2.Samuelova
KAPITOLA1
1PoSaulovejsmrti,keďsaDávidvrátilzporážky Amalekitov,saDávidzdržaldvadnivCiklagu.
2Astalosaažnatretídeň,žehľa,vyšielztáboraodSaula mužsroztrhnutýmrúchomahlinounahlave.Akeďprišiel kDávidovi,padolnazemapoklonilsa
3Dávidsahoopýtal:„Odkiaľprichádzaš?“Onmu odpovedal:„Unikolsomzizraelskéhotábora.“
4Dávidsahoopýtal:„Akosatostalo?Povedzmito“On odpovedal:„Ľudutiekolzbojaamnohízľudupadlia zomreli.MŕtvisúajSaulajehosynJonatán.“
5Dávidsaopýtalmladíka,ktorýmutooznámil:„Akovieš, žeSaulajehosynJonatánsúmŕtvi?“
6Mladík,ktorýmutooznámil,povedal:„Náhodousom prišielnavrchGilboaaSaulsaopieralosvojukopiju, vozyajazdcihoprenasledovali“
7Akeďsaobzrelzaseba,uvidelmaazavolalnamňa.A jasomodpovedal:Tusom
8Apovedalmi:„Ktosity?“Ajasommuodpovedal: „SomAmalekita.“
9Apovedalmiznova:„Postavsa,prosím,namňaazabi ma,lebomatrápiúzkosť,lebomojadušajeeštecelávo mne.“
10Postavilsomsatedanaňhoazabilho,lebosomsibol istý,žeposvojompádeužnebudežiťVzalsomkorunu, ktorúmalnahlave,anáramok,ktorýmalnaruke,a priniesolsomichsemsvojmupánovi
11Dávidsichytilrúchoaroztrholho,rovnakoajvšetci muži,ktoríbolisním.
12Asmútili,plakaliapostilisaaždovečerazaSaulaaza jehosynaJonatána,zaHospodinovľudazadomIzraela, lebopadlimečom.
13Dávidsaopýtalmladíka,ktorýmutooznámil:„Odkiaľ si?“Onodpovedal:„Somsyncudzinca,Amalekita.“
14Dávidmupovedal:„Akosisanebálvystrčiťrukua zabiťHospodinovhopomazaného?“
15Dávidzavolaljednéhozmládencovapovedalmu: „Priblížsaazdolajho!“Aonhoudreltak,žezomrel
16Dávidmupovedal:„Tvojakrvnechjenatvojuhlavu, lebotvojeústasvedčiliprotitebe,keďsipovedal:Zabil somHospodinovhopomazaného“
17DávidpotomspievaltútonárekovúpieseňnadSauloma nadjehosynomJonatánom:
18(Prikázalimtiež,abynaučiliJúdovýchsynovpoužívať luk;hľa,jetonapísanévkniheJašerovej)
19KrásaIzraelajezabitánatvojichvýšinách;akopadli mocní!
20NehovortetovGáte,nerozhlasujtetonauliciach Askalónu,abysaneradovalidcéryFilištíncov,abynejasali dcéryneobrezaných
21VrchyGilboe,nechniejenavásrosaanidážď,ani poliasobetnýmidarmi,lebotamjeodhodenýštítmocných, štítSaulov,akobynebolpomazanýolejom
22Zkrvizabitých,ztukuhrdinovsaJonatánovluk nevrátilspäťaSaulovmečsanevrátilnaprázdno.
23SaulaJonatánbolimilíapríjemnízasvojhoživotaa anivsmrtisanerozdelili;bolirýchlejšíakoorlyasilnejší akolevy.
24DcéryIzraela,plačtenadSaulom,ktorývásobliekaldo šarlátusinýmiozdobami,ktorývámdávalzlatéozdobyna rúcho.
25Akopadlihrdinoviauprostredboja!Jonatán,bolsi zabitýnasvojichvýšinách
26Veľmimatrápiťa,bratmôjJonatán.Bolsimiveľmi príjemnýTvojaláskakumnebolaobdivuhodná, prevyšovalaláskužien
27Akopadlimocníazahynulivojnovézbrane!
KAPITOLA2
1PotomsaDávidpýtalHospodina:„Mámísťdo niektoréhozjudskýchmiest?“Hospodinmupovedal: „Choď.“Dávidsaopýtal:„Kammámísť?“Onodpovedal: „DoHebronu“
2Dávidtedaišielhoreasnímajjehodveženy,Achinoam JezreelskáaAbigail,NábalovaženaKarmelská.
3Dávidpriviedolhoreajmužov,ktoríbolisním,každého sjehodomácnosťou,atakbývalivmestáchHebronu
4AmužizJúduprišliapomazalitamDávidazakráľanad domomJúdovýmAoznámiliDávidovi:MužizJábešgileádupochovaliSaula.
5DávidposlalposlovkmužomzJábeš-gileáduapovedal im:„PožehnanísteodHospodina,žestepreukázalitúto milosťsvojmupánovi,Saulovi,apochovalisteho“
6AteraznechvámHospodinpreukážemilosťavernosť!
Ajavámtiežodplatímtútomilosť,pretožesteurobilitúto vec
7Pretoteraznechsúvašerukyposilnenéabuďtestatoční, lebovášpánSauljemŕtvyadomJúdumapomazalza kráľanadsebou.
8AleAbner,synNérov,veliteľSaulovhovojska,vzal SaulovhosynaIšbóšetaazaviedolhodoMachanajimu 9AustanovilhozakráľanadGileádom,nadAšúrcami, nadJezreelom,nadEfraimom,nadBenjamínomanad celýmIzraelom
10SaulovsynIšbóšetmalštyridsaťrokov,keďsastal kráľomnadIzraelom,akraľovaldvarokyAledomJúdu nasledovalDávida
11DávidkraľovalvHebronenaddomomJúdusedem rokovašesťmesiacov
12Abner,synNérov,aslužobníciIšbóšeta,synaSaulovho, odišlizMachanajimudoGibeonu.
13Joab,synCeruje,aDávidovislužobnícivyšliastretlisa priGibeonskomrybníkuPosadilisajedennajednejstrane rybníkaadruhýnadruhejstranerybníka.
14AbnerpovedalJoábovi:„Nechvstanúmládenciahrajú saprednami!“Joábpovedal:„Nechvstanú!“
15PotomvstaliaprešlidvanástiBenjamínovci,ktorí patriliSaulovmusynoviIšbóšetoviadvanástim Dávidovýmslužobníkom
16Každýchytilsvojhodruhazahlavuavrazilmumečdo boku,takžepadlispoluPretosatomiestovolaloHelkatCasurim,ktoréjevGibeone
17VtendeňsastrhlaveľmikrutábitkaaAbneriizraelskí mužiboliporazeníDávidovýmislužobníkmi
18BolitamtrajasynoviaCeruje:Joab,AbišajaAsael Asaelbolľahkýnanoháchakodivásrna.
19AsaelprenasledovalAbneraaneodbočilaninapravo, aninaľavoodAbnera
20Abnersaobzrelapovedal:„SityAsael?“Onodpovedal: „Som“
21Abnermupovedal:„Uhninapravoalebonaľavo,chyť jednéhozmládencovavezmisijehovýzbroj!“Asaelsa všaknechcelodvrátiťodneho
22AbnerpovedalAsaelovi:„Prestaňmanasledovať!Prečo bysomťamalzraziťnazem?Akobysommalpotom ukázaťsvojutvártvojmubratoviJoábovi?“
23AleodmietolodbočiťPretohoAbnerudrelzadným koncomkopijepodrebro,takžekopijavyšlazozadu.Tam padolazomrelnatomistommiesteAstalosa,ževšetci, ktoríprišlinamiesto,kdepadolazomrelAsael,zastali
24JoabaAbišajprenasledovaliAbneraSlnkozapadlo, keďprišlikvrchuAmma,ktorýležínaprotiGiachupri cestekGibeonskejpúšti.
25BenjamínovcisazhromaždilizaAbnerom,vytvorilisa vjedenoddielapostavilisanavrcholkopca
26AbnerzavolalnaJoabaapovedal:„Mámečhltaťvečne? Nevieš,žetonakoniecbudelenhorkosť?Dokedyešte potrvá,kýmnepoviešľudu,abysaodvrátilodsvojich bratov?“
27AJoabpovedal:AkožijeBoh,kebysinebolprehovoril, ľudbyužránourčiteodišielhore,každýprečodsvojho brata.
28Joabzatrúbilnatrúbuavšetokľudsazastavilaprestal prenasledovaťIzraelanebojoval
29Abnerajehomužikráčalicelútúnoccezrovinu, prekročiliJordán,prešlicelýmBitronomaprišlido Machanajimu
30JoabsavrátilzprenasledovaniaAbneraazhromaždil všetokľudZDávidovýchslužobníkovchýbalodevätnásť mužovaAsael
31DávidovislužobnícivšakpobiliBenjamínovcova Abnérovcov,takžezomrelotristošesťdesiatmužov
32AvzaliAsaelaapochovalihovhrobejehootca,ktorý bolvBetleheme.Joabajehomužiišlicelúnocanaúsvite prišlidoHebronu
KAPITOLA3
1MedziSaulovýmdomomaDávidovýmdomomtrvala dlhávojna,aleDávidsilnelaSaulovdomslabolaslabol.
2DávidovisanarodilisynoviavHebroneJeho prvorodenýbolAmnonzAchinoamJezreelskej
3DruhýsynmubolKileabodAbigajil,manželky karmelskéhoNábala,atretíAbšalóm,synMaachy,dcéry Talmaja,kráľaGešúru
4ŠtvrtýAdoniáš,synHaggity,apiatyŠefatiáš,synAbitál. 5ŠiestybolJitreamodDávidovejženyEglyTítosa DávidovinarodilivHebrone.
6Astalosa,keďtrvalavojnamedzidomomSaulovima domomDávidovým,žesaAbnerposilnilzadomSaulov 7SaulmalkonkubínumenomRizpa,dcéruAjuIšbóšet povedalAbnerovi:„Prečosivošielkkonkubínemôjho otca?“
8AbnersaveľmirozhnevalpreIšbóšetoveslováapovedal: „Čisomjapsiahlava,ktorádnespreukazujemilosrdenstvo domutvojhootcaSaula,jehobratomajehopriateľomproti JúdovianevydalasomťadoDávidovejruky,žemadnes obviňuješzneprávostipretútoženu?“
9NechBohurobísAbneromtotoanechpridáešteviac, aksnímneurobímtak,akoprisahalHospodinDávidovi.
10AbypreniesolkráľovstvozoSaulovhodomuaustanovil DávidovtrónnadIzraelomanadJúdomodDanuažpo Beer-Šebu
11AnemoholAbneroviodpovedaťanislovo,lebosaho bál.
12AbnerposlalkDávidoviposlovvjehomenesodkazom: „Čiajetátokrajina?“Atiežsodkazom:„Uzavrisomnou zmluvuahľa,mojarukabudestebou,abysomktebe priviedolcelýIzrael“
13Aonpovedal:Dobre,uzavriemstebouzmluvu,ale jednuvecodtebažiadam:Neuvidíšmojutvár,aknajprv neprivediešMichol,Saulovudcéru,keďprídeš,abysima videl.
14DávidposlalposlovkSaulovmusynoviIšbóšetovis odkazom:„VydajmimojuženuMichol,ktorúsomsivzal zastopredkožiekFilištíncov.“
15Išbóšetposlalpoňuavzaljuodjejmanžela,odPaltiela, synaLaišovho
16Jejmanželjusprevádzalaplakalzaňouaždo BachurímuAbnermupovedal:„Choď,vráťsa!“Avrátil sa
17AbnersaozvalstaršímIzraelaapovedal:„Vminulosti stesivyžiadaliDávidazakráľanadsebou
18Teraztourobte!LeboHospodinhovoriloDávidovi: RukousvojhoslužobníkaDávidavyslobodímsvojľud, Izrael,zrukyFilištíncovazrukyvšetkýchichnepriateľov 19AbnerhovorilajBenjamínoviAbnerišielhovoriťaj DávidovivHebronevšetko,čosapáčiloIzraeloviacelému Benjamínovmudomu
20AbnertedaprišielkDávidovidoHebronuasním dvadsaťmužov.DávidpripravilAbneroviamužom,ktorí bolisním,hostinu
21AbnerpovedalDávidovi:„Vstanem,pôjdema zhromaždímcelýIzraelksvojmupánovi,kráľovi,abys tebouuzavrelizmluvuaabysikraľovalnadvšetkým,čosi tvojesrdceželá“DávidtedaprepustilAbneraaonodišiel vpokoji.
22Ahľa,DávidoviaJoabovislužobnícisavrátiliz prenasledovaniaoddieluaprinieslisosebouveľkúkorisť AbnervšaknebolsDávidomvHebrone,lebohoposlal prečaodišielvpokoji
23KeďprišielJoabacelévojsko,ktorébolosním, oznámiliJoabovi:„Abner,synNérov,prišielkukráľovia onhoprepustil,takžeodišielvpokoji“
24VtedyprišielJoabkukráľoviapovedal:„Čositourobil? Hľa,Abnerprišielktebe.Prečosihoposlalprečajeúplne preč?“
25Vieš,žeAbner,synNérov,prišiel,abyťaoklamalaaby zistil,kdevychádzašavchádzaš,aabyzistilvšetko,čo robíš
26KeďJoabodišielodDávida,poslalposlovzaAbnerom atíhopriviedlispäťodstudneSirah.Dávidotomvšak nevedel
27KeďsaAbnervrátildoHebronu,Joabhovzalnabokv bráne,abysnímpotichuhovoril,audrelhotampodrebro, takžezomrelprekrvsvojhobrataAsaela
28KeďtoDávidpočul,povedal:„Jaamojekráľovstvo smenavekybezvinypredHospodinomzakrvAbnéra, synaNérovho“
29NechtodopadnenahlavuJoábaanacelýdomjeho otcaanechzJoábovhodomunevymiznenikto,ktomá
výtok,malomocný,opierasaopalicu,padánamečalebo nemáchlieb.
30JoabajehobratAbišajtedazabiliAbnera,pretožev bitkevGibeonezabilichbrataAsaela.
