15 june avaz

Page 12

Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 9:00 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Amche tiatr mottve zaunk zai Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

Adlea kallar tiatr mattvamni zatale. Chodd korun tiatr ratrichea 10:30 vorar suru zatalo ani sokallchea 3 vorar poriant somptalo mhunn amche zantte sangta. Mhunttlear tea kallar ek tiatr 4 tim 4:30 voram choltalo. Adlea kallaile tiatr lamb zatale tachem karann mhunttlear tiatrachi ‘script’ lamb astali. Eka eka podd’ddean ek ek ‘Canto’ astalo ani don podd’ddeam modem jim kantaram gaita tim ek vo donuch asonaslim, punn chodd korun 3 astalim. Thoddkean eka tiatran 21 kantaram astalim. Hea karannank lagon tiatracho vell unnoch to 4 voram zatalo. Aiz tiatr pollennar zoxe okupad (busy) asta toxe tea kallar nasle. Tankam 4 vo 4:30 vorancho tiatr pollounk vell aslo ani heach karonnank lagon tea kallaile tiatr lamb zatale. Aichea kallar sogllem bodol zalam. Poile suvater tiatrak 6 vo 7 podd’dde asa zalear he podd’dde adle porim lamb asona. Adlea kallar eka eka podd’ddean zoxe ‘cantos’ astale te aichea kallar tiatramni

gailole disona. Bazuchim gitam zancho ankddo 21 astalo to atam 10 vo 12 zala. Tiatrache borpavollin ‘short cut’ marla astana tiatracho vell azun poriant 3 vo 3:30 voram kiteak zata? Kaim karannam mhoje nodrek yeta tim oxim asa:Poile suvater amche kolakar odik korun ‘comedians’ jem kitem ‘script’-an boroilam titlench mhunnon khoxi zaina. Lok hansta zalear he ‘comedians’ aple sonvad apleak zai toxe vaddoita ani choddoita. Dubav

nastana tiatracho vell vaddtoloch nhoi? Anik ek tiatramni halinchea vorsamni vaitt sonvoim bhitor sorlea ani ti mhunttlear eka kantoristak ek ani don pavttuch nhoi punn 6 ani 7 pavttim porian portun portun apoita tem hanvem pollelam. Jea ‘hall’-ant 700-800 lok asta teach ‘hall’-ant 10 vo 15 zann fivnni ghalta ani kantorist rokddoch 2re, 3re…6ve, 7ve….. pavtt porian machier yeun ek ‘chorus’ vo adleach ‘chorus’-

Star of Curtorim boro monis ani promannik tiatrist

acheo ek vo don volleo noveo laita. He vaitt sonvoyek lagon tiatracho vell lambot veta. Khoreponnim sogllea tiatristamni bariksannin niyall korunk tanche dakhovnnechi molavnni korpachi goroz asa. Kaim proxnnank amchea tiatristamni zabab diupacho proitn korunk zai. Ji poristhiti aiz asa ticher ilo uzvadd ghalunk yevjitam. Aiche tiatr mogi ani tiatr pollennar ap-aplea kamanim guntlole asa. Te aplea vavran gul’l zalole

asa. Tankam favo toso vell mellona torui punn vell korun te tiatr pollounk yeta. Oxem asa zalear 3 vo 3:30 voram tiatr cholta to hea tiatr pollennarank man’nea asa kai? Zaitea tiatr mogyeanchem mot asa ki adhunik kallar ek tiatr 2 voram poros thoddo zauncho nhoi ani 3 voram poros chodd zauncho nhoi. Hacher amchea tiatristamni niyall kelo zalear ani aple tiatr 2 to 3 voramche fasken bosoilo zalear tiatr pollounk odik tiatr mogi yetole hantun dubav na. Digdorspean aplea kolakarank xist samballunk koddop nirdex diunchi goroz asa. Jem kitem boroinnaran ‘script’-an boroilam ani jem kitem ‘director’-an kor mhunn sanglam titlench machier korpak kolakarak zababdar korpachi goroz asa. Ek kantorist bogor bogor portun yeta ani 90% tiatr pollennarancho vell ogddaita tem tabortob bond korpachi goroz asa. Ek kantar borem zalem zalear lok apoita. Kantoristak yeum-di ani portun nimnno ‘verse’ ani ‘chorus’ gavun bhitor vochum-di. Kantorist je nimannea vog-

