Romano nevo ľil 4/2022

Nerobíme len noviny

Ajkeďúvodníkbymalbyťhlavneoobsa hunovín,tentobudeajoaktivitách,ktoré vzdruženíJekhetane–Spolupoprivydáva ní novín realizujeme.

Venujemesavydávaniuneperiodických publikácií–tedakníh.EštezačiasDanielyHive šovejŠilanovejtobolodieloovojneodEleny Lackovej–Mŕtvisanevracajú,Rómskerozpráv kyodJánaŠándoračiPoviedkyodJozefaSchö na.NeskôrsmevydaliknihyOdsúdenínaspo lunažívanievdobromI.aII.apublikáciufoto grafiíEvyDavidovejRómovianaSlovensku.

Povyše17rokochsanámpodarilovydaťhis torickýrománZabudnutékráľovstvoodBraňa Oláha.IdeopríbehodchoduRómovzdávnej pravlastiIndie.Rukopisdielavznikoleštevro

ku2006aprvoučitateľkoubolaDanielaHive šováŠilanová.Podjejvedenímprešlaprváre dakčnáúpravatextu.Ažterazsanámpodarilo dielovydaťvknižnejpodobevďakapodpore zFondunapodporukultúrnynárodnostných menšínSR.Románmá336stránailustrácie, ktorédopĺňajúpríbeh.Knihavychádzavslo venskomjazyku,aleužterazpracujemena prekladedieladorómskehojazyka.Viacsa dozvietevrozhovoresBraňomOláhom.

Druhoudôležitouaktivitou,ktorejsana šezdruženiepodvedenímDankyŠilanovej venovaloadodnesvenuje,jepodporaróm skehovýtvarnéhoumenia.Poroku2000 smeorganizovaliniekoľkoworkshopov, zktorýchvzišlizaujímavévýtvarnédiela.

DankazaložilaRómskuputovnúgalériu, ktoránemalastálemiesto.Práce37autorov totižputovalipoSlovensku.Sodkazomna minulosťsmepripravilipomocoumoder nýchtechnológiívirtuálnuputovnúgalériu, ktorúmôžemaťkaždývmobile.Nájdetam výtvarnédielaJozefaCichéhoaErikyŠajga lovej,ktorévrokoch2001a2002putovali poSlovensku,aleajdielasúčasnéhoautora JozefaFeča,ktorývytvárakresbyamaľbyna titulkynovín.Verím,ževirtuálnugalériu navštívite (plagát je na strane 20).

Ačonájdetevtomtočísle?Zaujímavéroz hovorysozaujímavýmiľuďmi.Predstavíme dvochrómskychstarostov,ktorívkomunál nychvoľbáchvroku2022obhájilisvojepo zície.Ideoobce,ktorébudúmožnoopár rokovužlenčistorómske.Jetodobrealebo zle?Odpovedenájdetevtomtočísle.

Akradivaríte,dopozornostidávameaj knihueuroposlancaPetraPollákaoróm skych jedlách nielen zo Slovenska.

Verím,žeobsahtohtočíslasavámbudepáčiť. Nazáver.VšetkyštyričíslaRomanonevoľil soznačením2022smevydalivďakapodpore Fondunapodporukultúrynárodnostných menšínSR.Veľmibysmesipriali,abysmena tvorbuobsahu,ktorýsabezfinanciírobiťne dá,maliviacčasu.Vštyrochčíslachsmena spolu80stranáchprinieslizaujímavýobsah vpomernekrátkomčase.Ajrok2023zatiaľ vyzerátak,žeskôrakonajeseňsakvámnové vydanianovínzrejmenedostanú,pretožesys témpodporyjezatiaľtaký,akýje–veľmizdĺ havý.Držtenámprsty.

Ďakujem. Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

Rómskynovýlist–nezávislékultúrno−spoločenskénovinyRómovnaSlovensku

Rezortprácerozdárodinámvťažkej situáciipotravinovéahygienickébalíč kyzaviacakopäťmiliónoveur

Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny spoluspartnerskýmiorganizáciamizačali rozdávaťpotravinovéahygienickébalíčky sociálnenajzraniteľnejšímosobámarodi nám.Rezortprácepripravilvrámcijarnej distribúciepotravinovejamateriálnejpo moci95829potravinovýcha65448hygie nických balíčkov.

Potravinovéahygienickébalíčkysadorúk ľudídostanúvpriebehumarcaaapríla.Cel kováhodnotaposkytnutejpomocije5,3mi liónaeur.„Zauplynulýchšesťrokovsmeaj vďakaprostriedkomzEurópskejúnierozdali viacakojedenapolmiliónatakýchtobalíč kov.Takakoteraz,ajpredtýmboliurčené predovšetkýmjednotlivcomarodinám sdeťmi,ktoréčelianajzložitejšímsociálnym aekonomickýmpodmienkam.Našímcieľom jepomáhaťtakoutoformouniekoľkokrátza rok.Smeschopnípodaťpomocnúrukutisíc kamrodín,“povedalministerpráce,sociál nychvecíarodinyMilanKrajniak.

Potravinovébalíčkydostanúpoberatelia pomocivhmotnejnúdzi,ktorýmbolavypla tenádávkavjanuáritohtoroka.Jednotlivec, ktorýspĺňapodmienky,mánároknajeden potravinovýbalíček.Rodinasjednýmčidvo manezaopatrenýmdeťmimánároknadva potravinovébalíčky,rodinastromiaviacne zaopatrenýmideťmimánároknatripotravi novébalíčky.Vbalíčkunájduokreminého múku,cukor,olej,šošovicu,ryžu,cestoviny čikonzervovanúzeleninu,ovocieamäso. Vhygienickýchbalíčkochsúprípravkyna pranie,umývanieaudržiavanieosobnejhy gieny.Rodinasjednýmnezaopatreným dieťaťommánároknadvahygienickébalíč ky,rodinasdvomideťmimánároknatrihy gienickébalíčkyarodinastromiaviacdeťmi mánároknaštyrihygienickébalíčky.

„Ľudia,ktorýmsúbalíčkyurčené,nemu− siaotútopomocžiadať.Spoluspartnermi imichdodámetak,abytoboločonajbližšie kmiestuichbydliskaasohľadomnaich súkromie.Verím,žetentoroksanámpoda− ríuskutočniťeštedvepodobnédistribúcie potravinovejamateriálnejpomoci,“pove− dalgenerálnyriaditeľÚstrediapráce,sociál− nychvecíarodinyKarolZimmer.

Najviacpotravinovýchbalíčkovpoputu jedookresuRimavskáSobota,ato5440. Ďalších3824jeurčenýchpredomácnosti vokreseSpišskáNováVes.Tretímokre somsnajvyššímpočtompridelenýchpo travinovýchbalíčkovjeokresKošice–okolies4246balíčkami.Až4462balíčkov jeurčenýchpreokresTrebišovapiatym okresomsnajvyššímpočtompotravino výchbalíčkovjeokresKežmaroks3940 balíčkami.

Prevencia

Úradypráce,sociálnychvecí arodinyvrámciunikátnehopro jektuNestraťprácu–vzdelávajsa schválilivzdelávaniepreobčanov zaviacako8miliónoveur.Vzdelá vaciekurzypodľavlastnéhovýbe ruúradyzaplatiavplnejvýškeza mestnancom,živnostníkomajľu ďomnamaterskejčirodičovskej dovolenke.Vďakatomutoprojek tusižiadateliamôžubezplatne rozšíriťsvojevzdelanie,ataksi zlepšiťuplatnenienapracovnom trhu či kariérne rásť.

Vďakainovatívnemuprojektu Nestraťprácu–vzdelávajsazdielne rezortupráce,sociálnychvecíaro dinysikaždý,ktosimyslí,žejejeho pracovnápozíciavohrozeníalebo chcekariérnerásť,môžezlepšiťna príkladsvojejazykové,počítačovéči remeselnézručnosti.Úradypráce užschváliliasi7tisícžiadostíoza plateniedodatočnéhovzdelania vbežných,aleajmenejrozšírených

Digitálny príspevok na cestu z generačnej chudoby

Bratislava,28.február2023(RNĽ/TS)–Ministerstvoinvestícií,regionálnehorozvo jaainformatizácieSR(MIRRISR)podvede nímvicepremiérkyVeronikyRemišovej spúšťanovúschémupodporyprerodinyso školopovinnýmideťmi.Vybranéskupiny žiakovzákladnýchastrednýchškôldostanú jednorazovýdigitálnypríspevok350eurna nákupnotebookualebotabletusklávesni cou.SpoločnýprojektMIRRISRaDigitálnej koalície je určený pre 152 000 školákov.

„Zeurofondovspúšťamepoprvýkrát unikátnuschémupodporyžiakovzáklad− nýchastrednýchškôl.Vďakanovémupro− jektuDigitálnyžiakdostaneaž152000ško− lákovpríspevoknanákupvýpočtovejtech− niky,ktorýpotrebujúprisvojomvzdeláva− ní.Vminulostiišlipeniazeurčenénadigita− lizáciuoligarchomnapredraženéITpro− jekty,myzeurofondovpomáhamerodi− námainvestujemepeniazedozručností abudúcnostidetínaSlovensku,“vyhlásila vicepremiérkaadočasnepoverenámi nisterkainformatizácieVeronikaRemišová.

MinisterstvoinvestíciívspoluprácisDi gitálnoukoalíciou–Národnoukoalíciou predigitálnezručnostiapovolaniaSR spúšťanárodnýprojektDigitálnypríspevok prežiakovSR(Digitálnyžiak),vrámcikto réhodostanúvybranéskupinyžiakovjed norazovýpríspevok350eurnanákupnote bookualebotabletusklávesnicou.Ide ojednoduchúpoukážkovúschému,vďaka

oblastiach,akonapríkladvoblasti inštaláciefotovoltickýchsystémov, environmentálnehorozvojaaodpa dovéhohospodárstvačikybernetic kejbezpečnosti.

„NárodnýprojektNestraťprá cu–vzdelávajsajeukážkourozši rovaniapôsobnostiúradovpráce aposilňovaniaichpreventívnych aktivít.Jednoduchopovedané, úradyprácetuniesúvoblastiza mestnanostiibapreľudíbezprá ce,aleajprepracujúcich.Súpri pravenépomôcťimvďakatomuto projektuudržaťsiprácuakariér nerásť.Vovzdelávanívidímenaj lepšiuprevenciuprotinezamest nanosti.Pretosmesahorozhodli výraznejšiefinančnepodporiť,“ vyhlásilministerpráce,sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Medzinajžiadanejšiepatria špecializovanépočítačovékurzy, zváračskékurzyčikurzysúvisiace sprofesiouvodičamotorových

ktorejsibudúmôcťžiacizaobstaraťpresne takézariadenie,ktorénajviacvyhovujeich potrebám.

„Digitalizáciajeprežiakovzmarginalizo vanýchrómskychkomunítnovoucestou, ktoráimotvárabrányzkruhugeneračnej chudoby.Prácasdigitálnymitechnológiami jevdnešnejdobenevyhnutnosťou,apreto verím,žedigitálnypríspevokbude prostriedkom,ktorýdopomôžekvyššej vzdelanostnejúrovniazamestnateľnostiľu dízMRK.Ajpritomtonárodnomprojekte budepotrebnáspoluprácarodín,škôlapri− jímateľanárodnéhoprojektu,abydošlo kmaximálneefektívnejmiereimplementá− cie,“povedalJánHero,splnomocnenecvlá− dy SR pre rómske komunity.

PríspevokvrámciprojektuDigitálnyžiak jeurčenýprežiakovzákladnýchastredných škôlpochádzajúcichzosociálneslabšieho prostrediaazdomácností,ktoréneprekra− čujú60%mediánupríjmu.Podľaanalýzy MIRRISRodigitálnejchudobenaSloven skusúnedostatkomfinanciínakúpuhard vérualebonízkouúrovňoudigitálnych zručnostíohrozenénajmänízkopríjmové domácnosti s deťmi.

„Dnešnédetimusiaprivyučovaníajprido mácichúloháchčorazviacvyužívaťdigitálne zariadenia–hybridnáformavzdelávaniasaza uplynulérokystalaúplnebežnousúčasťouich života.Lenžedesiatkytisícškolákovnemajú pretozodpovedajúcedigitálnezručnosti

vozidiel(najmävodičskéopráv nenia skupín C a D).

„Vzhľadomnaširokéspektrum žiadostíznajrôznejšíchoblastívi díme,žeľudiamajútúžbuvzdelá vaťsaaambícieprofesionálnena predovať.Dovolímsitvrdiť,žesi vďakatomutoprojektumôžuob čaniazačaťplniťsvojekariérne sny,ktorébyzainýchokolností vzhľadomnabežnévýdavkyzosta livúzadí.Záujemcaozamestna nieskutočneneplatínič,úrady prácezaplatiaobčanomkurzpo jehoúspešnomabsolvovanívpl nejvýške,“dodalgenerálnyriadi teľÚstrediapráce,sociálnychvecí a rodiny Karol Zimmer.

Evidovaťsamedzizáujemcovje možnéelektronickyalebonakto romkoľvekúradepráce.Následne môžezáujemcavyplniťžiadosť oposkytnutiepríspevkunavzde lávanie,vktorejuvedie,oaký kurzmázáujem.Dôležitéjepodať

amnohídokoncaanipočítaččinotebook. Tentoproblémpotvrdzujúajvýsledkytestova niaMonitor9aITFitnesstestu,vktorýchsa žiacizákladnýchastrednýchškôlzauplynulé dvaroky,kedybolizveľkejčastiodkázanína onlinevyučovanie,zhoršili.Digitálnezručnos tisúuždneszákladnýmpredpokladom,aby mladíľudiaboliúspešníanašlisipoškoleprá cu,keďžeprácaspočítačomarôznymiprogra mamisavyžadujeajvtýchnajbežnejšíchpovo laniach.VEurópskejúniipoužívapočítačpri práciaž87%všetkýchpracovníkov.Ztohto dôvoduprichádzamesprojektomDigitálny žiak,vďakaktorémusaajžiacizchudobnej− šíchrodínbudúmôcťplnohodnotnezapojiť nielendovyučovania,aleajdobežnéhoživota dnešnejdigitálnejdoby,“uviedlaministerka informatizácieRemišová.

Nároknapríspevokmajúajvšetciterajší prvácistrednýchškôl.Súčasníprvácistred− nýchodbornýchškôlaštvorročnýchgymná− ziídosahujúslabšieštudijnévýsledky,čouká zalivýsledkyMonitoru9ajITFitnesstestu. Sútožiaci,ktorísadvarokyučilidištančne, čosaodrazilonaichvýsledkochaajnaúrov niichdigitálnychzručností.Pretoboliaj všetciprvácinastrednýchškolách,bezohľa dunaichekonomickúsituáciu,zaradeníme dzižiakov,ktorísamôžuuchádzaťodigitálny príspevok.Študentiodbornýchškôlväčšinou potrebujúvýkonnejšípočítač,ktorýzvládne ajnáročnejšiešpeciálneprogramyadigitálny príspevokbudeprenichveľkoupomocou.

žiadosťnajneskôr21dnípredza čiatkom kurzu. Úradprácekaždúžiadosťposú di.Vprípade,akpríspevokna vzdelávanieschváli,uzatvorísozá ujemcomdohoduoposkytnutí

príspevku.Jednouzozákladných podmienokpreuhradenie100% nákladovnavzdelávaniejeúspeš néukončenievzdelávania.Vzdelá vaniemusíbyťúspešneukončené najneskôr15.októbra2023.

pred nezamestnanosťou: Úrady práce občanom zaplatia kurzy podľa ich výberu

Ilustračná fotografia. Foto: pixabay.com

Minister Milan Krajniak predstavuje možnosti rekvalifikácie. Foto: FB MK

„Digitálnezručnostisačoskoro stanúnevyhnutnousúčasťouna šichživotov.Až65%detí,ktoré dnesštudujúvzákladnýchškolách nastúpipozískanívysokoškolské hotitulunapracovnémiesta,ktoré ešteneexistujú.Stavdigitálnejvy bavenostijednotlivýchdomácností vrámciSlovenskasazásadnelíši. Dostupnosťdigitálnychzariadení nielenvškolskom,noidomácom prostredívytvárapredpokladna kvalitnejšieadigitálneinkluzívne vzdelávanie,ktoréumožňujeplne rozvinúťpotenciálžiakov.Primár nymcieľomprojektuDigitálnyžiak jevyrovnaťštartovaciepozície,zvý šiťdostupnosťdigitálnychzariade níapodporiťrovnýprístupvo vzdelávanímedzižiakmibezohľa dunato,zakéhosocio–ekonomic kéhoprostrediapochádzajú.Aj vďakatejtopomocibudúžiaci schopníštudovaťplnohodnotne izdomuarozvíjaťsvojedigitálne zručnosti,atedauspieťvdigitálnej dobe,“doplnilpredsedaDigitálnej koalícieMárioLelovský.

Výsledkyceloslovenskéhotesto vaniažiakov9.ročníkazákladných škôla4.ročníkagymnáziíastred nýchškôlsosemročnýmvzdeláva címprogramomukázalipokles úspešnostižiakov.Kýmvroku 2019testovanížiacidosiahlivma

Povedali o projekte

tematikepriemernúúspešnosť 63,1%,vroku2022tobolo53,2%. Poklesúspešnostibolajvrámci slovenskéhojazykaaliteratúry–vroku2019testovanížiacidosiahli priemernúúspešnosť62,3%,kým vroku2022tobolo59,1%.Pokles

úspešnostižiakovvovšetkýchve kovýchkategóriáchpreukázaltiež ITFitnesstest–konkrétnevýsledky žiakovbolivroku2022vporovna nísrokom2019horšieo14per centuálnychbodov.

„Digitálnypríspevokmôžedos taťspolupribližne152000žiakov základnýchastrednýchškôl–digi tálnymžiakomsatedabudemôcť staťtakmerkaždýštvrtýžiakstred nýchškôlakaždýpiatyvzáklad nýchškolách.Jetoďalšiapomoc, ktorúprinášameprerodinyadeti včasekrízy.ZabývalejvládySlo venskozeurofondovurčenýchna digitalizáciuprišloprechyby apodvodyodesiatkymiliónov eur.Toky,ktorýmivminulosti tieklieurofondykoligarchomsme stopliapomocideterazvýlučne dotýchoblastí,kdetopomôžeľu ďomanašejkrajine,“zdôraznila vicepremiérka Remišová.

Omožnostiach,akozískaťprí spevok,dostanúžiaciaichzákon nízástupcoviainformáciepro stredníctvomDigitálnejkoalície,

PredsedazdruženiasamosprávnychkrajovSK8atr navskýžupanJozefViskupič:„Ambícioužúpjene ustálezvyšovaťkvalituvzdelávanianastrednýchško lách,ktorésúvnašejzriaďovateľskejpôsobnosti.Ajto jedôvod,prečosmesaprojektMinisterstvainvestícií, regionálnehorozvojaainformatizácieSRaDigitálnej koalícierozhodlipodporiťapropagovať.Verím,že prinesiejednakzvýšeniedigitalizácie,alenajmävytvo− renielepšíchpodmienokštúdiaprevšetkýchštuden− tovbezrozdielu.Zástupcoviazdruženiasamospráv− nychkrajovSK8budúplnesúčinnípriosvetečiciele− nejinformovanostiotomtoprojektenaškolách,ktorý môžeposunúťnašeškolstvookrokvpred“.

PrezidentAsociáciestrednýchodbornýchškôlSR FelixDömény:„Digitálnyžiakpredstavujezačiatokces tyzalepšímškolstvom.Ideoveľkúpríležitosťprenás všetkých–prerodičov,abyvybavilisvojedetipotreb

ktoránaprojektespolupracuje svyše3500školamizceléhoSlo venska.Všetkyinformácieopro jektesúdostupnénaoficiálnejwe bovejstránkewww.digitalny ziak.sk.Kdispozíciisúzároveňaj pracovnícicallcentranatelefón

nom čísle 02/32 28 44 66.

Príspevkysazačnúžiakompo skytovaťvpriebehuroka.Prvína radpríduprvácizostrednýchškôl, ktorýmmábyťpríspevokdoruče nýeštevtomtoškolskomroku. Národnýprojektvcelkovejhod note65,4miliónaeurjefinanco vanýzOperačnéhoprogramuIn tegrovanáinfraštruktúrazpriorit nejosi7Informačnáspoločnosť, ktorúimplementujeMIRRISR a slúži na digitalizáciu Slovenska.

„Akmábyťdigitálnatransfor máciaSlovenskaúspešná,musí byťspravodliváakjejvýhodám musiamaťrovnýprístupvšetci. Cieľomtohtonášhoodvážneho projektuje,abyvšetcižiaciaštu dentibolipripravenínadigitálnu dobuaabysamohliúspešne uplatniťpriďalšomštúdiualebo vzamestnaní.Spoločnetvoríme úspešnéSlovensko,kdeľudiavo všetkýchregiónochbudúmať dobrúprácuaeurópskukvalitu života,“dodalavicepremiérka Remišová.

noudigitálnoutechnikou,prežiakov,abyzískalipo trebnédigitálnezručnostiapreškoly,abydokázali plnerozvinúťpotenciálvšetkýchsvojichžiakov“.

PrezidentkaZdruženiazákladnýchškôlSloven skaEvaHorníková:„NárodnýprojektDigitálny príspevokprežiakovSR(Digitálnyžiak)vnímam akoúspešnývýsledokrokovaníajsoZdružením základnýchškôlSlovenska.Zvlášťvčasepríprav kurikulárnychzmienjedôležitézabezpečiťvšet− kýmžiakomzákladnýchškôlprístupkinformač− no–komunikačnýmtechnológiám.Vrodinách, kderodičnemôžefinančnepokryťnákladynaná− kupdigitálnychtechnológií,prispejetentopro− jektfinančnoupomocou.Verím,ževďakatejto,aj keďlenjednorazovejpomoci,saposuniemeku kvalitnejšímdigitálnymzručnostiamnašichžia kov,atakimumožnímelepšieuplatnenienaeu rópskom trhu práce“.

HygienickýchbalíčkovjenajviacvyčlenenýchpreokresRimavskáSo bota,ato4119.Celkovo3562jeurčenýchpredomácnostivokrese SpišskáNováVes.Tretímokresomsnajvyššímpočtompridelenýchhy gienickýchbalíčkovjeokresKošice–okolies3376balíčkami.Až3217 balíčkovjeurčenýchpreokresTrebišovapiatymokresomsnajvyšším počtomhygienickýchbalíčkovjeokresKežmaroks3671kusmi. Potravinovéahygienickébalíčkysúdistribuovanévďakaeurópske muOperačnémuprogramupotravinovejazákladnejmateriálnejpo moci,ktorýEurópskakomisiaschválila11.decembra2014.Vrámci programusaposkytujepotravinováazákladnámateriálnapomocpre sociálnenajzraniteľnejšievrstvyobyvateľstvanaSlovensku.Tento operačnýprogramjefinancovanýzFondueurópskejpomocipre najodkázanejšie osoby.

(red)

PoradňapreobčianskeaľudsképrávapredstavilaknihuNa cestekspravodlivosti

Košice,21.januára2023(RNĽ/TS)–Poradňapreobčianskeaľud sképrávapredstavilaverejnostinovúknihu–Nacestekspravodlivos ti,ktoráprinášadesaťpozoruhodnýchpríbehovRómokaRómov,kto réaktorísapostavilizasvojepráva.Všetcisakvôlisvojmuetnickému pôvodustretlisdiskriminácioučiinýmporušovanímsvojichpráv a rozhodli sa s podporou Poradne brániť na slovenských súdoch. „Vydalisanacestukspravodlivosti,ktorábolamnohýminepozna ná.Ichúsiliemávýznamprecelúnašuspoločnosť.Pričinilisaoto, abybolprístupkspravodlivostivprípadochdiskrimináciečiiného porušovaniaľudskýchprávpreinýchľudívbudúcnostijednoduchší,“ uvádzajú autori knihy.

Ichpríbehysúsilnéainšpiratívne.PodľaPoradnemôžupovzbudiť všetkých,ktoríčeliaporušovaniusvojichprávaváhajú,čisabrániť právnoucestou.„Veríme,žeknihusiprečítajúajzodpovednéštátne inštitúcie,ktorémajúnastarostizlepšovanieprístupukspravodlivos ti,pretožepríbehypoukazujúnapretrvávajúceprekážky,ktorévtom to smere existujú,“ spresňujú autori.