31DávidpovedalJoáboviavšetkémuľudu,ktorýbols ním:„Roztrhnitesirúcha,opáštesavrecovinouasmúťte predAbnérom!“KráľDávidišielzamárami
32AbnerapochovalivHebrone.Kráľpozdviholsvojhlas aplakalnadAbnerovýmhrobom;plakalajvšetokľud
33KráľnariekalnadAbneromapovedal:„ZomrelAbner, akozomierablázon?“
34Tvojerukynebolizviazanéanitvojenohyneboliv putách;akokeďčlovekpadápredbezbožníkmi,taksi padoltyAvšetokľudopäťplakalnadním
35Akeďprišielvšetokľud,abyprinútilDávidajesťmäso, kýmboleštedeň,Dávidprisahal:NechmiBohurobítotoa nechpridá,akochutnámchliebalebočokoľvekiné,kým slnkonezapadne
36Avšetokľudsitovšimolapáčilosaimto,akosa páčilovšetkémuľuduvšetko,čokráľurobil
37VšetokľudacelýIzraelvtendeňpochopili,žeto neboloodkráľa,abyzabilAbnéra,synaNérovho. 38Kráľpovedalsvojimsluhom:„Neviete,žednespadlov Izraelikniežaaveľkýmuž?“
39Ajasomdnesslabý,hocisompomazanýzakráľa,atíto muži,synoviaCeruje,súmiprílišsilníHospodinodplatí páchateľovizlapodľajehoneprávosti
KAPITOLA4
1KeďSaulovsynpočul,žeAbnerzomrelvHebrone,jeho rukyochabliavšetciIzraelitisazľakli
2SaulovsynmaldvochveliteľovoddielovJedensavolal BaanaadruhýRechab,synoviaRimmonaBeerótskehozo synovBenjamínových,leboajBeerótsapočítalk Benjamínovýmsynom
3BeeróťaniautieklidoGittajimuažilitamakocudzinciaž dodnešnéhodňa
4SaulovsynJonatánmalsyna,ktorýbolchromýnanohy Malpäťrokov,keďprišlazJezreelusprávaoSaulovia JonatánoviJehopestúnkahovzalaautieklaAstalosa, keďsaponáhľalautiecť,žespadolachromolAjehomeno boloMefibošet.
5SynoviaRimmonaBeerótskeho,RechabaBaana,išlia prišlizahorúčavydňadodomuIšbóšeta,ktorýležalna lôžkunapoludnie.
6Vošlitadodomu,akobychcelipriniesťpšenicu,audreli hopodrebro,aRechabajehobratBaanaunikli.
7Keďvošlidodomu,ležalnapostelivosvojejspálni Zbiliho,zabili,sťalimuhlavuacelúnocsasnímvydávali naútekcezrovinu
8ApriniesliIšbóšetovuhlavukDávidovidoHebronua povedalikráľovi:Hľa,hlavaIšbóšeta,synaSaulovho, tvojhonepriateľa,ktorýtihľadalživotAHospodindnes pomstilmôjhopána,kráľa,Saulaajehopotomstvo 9DávidodpovedalRechaboviajehobratoviBaanovi, synomBeerótskehoRimmona,apovedalim:Akožije Hospodin,ktorývykúpilmojudušuzovšetkéhosúženia, 10Keďminiektooznámil:„Hľa,Sauljemŕtvy“amyslel si,žeprinášadobrúzvesť,chytilsomhoazabilvCiklagu, lebosimyslel,žemuzajehozvesťdámodmenu
11Očoviac,keďbezbožnícizabilispravodlivéhovjeho vlastnomdomenajeholôžku?Nebudemtedateraz požadovaťjehokrvzvašejrukyanevezmemvászozeme? 12Dávidrozkázalsvojimmládencom,abyichzabili, odsekliimrukyanohyazavesiliichnadrybníkomv HebroneIšbóšetovuhlavuvšakvzaliapochovalijuv AbnérovomhrobevHebrone
KAPITOLA5
1VtedyprišlivšetkyizraelskékmenekDávidovido Hebronuapovedali:„Hľa,smetvojakosťatvojetelo“
2Ajvminulosti,keďbolnadnamikráľomSaul,tysi viedolaprivádzalIzraelAHospodintipovedal:Tybudeš pásťmôjľudIzraelatybudeškniežaťomnadIzraelom
3VšetcistaršíIzraelaprišlikukráľovidoHebronuakráľ DávidsnimiuzavrelzmluvuvHebronepredHospodinom apomazaliDávidazakráľanadIzraelom
4Dávidmaltridsaťrokov,keďzačalkraľovať,akraľoval štyridsaťrokov
5VHebronekraľovalnadJúdomsedemrokovašesť mesiacovavJeruzalemekraľovaltridsaťtrirokovnad celýmIzraelomaJúdom
6KráľajehomužiišlidoJeruzalemakJebuzejcom, obyvateľomkrajiny.TípovedaliDávidovi:„Ak neodvediešslepýchachromých,nevojdešsem“Myslelisi totiž:„Dávidsemvojsťnemôže“
7DávidsavšakujalpevnostiSion;tojeDávidovomesto.
8Dávidpovedalvtendeň:„Ktokoľvekvyjdenaodkvapa zbijeJebuzejcov,chromýchaslepých,ktorýchDávid nenávidí,tenbudevodcomavodcom.“Pretopovedali: „Slepýachromýnevstúpidodomu“
9DávidsatedausadilvpevnostianazvaljuDávidovým mestom.DávidjuďalejstavalodMillaaždovnútra.
10Dávidďalejišielavzmáhalsa,aHospodin,Boh zástupov,bolsním
11AChíram,kráľTýru,poslalkDávidoviposlova cédrovédrevo,tesárovamurárovAtípostaviliDávidovi dom
12Dávidpoznal,žehoHospodinustanovilzakráľanad IzraelomažepovýšiljehokráľovstvopresvojľudIzrael 13DávidsiposvojomnávratezHebronuvzalz Jeruzalemaďalšiekonkubínyamanželky.Dávidovisa narodiliďalšísynoviaadcéry
14Atotosúmenátých,ktorísamunarodilivJeruzaleme: Šamua,Šobab,NátanaŠalamún, 15ajIbchar,Elišua,NefegaJafia, 16AElišama,EliadaaElifalet.
17KeďFilištíncipočuli,žepomazaliDávidazakráľanad Izraelom,všetciFilištínciprišlihľadaťDávidaDávidsao tomdozvedelazišieldopevnosti
18PrišliajFilištínciarozložilisavúdolíRefaim.
19DávidsapýtalHospodina:„Mámísťhoreproti Filištíncom?Vydášichdomojejruky?“Hospodinpovedal Dávidovi:„Choďhore,lebotivydámFilištíncovdoruky“ 20DávidprišieldoBaal-PerazímuaDávidichtamporazil apovedal:„Hospodinprerazilmojichnepriateľovpredo mnou,akokeďsarozbijúvody“Pretopomenovalto miestoBaal-Perazím
21AtamnechalisvojemodlyaDávidajehomužiich spálili
22FilištínciopäťvystúpiliarozložilisavúdolíRefaim
23DávidsapýtalHospodinaatenpovedal:„Nevyjdeš hore,aleobíďichzozaduaprijdešknimzdruhejstrany, oprotimorušám“
24Akeďbudešpočuťzvukkrokovvkorunách morušovýchstromov,vtedysapohni,lebovtedyvyjde Hospodinpredtebou,abyporaziltáborFilištíncov 25Dávidurobiltak,akomuprikázalHospodin,aporazil FilištíncovodGebyažpoGázer.
KAPITOLA6
1Dávidopäťzhromaždilvšetkýchvybranýchmužov Izraela,tridsaťtisíc.
2Dávidvstalaišielscelýmľudom,ktorýbolsním,z judskéhoBaale,abyodtiaľvynieslihorearchuBožiu, ktorejmenojemenoHospodinazástupov,ktorýprebýva medzicherubínmi
3AarchuBožiupoložilinanovývozavyviezlijuz Abinadabovhodomu,ktorýbolvGibei.UzzaaAchio, Abinadabovisynovia,riadilinovývoz
4AvynieslijuzdomuAbinadaba,ktorýbolvGibei,spolu sBožouarchou.Achioišielpredarchou.
5DávidacelýdomIzraelahralipredHospodinomna všelijakénástrojezjedľovéhodreva,naharfy,psaltériá, tamburíny,rohyačinely.
6KeďprišlikNáchonovmuhumnu,Uzavystrelrukuk Božejarcheachytilsajej,leboňouvolytriasli
7HospodinovhnevsarozhorelnaUzuaBohhotam potrestalzajehoprevinenie,atamzomrelpriBožejarche
8Dávidsanahneval,žeHospodinspôsobilúderUzovi,a pretotomiestopomenovalPerecuza,ataksavoláaždo dnešnéhodňa
9DávidsavtendeňzľakolHospodinaapovedal:„Akosa kumnedostaneHospodinovaarcha?“
10DávidtedanechcelpreniesťarchuHospodinovuksebe doDávidovhomesta,aleDávidjuodniesoldodomu GátskehoObededoma.
11AarchaHospodinovazostalavdomeObededoma GátskehotrimesiaceaHospodinpožehnalObededomaa celújehodomácnosť.
12KráľoviDávidovioznámili:„Hospodinpožehnal Obededomovdomavšetko,čoknemupatrí,kvôliBožej arche.“DávidtedaišielasradosťouvyniesolBožiuarchu zObededomovhodomudoDávidovhomesta
13Keďtí,čoniesliarchuHospodinovu,prešlišesťkrokov, obetovalvolyavykŕmenéteľatá.
14DávidtancovalpredHospodinomzcelejsilyaDávid bolopásanýľanovýmefódom.
15DávidacelýdomIzraelatedaniesliarchuHospodinovu sjasotomazazvukutrúby
16KeďarchaHospodinovavošladoDávidovhomesta, SaulovadcéraMicholsapozrelacezoknoavidelakráľa DávidaskákaťatancovaťpredHospodinomVsrdciním opovrhla
17AvniesliarchuHospodinovuapostavilijunajejmiesto, uprostredsvätostánku,ktorýpreňupostavilDávid,aDávid obetovalpredHospodinomzápalnéobetyapokojnéobety.
18KeďDávidskončilsprinášanímzápalnýchobetíaobetí pokoja,požehnalľudvmeneHospodinazástupov
19Arozdalvšetkémuľudu,celémuizraelskémuzástupu, ženámimužom,každémukoláčchleba,kusdobréhomäsa akrígvínaTaksavšetokľudrozišiel,každýdomov
20Dávidsavrátil,abypožehnalsvojdomAMíchol, dcéraSaulova,vyšlaDávidovivústretyapovedala:„Aký slávnyboldnesizraelskýkráľ,ktorýsadnesodhalilv očiachslúžoksvojichsluhov,akosaodhaľujejedenz márnotratnýchmužov!“
21DávidpovedalMichol:„PredHospodinom,ktorýsima vyvolilpredtvojhootcaapredcelýjehodom,abyma ustanovilzavodcunadHospodinovýmľudom,nad Izraelom,budemsahraťpredHospodinom“
22Aešteviacsaponížimabudemponíženývosvojich očiachZtýchslúžok,oktorýchsihovorila,budemmať úctu
23PretoMíchal,dcéraSaulova,nemaladetiaždodňa svojejsmrti
KAPITOLA7
1Astalosa,keďkráľsedelvosvojomdomeaHospodin mudalodpočinutieodvšetkýchjehonepriateľovzo všetkýchstrán,
2KráľpovedalprorokoviNátanovi:„Pozri,jabývamv cédrovomdome,alearchaBožiabývapodzávesmi.“
3Nátanpovedalkráľovi:„Choďaurobvšetko,čomášna srdci,leboHospodinjestebou“
4VtúnocsakNátanoviozvaloslovoHospodinovo:
5ChoďapovedzmôjmuslužobníkoviDávidovi:Toto hovoríHospodin:Tymipostavíšdom,vktorombudem bývať?
6Lebojasomnebývalvdomeodvtedy,čosomvyviedol IzraelitovzEgypta,aždodnešnéhodňa,alechodilsomv staneavsvätostánku.
7Navšetkýchmiestach,kdesomchodilsovšetkýmisynmi Izraela,somprehovorilaspoňslovoniektorémuzkmeňov Izraela,ktorémusomprikázalpásťmôjľudIzrael:Prečo minepostavítecédrovýdom?
8PretoteraztaktopoviešmôjmuslužobníkoviDávidovi: TotohovoríHospodinzástupov:Vzalsomťazpastviny, spomedzioviec,abysibolvodcomnadmojímľudom,nad Izraelom
9Bolsomstebouvšade,kamsiišiel,avyhubilsom všetkýchtvojichnepriateľovspredtvojejtváreaurobilsom tiveľkémeno,akomenoveľkýchmužov,ktorísúnazemi 10Určímmiestopresvojľud,Izrael,azasadímho,aby bývalnasvojommiesteaviacsanepohyboval,asynovia bezbožnostihoužnebudútrápiťakopredtým, 11Aodvtedy,čosomustanovilsudcovnadsvojímľudom Izraelomadalsomtipokojodvšetkýchtvojich nepriateľov,Hospodintioznamuje,žetipostavídom.
12Keďsanaplniatvojedniauspíšsosvojimiotcami, postavímpotebetvojepotomstvo,ktorévzídeztvojho lona,aupevnímjehokráľovstvo
13Onpostavídommôjmumenuajaupevnímtrónjeho kráľovstvanaveky
14JabudemjehootcomaonbudemojímsynomAksa dopustíneprávosti,potrestámhoľudskýmprútomaúdermi ľudskýchsynov
15Alemojemilosrdenstvosaodnehoneodvráti,akosom hoodňalSaulovi,ktoréhosomodstránilspredtvojejtváre
16Tvojdomatvojekráľovstvobudúpredteboupevné naveky,tvojtrónbudepevnýnaveky.
17Podľavšetkýchtýchtoslovapodľaceléhotohtovidenia hovorilNátanDávidovi
18PotomvošielkráľDávid,posadilsapredHospodinaa povedal:„Ktosomja,Hospodine,Pane?Ačojemôjdom, žesimadoviedolažsem?“
19Atotoboloeštemálovtvojichočiach,Pane,Hospodine, aletysihovorilajodomesvojhoslužobníkadobudúcnosti. Čijetotospôsobčloveka,Pane,Hospodine?
20ČotieštemôžeDávidpovedať?Veďty,Pane, Hospodine,poznášsvojhoslužobníka.
