostojzmenil.Dokonca, keďsmevKrížovejVsiumojejma my,rozprávaporómsky.VPrešo ve,kdenavštevuješkolu,rozpráva slovenskyanepopiera,žejeRóm,

O berša andro teatro mange sikhade o baripen pre miri nacija, phenel e aktorka u pedagogička Lucia Krajňáková

Avrisikhľiľastesivel,noavka pesandrebuťinachudľas. Odživipenanďasaver.Kanasas bišudujberšengri,phenďaspeske, hojzumavelatesikhľolsočačes kamelas.Bičhaďasomangipen prokonzervatorijumKašate.Ole ďivendesasokonkurzvaš okheľibnaskriandroTeatroRo mathan,uilela.Androteatrosas eňašukarberša.Androromano teatrochudľastedikhelobaripen proromipen,romanesokaša,tra dicijitheromaňikultura.Upre kaloteatroarakhľasthepeskro dživipnaskrokamiben.

Soskegeľanleteatrostar?

Avkapengephenďamandre amarifameľija.Nasomasimarbut terňiumiridajthemirodaddara nas,hojačhavakorkori.Oleďiven demanarakhľomlemanušeha,pal savopaťavas,hojhinoovodačačo. Džiakanaodahinočačipen, olestarsamsakovarjekhetanes.Uľi ľasamengeočhavo,savesbareska mahasupalemaťerskodovolenka

imarandroRomathannageľompa le.Paľismanmangľaseakanutňiše rutňiteavavprothanandrePrivat nomaškarutňiškolaBielavodaan droKežmarok.Olestarsomasbut lošaľi,vašoda,hojtekerelbuťile terneRomenca,odabutkamavas.

Tedžalromestepalonaro manomanuš,odapesbutnaač holmaškaroRoma...

PeternaneRom,noleskrojilo hinoromano.Teodaavkanasas, imarnasamasjekhetanes.Note nakeravasandroRomathan,elas mangelokheder.Angomisnaso masinteresimenpalemiriidenti ta,nooberšaandroteatromansi khadeteavelbarikaňipropeskro uodasasčačesphares,sodujese rendar,teakceptinelamariaver nacija.MiroRomhinoRusinos,u vašodaodahinsikra,sartephe nav, buter farbenca u barvaleder.

Hintumenjekhetanesočha vo.Saromanušadikhenleskri nacija?

Mirečhaskehinakanaochto berš.Imarciknorestarleskephe navas,hojhinotheRom.Saršta reberšengroodanakamelasteak ceptinel.Akanapesleskrodikhi penparuďas.Mekkanasamandre KrížovoVeskemiridaj,vakerel romanes.AndroPrešov,kajphirel andreškola,vakerelslovaťika unagaruvel,hojhinoromano,na čavašoda,hojleshinkaledercipa sarlečhavorensolehaphiren. PaľikeravleDevleskevašoda,hoj hin avka.

Džaneltheerusinskočhib?

Na,mekrusinskinavakerel.Ka nasasmiroromothemeskro sekretarisproministerstvosvaš osikhľuviben,phenďamamenge, hojdžavaandreKrížovoVeske miridaj−dad.KanaoPeťkusšun ďaseromaňičhib,odasasonevi penusakovarmiradatarphuče las,sophenel,hojlakenaachaľol. Palonabutsikhľiľastevakerelro manes.Oromodabutkamelas, kanalesšunďasudiňasleske

olav,hojkanaočhavosikrabaro la,sikhavelalestevakerelrusin sko čhibaha.

Sarpretumendedikhenavri omanuša?

Palodapesnainteresinav,hoj mesomromaňiuovhinoRusinos. Najekhvarpesmangeačhiľas,hoj omanušapalamendedikhenas,vaj penčudaľinenas,soskeoNarom dživellaromaňadžuvľaha.Odahin lengroproblemos,savonalačhare na.Medikhavčaoda,hojsomle manušeha,savekamavusavoama rojekhetanodživipennadikhelsar opharipen.Menadikhavle„par ne“manušes,nolemanušes,save hasomrado.Mireromehapes arakhľomprekalebuťi.Mekeravas androteatro,ovandreZakladno školaSvinia.Amenodojkhelahas uovleromanečhavorencakerelas butaktiviti,savemekamavas.Na chudľaspesteinteresinelpaloRo mavašmange.OvleRomencake relasupomožinelaslengeimarbut angleoda,sopenprindžarďam.

atonielenpreto,žemátmavšiu pokožkuakojehospolužiaci.Ďa− kujem Bohu za to, že to tak je.

Ovládaajrusínskyjazyk?

Nie,zatiaľnerozprávarusínsky. Keďsamôjmanželstalštátnymta jomníkomnaministerstveškol stva,rozhodlismesa,žesapre sťahujemdoKrížovejVsiksvojim rodičom.KeďPeťkopočulrómči nu,bolprekvapenýastálesamo jejmamypýtal,čovraví,lebojej nerozumel.Nopokrátkomčasesa naučilrozprávaťporómsky.Manžel

Sophendetumarepaše dženeproNarom?

Varesavemanušapremande bangesdikhenasuthešunďom obilačhipena,mekangleoda,so chudľomtephirellePetroha.Va rekaskenasaspredzeka,hojge ľomKašatetesikhľolutekerel buťi.Usastheajse,somandar phučenas,soskemangenaarakh ľomleRomes.Preodalengeňič naphenďomumukhľomlenavka, mangeodanakampelasvarekaha tediskutinel.Jekhelaveha,džana vas,hojmangearakhľomamales prosavorodživipen,uabsolutno nagondoľinavastesasRomvajna. Miridad−dajdaranas,nadžanenas teodaelaperspektivno,teľikere la.Medžanavas,hojamenhin eperspektiva,Peterprindžaravas sarlemanušes,savohinopašole Reomenca.Džanavaspaloleskre aktiviti,savekerelasleromane ternenca.Prindžarasjekhetanes butdženenumusajtephenav, hojleskreamalaodamaškar amendebutkamenasjekhtomo

Lucia Krajňáková. Foto: Roman Čonka

bolveľmimiloprekvapený,keďto počulasľúbil,žekeďsyntrochu vyrastie,takhoskúsinaučiťroz právať rusínsky.

Akonavásľudianaverejnos tireagujú?

Neriešimto,žejasomRómka aonRusín.Stalosaminieraz,žeľu diasazanamiobzeralialebosadivi li,žeNerómžijesRómkou.Toje ichproblém,ktorýnevyriešia.Ja vnímamibato,žesomsčlovekom, ktoréhomámradaaktorýnevidí vnašomspolužitíproblém.Janevi dím„bieleho“človeka,alečloveka, sktorýmsomrada.Smanželom somsastretlavďakapráci.Jasom pracovalavdivadle,onvZákladnej školeSvinia.Malismetampredsta venieaonsrómskymideťmirobil rôzneaktivity,ktorésamnepáčili. Nebolasomdôvodom,žesazačal zaujímaťoRómov.OnsRómami pracovalapomáhalimdávnopred tým,nežsmesaspoznali.

Aakoreagovalivašiblízkina vzťahsNerómom?

Niektoríľudianamňazazeraliací tilasomajnejakévýčitky,atoešte predtým,nežsomzačalachodiť sPetrom.Niekomusanepáčilo,že somodišladoKošícštudovaťapraco vať.Aboliajtakí,ktorísamapýtali, prečosomsinenašlaRóma.Nato somimneodpovedalaanechalasom ichvichvýčitkách,lebojasomnecíti lapotrebutosniekýmriešiť.Jedno duchosomvedela,žesomnašlapria teľanacelýživotavôbecsomnerieši− la,čijeRóm,aleboNeróm.Mojirodi− čiasaomňabáli,lebosineboliistí,či

nášvzťahbudemaťperspektívu,či vydrží.Jasomsibolaistá,ženášvzťah perspektívumá,leboPetrasomspo znalaakočloveka,ktorýmákRó momblízko.Vedelasomojehoakti vitách,ktoréorganizovalsrómskou mládežou.Mámeveľaspoločných známychamusímpovedať,žepriate liazPetrovhookolianášvzťahodza čiatkupodporovaliadržalinámprs ty.Asúradi,ženámtovydržalo.Dod nessompresvedčená,žetonašeroz hodnutiebolosprávne.

Poznáteajinézmiešané manželsképáry?

Iste,poznámniekoľkotakýchto párov.Sompresvedčená,žednes toužniejerarita,akžijeRómsNe rómkouaopačne.Ľudiamajúme nejpredsudkovasúviacotvorení inakosti,akovminulosti.Aspoňja to tak vnímam.

Spomenietesinastretnutie smanželovourodinou?

Veľmiživosinatospomínam, akobytoboloibavčera.Mojarodi naprijalaPetra,akokebyhopo znalidlhéroky.Aonsacítil,akoby prišieldosvojejrodiny.Jasomna jednejstranemalaobavy,čima manželovarodinaprijme,alena druhejstranesomverila,žemedzi nichzapadnem.Mysmesatotiž sPetromveľmičastoadlhoroz právalinatútotémuavedelasom, žeakbymiboloubližované,taksa ma zastane.

Čoboloprevášhomanžela najväčšímprekvapením,keď prvýkrátnavštívilvašurodinu?

MyRómoviasmeznámisvojou pohostinnosťou.Akknámpríde návšteva,takjejponúkneme všetko,čomámedoma.Peterpr výkrátzažilšok,keďvidelplné stoly.Leboajtennajchudobnejší Rómsiuctínávštevuadánastôl všetko,čomôže.Myslím,žeuNe rómovtotaknieje.Platítoaj vnašejdomácnostiakeďviem, žeprídenávšteva,napríkladmoji svokrovcialebošvagriná,švagor, tiežimurobímhostinu.Dokonca užumňaskúsiliajrómskejedlá akogoja,mariklealebokrafky, achutíimto.

Ešteajvsúčasnostijevmno− hýchrómskychrodináchza− užívané,žemanželpracuje amanželkajedomaastarása odomácnosť.Akojetouvás?

Mojirodičiamaodmalička viedli,abysomsavzdelávala,začo somimveľmivďačná.Právepreto nesedímdoma,alepracujem.My pracujemeobidvajaaajdomáce prácemámepodelené.Aletojeaj vmojejrodinevKrížovejVsi.Mys límsi,žesatomení.AjnašiRómo viaupustiliodtohtostereotypu amnohéženypracujúamanželia impomáhajúsdomácimiprácami. Poznámveľarómskychchlapov, ktorí varia, upratujú, perú.

Prácasdeťmijenáročná. Chcetevnejpokračovať?

Neberiemjuakoprácu,aleako poslanie.Hocitoznieakoklišé, aletaktocítim.Poznámemnoho miest,kdeRómovianemajú možnosťzaradiťsadospoločnosti ajachcem,abysomaspoňniekto rým,čiužsvojouprácoualebo svojimiskúsenosťamipomohla aukázalacestu,žesatodá,žesa nemusia v živote stratiť.

Malasompredčasomžiačku, ktorásavyučilazakrajčírku.Našla siprácu,založilarodinuažijepek− nýživot.Stálesmevkontakte. Vždykeďsastretneme,rozpráva− mesaoživoteavidím,žetáškola jej dala veľa.

Lákavásajniečoiné?

Mámeštejedensen,atensami začalplniť.Tentoroksomzačala študovaťnaPrešovskejuniverzite odborRómskyjazyk,rómskalite− ratúraarómskereálievkombiná ciispedagogikou.Chcempokra čovaťvpedagogickejprácisróm skymideťmiaučiťichajvnašom materinskom jazyku.

Možnobysteneverili,ale vKrížovejVsi,odkiaľpochádzam, študujúvsúčasnostinavysokej školeštyriaRómovia.Niesomje dináznašejkomunity.Nookrem

nichpoznámkopecmladýchRó mov,ktoríštudujúaleboabsolvo vali vysokoškolské štúdium. Kedyrozprávaterómsky?

Vškoleasosvojimipríbuznými. Domasarozprávameslovensky. Alekeďmámeostrejšiuvýmenu názorov,japoužívamrómčinu, manželrusínčinu.Nerozumieme, čotendruhýrozpráva,alechápe mesaapotomsanatomzasmeje me.

Máteprácu,ktorávásnapĺňa. Manžela,ktorýjevašímpriate− ľomaoporouvživote.Máte krásnehosyna,študujetenavy− sokejškole.Čobysteporadili ostatnýmRómkam?

Všetkýmdievčatámajchlapcom prajem,nechidúzasvojimisnami. Nechsanebojaprekážok,tiesúna to,abysazdolávali.Ačosatýka lásky,nechidúzasvojímsrdcom. Nechsanepozerajú,odkiaľten partnerpochádza,aleakýje.Nech sisamivsebenevytvárajúvnútor nébariéryapredsudky,žeRóm musížiťibasRómkou,aleboSlo váksoSlovenkou,leboaktito,čo potrebuješneposkytnečlovek ztvojejkomunity,nebojsavzťahu s človekom inej národnosti.

Text: Roman Goroľ

mentostarudenasamengephiko. Uhinelošale,hojodaamengeľi kerel.Džiakanapaťav,hojoda amaro uštar sas lačho.

Prindžarentheavermišimen fameľiji?

He,prindžaravbuterajse dženen.Paťav,hojadaďivesoda imarnaneerarita,tedživeloRom lanaromaňaha,vajaver.Lemanu šenhinfrimederbilačhedikhipe nauhinebuterphundradekijo averipen,sarodasasangomis.Te ča me oda avka dikhav.

Leperentumenge,sarpen arakhľanleromeskrafameľijaha?

Butdžidespeskepreodalepe rav,sarteodasasidž.Mirifameľija akceptinďaslePeter,sarteles prindžarnasbareberša.Uovpes šunelas,sarteavľasandrepeskrifa meľija.Prejekhseramedaravas,te maneromeskrifameľijaakceptine la,preaverserapaťavas,hojman elathanmaškarlende.LePetroha butulungesvakerahaspalkadite maudžanavas,hojtemangekere nadoš,ovterďolapašmande.

Sosasvaštumaroromonek baredernevipen,kanajekhto varavľasandretumarifameľija?

AmenoRomasamprindžarde, hojdassavoro.Tekeamendevare koavel,dassavoro,soamenhin androkher.JekhtovaroPetersas šokimen,kanadikhľaspherdeska minda.Vašoda,hojtheodanekčo rederRomdelpaťivoleske,soavel uthovelproskamindsavoro,so šaj.Paťav,hojmaškaroNaroma odaavkanane.Noavkahintheke amendeukanadžanav,hojavena omanuša,sarmirisasujlesastro ha,vaješogorkiňa,ošogoris,sa jekhlengekeravpaťiv.Kemande chaletheoromanechabena,sar ogoja,omarikľi,vajokrafki,uka menoda.

Mekakanahinandrobutro manefameľijiavka,hojorom kerelbuťiueromňihiňikhere ukerelpašokher.Sarodahin ketumende?

Miridaj−dadmancikňoratar ľidžanasavka,hojtesikhľuvav,vaš odalengebutpaľikerav.Vašodame nabešavkhere,aľephiravandre

buťi.Amensodujdženekerasbuťi, theokheratunebuťapeskeulavas. Aľeavkaodahintheandremirifa meľijaandreKrížovoVes.Paťav,hoj theodapesparuvel.TheamareRo maimarmukhenodastereotipos,u butromňakerenbuťiulengreroma lengepomožinenkheratunebuťen ca.Prindžaravbutromanečhaven, savetaven,žužaren,avrithoven.

Ebuťilečhavorencahiňi phari.Kamenlabutertekerel?

Odanadikhavsarebuťi,aľesar emisija.Džanav,hojodahinkli šé,nomeodaavkašunav.

Prindžarasbutthana,kajleRo mennaneošajipentechudel peskrothanmaškaromanuša umekamav,hojtečavaresave dženenge,mirabuťahavajmire prindžaripnahašajpomožinav usikhavavlengeodrom,hojoda šajuhojpennamusajtenašavel andro dživipen.

Nabutangomismansaseštu dentka,saviavrisikhľiľastesivel. Arakhľaspeskeebuťi,hinlaefa meľijaudživelošukardživipen. Ačhiľamandrokontaktos.Sako

var,kanapesarakhas,vakeraspal odživipenudikhav,hojodiškola lake diňas but.

Kamenmekvaresoaverte kerel?

Hinmanmekjekhsuno,uoda chudľomtekerel.Kadaberš chudľomtephirelprePrešovsko univerzita,preromaňičhib,ro maňiliteraturauromanerealiji andrekombinacijalapedagogika ha.Kamavtedžaldurederandre pedagogickobuťileromanečha vorencautesikhavellenthe andre amari romaňi čhib.

Šajmangenapaťan,noandal eKrížovoVes,khatarsom,akana hinepreučiškolaštarRoma.Na somjekhkorkoriandalamariko munita.Bijallendeprindžarav butterneRomen,savephirenan dreučiškolavajimarajso študijum agorinde.

Kanavakerenromanes?

Andreškolaumirafameľijaha. Kherevakerasslovaťika.Nokana pesvaresarbutervesekedinasle romeha,mevakeravromanes,

oromrusinski.Naachaľuvas,so oaverdženophenel,noachaľuvas sohinpaloda,upaľisolestarasas.

Hintumenebuťi,sotumen geanelloš.Hintumenorom, savohinotumaroamaluľike reltumenandrodživipen.Hin tumenšukarčhavo,phirenpre učiškola.Sošajphenenaver romanedžuvľenge?

Savorečhajengethečhavenge phenav,hojtedžanpalopeskre sune.Tenadaranpharipnendar, olahinevašoda,hojpenprekal lendetedochudas.Ukanadžal palokamiben,medžanpalolen grojilo.Tenadikhen,khatarhino opartneris,aľesavohino.Tepen geandrependenaačhavenoan drunebarijeriubilačhedikhipe na,hojoRommusajtedživelčale romaňadžuvľaha,vajoSlovakos leslovaťikodžuvľaha,vašoda,hoj teodasotukekampeltukenadel omanušandaletirikomunita, namusajtedarastekamelle manušes andal e aver nacija.

Lekhavipen: Roman Goroľ preklad: Erika Godlová

Lucia má k rómskej kultúre blízko. V minulosti pôsobila ako sólistka divadla Romathan.

Foto: Tomáš Sivák

Roman Goroľ a Lucia Krajňáková počas rozhovoru v Kežmarku v lete 2022. Foto: Tomáš Sivák

Právne vedomie je v rómskych komunitách nízke, hodnotí študentka práva Vanesa Facunová

VanesaFacunováponávšteve viacerýchrómskychkomunítzisti la,ženievšetcipoznajúsvojeprá va.Chceprispieťkzvýšeniuinfor movanostivylúčenýchRómov vprávnejoblasti.Zadôležitépre Rómovpovažujeajto,abysane báliprihlásiťksvojejidentite,kul túreanárodnosti.Vanesaštuduje právonaUniverziteMatejaBela vBanskejBystrici,pochádzazo Zvolenaahovorí,žemalašťastie navynikajúcichrodičov.Vždyju viedlikvzdelaniuapodporujúju, pretožesamivedia,akýježivot bezneho.Viedlijukaltruizmua ochotepomáhaťslabšímprizlep šovaníkvalityichživota.

Študovalistenastrednej zdravotníckejškole.Čovámto toštúdiumdalo?

Uvedomilasomsi,akémám šťastiebyťfyzickyajpsychickyzdra vá.Ajkeďpraxvzdravotníctvebola namáhavá,doživotasiodnesiem skúsenostiapríbehy.Pochopila som,žečlovekniejelenjehotelo, aleajpsychikaaakéjedôležité,aby spoluharmonickypracovali.

Nechcelisteísťdopraxe vzdravotníctve?