Myšlienkavydaťtútoknihuvzniklavroku2019.„Vtomobdobísme vPoradnipreobčianskeaľudsképrávaužviacakopätnásťrokovza bezpečovalibezplatnúprávnupomocRómkamaRómom,ktorísa rozhodlipostaviťprotidiskrimináciialeboinémuporušovaniusvojich práv.Boloichpomerneveľa.Počasmnohýchrokovsmemaliprí ležitosťveľmidobreichspoznaťaonimalimožnosťspoznaťnás. Smnohýmiznichsmebolivkontaktenielenpočasichprávnehoprí− padu,aleajprinašichaktivitáchaširšomúsilízazlepšeniedodržiava− niaľudskýchprávrómskejmenšiny.Dlhodobonásinformovalioďal− šíchprípadochporušovaniaprávinýchRómokaRómov,ktorévosvo− jom okolí pozorovali,“ vysvetľujú v knihe jej autori. ŠtefanIvancovúvodnomslovedodáva:„Každýzpríbehovvknihe okremtohonesievsebeodkazajpreinéskupinyobyvateľstva,ktoré vnašejspoločnostičeliadiskrimináciiavneposlednomradeajpre slovenskúspoločnosťakotakú.Príbehyzvnútorňujúúsiliekonkrét− nychaktivistiekaaktivistovzaľudsképráva,rovnosťaspravodlivosť, ktorýchkaždádemokratickáspoločnosťnesmiernepotrebuje,abysa vnejrozvíjalihodnotyľudskýchpráv,rovnostiaspravodlivostiaaby dostávalihmatateľnúpodobu.Abynebolilendeklarované,aleboli skutočne súčasťou života nás všetkých.“

Europoslankyňa Miriam Lexmann: Ľudské práva a dôstojnosť človeka stoja na piedestáli hodnôt

MiriamLexmannjeodroku2020poslan kyňouEurópskehoparlamentuzaKresťan skodemokratickéhnutie.Pracujevovýbore prezamestnanosťasociálneveciavýboroch prezahraničie,bezpečnosťaobranu.Venu jesapomocisociálneslabýmaochraneľud skýchprávanáboženskejslobody.Rie šivplyvumelejinteligencieamoderných technológiínaľudskýživotaovplyvňovanie verejnejmienkydezinformáciami.Vkrát komrozhovoresavenujerizikámextrémiz mučišírenianetolerancieahoaxov.

VEurópeječorazpopulárnejšíextré mizmus.Prečo? Možnosiprestávamevážiťslobodu.Čas tonadtýmrozmýšľam,žeprešlitridesaťro čia,odkedysmesivybojovalisloboduproti komunistickémurežimu.Ajvkrajinách, kdejedemokraciaoveľadlhšieakounássi prestávamevážiťto,žesmeslobodní,žetu nemámekoncentračnétáboryateror.Slo bodutrebašľachtiťaochraňovať−totonám dnesveľmichýba.PlatítonapriečEuróp skouúniouatrebanatoupozorňovať,hľa daťriešenia,hovoriťsmladýmiistaršími ľuďmi.Ďalšíelementsúsociálnesiete−ako kebydalimikrofónpredústatým,ktoríší rianásilie,hoaxy,netoleranciu,osočova niemenšínaleboľudí,ktorísaodlišujú.Ml čiacaväčšinazodpovedázato,akovyzerá našakrajina.Zato,akovyzeráEurópska únia,smezodpovednívšetci.Každýbysa malzamyslieťnadtým,akoeliminovaťne

toleranciuahejt,ktorýsašírinielenunás, ale aj krajinami Európy.

Európskyparlamentprijaltzv.eu rópskuchartu.Čohosatýkaaakosa aplikujevpraxi?

Európskachartamáchrániťzákladné ľudsképrávaadôstojnosťkaždéhočlove ka.Samozrejme,jerozdelenánaochranu vrôznychoblastiach.Európskakomisiamá byťstrážkyňou,rovnakoakomyvšetci,aby saľudsképrávaneporušovali.Abysazachy tiliniektorétrendyužvichzačiatkoch,aby bolododržanéprávoachránenádôstoj nosťkaždéhoznás.Trebapovedať,že chartaobsahuječlánok21,ktorýhovorí,že hodnotyochranyľudskýchprávadôstoj nosti,naktorýchbolapostavenáEurópska únia,musímepresadzovaťajvzahraničí. Totojeveľmidôležitýelement,naktorý niekedyzabúdame:niesmezodpovední ibazato,akochránimeľudsképrávaaľud skúdôstojnosťvrámciEurópskejúnie,ale ajzato,akékrokyvykonávamevzahranič nejpolitike.Ľudsképrávaadôstojnosťsto janapiedestáliasúnajdôležitejšouhodno tou,naktorejjepostavenánašaslobodná demokratická spoločnosť.

Bojsextrémizmomjebehomnadlhé trate.Nesmiemedopustiť,abysatemná históriaopakovala.

WinstonChurchillpovedal,ženárod, ktorýnepoznásvojuminulosťje

Spisovateľ Braňo Oláh: Písal by som viac, ale nie som motivovaný. Nerád píšem do šuplíka

NajdlhšiepíšucirómskyautornaSlovenskupublikujenepretržite odroku2000,poanglickysanaučilsám,abyrozumelzahraničným zdrojominformácií.Prečítalviacakosedemstokníh,milujehudbu. ŽijevDetve,kdepracujeakoterénnysociálnypracovník.Novinár, spisovateľ,blogeraaktivistaBraňoOláh(1974)vosvojejtvorbevy− chádzazhistorickýchfaktovasilnýchpríbehovľudí.Venujesaté mamrasizmu,xenofóbieaholokaustu,akoaktivistaspolupracoval nakampaniAbySlovenskonezhnedlo.Bolspolunominovanýnano vinárskucenuNadácieotvorenejspoločnosti,trikrátnominovanýna cenuRomaSpirit,ktorúvroku2017vyhralvkategóriiMédiá.Jehopr výrománZabudnutékráľovstvovychádzaknižnevroku2023pose demnástichrokochodsvojhovzniku.VsúčasnostiOláhpripravuje románoúspešnomrómskomboxeroviJohannoviTrollmannovi,kto réhozavraždilinacisti.

AkýbolBraňoOláhako dieťa?

Bolsomdosťzvedavédieťa,za ujímalimamapy,atlasyahlavne sommalrádpríbehy.Mámpäť bratovatrisestry,jasomnajmlad ší.Zaujímalomavšetkonové,mal somchuťučiťsa.Viedolsomaktív nyavyváženýživot,vktoromboli hry,športavšetko,čomádieťa zažiť.Bývalismevstarej,historic kejčastiDetvy,vtomčasesmetam žilidedinskýživot.Malismedom vriedkejzástavbe,dnesjetamvy stavaná celá štvrť.

Milovalsomšport,hlavnefutbal atenis.Futbalsomhrávalaj súťažnezažiackeadorastenecké mužstváklubuRomaDetva,ktorý sapovažujezanajstaršírómsky futbalovýklubnaSlovensku,vzni kolužvroku1954.Škoda,žeza čiatkom90−tychrokovnebolipe niazenaďalšiefungovanie,stihol somodohraťzamužovlenzopár zápasov.Okremšportumaveľmi bavilipredmetydejepis,zemepis aliteratúra.Unássavždyčítalo aliteratúramaneopustilapočas celéhoživota.Najstaršíbrat,ktorý jeodvadsaťrokovstaršími

požičiavalknihyzosvojejknižni ce.Láskukliteratúremivštepil bratMiroslav,onboltakpovediac môjguru.Hrávalismevedomost nékvízy,vymýšľaliotázkyzrôz nychoblastíatešilisazmalýchve domostnýchbitiek.Malsomkrás nedetstvovmilujúcejrodine,aj keďskromnéčosatýkamateriál nychvecí,aleveľmibohaténa dobré emócie a zážitky.

AkýjeBraňoOláhdnes?Ste terénnysociálnypracovník aspisovateľ.Vnímamtotak,že terénnaprácavásskôrživí anajradšejpíšete.

Toniejepravda.Mneprávete rénnasociálnaprácadávazmysel, apretosomjuzačalrobiť.Nebolo tovýchodiskoznúdze,aleniečo, čomanapĺňaamápridanúhod notu.Terénnehosociálnehopra covníkarobímsedemnásťrokov. Nadruhejstranejetoveľmine vďačnáazleplatenápráca.Sa mosprávachcenemožnénapoč kanieaľudia,sktorýmipracujem simyslia,žemámprávomoci,aby somimzlepšilživot.Onichcú lepšiebývať,chcúmaťprácu,ne

chcúbyťdiskriminovaní.Zase− demnásťrokovsomsanaučilfun− govaťmedzidvomamlynskými kameňmiaviemtentlakodbloko− vať.Napĺňama,žepomáhamkon− krétnymľuďomarobímsvetlep ším,ajkeďmaloupomocou.Aksa mipodarínájsťjednémučloveku prácu,tojeúžasnávec,lebonie komuzlepšímkvalituživota.Mám ztohodobrýpocit.Veľaľudísine mohlonájsťprácuprávepreto,že maliveľaexekúcií.Pomáhamim sosobnýmbankrotom,čojedosť náročnýproces.Niekoľkodesia tokľudísapodarilooddlžiťazba viťdlhov.Niekomupomôžemzís kaťbývanie.Aleboprídematka, ktorásanedostávakvýživnému apomôžemjejsnáhradným výživným.Tosúpraktickéveci, ktorémajúdopadnaživotkon krétnychľudí.

Dnessommužvstrednomve ku,ktorýnapriekvšetkémuvsebe stálenosíkusromantickéhorojka aidealistu.Verím,žesvetpotrebu jezmenuklepšiemu,leborealita jekrutá.Ajpretosaokrempísania anovinárskejprácevenujemsoci álnejprácisosociálneaekono mickyvylúčenýmiľuďmi.Stále mámsvojuúžasnúrodinu,súro dencov,sktorýmimámveľmidob réasrdečnévzťahy.Mámmilujúcu priateľku,sktoroumámeskvelý vzťahapriateľov,zdôrazňujem priateľov.Lebočlovekmôžemať veľakamarátov,alepriateľovmá lenzopár.Mámprácu,ktoráma napĺňaamápremňapridanú hodnotu.Musímpovedať,žesom šťastný človek.

Akovnímatevašeromipen? Čoprevásznamenávovašejso

ciálno−aktivistickejprácivaša rómskaidentita?

Vedelsom,žesmeRómovia,ale veľmisomtoneriešil.Dobre,tak somRóm.Zažilsomsiveľarasiz muodškôlky,aležebysomsatým zapodieval,tonie.Aniakotí nedžersomtoneriešil.Bolsom odmalastotožnenýsosvojímróm stvom.Celkovosomsapovažoval

zainternacionalistuaajterazsa takvnímam.Aledeväťdesiateroky anástupneonacizmuarasizmu mapriviedliktomu,abysomsi viacuvedomilfakt,žesomRóm abojovalzanašepráva.Vzorom mibolibojovníciprotirasizmu asegregáciivUSAMartinLuther King,MalcolmX,AngelaDavis avposlednejdobejepremňa

SpisovateľBraňoOláh

–ROZHOVOR/KULTÚRA–SERA–STRANA5

číslojedenFredHamptonajeho

Dúhovákoalícia.Táideamafasci nujeaveľmihoobdivujem.Srasiz momapredsudkamisomsastre távalajvdobesocializmu,alebral somichakoholýfaktaľudí,ktorí sahodopúšťalisommalzahlú pych,nevzdelanýchchudákov.To tosainaknezmenilo.Národovec tvoahrdébúchaniedopŕstypuJa somRóm!mijecudzietak,ako akýkoľvekdruhnacionalizmu.No zároveňmámrádnašukultúru, históriuavždysaksvojejrómskej identitehrdoprihlásimabudem bojovaťzanašeprávaaprotidis krimináciivovšetkýchjejpodo bách. To je moje romipen.

Rozprávalistesavrodine odruhejsvetovejvojneanezná mom,rómskomholokauste?

Rodičiaprirôznychpríležitos tiachspomínalizážitkyzdruhej svetovejvojnynarozdielodmno hýchrómskychrodín,kdevládlo presvedčenie,ženazlévecitreba zabudnúť.Otecmalvroku1944 jedenásťamamaosemrokov, takžesivojnudobrepamätali. Vnašejrodinebolabežnáoralhis tory,najmäkeďsaspomínalona predkov.Starýotecajehotraja bratiasaaktívnezapojilidopov stania,boličlenmioddieluErnst ThälmannvbrigádezaSlobodu Slovanov.Dvochjehobratov,Mi kulášaaJozefa,zajaliaodvliekli doMauthausenu,Jozeftamzahy nul.Ichpríbehsomzvečnilvnove leZápiskyosmrtiaživote,ktorú vydalozdruženieInMinoritavro− ku2017.Otecmirozprával,akéto bolozavojny,aképerzekúciema− li,ženemohlichodiťdomesta vurčitýchhodinách.Chceltopo− vedaťniekomu,ktositobudepa− mätať.Starýoteczmatkinejstrany bolodvedenýnanútenépráce, bolvpracovnomtáborevIlaveaj vHanušovciachnadTopľou.Mal somdobrúpamäťatiestarépríbe hymabavili,fascinovali.Aleako dieťasomtoneriešil.Ažvdospe lostisomvnímalrasovéútokyaná vratfašizmuporoku1993.Vtedy somsiuvedomil,ženastalnejaký problém.Osobnesomchvalabo huútoknezažil,alemôjstaršíbrat bolnapadnutý.Dotýkalosatoši rokejčastiRómovnaSlovensku. Vtomobdobímitietopríbehydá valiinýzmysel,aleanisomsine pomyslel,žebudemniekedypísať.

Vašepríbehyvyvolávajúsilné emócie.Súčastosmutnéatem né.Kdenachádzatesilupreprá custakťažkýmitémamiaako relaxujeteaosviežujetesvoju dušu?Mnohívyužívajúterapeu tickéslužbyalebochodiadole sačimeditujú.Čímsaliečite vy?

Vzťahydávajúnajviac.Relaxu jemvkruhuľudí,ktorýchmilu jem,srodinou,partnerkou,pria teľmi.Samozrejmemaliečihudba, knihy,tonemôžechýbaťanideň, akeďzdraviedovolí,takajšport. Akbysommalproblémyvosvo jomosobnomživoteaeštepísal takétoťažkétémy,bolobytoho temna príliš.

Aprečosúvmojejtvorbeemó cietakétemnéasilné?Lebohistó rianášhonárodajehistóriouústr kov,prenasledovania,cieleného násiliaagenocídy.Tammôžem nájsťveľmimálosvetlýchmomen tov.PozitívnapoviedkajeoAnto noviFacunovi.Celkovojetoprí

behohrdinovi,inteligentnomčlo veku,naktoréhomôžebyťnášná rodprávomhrdý.Problémje vtom,žeRómovianepoznajúsvo jichhrdinov,nevediaaniosláv nychľuďoch,ktorímajúrómske korene.Toješkoda,pretožeprí behyslávnychinšpirujú.Našedeti stratilischopnosťsnívať,čoje možnonajhoršie.Senjeto,žebu demfutbalista,kozmonautalebo spisovateľanieto,žebudembývať amaťškolu–tosúplány,tojere álna vec. Chcem, aby deti snívali.

Mimozáznamstemispome nuli,ževlastnédetinemáte,ale venujetesamládeživovašom voľnomčase.

Dosťintenzívne.Viedolsom športovékrúžkyvzdruženíDAR–DetvianskaalianciaRómov.Lekto rovalsomprednáškynatémy:his tóriaRómov,rasizmusaholokaust prenašumládež,aleajmládež zmajority.Každýrokorganizuje mefutbalovýturnajOpohárJo hannaWilhelmaTrollmanna.Ten torokbudeužtrinástyročníktur naja,ktorýmáspájaťľudí−každý roksasnažíme,abysazúčastniliaj tímyzmajority.Taktozachováva meodkaznanášhorómskehohr dinuašportovcaJ.W.Trollmanna.

Poďmekvašejautorskej tvorbe.Kedyaakovzniklauvás potrebapísať?

Niekdevskrytedušesomvedel, ževomnedriemespisovateľ,ale nemyslelsomsi,ženiekedybu dempísať.Vroku1999samido rúkdostalinašenovinyRomano nevoľil.Keďsomichprečítal,nie− čomitamchýbalo.Myslelsomsi, žebysomtovedelpomenovať,na− písať.NeskôrmiMáriaMaryšaOlá− hová,ktorásaangažovalavtreťom sektorespomenula,žeRomano nevoľilhľadánovýchľudí,ktoríby vedelipísaťdonovín.Vmáji2000 somposlalsvojprvýčlánok.Opár dníprišlapozitívnareakciaodšéf redaktorkyDanielyHivešovejŠila novej,ktorámaodprvýchdnívpí sanípodporovalaadodávalami energiuajvochvíľach,kedysom chcelstýmskončiť.Nedirektívnou formoumaučilazákladomžurna listiky.Odvtedypíšemaokremno vinárskejprácesomsastalajspi sovateľom.

Vznikolnáročnýprojekthis torickéhorománu.

Všetkotozačalovroku2002, kedysomsivnašichnovináchpre čítalrozhovorsprofesoromMar celomCourthiadem,profesorom naparížskejSorbone.Vrozhovore hovorilotom,odkiaľRómoviapo chádzajú.Vtejdobesommalneja kéinformácie,aledetailybolipre mňanóvum.Prvýkrátminapadlo, žebysommoholnapísaťhistoric kýromán,ktorýbyvbeletrizova nejformeponúkolčitateľomprí behotom,akoaprečosmeodišli z našej pravlasti Indie.

Proceszbieraniahistoric kýchpodkladovmuselbyťzlo žitý.

Knihavomnedozrievalatriro ky.Študovalsomvšetkyhistorické pramene,kuktorýmsomsamo holdostať.Našťastiejedobainter netuakeďžeako−takovládamang ličtinu,ktorúsomsanaučilsám, dohovorímsavbežnýchsituáci ách.Vprvejfázemaaleabsencia historickýchfaktovodradzovala

odpísania.Informáciesomhľadal hlavnenainternete,vzahranič nýchzdrojoch.Študovalsomzvy kyhinduistov,moslimov,prírodu areálieregiónuprednejIndie. Dostalasamidorúkmapazknihy Dejinysveta,kdeboliinformácie oCharšovejríši,čomipomohlo pri miestopise.

PričítanívášhorománuZa budnutékráľovstvomazaujal dobovýspôsobkomunikácie. Akostevedeli,akosaksebe vroku1018nášholetopočtuľu diasprávali?

Jazykknihysomprispôsobil dobe.Predsatíľudiamuselihovo riťinakakomy,veďmojirodičia hovoriliinakakohovorímemy. Každágeneráciamásvojjazyk.

Tiepostavynehovorianašímsú časnýmjazykom,alemajúobrad nýspôsobkomunikácie,hierar chický.Hierarchiabolavindickej spoločnostiveľmiprísnanielen prikomunikácii,ľudiaboliprí slušníkminejakejvarny,kasty.

HlavnýhrdinamaharadžaChar šanhovorísosvojouláskouLax míotom,žechcezrušiťManuov zákonník,ktorýľudízaraďovaluž prinarodenídourčitejkasty aznejsanedalopocelýživot prestúpiťdoinej.

Príbehjedynamickýanapí navý.Akovyzeralprocespísa nia?

Školoumibolaliteratúra,kto rúsomdovtedyprečítal.Kedysi somsirobilevidenciuprečíta nýchdielaprestalsomrátaťpri čísle700,takžeškolusommal dobrú.Vedelsomdejovúosprí behu,alepriznámsa,žekeďsi sadnemkpísaniuneviem,čobu dújednotlivépostavyhovoriť aakosapríbehbudeuberať.Až keďzačnempísať,jednavetatvorí druhúanaživovznikádynamika príbehu.

Ktorápostavazrománuvám najviacprirástlaksrdcu?

Každájednavzniklavmojej mysli,takžesútomojeliterárne deti.Aleasinajviachlavnápostava CharšanatiežMughal,hrdinadru hejdejovejlínierománu,utečený otrokzMervu.UCharšanabolo určitézosobnenie,možnomá niektorémoječrty.Vmladosti somtiežreagovalprudkoalebo vôbec.Temperamentnénárody nevediabyťvlažné,buďsmehorú ci alebo veľmi studení.

Posedemnástichrokochvy chádzavášprvýromán.Budeaj ďalší?

IanHancockzTexaskejuniver zityurobilzoznamnajznámejších Rómovamňaupútalpríbehboxe raJohannaWilhelmaTrollmanna, ktorémunacistizobralititulzra sovýchdôvodov.Napísalsom oňompoviedkudoRomanonevo ľil.Vtedysomeštenevedelveľa ojehoživoteajehokonci.Rozho dolsomsa,žeoňomnapíšem knihu,dalsomjejpracovnýnázov Rozhovorsmŕtvym.Viem,že oTrollmannovivyšliknihyvNe mecku,alenenapísalichRóm. MojuknihunapíšeRómoRómo vi.Bolobyfajn,kebyRómoviabo lioboznámenístýmtopríbehom atiežbežníslovenskíačeskíčita telia.

Vášzáverečnýodkazprečita teľov?

Možnobysomchcelpovedať, abyľudiačítalirománZabudnuté kráľovstvoakopríbehpreširoké spektrumčitateľov.Mojouambí ciouprednapísanímdielabolo, abycezpríbehtejtoknihyľudia spoznalidávnozabudnutúhistó riuRómov,atonielenRómovia, aleajmajorita.Príbehjetosilný apodľamňazaujímavý,moholby vlaickejajodbornejverejnosti vzbudiť záujem o naše dejiny.

Text a foto: Ingrid Ďurinová

Ilustrácia:JurajG.Mandel

Koordinátorka dobrovoľníkov Kristína Maková:

Chcem hľadať mosty medzi nami

Dobrovoľnícidokážuefektívne pomáhaťľuďom,ktorítonajviac potrebujú.Väčšinaznásich možnooznačízaidealistov,ktorí bojujúsveternýmimlynmi, avšakopakjepravdou.Dobrovoľ nícivenujúsvojčas,vedomosti askúsenostiveciamverejným. Malýmikrokmisasnažiapomôcť jednotlivcom,skupinámatakto meniťsvetklepšiemu.Kristína Makovásadobrovoľníctvuaprá cisdobrovoľníkmivenujeniekoľ korokov.Vrozhovorepriblížila svojeskúsenostiato,čovrámci dobrovoľníctvarobí.Prezradila tiež,akotátoformapomoci ovplyvnilaživotyľudí,ktorýmsa venuje,aleajjejvlastný.

Čovásmotivovaloktomu,že stevenovalisvojčasaenergiu prácidobrovoľníčky?

Sdobrovoľníctvomsomzačala počasstredoškolskéhoštúdiana Pedagogickejasociálnejakadémii vLučenci.Akoštudentismemali možnosťabsolvovaťpraxnarôz nychpracoviskách.Vtreťomroč níkusomzačalapraxovaťvCentre sociálnejpomocimladýmvLučen ci,kdesmesdeťmiamladýmiľuď miabsolvovalimnohéaktivity, školenia,komunitnéorganizova nie.Prácasdeťmiamladýmima začalaneskutočnebaviťazároveň somsacítilaveľmidobrevcentre. Zvyklasomtampoškoletráviťčas apomáhaťpriaktivitách.Vtedy somsiešteneuvedomovala,čoje systematickédobrovoľníctvo.Bola somlenrada,žemámkdetráviť časažesastretávamsdeťmi,ktoré sinesúsoseboupodobnépríbehy akoja.Neskôr,počasštúdiavBan− skejBystrici,maoslovilaJankaŠol cováznízkoprahovéhocentra Kotvička,čibysomnechceladou čovaťdetivdobrovoľníckompro grameSpojivko.Momentálnepra cujemužtretírokakokoordiná torkatohtoprogramu.Prácama baví,zároveňvnejvidímveľký zmysel.ProgramSpojivkonieje lenodoučovanídetí.Ideovzá

jomnúinterakciumedzidieťaťom a dospelým.

Dobrovoľníkjeokremdoučova− niapredieťapozitívnyvzor,jemu staršímkamarátom,hrdinom,kto− rýštudujenastrednejčivysokej školeavenujemusvojvoľnýčas. Svojímsprávanímnadieťapozitív nevplývaaukazujemusprávne hodnotyvživote.Motivujeho apodporuje,čojedôležitépre dieťaajehoemocionálnyvývin.Aj dobrovoľníksaučíoddieťaťara dovaťsazmaličkostí,byťšťast ný,učíhoajpokore,ktoráje

odkázanýnato,abysijuzopakoval znovu.Atoznamená,žetakýtonárodzase prežijeajtietemnéstránkyminulosti.My vieme,ženašakrajina,Európaajsvetprešli mnohýmitemnýmiobdobiami.Pretoje veľmidôležité,abysmepoznalisvojuhistó riu.Jenevyhnutnévzdelávaťmladých otom,akýťažkýbolzápaszaslobodu,koľ koživotov,koľkoobetístál,abysmevsú časnostimohližiťvslobodnej,demokratic kejkrajine.Musímesitovážiťazároveň rozpoznávať,akoľahkosadáprísťoslobo duademokraciu.Jedôležité,abyajmladí ľudia,ktorínezažilitotalitnýkomunistický režimvedeli,čotenrežimspôsobil.Abyve deli,načombolpostavený,prečosaniečo takémohlostaťaakýmspôsobomsatosta lo, aby sme sa toho mohli vyvarovať.

