Romano nevo ľil 1/2021

1/2021

3

Ročník 31 Nepredajné

u Pápež František. Ilustráciu vytvorila Šarlota Bottová.

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Menšinová kultúra si zaslúži podporu v reálnom čase, nie refinancovanie Národnostným menšinám na Slovensku štát garantuje podporu kultúrnych aktivít.

Pred rokmi získavali organizácie podporu z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, neskôr z Úradu vlády Slovenskej republiky.

Zatiaľ posledným subjektom, ktorý má menšinovú kultúru podporovať, je Fond na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý bol zriadený samostatným zákonom.

Okrem financovania bolo hlavným cieľom akési samosprávne riadenie jednotlivých menšín v tom, koho nominujú do odbor− ných rád, aké priority podpory si stanovia a ako to celé bude fungovať. Fond má admi− nistratívnych pracovníkov, ktorí majú za− bezpečiť všetky formálne náležitosti od vy− hlásenia výzvy, cez zmluvy pre podporené projekty až po kontrolu ich realizácie a fi− nančných vyúčtovaní.

Aká je realita?

Rok 2021 je totálnym problémom pre žia− dateľov, ktorým odborné komisie schválili projekty a štipendiá. Výzvy na podporu kul− túry v roku 2021 boli vyhlásené ešte v roku 2020 a aj napriek tomu, že by mali platiť ur− čité záväzné lehoty pre fond aj pre žiadate−

ľov, realita je výrazne iná. O podporených žiadostiach fond prijímateľov informoval koncom apríla, začiatkom mája. Zároveň ich vyzval na dodanie potvrdení, ktoré sú po− trebné pre uzatvorenie zmlúv a rovnako ich vyzval na úpravu rozpočtov, ak bola pridele− ná suma nižšia od sumy žiadanej. Formality tak na tridsať dní. Prvá zmluva bola v centrál− nom registri zverejnená až 13. júla 2021. Išlo konkrétne o deväťmesačné štipendium na vývoj audiovizuálneho diela s termínom rea− lizácie do konca roka. Logicky by to malo byť tak, že vývoj by mal začať až vtedy, keď dosta− ne štipendista (alebo realizátor projektu) svoje štipendium. Od polovice júla do de− cembra je to necelých šesť mesiacov.

Ako to bolo v tomto roku s novinami?

V rukách držíte prvé číslo z ročníka 2021.

Na rok 2021 sme od fondu žiadali vydanie piatich čísel, ktoré nám komisia podporila.

Viac sme ani nechceli, nakoľko posledné ro− ky len potvrdzujú, že podpora z fondu pri− chádza výrazne neskoro. A riešiť dvanásť čí− sel na dlh, resp. na prísľub, že peniaze dosta− neme, je totálny nezmysel a samovražda žia− dateľa. Na dotáciu totiž právny nárok nie je.

Navyše sme už mali skúsenosť s úradom vlá− dy, že napriek schválenému projektu a vyda− ným číslam nám úradník odmietal projekt potvrdiť zmluvou. Len tak, bez vysvetlenia.

Združenie malo na krku dlh niekoľko tisíc eur. Našťastie nám úradník peniaze „pustil“ v decembri, aby sme ich v danom mesiaci mohli poslať dodávateľom a Úradu vlády Slovenskej republiky poslať do mesiaca vy− účtovanie. Riadny heavy metal.

Tohtoročnú zmluvu s fondom sme riešili od mája do augusta 2021. Podrobnosti o tom, že v žiadosti o podporu projektu pri novinách musí vydavateľ určiť presný počet prispievateľov, fotografov, ilustrátorov, re− daktorov asi nemá zmysel rozvádzať. Podľa mňa ide o veľkú neznalosť zo strany úradní− ka, ktorý takéto požiadavky vymyslel. Našu zmluvu fond zverejnil 23. augusta. Až vtedy sa mohla začať reálna príprava a realizácia projektu a zváženie toho, čo bude obsahom jednotlivých čísel, aby mali zmysel a boli ak− tuálne. Kto túto prácu neskúsil, nepochopí aké je to náročné. Aj preto tvrdím, že kultú− ra menšín nemá byť refinancovaná, ale pod− porovaná. Ideálne do konca prvého kvartá− lu daného roku.

Aký bude obsah?

Vydanie štyroch čísel a jedného špeciál− neho čísla v rozsahu spolu 105 strán je rea− lizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Slovenskej republiky v sume 18 200 eur.

Každé číslo bude tematicky zamerané. To aktuálne mapuje návštevu Svätého Otca Františka na Luníku IX. Nebudú chýbať ani rozhovory a špeciálna literárna tvorba róm− skych autorov pre noviny. Samozrejme, ne− budú chýbať ani kvalitné fotografie a rovna− ko ilustrácie od rómskych výtvarníkov.

Nezabudneme ani na sumarizáciu významných udalostí, ktoré majú v tomto roku súvis s Rómami. Noviny sú totiž od ro− ku 1991 informačným zdrojom pre rôznych výskumných pracovníkov, štipendistov, his− torikov, ktorí z nich čerpajú informácie pre svoje odborné práce. Rovnako sú zdrojom aj pre iné médiá. A sú jediným informač− ným zdrojom, ktorý má počas celej svojej existencie kontinuálne zastúpenie aj vo fondových a pamäťových inštitúciách na Slovensku.

Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

SERA – STRANA 2

– PÁPEŽ FRANTIŠEK NA LUNÍKU IX –

Na Luníku IX dostal pápež František aj obrazy blahoslavených Rómov Košice (TASR/RNL) – Na stretnutí s Rómami na košickom sídlisku Lu− ník IX dostal pápež František dva obrazy a jednu plastiku. Ide o originál− ne umelecké stvárnenia dvoch blahoslavených Rómov Zefirína a Emílie a zmenšeninu plastiky Zmŕtvychvstalého Krista z miestneho kostola.

Blahoslavení Zefirín a Emília sú mučeníci zo španielskej občianskej vojny. Autorom obrazov ako daru pápežovi s rozmermi 90 cm x 70 cm je Miroslav Capovčák, riaditeľ Súkromnej základnej umeleckej školy v Michalovciach, ktorý má srdcom blízko k rómskej kultúre. „Rómskej tematike som sa venoval už dávno, moje prvé obrazy som vytvoril z prostredia Rómov. Každý sa vtedy aj divil, prečo ich maľujem, ale ja som ich maľoval preto, že ich kultúra je krásna, pekná,“ uviedol autor, ktorý roky učil Rómov, aj s nimi maľoval.

Pápež František dostal aj 40 centimetrov vysokú plastiku Zmŕt− vychvstalého Krista, zmenšeninu originálu, ktorý vytvoril Peter Beňo. „Pri práci na Zmŕtvychvstaní Krista pre kostol Saleziánov don Bosca na Luníku IX som sa možno nepriamo inšpiroval východnou ikonografiou, ktorej významy som sa snažil posunúť ešte o čosi ďalej. Adam a Eva, kto− rých Kristus vťahuje so sebou do príbehu spásy a víťazstva nad smrťou, tu symbolicky zastupujú celé ľudské pokolenie,“ priblížil autor.

Podľa údajov mestskej časti žije na Luníku IX 4 300 obyvateľov. Sa− leziáni don Bosca tam pastoračne pôsobia medzi Rómami od júla 2008, keď prevzali aj zodpovednosť za výstavbu komunitného centra.

Kostol Zmŕtvychvstalého Krista bol posvätený 30. októbra 2010.

Pomaľovali stenu panelákového domu kvetmi Košice (TASR/RNĽ) – Počas prípravy košického sídliska Luník IX na návštevu pápeža Františka pomaľovali stenu jedného z panelových do− mov kvetmi. Za projektom murálnej maľby, ktorej predlohou boli návr− hy miestnych detí, stojí spolupráca Saleziánov don Bosca na Luníku IX, košického združenia Street art communication a ETP Slovensko. „Murálna maľba znázorňuje kvety vyrastajúce z puklín budovy. Vy− jadrujú krásu a húževnatosť, ktorá je schopná presadiť sa i v neľahkých podmienkach,“ uviedol spoluautor myšlienky Michal Žák s tým, že maľba „vyzdvihuje ľudskú hodnotu a krásu bez ohľadu na to, v akých podmienkach žije“. Dielo má tiež reagovať na myšlienky pápeža Fran− tiška, ktorý svoju pozornosť často smeruje na miesta, kde žijú núdzni.

Návrh kvetov vychádza z intenzívnej niekoľkotýždňovej spolupráce s miestnymi deťmi, ktoré kresby vytvorili na výtvarnom workshope.

Projekt financoval magistrát mesta Košice.

Prišli aj Rómovia z Jarovníc či bývalý dobrovoľník Košice 14. septembra (TASR) – Na stretnutie s pápežom Františkom na košický Luník IX prišli okrem domácich obyvateľov napríklad aj Ró− movia z Jarovníc v okrese Sabinov. Medzi účastníkmi je tiež bývalý dobro− voľník, ktorý sa s rodinou po rokoch prišiel pozrieť na toto sídlisko. „Z našej osady nás prišlo veľa, budú aj vystupovať, majú nacvičený program. Chceme toho načerpať čo najviac. Tešíme sa hlavne na du− chovnú časť,“ povedala 34−ročná Danka z Jarovníc s tým, že od Sväté− ho Otca očakávajú povzbudenie. Na pápeža sa z tejto farnosti teší aj 48−ročný Dezider. „Som katolík a verím v Boha, Ježiša aj Pannu Máriu.

Svätý Otec je akoby náš otec, milujeme ho,“ uviedol.

Medzi účastníkmi stretnutia je i 66−ročný obyvateľ Luníka IX Teo− dor. Ako uviedol, je veriaci a chcel využiť túto príležitosť. „Budem po− čúvať, čo bude rozprávať. Toto tu v živote nebolo,“ povedal s tým, že z rodiny prišiel na podujatie sám. Viacerí obyvatelia sídliska podľa ne− ho neprišli aj preto, že nie sú zaočkovaní. Ako povedal, v rámci prí− prav bolo na tomto sídlisku rušno, v súvislosti s návštevou pápeža Františka prešla opravou aj prístupová cesta. Priznal, že teraz je sídlis− ko krajšie, vyzdobenejšie a čistejšie. „Keby neprišiel, asi by neopravo− vali cestu. Poniektorí si to neuvedomia, kde bývajú a robia bordel,“ dodal.

Exekúcia – chobotnica, ktorá nás svojimi chápadlami prenasle− duje v spánku, zahryzne sa do náš− ho súkromia a pomaly z neho vytr− háva kus po kuse z nášho pokoja.

Obaľuje nás do pavučín strachu. Aj keď jedno z chápadiel zotneme, narastú jej ďalšie dve. Človek má strach, obavy zamestnať sa, žiť pl− nohodnotný život z jednoduché− ho dôvodu: exekúcia a zrážky zo mzdy. Áno, exekútor svojimi nená− sytnými chápadlami siahne na vý− platu a zhltne, koľko mu zachutí.

A nám zostanú iba oči pre plač.

Ako sa brániť, ak nie sme schop− ní platiť exekúcie, ani nie sme za− mestnaní a prežívame zo dňa na deň? Čo robiť? Aké kroky podnik− núť? Mnohí z nás z obavy a zo stra− chu radšej nepreberáme poštu z exekútorského úradu, kde nám chobotnica citujúc zákon oznamu− je, čo všetko nás môže postihnúť v prípade, ak dlh nesplatíme.

Číslo 1/2021

V momente prestaneme dýchať, túžime byť neviditeľnými. „Za− mestnajte sa a splácajte si svoje dlhy!“ znie odpoveď na druhej strane telefónu, ak sa nám podarí dovolať na exekútorský úrad v sna− he vysvetliť chobotnici, že nemá− me prácu a nedarí sa nám zamest− nať. Odmietne nás počúvať, vy− chutnáva si našu bezmocnosť. Člo− veku sa zahmlie pred očami.

Osobný bankrot Predsa len je tu jedna nádej, malé svetielko, nádej menom osobný bankrot. Osobný bankrot je zákonom upravený proces, vďa− ka ktorému sa človek – dlžník môže zbaviť svojich dlhov. Ide o proces, ktorým je možné do− siahnuť úplné oddlženie a zbave− nie sa svojich dlhov (pohľadávok zo strany veriteľa).

Na vybavenie oddlženia dlžníka je oprávnený iba jediný subjekt:

u Policajné zložky počas návštevy Pápeža Františka na Luníku IX. Foto: František Iván/TASR

Košice 14. septembra (TASR) – Sú− dy a predsudky len zväčšujú vzdialenos− ti, povedal pápež František na košickom sídlisku Luník IX v rámci stretnutia s rómskou komunitou. Ľudí podľa jeho slov nemožno dávať do schém. Vo svo− jom príhovore zároveň vyzdvihol pasto− račnú a integračnú prácu, ako aj prácu s utečencami a väzňami, ktorí sú na okraji. Podľa neho sa nikto v cirkvi ne− môže cítiť daný bokom. „Drahí bratia a sestry, príliš často ste boli predmetom predsudkov a nemilo− srdných súdov, diskriminačných stere− otypov, hanlivých slov a gest. Vďaka to− mu sme sa všetci stali chudobnejšími, chudobnejšími v ľudskosti. Na obnovu dôstojnosti potrebujeme prejsť od pred− sudkov k dialógu, od uzavretia k integrá− cii,“ povedal Svätý Otec na Luníku IX s tým, že nie je ľahké prekonať predsud− ky – niekedy ani medzi kresťanmi.

Tam, kde je starostlivosť o osobu, pastoračná práca či trpezlivosť, podľa neho časom prichádza ovocie. „Keď sa posilňuje uzavretosť, skôr či neskôr vzplanie hnev,“ spresnil. Cesta k pokoj− nému spolužitiu je podľa pápeža Fran− tiška integrácia a tento proces sa začína vzájomným poznaním.

Budúcnosť podľa Svätého Otca patrí deťom, pričom sa ich veľké sny nemôžu zlomiť o bariéry. „Chcú rásť spolu s ostat− nými bez prekážok a zabraňovania. Za− slúžia si integrovaný a slobodný život,“ povedal s tým, že pre deti je potrebné robiť odvážne rozhodnutia. „Pre ich dôstojnosť, pre ich vzdelanie, aby vyrastali dobre za− korenené vo svojom pôvode, ale zároveň bez toho, aby videli každú možnosť vylú− čenú,“ dodal pápež František.

V rámci svojho príhovoru sa zároveň poďakoval za integračnú prácu, ktorá si vyžaduje nemálo úsilia, stretáva sa s ne− pochopením a nevďačnosťou, dokonca aj

Košice 14. septembra (TASR) – Za rómsku komunitu privítal pápeža Františka na košickom Luníku IX Ján He− ro, ktorý pochádza z rómskej osady Medorovce v okrese Krupina a oženil sa so Slovenkou Beátou. So svojím sve− dectvom sa Svätému Otcovi na pódiu prihovorila aj Niko− la, ktorá so svojím manželom vyrastala na tomto sídlisku.

Hero vnímal návštevu Svätého Otca ako prejav veľ− kého záujmu a ako potvrdenie „bezvýhradnej Božej lásky k rómskej komunite na Slovensku i k Rómom na celom svete“. Verí, že misia Svätého Otca na Luní− ku IX pomôže zapáliť väčšiu vieru i pevnejšie od− hodlanie meniť osobný i duchovný život k lepšiemu. „Preto vás srdečne vítame medzi nami v očakávaní, že vaše slová a modlitby nám prinesú vnútornú isto− tu, že cesta viery je východiskom pre náš život, pre naše vzťahy v našich rodinách i pri zlepšovaní sociál− nej a spoločenskej úrovne života. Verím, že Ježiš Kristus nám pomôže prekonávať napätie v spolu− nažívaní s majoritou a inými etnickými skupinami,“ povedal vo svojom príhovore pápežovi Františkovi.

v cirkvi. „Drahí kňazi, rehoľníci a laici, milí priatelia, ktorí venujete svoj čas tomu, aby ste svojim bratom a sestrám poskytli všestranný rozvoj. Ďakujem za všetku prácu s tými, ktorí sú na okraji. Myslím aj na utečencov a väzňov. Zvlášť im, ako aj celému väzenskému prostrediu, vyjadru− jem svoju blízkosť,“ uviedol pápež.

V súvislosti s prácou v pastoračných centrách povedal, aby pokračovali na ceste osobného sprevádzania, v budova− ní bratstva a zasievaní pokoja. „Nebojte sa vyjsť v ústrety marginalizovaným. Zis− títe, že idete v ústrety Ježišovi. On vás očakáva tam, kde je krehkosť, nie pohod− lie. Kde je služba, nie moc. Kde ide o vte− lenie sa a nie o potešenie. Tam je On.“ Rómov pozval k tomu, aby v poctivej práci, dôstojnosti zarábania si na každo− denný chlieb a v budovaní vzájomnej dôvery prekonali strach a rany minulos− ti. „Žehnám vám a prinášam vám objatie celej cirkvi,“ dodal pápež František.

Hero so svojou manželkou si adoptovali dve róm− ske deti, dokopy majú päť potomkov. „Naše decká nemajú predsudky a majú radi deti z rómskych ro− dín. Toto je také posolstvo, že s Ježišom Kristom sa to dá,“ povedala Beáta.

Nikola pripomenula, že spolu so svojím manželom vyrastali na tomto sídlisku. Podľa nej je to náročné, no dospievanie prežili krajšie a zmysluplnejšie aj vďaka cirkvi a saleziánom. „Venovali sa nám, dôverovali nám, čo ovplyvnilo našu túžbu získať vzdelanie, aj keď to bolo častokrát ťažké. Podporovali nás aj naši rodi− čia, že ísť proti prúdu sa oplatí,“ povedala s tým, že obaja sa zamestnali a ukončili aj diaľkové štúdium na pedagogickej fakulte. Dodala, že túžili odísť z tohto sídliska. Vzali si hypotéku, kúpili byt a odsťahovali sa do inej časti Košíc. „Vďaka tomu všetkému dnes ponú− kame svojim deťom šťastnejší, dôstojnejší a pokojnej− ší život,“ povedala. Vyjadrila vieru, že návšteva Sväté− ho Otca prinesie novú nádej a chuť k vnútornej zme− ne všetkým, ktorým sa mohol na Luníku IX prihovoriť.

Centrum právnej pomoci (ďalej Centrum). V zmysle zákona je možné podať návrh na oddlženie len prostredníctvom Centra alebo ním určeného advokáta. Žiaden iný subjekt nie je oprávnený podať za dlžníka návrh na oddlženie. Treba si dávať pozor na rôzne osoby a spoločnosti, ktoré sľubujú dlžní− kovi vybavenie oddlženia. Zákon im neumožňuje, aby konali za dlžníka. Jediný, kto má na to opráv− nenie, je Centrum právnej pomoci.

Všetky žiadosti, aj tie, ktoré sa vypí− šu v tzv. oddlžovacích spoločnos− tiach, musia prejsť cez Centrum právnej pomoci. Centrum nepýta žiadne poplatky od dlžníkov.

schopný splácať svoje dlhy a exe− kučné konanie vedené voči nemu trvá viac ako rok, má oprávnenie riešiť svoj nepriaznivý stav kon− kurzom alebo splátkovým kalen− dárom. A preto zákon stanovuje podmienky, ktoré žiadateľ o od− dlženie musí spĺňať: – Žiadateľ o oddlženie je fyzic− kou osobou, ktorá nepodniká ale− bo živnostníkom.

– Žiadateľ je platobne neschop− ný (nezamestnaný, nemajetný ale− bo jeho príjem je na úrovni mini− málnej mzdy).

– Voči žiadateľovi je vedená mi− nimálne jedna exekúcia.

– Žiadateľ má poctivý zámer.

Žiadateľ Aké kroky treba podniknúť, ak sme sa rozhodli pre vyhlásenie osobného bankrotu?

Oddlženie, resp. zbavenie sa exekučného konania (exekúcií) je spôsob, ktorým možno riešiť pla− tobnú neschopnosť dlžníka.

Každý človek, občan, ktorý nie je

Oddlženie formou konkurzu Ak zvažujete oddlženie formou konkurzu nie je nutné, aby ste mali majetok alebo príjem. Avšak ak majetok máte (auto, dom, cha− tu), musíte brať na vedomie sku− točnosť, že sa speňaží a prídete o svoj majetok. Oddlženie kon− kurzom sa odporúča dlžníkovi,

ktorý má dlhy väčšie ako je jeho majetok alebo nemá žiadny maje− tok a jeho príjem je nízky resp. nulový.

Ako postupovať pri oddlžení formou konkurzu? Dlžník si tele− fonicky prostredníctvom call cen− tra na čísle 0650 105 100, osobne v príslušnej kancelárii Centra právnej pomoci alebo na webovej stránke www.centrumpravnejpo− moci.sk, zarezervuje termín kon− zultácie podľa miesta trvalého bydliska. Na konzultácii bude dlžník poučený zamestnancami Centra o celom procese a pod− mienkach oddlženia.

Dlžník musí v konaní pred Centrom právnej pomoci: – predložiť doklad nie starší ako 30 dní, ktorým osvedčí, že je voči nemu vedené aspoň jedno exekučné alebo obdobné vykoná− vacie konanie prebiehajúce mini− málne jeden rok, – predložiť vyplnenú Žiadosť o poskytnutí právnej pomoci v ko−

Svätý otec František nám počas pastoračnej návštevy Slovenska pri− pomenul, že je potrebné systema− ticky a intenzívne pracovať na za− čleňovaní marginalizovaných róm− skych komunít. Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity, An− drea Bučková, pripravuje aktuálne v spolupráci so zástupcami mi− nisterstiev, mimovládnych organi− zácií, cirkví, akademickou a vedec− kou obcou akčné plány, ktoré majú prispieť k zlepšeniu súčasného ne− uspokojivého stavu najmä v oblasti vzdelávania, bývania, zdravia, za− mestnanosti a boja s protirómskym rasizmom. Súčasne sa na Úrade splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity intenzívne pra− cuje na príprave nového progra− mového obdobia 2021 – 2027 pro− stredníctvom komplexného in− tegrovaného prístupu, v rámci kto− rého by sa malo investovať najmä do rozvoja základnej infraštruktú− ry, podpory bývania, vysporiadania pozemkov pod rómskymi osídle− niami či do budovania ľudských zdrojov a miestnych občianskych poriadkových služieb. „Myšlienky a odkaz, ktoré nám zanechal svätý otec o nutnosti in− klúzie marginalizovaných skupín,

SERA – STRANA 3

u Svätý Otec František. Foto: www.vaticana.va

– PÁPEŽ FRANTIŠEK NA LUNÍKU IX –

musíme pretaviť do konkrétnych opatrení a reálnej práce s ľuďmi pod hranicou chudoby. Myslím, že práve teraz je vhodný čas na to, aby sme my všetci, – ústredné orgány štátnej správy, obce, mimovládne organizácie a samotní Rómovia spojili sily a začali pracovať na zme− ne, ktorá môže byť už o pár rokov v rómskych komunitách viditeľná. Úrad splnomocnenkyne ponúka odborné skúsenosti, expertízu, po− znatky z terénu a spoluprácu pri re− alizácii konkrétnych krokov pre Rómov a Rómky, ktorí žijú v komu− nitách. Je to dlhodobá a systematic−

ká práca, ktorá vyžaduje aj spoloč− né odhodlanie, pretože Slovensko má príležitosť využiť finančné prostriedky z Plánu obnovy a odol− nosti ako aj zo zdrojov EŠIF−u,“ po− vedala Andrea Bučková. „Je zrejmé, že bez tvrdých investí− cií, by nebola podpora ľudských zdrojov natoľko efektívna, aby sa zlepšili sociálnoekonomické pod− mienky obyvateľov v komunitách. Je potrebné sústrediť sa na to, v čom je situácia najhoršia. To je najmä chý− bajúca infraštruktúra, prístup k pit− nej vode, kanalizácii ako aj k býva− niu,“ doplnila Andrea Bučková.

Na Luníku IX má pribudnúť pamätný kríž pripomínajúci návštevu pápeža Košice 17. septembra (TASR) – Na košickom Luní− ku IX má aj v nadväznosti na návštevu pápeža Fran− tiška pribudnúť oddychová zóna s pamätným krížom. Z dôvodu tejto realizácie má o prenájme mestského pozemku pre mestskú časť Luník IX roko− vať mestské zastupiteľstvo.

