Slovak - The Book of 1st Samuel the Prophet

1.Samuelova

KAPITOLA1

1BolistýmužzRamatajim-cofímu,zpohoriaEfraim,a volalsaElkána,synJerocháma,synaElihua,synaTóhua, synaZúfa,Efratejčan

2Maldveženy;jednasavolalaAnnaadruhásavolala PeninnaPeninnamaladeti,Annavšaknemaladeti

3Atentomužchodievalkaždýrokzosvojhomesta,abysa klaňalaobetovalHospodinovizástupovvŠíle.Abolitam ajdvajasynoviaÉliho,ChofniaPinchas,kňazi Hospodinovi

4Keďnastalčas,keďElkánaprinášalobetu,dalsvojej ženePeninneavšetkýmjejsynomadcérampodiely

5Annevšakdaldôstojnýpodiel,leboAnnumiloval,ale Hospodinjejzavrellono.

6Jejprotivníkjuveľmipopudzovalarozčuľovalju, pretožeHospodinzavreljejlono

7Ataktorobilrokčorok,keďišlahoredodomu Hospodinovho,takjupopudzovala,apretoplakalaa nejedla

8VtedyjejmužElkánapovedal:„Hanna,prečoplačeš? Prečoneješ?Prečojetvojesrdcezarmútené?Niesomtija lepšíakodesaťsynov?“

9Annavstalapotom,čovŠílejedliapili.KňazÉlisedel nastolicipristĺpeHospodinovhochrámu

10Abolazatrpknutávduši,modlilasakHospodinovia veľmiplakala.

11Azložilasľubapovedala:Hospodinezástupov,ak pozriešnatrápeniesvojejslužobniceaspomeniešsina mňaanezabudnešnasvojuslužobnicu,aledášsvojej služobnicichlapca,dámhoHospodinovipovšetkydni jehoživotaabritvasanedotknejehohlavy.

12Astalosa,keďsaďalejmodlilapredHospodinom,žesi Élivšimoljejústa

13Annahovorilavsrdci,lenperysajejhýbali,alehlas nebolpočuť.PretosiÉlimyslel,žejeopitá.

14AÉlijejpovedal:Dokedybudešopitá?Prestaňpiťvíno!

15Annaodpovedala:„Nie,panemôj,somženazúfalého duchaNepilasomvínoaniopojnýnápoj,alevylialasom sidušupredHospodinom“

16Nepokladajsvojuslúžkuzadcéručerta,lebozveľkého žiaľuasťažnostisomdoterazhovorila

17Eliodpovedal:„Choďvpokoji!BohIzraelanechtidá, očosihopožiadal.“

18Aonapovedala:„Nechtvojaslužobnicanájdemilosťv tvojichočiach!“Ženatedaodišlasvojoucestou,jedlaajej tváružnebolasmutná.

19Včasránovstali,poklonilisapredHospodinomavrátili sadomovdoRámyElkánapoznalsvojuženuAnnua Hospodinsinaňuspomenul.

20KeďAnnapočala,porodilasynaadalamumeno Samuel,hovoriac:„VyžiadalasomsihoodHospodina“

21AmužElkánaišielhoreacelýjehodom,abyobetoval Hospodinovivýročnúobetuasvojsľub

22Annavšaknešlahore,lebopovedalasvojmumanželovi: „Nepôjdemhore,kýmdieťanebudeodstavené,potomho privediem,abysaukázalopredHospodinomazostalotam naveky“

23AjejmužElkánajejpovedal:„Urob,čouznášzadobré, zostaň,kýmhoneodstavíš,lennechHospodinsplnísvoje slovo.“Ženatedazostalaakojilasyna,kýmhoneodstavila.

24Keďhoodstavila,vzalahososeboustromibýkmi, jednouéfoumúkyamechomvínaadoviedlahododomu HospodinovhovŠíle.Chlapecboleštemalý.

25ZabilibýkaapriviedlidieťakÉlimu

26Aonapovedala:„Ó,môjpane,akožijetvojaduša,môj pane,jasomtážena,ktorátustálapritebeamodlilasak Hospodinovi“

27ZatotodieťasomsamodlilaaHospodinmisplnil prosbu,oktorúsomhoprosila.

28PretosomhoajjaodovzdalHospodinovi;povšetkydni svojhoživotabudeodovzdanýHospodinoviAonsatam poklonilHospodinovi.

KAPITOLA2

1Annasamodlilaahovorila:„Mojesrdceplesáv Hospodinovi,môjrohjepovýšenývHospodinovi,moje ústasúrozšírenénadmojiminepriateľmi,lebosaradujem ztvojejspásy“

2NiktoniejesvätýakoHospodin,lebonietnikohookrem teba,nietskalyakonášBoh.

3Nehovorteviactakpyšne,nechzvašichústnevychádza pýcha,leboHospodinjeBohpoznaniaaonzvažujeskutky

4Lukymocnýchsúzlomenéatí,čosapotkli,súopásaní silou

5Tí,čobolisýti,sazamestnalizachliebatí,čobolihladní, prestali,takženeplodnáporodilasedemdetíatá,ktorámá veľadetí,schudla

6Hospodinusmrcujeaoživuje,zvádzadopodsvetiaa vyvádzahore

7Hospodinrobíchudobnýmibohatým,ponižujei povyšuje.

8Zprachudvíhachudobnéhoazhnojavynášažobráka, abyhoposadilmedzikniežatáadalmuzdediťtrónslávy, leboHospodinovesústĺpyzemeaonnanichpostavilsvet.

9Onbudestrážiťnohysvojichsvätýchabezbožnícibudú mlčaťvtme,lebosilouniktonezvíťazí

10ProtivníciHospodinovibudúrozdrvení,znebabudena nichhrmieťHospodinbudesúdiťkončinyzeme,dásilu svojmukráľoviapovýširohsvojhopomazaného

11ElkánaodišieldoRámydomov.Chlapecslúžil HospodinovipredkňazomÉlim

12SynoviaÉlihobolipotomkamibezbožných,nepoznali Hospodina.

13Akňazimalizvyksľudom,žekeďniektoprinášal obetu,prichádzalkňazovsluha,kýmsamäsovarilo,s trojzubouháčikomvruke.

14Ahodiltodopanvice,dokotla,dohrncaalebodohrnca; všetko,čovidlicavytiahla,sikňazvzalTakurobilivŠíle sovšetkýmiIzraelitmi,ktorítaprišli.

15Aprvnežspálilituk,prišielkňazovsluhaapovedal obetovateľovi:„Dajmäsonapečenieprekňaza,lebo nechceztebavarenémäso,alesurové.“

16Akmuniektopovedal:„Nechhneďspáliatukapotom sivezmi,koľkosidušaželá!“,odpovedalmu:„Nie,dajmi hoteraz,aaknie,vezmemsihonásilím.“

17Pretobolhriechmladíkovveľmiveľkýpred Hospodinom,leboľudiaodporovaliHospodinovejobete

18SamuelvšakslúžilpredHospodinom,ešteakochlapec, opásanýľanovýmefódom

19Jehomatkamutiežšilamalýkabátanosilamuhorok čorok,keďprichádzalasosvojímmanželom,abypriniesli výročnúobetu

20AÉlipožehnalElkánuajehoženuapovedal:Nechtidá Hospodinpotomstvoztejtoženyzapôžičku,ktorúsidal HospodinoviAtakodišlidomov

21HospodinnavštívilAnnu,atakpočalaaporodilatroch synovadvedcéry.ChlapecSamuelrástolpred Hospodinom

22Elibolveľmistarýapočulvšetko,čojehosynovia robilicelémuIzraeluaakoležalisoženami,ktorésa zhromažďovaliprivchodedostanuzhromaždenia

23Aonimpovedal:Prečorobítetakéveci?Lebopočujem ovašichzlýchskutkochodvšetkéhotohtoľudu

24Nie,synoviamoji,veďpočujemzlúpovesť,žezvádzate Hospodinovľudkhriechu.

25Aksačlovekprehrešíprotičloveku,sudcahobude súdiťAksavšakčlovekprehrešíprotiHospodinovi,ktosa zanehobudemodliť?Aleneposlúchlihlassvojhootca, leboHospodinichchcelzabiť

26ChlapecSamuelrástolatešilsaobľubeuHospodinaaj uľudí.

27VtedyprišielkÉlimumužBožíapovedalmu:„Toto hovoríHospodin:Čisomsazjavildomutvojhootca,keď bolivEgypte,vdomefaraónovom?“

28Čisomsihovybralzovšetkýchizraelskýchkmeňovza kňaza,abyobetovalnamojomoltári,pálilkadidloanosil predomnouefód?Čisomdaldomutvojhootcavšetky ohňovéobetyIzraelitov?

29Prečokopetedomojejobetyadomojejobety,ktorú somprikázalumiestniťdosvojhopríbytku,actítesvojich synovviacakomňa,abystesavykŕmilinajlepšími obeťamizovšetkýchobetíIzraela,môjhoľudu?

30PretohovoríHospodin,BohIzraela:Povedalsom,že tvojdomadomtvojhootcabudúkráčaťpredomnou navekyAleterazhovoríHospodin:Nechjetoďalekoodo mňa!Lebotých,ktorímactia,poctím,atí,ktorímnou pohŕdajú,budúznevažovaní

31Hľa,idúdni,keďodseknemtvojeramenoirameno domutvojhootca,takževtvojomdomenebudestarca.

32Vmojompríbytku,vcelombohatstve,ktoréBohdá Izraelu,uvidíšnepriateľaavtvojomdomenebudenaveky starec.

33Amužztvojhorodu,ktoréhoneoddelímodsvojho oltára,budetitrápiťočiatrápiťtvojesrdceCelýplod tvojhodomuzomrievrozkvetesvojhoveku.

34Atototibudeznamením,ktoréprídenatvojichdvoch synov,naChofnihoaPinchasa:Obajazomrúvjedendeň.

35Vzbudímsivernéhokňaza,ktorýbudekonaťpodľa toho,čojevmojomsrdciavmojejmysli,apostavímmu trvalýdomabudekráčaťpredmojímpomazanýmnaveky

36Astanesa,žekaždý,ktozostanevtvojomdome,príde abudesamuklaňaťzastriebornýkúsokakúsokchlebaa povie:„Postavma,prosím,dojednéhozkňazskýchúradov, abysomzjedolkúsokchleba“

KAPITOLA3

1ChlapecSamuelslúžilHospodinovipredÉlim Hospodinovoslovobolovtýchdňochvzácne,nebolo zjavnéhovidenia

2Vtomčase,keďÉliležalnasvojommieste,samuzačali stmievaťočianemoholvidieť.

3AprvnežzhaslaBožialampavchrámeHospodinovom, kdebolaBožiaarcha,aSamuelsiľaholspať, 4žeHospodinzavolalSamuela.Aonodpovedal:Tusom.

5AbežalkÉlimuapovedal:„Tusom,lebosima volal“Aonpovedal:„Nevolalsom,ľahnisiznova“A išielsiľahnúť.

6AHospodinznovazavolal:Samuel!Samuelvstal,išielk Élimuapovedal:„Tusom,lebosimavolal“On odpovedal:„Nevolalsom,synmôj,ľahnisiznova“ 7SamuelvšakeštenepoznalHospodinaaHospodinovo slovomueštenebolozjavené.

8AHospodinzavolalSamuelaznovatretíkrátVstalaišiel kÉlimuapovedal:„Tusom,lebosimavolal“AÉli pochopil,žeHospodinvolalchlapca.

9PretoÉlipovedalSamuelovi:„Choď,ľahnisi!Akeďťa zavolá,povieš:Hovor,Hospodine,lebotvojslužobník počúva.“Samueltedaišielaľaholsinasvojemiesto.

10AHospodinprišiel,postavilsaazavolalakopredtým: Samuel,Samuel!Samuelodpovedal:Hovor,lebotvoj služobníkpočúva.

11AHospodinpovedalSamuelovi:Hľa,jaurobímv Izraelivec,zktorejkaždému,ktojupočuje,budebrneťv obochušiach.

12VtendeňvykonámprotiÉlimuvšetkyveci,ktorésom hovorilojehodome;keďzačnem,takajdokončím

13Lebosommuoznámil,žebudemsúdiťjehodom navekyprevinu,oktorejvie,pretožejehosynoviasa znevažovaliaonichnezastavil

14PretosomprisahaldomuÉliho,ževinudomuÉliho neodpustíaniobeť,anidarnaveky

15SamuelležalaždoránaaotvorildvereHospodinovho domu.SamuelsavšakbáloznámiťÉlimuvidenie.

16PotomÉlizavolalSamuelaapovedal:„Samuel,syn môj“Onodpovedal:„Tusom“

17Apovedal:„ČotitopovedalHospodin?Netajtopredo mnou!NechtiBohurobítotoanechpridá,akpredomnou niečozatajíšzovšetkýchslov,ktorétipovedal“ 18Samuelmupovedalvšetkoaničprednímnezatajil. Povedal:„TojeHospodin,nechurobí,čouznázadobré“ 19SamuelrástolaHospodinbolsnímanedopustil,abysa zjehoslovsplnilonič.

20AcelýIzraelodDanuažpoBeér-Šebupoznal,že SamuelbolustanovenýzaprorokaHospodinovho 21AHospodinsaznovazjavilvŠíle,leboHospodinsa zjavilSamuelovivŠíleslovomHospodinovým

KAPITOLA4

1SamuelovoslovosadostalokcelémuIzraeluIzrael vyšieldobojaprotiFilištíncomautáborilsapriEbenEzeroviFilištínciutáborilivAfeku

2FilištíncisazriadiliprotiIzraeluakeďsaspustilidoboja, IzraelbolpredFilištíncamiporazenýapobilizvojskana bojiskuasištyritisícmužov

3Keďľudvošieldotábora,staršíIzraelapovedali:„Prečo násdnesHospodinporazilpredFilištíncami?Prinesmesi zoŠílaarchuHospodinovejzmluvy,abynás,keďpríde medzinás,vyslobodilazrukynašichnepriateľov.“

4ĽudtedaposlaldoŠíla,abyodtiaľpriniesliarchuzmluvy Hospodinazástupov,ktoráprebývamedzicherubínmiBoli

tamajdvajasynoviaÉliho,ChofniaPinchas,sarchou Božejzmluvy.

5KeďarchazmluvyHospodinovejvošladotábora,celý Izraelzakričalveľkýmjasotom,ažsazemotriasla.

6KeďFilištíncipočulikrik,povedali:„Čoznamenáten veľkýkrikvtáboreHebrejov?“Apochopili,žearcha Hospodinovaprišladotábora

7Filištíncisazľakliapovedali:„Bohprišieldo tábora!“Povedali:„Bedanám,lebosaničtakéešte nestalo“

8Bedanám!Ktonásvyslobodízrukytýchtomocných bohov?Tosútíbohovia,ktoríbiliEgypťanovvšetkými pliagaminapúšti.

9Buďtesilníazachovajtesaakomuži,Filištínci,abyste neboliotrokmiHebrejov,akoonibolivám!Zachovajtesa akomužiabojujte.

10FilištíncibojovaliaIzraelbolporazenýKaždýutiekol dosvojhostanuBolatoveľmiveľkáporážka,leboz Izraelapadlotridsaťtisícpešiakov.

11AarchaBožiabolazajatáadvajasynoviaEliho,Chofni aPinchas,bolizabití

12VtedyvybeholzvojskaistýBenjamínovmužavten istýdeňprišieldoŠílasroztrhanýmoblečenímashlinou nahlave

13Keďprišiel,Élisedelnastolicipricesteahľadel,lebo samusrdcetriaslooarchuBožiuKeďmužvošieldo mestaaoznámilto,celémestokričalo

14KeďÉlipočulkrik,povedal:„Čotoznamenázatento hluk?“MužrýchlovošielaoznámiltoÉlimu

15Elimaldeväťdesiatosemrokovajehoočibolislabé, takženemoholvidieť.

16AmužpovedalÉlimu:„Jasomten,čoprišielzvojska, adnessomutiekolzvojska“Aonsaopýtal:„Čosastalo, synmôj?“

17Posolodpovedal:„IzraelutiekolpredFilištíncamia medziľudomdošlokveľkejporážkeAjtvojidvaja synovia,ChofniaPinchas,súmŕtviaarchaBožiaje zajatá“

18KeďspomenularchuBožiu,spadolzosedadladozadu pribráne,zlomilsiväzazomrel,lebobolstarýatučný mužSúdilIzraelštyridsaťrokov

19Jehonevesta,Pinchasovažena,bolatehotnáamala čoskoroporodiť.Keďpočulasprávu,žeBožiuarchuvzali ažejejsvokoramanželzomreli,zohlasaazačalarodiť, lebojutrápilibolesti

20Akeďumierala,ženy,ktoréstáliprinej,jejpovedali: „Nebojsa,lebosiporodilasyna“Aleonaneodpovedalaa nevšímalasito.

21AdaladieťaťumenoIchabod,hovoriac:Slávaodišlaod Izraela,pretožebolavzatáarchaBožiaakvôlijejsvokrovi ajejmanželovi

22Apovedala:SlávaodišlaodIzraela,leboarchaBožia bolazajatá

KAPITOLA5

1FilištíncivzaliBožiuarchuaprenieslijuzEben-Ezeru doAšdódu

2KeďFilištíncivzaliBožiuarchu,vnieslijudo DágonovhodomuapostavilijuvedľaDágona.

