15 june avaz

Page 4

Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 8:56 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Ostori

4

Amcho Avaz

Valentina Tereshkova Rani Avantibai Bharoti Nari

Russia-chi poili ostori ‘Astronaut’ Valentina Vladimirovna Tereshkova hi poili ostori zaun geli ji faleamchea disa mhollear 16 Jun 1963 hea disa poilech pavtt ‘space flight’ hantuntlean ontrollar geli. Hi ostori Russia desantli asli. Ticho zolm 6 Mars 1937 vorsa zalolo. Azun poriant ti jivi asa ani atam 76 vorsamche pirayer portun ontrollar vochpak tinnem khoxi dakhoilea. Valentina Tereshkova Russia-chea eka kheddea ganvant zolmolem ani uprant tachea avoy-bapay borobor tem Belarus hanga jiyetalem. Tacho bapuy ‘tractor’ choloitalo ani avoy kopdde korpache ‘factory’-n kamank asli. Bhurgench astana Valentinan ‘parachut’-ing

korpant avodd dakhoili ani thoimsorle ‘Aeroclub’ hantuntlean ‘skydiving’ korpachem ‘training’ ghetlem. Tem ‘skydiving’ bhes borem kortalem dekhun taka ‘cosmonaut’ zavpak vinchun kaddlem ani ontrollar vochpachem aplem sopon sakar kortelem mhunn taka dison ailem. Ami zanna tea pormonnem amkam soglleank khobor astoli ki Yuri Gagarin hovui Russiecho ‘cosmonaut’ poilo zavn aslo zo sonvsarantlo poilo monis zalo ‘space’-in vochpak. Hi ghoddnni 1961 vorsa ghoddli. Tachinch kolponam aslim eke ostorek ‘space’ hantun dhaddpak ani hea vicharak lagon Valentina Tereshkova-k vinchun kad-

dlem ontrollar vochpak. Ek voros bhor khub taka ‘training’ dilem. Hem ‘training’ mhunttlear ‘weightless flights’, ‘isolation tests’, ‘centrifuge tests’, ‘rocket theory’, ‘spacecraft engineering’ ani ‘120 parachute jumps’. ‘Training’ gheun toyar zalea uprant Valentina

Tereshkova ‘Vostok 6’ hea ‘space craft’-an bosun ontrollar gelem. Hi ghoddnni 16 Jun 1963 hea disa ghoddli. Tea kallailo USSR-cho ‘president’ Nikita Khrushcherv hannem Valentiank tichea yesak lagon ani Russiechem nanv porzollailem mhunn tika porbim dili.

Rani Avantibai 16 Agost 1831 hea disa zolmoli. Ti Vikramaditya Singh hachi potinn asli ani to Ramgarh prantacho raza aslo. Auchituch Vikramaditya Singh haka moronn ailem ani fattlean fokt Rani Avantibai urli. Tankam bhurgim naslim dekhun tanche familin bapaychem daiz samballunk cheddo naslo. Tea kallar Bharot des Brittix hanche zulumxaye khala aslo. Brittixanchem mon apli razvott odik ani odik vaddounk asli. Raza Vikramaditya Singh somplo mhunn kollona fuddem Inglezamni Ramgarh rajacher akromonn kelem ani tacho rajkarbar aple hukumxaye khala haddlo. Rani Avantibai kalljidar ostori asli. Inglezamni ghetloli tanchi zomin Inglezam lagchean portun haddunk tinnem soput ghetlo. Chear hozar dadleank gheun ek fouz toyar keli ani 1857

vorsa Inglezam add, Ramgarh mukt korunk, zhuz manddlem. Ek bhirankull zhuz Inglezam lagim zhogoddli ani Avantibai he

kalljidar ostoren tea zhuzachem fuddarponn kelem. Inglezam lagim boreo boreo zhuzpacheo vostu aslolea karonnan ani tanche lagim zhuzari-i chodd aslolea karonnan Rani Avantibai-ache foujek Inglezanche foujen haroili. Tedna Rani Avantibai-ek koll’lem ki Inglezam lagim tichean jikonk zaina mhunn. Ti Inglezank ‘surrender’ zalina, punn aplich torvar gheun aplea jivitacho teag kelo. Hi ghoddnni 30 Mars 1858 hea disa ghoddli. He kalljidar ostorecho sakrifis Bharotachea itihasan ek udharonn koxem zalem ani hozaramni Bharoti dadleamni ani ostoreamni Inglezancher zhuz manddun Bharot svotontr korpak nirnnoy ghetlo. Khorench Rani Avantibai Bharotantli vhoddantli vhodd suttke zhuzari zaun geli.