21Kvôlisvojmuslovuapodľasvojhosrdcasiurobil všetkytietoveľkéveci,abysiichdalpoznaťsvojmu služobníkovi
22Pretosiveľký,Hospodine,Bože,lebonietnikoho,kto bysativyrovnal,anietBohaokremteba,podľavšetkého, čosmenavlastnéušipočuli
23Aktorýnárodnazemijeakotvojľud,akoIzrael,ku ktorémuprišielBoh,abysihovykúpilzaľud,abysiurobil menoaabypretebavykonalveľkéahroznévecipretvoju krajinupredtvojímľudom,ktorýsisivykúpilzEgypta,z pohanovaichbohov?
24Lebosisipotvrdilsvojľud,Izrael,abytibolľudom naveky,aty,Hospodine,sisastalichBohom
25Ateraz,Hospodine,Bože,slovo,ktorésipovedalo svojomslužobníkoviaojehodome,upevnihonavekya urob,akosipovedal
26Nechjetvojemenovelebenénavekyanechsahovorí: „HospodinzástupovjeBohomnadIzraelom!“Anechje domtvojhoslužobníkaDávidapevnýpredtebou 27Leboty,Hospodinezástupov,BožeIzraela,sizjavil svojmuslužobníkovi:PostavímtidomPretosatvoj služobníkrozhodolmodliťsaktebetútomodlitbu
28Ateraz,Pane,Hospodine,tysitenBohatvojeslovású pravdivéatysisvojmuslužobníkoviprisľúbiltoto dobrodenie
29Pretoteraz,prosím,požehnajdomsvojhoslužobníka, abytrvalnavekypredtebou,leboty,Pane,Hospodine,sito povedalatvojímpožehnanímnechjedomtvojho služobníkapožehnanýnaveky.
KAPITOLA8
1PotomDávidporazilFilištíncovapodmanilsiichDávid vzalMet-gamuzrukyFilištíncov
2AporazilMoábcovaodmeralichpovrazom,hodilichna zem;dvomapovrazmiodmeral,abyichusmrtil,ajedným plnýmpovrazom,abyichponechalnaživeAtaksa MoábcistaliDávidovýmislužobníkmiaprinášalidary.
3DávidporazilajHadadezera,synaRechóba,kráľaSoby, keďišieldobyťspäťsvojeúzemiepririekeEufrat.
4Dávidmuvzaltisícvozov,sedemstojazdcova dvadsaťtisícpešiakovaDávidpodrezalvšetkykonevozov, aleznichsinechallennastovozov
5KeďprišlidamašskíSýrčanianapomocHadadezerovi, kráľoviSoby,DávidporazilzoSýrčanovdvadsaťdvatisíc mužov
6DávidpotomumiestnilposádkyvdamašskejSýriia SýrčaniasastaliDávidovýmislužobníkmiaprinášalidary AHospodinchránilDávidavšade,kamišiel.
7Dávidvzalzlatéštíty,ktorémaliHadadezerovisluhovia, apriniesolichdoJeruzalema
8AzBetyazBerotai,miestHadadezera,kráľDávidvzal veľmiveľamedi
9KeďsaToi,kráľChamatu,dopočul,žeDávidporazil celéHadadezerovovojsko, 10VtedyposlalToisvojhosynaJorámakukráľovi Dávidovi,abyhopozdravilapožehnalmu,pretožebojoval protiHadadezeroviaporazilho,leboHadadezerviedol vojnysToimJorámsoseboupriniesolstrieborné,zlatéa medenénádoby
11KtorétiežkráľDávidzasvätilHospodinovisostriebrom azlatom,ktorézasvätilvšetkýmnárodom,ktorési podmanil;
12ZoSýrie,Moábcov,Ammončanov,Filištíncov, AmalekaazkoristiHadadezera,Rehobovhosyna,kráľa Soby.
13Dávidsizískalmeno,keďsavrátilzporážkySýrčanov vSoľnomúdolí,ktorýchboloosemnásťtisíc
14AvEdomeustanovilposádky;pocelomEdome ustanovilposádkyavšetciEdomčaniasastaliDávidovými služobníkmiAHospodinchránilDávidavšade,kamišiel 15DávidkraľovalnadcelýmIzraelomaDávidkonalsúda spravodlivosťprecelýsvojľud
16Joab,synCeruje,bolveliteľomvojskaaJozafat,syn Achilúdov,bolkancelárom.
17ACádok,synAchitúbov,aAchimelech,synEbiatarov, bolikňazmi;aSeraiášbolpisárom;
18ABenaiáš,synJehojadov,bolnadKereťanmiaj Peleťanmi;aDávidovisynoviabolihlavnýmikniežatami
KAPITOLA9
1Dávidsaopýtal:„ZostalešteniektozoSaulovhodomu, abysommupreukázalmilosťkvôliJonatánovi?“
2VSaulovomdomebolsluhamenomSibaZavolalihok Dávidoviakráľsahoopýtal:„SiSiba?“Onodpovedal:„Je totvojsluha.“
3Kráľsaopýtal:„NiejetuešteniektozoSaulovhodomu, abysommupreukázalBožiumilosť?“Sibapovedal kráľovi:„Jonatánmáeštesyna,ktorýjechromýnanohy.“
4Kráľsahoopýtal:„Kdeje?“Sibaodpovedalkráľovi: „Hľa,jevdomeMachira,synaAmmielovho,vLodebare“ 5KráľDávidposlalponehoposlovzdomuMachira,syna Ammielovho,zLodebaru
6KeďprišielkDávidoviMefibošet,synJonatána,syna Saulovho,padolnatvárapoklonilsa.Dávidpovedal: „Mefibošet!“Onodpovedal:„Hľa,tvojslužobník!“
7Dávidmupovedal:„Nebojsa,lebotipreukážem milosrdenstvokvôlitvojmuotcoviJonatánoviavrátimti celúpôdutvojhootcaSaulaBudešustavičnejesťchlieb primojomstole.“
8Apoklonilsaapovedal:Čojetvojsluha,žesapozeráš natakéhomŕtvehopsa,akosomja?
9KráľzavolalSaulovhosluhuSibuapovedalmu:„Dal somsynovitvojhopánavšetko,čopatriloSauloviacelému jehodomu“
10Ty,tvojisynoviaatvojisluhoviamubudeteobrábať zematybudešzbieraťúrodu,abymalsyntvojhopánačo jesťMefibošet,syntvojhopána,budejesťchliebustavične primojomstole.Sibamalpätnásťsynovadvadsaťsluhov.
11Sibapovedalkráľovi:„Všetko,čoprikázalmôjpánkráľ svojmusluhovi,takurobítvojsluha“Kráľpovedal: „Mefíbóšetbudejesťprimojomstoleakojedenz kráľovýchsynov“
12Mefibošetmalmaléhosyna,ktorýsavolalMicha Všetci,ktoríbývalivdomeSibu,boliMefibošetovimi sluhami
13MefibóšettedabývalvJeruzaleme,lebostálejedával prikráľovomstoleabolchromýnaobenohy.
KAPITOLA10
1PotomzomrelkráľAmmončanovanamiestonehosastal kráľomjehosynChanun
2Dávidpovedal:„PreukážemmilosrdenstvoChanúnovi, Nachašovmusynovi,akomipreukázalmilosrdenstvojeho otec.“Dávidposlalposvojichsluhoch,abyhopotešilza jehootcaDávidovisluhoviaprišlidokrajiny Ammončanov
3AkniežatáAmmončanovpovedalisvojmupánovi Chanúnovi:„Myslíšsi,žeDávidctítvojhootca,keďti poslaltešiteľov?NeposlalktebeDávidsvojichsluhov,aby prehľadalimesto,vyšpehovalihoazničiliho?“
4PretoChanunchytilDávidovýchsluhov,oholilim polovicubrady,odrezalimrúchodopoloviceažpozadky aposlalichpreč.
5KeďtooznámiliDávidovi,poslalimvústrety,pretožesa muživeľmihanbiliKráľimpovedal:„ZostaňtevJerichu, kýmvámnenarastúbrady,apotomsavráťte.“
6KeďAmmončaniavideli,žesaimDávidhnusí,poslali AmmončaniaanajalisidvadsaťtisícpešiakovzoSýrčanov zBet-RehobuazoSýrčanovzoSoby,tisícmužovzkráľa MaachuadvanásťtisícmužovzIštobu
7KeďsatoDáviddopočul,poslalJoabaacelévojsko hrdinov.
8AAmmončaniavyšliazriadilisadobojaprivchodedo bránySýrčaniazoSoby,Rehobu,IštobuaMaachyboli osobitnenapoli.
9KeďJoabvidel,žebojoválíniajeprotinemuspredui zozadu,vybralsizovšetkýchvybranýchizraelských mužovazoradilichprotiSýrčanom.
10ZvyšokľuduvydaldorúksvojhobrataAbišajho,aby ichzoradilprotiAmmončanom
11Apovedal:AkbudúSýrčaniaprílišsilnínamňa, pomôžešmity,aleakbudúsynoviaAmmonovprílišsilní nateba,prídemapomôžemti
12Buďodvážnyapostavmesaakomužizanášľudaza mestánášhoBohaNechHospodinurobí,čosamupáči
13Joabaľud,ktorýbolsním,sapriblížilikbojuproti Sýrčanom,aleutieklipredním.
14KeďAmmončaniavideli,žeSýrčaniautiekli,utiekliaj onipredAbišajomavošlidomesta.Joabsatedavrátilod AmmončanovaprišieldoJeruzalema
15KeďSýrčaniavideli,žeichIzraelporazil,zhromaždili sa 16HadadezerposlalpoSýrov,ktoríbolizariekou,aprišli doChelamu;aŠobach,veliteľHadadezerovhovojska,išiel prednimi
17KeďtooznámiliDávidovi,zhromaždilcelýIzrael, prešielcezJordánaprišieldoHelamuSýrčaniasazriadili protiDávidoviabojovalisním.
18ASýrčaniautieklipredIzraelomDávidpobilsedemsto vozovSýrčanovaštyridsaťtisícjazdcovazabilajveliteľa ichvojskaŠobacha,ktorýtamzomrel.
19Keďvšetcikráli,ktoríboliHadadezerovými služobníkmi,videli,žesúporazeníIzraelom,uzavrelis
IzraelommieraslúžilimuASýrčaniasabáliďalej pomáhaťAmmončanom.
KAPITOLA11
1Astalosaporoku,včase,keďkrálivychádzajúdoboja, žeDávidposlalJoabaasnímjehoslužobníkovacelý Izrael;aonizničiliAmmončanovaobliehaliRabbu.Ale DávidzostaleštevJeruzaleme
2Astalosavečer,žeDávidvstalzosvojejpostelea prechádzalsapostrechekráľovskéhodomuAzostrechy uvidelženu,akosaumýva;aženabolaveľmipeknána pohľad.
3DávidposlalavypýtalsanatúženuAjedenznich povedal:„NiejetoBatšeba,dcéraEliáma,manželka UriášaChetitského?“
4DávidposlalposlovavzaljuVošlaknemuaonspals ňou,lebosaočistilaodsvojejnečistotyavrátilasadomov 5ŽenapočalaaposlalaDávidovioznámiť:„Počalasom.“
6DávidposlalkJoáboviodkaz:„PošlimiUriáša Chetejského!“JoábposlalUriášakDávidovi
7KeďknemuprišielUriáš,Dávidsahovypytoval,akosa máJoáb,akosamáľudaakosadarívojne
8DávidpovedalUriášovi:„Choďdosvojhodomuaumy sinohy!“Uriášodišielzkráľovskéhodomuazanímišiel kráľovpokrm
9Uriášvšakspalpridveráchkráľovskéhodomuso všetkýmisluhamisvojhopánaanešieldosvojhodomu.
10KeďDávidovioznámili:„Uriášnešieldomov“Dávid povedalUriášovi:„Neprišielsizcesty?Prečositedanešiel domov?“
11UriášpovedalDávidovi:„Archa,IzraelaJúdabývajúv stanochamôjpánJoábaslužobnícimôjhopánatáboriana poli.Mámtedaísťdosvojhodomu,jesť,piťaležaťso svojouženou?Akožiještyaakožijetvojaduša,neurobím to“
12DávidpovedalUriášovi:„Zostaňtueštednesazajtraťa prepustím“UriáštedazostalvJeruzalemevtendeňina druhýdeň
13Dávidhozavolalajedolapilpredním.Dávidhoopil. Večervyšielľahnúťsinaposteľsosluhamisvojhopána, aledomovnešiel
14RánoDávidnapísallistJoáboviaposlalhopoUriášovi.
15Vlistenapísal:„PostavteUriášadočelanajprudšieho bojaaustúpteodneho,abybolporazenýazomrel“
16KeďJoábpozorovalmesto,postavilUriášanamiesto,o ktoromvedel,žetamsúudatnímuži
17MužizmestavyšliabojovalisJoábom.Padliniektoríz ľudu,zoslužobníkovDávidových,azomrelajUriáš Hetejec
18PotomJoabposlalaoznámilDávidovivšetkoovojne 19Aprikázalposlovi:„Keďdorozprávaškráľovio udalostiachvojny,“
20Aaksakráľovhnevrozhneváapovieti:Prečostesa priblížilitakblízkokmestu,keďstebojovali?Nevedeliste, žebudústrieľaťzmúru?
21KtozabilAbimelecha,synaJerubbešetovho?Činaňho nejakáženanehodilazmúrukusmlynskéhokameňa,takže zomrelvTebeci?Prečostesapriblížilikmúru?Povedz:Aj tvojslužobníkUriášHetejeczomrel.
22Posoltedaišiel,prišielaoznámilDávidovivšetko,pre čohoJoabposlal
2Samuelova
23AposolpovedalDávidovi:„Mužinásurčitepremohlia vyšliknámnapole,amysmeichprenasledovaliažpo vchoddobrány“
24Strelcistrieľalizmúrunatvojichslužobníkovaniektorí zkráľovýchslužobníkovzomreli,aajtvojslužobníkUriáš Hetejeczomrel
25Dávidpovedalposlu:„TotopoviešJoábovi:Nechťato netrápi,lebomečpožierajednéhoajdruhého.Posilnisvoj bojprotimestuazničhoaposilniho“
26KeďUriášovaženapočula,žejejmanželUriášzomrel, smútilazasvojímmanželom
27Keďsmútokpominul,Dávidposlalpoňuavzaljudo svojhodomu.Stalasamuženouaporodilamusyna.Aleto, čoDávidurobil,sanepáčiloHospodinovi
KAPITOLA12
1HospodinposlalNátanakDávidoviTenprišielknemua povedalmu:„Vjednommestebolidvajamuži,jeden bohatýadruhýchudobný“
2Bohatýmužmalveľmiveľaoviecadobytka
3Chudobnýmužvšaknemalničokremjednejmalej ovečky,ktorúkúpilavychovalVyrastalasnímasjeho deťmi,jedlazjehovlastnéhomäsa,pilazjehovlastného pohára,ležalavjeholoneabolamuakodcéra.