Spomenulistesociálnesieteakono vodobýfenomén,ktorýurčujetrendy širokejverejnosti.Právetí,ktorínepo znajúdobrehistóriu,podliehajúrôz nymdezinformáciám.Akosadátomu zabrániť?PlánujeEurópskaúniaprijať opatrenia,abysašíreniehoaxov,dezin− formáciíahejtovobmedzilo?

Európskaúniasivšímatentočiniteľ.Vie me,ženajlepšiesamubudemebrániť,ke bysitokaždýčlenskýštátriešilsvojimiopa

vživotedôležitá.Programtiežfun− gujeakodobrýpríkladbúrania stereotypov,napríklad,žedetizo sociálnevylúčenýchkomunítsa nechcúvzdelávať.Dobrovoľník môžemaťpredzačatímdoučova niaobavybyťvprirodzenom prostredídieťaťaazkomunity, vktorejbudesdieťaťompracovať.

Všetkytietostereotypyaobavypo stupnemiznúprivýkonečinností adobrovoľnícisúnadšenízdetí askúseností,ktoréimtátopráca prináša.Všetko,čosomspomenu lajedostatočnámotiváciapre

treniami,vlastnoulegislatívou.VrámciEu rópskejúniesmeprijalizákonodigitál nychslužbách,ktorýprinášaurčitúelimi náciunegatívnychvplyvovareguláciusoci álnychsietí,abyneuprednostňovalidezin formáciealeboložčikontroverznéinfor mácieaabybolichobsahvyvážený.Časť tejtolegislatívysazameriavaprávenamla dýchľudíanadeti,abyneboličorazviacvy stavovanítakýmtodopadomnasociálnych sieťach,ktorémajúnanichnegatívny vplyv.Vieme,žetátoskupinaobyvateľstva nemáeštezručnosťaobranyschopnosť, abysavedelaprotinegatívnymtrendom brániť.

Legislatívajetedajednaoblasť,okrem tohosaprijímazákonoumelejinteligen cii.Tamjedôležité,ajasamasazatozasa dzujem,abysmenastavilipravidlásmerom kochraneslobodyslovakaždéhočloveka, alenienejakýchfejkovýchúčtovaabyprav danebolautláčanálžouaklamstvom.Nie kedynámalgoritmyponúkajúpovrchný obsahčastejšie,nežtenvyvážený.Zákony alenikdyúplnenezabrániatýmtonegatív nymvplyvom,tomôžemeibamyľudia, keďbudemecibriťkritickémyslenie.Keď budemeobjektívnehľadaťpravduazáro veňvynaložímedostatočnýčasaenergiu, abysmesinielenprečítalinejakýnadpis

mňa,prečovkoordináciidobro− voľníkov pokračovať.

VášotecjeRómamatkaSlo− venka.Akoovplyvnilvášživot fakt,žemáteajrómskekorene?

žesomRómkaatvrdilasom,že somtakátmavá,lebosomopále− ná.Nastrednejškole,keďsomza− čalatráviťčasvkomunitnomcen− tre,kdesomsachcelastretávaťlen sRómamisompopieralasvoju druhústránku.Stálesomhľadala kampatrím,bolotonáročnéob dobie.Malasompocit,žemiľudia nerozumejúatrvalomi,kýmmi všetkozačalodávaťzmysel.Počas štúdianavysokejškolesamistáva lo,žemanáhodníľudiaoslovili anglickyaboliprekvapení,keď somimodpovedalaposlovensky. KristínaMaková.Foto:archívKM

Miriam Lexmann. Foto: archív EP

aposlalihoniekamďalejašírilimožnone pravdivúinformáciu.Akchcemezískaťin formáciu,ktorásazakladánapravde,musí mesidaťnámahuhľadaťhodnovernézdro

je.Nemámezodpovednosťibasamizase ba,aleajzacelúspoločnosť,ktorúsvojím presvedčením a názormi formujeme. Text: Martin Fočár

Viackrátmihovorili,ževyzerám inak,čimámevrodinecudzincov. Keďsomimpovedala,žemám rómskekorene,boliprekvapení. Tietoskúsenostimadosťovplyvni li.Dnessomhrdánasvojerómske ajslovenskékorene.Dokážempo rozumieťobomsvetomatešíma, keďmôžemmedzinašimikultúra mihľadaťmosty,ktorénásspájajú. Hľadanieapoznaniemojejidenti tyovplyvniliajmojeprofesionálne smerovanie.Snažímsasrómskymi deťmipracovaťtak,abypoznali svojukultúruabolihrdínato, kýmsú.Vediemichkrešpektova niudruhýchľudí.Veľmidôležitéje podľamňaukázaťimpozitívne príklady,ktorébyichmotivovali adaliimsebadôveru,žekeďsabu dúsnažiť,dokážubyťvživote úspešníašťastní.Totosadá deťomamládežiponúknuťaj prostredníctvom dobrovoľníctva.

PomaturitenaPedagogickej asociálnejakadémiivLučenci stepokračovalivštúdiunaUni verziteMatejaBelavBanskej Bystrici.Akostetozvládli?

Odmaličkamapodporovala mojastarkáanapriekproblémom mavždyviedlaktomu,aby somštudovala.Keďsomtrávilačas vkomunitnomcentre,motivovala matamojšiasociálnapracovníčka. Navysokejškolemaposúvalkaždý malýúspech,každáspravená skúška,prax,získanýcertifikát.Zá roveňnamňapôsobiloajinésoci álneprostredieaľudiazrôznych organizácií,sktorýmisomsapo− časvysokejškolyzačalastretávať.

Sompresvedčená,žekebysomne− malatakúpodporuodľudí,tak niesomteraztam,kdesom.Toje tiežjedenzfaktorov,prečotakveľ− miradapracujemakokoordiná− torkaSpojivka.Našidobrovoľníci sútiežoporouamotivácioupre detizosociálnevylúčenýchkomu− nít.Tietodetinemajúniekoho, ktobyichsprevádzalnaichceste zavzdelanímalepšímživotom, apretojedôležité,abymalisvojho staršiehokamaráta,ktorýimnie lenpomôžesdomácouúlohou, alebudeprenichosobou,nakto rúsamôžuobrátiť,keďbudúpo trebovať pomoc a radu.

Čovásviedloprávekštúdiu sociálnejpráce?

Radapracujemsľuďmiachcela somštudovaťpomáhajúciodbor. Tiežsomhľadalaškolu,ktorúby somfinančnemohlazvládnuť.So ciálnaprácajeskveláprofesia,pre tožedokážepomôcťľuďom,ktorí sanachádzajúvťažkýchživotných situáciách.Ajmnesadostalapo mocapodporazostranysociálnej pracovníčkyvCentresociálnejpo mocimladým,ktorávčasedospie vaniasomnoupracovala,abysom tonevzdalaapokračovalavštúdiu.

Priblížtenámvašeštudent sképrojekty.

Úplneprvýprojekt,ktorýsom vytvorilasosvojimispolužiačkami bolaoddychovázónanauniverzite ChillPoint.Môjsrdcovýprojekt Tancomksebejeservis−learningo výprojektzameranýnadeti vzdruženíNádejdeťom,ktorési vytvorilitanečnúskupinuRomano rat(Rómskakrv).Zameralismesa navytvorenietanečnejmiestnosti, kdebydetimohlinacvičovaťróm skefolklórnetance.Projektbolfi nančnenáročnýkvôlitanečnýmzr

kadlám,ktorébolioveľadrahšie akocelýrozpočetservis−learningu. Ajtaksmetonevzdali.Zapojilisme sadodobročinnéhotrhu,ktorýre alizovalaSlovenskásporiteľňapred pandémiou.Natrhusmezasym bolickúcenupredávalivýrobkyde tí.Prišlanáspodporiťajnašaka tedrasociálnejpráceaprispieť nám,abysmevyzbieraličonajviac peňazí.Veľaľudíneverilo,žesa námprojektpodarí,pretožedva rokydozadusaštudentisnažili opodobnýzámerpredetizRoma norat,ktorýnevyšiel.Námsato podariloajasomsanaučilaveľa nielenoprojektovaní,alezlepšila somsiajsociálnezručnostiapre svedčilasa,žetátoprácajenaozaj to,čomusachcemvbudúcnosti venovať.

ProjektTancomksebestálefun gujeodroku2019,čojenaozajsu per.Ďalšíštudentipokračujú vtom,čosmezačaliavytvárajú sdeťmizRomanoratďalšieskvelé projekty.Pármesiacovdozadu mohlinávštevnícinákupnéhocen traEurópavBanskejBystricividieť vystupovaťdetizfolklórnehosúbo ruRomanorat,čotietodetipozi tívnezviditeľnilo.ŠtudentkyzUMB sasdeťmistretávajúprinacvičova níchoreografie.Stretnutia,nakto rýchsavenovaliajarteterapiivyvr choliliprezentáciouobrazovdetí atanečnýmvystúpenímskupiny Romanorat.ProjektnazvaliJekhe taneandoamaroforos–Spolu vnašommesteachcelinímukázať, ževmestežijúmladíľudia,ktorísú častonevnímaníaževBanskejBys− tricižijemevšetcispolu.

Včomspočívavašapráca vdobrovoľníckomprograme Spojivko?

Mámnastarostidobrovoľníkov vcentrách,kdesaSpojivkorealizu− je.Materskouorganizácioujeníz− koprahovécentrumKotvičkavBan− skejBystrici,kdeSpojivkofunguje užšiestyrok.Zafungovanímsyste matickéhodobrovoľníctvavorgani záciijedlhodobáprácaceléhotí mu,sponzorovapartnerov.Pro grammusíbyťdobremetodicky podchytený.Všetkomásvojepostu pyatiemusiadosebazapadaťako puzzle.Zatýmtiežstojaľudia,ktorí majúokremkreatívnychmyšlienok skúsenostisprácouvdobrovoľníc tve.Novýdobrovoľníkprechádza pohovoromskoordinátorkou,ná sledneštvorhodinovýmškolením, abyspoznalprostredie,vktorom budevykonávaťčinnosť.Zoznámi sasdieťaťom,ktorébudedoučovať. Školenímaevidencioudobrovoľní kovmojaprácanekončí,snažímsa byťimmentorom.Okremtohoza bezpečujemeindividuálneaskupi novésupervízieabysanestalo,že dobrovoľníkvyhorí.Organizáciaje tuprenehoaposkytujemu adekvátnupomoc.Počasletareali zujemeaktivitysdeťmi,abysakon taktsnaminepretrhol,napríklad dennýtábor,workshopzameraný rozvojrómskejidentityalebocelo dennývýletdohvezdárne.

Akovašučinnosťhodnotia rodičiaasamotnédeti?

Rodičiavnímajú,žesaichdieťa zlepšujevškole.Oceňujú,žesich deťminiektotrávivoľnýčasavenu jesaichškolskýmpovinnostiam, pretožeonibytosaminezvládli.

Potešiloma,keďsomstretlabývalú klientkuzariadenia,ktorejdieťa bolorokyzapojenévprograme.

Matkamipovedala,žepomoc,kto rújejdcéradostávalaprostredníc tvomtohtoprogramujejveľmipo mohlaaajpotom,akosaodsťaho valibytútopomocprivítala.Tosú veci,ktoréváspotešiaazároveň povzbudiadoďalšejpráce.

Deti,ktorépochádzajúzvylúče nýchkomunítmajúoveľamenej sociálnychkontaktovakamarátov akoinédeti.Väčšinoutráviačas srovesníkmizozariadenia,vkto romsanachádzajú.Súvďačné,ak saimniektovenuje.Dobrovoľníka majúzahrdinu.Niektorýmdeťom táhodinavtýždnimôžezmeniť svet,môžeimpriniesťradosť,mo tiváciu, ktorú raz v živote využijú.

ČosavprogrameSpojivko podarilodosiahnuť?

Mojimkolegyniamsapodarilo dostaťSpojivkoajdoinýchorgani záciívBanskobystrickomkraji.Ko ordinátorkaMirkaDuľováSpojivko nastaviladoorganizácieÚsmevako dar,kdesúumiestnenédetivná hradnejstarostlivosti.Tietodetitiež vyžadujúšpeciálnyprístuppridou čovaní.Programsajejpodariloroz šíriťdoorganizácieKompas,komu nitnéhocentraŠancapreDražice amnesapodariloSpojivkopreniesť doorganizácie,kdetiežpracujem–doCentrapríležitostíValaská ZdruženiamladýchRómov.Musím povedať,žeSpojivkonavštevujú nielenrómskedeti,aleajneróm ske.Donášhoprogramusanaozaj môžuzapojiťrôzneorganizácie, ktorépracujúsdeťmi.Spojivkozís kalosdobrovoľníckymprogramom Môjsvetjetvojznačkukvality.Zú− častnilismesaonlinevzdelávania, ktoréhocieľombolozlepšiťalebo vypracovaťštandardydlhodobých dobrovoľníckychprogramov.Ako ďalšíúspechvnímamto,žeSpojiv− kosapočaspandémierozšíriloaj online.Hneď,akoprišlaprvávlna, JankaŠolcovánastavilaprocesy vOnlineSpojivkuanáslednesme zaškolilidobrovoľníkovakodoučo vaťdetivonlinepriestore.Totoob dobiebolopremňaveľkouvýzvou.

Akétojeučiťrómskedeti oichidentiteačorómskaiden titaznamenáprevás?

VrámciprogramuSpojivkosme zrealizovalipredetiznízkopraho véhocentraKotvičkadennýtábor. Každýdeňbolvenovanýjednému zoštyrochelementov–voda,zem, oheň,vzduch.Počastáborasmesa sdeťminielenzabávali,aleučili smeichojednotlivýchelemen tochaaktivitysmezameraliajna sebarozvojahodnoty.Piatydeň bolvenovanýpriateľstvu,sú držnostivkomunitearómskej identite.Piatkovýworkshopsme urobilivorganizáciiNádejdeťom. Detispísalisvojemyšlienkynapa pier.Ichvýtvorymajúdoterazvy stavené v nízkoprahovom centre.

Premňajerómskaidentitane oddeliteľnásúčasťmňasamotnej, niečo,čímsasíceodlišujemod majoritnejspoločnosti,alečoma robíoriginálnou.Zároveňvnímam mojuidentituakoposolstvopri práci,ktorejsavenujem.Samotné sebauvedomeniejeveľmidô ležité.Chcem,abyrómskedetibo lihrdénato,kýmsúanehanbili sa.Abynemaliproblémsosvojou identitou,aleabytiežrešpektovali ostatných ľudí.

VrámcipodujatiaDobrovoľ níkrokastezískaliocenenie

Srdcenadlani2021vkategórii Koordinátor/Koordinátorka dobrovoľníkov. Totooceneniesomzískalaspo luskolegyňouMirkouDuľovou. Nechcem,abytozneloakoklišé, aleoceneniemamotivovalo,aby sompracovalanasebeavosvojej prácisasnažilabyťlepšouanapre dovať.Taktiežjetoveľkázodpo vednosť,abysomnesklamalatím Centradobrovoľníctva,dobrovoľ níkov,aleajdeti.Dobrovoľníctvo premňaznamenápsychohygienu, relaxaventiláciu,ktorúpritejto prácizažívam.Neviemsipredsta viť,žebysomjednéhodňamala daťbodkuzavšetkým.Dobrovoľ níctvojeužtakpovediacmojousú časťou.Zároveňmiotvoriloajmo juprofesionálnucestuavďakane musomsúčasťoudvochtímov,or ganizácií,ktorésúobčianskyaktív ne a neboja sa meniť veci.

Venujetesaajterénnejsoci álnejprácivCentrepríležitostí ZdruženiamladýchRómovvo Valaskej.Tupracujetesdospe lýmiľuďmižijúcimivsociálne ťažkýchpodmienkach.Akésú vašeskúsenostiztejtopráce?

Chodímkľuďom,ktoríriešia existenčnéproblémy.Majútiež svojesnyatúžby,chcúbyťjedné hodňaniekdeindeachcú,abysa ichživotzmenilklepšiemu.Jedô ležitévedieťsnimikomunikovať, podaťiminformácieapochopiť ich.Vyžadujesitoprofesionálne kompetencie,ktorémusiamaťso ciálnepracovníčky/pracovníci,ale ajsociálnezručnostiaochotupo− čúvaťapochopiťich.Verejnosť častoodsudzujetýchtoľudí,žesi samimôžuzato,vakejsituáciisa nachádzajú.Nievždyjetovšak pravda.Jepotrebnéhlbšiesaza− myslieťnadichsituáciouauvedo− miťsi,žesanarodilivgeneračnej chudobeamaliúplneodlišnýštart doživotaakomy.Pritejtopráci nemôžetečakaťzmenuichnasta veniapočaspárintervencií.Jeto dlhodobá,neustálaprácaavysa musítenaučiťtrpezlivostiaradosti zmalýchpokrokov,ktoréčasom uvidíte.

Akovnímatesúčasnúsituá ciuRómovnaSlovenskuačoby smemaliurobiť,abysaveci pohliklepšiemu?

VeľképercentoRómovstáležije vzlýchsociálno−ekonomických podmienkach.Majúoveľaťažší prístupkvzdelaniu,práci,býva niu,zdravotnejstarostlivostiastá lejeveľaRómovdiskriminovaných nazákladeetnickéhopôvodu.Je potrebné,abysmesazamysleli auvedomilisi,akájeskutočnási tuáciavnašejspoločnosti.Jedno ducho,nedásaefektívneriešiťlen inklúziaRómov,keďsúvnašej

spoločnosticiteľnéprotirómske postoje.Myslímsi,žejenemožné riešiťvzdelávanierómskychdetí aksútietodetihladné,tojeholý fakt.Aksanevyriešitentoprob lém,nemôžemeočakávaťzlepše nie.Spoločnosťbymalavedieť,že jenereálneklásťsizacieľzlepšiť ekonomickúabytovúsituáciuRó mov,aknemámevštáteavsociál nomsystémevytvorenúrovnosť príležitostíprekaždého.Jednodu chojetosúhrnproblémov,ktoré saneriešia.Akchcemenaozajme niťveciklepšiemujetrebariešiť problémykomplexnevovšetkých sférach.Dávaťpriestoršikovným, vzdelanýmrómskymlídrom,ktorí byaktívnevstupovalidotvorbyso ciálnehosystému,ktorýboldote razvždytvorenýbezRómov.Tiež jedôležité,abysamotníRómovia boliobčianskyaktívniazapájalisa doverejnéhodianiaaabybolivzo rompreostatnýchRómov.Som presvedčená,žejepotrebnékva litnepracovaťpriamovteréne sľuďmi,informovaťichapočúvať, akémajúproblémy,abysaajoni podieľalinazlepšenísvojejsituá cie.

Ačomôžemespraviťmy,bežní ľudia?Vždyhovorím,žene môžemezmeniťsvet,aknezačne memeniťseba.Buďmevnímaví, nezakrývajmeočipredrealitou, nebojmesapostaviťútlakuahlav ne pracujme na sebe.

ŠtúdiumnaUniverziteMate jaBelavBanskejBystriciste úspešneukončili.Akovidíte svojubudúcnosť?

Chcelabysomsavenovaťpre− venciiaelimináciiporušovania ľudskýchprávRómovvkontexte kritickejsociálnejprácevrámciri− goróznehoštúdia.Kritickásociál− naprácajemáloznámavsloven− skejodbornejliteratúreanašene− ziskovéorganizácienevyužívajú jejmetódyatechniky.Jetoobrov skáškoda,pretožetátoformasoci álnejprácejeskvelýmnástrojom akoeliminovaťpráveporušovanie ľudskýchpráv.Jednéhodňaby somsaradavidelanaakademickej pôde,pretožesomsačastostretá valastým,žeajštudentisociálnej prácemalipredsudkyvočiRó mom.Vidímakoprioritu,abysa študentisociálnejprácevzdelávali voblastiochranyľudskýchpráv, aleabypoznaliajRómovanašu kultúru.Lepšiebytakpochopili jednotlivéveci,ktorésadejúvpra xianeverilibytakstereotypom apredsudkomvočiRómomzako renenýmvnašejspoločnosti.Zá roveňchcempokračovaťvpráci vobidvochorganizáciáchapopri štúdiusapodieľaťajnatom,aby bolidobrovoľníciprivšetkých deťoch, ktoré to potrebujú.

Text: Braňo Oláh

SERA–STRANA8–ROZHOVOR/SOCIÁLNAOBLASŤ–

Sociálny pracovník a živá kniha Marek Berky: Môj príbeh hovorím s prvkami humoru. Môžem si to dovoliť, svoju životnú históriu už mám spracovanú

MarekBerkypochádzazrodiny,kdevládlageneračnáchudoba. JehootecJurajjeodchovaneczdetskéhodomovaamamaKristína, rodáčkazBrezna,pochádzazdesiatichsúrodencov.Mamaodišla akošestnásťročnádoBanskejBystricezaprácouatamsazoznámila sotcomMarekaBerkyho.Marekmáštyrochsúrodencov,päťrokov pracovalvZariadenínúdzovéhobývaniaprerodinysdeťmiaZaria denídočasnéhoubytovaniaKOTVA.Aktuálnejesociálnympracovní komCentraNávratvBanskejBystrici.Celýživotsavenujesociálnej práciapomociľudomvnúdzi.Zároveňježivouknihou:„Ideoto,aby smesľuďmidiskutovaliomýtoch,predsudkochaoniabymohli vpriamejinterakciisnami,živýmiknihami,otomhovoriť“.

PánBerky,akébolovašedet stvo?

Doštyrochrokovúplneideál ne.Tosavšakzačalomeniť,keď otecdostalvýpoveďvpráci,vkto rejpracovalodukončeniaústav nejstarostlivosti,viacakosedem násťrokov.Otecsvojeproblémy riešilalkoholom.Mojedetstvobo loovplyvnenéajčastýmsťahova nímsa.Otecdostalzasocializmu trojizbovýbyt,ktorýsarozhodol predaťprestratupráce.Boloto ovplyvnenétým,žesadostaldo úzkostiadepresií,atoriešilalko holom,zčohovzniklamyšlienka predaťbyt.Tonásdostaloztrojiz bovéhobytudodvojizbového,ne skôrdojednoizbovéhoaúplnena záver do sociálneho zariadenia.

Máteajpríjemnéspomienky?

Samozrejme.Môjotecnáscelý životnaprieksvojmuvnútornému bojuatraumámzdetstvaviedol ktomu,abysmevšetciukončili vzdelanie,aspoňstrednúodbornú školusvýučnýmlistom.Tosamuaj podarilo.Domojichtrinástichro− kovsmesporadickychodilinaope− kačkyavýletypohorách.Otecvie dolnás,chlapcov,kšportomačasto snamihrávalfutbal.Amysúrodenci smemalipeknýsúrodeneckývzťah, ktorýtrvaldopubertysestier.Po tomsmesa,čojeprirodzené,ažtak nehrávalidetskéhry.

Akosispomínatenazáklad núškolu?

Prvýročníkvzákladnejškolesi pamätám,akobytobolodnes.Na stúpilsomdoškolysveľkýmopti mizmomachuťouučiťsa.Tenma prešielpoprvýchdiktátoch.Aleaj taksomrádchodildoškolyača somsomsazlepšilanemalkaždý diktátvoformečervenéhomora. Vdruhomročníkusamizmenila učiteľka.Najejmiestoprišieluči teľ,vojak.Všetcisiurčitepamätajú filmObecnáškolaaučiteľaIgora Hnízda.Ajznehošielveľký rešpekt,aletentoučiteľbolsuper chlap,vždymapodržalamalsu perhumor.Učiteľkysnímradyko ketovali, lebo bol mladý.

Akýbolvášvzťahsospo lužiakmi?

Vtriedesombolvždynajsilnej− ší,pretožesommalrokodklad, ataksommalčasdozrieť.Razsom sapobilvtriedesjednýmspo− lužiakom,lebominapísalvzadu doučebnice,kdesadokolónky vypisujemeno:Blb.Taksomza nímšielapýtalsomsa,čitonapí− sal.Onsasmialapovedal,žehej, akeďsaneprestalsmiať,dalsom mufackuaonsazačalbrániť.Bit kaskončilatak,žesomhopreho dilcezlavicu.Onsarozplakal apotomsašielsťažovaťučiteľovi. Tentoučiteľsamaspýtal,čosasta lo.Vysvetlilsommutoaontomu chlapcovipovedal,prečosachodí sťažovať,keďmitonapísaldo učebniceacelýtenkolotočzavi nil.Vtedysomostalúplnešokova

nýztohoučiteľa,pretožesomsi myslel,žedostanempoznámku, keďže som Róm a nepozná ma.