Somaz ani Ostori

Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

Somazant ostorechi bhumika kitem aschi ani koxi aschi hacher tujem mot kitem? Ostoren ghorantuch ravon ghorabeachi dekhpal korpachi? Ostoren offisamni ani her dusrea karkanneamni sirvis korun familiche udorgotin orthik modot korchi oxem kitlea zannank dista? Dadlo apleak zai

tedna disacho vo ratcho apnnak zai thoim veta. Oxem kelear somaz taka kainch vincharina. Tech porim ostori jiyeunk laglear somaz tika bott dakhouncho na? Oxe zaite proxn asa zancho zobab amchea zonn ekleachea mon-vruticher (mindset) adharit asa. Tea khatir hea 21vea xekddeant ostorechem sthan kitem ani koxem aschem tacher il’lo niyall korum-ia. Ek somoz oso aslo ki adlea kallar ostori ghorabean bhurgeanchi dekhpal korche khatir ani ghorantlo sogllo vavr korche khatir aschi mhunn. Ho adlo vichar khoro, punn to azunui zaitea dadleanchea monan jivo ani tazo asa. Hachem karann mhunttlear bhurgeam ballank bore bhaxen voir kaddunk ostori fokot ghorabeachi dekhpal korina punn

teach borobor somaz sudravpachim mullam okondd korta. Zaite dadle hem sot azun poriant mandun ghevpak kobul na. Adlea kallar ostorecher nodor marlear aplea bhurgeank bore ritidekhin voir kaddunk tinnem jivit sarlem. Tinnem dilolea borea mul’leank (values) lagon bore nagrik somazak mell’le ani kortovea pallpi monis mon’xakullak favo zale. Oxem soglleach ghorabeamni ghoddlam ani tea khatir hanv mhunnttam ki ostoren fokt bhurgeam ballankuch voir kaddlim nam, punn tem kortana tiche sorvbhonvtimcho somazui ghoddun haddlo. Khorench mon’xachea jivitan jim sudharonnam zalim tantun ostorecho xinvacho vantto asa. Oxi ek mhonn’nni asa

“zo hat pallnnem dholoita to hat sonvsar choloita”. Khorench zorui sonvsarant, somajik toxem rajki mollar, dadlean soglli podvi aplea hatan ghevpache proitn kelea, torui punn mon’xakullachem ‘civilization’ zavpant tacher ostorecho jitlo probav poddla titlo dadleacho poddonk na. Adlea kallar ghorantuch ravon poriant ostoren somaz su-

‘Classified’ Jahirati

dravpachem vhodd karya kelolem asa. Atanchea kallar ostori adle ostore porim kallokhant na. Aiz ostori dadlea itlich ani zaite pavtt dadlea poros chodd xikloli asa. Taka lagon ostorek kosle-i oddchonnenk fuddo korunk bhirant disona ani heach karonnank lagon aichea somazant zaiteo ostoreo xikovpi, advogad, dotor, khellgoddi ani torekvar

mollancher porzollta tem ami polletanv. Adlea kallar ostorecho probav fokot aplea bhurgeancher ani aplea ghorabeacher poddtalo, kiteak ticho vavr fokt titleach purto aslo. Aichea kallar sogllem bodol zalam. Aiz ostori iskolamni hozaramni bhurgeank xikoita ani tanchi vadd korta. Hem ostorechem karya khorench mhotvachem asa kiteak apleach bhurgeanchi ti kallji ghena, punn aichea kallar ti sogllea bhurgeanchi xikxonnantlean kallji gheta. Kitleoch ostoreo advogad zavn nyealoyamni kexi zhogoddta. Somazant nith haddunk sohokar diupachi hi ostorechi bhumika khorench tokhnnay korpa sarki asa. Aichi ostori dotorki choloita. Somazachi bholayki bori aschi ani so-

mazache lok – dadle vo bailo tondoruxttponnim jiyeunk ostori adhar dita. Khella mollar nodor marlear ostoren jadu keloleacho ugddas yeta. Khoinchoch khell na zantun ostoren aplem ani aplea prantachem vo desachem nanv voir kaddunk fattim ravonk na. Itlench nhoi aichea kallar ostori ontrollar ‘space’-in poriant geli. Ostore bhitor kalljidarponn ani dhaddos asa mhunn provar kelem. Aichea kallar ostori xallamni, offisamni ani karkanneamni nokri korta ani duddu zoddta. Zaiteo ostoreo svotacho dhondo korun aple familik fuddu komaita. Thoddkean orthik adhar ekttavpachem karya jem adlea kallar fokt dadle kortale, tem atam ostori-i bhes borem korta. Aichi ostori ghorantlea dadleancher orthik sovloti khatir patyeon ravona.

Oxim anink zaitinch mollam asa jea mollancher ostoren huxarponnim karya korun apleachean dadlea porim vagonk, bhonvonk ani jiyeonk zata mhunn dakholl kelam. Hem dadlean monant dovorpak zai. Adlea kallar ostori fokt ek ‘sex object’ mhunn tratar kortale. Aiz to kall uronk na. Aiz ostori ghorabeache sevent ani somazache udorgotin dadlea itlich mhotvachi asa. Tea khatir ho 21vo xekddo ostoren ani dadlean ekamekak eksarkim mhunn manpacho xekddo asa. Dadlo unch ani ostori sokol he bhedbhav hea 21vea xekddean mat poriant upkarona. Tea khatir dadlo ani ostori ekamekachea sohokaran fuddem cholon ho somaz nivoll, xitoll ani xanticho korunk vavrum-ia.


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.
15 june avaz by Herald Publications - Issuu