‘Video album’ niyall

‘Vatt’ chukloleank vatt dakhoita J. P. Pereira

Vincent Florencio Fernandes zaka Star of Curtorim mhunnon tiatr machier vollkhotale, hachea ugddasak Goa Tiatr Akademin ghoddoun haddloli bhuzvonnechi boska 10ver Junache 2013 hea disa Black Box, Ravindra Bhavan, Moddganv hangasor zali. Sogllea uloupeamni Star of Curtorim ek promannik tiatrist aslo ani borea kallzacho monis aslo mhunn sanglem. Tomazinho Cardozo, ‘Amcho Avaz’ potracho ‘Editor’ hannem mhunttlem ki Star of Curtorim hannem tiatr machier zo vavr kelo to duddvank lagon kelona punn tiatr kolechea mogak lagon kelo. Tannem fuddem tiatristank ulo marun sanglem ki eka direkttorak ek pavtt tachea tiatran nachpak utor dilem mhunnttoch tem negar vochonakat zoxe porim Star of Curtorim-achea jivitan ghoddlam. Wilmix Mazarello hannem aplea uloupant Star of Curtorim hachea vavrachi tust keli ani apunn tachea tiatramni nachla tea khatir Star of Curtorim kitlo boro monis aslo tachi apleak lagxilean vollokh asa mhunn sanglem. Osvi Viegas hannem aplea uloupant Star of Curtorim kitlo sado ani

khatikayecho monis aslo tachem vornnon kelem ani tachea mornnan tiatr machier vhodd luskonn zalam mhunn dukh porgottailem. Mariano Almeida ani Premanad Lotlikar hannim-i hea vellar uloupam kelim. Dionisio Sardinha, Star of Curtorim-acho zanvoim hannem-i aplea uloupant Star of Curtorim-a vixim zaiti mahiti dili. Prince Jacob, Tiatr Academy-cho Odheokx hannem he boskechem yezmanponn choloilem. Boskek survat zanvche poilim Star of Curtorim hachea fottvak hajir asloleamni fulam orpilim Star of Curtorim hachea ugddasak ani taka sasnnachi xanti mellonk ek minut ogeponn (silence) samball’lem. He bhuzvonneche boskek zaite tiatrist zoxe porim Patrick Dourado, A Friend, Eddie Mascarenhas ani her tiatrist hajir asle. Tech porim Star of Curtorim hache familintle vangddi zoxe porim Lydia Sardinha ani Sofia Fernandes, dogui dhuvo, Dionisio Sardinha ani Joseph Fernandes, dogui zanvoim ani Esperance D’Silva Star of Curtorim-achi bhoinn hajir aslim.

tar 4 ani 6 pavttim yeunk zai mhunn ek ‘verse’ vo 2 volli pavttiche pavttim noveo ghoddta tem sokten (compulsory) bond zavpak zai. Hacher ‘director’-amni bondi ghatlear tem jerul bond zaunk xokta. Aichea kallar amche tiatr ‘hall’-amni zata. Ek ‘hall’ bhaddeak gheta tem omkeach vellak asta. Eka tiatristan aplo tiatr matso usram chalu kelo zalear ani voir sanglea tea vagnnukank lagon matso lamblo zalear fuddle ‘director’ zo teach ‘hall’-an aplo karyokram dakhovpacho asa taka ami trasan ghalta, oxe zaite pavtt ghoddlolem ami pollelam. Hea karannank lagonui amche tiatr mottve zavpachi goroz asa. Amche tiatr kolakar, ‘director’, gavpi ani her dusre je tiatr nirmann korun machier haddta tannim hacher niyall korcho ani zata zalear tiatr 2:30 voram bhitor sompoucho mhunn zaite tiatr mogi anvddeta. Inglez bhaxen ek mhonn’nni asa - ‘Small is beautiful’. Amhe tiatrui vellache nodrentlean matxe lhan korun tankam odik sundor ani suvadik korum-ia.