3KeďAšdódčaniavstaliskororáno,hľa,Dagonležal tvároukzemipredarchouHospodinovou.ChytiliDagona apostavilihospäťnajehomiesto

4Keďvstaliskororánonasledujúcehodňa,hľa,Dagon ležaltvároukzemipredarchouHospodinovou;Dagonova hlavaaobedlanejehorúkboliodťaténaprahu;zostalmu lenDagonovpahýľ

5PretoanikňaziDagonovi,aninikto,ktovchádzado Dagonovhodomu,nestúpinaDagonovprahvAšdódeaž dodnešnéhodňa

6AlerukaHospodinovaťažkodoliehalanaAšdódčanov, zničilicharanilichvredmi,Ašdódajehookolie

7KeďmužizAšdóduvideli,žejetotak,povedali:„Archa BohaIzraelanezostaneunás,lebojehorukatvrdodolieha nanásananášhobohaDagona“

8Pretoposlaliposlovazhromaždiliksebevšetkých filištínskychkniežatapýtalisa:„Čomámerobiťsarchou IzraelovhoBoha?“Odpovedali:„NecharchuIzraelovho BohaprenesúdoGátu.“AarchuIzraelovhoBohatam preniesli

9Astalosa,žekeďtopreniesli,rukaHospodinova dopadlanamestoaspôsobilamuveľmiveľkúskazu.Ranil mužovmesta,malýchiveľkých,amalinasvojichskrytých miestachvyrážky

10PretoposlaliBožiuarchudoEkronu.Astalosa,keď BožiaarchaprišladoEkronu,žeEkroňaniakričali: PriniesliknámarchuBohaIzraela,abynásinášľudpobili 11Poslalitedaazhromaždilivšetkýchfilištínskychkniežat apovedali:„PošlitearchuBohaIzraelaanechsavrátina svojemiesto,abynezabilanásanášľud,lebovcelom mestepanovalasmrteľnázkáza,rukaBožiatamveľmi doliehala“

12Mužov,ktorínezomreli,postihlihnilobyakrikmesta stúpalaždoneba.

KAPITOLA6

1AarchaHospodinovabolasedemmesiacovvkrajine Filištíncov

2Filištíncisizavolalikňazovaveštcovapýtalisa:„Čo mámeurobiťsarchouHospodinovou?Povedztenám,čím jumámeposlaťnajejmiesto“

3Aonipovedali:AkpošletearchuBohaIzraela, neposielajtejuprázdnu,aleurčitemuvráťteobetuzavinu Potomsauzdravíteabudetevedieť,prečoodvás neodtiaholsvojuruku.

4Potomsaopýtali:„Akúobetuzavinumumáme vrátiť?“Odpovedali:„Päťzlatýchvredovapäťzlatých myšípodľapočtufilištínskychkniežat,lebojednarana postihlavásvšetkýchajvašichkniežat“

5Pretosiurobítemodlysvojichnádorovamodlysvojich myší,ktoréhyzdiakrajinu,avzdáteslávuBohuIzraela, azdabyodľahčilsvojurukuodvás,odvašichbohovaod vašejkrajiny

6Prečositedazatvrdzujetesrdcia,akosizatvrdilisrdcia Egypťaniaafaraón?Čineprepustiliľud,keďmedzinimi vykonalzázraky?

7Terazsitedaurobtenovývozavezmitedvedojnékravy, naktoréeštenebolojarmo,zapriahajteichdovozaaich teľatáodveztedomov.

1Samuelova

8VezmiteHospodinovuarchuapoložtejunavozazlaté predmety,ktorémudáteakoobetuzavinu,vložtedo schránkyvedľanejapošlitejupreč,abyišla

9AkpôjdehorecestoukjehoúzemiudoBet-šemeša,tak námspôsobiltotoveľkézlo.Aknie,budemevedieť,ženás nezasiahlajehoruka,aležesanámtostalonáhodou 10Mužitakurobili,vzalidvedojnékravy,priviazaliichk vozuaichteľatázavrelidoma.

11ApoložiliarchuHospodinovunavozatruhluso zlatýmimyšamiasoškamiichvredov

12KravysavydalipriamoucestoudoBet-šemešaaišlipo hlavnejceste,bučalianeodbočovalianinapravo,ani naľavo.Filištínskekniežatáichprenasledovaliažk hraniciamBet-šemeša

13ObyvateliaBet-šemešaprávežalivúdolípšeničnú úrodu.Zdvihliočiauvideliarchuazaradovalisa,žeju uvideli

14VozprišielnapoleJozueho,Bétšemčana,azastavilsa tam,kdebolveľkýkameň.Rozštiepalidrevozvozaa obetovalikravyakozápalnúobeťHospodinovi

15LévitisňaliarchuHospodinovuaskrinku,ktorábolas ňou,vktorejbolizlatépredmety,apoložiliichnaveľký kameňAmužizBet-šemešaobetovalizápalnéobetya prinášalivtenistýdeňobetyHospodinovi

16Keďtovidelipiatifilištínskikniežatá,vrátilisavten istýdeňdoAkaronu

17Totosúzlatévredy,ktoréFilištíncivrátiliHospodinovi akoobetuzavinu:jedenzaAšdód,jedenzaGazu,jedenza Askalon,jedenzaGát,jedenzaAkaron 18AzlatémyšipodľapočtuvšetkýchmiestFilištíncov patriacichpiatimpánom,opevnenýchmiestajdedín,ažpo veľkýkameňÁbel,naktorompostaviliarchuHospodinovu TentokameňstojíaždodnesnapoliJozuehoBetšemského 19AporazilmužovzBet-šemeša,pretoženazrelidoarchy HospodinovejZľudupobilpäťdesiattisícsedemdesiat mužovAľudnariekal,leboHospodinporazilmnohýchz ľuduveľkouporážkou.

20MužizBet-šemešasapýtali:„Ktomôžeobstáťpred týmtosvätýmHospodinom,Bohom?Akukomuodnás odíde?“

21AposlaliposlovkobyvateľomKirjat-jearimus odkazom:FilištínciprinieslispäťarchuHospodinovu; poďtedoluaprinestesijuhore.

KAPITOLA7

1MužizKirjat-jearimuprišli,vzaliarchuHospodinovua vnieslijudodomuAbinadabanavrchu.JehosynaEleazara posvätili,abystrážilarchuHospodinovu

2Astalosa,kýmarchazostalavKirjat-jearime,žeuplynul dlhýčas,lebotobolodvadsaťrokov,acelýdomIzraela nariekalzaHospodinom.

3SamuelpovedalcelémudomuIzraela:„Aksacelým svojímsrdcomnavrátitekHospodinovi,odstráňte spomedzisebacudzíchbohovaAštarty,obráťtesisrdciak HospodinoviaslúžtelenjemuOnvásvyslobodízruky Filištíncov.“

4Izraelitipotomodstránilibaalovaaštartyaslúžiliiba Hospodinovi

5Samuelpovedal:„ZhromažditecelýIzraeldoMicpyaja sabudemzavásmodliťkHospodinovi“

6ZhromaždilisadoMicpy,načerpalivoduavylialijupred Hospodinom,vtendeňsapostiliahovorilitam:„Zhrešili smeprotiHospodinovi“SamuelsúdilIzraelitovvMicpe 7KeďFilištíncipočuli,žesaIzraelitizhromaždilido Micpy,filištínskikniežatávytiahliprotiIzraelu.Keďto Izraelitipočuli,zľaklisaFilištíncov

8IzraelitipovedaliSamuelovi:„Neprestaňvolaťzanásk Hospodinovi,nášmuBohu,abynásvyslobodilzruky Filištíncov“

9Samuelvzaljednodojčiacejahňaaobetovalhoceléako zápalnúobeťHospodinoviSamuelvolalkHospodinoviza IzraelaHospodinhovypočul

10KeďSamuelprinášalzápalnúobeť,Filištíncisa priblížilikbojuprotiIzraeluAleHospodinvtendeň zahrmelnaFilištíncovveľkýmhromomazmiatolich, takžeboliporazenípredIzraelom.

11IzraelitivyšlizMicpy,prenasledovaliFilištíncovabili ichažpodBetkar

12Samuelvzalkameň,postavilhomedziMicpuaŠena pomenovalhoEben-Ezer,hovoriac:„Ažsemnám pomoholHospodin“

13Filištíncibolipokoreníaužviacneprichádzalido izraelskéhoúzemiaArukaHospodinovabolaproti FilištíncompovšetkySamuelovedni

14Mestá,ktoréFilištíncidobyliIzraelovi,bolivrátené IzraeluodAkaronuažpoGátaichúzemieIzrael vyslobodilzrúkFilištíncovAmedziIzraeloma Amorejcamibolmier.

15SamuelsúdilIzraelpovšetkydnisvojhoživota

16RokčorokchodildoBételu,GilgáluaMicpyasúdil Izraelnavšetkýchtýchmiestach.

17PotomsavrátildoRámy,lebotamboljehodom,atam súdilIzraelatampostaviloltárHospodinovi

KAPITOLA8

1KeďSamuelzostarol,ustanovilsvojichsynovzasudcov nadIzraelom

2JehoprvorodenýsavolalJoeladruhýsavolalAbiáš BolisudcamivBeér-Šebe.

3Jehosynovianechodilipojehocestách,aleodbočovaliza ziskom,braliúplatkyaprekrúcalisúd

4VtedysazhromaždilivšetcistaršíIzraelaaprišlik SamuelovidoRámy,

5Apovedalimu:Hľa,sistarýatvojisynovianechodiapo tvojichcestách.Teraznámustanovkráľa,abynássúdil, akojetouvšetkýchnárodov

6Samuelovisatovšaknepáčilo,keďpovedali:„Dajnám kráľa,abynássúdil“SamuelsamodlilkHospodinovi

7AHospodinpovedalSamuelovi:Počúvajhlasľuduvo všetkom,čotihovoria,lebonietebouzavrhli,alezavrhli mnou,abysomnekraľovalnadnimi.

8Podľavšetkýchskutkov,ktorékonaliododňa,keďsom ichvyviedolzEgypta,aždodnešnéhodňa,opustilimaa slúžiliinýmbohom,takkonajúajtebe

9Teraztedaposlúchniichhlas,alenapriektomuim dôrazneprikážaoznámimspôsobkráľa,ktorýbudenad nimikraľovať

10ASamueloznámilvšetkyHospodinoveslováľudu, ktorýodnehožiadalkráľa.

11Apovedal:Totobudespôsobkráľa,ktorýbudenad vamikraľovať:Vezmevašichsynovaustanovísiichpre

seba,presvojevozyazajazdcovaniektoríbudúbežať predjehovozmi.

12Ustanovísiveliteľovnadtisíckamiaveliteľovnad päťdesiatimiapostavíich,abymuoralipôdu,žaliúrodua vyrábalimuvojnovénástrojeanástrojeprejehovozy.

13Avašedcérysivezme,abybolicukrárkami,varilkamia pekárkami

14Vezmevámpolia,viniceaolivovésady,tonajlepšiez nich,adáichsvojimsluhom

15Azvášhosemenaazvašichvinícvezmedesiatkyadá ichsvojimúradníkomasvojimsluhom

16Vezmevašichsluhov,vašeslúžky,vašichnajkrajších mládencovavašeoslyazamestnáichdosvojejpráce.

17Zvašichoviecvezmedesiatkyavymubudetesluhami

18Vonendeňbudetevolaťopomocpresvojhokráľa, ktoréhostesivyvolili,aleHospodinvásvonendeň nevypočuje

19ĽudvšakodmietolposlúchnuťSamuelovhlasapovedal: „Nie,alechcememaťnadseboukráľa.“

20Abysmeajmyboliakovšetkynárodyaabynássúdil náškráľ,chodilprednamiabojovalnašeboje

21Samuelvypočulvšetkyslováľuduapredniesolich Hospodinovi

22AHospodinpovedalSamuelovi:„Počúvajichhlasa ustanovimkráľa.“Samuelpovedalizraelskýmmužom: „Choďtekaždýdosvojhomesta“

KAPITOLA9

1BolrazistýmužzBenjamínovhorodu,menomKíš,syn Abiela,synaCerora,synaBechorata,synaAfiáša, Benjamínovec,mocnýasilnýmuž

2Malsyna,ktorýsavolalSaul,krásnehomladéhomužaa bolpeknejpostavy.MedziIzraelitminebolniktokrajšíako onOdpliecvyššiebolvyššíakoktorýkoľvekinýľud

3AosliceSaulovhootcaKišasastratiliVtedyKiš povedalsvojmusynoviSaulovi:„Vezmisoseboujedného zosluhovavstaň,choďhľadaťoslice“

4PrešielcezEfraimsképohorieaprešielkrajinouŠališa, alenenašliich.PrešlikrajinouŠalim,aletamichnebolo. PrešielkrajinouBenjamínovcov,alenenašliich

5KeďprišlidokrajinyZuf,Saulpovedalsvojmusluhovi, ktorýbolsním:„Poď,vráťmesa,abymôjotecnezanechal starostlivosťoosliceanestaralsaonás“

6Apovedalmu:Hľa,vtomtomestejemužBoží,ajeto mužvážený.Všetko,čopovie,saurčitesplní.Poďmetam, azdanámukážecestu,ktoroumámeísť

7VtedySaulpovedalsvojmusluhovi:„Alehľa,ak pôjdeme,čoprinesiemetomumužovi?Chliebsanám minulvnádobáchanemámedar,ktorýbysmepriniesli BožiemumužoviČožemáme?“

8SluhaodpovedalSaulovi:„Mámtuporukeštvrtinu šekelastriebraDámhoBožiemumužovi,abynámukázal cestu“

9(KedysivIzraeli,keďsaniektoišieldopytovaťBoha, hovoriltakto:Poďte,poďmekvešcovi!Leboten,koho terazvoláprorok,sapredtýmvolalveštcom.)

10VtedySaulpovedalsvojmusluhovi:„Dobrepovedané, poďme!“Išlitedadomesta,kdebolBožímuž 11Akeďvystupovalinakopeckmestu,našlidievčatá,ako vychádzajúčerpaťvodu,apovedaliim:Jetuveštca?

12Aoniimodpovedaliariekli:Je!Hľa,jepredvami Ponáhľajtesa,lebodnesprišieldomesta,lebodnesjena výšineobetaľudu

13Lenčovojdetedomesta,hneďhonájdete,skôrako vyjdenavýšinujesť,leboľudnebudejesť,kýmnepríde, lebopožehnáobetuapotomjediatí,ktorýchpozvúPreto terazvyrazte,lebookolotejtodobyhonájdete 14Atakišlihoredomesta.Akeďprišlidomesta,hľa, Samuelvyšieloprotinim,abyišielhorenavýšinu

15HospodinvšakpovedalSamuelovideňpredtým,ako prišielSaul,apovedal:

16ZajtraokolotohtočasutipošlemmužazBenjamínovej krajinyatyhopomažešzavodcunadmojímľudom Izraelom,abyvyslobodilmôjľudzrukyFilištíncovLebo somzhliadolnasvojľud,leboichvolanieprišlokumne 17KeďSamueluvidelSaula,Hospodinmupovedal:„Hľa, muž,oktoromsomtihovoril!Onbudekraľovaťnad mojímľudom“

18VtedysaSaulpriblížilkSamuelovivbráneapovedal: „Povedzmi,prosím,kdejedomveštca“

19SamuelodpovedalSaulovi:„JasomveštcomVyjdi predomnounavýšinu,lebodnesbudešsomnoujesťa zajtraťaprepustímapoviemtivšetko,čomášnasrdci“ 20Ačosatýkatvojichoslíc,ktorésatistratilipredtromi dňami,nanenemysli,lebosanašli.Apokomtúživšetko, počomtúžiIzrael?Činiepotebeapocelomdometvojho otca?

21Saulodpovedal:„NiesomjaBenjamínovecz najmenšiehozizraelskýchkmeňovamojačeľaďje najmenšiazovšetkýchčeľadíBenjamínovhokmeňa?Prečo mitohovoríš?“

22SamuelvzalSaulaajehosluhu,zaviedolichdoizbya posadilichnaprvémiestomedzipozvanými,ktorýchbolo asitridsať.

23Samuelpovedalkuchárovi:„Prinesporciu,ktorúsomti dalaoktorejsomtipovedal:Položsijuvedľaseba“

24Kuchárvzalpleceato,čobolonaňom,apredložilto predSaulaSamuelpovedal:„Pozri,čozostalo!Predložsi topredsebaajedz,lebodoteraztobolopretebaodložené, odkedysompovedal:Pozvalsomľud.“Saultedajedolv tendeňsoSamuelom

25Keďzišlizvýšinydomesta,Samuelsarozprávalso Saulomnastreche.

