Rómskynovýlist–nezávislékultúrno−spoločenskénovinyRómovnaSlovensku
Vrukáchdržítealebonainternetelistuje teprvéčíslonovínsoznačením2022.Áno, jeužrok2023akvámposielame„roksta ré“noviny.Prosím,číslo2022bertenaozaj lenakočíslo.Problémjevtom,ževroku 2022smežiadalifinančnéprostriedkyna vydanieštyrochčíselaajkeďnášprojekt komisiaodporučilanaschválenie,proces tvorbyzmluvytrvalnekonečnedlho.Nako
niecsmezmluvusFondomnapodporu kultúrynárodnostnýchmenšínpodpísaliaž vdruhejpolovicidecembraapeniazesme dostalizačiatkomjanuára2023.Toľkofakty na vysvetlenie.
SfinančnoupodporouFondunapodporu kultúrynárodnostnýchmenšínSRtakdokon camarca2023vydámespoluštyričísla,pri čomkaždévydaniebudemaťdvadsaťstrán.
Smejedinýmrómskymprintovýmperio dikom,ktorénaSlovenskumámeamojím cieľomjenastránkachnovínzachytiťvšetky dôležitéinformáciezkultúrno−spoločen skéhoživotaRómovnaSlovensku,ktorésa udialipočasroka2022.Mátosvojeopod statnenieakojedinéúložiskoinformácií vtlačenejpodobe,kuktorémusamôžuľu diadostaťajporokoch,keďžepovinnévý
tlačkysúsúčasťouarchívovknižnícnaSlo vensku.TaktonovinyzostavovalaajDaniela HivešováŠilanová,ktorápoctivozachytila dôležitéudalostiatiednesslúžiaakokroni karómskejhistórieodroku1991.Niejeto tižžiadnymtajomstvom,žeinformáciezno vínsúvyužívanéprimnohýchvýskumných prácach aj v odbornej či vedeckej sfére. str. 2
Prečoznižujemeperiodicitu?
Istestesivšimli,žezrokanarokznižujemeperiodicitučíselRo manonevoľil.Vroku2022smežiadalizdrojelennaštyričísla,za čiatkomroku2023smepodaliprojektnarealizáciunovínvtomto roku,aleibatrochvydaní.Niejetootom,žebysmenanovinyne maličas,jetootom,žesystémpodporyrómskejkultúryjenesys témový.Odpodaniažiadostipopripísaniefinanciínaúčetubeh neviacakopolrok.Znášhopohľaduchýbajúviacročnéprojekty, ktorébyzabezpečiliaspoňnejakústabilitu,plánovanieapravidel névydávanienovínvreálnomčase.Žiaľ,kýmFondnapodporu kultúry(FPÚ)viacročnéprojek typodporuje,Fondnapodporu kultúrynárodnostnýchmenšín(KULTMINOR)takouto možnosťounedisponuje.Chcetokomplexnejšiuzmenuprireali záciitakširokéhopojmu,akýmjepodporanárodnostnejkultúry. Ajnapriektomu,žezákonbolnovelizovaný,došlolenkukozme tickýmúpravámaniekžiaducimzmenám.Národnostnákultúra potrebujepodporu,nierefinancovanie.Zatiaľvšaknatoniejepo litickávôľa.
Očombudútietonoviny?
Obsahnovínbudútvoriťdôležitéudalostiahlavnezaujímavéroz hovory,reportáže,fotografie,literárnediela,atedanadčasovéprí spevky.Každéčíslobudemaťčasťtextovvrómskomjazykuapriestor dostaneajvýtvarnéumenie.Obálkynovíntotižvposlednýchrokoch tvoria prevažne rómski výtvarníci a výtvarníčky.
NatitulketohtočíslajeportrétKvetyBerkyovej,ktorázískalavro ku2022štátnevyznamenanieodprezidentkySRZuzanyČaputovej. JejportrétvytvorilaŠarlotaBottová.Akosinaudelenieoceneniaspo mínaačovšetkotomupredchádzalosiprečítatevreportážiRomana Goroľa.Staršímožnobudúpamätaťnato,žeKvetaBerkyovábolaex ternouspolupracovníčkounovínaokremčlánkovsavenovalaaj literárnej tvorbe.
Vzávereroka2022smemalinaSlovenskukomunálnevoľby,po ktorýchsaopäťzvýšilpočetrómskychstarostovastarostiek.Odvoch starostkách a ich plánoch sa dozviete v tomto čísle.
Vsériikratšíchrozhovorovvámpredstavímezaujímavýchľudízo sociálnej oblasti, zdravotníctva a kultúry.
PodvochrokochsavGaboltoveorganizovalapúťRómov,naktorej sa zúčastnil aj náš redaktor Roman Goroľ.
Neodmysliteľnousúčasťoukaždéhočíslajeliteratúra.Pokračujeme úsmevnýmipoviedkamiIgoraDuždu,predstavímeMartinaFočara ajehobásne.Martinsaokrembásnickejtvorbyvenujeajžurnalistike a niektoré jeho rozhovory sú súčasťou aktuálneho vydania.
Mátovýznam?
Začiatkomrokasomsazamýšľalnadotázkou,čitoeštemávýznam. Činaševýstupyažurnalistickápráca,ktorúvykonávameakonaše hobby,jekonkurencieschopnásinými,podstatneväčšímihráčmi vmediálnejoblasti.Môžemesakvalitouaobsahomporovnávaťsveľ− kými vydavateľstvami?
KrátkopreuzávierkouNovinárskejceny2022somsarozhodol,že porokochprihlásimniekoľkorozhovorovnašichrómskychautorov. Bolatopremňaskúškačivôbecprejdemedoužšiehovýberuamožno odpoveďnaotázku,činašaprácamázmysel,čijedostatočnekvalitná. Prekvapenímbolo,keďsomnovinyvidelvnomináciáchNovinárskej ceny.Naševýstupyzrejmeniesúzlé.Priznámsa,žesomneveril,žeby smemohlivpísanejžurnalistikesosériounašichrozhovorovvyhrať. A vyhrali sme.
Ďakujeme za dôveru.
Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil
Bratislava,10.apríl2022–Úrad splnomocnencavládySlovenskej republikyprerómskekomunity vspoluprácisPlatformoumladých RómovaUniverzitnouknižnicou vBratislavezorganizovalivdňoch 8.–10.apríla2022Kongresmla− dýchRómokaRómov2022.Na kongresesazúčastnilo40mladých ľudízrómskychkomunítzcelého Slovenska,ktorísarozhodlispojiť svojehlasyvjeden,pretožechcú svojiminázormiprispieťkpozitív− nymzmenámvspoločnostitýkajú− cichsaživotaRómovaspolu nažívaniasostatnýmiobyvateľmi Slovenska.
„Somveľmirád,žesommal možnosťspoznaťúžasnýchmla dýchRómovaRómky,ktoríveno valisvojčastomu,abysapozreli natieproblémy,ktoréichtrápia najviacaabysaminavrhliriešenia aleboočakávanianielenodnášho úradu,aleajodostatnýchzložiek verejnejsprávy.Oceňujem,žema
meranénamarginalizovanérómskekomu nity na Slovensku.
My,mladíRómovia,občaniaSlovenskej republiky,smesarozhodlispojiťnašehlasy vjeden,pretožechcemenašiminázormi prispieťkpozitívnymzmenámvspoločnos ti,týkajúcichsaživotaRómovaspolunažíva niasostatnýmiobyvateľmiSlovenska.
Našaidentita,jazykakultúranásmoti vujekväčšejparticipáciiaprácivoverejnej správe.Vnímamenašeokolieamyslímesi, žejepotrebnévytváraťpriestornainter kultúrnydialógmedzimenšinamiaväčši novouspoločnosťouvovšetkýchoblas tiachživota.Rovnakoprijímamezodpo vednosť,ktoránámkáževyjadriťsvojhlas ktvorbepolitíksúvisiacichsrómskouko munitou na Slovensku.
liodvahubyťajkonštruktívnekri tickíaajkeďniektoréživotnéskú senostisaanimnenepočúvaliľah kovidím,žesmenaladenínaspo ločnejvlneavoväčšineprípadov smenašlispoločnúzhodu,“pove− dalJánHero,splnomocnenecvlá− dy SR pre rómske komunity.
Delegátiadelegátkykongresu pracovalivštyrochkomisiách, vktorýchsavenovalioblastiamza− meranýmnapolitikyzdravotníc− tva,rozvojotvorenejkultúry ašportovýchzručností,participá− cieaspoločnespravovanejspoloč nosti,inklúzieaantidiskriminač nýchpolitíkainováciiinkluzívne ho vzdelávacieho procesu.
Výsledkomdiskusiíjednotli výchpracovnýchkomisiíkongresu jeDeklaráciamladýchRómok aRómov2022,ktoráobsahuje požiadavkyanávrhydelegátov kongresu.Deklaráciabolasprí stupnenáverejnosti,štátnyminšti túciám,vláde,prioritnýmmi
Vypočutiehlasuaktívnychmladýchľudí pritvorbepolitíkvnímameakonevyhnut népreudržanieotvorenéhodialóguvspo ločnostiapreupevňovanievzťahovastava nieprepojenímedzispoločenskýmiskupi nami.
Našímcieľomjeprispieťaktívnymzáuj mom,participáciouavlastnýminávrhmi kzmenepolitíkprezvýšeniešancínalepší adôstojnejšíživot,rozvojabudúcnosťvo tvorenejatolerantnejspoločnosti,ktorá stavianademokratickýchprávachaslobo dách.Odporúčanianazlepšenieverejných politíksúformulovanévrámcikomisií KongresumladýchRómokaRómov2022, ktoré reprezentujú nasledujúce oblasti.
nisterstvámscieľomvytvoriťpries tor na dialóg.
Jedenzhlavnýchorganizátorov kongresuMikulášLakatošuvie dol:„Cieľomnašejpráceje prispieťvlastnýminávrhmiakon− krétnymipožiadavkamikzmene politíkprezvýšeniešancínalepší adôstojnejšíživot,rozvojabudúc− nosťvotvorenejatolerantnejspo− ločnosti,ktorástavianademokra− tickýchprávachaslobodách.Na všetkýchpožiadavkáchsmesa zhodlispoločnevšetciúčastníci kongresu“.
KongresmladýchRómokaRó movorganizujeÚradsplnomoc nencavládySlovenskejrepubliky prerómskekomunityvspolupráci sPlatformoumladýchRómov, UniverzitnouknižnicouvBratisla ve,ADEL–Slovensko.Aktivitajefi nancovanázprogramuEurópskej únie–Práva,rovnosťaobčianstvo (2014–2020)vrámciprojektu Rómske platformy 2021 – 2022.
Žiadameimplementovaťdovzdelávacie hoplánuzákladnýchastrednýchškôlnový vyučovací predmet „zdravotná výchova“. Žiadamezriadiťnovúpracovnúpozíciu „školskéhozdravotníka“pôsobiacehovo vzdelávacích inštitúciách.
Žiadamevytvoriťnárodnýportálzdra votnejmediácie,edukácieaprevenciesprí stupnenýajvjazykochnárodnostnýchaet nickýchmenšíchžijúcichnaúzemíSloven skej republiky.
Komisiaprerozvojotvorenejkultúry ašportovýchzručností
PREAMBULA
Akozástupcoviarómskejmládežezrôz nychkútovSlovenskasmesazišlinaKon gresemladýchRómokaRómov2022, vdňoch8.–10.apríla2022vBratislave,pri príležitostiMedzinárodnéhodňaRómov, abysmesaspoločnepozrelinapolitikyza
Spolusachcemestaťmostomahnacím motoromprepozitívnuzmenuvspoloč nosti.Chcemebyťvzoromapríkladompre ostatnýchmladýchRómov.Našouprácou chcemepoukázaťnadôležitosťaktívnej participáciezástupcovRómovpritvorbe politík.
Komisiazdraviaapolitíknárodnost necitlivéhozdravotníctva Žiadameprofesionalizovaťprocesprí pravyakontinuálnehovzdelávaniaasisten tovpodporyzdraviapôsobiacichvmargina lizovanýchrómskychkomunitáchazároveň vytvoriťnovúkategóriuzdravotníckehopra covníka–„asistentpodporyzdravia“.
Žiadameslovenskýchrežisérov,drama turgovaproducentov,abyvosvojichvýstu pochnepodporovalistereotypyoRómoch acitlivopristupovaliprizobrazovaníRó mov v divadle a filme.
ŽiadameFondnapodporukultúryná rodnostnýchmenšínozavedeniepozície konzultanta/konzultantkyprojektovpre rómskunárodnostnúmenšinu,ktorý/áby bol/anápomocný/ávprocesetvorbypro jektovariešeníproblémov.Zároveňvyzý
SplnomocnenecvládySRpre rómskekomunityJánHerosprevá dzalvdňoch21.–22.septembra 2022komisárkuEurópskejkomisie prerovnosťHelenuDallinanávšte veSlovenska.Komisárkamala možnosťvidieťrealituživotavróm skychkomunitáchvlokaliteHabeš vSečovciachavobciKecerovce. Presvedčilasaotom,akosavyužíva jú,resp.vniektorýchprípadochne využívajúštrukturálnefondyEuróp skejúnieaakoprebiehaintegračný procesnaSlovensku.VlokaliteHa− beš,ktorájeznámatým,žesútam veľmizléživotnépodmienkyaab− sentujeajzákladnáinfraštruktúrasi vypočulanázoryapotrebyobyvate− ľovpriamonamieste.