Iniciátormi zámeru sú miestna skupina Saleziánov don Bosca, ktorá pôsobí na Luníku IX. „Zámerom je vytvoriť na území mestskej časti pokojné miesto pre osobné duchovné aktivity jeho obyvateľov – miesto po− koja pre rozjímanie a relax. V okolí kríža sa počíta s vy− tvorením lavičiek, spevnených plôch, výsadby zelene a s napojením na jestvujúci peší ťah,“ uvádza mesto v návrhu. Pamätný kríž s vlastnou oddychovou zónou má podľa neho prispieť k estetizácii a oživeniu vstupu na územie mestskej časti. „Sú tam regulatívy, ku kto− rým sa vyjadroval Útvar hlavného architekta. Dávali sme to do súladu s územným plánom, konzultovali sa veci so Správou mestskej zelene, aby bola zvolená aj správna vegetácia – aby sme znížili klimatické dosahy a aby tam boli ľahko udržiavateľné dreviny,“ povedal riaditeľ košického magistrátu Marcel Čop.

Podľa starostu mestskej časti Marcela Šaňu chceli oddychovú zónu s lavičkami vytvoriť na začiatku síd− liska už skôr. Prvotný nápad sa však postupne vyvíjal, k čomu prispela aj návšteva Svätého Otca. S realizá− ciou by chceli začať na jar budúceho roka.

Kamenný kríž by mal byť vysoký približne 3,5 metra. „Dodáme korpus – samotnú sochu Ježiša Krista. Aj on bol jedným z nás. Pripomínať má stret− nutie Boha s človekom, pričom pápež František, ktorý sem prišiel, stavia most medzi nami a Bohom.

A mosty medzi sebou by sme mali stavať aj my.

Chceme, aby obyvatelia sídliska cítili, že sú súčasťou mesta,“ povedal za saleziánov Peter Žatkuľák s tým, že súčasťou má byť aj pamätná tabuľa, ktorú Svätý Otec požehnal počas stretnutia s rómskou komuni− tou v Košiciach.

Celková všeobecná hodnota pozemku, ktorý mesto plánuje mestskej časti prenajať, je podľa zna− leckého posudku necelých 77 500 eur. Mestská časť vzhľadom na verejnoprospešný a nekomerčný cha− rakter projektu požaduje prenájom v sume jedno euro ročne.

Súd po doručení návrhu najne− naní o oddlžení vrátane povinných príloh – uzavrieť s Centrom Zmluvu skôr do 15 dní poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi, ak dlžník o pôžičke a dohodu o splátkach. spĺňa všetky podmienky. Súd usta− Po splnení všetkých podmie− noví správcu a uloží uznesením nok vydá Centrum rozhodnutie dlžníkovi povinnosť, aby na účet o priznaní nároku na právnu po− správcu zložil preddavok na pau− moc v konaní o oddlžení, ktoré sa šálnu odmenu a paušálnu náhra− dlžníkovi doručí. Následne v me− du nevyhnutných nákladov spoje− ne dlžníka podá Centrum návrh ných s vedením konania. Správca odo dňa zloženia preddavku dlžní− na vyhlásenie konkurzu. kom má 45 dní na to, aby preskú− Oddlženie formou splátko− mal pomery dlžníka a zostavil ná− vrh splátkového kalendára. Splát− vého kalendára Tento spôsob oddlženia je kový kalendár sa určuje tak, aby vhodný pre dlžníkov, ktorí majú dlžník splatil minimálne 30% všet− pravidelný príjem. Pri splátkovom kých svojich dlhov do piatich ro− kalendári zostáva dlžníkovi celý je− kov. Súd primerane určí, koľko ho majetok. Podmienkou, okrem percent v rozpätí od 30 do 100 už uvedených, je zaplatenie sumy svojich nezabezpečených dlhov cca 700 eur, ktorá pozostáva z 500 bude musieť dlžník uhradiť. Rov− eur na preddavok správcovi kon− nako ako pri konkurze, tak aj pri kurznej podstaty a cca 200 eur splátkovom kalendári, sa zastavujú advokátovi, ktorého si môže všetky exekučné konania vedené dlžník vybrať sám, alebo jeho vý− voči dlžníkovi. Ak súd určí splátko− ber nechá na Centrum. Dlžník pri vý kalendár, ide o dôvod, aby sa oddlžení splátkovým kalendárom bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcií. musí byť zastúpený advokátom.

Centrum právnej pomoci Exekúcia je nočná mora, ktorá straší nás všetkých. A jej chápadlá budú rásť zo dňa na deň, ak bude− me neustále pred ňou utekať. Pre− to dávam do pozornosti Centrum právnej pomoci. Centrum práv− nej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorej cieľom je zlep− šovanie prístupu k spravodlivosti pre ľudí v materiálnej núdzi, t. j. pre tých ľudí, ktorí pre nedosta− tok prostriedkov nemôžu využívať existujúce právne služby.

Centrum posudzuje v prvom rade, či žiadateľ/žiadateľka spĺňa podmienky nároku na právnu po− moc. Až následne je možné po− skytnúť komplexnú právnu po− moc, ktorá môže mať formu od právneho poradenstva až po za− stupovanie pred súdom právni− kom Centra alebo určeným advo− kátom.

V prípade záujmu o služby Centra právnej pomoci sa môžete obrátiť osobne, písomne, telefonicky alebo mailom na pracovníkov a pracovníč−

Na Luník IX sa po rokoch prišiel spolu s rodinou pozrieť aj Ľuboš Minčák z Nového Salaša z okresu Košice−okolie, ktorý bol kedysi dobrovoľníkom na tomto sídlisku. Podľa neho prišli na stretnutie pá− peža s rómskou komunitou aj preto, že oproti iným podujatiam sa tam očakávalo menej ľudí a vďaka tomu môžu byť bližšie pri pápežovi. „Svätý Otec nám ukazuje, že sú tu ďalší ľudia, je tu chudoba – máme to vidieť a nejako si pomáhať. Prišiel som tu aj s deťmi, aby videli, že je to normálne,“ uviedol. Podľa neho Rómovia nie sú zlí ľudia, len žijú v i− ných podmienkach. „Niekedy rozprávame Rómovia – Nerómovia. Nie je to náhoda, že my nie sme Rómovia, máme také šťastie alebo pod− mienky? Som vďačný, že som tu. Chcem, aby bolo normálne žiť medzi Rómami, chorými, medzi rôznymi ľuďmi,“ doplnil.

Maja Šeligu z Gréckokatolíckej rómskej misie, ktorý prišiel pod− poriť Rómov na Luníku IX zaujíma, či pápež Slovákom povie, aby navštevovali túto perifériu, alebo sa zameria viac na povzbudenie Ró− mov. „Ale určite to bude zjednocujúce, aby sme si dobre nažívali – Slováci a Rómovia,“ povedal.

Svätý Otec navštívil kostol na Luníku IX Košice 16. septembra (TASR) – Pápež František v rámci stretnutia s rómskou komunitou na košickom sídlisku Luník IX navštívil aj Kostol Zmŕtvychvstalého Krista, kde sa pomodlil. Informoval o tom hovorca Slovenskej provincie Saleziánov dona Bosca Rastislav Hamráček.

Podľa jeho slov po skončení oficiálneho programu na Luníku IX Svätý Otec pristúpil so sklonenou hlavou k poslednej lavici, kde sa prežehnal. „Asi minútu sa veľmi sústredene modlil,“ priblížil salezián Marián Peciar. Pápež František svoju návštevu v kostole zakončil opäť prežehnaním. Podľa Peciara sa naplnila tichá nádej, „že prijme pozvanie a pozdraví Pána Ježiša v našom kostole“. „Komunita saleziánov na Luníku IX je veľmi vďačná za toto gesto viery, že Petrov nástupca sa chvíľu modlil na mieste, kde sa k modlit− be a liturgii stretávajú Rómovia z tohto košického sídliska,“ doplnil Hamráček.

Podujatie na Luníku IX dopadlo podľa starostu veľmi dobre Košice 14. septembra (TASR) – Minimálne tisíc ľudí sa zúčastnilo návštevy pápeža Františka na košickom Luníku IX z okien a balkónov svojich domácností na tomto sídlisku. Pre TASR to povedal starosta Marcel Šaňa. „Celá táto udalosť dopadla veľmi dobre, čo ma teší,“ do− dal. „Verím tomu, že obyvatelia zažívali podobne to, čo ja ako veriaci človek. Naozaj to boli pre mňa silné emócie a veľmi zaujímavý zážitok, na ktorý nezabudnem celý život,“ povedal. Dúfal však, že sa pápež František prejde alebo prevezie pomedzi účastníkov poduja− tia. Pripomenul, že vzhľadom na svoj harmonogram by to ale nestíhal.

Počas podujatia v rámci stretnutia Svätého Otca s rómskou komu− nitou nezaznamenal žiadne problémy. Podujatie na mieste pomáha− lo organizovať aj 163 dobrovoľníkov.

Slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽANO) považoval za veľkú česť privítať pápeža Františka v jednej z najchudobnejších rómskych lokalít. „Už pri prvom osobnom stretnutí s pápežom Františkom na Medzinárodnej púti Rómov v roku 2015 sa ma vo Vatikáne dotkli je− ho slová, aby Rómovia stáli v centre pozornosti cirkvi. Dnes svoje slo− vá naplnil,“ povedal s tým, že rómska komunita na Luníku IX je často odsudzovaná.

Podľa jeho slov prišiel pápež František na toto miesto šíriť posol− stvo lásky, zmieru a pochopenia. „Prináša nádej pre chudobné róm− ske deti, ktoré si zaslúžia nielen pozornosť cirkvi, ale aj celej spoloč− nosti. Je pápežom, ktorý nedelí, ale spája. Jeho návšteva je aj odka− zom pre všetkých veriacich, že Boh nerobí rozdiely, že Boh miluje všetkých, aj chudobných,“ doplnil. Táto návšteva mala podľa neho význam pre celé Slovensko.

u Ilustračná fotografia. Foto: www.pixabay.com

ky jeho kancelárií, ktorí vám radi od− tvom call centra na telefónnom čísle 0650 105 100 alebo mailom na povedia na vaše otázky. adrese info@centrumpravnejpo− Kancelárie Centra právnej moci.sk, prípadne ďalšie informácie je možné nájsť na webovej stránke pomoci Nájdete ich v Bratislave, Trna− www.centrumpravnejpomoci.sk. ve, Komárne, Nitre, Trenčíne, Žia− Zdroje informácií: Centrum ri nad Hronom, Banskej Bystrici, pomoci, zákon Rimavskej Sobote, Žiline, Liptov− právnej skom Mikuláši, Tvrdošíne, Prešo− č. 327/2005 Z. z. (o poskytnutí ve, Košiciach, Humennom a vo právnej pomoci osobám v materi− álnej núdzi); č. 332/2011 z 13.

Svidníku.

Centrum právnej pomoci je septembra 2011. možné kontaktovať prostredníc− Spracovala: Nadežda Malčeková

Číslo 1/2021

SERA – STRANA 4

– PÁPEŽ FRANTIŠEK NA LUNÍKU IX –

u Policajní ostreľovači na bytovom dome. Foto: František Iván/TASR

NÁVŠTEVA PÁPEŽA NA LUNÍKU IX u Obyvatelia Luníka IX boli za zátarasami pod dohľadom polície. Foto: František Iván/TASR

Číslo 1/2021

– PÁPEŽ FRANTIŠEK NA LUNÍKU IX –

SERA – STRANA 5

u Ján Hero (vľavo) počas stretnutia s pápežom. Foto: František Iván/TASR

Pápež František prišiel v rámci návštevy Slovenska aj na košické sídlisko Luník IX, kde sa v utorok 14. septembra 2021 stretol s rómskou komunitou na priestranstve pred saleziánskym komunitným centrom. Svätého otca očakávalo približne dvetisíc ľudí z rôznych lokalít východného Slovenska, niektorí ho pozdravovali aj z okien okolitých bytov. Sprievodný program k jeho návšteve na Luníku IX sa začal ešte predpoludním svätou omšou pri príležitosti sviatku Povýšenia svätého Kríža. Celebroval ju slovenský biskup pôsobiaci v Azerbajdžane, salezián Vladimír Fekete. Kazateľom bol ďalší salezián, don Jozef Luscoň.

Keď som sa pred dvoma rokmi prvýkrát chystal na košický Luník IX, môj bývalý ko− lega mi poprial veľa šťastia. Musím sa priznať, že aj keď som nikdy nemal problém nadviazať kontakt s ľuďmi, malé obavy som mal. Možno to bolo spôsobené mediálnym obrazom sídliska, ktoré sa stalo symbolom chudoby, neporiadku a tzv. neprispôsobi− vých. Po prvej návšteve najväčšieho róm− skeho sídliska sa môj postoj k Luníku zme− nil a musím povedať, že mi nerobí problém navštíviť ľudí v tejto mestskej časti Košíc. Už po prvej správe o tom, že 14. septembra 2021 navštívi Luník IX hlava katolíckej cirkvi pápež František, som sa potešil z to− ho, že budem mať možnosť navštíviť túto mestskú časť aj počas takéhoto významné− ho dňa.

V deň návštevy som mal trochu obavy, či sa tam dostanem včas a či neuviaznem v ne− jakej zápche. Našťastie, nič z toho sa neko− nalo a na Luníku som bol už päť hodín pred návštevou pápeža. Okrem zábran, veľkého počtu policajtov a návštevníkov si sídlisko žilo takmer každodenným životom. Po nie− koľkých kontrolách som sa dostal na Luník.

S organizáciou aktivít na sídlisku pomáhalo 163 dobrovoľníkov, ktorí usmerňovali mé− diá aj návštevníkov do jednotlivých sekto− rov a sledovali dodržiavanie protiepidemio− logických opatrení.

Už po ceste som stretol návštevníkov – mierili na miesto stretnutia s pápežom. Pri− hovoril som sa skupinke žien z Jablonova pri Levoči. „Prišli sme kvôli pápežovi, my ho máme rady. Pricestovali sme vlakom. Prišli by aj iní, ale nemáme dobré spoje. V obci nás žije asi dvesto Rómov, chodíme do kostola,“ po− vedali o svojej malej komunite. Ako ďalej uviedli, ostatní Rómovia odišli do Anglicka,

a tak v obci nemajú žiadny zbor, ani iné akti− vity. „Ale sme veriaci a máme radi Boha. Na pápeža sme sa veľmi tešili, ja som sa neve− dela dočkať dnešného dňa, až som si popla− kala. A na tom, že príde na Luník, nie je nič zlého, veď on príde navštíviť chudobných, povzbudí ich a požehná,“ uviedla členka skupiny z Jablonova.

Pred sektorom nás čakala ďalšia kontro− la. Ešte pred ňou ma malé deti poprosili, či ich nemôžem vziať do sektoru pre návštev− níkov. Mnoho obyvateľov Luníka IX totiž predpokladalo, že sa na stretnutie dostanú aj bez registrácie. Z tohto dôvodu nebolo medzi návštevníkmi veľa domácich.

Nechýbali ani ľudia z mestskej časti Po− štárka v Bardejove. Majú tam kostol a sú ak− tívni. Pani Eva povedala, že prišli dvoma au− tobusmi. Na Luníku je prvýkrát a vyjadrila ľútosť nad ťažkým životom niektorých Ró− mov. Verí, že aj dnešná návšteva môže po− môcť k zlepšeniu situácie, len je potrebné sa viac modliť k Bohu, ktorý má rád všet− kých Rómov.

Podľa ľudí z Krížovej Vsi, ktorí takisto pri− cestovali dvoma autobusmi, chce návštevou pápeža Boh niečo povedať. Preto prišli v hojnom počte spolu s účinkujúcimi zo zboru, ktorý vznikol kvôli tejto udalosti.

Návšteve pápeža sa potešili, tešia sa z možnosti uvidieť hlavu katolíckej cirkvi na vlastné oči a veria, že ich povzbudí vo viere.

Za ľudí, ktorým sa rozhodnutie pápeža prísť medzi Rómov na Luník IX nepáčilo sa po− modlia a ľutujú ich, že sa nevedia povzniesť nad jeho voľbu prísť medzi rómsku komu− nitu. „Sme zvedaví, lebo sme ho ešte nevideli a sme rady, že prišiel medzi Rómov,“ pove− dali ženy zo Šarišskej Poruby v okrese Pre− šov. Mladí z tejto obce sa prišli pozrieť na

pápeža, lebo je hlavou cirkvi a veria, že sa ľudia možno zmenia, ak si vypočujú Božie slovo. Neďaleko nich sedeli pútnici zo Zbo− rova v bardejovskom okrese. Prišli trinásti, zvedaví ako Svätý Otec vyzerá a veľmi pocte− ní, že tu môžu byť. Pre jednu návštevníčku František nie je iba pápež, ona ho považuje skoro za svojho otca, lebo ako povedala, „nemáme sa na koho obrátiť, iba na neho.

On vraví, že my Rómovia sme takisto Božími Deťmi.“ Sestrička zo Zborova vidí v ceste pápeža na Luník paralelu s Ježišom, lebo aj on chodil medzi posledných z po− sledných a bola veľmi rada, lebo toto je podľa nej pravé Evanjelium, takto Ježiš po− stupoval. „Mnohým sa rozhodnutie ísť na Luník ne− páčilo, aj my to vnímame, ale aj Nerómovia mohli prísť sem k nám, veď nie sme iní, od− lišnú máme iba farbu pleti, nič viac. A ve− rím, že aj táto návšteva môže pomôcť prelo− miť bariéry medzi nami. My nemáme niko− ho, iba pápeža a jediného Boha. A sme veľ− mi natešení, že ho dnes uvidíme, lebo nám prinesie niečo viac,“ povedala ďalšia žena v zrelom veku.

Rómovia z Jarovníc v okrese Sabinov po− vedali, že chodia na rôzne púte a sú radi, že pápež František prišiel, lebo on slúži Bohu. „My si ho za to ctíme. Sme veriaci, máme kostol, náš zbor vystupuje všade a aj tu má− me svojich ľudí, ktorí sú na pódiu. Návšteva pápeža môže niekomu otvoriť oči, ale iba tým, ktorí veria v Boha. To, že prišiel pápež, je veľmi dobré.“ Eduard Čonka, riaditeľ odboru regionál− nej koordinácie úradu splnomocnenca vlá− dy SR pre rómske komunity očakáva od návštevy pápeža, že do každodenného živo− ta príde trochu viac pokoja a povzbudenia. „Dnes oslavujeme, lebo je tu Svätý otec, ale od zajtra budeme musieť žiť každodenné životy, a to je to, čo pápež hovorí, v pokore, v pokoji prežívať život, ale zároveň ho oko− reniť láskou jedného k druhému.“ Doplnil, že očakáva aj to, že Luník IX zostane v pove− domí veľmi dlhú dobu pre všetkých ostat− ných ľudí a že si ho všimnú tí, ktorí si ho ma− jú všímať. „Nastala tu veľká zmena za po− sledných päť, sedem rokov a verím, že v naj−

bližšom desaťročí sa Luník IX zmení na jed− nu modernú štvrť etnických Slovákov, ktorí hovoria rómsky.“ Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková pripomenula, že obyvatelia Luníka IX sú obyvateľmi Sloven− ska. Ak sa Svätý otec rozhodol navštíviť túto komunitu, má to svoje opodstatnenie a svoj význam a verí, že posolstvo, ktoré prednie− sol nielen v prezidentskej záhrade, ale prednesie aj tu alebo v Šaštíne v rámci omše či v Prešove, bude veľkým signálom, aby sa tí, ktorí nie veľmi príjemne reagovali na tú− to voľbu Svätého Otca, trochu spamätali. „On je známy tým, že navštevuje chudob− né lokality a že vždy po vážnych, mimoriad− nych udalostiach vo svete príde a snaží sa dať pokoj a vyjadriť nádej, spolupatričnosť tým, ktorí sú dotknutí živelnými pohroma− mi, prírodnými katastrofami alebo životom v permanentnej núdzi. Očakávam, že to po− solstvo v nás prebudí nielen nádej na krátky okamih, ktorý s nami strávi, ale že to bude naozaj reštartovanie sa. Verím tomu, že si začneme naozaj hlboko uvedomovať, že je potrebné pomôcť tým, ktorí tú pomoc po− trebujú, pretože nie sú na rovnakej štarto− vacej dráhe, ako ostatní. Chudoba sa dotýka mnohých ľudí na Slovensku, nielen Rómov a pravdou je, že Rómovia sú ňou najmä kvô− li etnicite postihovaní, čelia jej dlhé de− saťročia, ak nie stáročia. My sme súčasťou tejto spoločnosti, my sme tí, ktorí prinášajú a chcú prinášať aj hodnoty, nielen z hľadis− ka rozmanitosti, celkovej spoločenskej pestrosti, ale chceme byť plnohodnotní obyvatelia. Mnohí ale potrebujú interven− ciu a pomoc zvonku.“ Čas pred príchodom pápeža spríjemňo− val návštevníkom program, v ktorom vystú− pilo osem desiatok rómskych dievčat a chlapcov z rôznych lokalít východného Slovenska – zo samotného Luníka IX, z Či− čavy, Jarovníc, Hanušoviec nad Topľou, Bardejova−Poštárky a z iných miest a obcí.

Niektorí z nich pôsobia alebo pôsobili v di− vadle Romathan a v divadle DIK, vedú vlast− né hudobné kapely, či účinkujú v tanečnom súbore Čiriklore. Zbor vznikol práve kvôli tejto udalosti. Ľudia sa dvojjazyčne modlili

Číslo 1/2021

SERA – STRANA 6

– PÁPEŽ FRANTIŠEK NA LUNÍKU IX – u Rómovia vítali pápeža na Luníku IX. Foto: František Iván/TASR

deviatnik a vypočuli sme si niekoľko sve− dectiev. Rasťo z Čaklova z okresu Vranov nad Topľou rozprával o rozdelení. „Rozde− lenie je niečo, čo zažívame často v našich rodinách, v našej spoločnosti, medzi národ− mi. Rozdelenie je niečo, po čom túži ne− priateľ nás ľudí, nepriateľ Boží, ktorý brojí ľudí jedného proti druhému. Veľakrát sa ocitneme vo väzení takéhoto rozdelenia.“ Krátko po 16. hodine sa na Luníku obja− vil pápež František. Svätého Otca na sídlis− ku privítal provinciál saleziánov na Sloven− sku Peter Timko, direktor saleziánskej ko− munity na Luníku IX Peter Veselský a ďalší traja spolubratia Peter Žatkuľák, Marián Maťaťa a Jozef Gibala. Dve rómske deti mu odovzdali kvety, následne pápeža krátko pozdravil Peter Bešenyei, saleziánsky dele− gát pre pastoráciu Rómov a moderátor Cen− tra rómskej misie v Košiciach. Saleziáni pá− pežovi odovzdali dar, dva obrazy rómskych blahoslavených Emílie a Zefirína, ktorých autorom je riaditeľ Súkromnej základnej umeleckej školy v Michalovciach Miroslav Capovčák. Svätý Otec dostal aj zmenšeninu plastiky Krista zmŕtvychvstalého vysokú asi 40 centimetrov, ktorej originál sa nachádza v kostole na Luníku IX. Svätý Otec sa spoločne s Rómami pomodlil modlitbu Otče náš (Dade amaro) v rómskom jazyku.

Za Rómov privítali Svätého Otca manželia Ján Hero a Beáta Herová. Svedec− tvo o svojom živote vyrozprávali mladí manželia, ktorí pochádzajú z Luníka, ale mali to šťastie, že sa dokázali vymaniť z jeho prostredia a žijú pekný a inšpiratívny život.

V príhovore pápež poukázal na predsudky a stereotypy, ktorých terčom sú najmä Ró− movia. Vyzval ľudí, aby nesúdili ostatných a aby ich násilne nepretvárali na svoj obraz, lebo Boh nás chce všetkých a je jedno akí sme, musíme byť zjednotení okolo neho.

Od súdov by sme mali prejsť k dialógu, od uzavretia k integrácii.