26VstaliskororánoAstalosa,keďsarozodnilo,že SamuelzavolalSaulanastrechuapovedal:„Vstaň,aby somťaprepustil!“Saulvstalavyšliobaja,oniSamuel, von

27Keďzostupovalinakoniecmesta,Samuelpovedal Saulovi:„Povedzsluhovi,abyišielprednami“Aonišiel ďalejTyvšakchvíľuzastav,abysomtioznámilBožie slovo

KAPITOLA10

1Samuelvzalnádobkusolejom,vylialmuhonahlavu, pobozkalhoapovedal:„Činiejetopreto,žeťaHospodin pomazalzavodcunadsvojímdedičstvom?“

2Keďdnesodomňapôjdeš,nájdešdvochmužovpri RáchelinomhrobenaBenjamínovomúzemívCelcea povediati:Našlisaoslice,ktorésiišielhľadať.Ahľa,tvoj otecopustilstarostlivosťoosliceaľutujevásahovorí:Čo mámurobiťpresvojhosyna?

1Samuelova

3PotompôjdešodtiaľďalejaprídešnarovinuTáborTam ťastretnútrajamuži,ktorívystupujúkBohudoBételu. Jedenniesoltrikozliatka,druhýniesoltribochníkychleba aďalšíniesolfľašuvína.

4Pozdraviaťaadajútidvabochníkychleba,ktorévezmeš zichrúk

5PotomprídešnaBožípahorok,kdejeposádkaFilištíncov Akeďprídešdomesta,stretnešzástupprorokov,ktorí zostupujúzvýšinyamajúpredseboupsaltériu,bubon, píšťaluaharfu,abudúprorokovať

6AzostúpinatebaDuchHospodinovabudešsnimi prorokovaťapremeníšsanainéhočloveka

7Akeďsatistanútietoznamenia,urob,akotipríležitosť poslúži,leboBohjestebou

8PôjdešpredomnoudoGilgáluajazostúpimktebe,aby somobetovalzápalnéobetyaobetypokojné.Sedemdní zostaneš,kýmktebeneprídemaneukážemti,čomášrobiť 9Keďsaobrátilchrbtom,abyodišielodSamuela,Bohmu dalinésrdce.Avšetkytieznameniasavtendeňstali.

10Keďprišlitamnavrch,hľa,stretlahoskupinaprorokov azostúpilnanehoDuchBožíaprorokovalmedzinimi

11Keďvšetci,ktoríhopoznalipredtým,videli,že prorokujemedziprorokmi,pýtalisajedendruhého:„Čosa tostalosKíšovýmsynom?JeazdaajSaulmedzi prorokmi?“

12Ajedenztých,čobolinatomistommieste,odpovedal: „Alektojeichotcom?Pretosastalopríslovím:Jeazdaaj Saulmedziprorokmi?“

13Keďdokázalprorokovať,prišielnavýšinu

14Saulovstrýkosahoopýtalajehosluhu:„Kamste išli?“Onodpovedal:„Hľadaťoslice.“Keďsmevideli,že ichnikdeniet,prišlismekSamuelovi

15Saulovstrýkosahoopýtal:„Povedzmi,prosím,čoti povedalSamuel.“

16ASaulpovedalsvojmustrýkovi:„Oznámilnámjasne, žesanašliosliceAleokráľovstve,oktoromhovoril Samuel,munepovedal.“

17SamuelzvolalľudkHospodinovidoMicpy

18ApovedalsynomIzraelovým:TotohovoríHospodin, BohIzraela:JasomvyviedolIzraelzEgyptaavyslobodil somvászrukyEgypťanovazrukyvšetkýchkráľovstieva tých,ktorívásutláčali

19AvystedneszavrhlisvojhoBoha,ktorývássám vyslobodilzovšetkýchvašichsúženíasúžení,apovedali stemu:Nie,aleustanovnadnamikráľaPretosateraz postavtepredHospodinapodľasvojichkmeňovapodľa svojichtisícov

20KeďSamuelprikázalpriblížiťvšetkyizraelskékmene, bolzachytenýkmeňBenjamín

21KeďprikázalkmeňuBenjamínpristúpiťpodľasvojich rodov,bolazachytenárodinaMatrihoabolzachytenýaj Saul,synKišov.Hľadaliho,alenenašliho.

22PretosaďalejpýtaliHospodina,čitamtenmužešte prídeAHospodinodpovedal:„Hľa,skrylsamedzi látkami“

23BežalitedaavzalihoodtiaľKeďsapostavilmedziľud, bolodpliecvyššieakoktorýkoľvekinýľud.

24Samuelpovedalvšetkémuľudu:„Vidítetoho,kohosi vyvolilHospodin?Nietjemupodobnéhomedzicelým ľudom?“Avšetokľudkričal:„Nechžijekráľ!“

25Samuelpotomoznámilľudupravidlákráľovstva, zapísalichdoknihyapoložiljupredHospodina.Samuel potomposlalvšetokľud,každéhodomov

26AjSaulsavrátildomovdoGibeyasnímišlaajskupina mužov,ktorýchsŕdcsadotkolBoh.

27AlesynoviaBelialapovedali:„Akonástentomuž vyslobodí?“PohŕdalinímaneprinieslimužiadnedaryOn všakmlčal.

KAPITOLA11

1PotomprišielhoreAmmončanNachašautáborilsaproti Jábeš-gileádu.VšetcimužizJábešapovedaliNachašovi: „Uzavrisnamizmluvuabudemetislúžiť“

2AAmmončanNachašimodpovedal:„Uzavriemsvami zmluvupodtoutopodmienkou:Vypchámvámvšetkým pravéokoaurobímtonapotupucelémuIzraelu“

3StaršíJábešamupovedali:„Dajnámsedemdníodkladu, abysmemohliposlaťposlovdoceléhoizraelskéhokraja. Aknásniktonezachráni,vyjdemektebe“

4PotomprišliposloviadoSaulovejGibeyaoznámilitú správuľudu.Všetokľudpozdviholhlasaplakal.

5Ahľa,SaulprichádzalzastádomzpoľaaSaulsaopýtal: „Čosadejetomuľudu,žeplače?“Aonimuoznámili správuodmužovzJabeša.

6KeďSaulpočultúsprávu,zostúpilnaňhoDuchBožía veľmisarozhneval

7Vzaljarmovolov,rozsekalichnakusyaposlalichpo poslochdoceléhoizraelskéhokrajasodkazom:„Kto nevyjdezaSaulomaSamuelom,taksastanejeho volom.“StrachpredHospodinompadolnaľudavšetci vyšlijednohlasne

8KeďichspočítalvBezeku,boloIzraelitovtristotisíca Júdovýchmužovtridsaťtisíc.

9Aposlam,ktoríprišli,povedali:„Totopovedztemužom zJábeš-Gileádu:Zajtra,keďbudeslnkohriať,dostanete pomoc.“PosloviaprišliaoznámilitomužomzJábešatísa zaradovali

10PretomužizJábešapovedali:„Zajtrakvámvyjdemea urobtesnamivšetko,čouznátezadobré.“

11NadruhýdeňrozdelilSaulľuddotrochskupínTívošli dostredutáborazarannejstrážeabiliAmmončanovaždo dennejhorúčavy.Tí,čozostali,sarozpŕchli,takžeznich nezostalidvajapohromade

12AľudsaSamuelaopýtal:Ktojeten,čopovedal:Saul mákraľovaťnadnami?Priveďtetýchmužov,abysmeich usmrtili

13ASaulpovedal:„Dnesniktonebudeusmrtený,lebo dnesHospodinvykonalspásuvIzraeli“

14VtedySamuelpovedalľudu:„Poďte,pôjdemedo Gilgáluaobnovmetamkráľovstvo“

15AvšetokľudišieldoGilgáluatamvGilgáleustanovili SaulazakráľapredHospodinomaobetovalitamobety pokojnépredHospodinomAtamsaSaulavšetciizraelskí muživeľmiradovali

KAPITOLA12

1SamuelpovedalcelémuIzraelu:„Hľa,vypočulsomsi vášhlasvovšetkom,čostemihovorili,austanovilsom nadvamikráľa“

1Samuelova

2Ateraz,hľa,kráľkráčapredvamiJasomstarýašedivý ahľa,mojisynoviasúsvami.Kráčalsompredvamiod svojhodetstvaaždodnešnéhodňa

3Hľa,tusom!SvedčiteprotimnepredHospodinomapred jehopomazaným:Komusomvzalvola?Komusomvzal osla?Kohosomoklamal?Kohosomutláčal?Odkohosom prijalúplatok,abysomsinímzaslepiloči?Ajavámho vrátim.

4Aonipovedali:Neoklamalsinásanisinásneutlačil,ani siničodnikohonevzal

5Apovedalim:„Hospodinjesvedkomprotivámajeho pomazanýjesvedkomdnes,žestevmojejrukenič nenašli.“Aoniodpovedali:„Jesvedkom.“

6Samuelpovedalľudu:„HospodinpovýšilMojžišaa Áronaavyviedolvašichotcovzegyptskejkrajiny“

7Terazsatedapostavte,abysomsasvamimoholpred Hospodinomvyhovoriťovšetkýchspravodlivýchskutkoch, ktoréHospodinurobilvámavašimotcom

8KeďprišielJakubdoEgyptaavašiotcoviavolalik Hospodinovi,HospodinposlalMojžišaaÁrona,ktorí vyviedlivašichotcovzEgyptaausadiliichnatomto mieste.

9KeďzabudlinaHospodina,svojhoBoha,predalichdo rukySiseru,veliteľavojskavChacóre,dorukyFilištíncov adorukymoábskehokráľa,atíbojovaliprotinim.

10AvolalikHospodinoviahovorili:Zhrešilisme,lebo smeopustiliHospodinaaslúžilismebaalomaaštartám Teraznásvšakvysloboďzrukynašichnepriateľova budemetislúžiť

11HospodinposlalJerubbaala,Bedána,JeftuaSamuelaa vyslobodilvászrúkvašichokolitýchnepriateľov,takžeste bývalivbezpečí

12Keďstevideli,žeprotivámprišielNachaš,kráľ Ammončanov,povedalistemi:Nie,alekráľnechnad namikraľuje,hocivašímkráľombolHospodin,vášBoh

13Aterazhľa,kráľ,ktoréhostesivyvoliliapoktoromste túžili!Hľa,Hospodinustanovilnadvamikráľa.

14AksabudetebáťHospodinaabudetemuslúžiťa budeteposlúchaťjehohlasanebudetesavzpierať Hospodinovmuprikázaniu,budetenasledovaťHospodina, svojhoBoha,vyajkráľ,ktorýnadvamikraľuje

15AkvšaknebudeteposlúchaťhlasHospodinovabudete savzbúriťprotiprikázaniuHospodinovmu,ruka Hospodinovabudeprotivám,akobolaprotivašimotcom

16Pretoterazstojteapozritesanatútoveľkúvec,ktorú Hospodinvykonápredvašimiočami.

17Činiejednesžatvapšenice?Budemvolaťk Hospodinoviaonzošlehromyadážď,abystepoznalia videli,akáveľkájevašazloba,ktorústespáchalivočiach Hospodinových,keďstesižiadalikráľa

18SamuelvzývalHospodinaaHospodinvtendeňposlal hromyadážď.VšetokľudsaveľmibálHospodinaa Samuela

19AvšetokľudpovedalSamuelovi:Modlisazasvojich služobníkovkHospodinovi,svojmuBohu,abysme nezomreli,lebosmekuvšetkýmsvojimhriechompridali eštetotozlo,žesmesižiadalikráľa.

20Samuelpovedalľudu:„Nebojtesa,spáchalistevšetku tútozlobu,aleneodvráťtesaodnasledovaniaHospodina, aleslúžteHospodinovicelýmsvojímsrdcom!“

21Aneodbočujte,lebobystesapotomuchádzaliza márnosťami,ktorénemôžuosožiťanizachrániť,lebosú márne

22LeboHospodinneopustísvojľudpresvojeveľkémeno, lebosaHospodinovizapáčilourobiťvássvojímľudom.

23AjanechsaneprehrešímprotiHospodinovitým,že prestanemmodliťsazavásBudemvásučiťdobreja správnejceste.

24LensabojteHospodinaaslúžtemuvernecelýmsvojím srdcom,lebovidíte,akéveľkéveciprevásurobil

25Akvšakbudeteajnaďalejkonaťbezbožne,zahyniete vyajváškráľ

KAPITOLA13

1SaulkraľovaljedenrokakeďkraľovalnadIzraelomdva roky,

2SaulsivybraltritisícmužovzIzraela;znichdvetisíc bolosoSaulomvMichmaseanavrchuBethelatisícbolo sJonatánomvBenjamínovejGibeiZvyšokľuduposlal každéhodojehostanu

3JonatánporazilposádkuFilištíncov,ktorábolavGebe. FilištíncisaotomdopočuliSaulzatrúbilnatrúbupocelej krajineazvolal:„NechtopočujúHebreji!“

4CelýIzraelpočul,žeSaulporazilposádkuFilištíncova žeajIzraelsaFilištíncomzošklivilPretobolľudzvolaný zaSaulomdoGilgálu

5Filištíncisazhromaždili,abybojovalisIzraelom, tridsaťtisícvozovašesťtisícjazdcovaľuduakopieskuna brehumoraVyšlihoreautáborilisavMichmase, východneodBet-Avenu.

6Keďizraelskímuživideli,žesúvtiesni,leboľudbolv úzkych,skrylisavjaskyniach,vhúštinách,naskalách,na vyvýšenináchavjamách.

7NiektoríHebrejciprešlicezJordándokrajinyGáda GileádSaulboleštevGilgaleavšetokľudhonasledovals trasením.

8Ačakalsedemdnípodľačasu,ktorýurčilSamuel,ale SamuelneprišieldoGilgáluaľudsaodnehorozpŕchol 9ASaulpovedal:„Prinestemisemzápalnúobeťa pokojnéobety!“Aobetovalzápalnúobeť

10Astalosa,žehneďakoskončilsobetovanímzápalnej obety,žehľa,prišielSamuel;aSaulvyšielmuvústrety, abyhopozdravil

11Samuelsaopýtal:„Čositourobil?“Saulodpovedal: „Videlsom,žesaľudodomňarozpŕcholažesineprišielv určenýchdňochažesaFilištíncizhromaždiliv Michmase.“

12Pretosomsipovedal:„Filištínciterazzostúpianamňa doGilgálu,ajasomsaešteneozvalHospodinovi“Preto somsaodvážilaobetovalsomzápalnúobeť

13SamuelpovedalSaulovi:„Hlúposikonal!Nedodržalsi prikázanieHospodina,svojhoBoha,ktorétiprikázalTeraz byHospodinupevniltvojekráľovstvonadIzraelom naveky“

14AleteraztvojekráľovstvoneobstojíHospodinsi vyhľadalmužapodľasvojhosrdcaaHospodinmuprikázal byťvodcomnadsvojímľudom,pretožesinezachovalto, čotiprikázalHospodin

15SamuelvstalaodišielzGilgáludoBenjamínovejGibey. Saulspočítalľud,ktorýbolsním,asišesťstomužov

16SaulajehosynJonatánaľud,ktorýbolsnimi,zostaliv BenjamínovejGibei,FilištíncivšaktáborilivMichmase.

17ZtáboraFilištíncovvyšlirabovačivtrochskupinách Jednaskupinasaobrátilanacestu,ktorávediedoOfry,do krajinyŠual.

18ĎalšiaskupinasaobrátilasmeromkBet-choronua ďalšiaskupinasaobrátilasmeromkhranici,ktorásmeruje kúdoliuCeboimsmeromkpúšti.

19Vcelejizraelskejkrajinenebolkováč,leboFilištíncisi povedali:„AbysiHebrejcineurobilimečealebokopije“

20AlevšetciIzraelitiišlikFilištíncom,abysikaždý nabrúsilradlicu,radlicu,sekeruamotyku

21Malivšakpilníknamotyky,radlice,vidly,sekeryana ostrenieostňov

22Vdeňbitkysavrukenikohozľudu,ktorýbolso SaulomaJonatánom,nenašielanimeč,anikopiju,aleu SaulaajehosynaJonatánasanašiellenjeden

23PosádkaFilištíncovvyšlakpriechoduMichmas

KAPITOLA14

1JednéhodňapovedalSaulovsynJonatánmladému zbrojnošovi:„Poď,prejdemekposádkeFilištíncov,ktorá jenadruhejstrane!“Alesvojmuotcovitonepovedal

2SaulsazdržiavalnakonciGibeypodgranátovníkom, ktorýjevMigroneĽudí,ktoríbolisním,boloasišesťsto mužov

3AAchiáš,synAchituba,brataIchabodovho,syna Pinchasa,synaÉliho,HospodinovhokňazavŠíle,nosil efódAľudnevedel,žeJonatánodišiel

4Medzichodbami,ktorýmisaJonatánsnažilprejsťk posádkeFilištíncov,bolanajednejstraneostráskalaana druhejstraneostráskalaJednasavolalaBozecadruhá Sene.

5Prednáčasťjednéhosanachádzalanasevereoproti MichmasuadruhánajuhuoprotiGibei

6Jonatánpovedalmladémuzbrojnošovi:„Poď,prejdimek posádketýchtoneobrezaných!MožnonámHospodin pomôže,leboHospodinoviničnebráni,čizachráni mnohýmialeboniekoľkými.“

7Jehozbrojnošmupovedal:„Urobvšetko,čomášnasrdci! Obráťsa,hľa,jasomsteboupodľatvojhosrdca“

8VtedypovedalJonatán:„Hľa,prejdemektýmtomužom aukážemesaim“

9Aknámpovedia:„Počkajte,kýmkvámprídeme!“, zostanemestáťnasvojommiesteanepôjdemeknim.