Akosomužspomenula,práca vzdravotníctvebolapsychickyna− máhavá,nonepovažujemsazasla− béhočloveka.Vždysomchcelapo− máhaťľuďom,aleažposkončení strednejškolysompochopila, ako.AkoRómka,ktorásastretla sdiskrimináciouaakodcéraakti− vistkysomsastémourasizmu stretlaniekoľkokrát.Užpočasštú− dianastrednejsompochopila,že pôjdemtiežtoutocestouazačala somštudovaťnaPrávnickejfakulte UMB v Banskej Bystrici.

Akosapodľavásstarajúosvo jezdravieRómkyaRómovia?

Myslímsi,žestaršierómskege nerácievediavždynájsťnajlepší lieknaslabézdravotnéproblémy, tojeisté.Určiteplánujemeorgani zovaťstretnutia,kdebudemevzde lávaťosprávnomstaranísaosvoje telo.Nievšetcimajútošťastiesa

naučiť,čojesprávneačoažtaknie. Akýživotnýštýljevhodnýprejed notlivcov,akýpremladémamičky astarostlivosťodieťa.Totonieje ichchybou,skôrveľkouprázdno tou,ktorámusíbyťdoplnená.

Spomínatemamku,aktivist ku.Čomusavenujeavčomvás ovplyvnila?

Mamasauždlhérokyvenujeak tivizmuprerôzneorganizácie.Chce pomôcťakolenvie.Keďsomsajej prvýkrátspýtala,akotozvláda,od povedalami:„Akonič“.Ajkeďsa snažímbyťproduktívnaakoona, určitetonejdelen„akonič“,ave ľakrátsamusímzastaviťavydýchať. Podporujema,radíapomáhami primnohýchmojichiniciatívach. Robíajcharitatívneveci,tiesújej najobľúbenejšie.Navštevujeróm skekomunity,kdesazúčastňujeak tivít,ktorýchcieľomjebojovaťza právaRómov.Ovplyvnilama vmnohýchveciach,spravilazomňa človeka,ktorýsomteraz.Pomohla mirozvinúťcharakteristiky,ktoré manaviedlikuvysnenejkariére.

Máteosobnúskúsenosťsdis kriminácioualeboprejavomra sizmu?

KaždýRómsaurčitestretol sdiskrimináciou,priamoalebo nepriamo.Stémourasizmusom sanajprvstretlavškole,kdetouči− teliasícevysvetlili,noniedodatoč− ne.Prvýkrátsomtoprecítila,keď somsmamouišladorómskejko− munityavidela,čotorasizmusje. Nievetyvučebnicianivysvetlenia odniekoho,ktosasrasizmom osobne nikdy nestretol.

ViedlistekomisiunaKongre semladýchRómokaRómov 2022.Akétémystepreberali?

SpolusMichalomKončekom smemalinastarostijednuzviace rýchkomisií,kdesmeriešiliantidis kriminačnépolitiky,rovnosťainklú ziu.Našasekciabolazameranánaté myzoblastiantidiskriminačnýchpo litík,atedasadotýkalamarginalizo vanýchrómskychkomunít,ľudízo znevýhodňujúcehoprostrediaaďal

šíchľudí,ktoríčelilavsúčasnejspo ločenskejklímevýzvam,akosúženy aLGBT+ľudia.PrácasmladýmiRó mamibolaúžasná,organizáciatak tiežaurčitesomsiodnieslanielen novélíderskéaorganizačnéskúse nosti,noajmnohoúžasnýchkama rátovsosvetloubudúcnosťou.

Spolupracujetesorganizá ciouRomaInitiativesOffice–RIO.Včomspočívavašaspo lupráca?

OrganizáciaRIOjemedzinárodná organizáciasnažiacasazlepšiťsituá ciuRómovvEurópe.Tojenajjedno duchšievysvetlenie.Rozrastásado mnohýchkrajínvEurópeaoslovila ajmňa,snádejouorganizovaťRó− movnaSlovensku.Naučiťnáspraco− vaťnielensmajoritounoajvkolektí− veRómov.Inšpirovaťmladých, rozviesťdialógyasamozrejmeuká− zať,žeajmyRómoviamámemnoho vlastností,rozumuatalentov,ktoré viemevyužiťavzájomnesinimipo− môcť.NaSlovenskupretovznikol movement(hnutie,aktivita,pozn. red.)HrdíRómovianaslobodnom Slovensku,kdepôsobímakolíder aaktívnesapodieľamnaorganizova nírôznycheventovajsmojímtí mom.Nápadovanázorovnikdynie jedosť,smeotvorenívšetkému.

Prečostesarozhodlištudo− vaťnaPrávnickejfakulteUMB vBanskejBystricianaaképrá vosaplánujetevpraxizamerať?

Združenie Zdieľanie podporuje tvorbu rómskych autorov

Vydávanietlačenýchaelek tronickýchkníhrómskychauto rovjecieľomčinnostiobčianske hozdruženiaZdieľanie,ktoréod roku2018realizovaloštyrititu ly.„Smepresvedčení,žejetone násilnácesta,akomôževäčšino váspoločnosťspoznávaťRómov, pochopiťichživot,kultúru,hod notovýsystémaproblémy,vkto rýchžijú.Príbehymeniaajvedo mierómskychkomunít,“uviedla preRomanonevoľilsupervízor ka,dramaturgičkaarežisérka MagdaKmeťková.

Vroku2018vydalipoviedky AninyBotošovejČarovnépríbe hy,vmarci2020unikátnyproza ickýdebutNadeždyMalčekovej, ktorápíšepodpseudonymom NelaNezábudková,Dievčatko zkláštoraavmarci2021pokračo vanietohtorománupodnázvom Ďatelinka.

Zatiaľposlednýmtitulomjevý berzrozsiahlehodielapoetky, prozaičkyadramatičkyEvyPleš kovejGašparovejzBanskejBystri ce.Obsahujepoéziu,poviedky adramatickútvorbutejtoznámej rómskejautorky.Niektorébásne vzbierkesúzhudobnenéaznoto vanéjejmanželom,známymhu dobníkomCyrilomPleškom.Sú časťouknihyjeajdesaťilustrácií zdielnenajmladšejgenerácie Pleškovcov,vnukaautorkyTibora Didiáša.

Tlačenáknihajevydanású bežnevslovenskomavróm skomjazyku,špecifikomje rómčinavsevernomcentrál nomdialekte(deleniepodľa Matrasa,2005).Cieľomjeza chyteniejazykovéhokultúrne hoodkazurómskychpredkov žijúcichvregióneseverného Slovenska.Autorkazbierku bezplatnešírinaliterárnych

besedácharôznychkultúrnych podujatiach.

Elektronickáverziajeoprotivy tlačenejkniherozšírenáodrama tickútvorbuautorky.Bezplatne sijumôžetestiahnuťnawebeVy davateľstva Elist – www.elist.sk.

„VýberztvorbyEvyPleškovej Gašparovejvnímameakoefek tívnynástroj,ktorýmvieme zdieľaťúctukjazyku,histórii aspomienkampredkovapod porovaťromipen.Poviedková tvorbavychádzapredovšetkým zospomienokrodičovnaživot podpolianskychRómovpočas druhejsvetovejvojny,keďžesa ukazuje,ženamnohézverstvá ztýchdôbsazabúda,atosastá važivnoupôdounaopätovný rastextrémizmunaSlovensku.

Nemaláčasťpoviedoksavšak dotkneajsúčasnéhoživotaRó movnaSlovensku,“vysvetľuje Kmeťková.

Ponávšteverôznychrómskych komunítajrozhovorochsľuďmi zpolitikysomzistila,ženievšetci Rómoviapoznajúsvojepráva.Ja samasomnebolavzdelávanáorôz nychspôsoboch,akosazaseba azasvojukomunitupostaviť.Rov nosťjeslovo,ktorémavždyzaují maloavoviacerýchbodochvmo jomživotenebolododržané.Právo mazaujaloapriprácisRómamimi bohatopomáha.Ktorejoblastiprá vasabudempoštúdiuvenovaťje eštevohviezdach,noprvévrebríč kusúsamozrejmeľudsképráva.

Hovoríte,žemnohíRómovia nepoznajúsvojepráva.Dásato zmeniť?

Voväčšineprípadovbohužiaľ nie.Animajoritanepoznávšetky svojepráva.Najlepšiamožnosť, akotozlepšiťjevyužiťmédiávráta− nesociálnychsietíavzdelávaťRó− movotýchtoprávach.Stretávaťsa smladýmiRómami,aktívnekomu− nikovaťskomunitami.Niejeto jednoduché, no ani nemožné.

Zapojilistesadokampane prednedávnymsčítanímobyva teľstva.Sakýmiúskaliamistesa stretlipočasprácevteréne?

Musímesanaučiťspolupraco vať.Tunastávazasetémapráva, keďRómovianevediaprečojedô ležitésčítaťsa.Niektorísabáli priznaťkrómskejnárodnosti,iní sazashanbili.Pretosmetumy

PoéziaEvyPleškovejGašparo vejprinášapodľačlenov združenianielenliterárnuhodno tu,siluaemócieveršovautorky, aleajzušľachťovanierómskehoja zyka.Pozitívnymdopadomje znižovanierizíkkultúrnejexklu dovanostirómskejpoézie,keďže panujepredstava,žerómčinanie jeprepoéziudosťušľachtilýja zyk.

„Zaujímavýmpočinomje vtomtozmysleajznotovanie niektorýchbásnísmožnosťouich hudobnéhostvárnenia,čojeide álnypodkladpremaléjaviskové formyadivadlápoézienakonzer vatóriáchsprevahourómskych žiakovvodboreherectvo,čipre prácuochotníckychdivadelných súborov.Samotnádramatická tvorbavkniheposkytnedivadel nýmsúborommožnosťsiahnuť po,komickomkuse‘zosúčasnos tiodsúčasnejrómskejautorky,čo

avysvetľujemeim,vzdelávameRó movoichprávachasnažímesa vnichvzbudiťdôveru.Jedôležité, abysmesanebáliprihlásiťksvojej identite, kultúre, národnosti. Čomusachcetevenovaťpo škole?Kdesavidíte?

Snažímsasústrediťnaprítom nosť.Samozrejmevidímnielense ba,alevšetkýchRómovokrok bližšiekvysnívanejrovnosti.Urči tesabudemďalejvenovaťaktiviz mu,leadershipuaorganizovaniu, to viem s istotou.

Čorobítevovoľnomčase?

Vposlednejdobezabúdamvy− členiťčaspresamúseba.Jetoho veľa,nonikdynepoviemniedob− rémufilmu.Ajkeďnešportujem aktívne,športjepremňazaujíma− výužodmala,zlepšujemináladu. Prechádzkaprírodousmojouob− ľúbenouhudboujetaktiežniečo, čomiviezlepšiťnáladu.Časjedô− ležitýasnažímsanímčonajmenej mrhať,ikeďvšetcimámeniemoc produktívnedni.Keďsadá,čítam niečozaujímavéaleboknihu,rada sledujem dokumentárne filmy.

Akéjevašeživotnémotto?

Životnémottonemám.Somno haminazemi.Úprimnosťbude vždynaprvommieste.Dlhúdobu somsanasvetpozeralacezružové okuliare.

Text: Dominika Badžová

vnímameakoojedinelýpočinvo vydávanítvorbyrómskychauto rov,“ dodáva Kmeťková. Autorkapripravilarukopis vslovenskejarómskejjazykovej mutácii.Umeleckýmsupervízo romprojektujescenáristka, dramaturgičkaarežisérkaMag daKmeťková.Jazykovýmkorek toromprerómskuverziuknihy jeprekladateľMarošBalog.Vy danieknihyodborneodporuči lauznávanárómskaspisovateľ kaZlaticaRusová.Knihavyšla vspoluprácisVydavateľstvom Elistvnáklade1000kusov,bola vydanávďakapodporeFondu napodporukultúrynárodnost nýchmenšínSlovenskejrepub liky.

Vanesa Facunová pri pamätníku obetí rómskeho holokaustu vo Zvolene. Foto: archív VF

RómomnaSlovensku,nebudesadobredariťSlovensku

AndrejKiskamalprvúskúse nosťsRómamiešteakodieťa.Bo latovšakšokujúcaskúsenosť. SrodičmichodilnatúrydoSlo venskéhorajaamuseliprechá dzaťokoloLetanovskéhomlyna. „Prejsťceztútoosadusožobrajú cimideťmi,ceztúbieduašpinu, bolpremňaakochlapcašok.Mu símalepovedať,žeterazopäťde siatrokovneskôrtakétošoky zažívamstále.“Slovenskojepod ľajehoslovcivilizovanávyspelá krajina,alekeďsapresuniete opárkilometrov,nadobudnete pocit,žestevnajchudobnejších častiachAfriky.Kiskatovníma akohanbuprenašukrajinu,ale ajobrovskúvýzvuprenásvšet kých:Akozlepšiťživotnépod mienkyvrómskychkomunitách?

PrečomusiaRómoviažiťaj v21.storočínaokrajispoloč nosti?

Tojedobráotázka.Vždy,keď chodímcezosady,hovorímsi,že vyriešenietejtoproblematikyje nienajednuNobelovucenu,aleaj naviac.Jetoobrovskýbalvan,kto rýnesiemezminulostiaajvsúčas nostisisnímneviemerady.Člo veksisamozrejmekladieotázku, včomtozlyháva.Vidímtietozá kladnésmery,ktorýmibysmemali pomáhať:vzdelávanie,bývanie, odstráneniesegregácieazamest− návanie.

Čobysamalozmeniťvoblas− tivzdelávania?

Svojhočasusomsastretolna− príkladsJanetteMaziniovouMot− lovou,ktorápochádzazrómskej osady,kdejejakomalému dievčatkupotkanyokusovaliprsty nanohách.Dnesjetoúžasná,inte ligentnáavzdelanáženasvysokou školou.Keďsomsajejpýtal,čosa staloaakojetomožné,žedievča zrómskejosadysastaneúspešnou ženou,odpovedala,žejejpo mohlaučiteľka,ktorájuviedlaku vzdelaniu.

Niekdetubysomzačal.Mnohé zaktivít,ktoréboliasúrozbehnu té,súdobré,alestálejetoešte strašnechabé.Detimusiamať dobrúpredškolskúprípravu.Na príkladvHrabušiciachneďaleko Popradunavštevujúrómskedeti materskúškoluužodtrochrokov. Vedomosti,ktorétamnadobud nú,súprenenatoľkoprospešné, žesatoodzrkadlíajpočasštúdia nazákladnejškole.Problémje,že rómskedieťaprídedoškolyane vieporiadneposlovensky,ne rozumievýznamuslov,chýbajú muhygienickénávyky,ataksane vieuchytiť.Neuvedomujemesi,že akdieťaneukončízákladnúškolu anechámehoprepadnúť,potom jeveľmiťažképosunúťhonaďalší stupeňvzdelávania.Atonehovo rímotom,žekedysiboltzv.biznis založenýnatom,žesarómskedeti umiestňovalidošpeciálnychzá kladných škôl.

Spomínalisteodstraňovanie segregácieazvýšeniezamestna nosti.

NaSlovenskuprebehlaskúšob náanketaprostredníctvomnezis kovejorganizácie,kdesidvaja

uchádzačiozamestnaniesrovna kýmvzdelanímpodaližiadosť oprijatiedozamestnanianatúis túpracovnúpozíciu.Ibažejeden znichmalrómskemenoatendru hýslovenské.Odozvanažiadosť, kdebolouvedenérómskemeno, bolaopolovicunižšia.Mojiznámi zBatizoviechovoria,žedostanú pozvánkunapracovnýpohovor, akeďichzbadajúvodverách,žesú Rómovia,takichrovnopošlú preč.ÚmyselnévylučovanieRó mov,ktoríchcúnaozajpracovaťje ďalšíveľkýproblém.Myimnedá me šancu.

Bývaťvchatrči,kdevnociza mrznevodaakdespiamalédeti, jevdnešnýchpomerochstrašné. VeľképercentoRómovsichce zlepšiťsvoježivotnépodmienky, alenedokážusisamipomôcť,na príkladsvysporiadanímpozem kov,zavedeníminfraštruktúry. Niekedyvminulostisanariadením (vládyasamosprávpočassloven skéhoštátu,pozn.red.)museli rómskekomunityubytovaťmimo obcealebomesta.Terazsútamuž zabývanégenerácienacudzíchpo zemkoch,alebezpomocištátnych orgánovainýchinštitúciísinedo kážu dať rady.

VobciPolomkanastrednom Slovenskusomsadostaldouličky malejrómskejosady.Mámpocit, žeodmojichdetskýchčiassanič nezmenilookremsatelitnýchta− nierov,ktorénatýchchalúpkach pribudli.Neskôr,keďsomzačal podnikať,malsommožnosťza− mestnaťniektorýchRómov.Tune− ďalekoodnásjededinkaBatizov− ce,kdesomchodievaldoróm− skychrodín.Jepravda,ževonku bolašpinaabieda,alevovnútri maličisto,teplo,dalsomsisnimi jedlo,ktorémipripravili,podisku tovalisme.Mámveľapozitívnych skúseností a zážitkov s Rómami.

PrečočasťslovenskýchRó movžijevprostredí,ktoréje nevyhovujúceazdravieohrozu júce?

Zmôjhopohľadusatejtoprob lematikepoliticinedostatočneve nujú.Dôvodomje,žesabojastraty bodovučastisvojichvoličov.Ajna priektomu,ževedia,žetotreba spraviť,nebudúzavádzaťúspešné programydopraxe,pretožeča som,pôsobenímextrémistovapo pulistovtuvzniklaveľmisilnápro tirómskanálada.Keďniektopovie, žechcepomáhaťRómom,taksa protinemupostavíveľkáskupina obyvateľovSlovenska.Politiciviac myslianasvojumocasvojeprefe rencieakonablahosvojejkrajiny.

Mysmeakoštátdostalizhruba 300miliónoveurnariešenieróm skejproblematiky.Takžepeniaze sú.AjmedziRómamisúslušní, vzdelaní,pracujúci,alesúajtakí, rovnakoakovmajorite,sktorými sanedá.Našoudôležitouúlohou jepracovaťsľuďmi,ktoríchcú zmeniťsvojživot,súochotnírobiť adaťimšancu.Jetonesmierne ťažkácesta,lebovylúčenýmRó momchýbajúpracovnénávyky. Alemusímesnimipracovať.Ešte akoprezidentsomprízvukoval,že pokiaľsaRómomnebudedobre dariťnaSlovensku,taksanebude

dobredariťSlovensku.Posledné, čobysmesimaliželaťje,abysme akopštrosyskrývalisvojehlavydo pieskupredproblémami.Alekeď saniekdeveľmivyostriaproblémy, potomzrazuvidímeštátnych úradníkov,ktorísaneúčinne snažia niečo riešiť.

VpozíciiprezidentaSloven skejrepublikystesastretávali spolitikmivrámciEurópy asveta.Akoreagovalinato,že časťRómovnaSlovenskužije vextrémnejchudobe?

NiejetolenproblémSloven ska,napríkladvRumunskužijú dvamiliónyRómov.Rómoviasú vMaďarsku,Česku,Španielsku, Francúzsku,Nemecku,novmen šíchpočtoch.Peniazezeuróp skychfondovmámeajelenna nás,akosniminaložíme.Európ skakomisianámnebudedávať presnémanuályriešení,akozlep šiťživotnúúroveňvrómskychko munitách.Jetolennanás.Nazá kladestretnutísľuďmiztretieho sektorazisťujem,žeriešeniasú dostupnéarealizovateľné.Dô ležitéje,abysitovládavzalaako prioritu a vážne sa tým zaoberala.

ČobymalisamotníRómovia urobiť,abyneboliterčomkriti ky,nielenpreextrémistické skupiny?