Poukázal na to, že musíme hľadieť do bu− dúcnosti na naše deti, ktoré si zaslúžia in− tegrovaný a slobodný život. Práve deti moti− vujú prezieravé rozhodnutia, ktoré nehľa− dajú okamžitý súhlas, ale pozerajú sa do bu− dúcnosti. Kvôli nim treba robiť odvážne rozhodnutia: pre ich dôstojnosť, kvôli ich

Číslo 1/2021

vzdelaniu, aby vyrastali dobre zakorenené vo svojom pôvode, ale zároveň bez toho, aby videli každú možnosť vylúčenú. Pápež František sa poďakoval kňazom, rehoľní− kom a laikom, ktorí pracujú s vylúčenými osobami a veľakrát za to dostanú iba nepochopenie a nevďačnosť. „Všetkých vás pozývam, aby ste prekonali strach, rany minulosti, s dôverou, krok za krokom: v poctivej práci, v dôstojnosti zará− bania si na každodenný chlieb, v budovaní vzájomnej dôvery. A v modlitbe za seba na− vzájom, pretože to je to, čo nás vedie a dáva nám silu. Povzbudzujem vás, žehnám vám a prinášam vám objatie celej Cirkvi. Ďaku− jem. Palikerav!“ povedal pápež František na záver.

Na jeho slová zareagoval europoslanec Peter Pollák slovami: „Verím, že jeho slová si vypočuli ľudia, ktorí to mali počuť, zod− povední ľudia z parlamentu, z vlády, ktorí jeho slová nenechajú len tak. Verím, že si ich vypočujú aj ľudia z Cirkvi, kňazi, veriaci, ktorí navštevujú kostoly, že Boh má otvore− nú náruč pre chudobných ľudí. A tí ľudia, ktorí navštevujú chudobných, navštevujú Boha. To si musia uvedomiť veriaci, ktorí za každým Rómom vidia zlého človeka. Mali by si uvedomiť, že každý človek má svoj prí− beh. Musia zmeniť svoje postoje, lebo im to povedala najväčšia cirkevná autorita. A kto iný by im to mal povedať, ak nie on. To, že prišiel pápež na Luník, pociťujem ako veľké šťastie. Prišiel v týchto zlých časoch, kedy sa ľudia nemajú radi a povedal slová, ktoré bolo potrebné povedať. Verím, že jeho slová budú vypočuté.“ Primátor Košíc Jaroslav Poláček je rád, že sa návšteva pápeža podarila a dúfa, že sa je− ho slová naplnia, že si ľudia uvedomia a od− hodia predsudky. Uvidia, že Luník už nie je to miesto spred desiatok rokov, ktorému je potrebné sa vyhýbať. Ak sa toto naplní, tak táto návšteva mala zmysel.

Starosta mestskej časti Luník IX bol po návšteve plný emócií. „Boli to emócie, ktoré zažije veriaci človek možno iba raz za život.

Na tento zážitok nezabudnem nikdy. Mal som to šťastie, že som mohol pápežovi po− dať ruku. Až som sa celý triasol, tak som to prežíval. Nie každému sa niečo také podarí

a mne sa to podarilo. Je dobré, že pápež pri− šiel k nám, na toto miesto. On chodí na také miesta, aby ľudí povzbudil, aby sa mali radi medzi sebou, aby našli spoločnú cestu, aby aj Rómom poskytli možnosti, aby sa dostali z biedy. Toto posolstvo prináša pápež a je potrebné veriť, že aj ostatní si to uvedomia a dajú šancu Rómom, lebo si povedia, že aj

veľký predstaviteľ z katolíckej cirkvi prišiel a povedal, že potrebujeme pomoc.“ Následne sa Svätý Otec požehnaním rozlúčil a odišiel na stretnutie s mládežou na štadión Lokomotívy. Ľudia sa pomaly rozchádzali s vierou, že František ich ne− sklamal a dostali od neho to, čo očakávali.

Text: Roman Goroľ

u Luník IX pod drobnohľadom polície. Foto: František Iván/TASR

Premiér vyzdvihol návštevu pápeža a jeho posolstvá Košice 14. septembra (TASR) – Premiér Eduard Heger (OĽANO) vyzdvihol návštevu pápeža Františka na Slovensku a jeho posolstvá. „Myslím si, že to, že Svätý Otec sa roz− hodol prísť do tohto regiónu, vybral si práve Slovensko a strávi tu štyri dni, svedčí o tom, že mu na Slovensku nesmierne záleží, že hoci je to malá krajina v strede Európy, má veľký význam. Preto by sme mali počúvať o to pozornejšie, aké slová nám hovorí,“ povedal premiér novinárom po stretnutí hlavy katolíckej cirkvi s mládežou v Košiciach.

Podľa predsedu vlády by mohlo ísť o impulz na zmenu postojov. „Hovorí o tom, aby sme sa nebáli, aby sme pozerali dopredu, aby sme neboli pesimisti. Dnes to tu veľmi jasne zaznelo, lebo pesimizmus spôsobuje, že rýchlo zostarneme, že zostarneme ako mladí ľudia, to tu veľmi pekne vyzdvihol. Takže, je to veľmi silný odkaz pre nás všet− kých, aby sme s optimizmom pozerali dopredu a hlavne, aby sme spolupracovali,“ skonštatoval Heger. Dodal, že Slovensko potrebuje spoluprácu, ak chce uspieť vo veľ− kom svete. Verí, že pápežove posolstvá pozitívne zaznejú v spoločnosti aj v politike.

Slová hlavy katolíckej cirkvi pritom podľa premiéra nesmerujú len k veriacim, ale dokážu inšpirovať kohokoľvek, keďže sa týkajú hodnôt dôležitých pre každodenný život. Ocenil, že Svätý Otec zavítal aj na košické rómske sídlisko Luník IX. „Myslím si, že tým vyslal silný signál, a nielen tým, že tam bol, ale aj tým, čo hovoril. Hovoril o tom, že by sme mali odstrániť akékoľvek predsudky, čiže je to v prvom rade o zmene postoja.

A, samozrejme, hovoril aj o integrácii, aká je dôležitá,“ dodal premiér.

Podľa košického pomocného biskupa Mareka Forgáča pápež František na stretnutí s mladými na štadióne Lokomotíva potvrdil, že je veľmi spontánny. „Je vidieť, že mladým rozumie. Ak hovorí do ich srdca, tak vychádza z ich existenciálnej situácie. Zároveň do svojej reči dáva emóciu, čo je obdivuhodné na človeka v takomto veku. Mladí ľudia radi žijú emóciou a určite aj týmto spôsobom je pre nich blízky a atraktívny,“ povedal.

– PÁPEŽ FRANTIŠEK NA LUNÍKU IX –

SERA – STRANA 7

u Rómovia vítali pápeža na Luníku IX. Foto: František Iván/TASR

reotipen, save pen avka ča zden te avel na dochudne. Oda nane lokes te predžal prekal predsudki, aňi maškar kresťana. Na− ne lokes te moldel avren, dojekhvar an− dre lende dikhas pharipena vaj supe− ren the savoro pes rozginel bijo oleste, aj prindžaras lengere muja vaj ačhibena. Šunas ča, so o Ježiš vakerel andro evanjelijum: „Na su− dzinen“ (Mt 7,1).

Evanijelijum našťi jel guľardo vaj paňardo. Na sudzinen, vakerel amenge o Kristus. Kecivar, visardones, va− keras avka bijo bazutňipen vaj andal šunďi− pen, aľe ľikeras amen sar čače, kana zorales sudzinas avre. But loke ke peste, aľe but zorale ke avrenge. Kana sar but hine amare krisa sar predsudki, sar jekhbuter amenge ada čerinas! Oda sar te zdžungľarel le la− venca o šukariben vaš Devleskere čhaven.

So hine amare phrala. Našťi te cikňisaľol čačipen ole avres pedal peskere anglunes sthode modeli, našťi te davkerel manušen andro schemi. Anglalthodes, aj len čačes prindžaras, musaj len te rozprindžarel: te zľikerel, hoj sako andre peste hordinel šu− kariben vaš Devleskero čhaves, kaj pes gendisaľol o Del. Mre gule phrala the pheňa, butvar oda sanas ča tumen, pre kas perenas predsudki the dukhľarde krisa, diskriminakere stereo− tipi, džungale lava the čalavibena. Paľiker− dones oleste men savore ačhiľam čoreder, čoreder prekal manušiben. Pedal ada ma− nušikano nevisaľipen musaj te predžal le predsudkendar ko vakeriben, andal za−

phandľipnestar ke in− tegracija. Sar oda av− ka te kerel? Nikola the Rene, šegitinďan amenge: tumaro ka− mibnaskero ačhiben pes uľiľa adaj the ba− riľa paľikerdones vaš pašutňipen zorisaľi− pen, save resľan. Šun− ďan tumen zorale the kamenas la buťi; šu− nenas tumen but ka− mle the bariľan le užaripnaha te del peskere čhavenge va− reso buter.

Avka amenge mukhľa but kuč od− pheňiben: kaj hin lačharipen vaš manušes− te, kaj hiňi pastorikaňi buťi, kaj kamiben the gulojileskeriben, odoj avel bacht. Na imar, le vachtoha, aľe avela. Krisa the predsudki č barisaľon duripena. Kontrasta the zorale la− va bišegitinen. Te davkerel le manušen an− dro geti ňič na rozginel. Kana pes zorasaľol sphandľipen, sigeder vaj nasigeder labisaľo− la e choľi. O drom (phenel amenge o dživi− pen) ko mištibno jekhedživipen hiňi in− tegracija. Oda organikano ačhiben, poloko− ľardo the džiduno ačhiben, so pes zachudel sodujdženeskero sprindžaripneha, polokes džal dureder the dikhel andro buducnosťa.

The kaskeri hiňi buducnosťa? Šaj phučas, hoj kaskeri hiňi buducnosťa? Le čhavengeri.

Jon amenge sikhavena drom: lengere bare sune našťi phageren mamuj amare barijeri.

Kamen te baron jekhetanes le avrenca, bijo prekažki, bijo odčhiviben. Sogalinen penge integrimen dživipen, biphandlo dživipen.

Anglunes, hoj jon ľikeren ajse but bare roz− giňipena, so na roden akorutno priačhiben, aľe dikhen andre sakoneskeri buducnosťa.

Pedal čhavenge kampel te kerel bidarangut− u Svätý Otec František. Foto: www.vaticana.va

Mre gule phrala the pheňa, šukar palodilos!

Paľikerav vaš tumaro lačhojileskeripen the vaš tumare gule lava. O Jan leperďa, so tumenge phenďa o sunto Pavol VI: „Tumen andro Rašajipen na san thode seratar...Tu− men san andro Devľikano jilo“ (Homilija, 26. Septembroste 1965). Ňiko andro Rašaji− pen našťi pes šunel seratar, vaj našťi jel čhi− do avri. Oda nane ča vakeribnaskero sposo− bos, oda sposobos, sar ačhel o Rašajipen.

Vašoda te jel sar Rašajipen, cajchinel te dživel zvičindones le Devlestar, cajchinel oda te šunel peskero dživipen, te avel jekh− to le avrenca. Ha, bo o Del avka pedal amende kamel, dojekhes avresaven, aľe sa− voren sphandlen pašal Leste. O Del amen dikhel jekhetanes. Savoren.

The dikhel amen sar čhaven: hin len Da− deskero dikhiben, kamibnaskero dikhiben andro dojekh čhavo. Kana lava ada dikhi− ben ke peste, sikhľuva man feder te dikhel the avren: dodžanava man, hoj man hin pal peste pašes aver Devleskere čhave the ľike− rav len sar phralen the pheňen. Oda Rašaji− pen, fameľija vaš phralen the pheňen le jekhtone Dadeha, saves amen diňa o Ježiš vaš phraleste, aj achaľuvas, sar but kamel phraľipen. The kamľarel pal oleste, aj calo manušiben pes ačhol sar univerzalno fa− meľija. Tumen hin andre fameľija baro ka− miben the dikhen pro Rašajipen prekal oda. Ha, o Rašajipen hino kherutňipen, oda tumaro kherutňipen. Vašoda – kamav tu− menge le jilestar te phenel – aven bachtale, dojekhvar tumen šunen andro Rašajipen sar khere the šoha ma daran andre leste te dživel. Aj te ňiko na mukhel Rašajipnaskeri seratar tumen vaj varekas avres!

Janku, salutinďal man le peskere romňa− ha Beataha: jekhetanes ačhaďan fameľijake− ro suno anglal tumaro baro averutno avib− en, zviken. Buter sar but lava, akor tumaro sphandľipen presikhavel oda, sar jekhipen vaš jekhetano dživipen šaj rozčhivel but ste−

na rozgiňipena: pedal lengero ľikerdo za− terďipen, pedal lengero sikhaviben, aj ba− ron lačhes zaterdle prekal peskero povo− doste, aľe bijo oleste, aj dikhen dojekh možnosťa odčhiďi.

Paľikeras olenge, so keren adi integriko buťi, save prekal oleste, hoj zľikerkerel but zor, varekana pes dochudel the bijoachaľi− pen the bipaľikeriben, agoreste hoj the an− dro Rašajipen. Mre gule rašaja, rehoľňika the naprindžarde, amare amala, so davke− ren peskero vacht oleste, aj peskere phra− lenge the pheňenge den buterserakero ba− raripen, paľikerav! Paľikerav vaš dojekh buťi le olenca, so hine sthode seratar. Gondoľi− nav the pal denašle the hareštanta.

Elšines lenge, tha avka sar le calo ha− reštantengero pašaľipen, sthovav peskero pašutňipen. Paľikerav, don Peter, hoj amen− ge phenďan pal pastorika centri, kaj na ke− ren socijalno asistencija, aľe dženengero phirkeriben. Paľikerav, tumenge, salezija− na. Džan dureder pal ada dromeste, savo na sthovel bidikhiben, hoj šaj del savoro the imar, aľe hino tajsaskero, vašoda hon sphandel the jekhciknoren, sthovkerel phraľipen, rozcirdel smirom. Ma daran te džal anglunes le but zamukhle manušenge.

Dodžanaha tumen, hoj džan anglal le Ježišoske. Jov tumen užarel odoj, kaj baro lokipen, na ča pasija kaj hiňi služba, na ča zor; kaj džal vaš predživipen, na ča vaš o pheras. Odoj hin Jov. The savoren tumen vičinav, aj phageren o dar, čirlatune dukhibena, la paťivaha, po− lokores: prekal paťivaľi buťi, paťiviben vaš zarodkeriben pedal ďiveseskero maro, vaš ačhaviben pedal jekhetaňi paťiv. The vaš imatkozipen pedal savorenge, vašoda oda hin oda, so amen ľidžal the del amenge zor.

Hazdav tumen opre, hadinav tumenge the anav kamiben andal calo Rašajipen.

Paľikerav.

Preklad: Stanislav Cina

Číslo 1/2021

SERA – STRANA 8

– PÁPEŽ FRANTIŠEK NA LUNÍKU IX –

u Rómovia vítali pápeža na Luníku IX. Foto: František Iván/TASR

Príhovor pápeža Františka na stretnutí s rómskou komunitou na Luníku IX

Drahí bratia a sestry, dobré popoludnie! Ďakujem vám za prijatie a za vaše láskavé slová. Ján pripomenul, čo vám povedal svä− tý Pavol VI: „Vy v Cirkvi nie ste na okraji... Vy ste v srdci Cirkvi“ (Homília, 26. septembra 1965). Nikto v Cirkvi sa nesmie cítiť mimo alebo daný nabok. Nie je to len spôsob vy− jadrovania, je to spôsob bytia Cirkvi. Pre− tože byť Cirkvou znamená žiť ako povolaní Bohom, znamená to cítiť sa byť vlastníkmi života, byť súčasťou rovnakého tímu. Áno, pretože Boh si nás takto praje, každého iné− ho, ale všetkých zjednotených okolo Neho.

Pán nás vidí spolu. Všetkých.

A vidí nás ako deti: má pohľad Otca, po− hľad zaľúbenia v každom dieťati. Ak prij− mem tento pohľad na seba, naučím sa vidieť dobre ostatných: zistím, že mám vedľa seba ďalšie Božie deti a uznávam ich ako bratov a sestry. Toto je Cirkev, rodina bratov a ses− tier s tým istým Otcom, ktorý nám dal Ježiša za brata, aby sme pochopili, ako veľmi milu− je bratstvo. A túži po tom, aby sa celé ľud− stvo stalo univerzálnou rodinou. Vy živíte veľkú lásku k rodine a pozeráte na Cirkev na základe tejto skúsenosti. Áno, Cirkev je domov, je to váš domov. Preto – chcel by som vám zo srdca povedať – ste vítaní, vždy sa cíťte v Cirkvi ako doma a nikdy sa nebojte v nej žiť. Nech nikto nenecháva mimo Cirkvi vás alebo niekoho iného!

Ján, pozdravil si ma so svojou manželkou Beátou: spoločne ste postavili rodinný sen pred vaše veľké rozmanitosti pôvodu, zvy−

Číslo 1/2021

klostí a zvykov. Viac ako mnoho slov, práve vaše manželstvo svedčí o tom, ako konkrét− nosť spoločného života môže zbúrať mno− ho stereotypov, ktoré sa inak zdajú byť ne− prekonateľné. Nie je ľahké prekonať pred− sudky, ani medzi kresťanmi. Nie je ľahké oceniť ostatných, často v nich vidíme pre− kážky alebo protivníkov a vynášajú sa súdy bez toho, aby sme poznali ich tváre a príbehy.

Počúvajme však, čo Ježiš hovorí v evanje− liu: „Nesúďte“ (Mt 7,1). Evanjelium nesmie byť osladzované, ani zriedené. Nesúďte, ho− vorí nám Kristus. Koľkokrát naopak nielen hovoríme bez základu alebo z počutia, ale považujeme sa za spravodlivých, keď sme prísnymi sudcami ostatných. Zhovievaví k sebe, neoblomní k ostatným. Ako často sú súdy vlastne predsudky, ako často si to za− mieňame! Je to ako znetvoriť slovami krásu Božích detí, ktorými sú naši bratia. Ne− možno redukovať realitu toho druhého na vlastné vopred pripravené modely, ne− možno dávať ľudí do schém. Predovšetkým, aby sme ich skutočne poznali, musíme ich rozoznať: uznať, že každý v sebe nosí nepo− pierateľnú krásu Božieho dieťaťa, v ktorej sa odzrkadľuje Stvoriteľ.

Drahí bratia a sestry, príliš často ste boli práve vy predmetom predsudkov a nemilo− srdných súdov, diskriminačných stereoty− pov, hanlivých slov a gest. Vďaka tomu sme sa všetci stali chudobnejšími, chudobnejší− mi v ľudskosti. Na obnovu dôstojnosti po− trebujeme prejsť od predsudkov k dialógu,

od uzavretia k integrácii. Ako to však urobiť?

Nikola a René, pomohli ste nám: váš príbeh lásky sa narodil tu a dozrel vďaka blízkosti a povzbudeniu, ktoré ste dostali. Cítili ste sa posilnení a chceli ste prácu; cítili ste sa mi− lovaní a vyrastali ste s túžbou dať svojim deťom niečo viac.

Tak ste nám zanechali vzácny odkaz: kde je starostlivosť o osobu, kde je pasto− račná práca, kde je trpezlivosť a konkrét− nosť, tam prichádza ovocie. Nie hneď, ča− som, ale príde. Súdy a predsudky len zväč− šujú vzdialenosti. Kontrasty a silné slová nepomáhajú. Dávať ľudí do get nič nerieši.

Keď sa posilňuje uzavretosť, skôr či neskôr vzplanie hnev. Cesta (hovorí nám život) k pokojnému spolužitiu je integrácia. Je to organický proces, pomalý a vitálny proces, ktorý začína vzájomným poznaním, trpez− livo pokračuje a pozerá sa do budúcnosti.

A komu patrí budúcnosť? Môžeme sa pýtať komu patrí budúcnosť? Deťom. Ony nás majú zorientovať: ich veľké sny sa nemôžu zlomiť o naše bariéry. Chcú rásť spolu s ostatnými, bez prekážok, bez vylúčenia.

Zaslúžia si integrovaný život, slobodný život. Práve ony motivujú prezieravé roz− hodnutia, ktoré nehľadajú okamžitý súhlas, ale pozerajú sa do budúcnosti každého. Kvôli deťom treba robiť odvážne rozhodnutia: pre ich dôstojnosť, kvôli ich vzdelaniu, aby vyrastali dobre zakorenené vo svojom pôvode, ale zároveň bez toho, aby videli každú možnosť vylúčenú.

Ďakujem tým, ktorí vykonávajú túto in− tegračnú prácu, ktorej sa, okrem toho, že vyžaduje nemálo úsilia, niekedy dostane aj nepochopenie a nevďačnosť, dokonca azda aj v Cirkvi. Drahí kňazi, rehoľníci a laici, milí priatelia, ktorí venujete svoj čas tomu, aby ste svojim bratom a sestrám poskytli všestranný rozvoj, ďakujem! Ďakujem za všetku prácu s tými, ktorí sú na okraji. Mys− lím aj na utečencov a väzňov.

Zvlášť im, ako aj celému väzenskému prostrediu, vyjadrujem svoju blízkosť. Ďa− kujem, don Peter, za to, že ste nám pove− dali o pastoračných centrách, kde nerobíte sociálnu asistenciu, ale osobné sprevádza− nie. Ďakujem vám, saleziáni. Pokračujte na tejto ceste, ktorá nevytvára ilúziu, že môže dať všetko a hneď, ale je prorocká, pretože zahŕňa najmenších, buduje bratstvo, zasie− va pokoj. Nebojte sa vyjsť v ústrety margi− nalizovaným. Zistíte, že idete v ústrety Ježišovi. On vás očakáva tam, kde je kreh− kosť, nie pohodlie; kde je služba, nie moc; kde ide o vtelenie sa a nie o potešenie.

Tam je On. A všetkých vás pozývam, aby ste prekona− li strach, rany minulosti, s dôverou, krok za krokom: v poctivej práci, v dôstojnosti zará− bania si na každodenný chlieb, v budovaní vzájomnej dôvery. A v modlitbe za seba na− vzájom, pretože to je to, čo nás vedie a dáva nám silu. Povzbudzujem vás, žehnám vám a prinášam vám objatie celej Cirkvi. Ďaku− jem. Palikerav!

– PÁPEŽ FRANTIŠEK NA LUNÍKU IX –

SERA – STRANA 9

u Ján Hero. Foto: Roman Čonka

u Nikola a René počas svedectva. Foto: www.vaticana.va

Svätý Otec, mnohí Rómovia zo Slovenska, a niektorí aj z tohto sídliska, máme ešte v živej pamäti chvíľu krásneho stretnutia s Vami na rómskej púti v Ríme pred šiestimi rok− mi, kde ste nás uistili o láske zo strany Cirkvi a v závere Váš− ho príhovoru ste nás povzbudili citátom blahoslaveného Pavla VI. z jeho pamätného stretnutia s Rómami pred 56 ro− kmi: „V Cirkvi nie ste na okraji, ale v istom zmysle ste v cen− tre, vy ste v srdci. Ste v srdci Cirkvi“.

Sme veľmi šťastní, že tieto slová ako nástupca svätého apoštola Petra nám potvrdzujete aj touto návštevou na Slo− vensku a osobitne týmto stretnutím s rómskou komunitou.

Prichádzate v čase, keď sa celý svet nachádza v náročnej si− tuácii spôsobenej pandémiou, ktorá sa bolestne dotkla aj Rómov v celej Európe. Vašu návštevu preto vnímame ako prejav veľkého záujmu a ako potvrdenie bezvýhradnej Božej lásky k rómskej komunite na Slovensku i k Rómom na celom svete. Máme nádej, že Vaša misia dnes tu medzi nami, na tomto mieste pomôže zapáliť väčšiu vieru i pev− nejšie odhodlanie meniť náš osobný i duchovný život k lep− šiemu.

Preto Vás srdečne vítame medzi nami v očakávaní, že Va− še slová a modlitby nám prinesú vnútornú istotu, že cesta viery je východiskom pre náš život, pre naše vzťahy v našich rodinách i pri zlepšovaní sociálnej a spoločenskej úrovne života. Veríme, že Ježiš Kristus nám pomôže prekonávať napätia v spolunažívaní s majoritou a inými etnickými sku− pinami.

Svätý Otec, vyprosujte nám v modlitbe spolu s našou Ne− beskou Matkou Pannou Máriou, aby aj z našich rodín vy− chádzali skutoční učeníci Ježiša Krista prinášajúci pokoj, lásku a nádej.