10Aknámvšakpovedia:„Poďteknámhore!“,pôjdeme hore,lebonámichHospodinvydaldorúk.Totonámbude znamením

11ObajasazjaviliposádkeFilištíncovaFilištíncipovedali: „Hľa,Hebrejcivychádzajúzdier,vktorýchsaskryli“

12MužizposádkyodpovedaliJonatánoviajeho zbrojnošovi:„Poďteknámaniečovámpovieme“Jonatán povedalsvojmuzbrojnošovi:„Poďzamnou,leboich HospodinvydaldorúkIzraela“

13Jonatánliezolhoreporukáchanoháchajehozbrojnoš zaním.PadlipredJonatánomajehozbrojnošzabíjalza ním

14Atáprváporážka,ktorúJonatánajehozbrojnoš spôsobili,bolaasidvadsaťmužovnaplocheakobypol akra,ktorúbolomožnéoraťsjednýmzáprahomvolov

15Vtábore,napoliimedzivšetkýmľudomnastalo chvenie;posádkaajtí,čolúpili,satiežchveliazemsa triasla,takžetoboloveľmiveľkéchvenie

16ASaulovistrážcoviavBenjamínovejGibeivideli,že davsarozplynulanavzájomsabili.

17VtedypovedalSaulľudu,ktorýbolsním:„Spočítajtea pozritesa,ktoznásodišiel!“Keďspočítali,hľa,Jonatána jehozbrojnoštamneboli.

18ASaulpovedalAchiášovi:„PrinessemBožiu archu!“LeboBožiaarchabolavtomčaseuIzraelitov

19Astalosa,kýmSaulhovorilskňazom,žehlukvtábore FilištíncovsastupňovalazväčšovalASaulpovedal kňazovi:„Stiahnitesvojuruku!“

20Saulavšetokľud,ktorýbolsním,sazhromaždilia prišlidobojaAhľa,mečkaždéhobolnamierenýproti druhémuanastalveľkýzmätok.

21AjHebrejci,ktoríbolipredtýmsFilištíncamiaišlis nimihoredotáborazokolitýchkrajín,satiežpridalik Izraelitom,ktoríbolisoSaulomaJonatánom.

22Ajvšetciizraelskímuži,ktorísaukrylinaEfraimskom pohorí,keďpočuli,žeFilištínciutiekli,prenasledovaliich vboji.

23TakHospodinvtendeňzachránilIzraelabitkasa pretiahlaaždoBet-Avenu

24Izraelitibolivtendeňvúzkosti,leboSaulzaviazalľud prísahou:„Prekliatymuž,ktorýbyjedoljedloaždovečera, kýmsanepomstímnasvojichnepriateľoch“Niktozľudu tedaneochutnalnič.

25Avšetciľudiazkrajinyprišlidolesa,atambolmedna zemi

26Keďľudvošieldolesa,hľa,medtečie,aleniktosi nepriložilrukukústam,lebosaľudbálprísahy

27Jonatánvšaknepočul,keďjehooteczaviazalľud prísahou.Pretovystrelkoniecpalice,ktorúmalvruke, namočiljudomedovéhoplástuapriložilsirukukústam Jehoočisarozjasnili

28Vtedyodpovedaljedenzľuduapovedal:„Tvojotec prísnezaviazalľudprísahou:Prekliatymuž,ktorýdneszje niečo“Aľudbolvyčerpaný

29VtedypovedalJonatán:„Môjotecspôsobilkrajine zmätokPozri,akosamirozjasnilioči,keďsomochutnal trochutohtomedu“

30Očoviac,kebysaľuddnesbolvoľnenajedolzkoristi, ktorúnašielodsvojichnepriateľov?Veďterazdošlok oveľaväčšejporážkemedziFilištíncami?

31VtendeňbiliFilištíncovodMichmasuažpoAjalon, takžeľudveľmivyčerpal

32Ľudsavrholnakorisť,vzalovce,volyateľatáazabíjal ichnazemiAľudichjedolskrvou

33PotomoznámiliSaulovi:„Hľa,ľudhrešíproti Hospodinovi,pretožejediaskrvou“Onpovedal: „Previnilistesa!Privaltekumnednesveľkýkameň.“

34Saulpovedal:„Rozíďtesamedziľudapovedzteim: ‚Každýnechmiprivediesvojhovolaakaždýsvojuovcua zabíjajteichtuajedzteanehrešteprotiHospodinovitým, žebudetejesťskrvou‘Avšetokľudpriviedolvtúnoc každýsvojhovolaazabíjaliichtam.

35ASaulpostavilHospodinovioltár;toboltenprvýoltár, ktorýpostavilHospodinovi

36Saulpovedal:„PoďmevnocizaFilištíncamiaplienime ichaždorannéhosvituNenechajmeznichanijedného

muža“Onipovedali:„Urob,čouznášzadobré“Kňaz povedal:„PristúpmesemkBohu.“

37SaulsapýtalBoha:„MámísťzaFilištíncami?Vydáš ichdorúkIzraela?“Alevtendeňmuneodpovedal.

38ASaulpovedal:„Pristúptesem,všetcipohlaváriľudu,a zistiteauvidíte,včomsadnesstaltentohriech“

39LeboakožežijeHospodin,ktorýzachránilIzrael,aj kebytobolonamojomsynoviJonatánovi,určitezomrie. Alenebolozceléhoľudu,ktobymuodpovedal

40PotompovedalcelémuIzraelu:„Vybuďtenajednej straneajaamôjsynJonatánbudemenadruhej strane“ĽudpovedalSaulovi:„Urob,čouznášzadobré“

41PretoSaulpovedalHospodinovi,BohuIzraela:„Daj dokonalýlos!“ASaulaJonatánbolizachytení,aleľud unikol

42ASaulpovedal:„Hoďtelosmedzimnouamojím synomJonatánom!“AJonatánpadolnažreb

43VtedySaulpovedalJonatánovi:„Povedzmi,čosi urobil.“Jonatánmutooznámilapovedal:„Ochutnalsom lentrochumedukoncompalice,ktorúsommalvruke,a hľa,musímzomrieť“

44ASaulodpovedal:NechBohurobítakanechpridá, leboistotnezomrieš,Jonatán

45AľudpovedalSaulovi:„AbymalJonatánzomrieť, ktorývykonaltotoveľkéspasenievIzraeli?NechtoBoh nenechá!AkožijeHospodin,anivlaszjehohlavy nespadnenazem,lebodneskonásBohom“Takzachránil ľudJonatána,ženezomrel.

46SaulprestalprenasledovaťFilištíncovaFilištínciodišli nasvojemiesto

47SaulsatedaujalkráľovstvanadIzraelomabojovalproti všetkýmsvojimnepriateľomnaokolo,protiMoábcom, protiAmmončanom,protiEdomčanom,protikráľomSoby aprotiFilištíncom.Všade,kamsaobrátil,ichtrápil.

48Zhromaždilvojsko,porazilAmalekitovavyslobodil Izraelzrúktých,ktoríichplienili

49SaulovisynoviaboliJonatán,JišuiaMelchišua.Mená jehodvochdcérboli:menoprvorodenejMerabameno mladšejMichol

50SaulovaženasavolalaAchinoam,dcéraAchimaasa,a veliteľjehovojskasavolalAbner,synNera,Saulovho strýka

51KíšbolotcomSaulaaNér,otecAbnéra,bolsynom Abiela

52PovšetkySaulovedniprebiehalatuhávojnaproti Filištíncom.KeďSauluvidelnejakéhosilnéhoalebo udatnéhomuža,vzalsihoksebe

KAPITOLA15

1SamuelpovedalSaulovi:„Hospodinmaposlal,abysom ťapomazalzakráľanadjehoľudom,nadIzraelom.Teraz tedapočúvajhlasslovHospodinových“

2TotohovoríHospodinzástupov:Pamätámsi,čourobil AmalekIzraelovi,akomustálnaceste,keďvychádzalz Egypta

3TerazchoďaporazAmalekaaúplnezničvšetko,čomá, aneušetriich;alezabimužaiženu,dieťaidojča,volai ovcu,ťavuiosla

4SaulzhromaždilľudaspočítalichvTelaime:dvestotisíc pešiakovadesaťtisícmužovzJúdu

5SaulprišieldomestaAmalekaautáborilsavúdolí

6ASaulpovedalKenejcom:„Choďte,odíďte,vyjdite spomedziAmalekitov,abysomvássniminezničil,lebo stepreukázaliláskavosťvšetkýmIzraelitom,keď vychádzalizEgypta.“Kenejcitedaodišlispomedzi Amalekitov.

7SaulporazilAmalekitovodChavilyažpoŠúr,ktorýleží oprotiEgyptu

8Agaga,kráľaAmalekitov,zajalživéhoavšetokľud vyhubilostrímmeča

9SaulaľudvšakušetriliAgagaanajlepšieovce,voly, vykŕmenételetá,baránkyavšetko,čobolodobré,a nechceliichúplnevyhubiť,alevšetko,čobolonechutnéa nečisté,úplnevyhubili.

10VtedyzazneloSamuelovislovoHospodinovo:

11Ľutujem,žesomustanovilSaulazakráľa,lebosa odvrátilodomňaanesplnilmojeprikázania.Samuelato zarmútiloavolalkHospodinovicelúnoc

12KeďSamuelvstalskororáno,abysastretolsoSaulom, oznámiliSamuelovi:„SaulprišieldoKarmelu,usadilsa tamapotomsaprešiel,prešielazišieldoGilgálu“

13SamuelprišielkSauloviaSaulmupovedal:„Buď požehnanýodHospodina!VykonalsomHospodinov príkaz“

14Samuelsaopýtal:„Čototedaznamenábľačanieoviecv mojichušiachabučanievolov,ktorépočujem?“

15ASaulpovedal:PriviedliichodAmálekovcov,leboľud ušetrilnajlepšieovceavoly,abyichobetovalHospodinovi, tvojmuBohu,azvyšoksmeúplnezničili.

16SamuelpovedalSaulovi:„Počkaj,oznámimti,čomi dnesvnocipovedalHospodin“Onmupovedal:„Hovor“

17Samuelpovedal:„Keďsibolsámpredseboumalý, nebolsiustanovenýzahlavuizraelskýchkmeňov? HospodinťapomazalzakráľanadIzraelom“

18Hospodinťaposlalnacestuapovedalti:„Choďaúplne vyhubhriešnikov,Amalekitov,abojujprotinim,kýmich úplnenevyhubíš“

19PrečositedaneposlúcholhlasHospodinov,alevrholsi sanakorisťakonalsi,čosanepáčiHospodinovi?

20ASaulpovedalSamuelovi:Áno,poslúcholsomhlas Hospodinovaišielsomcestou,ktoroumaposlalHospodin, apriviedolsomAgaga,kráľaAmaleka,aAmalekitovsom úplnevyhubil

21Ľudsivšakvzalzkoristiovceadobytok,tonajlepšiez vecí,ktorémalibyťúplnezničené,abyichobetoval Hospodinovi,tvojmuBohu,vGilgale

22Samuelpovedal:„ČimáHospodintakúradosťv zápalnýchobetiachazábitnýchobetiachakovposlušnosti hlasuHospodinovho?Hľa,poslušnosťjelepšiaakoobetaa uvedomovaniesiBožiehoslovaakotukbaranov“

23Lebovzburajeakohriechčarodejníctvaatvrdohlavosť akoneprávosťamodlárstvoPretožesizavrholslovo Hospodinovo,zavrholajonteba,abysinebolkráľom.

24ASaulpovedalSamuelovi:Zhrešilsom,lebosom prestúpilHospodinovpríkazitvojeslová,lebosomsabál ľuduaposlúcholsomichhlas

25Terazťaprosím,odpusťmihriechavráťsasomnou, abysomsamoholklaňaťHospodinovi.

26SamuelpovedalSaulovi:„Nevrátimsastebou,lebosi zavrholslovoHospodinovoaHospodinzavrholteba,aby sinebolkráľomnadIzraelom.“

27KeďsaSamuelotočil,abyodišiel,chytilsaokraja svojhoplášťaatensaroztrhol

28Samuelmupovedal:„Hospodintidnesodtrholizraelské kráľovstvoadalhotvojmublížnemu,lepšiemuodteba.“

29AaniSilaIzraelanebudeklamaťanisakajať,lebonie ječlovek,abysakajal.

30Potompovedal:„Zhrešilsom.Aleterazma,prosím,ucti predstaršímimôjhoľuduapredIzraelomavráťsaso mnou,abysomsamoholklaňaťHospodinovi,tvojmu Bohu.“

31SamuelsatedavrátilzaSaulomaSaulsapoklonil Hospodinovi

32Samuelpovedal:„PriveďtekumneAgaga,kráľa Amalekitov!“AgagknemupristúpilsobavamiAgag povedal:„Horkosťsmrtijeužurčitepominula.“

33Samuelpovedal:„Akotvojmečpripravilženyodeti, takbudetvojamatkabezdetnámedziženami“Samuel rozsekalAgaganakusypredHospodinomvGilgale.

34SamuelpotomodišieldoRámyaSaulišielhoredomov doSaulovejGibey

35SamuelužviacneprišielvidieťSaulaaždodňasvojej smrtiSamuelvšaksmútilzaSaulomaHospodinľutoval, žeustanovilSaulazakráľanadIzraelom

KAPITOLA16

1HospodinpovedalSamuelovi:„Dokedybudešsmútiťza Saulom?Veďsomhozavrhol,abynekraľovalnad IzraelomNaplňsiroholejomachoďPošlemťak BetlehemčanoviIzaimu,lebosomsivybralkráľamedzi jehosynmi“

2Samuelsaopýtal:„Akobysommoholísť?AktoSaul počuje,zabijema.“Hospodinpovedal:„Vezmisosebou jalovicuapovedz:PrišielsomobetovaťHospodinovi“

3AzavolajIzaihonaobetuajatiukážem,čomášrobiť,a pomažešmitoho,kohotipoviem.

4Samuelurobil,čopovedalHospodin,aprišieldo BetlehemaStaršímestasaprijehopríchodetriasliapýtali sa:„Prichádzašvpokoji?“

5Apovedal:„Pokoj!PrišielsomobetovaťHospodinovi Posväťtesaapoďtesomnoukobete“Potomposvätil Izaihoajehosynovapozvalichkobete.

6KeďprišliauzrelEliaba,povedal:„Naozajpred Hospodinomstojípomazaný“

7AleHospodinpovedalSamuelovi:„Nehľaďnajehotvár aninajehovýšku,lebosomhoodmietol,leboHospodin nevidítak,akovidíčlovek;človekhľadínato,čojena tvári,aleHospodinhľadínasrdce.“

8PotomIzajzavolalAbinadabaapriviedolhopred Samuela.Tenpovedal:„AnitohtosiHospodinnevyvolil.“

9PotomIzajpreviedolŠamuapovedal:„Anitohtosi nevyvolilHospodin“

10IzajznovapriviedolpredSamuelasedemsvojichsynov SamuelvšakpovedalIzajovi:„Hospodinsiichnevyvolil.“

11SamuelsaopýtalIzaiho:„Sútuvšetkytvojedeti?“On odpovedal:„Eštezostávanajmladšíapasieovce“Samuel povedalIzaiovi:„Pošliapriveďho,lebosinesadneme, kýmsemnepríde“

12Poslalpoňhoapriviedolho.Bolryšavý,krásnejtvárea peknéhovzhľaduAHospodinpovedal:Vstaň,pomažho, lebotojeon

13Samuelvzalrohsolejomapomazalhouprostredjeho bratovADuchHospodinovzostúpilnaDávidaodtoho dňaajnaďalejSamuelvstalaišieldoRámy

14AleDuchHospodinovodstúpilodSaulaazlýduchod Hospodinahotrápil.

15Saulovisluhoviamupovedali:„Hľa,trápiťazlýduch odBoha.“

16Nechtedanášpánprikážesvojimsluhom,ktorísúpred tebou,abyvyhľadalimuža,ktorýviehraťnaharfuAkeď natebaprídezlýduchodBoha,budehraťsvojourukoua budetidobre.

17ASaulpovedalsvojimsluhom:„Nuž,nájditemimuža, ktorýviedobrehrať,apriveďtehokumne“

18Vtedyodpovedaljedenzosluhovariekol:Hľa,videl somsynaBetlehemčanaIzaiho,ktorýješikovnývhre,je toudatnýahrdinskýmuž,bojovník,rozumnývveciacha peknéhočloveka,aHospodinjesním

19PretoposlalSaulposlovkIzaimuapovedal:„Pošlimi svojhosynaDávida,ktorýjepriovciach.“

20Izajvzaloslanaloženéhochlebom,mechomvínaa kozliatkomaposlaltoposvojomsynoviDávidoviSaulovi 21DávidprišielkSauloviapostavilsapredneho.Saulsi hoveľmiobľúbilastalsamuzbrojnošom

22ASaulposlalkIzaimuodkaz:NechDávid,prosím,stojí predomnou,lebonašielpriazeňvmojichočiach.

