Gy(My)04

OBSAH

EDITORIÁL

Milí čitatelia, dni sa nám začínajú pomaly otepľovať a slnko na oblohe svieti čoraz dlhšie. Tieto nenápadné momenty signalizujú len jedno. Školský rok 2023/24 sa už pomaly končí. Naši maturanti zvládli skúšku dospelosti a opustili stredoškolské lavice. Začínajú písať nové kapitoly svojho života. Prajeme im veľa šťastia, spokojnosti a úspechov.

Editoriál

2

Nádej ukrytá v narcisoch

3

V krajine ohňa a ľadu

4

Deň Zeme

8

Čas rozlúčiť sa

10

5. B

13

4. A

16

4. C

18

Mimoriadne úspechy

20

Pre vás ostatných na odreagovanie sa od hektického záveru školského roka plnom písomiek a skúšania máme v poslednom tohtoročnom čísle školského časopisu schovaných množstvo zaujímavých informácií.

Zaspomíname na inšpiratívny pobyt na Islande, návštevu divadla, rozlúčku s maturantmi a iné podujatia. Pozrieme sa na názory prvákov na našu školu, niečo sa naučíme o Slovenskom národnom povstaní, keďže si onedlho pripomenieme okrúhle výročie. Pripravili sme tiež niekoľko rozhovorov – s pani psychologičkou o anorexii a živote s ňou, s úspešnou lukostrelkyňou Leou Málkovou i členkou hudobnej skupiny Kapela Tvojej mamki. Nechýbajú ani ukážky vlastnej literárnej tvorby, humor, krížovky a mnoho ďalšieho.

Predstavujeme vám Kapelu tvojej mamki

Záver školského roka je i časom bilancovania a rekapitulovania. Pri tejto príležitosti by sme sa chceli úprimne poďakovať všetkým pedagógom za trpezlivosť a ochotu, pani kuchárkam za dobroty zo školskej jedálne, pani upratovačkám, školníkovi a ostatným zamestnancom za bezproblémový chod školy. A ďakujeme každému čitateľovi, že tento rok mohol byť prvýkrát náš časopis súčasťou vašich dní strávených na našom GyMy. Prajeme vám veľa síl, aby ste záver školského roka zvládli čo najlepšie. To už vydržíme! Počas prázdnin nech nemáte žiadne starosti a načerpáte energiu do ďalšieho roka.

Tak vidíme sa v septembri, decká, čaute!

Natália Hutyrová, šéfredaktorka

2

21 Mesiac lásky

24

Netradičné divadlo

26

Verše zo srdca

28

Z duše do lavíc

30

Anketa tentokrát prvácka

34

80. výročie SNP

35

Lea a lukostreľba

40

Zo športu

42

Dvojstránka plná humoru

44

Užili sme si

46

Zažeň nudu!

47

NÁDEJ UKRYTÁ V NARCISOCH Počas tohtoročného 28. ročníka Dňa narcisov bolo spolu pripravených: ● viac ako 900 000 narcisov určených na pripnutie, ● 800 spoluorganizátorov zastrešujúcich 12 000 dobrovoľníkov po celom Slovensku, ● 4 200 pokladničiek, ● 65 platobných terminálov a 4 totemy.

18. apríl 2024 sa niesol v znamení žltej farby narcisov na podporu všetkých, ktorí čelia zákernej rakovine. Zakúpením tohto jarného kvietku dobrovoľnou čiastkou každý vyjadril spolupatričnosť a podporu onkologickým pacientom. Finančná zbierka sa vracia verejnosti späť vo forme financovania programov a projektov na podporu onkologických pacientov i širokej verejnosti.

Liga proti rakovine pomáha na Slovensku onkologickým pacientom a ich blízkym už 34 rokov a to aj vďaka zbierke Deň narcisov. Pripnutím žltého kvetu na znak solidarity s ľuďmi s rakovinou si pravdepodobne každý z nás predstavil konkrétneho pacienta. Na Slovensku ich totiž ročne pribúda 40 000.