4Aprišielkbohatémumužovipocestnýatenušetrilvziať zosvojichoviecazosvojhodobytka,abypripravilpre pocestného,ktorýknemuprišiel,alevzalovečku chudobnéhomužaapripraviljupremuža,ktorýknemu prišiel
5Dávidsaveľmirozhnevalnatohomužaapovedal Nátanovi:„AkožijeHospodin,muž,ktorýtourobil,určite zomrie!“
6Abaránkovivrátištvornásobne,pretožeurobiltútoveca nemalzľutovania
7NátanpovedalDávidovi:„TysitenmužTotohovorí Hospodin,BohIzraela:Jasomťapomazalzakráľanad IzraelomajasomťavyslobodilzrukySaula“
8Dalsomtidomtvojhopánaaženytvojhopánadotvojho lonaadalsomtidomIzraelaaJúdu;akebytitobolomálo, dalbysomtieštetotoatoto
9PrečosiopovrholHospodinovýmprikázanímaurobilsi, čosamunepáči?UriášaHetejskéhosizabilmečomajeho ženusisivzalzaženuajehosizabilmečomAmmončanov 10Pretosamečužnikdynevzdialiodtvojhodomu, pretožesimaopovrholavzalsisizaženuženuUriáša Hetejského
11TotohovoríHospodin:Hľa,javzbudímprotitebezloz tvojhovlastnéhodomuavezmemtvoježenypredtvojimi očamiadámichtvojmublížnemu,aonbudeležaťs tvojimiženamipredočamitohtoslnka
12Lebositourobiltajne,alejatourobímpredcelým Izraelomapredslnkom
13DávidpovedalNátanovi:„Zhrešilsomproti Hospodinovi“NátanpovedalDávidovi:„Hospodinti odpustilhriech,nezomrieš“
14AlekeďžesitýmtoskutkomdalnepriateľomHospodina veľkúpríležitosťrúhaťsa,ajdieťa,ktorésatinarodí,určite zomrie
15Nátansapotomvrátildomov.Hospodinvšakranildieťa, ktoréDávidoviporodilaUriášovažena,aonoveľmi ochorelo
16DávidtedaprosilBohazadieťaaDávidsapostil,vošiel dnuaprenocovalnazemi.
17Staršíjehodomuvstaliaprišliknemu,abyhopozdvihli zozeme,aleonnechcelanejedolsnimichlieb.
18Astalosanasiedmydeň,žedieťazomrelo.ADávidovi služobnícisabálioznámiťmu,žedieťazomrelo,lebo povedali:Hľa,kýmdieťaeštežilo,hovorilismesním,aon nepočúvalnášhlas.Akosapotombudetrápiť,akmu povieme,žedieťazomrelo?
19KeďDávidvidel,žesijehosluhoviašepkajú,Dávidsi uvedomil,žedieťazomreloPretosaDávidopýtalsvojich sluhov:„Zomrelodieťa?“Oniodpovedali:„Zomrelo“
20Dávidvstalzozeme,umylsa,pomazalsa,prezliekolsi rúchoavošieldodomuHospodinovhoapoklonilsa PotomvošieldosvojhodomuAkeďsivyžiadalchlieb, predložilimuhoajedol.
21Jehosluhoviamupovedali:„Čositourobil?Postilsisa aplakalsizadieťaťom,kýmboloeštenažive,alekeď dieťazomrelo,vstalsiajedolsichlieb.“
22Aonpovedal:Kýmdieťaeštežilo,postilsomsaa plakalsom,lebosomsihovoril:Ktovie,čisamiBoh zmilujeadieťazostanenažive?
23Aleterazjemŕtvy,prečobysomsamalpostiť?Čiho môžempriviesťspäť?Pôjdemknemu,aleonsakumne nevráti.
24DávidutešilsvojuženuBatšebu,vošielknejaležals ňouPorodilasynaaonmudalmenoŠalamúnHospodin homiloval.
25PoslalpoprorokoviNátanoviadalmumenoJedidiah kvôliHospodinovi
26JoabbojovalprotiRabbeAmmončanovadobyl kráľovskémesto
27JoabposlalposlovkDávidovisodkazom:„Bojoval somprotiRabbeadobylsommestovôd.“
28Teraztedazhromažditezvyšokľudu,utábortesaproti mestuadobyjteho,abysomhonedobyljaaneboloby pomenovanémojímmenom.
29Dávidzhromaždilvšetokľud,išieldoRabby,bojoval protinejadobylju
30Asňalichkráľovikorunuzhlavy,ktorávážilatalent zlatasdrahýmikameňmi,apoložiljunaDávidovuhlavu Avyniesolkorisťzmestavoveľkommnožstve
31Aľud,ktorýtambol,vyviedolvonadalhopodpíly, podželeznébrányapodželeznésekeryapreviedolhocez tehliarskupecAtakurobilsovšetkýmimestamisynov Ammonových.Dávidavšetokľudsatedavrátilido Jeruzalema
KAPITOLA13
1Potomsastalo,žeAbšalóm,synDávidov,malkrásnu sestrumenomTámar,aDávidovsynAmnonjumiloval.
2Amnónsataktrápil,žeochorelpresvojusestruTámar, lebobolapanna,aAmnónpovažovalzaťažké,abyjej niečourobil
3Amnonvšakmalpriateľa,ktorýsavolalJonadab,syn Šimeu,Dávidovhobrata.Jonadabbolveľmiprefíkanýmuž.
4Apovedalmu:„Prečoty,kráľovsyn,deňčodeňchudneš? Nepoviešmito?“Amnonmupovedal:„MilujemTámar, sestrumôjhobrataAbšalóma.“
5Jonadabmupovedal:„Ľahnisinaposteľaurobsa chorýmKeďťaprídepozrieťtvojotec,povedzmu:Nech
prídemojasestraTámaradámijedloPripravmihopred mojimiočami,abysomhovidelajedolzjejruky.“
6AmnonsiľaholaochorelKeďhoprišielkráľpozrieť, Amnonpovedalkráľovi:„Prosím,nechprídemojasestra Támaraupečiemipredomnoudvakoláče,abysomich moholjesťzjejruky“
7DávidposlaldomovkTámariodkaz:„Choďdodomu svojhobrataAmnonaapripravmujedlo.“
8TámartedaišladodomusvojhobrataAmnóna,ktorý tamležalVzalamúku,zamiesilajuaprednímnarobila koláčeaupieklaich
9Vzalapanvicuavylialamutoprednos,aleonnechcel jesť.Amnonpovedal:„Vyveďteodomňavšetkých mužov!“Avšetciodišliodneho
10AmnonpovedalTámare:„Zanesjedlodoizby,abysom moholjesťztvojejruky.“Támaravzalakoláče,ktoré upiekla,aprinieslaichdoizbysvojmubratoviAmnonovi 11Keďmutopriniesla,abyjedol,chytiljuapovedaljej: „Poď,ľahnisisomnou,sestramoja!“
12Aonamuodpovedala:Nie,bratmôj,nenúťma,lebov IzraelisatakétovecinemajúrobiťNerobtútobláznovstvo
13Aja,kammámposlaťsvojuhanbu?Atybudešako jedenzbláznovvIzraeliPretoteraz,prosím,prehovorku kráľovi,lebomatineodoprie
14Aleonnechcelposlúchnuťjejhlas,alekeďžebol silnejšíakoona,zmocnilsajualežalsňou
15Amnonjuveľminenávidel,takženenávisť,ktorouju nenávidel,bolaväčšiaakoláska,ktoroujumiloval.Amnon jejpovedal:„Vstaňaodíď!“
16Aonamupovedala:„ToniejedôvodTotozlo,žesi mavyhnalpreč,jeväčšieakotoprvé,ktorésimi urobil“Aleonjunepočúval
17Potomzavolalsvojhosluhu,ktorýmuobsluhoval,a povedal:„Vyžeňtútoženuodomňaazamknizaňou dvere“
18Malanaseberúchorôznychfarieb,lebotakétorúcha nosilikráľovedcéry,panenské.Potomjusluhavyviedol vonazamkolzaňoudvere
19Támarsisypalapopolnahlavu,roztrhlasi pestrofarebnýodev,ktorýmalanasebe,položilasirukuna hlavuaplakalaďalej
20JejbratAbšalómjejpovedal:„Bolsteboutvojbrat Amnon?Aleterazmlč,sestramoja.Jetotvojbrat, nevšímajsito“Támartedazostalaosamelávdomesvojho brataAbšalóma
21KeďsakráľDáviddopočulovšetkýchtýchtoveciach, veľmisarozhneval
22AbšalómnehovorilsosvojímbratomAmnónomani dobré,anizlé,leboAbšalómnenávidelAmnóna,pretože zneužiljehosestruTámar
23PodvochrokochmalAbšalómstrihačovoviecvBaalchacore,ktorýjepriEfraimovi.Abšalómpozvalvšetkých kráľovýchsynov
24Abšalómprišielkukráľoviapovedal:„Tvojslužobník mástrihačovoviecNech,prosím,pôjdekráľajeho služobnícistvojímslužobníkom“
25KráľpovedalAbšalómovi:„Nie,synmôj,nechnejdeme všetci,abysmetinebolinaťarchu“Naliehalnaňho,ale nechcelísť,lenhopožehnal
26Abšalómpovedal:„Aknie,nechidesnamimôjbrat Amnon“Kráľsahoopýtal:„Prečobymalísťstebou?“
27Abšalómnaňhovšaknaliehal,takžesnímprepustil Amnonaavšetkýchkráľovýchsynov.
28Abšalómprikázalsvojimsluhom:„Hľaďte,keďsa Amnonovosrdcerozveselíodvínaakeďvámpoviem: ZbiteAmnona!Zabiteho.Nebojtesa!Nerozkázalsom vámto?Buďteodvážniastatoční“
29AbšalómovislužobníciurobilisAmnónom,akoim Abšalómprikázal.Vtedyvstalivšetcikráľovisynovia, každývysadolnasvojumulicuautiekli
30Astalosa,keďbolinaceste,žeprišlakDávidovi správa:„Abšalómpobilvšetkýchkráľovýchsynova nezostalznichanijeden“
31Kráľvstal,roztrholsirúchoaľaholsinazem.Všetci jehoslužobnícistáliokolosroztrhanýmirúchami
32AJonadab,synŠimeu,Dávidovhobrata,odpovedala povedal:Nechsimôjpánnemyslí,žepovraždilivšetkých mládencov,kráľovýchsynov,veďzomrelibaAmnon,lebo Abšalómtourčilododňa,keďzneužiljehosestruTámar
33Nechsitedamôjpán,kráľ,neberieksrdcutútoveca nemyslísi,ževšetcikráľovisynoviasúmŕtvi,lebomŕtvy jeibaAmnon
34Abšalómvšakutiekol.Mladík,ktorýstrážil,zdviholoči apozrelsa,ahľa,zanímprichádzaposvahukopca množstvoľudu
35AJonadabpovedalkráľovi:Hľa,prichádzajúkráľovi synovia!Akopovedaltvojslužobník,takje
36Astalosa,lenčodohovoril,žehľa,prišlikráľovi synoviaapozdvihlisvojhlasaplakali.Aajkráľavšetci jehoslužobníciveľmiplakali
37AbšalómvšakutiekolaodišielkTalmajovi,synovi Ammihúdovmu,kráľoviGešúru.Dávidsmútilzasvojím synomkaždýdeň
38AbšalómtedautiekolaodišieldoGešúruazostaltam triroky.
39KráľDávidsiveľmitúžilísťkAbšalómovi,lebosa potešilpreAmnónovusmrť
KAPITOLA14
1Joab,synCeruje,pochopil,žekráľovosrdcejenaklonené Abšalómovi
2JoabposlaldoTekoy,privolalodtiaľmúdruženua povedaljej:„Prosím,predstierajsmútočnúženuaoblečsi smútočnérúcho,nepomažsaolejom,alebuďakožena, ktoráuždlhosmútizamŕtvym“
3Choďkukráľoviapovedzmutotakto.“Joabjejvložil slovádoúst
4KeďženazTekoyprehovorilakukráľovi,padlatvárou nazem,poklonilasaapovedala:„Pomôž,kráľu!“
5Kráľsajejopýtal:„Čosatideje?“Onaodpovedala: „Somvdovaamôjmanželzomrel“
6Tvojaslužobnicamaladvochsynov,ktorísapohádalina polianebolonikoho,ktobyichrozdelil,alejedenudrel druhéhoazabilho
7Ahľa,celárodinapovstalaprotitvojejslužobnicia povedali:Vydajtoho,čoudrelsvojhobrata,abysmeho zabilizaživotjehobrata,ktoréhozabil,azničímeajdediča. Takuhasiamojezvyšnéuhlieanenechajúmôjmu manželovianimeno,anizvyšoknazemi
8Kráľpovedalžene:„Choďdomov,jatidámotebe rozkaz“
9AženazTekoypovedalakráľovi:„Panemôj,kráľ,nech jevinanamneanadomemôjhootca,kráľajehotrónsú bezviny“
10Kráľpovedal:„Ktokoľvektiniečopovie,priveďhoku mneaonsaťaužviacnedotkne.“
11Povedala:„Nechkráľ,prosím,pamätánaHospodina, svojhoBoha,abysinedovolil,abykrvnípomstitelia zabíjaliešteviacľudíanezabiliajmôjhosyna.“Aon povedal:„AkožijeHospodin,anivlastvojmusynovi nespadnenazem“
12Ženapovedala:„Dovoľ,prosím,tvojejslúžkepovedať jednoslovomôjmupánovi,kráľovi“Onodpovedal: „Hovor.“
13Ženapovedala:„Prečositedazamýšľalniečotaképroti Božiemuľudu?Kráľhovorítútovecakoniečonesprávne, pretožekráľneprivediesvojichvyhnanýchdomov.“
14Lebomusímezomrieťasmeakovodarozliatanazem, ktorúnemožnoznovapozbieraťBohnehľadínaosobu,no predsavymýšľaspôsoby,akovyhnanýchodsebanevyhnať.