23Astalosa,keďzlýduchodBohazostúpilnaSaula,že DávidvzalharfuahralnanejSaulsaupokojil,cítilsa dobreazlýduchodnehoodišiel.

KAPITOLA17

1Filištíncizhromaždilisvojevojskádobojaazhromaždili savSochu,ktorépatríJúdsku,autáborilisamedziSochom aAzekouvEfes-Dammíme.

2Saulaizraelskímužisazhromaždili,utáborilisavúdolí ElaazoraďovalisadobojaprotiFilištíncom

3FilištíncistálinavrchuzjednejstranyaIzraelstálina vrchuzdruhejstrany;medzinimiboloúdolie

4ZtáboraFilištíncovvyšielbojovníkmenomGoliášz Gátu,vysokýšesťlakťovapiaď.

5Nahlavemalmedenúprilbuabolvyzbrojenýpancierom, ktorývážilpäťtisícšeklovmedi

6Nanoháchmalmedenéchráničenôhamedziplecami medenýterč

7Adriekjehokopijebolakotkáčskynávojahrotjeho kopijevážilšesťstošeklovželeza.Prednímišielštítonoš.

8Potomsapostavilavolalkizraelskýmvojskáma povedalim:„Prečostevyšlizoraďovaťsadoboja?Nie somazdajaFilištínecavysluhoviaSaulovi?Vybertesi mužaanechzostúpikumne“

9Akbudemôcťsomnoubojovaťazabiťma,budeme vašimisluhamiAkhovšakpremôžemazabijemho, budetevynašimisluhamiabudetenámslúžiť 10Filištínecpovedal:„Dnesvyzývamizraelskévojsko Dajtemimuža,abysmebojovalispolu.“

11KeďSaulacelýIzraelpočulitieFilištínoveslová, zľaklisaaveľmisazľakli 12DávidbolsynomEfratejcazBetlehemavJúdu,ktorýsa volalIzai,amalosemsynovTenmužchodilmedziľudí akostarýmužzaSaulovýchčias.

13TrajanajstaršísynoviaIzaihoišlianasledovaliSaulado bojaMenájehotrochsynov,ktoríišlidoboja,boli: prvorodenýEliab,druhýpoňomAbinadabatretíŠama. 14DávidbolnajmladšíatrajanajstaršínasledovaliSaula

1Samuelova

15DávidsavšakvrátilodSaula,abypásolovcesvojho otcavBetleheme.

16Filištínecsablížilránoivečerastávaltamštyridsaťdní 17AIzajpovedalsvojmusynoviDávidovi:„Vezmipre svojichbratovefupraženéhozrnaatýchtodesaťchlebova bežstýmdotáboraksvojimbratom“

18Atýchtodesaťsyrovzanesveliteľoviichtisícaapozri sa,akosadarítvojimbratom,aprijmiichzáväzok.

19Saul,oniavšetciizraelskímužibolivúdolíElaa bojovalisFilištíncami

20Dávidvstalskororáno,nechalovcepastieroviavzalich aišiel,akomuprikázalIzaiPrišielkzákopu,keďvojsko vychádzalodobojaakričalokboju.

21IzraelaFilištíncisatotižzoraďovalidoboja,vojsko protivojsku

22Dávidnechalsvojvozvrukáchsprávcuvoza,rozbehol sakvojskuaprišielpozdraviťsvojichbratov

23Akeďsasnimirozprával,hľa,vystúpilzfilištínskych vojskbojovník,FilištíneczGátu,menomGoliáš,ahovoril tieistéslováDávidichpočul

24Avšetciizraelskímuži,keďuvidelitohomuža,utiekli prednímaveľmisazľakli.

25Izraelitipovedali:„Videlistetohtomuža,ktorý vystupuje?Vystupujepreto,abyhanobilIzraelToho,kto hozabije,kráľobohatíveľkýmbohatstvom,dámusvoju dcéruajehootcovdomvIzraeliurobíslobodným“

26Dávidsaopýtalmužov,ktorístálipriňom:„Čosastane mužovi,ktorýzabijetohtoFilištíncaasnímetakpotupuz Izraela?KtojetenneobrezanýFilištínec,žehanobívojská živéhoBoha?“

27Aľudmuodpovedaltakto:„Totosastanemužovi, ktorýhozabije“

28JehonajstaršíbratEliabpočul,akohovorilsmužmi,a EliabsarozhnevalnaDávidaapovedal:„Prečosisem prišiel?Askýmsinechaltýchpároviecnapúšti?Poznám tvojupýchuazlomyseľnosťtvojhosrdca,lebosiprišiel, abysividelbitku.“

29Dávidpovedal:„Čosomtourobil?Činiejedôvod?“

30Potomsaodvrátilodnehokinémuahovoriltými istýmislovami.Aľudmuodpovedalakopredtým.

31KeďsadozvedeliDávidoveslová,zopakovaliich Sauloviaonsihozavolal

32DávidpovedalSaulovi:„Nechniktokvôlinemu neochabuje!Tvojslužobníkpôjdeabudebojovaťstýmto Filištínom“

33SaulpovedalDávidovi:„Nemôžešísťprotitomuto Filištínoviabojovaťsním,lebosieštelenchlapecaonje bojovníkodmladosti.“

34DávidpovedalSaulovi:„Tvojslužobníkpásolovce svojhootcaKeďprišiellevamedveďavzaliovcuzo stáda“

35Vyšielsomzaním,bilsomhoavytrholsommutozúst. Keďsavšakprotimnepostavil,chytilsomhozabradu,bil somhoazabilsomho

36TvojslužobníkzabillevaajmedveďaAtento neobrezanýFilištínecbudeakojedenznich,lebohanobil vojskáživéhoBoha.

37Dávidďalejpovedal:„Hospodin,ktorýmavyslobodilz labylevaazlabymedveďa,onmavyslobodíajzruky tohtoFilištínca.“SaulpovedalDávidovi:„Choďa Hospodinnechjestebou“

38SauldalDávidovisvojuzbroj,nahlavumudalmedenú prilbuaobliekolhoajdopanciera.

39Dávidsiopásalmečnazbrojapokúsilsaísť,leboto eštenevyskúšal.DávidvšakpovedalSaulovi:„Nemôžemv tomísť,lebosomtoeštenevyskúšal.“Dávidsitoodložil.

40Vzalsidorukypalicu,vybralsizpotokapäťhladkých kameňovavložilichdopastierskejtašky,ktorúmal,do mošny;vrukemalajprakapriblížilsakFilištíncovi.

41FilištínecprišielapriblížilsakDávidovi,amuž,ktorý niesolštít,išielpredním

42KeďsaFilištínecobzrelauvidelDávida,opovrholním, leboboleštelenmladík,ryšavýapeknejtváre

43FilištínecpovedalDávidovi:„Čisompes,žeidešna mňaspalicami?“FilištínecpreklínalDávidasvojimi bohmi

44FilištínecpovedalDávidovi:„Poďkumneadámtvoje telonebeskémuvtáctvuapoľnejzveri“

45DávidpovedalFilištínovi:„Tyideškumnesmečom, kopijouaštítom,alejaidemktebevmeneHospodina zástupov,Bohaizraelskýchvojsk,ktorémusisavyhrešil“

46DnesťaHospodinvydádomojejruky,zbijemťaa odseknemtihlavuadnesvydámmŕtvolyfilištínskeho vojskanebeskémuvtáctvuadivejzverizeme,abycelázem poznala,ževIzraelijeBoh

47Acelétotozhromaždeniebudevedieť,žeHospodin nezachraňujemečomakopijou,lebobojjeHospodinova onvásvydádonašichrúk

48KeďFilištínecvstalaprišielapriblížilsa,abysastretol sDávidom,Dávidsaponáhľalabežalkvojsku,abysa stretolsFilištínom

49Dávidsiaholrukudovreca,vybralodtiaľkameň,hodil nímzprakuaudrelFilištíncadočela,takžesamukameň zapicholdočelaaonpadoltvárounazem

50DávidtedapremoholFilištíncaprakomakameňom, zasiaholFilištíncaazabilho,aleDávidnemalvrukemeč 51Dávidtedabežal,postavilsanaFilištínca,vzalmumeč, vytiaholhozpošvy,zabilhoaodsekolmunímhlavu.Keď Filištíncivideli,žeichhrdinajemŕtvy,utiekli

52Izraelskíajudskímuživstali,kričaliaprenasledovali FilištíncovaždoúdoliaakbránamAkaronu.Ranení FilištíncovpadalicestoudoŠaarajimu,ažpoGátaažpo Akaron

53IzraelitisavrátilizprenasledovaniaFilištíncova vyplieniliimstany

54DávidvzalFilištínovuhlavuapriniesoljudo Jeruzalema,jehozbrojvšakuložildosvojhostanu.

55KeďSaulvidelDávidavychádzaťprotiFilištíncovi, povedalAbnerovi,veliteľovivojska:„Abner,čísynje tentomladík?“Abnerodpovedal:„Akožiješ,kráľu, neviemto

56Kráľpovedal:„Spýtajsa,číjesyntenmladík“

57KeďsaDávidvracalpoporážkeFilištínca,Abnerho chytilapriviedolpredSaulashlavouFilištíncavruke

58Saulsahoopýtal:„Čísisyn,mládenče?“Dávid odpovedal:„SomsyntvojhoslužobníkaIzaiho Betlehemčana“

KAPITOLA18

1KeďdohovorilsoSaulom,Jonatánovadušasapripútalak DávidovejdušiaJonatánhomilovalakosvojuvlastnú dušu

2ASaulhovtendeňvzalsosebouaužhoviacnedovolil ísťdodomujehootca.

3PotomJonatánaDáviduzavrelizmluvu,pretožeho milovalakosvojuvlastnúdušu.

4Jonatánsivyzliekolrúcho,ktorémalnasebe,adalho Dávidovi,ajsvojerúcho,svojmeč,svojlukasvojopasok

5Dávidchodilvšade,kamhoposlalSaul,akonalmúdro Saulhoustanovilnadbojovníkmiatešilsaobľube všetkéhoľuduiSaulovýchslužobníkov

6Astalosa,keďsaDávidvrátilpoporážkeFilištínca,že ženyzovšetkýchizraelskýchmiestvyšlispievajúca tancujúc,abyvvítalikráľaSaulasbubnami,sradosťoua hudobnýminástrojmi.

7Ženysiprihraníodpovedali:„Saulpobilsvojetisícea Dávidsvojedesaťtisíce“

8Saulsaveľmirozhnevalatátorečsamunepáčila,atak povedal:„DávidovidalidesaťtisíceamnelentisíceČomu eštetrebaokremkráľovstva?“

9ASaulodtohodňauprelnaDávidazrak.

10NadruhýdeňprišielnaSaulazlýduchodBohaa prorokovaluprostreddomuDávidhralrukouakoinokedy, aSaulmalvrukeoštep.

11VtedySaulhodiloštep,lebosipovedal:„Prirazímním Dávidakmúru“Dávidsamudvakrátvyhol

12SaulsabálDávida,leboHospodinbolsnímaodSaula savzdialil

13PretohoSaulodstránilodsebaaustanovilhoza veliteľanadtisíckou;aonvychádzalavchádzalpred ľudom

14Dávidsipočínalmúdrovovšetkýchsvojichcestácha Hospodinbolsním.

15KeďSaulvidel,žesipočínalveľmimúdro,bálsaho

16AlecelýIzraelaJúdamilovaliDávida,pretože vychádzalavchádzalprednimi.

17ASaulpovedalDávidovi:Hľa,mojastaršiadcéra Merab,dámtijuzaženu,lenbuďpremňastatočnýabojuj bojeHospodinove.Saulsipovedal:Nechnaňomnieje mojaruka,alerukaFilištíncovnechnaňomje

18DávidsaopýtalSaula:„Ktosomjaačojemôjživota rodinamôjhootcavIzraeli,žebysommalbyťkráľovým zaťom?“

19Stalosavšakvčase,keďmalabyťSaulovadcéraMerab danáDávidovi,žeboladanázaženuAdrielovizMecholy. 20ŠaulovadcéraMicholmilovalaDávidaPovedalito Šauloviapáčilosamuto

21ASaulpovedal:„Dámmuju,abymubolapascouaaby rukaFilištíncovbolaprotinemu“PretoSaulpovedal Dávidovi:„Dnesbudešmojímzaťomsjednýmztých dvoch“

22Saulprikázalsvojimsluhom:„HovortetajnesDávidom apovedztemu:Hľa,kráľsiťaobľúbilavšetcijeho sluhoviaťamilujú.Buďterazkráľovýmzaťom.“

23SaulovisluhoviahovoriliDávidovitieslováDávid povedal:„Zdásavámbyťkráľovýmzaťommalávec,keď somchudobnýaneváženýčlovek?“

24ASaulovisluhoviamuoznámili:„TotohovorilDávid“

25ASaulpovedal:TotopovedzteDávidovi:Kráľsi nežiadažiadneveno,ibastopredkožiekFilištíncov,abysa pomstilnakráľovýchnepriateľochSaulvšakzamýšľal,že DávidazabijerukamiFilištíncov.

26KeďjehoslužobnícioznámiliDávidovitietoslová, Dávidovisazapáčilostaťsakráľovýmzaťom.Dnisaešte neuplynuli

27Dávidtedavstal,išielonijehomužiapobilz Filištíncovdvestomužov.Dávidpriniesolichpredkožkya oniichceléodovzdalikráľovi,abysastalkráľovýmzaťom SaulmudalzaženusvojudcéruMichol

28ASaulvidelavedel,žeHospodinjesDávidomaže SaulovadcéraMicholhomiluje

29SaulsaešteviacbálDávidaastalsaDávidovým nepriateľomustavičným

30Potomvyšlifilištínskekniežatáastalosa,žekeďvyšli, DávidsipočínalmúdrejšieakovšetciSaulovisluhovia, takžejehomenoboloveľmislávne

KAPITOLA19

1ASaulpovedalsvojmusynoviJonatánoviavšetkým svojimsluhom,abyDávidazabili.

2SaulovsynJonatánmalvšakDávidaveľmirádJonatán tooznámilDávidovi:„MôjotecSaulťachcezabiťPreto sateraz,prosím,chráňaždorána,zostaňnaskrytom miesteaskrysa“

3Ajavyjdemapostavímsavedľasvojhootcanapoli,kde budešty,abudemsasnímoteberozprávaťačouvidím,to tioznámim

4JonatánhovorilsvojmuotcoviSaulovioDávidovidobre apovedalmu:„Nechkráľnehrešíprotisvojmu služobníkoviDávidovi,lebonezhrešilprotitebeajeho skutkysúpretebaveľmidobré“

5Lebonasadilsvojživotdonebezpečenstvaazabil FilištíncaAHospodinvykonalveľkéspasenieprecelý IzraelVidelsitoaradovalsisaPrečotedahrešíšproti nevinnejkrviazabíjašDávidabezpríčiny?

6ASaulposlúcholJonatánovhlasaprisahal:Akožije Hospodin,nebudezabitý

7JonatánzavolalDávidaaJonatánmuoznámilvšetkytie veciJonatánpriviedolDávidakSauloviabolvjeho prítomnostiakopredtým

8Aopäťvypuklavojna.Dávidvyšielabojovals Filištíncamiaspôsobilimveľkúporážku,takžepredním utiekli

9ZlýduchodHospodinazostúpilnaSaula,keďsedelvo svojomdomesoštepomvrukeaDávidhralrukou

10SaulsasnažilpriraziťDávidaoštepomkmúru,aleSaul savyšmykolprednímaoštepvrazildomúru.Dávid utiekolavtúnocsazachránil

11SaulposlalposlovdoDávidovhodomu,abyhostrážili aránohozabiliDávidovaženaMicholmutooznámila: „Aksidnesvnocinezachránišživot,zajtraťazabijú“

12MíchalspustilaDávidacezoknoaonodišiel,utiekola zachránilsa.

13Míchalvzalamodlu,položilajunaposteľ,podhlavusi dalavankúšzkoziehochlpuaprikrylahoplachtou

14KeďSaulposlalposlov,abyvzaliDávida,povedala:„Je chorý“

15Saulposlalposlovznova,abyvideliDávida,apovedal: „Prinestehokumnevposteli,abysomhozabil“

16Keďposloviavošli,hľa,vpostelibolasochaapodňou bolapoduškazkoziehosrsti.

17SaulsaopýtalMichol:„Prečosimatakoklamalaa prepustilasimôjhonepriateľa,takžeunikol?“Michol

odpovedalaSaulovi:„Povedalami:Prepusťma,prečoby somťamalazabiť?“

18DávidtedautiekolazachránilsaPrišielkSamuelovi doRámyaoznámilmuvšetko,čomuSaulurobil.Potom išlionajSamuelausadilisavNajóte.

19ASaulovioznámili:„Hľa,DávidjevNajotevRáme“ 20ASaulposlalposlov,abyzajaliDávidaKeďvideli zástupprorokovprorokovaťaSamuela,akostojínadnimi, zostúpilnaSaulovýchposlovDuchBožíaajoni prorokovali

21KeďtooznámiliSaulovi,poslalďalšíchposlovaajtí prorokovaliSaulposlalposlovznovatretíkrátaajoni prorokovali.