Mrzíma,žesomzopárkrátstretol úspešnýchRómovazasvojrómsky pôvodsahanbili.Malibyukázať predverejnosťou,čodokázali.Aj ostatnítomôžudokázať,alezáro veňichtrebamotivovať,abysamina sebepracovaliamenilisaklepšie mu.Rómoviabymalichytaťkaždú šancu,ktorásaimnaskytne.My ostatníbysmesamohlivžiťdositu ácie,žesanarodímeniekdevróm skejosadedozléhoprostrediabez základnýchživotnýchpotrieb.Uve domiťsi,akéveľmiťažkéjevymaniť sazozovretiachudobou.

Čonámmôžetepovedať oprojekte,doktoréhochcete zapojiťženyzrómskychloka lít?

Veľmirádbysomdalšancumla dýmRómkam,ktorémajúchuť pracovaťasúzručné,abysiprácu mohlinájsť.Tam,kdejedostatok Rómovochotnýchpracovaťbyma lavzniknúťfabrika.Sompresved čený,žeichjenesmierneveľa. UvažujemenadLevočouaKežmar

kom.Akbysanámtopodarilo úspešnerozbehnúť,budemetieto kapacityzvyšovaťajvďalších miestachsmnohopočetnýmróm skymobyvateľstvom,akonapríklad LuníkIXvKošiciach,Dobšiná,Tre bišov.

Projekt,oktoromuvažujem apracujemnaňombymalzamest naťmladéRómkyakošičky.Ženy budúpracovaťvofabrike,ktorá budevyrábaťmódneoblečenie adoplnky.Cieľomjenájsťrómske dievčatá,ktoréskončiliškoluvda nomodbore,alebodaťpríležitosť takým,ktorésúzručnéachcúna sebepracovať,pretožeimvieme poskytnúťajškolenie.Následne imdaťprácu,zaktorúdostanú mzduvyššiunežjeminimálna mzda.Akceptujemeto,ženaza čiatkunemajúpracovnénávyky avýkonnosťnebudetakávysoká akoušičieksdlhodoboupraxou. Chcemevytvoriťkombináciu,aby vpodnikupracovalominimálne päťdesiatpercentžienrómskeho pôvodu.Základombudekvalitné pracovnéamotivujúceprostredie adobrévzťahymedzirómskymi a nerómskymi zamestnancami. Text: Martin Fočar

BývalýprezidentAndrejKiska:Pokiaľsanebudedobredariť

Andrej Kiska. Foto: Martin Fočar

Podnikateľka Monika Tankoová: Žiť tradične nie je zlé, len je to iné. Takto vieme, že nás niekto potrebuje

MonikaTankoovápochádza zoZlatýchKlasovvokreseDunaj skáStreda.Častospomínana svojichstarýchrodičov,uktorých bývalavBratislave.Jejpríbehje inšpiratívnyajpreto,žesazko munityolašskýchRómovocitla urumungrov.NajprvžilavBra tislave,neskôrsarodinaodsťaho valadoosadyvZlatýchKlasoch. „Tamtonebolojednoduché.Žili smevdome,ktorýnemalvodu, kdenebolzáchod.Bolotozlé.Bý valasomsbratrancami,sotcový mibratmi,avtomjednomdome násnaozajboloveľa.Jasomne skôrmalašťastie,lebosomsa vrátiladoBratislavykdedkovi ababke,ktorímapotomvycho vávali.“Monikusomnavštívila vcukrárniLukovPetržalke,kto rúvlastní.

Akýchstemalispolužiakov vzákladnejškole?

DošiestejtriedysombolavBra tislave,základnúškolusomdo končilavZlatýchKlasoch.Mala somvýbornýchspolužiakov,ale problémbolvtom,žepolovicade tíboliMaďari,ostatníboliRómo via.LenžejasomolašskáRómka, atýchjetammálo.Diskrimináciu sompociťovalaajmedzinamiRó mami.Neskôrsmesinašliksebe cestuasmnohýmisomdodnes v kontakte.

Hovorítepomaďarskyalebo porómsky?

Rozumiem,alenerozprávam. Rodinazotcovejstranyboliolaš− skíRómovia,alemaminnevlastný otec,čomavychoval,bolrumun− ger,taksomsizkaždejstranynie− čo povyťahovala a rozumiem.

Kamsmerovalivašekrokypo základnejškole?

IšlasomnaStrednúodbornú školuNapántochvRačisozame ranímnagastro.Tamužtobolo iné.Malasomšťastie,žeminedá valipocítiť,žesomRómka.Skôr medziRómamitobolohoršieako medzi majoritou.

Prečo?

OlašskíRómoviamajúnejaké svoje„čaro“.Neviem,akotopek nenazvať,alerobiasizlémeno, bohužiaľ.Veľakrátsúspokojníso systémom,ktorývkomunitefun gujeazároveňžijúzdávok.Nepo trebujúsaďalejrozvíjať,jednodu cho sú zastaralí. Je to zlé...

Čohovorítenarómskukul túruatradície?

Jasvojukultúrumilujem,čijed nu,čidruhú.Vosvetejetotak,že saľudiaposunuliažesúnaróm stvonaozajhrdíaajvediaukázať, žemámenaozajkrásnukultúru. ZároveňtunaSlovenskudiskrimi náciafungujestále.Akniekdepo viete,žesteRómka,taksakvám automatickyajtaksprávajú.Trvá dlhšie,kýmsivybudujeterešpekt, menoamusítesihoviacvybojovať.

Keďhovoríteoolašskejkul− túre,spomínatesizdetstvana nejakézvyky?

Týchzvykovbolomilión,ajtra dícií.Čomavždyprekvapovalo,

bolaúslužnosťžien.Jednoducho ženajetá,ktorásamástarať omuža,abybolspokojnýašťast− ný,lebotojedôležitejšie.Ažpo− tomsamôžemaťniektoinýdobre. Atiežmaprekvapovalo,žeženy nesedelismužmi,lebonemohli počúvaťto,čorozoberajú.Naj mladšiaženasavždymuselasta rať,abyukázalaakáješikovná,ako ju vychovali a ako všetko vie.

Akostetomalivy?

Keďžesomjedináčik,takto naučiliibamňa,alezasemato naučilidobre.Tosamivždypáči lo.Viem,znietohrozne,alepáčila samipredstava,ževďakamneje niektošťastný.Jarobímprenieko honiečo.Čiužpremuža,alebo pre rodinu.

Vdiskusiáchopostavení rómskychalebomoslimských žienpočujemečastoskreslené asubjektívnenázory.

Vrámciemancipáciebojujeme achcemebyťrovnocenné.Aležiť tradičneniejezlé.Aspoňtaktovie me,ženásniektopotrebuje.Podľa mňa to zlé nie je, len je to iné.

Akosavámpodarilovymaniť zkomunity?

Muselasomodísť.Domatone bolodobré.VrátilasomsadoBra tislavykbabkeadedkovi.Tambola láska,dedkomamilovalnajviacna svete,viacakozvyšokrodiny.On dávalpozor,abysomchodilado školy,abysomsasnažila,abysom niečovživotedokázala.Apremňa tobolnajinšpiratívnejšíčlovekna svete.Onbolmilýkukaždému abolojedno,ktotoje.Čibolkne mučlovekzlý,čidobrý,naozaj,on bolvždylendobrý.Maldobréná pady,vedelakoreagovať.Vždysom

sihovorila,žetotoječlovek,ktorý matohoveľanaučí.Hovorilasom si,žeraztakábudemajja.

Okremtoho,žesteúspešná vprofesijnejsfére,môžetesa pochváliťajkrásnoudcérou. Narážamnazmiešanévzťahy amanželstváanastretdvoch rozličnýchkultúr.

JasomvtomtotypickáRómka. Tentemperamentjenarozdáva nieprevšetkých.Viemepreháňať aveľmi.Vždysomsimuseladup núť,žejamusímmaťpravdu,ale inaksmenenarazilinanič,čoby prekážalo.

Nerobímetonaschvál,mámeto takanevieme,čitojeodtiaľ,že smeodmaličkavideliakosaženy správajú.Ženyajnapriektomu,že súvhierarchiiúplneinde,čosa domácichhádoktýka,majúpo slednéslovo.Lebotamsihovedia vybojovať.Vspoločnostiukazuje me,žesmehrdénatohochlapa, a že je pre nás ten najdôležitejší.

Spomínatevýchovu.Akový chovasúvisístým,akosa vživotesprávame?

Bolismevychovávanívnejakej viere,vtradíciách.Vysvetľovalinám odmalička,ževecitaktofungujú. Azrazu,keďzájdetezahranicutra dičnéhoživota,zistíte,žetotaknie je.Keďžemyvtejkomunitevyrastá me,nedostanesaknámveľaim pulzovzvonka.Keďvidímeinéveci napríkladvtelevízii,jetodomaza hrabanépodkoberec.Lenpotom tusúľudia,ktorýmsapodarízko munityvyjsťavidia,žetotaknieje. Ateraz,buďsaprispôsobiaalebosa vrátiadokomunity.Tojetiežotom, čivonkustretneteľudí,ktorívám rozumejú,pochopiavásapomôžu. Alebostretnetetakýchľudí,ukto

Monika Tankoová: „Pracujem ako čašnícka od štrnástich rokov, takže v gastre som bola naozaj od detstva“.

rýchpredsudkyrobiasvoje.Avysi poviete,žedomamalivšetcipravdu avrátitesanaspäťdokomunity. Aznovusanebudeterozvíjať,pre− tožetamtýchmožnostíveľanieje.

Preferujeteživotmimoko− munityanezávislosť?

Akstepriebojnáavietesipove dať,takprečonie.Stojítovšakve ľasíl.Niejetojednoduché,ako keďsipovieNeróm,žeidem.Nie jetotaké,predsudkytamstálesú.

Spomínalisteživotvkomu niteamimonej.Akýježivotza hranicousvojejvlastnejkomu nity?

Máteviacpríležitostí,väčšíroz hľad.Vyjdeteztejbubliny,ktorej členoviasiksebenepúšťajúveľaľu dí,akeďsiichajpustia,neberúich vážne.Opačnénázorynevnímajú, pretožesúodmaličkavedeníknie čomu.Viem,žepremnohýchčle novmojejrodinysomhanbou, pretožesomichopustila,odišla somodtiaľ,nestretávamsasniek torýmiznich.Terazmitoprídeaž vtipné.Aprečo?Lebosomsaod členila,lebosomniečodosiahla aukázalasvetu,žeajjaniečoviem.

AkýbolživotvBratislave?

Chodilasomdoškolyapopri štúdiusommalabrigádu,abysom starýmrodičompomohlasnáj mom,pretožeonitýchpeniažkov veľanemali.Pomáhalasomimako sadalo.Malasomšťastie,žema brigádnezamestnalití,uktorých sompraxovala.Neskôrsomsaosa mostatnilaabývalasomsama.Stá le som pracovala a pracovala.

Čovšetkostesanaučili?

Väčšinučasusompracovala akočašníčka,brigádovalasom

vkaviarňach,takževrámcigastra somsanaučilavšetko.Pracovala somvkuchyni,doškolysomcho− dilatýždeňatýždeňsommala prax.Malasomšťastie,žesom pracovalaajvrakúskomhoteli. Tamsomsaznovanaučilaniečo nové.

Muselotobyťveľmináročné obdobie.Kedystesarozhodli začaťpodnikať?

Pracujemakočašníčkaodštr nástichrokov,takževgastresom bolanaozajoddetstva.Preddvo mirokmisomodkúpilapizzeriu atentorokcukráreň.Myslelasom, žemámdosťskúseností,akeď prišlapríležitosť,vyskúšalasom to. Zatiaľ sa darí, vďaka Bohu.

Akovyzerávášdeň?

Riešimvšetkoakeďtreba,ro bímčašníčku,aktojepotrebné idemdokuchyne,pečiem.Veľmi mabavípiecťdovitrínkytortyazá kusky.

Pamätátesinaprvéhozákaz níka?

Áno.Bolotosuper,pretože prišlidveženyatešilisa,žesme znovuotvorili.Predtýmtubola cukráreň,lenžemysmejunachví ľuzatvorili,abysomsitotuprero bilapodľaseba.Dámysaveľmi tešili.

Akémáteďalšieplány?

Somspokojná,aletotomine stačí,potrebujemsaposúvaťďalej abavímato.Eštebysomniečo chcela,alenievgastre.Rozmýš ľamzatiaľnadkníhkupectvom, atambysmechcelirobiťbesiedky predetiaotváraťtémy.Nejaké čítanie z knižiek.

Text a foto: Dominika Badžová

LuciaĎurišNicholso nová(RE)

„MneamojímkolegomzEMPL (komisieprezamestnanosťasociál neveci,pozn.red.)trvaloveľmidl ho,kýmsanámpodarilodostaťtúto rezolúciukrómskymosadámna programplenárky,otoviacsateším naodpoveďkomisie.Somrada,že vplénevzniklakrezolúciimohutná diskusia.Rezolúciavzniklanazákla dedelegácie,ktorúsomvnovembri 2021viedladoslovenskýchosád. NaspäťdoBruselusomvtedypri nieslaajdokumentárnyfilm.Odzr kadľovalrealitu.Tisíceľudíbezelek triny,bezpripojeniakverejnému zdrojupitnejvody,bezkanalizácie. Tonytoxickýchskládok,ktorézamo rujúceléúzemia.Cezdeňichobžie rajúzúboženépsy,vnociznichvy liezajúpotkany,ktoréobhrýzajúdeti vspánku.Detimajúviditeľnéjazvy natvárach,majúsvrabasúhladné. Ukázalasomfilmniekoľkýmeuroko misáromamnohýmeuroposlan− com.Všetcibolišokovaní.Akoje možné,žetoSlovenskoprednami takdlhoskrývalo?Ničneskrývalo, lenmysmesazlepýtaliastačilinám oficiálnečísla,ktorévyzerajúdobre napapieri.VcelejEurópenarastá extrémizmusarasizmus,politici zčlenskýchštátovnavládnejajlokál− nejúrovninemajúpolitickúvôľurie− šiťproblémymenšín,lebomajúzáu− jemohlasyväčšiny.Musímevyzvať členskéštáty,abyvytiahlizošuplíkov stratégieaakčnéplányazačalitie cielereálneplniť.Aprivyhodnoco vaníprojektovapolitíksanesmieme uspokojiťsvýstupmi,vyhodnocovať musímereálnevýsledky.“

RobertHajšel(S&D)

„Podlhomobdobípandémiečelí meenormnémunárastucienenergií atovaruazhoršujúcasasituáciabu denajväčšouskúškoupráveprenaj zraniteľnejších,takseniorovakoaj marginalizovanékomunity,vrátane Rómov.Jenaozajalarmujúce,ak každýtretíRómvEurópskejúniistá ležijebezprístupukpitnejvode anezamestnanosťsapohybujena úrovni60%,čománegatívnydopad naosudcelýchgenerácií,zdravotnú situáciu,školskúdochádzkumalole tých.NiejetolenproblémSloven skaamámvážnuobavu,žesituácia savdohľadnejdobenezmení,akne prijmemeadekvátneeurópskerieše nia.Európskaúniasatváribyťfunkč nousociálno−trhovouspoločnosťou, alesúdiacpodľaživotnejúrovnenaj zraniteľnejšíchskupínobyvateľstva, ažtakéružovétoanizďalekanieje apodhranicuchudobysavdôsled kuvysokýchcienenergievštátoch akoSlovenskodostanúajširšievrst vyobyvateľstva.“

MartinHojsík(RE)

„NaSlovenskumámedlhvočige neráciámRómov.Rómskedeti,kto répochádzajúzosadysúažpríliš častoodsúdenénaneúspech.Syste

matickyposielamerómskedetido špeciálnychškôl,ajkeďtonieje nutné.Rozdielmedzinimiaichro vesníkmizmajoritysapotomlen prehlbuje,zaostávajúvučiveana pokonpoukončenípovinnejdo chádzkyjeprenichtakmerne možnépokračovaťvďalšomvzdelá vaní.NatrhuprácesúRómovia aRómkyeštestálenadmernediskri minovaní,apretopokračujezača rovanýkruhvylúčenýchkomunít. Podporarodín,ktoréžijúvosadách pretomusíprísťeštevpredškol skomveku.NaSlovenskuvtejtoob lastirobiaužrokyskvelúprácuvia ceréneziskovéorganizácie.Novy rovnávanierozdielovmusíbyťsyste matickypodporovanéajzoštátnej úrovne.Pretopodporujem,aby vrozpočteplánovobnovyčlen skýchkrajínbolozahrnutéajzačle ňovaniemarginalizovanýchróm skychkomunítdospoločnosti.“

EugenJurzyca(ECR)

„Podľamňajekľúčovévyhod− nocovaťužitočnosťaefektívnosťfi− nančnejpomociRómomžijúcim vosadách,atoajspätne.Vtomto bymoholvýznamnúúlohuzohrať ajEurópskydvoraudítorov.Ne− súhlasímstým,abysasamosprá− vam,ktorédoteraztentoproblém nedokázalivyriešiť,zamedzilprí− stup ku všetkým eurofondom.“

MiriamLexmann(EPP)

„UznesenieosituáciiRómov žijúcichvosadáchreflektovalona mnohéproblémy,ktorénapokon poslanciEurópskehoparlamentu malimožnosťpozorovaťajpočas oficiálnejnávštevynaSlovensku. Mnohéregiónyamestásapririeše níotázkymarginalizovanýchróm skychkomunítvšakstretávajú snadmernouadministratívnou záťažoučiinýmištrukturálnymi abyrokratickýmiprekážkami.Pre tooceňujem,žeuzneseniezahŕňa ajmôjnávrhnapodporutých miestaregiónov,ktorésazapájajú doprojektovnariešenieotázky marginalizovanýchrómskychko munít,atozasúčasnéhoposkytnu tiapodporynariešenieotázokšir šejkomunitynadanommieste.“

PeterPollák(EPP)

„Napriektomu,žeEurópskako misiamávporadíuždruhúde saťročnúrómskustratégiu,napriek tomu,žeposielamemiliardyčlen skýmštátomnazlepšeniesituácie Rómov,napriektomu,žeajčlenské štátymajúvlastnéstratégie,nestačí to.Napriekmiliardám,stratégiámči plánomdetižijúvÚniibezvody, bezvzdelania,ichrodičiasúbez práce,jednoduchobezbudúcnosti. Nestačímaťlenprázdneslová,po trebujememaťpákynatých,ktorí odmietajúvčlenskýchkrajináchpri niesťdôstojnýživotajdonajchu dobnejšíchosádvEurópe.Jeneak ceptovateľné,žemnohésamosprá

vyvyužívajúeurópskepeniazena čokoľvek,nonarómskeosadype niazenechcú.Žiadamvšetkyeuróp skeinštitúcieačlenskéštáty,abyza čalikonať,pretožerómskedetisú rovnakéakoostatnédetivEurópe amajúprávoplniťsisvojesny.“

MiroslavRadačovský(NI) „Navrhovanémuuzneseniuosi tuáciiRómovžijúcichvosadách Európskejúniesavpodstatenedá čovytknúť.Návrhuzneseniajeob jektívny,vecný,konštruktívny.Bý vanie,vzdelávanie,životnéprostre die,zamestnanosťmusiabyťpriori tounielenpreEÚ,alepredovšet kýmvládynárodnýchštátov,teda ajpreSlovenskúrepubliku.Nato súvšakpotrebnéfinančnépro striedkyaichsprávnenasmerova nie.Doterajšienasmerovaniefi nančnýchprostriedkovprostred níctvomrôznychsplnomocnencov aobčianskychzdruženísaminulo účinkom.Finančnéprostriedky musiabyťnasmerovanédoregió nov,miestnychsamospráv,staros tomobcí.Tedatam,kdesaproblé

murómskychosádnajviacrozume jú.Ažesaproblémriešiťdá,tak uvediemnasledujúcipríklad:Sú časnáslovenskávládadokázala vpriebehuniekoľkýchdnívytvoriť celémestečkosteplouvodou,ka nalizáciouainternetompreame rickýchvojakov.SlovenskýRóm niejeoničmenej,apokiaľbysatá tosnahavyvinulaajvprospech rómskychosád,takproblémbysa dalrýchlovyriešiť.Stotožňujemsa snávrhomuznesenia,žejepotreb néodstrániťrómskeosady,po važujemzapotrebnédoplniť,žeje ichpotrebnéodstrániťcivilizova nýmaprávneakceptovateľným spôsobom.“

IvanŠtefanec(EPP)

„Skutočnosť,ževEurópskej úniistáležijúľudia,ktorínemajú prístupkzákladnýmživotnýmpo trebámnásznepokojuje.Preto musímeurýchleneriešiťzlúsituá ciuRómovžijúcichvosadách komplexnýmaúčinnýmspôso bomprostredníctvomvhodných krátkodobýchadlhodobýchpoli

tíkpodporovanýchdostatočnými finančnýmiprostriedkamiEuróp skejúnieačlenskýchštátov,abysa zabezpečilo,žesanaRómovvEu rópskejúniiasusednýchkrajinách nezabudne.Našimihlavnýmiprio ritamivtejtootázkesúbezpečné aprimeranébývanie,zamestna nosť,vzdelávanie,prístupkukľú čovýmslužbám,akoajbojproti neznášanlivosti.“

MichalWiezik(RE)

„Tisíceľudívrómskychosadách vEurópskejúniižijúvchudobe anedôstojnýchpodmienkach,ato napriekznačnýmzdrojom,ktoré súkdispozíciiprostredníctvom eurofondov,najmäEurópskeho sociálnehofondu+.VEurópskom parlamenteupozorňujemeajna nedostatokpolitickejvôleštátov tútosituáciuriešiťazlepšiť.Jene mysliteľné,abysmevroku2022 malinapriekzdrojomzEurópskej únienaSlovenskumnožstvoľudí bezprístupukpitnejvode,elektri ne,kanalizáciiaodpadovýmzaria deniam.“

Michal Wiezik (RE)

EugenJurzyca(ECR)

Martin Hojsík (RE)

Peter Pollák (EPP)

MiroslavRadačovský(NI)

Miriam Lexmann (EPP)

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE)

Robert Hajšel (S&D) Ivan Štefanec (EPP)

Rómovia a queer komunita

ByťRómomnaSlovenskujenáročné. My,Rómovia,otomviemesvoje.Smetak− merdennodennekonfrontovanísrasiz− mom,nenávisťouaspredsudkami.Jená− ročnénájsťsivškolenerómskychkamará− tov,získaťpriazeňadôveruučiteľov,žesito doškolynechodíteibaútrpneodsedieť.Je náročnénájsťsivdospelostiprácu,nakto rúmáteschopnostiavzdelanie.Tmavápo kožkatvoríclonu,cezktorújetakmerne možnéukázaťspoločnosti,žestejejplno hodnotnou súčasťou.