Majorda Gõy

Micferns Creations hannim halinch ek ‘video film’ uzvaddak haddlam zachem nanv ‘Vatt’ zavn asa. Fr. Michael Fernandes hannem hem ‘video film’ boroilam ani digdorxit kelam ani Seby Ferns hannem hea filmachi nirmiti (produce) kelea. ‘Vatt’ hem film eka bebdea bapaycher ani tache durdoivik familicher attaplolem asa. Hi famil jivit jiyeunk khottpott korit asta ani tancho bhavart Devacher asa mhunn tim aplem jivit durdoiv asonui Devache bhirantin sarta. Pascoal ek bebdo ghov. To aple bailek dis-rat marta ani bhurgeank tras korta. Taka disachea disa soreachi ek-ek battli zai poddta. Tachi famil taka zaitea bhasanim soreachi vatt soddunk magnni korta, punn durdoivan hea bebdea ghovacher kosloch asor poddona. Ek dis osoch soro piyeun ailolo atana to aple bailek marta mhunnon tacho vhoddlo put aplea bebdea payk dukholta. Hea zhogddeant bail soiranna bhair poddta ani bebdo ghov hatan koito gheun aplea putak jivexim marunk tachea fattlean dhanvta, punn Dev tankam hea vignnantlim vattaita. Hea fuddem kannien kitem ghoddta ani hi durdoivi famil xevottak koxi zoitivont zata tem zonn eklean khas dolleamni pollovchem.

Fr. Michael Fernandes hachi borpavoll ani digdorsponn bhes borem zalam. Songit suvadik asa ani filmantlim kantaram bore bhaxen gaileant. Survatek Fr. Mario Costa hannem gailolem git khorench unch dorjeachem asa. Pascoal Rodrigues ani Ida Costa him mukhel bhumika korta. Bebdeachi bhumika Pascoal-an bhes bori kelea. Taka xabaski favo. Teach borobor Idan apli bhumika lokanchea kallzank voddta sarki kelea. Godwin Afonso, Espirito Miranda, Tenny Fernandes ani Livona Dias hannimi ap-apli bhumika fishalkayen kelea. Sally, Philip, Richard, Jane ani Valency hannim hem film polloitoleak hansovpacho proitn kela to zoitivont zala. Alwyn, Jovinton, Levina ani Preston hannim lhan bhurgeanchi bhumika bhes bori kelea. Fr. Michael lhanxe padriche bhumikent porzoll’la. ‘Photographer’ Rajendra Sawant hannem yogea suvatancher ‘filming’ korun filmachi sobay vaddoilea zalear Jose ani Feazel Carvalho hanchea borea songitantlean filmachi ruch vaddlea. Somazache dolle ugoddpi hem film zavn asa.

Mog.......…moganuch farik korunk zai daniel F de Souza.