22PotomišielajondoRámyaprišielkveľkejstudni, ktorájevSechu,aspýtalsa:„KdesúSamuelaDávid?“A jedenodpovedal:„Hľa,súvNajotevRáme.“

23AišieltadoNajótuvRámeADuchBožíbolajna ňom,atakišielďalejaprorokoval,ažkýmneprišieldo NajótuvRáme.

24AjonsivyzliekolšatyaprorokovalpredSamuelom podobnýmspôsobomaležalnahýcelýtendeňicelútúnoc Pretosapýtajú:„JeazdaajSaulmedziprorokmi?“

KAPITOLA20

1DávidutiekolzNajótuvRámeaprišielapovedal Jonatánovi:„Čosomurobil?Akájemojaneprávosťaaký jemôjhriechpredtvojímotcom,žemihľadáživot?“

2Aonmupovedal:„NechťaBohneochráni,nezomrieš! Hľa,môjotecneurobínič,čiužveľkéalebomalé,beztoho, abymitoneoznámil.Prečobymalmôjotectútovecpredo mnoutajiť?Niejetotak“

3Dávidprisahal:„Tvojotecvie,žesomnašielmilosťv tvojichočiach,apretopovedal:NechsaotomJonatán nedozvie,abysanezarmutilAkožežijeHospodinaakože žijetvojaduša,medzimnouasmrťoujelenkrok“

4VtedyJonatánpovedalDávidovi:„Urobímpreteba všetko,čositvojadušaželá“

5DávidpovedalJonatánovi:„Zajtrajenovmesiacaurčite budemsedieťskráľomprijedle.Prepusťma,abysomsa skrylnapoliaždovečeratretiehodňa“

6Akmatvojotecbudechcieťzabudnúť,povedz:Dávidsi maveľmiprosilodovolenie,abymoholbežaťdosvojho mestaBetlehema,lebotamjekaždoročnáobetaprecelú rodinu

7Akpovie:„Dobre,tvojslužobníkbudemaťpokoj.“Ak savšakveľminahnevá,vedz,žezamýšľazlé

8Pretopreukážešmilosrdenstvosvojmuslužobníkovi,lebo sisvojhoslužobníkapriviedoldozmluvyHospodinovejs tebouAkjevšaknamnenejakávina,zabimasám,lebo prečobysimamalviesťksvojmuotcovi?

9Jonatánpovedal:„Tonechjeprečodteba!Kebysom vedel,žemôjoteczamýšľal,žeťapostihneniečozlé, neoznámilbysomtito?“

10DávidsaopýtalJonatána:„Ktomitooznámi?Čoakti otecodpovietvrdo?“

11JonatánpovedalDávidovi:„Poď,vyjdemenapole!“A obajavyšlinapole

12JonatánpovedalDávidovi:„Pane,BožeIzraela,keď zajtraalebonatretídeňvypočujemsvojhootcaapozriem sa,čijeDávidoviniečodobré,ajatinepošlemstýmslová,

13NechHospodinurobísJonatánomtotoaešteviac!Ak samôjmuotcovipáčiurobiťtizlé,oznámimtitoa prepustímťa,abysiodišielvpokojiNechHospodinbude stebou,akobolsmojímotcom.

14Anielenže,kýmjaeštežijem,preukážešmi milosrdenstvoHospodinovo,abysomnezomrel, 15Aleneodtrhnešsvojumilosťodmôjhodomunaveky, anikeďHospodinvyhubívšetkýchDávidových nepriateľovzpovrchuzemského

16JonatánuzavrelzmluvusDávidovýmdomomapovedal: „NechHospodinvyhľadázodpovednosťzruky Dávidovýchnepriateľov“

17JonatánvšakznovaprinútilDávidaprisahať,leboho miloval,lebohomilovalakosvojuvlastnúdušu

18JonatánpovedalDávidovi:„Zajtrajenovmesiacabudú ťapostrádať,lebotvojemiestobudeprázdne.“

19Akeďtamzostaneštridni,rýchlozostúpapríďna miesto,kdesisaskryl,keďsakonalatávec,azostaňpri skaleEzel.

20Avystrelímtrišípynajehostranu,akobysomstrieľal nacieľ

21Ahľa,pošlemchlapcasodkazom:Choď,nájdišípy.Ak chlapcovivýslovnepoviem:Hľa,šípysútupritebe,vezmi siich,potompoď,lebomášpokojaničzlé,akožije Hospodin.

22Akvšakmladíkovipoviem:„Hľa,šípysúpred tebou,“choďsvojoucestou,leboťaHospodinposielapreč 23Ačosatýkaveci,oktorejsmehovorilityaja,hľa, Hospodinnechjemedzitebouamnounaveky

24DávidsatedaskrylnapoliKeďnastalnovmesiac,kráľ sisadoljesť.

25Kráľsedelnasvojommiesteakoinokedy,namiestepri múreJonatánvstal,AbnersisadolvedľaSaulaa Dávidovomiestozostaloprázdne.

26Saulvšakvtendeňničnepovedal,lebosipomyslel: „Niečosamustalo,nieječistý,určitenieječistý“

27Nadruhýdeň,druhýdeňvmesiaci,boloDávidovo miestoprázdneSaulpovedalsvojmusynoviJonatánovi: „PrečoneprišielIzaihosynkjedluanivčera,anidnes?“

28JonatánodpovedalSaulovi:„Dávidmanaliehavožiadal odovolenieísťdoBetlehema“

29Aonpovedal:„Prepusťma,prosím,lebonašarodina mávmesteobetuamôjbratmiprikázal,abysomtambol. Aksomtedanašielpriazeňvtvojichočiach,dovoľmi, prosím,odísťanavštíviťsvojichbratov“Pretoneprišielku kráľovmustolu.

30SaulsarozhnevalnaJonatánaapovedalmu:„Syn prevrátenej,vzpurnejženy,čineviem,žesisivyvolilsyna Izaihonasvojuvlastnúhanbuanahanbunahotysvojej matky?“

31LebokýmbudesynIzaihožiťnazemi,nebudešstáť pevneanity,anitvojekráľovstvo.Pretoterazpošlia priveďhokumne,leboistotnezomrie

32JonatánodpovedalsvojmuotcoviSauloviapovedalmu: „Prečohomajúzabiť?Čourobil?“

33Saulnanehohodiloštep,abyhozasiaholJonatántak poznal,žejehootecsarozhodolDávidazabiť.

34Jonatánvstalodstolavprudkomhneveadruhýdeň mesiacanejedolnič,lebosmútilzaDávidom,pretožeho oteczahanbil.

35RánoJonatánvyšielnapolevčase,ktorýsisDávidom dohodol,aišielsnímajmalýchlapec

36Apovedalsvojmuchlapcovi:„Bež,nájdišípy,ktoré vystrelím!“Chlapecbežalaonvystrelilšípďalejodneho.

37Keďchlapecprišielnamiesto,kamvystrelilšíp, Jonatánkričalzachlapcomahovoril:„Nieješípďalejako ty?“

38Jonatánkričalzachlapcom:„Ponáhľajsa,ponáhľajsa, nezastavujsa!“Jonatánovchlapecpozbieralšípyaprišielk svojmupánovi.

39Chlapecvšaknevedelnič;ibaJonatánaDávidvedelio veci

40Jonatándalsvojedelostrelectvosvojmuchlapcovia povedalmu:„Choď,odnesichdomesta“

41Lenčochlapecodišiel,Dávidvstalzmiestasmeromna juh,padoltvárounazematrikrátsapoklonilApobozkali saaplakalijedensdruhým,ažkýmDávidnemoholprežiť

42JonatánpovedalDávidovi:„Choďvpokoji,lebosme obajaprisahalivmeneHospodinovom:‚Hospodinnechje medzimnouatebouamedzimojímpotomstvomatvojím potomstvomnaveky.‘“Potomvstalaodišiel.Jonatán vošieldomesta

KAPITOLA21

1DávidprišieldoNobukkňazoviAchimelechovi AchimelechsazľakolDávidovhostretnutiaapovedalmu: „Prečosisámaniktostebounieje?“

2DávidpovedalkňazoviAchimelechovi:„Kráľmi prikázaljednuvecapovedalmi:Nechsaniktonedozvieo veci,prektorúťaposielam,aotom,čosomtiprikázal Svojichslužobníkovsomustanovilnatoatomiesto“

3Čomášterazpodrukou?Dajmidorukypäťchlebov alebočokoľvek,čosanájde

4KňazodpovedalDávidoviariekol:„Nemámpodrukou obyčajnýchlieb,alejetuposvätnýchlieb,aksamládenci aspoňzdržiavaližien“

5Dávidodpovedalkňazoviapovedalmu:„Ženynámboli zadržanéužtridni,odkedysomvyšiel,anádoby mládencovsúsvätéachliebjeobyčajný,hociboldnes posvätenývnádobe“

6Kňazmudalposvätenýchlieb,lebotamnebolinýchlieb, ibachliebpredloženia,ktorýbolvzatýspredHospodina, abysadalnajesťvdeň,keďhoodoberú

7VtendeňtamčakalpredHospodinomistýmužzo Saulovýchslužobníkov,menomDoeg,Edomec,hlavnýzo Saulovýchpastierov

8DávidsaopýtalAchimelecha:„Nemáštuporukekopiju alebomeč?Nevzalsomsisosebouanimeč,anizbrane, lebokráľovaprácasivyžadovalaponáhľanie.“

9Kňazpovedal:„MečGoliášaFilištínca,ktoréhosizabilv údolíEla,hľa,jetuzavinutývrúchuzaefódomAksiho chcešvziať,vezmisiho,lebotunietinéhookrem neho.“Dávidpovedal:„Niettakého,dajmiho.“

10DávidvstalavtendeňutiekolzostrachupredSauloma išielkAchišovi,kráľoviGátu

11AsluhoviaAchíšamupovedali:„NiejetotoDávid, kráľkrajiny?Nespievalimuvtanci:Saulpobilsvojetisíce aDávidsvojedesaťtisíce?“

12Dávidsitietoslováuložildosrdcaaveľmisabál Achisa,kráľaGátu

13Azmenilsaprednimi,predstieral,žeješialenec, škriabalpodveráchbrányaslinysistekalinabradu

14Achispovedalsvojimsluhom:„Vidíte,žetenmužje blázon!Prečostehotedapriviedlikumne?“

15Potrebujemazdabláznov,žestepriviedlitohto,abysa predomnoubláznil?Čitentovojdedomôjhodomu?

KAPITOLA22

1DávidtedaodišielodtiaľautiekoldojaskyneAdullam. Keďtopočulijehobratiaacelýdomjehootca,zišlitamk nemu

2Azhromaždilisaknemuvšetci,ktoríbolivtiesni,všetci, ktoríbolizadlžení,avšetci,ktoríbolinespokojní,aonsa stalnadnimivodcom.Bolosnímasištyristomužov.

3DávidodtiaľodišieldomoábskejMicpyapovedal moábskemukráľovi:„Nechmôjotecamojamatkavyjdúa zostanúsvami,kýmnezistím,čosomnouBohurobí.“

4Apriviedolichpredmoábskehokráľaabývaliunehopo celýčas,čobolDávidvpevnosti

5ProrokGádpovedalDávidovi:„Nezostávajvpevnosti, odíďachoďdojudskejkrajiny!“Dávidtedaodišiela prišieldolesaCháret

6KeďSaulpočul,žeDávidaamužov,ktoríbolisním, objavili–SaulsazdržiavalvGibeipodstromomvRámes kopijouvrukeavšetcijehoslužobnícistáliokoloneho–

7VtedySaulpovedalsvojimsluhom,ktorístáliokoloneho: „Počujte,Benjamínovci!DávámsynIzaihopoliaavinice austanovívásvšetkýchzaveliteľovtisícokastoviek?“

8Žestesavšetciprotimnesprisahalianiktomineoznámi, žemôjsynuzavrelspoloksosynomIzaiho,aniktozvás maneľutujeanimineoznámi,žemôjsynprotimne popudilmôjhosluhu,abymičíhal,akojetodnes?

9VtedyodpovedalDoegEdomský,ktorýbolustanovený nadSaulovýmisluhami,apovedal:„VidelsomIzaihosyna prichádzaťdoNobukAchimelechovi,synovi Achitubovmu“

10AdopytovalsazanehoHospodinaadalmujedloadal mumečGoliášaFilištínca.

11KráľposlalpoAchímelecha,kňaza,Achitúbovhosyna, acelýdomjehootca,kňazov,ktoríbolivNobeVšetci prišlikukráľovi.

12ASaulpovedal:„Počuj,synAchitúba!“Onodpovedal: „Tusom,môjpane“

13Saulmupovedal:„Prečostesaprotimnesprisahali,tya synIzaiho?Dalsimuchliebamečadopytovalsisaza nehoBoha,abypovstalprotimneačíhalnamňa,akojeto dnes.“

14Achimelechodpovedalkráľoviapovedal:„Ktoje medzivšetkýmitvojimislužobníkmitakývernýakoDávid, ktorýjekráľovýmzaťom,chodínatvojeslovoajevážený vtvojomdome?“

15ČisomsatedazačaldopytovaťBohaohľadomneho? Nechjetoďalekoodomňa!Nechkráľnepripisujenič svojmusluhovianicelémudomumôjhootca,lebotvoj sluhaotomvšetkomnevedelnič,animenej,aniviac

16Kráľpovedal:„Achimelechu,určitezomrieš,tyicelý domtvojhootca“

17Kráľpovedalpešiakom,ktorístáliokoloneho:„Obráňte saazabiteHospodinovýchkňazov,leboajonisús Dávidomavedeli,žeutiekol,aneoznámilimito“Ale kráľovislužobnícinechcelivztiahnuťruku,abyzaútočili naHospodinovýchkňazov

18KráľpovedalDoegovi:„Obráňsaazabi kňazov!“EdomskýDoegsaobrátil,zabilkňazovavten deňzabilosemdesiatpäťmužov,ktorínosiliľanovýefód 19ANob,mestokňazov,pobilostrímmeča,mužoviženy, detiidojčatá,voly,oslyiovce.

20JedenzosynovAchímelecha,synaAchitúba,menom Abiatar,utiekolzaDávidom

21AAbiataroznámilDávidovi,žeSaulpobil Hospodinovýchkňazov

22DávidpovedalAbiatarovi:„Vedelsom,žetovtendeň, keďtambolEdomčanDoeg,oznámiSauloviZavinilsom smrťvšetkýchčlenovdomutvojhootca“

23Zostaňsomnou,nebojsa,leboktosiahnepomojom živote,siahneajpotvojomživote,alesomnoubudešv bezpečí

KAPITOLA23

1PotomoznámiliDávidovi:„FilištíncibojujúprotiKeilea lúpiahumny“

2DávidsatedapýtalHospodina:„Mámísťaporaziť týchtoFilištíncov?“HospodinpovedalDávidovi:„Choď, porazFilištíncovazachráňKeilu“

3Dávidovimužimupovedali:„Hľa,tuvJudskusabojíme, očoviac,akpôjdemedoKeilyprotifilištínskemuvojsku?“

4DávidsaznovadopytovalHospodinaHospodinmu odpovedal:„Vstaň,zostúpdoKeily,lebotivydám Filištíncovdorúk.“

5DávidajehomužiišlidoKeily,bojovalisFilištíncami, odviedliimdobytokaspôsobiliimveľkúporážkuTak DávidzachránilobyvateľovKeily.

6KeďAchimelechovsynAbiatarutiekolkDávidovido Keily,zišieldolusefódomvruke

7ASaulovioznámili,žeDávidprišieldoKeily.Saul povedal:Bohhovydaldomojejruky,lebojezavretý,keď vošieldomesta,ktorémábrányazávory

8Saulzvolalvšetokľuddoboja,abyišlidoKeilya obliehaliDávidaajehomužov

9Dávidvedel,žeSaulprotinemutajnekujezlo,apovedal kňazoviAbiatarovi:„Prinessemefód.“

10Dávidpovedal:„Hospodine,BožeIzraela,tvoj služobníkpočul,žeSaulsasnažíprísťdoKeily,abykvôli mnemestozničil.“

11VydajúmamužizKeilydojehorúk?ZostúpiSaul,ako počultvojslužobník?Hospodine,BožeIzraela,prosímťa, oznámtosvojmuslužobníkovi.AHospodinpovedal: Zostúpi

12Dávidsaopýtal:„VydajúmužizKeilymňaamojich mužovdoSaulovejruky?“Hospodinodpovedal:„Vydajú ťa“

13Dávidajehomuži,ktorýchboloasišesťsto,vstalia odišlizKeilyaišli,kamkoľvekmohli.Saulovioznámili,že DávidutiekolzKeily,aonsazdržalodchodu

14Dávidsausadilnapúštivpevnostiachabývalnavrchu napúštiZifSaulhohľadalkaždýdeň,aleBohhonevydal dojehorúk

15Dávidvidel,žeSaulvyšiel,abyhozabil,aDávidbol právenapúštiZifvlese

16VtedyvstalSaulovsynJonatán,išielkDávidovidolesa aposilnilhovBohu.