Čonasledovaloďalej?

Vtretomročníkusomišieldo inejškolykvôlisťahovaniu.Učiteľ kasapredomnouvyjadrilariaditeľ ke,žemadotriedynezoberie,lebo máveľadetí.Vtedymibolojasné, žetammôžehraťdokarietajto,že smerómskarodina,ktoráprišlabý vaťdonieveľmivychválenejbytov ky.Ztejbytovkyrobilidetiveľa problémovvškole.Bolatamťažká komunikáciaajsrodičmi.Napriek tomumaučiteľkadotriedyzobrala aneskôrmavšadechválila.Vrajani nevie,žesomvtriede.Mojesestry mineskôrspravilieštelepšiupo vesť,leboonysaučilinajednotky. Keďsamapýtali,čiJankaaIvana niesúmojesestryadozvedelisa, žesú,nasledovalodesaťminútové počúvanieotom,akésúskvelé, múdreažeajjabysomsimalzlep šiťmatikuapodobne.Vpiatejtrie desomsarozhodolchodiťdo športovejtriedy.Notosomešte nevedel,žesatamplatídosťpeňa zí,respektíveprenašurodinuto bolodosťpeňazí,keďžemojirodi− čiasporadickyplatiliajZRPŠ. Navštevovalsomzmiešanúškolu aboloťažkénemaťtakémožnosti, akémalimojirovesníci.Boloná− ročnébojovaťschudobou.

Akýmsmeromstesachceli pozákladnejškoleuberať?

Celýživotsomchcelbyťpoli− cajt,vojakalebopožiarnik.Vedel som,žepotrebujemmaturitu.Po dalsomsiprihláškynanajťažšie strednéškoly,lebosomsasnikým neradilatretiusomsidaltakú, kdemazoberúbezprijímacíchpo hovorov:odborautolakovník.Ne šielsomnaprijímačky,vzdalsom to,lebosomprežívalťažkéobdo bie.Vyhadzovalináspreneplate nienájmuzjednoizbovéhobytu,

kdesmebývaliosemrokovako šesťčlennárodina.Atosomsiuž faktnemyslel,žeešteniečohoršie príde.Aprišlo.Sťahovalismesa do sociálneho zariadenia.

Hovorísa,žeštúdiumna strednejjenajkrajšieživotné obdobie.

Strednáškolasaviedlavinom duchu,začalsombrigádovaťapra− covať.Pracovalsomnastavbách ačastosomchodilklekárovi,aby mavypísalaspoňnatýždeňaja somcelýčaspracovalnastavbách. Potomsompracovalnarôznedo− hody.Pozískanívýučnéholistu vodbore,ktorýmanebavilsomsa vzdalajmožnostiísťnamaturitu, atedamôjhosna.Roksomrobil vnajväčšejautolakovnivBanskej Bystrici.Mojaprvávýplatabolata káveľká,žesomdoslovanevedel, čostoľkýmipeniazmiurobiť.No časomsomrobievalviachodín,le bobolotreba,alezatenistýplat. Porokusomsaztejprácevyslobo

dil.Dostalsomvýpoveďkvôlito mu,žesomnacúvaldoinéhoauta, ktoréboloprávečerstvonalakova né.Škodanebolaveľká,lenpraskol nárazníkašéfmivzlostipovedal, žemámvýpoveď.Čakalmožno,že budemprosiť,aleboniečopodob− né.Ajasomsazbalilaodišiel.Vrá− tilsomsadokončiťsinadstavbové štúdium.Atosomajdokončil. Pokiaľviem,taksteštudovali terénnusociálnuprácu. Odhalímvám,prečojezomňa sociálnypracovník.Zatýmsa ukrývaštúdiumnastrednejškole, ktorébolonáročnépremňapofi− nančnejstránke.Nemoholsom pracovaťabyťajdennýštudent. Prvýročníksomtakzvládol,ale potomminemalktodaťnadesia tu,ošatenie,dopravu.Môjotecsa dostaldoporiadnychkalužísalko holomadopadtohoceléhodia nia,žesmeskončiliažvsociálnom zariadeníriešilalkoholom.Moja mamadostávalasociálnedávky.

Goďaver lava phure Romendar

slová starých Rómov

v diele Eleny Lackovej

Vliteratúrespoznávamesvetcezslová.Špecifickýsvet, doktoréhonásspisovateliapozývajúnazrieťcezsvojekni hy.Anijednaknihazkrásnejliteratúrysanezaobídebez krásnychslov/šukarlava,ktorýmispisovateliadotvárajú nekonečnýpriestorvobrazochcezpísmená.Právenatie toslovábysomchcelavčlánkuupriamiťpozornosť.Šukar lava(krásneslová)majúniekoľkoekvivalentovvrómčine, goďaverlava(múdreslová)alebopheňiben.Častoich uvádzaspojenie:Sarpesphenel(Akosavraví)aleboORo maphenen(Rómoviahovoria).Termínjeodvodenýod rómskeho slovesa phenel (hovoriť).

Hübschmannovátiežuvádzapretermínpríslovievý požičkuzoslovenčinyprislovkos(Romaňičhib,2002,s. 117).Vliterárnejvedeoznačujúšukarlava/goďaverla va/pheňibenprísloviaaporekadlá.Cezprísloviaapore kadlápomenovávaliRómoviasvojvnútorný(duchovný) svet,pravidláslušnéhosprávaniasa(paťiv),interakciu sokolímodprírodyažposvetNerómov.Prísloviaapore kadlásúvnímanéakozhustený,skrátenývýrazľudovej múdrostiaskúsenosti,patriadofrazeológie(Mlacek–Ďur čoakol.,1995).Rozdielmedzinimiodbornáliteratúra uvádzaakovýznamový.Prísloviasúexplicitnepoučné, porekadlá nie.

Marek Berky. Foto: archív MB

Obálka knihy. Foto: vydavateľstvo BRAK

Takžesomhľadalriešeniaako doštudovať.Vsociálnomzariade ní,kdesombývalmiporadiljeden vrátnik–pánokološtyridsaťro kov–ktorýštudovalsociálnuprá cuexterne,abysomudalsvojich rodičov,abymiplatilivýživné.Vy svetlilmitotak,žetozanichbude platiťštát,keďžeoninemajúprí jem.Zabudolmivšakdovysvetliť, žetobudúmusieťvyplácaťabude ichzatostíhaťštát.Jasomvšakro dičovnahovoril,abymitiepapiere podpísali,ikeďimsatonezdalo tiež.Potom,čomizačalivyplácať náhradnévýživnésomsadozvedel odúradníčky,žerodičomhrozíza neplneniesivyživovacejpovinnos ti aj súd a sankcie.

Ktovámneskôrpomohol?

Zašielsomzatýmvrátnikom,vy nadalsommuakeďsmesavšetci upokojiliporadilmi,abysom navštíviljednupaninamestskom úrade.TápanisavolalaMilenaMa ková.Vysvetlilsomjej,čochcem vživotedosiahnuťadočohosom namočilsvojichrodičov.Tátopani mipomohla.Pomohlaajmojímro dičom.Neskôrzomňaurobila dobrovoľníkavsociálnomzariade níapriprácismládežou.Poroku minavrhla:Keďdoštuduješ,čoke bysisašielvzdelávaťďalej?Skúšala tonamňaajtaktickystým,žeako vojakalebopolicajtbudempotom lepšieuplatniteľnýapodobne. Aleponúklami,žezatiaľčobudem študovaťnavysokejškoleexterne, moholbysombyťjejkolegom,ak bysomšielštudovaťsociálnuprá− cu.Povedala,žebysommoholbyť jejasistentaajasistentomjejkole−

gom.Tosamipáčilo,lenužsomsa zasvidel,akosomvtomsám.Tak somjejpovedal,žeakbudemmať nejakéštipendium,ktorépokryje nákladyzaexternéštúdium,takby somšiel.Samozrejmemitopo mohlizrealizovaťajasomnastúpil navysokúškolu.Ja,chlapeczoso ciálnehozariadenia,somsaučilzá kladyfilozofieapsychológie.Fú, poviem,bolotonáročné,pretože vracaťsadotakmálopodnetného prostredia,pričomnavýškesa učímoPlatónoviaAristotelovi!Veľ misomneveriltomu,žemitáškola niečodá,samozrejmesombollen prváčik.Poukončenímagisterské hovzdelaniasomzistil,žeanizďa lekabysomomnohýchveciachne premýšľaltak,akosomsanaučil.

AkúmáteúlohuvCentreNá vratvBanskejBystrici?

Somsociálnypracovník,ktorý pracujeprevažnesbiologickými rodinami.Mojouúlohoujerobiť preventívneopatrenia,abydeti nekončilivcentráchprerodiny sdeťmi.Niektorírodičiasananás obrátiasprosbou,žeichdetisú umiestnenévtýchtocentráchao nibyichchcelispäť.Vtakomto prípaderobímesanačnýplánsro dinou,čítamesúdnerozhodnutie, prečotambolidetiumiestnené. Pracujemsrodinounatom,aby smetietopríčinyodstránili.Akro dičchceazvládneodstrániťtieto defekty,pomáhamakoviem. Môžemsaradiťskolegyňami,kto résúexpertkynavšetkomožné aaknestačímeinterne,obraciam sanaexternýchodborníkov.Spo− radickypracujemajsdeťmi,ktoré

súznáhradnejstarostlivosti,na príkladtvorímespoločneknihu životaalebopomáhamdospieva júcemuzvládnuťstresovúsituá ciu.Pomáhamajmladýmdospe lým,tosúdetipodovŕšeníplnole tostiznáhradnejstarostlivosti, suplatnenímnatrhupráceapo dobne.VNávratesomprešielnie koľkýmiškoleniamiatréningami, abysommoholsvojuprácurobiť odborne a profesionálne.

Sakýmiprípadmisanajčas tejšiestretávate?

Rodinysaocitajúvnepohode kvôligeneračnejchudobe.Takéto rodinyriešiaotázkustabilnéhobý vaniadlhodobo,niektoréajcelý život.Stýmsúvisíajhistóriaživo ta,ktorousiprešli.Totobysom povedal,žejejednakategória. Druhoukategóriousúrozvody, rozchody.Tretiakategórianašich klientovsúrodiny,vktorýchfigu rujezávislosť.Nerádbysomich dávaldoškatuliekalebodokate górií,každárodina,ktorápotrebu jepomocjeindividuálnaaajjej potreby.Vtýchrodináchsastále niečo deje, čo nás vie prekvapiť.

Čímľudiatrpiavsúčasnosti najviac?

Dosťzaujímaváotázka.Tém, ktorýmirodinyalebomladídospe lítrpia,pribudlo.Ajvposledných dvochtrochrokochnámvyskočili novétémykvôlicovidu.Strachzo samoty,akozabezpečiťstarostli vosť,akjunezvládasám.Niektoré rodinyzistili,ževôbecspoluneve− diatráviťčasainétonaopakspoji− lo,myslímcelétoizolovanie.Roz−

Regionálna koordinátorka ACEC Lucia Katreničová:

Tešia nás pozitívne ohlasy na prácu našich babíc v nemocniciach

ProjektMISIA1000jerealizáciouzdra votnejmediácievprostredísociálneznevý hodnenýchkomunít,ktorýsazameriava nakľúčovýchtisícdníodpočatiadieťaťa.

Intervencievdomácomajvnemocničnom prostredírealizujúškolenédobrovoľníčky –babice,ktorésamépochádzajúzkomu nity,šíriaosvetumedzitehotnýmiženami amatkami,poskytujúimpodporu.Prepá jajúženyaposkytovateľovzdravotnejsta rostlivosti,pomáhajúspredpôrodnouprí pravouajsostarostlivosťouonovoroden caabatoľa(zdroj:www.acec.sk).

Asociáciaprekultúru,vzdelávanie akomunikáciurealizujeprojektMISIA 1000.Môžetenámhobližšiepredstaviť?

SprogramomMISIA1000smezačali vroku2019spiatimidobrovoľníčkami. Dnesužmámeajzamestnankyne,aj dobrovoľníčky.Číslotisícvnázveprojektu znamená,žesazameriavamenaprvýchti sícdníodpočatiadieťaťa.Budujemeko munitnékapacityvoblastistarostlivosti otehotnéženypočaspobytuvpôrodnici a po prepustení domov.

Vktorýchlokalitáchsaprojektvyko návaasakýmúspechom?

Našich21zamestnanýchbabícpôsobí v18lokalitách,alenedásatovyšpecifiko vať,pretožekaždálokalitajeiná.Prenásje úspechomto,žekaždábabicadokážesho cičímpomôcťpočastehotenstva,pripôro deanávratedodomácehoprostredia.Pô sobímevrámciokresovSpišskáNováVes, Levoča, Poprad, Kežmarok.

Nazákladeakýchkritériíbolivybrané babiceačojeichpracovnounáplňou?

Našímprvotnýmkritériomje,čitodaná osobachcenaozajrobiť,abybolamotivova názvnútra,abychcelanaozajpomáhať. Keďžejetoveľmináročnápráca,vyberali smeľudí,ktorízatýmvidiavyššícieľ,nežje samotnáprácaapeniaze.Babicesmevybera linazákladeichskúsenostíavzdelania.Pre ferovalismeuchádzačkysukončenýmstre doškolskýmvzdelaním.Mámebabiceajso zdravotnoučipedagogickouškolou,aleaj sozákladnýmvzdelaním,pretožesmepre svedčení,ženajdôležitejšiejeto,čomáčlo vekvsebe.Náplňprácenašichbabícpozo stávazkontinuálnehovzdelávania,terénnej prácezahŕňajúcejpomocklientkampriamo vdomácnostiachapomoczdravotnémuper sonálu,matkámadeťomvnemocnici.

Vakýchoblastiachsababicevzdelá vajú?

Prechádzajúcelkovýmtréningom,majú vzdelávaniezameranénakomunikáciu sklientmi,nariešenierôznychsituáciívte réne,vrátanetýchkonfliktných.Absolvujú špecializovanévzdelávaniesoperačným strediskomzáchrannejslužby,abyovládali prvúpomocanáhlypôrodmimonemoc ničnéhoprostredia.Ďalšouoblasťouich vzdelávaniabolasociálnasféraastarostli vosťodieťaamatku,starostlivosťaaktivity prerozvojdieťaťavovekuod0do3rokov.

Akoprebiehaichprácavteréne?

Babicemajúsvojestáleklientky,ktoré navštevujúpravidelnepovzájomnejdoho de.Prinichužpriamorealizujúsamotné aktivity.

Čomusababicevenujúpriprácivne mocniciach?

šírilasanámvpomerneveľkom objemekyberšikana.Dnesmladí ľudiavediadaťnasociálnesiete všetkoaajsadostaťkviacerýmke dysitabuizovanýminformáciám predeti.Homofóbiavspoločnosti napriektomu,žemladídnesose bečastohovoria,žesúinakorien tovanímožnoajpreto,abyboli trendy.Dobasazmenilaagresív nejšímtempomkmenšejtolerant nosti v spoločnosti.

Okremterénnejsociálnej prácevNávraterobíteajvtaxis lužbe.

Taxikáromsomsastal,lebosom úzkostlivýrodič.Mámsmanželkou dcéru,ktoráakotrojročnáhovorila lentak,žesmejejrozumeliibamy. Bolatakákrehkáakobábika.No atomojejmanželkeprekazilo možnosťpracovať,atedasmeprišli opríjemvrodine.Keďžesomcelý životpracovalvdvoch,trochprá cachsúbežne,malsomvtomjas no,žesinájdemdruhúprácu.Keď samanželkaužzamestnala,ajtak somostalvtaxíku,pretoževsociál nejprácinikdyniktonezbohatol atieplatysúslabšiehokalibru.Za sesapotvrdilanašaúzkostlivosť,le bodcérusmedalidosúkromnej škôlky,kdeplatím,akobymitam chodilištyrideti.Pretorobímuž tretíroktaxikára.

Akbystesimohlivybraťne jakéinépovolanie,akébybolo?

Možnobysomchcelrobiť stand−up,aspoňsitovyskúšať.Ho voriť,čovšetkosomzažilalevžar− tovnomduchu,pretožehumorje môjlieknavšetko.Samozrejme,

nejdetovždy.Veľakrátjenamne vidnopodráždenosť,hnev,bez mocnosť.Tietostavynemámrád, alečloveksivieajtakétopocity odniesťzpráce.Páčisamihláška mojejbývalejkolegyne:Prečonie somkvetinárka?Tojehláška,kto rúčastopoužívam.Prečoniesom kvetinár?

Steajživákniha.Čovšetkoto obnáša?Akonavásľudiareagu jú?

Chodímnazákladné,stredné, vysokéškolyarôzneakcie.Ide oto,abysmesľuďmidiskutovali omýtoch,predsudkochaoniaby mohlivpriamejinterakciisnami, živýmiknihami,otomhovoriť.Ja hovorímsvojpríbeh,akosom dvakrátskoroskončilnauliciale bovdetskomdomoveanapriek tomusomdoštudovalvysokúško lu.Hovorímsnimiorómstve,vy vraciamimrôznebludy,ktorésa dočítalizhoaxov.Vysvetľujemim pojemgeneračnejchudobyane chávamimpriestornaichotázky. Ľudianamňareagujúrôzne.Mám pocit,ževždynazačiatkujetodrs né,aleniekdevstrederozpráva niaichzlomímazačnúpočúvaťaj tí,ktorísatvária,žeichtietoreči nebavia.Môjpríbehhovorím sprvkamiaplikovanéhohumoru vpraxi.Môžemsitodovoliť,pre tožesvojuživotnúhistóriuuž mám spracovanú.

Akéjevašemotto?

Myslieťpozitívne.Spozitívnym prístupompríduajpozitívneveci a myslím, že aj pozitívni ľudia.

Text: Dominika Badžová

Vnemocnicisúmostommedzipacient kouanemocničnýmpersonálom.Dôležité je,žerozprávajúrómskyabúrajúrečovúba riéru.Mátopozitívnyvplyvhlavnenadeti, ktoréovládajúväčšinoulensvojmaterinský jazyk.Prekladajúdieťatkuvšetko,čosasním buderobiť,abytochápaloacítilosavbezpe čí.Snažiasadeťomspríjemniťsamotnýpo bytvnemocnici,pripravujúimrôznevoľno časovéaktivitysprihliadnutímnaichzdra votnýstav.Nagynekologickomoddelenísú ajmediátorkami,korigujúsamotnénávštevy, pomáhajúmamičkám,abymalichvíľočku presebaapostrážiabábätká,pomáhajú klientkampopôrodeshygienou,snažiasa mamičkámukázaťakosasprávnestaraťod saméhozačiatkuonovorodenca,akoho správneprebaľovať,polohovať,umývať.Vy konávajúčokoľvekvrámcistarostlivosti omatkuadieťa.Našebabicebývajúajprisa motnýchpôrodochasúpreklientkyblízkou osobouaichmorálnouoporou.

Akozdravotnésestryalekárivne mocniciachvnímajúprítomnosťróm skychbabícnasvojichoddeleniach?

Smevpravidelnomkontaktesvrchnými sestramiobochoddelení,sprimárkouna pediatrii.Samahodnotímtútospoluprácu akovýbornú,pretožebabicesúprene mocniceprínosom.Veľminástešiapozitív neohlasynaprácunašichbabíc.Samozrej me,jetodlhodobáspolupráca,počaskto rejsiajpersonálnemocnicemusízvyknúť naprítomnosťpomocníčoknaoddele niach.Mátoveľkývýznam,pretožetlakna nemocničnéprostrediejevposlednejdo beveľkýajztohodôvodu,ženemocnicesú častopreplnenépacientmianemocničný personál je značne vyčerpaný.

Splniltentoprojektciele,ktoréstesi stanovili?

Snažímesaoto,abynašebabicebolistá lemotivované,čosanámdarí,pretoževi dímesodstupomčasuprvéúspechy.Jeto náročnápráca,kdeúspechniejeviditeľný hneď.Motiváciouprenašebabicejeto,že poniekoľkomesačnejprácividianapredo vanieaúspechysamotnýchdetí,aleima tiek. A to ich motivuje a ženie napred.

Text: Martin Fočar

Lucia Katreničová (uprostred) pri meraní tlaku. Foto: archív ACEC

Riaditeľ múzea Martin Korčok: Keď niekto vo svojej rétorike napáda iných, treba spozornieť a zakročiť

RiaditeľMúzeaholokaustuvSerediaetnológMartinKorčokpribližujevrozhovore kľúčovédejinnéudalosti,ktoréviedlikdruhejsvetovejvojne,holokaustuautrpeniu miliónovľudí.PonástupeHitlerakmocivNemeckuzačalipostupneslúžiťzluniektorí právnici,lekári,antropológoviačipedagógovia.Dejinnáskúsenosťnámukazuje,žera sovéútokybynemalizostaťnepovšimnutéaužvzárodkusavočinimtrebaostrovyme dziť.Nesmiemedopustiťšírenienenávistivočikomukoľvekaodoberaniezákladných ľudskýchprávžiadnemučlovekuprejehoinakosť.

Vroku1935bolivNemeckuprijaté norimberskéantisemitskézákony,kto rézbavovaliľudskýchprávŽidov,Ró movaosobytakzvanéhoneárijského pôvodu.Akédopadymalitietozákony naobyvateľovEurópy?

Legislatíva,ktorásavtomobdobíprijí mala,bolasilnediskriminačnávpodstate protikaždému,protikomusavtomobdobí prijímalizákony.Záležaloodmiestavrámci Európyaakýmspôsobomdanékrajiny, miestnesprávyasamosprávyzákonyprijí maliavykonávali.UŽidovtobolotak,žena územícelejEurópybolinazákladekonfe rencievoWannseeodsúdenínasmrťužlen preto,žesanarodili.Toznamená,žekaždý jedenpríslušníkžidovskéhonároda,ktorý sanarodilabolevidovanýakoŽid,malzo mrieť.Dokoncasaviedlaajpresnáštatistika asúpisŽidovvjednotlivýchkrajináchEuró py.PokiaľišlooRómov,veľmizáležalood miestnejsprávyalebosamosprávy.Vniek torýchkrajináchRómovvraždili,zďalších ichdeportovaliabolištáty,vktorýchlikvi dáciaRómovzačínalaparadoxneažkukon cuvojny.RovnakotoboloajnaúzemíSlo venska,keďRómovzačalilikvidovaťhlavne vobdobírokov1944–1945,leboichde− portácie z územia Slovenska neboli.

Stotožnilosanemeckéobyvateľstvo stýmitozákonmi?

Zmôjhopohľadusaniektoríľudiasnimi stotožnili,niektoríasimenej,aleurčiteboli ajtakíľudia,ktoríichodmietali.Včase,keď bolaprijímanásamotnálegislatívabolipro− cesyužvtakomštádiu,žeajtíľudia,ktorí nesúhlasilisabáličokoľvekpovedať,pre tože mohli byť postihovaní.

Pretojeveľmidôležité,abyktakýmto udalostiamvôbecnedošloajenevyhnutné odsudzovaťzloužvsamotnomzárodku. Potom už môže byť neskoro.

ČosadialovNemeckuodzavedenia týchtozákonovdozačiatkuvojny?

PokiaľišlooRómov,bolzostavenýšpeci álnyvedeckýtímpodvedenímdoktoraRit tera,ktorýobchádzalrómskekomunity asnažilsadokázaťrozdielRómovnazákla derasy.Vykonávalisarôznemeraniaapo rovnávaniazoblastifyziognómie,napríklad veľkostitváre,farbyočíavlasov.Vzačiat kochodnímaliRómomdetinaprevýchovu. Výsledkyichvýskumovbolitaké,žeRómo viasúneprevychovateľníasociáli,atakým spôsobomknimpotompristupovali.Takto ichvyčlenilizospoločnosti,atýmmnohých odsúdili na smrť.

Nazákladečohosazačalpoužívaťter− mínholokaust?

Termínholokaustsanazačiatku používalnavyvražďovaniežidovskéhooby vateľstvastým,žekaždýjedenŽidbolodsú denýnasmrť.Neboližiadnevýnimkyavšet kotosmerovaloku„konečnémuriešeniu židovskejotázky“tak,akobolodohodnuté nakonferenciivoWannseezačiatkomroku 1942.