TietopolienkaRómoviprednohydopa dajúcelýživot.Celýživotichprekračuje, občashopotknú,inokedyibapribrzdiana jehoceste.Stálesúvšakprekážkami,ktoré hovychyľujúzrovnováhyabrzdia.Srasiz mom,nenávisťouapredsudkamisastretáva maličkýrómskyčloviečikužvškôlke,ne skôrvškole,naulici,vobchode,vpráci.Sa mozrejme,žetoovplyvňujeajpartnerské vzťahy.Atovcelejškáleživota.Aksičokolá dovejšíakomajoritaatvojouláskouječlo vekvsvetlejšomfarebnomspektre,jeveľká pravdepodobnosť,žerodinaaokolievám to dajú bolestne najavo.

Keďsmeprifarebnýchspektráchavkon texteoktóbrovejpopravydvochqueerľudí naZámockejulicivBratislave,akoasine prijatie,diskrimináciu,nenávisť,predsudky avylúčenievnímajúdúhovíľudiazrómskej komunity?

KeďsomrobilarozhovorsIvetouRadi čovou,zhováralismesaajovnímavostislo venskejspoločnosti,ojejschopnostiakcep tovaťRómovavšeobecneľudísinakosťou. Svojezamyslenieukončilaprovokatívnou otázkou: „Predstavtesi,žednes,pridne šnomnastaveníslovenskejspoločnosti apolitiky,bydoškolyprišielrómskyžiak adoptovanýhomosexuálnympárom.Ako bybolprijatý?“

Otázkaostalavisieťvovzduchubezod povede.Rozmýšľamnadňou,odkedy padla.Adnestobudúužskoroštyriroky…

KeďmanedávnomôjdobrýpriateľDa nielBundapozvalakodiváčkunatalkshow

zprojektuROMALEnatémuRómovia aLGBTI+komunita,ktorúmoderoval,ne− váhalasomapozvaniesomprijala.Ajkvôli otázkeprofesorkyRadičovej,ktoráužštyri roky„výkričníkuje“vmojomvnútri.Atak trochuajzozvedavosti.Nepatrímtotiždo queerkomunityajepremňaprivšetkejfan tázii,ktorúmámťažkopredstaviteľné,čo prežívagayčilesbasinoufarboupleti a s rómskou etnicitou na Slovensku.

Pamätámsinaprvéhogaya,ktoréhosom spoznala.Malasomasisedemnásťrokov askvelúbrigádu.Vysnenýdžob.Prvýdeň akosprievodkyňanahrade.Hocisomsa prenáramnetešila,lomcovalmnouaj obrovskýstres.Novíľudia,novéprostredie aúplneinýtyppráce,akýsomdoterazrobi la.Stálasomvonku,predvstupomdohra du.Bolkonieczimy,alejarnikde,chladma štípalnalícachajnaprstochrúk.Akobymi pichalchladnéšpendlíkypodnechty.Mala somteplúbundu,šálačiapku,aleanitie nedokázalizimeodolávať.Zrazusaneďale komňapristavilnejakýchlapec.Postávali sme,drkotalizubamiodzimyanesmeloza čalirozvíjaťrozhovor.Zoznámilismesa azistili,žeznásbudúkolegovia.Odprvého momentumibolojasné,žejegay.Neviem ako,prostesomtovedela.Jetopodobné, akokeďniekohovidíteprvýkrátavšimnete si,žemákučeravévlasy.Vhlavesavámten faktuložíaďalejhoneriešite.Mnesavtedy uložilo,žejegayaďalejsomtoneriešila.

Jednoducho je to skutočnosť a basta fidli. Boltodobrýkolegaaskvelýsprievodca, bolbalzamnadušupočúvaťjehovýklad.Aj keďsmevšetcihovorilitoisté,onvedel sprievodcovskývýkladpodaťtak,žesačlo vekuzdalo,žehopočujeprvýkrát,hocisme hovšetcivedelirapkaťajopolnociaodza du.Odnášhozimnéhostretnutiasmetoho veľaprežili,častosazhovárali,smialiajpla kali,keďbolotreba,astalisaznáspriatelia.

Bolotorazvlete,vplnejturistickejsezó ne,keďsmesedeliránonalavičkeprifontá nenahradnomdvoreajasommalapocit, žemichcepovedaťniečoveľmidôležité.Pa

mätámsinajehovýraztváre,vktoromsa miešalstresastrach.Začalasomsabáť.Rá− noalenenabralodvahu.Ibasaošíval.„Čo ťatrápi?“spýtalasomsahoaonsarýchlo postavilahodilhlavounaprvúskupinku návštevníkov.Odľahlomu,ženemusítu ateraz.Ponáhľajúcsasoskupinkoukpo kladni stihol iba vydýchnuť: „Po robote…“.

Vtendeňmiboloodránajasné,žesa vjehoživotedejeniečoveľmivážne.Čím bližšiebolazáverečná,týmbolnepokojnej ší.Ažsamizdalo,žeodomňabočí.Čohosi sabál.Čosihodusilo.Večersmesdesiatka mikilometrovvnoháchsedeliopäťprifon táne.Bolasomnetrpezlivá.„Takvonstým,“ povedalasomdirektívne.Jehopredslovbol dlhý.Začínalasomsabáťešteviac,akáto budejóbovka.Vshakespearovskommono lóguhovorilonašompriateľstve,akosiho vážiaotom,akotouždlhšievsebenemôže dusiťamusísamizdôveriť.Potommiodra zupozrelrovnodoočíavypadlozneho: „Michelle, ja som gay“.

Niesomúplnehrdánasvojureakciu, pretožesomsazasmiala.Alenievýsmešne! Zasmialasomsapreto,lebosomčakala,že mi povie niečo naozaj zlé, že: –je smrteľne chorý, –zabilčlovekaamŕtvoluschovalvhradnej mučiarni, –prehral rodičovský dom v kasíne, –začalpočúvaťdychovku,alebožesastala nejaká iná hrôzostrašná vec.

Zasmialasomsapreto,lebokeďmito hovoril,vyzeral,chudáčisko,akobyišielna popravu.Objalasomhoapovedalamu,že jatopredsauždávnoviem.Ahneďsommu rýchlovysvetlilaajdôvodmôjhosmiechu. Bolveľmizaskočený.Vrajnečakalto,žeaj napriektomu,ževiem,žejegaysabudeme vedieťspoluajnaďalejbaviťabyťpriateľmi. Ajtaktomôževyzeraťcomingout.Proces, priktoromčlovekrozpoznávaaakceptuje svojumenšinovúemocionálnuasexuálnu orientáciualebosexuálnuidentituazdôve rísastoutoorientácioualeboidentitou inýmosobám.Jetookamih,kedyčlovek

prestanesvojuorientáciualeboidentituta− jiť pred svojím okolím.

Niejetohrôzostrašné?Veďtojeakobyza vamiprišielčlovekaustráchanevásinformo− val,žemákučeravévlasyajeprekvapený ztoho,žeajnapriektomu,sasnímbavíte. Dodnessaspolubavímeasúznásskvelí kamaráti.Prednedávnomsmespoluišli zBratislavyatakmersmesivautevykričali hrdlo.Stálismevzápcheakeďžesmesine chcelipokaziťpeknýdeň,taksmevypecko valirádioaspievalistaréR&Bhity.Úchyt komsomnaňhohodilaočkom,akýjepri rodzený,šťastnýasámsebouavždysami pripomenultenvečernýmoment,keďpre domnouurobilsvojcomingout.Uvedomi lasomsi,ževtejtochvílimôžemebyťspolu obajaslobodní,prirodzeníasamiseboulen vďakavzájomnémuprijatiu,rešpektuaak ceptovaniu.

NeskôrmidoživotaprišielDanko.Dan kojeRómagayvjednom.Vďakanemu somdostalamožnosťrozmýšľaťnadtým, čovšetkoprinášafakt,žečlovekpatrído zdvojenejmenšinynaSlovensku.Asúto šialenéveci.Veďjepredsahrozné,žesa odvojitejdiskrimináciibavímevovyspelej demokratickejspoločnosti.Vspoločnosti, ktorásahrdohlásikVšeobecnejdeklarácii ľudskýchpráv.Myslímsi,žekpodobným zamysleniamnazákladereálnychaveľmi tvrdýchživotnýchskúseností,bynemalo vôbecprichádzať!Veďmytužijemevšetci spoločneaspoločnetvorímetútokrajinu. Nemusímesatuvšetciľúbiť,alenesmieme nenávidieťanazákladetohovšetkuina kosťodsudzovaťakoneprirodzenúane hodnúslušnéhoaplnohodnotnéhoživota. Stačítakmálo.Stačí,žesabudemenavzá jomrešpektovať.Dnestotižmôžebyťpo kojnelekár–záchranár,ktorývášmu dieťaťuprišielnahúkajúcejsanitkezachrá niťživot,gay.Aprávnička,ktorávámpo máhazaložiťobčianskezdruženiemôže maťbabkuRómku.Mytupredsanežijeme voddelenýchškatuľkáchpodľafarieb spektra.Kedytopochopíme?

Ilustračná fotografia. Foto: pixabay.com

SedímnaDankovejtalkshowROMALE. JanetteMotlová,riaditeľkaVýskumného ústavudetskejpsychológieapatopsycholó gie,sanetajítým,žejehrdáRómka.Jejsyn Marek,ktorýužžiaľmedzinaminieje,bol homosexuál.„Keďsomdostalapozvanie nanejakúudalosť,kdesommalarozprá vaťotom,žesommatka,ktorámásyna homosexuála,najskôrsomsahospýtala, čimôžem.Onmipovedal,ženie.Pretože maveľaľudípoznáakaždémubybolojas né,ktojejejsyn.“

TotobolopreJanettevždyprecitnutím, keďsimyslela,žejevšetkovporiadku.Veď žijúvBratislave,jejsynmákamarátov,cho dídodobrejškolyamástabilnývzťah.Pri tomtorozhovorejejbolojasné,žejejsyn necítitakýkomfort,akýbysikaždýrodič presvojedieťapredstavoval,žestálemu vhlaveblikábezpečnostnákontrolkaane másiluvyhýbaťsapolienkamhádzaným podnohy.Možnoajpreto,žebolveľmi chorý.

PodobnúskúsenosťakoJanetteMotlová mámajja.Robilasomrozhovorsčlenom queerkomunity.Hneďnazačiatkurozhovo rusmesadohodli,ževčlánkunebudempí saťceléjehomeno.Ľudiasabojakonkreti zovaťsvojuidentitu.Bojasaoprácu,vzťahy, životnúrovnováhu.Niekaždýmásiluurobiť zosebaverejnýpranier,nastaviťtelokame ňomodsúdenia,opovrhnutiaaspoločen skejdehonestácie.Otoviacoceňujemtých, ktorísaneboja.Pretožeinaktonepôjde. Inaktennaratívnezmeníme.Musímeukazo vaťtejtospoločnosti,žebyťčlenomqueer komunityneznamenábyťúchyladeviant, ktorýideoddobrotyanudyprotiprírode, čosiužívazvrátenéorgie,zvrhlík,ktorý ktýmneprirodzenostiamnútideti,„ne chuťák“,ktoréhotrebazavrieťdolágrusďal− šímiúchylmi,nechtamzgegne,ajkeďnaba− bysadobrekuká,keďsitorobia…Krútišpri týchtoslováchhlavou?Ajjasomkrútila,keď mimojiznámi,aleajnáhodníľudiavcentre hlavnéhomestavrámcianketyotvoreneho− vorili,čosioqueerkomunitenaozajmyslia.

SedímnaDankovejtalkshowzcykluRO− MALEnatémuRómoviaaLGBTI+komuni− ta.PočúvamspomienkyJanettenajejsyna. Janettevytvorilasvojmusynovidomabez− pečnéprostredie.Onanemalažiadenprob lémsprijatímtoho,žejejsynjegay. Vprostredí,vktoromsapohybovalamala veľakolegovčikamarátov,ktoríboličlenmi queerkomunityavidelaichfungujúce,nie koľkoročnévzťahy.Dokoncakvalitnejšie, nežtieheterosexuálne.Videla,akosadvaja ľudiarovnakéhopohlaviamôžunaozajľú biť.Pamätásiajnasynovcomingout:„Mys

límsi,žekaždárodinamánejakýsvojri tuál,keďsaiderozprávaťonáročnýchté mach.Unássavtedyvarílosos.Marekma vtendeňpoprosil,abysomspravilaloso sa.Jasomhoodstresupresolila.Keďmi povedal,žejegay,zosmutnelasom.Ale kvôlitomu,žesomhneďvidelavšetkytie vspoločnostihlbokozakorenenéveci,že somvedela,čoznamenábyťgayom vočiachspoločnosti.Videlasomtieproblé− my,ktoréprídu.Tomarozosmutnilo,lebo premňaakomatkujenajdôležitejšie,aby mojedieťabološťastné.Pokojnenechjeaj hráškovozelený,lennechješťastný“.

DavidTišerzorganizácieAraArtvČeskej republike,poznápríbehyviacerýchRómov aRómok.To,čoichspája,jedvojitádiskri− minácia.Davidvytvorilporadňu řeknu.to naFacebooku,kdejepriestorprerómskych gejovalesby.PodľaDavidajesituáciasdis krimináciouvČeskejrepublikeoniečolep šiaakonaSlovensku.Doporadne řeknu.to píše50–60%ľudíprávezoSlovenska.

PodľaMarcelaKarvaya,rómskehoLGB TI+aktivistu,jetragédia,ktorásaodohrala naZámockejulicivBratislavedôsledkom toho,akosanaSlovenskusprávamekLGB TI+komunite.Davidpoznamenal: „Když

politikřeknevpřímémpřenosuněcohan livéhoanenávistního,takpotomkaždý sedlákmápocit,žetomůžezopakovat,že nenávidětjevpořádku“

Problémomjeajto,žespoločenskáklí maneprijatiaqueerkomunitysapremieta ajdorómskychrodín.ExistujemnohoRó movaRómok,ktorínielenženemajúbez pečnéprostredievspoločnosti,aleanido− ma.Prispievatomuajfakt,ževmajoritesa oLGBTI+komunitezačalorozprávaťhneď poNežnejrevolúcii,alevrómskejkomuni− telenpreddesiatimirokmi.Taktooriento− vaníľudiapotomžijúdlhérokyvheterose− xuálnychzväzkoch,vktorýchniesúšťastní asamisebou.Davidpoznámnohopríbe− hov,kedyjemužvovzťahusoženou,majú spoludetiavštyridsiatketoužnemôževy− držaťaobraciasasosvojímproblémomdo poradne řeknu.to „Veľamladýchľudí zrómskejqueerkomunityutekádoveľ kýchmiest.Zbaliasadojednéhoruksači kaaodíduzdomova.Nemajúurobené žiadneväzby,nikohonepoznajú,apreto sastávajúľahkýmterčomprerôznekrimi nálneskupiny.Jetoveľminešťastnéane bezpečné.Pretojepotrebné,abynašako munitapochopila,žehomosexuálnieje

človekdruhejkategórievnašejkomunite,“ dodávaJanette.Diskusiakončí.Ľudiasapo stupnerozchádzajú.Sadámdoautaapre plietamsacezvečernúBratislavudomov. Premýšľam.

Pochádzamzprostredia,kde„buzerant“ jebežnepoužívanánadávka.Zprostredia, kdesazqueerkomunityrobiliposmešky. Alelendovtedy,kýmknámnanávštevune− prišielDaniel.Pozvalasomhonahody.Se− delismevonkunaterase,jedli,piliazabá− valisa.Všetcispoločne.Rómovia,Nerómo− viaaajDanko.Rómagayvjednom.Mám vživejpamäti,akosasDankosmojímot− comchlapskyzhovárajú,akosadržiaokolo ramien,spolusispievajúaakomôjvysmia− tyotechovorí:„Počúvaj,veďtojecelkom normálnyčlovek.Normálneakomy“

Mojarodina,mojikamarátičirodinní známimajúDanielaveľmiradi.Otecrazpo vedal,žekeďsomsDanielom,cítisanajlep šie,lebovie,žeminehrozížiadnenebezpe čenstvo.Rádpozeránanašerozhovory smladými,inšpiratívnymiRómamizpro jektuAKANA–TERAZ.Amamamivždyna balíplnútaškujedlaasladkostí,keďidem kDankovinanávštevu.Azakaždým,keď snímsomapracujemenanejakom mediálnomprojekte,voláhoknámna obed či večeru.

Samizistili,žejetošikovný,pracovitý, vzdelanýavtipnýchalaniskoačojenajdô ležitejšie–dobrýčlovek.Niktoužnerieši, že je Róm, nikto už nerieši, že je gay.

Kiežbytaktoľudízqueerkomunityaaj týchrómskychzačalavnímaťcelánašaspo ločnosť. Kiežby na to konečne prišla.