17Apovedalmu:Nebojsa,leboťanedostihnerukamôjho otcaSaula,atybudeškráľomnadIzraelom,ajabudem druhýpotebe,atovieajmôjotecSaul

18AtídvajauzavrelizmluvupredHospodinom.Dávid zostalvleseaJonatánišieldomov.

19ZifejciprišlihorekSaulovidoGibeyapovedali: „NeskrývasaDávidunásvpevnostiachvlese,nakopci Hachila,ktorýjejužneodJešimónu?“

20Pretoteraz,kráľu,zostúp,akosatizachcezostúpiť,a našímdielombudevydaťhodokráľovejruky

21ASaulpovedal:„PožehnanísteodHospodina,lebosa nadomnouzľutujete“

22Choďte,prosím,eštesapripravteazistiteapozritesana jehomiesto,kdesazdržiava,aktohotamvidel,lebomi povedali,žekonáveľmiprefíkane

23Pretosapozriteapoznajtevšetkyúkryty,kdesaskrýva, avráťtesakumnesistotou,ajapôjdemsvamiAkbudev krajine,vyhľadámhopovšetkýchtisícochJúdu

24VstalitedaaišlidoZifupredSaulom.Dávidajeho muživšakbolinapúštiMaon,narovinejužneodJešimónu 25AjSaulajehomužihoišlihľadaťAoznámilito Dávidovi.PretozišielnaskaluausadilsanapúštiMaon. KeďtoSaulpočul,prenasledovalDávidanapúštiMaon 26SaulišielpotejtostranevrchuaDávidajehomužipo druhejstranevrchu.Dávidsaponáhľalutiecťzostrachu predSaulom,leboSaulajehomužiobkľúčiliDávidaa jehomužov,abyichzajali

27AleprišielkSauloviposolsoslovami:„Ponáhľajsaa poď,leboFilištíncivtrhlidokrajiny“

28SaulsatedavrátilzprenasledovaniaDávidaatiahol protiFilištíncom.PretotomiestonazvaliSelahammahlekot. 29Dávidodtiaľodišielhoreausadilsavpevnostiachv En-gedi

KAPITOLA24

1KeďsaSaulvrátilzprenasledovaniaFilištíncov, oznámilimu:„Hľa,DávidjenapúštiEn-Gedi“

2VtedySaulvzaltritisícvybranýchmužovzcelého IzraelaaišielhľadaťDávidaajehomužovnaskalách divýchkôz

3Aprišielkovčinámpoceste,kdebolajaskyňa;aSaul vošieldnu,abysiprikrylnohy,aDávidajehomužizostali vstenáchjaskyne

4Dávidovimužimupovedali:„Hľa,jedeň,oktoromti povedalHospodin:Hľa,vydámtidorúktvojhonepriateľa aurobíšsním,akosatiuznázadobré“Dávidvstalatajne odrezalSauloviokrajrúcha.

5Dávidovosrdcesazarmútilo,pretožeodrezalSaulovi sukňuodevu

6Apovedalsvojimmužom:NechmaHospodinochráni predtým,abysomurobilniečotakésvojmupánovi, Hospodinovmupomazanému,abysomnaňhovztiaholruku, veďjetoHospodinovpomazaný

7Dávidtedatýmitoslovamizadržalsvojichsluhova nedovolilimpovstaťprotiSauloviSaulvšakvstalz jaskyneaodišielsvojoucestou.

8PotomvstalajDávid,vyšielzjaskyneavolalzaSaulom: „Môjpán,kráľ!“SaulsaobzrelaDávidsaskloniltvárouk zemiapoklonilsa.

9DávidpovedalSaulovi:„Prečopočúvašslovámužov, ktoríhovoria:Dávidtichceublížiť?“

10Hľa,dnessinavlastnéočividel,žeťadnesHospodin vydaldomojejrukyvjaskyni.Niektorímiradili,abysom ťazabil,alemojeokoťazdržaloapovedalsomsi: Nevystriemrukunasvojhopána,lebojeHospodinovým pomazaným.

11Aotčemôj,pozri,pozrinaokrajsvojhorúchavmojej ruke!VeďsomtiodrezalokrajrúchaanezabilťaPozria presvedčsa,ževmojejrukeniejeničzléanipriestupoka nezhrešilsomprotitebe,apredsatyhľadášmojudušu,aby sijuvzal

12NechHospodinsúdimedzimnouatebouanech Hospodinvykonápomstunamnenadtebou,alemojaruka nebudenatebe.

13Akohovoríprísloviestarých:Odbezbožnýchpochádza zlo,alemojarukanebudenatebe

14Zakýmvyšielizraelskýkráľ?Zakýmprenasleduješ? Zamŕtvympsom,zablchou?

15NechjetedaHospodinsudcomarozsúdimedzimnoua tebou!Nechvidíaprejednámojupriepasťanechma vyslobodíztvojejruky

16KeďDáviddohovoriltietoslováSaulovi,Saulsaopýtal: „Jetotvojhlas,synmôj,Dávid?“Saulpozdviholhlasa plakal

17ApovedalDávidovi:Spravodlivejšísiakoja,lebotysi miodplatildobrom,zatiaľčojasomtebeodplatilzlom.

18Dnessiukázal,žesisomnouzaobchádzaldobre,lebo keďmaHospodinvydaldotvojichrúk,nezabilsima 19Akniektonájdesvojhonepriateľa,prepustíhonapokoj?

NechtiHospodinodplatídobrodenie,ktorésimidnes preukázal

20Ateraz,hľa,dobreviem,žetybudešurčitekráľomaže kráľovstvoIzraelabudepevnévtvojejruke

21TerazmitedaprisahajnaHospodina,ženevyhubíš mojepotomstvopomneaženevyhubíšmojemenozdomu môjhootca

22DávidprisahalSauloviSaulodišieldomov,aleDávida jehomužiodišlihoredopevnosti.

KAPITOLA25

1SamuelzomrelavšetciIzraelitisazhromaždili, oplakávalihoapochovalihovjehodomevRámeDávid vstalazostúpilnapúšťParán.

2VMaonežilmuž,ktoréhomajetokbolvKarmeliBolto mužveľmivýznamný,maltritisícoviecatisíckôzastrihal svojeovcevKarmeli.

3MenotohomužaboloNábalamenojehoženyAbigail Bolatoženarozumnáakrásnejtváre.Mužvšakbolsurový azlývosvojichskutkochapochádzalzKálebovhodomu

4Dávidpočulnapúšti,žeNábalstrihásvojeovce

5DávidposlaldesaťmládencovaDávidimpovedal: „ChoďtenaKarmel,choďtekNábaloviapozdravtehov mojommene!“

6Ataktopovietetomu,ktožijevšťastí:Pokojtebei tvojmudomuapokojvšetkému,čomáš

7Aterazsompočul,žemášstrihačovTvojimpastierom, ktoríbolisnami,smeneublížilianičimnechýbalopocelý čas,čobolivKarmeli

8SpýtajsasvojichmládencovaonitipovediaPretonech simládencizamilujútvojupriazeň,leboprichádzamev dobrýdeňDaj,prosím,svojimslužobníkomasvojmu synoviDávidovivšetko,čosatidostanedorúk

9KeďprišliDávidovimládenci,povedaliNábalovivšetky tieslovávDávidovommeneaprestali.

10NábalodpovedalDávidovýmsluhomapovedal:„Ktoje DávidaktojesynIzaiho?Vdnešnejdobejeveľasluhov, ktorísaodpútavajúodsvojhopána.“

11Mámtedavziaťsvojchlieb,svojuvoduasvojemäso, ktorésomzabilpresvojichstrihačov,adaťichľuďom,o ktorýchneviem,odkiaľsú?

12Dávidovimládencisatedavrátilisvojoucestouavrátili saPotomprišliaoznámilimuvšetkytieslová

13Dávidpovedalsvojimmužom:„Každýsiopášte meč!“KaždýsiopásalmečaajDávidsiopásalmečZa Dávidomišloasištyristomužovadvestozostalopriveci.

14JedenzmládencovvšakoznámilNábalovejžene Abigail:„Dávidposlalzpúšteposlov,abypozdravilinášho pána,aleonsananichrúhal.“

15Alemužiboliknámveľmidobríaneublížilismesi,ani námničnechýbalo,pokiaľsmesasnimistretávalinapoli 16Bolinámakomúrvodneivnoci,pocelýčas,čosmes nimipásliovce

17Terazsitedauvážapremysli,čourobíš,leboproti nášmupánoviaproticelejjehodomácnostijeodhodlané niečonešťastnéJetototižtakýbezbožnýsyn,žesním niktonemôžehovoriť

18Abigailsaponáhľala,vzaladvestochlebov,dvamechy vína,päťpripravenýchoviec,päťmierpraženéhozrna,sto strapcovhrozienokadvestofigovýchkoláčovanaložilato naosly.

19Apovedalasvojimsluhom:„Choďtepredomnou,ja idemzavami“AlesvojmumanželoviNábalovito nepovedala.

20Astalosa,keďjazdilanaosloviazišlapoúkrytekopca, žehľa,Dávidajehomužizostupovaliprotinejaonasas nimistretla.

21Dávidpovedal:„Nadarmosomstrážilvšetko,čomal tentomužnapúšti,takženičztoho,čomupatrilo, nechýbalo.Aonsamiodplácalzlýmzadobré.“

22NechBohurobísDávidovýminepriateľmitotoaešte viac,akdorannéhosvitunechámzovšetkého,čomupatrí, čokoľvekmočínamúr.

23KeďAbigailuvidelaDávida,rýchlozosadlazosla, padlapredDávidomnatvárapoklonilasaažkzemi

24Apadlamuknohámapovedala:„Namne,môjpane, namnenechjetátovina!Anechtvojaslužobnica,prosím, prehovorívtvojeušiavypočujesislovásvojej služobnice.“

25Nechsamôjpánneobzrienatohtoničomníka,na Nábala!Leboakéjejehomeno,takýje;Nábaljejeho menoabláznovstvosnímAleja,tvojaslužobnica,som nevidelamládencovmôjhopána,ktorýchsiposlal 26Ateraz,môjpane,akožijeHospodinaakožijetvoja duša,keďťaHospodinzdržal,abysiišielprelievaťkrva pomstilsavlastnourukou,nechsúteraztvojinepriateliaa tí,ktoríhľadajúzlépremôjhopána,akoNábal 27Ateraztotopožehnanie,ktorétvojaslužobnicapriniesla môjmupánovi,nechsadámládencom,ktorínasledujú môjhopána.

28Prosím,odpusťvinusvojejslužobnice,leboHospodin istotnezabezpečímôjmupánovipevnýdom,lebomôjpán bojujebojeHospodinoveapovšetkytvojednisavtebe nenašloničzlé

1Samuelova

29Apredsapovstalmuž,abyťaprenasledovalahľadal tvojudušu,aledušamôjhopánabudezviazanávzväzku životasHospodinom,tvojímBohom,adušetvojich nepriateľovvyhodíakozpraku.

30Astanesa,keďHospodinurobímôjmupánovivšetko dobré,čootebehovoril,austanovíťazakniežanad Izraelom,

31Nechťatonebudetrápiťanipohoršovaťsrdcemôjho pána,žesiprelialkrvbezdôvodne,alebožesamôjpán pomstilKeďHospodinpreukážedobromôjmupánovi, vtedysispomeniešnasvojuslužobnicu

32DávidpovedalAbigail:„NechjezvelebenýHospodin, BohIzraela,ktorýťadnesposlalvústretymne!“

33Požehnanánechjetvojaradaapožehnanáty,ktorási madneszdržalaodprelievaniakrviaodpomstyvlastnou rukou.

34Leboveru,akožežijeHospodin,BohIzraela,ktorýma zdržal,abysomtineublížil,kebysisanebolaponáhľalaa neprišlamivústrety,dosvitaniabyNábalovinezostal nikto,ktomočinamúr

35Dávidtedaprijalzjejrukyto,čomupriniesla,a povedaljej:„Choďvpokojidomov!Pozri,vypočulsomsi tvojhlasaprijalsomťa“

36AAbigailprišlakNábaloviaonpráveusporiadalvo svojomdomehostinu,akokráľovskúhostinu.Nábalmalv sebeveselésrdce,lebobolveľmiopitýPretomu nepovedalanič,animenej,aniviac,aždorannéhosvitu

37Alestalosaráno,keďNábaldopilvínoajehoženamu tooznámila,žemusrdcevňomstuhloabolakokameň

38Astalosaasiodesaťdní,žeHospodinudrelNábala, takžezomrel.

39KeďDávidpočul,žeNábalzomrel,povedal:„Nechje zvelebenýHospodin,ktorýsamazbavilpotupyzruky Nábalaaochránilsvojhoslužobníkapredzlým,lebo HospodinobrátilNábalovuvinunajehohlavu“Dávid poslalAbigailapovedaljej,abysijuvzalazaženu

40KeďprišliDávidovislužobnícikAbigaildoKarmelu, povedalijej:„Dávidnásposlalktebe,abysiťavzalza ženu“

41Vstala,poklonilasatvároukzemiapovedala:„Hľa, tvojaslužobnicanechjeslúžkouumývaťnohysluhom môjhopána“

42Abigailsaponáhľala,vstalaavysadlanaoslaspiatimi svojimidievkami,ktoréišlizaňouIšlazaDávidovými poslamiastalasajehoženou

43DávidsivzalajAchinoamzJezreeluaobesastalijeho ženami

44ŠaulvšakdalsvojudcéruMichol,Dávidovuženu, Faltimu,synoviLaišovmuzGallimu

KAPITOLA26

1ZifejciprišlikSaulovidoGibeyapovedali:„Neskrýva saDávidnapahorkuHachila,ktorýjenaprotiJešimonu?“

2VtedyvstalSaulazišielnapúšťZifstromitisíc vybranýmimužmizIzraela,abyhľadalDávidanapúštiZif

3SaulsautáborilnapahorkuHachila,ktorýjepriceste naprotiJešimonuDávidvšakzostalnapúštiavidel,že Saulidezanímnapúšť

4Dávidtedavyslalvyzvedačovadozvedelsa,žeSaul naozajprišiel

5Dávidvstalaprišielnamiesto,kdetáborilSaulDávid uvidelmiesto,kdeležalSaulaAbner,synNerov,veliteľ jehovojskaSaulležalvjarkuaľudtáborilokoloneho

6DávidodpovedalapovedalAchimelechoviChetejcovia Abišajovi,synoviCeruje,bratoviJoábovmu:„Ktopôjdeso mnoukSaulovidotábora?“Abišajodpovedal:„Pôjdems tebou“

7DávidaAbišajtedaprišlivnocikľudu.Saulspalv zákopeajehokopijabolazapichnutádozemeprijeho podhlavníkuAbneraľudležaliokoloneho

8AbišajpovedalDávidovi:„Bohtidnesvydaldorúk tvojhonepriateľaPretohoteraz,prosím,prirazímkopijou kzeminarazadruhýkráthoužneudriem.“

9DávidpovedalAbišajovi:„Nezabíjajho,leboktomôže vztiahnuťrukunaHospodinovhopomazanéhoazostaťbez viny?“

10Dávidďalejpovedal:AkožijeHospodin,Hospodinho buďzničí,aleboprídejehodeňazomrie,alebopôjdedo bojaazahynie.

11NechmaHospodinochránipredtým,abysomsiahol rukouprotiHospodinovmupomazanému!Aleteraz, prosím,vezmikopiju,ktorájeprijehohlave,akrčahs vodouapoďme!

12DávidvzalkopijuakrčahsvodouzoSaulovej podprsenkyaodišli.Niktotonevidel,niktootomnevedel, niktosaneprebudil,lebovšetcispali,lebonanichpadol tvrdýspánokodHospodina

13Dávidpotomprešielnadruhústranuapostavilsana vrcholkopcavdiaľke,medzinimibolveľkýpriestor

14DávidvolalnaľudanaAbnera,synaNérovho:„Abner, neodpovedáš?“Abnerodpovedal:„Ktosity,čovolášku kráľovi?“

15DávidpovedalAbnerovi:„Niesityudatnýmuž?Ktoje vIzraelipodobnýtebe?Prečositedaneostrážilsvojho pána,kráľa?Veďniektozľuduprišiel,abyzničilkráľa, tvojhopána“

16Niejetodobré,čosiurobil.AkožijeHospodin, zaslúžišsizomrieť,pretožesineostrážilsvojhopána, HospodinovhopomazanéhoAterazsapozri,kdeje kráľovakopijaakrčahsvodou,ktorýbolprijeho podhlavníku

17SaulpoznalDávidovhlasapovedal:„Jetotvojhlas, synmôj,Dávid?“Dávidodpovedal:„Jetomôjhlas,môj pane,kráľ“

18Aonpovedal:Prečomôjpánprenasledujesvojhosluhu? Čosomurobil?Akézlojevmojejruke?