Z našej školy sa 18. apríla do myjavských i brezovských ulíc vybrali nasledovní dobrovoľníci: Matúš Vojtek, Lucia Zemanová, Jakub Chvaštula, Nikol Sládková, Emma Mockovčiaková, Martin Talába, Šimon Vičík, Monika Marková, Katarína Bašnárová, Sebastián Stančík, Filip Macháček, Viera Čuvalová, Ema Šišuláková, Liana Lukačovičová, Magda Michaličková, Simona Hmiráková, Karolína Matúšová, Samuel Kopecký, Nataša Jamrichová, Ela Londáková, Šimon Batka. Podarilo sa im vyzbierať až 3353,60 EUR. Veľká vďaka patrí všetkým dobrovoľníkom, ale i vám, ktorí ste do tejto mimoriadne potrebnej zbierky prispeli.

A., foto: M. S., M.

3

V KRAJINE OHŇA A ĽADU Dňa 8. apríla 2024 sa nám, 12 žiakom Gymnázia Myjava, naskytla jedinečná príležitosť vycestovať na Island v rámci skupinovej mobility projektu Erasmus+.

Cieľom spomínaného projektu bolo navštíviť strednú školu v meste Sauðárkrókur, oboznámiť sa s tamojším školským systémom a životom našich rovesníkov žijúcich v tejto krajine, ale i spoločne hľadať riešenia problémov našej generácie. Ako osobný cieľ sme si spolu s našimi pedagógmi stanovili zlepšenie sa v komunikácii v anglickom jazyku a spoznávanie kultúry i prírodných krás Islandu.

Vďaka našim skvelým učiteľom sme si prenajali minibus, aby sme mohli počas celého týždňa popri práci v škole i cestovať a spoznávať takmer celú úžasnú krajinu.

Naša spoločná cesta po ostrove začala hneď po pristátí lietadla na letisku patriacom k hlavnému mestu Reykjavík, odkiaľ sme začali našu cestu smerom na sever. Počas nej sme navštívili viacero nádherných vodopádov, sopečný kráter a dokonca aj gejzír.

4

Dlhšiu prestávku sme si urobili v meste Sauðárkrókur, kde sa nachádzala naša partnerská škola. Zoznámili sme sa so študentmi školy, ktorí nám zaujímavo predstavili ich školu, študijné odbory a školský vzdelávací systém. My sme úspešne odprezentovali našu krajinu, mesto a školu. Popri týchto aktivitách a práci v škole sme si aktívne zlepšovali jazykové zručnosti.

Naše cestovanie po Islande sme si spestrili návštevami rôznych prírodných pamiatok, pozorovaním zvedavých tuleňov, sobov a množstva jedinečných islandských koní.

Po dlhom čase strávenom na severe naše cesty začali smerovať opäť na juh, kde sme mali možnosť vidieť veľa nádherných vodopádov, majestátny ľadovec Vatnajökull a takzvanú Diamantovú pláž. Počas cesty do hlavného mesta Reykjavík sme obdivovali krásy Modrej lagúny, lávové polia a sopečné erupcie na polostrove Reykjanes.

Po ôsmich nezabudnuteľných dňoch plných zážitkov sme sa rozlúčili s nezabudnuteľným Islandom v jeho hlavnom meste a plní dojmov nastúpili do lietadla na cestu späť.

Na záver by sme radi poďakovali našej škole a projektu Erasmus+ (náklady na cestu a pobyt boli hradené z prostriedkov EÚ) za možnosť spoznávať našich rovesníkov v krajinách Európy, ich život, radosti i problémy.

Katka M.

5

Prvý krátky dodatok: Aký bol pre vás najlepší zážitok z Islandu? Ako hodnotíte príležitosť vycestovať na Island vďaka projektu Erasmus+?

Erasmus mi ukázal život a vzdelanie v inom štáte a taktiež ma naučil lepšie komunikovať. Je úžasné, že na našej škole máme takúto príležitosť.

T. M. Dobrý kolektív, ktorý sme mali počas cesty potvrdil tvrdenie: „The real treasure were the friends we made along the way." (Skutočným pokladom boli priatelia, ktorých sme si cestou našli.) Island ako turistická destinácia 10/10 = pekné prostredie a ľudí tam je menej než koní.

J. G. Pre mňa osobne medzi najlepšie zážitky určite patria spoločné hry, pri ktorých sme sa všetci spolu zabavili a nasmiali.