15Aterazsomprišlahovoriťotejtovecisosvojímpánom, kráľom,pretožemaľudvystrašilAtvojaslužobnica povedala:„Terazprehovorímskráľom,azdakráľsplní žiadosťsvojejslužobnice“
16Lebokráľvypočuje,abyvyslobodilsvojuslúžkuzruky muža,ktorýchcemňaajmôjhosynavyhubiťzBožieho dedičstva
17Tvojaslužobníčkapovedala:„Slovomôjhopána,kráľa, titerazbudeútechou,lebomôjpán,kráľ,jeakoBožíanjel, abyrozoznaldobréazléPretobudeHospodin,tvojBoh,s tebou“
18Kráľodpovedalžene:„Netajmi,prosím,to,načosaťa pýtam“Ženapovedala:„Nechterazprehovorímôjpán, kráľ“
19Kráľsaopýtal:„NiejevtomvšetkomstebouJoabova ruka?“Ženaodpovedala:„Akožijetvojaduša,môjpán kráľ,niktosanemôžeodchýliťnapravoaninaľavoodtoho, čopovedalmôjpánkráľ.TvojslužobníkJoabmito prikázalavložilvšetkytietoslovádoústtvojej služobnice“
20Abysivymysleltútoreč,urobiltotvojslužobníkJoab. MôjpánjemúdryakoanjelBoží,abypoznalvšetko,čoje nazemi
21KráľpovedalJoábovi:„Hľa,urobilsomtútovec.Choď tedaapriveďspäťmladéhoAbšalóma“
22Joabpadoltvárounazem,poklonilsaaďakovalkráľovi Joabpovedal:„Dnestvojslužobníkvie,žesomnašiel milosťvtvojichočiach,môjpánakráľ,pretožekráľsplnil žiadosťsvojhoslužobníka.“
23Joabtedavstal,odišieldoGešúruapriviedolAbšalóma doJeruzalema
24Kráľpovedal:„Nechsavrátidomovanechneuvidí mojutvár!“Abšalómsatedavrátildomov,alekráľovutvár nevidel
25AlevcelomIzraelinebolonikohotakchválenéhopre svojukrásuakoAbšalóma;odpätyažpotemenohlavyna ňomnebolažiadnachyba
26Akeďsiostrihalhlavu(lebosijuostrihalkaždýrok, lebomuvlasyboliťažké,pretosiichostrihal),odvážilsi vlasynahlavedvestošeklovpodľakráľovejváhy
27Abšalómovisanarodilitrajasynoviaajednadcéra, ktorejmenoboloTámarBolatoženakrásnejtváre
28AbšalómtedabývalvJeruzalemecelédvarokya kráľovutvárnevidel.
29AbšalómposlalpoJoába,abyhoposlalkukráľovi,ale tenknemunechcelprísť.Akeďposlaldruhýkrát,nechcel prísť.
30Pretopovedalsvojimsluhom:„Pozrite,Joábovopoleje blízkomôjhoamátamjačmeňChoďteazapáľte ho!“Abšalómovisluhoviapolezapálili.
31VtedyvstalJoab,prišielkAbšalómovidojehodomua povedalmu:„Prečotvojisluhoviapodpálilimojepole?“
32AbšalómodpovedalJoábovi:„Poslalsomktebes odkazom:Poďsem,abysomťaposlalkukráľovisotázkou: PrečosomprišielzGešúru?Bolobypremňalepšie,keby somtameštebolTeraztedaukážemkráľovutvár!Akje namnenejakáchyba,nechmazabije“
33Joabtedaprišielkukráľoviaoznámilmuto.Zavolal Abšalómaaprišielkukráľovi,poklonilsamutvárouažk zemiakráľAbšalómapobozkal
KAPITOLA15
1PotomsiAbšalómpripravilvozyakoneapäťdesiat mužov,abybežalipredním
2AbšalómvstalskororánoapostavilsapribráneAkeď niekto,ktomalspor,prišielkukráľovi,abysasúdil, Abšalómnaňhozavolalaopýtalsa:„Zktoréhomesta si?“Onodpovedal:„Tvojslužobníkjezjednéhoz izraelskýchkmeňov.“
3Abšalómmupovedal:„Hľa,tvojevecisúdobréa správne,aleodkráľaniejenikto,ktobyťavypočul“
4Abšalómpovedalďalej:„Kiežbysombolustanovenýza sudcuvkrajine,abykumneprišielkaždý,ktománejakú žalobualebopriestupok,ajabysommupreukázal spravodlivosť!“
5Akeďsaknemuniektopriblížil,abysamupoklonil, vystrelruku,chytilhoapobozkalho
6TaktorobilAbšalómcelémuIzraelu,ktorýprichádzalku kráľovinasúd,ataksiAbšalómzískalsrdciaizraelských mužov
7PoštyridsiatichrokochpovedalAbšalómkráľovi: „Dovoľmi,prosím,ísťasplniťsvojsľub,ktorýsomsľúbil Hospodinovi,vHebrone“
8Tvojslužobníksľúbil,keďsombývalvGešúrevSýrii: „AkmaHospodinprivediespäťdoJeruzalema,budem slúžiťHospodinovi“
9Kráľmupovedal:„Choďvpokoji!“Vstaltedaaodišiel doHebronu
10Abšalómvšakposlalvyzvedačovdovšetkých izraelskýchkmeňovsodkazom:„Hneďakozačujetezvuk trúby,poviete:AbšalómkraľujevHebrone“
11SAbšalómomišlozJeruzalemadvestopovolaných mužov,ktoríišlivprostoteaničohosanevedeli.
12AbšalómposlalpoAchitofelaGilonského,Dávidovho radcu,zjehomesta,zGila,kýmprinášalobetyA sprisahaniebolosilné,leboľudsAbšalómomstálerástol 13AprišielkDávidoviposolsodkazom:Srdce izraelskýchmužovsaprikláňakAbšalómovi.
14Dávidpovedalvšetkýmsvojimsluhom,ktoríbolisním vJeruzaleme:„Vstaňteautečme,leboinakpred Abšalómomneunikneme.Ponáhľajtesaaodíďte,abynás náhlenedostihol,nepriviedolnanáspohromuanepobil mestoostrímmeča“
2Samuelova
15Akráľovisluhoviapovedalikráľovi:Hľa,tvojisluhovia súpripraveníurobiťvšetko,čomôjpánkráľprikáže.
16KráľodišielazanímišlacelájehodomácnosťKráľ všaknechaldesaťžien,ktorébolikonkubínami,abystrážili dom.
17Kráľvyšielavšetokľudzanímazdržiavalisana vzdialenommieste
18Avšetcijehoslužobníciprešlivedľaneho;avšetci Kereťania,všetciPeleťaniaavšetciGitťania,šesťsto mužov,ktoríprišlizanímzGátu,prešlipredkráľom
19KráľpovedalIttaimuGátčanovi:„Prečoidešsnamiaj ty?Vráťsanasvojemiestoazostaňskráľom,lebosi cudzinecavyhnanec.“
20Prišielsilenvčera,adnesťamámnechaťísťsnami?Ja idem,kamchcemVráťsaavezmispäťsvojichbratov Milosťapravdanechsústebou.
21Ittaiodpovedalkráľovi:„AkožijeHospodinaakožije môjpánkráľ,kdekoľvekbudemôjpánkráľ,čivsmrti,čiv živote,tambudeajtvojslužobník.“
22DávidpovedalIttaimu:„Choďaprejdi!“AGátčanIttai prešiel,všetcijehomužiavšetkydeti,ktorébolisním 23Celákrajinaplakalahlasnýmhlasomavšetokľud prešielAjkráľprešielcezpotokKidronavšetokľud prešielcestounapúšť
24Ahľa,ajCádokavšetciLévitibolisnímaniesliarchu BožejzmluvyApostaviliarchuBožiunazemAbiatar išielhore,kýmvšetokľudnevyšielzmesta
25KráľpovedalCádokovi:„ZanesarchuBožiuspäťdo mesta!AknájdempriazeňvočiachHospodinových, privediemaspäťaukážemijuajsvojpríbytok
26Akvšakpovie:„Nemámvtebezáľubu,“hľa,tusom, nechmiurobí,akouznázadobré
27KráľpovedalkňazoviCádokovi:„Niesityveštcom? Vráťsavpokojidomestaatvojidvajasynoviastebou, tvojsynAchimaacaJonatán,synAbiatarov“
28Pozri,zostanemnapúštnejrovine,kýmneprídeodteba odpoveď,ktorámitopotvrdí.
29CádokaAbiatartedaodniesliBožiuarchuspäťdo Jeruzalemaazostalitam
30DávidvystupovalnavrchOlivovýaplakal,keď vystupovalMalzakrytúhlavuachodilbosýAvšetokľud, ktorýbolsním,sizakrylhlavuavystupovalhoreaplakal 31Dávidovioznámili:„Achitofeljemedzisprisahancamis Abšalómom“Dávidpovedal:„Pane,prosím,zvráť Achitofelovuradunabláznovstvo“
32Astalosa,keďDávidprišielnavrcholvrchu,kdesa klaňalBohu,žehľa,ArachitaChušajmuišielvústretys roztrhnutýmrúchomahlinounahlave.
33Dávidmupovedal:„Akpôjdešsomnou,budešmina ťarchu“
34AksavšakvrátišdomestaapoviešAbšalómovi: „Budemtvojímsluhom,kráľu,akosomboldoterazsluhom tvojhootca,takbudemajteraztvojímsluhom,“potommi zmaríšAchitofelovuradu
35NiesútamsteboukňaziCádokaAbiatar?Pretovšetko, čopočuješzkráľovhodomu,oznámiškňazomCádokovia Abiatarovi.
36Hľa,majútamsosebousvojichdvochsynov, Achimaaca,synaCádoka,aJonatána,synaAbiatara;apo nichmipošletevšetko,čobudetepočuť.
37DávidovpriateľChušajtedaprišieldomestaaAbšalóm prišieldoJeruzalema
KAPITOLA16
1KeďDávidtrochuprešielzavrcholkopca,hľa,išielmuv ústretySiba,Mefibóšetovslužobník,sdvomaosedlanými oslamiananichdvestochlebov,stostrapcovhrozienok, stoletnéhoovociaafľašavína
2KráľsaopýtalSibu:„Čotýmmyslíš?“Sibaodpovedal: „Oslysúprekráľovudomácnosťnajazdenie,chliebaletné ovociesúpremládencovnajedenieavíno,abysamohli napiťtí,čosúnapúštiunavení“
3Kráľsaopýtal:„Kdejesyntvojhopána?“Siba odpovedalkráľovi:„ZostávavJeruzaleme,“lebopovedal: „DnesmidomIzraelavrátikráľovstvomôjhootca.“
4KráľpovedalSibovi:„Hľa,tvojejevšetko,čopatrilo Mefibošetovi“Sibapovedal:„Prosímťa,abysomnašiel milosťvtvojichočiach,môjpane,kráľu.“
5KeďkráľDávidprišieldoBachurimu,hľa,vyšielodtiaľ mužzčeľadeSaulovhodomu,ktorýsavolalŠimei,syn Gérov.Vyšielvonaprichádzalstálepreklínať.
6AhádzalkamenenaDávidaanavšetkýchslužobníkov kráľaDávida;avšetokľudavšetcihrdinoviabolipojeho praviciiľavici.
7AtaktopovedalŠimei,keďpreklínal:Vyjdi,vyjdi, krvilačnýmužamuždarebáka!
8HospodinobrátilnatebavšetkukrvSaulovhodomu, namiestoktoréhosikraľoval,aHospodinvydalkráľovstvo dorukytvojhosynaAbšalómaAhľa,prichytenýsivo svojomzlom,pretožesikrvilačnýmuž.
9Abišaj,synCeruje,povedalkráľovi:„Prečomátento mŕtvypespreklínaťmôjhopána,kráľa?Dovoľ,prosím, abysomtamprešielasťalmuhlavu.“
10Kráľpovedal:„Čomámjasvami,synoviaCeruje? Nechpreklína,lebomuHospodinpovedal:Preklínaj Dávida!Ktopotompovie:Prečositourobil?“
11DávidpovedalAbišajoviavšetkýmsvojim služobníkom:„Hľa,môjsyn,ktorývyšielzmôjholona,mi číhanaživot,očoviactomôžeurobiťtentoBenjamínovec? Nechajtehonapokoji,nechpreklína,lebomutoprikázal Hospodin“
12MožnosaHospodinpozrienamojetrápenieaHospodin miodplatídobromzasvojednešnékliatby
13KeďDávidajehomužiišlicestou,Šimeiišielposvahu kopcaoprotinemuakráčajúcpreklínal,hádzalnaňho kameneasypalprach
14Kráľavšetokľud,ktorýbolsním,prišliunaveníatam saoddýchli.
15Abšalómavšetokľud,mužiIzraela,prišlido JeruzalemaasnímajAchitofel.
16KeďprišielkAbšalómoviDávidovpriateľArachita Chušaj,povedalmu:„Nechžijekráľ,nechžijekráľ!“
17AbšalómpovedalChúšajovi:„Totojetvojaláskavosťk tvojmupriateľovi?Prečosinešielsosvojímpriateľom?“
18ChúšajpovedalAbšalómovi:„Nie,alekohosivyvolí HospodinatentoľudavšetcimužiIzraela,tomubudemas nímzostanem“
19Aopäť,komumámslúžiť?Nemalbysomslúžiťv prítomnostijehosyna?Akosomslúžilvprítomnostitvojho otca,takbudemajvtvojejprítomnosti
20AbšalómpovedalAchitofelovi:„Poraďtesamedzi sebou,čomámerobiť.“
21AchitofelpovedalAbšalómovi:„Choďkvedľajším ženámsvojhootca,ktorénechalstrážiťdom,acelýIzrael
sadozvie,žesiodsvojhootcavošklivostiPotomsa posilniarukyvšetkých,ktorísústebou.“
22RozložilitedaAbšalómovistannastrechedomua Abšalómvošielkvedľajšímženámsvojhootcapredočami celéhoIzraela.
23AradaAchitofelova,ktorúradilvtýchdňoch,bola,ako kebysaniektopýtalnaBožieslovoTakábolakaždárada AchitofelovasDávidomajsAbšalómom.