Úradsplnomocnencavládypre rómskekomunitysiveľmiváži návštevupanikomisárkyato,že prišlapriamodolokalítvSečov− ciachavKecerovciach.Vteréne bolopriamoviditeľné,akídôležití súpartnerianajmätínajdôležitej ší,ktorýmisúsamosprávy.Ajztej tonávštevyavyjadrení,ktorépo časnejodznelivyplýva,žejepo trebnékomunikovaťsosamosprá vamiapresviedčaťich,abysaza pájalidovyhlásenýchvýziev.Ako savyjadrilsplnomocnenecHero: „Štátmusírealizovaťnajmäin tegrovanévýzvyariešiťtútosituá ciu komplexne“.
Nastretnutísozástupcamimi movládnychorganizáciíacirkvísa potvrdilo,žesegregáciavškolácha zdravotníckychzariadeniachexistu jeajeneprijateľná.Navyšeporušuje právoEurópskejúnieaprávnypo riadokSlovenskejrepubliky.Pod čiarklitoajslovenskésúdyvoviace rýchsvojichrozhodnutiach.Vládny splnomocnenecHerododal:„Za poslednýroksomabsolvovalnie koľkonávštevpriamovkomuni tách,akoajstretnutísozástupcami obcíamiest.Stretolsomsasmno− hýmipozitívnymipríkladmivo vzdelávaní,ktorébymalibyťinšpi− ráciouprenásvšetkých,nomusím priznať,ženiektoréstretnutiama veľmisklamali.Stretávamsaajs bezdôvodnýmzaraďovanímžiakov dosystémušpeciálnehoškolstvaiba nazákladeetnicity.Totojesvojvoľ− nýmporušenímichprávanavzde− lanieamimoriadneneadekvátnym zásahomdoichľudskejdôstojnosti. PrivítalsompretorozsudokOkres néhosúduPrešovz24.novembra 2021,ktorýmsúdvyhovelantidis kriminačnejžalobetrochrómskych detízobceHermanovce.Vďakato mutorozhodnutiumôžemepove dať,žebolinezákonnevzdelávanév špeciálnychtriedachpredetisľah kýmmentálnymznevýhodnenímaj napriektomu,žesaunichžiadne mentálnepostihnutienepotvrdilo.
vameFondkväčšejkomunikáciisrómsky mi žiadateľmi.
Žiadameslovenskéknižnice,Divadelný ústavvBratislave,Centrumviedoumení SAV,v.v.i.ainéštátneinštitúciepodobné hocharakteruovytvorenieväčšejdoku mentačnej základne rómskej kultúry.
Chcememaťvytvorenýpriestorvsloven skýchštátnychinštitúciáchprerómske umenie,kultúruašport.Žiadamezáklad né,strednéavysokéškolysozameraním nahumanitnéaspoločenskévedyoimple mentáciurómskejhistóriedovyučovacie ho procesu.
Navrhujemevyvinúťúsilieprezriadenie
Domu rómskej kultúry v Bratislave. VyzývameMinisterstvoškolstva,vedy, výskumuašportuSRnavytvorenieinštitú cie,ktorábymalazaúlohuzastrešovať rómskychšportovcovapomáhalabyimaj poskytovanímštipendiínarozvojšporto vých zručností.
NavrhujemeMinisterstvuškolstva,vedy, výskumuašportuSRabyvytvorilopro grampodporujúcirozvojšportovéhota lentumladýchľudíainterkultúrnydialóg medzimajoritnouarómskoumládežou prostredníctvom športu.
Tietonegatívnejavyexistujúane môžemesipredtýmzatváraťoči.Rie šeniemusímehľadaťvspolupráciso všetkýmirelevantnýmirezortmi apartnermi.Chcemepodporiťkom plexnériešeniaaajpomocEurópskej únie,keďžejednýmzhlavných prostriedkovriešeniasúreformyain vestícievrámciPlánuobnovyaodol nosti.Akosavyjadrilaajkomisárka Dalli:,Absolvovalismeužmnožstvo stretnutíktýmtooblastiam,pro striedkyzEurópskejúniesútuapo návštevelokalítsompresvedčená,že jetrebazvýšiťintenzituvyužívania týchtofinančnýchzdrojov.‘“
Natietokomplexnériešeniamá Slovenskomožnosťvyužiťnielen prostriedkyštátnehorozpočtu,ale najmäprostriedkyzoperačnéhopro− gramuSlovenskoazPlánuobnovy aodolnosti.Komisárkamalapočas svojejnávštevySlovenskamožnosťvi− dieť,akotovyzeránamieste,kdesa− mosprávanepracovalanazlepšení podmienokpreobyvateľovanaopak, akotovyzerávobci,kdesarealizujú národnéprojekty,svojpomocnávý stavbaastaviasainfraštruktúra.
Komisárkavrámcisvojhopro gramunaSlovenskuešteabsolvo valanávštevuspoločnostiWhir pools.r.o.,sociálnypodnikWasco voValaskej,stretlasasozástupca mivýborovNRSRaspremiérom Eduardom Hegerom.
Žiadamezákladnéškoly,športovéklu by,komunitnécentráoväčšiešírenieosve tysozameranímnašportvspolupráci s úspešnými rómskymi športovcami. Chcemeupozorniťslovenskéšportové centráakluby,abyplatilopravidlo„všpor te sa nediskriminuje“.
Komisiarovnosti,inklúzieaantidis kriminačnýchpolitík
Žiadameprevádzkovateľovkomunit nýchcentiervobciachsmarginalizovaný mirómskymikomunitamiaichpracovní kovoaktívnezameraniesanaprácusmla dýmiRómamiaRómkamivoblastivlastnej identity,výberustrednejškoly,vysokej školyahľadaniapráce,aabysavenovaliaj mladýmRómomaRómkam,ktorísúohro zení viacnásobnou diskrimináciou.
Žiadamezamestnávateľovabyodstránili akékoľvekdiskriminačnéprvkypriprijíma níRómokaRómovzazamestnancovaaby posudzovalivšetkýchuchádzačovoza mestnaniepodľarovnakýchkritérií,aby odstránilirozdielvpriemernomhrubom hodinovomzárobkužienamužovnarov nakej pracovnej pozícii.
ObecZborovotvorilanovúmaterskúškoluskapacitou160detí Zborov,5.september2022–ObecZborovprivítalanovýškolský rok2022/2023otvorenímnovejmaterskejškoly.Slávnostnéhootvo renianovopostavenejmaterskejškolysazúčastnilisplnomocnenec vládySRprerómskekomunityJánHeroastarostaZborovaJánŠur kala.Novámodernábudovaposkytnedostatočnúkapacituprevšet kýchpredškolákovvZborove.Predškolskúprípravuvnejbudúmôcť absolvovaťrómskipredškoláci,detizmajorityvpredškolskomveku, ako aj všetky mladšie deti vo veku od troch rokov.
„Veľmirádsomprijalpozvanienaotvorenienovýchpriestorov predškolskéhozariadeniavZborove.Vážimsi,žeobecZborovsaaj napriekkomplikovanejadministratívezapájadomnožstvaprojek tov,ktoréprispievajúkviditeľnémuzlepšeniukvalityživotavobci. Zborovpatrímedzidobrépríkladyobcí,kdepôsobífunkčnýinklu zívnytímzloženýzpedagogického,rodičovskéhoasistenta,sociál nehopedagóga.Vďakanemusazabezpečilaajvzorováprácasrodi nou.InkluzívnetímysúrealizovanéprostredníctvomNárodného projektuPodporapredprimárnehovzdelávaniadetízmarginalizova nýchrómskychkomunít,ktorýkoordinujeÚradsplnomocnencavlá dySRprerómskekomunity.Novépriestorymaterskejškoly,inklu zívnevzdelávanie,odbornástarostlivosťvenovanádeťompochádza júcimzosociálneznevýhodnenéhoprostrediajeprínosomprekom plexnýrozvojdetíaichprípravunavzdelávanievzákladnejškole,“ povedal Ján Hero, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. ObecZborovpostavilamaterskúškoluprostredníctvomVýzvyza meranejnavýstavbuarekonštrukciumaterskýchškôlvobciachsprí tomnosťoumarginalizovanýchrómskychkomunít,ktorájespolufi nancovanázozdrojovEurópskehofonduregionálnehorozvoja.Vy hlasovateľomvýzvyboloMinisterstvovnútraSR.Cieľomvýzvyjezlep šiťprístupkukvalitnémuvzdelávaniuvrátanevzdelávaniaastarostli vostivranomdetstvenajmäpreobyvateľovrómskychkomunít.Navý stavbuzískalinenávratnýfinančnýpríspevokvovýške1,7miliónaeur. Vnovejbudovematerskejškolysabudemôcťvzdelávaťaž160detí, vstarýchpriestorochmaterskejškolybolavytvorenákapacitalenpre 85škôlkarov.Vtomtoškolskomrokunastupujedomaterskejškoly spolu105detívšiestichtriedach,dvetriedyostávajúvzálohe.Budo vumaterskejškolypostavilobecnýsociálnypodnik,vrámciktorého súzamestnaníajobyvateliamiestnejrómskejkomunity.
„ObecZborovchcetýmtodosiahnuťinklúziu,aleajzjednodušiť azefektívniťnábehadochádzkudetízrómskejkomunitydoriadne hoškolskéhoprostredia.Zadôležitýfaktorpovažujemeajto,že vZboroverozvíjajúčinnosťOMAMY,ktorépracujúsnajmenšími deťminarodenýmidochudobyapripravujúdetinadobrýštartvma terskejanáslednevzákladnejškole.Odporúčamkaždémustarosto viobce,kdežijúajobyvateliarómskejkomunity,abyneváhali avyužilifinančnéprostriedky,ktoréposkytuještátaleboEurópska úniaprerozvojinfraštruktúryvobci.ZlepšovaniepodmienokRó mov,čiužvoblastibývaniaalebovzdelávaniamádopadnaživotnú úroveň celej obce,“ uviedol starosta obce Zborov Ján Šurkala.
Žiadameštátneinštitúcie,abyvoväčšej mierezamestnávaliRómkyaRómovvrôz nychoblastiachverejnejsprávy,nielen v pomáhajúcich profesiách.
Žiadameštátneinštitúcie,abyvmaxi málnejmierepredchádzalivznikuaprehl bovaniusegregácieaaktívnejuodstraňo vali.
Komisiainováciíinkluzívnehovzde lávaciehoprocesu
Žiadamevytvoriťinkluzívnetímyna všetkýchzákladnýchastrednýchškolách (sociálnypedagóg,liečebnýpedagóg,špe ciálnypedagóg,školskýpsychológ,logo péd a rodičovský asistent).
Žiadameozačlenenierómskychtémdo vzdelávaniabudúcich,aleajaktuálnychpe dagogických zamestnancov.
Žiadamevytvoriťmožnostipriameho kontaktuučiteľovsautentickýmprostre dímdieťaťa,abydokázalipochopiťpod mienky,vktorýchsadieťanachádza,keďže tietopodmienkyovplyvňujújehovýkon v škole.
Žiadame,abybolizabezpečenéfyziolo gicképotrebydieťaťavškolskomprostredí, napríkladspoluprácoumedziškolouaob
chodnýmireťazcamisozámeromznížiť mieru plytvania potravinami.
Žiadamezahrnúťdovzdelávaciehopro cesupredmetzameranýnarozvojosob nostnéhorastu,emocionálnejinteligencie areziliencievočinepriaznivýmživotným podmienkam rómskych detí.
Žiadamevytvoriťpriestorprezlepšova nierodičovskýchzručnostívškolách prostredníctvomkomunitnýchaktivítaza pojenianielenrodičov,aleajexterných partnerov.
Žiadameimplementovaťinovatívneprí stupyametódydovzdelávaniasozamera nímnakritickémyslenie,mediálnugra motnosť,digitálneobčianstvo,sexuálnu výchovu,finančnúgramotnosť,elimináciu sociopatologickýchjavovanajemnézruč nosti.
Žiadame,abyvzdelávacísystémvnímal poslovenskynehovoriacerómskedetiako cudzojazyčné,abymaliprístupkjazykovej integrácii.Žiadame,abysananedostatky vzdelávanianazeralovcelejichkomplex nosti,t.j.vnímajúcajrodinnézázemie a sociálno–ekonomické prostredie žiaka. Univerzitná knižnica v Bratislave, 10. 4. 2022
SLenkouKoledovousmesastretlipred niekoľkýmirokmivBanskejBystrici.Spo− ločnesďalšímiženamisapripravovalana poslaneckúkandidatúruvkomunálnych voľbách.Bolotostretnutierómskychžien, každáznichpochádzalazinéhokútaSlo venska.Strávilasomsnimizopárchvíľ anatočilaniekoľkorozhovorovpreroz hlas.Cítilasomznichveľkúsiluaod hodlanie.Neviem,čisaimpodarilovovoľ báchuspieť,alevomnetozanechalonie čo,čosomnepoznala.Bolatoobrovská túžbazmeniťsvetklepšiemu.Lenkusom oslovilanarozhovordoRomanonevoľil právepreto,abysičitateliaodnieslito,čo somsizostretnutiasrómskymiženami odniesla ja. Túžbu zmeniť svet.
PaniKoledová,kdestevyrastaliaod kiaľpochádzate?