Povojne,najmäpočasnorimberských procesov,neboloeštepoužitéslovoholo kaust.Používalsatermínzločinprotiľud skostiataktiežpoprvýkrátodzneloslovo genocída.Termínholokaustvypracovaliaž dvajažidovskíprávnici,ktoríštudovalivo Ľvove,ataksaimpodariloprežiťvojnumi modosahuTretejríše.Väčšinaobvinených

ztýchtoprocesovbolatedaprvýkrátvhistó rii odsúdená za zločiny proti ľudskosti. Aksúvykonávanéneprávostinaľuďoch lenzato,kýmsú,nemalobysatozamlčať akedykoľvekpodolapenípáchateľabyma lodôjsťkjehoodsúdeniu,ajspätne.Neskôr sazačaloodsudzovaťajzagenocídu,keď dochádzalokvyhladzovaniuceléhoetnika ľudí.Slovoholokaustsanazačiatkuvovše obecnostipoužívaloprávenazvýraznenie toho,čosadialopočasvojnysožidovským obyvateľstvom.Dnesužalevieme,že okremŽidovbolilikvidovanéajďalšiesku piny ľudí, medzi ktorými boli aj Rómovia. Vsúčasnostineexistujúpresnézáznamy, koľkoRómovbolozavraždených.Momentál nejetopolmiliónaRómov,nototočíslo môžebyťiné,podľavýsledkuďalšíchbádaní azískaniaďalšíchinformácií.Neexistovala žiadnaevidencia,lenvšetkýchnahnalidova gónov,ktorýmibolipremiestneníanásledne bolivpriebehuniekoľkýchhodínzlikvidovaní.

Presnýpočetobetínikdymaťnebudeme. Niejevšakpodstatnémaťpresnéčísla,lebo užvraždajednéhočlovekajehroznýzločin. Akeďsazamyslímenadvraždamitoľkých ľudíanazákladelegislatívy,ktoráexistova− la,potomsatenzločinnedáničímosprave− dlniť.Lebozakaždýmjednýmčíslomjeľud− skábytosťsosvojímosudomapocitmi.Pre− to na to nikdy nesmieme zabudnúť.

Zodpovednosťzavyhladzovaniená− rodovnesúibapríslušnícinacistickej Tretejríše?

Vdanomobdobífungovalurčitýrežim aexistovalalegislatíva,nazákladektorejžiaľ dochádzalokvraždeniuveľkéhomnožstvaľu dí.Nacelomtomtoprocesesaspolupodieľali mnohíľudiasrôznymvzdelanímanarôz nychpozíciách.Pretojeveľmináročnéodpo vedaťnatútootázkukonkrétne.Vkaždom jednomprípadesanatotrebapozeraťjed notlivo.Pokiaľideoľudí,ktorídeklarovali,že snacistickýmrežimomnemajúničspoločné, aleajnapriektomusaspolupodieľalinacelej vražednejmašinérii,takáno,vtedysúvinníaj oni.Novšetkotrebadokázať.

Dalosazabrániťnajväčšejcielenej ahromadnejlikvidáciivdejináchľud stva?

Jeveľmidôležitéspozornieťužvtedy,keď savspoločnostidejenejakáanomália,naprí kladužlento,keďniektovosvojejrétorike napádainúskupinuľudíprečokoľvek,pre náboženstvo,farbupleti,rasuainé.Užvtedy jetrebaspozornieťazakročiť.Vdemokratic kejspoločnostibysmemalitakétoslováači nyostroodsúdiťanetolerovaťto.Leboteraz užvieme,kamtomôžezájsť.

Malinemeckílekárinejakúschému, podľaktorejbolourčené,žejeniekto Róm?

Lekári,vedeckípracovníci,antropológo viavtedyskúmaliRómovnazákladerasy. Prebiehalimnohéveľmipodrobnévýskumy, nazákladektorýchurčovali,ktodotejtorasy patríaktonie.Nazákladevýsledkovtýchto výskumovbolavypracovanálegislatíva,kto rásledovalaajto,koľkístarírodičiaboli rómskehopôvodu.Išloomiešancovprvého alebodruhéhostupňa,čosaurčovalopodľa počtustarýchrodičov,čižečibolištyria,tra ja,dvajaalebojeden.Ajpodľatohosanazá kladelegislatívyurčovalo,akosaknimsprá vaťaaképostihyboliprekohourčené.

KedyboliRómoviadeportovaní dotzv.cigánskehotábora?

IdeotáborvDubnicinadVáhom,ktorý vznikolvnovembri1942povypuknutíSlo venskéhonárodnéhopovstaniaakoza isťovacítáborpreRómov.Fungovaldo8. apríla1945,dooslobodeniamesta.Pod mienkyvdanomtáboreboliveľmikruté. Išlonajmäosprávaniesadozorcovkväz ňom.Vrámciotrasnýchpodmienokvtábore prepukloajmnohochorôb,jednouznich bolškvrnitýtýfus.Nakazenýchľudíseparo valisodôvodnením,žeichberúdonemoc nice.Namiestodonemocniceichodvliekli namiestoichpopravyveľmikrutýmspôso bom.Spätnesazistilonazákladeodkrytia tohtomasovéhohrobu,žez26ľudí,ktorých vňomnašli,bololen18zastrelených.Ostat− níbolidobitíaniektorípochovanízaživa, takžeumieraliveľmikrutýmspôsobom.

PodobnýtáborbolzriadenýajvHodo− níne.Aképomeryvládlivtomtotábore?

PodmienkyvtáborevHodonínenaúzemí ProtektorátuČiechaMoravy,ajpodľamojej osobnejnávštevyarozhovorovsľuďmi,ktorí satejtotémevenujú,bolitiežveľmizlé.Ale jerozdielmedzitým,čosadialonaúzemí protektorátuanaúzemíSlovenska,pretože Rómovia,ktorížilinaúzemíprotektorátu bolivoveľkomdeportovaní.Približne90% Rómov,ktorížilinaúzemíprotektorátu predvojnou,bolopočasnejzavraždených. TakževsúčasnejČeskejrepublikebolopo časdruhejsvetovejvojnyvyvražďovanieRó movskutočneveľmitragické.

ČohosamuseliRómoviapočasdru hejsvetovejvojnynaSlovenskuvzdať aaképrávaimboliodobraté?

Jednotlivézákonyanariadeniavychádza lipostupne,niektorébolismiestnouplat nosťou,inésregionálnoučicelosloven skou.Prvýmtakýmtonariadenímz23.júna 1939bolovykázanievšetkýchCigánovdo domovskýchobcíazákazobchodovania skoňmi.Značnáčasťrómskejpopulácie vtedyobchodovalaskoňmi,pretotobol veľkýzásahdoichkaždodennejobživy aspôsobuživota.Notýmtonariadenímper zekúciaibazačalaapokračovalamnohými inými zákonmi a nariadeniami.

Nazákladebrannéhozákonač.20/1940, ktorýsatýkalRómovaŽidovžijúcichna územíSlovenska,Rómovianastupovalido takzvaného6.pracovnéhopráporu.Bolur čenýprevšetkýchchlapcov,ktoríeštene dovŕšiliosemnásťrokov.Ponastúpenína vojnunedostalizbraneavýcvikakoostatní vojaci,alekrompáčealopaty,pretožesa podieľalinanútenýchprácachnaúzemíce léhoSlovenska.Stavalicesty,železnice,le tiskáamnohédôležitébudovy.Podmienky vtýchtopracovnýchpráporochbolikruté, pretoževeliteliasakdanýmrómskym ažidovskýmchlapcomsprávaliakokuzvie

ratám,prenichneboliľuďmi.Aleajmedzi strážcami sa občas našli féroví ľudia. Existovalaajtakzvanápracovnápovin nosť,nazákladevyhláškyz18.júla1940, ktorášpecifikovala,ktojevlastneCigán. Podľanejjepríslušníkomcigánskejrasyten, ktorýpochádzaznejpoobochrodičoch ažijekočovnýmalebousadlýmspôsobom života,alevyhýbasapráci.Jedôležitépove dať,žeotom,ktobolpovažovanýzaasociá la,ktoréhozahrnulidotejtovyhlášky,rozho dovalinotárskeúrady,žandárskestaniceale boobecnásamospráva.Toznamená,žeak stesanepáčiliniektorémuzľudívdanejin štitúcii,moholvástamautomatickyzaradiť.

VSlovenskomnárodnompovstaní bojovaliajRómoviaaŽidia.Čoichkto− muviedlo?Čosasnimistalo,keďboli chytení?

NaSlovenskusatémourómskehoholo− kaustupočasdruhejsvetovejvojnynezaobe− rážiadnaináinštitúcia,ataksmevnašom múzeuholokaustupočasminulýchrokov rozšírilibádaniežidovskéhoholokaustuaj orómskuproblematiku.Jedôležité,abysa natonezabúdaloaabysaajďalšiegenerácie dozvedeliapoučiliztoho,čozazverstvása dialipočasdruhejsvetovejvojny.

Zvýpovedížidovskýchobčanovvieme, žekeďvypukloSlovenskénárodnépovsta nie,pridalisaknemuskorovšetcimladí Židia.Niekvôlinejakémuveľkémuhrdin stvu,alepretožeinúmožnosťnemali.Vede li,žeakbybolopotlačenépovstanieaob noviasadeportácie,takichčakáistásmrť, ktoráprebiehalahlavnenaúzemíPoľska vkoncentračnýchavyhladzovacíchtábo roch, odkiaľ mali tieto informácie.

Rovnakosadopovstaniapridávalivcelých skupináchajmladírómskichlapciadievčatá. Keďbolichytení,taksačastostalo,žeboliza vraždeníspolusoŽidmiahodenídomaso výchhrobov.Takétohrobysúnapríklad vKremničkepriBanskejBystricialebovNe meckejnacestezBanskejBystrice,masové hrobysúajnažidovskomcintorínevoZvole ne.OsudRómovaŽidovvdruhejsvetovej vojnebolvmnohýchprípadochpodobný.

MajúRómoviaaŽidianiečospoloč né?Prečomalivtedajšienacistickéšpič kytakýzáujemovyhladenieprávetých todvochnárodov?

Osobnesimyslím,žepreto,leboRómov aŽidovajnazákladevtedajšejlegislatívy považovalizacudzíelement,ktoréhosa chcelizbaviť.KeďvychádzamezHitlerovho dielaMeinKampf,ktorénapísalvoväzení, niekoľkokrátjevňomspomenutáhlavne jehonenávisťvočiRómomaŽidom.Mnohí tvrdia,žekebysmebralidoúvahylenHitle rovodielo,ktorévytvorilaopisujevňom, kammaliniektoréveciviesť,užvtedymali ľudia spozornieť.

Text: Martin Fočar

Martin Korčok. Foto: archív Múzea holokaustu v Seredi

Kaderník Dalibor Ferenc: Neviem, odkiaľ beriem tú silu.

Keď ma vystrie, postavím sa a idem ďalej

VosemnástichodišielDalibor FerencdoAnglicka,kdebrigádo− valvpakistanskombarbierskom salóne.Ponávratesaevidoval akonezamestnanýapopolroku sivBratislaveurobilkadernícky kurz,ktorýmupreplatilúradprá− ce.Predšiestimirokmiotvoril vlastnýsalónvLiptovskomHrád− ku.Niekoľkorokovsanavysníva− núprofesiupripravovalavza− čiatkochpodnikaniazdolávalne jedenpodrazodokolia.Najväčšie problémymalprihľadanínájom nýchpriestorovvmalommeste–prvýprenajímateľnechceluzatvo riťoficiálnuzmluvu,ďalšiaprí ležitosťspadlaprenesúhlasná jomníčkysusednéhoobchodu. „Obchodníčkastextilomnechcela maťvedľaCigána.Malsomztoho nervyaajsomotomhovoril vDenníkuNanaromea.cz.“Zažil niekoľkopádov,alevždysaposta vilnanohy.Vmarci2023otvoril dvadsaťsedemročnýDaliborsvoj prvýakreditovanýkadernícky kurzavaprílištartujeďalší.

Vašekurzysúfinancované zúraduprácevrámciNárodné hoprojektuNestraťprácu–vzdelávajsa.Abysteichmohli organizovať,bolopotrebnéspl niťpodmienkystanovenémi nisterstvomškolstva.Boloto ťažké?

Akreditáciusomplánovalvyše roka.Preddvomarokmisomzískal lektorskéminimum,sktorým môžemvyučovať.Sorganizačnými vecamimipomáhamôjbratranec VladimírForró,sktorýmsmetento plánzačalipripravovať.Nevedeli smeakonato,aktobynámmohol urobiťprojektnaakreditáciuana hodiťtodoelektronickéhosysté muministerstvaškolstva.Vygúglil somsi,ktoužakreditáciemáana šielsomjednupanivKošiciach, ktorámistýmpomohla.Podaním žiadostisommuselmaťsplnené

podmienky−päťročnúprax,lektor skéminimumamimoškolskévzde lávanievživnosti,rovnakoajško liacumiestnosť,ainternet.Akredi tačnákomisiamipotomposlalavy rozumenie,žemaschválili.

Vmarci2023steotvoriliprvý kaderníckykurzstroma frekventantmi.Akáječasová dotáciakurzuačoichučíte?

Mojištudentisúevidovanína úradepráceaprihlásilisazvlastné hozáujmu.Kurzjedvojmesačný, má450hodín.Mámezasebou65 hodínteórieaterazsmezačali praktickúčasť(farbenieamelírova nie).Vrámciteóriesapreberajú kožnéchorobyakožnézmeny(40 hodín)ahygienaaepidemiológia (25hodín).Nafarbenieamelírova niemámeasi60hodín,potompo kračujemespánskymadámskym strihaním.Nakoncikurzubudú skúšky−písomné,ústneajpraktic kéaabsolventidostanúosvedčenie sceloštátnouplatnosťou.

Prekohojeurčenádotácia zNárodnéhoprojektuNestrať prácu–vzdelávajsa?

Terazmôžuchodiťdokurzuaj ľudia,ktorírobiaaktivačnépráce adávkavhmotnejnúdziimzosta ne.Ajživnostníci,matkynamater skejalebozamestnaníľudiamôžu

čerpaťkurzovnézadarmo,toje novinka.Postupjetaký,žezáu jemcaoškoleniepríde,jamupo tvrdím,žemámvoľnémiesto amôžekumnenastúpiť.Úradprá cepreplatípozloženískúšky frekventantovi cestovné a stravné.

Mátemedzivašimikolegami ľudí,sktorýmisamôžetepora diť?

Mámškoliteľa,ktorýmáveľké skúsenostiadržímsajehorád. Všetko,čohovorívychádza.Radím sasnímajomiešanífariebalebo alergiáchnafarby.Napríklad otom,čorobiť,aksauzákazníčky spustíalergickáreakcia.Predísťsa tomudátak,žeunovejklientky urobímdeňvopredtestnamalom kúskupokožky.Školiteľmaltakú toskúsenosťapovedalmi,akoto mámriešiť.Ceztelefónmiporadí ajlektorka,kuktorejsomchodil nakurz.Akmámnejakýproblém, zavolám jej. Ona mi vždy poradí.

Akostezvládliobdobiecovi du?

Veľmiťažko.Vmarci2020nás zatvoriliavroku2022otvorili.Do robotysomprišielstým,žesom maldlhy.Predtým,nežzatvorili kaderníctvasomnakúpiltovarza dvetisíceur.Bolaakcia,žeakkúpi tetovarzadvetisíceur,môžeteho

splácaťpopäťstoeuradostaťumý vadloalebokreslo.Jasomsatoho chytil,aleodvatýždnenáspreco vidzatvorili.Prvúsplátkusomza platil,nadruhúužnebolo:prišiel exekútorapenále.Zdvochtisíc bolotritisíc,potomštyritisíc.Dva rokysomsastýmpasovalapotom sommuselísťdobankrotu.Čerpal somosemstoeurovúdotáciuod štátupreživnostníkov,aleztoho nevyžijete,keďmáteplatiťodvody anájomnézabytazatvorenýsa lón.

Akostemotivovaliklientov, abypouvoľnenícovidových opatreníkuvámzačaliznova chodiť?

NaFacebookumámakciuZdie ľajavyhraj,vktorejponúkam možnosťvyhraťrôznekozmetické produktyzazdieľaniemojejstrán kyKaderníckysalónDalinDo.Mňa tozviditeľníaonimôžuzískaťolej čeknavlasyaleboostrihanieza darmo.Mámtiežzákazníckekar tičky,doktorýchdostaneklient dvojeurovýkreditzakaždúnávšte vu.Keďsakartadobijena14eur, môže z nej míňať.

Čoskoropopandémiiprišla energetickákríza.Kdeberiete siluzvládaťtietošokovésituá cie?

Neviem,odkiaľberiemtúsilu. Asisomtakýtyp,žetumavystrie a tam sa postavím a idem ďalej. Vjanuári2023miprišlafaktú ranazálohovéplatbyzaelektri nu.Mesačnézálohymistúplizo 45eurna180.Prenajímateľka priestorovmôjhokaderníctva tiežchcelazvýšiťnájomnéajpo platkyzakúrenie.Vtedysom oznámil,ževtakomprípadetu automatickykončím,lebotouž nezvládnem.Majiteľkadomu ustúpilaaotritýždnemiprišla nováfaktúrazaelektrinustým, žeznovubudemplatiťzálohy45 eurmesačne.

Ktovámbolvťažkýchobdo biachoporou?

Pomohlamirodina.Mamami dalapokladnicuzosvojhopodni kaniaapomohlamizariadiťsalón, podporovalamafinančneajpsy chicky.Úradpráceminazačiatku pokrylvýdavkynaodvodydozdra votnejpoisťovne,nájomnéakúre nie.PaniKlockovázÚradupráce, sociálnychvecíarodinyvLiptov skomMikulášimiporadilapri podnikateľskomzámere.Poro kochsomsiužkúpilnovýnábytok sámamámajnovúelektronickú pokladnicu.

Text: Ingrid Ďurinová, foto: J. V. Durina

„Keby chceli, môžu si zobrať peniažky na podnikanie z úradu práce tak, ako som to urobil ja a spraviť si podnikateľský zámer. Potom si môžu otvoriť vlastný biznis alebo sa zamestnať v kaderníctve,“ uvažuje Dalibor

Farbenie hlavy. Na stoloch je papierik so zadaním a cvičná hlava –figurína s ľudskými vlasmi na skúšanie farbenia. Strihať sa budú učiť pod dohľadom Ferenca na dobrovoľných zákazníkoch

Zľava Dalibor Ferenc a Martina, Adrián a Matúš z prvého kaderníckeho kurzu

Bude z Jarovníc o pár rokov mesto?

OobciJarovnicevokreseSabi novsahovorí,žemánajväčšiu rómskuosadunaSlovensku.Do povedomiaverejnostisadostala vroku1998,kedypočaspovodní zahynulo50Rómov.Vroku2010 saFloriánGiňauchádzalvkomu nálnychvoľbáchopoststarostu. Obyvateliaobcehozvolili,atak popätnástichrokochvystriedal predchádzajúcehostarostu.Poje hozvolenízaujímalomédiáhlav neto,čibudevedieťprečítaťsľub starostuatiežvýškajehoplatu. DvanásťrokovodnástupuGiňu dofunkcieriadiaobecrómskipo slanci,rómskystarostaarómsky zástupcastarostu.„Keďmaprvý krátzvolili,Nerómoviaverili,žeje tozlé,keďvyhralRóm.Žeteraz všetkoskončíaonitamužnebudú môcťexistovať,anizábavysine budúmôcťurobiť.Myslelisi,ževy kradnempokladnicuazmiznem.

Dávalimipolroka,kýmodídem zúradu.Nuž,somtamuždvanásť rokov.Aďalšieštyrirokymám predsebou,“hovorístarostaobce JarovniceFloriánGiňa.

Novýzačiatok

FloriánGiňapracovalvnezisko vejorganizácii,pomáhalrobiťzdra votnúosvetuuRómov.Organizo valaktivačnépráce,abysaRómovia mohlizamestnať.Rómoviavobci tozapredchádzajúcehostarostu podľanehonemaliľahké.Nemohli prísťaninaobecnýúrad,preRó− movsapodľaGiňuničnerobilo. Nechceltoužďalejtolerovať,apre− tosavroku2010rozhodolkandi− dovaťnafunkciustarostu.Aľudia, obyvateliaobce,mudalidôveru.

„Robísapostupne,pretože unásjeešteviacRómov.Spoluje nástakmerosemtisíc.Postupnesa všetkospraví.Terazsastavajúby ty,postavilismeškôlku,cesty, chodníky,všetko,čojepotrebné sarealizuje,zatiaľčopredtýmsa nerobilonič,“spomínastarosta. Dodáva,žeakbypreobecničneu robil,nedostalbydôveruvďalších voľbách.Svojekreslostarostuob hájilajvposlednýchkomunálnych voľbáchnajeseň2022,čojezna

kompretrvávajúcejdôveryobyva teľovobce.„Somstarostomajpre Nerómov,ajpreRómov.Somsta rostomcelejobce.Terazvšak môžempoďakovaťajNerómom, pretožemiopäť,takakovminu losti,dalisvojehlasy,“vysvetľuje.

KoniecJarovníc?

Keďobecprevzalvroku2011, ľudiasimysleli–hlavnenerómska časťobce–,žejetoprenichko niecaobecbudeupadať.„Pre svedčilisa,žesanestaloto,čosi nazačiatkuhovorili,žeRómpri− nesiekoniecJarovníc.Dnessa majúlepšie,nežvoľakedy,“hovo− rí dlhoročný starosta.

Giňamotivujezáujemcovopo− ststarostučistarostkyvinýchob− ciach.Aksamáudiaťzmena,ho− vorí,musiaktomuprispieťajsa− motníRómovia.ZáujemoRóma bynemalbyťlentesnepredvoľba− mi,apotomsaštyrirokyničneu deje.„Jedôležité,čomáčlovek vhlave,akýmspôsobomkomuni kuje.Súurčitéveci,ktorémuž zvládalepšie,nosúveci,ktoré lepšierobížena.Ženydokážulep šiekomunikovať,ajsmužmito vedialepšieamužovineostáva nežustúpiť.Nemôžepredsana ženuútočiť,kričať.Poctivýchlap

totododržiava.Mužisúzastakí, že sa dokážu spojiť,“ myslí si. Nerómskystarosta,česťvýnim kám,podľaGiňunavštíviRómoviba predvoľbami.Vtedyimpovie,žeim chcepomáhať,vypočujeichaoniho zvolia.Nokeďsauždofunkcie dostane,všetkysľubyskončia.

„PreRómovužneurobínič,len presvojich.Aleakjestarostom Róm,tenveľkérozdielynerobí. Vpodstatežiadnerozdielynero bí.Vidíčlovekaanerozdeľuje,či ideoNerómaaleboRóma.Pomá− ha každému,“ spresňuje.

Konkurencia

PodľaFloriánaGiňujeužvobci inásituáciaakonkurenciumá vsamotnýchRómoch,ktorísatiež uchádzajú o funkciu starostu.

„Mysliasi,žehociktoznichsi poradírovnakoakoja.Aleniejeto celkomtak.Tátoprácajenáročná. Toniejelentak,ženiečospravím aužbudevšetko.Poslancimusia byťnavašejstrane.Nejakéštyriro kydozadusmemalideväťróm skychposlancovaštyrochneróm skych.Aletíštyriamiviacpomohli, akonaši.PretožeštyriaRómovia zdeviatichboliprotimne,zanič nezahlasovali,alepreRómovniečo chceli.Musíbyťošetrenéajtoto–

dobresiľudívybrať,ajmedziRó mami.Vsúčasnostimámedvanásť poslancovavšetcisúRómovia.Ja somRóm,ajonisú.Dúfam,žetieto štyrirokysabudeinakšiepracovať, žesatýmRómombudetrochulep šiežiť.Vieme,ževobciJarovniceje naozajvysokýpočetobyvateľov.Je ichužtoľko,žesamôžemezobce staťmestom,“upozorňujeGiňa.

Zobcemesto?

FloriánGiňamáplánurobiť zobcemesto.Podmienkynašta− tútmestapodľajehoslovspĺňajú užteraz.Hneváhovšakneustála negatívnamedializáciaobce,vraj sú tam len chatrče.

„UnássúRómovia,ktorísúmi− lionáriasútakí,ktorínemajúnič abývajúakobývajú.Vieme,žeko− munizmusskončilpredtridsiati− mirokmiaRómoviasanepo− zdvihli,naopak,ichúroveňešte poklesla.ŠtátsaoRómovnestará, zamestnaťichnechcenikto.Pre inúfarbupleti?Alemypracujeme rovnakoakoiní.Takneviem,pre čoichtaktovylučujú.Dalismesa navýstavbubytov,chcemebýva niezmeniť.Počítameštetakétri rokyapožiadameopridelenie štatútumesta,“predstavujesta rosta Jarovníc svoje plány.