KAPITOLA17
1AchitofelpovedalAbšalómovi:„Dovoľmi,abysom vybraldvanásťtisícmužovavstalsomaprenasledoval Dávidaeštevnoci“
2Aprídemnaneho,keďbudeunavenýasoslabenými rukami,avystrašímho,takževšetokľud,ktorýjesním, utečie;ajazabijemibakráľa
3Aprivediemspäťktebevšetokľud;muž,ktoréhohľadáš, jeakokebysacelývrátil,atakbudemaťvšetokľudpokoj.
4AtátorečsapáčilaAbšalómoviivšetkýmstaršímIzraela 5Abšalómpovedal:„ZavolajterazajArachitského Chušaja,abysmesivypočuli,čopovie.“
6KeďChúšajprišielkAbšalómovi,Abšalómmupovedal: „AchitofelhovoriltaktoMámerobiťpodľajehoslov?Ak nie,povedzty.“
7AChúšajpovedalAbšalómovi:Rada,ktorúdalAchitofel, niejevtomtočasedobrá
8Chúšajpovedal:„Poznášsvojhootcaajehomužov,žesú toudatnímužiasúrozhorčeníakomedvedicanapoli, ktorejvezmúmláďatáTvojotecjebojovníkanechce prenocovaťsľudom.“
9Hľa,terazjeskrytývnejakejjamealebonainommieste Astanesa,keďniektoríznichpadnúhneďnazačiatku,že každý,ktotopočuje,povie:Medziľudom,ktorýnasleduje Abšalóma,jekrvopota
10Ajudatnýmuž,ktoréhosrdcejeakosrdceleva,úplnesa rozplynie,lebocelýIzraelvie,žetvojotecjemocnýmuža tí,ktorísúsním,súudatnímuži
11Pretoradím,abysaktebezhromaždilcelýIzraelod DanuažpoBeér-Šebu,akopieskuprimori,aabysisám išieldoboja
12Prídemenaňhonaktoromkoľvekmieste,kdeho nájdeme,anapadnemeho,akopadárosanazem,azneho azovšetkýchmužov,ktorísúsním,nezostaneanijeden
13Aksadostanedoniektoréhomesta,nechcelýIzrael prinesiedotohomestalanáamyhostrhnemedorieky,až kýmtamnezostaneanijedenmalýkameň
14Abšalómavšetciizraelskímužipovedali:„Rada ChúšaihoArachitskéhojelepšiaakoradaAchitofelova, leboHospodinrozhodolzmariťdobrúAchitofelovuradu, abyHospodinuviedolnaAbšalómanešťastie“
15VtedypovedalChúšajkňazomCádokoviaAbiatarovi: „TaktoataktoradilAchitofelAbšalómoviastaršímIzraela, ataktoataktosomradilja“
16PretoterazrýchlopošliaoznámDávidovi:Neprenocuj tútonocnapúštnychpláňach,alerýchloprejdi,abykráľ nebolpohltenýisovšetkýmľudom,ktorýjesním.
17JonatánaAchimaaczostalipriEn-Rogele,leboich niktonemoholvidieť,keďvchádzajúdomestaJedna dievčinaišlaaoznámilaimto.Aoniišliaoznámilito kráľoviDávidovi
18Avšakjedenchlapecichuvidelaoznámilto Abšalómovi.Obajavšakrýchloodišliaprišlikdomu istéhomužavBachurime,ktorýmalnadvorestudňu,a zišlitam.
19Ženavzalaarozprestrelaprikrývkunaústiestudnea nasypalanaňumletéhoobilia,takžesatoniktonedozvedel 20KeďAbšalómovisluhoviaprišlikženedodomu, opýtalisa:„KdejeAchimaacaJonatán?“Ženaim odpovedala:„Prešlicezpotok“Hľadaliich,alenenašli,a taksavrátilidoJeruzalema
21Astalosa,keďodišli,ževyšlizostudneaišlia oznámilitokráľoviDávidoviapovedaliDávidovi:Vstaňa prejdirýchlocezvodu,lebotaktoprotivámradilAchitofel. 22Dávidvstalavšetokľud,ktorýbolsním,aprešlicez JordánNarannomsviteznichnechýbalanijeden,ktoby neprešielcezJordán.
23KeďAchitofelvidel,žesajehoradanekonala,osedlal osla,vstalaišieldomov,dosvojhomesta,dalsido poriadkusvojudomácnosť,obesilsaazomrelapochovali hovhrobejehootca
24DávidprišieldoMachanajimuaAbšalómprešielcez Jordánonavšetciizraelskímužisním.
25AbšalómustanovilzaveliteľavojskaAmasunamiesto JoabaAmasabolsynommužamenomJitra,Izraelita, ktorývošielkAbigail,dcéreNachaša,sestreCeruje, Joabovejmatky
26IzraelaAbšalómsatedautáborilivGileáde
27KeďDávidprišieldoMachanajimu,Šobi,synNachaša zRabbyAmmončanov,aMachír,synAmmielaz Lodebaru,aBarzillajGileádčanzRogelimu,
28Prinieslipostele,misy,hlinenénádoby,pšenicu,jačmeň, múku,praženéobilie,fazuľu,šošovicuapražené strukoviny,
29Amed,maslo,ovceakravskýsyrpreDávidaapreľud, ktorýbolsním,abyjedli,lebohovorili:„Ľudjenapúšti hladný,unavenýasmädný“
KAPITOLA18
1Dávidspočítalľud,ktorýbolsním,austanovilnadnimi veliteľovtisícokaveliteľovstotín
2DávidposlaltretinuľudupodvedenímJoába,tretinupod vedenímAbišajho,synaCeruje,brataJoábovho,atretinu podvedenímGátskehoIttajaKráľpovedalľudu:„Ajja pôjdemsvami“
3Aleľudodpovedal:„Nevyjdeš,leboakutečieme,nebudú saonásstarať,anikebypolovicaznászomrela,nebudúsa onásstarať.Terazsivšaktakýcennýakodesaťtisícznás, pretojeterazlepšie,abysinámpomoholzmesta“
4Kráľimpovedal:„Urobím,čouznátezadobré“Kráľ stálpribráneavšetokľudvychádzalpostovkáchapo tisíckach.
5KráľprikázalJoabovi,AbišajoviaIttajovi: „Zaobchádzajtesomnouopatrnesmladýmmužom,s Abšalómom!“Avšetokľudpočul,keďkráľvydalvšetkým veliteľompríkazohľadomAbšalóma
6ĽudtedavyšieldopoľaprotiIzraelu.Bitkasastrhlav Efraimskomlese
7TambolizraelskýľudpobitýpredDávidovými služobníkmiavtendeňdošlokveľkejporážke dvadsaťtisícmužov
8Bojsarozšírilpocelejkrajinealesvtendeňzožralviac ľudí,akomeč.
9AbšalómstretolDávidovýchslužobníkovAbšalóm jazdilnamulici.Mulicavošlapodhrubékonáreveľkého duba,zachytilsahlavouodubauviazolmedzineboma zemouMulica,ktorábolapodním,odišla
10IstýmužtovidelaoznámilJoabovi:„Hľa,videlsom Abšalómaobesenéhonadube.“
11Joabpovedalmužovi,ktorýmutooznámil:„Hľa,videl sihoPrečosihotamnezrazilkzemi?Dalbysomtidesať šeklovstriebraaopasok“
12AmužpovedalJoabovi:„Ajkebysomdostalnaruku tisícšeklovstriebra,nevystrelbysomrukunakráľovho syna,lebosmepočuli,žekráľprikázaltebe,Abišajovia Itaimu:Dávajtesipozor,abysaniktonedotkolmladého Abšalóma.“
13Inakbysomsaboldopustillžiprotisvojmuvlastnému životu,lebopredkráľomnietničohoskrytéhoatysámby sisabolpostavilprotimne.
14VtedypovedalJoab:„Nemôžemsteboutakto zostať“VzaldorukytrišípyaprebodolichAbšalómovi dosrdca,kýmeštežiluprostredduba.
15Desaťmladíkov,ktorínosiliJoábovuzbroj,obkľúčilo Abšalóma,zasiahlohoazabilo
16Joabzatrúbilnatrúbuaľudsavrátilzprenasledovania Izraela,leboJoabzadržalľud
17ChytiliAbšalóma,hodilihodoveľkejjamyvlesea nahromadilinaňhoveľkúkopukamenia.CelýIzrael utiekol,každýdosvojhostanu
18Abšalómsieštezasvojhoživotavzalapostavilpomník vKráľovskomúdolí,lebopovedal:„Nemámsyna,ktorýby zachovalpamiatkumôjhomena“Pretopomenovalpomník svojímmenomavolásaaždodnesAbšalómovýmmiestom
19VtedypovedalAchimaac,synCádokov:„Dovoľmi bežaťaoznámiťkráľovi,žeHospodinpomstiljeho nepriateľov“
20AJoabmupovedal:„Dnesnebudešniesťzvesť,ale oznámišzvesťinýdeň,alednesnebudešniesťžiadnu zvesť,lebokráľovsynzomrel“
21VtedypovedalJoabKúšimu:„Choďaoznámkráľovi, čosividel“KúšisaJoabovipoklonilabežal
22Achimaac,synCádokov,povedalJoábovi:„Alenechje toakokoľvek,prosím,dovoľmi,abysombežalajza Kúšim“Joábsahoopýtal:„Prečobežíš,synmôj,keď nemášpripravenúžiadnusprávu?“
23„Alenechjetoakokoľvek,“povedal,„nechbežím.“A povedalmu:„Bež!“VtedyAchimaacbežalcestoucez rovinuapredbeholKúšiho.
24DávidsedelmedzidvomabránamiStrážcavyšielna strechubránykmúru,zdviholočiavidel,žebeží osamotenemuž
25Strážcakričalaoznámiltokráľovi.Kráľpovedal:„Ak jesám,mávústachzvesť“Rýchloprišielapriblížilsa
26Strážnikuvidelbežaťinéhomužaazavolalnavrátnika apovedal:„Hľa,bežíďalšímužsám“Kráľpovedal:„Aj onprinášazvesť“
27Strážcapovedal:„Myslímsi,žebehprvéhojeakobeh Achimaaza,synaCádokovho“Kráľpovedal:„Jetodobrý mužaprichádzasdobrouzvesťou“
28Achimaaczvolalapovedalkráľovi:„Všetkojev poriadku!“Padolpredkráľomnatvárnazemapovedal:
„NechjezvelebenýHospodin,tvojBoh,ktorývydal mužov,ktorízdvihlirukuprotimôjmupánovi,kráľovi.“
29Kráľsaopýtal:„JemladýAbšalómv poriadku?“Achímaacodpovedal:„KeďJoábposlal kráľovhosluhuamňa,tvojhosluhu,videlsomveľký rozruch,alenevedelsom,čotobolo“
30Kráľmupovedal:„Uhniapostavsasem!“Onsa odvrátilazastal.
31Ahľa,prišielKúšiapovedal:„Totojezvesť,môjpán kráľ,žeHospodindnespomstiltebavšetkých,ktorí povstaliprotitebe“
32KráľsaopýtalKúšiho:„JemladýmužAbšalómv poriadku?“Kúšiodpovedal:„Nepriateliamôjhopána, kráľa,avšetci,ktorípovstávajúprotitebe,abytiublížili, nechsúakotenmladýmuž“
33Kráľsaveľmidojal,vyšieldoizbynadbránouaplakal. Akeďodchádzal,hovoril:„SynmôjAbšalóm,synmôj, synmôjAbšalóm!Kiežbysombolzomrelzateba, Abšalóm,synmôj,synmôj!“
KAPITOLA19
1AJoábovioznámili:„Hľa,kráľplačeasmútiza Abšalómom“
2Víťazstvosavtendeňzmenilonasmútokprevšetokľud, leboľudvtendeňpočul,akokráľsmútizasvojímsynom 3Aľudsavtendeňpotajomkydostaldomesta,akosa ľudiazahanbenekradnú,keďutekajúzboja.
4Kráľsivšakzakryltvárazvolalmocnýmhlasom:„Syn môjAbšalóm,Abšalóm,synmôj,synmôj!“
5AJoabvošieldodomukukráľoviapovedal:Dnessi zahanbilvšetkýchsvojichslužobníkov,ktorídnes zachránilitvojživotaživottvojichsynovatvojichdcér, živottvojichžienaživottvojichkonkubín.
6Pretožemiluješsvojichnepriateľovanenávidíšsvojich priateľovDnessivyhlásil,ženeberiešohľadanina kniežatá,aninasluhov.Dnesvidím,žekebyAbšalómžila myvšetcibysmedneszomreli,bolobysatitopáčilo 7Pretoterazvstaň,vyjdiaprehovorksvojimslužobníkom! LeboprisahámnaHospodina,žeaknevyjdeš,tútonocs tebouniktonezostaneTobudepretebahoršieakovšetko zlé,čoťapostihloodtvojejmladostiaždoteraz
8Kráľvstalasadolsivbráne.Oznámilitovšetkémuľudu: „Hľa,kráľsedívbráne!“Vtedyprišielvšetokľudpred kráľa,leboIzraelitiutieklikaždýdosvojhostanu 9Avšetokľudsahádalvovšetkýchizraelskýchkmeňoch ahovoril:Kráľnásvyslobodilzrukynašichnepriateľova vyslobodilnászrukyFilištíncov,aterazutiekolzkrajiny predAbšalómom
10Abšalóm,ktoréhosmepomazalinadsebou,padolvboji Prečotedanehovoríteanislovootom,abystepriviedli kráľaspäť?
11KráľDávidposlalkňazomCádokoviaAbiataroviodkaz: „PovedztestaršímJúdu:Prečostevyposlední,ktoríchcú priviesťkráľaspäťdojehodomu?Keďžesakukráľovi,až dojehodomu,dostalarečceléhoIzraela“
12Vystemojibratia,vystemojekostiamojetelo.Prečo stetedaposlední,ktoríprivedúkráľaspäť?
13ApovedzteAmazovi:Niesiazdazmojejkostiaz môjhotela?NechmiBohurobítotoanechpridá,ak nebudešstáleveliteľomvojskapredomnounamiestoJoába
14Asklonilsrdcevšetkýchjudskýchmužovakosrdce jednéhomuža,takžeposlalikráľoviodkaz:„Vráťsatyi všetcitvojislužobníci!“
15KráľsatedavrátilaprišielkJordánu.Júdaprišieldo Gilgálu,abyišielkráľovivústretyasprevádzalhocez Jordán
16AŠimei,synGera,BenjamínoveczBachurimu,sa ponáhľalazišielsjudskýmimužmivústretykráľovi Dávidovi
17AbolosnímtisícmužovzBenjamínaaSiba,sluha Saulovhodomu,snímjehopätnásťsynovadvadsaťsluhov; aprešlicezJordánpredkráľom
18Apreplavilasaprievoználoď,abypreviezlakráľovu rodinuaurobila,čosamuzdalodobréAŠimei,synGera, padolpredkráľom,keďprechádzalcezJordán
19Apovedalkráľovi:Nechmimôjpánnepripisujevinu, aninepamätajnato,čotvojslužobníkprevinilvdeň,keď môjpán,kráľ,vychádzalzJeruzalema,abysitokráľvzal ksrdcu.