Lekhok ani Ttikakar Gelea satolleachea ankar hanvem Vaskuchea Desterro vattharant ravpi mhalgoddo tiatrist ani songitkar Santan Lobo hanche voir lekh boroilolo. Zaiteamni mhaka fon korun tea lekha khatir ani Santan Lobo hancho ugddas kelo dekhun xebaski dili. Khorem mhonnlear xebaski mhaka nhoi punn zannim konnem amcho tiatr 120 vorsank jivo dovrunk hat-bar laila tankam favo. Karann azun Gõychea sabar konxeamni zaitim amchim bhav bhoinni astolim zannim apleak ghoddtta te bhaxen tiatramni nachunuch nhoi, vo songit vazoun nhoi punn her sabar toramni tiatr, ani Konknni songit jivem urunk ani tacho vikas zaunk aplo hat-bar laila astolo. Hanchea vavrachem mol korunk zaina. Ani sogllech nox-

ibvont nant tancho vavr potrancher ch’chapun yeunk. Aiz hanv oslea ekttea veoktichi khobor korunk sodtam zo ek tiatrist nhoi torui tacho tiatr, tiatrist ani Konknni songita kodden egdom lagxilo sombond asa, ani ap-khuxen to tiatrachi ani Konknni songitachi seva korta ani kallzachem dhadosponn bhogta. Osle veokti amkam somazant khub komi doren melltat. Hanstea sobhavacho ani khaltea utrancho. Koslench vhoddponn na, soglleank mogan ani moipasan zap divpi. Arthik nodren to girest nhoi zait khoro, punn tachem kalliz khub girest ani tem dusreak mozot korunk sodanch aitem ani udar. Tumi goddiek taka Ponnjechea Kala Akademichea vosreant jerul pollela zatolo. Konnachoi-i tiatr zanv, to thoim hajir astach. Kas-fis nhesta. Tachea khandak ek beg umkollta zalear tache hatint dha-bara VCD ani CD ‘album’ astat. Hea Konknni filmacheo VCD toxeoch Konknni kantaranche CD ‘album’

to thoim tiatr chalu astana vikta ani aplea jivak dhadosponn bhogta. Oxem nhoi ki vosreant anik CD/VCD vikhi anik dusre konn nant. Asat. Punn ho veokti veglloch. Tachean thoddi tori ontor asa. Aiz amchea somazant konnuch apleak faido nastana ap-khuxen kitench korunk fuddem sorpi bhov thodde. Hantlea modlo ho amcho ek bhav. To heo CD ani VCD ap-khuxen tiatristam koddleo gheun tanchi vosrean bhovun vikhri korta ani apleak

koslench kommixon ghena. Tachi zababdari mhonnlear CD/VCD tiatristam koddlean ghevpacheo teo vikhpacheo ani tanchi puri yennavoll vorun porot tankam divpachi. Ek dis hanvem taka hea vixim vichar kelo tedna tannem mhaka hanstea sobhavan oso zabab dilo. ‘Heo VCD/CD vikhun mhaka khub dadhosponn bhogta. Tiatrachi ani tiaristanchi seva korunk mhaka vhodd khuxalkay bhogta. Ek pavtt mhojea tabeant keloleo VCD zanv CD hanvem viktoch ani

tanche poixe vorun tankam porot ditoch hanv mekllo zatam ani mhaka borem dista. Hench mhojem dhadosponn.’ Mog mhonnttat to asta ani tosoch kudd’ddo mog mhonnttat to asta. Ho amcho bhav tiatr, tiatrist ani Konknni songita sovem dakoita to kuddo mog mhonnlear hanv chukchona. Apleponn pois dovrun to seva korta ani portun kitench otreghona. Gelim dha vorsam odik to hi apkhuxen seva korta. Itlench nhoi mhaka khobor asa tea pormonnem, jedna tiatristanchi bos, uprant to khuimcho-i pongodd asom, Kala Akademichea vosrea fattlean pavta tedna, ho amcho bhav thoim poilo apunn hajir asta tiatristank aplo adhar korunk tanchem samonn, beg, kopddeanchi ‘hengaram’ adi bhitor haddunk. Hache poros anik vhoddli seva asot kai? Thodde pavtt aplea bolsantle duddu pasun khorchun to thoddeank udkacheo battleo, chav pasun haddun dita. Hem mhaka thoddea tiatristamni le-