Narodilasomsaažijemvmalebnomsta robylommesteBanskáŠtiavnica,kdesom ajvyrastala.Totomestojeznámenielen unás,aleajvzahraničímnožstvomhistoric kýchpamiatok,ktorésúzapísanéajvosve tovomkultúrnomdedičstveUNESCO.Moje detstvobološťastnéavyrastalasomvhar monickejdomácnostismnožstvomkama rátov,atedaajskvelýchzážitkov.Mám trochsúrodencov,sestruadvochbratov, bolasomnajmladšiazrodiny.Sestraje zdravotnásestraapracujevPrahevnemoc nici,jedenzbratovpracujeakokynológ a druhý je operátor výroby.
Malistevdetstveajnerómskychka marátov?Stretlistesaspredsudkami vočivám?
Keďžepochádzamzozmiešaného manželstva,otecbolSlovákamatkaRómka, taksomsdeťmizokoliavychádzalaveľmi dobre.Srasizmomapredsudkamisomsa stretávalavškole,kdeminiektorézdetíro bilizleastretlasomsadokoncaajsútokmi na mňa.
Vškolesomzažiladosťveľazléhopre môjpôvodzostranyspolužiakov,aleajzo stranyniektorýchučiteľov,ktorínamňa maliinýmeter.Ajakodospelásomsa stretlasdiskrimináciounapríkladprihľada− nízamestnania.Vtelefónesomsapredsta vila,akeďženemámtypickérómske priezvisko,takprácupremňamali.Keď somprišlaosobnepodpísaťzmluvu,zrazu bolo pracovné miesto obsadené.
Akústrednúškolusteštudovali?
OdborcukrárkanaZdruženejstrednej školevBanskejŠtiavnici,odroku2001do 2004.
Vykonávateto,čosteštudovali?
Nie.Pracujemvinejoblasti.Akocukrár ka som pracovala asi jeden rok.
Existujútradičnérómskezákusky?
Neviemožiadnychtradičnýchrómskych zákuskochčisladkostiach.Myslímsi,že rómskakuchyňajevtejtooblastidosťob medzená,apretočerpáhlavnezmiestnej kuchyne,kdejednotlivíRómoviažijú.Ja somvyrastalanarôznychsladkostiachazá kuskoch,keďžemojamamasatomuveno vala.Pieklazákuskypresusedovaznámych narôznerodinnéoslavyapodujatiaako svadby,krstiny,narodeninyčivianočné sviatky.Ajpretosomsavminulostiroz hodla pre štúdium cukrárky.
Neskôrvašekrokysmerovalinako šickúsociálnuapedagogickúakadé miu.Úspešnesteukončiliodborsociál no−pedagogickýpracovníkmaturitnou skúškou.Prečoprávetátoškola?
Chcelasomsiurobiťmaturituaprinašej činnostivÚniimaterskýchcentiersomsa odinýchžiendozvedela,žemôžemexterne študovaťnasociálnejapedagogickejakadé miivKošiciach,ktoráotvorilavtedydetašo vanépracoviskovDetve.Neskôrsmeštu dovaliajvKremniciavposlednomročníku
somdochádzaladoKošíc,kdesomzmatu− rovala.Motiváciabolajasná,niekamsapo− sunúťadokázaťsebeajostatným,žesido− končímmaturituajakomatkadvochdetí, ktoré chodili v tom čase do školy.
Čovámtátoškoladala?
Zvýšilasomsisebavedomie,pretožeaj napriekpovinnostiampracujúcejmatky somdokázalaúspešnezvládnuťštúdium, ktorénebolovôbecľahkéabolomutreba venovaťdosťčasu.Vtedysombolapopri práci a štúdiu na výchovu detí sama.
Čobolovovašomživotenajviaczlo mové?
Zlomovýchokamihovboloviac,narode niemojichdetí,rozhodnutieodísťodpart nera,keďsomsiuvedomila,žeživotsním nebolpremňaamojedetitýmsprávnym rozhodnutím.Totouvedomenieprišloaj vďakatomu,žesomsaaktívnezapojilado projektovÚnierómskychmaterskýchcen tier.Malismeškolenia,ktorémipomohli uvedomiťsi,vakomvzťahužijemamotivo valimakrozhodnutiuzmeniťsvojživot k lepšiemu.
SpolupracujeteajsÚniourómskych materskýchcentier.Čojevašouúlo hou?
Aktívnesňouspolupracujemnasieťova nímaterskýchcentiervBanskobystrickom samosprávnomkraji.Pomáhampriorgani zovanírôznychprojektovaaktivítpreženy adetizrómskychkomunít.Samozrejme, môžusazapojiťajženyadetizmajority. Unásniesúžiadneobmedzenianazáklade etnicity.
Akýstekolektív?
SmezrôznychmiestakoBanskáŠtiavni ca,ŽiarnadHronom,Poltár,Málinec,Detva. Poznámesaužrokyaveľmidobrespoluvy chádzame,čojepredpokladnášhoúspešné hopôsobeniavoblasti,ktorejsavenujeme.
Akýjednešnýživotrómskejženy? Životyľudísúrôzneaneexistujevšeo− becnáodpoveďnatútootázku.Jetoovplyv− nenétým,zakéhosociálnehoaekonomic− kéhoprostrediaženapochádza.Nomôžem povedať,žeživotženyzmarginalizovaného prostrediajeoveľaťažšínežživotyostat nýchžien.Mnohokráttrpíextrémnouchu dobou,diskrimináciouvspoločnosti,aleaj predsudkamimužovvočiženámdoma, takžejediskriminovanádvojnásobne.Taká toženajepodceňovanáodsvojhopartnera, aleajodspoločnosti.Našeženyžijúťažký život,kedydoslovaajsosvojimideťmiboju júoprežitie.Ten,ktotonezažilalebonevi del,sitakýtoživotlenťažkodokážepredsta viť.
Čoprevásznamenábyťrómskou ženou?
Jasomhrdárómskažena.Ajpretosaak tívnezapájamdoprácevtreťomsektore vmimovládnychorganizáciách.Bojžienza rovnaképrávaneskončilanidnesaboj rómskychžienzasvojeprávajeešteoveľa ťažšíaspoločnosťoustáleprehliadaný problém.
Kdemomentálnepracujeteačobyste odkázaliženám?
Pracujemakošpecialistkapredajavdro gérii.Ženámbysomodkázala,abynašli vsebeodvahurozprávaťosvojichproblé moch,zveriťsaapodeliťsasosvojimipocit miapotrebami.Možnonájdupomoc vtom,žesabudústretávaťaorganizovať. Chcem im odkázať, aby sa nevzdávali.
Akémátesny?
Mojímsnomjehlavnešťastnýživotvro dine,zdraviepremňaamojedeti,ajpre ostatnýchľudí.Nemámžiadnebombastické sny.Túžimpopokojnomaharmonickom živote v kruhu ľudí, ktorých mám rada.
RómskyjazykbolvrodineVáclavaZu− bajavnímanýakoprekážkavovzdeláva− ní.Jehorodičiachceli,abyvedelhlavne slovenčinu.Súviselotoajsotcovouskúse nosťou–hocipatrilvškolemedzinajlep šíchžiakov,nazačiatkuškolskejdochádz kysavnejťažkoadaptoval,pretožene rozumelučiteľovi.Václavpracovalako agronóm,neskôrakosprávcabudovvza hraničí.NaSlovenskosavrátil,abysispl nildetskýsenastalsafyzioterapeutom.
Akohodnotíteprostredie,vktorom stevyrástli?
Rodičianásviedlikvzdelávaniu,mali smeplatenédoučovanie,chodievalismena šach,riešilismerôznekrúžkypočaszáklad nejškoly.Malsomkamarátovzoškôlky,síd liska,kdesomvyrastal.Nebolsomvychová vanývrómskomjazyku,leborodičiachceli, abysomvyrastalvslovenskomjazyku.Brat boldokoncaveľmiúspešnývšachu,majster východnéhoSlovenska.Bolismevedení k vzdelávaniu a pracovaniu na sebe.
Pocítilisteniekedy,žezostranyma jorityniesteprijatý?
Osobnenemámžiadnuzlúskúsenosť anevybavujesami,žebysombolzostrany majorityneprijatý.Mámsľuďmizmajorit néhoprostrediakorektnévzťahy,navzájom sanavštevujemeadoterazudržiavamepria teľstvá.
Stretlistesaniekedysdiskriminá ciou?
Aleáno.Častopočúvam,akosanadávana Rómov.Snažímsavysvetľovať,žesanedána všetkýchRómovhádzaťšpinaaakosavraví,há dzaťichdojednéhovreca.Myslímsi,žekaždý jeindividuálnyavšetkozáležíodvedenia,od vzdelania,záležíodrodičovasamozrejme,žeaj odkomunity,vktorejdanýjedinecvyrastal.
Považujetevzdelaniezaprioritu?
Vzdelaniejepredovšetkýmtogroosob− nostikaždéhojedinca.Užodvývojového štádiadieťaťasaneustáleučíme.Jetopri rodzenávlastnosťčloveka,ktorýsarozvíja azdokonaľujevzručnostianadobudnutí vedomostí.Akosavraví,učímesacelýživot. Vzdelaniejezákladombytia,jekľúčom k úspechu a rozvoju osobnosti.
Poukončenístrednejškolystenie koľkorokovžilivzahraničí.Čostetam robiliačovámdalatátoskúsenosť?
Poukončenístrednejškolysomnastúpil vPrahenapozíciuagronóma.Alepotroch rokochsomzistil,žetoniejeto,čobyma napĺňalo.Dostalsompracovnúponukuvo VeľkejBritánii.Neskôrsomsavypracoval napozíciumanažéra,správcubudovna krajskomúrade.Zatútoživotnúskúsenosť somvďačný,pretožesomzískalvedomosti a schopnosti, ktoré ma posunuli ďalej.
Keďstesavrátilizozahraničia,roz hodlistesapokračovaťvštúdiunavyso kejškole.
Vyštudovalsomfyzioterapiuavrámci svojejprofesiesasnažímzískaťčonajlepšie poznatky.Teloasystémyvtelemaneustále fascinovali,apretosomsasnažilužoddet stvasamoštúdiomzaujímaťodanúproble matiku.Podarilosamiprávetentoodbor úspešne ukončiť.
Pracujeteakofyzioterapeut.Sakými zdravotnýmiťažkosťamipacientipri chádzajú?
Fyzioterapiajeodbor,ktorýsazaoberá rôznymidiagnózamizoblastimedicíny.Ja sašpecializujemnaneurologickéochore nia,napríkladcievnemozgovépríhody, rôzneparézy,detskéobrnyaochoreniapo hybovéhoaparátu.Mámajpacientovsbde
loukómou.Prácaspacientmi manapĺňa,vždysomchcelpo− máhaťľuďom.Beriemtúto prácuakosvojeposlanie. Mámajdetskýchpacientov akeďnaučímdetichodiťavi dímkaždodennépokroky avďačnýchrodičov,takmato napĺňaaubezpečuje,žesom sa správne rozhodol.
PozorujeteuRómov,že saunichvyskytujúrôzne ochorenia?
Áno,chodiaajrómskipacientisrôznymi diagnózamipohybovéhoaparátu,alezmo jejpraxeunichnepozorujemvyššívýskyt ochorení.Skôrnaopak,pretožerómskede tinesediapripočítačoch,alesúviacnačer stvomvzduchu,mátopozitívnyvplyvnaich pohybový aparát.
Poabsolvovanímagisterskéhoštúdia chcetesvojepoznatkydoplniťajúspeš nýmukončenímrigoróznejpráce.Vní matetoakonevyhnutné,abystesamoh lizlepšovaťvtom,čomusavenujete?
Vnímamtoakoosobnýrozvojaďalší krokvpred.Ktochcevosvojompovolaní napredovať,musísaneustálevzdelávať.Aj ztohotitulujenutnéudržiavaťkroksnový mimetódami,štúdiami,tieštúdieprichá dzajú a uplatňujú sa v zdravotníctve.
AkosadápomôcťRómom,ktorížijú vnieprílišzdravomprostredíamajúzlé hygienickénávyky?
Kvitujem,žesúužorganizácieakoZdra véregióny,ktorésazameriavajúnapreven ciuzdraviavrómskychkomunitách.Avšak uvítalbysomväčšiuangažovanosťzostrany štátu,nakoľkopodmienky,vktorýchniek toríRómoviažijú,súneadekvátne.Predo
všetkýmideohygienu.Keďprídudetiaro dičiasdeťmi,taksasnažímrodičovnasme rovaťkhygiene,abymalinejakénávyky, keďprídudoambulancie.Snažímsavysvet liťim,žepoužívaniemydlaarôznychdezin fekčnýchprostriedkov,napríkladpri kožnýchochoreniach,jenevyhnutné,aby sazamedzilošíreniuinfekcií.Taktiežjepo trebnépostupnesrodičmikomunikovať, ako sa starať o deti a ako ich viesť.
Akémáteplánydobudúcnostiačopo važujetevživotezadôležitéanatoľko motivujúce,žeajinísamôžuinšpirovať?
TakakopovedalSteveJobs:„Jedinýspô sob,akobyťskutočneschopnýjeveriť,žeto čorobíte,jeskveláprácaajedinýspôsob,ako robiťskvelúprácu,jemilovaťto,čorobíte“. Rozbiehampilotnýprojektsúvisiaci skompenzácioupreťaženiapohybového aparátušportovcov.Zadôležitépovažujem rozširovanierehabilitačnéhocentravokolí okresuKežmarok.Plánysúkrokzakrokom. Vprvomradechcemdokončiťrigorózne štúdium,ktorémomentálneprebieha.Ďa lejposkytovaťrehabilitáciuvmojomokolí atotosúkroky,ktoréchcemnajprvsplniť a potom si dám ďalšie predsavzatia.