20Tvojslužobníkvie,žezhrešil,pretohľa,prichádzam dnesprvýzceléhoJozefovhodomu,abysomišielvústrety svojmupánovi,kráľovi.
21Abišaj,synCeruje,všakodpovedal:„NemábyťŠimei zatousmrtený,pretožepreklínalHospodinovho pomazaného?“
22Dávidpovedal:„Čomámsvamispoločné,synovia Ceruje,žesamidnesstávateprotivníkmi?Mádnesniekto zomrieťvIzraeli?Veďazdaneviem,žesomdneskráľom nadIzraelom?“
23PretokráľpovedalŠimeimu:„Nezomrieš“Akráľmu prisahal.
24SaulovsynMefibošetzišielvústretykráľovi,hocisi neupravilnohy,nezastriholbraduanisinepralšatyododňa, keďkráľodišiel,aždodňa,keďsavpokojivrátil.
25KeďprišieldoJeruzalemavústretykráľovi,kráľsaho opýtal:„Prečosinešielsomnou,Mefibošet?“
26Onodpovedal:„Panemôj,kráľ,môjsluhamaoklamal. Tvojsluhapovedal:Osedlámsiosla,abysomnaňom moholjazdiťaísťkukráľovi,lebotvojsluhajechromý“
27Aohováraltvojhoslužobníkapredmojímpánom, kráľomAlemôjpán,kráľ,jeakoBožíanjelUrobteda,čo satipáči
28Celýdommôjhootcabolpredmojímpánom,kráľom, lenmŕtvyApredsasisvojhosluhupostavilmedzitých, ktoríjedlipritvojomstoleAképrávomámtedaeštevolať kukráľovi?
29Kráľmupovedal:„Prečoeštehovoríšosvojichveciach? Povedalsom:RozdeľtesizemsoSibom.“
30AMefibošetpovedalkráľovi:Áno,nechsivezme všetko,lebosamôjpánkráľvrátilvpokojidosvojho domu
31GileádskyBarzillajzišielzRogelímuaprešielskráľom cezJordán,abyhoodprevadilcezJordán
32Barzillajbolveľmistarýmuž,malosemdesiatrokov,a staralsaokráľa,kýmbývalvMachanaime,lebobolto veľmivýznamnýmuž
33KráľpovedalBarzelaimu:„Poďsomnouabudemťau sebaživiťvJeruzaleme“
34ABarzelajpovedalkráľovi:Dokedymieštezostávažiť, abysomišielskráľomhoredoJeruzalema?
35DnesmámosemdesiatrokovČirozlišujemmedzi dobromazlom?Čitvojsluhaochutná,čojemalebočo
pijem?Čieštepočujemhlasspevákovaspeváčok?Prečo bytedatvojsluhamalbyťeštenaťarchusvojmupánovi, kráľovi?
36Tvojslužobníkpôjdeskráľomlenkúsokcestycez Jordán.Prečobymimalkráľodmeniťtakouodmenou?
37Dovoľ,prosím,svojmusluhovivrátiťsaazomrieťvo svojommesteabyťpochovanýprihrobesvojhootcaa matky.Hľa,tvojsluhaKimhamnechidesmojímpánom, kráľom,aurobsním,čosatiuznázadobré
38Kráľodpovedal:„Kimhamnechpôjdesomnouajamu urobím,čosatibudezdaťdobré,aurobímtivšetko,čo budešodomňažiadať“
39AvšetokľudprešielcezJordán.Akeďkráľprešiel, kráľpobozkalBarzillaihoapožehnalho;aonsavrátilna svojemiesto
40PotomkráľodišieldoGilgáluaKimhamišielsním. Kráľasprevádzalvšetokjudskýľudipolovicaizraelského ľudu
41Ahľa,všetcimužiIzraelaprišlikukráľoviapovedali kráľovi:Prečoťanašibratia,mužiJúdovi,ukradlia previedlikráľaijehodomácnosťivšetkýchDávidových mužovsnímcezJordán?
42AvšetcimužiJúduodpovedalimužomIzraela:„Pretože kráľjenášblízkypríbuznýPrečosatedahnevátepretúto vec?Jedlismeazdavšetkozkráľovhoútrat?Alebonám dalnejakýdar?“
43Izraelitiodpovedalijudskýmmužom:„Mámedesať dielovvkráľoviavDávidovimámeviacprávakovy. Prečostenamitedaopovrhli,žestesanajprvneriadili našouradoupriprivedenínášhokráľaspäť?“Slová judskýchmužovboliprudšieakoslováizraelskýchmužov.
KAPITOLA20
1NáhodousatamocitolzloduchmenomŠeba,syn Bichriho,BenjamínovecZatrúbilnatrúbuapovedal: „NemámepodielvDávidovianidedičstvovsynoviIzaiho! Každýdosvojhostanu,Izrael!“
2VšetcimužiIzraelaodišliodDávidaanasledovaliŠebu, synaBichriho.JúdovcisavšakodJordánuažpoJeruzalem držalisvojhokráľa
3DávidprišieldosvojhodomuvJeruzalemeakráľvzal desaťžien,svojichvedľajšíchžien,ktorénechalstrážiť dom,dalichdostrážeaživilich,alenevošielknimBoli tedazatvorenéaždodňasvojejsmrtiažiliakovdovy
4KráľpovedalAmazovi:„Zhromaždimijudskýchmužov dotrochdníabuďtuprítomný“
5Amasaišielzhromaždiťjudskýchmužov,alezdržalsa dlhšie,akomubolurčilčas
6DávidpovedalAbišajovi:„TeraznámBichrihosynŠeba urobíviaczlaakoAbšalómVezmisluhovsvojhopánaa prenasledujho,abysinevzalopevnenémestáaneunikol nám“
7AvyšlizanímJoábovimuži,Kereťania,Peleťaniaa všetcihrdinoviaavyšlizJeruzalema,abyprenasledovali Šebu,synaBichriho
8Keďbolipriveľkomkameni,ktorýjevGibeone,Amasa išielprednimiJoabsiopásalrúcho,ktorésiobliekol,ana ňomopasoksmečompripevnenýmnajehobedrávpošve, akeďvychádzal,mečmuspadol.
9AJoabsaopýtalAmazu:„Sizdravý,bratmôj?“AJoab chytilAmazupravourukouzabradu,abyhopobozkal
10AleAmasanevenovalpozornosťmeču,ktorýmalJoab vruke,atakhonímudreldopiatehorebra,takžemu vylialivnútornostinazem,aleužhoneudrel,azomrel JoabajehobratAbišajtedaprenasledovaliŠebu,syna Bichriho.
11JedenzJoábovýchmužovstálpriňomapovedal:„Kto máJoábarádaktojezaDávida,nechidezaJoábom“
12Amasasaváľalvkrviuprostredcesty.Keďmužvidel, ževšetokľudstojí,odviedolAmasuzcestynapolea prehodilceznehorúcho,keďvidel,žekaždý,kto prichádzalokoloneho,stojí
13Keďhoodstránilizcesty,všetokľudsavydalza Joábom,abyprenasledovalŠebu,synaBichriho.
14PrešielvšetkýmiizraelskýmikmeňmiaždoÁbelaa Bet-maachyacezvšetkýchBeritovZhromaždilisaaišli zaním.
15PrišliaobliehalihovÁbel-BetmaacheNavŕšiliproti mestuval,ktorýstálvpriekopeVšetokľud,ktorýbols Joábom,sasnažilzbúraťmúr.
16Vtedyzvolalazmestamúdražena:„Počujte,počujte! Povedzte,prosím,Joábovi:Priblížsasem,abysomstebou hovorila.“
17Keďsaknejpriblížil,ženasaspýtala:„SityJoáb?“On odpovedal:„Ja“Povedalamu:„Počujslovásvojej slúžky.“Onodpovedal:„Počujem.“
18Potompovedala:„Zastarýchčiashovorili:‚VÁbelisa určiteporadia‘“Atakukončilitúvec 19JasomjedenzpokojnýchavernýchvIzraeli.Tysa snažíšzničiťmestoamatkuvIzraeliPrečochcešzničiť dedičstvoHospodinovo?
20AJoabodpovedalariekol:Nechjetopreč,nechjeto prečodomňa,abysomtozničilalebozničil
21Niejetotak,alemužzpohoriaEfraim,menomŠeba, synBichriho,zdviholrukuprotikráľovi,protiDávidovi. Vydajholen,ajaodídemodmestaŽenapovedalaJoabovi: „Hľa,jehohlavatibudehodenácezmúr“
22Ženasapotomsosvojoumúdrosťouobrátilanavšetok ľudOniodseklihlavuŠebovi,synoviBichriho,ahodiliju JoaboviZatrúbilnatrúbuavšetcisaodtiahlizmesta, každýdosvojhostanu.JoabsapotomvrátildoJeruzalema kukráľovi
23JoabbolnadcelýmizraelskýmvojskomaBenaiáš,syn Jehojadov,bolnadKereťanmianadPeleťanmi.
24AdorámbolnadpoplatkamiaJozafat,Achiludovsyn, bolkancelárom
25ŠevabolpisáromaCádokaAbiatarbolikňazmi.
26AtiežIraJairskýbolhlavnýmvládcomokoloDávida
KAPITOLA21
1ZaDávidovýchčiasnastalhladomortriroky,rokčorok DávidsadopytovalHospodina.Hospodinodpovedal:„Pre Saulaaprejehokrvoproliť,pretožepobilGibeončanov“
2KráľzavolalGibeončanovapovedalim:Gibeončania všaknepatrilizIzraelitov,alezostatkuAmorejcov IzraelitiimprisahaliSaulsaichvosvojejhorlivostivoči IzraelitomaJúdomsnažilpobiť.
3PretoDávidpovedalGibeončanom:„Čomámprevás urobiťačímmámvykonaťzmierenie,abystepožehnali dedičstvoHospodinovo?“
4Gibeončaniamupovedali:„Nechcemestriebroanizlato odSaulaaniodjehodomu,anezabiješprenásnikohov Izraeli“Onimodpovedal:„Urobímprevás,čopoviete“ 5Aoniodpovedalikráľovi:„Muž,ktorýnásvyhubila ktorýprotinámzamýšľal,abysmebolivyhubenía nezostalinažiadnomúzemíIzraela,“
6Nechnámvydajúsedemmužovzjehosynovamyich obesímepredHospodinomvGibeiSaula,ktoréhosi HospodinvyvolilKráľpovedal:„Dámich“
7KráľvšakušetrilMefibošeta,synaSaulovhosyna Jonatána,preHospodinovuprísahu,ktorábolamedzinimi, medziDávidomaSaulovhosynaJonatána
8KráľvšakvzaldvochsynovRicpy,dcéryAiášovej, ktorýchporodilaSaulovi,ArmonihoaMefibošeta,a piatichsynovMichol,dcérySaulovy,ktorýchvychovala Adrielovi,synoviBarzillaihozMecholy.
9AvydalichdorúkGibeončanov,ktoríichobesilina vrchupredHospodinomApadlivšetcisiedminarazaboli zabitívdňochžatvy,vprvýchdňoch,nazačiatkužatvy jačmeňa
10ARizpa,dcéraAiášova,vzalavrecovinuarozprestrela sijunaskaleodzačiatkužatvyaždozačiatku,keďnane padalavodaznebaNedovolilananezostúpiťnebeskému vtáctvuvodneanipoľnejzverivnoci
11Dávidovioznámili,čourobilaRizpa,dcéraAja, Saulovakonkubína
12DávidišielavzalSaulovekostiakostijehosyna JonatánaodmužovzJabeš-gileádu,ktoríichukradliz uliceBet-šan,kdeichFilištínciobesili,keďzabiliSaulav Gilboe
13AvyniesolodtiaľkostiSauloveakostijehosyna Jonatánaapozbieralikostiobesených
14AkostiSaulaajehosynaJonatánapochovaliv BenjamínovejkrajinevSele,vhrobejehootcaKíša.A vykonalivšetko,čoprikázalkráľApotomsaBohmodlil zakrajinu
15FilištínciopäťbojovalisIzraelom.Dávidišieldolua jehosluhoviasnímbojovaliprotiFilištíncomDávidvšak zoslabol
16AIzbi-benob,ktorýbolzosynovObra,ktoréhokopija vážilatristošeklovmedi,abolopásanýnovýmmečom,si myslel,žezabijeDávida
17AleAbišaj,synCeruje,mupomoholaFilištíncazabil. Dávidovimužimuprisahali:„Užsnaminepôjdešdoboja, abysineuhasilsvetloIzraela“
18PotomsaopäťstrhlabitkasFilištíncamivGobe.Vtedy ChušatčanSibbechaizabilSafa,ktorýbolzosynovObra 19AopäťdošlokbitkevGobesFilištíncami,kde Elchanan,synJaare-oregima,Betlehemčana,zabilbrata GoliášaGátskeho,ktoréhooštepmalpalicuakotkáčsky návoj
20AvGátebolaeštejednabitka.Tambolmužvysokej postavy,ktorýmalnakaždejrukešesťprstovanakaždej nohešesťprstov,tedadvadsaťštyri;aajonsanarodil obrovi
21KeďhanobilIzrael,zabilhoJonatán,synDávidovho brataŠimu.
22TítoštyriasanarodiliObrovivGáteapadlirukou Dávidaarukoujehosluhov
1DávidspievalHospodinovislovátejtopiesnevdeň,keď hoHospodinvyslobodilzrukyvšetkýchjehonepriateľova zrukySaula:
2Apovedal:Hospodinjemojaskala,mojapevnosťamôj vysloboditeľ;
3Bohmojejskaly,vnehosaspolieham;onjemojím štítomarohommojejspásy,mojouvysokouvežoua mojímútočiskom,mojouzáchranou;tymavyslobodzuješz násilia
4BudemvzývaťHospodina,hodenchvály,abudem zachránenýpredsvojiminepriateľmi.