gun sanglam. Punn zaite tacho faido bi kaddtat. Halinch tacheo kitleoch VCD/CD vosreant dovorlole kodden choriek geleat. Zaite pavtt hanv Kala Akademichea vosreant Konkani ‘musical show’ komper korunk ail’lom asot tor, to dhanvon mhojexim bhitor yeun mhaka ‘Sir, chav haddum, kofi haddum udok haddum’ kai mhonn voir sokol zata. Oso tacho husko ani peleacho mog. Zaito vell hanv hea veoktichi khobor kortam-kortam nettan fuddem gelom, punn tachem nanv sangunk vell kelo… …….puro tumkam ‘suspense’ dovorleant tim. Ho amcho bhav zaun asa Gabriel Rodrigues, mull ganv tacho Nachinola, Bardez. Punn to Ponnje kam’ korta ani thoim ravta. ‘Gabru Uncle’ mhonnlear taka soglle ollkhotat. Osleam udar kallzancheam mon’xancho upkar duddvamni ani sagvadimni bad korunk zaina. Mog-moganuch farik korunk zai. Tachea borea vavrachi mozuri taka ek dis jerul favo zaunchi.

Mhalgodde Tiatrist

Kamat de Assolna Vhodd tiatrist ani mahan des bhokti

Tiatr machier adim thavn ‘communal harmony’ dixtti poddta tem khorench tokhnnay korpa sarkem. Halimchea kallar poriant Kristanv kolakaram soit Hindu ani Musolman bhav bhoinnam tiatr machiek aplem yogdan dita tem khorench mhotvachem asa. Tiatr machiek yogdan diupi Hindu bhav zannem kitlinch vorsam tiatr machiechi seva keli to mhollear Kamat de Assolna. Tiatr machier to ek ‘all rounder’ aslo kiteak to khantaram ghoddtalo, kantaram mhunntalo ani bhumika korun tiatr pollennaranchim kallzam jikon ghetalo. Kamat de Assolna hea mhalgoddea tiatristan tiatr machier zaite nove kolakar haddun tiatr machiek girest keloli asa. Zaitea zannank khobor aschina ki M. Boyer-a sarkea kolakarak Kamat de Assolna hannench poilo machier haddlo. M. Boyer ek vhoddantlo vhodd Konknni machiecho kolakar zalo ani tachea moladik karyak lagon taka Sangeet Nattok Akademi Dil’li hacho puroskar mell’lo ani tech porim Bharot sorkaran ‘Padmashree’ hi podvi taka diun sanman kelo. Kamat de Assolna hachea tiatr machievelea vavrachi tokhnnay korta titli thoddi. Somplolo Lucas Fernandes zo ostorechi bhumika kortalo tachea sangata Kamat de Assolna hannem sumar 40 vorsam tiatr machiek aplem moladik yogdan dilam. Ramakant Babuso Kamoti hem tachem khorem nanv. Tiatr machier taka Kamat de Assolna mhunntale. Tacho zolm Assolna ganvant, Salcette hangasor 29 May 1924 zalo ani teach disa mhollear 29 May 1987 hea disa Salgaonkar Medical Research Centre Vasco da Gama hangasor to somplo. Purtugalak thavn to familintlim sogllim kamam tharear ghalunk mhunn Gõyam ailolo tedna auchituch taka bhirankull kallzacho atak zalo ani to hea sonvsarak ontorlo. Kamat de Assolna hachi bail Mureal ani chovgi dhuvo Indira, Maya, Bina ani Milan tachea ekvottachim aslim. Kamat de Assolna eka astik ghoranneantlo put. Tacho bapuy Baburao Shankar Kamoti ek ‘professor’ aslo zalear tacho bhav Priti Kamoti Purtugalak ek nanvlovkik ‘attorney’ aslo. Tacho dusro bhav Narendra ek ‘senior advocate’ zaun aslo. Kamat de Assolna hachea jivitacher nodor