Text a foto: Martin Fočar
Vmáji2022získalavysokéštátnevyznamenanieodprezidentky ZuzanyČaputovej–MedailuprezidentaSRzavýznamnézásluhy orozvojSlovenskejrepublikyvsociálnejoblasti,najmävoblastiprá− cesmarginalizovanýmikomunitami.„Boltoveľkýzážitok,nepred stavovalasomsi,žetobudetakémilé,“spomína.Anipotomtoveľ komocenenísavjejživoteničzásadnénezmenilo.Naďalejpomáha obyvateľomosádvRudňanochudržaťsizdravie,zlepšiťkvalitubýva niačimotivovaťdetiaichrodinykškolskémuvzdelávaniu.Vybrali smesazaKvetouBerkyovoudoRudnian,kdeprežilatakmercelýsvoj život.Vobcijupoznákaždý.Mnohýmpomohla,pretožejejposlaním je pomáhať slabším, aj keď sama nemala ľahký život.
Hľadásakomunitnécentrum
KeďsmesavybralidoRudnian vokreseSpišskáNováVes,netušili sme,koľkoúsiliavynaložíme,kým nájdemekomunitnécentrum, vktoromsmemalidohodnuté stretnutiesKvetoslavouBerkyo vou.Rudňanysúbaníckaobec očomsanávštevníkpresvedčí hneďprivstupedoobce,kdeho privítajúruinybývaléhobanského podnikuahlavneeštestáleobýva néruinystarýchbaníckychdomče kov.TátočasťsanazývaZabíjanec ažijetamčasťrómskychobyvate ľov.Ktotoneuvidíneuverí,žeaj tamžijúvdvadsiatomprvomsto ročíľudia.Právevtejtočastiobce smesazastaviliaopýtalisanako munitnécentrum.Bohužiaľ,nikto zopýtanýchnámnevedelporadiť. Skúšalismerozprávaťslovenskyaj rómsky,kladnejodpovedesmesa nedočkali.Sodstupomčasusa týmľuďomaninečudujeme,kto znichbysazaujímalonejakécen trum,akmávážnejšie,viac−menej existenčné problémy.
Pokračovalismevhľadaníko munitnéhocentraďalej.Prešli smecelúobec,nopocentreakoby sazľahlazem.Opýtalismesaaj
členaobecnejpolície,tennásna vigovalsprávnymsmerom.Komu nitnécentrumsatotižnachádza vextraviláneRudnian.Asipopol hodinovomhľadanísmesadostali namiestourčenia.Tamnásuž súsmevomočakávalapaniKveta. Pozoznámenísaapárvetáchsme vedeli,žestoutoženousaporoz právameakosostarouznámou. KvetaBerkyovásvojouúprim nosťouarozprávačskýmtalentom očarí skoro každého.
Dobrédetstvo
„Jasomsanarodilaacelýživot prežilavRudňanoch,alemojirodi čiapochádzajúzobceZávadka.To tosomsadozvedelaodsvojhoot ca,“začalarozprávaťosvojomživo te.Otecsadozvedel,žejevRudňa nochpráca,ataksacelárodina presťahovaladoRudnian.Okrem banetambolajzávod,kdepraco valiľudiazjejrodiny.Baneimpo skytlidomček,vktorombývali vobcimedzimajoritou.Priotázke, akosajejžilovRudňanochvdet stve,sajejrozžiarilioči.„Bolototu lepšie,žilismespolusmajoritou, hralismesasichdeťmi,poznali smesa,takétospolunažívaniebolo
dobré.Chodilismespoludoškoly, nemámnatozléspomienky,dobre sanámžilo,“spomína.
KvetaBerkyovápochádzazde siatichsúrodencov.Obývalimalý, dvojizbovýdomček,rodičiaspali vkuchyniavdruhejizbedeti.Aj keďichboloveľadetí,nemaline zhody,malisarady.„Naširodičia bolidobríľudiaavychovalinástak, žesmeboliposlušníanavzájom smesamalirady,nenadávalisme asomimveľmivďačnázaichvý chovu.Malasomdobrédetstvo.“
Kvetinesny „Celýživotsomtúžilastaťsa sestričkou.Keďsomvidelastar
ších,chorýchľudí,radabysomim pomohla,“prezrádzaosebepani Kveta.Túžilaísťštudovaťnazdra votnúškoluachcelasisplniťsvoj senbyťzdravotnousestrou.Tobol dôvod,prečochcelaísťštudovať. Rodičiajuvtompodporovali. Každýdeňsaponávratezoškoly učila,robilasiúlohy,čítalaknihy. Rodičiabolinaňuhrdí.Poskonče nízákladnejškolysipodala prihláškunazdravotnúškolu,uro bilaprijímacieskúšky.Potýždni alebodvochjejprišiellist,vkto rombolonapísané:prenedosta tok miesta nie ste prijatá.
„Mnesavtedyzrútilsvet,dlhé hodinysompreplakala.Vtedysme
my,Rómovia,nemaliveľašancí študovať.Dlhosomsatrápila,že somsanedostalanazdravotnú školu.“
Štúdiumjejponúklinaprie myslovkevSpišskejNovejVsi. Tamsajejnepáčilo,bolasamame dzineznámymideťmi,jediná Rómka.Cítilasavyčlenená,nech celatamštudovaťaškolunedo končila.Našťastiesijuvšimolotec spolužiačky,ktorývedelotom,že chcepracovaťvzdravotníctve.Po núkoljejpomocapomoholjejísť našesťmesačnézdravotníckeško leniedoKysaku.„Tamnásškolili rôznilekáriaveľmiveľasomsa naučila.Poskončeníkurzusomsa
snažilanájsťsizamestnanie.Prvé zamestnaniebolopreČervený kríž.Vtedysomzačalanavštevovať ľudívokolitýchobciach.“Zoza čiatkujusprevádzalispolupracov níciazaúčaliju,alepokrátkomča se,keďjuľudiadostatočnespo znali,chodilazanimisama.Pomá hala,odovzdávalaimvšetko,čosa naučila.„Sprevádzalasomich,na príkladsomsnimichodilado škôl.Môžempovedať,žetobolza čiatokmojejprácesRómamiaaž doteraz v tom pokračujem.“
Spomienky
KvetoslavyBerkyovejsmesa opýtalinazamestnanosťRómov vminulosti.„Ľudiapracovalihlav nevŽelezorudnýchbaniach,aksi dobrepamätámnanázov.Atak tiežvoveľkomzávode,ktorýsídlil hneďvedľabane.Nenašlibyste človekabezpráce,atosaodzrkad ľovaloajnaichživote.Rómomsa žilolepšie,“spomínaajnato,že vobcineboliproblémyvspolu nažívaní.Jejotecbolmuzikantom, chodilhrávaťnasvadby,zábavy, narôznevystúpenia,takžeho miestnipoznaliaichrodinanema lažiadneproblémyprizačlenení sa do obce.
NanávštevupaniKvetysmesi sosebouvzaliniekoľkočíselstar šíchvydanínovínRomanoľilzde väťdesiatychrokov.Vtomčasedo nichprispievalaajona.Pristrane, naktorejboliukážkyzjejtvorby, saibatichoasnostalgioudonovín pozerala.Všimolsomsi,žejej zvlhliočipripohľadenafotografiu mladéhopáru.Bolananejona smanželom.Pochvíliužpokračo− valavrozprávaní.Priateľanemala dosvojichdevätnástichrokov,ne− chcelasaeštevydávať.Sbudúcim manželomsizačalapísaťažpred dvadsiatkou.Bolnavojnesjejbra− trancom,ktorýmuukázaljejfoto− grafiu–aonjejnapísal.Ajkeďuž boladospelá,bálasasvojichrodi čov,písalisitajne.„Malasomka marátkupoštárku,ktorálistyod nehodávalaibamnedorúk.Čítala somichažvečerpredspanímpri lampičke,abysaotomrodičiane dozvedeli.Bolismeináčvychova ní, teraz je to celkom iné.“
Počaseknimprišielnadovolen ku,zoznámilsasrodičmiacelou rodinou.Priatelilisa,ažkýmsane vrátildocivilu.Potomsazoznámili obidverodiny,akeďženemalivoči ichvzťahunámietky,zosobášilisa. „Aodvtedysmebolispolu,ažkým neprišlatáchorobaanevzalami ho.“JejmanželpochádzalzLučen ca,malveľkúrodinu,ktorážilame dzimajoritou.Keďsavzali,zostali žiťvRudňanochkvôlijejpráci.
Životvstrachu
VtedajšístarostaponúkolRó mom,žeodnichobecodkúpi domčekyaonisamôžupresťaho vaťdoveľkéhobytovéhodomu vinejčastiobce.Tendommal dobrúpolohu,boltamobchod, susediabolidobrí,atakišladoto hoveľkéhodomubývaťcelárodi na.Bolotamviacmiestností,veľká chodba.Žilosaimtamdobre,až kýmsazistilo,žebývajúvzávalo vompásme.VšetciNerómoviasa odsťahovali.Doprázdnychbytov sanasťahovaliobyvateliaZabijan ca,takžetamostalibývaťibaRó movia.Pošiestichrokochsapod nimizačalaprepadávaťzem,boli tamstarébanskéštôlne.Vtomča seužmalapaniKvetadeti.Nedalo
jejnečinnesaprizerať,akoľudia vybehávalizdomov.Nerazbolice lúnocvonkuaspalinaceste,lebo sabáli,žesapodnimiprepadne zem.
„Začalasomstýmniečorobiť. Obvolalasomrôznychľudí,ajno vinárov,abynámpomohli.Pozna lasompánaKompuša,ktorýbol vRómskejobčianskejiniciatíve. Boltodobrýčlovek.Chcelnám pomôcť.Spoločnesomnouchodil poúradochabolismeajvzávode, lebotenbytovýdombolvichsprá ve.Žiadalasom,abyRómomdali náhradnébyty.Tu,kdesaterazna chádzame(komunitnécentrum, pozn.red.)ostalapozatvoreníba
níprázdnaadministratívnabudo va.Chodilasomkaždýdeň,bojo valazanašichRómov.Najprvdali ľuďomstany,kýmsanezrekon štruovalatábudova.Pojejrekon štrukciipodelilibytyRómom,atí satamnasťahovali.Veľmiďakujem pánoviKompušovi,aleajnoviná rom,ľuďomztelevízií,ženásne nechalivtomsamýchažesomten bojzabývanienašichRómov úspešne vybojovala.“
Stretnutiesnovinami
KvetoslavuBerkyovúľudiapo znajúibaakočloveka,ktorýsacelý životvenujepomociľuďomzmar ginalizovanýchrómskychkomu
nít.Vdeväťdesiatychrokochbola ajliterárnečinná.Písalabásne apríbehyzoživotaRómov, prispievaladonovín.„Prečítala somsiRomanonevoľil,atienovi nysamipáčiliazaujalima.Boli tamrôznečlánkyoRómoch,aleaj básne,poviedky,rozprávky.To manatoľkoinšpirovalo,žesomsi povedala,žeajjaskúsimniečona písať.Taksomzačalapísaťbásne omojomživote,oživoteRómov.
Vychádzalizoskutočnosti.Uverej nilitovnovináchadokoncamiza to zaplatili!“ SvtedajšoušéfredaktorkouDa nielouHivešovouŠilanovousane skôrstretlaosobne.Prvýkrátvtedy,
keďsapripravovaltanečnýaspevác kyprogram,sktorýmmaliRómovia vystúpiťnahrade.Tamsazoznámili aodvtedybolivkontakte.Stretlisa viackrát.PaniKvetapísalabásne apríbehynajčastejšieosvojom živote,ažkýmneochoreljej manžel.Vtedymalaexistenčné problémyamuselasapostaraťopäť detí.Prešlasiťažkýmživotnýmob dobím.Nežiadalapomocodrodi čovaniodznámych,leboajonima lidosťsvojichproblémov.Začala viacpracovať.„MožnomamáPán Bohrád,onmipomohol.Prichá dzalimirôzneponukynaprácuči vškolealebovobci,pracovalasom smladýmiakolektorka,robilasom
školenia.Chodilasomprečzdomu, atomipomáhalo,abysomzabudla, aleajabysomzarobilanaživoby− tie,“približujepaniKvetavýchodis− kázťažkejživotnejsituácie.Hocije dnesvdôchodkovomveku,stále pracuje.Hovorí,žekeďužnebude pracovať,možnosakliterárnejprá civráti,aleakosapozná,anivtedy nebudemaťčas.
Prácavkomunitnomcentre Začínalaakodobrovoľníčka. „PrišliHolanďania.Opýtalasom sa,prečoprišli?Chcelipomôcťna šimľuďom.Povedalasom,ženaj viacpotrebujemedomy,zlepšiť bývanie.Alevedelasom,žetonie jevichsilách,taksomprišlasná padom,nechsazriadimaterská škola pre rómske deti.“
Bolavďačnánielenženám,ale hlavneichmužom,žeimnerobili priekyamohliísťpracovaťsdetič kami.Vškôlkepôsobilidojednej hodinypopoludní,veľasatamnau čili,šili,štrikovali,varili.Trvaloto trirokyaichchlapinepovedaliani slovo.Dôverovalijej.PaniKvetaeš testálepracovalaakodobrovoľníč ka.Zmenilosatoažpotrochro koch,vtedyjuzamestnali.