Tátočasťprojektusahlásikiniciatíve SlovenskáTepláreňachcemeňouvyjadriť spolupatričnosťrodinámablízkymMatúša aJuraja,ktoríbolizavraždeníznenávisti vbareTepláreňvBratislave.Projektom chcemevyjadriťpodporuLGBTI+ľuďom. Chceme,abySlovenskobolokrajinou,kde sakaždýakaždámôžecítiťbezpečneakde jepríslušnosťkakejkoľvekmenšineprijí manásrešpektomakoprirodzenásúčasť spoločnosti,pretožesovšetkýmislušnými ľuďmiSlovenskachcemekráčaťcestoune násilia,spolupatričnostiatolerancie.Tento mediálnyprojektchcepomôcťdosiahnuť takézmenylegislatívy,ktorézabezpečia plnohodnotnýživotvšetkýmľuďomna Slovensku vrátane LGBTI+ menšiny. Tentoprojektjerealizovanýsfinančnou podporouFondunapodporukultúryná rodnostných menšín.

Autorka článku: Michelle Kubištová, editorka: Magda Kmeťková

Michelle Kubištová. Foto: Roman Hraník

Daniel Bunda. Foto: Roman Hraník

O študijum avri le themestar leske diňas o šajipena, pal o save pre Slovaťiko aňi nageľahas suno

MiroslavMitrášhinopalogav SoľandrookresisVranovnad Topľou.Kanasasciknoro,phire lasandronultoberšupaľisphire lasandreromaňitrijedapro jekhtoučipenprezakladnoškola. Leskreuštarapalezakladnoško lalesľigendepreekonomicko akademija,paľispreEkonomicko fakultapreUniverzitaMatelBe loskriandreBanskoBystrica.Na ačhiľaspreSlovaťiko.Phenďas peske,hojdžalaproprogramos, savoprikerelleRomenproštudij umpreMaškarutňieuropakri univerzitaandreBudapešť,kaj kamelastedžalpromagistersko študijumEkonomickopolitika proglobalnomarketos.LeMiroha penarakhľomproKoncertosan droparkosvašoPaľikeravKaša te,kajmangephenďas,hojpes mancanamusajteprindžarel, vašoda,hojpesimarandrodživi pennadikhaha.Odapesnaačhi ľas.Mekbutervalpenandro dživipenarakhľam,sarsikhavel the kada vakeriben.

Sartumengeleperenprotu maročhavoripen?

Bešahaskophurodadthedaj, averencaandalefameľija,samas eňa,dešdženeandrodujučipna skrokher.Baruvavasandreosada. Kanasomasciknederphiravaste khelellečhavorencaavributer kheľibena,preuľicakhelahasfut− balvajhokej.Preaversera,dikha− vassarpesamariosadaparuvel, sarlemanušenhinjekhpalaver opaňilegavestartheokanalos, saramengekerdeonevodrom u sar pes e osada buchľarelas.

Leperentumengeprojekhto ďivesandrezakladnoškola?

Naleperav.Lefotkendarthele dadestar,ladatardžanav,hojan dretrijedasamasdešupandž džene.Džanav,hojmankamenas tebičhavelandrešpecijalnoško la.Nadžanav,teodasasvašoda, hojsomRomvajhojmanhinna bareproblemilejakheha.Pro agorkerdeonultoberš,kajphi ravastheme,uavkamansas ojekhtoberšuladoprodujber ša,upaľisimarnormalnodžavas durederdžioštartoberšandre trijedasavoreRomenca.Vašoda, hojmansassanekhfederznam ki,manthetrinmirekamaraten savepenmištesikhľonasthode maškaroonaromanečhavote, kajpennanašľiľam.

Lenaromanečhavorencaan dretrijedaodasassikraaverudi khelaspes,hojnanesikhadele Romenca.Opandžtoberšsas pharo,vašodahojpašosikhľuvib enmansikhavavastheprorasiz muslečhavorendar,uodapeske relassakoďives.Noimarproaver beršaodapeslačharďas.Sikha ďamamenjekhpreaveresteubu terpenrešpektinahas.Sasman lačhedoresipenaprezakladno škola.Nekbuterkamavasegeo grafijatheinformatika.Imar ciknorestarmirosunosastephi relpalosvetos,nosakovarmange phenavas,hojodaačhelačaosu no.Varekoandaleosadanašťite phirelpalosvetos.Khatarpre odašajlelolove?

Kajgeľanpalezakladnoško la?

Androeňatoberšmanchudľom teinteresinelpaloinvesticijiupal oda,sokerenolove.Preekono mickoakademijasikhavenaseko nomika,financijitheučtovňictvo, vašodamanodojkamavastedo chudel.

Sasmanbutersloboda,phira vasandroVranov,odahinčavare saveminutiautobusiha.Oštudij umkamavas,sikhľiľomofunda mentalnabuťapaleekonomika, savepaľisbuchľarďomprekal oštudijumpreučiškola.Pre maškarutňiškolaospolužijakaab solutnonavakerenaspaloRoma uňikokemandenasasrasisticko. Prindžarďom,hojonanadžanen, hojsomRom,miricipahiňiparne der.Paľisodalengephenďom,no vašoda,hojmanimarprindžare nas,nonasasodojrasizmus,te sas,tačafrima.Sasmanthebuter lačhekamarata,jekhetanesphira hasparašťuvineavriuarakhahas amenthepalemaškarutňiškola, duvar,trivalberšestedžahastepi jel e lovina.

Sastumenvarekanaoprob lemostumaraidentitaha?

Šohamannaladžavas,hojsom Rom,nosikhľiľomtenaphenelle manušengejekhvarestarsavoro palpeste,jekhtolentešunelavri utearakheltelengešajpaťav.Va− rekanaodašajdiťholas,hojpeskri identita garuvav.

EučiškolakerďanpreEko− nomickofakultapreUniverzita MatejBeloskriandreBansko Bystrica.

Odasaspharo,osikhavneimar amenca„nakhelenas“.Pharessas tesikhavelpestedživelprointer natos,kajpesmusajsomaskorko ropalpestetestarinel.Angomis bešavassavorafameľijahaandre osada.Noodamangephundraďas ojakhaudikhľom,hojmanhin buteršajipenaušajdoresavlačhi pena.

Savohinoofinančnodžaňi benandroromanekomuniti?

Šajvakeravčapalomanušasa vehinemirepašeumusajtephe nav,hojhineoaveripena.Hine omanuša,savepengethovenpre serauhinlenoplanivašoavipen. Uhinetheajse,savečalenkečeň ucinensokamen,upaľisbutka menuhinlenpharipena.Tečaan dremiriosadadikhav,hojpesoda lačharel,butermuršatheodžuvľa kerenbuťiandropašefora.Ango misnekbuteromuršaphirenas proČechivajprozapadnoSlo vaťiko.Poťinenlekartenca,varesa vetheprekalomobilnaaplikaciji, odamekanglovaresaveberšapes nadikhelas.Paťav,hojoštatosthe obiprofitoskrosektorisšajdikhen buterprofinančnodžaňibenan droosadi.LeRomengepespaľis lokheder šaj dživel.

Sardikhenoda,hojhineoo sadiumarginalizovanaromane komuniti?

Odahinavkavašosistematicko rasizmusimarkanastaroRoma avlepreSlovaťiko.Emajoritasa

kovartradelasleRomenandal oforaugavaproagor,vajvarekaj maškarogava,hojlentenadi khel.Paťav,hojodapeskerelthe akana.Imarcikňaškolatarhine oRomasegregimen,bičhadean drošpecijalnaškoli,thetelenge odanakampel.Thetehineandro normalnazakladnaškoli,osi khavnelencaavkabutnakeren. Bijolačheškolengroomanuš pharesarakhelebuťi,kajrodela butersarominimalnopoťiňiben. ThevašodaošancisavehinleRo mentedžanandaloosadiutebe šenmaškaremajorita,hinesako varfrimeder. Preaversera,džanavmire prindžaripnastar,hojamengesas pharestecinelokherandrogav. VajlesoNaromanakamletebike nelleRomenge,vajmangenasbu terloveleRomendar.Phenavasav ka,hojoosadihineokompleksno pharipen.Musajpesteparuvel ementalitalemanušengrisoduj serendar.

Kanachudľantekerelero− maňitema?

Šajsasoberš2015,kanaagori navasemaškarutňiškola.Geľom probuťakroseminariskijozorar domanušrajipnastarvašoroma nekomuniti.Odojprindžarďom averRomentheNaromen,save peninteresinenaspalkaditema. Odasasvaresonevoudžanavas, hojkamavtedžaldureder.Pal ojekhberšprindžarďomlemanu− šenandalethemutnengriasocija− cija Paľikerav.

Chudľanlencajekhetaneste kerel.Sosanastekerel?

Ojekhtosashojkeravasofoto grafijithevideo,paľiszumaďomte pisinelogranti.Kanachudľam olačhodromuarakhľamolove, kerďomamariwebseraupaľisso maslakromanažeros,buterberša. Andrethemutnengriasocijacija kerensavoro,sokampelunekbu ter bilovengro.

Sosasnekbarederuštaran drotumarodživipen?

Phenavas,hojoberša2017 u2018.LeasocijacijahaPaľikerav avrikhelďamomoľipenRoma Spirit,paľistheodujtothan moľipenSozialMarieandroVie deň.Varesavekurkesomasan droUSA.Androberš2018amen sasbutprojektaleterneRomen ca,kanaagorinelasoňilajsomas ošerutnoandregrupaproEra smusandroŠpanielsko.Paťav, hojsavorosopesačhiľasango mismangediňasezor,hojšaj džavuthekeravaoštudijumpre MaškarutňiEuropakriuniverzita andreBudapešť.

Nabutangomisagorinďan omagisterskoštudijumpre MaškarutňiEuropakriuniverzi ta.Sotumengeodaštudijumdi ňas?

JekhtosomasproRomaGra duatePreparationProgram (RGPP).Odasasoanglunopro gramos,kajsikhľossosikhľoha preMaškarutňiEuropakriuni verzita,odojlačharďommirian gľickočhibleB1proC1učipen.

OdojsomasleRomencapalesa voriEuropa.Sasmanošajipen tedodžanelpespaloda,sar dživenoRomaandroaverthe ma,noproagorsomastheleuče školakresikhľardeRomencaan drejekhtrijeda.Šajsamasphun dradestevakereluteulavel amareproblemi,savenasasbut avrether.Jekhtovaršajšunďom theeromaňičhibaverthemen dar. Adajmansikhadepalomiro programos,savoavriiľompro magistros.Sasmantutoringos prematematika,ekhetaňibna skriadministrativauekonomija, avkahojpestesikhavavproame rickoštilospreučiškola,savohi noavrethersarpreslovaťikauče školi.Ispidellemanušestesikh ľommekkanadžalosemestros, osikhavnedenleštudentenge buteršajipenvašeparticipacija. Kanachudľomtesikhľolproma gistrosandroEconomicPolicies inGlobalMarkets,imardžana vas,soolestarteužarel.Nekbare deršokossas,hojmancaphire nasodženeandalodešueftaaver thema.Odasaspherdoaveripe na.Šajimardikhľomoaverdikhi penpreluma.Oda,soamendi khassarvaresonanormalno,šaj avelnormalnoandroaverthema. Phenavas,hojoštudijummange diňasbuteršajipena,palsaveaňi nageľomassuno,teačhiľompre Slovaťiko.

ŠajphenenleterneRomen− ge,kajhinmištestedžanasan− droRGPPprogramos?

Čačes,sakoneskephenavaste džalandroRomaGraduatePre− parationProgram.Omanuš peskelačhareleangľickočhib, prindžarelleRomenaverthe mendar.Euniverzitahiňiakana androViedeň,savichudľasofici jalnostatusossaronekfeder thanprodživipen.Nomusajte phenav,hojodahinočaopri pravnoprogramos,uabsolutno našťidžanen,tepenčačesdo chudenapromagisterskoštudij umproCentralEuropeanUni versity,očačipenhin,hojavka tumarišancahiňibaredersarbi jopripravnoprogramos.

Sanasprobuterstažiubijo odasanastheandreAmerika.

Somaskijošovkurkeandro USAprekaloprogramosStudy oftheU.S.Institutes–SUSIan droberš2017.Odaprogramos hinočavašoštudentaandroba kalarskoštudijum.Oprogramos hinokerdobuterkotorendaran drobuteramerickafora.Meso masandrosocialengagement andreTeluňiKarolina.Pandž kurkesomaspreUniversityof SouthCarolinaandroforosCo lumbia,kajamensasolekcijipal obuteraspektapalodživipen andreUSA.Phirahastheavri,kaj pomožinahasbuterbiprofi toskreorganizacijengeandre lengribuťi,sarkanaačhavenaso khervašoveterana,vajpaťare nasochabenandreFOODban ka,vajjepašďivessamaspašoki jojekhšelčhavorečorikanefa meľijendar.

SarpesdživelandreAmeri ka?

AndrotelunokotorUSA,kaj somas,odasasbutaver.Odojna neajcibutmrakodrapi,oforahi nebarebuchle,nonanebutma nuša.Šunavasodaavka,hojsavo romusajteavelnekfederunek bareder.AndreCoca–Colahin buterguľipen,McDonaldsdel barederporcijiubuteroľivoha, vajereciklacijahinvareso,soon čafrimaprindžaren.Preuniver zitachudleoprogramosvašere ciklacija,kajamengephenenas sarteulavelemel–oľila,pet cakliucaklos.Vašamen,oEuro pana,odasasjekhnormalno buťi.Šajandrooprunokotor,sa vohinobutersareEuropa.

Kajmeksanasprostaži?

AndroBruselpašebiprofitoskri organizacijaERGO–Network,savi kerelleRomencaandresavoriEu ropakriunija,notheandreAlbani javajpreUkrajina.Dikhľomsar pesodakerelandroBrusel.Somas prokidipenakajsasobiprofi toskreorganizacijenca,savekeren eromaňitemausasmanošajipen tepomožineltekereleňilajeskri škola,savihiňivašoterneromane aktivista.

Kajakanakerenbuťiusave hinetumarepašeplani?

AkanakeravbuťiandroTesco BussinesServicesandreBuda− pešťprepozicijaAccountRecei− vablesAssociate,sohin,hojke− ravpalomangipenasohinoTes− copreSlovaťiko.Butersaršovar− dešskľepipresavoroSlovaťiko. Konkretnomekeravlebiznisma− nušenca,ciknederthebareder dženenca,savekerenandroTes co,rodavlendarsokamenvaš othantheenergiji.He,odahin nabutatraktivno,absolutnooda nakamav,uavkapeskearakhľom estažandroBruselandreorgani zacijaEquinet,sohineoorgani zacijivašosajekhučipen,averla vencatellendehineonarodna organizaciji,savepenmarenla diskriminacijaha.Odahinpaše derkijeromaňitema.Keravapal ofinancijiukeravabuterkidipe naproeuropakroučipenupal kadistaždžavapreaverstažan dreViedeňandreAgenturavaš omanušikanačačipena,savike relvaresoajso,nobuterdžalpal orodipen.

Hintumenvaresavosuno?

Osmiromandrosvetos?Oda pesšajnadoresela,uavkakamavas tearakhelpeskeebuťi,savielathe miriloš,thekajrodavadostavaš mange the vaš miri fameľija.

Saviinvesticijakerďanas,te tumensasdostafinanciji?

Oinvesticijikeravandrokripto love.Hinmanoprojektasoka mav,savedikhavimarbuterberša udikhav,hojdživenthebaron.Sa kočhonzumavavtedelsarein vesticijakijo50euro.Naneodava resobut,nasombarvalo.Teoda nazumaďom,džanav,hojmange elas phares.

Lekhaďas: Dominika Badžová, preklad: Erika Godlová

Slnkopríjemnesvietiazohrievaudupa− núpôduanašezúboženetelá.Podlhejzi− meadaždivejjari1944prírodaneomylne fungujeajnapriektomu,žesvetsazmieta vkrvavomkúpeli.Každýdeňumierajúde− siatkytisícľudí.Ľudiavraždiaľudíaslnko nadnašimihlavaminaďalejsvietinasvetpl− ný utrpenia.

Jeporaňajšomnástupenaapellplatzi vtakzvanomcigánskomtáborevOsvienči me–Brzezinka.Táborovíkápovianásroz delilinaskupiny,ktorépochodujúnaurče núprácu.Deňlenzačína,novšetcismeuž unavení.Kráčamevštvorstupochanáradie naplecimiodierakožupodchatrnoukoše ľou.Bolítoakočert,alebolesťjenašou každodennousúčasťou.Bolesť,hlad astrach,tojenášchliebkaždodenný.Bože, akojemožné,žemohlovzniknúťtakéto miestohrôzy?Akýchorýmozogazláduša mohlitotovšetkovymyslieť?Aďalšietisíce ľudínasledujúatupoplniarozkazy,niekto ríajspotešenímvraždiaatrápiaľudí apredháňajúsavukrutnostiach,ktorévy myslia.Desiatkymiliónovľudíimtodoma schvaľujú!

Premýšľamapozerámsanakúskytrávna tejplochyvtábore,ktorésúpokrytéjem nýmšedýmpopolom.Nášzrakajnapriek snahevyhnúťsatomutopohľaduspočinie nabudováchsvysokýmikomínmi,zkto rýcheštestálestúpajútenképrúžkybieleho dymu.Včeravnociopäťfungovaliplynové komorynaplnývýkon,tentoraztoboli ŽidiazHolandska,BelgickaaFrancúzska. Väčšinaznichišladoplynovýchkomôr priamozvlaku.Nacistisavrajrozčuľovali nadtým,kohoimtosemposlali.Transport sanedalpoužiťnaprácu.Staríachoríľudia, deti,všetcipoverdiktedoktorasmrťMen gelehoskončilivplyne.Terazsmepokrytí ichpopolom,vdychujemeich,cítimeich vnozdrách,ústach,usadzujúsanámvpľú cach.

Plynovékomoryfungujúnaplnývýkon skorokaždýdeň.Nedávnovymenovanýve liteľvšetkýchkrematóriívAuschwitziOtto Moll,beštiavľudskejkoži,sasnažilzovšet

kýchsílzapáčiťvrchnosti.Keďnestačiliply− novékomory,dalrozkazvykopaťveľkéja− mynaokrajochtáborazakrematóriami, kdestrieľaliľudí.Nacististáleviacposielali novétransportydoAuschwitzu,ktorýuž nestačilnato,abyvtejtotovárninasmrť spracovalďalšieaďalšietisíceľudí.Takými ľuďmiurčenýminalikvidáciusmeboliaj my,Rómovia.Vcigánskomtábore Auschwitz–BirkenausazišliRómoviazrôz nychkrajín.Hovorilismerôznymijazykmi, niekaždýztýchtoväzňovhovorilporóm sky.BolitunemeckíSintiRómovia,ktorí hovoriliibaponemeckyastálesapo važovalizanemeckýchobčanov.Povšet kom,čoprežiliavidelinechápali,akoje možné,žesaocitlinatomtomieste.Hovori lisi,preboha,veďsmeobčanmiNemecka! NarodilismesaažilivNemecku,takako našipredkoviaužniekoľkostoročí.Azrazu prídeHitleranacistiapovedianám,ževiac vNemeckunemámečohľadať,žesmepara zitiaotravavžiláchnemeckéhonároda, a tak sa nás treba zbaviť.