marlear oxem dison yeta ki Assolna ganvant Kamat de Assolna bhov thoddo ravla kiteak to sodanch tiatr korche khatir hanga thoim vochot aslo. Tiatr ani tiatrist taka avddiche asle ani tiatr mogyeank to avddicho aslo. Bhurgeaponnar thavn tachem xikxonn Marathi bhaxentlean zalem ani uprant to Purtugez xikonk gelo. Tannem Lyceum hem Purtugez xikxonn pas kelea uprant Popular High School Margao hantuntlean SSC keli. Vhodd zata zata tannem anek bhaso xikleo ani tea khatir, dista tea pormonnem tea kallar to ekloch tiatrist zavn aslo zo Konknni bhaxe xivay Marathi, Hindi, Purtugez, Inglez, German ani Arabic bhaso uloitalo. Tiatr machievelea vavrant tachem mottem yogdan asa. Tannem boroilole ani digdorxit kelole tiatr he zavn asa ‘Ho Guneanv Tuzo’, ‘Votlam toxem Bhor’, ‘Dotik Lagon’, ‘Inosent’, ‘Soro’ ani ‘Mhozo Khuris’. He tache tiatr Gõyam ani Mumboint machier haddle. To suvadik talleacho kantorist aslo. ‘The Gramophone Co of India Ltd’ hinnem tachim gitam ‘record’ korun dovorlolim amkam azun poriant All India Radio-cher aikonk mellta. Tea kallar CDs nasleo punn ‘audio cassettes’ kaddtale. Kamat de Assolna-n ek ‘audio cassette’ tea kallar kaddli. Te ‘cassette’-ichem nanv ‘Konkani Uloi Konkani’. ‘Konkani Uloi Konkani’ hea kantarantlean Kamat de Assolna-n tea kallar Gõykarank dilolo sondex azun poriant lagu zata. Kamat de Assolna-chem khaxeleponn mhollear to kantaram gaitaloch punn teach borobor ‘comedy’ ani ‘tragedy’ bhumika korunk egdom huxar aslo. Kamat de Assolna ek vhodd des bhokt aslo. Sonvsarik zhuz II (World War II) hea vellar to Bharotache ‘arm forces’ hantun bhitor sorlo. 1954 vorsa taka Purtugezamni dhorun bondkonnint ghatlo kiteak to suttke zhuzareank adhar ditalo mhunn. 1957 vorsa Purtugalak thavn to Mozambique-k gelo zhoim Mureal hache lagim tachem kazar zalem. 26 vorsam pordesant ravlea uprant 1982 vorsa to Gõyam ailo aplea bail bhurgeam sangata. Teach vorsa ‘Mhozo Khuris’ ho tiatr tannem machier haddlo ani aplea kallzantlo tiatracho mog jivo asa mhunn provar kelem. Lucas Fernandes zo ostorechi bhumika kortalo tachea borobor to ‘duet’-am gaitalo, tim gitam tiatr pollennarank khub avoddtalim. Kamat de Assolna Konknni bhaxecho niz mogi ani Gõyche zomnintlo niz put. To sodanch mhunntalo ki apunn poilo Bharoti. Sogllea dhormank to eksarko man ani respeit ditalo ani Bible/Bhagwat Geeta/ Kuran him dhormik pustokam vachtalo. Tachea tiatrantlean ani kantrantlean hem dison yetalem. Raxtriya Ekvott (National Integration) Kamat de Assolnachem sopon aslem. Kamat de Assolna zo Konknni bhaxecho porzollto divo zavn gelo, Konknni tiatracho mhalgoddo zavn gelo ani Bharot des ekvottit ascho mhunn tacho promannik nagrik zavn gelo. Ho porzollit divo 29 May 1987 hea disa sasnnank palovlo. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy J K Govekar hannem Inglezint boroilolea lekhacher adharun


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.
15 june avaz by Herald Publications - Issuu