Giňapriznáva,žesanašlirodi ny,ktorésarozhodlipojehozvo lenízobceodísť.Ichdomysikú pilimiestniRómovia.Podľajeho slovjetoslobodnérozhodnutie každéhoobyvateľa,čivobcizo stanealebopôjdebývaťinde.„Ak človekniejespokojný,mápred sudkyauznávarasizmus,takrad šejopustíobecapredásvojdom. NašiRómovia,akmajúpeniaze, domykúpiaaužbývajúvdedine. Zasenievšetciodchádzajú,ibatí, ktorískutočnenenávidiaRómov. Pretotourobiaaodídu.Prídu všakdoinejdedinyazistia,žeich tamnechcú.Nemajúcesty,ne majúvodu,nemajúkanalizáciu. Zistia,ževJarovniciachimbolo lepšieakovinejdedine.Notoje ichvec,niktoichnedržíanepo vieim,abyneodišli.Akchcú, nechidú.Nojabysombolrad šej,akbyostali,“zdôrazňujeFlo riánGiňa.

Ibarómskaobec?

PodľastarostubudúJarovnice opárrokovčistorómskaobec.Už dnes,podľajehoslov,jetamviac seniorovnežmladých.„Čitobu dedobrealebonie,uvidímepo tom.Janebudemvofunkcii navždy.Dnessomtu,zajtraužne musím,“zamýšľasa.MladíRómo viazJarovnícužmajúmaturitu astarostahovorí,žeichmotivuje kštúdiunavysokýchškolách.On sám má vysokoškolské vzdelanie. „Denneknámchodiaľudiaso žiadosťouoprácu.Noúradichza− mestnaťnemôže.Chcúprácu,aj keďkaždýtvrdí,žeRómovianech− cúpracovať.Onichcúpracovať. Mladýmvravím,žeakbudúteraz študovať,nechidúnapedagogic− kéškoly.Budemerómskoudedi− nou,ktobudeučiťnašedeti? Chcem,abyboliučiteľmivnašich školách,abyučilideti.Nechidú ďalejvživoteanechznichurobia takých,akýmisúoni.Teraznašich motivujeme,abysaišliučiť,do siahlivzdelanie.Nechsapotom môžuvenovaťnašimnajmenším,“ plánuje starosta.

Text a foto: Roman Čonka

Má priateľov aj v osadách. Môžem sa spoľahnúť, že ma nesklamú, hovorí poslanec NR SR

Vladimír Ledecký

VladimírLedeckýsazviditeľnilpoce lomSlovenskuačiastočneajvosvete(oje hoúspešnejintegráciiRómovvspišskej obcipísalivamerickýchNewYorkTimes) akoúspešnýstarostaSpišskéhoHrhova vokreseLevoča.Výraznezlepšilkvalitu životaobyvateľovobce.Starostoviazcelé hoSlovenskachodiliknemunaexkurzie aporady.Rómovprijímazaseberovných arozumieichproblémom,atakvienasta viťprocesyobojstrannevýhodnejspo luprácenaúrovniobec−občan.„Obdivu jemnanich,žekeďsananiečomdohod neme,platítorovnakozmojej,ajzich strany,“hovoríposlanecnárodnejradya predsedavýborupresociálneveciarodi nuVladimírLedecký.

SpájanieRómovaNerómovjepriori tounaSlovenskuajvEurópe.Darísa Slovenskunapĺňaťtentocieľ?

Myslímsi,žeideálnetonieje.Všetcividí meakétoje,mámesociologickémerania, ktorénámukazujú,žetoniejedobréane môžemebyťspokojní.Ďalšiesociologické

Florián Giňa

Vladimír Ledecký. Foto: FB / VL

Aj Rómovia vedia odviesť kus dobrej práce, hovorí starosta Rastislav Popuša

Druhévolebnéobdobievedie obecOstrovanyrómskystarosta RastislavPopuša.Vobcisvyše 1600obyvateľmižijeceztisícRó mov.Vyštudovanýpedagógužne chcelpočúvať,žesavecivobcine dajúriešiť.„Chcelsomjednodu choukázať,žeajRómoviasúdob rímanažériavediapracovať,“ hovoríznovuzvolenýstarosta.

Počasprvéhovolebnéhoobdo biaurobilpreobecniekoľkopro jektov,ktorépomohlivšetkým obyvateľom.Ajtobolpodľaneho dôvod,žehovovoľbáchvolilinie lenRómovia,aleajnerómskačasť obce.Získal600voličskýchhlasov, jehoprotikandidát232.„Somza tovďačný.NieibaNerómom,ale všetkýmobyvateľom,pretožesom starostomprecelúobec,nieiba preRómov.Musímepracovaťpre všetkýchľudívnašejobci,“upo zorňuje.

Keďvroku2018vystriedal predchádzajúcehostarostuCyrila Reváka,ktorýobecriadilniekoľko volebnýchobdobí,naustanovujú cuschôdzuprišloviacNerómov akoRómov.Bolatototižzmena, ktorúsícemnohípredpokladali, keďžepočetRómovvOstrova nochjedlhodobovyšší,aleneča kali,žeprídeužteraz.Ľudiasapý− tali,čosasnimibudediať,čosa stane?Obávalisa,žeNerómov zobcevyženú.„Myslímsi,žesa odvtedyzlepšilaúroveňcelejob− ce.NeráddelímľudínaRómov aNerómov,prostovšetkýmobyva− teľom.Samozrejme,jeajveľane− gatívnychočakávaní,najviacme− dziNerómami,ktoríRómoviveľmi nedôverujú,“vysvetľujestarosta Popuša.

Ajrómskyvoličmápodľajeho slovlimity.Súmedzinimitakí, ktoríbynajehomiesteradivideli seba.„Vždysanájdeniekto,nevy hovietekaždémunastopercent,“ konštatuje.Svojouprácouchce alepohľadnasvojuosobuzmeniť adokázať,žejenasprávnommies te.Popušaktejtotémeeštedodá

va:„Akmáčloveksvetlejšiufarbu pleti,životjeľahší.Nadruhejstra netrebapovedať,žeaknebude jednota,nepodržianásposlanci, nepodporiastarostuvcieľoch,aby zlepšilživotnielenjednýmalebo druhým,alevšetkým–toprosto musí byť – tak sa veci nezmenia“.

Vraví,žeunehonaúrademá otvorenédvereprekaždého,čiuž občanprídeosobne,alebozatele fonuje.„Musítepostupneutvárať celok.Zakaždýmtvrdím,žestaros ta,poslanciaobyvateliasújeden kolektív.Trebasipovedať,čosadá urobiťhneďačoažponejakom čase,“ objasňuje Popuša.

PrečoRómneuspelakosta rostaužskôr?

StarostaobceOstrovanysaza mýšľanadtým,prečorómskysta rostavedieobecažodroku2018. Myslísi,žeľudiačakalinalídra, vodcu,učiteľa...„Čakalisme možnonačloveka,ktorýbybol týmvšetkým.Možnosomprvýčlo vekodnás,ktorývyštudovalvyso kúškoluaRómoviaočakávali,že potrebujúnejakéhovodcu. Možnosiniekedyhovorili,žeak tambudeRóm,čoužlenspraví? Čakalinakapitána,vodcu,lídra, žepotiahneRómov.Anielenich, alecelúobec.Mojímcieľomje, použijemšportovúterminológiu, dosiahnuťčonajviac.Abysmeboli najlepšívokrese,abysaonásho− vorilo.Nieibaonegatívach,treba zverejňovaťajtopozitívne.Abysa nehovorilolenoRómochanepo− riadku,žeRómovianechodiado škôl,Rómovianepracujú.Skúsme opak.Rómoviachcúštudovať,Ró− moviachcúpracovať,Rómovia chcú byť múdri,“ vysvetľuje.

Motiváciapreiných Človekvpozíciistarostumusí maťpodľajehoslovvíziu,čochce dosiahnuť,atonielenpreseba, alepreobec.Kammáobecsmero vať a ako sa má rozvíjať. VOstrovanochsarokmimení situáciaRómovvmiestnejosade.

meranianámzaseukazujú,žecelánaša spoločnosťjenespokojnásautoritami,ne spokojnásosystémom.Slovácisúnajmenej spokojnívcelejEurópe.Napriektomustále trebahľadaťcestykzbližovaniuastáletreba robiťprojekty,kdesajednotlivénárodnosti môžuspoznávaťavzájomneobohacovať.

Rómoviasúznámitým,ževynikajú hudbou,tancomaspevom.Čobypo trebovaliešteurobiť,abybolivnímaní vrámciEurópyamožnoajsvetavpozi tívnomsvetle?

PoznámRómov,ktorísiskôrzarábajú svojímintelektomasúvzdelaní,takžeje mylnévidieťichibavhudobnejbrandži.

Trebadosiahnuťto,abyviacRómovdostá valopríležitostikzlepšeniukvalityživota. Všetcivieme,žezákladomsúzručnosti, ktorénámvštepovalirodičiaodmalička. Čižeakdetinežijúvzdravomprostredí, ťažkoasibudúdosahovaťdobrévýsledky. Ďalejjetrebazaviesťsprávnyvzdelávací systém,dajmetomuužodtrochrokov,aby navštevovališkôlku.Naškoláchdoplniť asistentov,intenzívnesavenovaťvýučbe atosapotompozitívneprejavíajvdospe losti.Celýživotjezaloženýnatrochaspek toch,detichodiadoškoly,atáichposúva vrasteavovedomostiach,podruhétoje

„Vidíme,ženašedetichodiado školy,žešoférujúautá,chodiana dovolenky.Totonebolozvykom eštepreddesiatimirokmi.Nebo− lipodmienky,nebolieštenata− kejúrovni.Vidímnašichmla− dých,akoidúdoškolyčistí adobreoblečení,idúsNeróma− mi,ajzarukysadržia.Chodia spolunaprednášky,navysoké školy.Vidímeúroveňvškole,ako našimladíužučianašedeti.Jeto neskutočnýpohľad,vidieťróm skehochlapca,akoučírómske deti.Natotosomhrdý,“tešísa starostaPopuša. Predchádzajúcemustarostovi, ktorýviedolobectridsaťrokovsa podľaPopušunepodarilopo

adekvátnebývanieapotretietojepráca, ktoránásdokážeuživiť.AktedamajúRó moviaprácu,dokážusiajbezpomociza bezpečiť pekné bývanie.

MajúRómovianaSlovenskudosta tokpríležitostí,abysamohlipresadiť?

Mámedostatokpríležitostívtedy,akdo kážemerozvíjaťsvojeschopnostinaplno. Avšakštartovaciačiaraniejerovnaká uvšetkých.Rómoviamajúproblém,žežijú vprostredí,ktoréimnedokážedaťto,čo väčšinovejpopulácii.Nemajútakémateri álnemožnostiaväčšinaznichsitohoveľa nemôžedovoliť.Kognitívneajazykové zručnostisúutejtoskupinyobyvateľstva taktiežprekážkou.Ztohovyplýva,žeprí ležitostimôžubyťrovnaké,aleštartovacia čiarajerozdielnaatýmpádomsúreálne obmedzovanívtom,abysimohlivylepšiť svoj sociálny status.

Máteblízkyvzťahkrómskejkultúre?

Milujemrómskuhudbu.Dásapovedať, žejemôjmusrdcunajbližšia,priťahujema nanejjejotvorenosť.Jespojenástým,že saprinejstretávarómskakomunitaado kážesipodmaniťpublikumbezohľaduna národnosť.Čisatoniekomupáčialebo nie,rómskahudbavyvolávatakúatmosfé ru,žeajväčšinovápopuláciatakmer

zdvihnúťživotnúúroveňRómov. Lepšiasituáciajeažpojehopôso− benívúrade.„Našedetividiatých, ktoríichdoučujúakosvojevzory. Vzoryichťahajúhore.Ajtymôžeš byťakoja,ajtysimôžeškúpiťau− to.Ajtymôžešbývaťvnovom,ajty simôžešvyraziťkedykoľvekdoki− na,doreštaurácie,ísťnadovolen− ku,“ spresňuje.

BudúOstrovanyrómskou obcou?

Majoritouvobcisúuždávno Rómovia.RastislavPopušatvrdí, žekaždýmáprávorozhodnúťsa slobodne.Súrodiny,ajrómske, ktorésilepšíživotnašlivzahrani čí.Ľudiabypretomalizvážiťajto,

okamžitepodliehajejpríťažlivýmrytmom ajvtedy,keďniesmeprávenaladenínajej vnímanie.

PochádzatezregiónuSpiš,kdežijú početnékomunityrómskehoobyvateľ stva.Dásapovedať,žestesnimivy rastaliodmalička.Jenejakátypicky rómskavlastnosť,oktorejbystemohli povedať,ževámjeblízka?

JamámniekoľkopriateľovRómov,ktorí žijúvosadách.Obdivujemnanich,žekeď sananiečomdohodneme,platítorovnako zmojej,ajzichstrany.Poniekoľkýchmo jichskúsenostiachsútakíoddaní,žebydo slovaživotzamňapoložili.Tátovlastnosť jemnenajbližšiaamôžemsaspoľahnúťna to,žemavživotenesklamú.Oniakokeby cítili,čočlovekpotrebuje,dávajúsvojesrd ce, ak si ho dokážete získať.

Akosimožnozískaťsympatieapria zeňčlovekazrómskejkomunity?

Úprimnýmsprávaním.Povedaťotvore ne,čosamipáči,čosaminepáči.Akhobe riemakoseberovného,normálnehočlove ka,ktorýsícežijevhoršíchpodmienkach, alekebysanarodiloulicuďalej,takjezne hoosobnosť,ktoránemáproblémsosprá

žeaksarozhodnúodísťdoinejob− ce,čitamdostanúrovnakéslužby akovOstrovanoch.Čitáobecbu− demaťinžinierskesiete–vodu, kanalizáciu, školu, škôlku. „Akbudemmaťmožnosťbývať vBratislave,platiťzabývanietisíc eur,takbudem.Nojachcembývať tu,blízkomojejmamy,môjhoot− ca,vychovaťtudeti.Ukázaťim, akovyrastalimojirodičia,“hovorí. SituáciaRómovvobcisatedapod ľaRastislavaPopušuzlepšujeanie jedôvod,abyľudiazobceodchá dzali.„NašiRómoviasaučia,naši Rómoviachodiadozahraničia. Dosahujúdobrévýsledky,“dodá va starosta.

Text a foto: Roman Čonka

vaním,vzdelanímaplnohodnotnýmzara dením sa do života.

Vnímatezaposlednéroky,žesazvý šilaživotnáúroveňurómskehoobyva teľstva?

Áno,sledujempozitívnytrendavidím zvýšenúúroveň.Mámpocit,žeakútne problémyniektorýchsegregovanýchosád saaspoňsčastizmiernili.Akbysasystema tickypracovalovtýchtomarginalizovaných lokalitách,mohlismesaužposunúťoveľa viac.

Text: Martin Fočar

RastislavPopuša

Archívna fotografia RNĽ

Jazyková bariéra oberá rómskych žiakov o entuziazmus, hovorí Júlia Čurillová, riaditeľka ZŠ Bystrany

PodľaJúlieČurillovejmajúde tistrachvyjadrovaťsapreveľkú jazykovúbariérumedzižiakmi aučiteľmi.Školapretozamestná vainkluzívnytímzloženýzod bornýchzamestnancovaasisten tovučiteľaovládajúcichrómsky jazyk.Akopredstaviteľkainštitú ciemáambíciuvytváraťbezpeč néapríjemnéprostrediepresvo jichžiakov,abymohlizažívaťpo citydôvery,otvorenostiaúspe chu.Čurillovávrozhovorezmie ňujeajmédiá,ktorébymaliuka zovaťúspešnýchRómovaodróm skejinteligencieočakávaaktivity zameranénazlepšeniekvality životavšetkýchRómov.

NavštevovaliZákladnúškolu BystranyvždyibaRómovia,ale bostemaliajžiakovzmajority?

Vminulostiškolusamozrejme navštevovalirómskeajnerómske deti,alepostupomčasuvovzťahu knatalitevobcitoužtaknieje, pretožesaturodípriemerne80–90rómskychdetíajednoaždve detizmajority.Keďsomzačínala vosvojejfunkciiriaditeľkypred dvanástimirokmi,eštesmemali zmiešané triedy.

Prečorómskedetinedosahu júpodobnéštudijnévýsledky akodetizmajority?

Podľamôjhonázorujetopreto, lebodetinastupujúaštudujú vškolách,ktoréichnevzdelávajú vmaterinskomjazyku,takžetam vznikáobrovskájazykovábariéra medzižiakmiavyučujúcimi.Tieto detipostupomčasustrácajúentu− ziazmus,sktorýmprichádzajúna začiatkudoškoly,chuťkomuniko− vaťazapájaťsadoučebnéhopro cesunatakejúrovni,sakousa stretávameudetízmajority,ktoré hovoriarovnakýmjazykomdoma ivškole.Pretoajnašaškolaza mestnávaodbornýchzamestnan covaleboasistentovučiteľa,ktorí ovládajúmaterinskýjazykróm skychdetí.Snažímesaimpomá haťpreklenúťjazykovúbariéru a strach z vyjadrovania sa.

Akémetódyvýučbyvovašej školepoužívate,ktorémôžu žiakovmotivovať?

Privýučbemusímevychádzať zichživotnýchskúseností,ztoho, čosivediapredstaviťazároveňpo menovaťvosvojommaterinskom jazykuapostupneajvúradnomja zyku.Takžeichmusímeučiťvšetký mizmyslami,akonapríkladškola hrou,rôznealternatívnemetódy, projektovédničiblokovévyučova nie.Aplikujemeškolskýpohybový program,bilaterálnuintegráciu, splývavéčítanieainéalternatívne metódyvyučovania.Nášškolskývy učovacíprogramjenastavenýtak, abyučiteliaaasistentimohli využívaťakúkoľvekformuvyučova niavprospechžiakovtak,abykaždý jedenžiakmoholzažiťúspech.

Vnímatezvýšenýzáujem rómskychdetíovzdelávanie? Zapájajúsadoučiva?

Jetoindividuálneukaždého dieťaťa.Záležítohlavneodpod poryrodinyaakosadanédieťacíti v kolektíve svojej triedy.

„Covidová situácia, ktorou sme si prešli za posledné roky na Slovensku prinútila rodičov aktívnejšie sa zapájať do vyučovacieho procesu detí,“ hovorí Júlia Čurillová.

Pomáhajúrodičiadeťompri riešenídomácichúloh?

Covidovásituácia,ktorousme siprešlizaposlednérokynaSlo− venskuprinútilarodičovaktívnej− šiesazapájaťdovyučovacieho procesudetí.Našaspolupráca srodičmi,napríkladprirodičov− skýchstretnutiach,jenavysokej úrovni.Akježivotnáúroveňrodi nyvyššia,majúajrodičiazáujem ospoluprácuaoštudijnévýsledky svojich detí.

Absolventivašejzákladnej školypokračujúvštúdiuna strednýchškolách.Oaképrofe siemajúzáujem?

Poukončenínašejzákladnej školynavštevujúprevažneučňov skéstrednéškolyvodborochau tomechanik,murár,kozmetička, kaderníčka,alemámeajabsolven tov,ktoríukončilirómskegymná ziumvKošiciacharómskekonzer vatórium v Košiciach.

Akýmmimoškolskýmaktivi támsavenujete?

Našiučiteliasavenujúdeťom pravidelnenazáujmovejúrovni. Tietoaktivityrealizujemevonku vexteriérialebovyužívamevoľný časovýpriestormedzidvomavy učovacímizmenamivrámci priestorovvškole.Našiučitelia fungujúnadobrovoľnejbázena tzv.individuálnychprogramoch učiteľov,takžedanéaktivityro biasožiakmihravouazaujíma vouformou,organizujúrôzne kvízy,súťaže,športovéhry,hľa daniepokladov,varenieapeče nie,ktoréštudentirobiasami. Týmtochcemedocieliť,abysa študentivškolecítiliskoroako doma.Nielenžiacisamusia prispôsobiťpodmienkamnašej školy,aleajškolasachceprispô sobiťichpotrebám.

Čosimyslíteotzv.rómskych triedach?

Podľamôjhonázorujelepšie, abyrómskedetifungovalivne− súhlasnommozgovomprostredí, abybolirozptýlenémedziintakt− nédeti,ktorésúväčšinouzmajo− rity.

Prečovovšeobecnostidochá− dzavškoláchkusegregácii?Dá sapodľavásnájsťnejakýkon senzus?

Vniektorýchobciachdochádza kprirodzenejsegregáciiztohodô vodu,leboväčšinovápopuláciaje rómskehopôvodu.Vinýchško láchmôžubyťdetirozdelenépod ľatoho,čijeniektoRómaleboNe róm.Jasimyslím,žeSlovenskoje plnépredsudkov,žekaždýRóm kradne,klame,smrdíazaujímaho ibahudba.Každopádnetonieje pravda.Potrebujemeeštehori zontminimálnedvochgenerácií, abysatotozmýšľanienaSloven skuzmenilo.Týmtoapelujemaj namédiá,abysvojiminegatívnymi príspevkamizrómskehoprostre dianenapomáhalikneobjektívne muobrazuRómov.Naopak,mé diábymaliukazovaťtýchRómov, ktorísadostalizťažkýchživotných podmienokazaradilisadospo ločnostiakoplnohodnotníobča nia.Abymohlitaktomotivovaťaj tých,ktorížijúvmarginalizova ných lokalitách.

Čojepodľavásnutnéurobiť, abysazvýšilanízkavzdelanost náúroveňrómskehoobyvateľ stva?

Počasuplynulýchtridsiatichro kovodNežnejrevolúciesaštátne zaujímaloRómovnatoľko,aby vnichvypestovalkladnývzťah kvzdelaniu.KeďženaSlovenskusi ťažkohľadajúprácuajabsolventi vysokýchškôlzmajoritnejspoloč

nosti,nemôžemesačudovaťto mu,žesiRómovia,ktoríukončia ibazákladnúškolskúdochádzku, nedokážunájsťprácu.Užpočas vládnutiaMáriaTerézietuboli mnohí,ktoríchceliRómovasimi lovaťalebointegrovať,alenikomu satodoposiaľnepodariloztoho dôvodu,žeRómomchcelinasilu vnútiťniečo,čoimniejevlastné. Ztituluichpovahyamentalitysi

„Naši učitelia sa venujú deťom pravidelne na záujmovej úrovni,“ tvrdí Júlia Čurillová.

onisamimusiauvedomiť,čoje prenichdôležitéanastaviťpriori tytak,abysamohlizaradiťdove rejnéhoživota.Rómskainteligen ciamápredsebouneľahkúúlohu, apretonajväčšieočakávaniasú prevažnezameranénaichaktivity nazvýšenieživotnejúrovneuvšet kých Rómov.

Text: Martin Fočar

foto: Roman Čonka

O lekhavno Braňo Oláh: Lekhavas buter, no nane man e motivacija. Narado lekhavav andro šufľikos

OromanoautorispreSlovaťikosavonekbuterberšapisinelimarle beršestar2000,eangľickočhibsikhľiľaskorkoro,hojteachaľolleinfor macijengeavrutneagenturendar.Genďasbutersareftašelkňižki,but kamelobašaviben.BešelandreDetva,kajkerelbuťisarosocijalnote rennobuťarno.Ožurnalistas,olekhavno,blogerisuaktivistasBraňo Oláh(1974)ačhavelpeskrolekhavibenopralohistorickafaktiuzora lemanušikanedživipena.Pisinelpalotemisarrasizmus,ksenofobija uholokaust,saraktivistaskerelasandrekampaňKajoSlovaťikote naačhelhňedo.Sasmaškaronominovanaprožurnalistickomoľipen andaleNadacijavašophundradokhetaňiben,trivalchudľasenomi nacijapromoľipenRomaSpirit,savoavrikhelďasandroberš2017an drekategorijaMediji.LeskrojekhtoromanosBisterdothagaripenavel avrisarekňižkaandroberš2023palodešueftaberšakanastarsas lekhado.AkanaOláhlekhaveloromanospalobutdoresloromano bokserisJohannTrollmann,savesmurdardeonacista.

SavosasBraňoOláhsar očhavoro?

Somasočhavorosavokamelas tedžanelsavoro,interesinenas manomapi,atlasiunekbuterka mavasoparamisa.Hinman pandžphralautrinpheňa,me somnekterneder.Interesinelas mansavoronevo,kamavastesi khľol.Sasmanaktivnoubalansi menavriodživipen,kajsas okheľibena,športosusavoro,sa kampellečhavoresketesikhľol. Bešahasandrepuraňi,historicko Detva,oleberšendeodojdživa hasajsogavutnodživipen.Sas amenokherodoj,kajnasasbut khera,adaďivesodojhineačhade savorenevekhera.Kamavas ošportos,nekbuterfutbalutenis. Futbalkhelavastheprosuťaživaš ožijackathetinedžerskagrupian− droklubosRomaDetva,savopes phenelhojhinoonekpuraneder romanofutbalovoklubospreSlo− vaťiko,saskerdoimarandroberš 1954.Bibachtales,kanachudle 90–teberša,nasasimarlovepro klubos,vašomuršaavkakhel− ďomčanabutkheľibena.Bijo športoskamavastheosikhľuvib enpalehistorija,geografijaulite ratura.Keamendepessakovar genelasueliteraturamnana mukhľasprekalosavorodživi pen.Onekphurederphral,biš beršaphuredermandar,mange sakovardelaskečeňokňižkian daleleskrikňižňica.Tekameleli teraturamansikhaďasophralMi roslav,ovsasajsomiroguru.Khe lahasokvizipalodžaňibena,avri kerahasophučibenapalobuter buťaulošahasolesciknedžaňib naskremaribnendar.Sasman ošukarčhavoripenandrefameľi ja,kajmankamenas,thetesasna barvalomaterijalnabuťenca,no barvaloemocijencauoleha,so predživahas.