5Keďmaobklopilivlnysmrti,záplavybezbožnýchma vydesili;
6Obklopilimapekelnébolesti,zastavilimaosídlasmrti.
7VsúženísomvzývalHospodinaavolalsomksvojmu BohuOnpočulmôjhlaszosvojhochrámuamôjvolanie dosiahlojehouši.
8Zemsatriaslaachvela,základynebiessachveliachveli, pretožesarozhneval
9Zjehonozdiervystupovaldymazjehoúststravujúci oheň;uhlíkysanímrozhoreli
10Sklonilnebesiaazostúpil,atmabolapodjehonohami
11Asedelnacherubovialetel;abolohovidieťna krídlachvetra
12Aurobilsiokolosebastanytmy,tmavévodyahusté nebeskéoblaky.
13Jasnosťprednímroznietilažeravéuhlíky
14HospodinzahrmelznebaaNajvyššívydalsvojhlas 15Vyslalšípyarozptýlilich,bleskyazmiatolich. 16Aobjavilisamorskékanály,základysvetaboliodkryté, napokarhanieHospodinovo,nazáchvevjehonozdier
17Poslalzhora,vzalma,vytiaholmazmnohýchvôd;
18Vytrholmazrúkmôjhosilnéhonepriateľaazrúktých, ktorímanenávideli,lebobolinamňasilnejší
19Zastavilimavdeňmôjhonešťastia,aleHospodinbol mojouoporou
20Vyviedolmanapriestrannémiesto,vyslobodilma,lebo simaobľúbil.
21Hospodinmiodplatilpodľamojejspravodlivosti,podľa čistotymojichrúkmiodplatil
22LebosomsadržalciestHospodinovýchaneodchýlil somsaodsvojhoBohabezbožne
23Lebovšetkyjehosúdybolipredomnouaodjeho ustanovenísomsaneodchýlil.
24Bolsomprednímpriamyavyhýbalsomsasvojej neprávosti.
25PretomiHospodinodplatilpodľamojejspravodlivosti, podľamojejčistotyvjehoočiach
26Smilosrdnýmibudešmilosrdnýaspriamymčlovekom budešpriamy.
27Sčistýmsaukážeščistýasprevrátenýmsaukážeš nechutný
28Utrápenýľudzachrániš,aletvojeočihľadianapyšných, abysiichponížil
29Lebotysimojalampa,Hospodine,aHospodinosvieti mojutmu
30Leboskrzetebasomprebeholcezzástup,skrzesvojho Bohasompreskočilmúr.
31Bohjedokonalý,slovoHospodinovojeosvedčené,on ještítomprevšetkých,ktorívnehodúfajú
32VeďktojeBohokremHospodinaaktojeskalaokrem nášhoBoha?
33Bohjemojasilaamoc,onrobímojucestudokonalou
34Robímojenohyakonohyjeleňaakladiemanamoje výšiny.
35Učímojerukybojovať,takžemojepažezlomiaoceľový luk
36Dalsimištítsvojejspásyatvojamiernosťmaurobila veľkým
37Rozšírilsimojekrokypodomnou,takžesaminohy nepošmykli
38Prenasledovalsomsvojichnepriateľovazničilsomich anevrátilsomsa,kýmsomichúplnenezničil.
39Zničilsomichazranilich,takžesanestihlipostaviť, padlimipodnohy
40Lebosimaopásalsiloudoboja;tých,čopovstaliproti mne,simipokoril
41Dalsimiajkrkymojichnepriateľov,abysomzničil tých,ktorímanenávidia.
42Hľadeli,alenebolonikoho,ktobyichzachránil,volali kHospodinovi,aleonimneodpovedal
43Potomsomichrozdrvilnaprachzeme,rozdrvilsomich akoblatonauliciarozptýlilsomich
44Vyslobodilsimazbojamôjhoľudu,ustanovilsimaza hlavupohanov;ľud,ktorýsomnepoznal,mibudeslúžiť.
45Cudzincisamipoddajú,lenčomapočujú,budúma poslúchať
46Cudzincisavytratiaabudúsabáťzosvojichdomovov.
47Hospodinžije,požehnanánechjemojaskalaanechje vyvýšenýBoh,skalamojejspásy
48Bohmapomstíapodomňaponížiľud,
49Atymavyvádzašzrúkmojichnepriateľov;povýšilsi manadtých,ktorísaprotimnebúrili;vyslobodilsimaz rúknásilníka.
50Pretoťabudemoslavovať,Hospodine,medzinárodmia budemspievaťžalmytvojmumenu
51Onjevežouspásypresvojhokráľaapreukazuje milosrdenstvosvojmupomazanému,Dávidoviajeho potomstvunaveky
KAPITOLA23
1TotosúposlednéDávidoveslová.PovedalDávid,syn Izaiho,amuž,ktorýbolpovýšenýnavýsosť,pomazaný BohomJakubovým,asladkýžalmistaIzraela,povedal: 2DuchHospodinovhovorilskrzemňaajehoslovobolona mojomjazyku
3BohIzraelapovedal,SkalaIzraelapovedalakumne: „Ten,ktovládnenadľuďmi,musíbyťspravodlivýa vládnuťvbáznipredBohom“
4Abudeakosvetlorána,keďvychádzaslnko,zaránabez oblaku,akomladátráva,ktorávyrastázozemevjasnom leskupodaždi
5HocimôjdomniejetakýuBoha,predsasomnou uzavrelvečnúzmluvu,usporiadanúvovšetkomapevnú Lebotojevšetkomojespasenieavšetkomoježelanie, hocitonedávavzrast.
6AlesynoviaBelialabudúvšetciakotŕnevyvrhnuté, pretožeichnemožnochytiťrukami:
7Aleten,ktosaichdotkne,budeohradenýželeznou ohradouaoštepomanatomistommiestebudúúplne spáleníohňom
2Samuelova
8TotosúmenáDávidovýchhrdinov:Tachmončan,ktorý sedelnastolici,hlavnýmedziveliteľmi;tobolAdino EznejčanZdviholsvojukopijuprotiosemstomužoma zabilichnaraz.
9PoňombolEleazar,synDodaAchóhovho,jedenztroch hrdinovsDávidom,keďsapostaviliFilištíncom,ktorísa tamzhromaždilidoboja,aizraelskímužiodišli 10VstalabilFilištíncov,ažkýmmurukaneochablaa nepriľnulakmečuAHospodinvtendeňdosiaholveľké víťazstvoaľudsahosnažilprenasledovať,lenabylúpil 11PoňombolŠamma,synAgehoHararskéhoFilištínci sazhromaždilidooddielu,kdebolkuspoľaplnýšošovice, aľudutiekolpredFilištíncami.
12Aleonstáluprostredzeme,brániljuaporazil FilištíncovAHospodindosiaholveľkévíťazstvo
13TrajaztridsiatichhlavnýchzišliaprišlikDávidoviv časežatvydojaskyneAdullamTítoFilištíncisautáboriliv údolíRefaim
14DávidbolvtedyvpevnostiaposádkaFilištíncovbola vtedyvBetleheme
15Dávidzatúžilapovedal:„Kiežbyminiektodalpiťvody zbetlehemskejstudne,ktorájepribráne!“
16AtítrajahrdinoviaprerazilitáborFilištíncovanačerpali voduzbetlehemskejstudne,ktorábolapribráne,vzalijua prinieslijuDávidovi.Onjuvšaknechcelpiť,alevylialju Hospodinovi
17Apovedal:„Nechjeodomňaďaleko,Hospodine,aby somtourobil!Čitotoniejekrvmužov,ktoríišlis nasadenímživota?Pretojunechcelpiť“Totourobilitíto trajahrdinovia
18AAbišaj,bratJoába,synaCeruje,bolprvýmztroch. Zdviholsvojukopijuprotitromstomužom,pobilicha získalsimenomedzitromi
19Nebolazdanajváženejšíztroch?Pretobolichvodcom, hocisanedostalkprvýmtrom
20ABenaiáš,synJehojadov,synudatnéhomužaz Kabceelu,ktorývykonalmnohoskutkov,zabildvoch levovpodobnýchMoábčanovZostúpilazabilleva uprostredjamyvčasesnehu
21ZabilEgypťana,mužapeknéhovzhľadu.Egypťanmalv rukekopijuZostúpilknemuspalicou,vytrholEgypťanovi kopijuzrukyazabilhojehovlastnoukopijou
22TotourobilBenaiáš,synJehojadov,azískalsimeno medzitromihrdinami
23Bolváženejšímztýchtridsiatich,alenedosiaholprvých troch.Dávidhoustanovilzanadriadenéhosvojejtelesnej stráže
24Asael,bratJoábov,boljednýmztridsiatich;Elchanan, synDodovzBetlehema, 25Šammaharodský,Elikaharodský, 26HelezPaltitský,Ira,synIkkešaTekojca, 27AniezerAnetotský,MebunnaiChušatský, 28ZalmonAchochitský,MaharaiNetofatský, 29Heleb,synBaana,Netofat,Ittai,synRibai,zGibey synovBenjaminových, 30PiratónčanBenaiáš,HiddajzpotokovGaaš, 31AbialbonArbatský,AzmavethBarhumský, 32EliábaŠaalbončan,zosynovJašenových,Jonatán, 33ŠammaHararský,Achiam,synŠaráraHararského, 34Elifelet,synAchasbaiho,synaMaachatského,Eliam, synAchitofelaGilonského, 35HezrajKarmelitán,PaaraiArbita,
36Igal,synNátanazoSoby,BaniGádov, 37ZelekAmmonský,NaharaiBeerótský,zbrojnošJoábovi, synoviCeruje, 38IraanIthrite,GarebanIthrite, 39UriášChetita,spolutridsaťsedem.
KAPITOLA24
1AHospodinovhnevsaopäťrozhorelprotiIzraelua podnietilDávida,abypovedal:Choď,spočítajIzraelaJúdu 2KráľpovedalJoabovi,veliteľovivojska,ktorýbolsním: „PrejdicezvšetkyizraelskékmeneodDanuažpoBeerŠebuaspočítajľud,abysompoznalpočetľudu.“
3AJoabpovedalkráľovi:NechHospodin,tvojBoh,pridá kľudu,koľkohoje,stonásobne,abytoočimôjhopána kráľavideli.Aleprečosamôjpánkráľvtejtoveciteší?
4AlekráľovrozkazzvíťazilprotiJoáboviaprotiveliteľom vojskaJoábaveliteliavojskaodišliodkráľa,abyspočítali izraelskýľud.
5PrešlicezJordánautáborilisavAroeri,napravood mesta,ktoréležíuprostredriekyGád,smeromkJazeru
6PotomprišlidoGileáduadokrajinyTachtim-hodši, prišlidoDan-jaanuaokoloSidonu,
7AprišlikpevnostiTýrusadovšetkýchmiestHevejcova KanaáncovavyšlinajuhJudskaažpoBeer-Šebu.
8Keďtedaprešliceloukrajinou,prišlipodeviatich mesiacochadvadsiatichdňochdoJeruzalema
9Joabodovzdalkráľovisúčetľudu.VIzraelibolo osemstotisícudatnýchmužov,ktorítasilimeč,aJúdových mužovbolopäťstotisícmužov
10Dávidovosrdcesamurozbolelo,keďspočítalľud. DávidpovedalHospodinovi:„Veľmisomzhrešil,žesom tourobilAterazťaprosím,Hospodine,odpusťvinu svojhoslužobníka,lebosomkonalveľminerozumne.“
11KeďDávidránovstal,stalosaslovoHospodinovok prorokoviGádovi,Dávidovmuvešcovi:
12ChoďapovedzDávidovi:TotohovoríHospodin: Ponúkamtitriveci;vybersijednuznichajatijuurobím 13GádprišielkDávidoviaoznámilmuto:„Mášmaťv tvojejkrajinesedemrokovhladu?Alebomáštrimesiace utekaťpredsvojiminepriateľmi,kýmťabudú prenasledovať?Alebomávtvojejkrajinetridnitrvaťmor? Terazsaporaďauvidíš,čoodpoviemtomu,ktorýma poslal“
14DávidpovedalGádovi:„SomvoveľkejtiesniNech terazpadnemedorúkHospodinových,lebojeho milosrdenstvojeveľké,lennechnepadnemdorúk človeka.“
15HospodinposlalmornaIzraelodránaaždourčeného časuazomrelozľuduodDanuažpoBeer-Šebu sedemdesiattisícmužov
16KeďanjelvystrelrukunaJeruzalem,abyhozničil, Hospodinsazľutovalnadzlomapovedalanjelovi,ktorý ničilľud:„Dosťuž,prestaňterazsosvojourukou!“Aanjel HospodinovbolprihumneAravnuJebuzejského 17DávidpovedalHospodinovi,keďuvidelanjela,ktorý bilľud:„Hľa,jasomzhrešilakonalsombezbožne.Čože všakurobilitietoovce?Nechje,prosím,tvojarukaproti mneaprotidomumôjhootca“
18VtendeňprišielGádkDávidoviapovedalmu: „VystúpapostavHospodinovioltárnahumne JebuzejskéhoAravnu“
19DávidišielhorepodľaGádovhoslova,akomuprikázal Hospodin.
20AAravnasapozrelavidelkráľaajehoslužobníkov, akoprichádzajúknemu.Aravnavyšielvonapoklonilsa kráľovitvároukzemi.
21Aravnasaopýtala:„Prečoprichádzamôjpán,kráľ,k svojmuslužobníkovi?“Dávidodpovedal:„Kúpiťodteba humnoapostaviťoltárHospodinovi,abysaľudodvrátilod moru“
22AAravnapovedalDávidovi:„Nechmôjpán,kráľ, vezmeaobetuje,čouznázadobréHľa,tusúvolyna zápalnúobeť,mlátenieainénástrojevolovnadrevo“
23VšetkytietovecidalAravnakráľoviakokráľ.Aravna povedalkráľovi:„NechťaHospodin,tvojBoh,prijme“
24KráľpovedalAravne:„Nie,aleurčitetoodtebakúpim zacenuanebudemobetovaťHospodinovi,svojmuBohu, zápalnéobetyzniečoho,čomaničnestojí“Dávidteda kúpilhumnoavolyzapäťdesiatšeklovstriebra
25DávidtampostavilHospodinovioltáraobetoval zápalnéobetyaobetypokojaHospodinsautiaholza krajinuamorprestalplynúťvIzraeli