PoskončeníprojektuMatka adieťajejumožnilipracovaťvko munitnomcentre.Najprvtambola sama,neskôrsatímzväčšilodvoch ľudí.Vtomčasetampracovaliaj PeterPollákaleboEduardČonka. Robilirôzneaktivitysdeťmialebo dospelými.Maliľudovúhudbuaj práčovňu.„Ľudiamamaliradi,do koncasazašliibatakporozprávať, nakávualebočaj.Niektorímipri nieslijedlo,lebovedeli,žesom tamskorocelýdeň,“opisujeKveta Berkyová,ktorápracovalaajvško
leakoasistentkaučiteľa.Vtriede pomáhaladeťomamalivýsledky.
Telefonátzpaláca
Jednéhodňajejzavolalizkan− celárieprezidentkyZuzanyČapu tovej.Bolaprekvapenáaakosama vraví,srdcecítilaažvkrku,keďjej oznámili,žejuvybralinaocene nie.Nechcelatomuuveriť.Nepre zradilijej,ktojunavrhol,dodnes tonevie.Myslelasi,žesiznejniek torobížarty.Neskôrjejvolalapani Ivanová,ktorájuoboznámilaso všetkýmináležitosťamiohľadom ocenenia,aleuverilatomu,ažkeď jejprišlapozvánka.„Musímsa priznať,nechcelasomtamísť,bála somsa.Čoja,obyčajnážena,tam budemrobiť?“pýtalasasamaseba.
Presvedčilijujejnajbližšíahlav nesynovecDávid,ktorýjejpovedal, žetammusíísť,lebositozaslúži. Napokonišla,aleDávidjumusel sprevádzať.„Boltoveľkýzážitok, nepredstavovalasomsi,žetobude takémilé.Prezidentkabolaveľmi dobrá,príjemná.Rozprávalismesa, blahoželalami,ajjejpriateľ.Boloto naozajpekné,“opisujesvojedojmy. Stretlasaajsprítomnýmiposlanca minárodnejrady,ktoríjejtiežbla hoželaliadokoncacítilaúprimné slováostatnýchocenených,ktoríjej poďakovalizajejprácu.Boltopre ňuzážitoknacelýživot.Necítilasa menejcenná,hocitambolajediná Rómka.Cítilasaakojednaznich. Počasnášhorozhovorustihlaešte ďakovaťvšetkým,ktorísapričinili oto,žemohlazažiťniečotaképek né.„Bolasomprekvapená,žemno híľudiasaotomdozvedeliabla hoželalimi,čitobolilekári,sestrič ky,sktorýmispolupracujem,aleaj ľudiazobce,aajRómovia.“
Asistentkazdraviasoštát− nymvyznamenaním
KvetaBerkyováužosemrokov pracujeakoasistentkaosvetyzdravia vorganizáciiZdravéregióny.Hocijej pracovnádobazačínaopolôsmej ráno,veľakrátvstávaošiestej,lebo musízariadiťodvozpacientasanit kounavyšetrenie.Poadministratív nejprácioôsmejvyrážadoterénu.
„Rozdávamepozvánkynaočkova nie,napreventívneprehliadky,vyba vujemerôznevyšetrenia.Asistent, ktorýžijevkomunitenemápevný pracovnýčas.Ľudiapotrebujúpo mocneustále.Nerazmizavolajúale bomanavštíviaajvečerčivnoci,aja nedokážemodmietnuť.“Našťastie, terazjejpribudlidvespolupracov níčky.Rozdelilisiobecnatričasti, akaždásavenujesvojimklientom.
VosvojomživotebypaniKvetanič nemenila,zakaždýmrozhodnutímsi stojí.Prežilaťažkýživotacelýčassa snažilapomáhaťabyťoporoutým, ktorísinevedelipomôcť.Ajkeďnie kedynadniečímzapochybuje,pre svedčiajuspomienkynaľudí,ktorým pomohlavťažkejživotnejsituáciiči svojouintervenciouzachránilaživot.
VšetkýmRómomodkazuje,abysa vzdelávali,lebobezvzdelaniasani kamnepohnú:„Rodičiaastarírodičia nechvštepujúdeťomnevyhnutnosť vzdelávaniaanechmladýchpodpo rujú.Ináčneodíduzosádzalepším adôstojnejšímživotom“.Ajkvôlito musaujalasvojhosynovcaDávida, radímuaukazujecestu,akosadá kvalitnejšiežiť.Verí,žeonjeten,kto budepokračovaťvjejpráci.
ZRudnianodchádzameažneskoro popoludní.Somunavenýarád,že somspoznalčlovekasveľkýmživot nýmpríbehom.Napriektomu,čo KvetoslavaBerkyovádosiahla,má
vsebepokoru,včomjejpomáha,ako samavraví,vieravBoha.Amávieru vľudí,pretožeakimniektopomôže, dokážuzmeniťsvojživotklepšiemu.
Bratislava,27.september2022 –Splnomocnenecuvítal,žepo slanciNárodnejradySRschválili pracovnúdefiníciuprotirómske horasizmuvypracovanúMedziná rodnoualianciouprepripomína nieholokaustu(IHRA)aprijatújej členskýmištátmi(vrátaneSloven skejrepubliky)dňa8.októbra 2020nazasadnutívedúcichdele gácií IHRA.
Protirómskyrasizmusjepodľa tejtodefiníciesúboromindividu álnychprejavovačinov,akoajin štitucionálnychpolitíkapraktík marginalizácie,vylúčenia,fyzické honásilia,znevažovaniaadevalvá cierómskychkultúraživotného štýluanenávistnýchprejavovza meranýchnaRómov,akoajna inýchjednotlivcovaskupiny,kto rébolivnímané,stigmatizované aleboprenasledovanépočasna cistickejéryaajvsúčasnostiako „Rómovia“.Tovediekzaobchá dzaniusRómamiakosúdajnou cudzouskupinouaspájaichsosé rioupejoratívnychstereotypov askreslenýchobrazov,ktorépred stavujú špecifickú formu rasizmu.
Vsúvislostispracovnoudefiní ciouprotirómskehorasizmusa vrámcidefinícieuvádzajúajniekto rédemonštratívneadeklaratórne príkladyjehoprejavov,napríklad: –skresľovanie alebo popieranie prenasledovania Rómov alebo genocídy Rómov, –glorifikácia, adorácia genocídy Rómov,
–podnecovanie, ospravedlňova nie a páchanie násilia voči róm skym komunitám, ich majetku a jednotlivým Rómom, –nútené a násilné sterilizácie ako aj iné fyzicky a psychicky zneužívajúce zaobchádzanie s Rómami, –udržiavanie a potvrdzovanie diskriminačných stereotypov o Rómoch a proti nim, –obviňovanie Rómov s použitím nenávistných prejavov zo sku točných alebo vnímaných soci álnych, politických, kultúrnych, ekonomických a verejných zdravotných problémov, –stereotypizácia Rómov ako osôb, ktoré sa dopúšťajú krimi nálneho správania, –použitie termínu „cigán“ vo výz name nadávky, –schvaľovaniealebopodporavylu čujúcichmechanizmovnamiere nýchprotiRómomnazákladera sovodiskriminačnýchpredpokla dov,akojevylúčeniezbežných škôlainštitucionálnepostupy alebopolitiky,ktorévedúkse gregáciirómskychkomunít, –prijímanie politík bez právneho základu alebo stanovenie pod mienok, ktoré umožňujú svoj voľné alebo diskriminačné vy sídľovanie rómskych komunít a jednotlivcov, –vyvodzovanie kolektívnej zod− povednosti za skutočné alebo domnelé činy jednotlivých čle− nov rómskych komunít,
–šírenie nenávistných prejavov voči rómskym komunitám v akejkoľvek forme, napríklad v médiách, zahŕňajúc internet a sociálne siete.
Parlamenttiežodporúčavláde, abyvykonalaanalýzuprávneho poriadkuSlovenskejrepubliky avprípadepotrebypripravilale gislatívnenávrhypríslušnýchpráv nychpredpisovtak,abyvčinnosti aprirozhodovaníorgánovverej nejmociSlovenskejrepublikybo larešpektovanáuvedenádefinícia aaktívneprispievalakzaisteniu bezpečnostisvojichrómskychob čanovprostredníctvomdôkladnej aštruktúrovanejkonzultácieadia− lógusorganizáciamiobčianskej spoločnostiapríslušnýmiverejný− miinštitúciamibojujúcimiproti všetkým formám diskriminácie.
Úradsplnomocnencavládyprerómskekomunityorganizoval konferenciuosystematickomprístupekranejstarostlivostipre detinaSlovensku
Bratislava,8.november2022–Ranývekudieťaťajenajdôležitejšie anajdynamickejšieobdobie.Zanedbanieranejstarostlivostimôže maťzásadnénásledkynaďalšívývojdieťaťa,najmäpokiaľideodieťa soneskorenýmvývinom,telesnýmčisociálnympostihnutímalebo pochádzajúcimzrodinysozlousociálnousituáciou.Ranástarostli vosťzasahujeajpriamorodičov,pomáhaimposilniťsirodičovské kompetencie a znížiť závislosť na sociálnych systémoch. Ajztýchtodôvodov,ktorépotvrdzujúdôležitosťranejstarostlivosti,Úrad splnomocnencavládyprerómskekomunityzorganizoval8.novembra 2022vBratislavekonferenciunatému:Akozabezpečiťsystematickýprístup kranejstarostlivostipredetinaSlovensku.Cieľomkonferenciejevytvore nieplatformynavýmenuinformáciíaknow−howskúsenostímedzištátnymi orgánmizoSlovenskaazozahraničia,akademickouobcouamimovládny miorganizáciami.Vrámcikonferencieprezentovalipríkladydobrejpraxev oblastiranejstarostlivostihostiazMaďarska.SusednéMaďarskomátradíciu vranejstarostlivostiajednýmznástrojov,prostredníctvomktorýchzabez pečujúzdravýrozvojdetíavyrovnávajúsociálneznevýhodneniesútzv.Sure StartHouses–Domybezpečnéhozačiatku.Zabezpečujesavnichporaden stvoprerodičovčipodporavovčasnomvývinedetídotrochrokov.Deti, ktorénavštevujúpriestorDomovbezpečnéhozačiatkumajúlepšiesociálne zručnosti,adaptabilituaznižujesaichizolácia.
AkopovedalsplnomocnenecvládySRprerómskekomunityJánHe ro:„Somhrdýnato,ževládasiosvojilatútotémuazaradilajuajdoPlá nuobnovyaodolnosti,zktoréhobudúfinancovanéaktivityvoblastira nejstarostlivosti.Podzáštitouministerstvaprácesapodarilotaktiežvy pracovaťstratégiusozameranímnatútotému.Nakonferenciisompriví talzástupcovministerstvaškolstvaazdravotníctva.Verímpreto,žetúto témusištátosvojíanáslednejupremietnedosystematickéhofinancova niazoštátnehorozpočtu,akosatopodariloajkolegomvMaďarsku“. KonferenciesazúčastnilipoprednípredstaviteliaMinisterstvapráce,soci álnychvecíarodinySRaMinisterstvaškolstva,vedy,výskumuašportuSR: štátnatajomníčkarezortupráceSoňaGáborčákováaštátnytajomníkrezor tuškolstvaSlavomírPartila.PríkladydobrejpraxenaSlovenskuprezentovali vybraníaktéri,ktorípôsobiavoblastiranejstarostlivostinaSlovensku:Aso ciáciaprekultúru,vzdelávanieakomunikáciu,občianskezdruženieCesta von,Zdravéregióny,SOCIA–Nadácianapodporusociálnychzmien,Nadá ciaotvorenejspoločnostiakoajÚrad splnomocnencavládySRprerómske komunity,ktorýkoordinujeNárodnýprojektPRIMII. Úradsplnomocnencavládyprerómskekomunitypredpokladá,žeaj vďakaúčastizástupcovtýchtorelevantnýchrezortovsarozviniespo− luprácamedzijednotlivýmištátnymiorgánmi,samosprávouanezisko− výmiorganizáciami.Tátospoluprácajedôležitápreto,abysmeodvad− saťrokovmaligeneráciu,ktorábudeekonomickyaktívnaasamostatná.
Prešov,24.november2022–SchválenieProgramuSlovensko Európskoukomisioudňa24.no vembra2022predstavujepodstat nýmíľniknovéhoprogramového obdobia2021–2027,nazáklade ktoréhozačínameaktívnufázu čerpaniaprostriedkovzfondov Európskejúnie.Prípravaprogra movéhoobdobiavždypredstavu jenáročnéobdobie,nakoľko vyžadujeintenzívnukomunikáciu medzivšetkýmizainteresovanými subjektmi,hľadaniespoločných prienikov,rozdeľovaniepovin ností,kompetenciíafinančných zdrojovtak,abynáslednýproces implementácieprebiehalčonaje fektívnejšie.
NaschválenieProgramuSlo venskosapripravovalajÚradspl nomocnencavládyprerómske komunity.Od1.novembra2022 vyplývaznovelykompetenčného zákonazmenaŠtatútusplnomoc nencavládyprerómskekomuni ty,nazákladektoréhosanaÚrade vládySRzriadilanováorganizač názložka–Úradsplnomocnenca vládyprerómskekomunity.Spl nomocnenecmázároveňposta venieštatutárnehoorgánuvlády priplneníúlohsprostredkovateľ skéhoorgánuvoblastipodpory inklúziemarginalizovanýchróm skychkomunít.Cieľomtohto významnéhokrokujezabezpeče niecentralizácieakoncentrácie agendykoordinácieuskutočňova niainklúziemarginalizovaných rómskychkomunítpodjednou
strechou,čímsaočakávaefektív− nejšiečerpaniearozdeľovaniefi nančnýchprostriedkovurčených na tento účel.