Ubezpečujeme Vás, že aj my sa budeme modliť za Vás a Vašu službu pre celú Cirkev!

Drahý Svätý Otec, ja a aj môj manžel sme vyrastali na tomto sídlisku, tu sme sa hrali a chodili do školy.

Vyrastať na tomto sídlisku je náročné, ale aj vďaka Cirkvi a saleziánom sme obdobie dospievania prežili krajšie a zmyslu− plnejšie. Venovali sa nám, dôverovali nám, čo ovplyvnilo našu túžbu získať vzdelanie, aj keď to bolo častokrát ťažké. Podporo− vali nás aj naši rodičia, že ísť proti prúdu sa oplatí.

Kňazi nás pripravili k prvému svätému prijímaniu, k svia− tosti birmovania i k sviatosti manželstva, taktiež nám pokrs− tili naše deti. Viedli nás aj k nezištnej službe. Niekoľko ro− kov sme dobrovoľne vykonávali animátorskú činnosť.

Dospeli sme a obidvaja sme sa zamestnali. S Božou po− mocou som ukončila aj diaľkové štúdium na pedagogickej fakulte. Túžili sme s manželom odísť z tohto sídliska, ale nevedeli sme ako. Saleziáni nám vnukli nádej, že sa to dá.

Vzali sme si hypotéku, kúpili byt a odsťahovali sa do inej časti Košíc. Dnes, vďaka tomu všetkému ponúkame svojim deťom šťastnejší, dôstojnejší a pokojnejší život.

Svätý Otec, naši rodičia, súrodenci a priatelia aj naďalej žijú na tomto sídlisku. Veríme, že Vaša návšteva prinesie novú nádej a chuť k vnútornej zmene všetkým, ku ktorým sa dnes prihovoríte.

u Na poriadok dohliadala aj jazdná polícia. František Iván/TASR

Príhovor Petra Bešenyeiho, tajomníka Rady pre Rómov a menšiny pri Konferencii biskupov Slovenska

u Peter Bešeneyi. Foto: Jozef Ferenc

Drahý náš Svätý Otec, dovoľte, aby sme Vám v krátkosti predstavili duchovnú službu pre rómsku komunitu na Slovensku a zároveň po− ďakovali všetkým, ktorí sa do nej akýmkoľvek spôsobom za− pojili. V širšom rozsahu sme ju začali ponúkať až po roku 1989, keď padol komunistický režim vo východnej Európe.

Vo viacerých lokalitách vzniklo niekoľko pastoračných centier. Svoju prvotnú inšpiráciu sme hľadali v zahraničí, v Poľsku, v Maďarsku i v Taliansku. Ale čerpali sme aj z ne− bojácnosti niektorých našich kňazov, ktorí počas totalit− ného režimu mali odvahu riskovať a ísť na perifériu k chu− dobným. Medzi Rómami som prežil tridsať rokov, z toho osem priamo tu, na sídlisku.

Naša saleziánska misia začala na tomto mieste v roku 2008. Po roku bývania v spoločnom bytovom dome sme sa presťahovali do novovybudovaného domu. Postupne sa dostaval kostol Zmŕtvychvstalého Krista a oratórium.

Počas týchto rokov nám v našej misii pomáhali laickí dobrovoľníci i zasvätení, podobne aj v iných rómskych osadách na Slovensku. Sú to ľudia veľkodušní a nezištní, často nedocenení a nepochopení, niekedy odmietnutí.

Patria k nim ľudia rôznych profesií ako učitelia, katechéti, sociálni, zdravotní či komunitní pracovníci. Za ich čas, lás− ku a nezištnosť im patrí veľká vďaka. Chceme sa poďako−

vať aj všetkým zamestnávateľom, ktorí ponúkajú Rómom prácu za primeranú a pravidelnú mzdu, čím im pomáhajú k dôstojnému životu a integrálnemu rozvoju.

Veľká vďaka patrí aj všetkým adoptívnym rodičom, ktorí prijali do svojich rodín rómske dieťa. Ďakujeme všetkým zasväteným z rómskeho národa, ktorí boli ochotní odpo− vedať na Božie volanie. Vážime si aj odvahu tých, ktorí žijú v zmiešaných manželstvách, a tak búrajú predsudky a ste− reotypy v našej spoločnosti. Viacerí Rómovia sa vďaka po− znaniu a prijatiu Ježiša Krista rozhodli žiť nový život. Kato− lícka cirkev pre nich robí veľa, aj keď je toto úsilie Cirkvi často zo strany štátu nepovšimnuté a premlčané.

Veríme, že Vaša prítomnosť, Svätý Otec, na tomto mieste prispeje k tomu, aby sme všetci dosiahli väčšiu jednotu na− priek rozdielnosti, aby sme kráčali po ceste k pokojnejšie− mu spolužitiu cez vzájomnú úctu, zmierenie a odpustenie.

V súčasnosti na tomto sídlisku žijú moji štyria spolubra− tia. V iných lokalitách na periférii žijú ďalší misionári a mi− sionárky. Usilujú sa prinášať našim bratom a sestrám Boží pokoj, priateľstvo a nádej.

Svätý Otec, ako prejav našej vďačnosti Vám chceme da− rovať miniatúru reliéfu Zmŕtvychvstalého Krista, ktorý sa nachádza v našom kostole a obrazy blahoslavených róm− skych mučeníkov Emílie a Zefirína.

Číslo 1/2021

SERA – STRANA 10

– PÁPEŽ FRANTIŠEK NA LUNÍKU IX –

u Prípravy na príchod Svätého Otca.

Príchod pápeža Františka na Luník spustil na internete množstvo hejtov aj pozitívnych názorov. Ľudia odsudzujú Luník IX, pretože existuje isté tvrdenie, ktoré nemožno vy− vrátiť. Ak sa spomenie Luník, často si pod tým predstavuje− me odpad pred bytovkami z roku 2000, potkany a veľkú biedu. Dnes je však situácia úplne iná, ako povedal pán sta− rosta Marcel Šaňa, keď sme s ním nahrávali rozhovor pre Rómsky magazín. „Od začiatku svojho pôsobenia sa snažím zo všetkých svojich síl, aby sídlisko prosperovalo.“ V súčasnosti sa na Luníku nachádzajú materská a základná škola. Nechýbajú ani terénni sociálni pracovníci, komunit− né centrum, obchody s potravinami, ETP Slovensko, na− chádza sa tam aj kostol saleziánov.

Niektoré majoritné médiá monitorujú situáciu na sídlis− ku od začiatku vzniku, často však prikladajú dôraz na nega− tívnu stránku sídliska. O silenej medializácii sídliska hovorí aj Klára Kohoutová vo svojej knihe Od Esterházyho po Lu− ník IX. „Díky medializaci se informace o tomto známém sídlišti dostávají za hranice státu.“ Kohoutová vo svojej stati tiež spomína, že Luník IX tvorí akýsi symbol zlyhania, ktorý mal prelomiť hranicu medzi minoritnou a majoritnou spo− ločnosťou.

Tieto skutočnosti vnímajú aj samotní obyvatelia sídliska.

My sme mali možnosť s nimi hovoriť počas natáčania Róm− skeho magazínu o príchode pápeža Františka na Luník IX. Počas jedného mesiaca sme sledovali premeny tejto mest− skej časti. Tento článok však nebude o témach, ktoré boli prezentované v magazíne, je o ľuďoch a ich reálnych poci− toch a emóciách, ktoré sme mali možnosť sledovať v zákuli− sí diania.

Práca s kameramanom bola veľmi zaujímavá ale niekedy aj stresujúca, pretože som musela bojovať s tým, ako sa po− zeral na sídlisko on. Kým ja som videla rómsky život, žijúce rodiny v čistých bytovkách, hrajúce sa deti na ihrisku, puber− tiačky a pubertiakov s reproduktorom na zemi či upratané sídlisko a pracujúcich ľudí, on sledoval nedostatky, chudo− bu, snažil sa hľadať niečo, čoho sa chytiť. Napokon sme sa zhodli a naučili sa počas niekoľkých týždňov fungovať.

S prvým nakrúcaním sme začali 23. augusta. Prišli sme na Luník zavčas rána. Auto sme zaparkovali pri miestnom úra− de, kde nás privítali terénni sociálni pracovníci. Neskôr sme sa presunuli na začiatok sídliska, tam sme zbadali pracovní− kov, ktorí opravovali cestu. Oslovili sme ich na rozhovor, povedali sme im, že natáčame dokument k príchodu pápeža Františka. Muži boli ochotní zodpovedať na naše otázky, horšie to však bolo s ich majstrom, pretože im zakázal hovo− riť. Na otázku, či sú miestni a či očakávajú pápeža, odvetil: „Ak sa uvidím v televízii alebo mojich mužov, tak vás budem žalovať!“ Dovolili nám nafilmovať ich pri práci. Za to sme po− ďakovali a neskôr sme pri jednej z bytoviek stretli pána Petra Ďuriša z firmy Amadeus, ktorá zastrešovala sídlisku technic− ké zabezpečenie. Spolu s naším kameramanom Petrom Grejtákom sme počas prvého dňa očakávali viac.

Prekvapili nás aj názory na obyvateľov, ktoré sme v našom magazíne z časových dôvodov nepoužili. Stáli sme v strede mestskej časti, kolega si zbieral ilustračné zábery a ja som oslovovala obyvateľov na rozhovor. Pamätám si na dvoch bratov, spomenula som príchod pápeža − nechceli veľmi ho−

Číslo 1/2021

u Dominika Badžová

voriť, len povedali, že sa tešia. V tom čase totiž ľudia riešili komentáre na sociálnych sieťach. Nepáčilo sa im, ako sa k príchodu pápeža na ich sídlisko vyjadruje majorita.

Na túto situáciu sme sa pýtali troch babičiek, ktoré sede− li na lavičke. Poprosili sme ich o rozhovor, ale nechceli ho− voriť. Vyjadrili sa jasne: „Viete, moja, my vieme, že ste z Rómskeho magazínu, ale my sme sem pápeža nevolali.

Každý nám teraz nadáva, gadžovia nás za to hrešia. Nechce− me nenávisť, čakáme pápeža a je to pre nás veľká pocta“.

Pristúpili sme k inej skupine ľudí a opýtali sa ich či očakáva− jú príchod pápeža. Chceli sme vyzbierať čo najviac pozitív− nych vyjadrení, ale aj títo obyvatelia nám povedali, že sa ne− chcú vyjadrovať. Dokonca na nás jeden pán kričal už z diaľ− ky: „My na žiadneho pápeža nečakáme, boli by sme radšej, keby prišiel 2Pac alebo Snoop Dogg!“

My Rómovia máme jednu zvláštnu vlastnosť, ktorá súvisí aj s očakávaním veľkých návštev. Často to zo začiatku vní− mame negatívne, pretože vieme, že sa na príchod návštevy musíme dopredu pripraviť. Poupratovať byt, navariť, na− piecť, vedieť si uctiť človeka, otvoriť mu srdce, aby sa u nás návšteva cítila čo najlepšie. Takto to bolo aj na Luníku IX počas prvých príprav.

O pár dní sme navštívili Luník IX znovu. Mali sme do− hodnuté stretnutie v kostole saleziánov. Očakávali nás.

S radosťou sme vkročili na nádvorie a zbadali sme tetu, kto− rá pracuje v práčovni. Spýtali sme sa jej, či nám nechce po− skytnúť rozhovor. Povedala, že nie je vhodne oblečená a že má veľa práce. To hovorí aj moja mama, keď sa nechce roz− právať so susedmi. Povedala som si, že to budem rešpekto− vať. Pekne sa na nás ešte usmiala a poďakovala za to, že sme vyhoveli jej prianiu. Následne sme vkročili do kostola, kde sa chlapi poklonili pred krížom Ježiša Krista. Ja som to neu− robila a Don Peter Žatkuľák si to všimol. Obaja sme si sadli do lavice a viedli rozhovor o práci s rómskou komunitou na Luníku IX. Keď sme vychádzali, opýtal sa ma či chodím do kostola.

Povedala som mu, že nie som katolíčka, zarazilo ho to. Ne− skôr som si počas našich ciest uvedomila, že si držím od tej− to témy veľký odstup a že celkový prístup k veriacim Ró− mom, ktorí očakávali príchod pápeža sa mi zdal cudzí.

Viem, že to do istej miery ovplyvnilo moju prácu a s vníma− ním, ktoré na začiatku prezentovali Rómovia som ako Rómka súhlasila. Vedela som však, že je to pre Rómov veľká príležitosť a pre Luník ako taký ešte viac. Preto sme sa roz− hodli, že oslovíme čo najviac ľudí, ktorí by mohli negatívne názory nahradiť pozitívnymi. To sa aj stalo, ale až neskôr, keď sa blížil čas príchodu pápeža.

Inak na tom bola Základná škola Ľudmily Podjavorin− skej, kde učiteľky a učitelia viedli počas leta Letnú školu.

Poctivo sa pripravovali na príchod hlavy cirkvi najmä spe− váci a speváčky z detského zboru Devjatkakere čhave. Ve− die ho známy rómsky spevák, hudobník a herec Ondrej Ferko starší. Prišli sme za nimi do Renčišova, kde prebieha− lo niekoľkodňové sústredenie detí. Prekvapili nás svojou energiou, ale nie len tým − učili sa spievať v niekoľkých jazy− koch. Bola to napríklad skladba Aleluja v španielčine či v anglickom jazyku. Zaujal nás chlapček, ktorý vyzeral ako anjelik.

V základnej škole na Luníku IX sme sa stretli so zástup− com školy Milanom Dulinom, ktorý bol ochotný a vyšiel nám v ústrety. Previedol nás chodbami školy, ktoré rekon− štruovali, tam sme stretli pani upratovačku, obyvateľku Lu− níka. Keď videla kameru, zľakla sa a spadla jej metla na zem. Bol to jasný signál, že s nami asi nebude chcieť hovo− riť. Napriek tomu som ju oslovila, porozprávali sme sa, ale na kameru nechcela hovoriť. Povedala: „Ľudia z Luníka sa na príchod pápeža veľmi tešia, pretože sme veriaci. Každú nedeľu chodíme do kostola a modlíme sa každý deň. Viera v Boha a Ježiša Krista pre nás znamená veľmi veľa. Pomo− cou viery sa menia hlavne mladí ľudia, ale aj tí starší, ktorí žili zlým životom v alkohole. Mnohí tak našli svoj pokoj práve tam.“ Text a foto: Dominika Badžová

– UDALOSTI / ARCHÍV –

V Gemeri a Novohrade štartuje projekt vzdelávania róm− skych detí Kokava nad Rimavicou 7. septembra (TASR) – Desiatka tútorov a mentorov z oblasti Gemera a Novohradu začala v týchto dňoch rea− lizovať projekt vzdelávania žiakov základných škôl z marginalizova− ných rómskych komunít v okresoch Rimavská Sobota a Poltár. Za projektom stojí kultúrno−výchovné občianske združenie Láčho drom z Kokavy nad Rimavicou, ktoré naň získalo grant vo výške viac ako 140 000 eur. „Projekt realizujeme v Hnúšti, Klenovci, Kokave nad Rimavicou a v Poltári,“ povedal predseda združenia Vladimír Sendrei. „Naši učite− lia a mentori majú na starosti v každom meste či obci po šesť rómskych žiakov. Venujú sa im v škole a komunikujú aj s ich rodičmi,“ dodal.

Cieľom projektu je zvýšiť vzdelanostnú úroveň príslušníkov mar− ginalizovaných komunít, predovšetkým Rómov a žiakom poskytnúť takú podporu, ktorá im umožní úspešne ukončiť základnú školu a plynule prejsť na strednú školu.

Projekt sa vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Eu− rópskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci operačného progra− mu Ľudské zdroje bude realizovať do júna 2023.

Hornozemplínska knižnica získala grant na podporu róm− skych detí Vranov nad Topľou 7. septembra (TASR) – Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou získala z Finančného mechanizmu EHP a nórskych grantov takmer 595 000 eur na podporu detí a mlá− deže z marginalizovaných skupín obyvateľov regiónu. Na šiestich miestach okresu so štvrtinovým zastúpením rómskeho obyvateľstva bude vďaka nemu realizovať aktivity na podporu vzdelávania, zamest− nanosti, zdravia a nediskriminácie, informoval o tom zriaďovateľ knižnice Prešovský samosprávny kraj na svojej internetovej stránke. „Hlavným cieľom projektu je zvýšiť šance detí a mládeže uspieť v živote a spoločnosti, zabezpečiť dostatočný prístup k mimoškol− ským a záujmovým činnostiam, ktoré pozitívne ovplyvnia ich osob− nostný rozvoj,“ uvádza sa na webovej stránke kraja s tým, že mnohé aktivity realizované v rámci projektu majú byť spoločné medzi Róma− mi a Nerómami s cieľom zabezpečiť inklúziu Rómov a odstraňovať predsudky voči nim.

Na účely projektu vytvorí Hornozemplínska knižnica centrá v Centre voľného času v Nižnom Hrabovci, Základnej škole v Čaklo− ve, Obecnej knižnici v Dlhom Klčove, Obecnej knižnici v Banskom a v Komunitnom centre v Hencovciach. V nich sa majú od januára 2022 do apríla 2024 realizovať jazykové kurzy, príprava na pracovný pohovor, kurz využívania informačných technológií v zamestnaní, li− terárne festivaly, workshopy či semináre. Aktivity budú tiež zamera− né na prevenciu závislostí u detí a mládeže, zdravú výživu, športovú činnosť. „Súčasťou aktivít v oblasti nediskriminácie bude program Krotitelia displejov, cyklus kultúrnych podujatí Kultúra a umenie bez diskriminácie, semináre STOP šikane,“ uvádza kraj.

Deti z osady sa venujú ochrane životného prostredia, zbiera− jú plasty Liptovský Mikuláš 8. septembra (TASR) – Obyvatelia osady Hlboké v Liptovskom Mikuláši sa učia triediť odpad. Mesto im dodalo nádoby na zber plastového odpadu, s ktorým je tam najväčší problém, ako in− formovala hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková. Problematika ochra− ny životného prostredia podľa nej oslovila najmä deti, ktoré zbierajú plasty voľne pohodené na zemi a udržiavajú poriadok v osade. „Približne pred mesiacom sme začali spolupracovať aj s jednotli− vými rodinami. Rozdali sme im vrecká, aby odpad triedili už v do− mácnostiach. Je to úspech, nádoby sú plné a celkom dobre vytriede− né,“ skonštatovala Otília Milanová, garantka Národného projektu Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizo− vaných rómskych komunít v Komunitnom centre Hlboké.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity rokovala v Bosne a Hercegovine s ministrom pre ľudské práva a utečencov aj o protirómskom rasizme Bratislava/Sarajevo (TASR) – Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková bola 27. októbra na pracovnej návšteve v Bosne a Hercegovine.

Je to prvá oficiálna návšteva za po− sledné roky, ktorá bola zameraná práve na výmenu skúseností a spo− luprácu v oblasti podpory inklúzie Rómov. V rámci pracovnej cesty rokovala aj s ministrom pre ľudské práva a utečencov Bosny a Herce− goviny Milošom Lučićom. Počas návštevy Andrea Bučková odo− vzdala skúsenosti Slovenskej re− publiky partnerom v Bosne a Her− cegovine, predovšetkým v oblasti zrovnoprávnenia postavenia men− šín v spoločnosti a procesu zvyšo− vania životnej úrovne obyvateľov rómskych komunít na Slovensku. „S ministrom pre ľudské práva a utečencov Bosny a Hercegoviny pánom Lučićom sme sa rozprávali o stave a uplatňovaní ľudských práv v našich krajinách. Nenávistné preja− vy súvisiace s etnickou a národnost− nou príslušnosťou sú dlhodobo prí− tomné v spoločenskom priestore aj na Slovensku. Zhodli sme sa, že predsudky a hanlivé prejavy sú brz− dou pre implementovanie inkluzív− nych politík a rozvoj Rómov, ale aj väčšinového obyvateľstva. Som rada, že podľa slov pána ministra sa téma

Košice 19. októbra (TASR) – Ko− šické Divadlo Romathan začína di− vadelnú sezónu v nových priesto− roch. Z budovy na Štefánikovej uli− ci, ktorá je v havarijnom stave, sa divadelníci počas leta presťahovali do zrekonštruovaných priestorov na Továrenskej ulici.

V novom sídle sa nachádza diva− delná sála s multifunkčným pó− diom a hľadiskom približne pre 80 divákov, skúšobňa pre tanečníkov, spevákov i orchester, šatne aj kan− celárie. Informoval o tom Košický samosprávny kraj, ktorý je zriaďo− vateľom rómskeho divadla. „Novým domovom pre župné Divadlo Romathan sa stala budo− va, ktorej interiér sme zrekon− štruovali s pomocou Sociálneho podniku Košického samospráv− neho kraja. V porovnaní s pôvod− nou budovou má nové sídlo bez− bariérový prístup a priestory sú vyhovujúcejšie na divadelné úče− ly. Toto národnostné divadlo má tak po prvý raz vo svojej tridsaťročnej histórii svoju vlast− nú scénu a na predstavenia si ne− musí prenajímať priestory iných divadiel,“ uviedol predseda Ko− šického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

protirómskych prejavov dostala aj do vypracovaného akčného plánu a verím, že tento akčný plán bude čo najskôr schválený aj s potrebnou fi− nančnou alokáciou. Pána ministra som oboznámila s vládnou Straté− giou rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Zaujali ho aj naše skúsenosti s posilňovaním par− ticipácie Rómov pri rozhodovacích procesoch na celoslovenskej, regio− nálnej a lokálnej úrovni,“ povedala splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.

Minister Lučić vyzdvihol najmä prá− cu samospráv a mimovládnych orga− nizácií pri inklúzii Rómov v Bosne a Hercegovine.

Andrea Bučková začala návštevu Bosny a Hercegoviny v obci Kakanj, ktorá je vďaka svojim úspešným pro− jektom v oblasti podpory inklúzie Rómov, sociálneho bývania či inklu− zívneho vzdelávania skutočne inšpi− ratívnym príbehom a dobrým príkla− dom v praxi. Vedenie obce Kakanj pozvalo Slovensko za účelom zdieľa− nia skúseností starostov z našich ob− cí s prítomnosťou marginalizova− ných rómskych komunít.

Splnomocnenkyňa navštívila or− ganizáciu Kali Sara – RIC, na pôde ktorej sa stretla s jej členmi a s predsedom Dervom Sejdićom.

Dervo Sejdić bol jedným zo zakla−

u Andrea Bučková. Foto: archív ÚSVRK

V Michalovciach pripravujú automaty na pitnú vodu Michalovce 3. septembra (TASR) – Mesto Michalovce by chcelo v lokalite obývanej rómskym obyvateľstvom vybudovať automaty na pitnú vodu. Zámer uchádzať sa o nenávratný finančný príspevok v rámci výzvy Poskytovanie podpory fyzickej, ekonomickej a sociál− nej regenerácie zanedbaných komunít v mestských a vidieckych ob− lastiach so zameraním na podporu prístupu k pitnej vode v prostredí MRK odobrili mestskí poslanci na svojom augustovom zasadnutí.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k schválenému materiálu, v prípa− de úspechu žiadosti vzniknú na Mlynskej ulici, kde žije približne 1 600 obyvateľov patriacich k marginalizovaným rómskym komuni− tám, štyri výdajné automaty na pitnú vodu. „Náklady na výstavbu po− zostávajú z vybudovania vodovodnej prípojky, NN prípojky, vodo− merných šácht, meračov a samotných zariadení výdajných automa− tov,“ uvádza dokument, pričom celkové oprávnené náklady sú vy− číslené na 71 326 eur, spolufinancovanie mesta by malo predstavo− vať sumu 3 566 eur.

Ako uviedla Marcela Andréová z odboru komunikácie, marketin− gu a kultúry mestského úradu, dôvodom snahy mesta nie je absencia pitnej vody v lokalite, ale úsilie o jej lepšiu dostupnosť. „Ide o rozší− renie možností prístupu k pitnej vode aj na verejnom priestranstve lokality a pre tých, ktorí by sa v lokalite vyskytovali iba prechodne, alebo mali technický problém prístupu k pitnej vode z vlastného pri− činenia,“ uviedla s tým, že v súčasnosti nie sú od dodávok vody v ob− lasti odpojení žiadni obyvatelia aj napriek tomu, že sa medzi nimi na− chádzajú i neplatiči.