Bolituveterániprvejsvetovejvojny,kto rídomaopatrovalivyznamenaniaastaré uniformycisárskejarmády.Nobolituaj muži,ktoríbojovalivzačiatkochtejtovojny vowehrmachteaterazsúzavretívcigán skomtábore,kdeajsrodinamičakajúna smrť.BolituajfrancúzskiManušovia,Ró moviazBelgicka,Holandska,Českosloven ska,PoľskaadokoncaajzNórska.Všetci smesananichpozeraliakokebysemspadli zmesiaca.Narozdielodnásmalisvetlúpo kožkuajvlasyanikdybysomsinepomyslel, žesúRómovia.Boloichmálo,držalisaspo luaažkeďsivovzácnychchvíľachpokoja tíškospievali,vycítilismezichpiesní,že mámerovnakékorene.Vtejtobabylonskej vežijazykovnásspájalrovnakýosud,ktorý dokáže vytvoriť mocnejšie puto než krv. Pomalykráčameaprichádzamekmiestu kdejevysypanáhŕbaštrku.Našouúlohou jevypĺňaťjamy,ktorépotáborevyjazdiliná kladnéautá.Pracujemebezzastavenia,ale takabysmesaneupracovaliksmrti.Každý pohybjeprevyhladovanýchadlhodobo

podvyživenýchľudíutrpenie.Lenčona chvíľuprestaneme,uždostanemekopance abitkuodkápa.Kápoviasúzvláštnasorta ľudí.Zaradenímsústáleväzni,alemajúvý− hodyakolepšiejedlo,prístupkvodečispá− nokvoddelenýchizbách.Mysatlačímena pričnipreštyrochajdvanásti.Pretietový− hodynáskápovianeváhajútrápiť,biťajza biť.Niektoríznichsasnažianeubližovať, aleajtínámjasnepovedia,žeaksavyskytne čoilenmalýnedostatok,ktorýsanebude páčiťnemeckýmvojakomSSčinebodaj dôstojníkom,takzatokrutozaplatiaoni. Aknechcemedostaťbitku,snažímesaajcez bolesťautrpenievyhovieťpredstavámna šich väzniteľov.

Častonástrápianezmyselnourobotou, kedyprenášamekopuskálzjednéhomies tanadruhé,abysmeichnadruhýdeňpre nášalinaspäť.Jednoduchonáschcúupra covaťksmrti.Vsnahezabiťčonajviacväz ňovnásmučiahladom.Postupnesavás hladzmocní,preniknecelouvašoupodsta tou,nikdyvásneopustíavyčasomzabud netenato,akýjepocitsýtosti.Bože,zabu dolsomakovoniachlieb,klobásačijablko. Prestaň!Vduchuokríknemsámseba.Toto nesmiešrobiť,lebosazbláznišaradšejsa rozbehnešprotiplotusostnatýmdrôtom podprúdomvysokéhonapätia,ktorýťa uškvarí.Ajtakétomyšlienkyčlovekanapad nú,akrokhladujeapotravoujeránotro chumazľavéhochleba,doktoréhostále viacprimiešavajúdrevenépilinyačajzbre zovýchlistov.Večerponávratenabarak dostanemehnedastútekutinu,vktorejplá vaniekoľkozemiakovčirepy,atakjunacis tinazývajúpolievkou.Aksananásusmeje šťastie,takkúsokstaréhozemiakačirepy skončívnašejmiskeamysausmievame, akokebysmevyhralivlotérii.Tenkúsok starej,mnohokrátplesnivejzeleninyzhlt nemečonajskôr.Bojímesa,abynásototo šťastieniektonepripravil.Potompijeme pomalýmidúškamihorúcuvodubezchuti apomalyprežúvamesvojpilinovýchlieb. Taktoživorímedeňčodeň,ránovstávame avečersilíhamesnádejou,žesatorazmusí

skončiťamybudemeopäťslobodní.Táto myšlienkanásdržípriživote,leboprená− dejčlovekdokážeprežívaťajvtomtopekle na zemi.

Ponávratedotáborajeraportaspočítava− nieväzňovnaapellpatzi,ktoréjeneskutoč− nýmtrápením.Pocelodennejdrineeštesto− jímeajniekoľkohodínvakomkoľvekpočasí, kýmnáskápopočítaadovolínámodísťna barak.Vyjdemevon,lebojepríjemnýmájo výpodvečerakebysmenebolinatomto mieste,povedalibysmesi,ževonkujekrás neapríjemne.Každý,ktomôže,rádvyjde zjesťsvojuskromnúvečerunačerstvý vzduch,lebovovnútribarakuvládnešero anedásadýchať.Cítiťtamzápachvýkalov amočuzosudov,doktorýchsavnocizhro mažďujúexkrementy.Okremtohotamcítiť zápachumierajúcichaleboužzomrelých, ktorýchnestihlivyniesťvonzabarak.Denne umrieniekoľkodesiatokľudí.Niekedysaich úmrtiezatají,abysaprevzalichprídeljedla. Ľudiabojujúoživotakomôžu.Takmervšet kýchtrápiúplavica,lebopijúvoduzozávad nýchstudní,pretožepitnejvodyniejepre väzňovdosť.Atakľudiaajpodhrozboutres turiskujúapriplaziasakstudniam,kdesa zhromažďujevodazmočiarov.Napovrázku spustiahrnčekapijútútoskazenúvodu. Vbarakusazačalšíriťtýfus.Nakazenýchpre súvajúdoinéhobaraku,kdezhromažďujú chorých.Odtiaľsavrátimálokto,tátone mocnicajeskladiskochorých,kdežidovskí lekáriakoželiečilispoluväzňov.Prednástu pomnacistovoceňovalitýchtolekárovako odborníkovsdobrýmmenommedzipa cientmiajkolegami.Natomtošialenom miestenemalikdispozíciižiadnelieky,atak aniichznalostiveľanezmohli.Ktosane uzdravilsám,vynieslihonohaminapred. VšetkémušéfovaldoktorMengele,anjel smrti.Namiestoliečeniarobilnaväzňoch svoješialenépokusy,poktorýchumierali vhroznýchbolestiach.Mengelerozhodoval otom,ktobudežiťaktoskončívplynovej komore.Nasvojehroznépokusysiveľmi rádačastobralpráveženyadetizcigánske hotábora.Tusarodilidetiaboloajdosťte

Ilustračná fotografia. Foto: Peter Tóth / pixabay.com

hotnýchžien.Užnikdyviacsmeichnevideli. Aksamužiopovážiliichhľadaťalebonebo dajsasťažovať,zmizliajoni.Všetcismevede liakoskončili.Totomiestojejednoducho plnésmrtiačichcemealebonie,stálena smrťnarážame.Potkýnamesaoňu,keď vnociprekračujememŕtvolypricestenazá chod.Vždynámstojízachrbtomvpodobe kápačiesesákaavyškierasasvojímbezzu býmúsmevom.Veďtentotáborjekráľov stvom,ktorémusmrťneobmedzenevládne. Vtomtohnusejepríjemnýpodvečer požehnaním.Každýsisadnekdemôže,ro dinysediaspolu.Cigánskytábormáakoje dinýzvláštneprivilégiá.Rodinymohlizo staťspoluamynemusímenosiťtáborové uniformy.Nanašichchatrnýchhandráchje prišitýčiernytrojuholníkanachrbtemáme namaľovanéveľkéčervenéX.Napredlak tiachmámevytetovanéveľkéZačíslo. ZznamenáZigeunerčižeCigán.Ajvtomto mámevýnimku–iníväzninebolioznačení podľa etnicity ale iba číslami. Chlípemsvojuteplúžbrndu,kúsokchle bažmolímvrukeapomalyznehoodhrý zammalékúsky,abysomichmoholdobre rozžuvaťaažpotomprehltnúť.Prisadnúsi kumneAlojzaManfréd,SintiRómoviazRa kúska.„Ahoj,Jakub!Dnesvečersastretne meabudemevrajpočuťdôležitésprávy,“ prihovorilsamiAlojz.Jehozarastenátvársa potilaatrhalomuokom,cezktorésatiahla jazva.TomuurobilivrodnomRakúskuta mojšípríslušníciSApotom,čoboloRakús kopričlenenékNemeckejríši.Domabol kočišom,vozilvSalzburguturistov.Mal vlastnékoneajkoč.Milovalkoneanenávi delľudípotom,čomuzavraždilirodičovaj súrodencov.„Čonovénámasimôžupove dať?“spýtalsomsahlúpoajkeďsomtušil, akésprávysaknámdostanú.Manfréddote− raztupohľadeldodiaľky,akokebyboldu− chomneprítomný.Čupel,pozrelsamido tváresvojimimúdrymiočamiapovedalmi: „Jakub,nerobsasprostým,dobreviešočo ide!Vieš,žesananáschystajú.Paulbynás zbytočnenezvolával“.Okolonehobzučali muchy.Sblížiacimsateplomnászačnežrať hmyz.Miliónykomárovsananásvyroja zblízkychmočiarov.Mani,taksmehovola− li,namňapozeralakovernýpespozerána pána,ktorýjejehonajlepšímpriateľom.Ča kalnamojureakciu.Pozeralsomsamudo očíavidelsomvnichzúfalstvoastrach. Všetcismesabáli,aletentostrachboliný. Boltostrach,akokeďvámsmrťpoložíruku napleceapovie,žeužprišielváščas. „Viem,chlapci,všetkoviem!Dnesvtáčiky začvirikali,ževcigánskomtáboresaniečo chystá.“Chlapivedeli,ževtáčikysúčleno viahnutiaodporuvtábore,naktorýchmám kontakt,keďžemakápoobčasvyužívana to,abysomodniesolodkazaleboprevzal potrebnéveciprecigánskytáborziných častítábora.Somtuviacakorok,tozname ná,žesomskúsenýaschopnýväzeň,lebo stáleeštežijem.Zabezpečovalsomspolu stýmitochlapcamianiekoľkýmiďalšími kontaktsinýmiväzňami,vzájomnesmesi vymieňaliinformácie,abysmemohliprežiť ďalšídeň.Samozrejme,totovšetkosamo hloudiaťibapotomčosmesipotvrdili,že simôžemevzájomnedôverovať.„Dobre, dnesvečersastretnemesPaulomaso staršímičlenminášhotábora.Nesmieme zabudnúť,žezastúpeniemusiamaťvšetky skupinyznášhotábora,“povedalsom arozišlismesa.Muselismeodkazodovzdať všetkým, ktorým bol určený. Tesnepredzvonenímnavečierkusmesa stretlivmalejizbietkepreblokovéhovelite ľaPaulaWagnera.Vonkustrážilinašiľudia avetrilivovzduchuakopsy,obávajúcsane čakanéhopríchoduesesákov.Všetcismesi uvedomovali,žeaknáspristihnú,zavesia násvyvrátenýmirukamizachrbtompod strechubarakuanechajúpomalyzdochý naťpredvšetkými.Tlačilismesajedenna druhéhoačakali,kedyPaulzačnehovoriť. Napätiesadoslovadalokrájať.Paulpočkal, kýmnastaloúplnétichoarozvážnezačal: „Chlapi,dnesmavyhľadalnášblokovýpisár

TadeuszJoachymovski.Oznámilmi,že dnesmalslužbuuveliteľanášhocigánske hotáboraBoniguta.Povedalmu,žezajtraje naplánovanálikvidáciaceléhocigánskeho tábora.Všetciskončímevplyne!“Dohovo rilamysmenanehopozeralisotvorenými ústami.Niekdevzaduvovedomísmevede li,ženiečotakésamôžestať.Takétohro madnéakciesatuužudiali,kedycelétran sportykončilivplynovýchkomorách.Vtedy celébarakyzostalizajednunocprázdne. Ichobyvateliavyletelikomínom,abyurobili miestoprenovýchnešťastníkov,ktoríraz tiežskončiarovnako.Aleajtaktonami otriaslo.„Chcúnarazsplynovaťšesťtisícľu dí?“neveriackysaopýtalHans,ďalšíSinti avojnovýveterán,ktorýprešielpeklompri Verdune.„Áno,mámetopotvrdené.Hnu tieodporunásvarovaloprostredníctvom ichčloveka,ktorýmárovnakéinformácie. Chcúnásvšetkýchzavraždiťvpriebehuje dinejnoci,“Paulhovorilbezemóciíajeho mohutnáholáhlavasaobracalanadlhom krkuapátravohľadelananás.Čakalnanaše reakcie.„Toniejemožné,toľkoveľaľudí nikdynaraznezabili!Myslím,žetietosprávy súprehnanéalebojetoprovokácia,abyna cistivypátraličlenovodboja,“ozvalsaJa cek,poľskýRóm,ktoréhosempreviezli predpolrokomzgetavLodži.„Akosom povedal,jetopotvrdené.Ďalšímzdrojom

jeJosefSteinbach,poslíčekzhlavnejsprávy tábora,ktorývidelnavlastnéočipísomný príkaz,“odpovedalPaul,olizolsipopukané pery a sťažka vzdychol.

Dívalsomsanaprítomných,jedencez druhéhovzrušenešepkali,vychudnutétvá rehoreli.Inísmutnepozeralidozemelú čiacsasoživotom.„Takčobudemerobiť, chlapi?“povedalsomhlasnejšienežsom chcel.Všetcistíchlihľadiacnamňa.„Čo môžemerobiť,zabijúnásvšetkých!Poďme sarozlúčiťsnašimiblízkymiapomodliťsa, veďničinénámnezostáva,“povedalIren Herák.Mužsozvláštnymmenompochá dzalzProtektorátuČechyaMorava.Všetci smesimysleli,žemáženskémenoIrena, noonsavoláIren,vrajsatakpodobalna matku,žemudalimenoponej.Malsomho rád,poznalismesa,spolusmeputovali vprvomtransportezBrnavmarci1943. „Iren,bratmôj,tosamámelentakvzdať aísťpokornedoplynu?“povedalsomopäť priškrtenýmhlasom.Lomcovalamnou zlosť,hnevnadnespravodlivosťoutohto svetamanapĺňalnenávisťouatúžboubojo vaťprotinacistom.Všetcistíchliaprekvape nenamňahľadeli.Irenmiodpovedal:„Ja kub,mámebojovaťholýmirukamiproti puškámasamopalom?“Smutnesanamňa pozeralakonaniekoho,ktosaprávezbláz nil.„Tenchlapecmápravdu,“ozvalsavete

ránHans.„Ktoréhomášnamysli?“spýtalsa Paulašúchalsiholúhlavu.„Jakubmáprav du,“terazužhlasnohovorilajHans,pričom munervóznešklbaloperou.„Jatiežodmie tamísťnaporážkubezboja!Nechmazabi jú,alebudemsabiť,budemhrýzť azoberiemichsoseboučonajviac!Jenás šesťtisícatojemasa,sktorousilentak neporadia.“Hanshlasnoodfukovalaaj ostatných nakazil svojou odvahou.

Zrazusazovšetkýchstránozývalihlasy, ktorévyzývalinaboj.Vtedysaozvalotichéza klopanie.Dovnútranakuklahlavajedného znašichstrážcov:„Niektoidesem!“Anijeden znásnevedel,čorobiť.Zostalismezmeravení amneprebehlohlavou,ženašavzburasa skončískôrnežzačala.„Jetonejakýväzeň, plížisasem,“obrovskýkameňnámpadolzo srdca,možnohopočulajsamotnýHitler vBerlíne.Ochvíľuvošielmedzinásblokový pisárTadeuszJoachimovsky.Paulmupodal ruku,jehopríkladsmenasledovalivšetci. Tadeusz,mužpríjemnejtváre,sananáschví ľupozeralapotomsaozval:„Užviete,čosa chystá,Bonigutmipovedal,ževászajtravšet kýchzlikvidujú.Tenchlapjeveliteľcigánske hotábora,nacista,apredsasavňomozval človek.Vedel,ževásbudemvarovať“.„Bude mebojovať!“ozvalsaHansavšetcisme saknemupridávali.„Dobre,chlapci,ajnaša odbojováorganizáciavásvtompodporí,“

Ilustračná fotografia. Foto: Peter Tóth / pixabay.com

stýmitoslovamivytiaholTadeuszdekuspod kabátikaarozbalilju.Bolotamniekoľkode siatoknožov.„Ďakujeme,ajmyniečomá me,“povedalPaul,opäťpodalTadeuszoviru kuamocnejustisol.

„Chlapci,Bonigutpovedal,žetesnepo rannomzvonenínabudíčekprídekomando SSadajúvámrozkaz,abystevšetcivyšlizba rakov.Vytoodmietnite!Zostaňtevnútriajas neimdajtenajavo,ženikamnepôjdete.Nech oniidúkvámdovnútra.Možnotovyjdeabu dúmaťstrachzovzbury.“„Budemesabrániť zovšetkýchsíl.Nevzdámesabezboja,“pove dalPaulahovorilzanásvšetkých.

Celúnocsmenespalianichvíľu.Vedeli sme,čosaprotinámchystáačoidemeuro biť.Nožesarozdalihlavnebývalýmvojakom, ktorýchtubolomedzinamidosť.Inímali aspoňkusželeza.Bolismeodhodlaníbrániť sadoposlednéhomuža.Ženytichoplakali amatkysilnopritískalinahruďsvojedeti, akobyichchcelitaktoochrániťpredhroz nýmkoncom.Prišlosvitanieatáboromsa rozoznelorannézvonenie.Oniekoľkomi nútsmepočulinákladnéauto,zktoréhovy skákalopäťdesiatesesákov.Zaznelpovel, abysmevšetcivyšlizbarakov.Zvnútrasa ozvalPaulapovedal,ženiktoznásnevyjde. Veliteľoddieluzarazenezostalticho.Opä tovnevydalrozkaz,abysmevyšli.Tentoraz smesaozvaliviaceríakričalisme,ženevyj deme.Nechvojdúoniabudúvidieť,čosa budediať.Veliteľoddielunevedelčomáro biť,noakodobrývojakvedel,žemusíinfor movaťsvojhoveliteľa.Oniekoľkominútpri šielnaauteBonigut.„Takčosadejedočerta, žeCigánisúeštestálevovnútri?“rozkričalsa naveliteľa.„Asivzbura,pane,“zasalutoval prestrašenýveliteľoddielu.„Akávzbura?!Za totovásvšetkýchodvelímnavýchodný front!“Bonigutkričalčervenýodzlosti.„Vy− dajteopäťrozkaz,poručík,“vyštekolasoza− loženýmirukamičakal,čosabudediať.

Opäťsazopakovaloto,čopredpolhodi− nou.Rómoviaodmietlivyjsťavolalivojakov dovnútra,včombolaskrytáhrozba.Vtedysa ozvalhlasveliteľacigánskehotábora.„Wag− ner,okamžitevyjditevonsovšetkýmianičsa vámnestane.Aktoodmietnete,budetevšetci niesťdôsledky.“„Nevyjdeme,nepôjdemedo plynu!“zazneliodhodlanéhlasy.Táboromsa pomalyšírilasprávaotom,žesacigánskytá borvzbúril.Bonigutvydalrozkaz,abyoddiel strážilbránutáboraasámprišielkbaraku. Terazhoodväzňovdeliliibavráta.Pozerali smecezškáryvodveráchavideli,žejesám.

„Čotomáznamenať,zbláznilistesa?Chcete, abysemnapochodovalaceláposádkasguľo metmiagranátmi?“BlokovýkápoPaulmu odpovedal:„Pánveliteľ,mynepôjdemedo plynu!Radšejumriemevboji!Nemámečo stratiť“.Bonigutchvíľumlčalalentakpostá val.Pohupovalsanapätách,rukystále skríženénaprsiach.Dívalsomsananehocez škáruanasekundusomsivšimolakojemne prikývolhlavou.Nevedelsom,činášplán schvaľujealebočivmysliodobrilplánnana šulikvidáciuprivolanouposádkouzhlavné hotáboraAuschwitzu.Ničnepovedal,otočil saaodpochodovalprečznášhodohľadu.