SavohinooBraňoOláhaka na?Sanoterennosocijalno buťarnoulekhavno.Dikhav odaavka,hojeterennobuťatar dživennonekbutersokamen hintelekhavel.

Odananečačipen.Andreteren nosocijalnobuťidikhavoda,so kampel,uvašodaodachudľomte kerel.Nasasodaodromlečorip nastar,novareso,somanpherďa reluanelobaredermoľipen.Ete rennosocijalnobuťikeravdešuef taberša.Preaverseraodahiňibut napaľikerďiunamištespoťinďi buťi.Esamospravakamelonareal nabuťapensigtekerenuomanu ša,savencakeravbuťipaťan,hoj manhineajsekompetenciji,hoj

lengešajlačharavodživipen.On kamenfedertebešel,kamen ebuťi,nakamenprepesteediskri minacija.Prekalodešueftaberša sikhľiľomtedživelmaškaroduj erňipnaskrebarauimardžanav odapharipenteačhavel.Somlo šalo,hojpomožinavkonkretno manušengeukeravlalumatar ofederthan,thetesikrapomožip naha.Teresavtearakhelebuťi jekhemanušeske,odahinbutlač hes,vašoda,hojvarekaskelačha ravekvalitaleskrodživipnaskro. Hinmanolestarlačhošuňiben. Butmanušanašťiarakhleebuťiva šoda,hojlensasbuteksekuciji. Pomožinavlengelepersonalno bankrotoha,sohindostapharo procesos.Buterdešamanušenge pomožinďomtekhoselodasoka− menas.

Varekaskepomožinavtedochu− delpeskijobešipen.Vajaveledaj, savinachudelolovepročhavoro umelakepomožinavtechudel oaverčhavorengrelove.Olahine opraktickabuťa,saveparuven odživipenalekonkretnomanu− šenge.

Adaďivessomomuršandro maškarutneberša,utheavkaan dremandeľikeravokotorsavohi noromanticko,džalsuneuhino idealistas.Paťav,hojandreluma kampeloparuvipenkijofeder,va šoda,hojerealitahiňiphari.The vašodabijolekhavipentheežur nalistickobuťikeravtheesocijal nobuťilesocijalnouekonomika nesavriispidlemanušenca.Mek manhinmirišukarfameľija,phra lathepheňa,savencapesmištesľi keras.Hinmanepiraňi,saviman kamel,hinamenlačhoachaľuvib enuhinmanamala,zoraravama la.Lemanušesšajavenbutkama rata,nočafrimaamala.Hinman buťi,savimangeanellošuobare dermoľipen.Musajtephenav,hoj som bachtalo manuš.

Sardikhentumaroromipen? Savihiňi,andretumarisocijal notheaktivistickobuťi,tumari romaňiidentita?

Džanavas,hojsamRoma,ubut palodanagondoľinavas.Mište,me somRom.Dikhľombutrasizmus, cikňaškolatar,notepalodabut gondoľinavas,odana.Aňisaroti nedžerisna.Ciknorestardžanavas tedživelmireromipnaha.Dikha vasmansarointernacijonalistas utheakanapesavkašunav.No oeňavardešteberšakanabarolas oneonacizmusurasizmusman andekijooda,hojzoralederšuna vasofaktos,hojsomRomuchud ľommantemarelvašamarečači

pena.Odrommangesikhavenas ozoralemanušasavepenmarenas lerasizmohathesegregacijaandro USA,oMartinLutherKing,Mal colmX,AngelaDavisuandropa luneberšaprojekhtothanhino FredHamptonuleskriDuhovo koalicija.Kadiideamangeanel efascinacijaubutbaripaťivleske dav.Orasizmustheobilačhedi khipenapredživavastheandroso cijalizmus,nolavaslensarofaktos ulemanušen,saveodakerenas, dikhavassarlebigoďakre,nasikha dedženen.Odapesaňinapa ruďas.Onacijonalizmusubarika nomaribenandrokoľin,kanapes vičinelMesomRom!,odananeso mekerav,unakamavaňiňisavo avernacijonalizmus.Sajekh,ka mavamarikultura,historija,usa kovarbarikanesphenavpalmiri romaňiidentitaumaravamanvaš oamarečačipenauanglediskrimi nacijausavorelakreformi.Oda hin miro romipen.

Vakerďanandrefameľijapal odujtolumakromaribenupal onaprindžardoromanoholo kaust?

Edajtheodadbutervallepere nassopeslengeačhiľasandroduj tolumakromariben,nasarandro averromanefameľiji,kajpaťanas, hojprobilačhipenakampelte bisterel.Ledadessasandroberš 1944dešujekhuladaochtoberša,

vašodapeskepromaribenmištes leperenas.Opapusuleskretrin phralasasaktivnaandroopre ušťiben,sasodženeandreforma cijaErnstThälmannandrebrigada vašeSlobodaleSlovanenge.Duj leskrephralen,MikuláštheJozef, chudleuilelenandroMauthau sen,Jozefodojmuľas.Lengro dživipenthoďomandrenovela Olekhavipenpalomeriben udživipen,saviavridiňaseorgani zacijaInMinoritaandroberš 2017.Odadmangephenelas,sar odasasprekalomariben,savesas operzekuciji,hojnašťiphirenas androforosprekalovaresaveori. Kamelasodatephenelvarekaske, koodanabisterela.Opapuspal edajsasprobuťa,androbuťakro taborisIlavatetheHanušovcate opraleTopľa.Sasmanlačhigoďi uolapuranevakeribenabutkama vas.Kanasomasočhavoro,butpal odanagondoľinavas.Imarkana bariľomdikhavasorasovamaribe nausaravľaspaleofašizmuspal oberš1993.Jekhvarestardikh ľom,hojhinovaresavoproble mos.Manňiko,paľikerdoleDe vleske,namarďas,nomirephure derphraleshe.Odasasoproble mosvašobarogendoleRomen gropreSlovaťiko.Imaroleberšen deolavakeribenamangephene nasvaresoaver,noaňimangepre goďinaavľas,hojvarekanalekha vava me.

Tumarelekhavibenaanen oprezoraleemociji.Buterval phareukale.Kajarakhenezor tekerelolapharetemenca,sa vohinotumarorelaksosusar nevľarentumarivoďi?But dženerodeneterapija,vajphi renandroveš,kerenmeditaci ja.Sarpentumensasťaren?

Ošuňibenamaškaromanuša dennekbuter.Orelaksosmanhin maškaromanuša,savenkamav,la fameľijaha,lapartnerkaha,leama lenca.Sasťarelmantheobašavib en,okňižki,odanašťitemukhel aňiprojekhďivesukana osasťipenmukhel,paľisthe ošportos.Temansasoproblemi andropersonalnodživipenumek pisinavaspaloajsepharetemi, elasodabuterkaľipensarkampel.

Usoskehineandremirebuťa oemocijiajsekaleuzorale?Vašo da,hojehistorijaamaremanušen grihiňiehistorijapalobilačhipe na,perzekucija,maribenugenoci da.Odojšajarakhavčafrimašukar momenti.Pozitivnohinoocharno lekhavibenpaloAntonFacuna. Olekhavipenhinopalozoralo,in teligentnomanuš,prosavošaj avenamaremanušabarikane. Oproblemoshino,hojoRomana prindžarenpeskrebaredženen, nadžanenaňipaloprindžarde manuša,savenhinromanorat. Odananemištes,vašoda,hoj odživipenleprindžardedženen

„Ečhibandrekňižkakerďomajsi,sarsaseepocha,“pheneloBraňoOláh.

groaneneinšpiracija.Amarečha− vorenašadeodžaňibensartedžal suno,uodašajavelnekgoreder. Osunohino,hojavavafutbalistas, kozmonautosvajolekhavno,na oda,hojmanelaokherukerava eškola–olahineoplani,orealna buťa.Kamav,kajlečhavorenteen o sune.

Pašovakeribenphenďan, hojtumennanetumarečhavo re,nokerenleternenca,kana nasanandrebuťi.

Dostazorales.Ľidžavasangle ošportovagrupiandreorganizaci jaDAR–Edetvijanskoalijancijale Romengri.Somasolektorisprova keribenapalotemi:historijaleRo mengri,orasizmusuholokaustvaš oamareterne,theomajoritnater ne.Sakoberškerasofutbalovotur najisvašeKučiJohannWilhelm Trollmanoskri.Adaberšelaimar dešutritoberšturnajos,savokamel teanellemanušenjekhetanes–sa koberšzumavas,hojteaventhe otimimajoritatar.Avkaľikerasoda, somukhľasamaroromanohrďinas ušportovcosJ.W.Trollmann.

Akanapalotumaroautorsko lekhavipen.Kanastarpestu mengechudľastekamelte lekhavel?

Varekajgarudoandrevoďiman sasoda,hojandremandesovel olekhavno,nonagondoľinavas, hojvarekanapisinava.Androberš 1999mandochudľomkijoamare ľilaRomanonevoľil.Kanalesgen ďomprekal,varesoodojnasas. Gondoľinavas,hojoleskedžana vastedelonav,tepisinel.Paľis

mangeeMáriaMaryšaOláhová, savisasaktivnoandrotritosekto risphenďas,hojoRomanonevoľil rodellenevemanušen,savešajpi

sinenasandroľil.Andromajos 2000bičhaďommirojekhtolekha− vipen.Palonabutďivesavľasepo− zitivnoreakcijalašefredaktorka− tar,savisaseDanielaHivešováŠi− lanová.Jekhvarestarmangedelas phikoandrolekhavipen,delas mangeeenergijathekanaodaka mavastemukhel.Nadirektivno dromehamansikhavelaspal ofundamentaandrežurnalistika. Olestarpisinavubijožurnalisticko buťi ačhiľom the lekhavno.

Uľiľasopharoprojektosvaš ohistorickoromanos.

Savoroodachudľasandroberš 2002,kanaandroamaroľilgen ďomovakeribenleprofesoriha MarcelohaCourthiadeha,leprofe sorihapreSorbonnaandroParíž. Vakerelaspaloda,khatarhine oRoma.Imarmansasvaresavein formaciji,noodetailisasvašman geneve.Jekhtovarmangeavľasan dregoďi,hojšajlekhavasohisto rickoromanos,ebeletrijasaviane lalegenavnengeovakeribenpal oda,sarusoskemukhľamamaro purano them Indija.

Tekidelohistorickainfor maciji,odamusajsasbutkom plikovano.

Palekňižkagondoľinavastrin berš.Genavassavorehistorickain formaciji,savečašajresavas.Bacht hin,hojamenhininternetuhojva resardžanavtheeangľickočhib, savisikhľiľomkorkoro,šajmando vakeravandronormalnasituaciji. Andrejekhtofazaoda,hojnasaso historickafakti,mangenamukhľas telekhavel.Oinformacijirodavas nekbuterprointernetos,androse riaverthemendar.Sikhľuvavaspal osokašamaškarohinduista,mosli ma,eprirodaurealijiandroregijo

nosandreAngluňiIndija.Chud− ľomandrovastaemapaandal ekňižkaLumakrihistorija,kajsas oinformacijipaloCharšaskrotha− garipen,uodamangepomožinďas andretopografija.

Kanagenavastumaroroma nosBisterdothagaripenintere santnomangesasehistoricko komunikacija.Sardžanenas, sarpenmaškarpendeandro berš1018paloKristusomanu šaľikerenas?

Ečhibandrekňižkakerďomajsi, sarsaseepocha.Olamanušamusaj sastevakerelavrethersaramen,se miridajudadnavakerenasavka,sar vakerasamen.Sakogeneracijahin lakričhib.Olacharakteranavakeren avka,saramenakana,lengrikomu nikacijahiňiceremonijalno,hijerar chicko.Ehijerarchijasasandroin dickokhetaňibenbutstriktno,nača andrekomunikacija,omanušasas odženeandrevaresavivarna,kasta. Ošerutnocharakterosmaharadža CharšanvakerelpeskrakamľahaLax mípaloda,hojnakamelteagorinel oManuoskrezakona,savelemanu šenimarkanastaruľilethovelasan drevaresavikastaulatarpespaľis imarandrodživipennašťisastedo chudelandreaver.

Eparamisihiňidinamicko unapinavo.Savosasolekha vibnaskroprocesos?

Eškolavašmangesaseliteratu ra,saviangomisgenavas.Vareka napeskekeravaseevidencijapal oda,sogenďomumukhľomlaka naresľomogendo700,avka,sas manlačhiškola.Džanavas,save dromehaeparamisidžala,nophe navaočačipen,kanabešavtele ulekhavav,nadžanav,soocharak teravakerenausardžalaovakeri

ben.Imarkanachudavtepisinel, jekhvakeribenaneloaveruavka, džides,pesbuchľareledinamika andro vakeriben.

Savocharakterosandaloro manoshinonekpašedertumare jileske?

Sakojekhcharakterosuľiľasan dremirigoďi,vašodahinemireli terarnečhavore.Nonekbuteršaj hojošerutnocharakterosCharšan utheoMughal,ošerutnocharak terosandredujtolinijaandroro manos,ootrokossavodenašľas Mervostar.OCharšanhinosikra personalno,šajleskediňomvare savemirebuťa.Sarternomuršmi rereakcijisassajekhvajzorale,vaj ňisave.Otemperamentnanaciji nadžanenteavelajsemaškaral,vaj sam jagale, vaj šudre.

Palodešeftaberšaavelavri tumarojekhromanos.Elathe aver?

IanHancockandaleuniverzita androTexaspisinďaspalonekbu terprindžardeRomaumangesas interesantnoobokserisJohann WilhelmTrollmannuleskrodživi pen.Leskeonacistaileotitulosvaš

leskrirasa.Pisinďompallesteo charnolekhavipenandroRomano nevoľil.Mekbutnadžanavaspal leskrodživipenusaragorinďas. Phenďommange,hojpallestepisi navaekňižka,obuťakronavlake diňomOvakeribenlemuleha. Džanav,hojpaloTrollmannavle avriokňižkiandroŇemciko,no napisinďaslenoRom.Mirikňižka lekhavelaoRompaloRom.Elas fajn,teoRomaprindžarenaskada vakeriben,usajekhtheaverslo vaťikaučechikagenavne.

Proagor,sophenenalege navnenge?

Šajkamavastephenel,hoj omanušategenenoromano Bisterdothagaripensareparamisi vašobuchlospektrumlegenav nengro.Miriambicijaanglooda, solekhaďomekňižkasas,hojpre kalodavakeribenomanušate prindžarenebisterďiromaňihis torija,načaoRoma,notheema jorita.Eparamisihiňizoraľiume paťavtheinteresantno,šajmaškar olajkatheekspertavazdelointe resos pal amari historija.

Tekstos u foto: Ingrid Ďurinová, preklad: Erika Godlová

Braňo Oláh

Bratislava,25.november2022(RNĽ/TS)–Jedlojekultúrnenajvýznamnejšímzdieľa nýmprvkom.Prijedlenetrebaslová,stačia vôňaachuť,ktoréčastobúrajúajväčšiekul túrnebariéry,akosútiemedziRómami anerómskym,majoritnýmobyvateľstvom. „Priprípravetejtokuchárskejknihysomsa stretolsozvláštnymstereotypom.Keďsom sapýtalľudí,ktorírómskukuchyňunepo znajú,čosipodňoupredstavujú,dostal somajodpoveď:štvornohýchdomácichmi láčikov,“predstavujenovúknihujejautor, europoslanecPeterPollák.Slávnostnéuve denieknihydoživotasakonalovBratislave.

PripropagáciikuchárkyPeterPollákuvá dza,žeprelistoval2310stránrómskychku chárskychkníh,prečítal1458receptovzce lejEurópy,alenenašielanijedentakýrecept, ktorýbypripravovaldomácichmiláčikov.Pri tomdesiatkyreceptovsúpodľanehopresú časnosťneobvyklé,napríkladjedlázježkov.

„Poznámeinénárody,kdejekonzumá ciaspoločenskýchzvierat(psov,morčiat, korytnačiek,delfínov...)bežnousúčasťou ichkultúr.CarolWilsonovávosvojejknihe

ReceptyakulinársketradícieRómovpíše, žepsy,rovnakoakoajmačky,Rómoviapo kladalizanečistévobradnomzmysleslova, zazakázané.Ajztohtodôvodumôžemtvr diť,žekonzumáciapsovjespoločenský predsudok,bulvárnymediálnyobrazposta venýnamýtochastereotypoch.Niejeto každodennárealitaanikultúrnatradícia,“ uvádza europoslanec.

Akájevskutočnostirómskakuchyňa?

Rómskereceptysúinšpiratívnearozma nité,vytvorenégeneráciamitalentovaných rómskych kuchárok a kuchárov.

„Keďsapýtamtých,ktoríužrómsku kuchyňuochutnali,čonaňuhovoria,asiaj pretodostávamodpoveď:,Bolotovýbor né!‘Dokoncadodajú,ženičlepšieeštene jedli.Obeskupinyopýtaných,akosami priznávajú,savniečomzhodujú.Rómsku kuchyňudobrenepoznajú.Jeprenichne známa až tajomná,“ zistil Peter Pollák.

Na160stranáchkuchárkynájdeme52 receptov–nakaždýtýždeňrokajeden.In špiráciučerpalautorzdvadsiatkyrómskych kuchárskychkníh,zinternetu,pridalaj vlastnéreceptyareceptyodsvojichpriate ľov.VäčšinajezoSlovenskaaČeska,aleaj zďalšíchkrajín:Rumunska,Bulharska,Poľ ska,Maďarska,VeľkejBritánie,Francúzska, Španielska, Talianska, Chorvátska a Indie.

„Bolbysomveľmirád,kebytátokniha pomohlazmeniťstereotypnýpohľadna rómskestravovanie.Poďmespoločnezbú raťpredsudkyaznovuobjaviťčarorómskej kuchyne.Lačhochaben,dobrúchuť,“dodá va Peter Pollák.

Niektoréreceptysúšpecificképredaný región,inésaopakujútakmerpocelejEu rópe.Jedláspojenésprírodou,jednodu chéajpestré,zabudnutéasúčasné,klasické ajveľmioriginálne.Nakrsteknihysazú častnilipozvaníhostiazoblastikultúry a politiky, či zástupcovia inštitúcií.

„Knihajeunikátnouzbierkouchutných asýtychrómskychreceptov.Nášúradverí, žetotoknižnédieloareceptyvňomprispe júkvytváraniunovýchpriateľstievapo môžuvzájomnejtolerancii.Jedlospájaaje nástrojomporozumeniaajbezslov,“uvie dolJánHero,splnomocnenecvládySRpre rómske komunity.

Čaro rómskej kuchyne –nová kniha rómskych jedál

SERA–STRANA18–POVIEDKA/KULTÚRA–

Rómski muzikanti a Mujalo /O romane lavutara the o Mujalo

Tentopríbehsavrajnaozajstalvistejne menovanejobciarozprávalmihojeden môjznámy,jemutovrajrozprávaljehootec a jeho otcovi zase jeho otec.

Utar,Uchaľ,KaloaBaľogarbolirómski muzikanti,ktoríkaždúsobotuchodilihrať kugrófoviBarimudovedľajšejobce.Hrali pánomadámamzoširokéhookolia,ktorí saugrófastretávali,abysivyhodilizkopýt kaamulatovali.Mulatovanievšaktrvalo vždyibadopolnoci,taksitoželalgróf.Nik tonevedelprečo,ataksamuselivždyopol nocivšetcipobraťdomov.Pániadámy mierneunavenínapánskychkočocharóm skimuzikantitiežmierneunavenípešo. Cestaboladlhá,trvalaasihodinupešo, akeďužboliRómoviavosvojejobci,museli ísťdoosadyeštenejakýkúsokokolocinto rína.Našimuzikantisamŕtvychnebáli,veď nerazišlidomovodgrófaopolnoci,apo tomajokolocintorína.Nikdysaimnične stalo.Bálisaskôrživých,abyichniektone prepadol a neokradol o zarobené peniaze. Utarhralnahusleabolprimášomkapely, Uchaľhralnaklarinete,KalonakontreaBa ľogarnaakordeóne.Bolitodobrímuzikanti, alemalijednuzlúvlastnosť.Vždy,keďodo hraliugrófaavracalisadomov,celoucestou sahádali.Okremgáže,ktorúimdávalzahra niegróf,dostávalizaplatenéajodpánov adám,každýzvlášťpodľatoho,ktopráveko muhraldouška.Tietopeniazejedenpred druhýmzatajovali.Ajvtútosobotusacestou kugrófovihádali.„Nechtuzomriemnamies te,aksaaniteraznepriznáte,koľkostezaro bilipomimo.Užnikdysvaminepôjdem hrať!“vyčítalimKalo,leboonakokontrášza robilvždynajmenej.„Nechcemprisahaťna deti,aletisľubujem,Kalo,žedohalieravysy− pemvšetkypeniazezvrecieknastôl,“ uisťovalhoUtar.„Ajjatourobím!“sľuboval Uchaľ.„Nechužnikdynevidímsvojedeti, aktakneurobímajja,“potvrdilBaľogar.„Tak tomábyť.Veďsmerómskibratia,apredsa nebudemejedendruhéhookrádať.Všetko, čozarobímemimodámenastôlarozdelíme spravodlivonaštyričasti,“povedalUtarako ichprimáš.Potomsanasebausmiali,sadlisi nazempodmohutnoulipou,ušúľalicigarety azapálilisi.Pochvílipokračovaliďalejkugró fovi.Opolnoci,keďuždohrali,pobralisaako každúsobotumierneunavenídomovalene urobilito,čosľúbili.Speniazmi,čozarobili mimosabratskynerozdelili.„Vydegeši,moč koši,hengeri,trougeri!Zasestemaoklamali aokradli!Sanehanbíte?!“kričalnanichana dávalimKalo.Všetcitrajaboliticho,lebopo mimozarobilislušne.„Aty,Utar,sinajväčší

degešaklamár!Tysimalprvýakonášprimáš vysypaťpeniazezvreciek!“kričalnaUtaraKa− lo.Utarsaotočilknemuahovorí:„Jasomde gešaklamár?Tyvieš,ktosomja?“Chvíľujeti cho.„Jasomklobúkdole!“zvoláopitýUtar. „Tysiklobúkdole?Aktysiklobúkdole,takja somhlavahore!“odpovedalUtarovinazloste nýKalo.Potomsaceloucestouhádalimedzi sebouanešetrilirôznymiurážkami.

Keďdošlidosvojejobceavybralisaces toudoosady,ktoráviedlaokolocintorína, cestuimskrížilMujalo,ktorýpredtýždňom

zomrelapochovalihoprávenatomtocin− toríne.Mujalobolsamotár.Ženamuzo− mrelaveľmimladáaodvtedysanikdy neoženil.Nemalanideti.Rómomvosade savyhýbalakeďzomrel,taknaobecnéná kladymuvystrojilskromnýpohrebrichtár. Muzikantimuneprišlihraťnajehoposled núcestu,leboichnemalktozaplatiť,atak jehodušaostalanatomtosveteablúdila, nemalapokoja.PretoMujaloskrížilcestu rómskymmuzikantom.„Jáj,veďtojemulo Mujalo!“zarevalBaľogarachcelutiecťdru

hýmsmerom,alenemohol,bolakopriko− vanýozem.Aniostatnísanemohlipohnúť zmiesta.„Mujalo,čochcešodnás?“spýtal satrasúcimhlasomUchaľ.„Tysaeštepý taš?!Pánomchodítehrať,lebovámdobre platia,alemnesteneprišlizahraťnamoju poslednúcestumojuobľúbenúpesničku? Takterazpôjdetesomnoukumnedomov, atammizahrátemojupesničku,abysom maldušunapokojianeblúdilnatomtosve te,“povedalimMujalo.Muzikantibolivy desenínasmrť,aleneostávaloimničiné,

V školách vo Svidníku bežal projekt Moja národnosť je rómska a som na to hrdý

ObčianskezdruženieMINORITYSKrealizovalovro koch2022a2023sériudvanástichvzdelávacíchaktivít vškoláchso180mladýmiRómamiaRómkamivmeste SvidníkvrámciprojektuMojanárodnosťjerómskaasom natohrdý,ktorýbolschválenýFondomnapodporukul túry národnostných menšín (KULTMINOR).