SERA – STRANA 11

dateľov rómskeho hnutia, ktoré sa zasadzovalo za obhajobu ľudských práv Rómov, najmä tých sociálne vylúčených. Známym sa stal pre svoju žalobu, keď ako zástupca rómskej menšiny, spoločne s Jaco− bom Fincim, zástupcom židovskej menšiny žalovali Bosnu a Hercego− vinu z dôvodu diskriminácie na zá− klade ich rómskeho a židovského pôvodu, v dôsledku čoho nemohli kandidovať za členov Predsedníc− tva Bosny a Hercegoviny, ani do Snemovne národov. Pracovná návšteva splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity pokračovala stretnutiami s Rómami v Mostare a Medžugorí. Andreu Bučkovú zá− roveň prijalo aj zastúpenie OBSE a EÚ Delegácia v Sarajeve.

u Divadlo Romathan. Foto: Jozef Ferenc

Divadlo Romathan sa začalo sťahovať v polovici augusta. Diva− delníci do nového sídla premiest− nili kulisy z viac ako osemdesiatich premiér, ktoré odohrali od začiat− ku svojej existencie. „Na dvadsia− tich nákladných autách sme si na Továrenskú ulicu postupne pre− viezli celú našu tridsaťročnú histó− riu. Najtvrdším orieškom je vždy premiestňovanie ťažkých a objem− ných objektov. Takým bol aj veľký koč z nášho úplne prvého predsta− venia Than Perdal o Roma – Mies− to pre Rómov, s ktorým sme vystu− povali ešte v Divadle Pavla Or− szágha Hviezdoslava v Bratislave pred prezidentom Michalom Ko−

váčom,“ konštatoval riaditeľ di− vadla Karol Adam. Divadelná sála sa v novom objekte nachádza na prízemí.

Prvé predstavenie na novej scé− ne odohralo divadlo pre verejnosť 18. októbra. Išlo o hudobno−zá− bavný program Dobré je, keď Róm sa baví, v ktorom vystupujú všetky zložky divadla – činoherná, hu− dobná, tanečná aj orchestrálna.

V polovici novembra uvedie Ro− mathan svoju prvú premiéru na novej scéne s názvom Testament.

Budova na Továrenskej ulici v minulosti slúžila na školské úče− ly ako prevádzka odborného výcvi− ku a praxe.

Herečka Anikó Vargová sa stala ambasádorkou rómskej misie Zlatá Baňa 30. októbra (TASR) – Občianske združenie Horúci tím, ktoré na Sigorde pri Prešove buduje nové centrum pre in− tegráciu Rómov spustilo kampaň na výmenu okien. Podporila ju aj herečka Anikó Vargová, ktorá sa stala ambasádorkou misie. „Budujeme miesto pre oddych tela i duše pre každého, kto k nám príde. Budova má 250 okien, z nich sme vymenili už polovicu. Aj druhú polovicu okien je potrebné vymeniť – aby tu bolo teplejšie a krajšie. Naše Krajské centrum rómskej misie na Sigorde rekonštruujú najmä rómski zamestnanci a dobro− voľníci. Slúžiť bude na krátkodobé pobytové aktivity pre všet− kých ako sú školenia, kurzy, duchovné obnovy, dovolenky.

Svoju podporu nám vyjadrila aj známa filmová, televízna a di− vadelná herečka Anikó Vargová,“ povedal dobrovoľník Tadeáš Gavala.

„Na jeseň v roku 2021 som dostala milú ponuku stať sa ambasádorkou rómskej misie. Prijímam túto ponuku s veľ− kým nadšením a s veľkou pokorou. Verím, že upriamim po− zornosť na skutočne dobrú vec,“ opísala svoj prvý kontakt s organizáciou Anikó Vargová.

Krajské centrum rómskej misie je novým projektom, kde budú využité pätnásťročné skúsenosti v tejto oblasti. „Ponúkam ho všetkým – Rómom i Nerómom. Verím, že toto spoločné dielo pomôže mnohým. Rómom, ktorí zakú− šajú, že sa môžu angažovať pre spoločné dobro, i majorite, ktorá tu môže spoznať veľa šikovných, pracovitých Ró− mov. Iba takto spolu môžeme nájsť na našom území lepšiu budúcnosť,“ doplnil štatutár občianskeho združenia Horúci tím Martin Mekel.

Číslo 1/2021

SERA – STRANA 12

– LITERATÚRA –

u Foto: www.pixabay.com

Vlak ma svojím monotónnym klepotom uspával. Čakala ma dlhá cesta a ja cestovanie z duše neznášam. Už odmala som mal problémy, vždy mi bolo zle, dokonca aj v mest− skej doprave. Každá cesta je pre mňa utrpením, ktorému sa snažím za každú cenu vyhnúť, čo mi vyčíta rodina aj manželka. Dostať ma na dovolenku je vždy boj. Táto pra− covná cesta cez celú republiku ma nielenže unavuje, nudí, ale aj zlostí. A tak v pochmúrnej nálade sedím v prázdnom kupé. Na jednej zo staníc ma z driemot vytrhol niekto, kto otvoril posuvné dvere. Dovnútra vošiel muž, ktorý vyzeral, akoby sa sem dostal strojom času z ďalekej minulosti. Bol oblečený v duchu štyridsiatych či päťdesiatych rokov mi− nulého storočia, napriek tomu z neho priam vyžarovala elegancia. Dokonale čistý oblek, naškrobená biela košeľa a pod krkom veľmi výrazná, takmer tyrkysová kravata.

V ruke mal klobúk ako zo starých hollywoodskych filmov a jeho zjav doplňovala bakuľa z čerešňového dreva. „Jó estet kivánok,“ prihovoril sa mi mäkkým príjemným hlasom, ktorý starí ľudia ako on nemávajú. Díval som sa do jeho tváre. Mal fičúrske šedivé fúziky, súmerné mužné črty pravidelných tvarov. Ženy by ho v minulosti určite nazvali fešákom. „Magyarúl bészels?“ prihovoril sa mi znovu, keďže som bol doteraz ticho a len som si ho zvedavo pre− zeral. „Aha, tak asi nie. Dobrý večer, chlapče, môžem si ku vám prisadnúť?“ prepol starý pán z maďarčiny do slovenči− ny. „Dobrý večer, samozrejme,“ zobral som si z náprotiv− nej strany moju cestovnú tašku a uvoľnil mu miesto. Starý pán si sadol, či skôr ťažko dopadol na sedadlo a paličku, o ktorú sa opieral si položil vedľa seba. Zadíval sa na mňa svojimi zelenými, už trochu kalnými očami a zvedavo si ma prezeral. „Cestujem za synom, chcem si ešte užiť vnúčatá a pravnúčatá,“ prehovoril zrazu do ticha, ktoré prerušova− lo len mechanické klepotanie kolies vlaku. „Kto by si to pomyslel, že sa dožijem pravnúčat,“ zasnene sa zamyslel.

Určite si predstavoval svoje pravnúčence a jeho tvár vylúdi− la blažený úsmev. „Žijem sám už viac ako desať rokov, žena mi umrela pred dvadsiatimi rokmi, zostal som vdovcom.

Inú ženu by som už nechcel, tá moja bola najlepšia z naj− lepších a tie dnešné jej nesiahajú ani po členky. Vychovala mi šesť detí, a to ešte odpracovala tridsať rokov, veru tak.

A aká to bola krásavica! Široko−ďaleko jej nebolo páru, všetci mi ju závideli. Verte, mladý pán, nikdy si nemusela farbiť tvár ako tie dnešné, ktoré sa každé ráno namaľujú tak, že svietia na kilometre, a keď sa umyjú, tak ich vlastní muži ani nespoznajú.“ Starý pán sa schuti zasmial, no po− tom jeho tvárou prebehol tieň, akoby ho niečo zrazu zabo−

Číslo 1/2021

lelo. „Odišla na druhý svet rýchlo. Jedného dňa išla na dvor nasypať zrno sliepkam a husiam, zrazu odpadla a už sa neprebrala,“ ťažko si vzdychol. Rukou si prešiel po vla− soch, ktoré mal na svoj vek ešte husté a pekne vyčesané ako z módneho časopisu z čias prvej republiky. Zahľadel sa do zeme. Asi premýšľal o svojej žene.

Nemám rád chvíle, keď sa mi človek zdôverí so svojím tragickým osudom, vtedy akosi neviem, ako by som mal správne reagovať. Mám utešovať alebo povedať niečo po− vzbudivé či chlácholivé? Neviem sa rozhodnúť. Potom sa vždy cítim trápne, a tak tomu bolo aj teraz. Vo svojom vnútri som sa za to hanbil a až príliš hlasno zo mňa vyšlo: „To mi je ľúto“. Starý pán sa na mňa pozrel a opäť si ma skúmavo prezeral. „Ďakujem, no človek a jeho život je ne− ustály boj o šťastie, o lásku a pre mnohých o peniaze a moc. V pachtení sa po týchto veciach sa neraz ľahko za− búda na to, čo je naozaj dôležité,“ obočie sa mu zvraštilo.

Zdalo sa mi, že ním opäť prešla vlna smútku, ale teraz som v nej pocítil aj prímes hnevu. „Človek by nemal prežiť svo− je dieťa,“ vyšlo z neho po chvíli. „Ja som to musel prežiť. Žil som v našom dome so synom a jeho rodinou. Syn začal podnikať, najskôr ešte za komunistov vozil veci z Maďarska a tu ich predával so ziskom. Darilo sa mu, veď nemusel pla− tiť dane a ľudia mali peniaze, no chýbal tovar. Potom si otvoril obchod, ten predal a otvoril krčmu, kde robil zába− vy či diskotéky, neviem ani ako sa tomu dnes nadáva. Pe− niaze mal a tie ho začali meniť. Kúpil si drahé auto, našiel mladú milenku, o rodinu už nemal záujem a moje rady nevnímal. Domov už ani nechodil, povedal, že v tejto de− dinskej diere sa už tak skoro neukáže. Prenajal si obrovský dom v meste, doniesli sa mi správy, že berie nejaké svin− stvo a to ho priviedlo do hrobu. Opitý a sfetovaný havaro− val so svojím drahým autom a na mieste sa zabil aj so svojou milenkou,“ starcovi sa v očiach zaligotali slzy. „Jeho bývalá žena sa odo mňa aj s deťmi odsťahovala, všetko zdedila, na− šla si muža a vydala sa. Svoje dve vnúčatá som už viac nevi− del,“ sťažka si vzdychol, „to je tak, keď niekto chytá vietor a ženie sa za vecami, ktoré si aj tak na druhý svet nevezme“.

Zase som bol v pomykove ako zareagovať. Toho nezná− meho človeka mi bolo ľúto, aj keď priznám sa, že o jeho smutný príbeh som vôbec nestál, veď som si chcel zapnúť tablet, počúvať hudbu, pozerať filmy či surfovať na nete a on tu na mňa vyleje celý svoj žiaľ! Nevedel som čo urobiť ani čo povedať, starého muža mi prišlo ľúto a vtedy mi na− padlo, že mám v taške fľašu s dobrým calvadosom. Niesol som ju na ochutnávku kamošovi zo školy, s ktorým som sa

mal stretnúť. „Smutný príbeh, ujo, muselo to byť pre vás veľmi ťažké,“ pri týchto slovách som otvoril tašku, vytiahol fľašu a s obavami, či ma neokríkne, že ho ponúkam alko− holom som mu nesmelo ukázal fľašu a silene veselo pove− dal: „Toto trochu pomáha lepšie znášať každý smútok a trápenie“. Zahrkal som plnou fľašou, až sa vytvorili na hladine povestné koráliky, ktoré vám zvestujú, že máte na− ozaj dobrú pálenku. „Prvotriedny calvados, dáte si so mnou?“ Starký sa na mňa blahosklonne usmial a prikývol: „Dám si s tebou, lebo mám z teba dobrý pocit. Vieš, ja sa na človeka pozriem a cez jeho oči mu dokážem nazrieť až dno duše, teda aspoň väčšinou sa mi to podarí,“ dobrosrdečne sa na mňa usmieval, ako dedo na svoje vnúča. Opätoval som mu úsmev a nalial som do plastových pohárov. „No, nešetri na mne, len dolej,“ smial sa starý pán, a tak som nám štedro nalial. „Ja som György, po slovensky Juraj, ale môžeš ma volať Ďuri báči, tak ma volajú všetci u nás v dedi− ne. A ty?“ „Ja sa volám Michal. Tak na zdravie!“ dotkli sme sa pohármi a pripili si, celé kupé voňalo po jablkách. Ďuri báči vypil do dna a labužnícky zamľaskal. „Naozaj dobrá pálenka, chlapče. Ďakujem, niečo také ovlaží telo aj dušu človeka,“ položil pohárik na stolček pod oknom vlaku.

Rýchlo som opäť nalial, aby pohárik nespadol. „Ak sa ťa môžem spýtať, čo robíš, ženu, deti máš?“ „Ženu mám a mám aj sedemročného syna, teraz je prváčik. No a čo ro− bím? To je trochu zložité, je toho viac. Živím sa písaním, som spisovateľ, aj keď veľmi sa z toho žiť nedá, a tak musím mať aj druhé zamestnanie, ktoré ma nebaví, ale uživí nás,“ rýchlo som do seba hodil ďalší pohárik.

Nerád sa zverujem úplne cudzím ľuďom, akoby som sa hanbil. Tento pocit mám odmala. Keď som vyrastal, žili sme veľmi skromne a ja som sa za to hanbil, a tak som čest− nú chudobu našej početnej rodiny tajil. Rodičia tvrdo pra− covali, no aj tak sme v porovnaní s ostatnými žili veľmi biedne. O svojom súkromí som preto nikdy nehovoril pred nikým, ani pred kamarátmi. Nikdy som nikoho nepo− zval domov, ba dokonca ani na náš dvor. Dnes už nežijem v chudobe a mám sa relatívne dobre, no ten pocit vo mne niekde hlboko zostal. „Tak ty si spisovateľ,“ zamumlal si Ďuri báči. Prisvedčil som nesmelo. Znovu som nalial a rýchlo vypil, cítil som, ako mi alkohol stúpa do hlavy a te− lom sa mi rozlialo príjemné teplo. Starý pán siahol do vrec− ka a vytiahol nejaký predmet, ktorý zvieral v pästi. Zvedavo som sa na neho díval. Roztvoril dlaň a v ruke som uvidel drevenú fajku vyrezanú z čerešne. Zasnene sa a tú fajku pozrel. „Ďuri báči, ale viete, že sa vo vlaku nemôže fajčiť?“

– LITERATÚRA –

SERA – STRANA 13

u Foto: www.pixabay.com

s úsmevom som sa mu prihovoril. „Neboj sa, chlapče, ja viem. Dnes už nemôžeme fajčiť nikde, iba ak doma!“ za− chechtal sa, dal si fajku do úst a naprázdno zabafkal. Napil sa calvadosu, olizol si pery a bolo vidieť, že mu ten trúnok náramne chutí. „Tak predsa to bol dobrý nápad,“ povedal som si a opäť nalial s vnútorným ospravedlnením, že to ro− bím iba preto, aby nám poháre nespadli. Za oknom sa roz− prestrela tma a v kupé sa automaticky zaplo svetlo. „Takže ty si spisovateľ?“ opäť sa ma opýtal. „Nuž áno, už mi aj neja− ká kniha vyšla,“ odpovedal som. „Hm, tak to je dobre, aspoň mám komu porozprávať svoj príbeh, lebo spisovate− lia majú úlohu zachovať príbehy ľudí na tomto svete aj pre budúce generácie, ktoré sa môžu poučiť aj pobaviť. Chceš počuť príbeh o tejto fajke?“ strčil mi fajku pred nos. Všimol som si, že je ozdobne vyrezávaná a zacítil som vôňu tabaku a dreva. „O tejto fajke môžeš napísať ďalší príbeh.“ „Uvidíme,“ odvetil som neutrálnym tónom. „Nuž, počúvaj ma, bolo to v roku 1941, keď som dostal povolávací rozkaz. Mal som sa dostaviť do Levíc na vojenskú správu. Bolo to v čase, kedy bolo južné Slovensko pripojené k Maďarsku a aj naša obec bola maďarským územím – my všetci maďarskými občan− mi. A to aj napriek tomu, že naša dedina bola zmiešaná a vedľa seba žili Maďari, Židia, Slováci, aj my Rómovia.“ Po− zrel som sa na neho s výrazom prekvapenia a chcel som mu povedať, že aj ja som Róm. „Áno, som Róm, aj keď na to nevyzerám. Rovnako ako ty, chlapče,“ usmial sa na mňa a pokračoval, „no a tak som odcestoval do Levíc, kde som vyfasoval uniformu a odviezli ma do kasární. Tam sme prešli za tri mesiace základným výcvikom. Doma sme ho− vorili po maďarsky, takže som nemal problém zapadnúť medzi ostatných chlapcov. Poriadne nás preháňali a muse− li sme cvičiť so zbraňou, plaziť sa a strieľať. V kasárňach sme sa dozvedeli, že Nemecko napadlo Sovietsky zväz a Maďarsko ako verný spojenec sa do vojny tiež zapojilo.

Neprešli ani tri týždne a dostal som rozkaz hlásiť sa v Buda− pešti, spolu so mnou išla celá naša rota. Vypravili nám vlak, v Budapešti sme prespali v kasárňach a potom nás spolu s ďalšími tisíckami vojakov nasadili do vlakov. Dosta− li sme konzervy, cigarety a potom sme cestovali vlakom asi osem dní. Cesta sa nám zdala nekonečná, myslel som si, že sa nikdy neskončí. Zabíjali sme čas ako sme mohli, hrali karty a hovorili o všetkom možnom. Niekoľkokrát sme mu− seli presadať do iných vlakov. Prechádzali sme Ukrajinou, videli sme vypálené mestá a dediny. Náš vlak uháňal vojnovou krajinou a na cestách sme videli tisíce sovietskych vojakov, ktorých zajali Nemci a viedli ich po prašných cestách s ovisnutými hlavami pokrytými prachom a krvou.

Našu jednotku zaradili hneď na front. Prešli sme peklom. Mladý človek má o vojne romantické predstavy, ide do nej s pocitom, že sa vráti ako hrdina a ľudia si ho po

návrate budú vážiť. On bude všetkým rozprávať o dobrodružstvách, ktoré zažil a všetci sa na neho budú dí− vať ako na hrdinu. Deti ho budú obdivovať, ženy sa mu bu− dú vešať na krk a muži si ho budú vážiť. No vojna je hrozná realita plná vraždenia, kriku a bolesti. Vojna smrdí, ako rozkladajúca sa mŕtvola a chutí ako zem nasiaknutá kr− vou,“ Ďuri báči zaťal päsť aj pery, siahol po poháriku a na dúšok ho vyprázdnil. „Viac ako rok som bojoval na Ukraji− ne. Postupovali sme, moje nohy prešli stovky kilometrov po čiernej ukrajinskej pôde, kde skončilo svoju pozemskú púť mnoho mojich kamarátov z našej jednotky. Namiesto nich prišli ďalší nováčikovia, ktorí sa hlúpo usmievali a hr− do vypínali prsia v nových uniformách. Niektorí si ich ne− stihli ani zašpiniť a už boli na druhom svete. Ich rodičia dostali len smútočné oznámenie, že syn hrdinsky padol za svätú vec národa maďarského. My sme nováčikov nemali radi, lebo nám pripomínali to, akí sme boli rovnako naivní a hlúpi. My všetci, starí frontoví vojaci, sme netúžili po ni− čom inom len po tom, aby to všetko už skončilo a mohli sme sa vrátiť domov k našim rodinám. Nemci si mysleli, že už majú vojnu vyhranú a za pár mesiacov budú v Moskve.

No vojna začala naberať iný smer, už sme nepostupovali, ale začali sa brániť. Červená armáda zastavila postup wehr− machtu. Naši nadutí dôstojníci začali byť nervózni, striehli na každé naše slovo a prejavy nespokojnosti. Hľadali me− dzi nami komunistov, demokratov či liberálov. My sme za− každým prestali rozprávať, keď sa medzi nami objavil neja− ký dôstojník...“ Prerušil som jeho rozprávanie. „Ďuri báči, vy ako Róm ste bojovali za nacistov?“ táto myšlienka mi stá− le rezonovala v mysli. „Nemal som na výber, chlapče. Tá vojenská mašinéria sa nedala zastaviť, nikto sa nás nepýtal.

Dostal si jednoducho rozkaz a musel si držať hubu, inak ťa čakala guľka!“ kričal, lebo ho moja poznámka evidentne rozčúlila. No ja som nemohol mlčať. Prekvapovalo ma, že nacisti vzali do radov svojej armády Róma. „Nikto sa ma na to nepýtal a ja som to nikomu nehovo− ril. Vedel som, že by som zle skončil. Myslíš si, že som bol jediný s takýmto osudom? Boli nás stovky, aj v radoch we− hrmachtu bojovali Rómovia a ak vojnu prežili, po návrate do Nemecka ich zavraždili v koncentrákoch. Máš pravdu, bojoval som na zlej strane, ale nemysli si, že som si to vy− bral alebo chcel, mňa sa nikto nepýtal. Vieš, videl som hrozné veci, videl som masové vraždenie. Prechádzali sme cez dediny, kde sonderkomandá SS vraždili tisíce nevin− ných obetí. Boli medzi nimi Židia, Rómovia a miestni funk− cionári, tak nám to aspoň povedali naši dôstojníci. Ja som si veľmi dobre uvedomoval, že keby som nemal na sebe uniformu, tak skončím spolu s nimi v masovom hrobe.

Musel som byť ticho a žiť s pocitom, že bojujem za diabla.

Vedel som jediné: musím to vydržať, ak chcem prežiť. A tak som sa len modlil, aby sa to čo najskôr skončilo. Pár mesia− cov po Stalingrade sme čelili mohutnému náporu Červe−

nej armády. Na jednom krídle boli Taliani, na druhom Ru− muni a v strede naše, teda maďarské divízie. Všade padali granáty a bomby, kamaráti vedľa mňa umierali. Jedného z nich zasiahla črepina tak, že mu odtrhlo hlavu a jeho telo padlo vedľa mňa. Z bezhlavého tela tryskala krv, ktorá mi striekala na rameno a ruku. Cítil som teplú krv a pach smr− ti mi zdvihol žalúdok. Zvracal som. Dostali sme rozkaz na útok. Kamarát ma zdrapil, vyrazili sme zo zákopov. Bežal som, revali sme od strachu a hrôzy a vtedy sa podo mnou zatriasla zem. Viac som si nepamätal, zastrela ma tma.

Prebral som sa v poľnej nemocnici, kam ma odvliekol môj kamarát István, jemu vďačím za svoj život,“ starček sa na chvíľu odmlčal a hlasno vzdychol. „Život je zvláštny, on ma zachránil, a potom o pár mesiacov sám padol. Pripime si na jeho pamiatku,“ prežehnal pohárik a vypil na jeho dušu. „Až po tom, ako som sa prebral, som cítil všetky bolesti,“ pokračoval Ďuri báči. „Prišiel za mnou lekár, odokryl deku, ktorou som bol prikrytý a prezeral mi nohy. „Dobre, rana sa neinfikovala, prežije,“ šomral si pre seba. Pozrel som sa dole na svoje nohy a s hrôzou som zistil, že mám už iba jednu nohu. Tá ľavá mi od kolena chýbala,“ starý pán si pri tých slovách vy− hrnul nohavicu a ukázal mi svoju protézu. „Viete, že som si to ani nevšimol?“ povedal som. „To vieš, už som si na svoju drevenú nohu zvykol, akoby bola moja. Vtedy som bol šia− lene smutný a veľmi ma to zasiahlo. Poslali ma do Maďar− ska, kde som sa liečil v rôznych nemocniciach, prevážali ma sem i tam, až som sa dostal opäť do Budapešti. Tam mi dali protézu, učili ma chodiť, veď som bol vojnový veterán!