Prišlodruhénákladnéautoplnévojakov. Urobilirozostupyastrážilinašebaraky. Všetcismečakalinachvíľu,kedyzazniepo velaonivtrhnúdovnútra.Nomysmeboli odhodlaníbojovaťanedaťsalentakľahko. Našeživotyichvyjdúdrahoamnohomatiek vNemeckuzaplačenadhrdinskousmrťou svojichesesáckychsynčekov.Povzbudzovali smesanavzájomaplníodhodlaniasmeča kalinanášposlednýboj.Pohodinesavrátil Bonigutsďalšímidôstojníkmi.Opäťzaznel rozkaz,abysmevyšlizbarakov.Kričalisme, ženepôjdemedoplynu.Začalsombúchať päsťoudostenybarakuakričalsom:„Ne vzdámesa!“Prekvapenesomsiuvedomil,že sakumnepridaliďalšíaďalší.Pochvílisa zbarakuozývalohlasnérytmickébúchanie nasteny,naprične.Búchalismevšetci, muži,ženy,všetciakojedenveľkýorganiz mus,ktorýsmevytvorili.Bonigutsdôstoj níkmisaotočilianiekoľkominútmedzise boudebatovali.Potomzaznelrozkazana

naševeľképrekvapenievojacinasadlidoná kladnýcháutaodišli.Kbránebarakupodi šielBonigut.„Dnesnedostanetežiadne jedloazostanetevbaraku.Všetci!Zajtrará nochcemvidieť,žetáborbudefungovaťrov nakoakopredtým.Počulsima,Wagner?“ „Ánopánveliteľ,“vyjachtalPaul.Bonigutaj dôstojnícivzápätíodišli.

Nadruhýdeňránosmevyšlinaapellplatz ačakali,čineprifrčianákladnéautáaesesáci sguľometmi.Noničsanestaloadeňprebe− holakobežnýdeňvtáboresvysiľujúcouprá− cou.Celýdeňsmebolinapätíakostruny atotonapätienieaniepovoliť.Večersme sedeliopäťuPaula,keďknámprišielznova Tadeusz.Mocnenásobjímal.„Dokázaliste to,chlapi!Bohajeho,vystetonaozajdoká− zali!Prvýkrátesesáciajvedenietáboramuse− listiahnuťchvost,prvýkrátprehrali!Toje niečoúžasné!“Potvárimustekalislzy.Doja tísmebolivšetci.„Tadeusz,prečonásne zlikvidovali,prečonepritiahliguľomety aďalšiurotuvojakov,ktorábynásrozmeta la,takprečotoneurobili?“opýtalsomsa.Pe rysommaldopukanéodvetraasmädu,kto rýnásvšetkýchtrápil,pobrademitiekolten kýpramienokkrvi,ktorýsomaninezotrel, aleoblizoljazykom.Niktositonevšímal,veď všetcismeboliplnívredov,pľuzgierovaští pancov.Úbožiaci,ktorísapostavilidobrevy zbrojenýmesesákomaoniustúpili.Tomi nešlodohlavy,nevedelsomtoprijaťanipo chopiť.„Mámpocit,ževelenietáboravede lo,žebynastalistratynaživotoch,noviac akopárzabitýchpešiakovichtrápiloto,že správaovzburevcigánskomtáboresarozší ripovšetkýchtáborochaiskrazapálinesku točnýpožiar.Bojasavšeobecnejvzburyvo všetkýchtáboroch,nielenvAuschwitz−Birke nau,aleajvostatnýchvokolí.Ato,kamaráti, znamenávzburuniekoľkýchdesiatoktisíc ľudí,čoužbyneboloľahképotlačiť.Takrad šejustúpili.“SvojnázorpridalHans:„Podľa mňasilenrobiapôduprenovúakciuna zlikvidovanietábora,ktorábudelepšiepri pravená.Nezabudnitenanemeckúprecíz nosťavojenskýdril.Získalismelentrochu času“.Hlasmaltichýapragmatický,ozvalsa znehostarývojak,ktorýprežilprvúsvetovú vojnu.„Hans,Rusisúužblízko,každým dňomsapribližujú.PoStalingradenacisti prehrávajúbitkuzabitkou.Jelenotázkadní, kedysaAmeričaniaaBritivylodiavEurópe. Nemcitomajúzrátanéaichtisícročnáríša padnemožnozapármesiacov.Takževaša vzburanebolazbytočná.Bojujemeabude mebojovaťokaždýdeňnavyše,okaždýza chránenýživot.Vysteurobiliniečo,čosaza píšedohistórietejtovojny.Jetotakýmalý Stalingrad,ktorýsaodohralvcigánskomtá

borevAuschwitz–Birkenau.Otomtodnisa budehovoriťakooDniodvahy.Lebovy všetcistedokázali,žesteveľmiodvážni muži,ktorísanebálipostaviťhroznémune priateľovivbeznádejnejsituácii.Otomtosa razbudúdetiučiťvškolách!“„Peknéslová, lenktoviečizostaneniekto,ktootomľu ďomporozprávaamožnoľudiatomuanine budúveriť.Nebudúveriť,ženiečotakéhroz− néakojeAuschwitzmohlovzniknúť.Nebu− dúchcieťveriť,žeexistovaliplynovékomory amasovévyvražďovanievtakýchtorozme− rochakosadejetu.Bojímsatoho,žeľudia neuveria,“tietoslovázomňapadaliakovo− dopád,akoprúddravejriekypriamozmojej duše,akokebysomhovorilzavšetkýchväz− ňovvAuschwitzi.Zatých,čoužvyleteliko− mínmiajzatých,čoešteprežiliačakajúna zázrakoslobodenia.„Jakub,jednotebeaj vámvšetkýmmôžemsľúbiť.VHnutíodporu urobímevšetkopreto,abysaľudiaotomto dozvedeli,abysanatonezabudloaabyboli vinnícipotrestaní.Továmmôžemodprisa haťaaksastaneniečomne,mojuúlohuspl níďalšísúdruh.Akpadneon,jehoúlohu preberieďalší.Nikdysanevzdáme,nikdy!“ Ďalšiednisaničnedialo,nopodvoch týždňoch,začalipostupnesprevozomväz ňovzcigánskehotáboradoinýchtáborov vNemecku.Odchádzalihlavnemužiapo stupnevkaždomtransportepribúdalo mužovsvojenskýmiskúsenosťami.Rómo viazNemeckasazosprávyotom,žeichpo sielajúdoríšetešili,veďpodnosomnemec kejverejnostisanemôžediaťniečotaké, akotuvPoľsku.BežníNemciurčitenevedia otýchtozverstváchamasovomvyvražďova ní.Nemeckýnárodjekultúrnynárod,ktorý sícepodľaholpropagandeHitlera,alesnie čímtakýmakojeAuschwitzbynikdyna územíríšenesúhlasil.Atakradinastupovali dodobytčíchvagónov,ktoréichviezlidotá borovDachau,Buchenwald,Flossenbürg. VtransportedoBuchenwaldu,ktorýmal odísťdruhéhoaugusta1944skororáno sombolajjasIrenHerákom.Večersasna miprišielrozlúčiťTadeusz.Nezdržalsadl ho,mocnenámstisolrukyaobjalnás.„Vy držaťchlapci,užčoskorobudekoniec! SpojencisavylodilivoFrancúzsku,Rusi stojapredVislou.Vydržať!“Zovrelpäsť a zodvihol ju nad hlavu na pozdrav.

UtrpenievBuchenwaldeboloveľmipo dobnéakovAuschwitzi–Birkenau,atopod nosomkultúrnehonemeckéhonároda. Dostalsomtýfus,aleprežilsom.Aprežilaj môjpriateľIren.Vapríli1945násoslobodili Američania.Povojnesomsadozvedel,že vdeňnášhoodchodustransportomdruhé hoaugusta1944bolcigánskytáborzlikvido

vaný.Tritisícnašichľudíbolovjednujedinú noczavraždenýchvplynovýchkomorách. Mysmeprežili,aleneprejdedeň,abysomsi nanichnespomenul.Spomienkybolia avnocisabudímshrôzouzosnov,žesom opäťvkoncentráku.Životideďalej,ľudiane chcúpočúvaťpríbehyplnéhrôzastrachu, atakradšejmlčím.PríbehyzAuschwitz–Bir kenausomzatvorildonajhlbšejtruhlice vmojejduši.Nokebysamaniektoopýtal, načosomnajviachrdý,povedalbysom,že namojichdruhovanášDeňodvahy vAuschwitz–Birkenau.Nadeň,kedysmesa postavilinajväčšiemuzluvdejináchľudstva avyhralisme.Ajkeďnakoniecnacisticigán− skytáborzlikvidovali,podarilosanámza− chrániťstovkyživotov.Zachráneníprežili azaložilisirodiny,splodilipotomkovatí majúsvojichpotomkov,ataknášnárodna− ďalejžije.Nezabudnitenanás,nezabudnite naobete,nezabudnitenaDeňodvahyvci gánskomtáboreAuschwitz−Birkenau.

Doslov

Tútopoviedkusomsarozhodolnapísať potom,čosomsadozvedeloudalosti,kto rúhistoriciprehliadalidesaťročia.Touto udalosťoubolavzburarómskychväzňov ztakzvanéhocigánskehotáboravkoncen tračnomtáboreAuschwitz–Birkenau,ktorá saodohrala16.mája1944.Otomtorevo lučnompočinerómskychväzňovsvetneve delaaniterazvpodstatenevie.Našťastie blokovýpisárvcigánskomtáboreTadeusz Joachimovski,členHnutiaodporu vOsvienčime,zanechalotomsvojesvedec tvo.Podarilosamuzachrániťpredlikvidá ciouevidenčnéknihyzcigánskehotábora, atakzachovaťspomienkunatútoudalosť. Ajpretosomsarozhodolvtejtopoviedke priblížiťčitateľomakúsibeletrizovanúre konštrukciutýchtoudalostí.Poviedkajein špirovanáskutočnýmiudalosťamiavystu pujúvnejajskutočnéhistoricképostavy, akospomínanýTadeuszJoachimovski,veli teľcigánskehotáboraBonigut,blokovýká poPaulWagnerazmienkajetamajovelite ľovikrematóriíOttoviMollovi,ktorýsastal nechutneznámymmučenímavraždením väzňov,vktoromsavyžíval.Povojnebolza svojeskutkyodsúdenýnatrestsmrti.Sku točnoupostavouvtejtopoviedkejeajIren Herák,jedenzpreživšíchRómovpôvodom zMoravy.Faktyainformáciesomčerpal zvedeckejpráce„Cikánskýtáborvkoncen tračnímtábořeAuschwitz–Birkenau“uve rejnenejnawebovejstránkeholocaust.cz. AutoromprácejeMichalSchuster,historik Múzea rómskej kultúry v Brne. Braňo Oláh

Ilustračľná fotografia. Foto: Peter Tóth / pixabay.com

Dežo a jeho pravda / O Dežis the leskro čačipen

Richtár,sudcaaučiteľsakaždénedeľné popoludniestretávalivmiestnompohos tinstve,kdehralikartovúhrumariáš.Bolo zvykom,žeokolonichstálikibici.Medzini miajmladýRómDežo.ORómochsavie,že akniektohrákarty,oniradikibicujú.Ani teraztomuneboloinak.Kartumalvyha dzovaťrichtáramladýRómhovorí:„Hrajte esom!“Richtársananehopozrelkrivým pohľadom:„Dežo,nekibicuj,leboťadám vyhodiťzkrčmy.Užsomtitonerazpove dal!“Keďskončilahra,Dežovitonedalo apoznamenal:„Vidíte,pánrichtár,akby stezahraliesomakosomvámradil,vyhrali by ste hru. Mal som pravdu“. VtomsarichtárotočilkDežoviapo smešnehovorí:„Ty,žemášpravdu?Haha ha.Cigánnikdynemalpravduaanijune budemať.Hahaha“.Srichtáromsamupo smievalacelákrčma.Dežatonapálilo,po zrelsanasudcu,učiteľaarichtáraahovorí: „Taksastavme,ktopoviepravdupravdú cu,ktorásanebudedaťspochybniť!“Hode núrukavicurichtár,sudcaaaniučiteľne mohliodmietnuť,lebobysazosmiešnili predostatnými,atakstávkuprijali.„Dobre teda.Stavmesa,ktoznáspoviepravdu pravdúcu,ktorúniktoznásaaninikto zobyvateľovnespochybní.Každýdádo bankustozlatých.Adajmesinatočaspol roka.Presneopolrokasastretnemenaná mestíapredvšetkýmiobyvateľmimesta každýznásprednesiesvojupravdu,“pove dalrichtárasudcaaučiteľstýmsúhlasili. „Alečodášdostávkyty,Dežo?Mášstozla− tých?“opýtalsahosudca.„Nemám,aledá− vamdostávkyseba,svojurómskučesť.Ak stávkuvyhrániektozvás,pretohobudem pracovaťdovtedy,kýmsineodrobímtých stozlatých,“povedalmladýRóm,ktorýbol driečny,silnýarobotysanebál.„Dobre,ja súhlasím,“povedalrichtár.„Ajmy,“ozvali sasudcaaučiteľ.„Takžeopolroka,“dodal ešterichtáravybralsadomov.Zanímaj ostatní.

CestoudoosadyzačalmaťDežostrach, žestávkuprehrá.„Richtárnastávkupristú pilsradosťou,veďjebohatý,patrímumes toaobyvateliahopočúvajúnaslovo.Čo povie,tojepravdaavšetcisnímmusia súhlasiť.Ajsudcakstávkepristúpilbez problémov,veďsudcamánasúdevždypo slednéslovoajehoslovojepravda.Ajuči teľvškole–čopoviedeťom,musíbyťpra vda,“uvažovalDežo.Keďsatodozvedeli Rómoviavosade,skýmaočosastavil,vy smialisamuajehorodičiahovyhrešili.„Čo sinačistoosprostel?Smúdrymipánmisisa išielstaviť.Lenhanbunámrobíš!“kričalna nehootecapokračoval,„aeštesosudcom! Činevieš,žetenmápravduvždyaodsúdi kohobudechcieť,čijevinnýalebonie?“

„Prečositourobil,synak?“opýtalasa homama.„Leborichtármapredvšetkými zosmiešnilapovedal,žemyRómovianikdy nebudememaťpravdu,“odpovedaljej Dežo.„Mámnatopolroka,abysomnašiel pravdu,ktorásanedáspochybniť,apreto pôjdemdosvetahľadaťju,“povedalDežo rodičom.

Ránosapobraldosveta.Cestourozmýš ľalahľadalnejakúpravdu,ktorásanedá spochybniť.„Poviem,žeslnkojelenjedno, atopredsanemožnospochybniť,lebosln kojelenjedno,“vduchuuvažoval.Aletúto pravdumuhneďvyvrátilstarec,ktorého stretolvnocicestoudosveta.„Nočo, Dežo,idešdosvetahľadaťpravdu,ktorása nedáspochybniť?“spýtalsahostarec.Deža toprekvapilo,žestarecpoznájehomeno avie,prečoidedosveta.„Amyslíšsi,žesln kojelenjedno?“spýtalsahozasestarec. „Ačinie?“spýtalsaDežo.Stareczdviholru kuknebesiam.„Vidíštiehviezdynanebe siachakokrásnesvietia?“spýtalsa.„Vidím, ačomábyť?“nechápavosaspýtalDežo.

„Abysivedel,ajnašeslnkojehviezdaako tiehore.Takžeslnkoniejejedno,alesúich milióny,bamiliardy,“povedalstarecamla díkatosklamalo.„Existujevôbecpravda, ktorásanedáspochybniť?“spýtalsa.Vtom starcaužnebolo,ibavdiaľkesaozvalo: „Existuje,atúpravdumusíšnájsťsám“.Po tom Dežo zaspal.

Keďzačalosvitať,vybralsaďalejhľadať pravdu.Prešielkussvetaastretolsasmno hýmimudrcmi,vedcami,ľuďmirôznych národovanárodností,alekaždúpravdu, ktorúpovedal,iníspochybnili.„Čojevlast nepravda?“pýtalsaDežosámseba.Blížil savšaktermín,kedysamalstretnúťsrich tárom,sudcomaučiteľomapredniesťsvo jupravdu.Rozhodolsa,žeužnebudehľa daťaidedomov.„Netrápimato,že prehrámstávkuabudempracovaťpreto ho,ktostávkuvyhrá.Trápimato,žesapo tvrdiaslovárichtára,žeRómnikdynebude mať pravdu a ponížim náš národ!“

Prišieldeň„D“avšetcisazhromaždilina námestí,kderichtárdalpretútopríležitosť postaviťveľképódium.Naňomstálirichtár, sudca,učiteľaDežo.Richtárakonajvyšší predstaviteľmestaprehovorilkdavuane zabudolposmešnespochybniťmladého Róma.„Tentotusaopovážilvyzvaťmňa, sudcuaučiteľanasúboj,ktopovietakú pravdu,ktorúniktoznásaanizvás,milí

občania,nespochybní.“Eštepredtýmsa všakrichtársosudcomaučiteľomdohodli, žejedendruhéhonespochybnia.„Tak poďte na to!“ ozvalo sa z davu.

Prvýzačalsudca.„Milíobčania,nebu demdlhohovoriť,alevyvšetciviete,žeja akomestskýsudcamámvždynasúdepo slednéslovoačopoviemaakorozhod nem,toplatí.Mojerozhodnutieniktone môžezmeniť,atojepravda.“Všetciboliti cho,niktosaneopovážilozvať,ajkeďmno hívedeli,žesudcanerozhodujespravodli vo.MladýRómDežosavšakozval.„Boh môžezmeniťvašerozhodnutie.Božísúd, naktorombudemevšetcisúdeníposmrti zasvojeskutky,jeposledný.Bohmápo slednéslovoajehoortieľjenemenný.Teda nemátepravdu,pánsudca,“povedalDežo asudca,ktorýbolveriacinemoholDežovi oponovať.Posudcovihovorilrichtár.„Milí občania,akoviete,jasomvášrichtáratoto mestojemoje.Jetopravda?“opýtalsada vuaľudiaajterazboliticho,leboprotirečiť richtárovisaneopovážili.AleDežosazase ozval:„Áno,pánrichtár,mestopatrívám, tojepravda,aleibadonajbližšíchvolieb, ktorémôževyhraťniektoinýamestopo tombudejeho.Takžeanivynemáteprav du.Avdavesaozývalo:„Dežomápravdu!“ Prišielnaradučiteľ,vedomýsitoho,želen onmôžepovedaťpravdu,ktorúniktone

spochybníaužsatešil,žestávkuvyhrá.„Ja somučiteľahovorím,ženiktozvásne môžespochybniť,žejednaplusjednasú dve.“Vdavesazačaloozývať,žeučiteľmá pravdu,aleDežoopäťoponoval:„Nemáte pravdu,pánučiteľ.Nievždyjednaplusjed nasúdve“.„Nie?“ozvalsaučiteľ.„Taknám vysvetli,koľkojejednaplusjedna,nato som zvedavý!“

Dežopovedal:„Uvažujtesomnou,milí občania.Akspočítamjednuľavúajednu pravúučiteľovutopánkuvyjdenámvýsle dok,žeučiteľmádvetopánkyalebojeden pártopánok.Znamenalobyto,žejednato pánkaplusjednatopánkarovnásajeden pár.Tedajednaplusjednarovnásajeden. Akspočítamejedenpártopánok,ktorémá nanoháchučiteľajedenpártopánok,ktoré mámnanoháchja,dostanemevýsledokdva párytopánokaleboštyritopánky.Tedaje denpártopánokplusjedenpártopánok rovnásaštyritopánky.Vtomtoprípadeje denplusjedenrovnásaštyri.Ajmariáš,kto rýhrávatekaždúnedeľujejedenmariáš askladásazkarietjednejfarby,zkráľaadá my.Tedajednakartaplusjednakartajeje denmariáš.Ajtuplatí,žejednaplusjednaje jeden.Takže,pánučiteľ,nemátepravdu“. MladýRómsvojimipočtamizmiatolvšet kýchtak,žeľudiakričali:„Dežomápravdu!“ Učiteľnechápal,akoDežologickyspochyb

Ilustračná fotografia. Foto: Subham Shome / pixabay.com

niljehopravduazvýšenýmhlasommupo vedal:„Taksapredveďterazty,mudrlant!“ Dežosapostavilpreddavahovorí:„Ver temialebonie,alepredpolrokomsomľu toval,žesomsaunáhlilavyzvaltýchtopá novnastávku.Rómoviasamivysmialiaro dičiamavyhrešili.Dnesužtoneľutujem, lebonebyťtejtostávky,ostalbysomdoma anespoznalsvet.Polrokasomsatúlalpo sveteahľadalpravdu,ktorásanedáspo chybniť,alevždy,keďsompovedalpravdu, inýjuspochybnil.Pretosomužanineveril čitakápravdaexistuje.Polrokubeholako vodaamuselsomsavrátiťdomovstým,že stávkuprehrám,alecestouminapadlo,že tenčasmiakosiveľmirýchloubeholaže čassazastaviťnedá.Nezastavíhonikto znásaanisámsanezastaví!Atojepravda, ktorúniktozvásnemôžespochybniť“. Dežodohovorilachvíľuboloticho.Potom davzačalburácať.„Dežomápravdu!Pove dalpravdu,ktorúnemôžemespochybniť! Dežojevíťaz!“Richtár,sudcaaučiteľsvoju prehrupriznaliaDežosastalvmeste váženýmobčanom.Dokázal,žeajRóm môžemaťpravdu.Odvarokybolivoľbyna richtáraaprihlásilsaajDežo.Voľbyvyhral astalsarichtárom.Aknezomrel,takrich tárči dodnes.