KomplexnástratégiaProgra muSlovenskobudenaplnená prostredníctvompiatichcie ľov.
Cieľ politiky 1: Inteligentnejšia a konkurencieschopnejšia Euró pa.
Cieľ politiky 2: Zelenšia nízko uhlíková Európa.
Cieľ politiky 3: Prepojenejšia Európa.
Cieľ politiky 4: Sociálnejšia a in kluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv.
Cieľ politiky 5: Európa bližšie k občanom.
Nariešenierómskejproblema tikyvnovomprogramovomob dobíjevProgrameSlovenskoalo kovanýchvyše900miliónoveur rozdelenýchmedzisprostredko vateľskéorgányimplementujúce jednotlivé prioritné osi. Úradsplnomocnencavládypre rómskekomunitybudeprostred níctvomProgramuSlovensko zodpovednýzamanažmenttak mer400miliónoveuravďaka sprostredkovateľskémuorgánu budemaťsilnéslovopripríprave výzievčivýbereprojektov.Imple mentácioumäkkýchatvrdýchin vestíciíurčenýchvprioritáchPro gramuSlovenskosamávoblasti inklúziemarginalizovanýchróm
skychkomunítzabezpečiťpredo− všetkým: –výstavba verejných vodovodov, stokových sietí, rozšírenie a zvýšenie kapacity čistiarní od padových vôd, podpora in fraštruktúry v oblasti naklada nia s komunálnymi odpadový mi vodami, zabezpečenie prí stupu k pitnej vode prostred níctvom napĺňania cieľa politi ky 2 Zelenšia nízkouhlíková Európa; –rekonštrukcia, modernizácia a výstavba ciest II. a III. triedy a miestnych komunikácií za účelom zlepšenia sociál no–ekonomickej situácie v ob ciach prostredníctvom cieľa po litiky 3 Prepojenejšia Európa; –podporasociálno–ekonomickej integráciemarginalizovaných rómskychkomunítprostredníc tvomcieľapolitiky4Programu Slovensko,atozabezpečením rovnéhoprístupukinkluzívnym akvalitnýmslužbámvoblasti vzdelávania,odbornejprípravy aceloživotnéhovzdelávania,rov nýmprístupomkuzdravotnej starostlivosti,zlepšenímprístupu kzamestnaniuaaktivačnýmopa treniam,podporouvsociálnej akomunitnejoblasti,podporou mimovládnychorganizácií,akti vácioumladýchľudí,podporou vzájomnéhoučeniasa,desegre gácieasúdržnostiapodobne.
Nazákladeintervenciízpred chádzajúcichprogramovýchobdo
bíjepotrebnézabezpečiťkomplex− nýprístupkombináciouinvestícií zEurópskehosociálnehofondu aEurópskehofonduregionálneho rozvojasozameranímnazlepšova nieživotnýchpodmienokasdôra zomnacharakterpotriebašpeci fickýchproblémovlokalít,ktorésú uvedenévAtlaserómskychkomu nít2019.Nevyhnutýmpredpokla domimplementácietvrdýchinves tíciíjevysporiadaniepozemkovvo sídleniachsmarginalizovanými rómskymikomunitami.PretoÚrad splnomocnencavládyprerómske komunityrozšíripôsobenieposky tovaniaprávnej,konzultačnejako ordinačnejpodporyobciampre všetkyobcezAtlasurómskychko munít2019,ktoréprejaviazáujem. Komplexnýmprístupomrieše niasituácie,naktorýjevnovom programovomobdobíkladený mimoriadnydôraz,prispejeme kzlepšeniuživotnejúrovnemar ginalizovanýchrómskychkomu nít,vrátanesociálnejpodpory, prístupukpitnejvode,kanalizácii ainejpotrebnejinfraštruktúre kzlepšeniuforiembývaniaavy sporiadaniupozemkov.Všetkyin tervenciesúplánovanévsúlade sopatreniamiStratégierovnosti, inklúzieaparticipácieRómovdo roku 2030 a jej akčných plánov. Medzipoučeniazvýsledkov minuléhoprogramovéhoobdo biazahŕňamepredovšetkýmne koordinovanévyhlasovanievýziev bezlogickejnáslednosti.Opatre niamaaktivitámčastochýbalin
kluzívnycharaktervovzťahu kmajoritnejčastiobyvateľstva, rómskymikomunitamiamargina lizovanýmirómskymikomunita mi.Pretovnovomobdobíboliza vedenériešenia,ktoréeliminujú tieto riziká a to predovšetkým: –0 % spolufinancovanie pre mestá a obce z Atlasu róm skych komunít, –investície budú zamerané na celú sídelnú komunitu (zahŕ ňajú aj majoritnú časť obyvateľ stva), –integrované výzvy, ak je to možné, v súlade s programami hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí, –koordinačný mechanizmus pre fondy Európskej únie zamera né na rómske komunity a mar ginalizované rómske komunity. Ďalšoudôležitouzmenounové hoprogramovéhoobdobiajepo silnenievšetkýchžiadateľovapo tenciálnychžiadateľovpriamovre gióneprostredníctvomRegionál nychcentier,ktorébudúprvým kontaktnýmbodomnabezplatné získaniepotrebnýchinformáciísú visiacichsfondamiEurópskej únie.Zásadnouzmenouoproti centrámIPC,ktorépoznámezmi nulosti,jekomplexnýservisapo radenstvovoblastieurofondovči dotáciíprostredníctvomzastúpe niajednotlivýchrezortov.Svojich zástupcovvštyrochcentráchbude maťajÚradsplnomocnencavlády prerómskekomunity.
Zámutovvovranovskomokresemávy še3300obyvateľov,viacakopolovica znichsúRómovia.Ajkeďvobciniejekla sickáosada,niektoréobčianskezáležitosti sakRómomnedostali.Poposlednýchko munálnychvoľbáchsastarostkoustalaJo zefínaTomášová.Anipodľamena,ani podľavzhľadubystenepovedali,žeje Rómka.„Unásvobcibolstarostomčlovek, ktorýsinásosemrokovnevšímal.Robil všetkolenprenerómskučasťobce,unássa nedialonič.AksazanímvybraliRómo via,nechcelsnimivôbeckomunikovať,“ opisujedôvody,prečosarozhodlakandi dovať.
Hrdáobec
Nezáujempredchádzajúcehostarostuju hneval,apretosipovedala,ževnajbližších voľbáchpôjdekandidovať.„Nešlasomdo tohostým,žechcemsilou−mocouvyhrať. Išlasomdobojastým,žemuodoberiem hlasyRómovadotyčnýužnebudestaros tom.Vyhrániektoiný.Vedelasom,žeešte jedenčlovekkandiduje,atenmožnovyhrá. Nonapokonsastalo,žesomvyhralaja,“ho vorí nová starostka.
Zámutovvovranovskomokresejepodľa jejslovhrdouobcou.Doterazvždyviedli obecmajoritnístarostoviaamalivrukách rozhodovanieovšetkom.NoaniRómovia nebolipozadu.„NašiRómoviasúinteli gentníahrdí.Mysmehrdínato,žemáme deti,ktoréchodiadoškôl,ktoréštudujú,sú vysokoškoláci.Unásniejetypickáosada schatrčami.Unásjetočasťulicevobci,kde súpostavenéveľkédomy,“upozorňujeJo− zefínaTomášová.VZámutovepodľajejslov nenájdetenelegálnedomy.Každýmásta− vebnépovolenie,Rómoviasidomypostavi− lizvlastnýchprostriedkov.Mladísivzalihy− potékyastavali.Vlokalitejevybudovaná kanalizácia, zavedený plyn a vodovod.
„Mladívystavalinovéulice,atamjepo− trebnépostaviťnovécesty,potiahnuťkanali− záciu.Nášstarostatomuvôbecnevenoval pozornosť,nezaujímalohoto.Chodilisme zaním,žiadalinechtourobí.Mladímajúau tá,novédomy,aledetichodiadoškolypeši, prichádzajúzablatené,lebokeďzaprší,vša dejeblato.Pretosomsavlastnerozhodla,že pôjdemkandidovať,“vymenúvapaniJozefí naosobnédôvody.Lenčoodovzdalakandi dátku,okamžitetospôsobilohalóvovra novskomokrese.Niktovšaknebralvážne,že byRómkamohlavyhraťvoľby.
„Keďprišlivýsledkyajasomzvíťazila, všetciRómoviamiblahoželali.NieibazVra novaaZámutovaalekaždý,ktomapoznal, miblahoželal.Čobolodobré,prišlotoaj odNerómov,ktorímirovnakogratulovali. Hovorili,žechcelizmenu.Boloimjedno,či somtovyhralajaaleboniektoiný,onichce lizmenu,“spomínanapovolebnédni.Oby vateliapodľajejslovvideli,žetoužnešlo dobroucestou.Našlisaajtakí,ktorísazme nybáli.Bálisaajtoho,ževyhráRómka,že sazačnenaúradekradnúťažeNerómovia sa budú musieť prosiť Rómke.
„Alejasompredvoľbamiurobilavyjadre nie.JasomZámutovčiankaachcembyťsta rostkourovnakopre,bielychajprečier nych´,prevšetkých.Čiječlovektakéhoale boonakéhovyznania,bohatýčichudobný, všetkýmrovnakochcembyťstarostkou,“ spomína na predvolebnú kampaň.
Pozitívneodozvy
Veľarómskychžienvpolitikenieje.Ani vsamosprávach.KeďJozefínaTomášová začalaskandidatúrou,zisťovalasinajprv náladyľudí.Akobudúreagovaťnapríklad nato,žejerómskažena.„Malasompozi tívneodozvy.Niečovzmysle,žeženysúvý rečnejšie.Mysmebojovníčky.Mysme priebojné.Myslímsi,žemužiniesútakí,
akoRómskeženy.Amožnototoveľazme− nilo,žesomsaprezentovalaakožena, Rómka.Odnikohosomnecítilanepriateľ− stvo,právenaopak.Občaniabolihrdí,že somsanatodala,lebosomvrajtaká,žesa dostanemvšade,“hovorí.
Rozhovorsmeviedlitesnepovoľbách, kedyešteúradneprevzala.Predfunkciou malarešpekt.„Možnosiešteveľmineuve domujem,dočohosomvlastneišla.Čo somurobila,načosomsatodala,“vyslovila obavy.Vrozhovoresavzápätívraciakudô vodom,prečosarozhodlakandidovať.Hoci sapodľanejajniečourobilopreRómov, nebolo to to, čo očakávali.
„Neradapoužívamslovodiskriminácia. Neradatoslovohovorím,aleneviem,prečo saknámpristupujeakobysmeboliniečo inéažeonisúlepší,nežmy.Niesúlepší.
Rovnakopracujúakomy,rovnakochodia doškolyakomy,rovnakoplatímedane, akoichplatiaoni.Noprečosústálenejaké výnimky?TotosasnažímehovoriťajNeró mom.Prečo,akužbudujetecesty,taknieaj doosady?Prečosiurobilplyn,alelenpo osadu?Prečojevodovodlenpoosadu.Čo smemyhorší?Niesmehorší.Svamituspo ločnežijeme,prečototrhátenakusy?Ne trebatotaktotrhať,“spomínapaniTomášo vá na posledné roky.
Uvedomujesi,žebezposlancovtone pôjde.Novástarostkaalehovorí,žemajú štyrochrómskychposlancovaďalšísúľudia nasprávnommieste.Sniekoľkýmiužmala ajdebatuapovedalaim,že„nebudememe dziseboubojovaťakovparlamente,opozí ciaskoalíciou,“leboZámutovčaniaimdali hlas,abyprenichniečorobili.Starostka chcetaktozmeniťspôsobpráceajednanie v obci a nájsť zhodu u všetkých.
Vecisadialiopačne
Výstavbavobcijepodľastarostkypomer neveľká.Mladíľudiavedeli,žesúvoľnépo zemkyacezobecnýúradsizisťovalivlastní kov.Išlizavlastníkmiapozemkysiodkúpi li,abymohlistavaťnalegálnychparcelách.
„Taktokúpiliceléjednopole,atamvznikla radovázástavba.Ibažetamniejecesta.Sta− vebnépovolenienavýstavbudomovjevy− dané,dokumentáciumajúvporiadku.Čo aleniejedokončenéjestavebnáinfraštruk− túraprenovéulice.Našimladísivšetkovy− bavovalisami.Chodilismezastarostom, žiadali,abyurobilzmenuvúzemnompláne obce,abysavýstavbaurobilatak,abybola najprvpostavenácestaaelektrickévedenie. PotombyRómoviamohliužstavaťdomy,“ upozorňujestarostkanaveci,ktoréchce zmeniť.
Akoďalejhodnotí,unichvobcisaveci niekedydialiopačne.Ľudiasikúpiapozem ky,postaviadomy,apotomzačnúžiadať, abystarostazačalrobiťinfraštruktúru.Ona bytochcelazmeniť.„Nedásatorobiťtak,že sastaviakade−tade.Jednoducho,vykúpiasa pozemkytak,akotreba,zavedúinžinierske siete,apotomsapostaviadomy,“vysvetľu je.Tomutoproblémupodľajejslovčelia nielenRómovia.RovnakojetoajsNeróma mi.Tieistésťažnostiterazdostávaajod nich.
LenpreRómov?