Dokonca som dostal aj akési vyznamenanie. Po niekoľkých mesiacoch v nemocnici som nasadol na vlak a prišiel do− mov. Doma ma s plačom vítali sestry. Mal som štyri sestry, ja som bol jediný syn. Môj otec, chudák, zomrel ako mladý na tuberu, mama nás vychovala sama. Plakal som od šťastia, že som opäť doma, objímal svoje sestry a naše slzy sa miešali. Keď som sa spýtal, kde je mama, sestry sa ešte viac rozplakali. Dozvedel som sa, že ju odviedli žandári, vraj na prácu. Mňa pochytila zlosť! Doma chýbala matka, ktorú som veľmi miloval, zostala po nej iba táto fajka, kto− rú tak rada fajčila. Myslel som na ňu a hovoril si: moja mi− lovaná mamička ani svoju fajku nemá, ktovie kde ju trápia hladom. Premýšľal som až do rána, potom som sa dôkladne oholil, vyčistil si uniformu, pripol to vyznamena− nie a vybral sa do Levíc.

Prišiel som na mestský úrad a žiadal, aby ma niekto vy− počul. Uniforma asi zapôsobila a nejaký úradník ma prijal.

Povedal som, že hľadám svoju matku, ktorú asi omylom zobrali na nútené práce. Ten chlapík na úrade veľmi neo− chotne hľadal informácie. Potom mi povedal, že nevie, kde moja matka je a informácie mi môže poskytnúť len gene− rálny úrad pre pracovné nasadenie v Budapešti. Ani som sa nevracal domov a rovno nasadol na vlak do Budapešti.

Číslo 1/2021

SERA – STRANA 14

– LITERATÚRA –

u Foto: www.pixabay.com

V ruke som držal maminu fajku, jedinú vec, ktorá ma s ňou spájala. Na generálnom úrade ma prijali až o dva dni, aby mi povedali, že tieto veci teraz riadia samotní Nemci. No mňa ani toto neodradilo od pátrania po mame. Navštívil som úrad pre pracovné nasadenie, kde ma nevľúdne prijal nemecký dôstojník. Sedel za stolom a videl som, že jeden rukáv má prázdny, chýbala mu jedna ruka. Vedel som nie− koľko slov z nemčiny, on niečo pochytil z maďarčiny, a tak veľmi ťažko som mu porozprával svoj príbeh. Pochopil ma, videl ako krívam a opýtal sa ma, čo sa mi stalo. Povedal som mu, že som bol ranený na východnom fronte. Pozrel sa na mňa úplne inak, akoby nás naše zranenia spájali.“ „Vojnových veteránov si tretia ríša váži,“ povedal mi. „Príď zajtra, zistím čo sa dá,“ sľúbil mi a ja som odišiel s nádejou.

Na druhý deň ma jednoruký kapitán privítal s úsmevom. „Tvoja matka bola povolaná na práce v Nemecku, no ale keďže si vojnový hrdina, tu som ti napísal rozkaz na jej pre− pustenie. Predtým, než pre ňu pôjdeš, dostaneš odo mňa voľný lístok na vlak a proviant,“ zdravou rukou zasalutoval a podal mi dokument, ktorý mal pre mňa nesmiernu cenu.

Cenu života mojej matky.

Moja cesta pokračovala a vo vlakoch som strávil celé týždne. Osobné vlaky boli mnohokrát odstavené, lebo prednosť dostali tie vojenské. Keď som prišiel do mesta, kde matka mala pracovať, nikto mi nevedel povedať, kde vlastne je. Prosil som, bol som neodbytný, ale mal som šťastie, že nacisti si viedli presné štatistiky. Nakoniec som sa dopátral, kde by mala byť nasadená moja matka. Opäť ma čakalo cestovanie po Nemecku, kde ľudia chodili so za− chmúrenými tvárami. Cestoval som cez mestá, ktoré ležali v ruinách po bombardovaní. Videl som ľudí vycivených ako kostry a oblečených do špinavých handier vyzerajú− cich ako pyžamo. Mechanicky z kroka na krok vláčili trosky z rozborených domov. Vtedy ma zamrazilo, mal som veľký strach o matku: ktovie, či aj ona takto netrpí. Prišiel som na miesto kde mala byť, prechádzal som mestom a hľadal. Ľu− dia na moje otázky neodpovedali, ale nakoniec som uvidel skupinu väzňov, ktorí sa vracali do tábora. Lámanou nem− činou som sa ich chcel opýtať na matku, no okríkol ma ich kápo, aby som zmizol. Chcel som sa na neho vrhnúť a zahr− dúsiť ho, no musel som sa ovládnuť, veď išlo o život mojej matky, ktorá trpí rovnako ako tieto ľudské trosky, viac mŕt− ve, ako živé. Stískal som v ruke maminu fajku a prosil Boha o pomoc. Strašne ma bolela noha, nemal som peniaze, hla− doval som, no vedel som, že musím nájsť svoju matku. Sle− doval som ten zástup väzňov až do tábora. Keď som sa po− stavil ku bráne, esesáci na mňa namierili zbrane. „Chcem hovoriť s veliteľom!“ skríkol som na nich po nemecky. „Mám pre neho správy!“ Nemeckí vojaci sú zvyknutí poslú− chať a moje rozhodné vystupovanie asi spôsobilo, že jeden z nich odišiel a po polhodine sa vrátil. Otvoril bránu a vpustil ma do tábora, kde ma privítal pach smrti a utrpe− nia. Prijal ma nejaký dôstojník. Bol nervózny a kričal na mňa, aké mám pre neho správy. Vysvetľoval som mu, pre− čo som prišiel. Oboril sa na mňa a hulákal niečo ako, čo si

Číslo 1/2021

myslím, že kto som, či som taký hlúpy, že si myslím, že sa niekto odtiaľto môže vrátiť. Strčil som mu pod nos papier od kapitána z Budapešti. Prečítal ho a so zlosťou šmaril o zem. „Teraz mám hľadať nejakú cundru z Maďarska, ako− by som nemal dosť starostí! Kto je tvoja matka? Židovka či Cigánka či iná pliaga?“ reval na mňa až mu z úst fŕkali sliny.

Keď som to počul, veľmi som sa zľakol. Vedel som, že na− cisti s Rómami ani Židmi nemajú zľutovanie. Srdce mi bú− šilo až niekde v hrdle. „Nie, ona je Maďarka a nechápem, ako ste mohli matku vojnového veterána odviesť na núte− né práce! Málo sme obetovali?“ ukázal som svoju protézu a kričal som ako šialený. „Ak máte toľko starostí tu, možno by vám bolo lepšie na východnom fronte!“ odsekol som mu naplnený hnevom a bezmocnosťou. Pozrel sa na mňa a mimovoľne siahol na puzdro so svojou zbraňou. „No ja len preto, že som tam strávil skoro dva roky a viem, že teraz tam potrebujeme každého zdravého muža,“ dodal som. Dôstojník sa na mňa pozrel, v očiach mal nenávisť. „Zdvihni ten papier a podaj mi ho!“ Urobil som to a naše oči sa stretli. Neuhol som pohľadom a smelo som sa mu pozrel do jeho zlých, prázdnych očí. Poslal ma preč. Čakal som na chodbe viac ako dve hodiny, až potom ma zavolali. Dôstojník mi sucho oznámil, že moja matka bola zaradená do transportu do pracovného tábora Ra− vensbrück. Vlak odchádza o niekoľko minút a je mu to ľúto.

Smial sa mi do očí a podal mi papier s rozkazom, že matku majú prepustiť. Vedel som, že ten zloduch ma naschvál zdržal, aby matku mohli odtransportovať. Otočil som sa a čo najrýchlejšie vybehol z tábora. Bežal som tak rýchlo, ako mi to protéza dovoľovala. Noha ma ukrutne bolela a vo vrecku som sa stále dotýkal fajky, akoby to bol môj amulet, ktorý mi pomôže. Všade som sa vypytoval na cestu, až som dorazil na stanicu, kde som sa horko ťažko dohovoril s voja− kom, ktorý tam strážil. Ten si ma nedôverčivo premeriaval a nakoniec povedal, že ten vlak už odišiel. Uvedomil som si, že moja matka je stratená a ja ju už nedokážem zachrániť.

Vedľa nás prešiel železničiar, ktorý vypočul náš rozhovor. „Ten transport stojí na vedľajšej koľaji, trať je zbombardova− ná,“ prehodil len tak mimovoľne a pokračoval vo svojej ces− te. „Pustite ma za mojou matkou!“ kričal som na vojaka. „A ako ju chceš nájsť medzi toľkými väzňami?“ smial sa mi do očí. „Pusť ma, ja si ju už nájdem.“ Chvíľu sa na mňa díval a váhal. Po chvíli sa ozval. „Tak poď,“ odviedol ma na vedľaj− šiu koľaj k dobytčím vagónom. „Tak, môžeš začať,“ chechtal sa mi. Otvoril som prvý vagón a uvidel peklo na zemi. Ľudia stáli hlava na hlave a v rohu boli naukladané nevládne telá.

Nevedel som, či sú to mŕtvi či chorí, smrad bol neznesiteľný.

Zvracal som a môj prázdny žalúdok zo seba vydal iba kyseli− nu. Myslel som si, že odpadnem, no túžba zachrániť matku bola silnejšia. Kričal som jej meno: „Ildikó!“, mnoho žien sa na moje volanie ozvalo, no ani jedna nebola moja matka.

Mozog mi nepracoval ako mal, až potom som si uvedomil, že sa zle pýtam, a tak som začal kričať: „Ildikó Horváth!“, ale odpovede som sa nedočkal. Prešiel som do druhého vozňa, kde ma čakal rovnako otrasný pohľad na živé mŕtvoly. Na

moje volanie však niekto reagoval a po maďarsky sa mi ozval: „Ildikó Horváth vagyok,“ čo znamená: „Ja som Ildikó Horváth“. Predieral som sa cez zapáchajúce telá pokryté len kožou až som sa dostal ku žene, ktorá mi odpovedala. Veľké bolo moje sklamanie, keď som zistil, že to nie je moja mat− ka. Takto som prešiel ďalšie dva vagóny a veľmi som sa bál, že transport odíde a ja matku nikdy nenájdem. S malou du− šičkou som vošiel do ďalšieho vagóna, a tam som opäť vykri− koval matkine meno. Ženy sa na mňa nechápavo dívali. Ne− vedeli si predstaviť, ako ma nacisti pustili do vlaku. Jedna zo žien ma chytila za rukáv a po nemecky sa mi prihovorila. „Toto je Ildikó,“ a ukázala na ženu sediacu v rohu v mlákach moču a výkalov, lebo vedrá pre všetkých väzňov nestačili.

Videl som črty svojej milovanej matky, ktorá si niečo šomrala popod nos. Objal som ju a zdvihol do svojho náru− čia. Nespoznala ma, mala oči plné strachu. Prihováral som sa jej nežne po rómsky, že všetko bude dobré a ideme do− mov. Ona sa ma však bála. Asi to bolo tou uniformou, a tak som vybral fajku a vtisol jej ju do ruky. Pozrela sa na ňu a v tej chvíli, ako keby jej z očí spadli šupiny a ona ma spo− znala. Obaja sme veľmi plakali.“ Ďuri báčimu stekali po tvári slzy. Videl som, že to opäť prežíva, chytil som ho za ruku a mocne ju stisol. On sa na mňa pozrel a cez slzy sa na mňa usmial: „No, chlapče, bojoval som na strane zla, lebo som nemal inú možnosť, ale som nesmierne šťastný, že som za− chránil svoju matku. Cesta nám trvala veľmi dlho, žobrali sme o jedlo a cestovali ako sa dalo, ale nakoniec sme sa dostali domov. Po skončení vojny som si vypočul, že som kolaborant, že som bojoval na strane fašistov a podobne.

Keby som nebol invalid, asi skončím v Jáchymove, alebo v gulagu niekde na Sibíri. No prežili sme, lebo sme veľmi chceli žiť. Náš život nebol jednoduchý, žili sme veľmi bied− ne. Na začiatku som nedostal ani len dôchodok, robil som na družstve až do svojej staroby, skoro päťdesiat rokov som tam odrobil. Nikdy som od nikoho nechcel nič zadarmo. So ženou sme vychovali deti a matka s nami žila až do konca svojho života. Každý deň som ďakoval Bohu, že mi ju pomo− hol zachrániť a mať pri sebe. Svoju fajku nikdy nepustila z ruky, stále ju mala pri sebe a veľmi rada z nej fajčila náš do− máci tabak, ktorý sme pestovali. Vieš, to, čo sme prežili po− čas vojny nás veľmi poznačilo. Nedá sa zabudnúť na všetky tie tisíce ba dokonca milióny ľudí, ktorí nemali šťastie ako moja matka,“ uzatvoril Ďuri báči svoje spomienky. Vtom vlak zastavil, starý pán mi podal ruku, zobral svoju paličku a povedal: „Uchovaj tento príbeh, lebo spisovatelia dostali dar od Boha preto, aby dokázali zachovať príbehy ľudí, ktorí takto budú žiť v ďalších generáciách. Ja som sa dostal do cie− ľa svojej cesty a teba nech všemohúci Boh požehná. Objal ma a elegantne odišiel“.

Braňo Oláh Táto poviedka je inšpirovaná skutočnými udalosťami.

Je venovaná pamiatke všetkých Rómov, ktorí boli prinú− tení bojovať v nacistickej vojnovej mašinérii. Väčšina

– LITERATÚRA –

SERA – STRANA 15

u Foto: www.pixabay.com

Žil raz kráľ Laraj, ktorý bol čestný a spravodlivý. Chudob− ní v kráľovstve ho mali radi, lebo vládol spravodlivo a ku každému sa správal slušne a milo. O šľachte sa ale nedalo povedať, že by ho mala rada. Tá by na tróne videla radšej niekoho iného. Kráľ Laraj mal jediného syna Janka, násled− níka trónu, ktorý dospieval. Kráľ sa bál, či bude schopný po jeho smrti prevziať trón. Každý totiž princa pokladal za hlu− páka. Keď niečo povedal, šľachta a kráľovskí radcovia sa mu smiali a kráľa to vždy veľmi ranilo a trápilo. „Čo si počnem, keď môj jediný syn, následník trónu, je taký hlúpy?“ roz− mýšľal kráľ a bál sa, aby po jeho smrti neprevzali trón zlí ľu− dia. Keď bol princ ešte malý, zomrela mu matka, a preto ho vychovávali hradní páni a paničky, kráľovskí radcovia a ich ženy. Janko sa s poddanými nestretával a nepoznal ich chu− dobný, skromný a jednoduchý život. Bol vychovávaný v blahobyte a panským spôsobom, ale k hlúposti. Čím hlú− pejší, tým lepší, neraz si šuškala šľachta.

O trápení kráľa sa dozvedel mladý Róm Koko, ktorý žil v tomto kráľovstve. Rozhodol sa, že pôjde za kráľom a pora− dí mu. Avšak kráľovskí vojaci mladého Róma nechceli pus− tiť do kráľovstva a vyháňali ho. „Vypadni, ty smradľavý špi− navec!“ kričali na neho a vyhrážali sa sto palicami. Mladý Róm bol neoblomný a hľadal spôsob ako sa dostať ku krá− ľovi. Keď sa vracal smutný domov, stretol pastiera Maťka, ktorý pásol husi na lúke neďaleko kráľovského zámku. „Ak sa chceš stretnúť s kráľom, príď v nedeľu na toto miesto, kde pasiem húsky. Kráľ tadiaľto chodí napoludnie a vždy sa pri mne pristaví a pozdraví ma,“ poradil mu Maťko. Presne tak ako povedal sa aj udialo a mladý Róm sa stretol s krá− ľom. Pekne sa poklonil a pozdravil ho: „Krásne poludnie vám želám, vaše veličenstvo“. Kráľ sa pozrel na mladého, tmavšieho mládenca, obrátil sa smerom k Maťkovi a opýtal sa: „A to je kto?“ Maťko sa tiež pekne poklonil, pozdravil a odvetil: „To je Koko, mladý Róm z vášho kráľovstva a ve− del by vám pomôcť s vaším synom“. Keď kráľ počul, že sa je− ho synovi dá pomôcť, neváhal ani sekundu. „Nasadni do koča a hovor!“ prikázal mladému Rómovi. Ten si sadol oproti kráľovi a začal hovoriť. No ešte predtým mu vyroz− prával, že chcel prísť za ním skôr, ale stráž ho k nemu ne− pustila a ešte sa mu vyhrážala sto palicami. Kráľ dal ihneď stráž potrestať sto palicami a prepustil ich. Potom Koko ho− vorí: „Kráľ môj, vaše veličenstvo, váš syn nie je hlúpy, iba neskúsený. Viete, koľko hlupákov chodí po svete? Keby hlúposť kvitla, videli by ste, koľko hlupákov máte na svo− jom zámku“. Kráľ sa na neho pozerá a hovorí: „Počuj, mla− dý muž! Vzal som svojho syna raz na jar mimo brány hradu

medzi chudobný ľud, aby videl, ako tí ľudia žijú, ako sa pre− búdza príroda, kvitnú stromy a kvety na lúkach. Vtedy prvý− krát videl ako poddaní sadia zemiaky. Nazval ich hlupákmi, lebo sú chudobní, nemajú čo jesť a hotové zemiaky dávajú do zeme!“ vysvetľuje kráľ a pokračuje, „o niekoľko mesia− cov bola žatva, a preto som ho vzal opäť za brány hradu, aby videl ako sa rodí chlieb. Syn pozerá ako jedni kosia obi− lie a iní ho mlátia cepmi. Opäť tých roľníkov nazval hlupák− mi, že pre nič za nič bijú cepmi obilie. Vzal som ho aj na jar− mok, a tam videl rómskeho kováča ako kuje železo. Tiež ho nazval hlupákom, že pre nič za nič mláti kladivom po žele− ze. No čo povieš na to? Myslel som si, že sa pod zem pre− padnem od hanby“. Mladý Róm sa pousmial popod nos a hovorí kráľovi: „Tvoj syn nazval hlupákmi tých, čo sadili zemiaky a mlátili obilie preto, lebo mu nikto nikdy nevy− svetlil a neučil ho, že to boli vyklíčené zemiaky, ktoré sadili do zeme, aby sa im urodilo ešte viac zemiakov a že roľníci mlátili obilie, aby z neho vymlátili zrná, tie potom v mlyne pomleli na múku a z múky upiekli chlieb. Nikto mu nevy− svetlil ani to, ako sa kujú zo železa kované výrobky, preto nazval kováča hlupákom. Viete, kráľ môj, mám taký pocit, že niekto chce, aby váš syn bol hlúpy. Niekomu to vyhovu− je“. Kráľ vtedy začal chápať, že jeho syn nemusí byť až taký hlúpy a že niekto si brúsi zuby na jeho trón. „Ak by princa označili za hlupáka, nemohol by po mojej smrti prevziať trón,“ v duchu uvažoval. „Čo mám teda urobiť?“ spýtal sa mladého Róma. „Pošli ho do sveta, aby skúsil na vlastnej koži, aký je svet, akí sú ľudia a aby na vlastnej skúsenosti zmúdrel,“ povedal Koko kráľovi. Ten s ním súhlasil. „Dobre, pošlem ho do sveta, ale ty ho budeš sprevádzať.

Dám vám, čo budete potrebovať, len mi ho prines domov skúseného a múdreho,“ požiadal kráľ Koka. A tak sa stalo.

Mladý princ Janko a rómsky mládenec Koko sa vybrali do sveta. Ešte predtým ho Koko vzal do rómskej osady. Keď kráľov syn Janko videl Rómov, spýtal sa Koka: „Kto sú tí ľu− dia, a prečo sú takí čierni?“ „To sú Rómovia a sú tiež obyva− teľmi vášho kráľovstva. Sú to zruční remeselníci, hudobníci a dobrosrdeční ľudia,“ povedal Koko. Janko ostal zaskoče− ný. „Ako to, že som sa s nimi nikdy nestretol a nepočul o nich?“ spýtal sa Koka. „Na to sa spýtaj tvojho otca a tých, čo ťa vychovávali,“ odpovedal mu Koko. Potom ho vzal za ková− čom Lacim do jeho skromnej vyhne. „Čo to je?“ spýtal sa princ. „To je kováčska vyhňa a tu vznikajú zo železa rôzne výrobky − klince, sekery, nože a iné predmety dennej potre− by,“ vysvetľuje Koko a pokračuje, „keď si bol na jarmoku s tvojím otcom, nazval si nášho kováča hlupákom, lebo mlá−

til kladivom do železa. Tak teraz ti Laci ukáže, prečo to ro− bil“. A tak sa pred očami Janka rodili klince, sekery, nože a iné kované výrobky. Janko si nevedel oči vyočiť a veľmi sa mu to zapáčilo. „Ešte nikdy mi nikto neukázal a nepovedal, ako vznikajú tieto výrobky. Ďakujem ti, kováč Laci, že si mi to ukázal a vysvetlil,“ povedal princ. Lacimu dal mešec zla− tiek a pochválil ho: „Tu máš! Zaslúžiš si ich, lebo si veľmi ši− kovný remeselník“. „Mladý pán, už je čas vybrať sa ďalej,“ povedal Koko Jankovi. Prišli ku kameňolomu, kde dvaja Ró− movia veľkými kladivami lámali kamene. Princ už bol teraz opatrný a nenazval ich hlupákmi, že mlátia kladivami do ka− meňa, ale bol zvedavý, čo robia. „Čo to robíte, páni?“ spýtal sa ich Janko. „Z tohto veľkého kameňa odlamujeme menšie kúsky, tie potom dlátom tvarujeme do kvádrov a predávame pánom, ktorí ich používajú na stavby domov a my si zarobí− me nejaké peniažky,“ vysvetľuje Jankovi jeden z Rómov.

Vedľa kameňolomu bola lúka, na ktorej sedeli dvaja mlá− denci. Boli to deti pánov a jedli všelijaké dobroty. Rómom, ktorí ťažko pracovali sa vysmievali. Všimol si to aj Janko. „Prečo sa vám smejú?“ opýtal sa Rómov. „Mladý pán, ak by ste si mali vybrať, pridali by ste sa k nim alebo k nám?“ spýtal sa ho jeden z Rómov. Janko rozmýšľa a hovorí: „Nuž, pridal by som sa k vám. Lebo je lepšie s múdrym človekom lámať kamene ako s hlupákom jesť koláče“. Janko bol rád, že sa opäť niečo nové naučil a aj týmto Rómom dal mešec zlatých.

Koko na potulkách svetom ukázal princovi, prečo ľudia sadia hotové zemiaky do zeme a ako sa rodí chlieb. Spolu pomáhali pri sadení a zbere zemiakov a tiež pri žatve, mlá− tení obilia, potom v mlyne a nakoniec u pekára, kde Janko vybral z pece svoj prvý vlastnoručne upečený chlieb. Veľmi sa tomu tešil. Asi po troch rokoch putovania po svete a zís− kavania vzácnych skúseností a múdrosti sa Janko a Koko rozhodli, že sa vrátia domov, veď skúseností už nabrali dosť a aj múdrosti sa poučili. „Je čas vrátiť sa domov, prev− ziať kráľovstvo po otcovi a vyhnať všetkých pánov, kráľov− ských radcov a ich ženy, hlúpych darmožráčov z kráľovské− ho paláca,“ povedal Janko Kokovi. Vybrali sa domov. Po niekoľkých dňoch namáhavej cesty ich zastihla pri lese noc.

Rozhodli sa, že tam prenocujú. V diaľke však uvideli svetiel− ko, a preto sa vybrali za ním. Došli k rieke neďaleko lesa, kde na brehu sedel starček, ktorý mal čierne strapaté vlasy, dlhé čierne fúzy, cez plecia prehodený tmavomodrý dlhý kabát posiaty ligotavými hviezdičkami. Prikladal halúzky do ohňa a ďalekohľadom pozoroval vychádzajúce večerné hviezdy. Bol to hvezdár z neďalekého kráľovstva. „Pekný večer vám želáme, pane!“ pozdravili Janko a Koko starčeka.