ZámeromprojektuMojanárodnosťjerómskaasomna tohrdýbolozvýšiťpovedomiepríslušníkovmarginalizo vanýchrómskychkomunítoprávachnárodnostnýchmen šín.OdbornougarantkouprojektubolaErikaGodlová a lektormi Petr Sivák, Michal Kanaloš a Peter Sivák. LektorisipreRómovaRómkypripravilikrátkyúvodnýtest, ktorýdalinazačiatkuvzdelávacejaktivityvypracovaťžiakom, žiačkam,študentomaštudentkám,abyzistilistupeňpovedo miaúčastníkovaúčastníčokoprávachnárodnostnýchmenšín. Pokračovaliprednáškousdiskusiouotom,aképrávamá rómskanárodnostnámenšinanaSlovenskuaakojemožnéich uplatňovaťvpraxi.Lektorinaprednáškachzdôrazňovali,že RómoviaaRómkysúplnohodnotnýmiobčanminašejkrajiny azároveňpríslušníkmirómskejnárodnostnejmenšiny.Posled nésčítanieobyvateľov,domovabytovnaSlovenskuzroku 2021umožnilovšetkýmprihlásiťsaajkdvomnárodnostiam. ObčianskezdruženieMINORITYSKveľmipekneďakuje riaditeľomariaditeľkámškôlvoSvidníku,vrátaneučiteľov aučiteliekzaexcelentnúspoluprácuprirealizáciitýchtovzde lávacíchaktivít,ktoréposilniapovedomieRómovaRómok oprávachrómskejnárodnostnejmenšinynaSlovensku.

akonasledovaťMujala.Atakišlizaním.Ten ichpriviedolkveľkémudomu.„Tak,tubý vam,“povedalaukázalrukounatendom aeštedodal,„môžetemizahrať“.Muzikanti začalihraťMujalovuobľúbenúpieseňakeď skončili,Mujaloimpovedal:„Terazužmám dušunapokojiamôžemsiísťpokojneľah núťaodpočívať“.Vošieldodomu,predkto rýmstáli.Natosaobjavilipreddomomďal šínebožtíci,ktorýchdušablúdilanatomto sveteanebolanapokoji.„Ajmnezahrajte!

Ajmne!Ajmne!“prosilimuzikantovne božtíci.AtakRómoviahraliahrali.Mysleli si,žehrajúnebožtíkom,ktoríichotopro sia,alebolatoibailúzia.Muzikantiboliako zmyslov zbavení.

Vnedeľuránoišliľudiadokostolana omšuakokaždúnedeľu.Išliokolocintorí na,odkiaľsaozývalahlasnáhudba.Boloim todivné,ataktooznámiližandárom.Tí prišlinacintorínaneverilivlastnýmočiam. RómskimuzikantistojanadhrobomMujala ahrajúostošesť.Podídeknimžandársky náčelníkapýtasaUtara:„Čotovystrájatena tomtopietnommiesteskororáno?“aUtar muodpovie,„vydržtechvíľku,pánnáčel ník!Dohrámetunebožtíkomapotombu demehraťvám,“ahraliďalej.Vtomžandári vytiahlipelendrekyamedzilopatkytresli muzikantovtaksilno,žesahneďprebrali zdelíria.„Jáj,čoje?Čosadeje?“skríkli všetcinaraz.„Aprečosmenacintoríne?“ opýtalsaUtaržandára.„Tonámvysvetlíte na žandárskej stanici,“ povedal náčelník. Rómskimuzikantisipamätaliibato,že cestuimskrížilMujaloamuselimuhrať, abyjehodušabolapokojná,lebonapohre bemunezahrali,atakjehodušablúdilapo tomtosvete.Pamätalisiešteto,žeMujalo ichpriviedolpredveľkýdom,kdevrajbýval aviacsinaničnespomínali.„Vieš,čosimi odpovedal,keďsomsaťaspýtal,čorobíte vnedeľuránonacintoríne?“spýtalsa náčelníkUtaraaajmuhneďodpovedal,„že dohrátenebožtíkomapotombudetehraťaj nám“.Vtedysirómskimuzikantispomenuli namoment,keďdohraliMujaloviapotom začalizanimichodiťnebožtíciaprosiť,aby ajimzahrali,abymalidušenapokoji.Veľmi sazľakli,atoažtak,ževpriebehu niekoľkýchdnívšetkýmštyromosivelivlasy nahlave.KugrófoviBarimuužnikdynešli hrať.Tensimuselzaobstaraťinúkapelu. Niektorísamuzikantomsmiali,aleiníich ľutovaliatiežsazľakli.Odtejtochvílesa niktozRómovneodvážilvracaťdomovdo osadyvnoci,aleibazavidna,lebokosade inácestaneviedla,lenokolocintorína.Báli sa mŕtvych, aby im tiež neskrížili cestu.

***

Kadapheňibenbarčaavkavakerenpes čačesteačhiľaandrejekhbinavutnogav uvakerelaslesmangejekhmirodžanutno, uleskeodavakerelasleskrodaduleskre dadeske pale leskro das.

OUtaris,oUchaľis,oKalo,theoBaľoga rissasromanelavutara,savesakosombat phirenastebašavelkogrofoskoBarisan dropašunagav.Bašavenaslerajengelera ňijengeandalobuchlopašaňiben,savepes kogrofosarakhenas,kajpesketečhiven avrilepetalostarutemulatinen.Kajča omulatišagosľikerelasčadžijepašrat,avka peskemangelasogrofos.Ňikonadžanelas soske,uavkasastromadesojekhvarpalje pašratsavorepestekidelkhere.Orajathe oraňijasikramatoreprorajunebrički uoromanelavutaratišsikramatorepro pindre.Odromsasduralo,ľikerelasvaj jekhorapindrunes,usarimarsasoRoma andrepeskrogav,sastromademektedžal andreosadamekvaresavokotorpašal emulaňibar.Amarelavutarapeslemulen darnadaranas,senajekhvarsastromadete džalkherekhatalogrofospaljepašrat, upaľisthepašalemulaňibar.Šohapes lengeňičn´ačhiľa.Daranaspessigederle džidendar,kajlenvarekotenazachudel andre u te na čorel lenge o zarodne love.

OUtarisbašavelasprelavutausaslaban dakroprimašis,oUchaľisbašavelasprekla rineta,oKaloprekontrauoBaľogarispre harmoňija.Saslačhelavutara,kajčasaslen jekhphujipen.Sojekhvar,sardobašavenas kogrofosuvisarenaspeskhere,calonedro mehapeskerenas.Bijalolove,solendelas vašobašavibenogrofos,chudenaspoči menthelerajendartheraňijendar,dojekh prekaloda,koipenkaskebašavelasandro kanoro.Olalovejekhavrestargaruvenas. Thekadasombatpesledromehakogrofos kerenas.„Kajkadajtemeravprothan,sar aňiakananaphenena,kecizarodňampašal. Imaršohatumencanadžavatebašavel!“ avrigenelaslengeoKalo,boovsarkontra− šiszarodelassojekhvarnekfrimeder.„Naka− mavtekošellečhaven,kajčakadajtuke egerinav,Kalo,hojdžifiľirisčhivavaavrisa− voreloveandaložebyproskamind,“ege− rinlasoUtaris.„Themeodakerava!“ege− rinlasoUchaľis.„Kajimaršohatenadikhav lečhaven,teavkanakeravatheme,“kijat hodžaoBaľogaris.„Avkaodakamľahaste el.Sesamromanephrala,ujekhavresna občoraha.Savoro,sozarodahapašaloda thovahaproskaminduulavahajekhčačip nahaproštarkotora,“phendžaoUtarissar lengroprimašis.Paľisprepesteasande,beš leteleprephuvtelebarilipa,kerdepeske thuvaleuthuvaľarde.Palosikraidejos džanasdurederkogrofos.Paljepašrat,sar

PrísloviaaporekadlábolisúčasťouživotaRó mov,akýmsizrkadlom,vktoromsaodrážalistrastiislasti života.VautobiografickejkniheElenyLackovejNarodila somsapodšťastnouhviezdouprísloviaaporekadlá(go ďaverlava)opäťožili,znovaaznovasavnichodrážaživot Rómov,ichspôsobmysleniaakultúry.Dokoncapodľa slovElenyLackovejbolitietomúdreslovájejdennoden nousúčasťouastalisapreRómovistouoporouvneistom živote.„Dennesomokolosebapočúvalamúdreslová, ktorénámbolioporouvbiedeachudobe,učilinásbrať živottak,akoprichádza,prežívaťmomentabyťspokoj ný...“(Lacková2023,s.49).Pretosamožnovjednom zpríslovídozvedáme,ževbohatstvesúpeniazeavchudo bepiesneažarty/Barvaľipenlovenca,čoripengiľencaphe rasenca(Lacková2023,s.50).Hneďniekoľkoďalšíchprí slovípodávasvedectvoorozprávaníElenyLackovej: „...Biedanásviedlaktomu,abysmesipomáhaliavážilisi jedendruhého“(Lacková2023,s.49).Temannane,joj mandela,telanane,meladava./Keďnemámja,dámi ona, keď nemá ona, dám jej ja.

Vmúdrychslovách–prísloviachaporekadlách–avroz právaníElenyLackovejjezobrazenáveľkásúdržnosťRó mov,spolupatričnosťaochotavzájomnesipomáhať.Sila vzájomnejpomocidoveľkejmieryvyplývalapravdepodob neztoho,žeRómovianebolisúčasťouspoločnosti,žili vspoločnompriestoreaspoliehalisajedennadruhého.

„Ponižemostanakrajidedinybolanašacigánskaosada. Anijednarómskarodinanebývalavobci.Topredtýmnee xistovalo,abyRómbývalmedzigadži.Vosadesmežilisa mipreseba.“(Lacková2023,s.53).Pretosaajhovorí,že:

imardobašade,kidnepeskheresardojekh sombatsikramatorekajčanakerdeoda,so egerinde.Lelovenca,sozarodnepašaloda pessarphralanaulade.„Tumendegešale, močkošale,hengerale,trougerale!Pale manchochadžanuobčordžan!Pesna ladžan?!“vičhinelasprelendeučhivkerelas lengeoKalo.Savoretrindženečhitenas,bo pašalodapeskešukareszarodne.„Utu, Utar,salnekbarederdegešisthechochado! Tukamľalsarprimašisešebnotečhivelavri oloveandaložeby!“vičhinelasproUtaris oKalo.OUtarispesvisardžakijaleste uphenel:„Mesomdegešisthechochado? Tudžanes,kosomme?“Sikračhitel.„Me somekalapatele!“vičhinelomatoUtaris. „Tusalekalapatele?Tetusalekalapatele, tamesomošeroupre!“palephendžale UtariskeoKalo.Paľispescalonedromeha kerenasmaškarpesteudžungalespeske rakinenas.

Saravleandropeskrogavukidnepesle dromehaandreosada,savoľidžalaspašal emulaňibar,odromlengeačhadžauMu jalo,savoanglojekhkurkomuľauparun delesipenprekojamuľaňibar.OMujalo dživelaskorkoro.Eromňileskemuľater ňiuakorestarimaršoharomňanaiľa. Čhavelesnasas.LeRomendarandreosa dadžalasduralusarmuľa,tavašogavut neloveleskekerdžačoroparuňibenočhi balo.Olavutaralesken´avletebašavel preleskroostatňodrom,bolennasasko tepočinel,uavkaleskrivodžiačhiľapre kajalumauphirelasupretele,nasasbiki vel.VašodaoMujaloačhadžaodromle romanelavutarenge.„Jaj,seodaomulo oMujalo!“zoralesvičhindžaoBaľogaris ukamľatedenašelavraseraha,kajčanašťi pesčaladža,sassarcharťimenkijephuv. Aňikolaaverpesnašťičaladepalothan. „Mujalo,soamendarkames?“phučľapes daradunehangohaoUchaľis.„Tupesmek phučes?!Lerajengephirentebašavel,bo tumenmištespočinen,kajčamange n´avľantebašavelpremiroostatnodrom mirigiľi?Taakanaavenamancakemande khere,uodojmangebašavenamirigiľi, kajteelmirivodžibikivelutenaphirav upretelepalkajaluma,“phendžauMuja− lo.Olavutarasasavridaradepromulaňi− pen,kajčan´ačhelaslengeňičaver,čate džalpaloMujalo.Uavkadžanaspalleste. Odalenandžakijobarokher.„Ta,kadaj bešav,“phendžausikadžaprokher umekphendža,„šajmangebašaven“. OlavutarachudnetebašavelleMujaleske leskrigiľiusarpreačhile,oMujalolenge phendža:„Akanaimarmirivodžibikivel ušajpeskedžavbikiveltepašľoluteso vel“.Geľaandrokher,anglalsavoačhe

nas.Pr´odapessikadeanglokheraver mule,savengrivodžiphirelasupretele palkajalumaunasasbikivel.„Themange bašaven!Themange!Themange!“man genaslelavutarenomule.UavkaoRoma bašavenasubašavenas.Gondoľinenas peske,hojbašavenlemulenge,savelen mangen,kajčaodasasčaandrelengreše re.Olavutarasassarbiegodži.Kurketo saradžanasonipiandrekhangeripreom šasardojekhkurko.Džanaspašalemula ňibar,khataršundžolaszoralobašaviben. N´achaľonasoleske,uavkavičhindele šingunen.Olaavlepremulaňibarunapa čanpeskrejakhenge.Oromanelavutara ačhenupralleMujaleskromulanoubaša vensardiline.Džalkijalendeošeralošin gunouphučelpesleUtaristar:„S´odadi liňaľonprekadamulanothansigtosara?“ uoUtarisleskephenel,„užarensikra,ra jejašeraleja!Dobašavaskadajlemulenge upaľisbašavahatumenge,“ubašavenas dureder.Andr´odaošingunecirdneavri opelendrekiumaškarodumedemadele lavutarenavkazorales,hojtakojpesprei lekijegodži.„Jaj,so´da?Sopeskerel?“ vičhinenassavorejekhvar.„Usoskesam premulaňibar?“phučľapesoUtarisle šingunestar.„Odaamengephenenapre šinguňaľi,“phendžaošinguno. Oromanelavutarapeskeleperenasča oda,hojodromlengeačhadžaoMujalo usastromadelesketebašavel,kajleskri vodžiteelbikivel,boproparuňibenleske nabašade,uavkaleskrivodžiphirelasupre telepalkajaluma.Leperdepeskemekthe oda,hojoMujalolenadžaanglobarokher, kajbešelasuprobuterpeskenaleperenas. „Džanes,somangephendžal,sartutar phučľom,sokerenkurketosarapremulaňi bar?“phučľapesošeralošingunoleUta ristarutheleskepalephendža,„hojdobaša− venalemulengeupaľisbašavenatheamen− ge“.Akorleromanelavutarengeavľaandro šerooda,sardobašadeleMujaleskeupaľis chudnepallendetephirelomuleumange− naslen,kajthelengetebašaven,kajlende teenovodžabikivel.Baresdarandžile, uodadžiavka,hojprekalvajkecidživesasa− voreštarengešivisaľileobalaprošere.Ko grofosimaršohanageletebašavel.Odasas tromadopesketearakhelavrabanda.Vare kolelavutarendarasalas,kajčaaverlensaji nenasutheondarandžile.Oleidejostarňi koleRomendarnavisarlaspeskhereandre osadarači,aľečaprekalodžives,bokije osadaaverdromnaľidžalas,čapašalemula ňibar.Daranaspeslemulendare,kajthe lenge te n´ačhaven o drom. Napísal a preložil Igor Dužda str. 8 Ilustrácia knihy. Foto: vydavateľstvo BRAK

Romnaneňigdakorkoro./Rómnikdyniejesám.(Lacková 2023,s.52)apreRómovjedôležité,abyajichdušabola sýta:Čalovoďifedersarčalegoja./Nasýtenádušajelepšia než nasýtené črevá.

NadruhejstraneRómovianezabúdalinato,žeajžalúdok trebanakŕmiťanielensvoj,aleajtých,ktorísaocitlivnúdzi. Veľkápozornosťsavenovalasirotám,starýmRómomate hotnýmženám.„SirotysapotĺkalipopríbytkochRómov,raz imdalnajesťten,druhýrazonen,nehladovali.Rómoviaby nedopustili,abysirotyhladovali.Hovorilosa:Miročhavo,ti ročhavo,techalkamensoduj.Čijetomojedieťaalebotvo je,jesťpotrebujúobe.“(Lacková2023,s.56).

Ďalšieprísloviasatýkalipráce.ElenaLacková(2023, s.57)uvádza,žeRómoviasaživiliakohudobníciamedzi hudobníkmibolaveľkákonkurencia.„NavýchodnomSlo venskusatorómskymikapelamilentakhemžilo.Hovo rievalosa:Rompespalobašavibenmurdarel.Kona džaneltebešavel,nachal.AlekeďsaužpotomkaždýRóm naučilnaniečomfidlikať,začaloplatiťďalšieporekadlo: Thelelavutarengeolavutarabašaven./Ajhudobníkom hrajú hudobníci.

ŽivotElenyLackovejsaniesolvznamenímúdrychslov starýchRómov.Svet,vktoromžilajejpripomínalpravdu týchtovýpovedíodmladýchlietažpostarobu.Jedným zbiľagovRómovbolaichtmavápokožka.Ten,ktobol tmavý,bolkalemardo/bitýčernotou.Akoreakcianatúto skutočnosťhovoríjednozpríslovíto,žeľudiabysanemali deliťnabielychalebočiernych,malabyichspájaťľud skosť,pretosiRómovianaVianocevinšovali:Kajtedživas jekheavrehasarodikaľiphuvlekalemareha.Nechžijeme

jedensdruhýmakotáčiernazemsčiernymchlebom. (Lacková, 2023, s. 71).

Šukarlava/goďaverlava/pheňibenvdieleElenyLacko vejotvárajúpríbehyzoživotaspisovateľky,súvstupnou bránoudopoznaniakultúry,spôsobuživotaRómovcez rozprávanieElenyLackovej,ktorénahrávala/zapisova la/prepisovalaavknižnejpodobeeditovalaMilenaHüb schmannová.Rómskevýrazy,názvy,pomenovaniavnáša júdodielaautentickosťprejavuElenyLackovej,uveriteľ nosťjejrozprávaniaanajmäsúsondoudokrásyrómske ho jazyka v jeho hovorovej a literárnej podobe.

Text: Jana Gáborová Kroková, zdroj: Elena Lacková: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, Vydavateľstvo Brak, 2023

SERA–STRANA20–KULTÚRA–Rómska putovná galéria po dvadsiatich rokoch v online priestore

RómskevýtvarnéumeniejenaSlovenskuprezentovanélenspora dicky.Vonlinepriestoremôžetenájsťdielarómskychvýtvarníkovna portáliwww.slovakiana.sk,doktoréhovkladajúmúzeá,galérie aknižnicedigitálnekultúrneobjekty.Dielarómskychvýtvarníkov, hlavnetýchinsitných,súvzbierkachgalériíamúzeíojedinelýmarte faktom,výnimkoujezbierkovýfondMúzeakultúryRómovnaSlo vensku,ktorésanachádzavMartine.Zbierkuvýtvarnýchdielvdigi tálnejverziibudujeŠtátnavedeckáknižnicavPrešove,dokumentač no−informačnécentrumrómskejkultúry.Absenciurómskehoume niavonlineprostredísasnažímevyriešiťnovouaplikáciou–virtuál nougalériourómskychvýtvarníkovaichdiel,ktorévzniklinaprelo memiléniavnašomzdruženíJekhetane–SpolupodnázvomMaľu jeme pre lásku/Rómska putovná galéria.

Odkaznaminulosť

NovinyRomanonevoľildávaliadávajúnasvojichstránkachpries torvýtvarnémuumeniuužodroku1991.Nazačiatkunovéhomilé niasapodvedenímDanielyHivešovejŠilanovejuskutočnili workshopyrómskychvýtvarníkovarezbárov.Niekoľkodesiatokvý tvarnýchdiel,ktorévzniklipočastvorivýchstretnutí,aleajdiela,kto rézdruženievykúpiloodautorov,tvorilinášbohatýarchív.Dielapu tovalipovýstaváchnaSlovensku,ktorénieslinázovMaľujemepre lásku.IchcieľombolopriblížiťRómovaRómkyvovýtvarnomumení. Obrazyboliajsúčasťoukultúrnychpodujatíspríznačnýmnázvom Spoznajme sa. Tam sa prezentoval širší kontext rómskeho umenia.

„Galériajeputovnávpravomzmysleslova,pretoženemádomov anipriestorynauskladneniepostupnevytváranýchdielacestuje,aby mohlaexistovať,“povedalapredsedníčkazdruženiaDanielaHivešová Šilanová27.februára2002vBardejovenaotvorenídeviatejvýstavy.

Rómskaputovnágalériasa8.apríla2002zastavívBratislave.Bu− detovporadípodruhýrazavernisážprác37autorovzcelejSloven− skejrepublikysauskutočnívDomeumeniapripríležitostiMedziná− rodnéhodňaRómov,ktorýpripadáprávena8.apríl.Naposledybola putovnágalériaprezentovanádo22.marcavBardejovenasvojejdo− terajšejdeviatejzastávke.VýstavamástálynázovMaľujemeprelásku (Čitranasperdalokamiben)–píšesavagentúrnejspráveTASRzro− ku 2002.

TajomníčkazdruženiaŽofiaTemkovitzováinformovala,žeod svojhozačiatkuvmarci2001projektpriťahujepozornosťrómskych umelcov,atýmsanapĺňajehozámer–revitalizovaťrómskevýtvarné umenienaSlovensku.Postupnerastiepočetautorov,ktorísazúčast ňujúprojektu.NapríkladvBardejovesaknemupridalištyriamiest nitvorcovia,pritomnaprezentáciivPrešovevnovembri2001sazú častnilopätnásťrómskychvýtvarníkov.Celýprojektpodporujevia ceronadáciíafondov,rómskipodnikateliaaodbornýmilektormisú niekoľkí akademickí maliari a sochári.

Súčasnosťabudúcnosť

VarchívochzdruženiaJekhetane–SpoluvPrešovesúdostupnévý tvarnédielavdigitálnejpodobeodmnohýchrómskychvýtvarníkov, ktorísozdruženímspolupracovalinavýtvarnýchplenéroch(Vojtech Kokény,JozefCichý,IvanBerkyDušík,ErikaŠajgalová,TiborOláh, DušanOláh,MartinKalejaJanuv,IdlikoPálová).Ajvzhľadomnahistó riuzdruženiaainiciátorkypodporyrómskychvýtvarníkovDanielyHi vešovejŠilanovejsmesarozhodlioživiťtútovýnimočnúaktivituapre niesťjudodnešnéhosvetadigitálnejdoby.Realizáciouprojektu dostávamedoonlinepriestoruvýtvarnépráce,ktorévzniklinaprelo memiléniaanachádzajúsaterazlenvnašicharchívoch.

Vprvejetapeprojektu,ktorýrealizujemesfinančnoupodporou FondunapodporukultúrynárodnostnýchmenšínSRprezentujeme dvochvýtvarníkovajednuvýtvarníčku.Odkazujemetaknaminulosť združeniaajehoaktivity,aleajnasúčasnútvorbuautorov,ktorísvo jimi prácami spoluvytvárajú obsah novín Romano nevo ľil. Modernádobaprinášamodernétechnológie,ktorémôžeme využívaťnaprezentáciurómskejkultúry.Dnesjesmartfónsúčasťou takmerkaždejdomácnostiamobilnézariadenieužanizďalekane slúži len na telefonovanie.

Virtuálnagaléria,ktorúsmevytvorilibudeurčenáprerôznetypy zariadení(počítač/tablet),nonajpoužívanejšímbudemobil,ktorý mámevždyprisebe.Aplikáciafungujeonlineajofflineajezdarma kstiahnutiu.Zpohodliadomova,vautobusealebovovlakusitak budemôcťkaždýpozrieťdielarómskychvýtvarníkov,ktorébudúko mentované v slovenskom, rómskom a anglickom jazyku.

Nech sa páči, vstúpte.

Text: Roman Čonka

ISSN 1338−3027 Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia: Jarková 4, 080 01 Prešov, sídlo redakcie a poštová adresa: Tkáčska 2, 080 01 Prešov, e−mail: zdruzeniejekhetane@gmail.com, www.jekhetane−spolu.net, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia: R. Čonka, E. Godlová, J. Gáborová Kroková, D. Obšasníková, B. Oláh, I. Ďurinová, Z. Kumanová. Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová, Stanislav Cina. Ilustrácie: J. Fečo, J. G. Mandel, Š. Bottová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice. Náklad: 2000 ks. Evidenčné číslo 375/08. Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si

Projekt rómskej galérie je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR

Zľava:JozefFečo,ErikaŠajgalová,JozefCichý