Užpočaskampanepadaliotázky,čisa vobcibudúrobiťprospešnévecilenpre Rómov,akstarostkoubudeRómka.„Aksa postaviasociálnebyty,budúajprenás,ale bolenprevašichľudí?“JozefínaTomášová natorázneodpovedá:„Totomatrápi,lebo ajmedzinimisúľudia,ktorísacítiadiskri minovaníznašejstrany.Jaimodpovedám, žeurčitenie“.Spomína,akoobecvroku 1975postavilaprvúrómskuškôlkuvrámci Československa.Onabolavtedymalédieťa amedziprvýmitúškôlkunavštevovala.Ma terskáškoladodnesexistuje,prebehlavnej rekonštrukcia a je krásna a čistá.
„Malasommožnosťnavštíviťajinéškôl ky,aniejetotamakounás.Aninespozná te,žetamchodiaibarómskedeti.Škôlkaje zapojenádoprojektuinklúzie.Spýtalasom sariaditeľky,akájetoinklúzia,aktammá ibarómskedeti:Medzikýmvlastnerealizu
ješinklúziu?Mámenerómskuarómsku škôlku.ZákladnúškolunavštevujúajNeró− movia,noviacchodiaajdomiest.Prečosa totovlastnedeje?Prečosavždyvšetkorieši spôsobombiely–čierny,slušný–nesluš− ný,“pýtasa.Podľanejsapotrebujemezba− viťpredsudkov.Chcejednotu,abyvobci bolajednaveľkáškôlka,nechtamchodia všetky deti.
Máambíciepracovaťprevšetkýchrovna ko,alezároveňukázaťpravdu,čosavobci doterazrobiloaprekoho.„Chcempozvať svojichposlancovdoosady.Pozritesa,sta rostavámpostavilchodník,alenámnie. Vámurobilnásypy,námnie.Vámurobilas faltovúcestu,námnie,“poukazujenakriv dy predošlých vedení obce.
Mámenaviac
PodľaJozefínyTomášovejmajúvkomu niteveľašikovnýchľudí.Mnohíznichpo trebujúlenpostrčiť.Onajeprvá,ktorápo vedalaáno,idemdotoho.Vraví,žemožno tambudelenštyriroky.Spomínanaminu losť,kedyjejfarbapletikomplikovala život.Smanželomsahneďpopádekomu nizmurozhodlipodnikaťvstavebníctve. Anemalitoľahké.„Môjmanželjetmavší nežja.Aksmesihľadaliprácu,jehonebra li.Posielalvšademňa.Išlasom.Predstavila somsa,prezentovalasomfirmu,našerefe rencie,adobre,vzalima.Prišielmanželso zamestnancami,ahneďtobolo,žečototo je?Tovysteztejfirmy,čotutáženapre zentovala?Dvakráttoľkosmemuseliod pracovať.Prišlismedojednejfirmy atýždeňsmezadarmopracovalilenpreto, abysmedokázali,žetúprácuzvládame,“ spomína.
Vidíajsmutnúrealitu,ženakoniecveľa štátnychzákaziekvyhrávajúveľkéfirmy, ktoréniesúrómske.„Noakohopotomza mestnávajú?Rómovpozbierajú.Takžekto tietoprácerobí?MyRómovia.Musímeme dzinašimiľuďminájsťtakých,ktorízanás budú bojovať v každej obci,“ dodáva.
Text a foto: Roman Čonka
ObecVtáčkovce(okresKošice)mávyše 1200obyvateľov,prevažnúčasťznichtvo rípráverómskakomunita.Ajnapriekto muvpredchádzajúcichrokochobecviedli ľudiazmajority.Uždruhévolebnéobdo bieriadiobecžena,Rómka.„Veľarokov smemalinerómskehostarostuarovnako akovkaždejobci,kdejeveľaRómov,Ne rómprenichničneurobí.Unásboloveľa problémov,hlavnevoblastinelegálnych staviebanevysporiadanýchpozemkov. Starostaztohoprofitovalveľarokov,pre tožeRómomsavobcinevydávalostaveb népovolenie.Onjednoduchopovedal,náj disimiestoapostavsidom,“hovorísúčas nástarostkaGabrielaGáborová.
Otáznikyadlhy
„Kandidovalasomuždruhýkrátabola somopäťúspešná.Chcelabysomsapoďa kovaťvšetkým,ktorímidalisvojehlasy.To mazaväzujepokračovaťvpráci,ktorúsme začalivpredošlomvolebnomobdobí,“začí narozprávanieGabrielaGáborová.Opisu je,ževobcibolapreRómovzlásituácia dlhéroky.PodľasúčasnejstarostkyvoVtáč kovciachnebolaškôlka,žiadneslužby,žiad nyzbernýdvor.Veľmiveľavecísapodľanej zanedbalo.
„Keďsomprevzalafunkciu,splácalisme dlhzavybudovaniekanalizácie,obecpenia zeprostonemala.Nebolotamvôbecnič pripravené,abysmesamohlizapojiťdone
jakýchvýziev.Čiže,počastýchpredošlých štyrochrokovsomtocelémuseladaťdo poriadku,vyplatiťdlhyzakanalizáciuako rekciu,ktorúsmedostali.Plussmemuseli všetkopripraviťtak,abysmesavďalšom obdobíbolischopnízapojiťdovýzievaaby smedeťompostavilimaterskúškolu,dorie šilipozemkyaabysaľudiadostalikdoku mentáciisvojichpríbytkov.Abymohližiť tak,akoostatníobčaniaSlovenska,“vyme núva veci, ktoré sú pred ňou.
ReakciaNerómovvobcibolapodľanej taká,žeanipredtýmnebolinadšení,anite razniesú.VolilojuveľaRómov,nopodpo rovateľovnašlaajumajority.Gáborovejvo ličipochopili,žeajonimôžužiťakoiníľu diavspoločnosti.Chcúsazačleniťrovnako akoostatníahlavnechcúmaťpotvrdené vlastníctvo domov a pozemkov.
„Myslímsi,žeakbolniektonespokojný stým,žesarokyvobciničnerobiloachce ľuďompomôcť,takjetosprávnyčlovekna správnommieste.Ajejedno,čijetomuž alebožena.Starostasámneurobíveľa,po kiaľnemánasvojejstraneposlancov,ktorí chcúspolupracovať.Atoužsmesavminu lýchrokochnaučili,žeakniejejednota aspoločnýzáujem,ktorýmánazreteliľudí, potomsanedosiahnenič,“upozorňujesta rostka Vtáčkoviec.
Poslancimusiavnímať,sčímtrebaľu ďompomôcť.Naopačnejstranesivoliči musiapodľastarostkypremyslieť,kohovo
lia.Inaksidokážusituáciuvnasledujúcich rokoch skomplikovať.
Plány
GabrielaGáborovásvojustarostovskú stoličkuobhájilaapredňoujedruhévoleb néobdobie.Posplatenídlhovpopredchá dzajúcomvedenímáplánynarozvojobce. „Počasnasledujúcichštyrochrokovpostaví mematerskúškolu.Dokončímetiežzberný dvor,kdesabudevyvážaťnášodpad.Zlep šímebývanieRómovtak,abybololegálne. Dobudujemevodovod,kanalizáciu,proste všetko,čoRómoviavrámcibývaniapotre bujú,“ vymenúva.
Vysporiadaťchcúajpozemkytak,abybolo všetkolegálne.Obecsazapojilaajdonárod néhoprojektunavysporiadavaniepozem kov.Aktuálnerealizujújednoduchépozem kovéúpravy.GabrielaGáborovádodáva,že nerozumietomu,prečosatietovecivobci neriešiliskôr,keďbolnerómskystarosta.
„Ťahaltoanineviemkam.Zakaždýmho volili,ľudiamustáledávalisvojehlasy,astá lemuveriliačakali.Potýchrokoch,kedysa ničohonedočkali,začalichodiťzamnou, abysomišlakandidovať,pretožetaktouž nechceližiť.Chceli,abyichdetimaliinúbu dúcnosť,nieakomy.Kúpiliajpozemky,no nemajúlistyvlastníctva.Totojepríčina, prečovšetciRómoviaprostezačalipremýš ľaťotom,žetaktoužnemôžuďalejexisto vať,“ vysvetľuje zmenu myslenia ľudí.
Legálneparcely
Aksajejpodarínaplniťplány,ďalšiavý stavbavobcibudelegálna.Užterajšiedomy súnadštandardnéastarostkajehrdá,ževe ľarómskychrodínsidokázalovybudovať bezpôžičiekkvalitnébývanie.Miestnisúza mestnaní a mnohí pracujú aj v zahraničí. „Majúrovnakopeknézariadenievo vnútridomov.Unásjetotak,žetrvajúajna vzdelanísvojichdetí.Chcú,abyzichdetí niečobolo.Jasimyslím,žeakvysporiada mevšetko,otvorímemožnostiprenašede ti,akojemožnosťchodiťdoškôlky,doško ly.Akvytvorímevšetkypodmienky,ktoré patriakživotu,taknašaobecmôžebyťaj ukážkovou obcou,“ hovorí starostka.
Pozitívnyvzor
Rómskastarostkamôžebyťmotiváciouaj preinýchRómovaRómkyvobciach,kde doteraznemajúsvojichzástupcovvobec nomzastupiteľstvealebonapozíciistaros tu. Gabriela Gáborová s tým súhlasí.
„Nerómoviaboliveľmisilnopresvedče ní,žeaksanatakétomiestadostanúRómo via,obecnéúradyvykradnú,hlavnepenia ze.Atiež,ženebudúvedieť,čomajúrobiť. Ajasomrada,žetýchRómovjeterazveľa adokazujúNerómom,žeajonisúschopní viesťobec,možnoajlepšie.PretožeRómo viapracujúajpreNerómovanerobiatie rozdiely,“ dodáva.
Text a foto: Roman Čonka
S Bohom sa žije lepšie
Po dvoch rokoch pauzy sa veriaci opäť stretli v Gaboltove Ponútenejpandemickejprestávkesa 7.augusta2022užpodvadsiatyôsmykrát ľudiastretlinarómskejpútinahoreKarmel vGaboltovevokreseBardejov.Užzránapri chádzalinagaboltovskúhorustovkyróm skychpútnikovaľudí,ktorísavenujúpasto ráciiRómovzvýchodnéhoSlovenska.Schá dzalisatucelérodiny,abysaspoločnepo− modlili,vyspovedaliazúčastnilisvätejomše.
AkonašliGaboltov
SaleziánskykňazPeterBešenyeizKošíc povedal,ženaorganizovanierómskejpúte sanechaliinšpirovaťpodobnýmipúťamizo zahraničia.Vtomčase,keďsarozhodovali, kdetúpúťumiestniť,pôsobilvBardejove neďalekoGaboltova.Rozhodolsa,žetoto budetýmsprávnymmiestom.Ahistóriamu dalazapravdu.Púťorganizujúužtridsaťro kovsdvojročnouprestávkouzdôvodupan démieanávštevySvätéhoOtcaFrantiškana Slovensku.Ajpretosaposlednápúťniesla vduchuspomienkynastretnutiesoSvätým OtcomnaLuníkuIXvKošiciachvroku 2021.Vprogramesizaspomínalinaneza budnuteľnépocity,ktorézažilipočasvzác neho stretnutia s pápežom Františkom. Mnohízprítomnýchprišlisvojespomienky ajverejnevyjadriť.PeterBešenyeizároveň
Vládaoceňujevýsledkymi sijnejapastoračnejpráce vrómskychkomunitách Bratislava,29.december2022 –Vládaschválilafinančnúpodpo rumisijnejapastoračnejpráce vrómskychkomunitáchnarok 2023.Sumunatourčenúvovýške 330tisíceurposkytneKonferen ciibiskupovSlovenskanazabez pečenie23pastoračnýchpracov níkov.
„Praxukázala,ženeexistuje jednouniverzálneriešenie,ktoré bypomohlozmeniťsituáciu vrómskychkomunitách.Jedným zosvedčenýchnástrojovakozlep šiťživotnépodmienkyobyvateľov vrómskychkomunitáchjeajsys tematickáadlhodobámisijná apastoračnápráca.Pastoračná prácapozitívnevplývanadeti amládežprostredníctvomnefor málnehovzdelávaniaavoľnočaso výchšportovýchaumeleckýchak tivít,čímichmotivujekdosiahnu tiustredoškolskéhoavysokoškol skéhovzdelania.Mávplyvajna
predstavilknihuAmaropapežis–Nášpápež, ktorádokumentujestretnutiespápežom FrantiškomnaLuníkuIX.Nezabudolvyjadriť spokojnosťstým,žedoGaboltovaRómovia chodiadobrovoľne,zavlastnépeniazeaverí, žetunachádzajúduchovnépovzbudenie. Týmtostretnutímsipútniciuctiliajobete rómskehoholokaustu.Naotázku,čobyako saleziánskykňazodkázalnávštevníkompúte, odpovedal:„Určitebysombolrád,abysaRó− moviavracalikmyšlienkam,ktorénámSvätý Otecpočassvojejnávštevyzanechal.Majúveľ− kúhodnotuatoniesúvecijednorazové,ale môžuduchovnedobíjaťnášživotdlhodobo“.
Rodinynačerpajúduchovnúsilu
Eštepredzačiatkomoficiálnehoprogra− musomsaopýtalniektorýchRómov,prečo sazúčastňujútejtopúte.PeterGáborzVtáč koviecnavštevujepúťpravidelneajsosvo jourodinouanachádzatuduchovnúsilu apovzbudenie,zktoréhočerpápocelýrok. PanizCígeľkyvraví,žedoGaboltovachodi laešteakodieťaavtejtotradíciipokračuje ajsosvojourodinou.Popútisavždycítisil nejšiaaakonovýčlovek.Prišlaajsosvojimi deťmilebochce,abyžilisBohomtakako ona.ZobceSnakovnavštívilogaboltovskú púťviacakodvadsaťľudí.Jednanávštevníč
kapovedala:„Unásvobcižijeveľaveriacich Rómov.Pravidelnenavštevujemekostol. Odpúteočakávam,žemapovzbudí,posilní ažeajostatnýchúčastníkovtátopúťzmení.