***

Očhibalo,osudcastheosikľardopessa kokurkopalodilosarakhenasandrekhe rutuňikarčma,kajbavinenaskartimarija šis.Sassokašis,hojpašallendeačhenas okibicoša.MaškarlendetheoternoRom oDežis.PaloRomapesdžanel,hojtevare kobavinelkarti,onradokibicinen.Aňiaka naoleskenasasavres.Ekartakamľaavrite čhiveločhibalouoternoRomphenel: „Džanavriletuzoha!“Očhibalodikhľapre lestebanges:„Deži,nakibicin,botutdava tečhivelavriandalekarčma.Imartukeoda najekhvarphendžom!“Saragorisaľiľa epartija,leDežiskeodanadiňasuphen− dža:„Dikhen,rajejačhibaleja,tegeľanas avriletuzohasartumendavasgodži, kheldžanasavriepartija.Sasmančačipen“.

Andr´odapesočhibalovisardžakijo Dežisuasabnahaphenel:„Tut,hojhinča− čipen?Hahaha.LeRomesšohanasasčači− penuaňilesnaela.Hahaha“.Lečhibaleha lestarasalascalokarčma.LeDežisodala bardža,dikhľaprosudcas,sikľardothečhi balouphenel:„Tapesdovakeras,kophe nelačačipenčačuno,savopesnadelatele temarel!“Ečhidživastuňiočhibalo,osud casuaňiosikľardonašťiodphende,bopes teledikhlehasanglalaver,uavkagelean dr´oda.„Mištesakor.Dovakeraspes,ko amendarphenelaajsočačipenčačuno,sa voňikoamendaruaňilenipendarnama relatele.Dojekhthovelaandrovizošel somnakune.Udaspeskepr´odajepaš berš.Ipenpaljepašberšpesarakhahapro forosuanglalsavorenipidojekhamendar phenelapeskročačipen,“phendžaočhiba louosudcastheosikľardophendemištes.

„Kajčasothovehaandrovizotu,Deži?Hin tutšelsomnakune?“phučľapeslestar osudcas.„Naneman,aľedávaandr´oda pes,miriromaňipačiv.Tekhelelaavrivare kotumendar,prekalodakeravabučidži akor,medikpeskenaodkeravaolašelsom nakune,“phendžaoternoRom,savosas učo,zoraloulabučatarpesnadaralas.

„Mištes,melačharav,“phendžaočhibalo.

„Theamen,“dinepesanglalosudcasthe osikľardo.„Tapaljepašberš,“phendža mekočhibaloukidňapeskhere.Palleste savore.

LedromehaandreosadachudňaoDežis tedaral,hojprekhelela.„Očhibaloan dr´odageľalelošaňibnaha,sehinobarva lo,leskrohinoforosuomanušalesšunen prejekhlav.Sophenel,odahinčačipen usavorehinetromadelestešunel.The osudcasandr´odageľabioproblemi,sele sudcashinprosudosmindikostatnolav uleskrolavhinčačipen.Theosikľardoan dresikľardži–sophenelalečhavorenge, odamusajteelčačipen,“gondoľinlas oDežis.SarpesdodžanleoRomaandre

osada,kahathepalsostepesdovakerdža, asandelesavriuleskrodad/dajleskošker de.„Sočačesteimardiľiňaľiľal?Legodžave rerajencapesgeľaltedovakerel.Čaladž amengekeres!“vičhinelasprelesteodad uvakerelasdureder,„umeklesudcaha!So nadžanes,hojoleshinčačipenmindik uthovelaandreberetenakaskamela,čihi− nodošaloabona?“„Soskeadakerdžal, mročho?“Phučľalestaredaj.„Boočhibalo anglalsavoremanandžaprobaročušagos uphendža,hojamenleRomenšohanaela čačipen,“palephendžalakeoDežis.„Hin manpr´odajepašberš,kajtearakhavčači− pen,savopesnadelteletemarel,uvašoda džavaandrelumaterodelles,“phendža o Dežis le dadeske/dake.

Tosarapeskidňaandreluma.Ledrome hagondoľinlasurodelasčačipen,savopes nadelteletemarel.„Phenava,hojokham hinočajekh,uodanašťitemareltele,bo okhamhinočajekh,“andrevodžigon doľinlas.Kajčakadačačipenleskeavrivi sardžaophuromanuš,savesarakhľaračile dromehaandreluma.„Noso,Deži,džas andrelumaterodeločačipen,savopesna delteletemarel?“phučľapeslestarophu romanuš.LeDežisodazachučiľa,hoj ophuromanušdžanelleskronavudžanel, soskedžalandreluma.„Ugondoľines peske,hojokhamhinčajekh?“phučľa lestarpaleophuromanuš.Učina?“phučľa pesoDežis.Ophuromanušvazdňaovast kijoňebos.„Dikheskolačercheňaproňe bossaršukaresvuduďaren?“phučľapes. „Dikhav,usokamelteel?“n´achaľuvibna hapesphučľaoDežis.„Kajtedžanes,the amarokhamhiňičercheňsarkolaupre. Vašodaokhamnanejekh,aľehinemilijo ni,vajmilijardi,“phendžaophuromanuš uleternečhasodaphagľa.„Hinakorčači pen,savopesnadelteletemarel?“phučľa pes.Adr´odaimarophuromanušnasas,ča duralpesdiňaanglal:„Hino,uodačačipen saltromadotearakhelkorkoro“.Paľis oDežiszasuča.Saravelasavriokham,kid ňapesdurederterodeločačipen.Pregeľa kotorlalumataruarakhľapeslebut godžaverethedžanlemanušencaandalso jekhavernarodithenaciji,kajčadojekhča čipen,savophedža,averlestelemardža.

„So´dahinčačesteočačipen?“phučľapes oDežiskorkoropestar.Kajčaagorisaľolas oidejos,kanapeskamľatearakhellečhi baleha,sudcahathelesikľardehautephe nelpeskročačipen.Phendžapeske,hoj imarnarodelaudžalakhere.„Nadukhal manoda,hojprekhelavaodovakeriben

ukeravabučiprekalodasoodovakeriben khelelaavri.Dukhalmanoda,hojle čhibaleselačačo,hojleRomesšohanaela čačipen u tele dikhava amara nacija!“

Avľaodžives„D“usavorepesarakhle proforos,kajočhibalodiňaprekalkadaša jipenteačhavelbaropodijumos.Preleste ačhenasočhibalo,sudcas,sikľardothe oDežis.Očhibalosarnekučederrajandro forosvakerdžakijonipiunabisterdžatele tedikhelleterneDežis.„Kadakadajtro− mandžiľaavritevičhinelman,lesudcasthe lesikľardespromariben,kophenelaajso čačipen,savoňikoamendaruaňitumen− dar,kedvešnamanušale,namarelatele.“ Kajčamekanglalodapesočhibalolesud− cahathelesikľardehadovakerde,hojjekh avernamarenatele.„Taavenpr´oda!“ vičhinenas o manuša.

Ešebkezdindžaosudcas.„Kedvešnama nušale,navakeravabut,notumensavore džanen,hojmansarforotunesudcashin mindikprosudosostatnolavusophenava usarkerava,odahinavka.Miro phendžipenňikonašťivatinel,uodahin čačipen.“Savorečhitenas,ňikonatro mandžiľapestedelanglal,chocbutdžene džanenas,hojosudcasnakereljekhčačip naha.KajčaoternoRomoDežispesdiňa anglal.„ODelšajvatineltumare phendžipen.LeDevleskerosudos,presa voavahasavoresudzimenpalomeriben vašodasokerahas,hinoostatno.LeDevles hinostatnolavuleskrophendžipenpes nadeltevatinel.Tananetumenčačipen, rajejasudcona,“phendžaoDežisuosud cas,savopačalasdevlesnašťiňičphendža leDežiske.Palosudcasvakerelasočhiba lo.„Kedvešnamanušale,sardžanen,me somtumaročhibaloukadaforoshinomi ro.Hinodačačipen?“phučľapeslenipen daruomanušatheakanačhitenas,boda ranaslečhibalesketephenellav.Kajča oDežispalepesdiňaanglal.„Mištes,rajeja čhibaleja,oforoshinotiro,odahinčači pen,nočadžinekpašederavrikidipena,sa vešajavrikhelelvarekoaveruoforospaľis elaleskro.Taaňitumennanečačipen.

Uonipivičhinenas:LeDežishinčačipen!“ Avľaprošorososikľardo,džanlopeske oda,hojčaovšajphenelčačipen,savoňiko namarelateleuimarpeslošanelas,hoj khelelaavri.„Mesomsikľardouphenav, hojňikotumendarnašťimareltele,hoj jekhthejekhhinduj.“Onipipesdenasan glal,hojlesikľardeshinčačipen,kajča oDežispalepesdiňaanglal:„Nanetumen čačipen,rajejasikľardeja.Namindikjekh

thejekhhinduj“.„Na?“diňapesanglal osikľardo.„Taamengephen,kecihinjekh the jekh, kada kamav te džanel!“

ODežisphenel:„Gongoľinenmanca. Kedvešnamanušale.Tezgenavajekhbaľo gnothejekhčačilesikľardeskrikamašľa avelaamengeavri,hojlesikľardeshinduj kamašľiabojekhparakamašľi.Odauľahas, hojjekhkamašľathejekhkamašľahinjekh para.Akorjekhthejekhhinjekh.Tezgena− hajekhparakamašľi,savehinepropindre lesikľardestethejekhparakamašľi,save hinpropindremande,avelaamengeavri dujparikamašľiaboštarkamašľi.Akorjehk parakamašľithejekhparakamašľihinštar kamašľi.Akorjekhthejekhhinštar.The omarijašissavobavinensakokurkohino jekhmarijašisukerelpeslekartendar jekhakoloratar,lethagaristartheraňatar. Odahinjekhkartathejehkkartahinjekh marijašis.Thekadajavelavri,hojjekhthe jekhhinjekh.Ta,rajejasikľardeja,nanetu menčačipen!“Osikľardona´chaľolas,sar oDežisgodžahatelemardžaleskro čačipenuučehangohaleskephendža:„Ta sikav tut akana tu, godžavereja!“

ODežisačhiľaanglonipiuphenel:„Pa čanmangeabona,aľeanglojepašberšbaji navas,hojsidžardžomuvičhindžomavrika lerajenprodovakeriben.ORomaman asandaavriuodad/dajmankoškerde. Adadživesimarnabajinav,botenauľahas kadadovakeriben,ačhiľomaskhereuna prindžardžomaseluma.Jepašberšphiravas upretelepalelumaurodavasočačipen,sa vopesnadeltemareltele,kajčamindik,te phenavasčačipen,averlestelemarelas.Vaš odaimaraňinapačavasčiajsočačipenhin. Jepašberšpregeľasaropaňiusomastro madopestevisarelkhereoleha,hojprekhe lava,kajčaledromehamangeavľapre godži,hojodaidejosmangeigensigdenaš ľauhojoidejospesnadelteačhavel. Na´čhavelalesňikoamendaruaňikorkoro pesna´čhavela!Uadahinčačipen,savoňi kotumendarnašťimareltele“.ODežisdo vakerdžausikraidejossasčhitipen.Paľis onipichudnetevičhinel.„LeDežishinčači pen!Phendžačačipen,savonašťimaraste le!ODežiskheldžaavri!“Očhibalo,osud castheosikľardoudžandehojprekhelde uoDežisačhiľabaroudžandomanuš.Si kadža,hojtheleRomesšajelčačipen.Pal odujberšasasoavrikidipenapročhibalo ugeľaadr´odatheoDežis.Oavrikidipena kheldžaavriuačhiľačhibaleske.Tenamuľa, tačhibaľareldžiadadžives.

Napísal a preložil Igor Dužda

Ilustračná fotografia. Foto: Jacqueline Macou / pixabay.com

Moja mladosť

Keď ráno idú hviezdy spať, môj život sa vracia späť.

Ku mne poď, za mnou hviezda choď. Srdce moje lásku ti daruje a ty ma nečakáš.

Mladosť moja uteká, na mňa chlapec nečaká.

A ty, mesiac, kde žiješ?

Ak chvíľočku postojíš, moju lásku hviezdam a tebe dám.

Veď už z lásky dve hviezdičky mám.

Mro ternipe

O čercheni sar hi dive ov džan te sovel.

Mro dživipe lenca phirel. Ke mande aven, ke mande phiren te som šukar čhaj.

Tumenge mro kamibe dav.

Mro ternipe džal, pre mande tu naužar. U tu, luna, sar tu džives čulo ke ma av.

Naštik ke tute džav, tu džanes kaj dživav.

Mro kamibe tuke dav, duj čhavore man.

Ver„Ver,“takpovedalastarámama,„všetkosarazdostane napovrch.Všetkosavráti.“„Akotomyslíš?“opýtalasom sajej.„Počúvaj,“povedalaajasomsiľahlaknejdoposte le.Vonkuužbolatmaazima,vsporákuhorelohníkanám dvom bolo dobre.

„Hovor,hovor,“naliehalasom,abysomnezaspala. „Bolasommladédievča,keďsatostalo,“začalastaráma ma.„Eštelenzačínalosvitať,keďknámdobehlaMarka, Židovovadcéra.Bolavyľakaná,nemohlazosebavydaťani hláska.Mojamamkajuvzaladodomčeka,dalajejnapiť tepléhočajuapomaly,pomaličkyodnejvyzvedala,čosa stalo. Marka prišla k sebe a začala rozprávať.

,Keďsomprišlavečerzoslužbyodgazdu,domanikne bol,lenmalýJulko‘–toboljejbrat–,sedeltíškopridve rách.Bračekbolveľmibledýaničnehovoril.Bolomito čudné,lebovždysatešil,keďsomprišla.Akosomotvorila dvere,uvidelasomju.Mojamamasaobesilanahradeviz be.Bože,Bože,čositourobila?!Kričalasom,alenikma nepočul.Nemohlasomjuzvesiťdolu.Nevládalasom.Ako somjudržalazanohy,prišielmalýbračekaveľmiplakal. Nemohlasomhotamnechať,taksomsnímčonajrýchlej šieutekalakugazdovi,uktoréhosomslúžila,apoprosila hoopomoc.Bračekasaujalagazdiná.Gazdašielso mnou.Domabolužajotecamamaležalanaposteli.Už

jejnebolopomoci.Otecsedelnakrajiprinejalenčoma videl,pustilsadoplaču.Jaj,tetuška,prosímvás,poďteku nám,nechtamniesomsotcomsama.Veďmynikohone máme,‘ povedala uplakaná Marka.

MamkamaoblieklaapobralismesasMarkouknejdo mov.Čosomtamvidela,nezabudnem.Eštenikdysomne videlamŕtvehočloveka.Markinamamabolabielaakovzi mesneh.Zľaklasomsa.Mamkamaobjala:,Nebojsa, každýrazodíde‘.PotomprišliajostatníRómovia,aby strážilimŕtvuaspomínali,akátoboladobrážena.Keďrá novšetciodišli,mamasapozrelanaŽidovaaopýtalasa ho:,Počuj,čosijejspravil?!Onabysamanadruhýsvetlen tak neodišla. Ako si jej pomohol?‘

Židovpozrelnamamkuplanýmpohľadom,ničnepo vedal,lenotvorildvereavykázalnásvon.Mamkasacelou cestoumodlilaamnepovedala:,Počkaj,všetkovyjdena svetloBožie‘.Nevedelasom,čovyjdenasvetloBožie,ale keď to povedala moja mama, tak to tak bude.

Židovovuženupochovali.MarkasmalýmJulkomžila spolusotcom.Nebolodňa,čobyJulkoneprišielknám. Mamkamudalanajesťajasomdávalapozor,abysamu ničzlénestalo.Julkonerozprával.Lenraz,sedelsámna podstienkeazačalhovoriť:,Nebojsa,tebeneublíži.Tebe nie.Tolenmamabolazlá.Ju,juudrelsekeroupohlave. Keďspadlanazem,eštejuudrelakričal,taktitreba!Pre čositakásuka?Zabijemťa,zabijemťa!Úbohá,úboháma mička.Nevládalavstať,takotecchytilreťaz,daljejjuoko lo krku a ťahal ju hore, hore.‘

,Kde,Julko,kdejuťahal?‘opýtalasahomojamamka. ,Hore,horenahradu.Tam,tamjuuviazalamnepove dal:Vidíš,užnepôjdenikde.Potomodišiel.‘Mamkasi pritúlilachlapčaksebe.,Nebojsa,Julko,neboj,tebenič nespraví.‘Akosomsananichpozerala,tiežsomsaroz plakala.Vedelasom,čosastalo.TúnocprenocovaliJul koajMarkaunás.RánosamamkavybralazaŽidovom. Čosatamstaloačomupovedala,toneviem,nikdy otomsnikýmnehovorila.JulkosMarkousavrátilido mov.Neprešielanimesiac,keďdobehlaMarka:,Tetka, rýchlo,rýchlo,sotcomjezlenedobre!Poďtesananeho pozrieť!‘

Keďsmeprišli,Rómležalnaposteliakojehonebohá žena,nonebolbiely,alečiernyakouhoľ.,Čosomti, Židov,povedala?Pravdasiťanašla,‘prihovorilasamuma ma.Pozrelanajehonohy.Jednumalčiernu.,Stúpilsom naklinec,‘ťažkoodvetilŽidov.Ztohodostalotravukrvi. Užsanedaloničrobiť.Mamkadonieslabylinky,ktorému troškuzmiernilibolesť.Židovsiksebezavolaldeti aúprimneichprosiloodpustenie.MalýJulkosananeho zadívalapovedal:,Nikdy,nikdytineodpustím,nechtina druhom svete odpustí moja mamička‘.

Niktotomunerozumel,lenmojamamka.Markasipri vinulaJulkaasplačompovedalaotcovi:,Nechtiodpustí dobrýBoh‘.Vtedysompochopilamamkineslová.Pravda každého dobehne.

Dobrúnoc,mojekuriatko,spi,užjeneskoro.Ránomu síme vstávať,“ pobozkala ma na líčko. Moja stará mama.

ISSN 1338−3027 Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia: Jarková 4, 080 01 Prešov, sídlo redakcie a poštová adresa: Tkáčska 2, 080 01 Prešov, e−mail: zdruzeniejekhetane@gmail.com, www.jekhetane−spolu.net, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia: R. Čonka, E. Godlová, J. Gáborová Kroková, D. Obšasníková, B. Oláh, I. Ďurinová, Z. Kumanová. Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová, Stanislav Cina. Ilustrácie: J. Fečo, J. G. Mandel, Š. Bottová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 2000 ks. Evidenčné číslo 375/08. Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si