19Pretoteraz,prosím,nechmôjpán,kráľ,vypočujeslová svojhoslužobníka.AkťaHospodinpopudilprotimne, nechprijmeobetu,aleaksútosynoviačloveka,nechsú prekliatipredHospodinom,lebomadnesvyhnali,abysom nezostalvdedičstveHospodinovom,keďpovedali:„Choď, slúžinýmbohom!“

20Nechtedamojakrvnepadnenazempredtvárou Hospodinovou,leboizraelskýkráľvyšielhľadaťblchu, akokeďsalovíjarabicavhorách

21VtedypovedalSaul:„ZhrešilsomNavráťsa,synmôj, Dávid,lebotiužviacneublížim,lebomojadušaboladnes vtvojichočiachvzácnaHľa,konalsombláznaaveľmi somsamýlil“

22Dávidodpovedal:„Hľa,kráľovakopija!Nechjujedenz mládencovprinesie“

1Samuelova

23NechHospodinodplatíkaždémujehospravodlivosťa jehovernosť,leboHospodinťadnesvydaldomojejruky, alejasomnechcelvystrieťrukuprotiHospodinovmu pomazanému.

24Ahľa,akoboldnestvojživotveľmicenenývmojich očiach,taknechjeajmôjživotveľmicennývočiach Hospodinovýchanechmavyslobodízovšetkéhosúženia 25VtedySaulpovedalDávidovi:„Požehnanýbuď,syn môj,Dávid!Dokážešveľkéveciaajzvíťazíš“Dávidteda odišielsvojoucestouaSaulsavrátilnasvojemiesto

KAPITOLA27

1Dávidsipovedalvsrdci:„Jednéhodňazahyniem SaulovourukouNietpremňaničlepšie,akokebysomsa rýchlodostaldokrajinyFilištíncov.Saulbymastratil nádejanechcelbymaužhľadaťvktoromkoľvek izraelskomkrajiTakbysomunikoljehoruke“

2Dávidvstalaprešielsošiestimistomužmi,ktoríbolis ním,kAchišovi,synoviMaochovmu,kráľoviGátu

3DávidbývalsAchišomvGáte,onijehomuži,každýso svojoudomácnosťou,Dávidajsosvojimidvomaženami, AchinoamJezreelskouaAbigailKarmelskou,Nábalovou manželkou

4ASaulovioznámili,žeDávidutiekoldoGátu,aužho viacnehľadal

5DávidpovedalAchišovi:„Aksomnašieltvojupriazeň, nechmidajúmiestovniektorommestenavidieku,aby somtammoholbývať!Prečobymaltvojslužobníkbývaťs tebouvkráľovskommeste?“

6VtendeňmuAchisdalZiklag,apretoZiklagpatrí judskýmkráľomaždodnešnéhodňa

7DávidovpobytvkrajineFilištíncovtrvalcelýrokaštyri mesiace.

8DávidajehomuživyšlihoreanapadliGešúrcov, GezrejcovaAmalekitov,lebotietonárodyboliod pradávnaobyvateľmikrajinyažpoŠúražpoEgypt.

9Dávidpustošilkrajinuanenechávalnaživeanimuža,ani ženuZabralovce,voly,osly,ťavyajodevyavrátilsak Achišovi.

10Achišsaopýtal:„Kamstednesurobilicestu?“Dávid odpovedal:„ProtijuhuJúdu,protijuhuJerachmeelcova protijuhuKeníjcov.“

11Dávidnenechalnaživeanimuža,aniženu,abyzaniesol zvesťdoGátu,hovoriac:Abynanásnepovedali:Takto robilDávidatakbudekonaťpovšetkydni,kýmbude bývaťvkrajineFilištíncov

12AchisuverilDávidoviapovedal:„Znepriateľilsvojľud, Izrael,pretomibudeslužobníkomnaveky“

KAPITOLA28

1VtýchdňochFilištíncizhromaždilisvojevojskádoboja, abybojovalisIzraelomAchispovedalDávidovi:„Vedz, žepôjdešsomnoudobojatyitvojimuži“

2DávidpovedalAchisovi:„Určitepoznáš,čodokážetvoj služobník.“AchispovedalDávidovi:„Pretoťaustanovím zastrážcusvojejhlavynaveky“

3SamuelzomrelacelýIzraelhooplakávalapochovalhov Ráme,vjehomeste.Saulvšakodstránilzkrajinyveštcova čarodejníkov

4Filištíncisazhromaždili,prišliautáborilisavŠuneme SaulzhromaždilcelýIzraelautáborilisavGilboe.

5KeďSauluvideltáborFilištíncov,zľakolsaajehosrdce saveľmitriaslo.

6AkeďsaSauldopytovalHospodina,Hospodinmu neodpovedalanivsnoch,anicezurím,anicezprorokov 7VtedypovedalSaulsvojimsluhom:„Vyhľadajtemiženu, ktorávyvolávaduchov,abysomknejišielaopýtalsa jej“Jehosluhoviamupovedali:„VEndoreježena,ktorá vyvolávaduchov“

8Saulsapreobliekol,obliekolsiinérúchoaišielsdvoma mužmiVnociprišlikženeASaulpovedal:„Vyveďmi, prosím,duchaapriveďmihoretoho,kohotipoviem.“

9Ženamupovedala:„Hľa,tyvieš,čourobilSaul,ako vyhnalzkrajinyveštcovačarodejníkovPrečomiteda kladiešpascunaživot,abysimausmrtil?“

10SauljejprisahalnaHospodina:„AkožijeHospodin,za tútovecťanestihnetrest“

11Ženasaspýtala:„Kohotimámpriviesťhore?“On odpovedal:„PriveďmihoreSamuela“

12KeďženauvidelaSamuela,zvolalahlasnoapovedala Saulovi:„Prečosimaoklamal?VeďtysiSaul!“

13Kráľjejpovedal:„Nebojsa,čosividela?“Žena povedalaSaulovi:„Videlasombohovvystupovaťzo zeme.“

14Aonsajejopýtal:Akúmápodobu?Aonaodpovedala: Vystupujestarýmuž,odetýplášťomVtedySaulspoznal, žejetoSamuel,zoholsatvároukzemiapoklonilsa.

15SamuelsaopýtalSaula:„Prečomaznepokojuješa vyvolávašmahore?“Saulodpovedal:„Somveľmizúfalý, leboFilištíncibojujúprotimneaBohsaodomňavzdialila neodpovedámiužaniskrzeprorokov,anivsnochPreto somťazavolal,abysimioznámil,čomámrobiť“

16Samuelpovedal:„Prečosamatedapýtaš,keď Hospodinodstúpilodtebaastalsatvojímnepriateľom?“

17AHospodinmuurobil,akohovorilskrzemňa,lebo Hospodintivytrholkráľovstvozrukyadalhotvojmu blížnemu,Dávidovi

18PretožesineposlúcholhlasHospodinovanevykonalsi jehoprudkýhnevnaAmalekovi,pretotiHospodindnes urobiltútovec

19HospodinvydástebouajIzraeldorúkFilištíncov Zajtrabudeštyitvojisynoviasomnou.Hospodinvydáaj izraelskévojskodorúkFilištíncov

20VtedySaulhneďpadolcelýmtelomnazemaveľmisa bálSamuelovýchslov.Nemalvsebesilu,lebonejedol chliebcelýdeňanicelúnoc

21ŽenaprišlakSauloviavidela,žejeveľmiznepokojený, apovedalamu:„Hľa,tvojaslužobnicaposlúchlatvojhlas, riskovalasomsvojživotaposlúchlasomtvojeslová,ktoré simihovoril“

22Pretoteraz,prosím,poslúchniajtyhlassvojej služobniceadovoľmipredložiťtikúsokchlebaanajedzsa, abysimalasilu,keďpôjdešsvojoucestou

23Aleonodmietolapovedal:„Nebudemjesť“Jeho sluhoviahovšakprinútiliajsoženou,aonposlúcholich hlas.Vstaltedazozemeasadolsinaposteľ.

24ŽenamaladomatučnéteľaPonáhľalasa,zabilaho, vzalamúku,zamiesilajuaupieklaznejnekvasenýchlieb 25AprinieslatopredSaulaapredjehosluhovajedli. Potomvstaliaodišlivtúnoc

1FilištíncizhromaždilivšetkysvojevojskádoAfekua Izraelitisautáborilipriprameni,ktorýjevJezreele.

2Filištínskekniežatáprechádzalipostovkáchatisíckach, aleDávidajehomužiprechádzalivzadusAchišom

3Filištínskekniežatásaopýtali:„Čoturobiatíto Hebreji?“Achispovedalfilištínskymkniežatám:„Niejeto Dávid,služobníkizraelskéhokráľaSaula,ktorýjesomnou užtietodnialeboužcelérokyanenašielsomnaňom žiadnuchybuodkedysakumnepridalaždodnešného dňa?“

4Filištínskekniežatásananehorozhnevaliapovedalimu: „Vráťtohtochlapanamiesto,ktorésimuurčil,anech nejdesnamidoboja,abysanámvbojinestalprotivníkom Čímbysamalzmieriťsosvojímpánom?Činiehlavami týchtomužov?“

5NiejetoDávid,oktoromsispievalivtanci:„Saulpobil svojetisíceaDávidsvojedesaťtisíce?“

6AchiszavolalDávidaapovedalmu:„AkožijeHospodin, sibolstatočnýatvojevychádzanieivchádzaniesomnouv táboresamipáči.Nenašielsomnatebeničzléododňa, keďsikumneprišiel,aždodnešnéhodňaAvšakpániťa nemajúpriazeň“

7Pretosaterazvráťachoďvpokoji,abysisanepáčil filištínskympánom

8DávidpovedalAchišovi:„Čosomvšakurobil?Čosi našielnasvojomsluhoviodvtedy,čosomstebou,aždo dnešnéhodňa?Nemôžemísťbojovaťprotinepriateľom môjhopána,kráľa?“

9AchisodpovedalDávidovi:„Viem,žesivmojichočiach dobrýakoBožíanjel,hocifilištínskekniežatápovedali: Nechsnaminepôjdedoboja“

10Pretoterazvstaňskororánososluhamisvojhopána, ktoríprišlistebou,ahneďakovstaneteskororánoabude svitať,choďte

11Dávidajehomuživstaliskororáno,abyodišliavrátili sadokrajinyFilištíncovFilištíncivšakišlihoredo Jezreelu

KAPITOLA30

1KeďDávidajehomužiprišlinatretídeňdoZikelegu, AmalekitivtrhlinajuhadoZikelegu,dobyliZikelega vypáliliho

2Ženy,ktorétamboli,zajali.Nezabiližiadnu,čiužveľkú alebomalú,aleodviedliichaodišlisvojoucestou

3Dávidajehomužiprišlidomestaahľa,bolovypálenéa ichženy,synoviaadcérybolizajatí

4Dávidaľud,ktorýbolsním,pozdvihlihlasaplakali,až kýmužnemalisiluplakať

5Dávidovedveženybolizajaté,AchinoamJezreelskáa Abigail,ženakarmelskéhoNábala

6Dávidatoveľmitrápilo,leboľudhovoril,žeho ukameňuje,lebodušaceléhoľudubolazarmútená,každý presvojichsynovapresvojedcéryDávidsavšak povzbudzovalvHospodinovi,svojomBohu.

7DávidpovedalkňazoviAbiatarovi,synovi Achimelechovmu:„Prosím,prinesmisemefód!“Abiatar priniesolefódDávidovi.

8DávidsapýtalHospodina:„Mámprenasledovaťtúto bandu?Mámichdobehnúť?“Onmuodpovedal:

„Prenasledujich,leboichistotnedobehnešavšetkých získašspäť.“

9Dávidtedaišielsošesťstomužmi,ktoríbolisním,a prišlikpotokuBesor,kdesausadilití,čozostali.

10Dávidichvšakprenasledovalsoštyristomužmi,lebo dvestozostalopozadu,pretožebolitakívyčerpaní,že nemohliprejsťcezpotokBesor

11AnašlinapoliEgypťana,priviedlihokDávidovi,dali muchliebajedolDalimupiťajvodu

12Adalimukusfigovéhokoláčaadvazväzkyhrozienok Akeďsanajedol,vrátilsamuduch,lebotridniatrinoci nejedolchliebaninepilvodu

13Dávidsahoopýtal:„Komupatríšaodkiaľsi?“On odpovedal:„SommladýEgyptskýmuž,sluhaAmálekovca Môjpánmaopustil,pretožesompredtromidňami ochorel.“

14VtrhlismenajuhKereťanov,napobrežie,ktorépatrí Júdovi,anajuhKálebaavypálilismeZiklag

15Dávidsahoopýtal:„Môžešmadoviesťdotejto bandy?“Onodpovedal:„PrisahajminaBoha,žema nezabiješanimanevydášdorúkmôjhopána,ajaťa dovediemdotejtobandy.“

16Keďhozviedoldolu,hľa,rozptýlilisapocelejzemi, jedli,piliatancovaliprevšetkutúveľkúkorisť,ktorúvzali zkrajinyFilištíncovazkrajinyJúdska.

17Dávidichbilodsúmrakuaždovečeranasledujúceho dňaaniktoznichneunikolokremštyristomladýchmužov, ktorívysadlinaťavyautiekli.

18Dávidzískalspäťvšetko,čoAmalekitiodniesli,atiež svojedveženy

19Aničimnechýbalo,animalý,aniveľký,anisynovia, anidcéry,anikorisť,aniničztoho,čoimvzaliDávid získalspäťvšetko

20Dávidvzalvšetkyovceadobytok,hnaliichpred dobytkomahovorili:„TotojeDávidovakorisť“

21Dávidprišielkdvomstomužom,ktoríbolitakí vyčerpaní,ženemohlinasledovaťDávida,ktoréhonechali zostaťpripotokuBesorVyšlitedavústretyDávidovia ľudu,ktorýbolsnímKeďsaDávidpriblížilkľudu, pozdravilho.

22Vtedyodpovedalivšetcizlíadarebáckimužiztých, ktoríišlisDávidom,ariekli:Pretožesnaminešli,nedáme imničzkoristi,ktorúsmezískali,ibakaždémujehoženua jehodeti,abyichodviedliaodišli

23Dávidvšakpovedal:„Nerobtetak,bratiamoji,stým,čo námdalHospodin,ktorýnásochránilavydaldonašichrúk zástup,ktorýprišielprotinám“

24Ktovásvtejtovecivypočuje?Akýjepodieltoho,kto idedoboja,takýbudeajpodieltoho,ktozostávapriveci Rozdeliasarovnako

25Ataktoboloodtohodňaaustanoviltozaustanovenie anariadeniepreIzraelaždodnešnéhodňa.

26KeďDávidprišieldoZiklagu,poslalzkorististarším Júdu,svojimpriateľom,aodkázal:„Hľa,darprevász koristinepriateľovHospodinových!“

27Tým,ktoríbolivBételi,atým,ktoríbolivjužnom Rámote,atým,ktoríbolivJatíre,

28Atým,ktoríbolivAroeri,atým,ktoríbolivSifmote,a tým,ktoríbolivEštemoe,

29Atým,ktoríbolivRáchale,atým,ktoríbolivmestách Jerachmeelcov,atým,ktoríbolivmestáchKénitov,

30Atým,ktoríbolivHorme,atým,ktoríboliv Chorasane,atým,ktoríbolivAtachu, 31atým,ktoríbolivHebrone,anavšetkymiesta,kdesa Dávidsosvojimimužmizdržiaval.

KAPITOLA31

1FilištíncibojovaliprotiIzraeluaizraelskímužiutiekli predFilištíncamiapadlipobitínavrchuGilboe

2FilištínciprenasledovaliSaulaajehosynovazabili SaulovýchsynovJonatána,AbinadabaaMalkíšuu

3BojprotiSaulovisazostrilalukostrelcihozasiahli,takže bolťažkozranenýlukostrelcami.

4VtedypovedalSaulsvojmuzbrojnošovi:„Vytassvoj mečaprebodnimaním,abyneprišlitítoneobrezancia neprebodlimaanezneuctilima.“Alejehozbrojnošnechcel, lebosaveľmibálSaulvzalmečapadolnaň

5Keďjehozbrojnošvidel,žeSauljemŕtvy,ajonsa naklonilnamečazomrelsním.

6TakzomrelSaulijehotrajasynovia,jehozbrojnoši všetcijehomužinarazvtenistýdeň

7Keďizraelskímuži,ktoríbolinadruhejstraneúdoliaa nadruhejstraneJordánu,videli,žeizraelskímužiutieklia žeSaulajehosynoviasúmŕtvi,opustilimestáautiekli Filištínciprišliausadilisavnich.

8NadruhýdeňprišliFilištínci,abyvyplienilizabitých,a našliSaulaajehotrochsynovpadlýchnavrchuGilboa

9Odťalimuhlavu,vyzlieklimuzbrojaposlalidookolitej krajinyFilištíncov,abytorozhlásilivchrámochichmodiel amedziľudom

10JehozbrojuložilidoAštartinhodomuajehotelo pripevnilinamúrBetšanu

11KeďobyvateliaJábeš-Gileádupočuli,čoFilištínci urobiliSaulovi,

12Všetciudatnímuživstaliacelúnocišli,vzaliteloSaula atelájehosynovzmúruBetšanu,prišlidoJábešuatam ichspálili.

13Vzaliichkosti,pochovaliichpodstromomvJábešia sedemdnísapostili