Číslo 1/2021

SERA – STRANA 16

– LITERATÚRA –

u Foto: www.pixabay.com

„Aj vám, mládenci, pekný večer,“ odvetil starček. „Môžeme sa zohriať pri ohníčku?“ spýtali sa starčeka a ten prikývol hlavou, že môžu. Mládenci boli zvedaví, kto je ten starček a čo robí večer pri rieke. „Prepáčte, pane, ale kto ste a čo tu pri rieke robíte?“ spýtal sa starčeka Janko. „Sedím a pozo− rujem hviezdy na oblohe, ako práve vychádzajú. Som hvez− dár z neďalekého kráľovstva. Kráľ ma z neho vyhnal, lebo sa mu nepáčilo, že som mu čítal z hviezd pravdu a nie to, čo chcel počuť. Nuž, vybral som sa do sveta hľadať šťastie in− de,“ povedal starček. Janko sa tomu, že starček je hvezdár potešil a hneď mu navrhol, aby išiel s nimi. „Poďte s nami do nášho kráľovstva. Boli sme vo svete tri roky, a teraz sa vraciame domov, aby som po otcovi prevzal moc v našom kráľovstve. Vy budete mojím radcom,“ požiadal princ star− čeka. „Porozmýšľam a ráno vám dám vedieť, vaša urodze− nosť,“ povedal starček. Najedli sa, ľahli si okolo ohňa a za− spali. Jankovi sa však prisnila krásna dievčina. „Hľadal si skúsenosti, múdrosť, ale lásku si nehľadal a tá ti pri tvojom kraľovaní môže chýbať,“ prihovorila sa mu dievčina. „Ak sa rozhodneš hľadať lásku, nájdeš ju, keď budeš nasledovať súhvezdie Andromeda,“ dodala dievčina a stratila sa Janko− vi zo sna. Ten sa zobudil a bol smutný, že to bol iba sen. Po− maly už svitalo. „Domov sa ešte nejde!“ zvolal Janko, čo zo− budilo Koka a hvezdára. „Ako to?“ spýtal sa ho Koko. „Tri roky som vo svete spolu s tebou hľadal skúsenosti, múd− rosť, ale lásku som nehľadal a tá mi môže pri mojom kraľo− vaní chýbať,“ povedal Janko a pokračoval, „pôjdeme za súhvezdím Andromeda, kde nájdem svoju lásku a vy, pane, nás tam zavediete. Veď ste hvezdár a hviezdam sa rozumie− te“. „Ako poviete, pán môj, ale musím vás na niečo upozor− niť. Andromeda je súhvezdie pomenované podľa princez− nej Andromedy, čo znamená Vládkyňa nad mužmi. Nebu− dete toho ľutovať, ak tá, ktorú hľadáte bude panovačná a bude vám rozkazovať?“ spýtal sa ho hvezdár. Janko sa tro− chu zamyslel a s dobrým pocitom povedal: „Nie, pane, mo− je srdce hovorí niečo iné a cítim, že taká nebude“. A tak sa vybrali na sever za súhvezdím Andromeda.

Po niekoľkých dňoch ťažkej a namáhavej cesty sa zrazu ocitli pred mohutným palácom. Bola už tma a palác osvet− ľovalo súhvezdie Andromeda. Janko, celý netrpezlivý, že stretne svoju lásku zabúchal na bránu paláca, ktorý strážili vojaci. „Kto je tam?“ ozvalo sa spoza brány. „My sme po− cestní a chceli by sme u vás prespať,“ odpovedal Janko. Na bráne sa otvorilo okienko a jeden z vojakov vystrčil hlavu. „Odkiaľ ste?“ opýtal sa vojak. „Zďaleka, pane,“ odpovedal Janko. „Ukážte sa mi!“ zavelil vojak. Janko, Koko a hvezdár sa postavili vedľa seba a čakali, či ich vojak pustí dnu. Po− tom sa otvorila brána. „Vstúpte!“ opäť im zavelil vojak a po− slal ich za kráľom. Všetci traja sa pred kráľom pekne poklo− nili a pozdravili ho. „Čo vás sem privádza?“ spýtal sa kráľ. „Pred niekoľkými dňami sa mi prisnila nádherná dievčina, ktorá mi vo sne povedala, že ak chcem nájsť lásku, mám ísť za súhvezdím Andromeda. Preto sme tu, aby sme to dievča našli. Zaľúbil som sa do nej, pán môj,“ vysvetlil Janko kráľo− vi. Ten trikrát zatlieskal a do miestnosti vstúpilo nádherné dievča. „Je to ona?“ spýtal sa kráľ. „Áno, pane, dajte mi ju za ženu!“ požiadal úctivo Janko kráľa. „To je moja dcéra An− dromeda. Dali sme jej meno podľa súhvezdia, ktoré každú noc svieti nad naším palácom a osvetľuje nám ho,“ vy−

Číslo 1/2021

svetľuje mu kráľ a pokračuje, „ak chceš moju dcéru za ženu, musíš byť urodzeného rodu“. „Som, vaša výsosť,“ s radosťou v srdci povedal Janko a kráľovi vysvetlil kto je, odkiaľ pochádza, kto je jeho otec a že sa vracia domov prevziať trón. „Ak je to tak a ak ťa Andromeda bude chcieť, je tvoja,“ požehnal im kráľ. Andromeda s tým súhlasila a išla s Jankom do jeho kráľovstva.

Otec Janka privítal s otvorenou náručou, potom pozrel na Koka a ten mu naznačil, že jeho syn je celkom iný človek a že je schopný vládnuť. „A tí dvaja sú kto?“ spýtal sa otec a ukázal na hvezdára a dievčinu. „To je moja vyvolená, otec, s ktorou sa ožením a toto je hvezdár, ktorý mi pomo− hol nájsť moju lásku a bude mojím radcom,“ odpovedal Janko otcovi a pokračoval, „vieš, otec, bol som mladý a hlú− py a všetci sa mi smiali. Bol som hlúpy, lebo hradní pá− ni, tvoji radcovia a ich ženy, ktorí ma vychovávali ma nič ne− naučili. Preto je čas všetko napraviť a zistiť, kto je naozaj hlúpy“. Janko dal zavolať pred kráľa všetkých hradných pá− nov, radcov, ich ženy a všetkých tých, ktorí sa mu smiali.

Mladý princ predstúpil pred nich. „Smiali ste sa mi, keď som povedal niečo hlúpe, ale hovoril som iba to, čo ste ma naučili. Bol som mladý a hlúpy a zdá sa, že ste chceli, aby som hlúpy aj zostal. Avšak mladosť, to je krásna vec. Nie preto, že dovoľuje robiť hlúposti a byť hlúpym, ale preto, že dáva čas to napraviť. A ja som to napravil vďaka tomuto mladému Rómovi Kokovi, ktorý ma za tri roky na potul− kách svetom naučil veľa veciam,“ hovorí princ a pokračuje, „aj tento starček ma naučil veľa o hviezdach, planétach, na− šej zemi, slnku, mesiaci a o čase“. Keď kráľ počul, ako múd− ro jeho syn hovorí, bol veľmi šťastný a rád, že bude mať kto po ňom prevziať trón. Kým bol Janko vo svete, kráľ sa dozvedel o sprisahaní, ktoré pripravoval spolu so šľachtou jeho bratranec Chalo. „Syn môj, kým si bol preč, dobrí ľu− dia mi potvrdili to, na čo ma upozornil Koko, že niekto má záujem o tvoj trón, a preto z teba chceli urobiť hlupáka. Bol to môj bratranec Chalo,“ hovorí kráľ a pokračuje, „je čas potrestať zradcov. To už ale urobíš ty, syn môj!“ Kráľ odo− vzdal trón svojmu synovi Jankovi. Ten prikázal vojakom potrestať zradcov verejne sto palicami a vykázať ich z krá− ľovstva. Janko sa oženil s Andromedou a Koko s Jarinou, rómskym dievčaťom z ich osady. Mali spoločnú svadbu, ktorá trvala sedem dní a sedem nocí. Na svadbe im hrali najlepší rómski hudobníci. Hvezdár sa stal hlavným rad− com a hvezdárom mladého kráľa, aj Koka si princ vzal za svojho radcu a kováč Laci sa stal hlavným kráľovským ková− čom a remeselným majstrom. V kráľovstve sa všetkým žilo veľmi dobre, lebo aj žena mladého kráľa Andromeda mu dobre radila a Jarina, Kokova žena, zase kráľovi veštila z dlane. Vždy ho vedela včas upozorniť na zradcov, ak sa takí v kráľovstve našli. Kráľ už si s nimi vedel poradiť. *

*

*

Dživelas jekhvar o thagaris Laraj, savo sas pačivalo the jekhčačipnaskro. O čore andre leskro thagaripen les dikhe− nas rado, bo zoraľarelas jekhčačipnaha u kija dojekh pes ľi− kerelas šukares the gules. So pal o barvale raja pes oda na− delas te phenel, hoj les te dikhlehas rado. Ola pro tronos kamlehas te dikhel varekas avres. Le thagaris Laraj sas

jekhutno čhavo o Jankus, savo pal leste prelela leskro than, savo muršarelas. O thagaris daralas či ela džanlo pal leskro meriben te prelel o thagaripen. Dojekh le princos ľikerelas dilineske. Te vareso phenelas, o raja the le thagariskre de− godžaver lestar asanas u le thagaris oda sojekhvar čhinelas the dukhalas. „So kerava, te miro jekhutno čhavo, savo pre− lela miro than, hino ajso dilino?“ gondoľinelas o thagaris u daralas, kaj pal leskro meriben te na prelen leskro than o phuj manuša. Sar sas o princos mek ciknoro, muľa leske e daj, u vaš oda les avri bararnas o raja the o raňija, le thaga− riskre degodžaver the lengre romňija. O Jankus pes le telu− ne manušenca n´arakhelas u nadžanelas lengro čoro, na− butkamlo the jekhutno dživipen. Sas avribarardo andro barvaľipen the rajkanes, kajča kijo diliňipen. So dilineder, oleha feder, najekhvar peske čhitones vakerenas o raja.

Pal le thagariskro dukhaľiben pes dodžanľa o terno Rom o Kokus, savo dživelas andre kada thagaripen. Phendža peske, hoj džala pal o thagaris u dela les godži. Kajča le tha− garikre slugadža le terne Romes nakamenas te mukel an− dro thagaripen u tradenas les. „Trade adarig, tu khandino melalo!“ vičhinenas zorales pre leste u daravenas les šel pa− cenca. O terno Rom pes nadelas te phagel u rodelas vareso sar pes te dochudel kijo thagaris. Sar pes visarelas bilošano khere, arakhľa le juhasis le Maťkus, savo dodikhelas pro pa− piňa pre paľa nadur le thagariskre kherestar. „Te kamens tut te arakhel le thagariha, av kurke pre kada than, kaj dodi− khav pro papiňa. O thagaris kadarig phirel pro dilos u min− dik pes paš mande ačhavel u paľikerel man,“ diňa les godži o Maťkus. Ipen avka sar phendža pes the ačhiľa u o terno Rom pes arakhľa le thagariha. Šukares thodža tele o šero u paľikerdža les. „Šukar dilos tumenge mangav, tumaro ra− jipen“. O thagaris dikhľa pro terno, kaleder čhavo, visardža pes kijo Maťkus u phučľa pes: „U oda ko?“ The o Maťkus šu− kares thodža tele o šero, paľikerdža les o phendža: „Oda o Kokus, terno Rom andal tumaro thagaripes u džanľahas tumenge te šigitinel tumare čhaha“. „Sar o thagris šundža, hoj leskre čhaske pes del te šigitinel, naužardža aňi sikra.

Beš andre brička u vaker!“ parančoľindža le terne Ro− meske. Oda peske bešľa mujeha kijo thagaris u chudňa te vakerel. Kajča mek angl´oda leske avrivakerdža, hoj kamľa pal leste te avel sigeder, kajča o slugadža les kija leste na− mukle u mek les daravenas šel pacenca. O thagaris diňa le slugadžen te marel šel pacenca u tradňa len avri. Paľis o Ko− kus vakerel: „Thagarina miro, tumaro rajipen, tumaro čha− vo nane dilino, ča nane zunavlo. Džanen, keci diline phi− ren pal e luma? Te o diliňipen pes ľuľuďardžahas, dikhľa− nas, keci dilinen ľikeren andre tumaro thagaripen“. O tha− gris pre leste dikhel u vakerel: „Šun, terno murš! Iľom peskre čhas jekhvar anglo ňilaj avri maškar o čore nipi, kaj te dikhel, sar ola nipi dživen, sar uštel upre e luma, ľuľuďa− ren o rukha the o ľuľuďa pro paľi. Akor ešebnovar dikhľa sar o telune manuša thoven andre phuv o phuvale. Kerdža len dilinenge, hoj hine čore, nane len so te chal u kisna phuvale thoven andre phuv!“ vakarel o thagaris u džal du− reder, „pal vajkeci čhona pes kidelas o džov, u vaš oda les iľom pale avri, kaj te dikhel sar uľol o maro. O čhavo dikhel sar jekh araven tele o džov u aver les maren le kaštenca. Pa− le ole manušen kerdža dilinenge, hoj vaš o ňič pal o ňič ma− ren le kaštenca o džov. Iľom les the pro jarmokos, u odoj dikhľa le romane charťas sar marel pal o trast. The les kerdža dilineske, hoj vaš o ňič pal o ňič marel le čokanoha pal o trast. No so pheneha pr´oda? Gondoľindžom mange, hoj tele phuv perava ladžatar“. O terno Rom asandžiľa telal o nakh u phenel le thagariske: „Tiro čhavo kerdža dilinen− ge olen, so thovenas andre phuv o phuvale the so marenas o džov vaš oda, bo leske ňiko šoha naphendža u nasi− kľardža les, hoj oda sas ajse phuvale, save thovenas andre phuv, kaj lendar te baron meksa buter phuvale u hoj o ma− nuša marenas o džov, kaj lestar te maren avri o zarni, ola paľis te herňinen andro malmos pro haro u le harestar te peken maro. Ňiko leske naphendža aňi oda, sar pes charťaren le trastendar charťane avrikerde, vaš oda kerdža le charťastar dilines. Džanen thagarina miro, hin man ajso šuňiben, hoj vareko kamel, kaj tumaro čhavo te el dilino.

Varekaske ada iľinel“. O thagaris akor achaľolas, hoj leskro čhavo namusaj te el ajso dilino u hoj vareko peske ostrarel o danda pre leskro thagaripen. „Te le princostar kerdehas dilines, našťi pal miro meriben preiľahas o thagaripen,“ an− dre vodži gondoľinel. „So kamav te kerel?“ phučľa pes le terne Romestar. „Bičhav les andre luma, kaj te zunavel pre peskri cipa, savi hiňi e luma, save hine o nipi u kaj pre peskro zunaviben te chudel godži,“ phendža o Kokus le thagariske. Oda diňa leske čačipen. „Mištes, bičhavava les andre luma, kajča tu džaha leha. Dava tumen, so tumenge kampela, ča an mange les khere zunavederes the godžave− res,“ mangľa o thagaris le Kokus. U avka pes ačhiľa.

O terno princos the o romano terno čhavo o Kokus pes kidne andre luma. Mek anglal oda les o Kokus iľa andre ro− maňi osada. Sar le thagariskro čhavo o Jankus dikhľa le Ro− men, phučľa pes le Kokustar: „Oda ko kala manuša, u soske hine ajse kale?“ „Oda o Roma u the on dživen andre tumaro thagaripen. Hine vastendar bučakre, lavutara the

– LITERATÚRA – lačhe jileskre manuša,“ phendža o Kokus. O Jankus ačhiľa andrechučlo. „Sar oda, hoj pes lenca šoha n´arakhľom u našundžom pal lende?“ phučľa pes le Kokustar. „Pr´oda pes phuč tire dadestar abo olendar, so tut avribararenas,“ phendža leske pale o Kokus. Paľis les iľa pal o charťas Lacis andre leskri čori charťarňa. „So´da hin?“ phučľa pes o prin− cos. „Oda charťarňa u adaj pes keren le trastendar sojekha− ver avrikerde – karfina, tovera, čhura the aver sersami kam− pelune pro sako džives,“ avrivakerel o Kokus u vakerel du− reder, „sar salas pro jarmokos peskre dadeha, kerdžal ama− re charťastar dilines, bo marelas le čokanoha pal o trast. Ta akana tuke o Lacis sikavela, soske oda kerelas“. U avka an− gle Jankuske jakha uľonas o karfina, tovera, čhura the aver charťane avrikerde. O Jankus peske nadžanelas o jakha avri te jakharel u bares leske oda sas pre kedva. „Mek šoha man− ge ňiko nasikadža u naphendža sar pes keren kala avriker− de. Paľikerav tuke, charťa Laci, hoj mange oda sikadžal the avriphendžal,“ phendža o princos. Le lacis diňa gonoro somnakune u ašardža les: „Kadaj le! Sogaľines peske len, bo sal baro vastengro bučakro“. „Terno rajeja, imar hin idejos te kidel pes dureder,“ phendža o Kokus le Jankuske.

Avle kijo baraphagerdžipen, kaj duj Roma bare čokanenca phagerenas o bara. O princos imar sas akana čhito u na kerdža lendar dilinen, hoj maren le čokanenca andro bara, kajča kamelas te džanel, so keren. „So´da keren, rajale?“ phučľa lendar o Jankus. „Kale bare barestar phageras cikneder kotora, ola paľis žužaras pro kvadri u bikenas le rajenge, save lendar peske ačhaven khera u amen peske za− rodas varesave lovore,“ avrivakerel le Jankuske jekh le Ro− mendar. Paš o baraphagerdžipen sas paľa, pre savi bešenas duj terne rakle. Sas oda le rajengre čhave u chanas sojekha− ver guľipena. Le Romendar, save phares kerenas buči asa− nas. Dikhľa oda the o Jankus. „Soske tumendar asan?“ phučľa pes le Romendar. „Terno raj, te peske kamľanas te kidel avri, diňanas pes kija lende abo kija amende?“ phučľa pes lestar jekh le Romendar. O Jankus gondoľinel u phenel: „No, diňomas pes kija tumende. Bo hin feder le godžavere manušeha te phagerel o bara sar le dilineha te chal o bokeľa“. O Jankus sas lošano, hoj pale pes vareso nevo sikadža u the kale Romen diňa gonoro somnakune.

O Kokus pro phiriben lumaha sikadža le princoske, soske o manuša thoven kisna phuvale andre phuv u sar uľol o maro. Jekhetane šigitinenas te thovel andre phuv u phuvale the len te kidel u the te kidel o džov, paľis te šigi− tinel andro malmos u pro agor ko pekošis, kaj o Jankus iľa avri andal o bov peskro ešebno peskre vastenca peklo ma− ro. Bares oleske lošanelas. Vaj pal o trin beršuno phiriben pal e luma u kidipena kuč zunavibena the godžaveribena peske o Jankus the o Kokus phende, hoj pes visarena khe− re, se zunavibena imar kidne dosta u the godžake sikľile. „Hin idejos te visarel pes khere, te prelel o thagaripen pal

SERA – STRANA 17 o dad u te tradel savoren rajen, thagiskren degodžaveren the lengre romňijen, dilinen hijabachalutnen andal o tha− gariskro kher,“ phendža o Jankus le Kokuske. Kidne pes khere. Pal vajkeci dživesa phare dromestar len chudňa paš o veš e rat. Phende peske, hoj odoj sovena. Kajča andro du− ripen dikhle vududoro, u vaš oda pes kidne pal leste. Avle kije leň nadur le vešestar, kaj pre leňakri sera bešelas o phuro, saves sas kale nauchande bala, džindžarde kale čho− ra, prekal o phike prečhido kalokiko džindžardo gerekos upralčhido žuže čercheňorenca. Thovkerelas o kandre an− dre jag u le durdikhibnaha dikhelas pro avriavlune račakre čercheňa. Oda sas o čercheňaris andal o nadur thagaripen. „Šukar kije rat tumenge mangas, rajeja!“ paľikerde o Jan− kus the o Kokus le phures. „The tumenge, terne čhave, šu− kar kije rat,“ phendža o phuro. „Šaj pes tačaras paš e jago− ri?“ phučle pes le phurestar u oda čaladža le šereha, hoj šaj.

O terne kamenas te džanel, ko´da hino koda phuro u so kerel rači paš e leň. „Marušen, rajale, kajča ko san u so adaj paš e leň keren?“ phučľa pes le phurestar o Jankus. „Bešav u dikhav pro čercheňa pro ňebos, sar ipen avri aven. Som čercheňaris andal o nadur thagaripen. O thagaris man trad− ňa avri, bo nasas leske pre kedva, hoj leske genavas andal o čercheňa čačipen u na oda, so ov kamenlas te šunel. No, kidňom pes andre luma te rodel bacht avrether,“ phendža o phuro. O Jankus pes oleske, hoj o phuro hino čercheňa− ris lošandža u phendža leske, kaj te džal lenca. „Aven amenca andre amaro thagaripen. Samas andre luma trin berš, u akana pes visaras khere, kaj pal o dad te prelav e zor andre amaro thagaripen. Tumen avena miro degodžaver,“ mangľa o princos le phures. „Gondoľinava u tosara tumen− ge dava te džanel, tumaro rajipen,“ phendža o phuro. Cha− le, pašľile peske pašal e jag u zasučile. Kajča le Jankuske av− ľa andro suno šukar čhaj. „Rodehas o zunaviben, godžave− riben, kajča kamiben peske narodehas u oda tuke paš tiro thagaripen šaj kampel. Oda uščiľa upre u sas bilošano, hoj oda ča sas suno. Polokes imar avelas avri o kham.“ „Khere mek pes nadžal!“ vičhindža zorales o Jankus, so uštadža upre le Kokus the le čercheňaris. „Sar oda?“ phučľa pes lestar o Kokus. „Trin berša pal e luma jekhetane tuha roda− vas o zunaviben, godžaveripen, kajča o kamiben narodavas u oda mange šaj paš miro thagaripen kampel,“ phendža o Jankus u vakerelas dureder, „džaha pal o jekhčercheňi− ben Andromeda, kaj arakhava peskro kamiben u tumen, ra− jeja, amen odoj ľidžana. Se san čercheňaris u le čercheňen− ge achaľon“. „Sar phenena, rajeja miro, kajča som tromado tumenge vareso te phenel. E Andromeda hino jekhčercheňiben saveske dine nav pal e princezna Andromeda, so vakerel pal e Zoraľardži upral o murša.

Nabajinena, te oja, sava roden ela uprevazdňi u tumenge parančoľinela?“ phučľa pes lestar o čercheňaris. O Jankus pes sikra zagondoľindža u le lačhe šuňibnaha phendža:

u Foto: www.pixabay.com

„Na, rajeja, miro jilo mange vakerel vareso aver u šunav, hoj ajsi na ela“. U avka pes kidne pro upraľipen pal o jekhčercheňiben Andromeda.

Pal vajkeci dživeseskro pharo drom pes jekhvarestar arakhle anglo učobaro thagaripnaskro kher. Sas imar šišit− no u o thagaripnaskro kher vuduďarelas o jekhčercheňi− ben Andromeda. O Jankus, calo izdrano, hoj arakhela peskro kamiben demadža pro učo vudar, pre savo dodi− khenas o slugadža. „Ko hin odoj?“ diňa pes anglal pal o vu− dar. „Amen sam dromara u kamľamas ke tumende te preso− vel,“ pale phendža o Jankus. Pro vudar pes phundradža ci− kňi oblakica u jekh le slugadžendar thodža avri o šero. „Khatar san?“ phučľa pes o slugadžis. „Dural, rajeja,“ pale phendža o Jankus. „Sikaven pes mange!“ parančoľindža o slugadžis. O Jankus, Kokus the o čercheňaris ačhile pašal peste u užarenas, či len o slugadžis mukela andre. Paľis pes phundradža o vudar. „Aven andre!“ pale lenge paran− čoľindža o slugadžis u bičhadža len pal o thagaris. Savore trin džene anglo thagaris šukares thode tele o šere u paľi− kerde les. „So tumen adaj anel?“ phučľa pes o thagaris. „An− glo vajkeci dživesa mange avľa andro suno bari šukar čhaj, savi mange andro suno phendža, hoj te kamav te arakhel kamiben, kamav te džal pal o jehkhčercheňiben Androme− da. Vaš oda sam adaj, kaj ola čha te arakhas. Zakamľom pes andre late, rajeja miro,“ avrivakerdža o Jankus le thagaris− ke. Oda trival demadža le burňikenca u andro kher avľa ba− ri šukar čhaj. „Oda hiňi oj?“ phučľa pes o thagaris. „He, ra− jeja, den mange la romňake!“ mangľal pačivales o Jankus le thagaris. „Oda miri čhaj e Andromeda. Diňam lake nav pal o jehkčercheňiben, savo sako rat vuduďarel upral amaro thagariko kher u vuduďarel amenge les,“ avrivakerel leske o thagaris u vakerel dureder, „te kames mira čha romňake, sal tromado te el andal e thagariskri fameľija“. „Som, tuma− ro rajkaňiben,“ le lošaňibnaha andro jilo phendža o Jankus u le thagariske avrivakerdža ko hino, khatar hino, ko hin leskro dad u hoj pes visarel khere te prelel o thagaripen. „Te oda hin avkes u te tut e Andromeda kamela, hiňi tiri,“ senteľindža lenge o thagaris. E Andromeda phendžas mištes u geľa le Jankuha andre leskro thagaripen.