Verím, že ľudia budú opäť k sebe lepší“. Medzinávštevníkminechýbalianimladí Rómovia.DaliborGáborzVarhaňoviecpri šieldoGaboltovaužtretíkrát.Cieľomjeho návštevyjelepšiespoznanieBohaleboverí, žesBohomsalepšiežije.PodľaDaliboraGá− boramáBohrádvšetkýchľudíavjehosrdci jemiestoajpremladýchRómov.Mladízíska− júnatýchtoduchovnýchstretnutiachtaké hodnoty,ktorémôžuďalejodovzdávaťsvo− jimrovesníkom.„Prišielsomsem,abysomsa stretolsosvojimibratmi.Sompresvedčený, žeBohmidátakúmilosť,žekaždéhočloveka prijmemtakého,akýje.Atojepotrebnésa učiťcelýživot.Sompresvedčený,žesBohom salepšiežije,“povedalDalibor.NaGaboltov satešilajpreto,žesastretnesmnohýmipria teľmiaspoločnesabudúmôcťduchovne obohatiť.ErikazVechcavokreseVranovnad Topľounavštívilapúťsrodičmi.Páčilosajej, žetuboloveľamladýchRómov.
Vierapomáhažiť
HanušovcenadTopľousúznámeveľkou rómskoukresťanskoukomunitou,ktorúbu
dovalužnebohýdiakonMichalHorváth. SpevácizHanušoviecbolisúčasťouzboru, ktorýúčinkovalpočasnávštevypápežaFran tiškanakošickomLuníkuIX,ataktiežnapú tivGaboltove.VeľaRómovzHanušoviec navštíviloaj28.ročníkrómskejpúte.„Natú topúťchodímpravidelne,leboajmôjotec junavštevoval.Nevynechalžiadnupúť,žiad− nuodpustovúslávnosťaviedolnásktomu, abysmeajmychodiliaverili.PannaMária gaboltovskájezázračná,jajejverím,lebo mnezachránilaživot.Chodilasomhrávať automaty,aletakdlhosomsaknejmodlila, ažmipomohla,“priznávapaniMargita. AjpaniMagdalénazHanušoviecjestálou návštevníčkoupúte.„Chodímetustále,pri− viedolnásktomunášdiakonMichal.Som veľmišťastná,žetumôžemopäťbyť.Vždy keďsadozvieme,žebudepúťvGaboltove smešťastníaužtýždnepredtýmsatešíme, žesemprídeme.Jetusomnoucelámoja rodina,bratia,sestry,sesternice,nevesta, deti,vnúčatá,aveľmiďakujemePanneMá rii,ženámumožnilasasemdostať,“nadše ne dodáva.
Nienaokraji,alevovnútri Púťpravidelnenavštevujeajsplnomoc nenecvládySlovenskejrepublikypreróm
skekomunityJánHero.Podľanehojetoto stretnutievýnimočnéajvtom,žetusavedia Rómoviazjednotiť.Zároveňtovnímaako nádhernénapĺňanieslovSvätéhoOtcapri návšteveLuníkaIX,žetusamôžuRómovia cítiťnienaokraji,aležesúvovnútriCirkvi, toznamenábyťvsrdciJežišaKrista.Všetci ľudia,vrátaneRómov,potrebujúcítiť,žesú milovaní,leboibaláskaapocit,žesmemi lovaní,môžezmeniťnášživot.JánaHera potešilajveľkýpočetpútnikov,sktorýmisa malmožnosťstretnúťaporozprávaťešte počascestykukostoluPannyMárieKarmel skej.„Videlsom,žemajúradosťatešiasa tomu,žesemmôžuprísťaspoločnesa môžemepomodliťnielenzasvojichblíz kych,alezavšetkýchRómov,taktiežajza obeterómskehoholokaustu,“poukázalspl nomocnenec.
Predsvätouomšousaprítomníspoločne pomodliliruženec,doktoréhosazapojili Rómoviazrôznychmiest–PoštárkyvBar dejove,KrížovejVsi,JarovnícčiLuníka.Pro siliopokojvosveteazazdravieSvätéhoOt ca,alekaždýmoholprosiťajzasvojúmysel. VzáveresapomodliliModlitbuzarómsky národ,vktorejjevyjadrenáprosbakPánu Bohuoochranuapomocprerómskedeti, matky,otcov,mladých,starýchichorých. Programomajsvätouomšousprevádzal zborzloženýzfarností,vktorýchsavenujú Rómom.ZbormalmožnosťspievaťajSväté muOtcovinaLuníkuIX.Moderátoromne deľnéhopopoludniabolMartinJuríček, ktorývzáverepovedal:„TakakoZefyrín aEmíliamalipriateľovajmedzimajoritoua prežiličasťsvojhoživotamedzinimi,ajmy smetutvorilipeknéspoločenstvo–Rómo via a Slováci spolu“.
Pútnictvoakočovníctvo Poskončeníprogramunasledovala svätáomša,ktorúcelebrovalMons.Ber− nardBober,košickýarcibiskupmetropo− litaaslávnostnýmkazateľombolRas− tislavPolák,generálnyvikárRožňavskej diecézy.BernardBobervyjadrilradosť, žepopandémiisamohlapúťopäťkonať. Dvadsaťrokovjepodľaarcibiskupadlhá dobanaudržaniemyšlienkytejtopúte. Onvidíparalelumedzipútnictvom,kto− réjeblízkeSlovákomakočovníctvom, ktorébolokedysitypicképreRómov.Na Slovenskujeveľakrásnychpútnických miest,kdesamôžuľudiazobochkomu nítstretnúť.Mons.Bobereštepovedal:
„Životsaskladázdvochetápaaksachce medostaťdotejdruhej,večnejetapy, musímevtejprvejžiťdôstojnesBohom. Ktomumáposlúžiťajtátorómskapúť.Je potrebnévzbudzovaťvľuďochdôstoj nosť,úctukPánuBohu,kzbožnosti, kmodlitbeadôverekBohu.Napútnické
dospelých,ktorýchpodnecuje kaktívnemuhľadaniusipráce azodpovednémuprístupukživo tuaúčastinaživotemiestnejko munity.Sompretorád,ževláda oceňujepozitívnevýsledkypasto račnejamisijnejprácevróm skychkomunitáchaajvbudúcom rokuuvoľnilafinančnéprostried kynapodporutohtodiela,“pove dalsplnomocnenecvládySRpre rómske komunity Ján Hero.
Prostredníctvomfinančnejpod poryposkytnutejKonferenciibis kupovSlovenskanazákladeuzne senívládySlovenskejrepublikyč. 105z5.marca2020ač.63z26.ja nuára2022sapodarilovrokoch 2020až2022zabezpečiťfungova nieviacerýchpastoračnýchdiel: LuníkIX,Bardejov–Poštárka,Ja rovnice,Gréckokatolíckarómska misiavPrešovskomkraji,Hanu šovcenadTopľou,KrížováVes, Lomnička,Letanovce,Orechov Dvor,ŠarišskéJastrabieaKolé giumMárieRomeroprerómske dievčatá,ktoréspravujúsestrySa
miestaľudiachodianielenoslavovaťBo haatešiťsasostatnýmizjehoprítomnos ti,alejetomožnosťpriznaťsisvojesla bostiahriechyanájsťsilužiťlepšíadôs tojnejšíživot“.
Viera,nádejaduch
Počaspútesmemohlividieťrómskych kňazov,arcibiskupa,rómskerehoľné sestričky,cirkevnérómskezboryaspolo čenstvázinýchobcí.„Somveľmispokojná arada,žetakétopútnickémiestaľudia navštevujúažesamôžuzúčastniťsvätejom še,čopremňapredstavujeveľkýpoklad,“ hovorírehoľnásestraSalomezobceLesí ček.Prišlasivyprosiťpožehnanienanový školskýrokpredetizoškoly,vktorejpracu je, aby mali chuť sa vzdelávať.
AndrejMichalíkzbardejovskejPoštár kyvyjadrilradosť,žesapodvojročnej prestávkeopäťmoholzúčastniťtejtopú te.Povedal,žetakýchtomiest,kdesaRó moviastretávajúbymalobyťviac,amali bysaorganizovaťčastejšie.„Verím,že JežišajehozástupcanaZemipápežFran tišekmáláskuajpreRómov,ktorívživote častonezažívajúveľadobrého.Láska,kto rúimmôžedaťBohjeprenichveľakrátje dinouútechouvichťažkomživote,“dopl nil.AjonsispomenulnaFrantiškanaLu níkuIX,ktorýsvojounávštevoumedziRó mamiukázalcestu,akoubysamaliuberať vzájomnévzťahymedziRómamiamajori tou.„PápežnávštevouLuníkaIXpriniesol Rómomveľképosolstvo.MnohýmNeró momsatonepáčilo,odsudzovalijehoces tumedziRómov,aleonvykonávaibato, čoJežiš.SvätýOtecnámpriniesoldobro aspojeniesBohomamedziľuďminavzá jom,“dodalAndrejMichalík.
SestraAtanáziazBardejovasazúčastnila všetkých28pútívGaboltove.Zaspomínala sinazačiatky,ktoréboliťažké.Nieveľmisi verili,žetobudemaťtakúdlhútradíciu. „Prišlasomsemsozmiešanýmipocitmi,že saznovumôžemepotejpandémiistretnúť. PriobrazePannyMáriesomsipremietala všetkytierokyodzačiatkuaždodnes,lebo somtubolapriprvej,druhej,tretej...ažpo tútodvadsiatuôsmupúť,“zaspomínala.Ne− zabudlasapoďakovaťPánuBohu,Panne MáriiavšetkýmRómom,ktoríprišliaspo ločnesamodlilizaláskuaporozumenie,čo jupresvedčilootom,žetátopúťmázmysel.
Programpútesanaplnilošiestejhodine večer.Priodchodeľudízjedinéhorómske hopútnickéhomiestanaSlovenskusom vichtvárachvidelradosťaduchovnúsilu, ktoráimmôženanejakýčasposkytnúťod hodlaniežiťlepšieadôstojnejšie.Mnohísa užteraztešiana29.ročníkrómskejpúte v Gaboltove.
leziánky.Tietopastoračnédiela spolupokrývajúpribližne40000 obyvateľovrómskejnárodnosti. Pomocoudotáciísapodarilovy tvoriť23pracovnýchúväzkov acelkovosavtýchtomisiáchdnes zamestnáva27ľudí,znichje14 rómskejnárodnosti.Okremmisij nejprácesapracovnícivenujú vzdelávaniuosôbztýchtovylúče nýchachudobnýchkomunít,vy tvárajúvoľnočasovéaktivitypre detiamládež,zlepšujúichhygie nickéasociálnenávyky,pomáhajú sozískavanímaudržanímpracov nýchmiestacelkovouinklúziou miestnychRómov.
Úradsplnomocnencamáod novembra2022zmenenýštatút Bratislava,1.november2022–VládaSlovenskejrepublikyodhla sovalazmenuadoplneniaŠtatútu splnomocnencavládySRpre rómskekomunity.Návrhnazme nuštatútuvyplývaznovelykom petenčnéhozákonaajejedným zkrokovkúspešnémučerpaniu
finančnýchzdrojovEurópskej únie.Návrhzmenyštatútujeta kistopredpokladompreúspešné schválenieProgramuSlovensko 2021–2027.Súčasťouštatútuje skutočnosť,ženaÚradevládySR sazriaďujeÚradsplnomocnenca vládySRprerómskekomunity, ktorýjeorganizačnouzložkou úraduvlády.Zároveňsplnomoc nenecpriplneníúlohsprostred kovateľskéhoorgánuvoblasti podporyinklúziemarginalizova nýchrómskychkomunítvprogra movomobdobí2021–2027má postavenieštatutárnehoorgánu vlády,vrátanefinančnéhoriade niaafinančnejkontroly.Takéto postaveniemásplnomocnenec prvýkrát v histórii úradu.
Úradvládybudesprostred− kovateľskýmorgánompreeu rofondynarozvojrómskych komunít Bratislava,4.október2022–NárodnáradaSRnasvojomroko vaníschválilavládnynávrhzáko
na,ktorýmsameníadopĺňazá konč.575/2001Z.z.oorganizácii činnostivládyaorganizáciiústred nejštátnejsprávy(tzv.kompetenč nýzákon).
Cieľomschválenejnovelizácie jeinštitucionálnaúpravacentrali zácieakoncentrácieagendykoor dinácieuskutočňovaniainklúzie marginalizovanýchrómskychko munítvrátanepoužitiafinanč nýchprostriedkovzfondovEu rópskejúnieurčenýchnainklúziu marginalizovanýchrómskychko munítvorganizačnejštruktúre
ÚraduvládySlovenskejrepubliky, atoprostredníctvomsamostatnej organizačnejzložky,ktoroubude ÚradsplnomocnencavládySR pre rómske komunity.
NaÚradesplnomocnencavlády SRprerómskekomunitytakbude sprostredkovateľskýorgánSORO, atedaajvyhlasovanievýzievbude podjehostrechou.Malobytopo môcťtomu,abysaeurofondyna zlepšeniepodmienokvrómskych komunitáchčerpalioveľaefektív nejšieažetopocítianielenRómo via,alevšetciobyvateliaSlovenska.