O dad le Jankus iľa andre angaľi, paľis dikhľa pro Kokus u oda leske sikadža, hoj leskro čhavo hino aver manuš u hoj šaj thagarinel. „U kola duj hine ko?“ phučľa pes o dad u sikadža pro čercheňaris the pre čhaj. „Oda miri avrikid− ňi, dade, sava lava romňake u kada hino čercheňaris, savo mange šigitindža te arakhel miro kamiben u ela miro de− godžaver,“ pale phendža o Jankus le dadeske u vakerelas dureder, „džanes, dade, somas terno the dilino u savore mandar asanas. Somas dilino, bo o thagarutne raja, tire de− godžaver the lengre romňija, save man avri bararenas man ňič nasikade. Vaš oda hin idejos savoro te prikerel u te avel pr´oda, ko hino čačeste dilino“. O Jankus diňa te vičhinel anglo thagaris savoren thagarutnen rajen, degodžaveren, lengre romňijen the savoren olen, so lestar asanas. O terno princos ačhiľa anglal lende. „Asanas mandar, te phenavas vareso dilino, kajča vakeravas ča oda, so man sikadžan. So− mas terno the dilino u dičhol, hoj kamenas, kaj dilino te ač− hav. Kajča o terňipen, oda šukariben. Na vaš oda, hoj do− mukel te kerel diliňipena the te avel dilino, aľe vaš oda, hoj del idejos oda te prikerel. U me ada prikerdžom paľikerdo− nes kale terne Romeske le Kokuske, savo man tel o trin ber− ša pro phiriben lumaha sikadža but buča,“ vakerel o prin− cos u džal dureder, „the kada phuro manuš man sikadža but pal o čercheňa, planeti, amari phuv, kham, čhonoro the pal o idejos“. Sar o thagaris šundža, sar godžaveres leskro čhavo vakerel, sas baro bachtalo u lošano, hoj ela ko pal leste te prelel o thagaripen. Medik sas o Jankus andre luma, o thagaris pes dodžanľa pal o garudo jekhetaňiben, savo kisitinelas jekhetane le rajenca leskro strično phral o Chalo. „Mro čho, medik sasal het, lačhe manuša mange phende oda, so mange phendža o Kokus, hoj vareko pes interesinel pal tiro thagaripen, u vaš oda tutar kamle te ke− rel dilines. Oda sas miro strično phral o Chalo,“ vakerel o thagaris u džal dureder, „hin idejos te marel olen so phagle e pačiv. Kajča oda imar kereha tu, mro čho!“ O tha− garis diňa o thagaripen peskre čhaske le Jankuske. Oda pa− rančoľindža le slugadženge te marel olen so phagle e pačiv anglo nipi šele pacenca u te tradel len andal o thagaripen.

O Jankus iľa romňake la Andromeda u o Kokus iľa romňake la Jarina, romaňa čha andal lengri osada. Sas len jekhetano bijav, savo ľikerelas efta dživesa the efta rača. Pro bijav len− ge bašavenas ola nekfeder romane lavutara. O čercheňaris ačhiľa šeralo degodžaver the čercheňaris le terne thagaris− kro, the le Kokus peske o princos iľa peskre degodžave− reske u o charťas Lacis ačhiľa šeralo thagariskro charťas the bučakro šeralo. Andro thagaripen pes savorenge dživelas igen mištes, bo the e romňi le terne thagariskri e Andromeda les mištes delas godži u e Jarina, le Kokuskri romňi, pale le thagriske genelas andal e burňik. Sojekhvar leske džanelas te sikavel pre ola so phageren e pačiv, te pes ajse andro thagaripen arakhenas. O thagaris imar džanelas so lenca te kerel.

Igor Dužda

Číslo 1/2021

SERA – STRANA 18

– ROZHOVOR –

u Dagmar Litterová. Foto: Dominika Badžová

Dagmar Litterová pracuje na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v odbore horizontálnych princípov. Rozhovor pre Romano Nevo Ľil sme s ňou nahrávali ešte počas letných dní. Zaujímalo nás aké mala detstvo, čím všetkým si mu− sela v živote prejsť, kým sa jej podarilo dostať do štátnej správy. Privítala nás u seba do− ma a poskytla rozhovor nielen pre naše noviny, ale hlavne pre Rómov a Rómky, ktorí v súčasnosti hľadajú svoje miesto v spoločnosti. Prekážkam musia čeliť všetci, nezáleží na tom či je to žena alebo muž. Róm, Slovák či migrant. Všetci s niečím bojujeme, ale existujú okolo nás inšpiratívni a silní ľudia, ktorí nám skrášľujú naše životy.

Pani Litterová, spomínate si na svoje detstvo?

Ako dieťa som si užila veľmi veľa osláv, spoločenských akcií, svadieb, narodenino− vé oslavy štyridsiatky, päťdesiatky. Všetko to, čo som si mala zažiť som si zažila a mu− sím povedať, že vo veľkom. To, čo sme prežili my ako deti, moje deti už nezažili.

Keď bol sneh, tak sme si vonku stavali bun− ker a bola veľká vojna, bitka, ohadzovali sme sa snehom. Keď bolo leto, tak som z piateho poschodia šla bosá na ulicu a keď pršalo, tak ma moja mamka vyhnala von a povedala: „Nič nie je lepšie ako letný dážď a teplý betón je úžasný“.

Mali ste kamarátov?

Tancovala som pätnásť rokov balet, cho− dila som recitovať, zastupovala som školu, mala som dobré známky – a to bol asi prob− lém. Veľakrát sa mi stávalo, že ma majorita neakceptovala kvôli tomu, že som Rómka a naši Rómovia ma ťažko brali medzi seba, lebo som sa učila a nebola som lajdáčka, nevystrájala som, nechodila poza školu.

Mala som prísny režim, takže už počas zá− kladnej školy som sa ocitla medzi mlynský− mi kameňmi. Musela som si nájsť to svoje miesto. Kamarátov som si našla až na stred− nej a vysokej škole. V rodine sme nikdy ne− riešili, že je problém byť Rómkou. To v žiadnom prípade. U nás bola tvrdá výcho− va, hlavne kvôli dedkovi, ktorý určil prísne pravidlá. Dokonca raz vyhlásil: „Kým ne− máš maturitu, tak nie si dospelá“.

Aké to bolo v základnej škole?

Spomínam si na jednu nepríjemnú vec: moja triedna zo základnej školy vedela, že som mala samé jednotky a že sa dobre učím. Mohla si z toho dôvodu nevšímať, kto som, ale nebolo to tak. Keď sme si písali žiadosti na vstup na strednú školu, mamina ma zapísala na obidve gymnáziá v Micha− lovciach. Triedna mi povedala: „Nerob hlú− posti, podaj si prihlášku na učňovku, nech

Číslo 1/2021

máš aspoň nejaký papier. Ty sa tam určite nedostaneš“. Vtedy musela zasiahnuť moja mamka, už z pozície učiteľky. Mama učila na strednej škole slovenčinu a nemčinu, nie na základnej, mala vyššie vzdelanie, sta− tus a skúsenosti. Ja si doteraz pamätám, ako to vedela pekne vyriešiť. Povedala jej: „Pani kolegyňa, poďme sa porozprávať“.

Stála som pred kabinetom a videla, že je tá pani učiteľka vystrašená. A potom, keď vyšli von, so sklonenou hlavou povedala: „No dobre, v poriadku“. Nakoniec som si poda− la prihlášku na gymnázium a na obchodnú akadémiu. Vždy som chcela pracovať s ľuď− mi. Na gymnázium som sa dostala bez po− moci, vlastnou snahou a s výsledkami zo základnej školy.

Hovorí sa, že najlepšie spomienky vznikajú práve na strednej škole. Ako to bolo u vás?

To bola trieda! Stretávame sa dodnes.

Moji spolužiaci boli multikultúrni, na gym− náziu v Michalovciach som prvý raz pocítila prijatie. Mali sme spolužiaka z Ukrajiny, polovičnú Nemku, Srbku a mňa – Rómku.

Mali sme úžasnú triednu učiteľku, ktorá nás podporovala, chcela byť súčasťou na− šich životov. Učila nás nemčinu, z ktorej som aj maturovala. Musím povedať, že do− teraz mám veľmi dobré základy aj z angličti− ny, s ktorou doteraz fungujem na odbornej úrovni. Každý rok sme mali inú učiteľku, asi šesťkrát sme sa učili základy. Moja ma− ma je nemčinárka, takže nemčinu som ma− la pravidelne od piatich rokov v bežnom živote. Jazyky ma bavia a vždy, keď sme nie− kam išli na dovolenku, pozrela som si aspoň základy z toho jazyka. Ovládam zá− klady španielčiny, taliančiny a už sa začí− nam učiť aj kórejčinu.

Počas detstva ste navštevovali knižni− cu a dali ste si podmienku, že každý týždeň prečítate jednu knihu. Dokonca vám pani knihovníčka hovorievala, že

im nič nové neprišlo. Bola to knižnica s malým množstvom kníh. K akej litera− túre máte najbližšie?

Mala som rada detské knihy, Annu zo ze− leného domu, Mýty a legendy a slovenské ľudové rozprávky. Milujem príbehy, ktoré majú šťastný koniec. Nemám rada diela s otvoreným koncom a ak si mám do− myslieť koniec, strašne sa hnevám. Mám ra− da historické príbehy. Nosievam si so se− bou v taške knihy, mám rada Twilight ságu, Nástroje smrteľníkov či Piliére moci. Ne− mám rada zombie témy, zaláskované, skôr také nie príliš sladké veci, ktoré končia dobre, resp. prekvapujúco. Aspoň v kni− hách a filmoch chcem vidieť spravodlivosť.

Vo vašej knižnici môžeme nájsť aj knihy o histórii. Ktoré obdobie máte najradšej?

Mám rada knihy o osemnástom a devät− nástom storočí, ale pritom si hovorím: „Chvalabohu, že žijeme v dvadsiatom pr− vom storočí“. Veľa vecí sa opakuje, ale z his− tórie som si vzala jednu dôležitú vec, ktorou sa riadim v súkromí aj v práci: stačí si vziať ponaučenie, nejaké veci aktualizovať, ino− vovať, trošku oprášiť a použiť. Nie všetci ľu− dia majú radi nové veci a keď vidia, že sa nie− čo mení, či už je to politická situácia, sociál− na, rodinná, tak je veľmi dôležité, aby aspoň jedna z tých „štyroch nožičiek“ bola blízka, historicky známa. Napríklad, keď sa u nás v štrukturálnych fondoch plánuje nová vý− zva, nikdy to nie je niečo celkom nové. Sú to veci, ktoré už dávno boli, len si ich možno táto generácia nepamätá. A z tej histórie sú to len oprášené veci v novom „obale“.

Kam smerovali vaše kroky po gymná− ziu?

Po strednej škole som šla na vysokú školu do Nitry, ale ešte som musela urobiť prijímačky na právo, aby som urobila svo− jim rodičom radosť. Dostala som sa na Karlovu univerzitu v Prahe, ale vzala som papiere a odložila ich do šuplíka. Odišla som do Nitry na katedru rómskej kultúry.

Bola som trochu rebelka v týchto veciach a pre mňa bolo dôležité, aby som pomáha− la tým, ktorým chcem a nie tým, ktorým musím. Hovorila som si, že nechcem po− máhať ľuďom, ktorým neverím, ale chcem pomáhať ľuďom, ktorým verím a ktorí si to zaslúžia.

Pre mňa bol odbor v Nitre zaujímavý v tom, že bol niečím, čo som si vysnívala.

Mala som sociálnu prácu – pomoc ľuďom, osvetovú prácu – to boli mimovládne orga− nizácie a ešte špecializáciu na rómsku kul− túru, kde sme mali rómsku históriu, jazyk a literatúru. Mali sme sociálno−právne cvi− čenia zamerané priamo na pomoc ľuďom.

To boli tri roky a neskôr som pokračovala v magisterskom štúdiu. V tomto období som stretla veľmi veľa Rómov, ktorí boli taktiež vzdelaní, šikovní a dnes sú z nich dôležité osobnosti na Slovensku. Bolo nás naozaj dosť a v tej dobe sme držali spolu.

Vtedy som sa našla, našla som svoju komu− nitu, bola som konečne sama sebou. Všetci sme išli za tým istým cieľom, vznikali mno− hé občianske združenia ako napríklad Združenie mladých Rómov, ktoré nás všet− kých zjednotilo. Čo pre vás bolo v tom čase najzaují− mavejšie?

Bola som súčasťou jedného projektu, na ktorom sa zúčastnilo sto mladých, vzdela− ných Rómov. Vtedy som ani netušila, že je nás tak veľa. Stretli sme sa v Detve v hoteli, a to všetko vďaka Ivanovi Makovi a jeho manželke Milene. My sme boli veľmi radi, že nás našiel a dal dokopy. Vtedy sa šírilo, že Rómovia sú všetci nevzdelaní, nemajú ani maturitu, nie to ešte vysokú školu. Uká− zalo sa, že máme veľa šikovných ľudí, ktorí študujú denne či externe rôzne odbory.

V tom období som nastúpila „na vlak“, kto− rý išiel smerom k osvete Rómov a počas ce− lej vysokej školy sme pracovali s tými ľuď− mi, boli sme veľká skupina Rómov a myslím si, že sme pripravili základy pre dnešnú ge− neráciu. Fungovali sme vtedy ako dobro− voľníci, chodili do rôznych zahraničných organizácií, kde sme prezentovali Sloven− sko. Počas vysokej školy som navštívila veľa miest aj vďaka tomu, že som ovládala tri cu− dzie jazyky, a tak som bola vždy na zozna− me účastníkov. Dnes hovorím deťom, že sa môžu venovať v dospelosti čomu len chcú, ale jazyky sú a budú ich najlepšou výbavou. Ďakujem mamine, že ma do toho tlačila.

Po štátniciach ste dostali nejakú pra− covnú ponuku alebo ste si hľadali prácu?

Pamätám si, že keď som skončila školu, niektorí oddychovali, iní zas žúrovali a mne, neviem, prečo si ten dátum pamä−

– ROZHOVOR – tám, 17. mája 2004 zazvonil telefón. Nepa− mätám si, čo povedali, len, že tam bolo slo− vo ministerstvo: „Hľadáme pani magistru Horváthovú“ (meno za slobodna) a ja som z toho bola v šoku, tak som im povedala, že magistru nájdete v lekárni, ja som magister− ka. Ten pán sa zasmial a opravil. Myslela som, že zháňajú moju mamu a chcela som im dať telefónne číslo. Až do toho momen− tu som si vôbec neuvedomila, že som skon− čila vysokú školu. Povedala som im: „Mo− ment, aj ja som magisterka, neviem teraz, koho hľadáte?“ Hľadali slečnu Horváthovú.

Ten pán sa ma spýtal, či viem, čo budem ro− biť v budúcnosti. Mala som pracovať pre Nadáciu otvorenej spoločnosti v celoslo− venskom programe pre Rómov ako koordi− nátorka. Ponúkli mi, či nechcem prísť na pohovor na vtedajšie Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Čiže v ponde− lok som skončila školu, v utorok mi dali ponuku a v stredu ma prijali na minister− stvo. Nestihla som sa ani prebrať, resp. osláviť koniec štúdia.

Aké boli začiatky práce v štátnej správe?

Vtedy boli tri formy služby: dočasná, prí− pravná a stála. Zo skúšobnej fázy som prešla do prípravnej služby a od roku 2004 som v stálej štátnej službe. V roku 2004 v máji sme vstupovali do Európskej únie, a práve preto ma prijali – rozširovali počty zamest− nancov a potrebovali niekoho na rómsku problematiku. Vedeli, že v Nitre končia štu− denti na katedre rómskej kultúry a aj to, že som mala dobré známky s odporúčaním na denné doktorandské štúdium vďaka výbor− ným známkam a iniciatíve počas štúdia. Pá− čila sa im aj moja diplomová práca. V roku 2004 som písala o marginalizácii a exklúzii rómskej rodiny. Vďaka tomu všetci na Slo− vensku poznajú skratku MRK. Moja diplo− movka bola mojím návodom, už vtedy som sa venovala komplexnosti riešenia rómskej témy. Neskôr som sa to snažila počas troch programových období implementovať do viacerých postupov, podmienok a vytvorila

SERA – STRANA 19 som sociálny aspekt vo verejnom obstaráva− ní pre Rómov, vtlačila Atlas pre rómske ko− munity medzi dôležité a základné materiály pri delení fondov, vytvorila viaceré postupy a mechanizmy na čerpanie finančných prostriedkov z fondov tak, aby boli zjedno− dušené, prirodzené (user friendly), použiteľné. Práve v štrukturálnych fondoch som našla priestor, kde je možné dotiahnuť niektoré oblasti, ktoré zo štátneho rozpočtu nebolo možné financovať. Myslím, že sa to podarilo, len pod tým nie je podpis Dagmar Litterová či Horváthová.

Ak by ste mali hovoriť o konkrétnom výskume vo vašej práci, čo na ňom bolo zaujímavé?

Našla som si dve obce v okrese Michalov− ce, medzi ktorými boli tri domčeky, v nich bývali Rómovia. Boli exkludovaní – nikdy sa nevedelo či sú v jednej alebo v druhej dedi− ne. Až neskôr, keď sa rozdeľovala pôda sa rozhodovalo, či to bude dedina A alebo dedi− na B. Domčeky boli vždy vyčlenené, bývali tam len Rómovia. Diplomová práca bola hlavne o tom, že história ukazuje, ako sa sta− vala majorita k minorite. Akceptovali ju, ale nikdy ju neprijali. Aj územné rozdelenie vlastne hovorilo, ako sa stavia majorita k mi− norite. Bolo to o tom, že aj keď sme v 20. sto− ročí (práca má už pár rokov), nič sa nezmeni− lo. Zmenil sa možno len jazyk, ktorým roz− právame, ale postoj je stále rovnaký. Na Slo− vensku máme veľké množstvo rómskych osídlení, nehovorím len o osadách, ale o osí− dleniach. To znamená, časť niekde na konci mesta, ulice, kde bývajú ľudia z jednej kultú− ry. Ja som tam nastavila tri riešenia, ako by sme Rómov začlenili do spoločnosti. V roku 2004 som riešila terénnu sociálnu prácu, zdravotnú osvetu a streetwork (komunitnú prácu) fungujúce jednotne so zameraním sa na priame osídlenie s vlastnými potrebami.

Pracujete v odbore rodovej rovnosti, nediskriminácie a rovnosti príležitostí, s čím sa stretávate?

V rovnosti medzi ženami a mužmi exis− tuje viacnásobné znevýhodnenie, a to je práve u Rómov. Znevýhodnenie je to, že sú Rómovia, že majú etnickú príslušnosť, kto− rú majorita neprijíma. Keď sa pridá naprí− klad nejaké zdravotné znevýhodnenie ale− bo iná sexualita, alebo iná zmena, ktorá nie je stereotypná v spoločnosti, tak je to veľmi ťažké. Na mojom odbore sa už v súčasnosti len touto témou nezaoberáme tak do− podrobna. Minulý rok vznikol samostatný odbor rovnosti mužov a žien a príležitostí.

Predtým sme však do tejto veci vstupovali, teraz to riešime ako implementáciu stano− vených cieľov tematicky zameraného odbo− ru do eurofondov, čo znamená, že to, čo je cieľom Slovenska v tejto oblasti, ja v rámci odboru nájdem spôsob, ako to dostať do eurofondov. To platí aj pre oblasť zdravot− ného postihnutia, celkovo nediskriminácie a rovnosti príležitostí. Teda snažím sa ne− pustiť také peniaze, ktoré krivdia, resp. ne− zahŕňajú všetky osoby, ktorým by to mohlo pomôcť. Je však na žiadateľoch, ako to zrealizujú. Ja to však môžem kontrolovať, prípadne priamo riešiť zmeny.

Aké problémy majú Rómovia?

Pretrvávajúce tradície a zvyky, ktoré sú stále súčasťou nášho života. Problém u Ró− mov je taký, ako v akejkoľvek inej komuni− te, etnickej a kultúrnej skupine, že sa musí rotovať generácia, aby tí, ktorí žili s tým, že byť Rómom nie je v poriadku už neovplyv− ňovali mladých ľudí. To je vlastne dôvod, prečo aj ja žijem v Bratislave, pretože tu je viac ľudí z iných kultúr. Stretla som mno− hých ľudí s rôznou náturou, myslením, s i− ným vierovyznaním, zvykmi a tradíciami.

Nemám rada stereotypy, to sú veci, na kto− ré si ľudia zvykli, no svet funguje ináč.

Normy a zvyklosti sa storočiami menia.

Vezmime si napríklad situáciu, že žena sa− ma vychováva dieťa v šesťdesiatych, se− demdesiatych či osemdesiatych rokoch.

Predtým to bolo neprijateľné, bol to totál− ny hriech, pretože spoločnosť vyžadovala,

aby sa žena vydala a žila tradičným spôso− bom života, aj keď možno nebola šťastná.

To isté platilo pre homosexuálov, či ľudí, ktorí vytŕčali z radu. Chápem, bol socializ− mus a všetci nosili rovnaké kamaše, roláky a gumáky. Sme však v 21. storočí a vo svete to funguje konečne trošku inak a aj Slo− vensko sa s tým bude musieť zmieriť. Ina− kosť nie je zlá, diverzita je len pochopenie rozdielu a prijatie.

Aký názor zastávate vy?

Kým napríklad ženy sedia v jednej miest− nosti a muži v druhej, potom medzi Róma− mi bude problém prijímať rôznorodosť. Ďa− lej je to iná sexuálna orientácia a rôzne ste− reotypy. Myslím si však, že všetci tí mladí Ró− movia a Rómky, ktorí majú inú orientáciu a sú vzdelaní a šikovní, nebudú žiť na vý− chodnom Slovensku, ale prídu (minimálne) do Bratislavy. Nebudem sa hrať na to, že mi to vadí a, že to budem riešiť. Je mi to jedno.

Pre mňa je dôležité, ako sa ku mne ten člo− vek správa. Ja som za to, aby človek nebol nijako obmedzovaný, samozrejme v rámci hraníc slušnosti a povinností, či možností.

Veľmi verím, že terajší mladí ľudia ne− fungujú ako naši starí a prastarí rodičia. To by sme ešte jazdili na kočoch a žiť minu− losťou nikomu nepomáha. Je však potreb− né vážiť si svoju identitu a rodinu.

Splnili sa vaše sny? Áno. Mala som však veľmi veľa snov, keď som bola mladšia a mojím pôvodným cie− ľom po vysokej škole bolo odísť za rodinou do Toronta v Kanade a pracovať tam ako sociálna pracovníčka. Medzitým mi prišla pracovná ponuka, a vtedy mi rodičia pove− dali, že veľa Rómov na ministerstve v štát− nej správe nepracuje, a že taká ponuka sa neodmieta. Bola to neskutočná príležitosť a ja som si spomenula na motto svojho dedka, ktorým sa riadim doteraz: „Nie je dôležité pracovať s Rómami, ale pre Rómov“.

Za rozhovor ďakuje Dominika Badžová.

Číslo 1/2021

SERA – STRANA 20

ISSN 1338−3027

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia: Jarková 4, 080 01 Prešov, sídlo redakcie a poštová adresa: Tkáčska 2, 080 01 Prešov, e−mail: zdruzeniejekhetane@gmail.com, www.jekhetane−spolu.net, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia: R. Čonka, E. Godlová, J. Gáborová Kroková, D. Obšasníková, B. Oláh, I. Ďurinová, Z. Kumanová.

Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová, Stanislav Cina. Ilustrácie: J. Fečo, J. G. Mandel, Š. Bottová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 2000 ks. Evidenčné číslo 375/08. Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Vydanie 5 čísel novín je realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v roku 2021.

Uzávierka čísla / Dátum vydania: 22. 11. 2021. Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane−Spolu w

– INFO –