Ale nemôžem zabudnúť aj na Island ako taký, lebo ten bol neopísateľne iný a zároveň taký krásny.

K. C. Najlepší zážitok: Cesta minibusom k sopke s piesňou Highway to Hell v pozadí.

6

Z. G.

Island je prekrásna krajina s obrovským prírodným bohatstvom. Ich školský systém a každodenný život funguje inak ako ten náš. Som preto veľmi rád za príležitosť túto krajinu navštíviť a spoznať. Ľ. H.

Všetky prírodné pamiatky Islandu boli nezabudnuteľne nádherné. No najviac ma uchvátili práve jeho vodopády.

S. M. Druhý krátky dodatok: Za posledných 12 mesiacov celkovo 51 študentov myjavského gymnázia vycestovalo na týždenný pobyt – skupinovú mobilitu projektu Erasmus+ na Island, Sicíliu, do Nemecka, Švédska a Čiech. Už o mesiac máme pripravenú novú mobilitu pre ďalších 20 študentov.

Katka M., foto: účastníci mobility na Islande

7

DEŇ ZEME Každoročne je 22. apríl Dňom Zeme. Do roku 1990 venovali pozornosť Dňu Zeme predovšetkým v Amerike, ale od roku 1990 sa stal svetovým, vďaka Medzinárodnému ústrediu Dňa Zeme.

Rok 2000 sa stal prelomovým, pretože povedomie o environmentálnom posolstve a potrebe chrániť planétu sa začali šíriť internetom. Virtuálne prepojenie umožnilo piatim tisíckam environmentálnych skupín koordinovať svoje aktivity a zapojiť do nich širokú verejnosť.

Deň Zeme sa stal globálnym fenoménom a už niekoľko rokov má tento deň špecifickú tému, ktorá upozorňuje verejnosť na najvypuklejší problém. Tento rok chceli organizátori upozorniť na škodlivosť a negatívny vplyv plastov na životné prostredie, a preto boli tohtoročnou témou Dňa Zeme plasty.

Cieľom kampane je vyradenie jednorazových plastov do roku 2030 a taktiež podporuje navýšenie investícií do výskumu, aby boli plasty v budúcnosti nahradené menej škodlivými materiálmi. Druhým cieľom kampane je zníženie produkcie plastov o 60 % do roku 2040.

8

Na Deň Zeme sme sa žiaci kvarty a 1. A triedy zúčastnili exkurzie v spoločnosti Brantner.

Sprevádzala nás pani Martina Krč-Konečná, ktorá nám priblížila veľa nových a zaujímavých informácií, napríklad o triedení odpadu, jeho spracovaní, o službách, ktoré Brantner poskytuje, ale aj o novinkách v oblasti ochrany životného prostredia.

Pred samotnou exkurziou sme si pozreli video, z ktorého sme si ujasnili pojmy recyklácia a upcyklácia. Počas exkurzie bolo našou úlohou odfotiť na zbernom dvore ľubovoľný predmet a priniesť návrhy na jeho upcykláciu. Počas exkurzie sme sa rozdelili do skupín, v rámci ktorých sme mali zoštylizovať 10 – 15 otázok zameraných na informácie, ktoré nám prezradila naša sprievodkyňa. Otázkami sme preverovali, čo si spolužiaci z exkurzie zapamätali.

Tento deň by nám mal pripomínať, aké je nesmierne dôležité starať sa a chrániť životné prostredie a našu planétu. Študenti 2. A triedy si zas Deň Zeme pripomenuli čistením priestorov nášho mesta.

Martina Mičová, foto: M.

9

ČAS ROZLÚČIŤ SA 9. máj 2024. Zaplnená sála Kultúrneho domu Samka Dudíka v Myjave. Slávnostná atmosféra tradičného podujatia nášho GYMY. Pripravený bohatý kultúrny program. A na mieste lúčiacich sa študentov sme my, tohtoroční maturanti...

Stáť na tomto mieste pre vami, všetkými známymi tvárami, je milá, no zároveň náročná úloha.

Som len študent, a preto sa priznám, že som sa spočiatku zamýšľala, ako si to celé uľahčiť. Chat GPT za mňa napísal celkom pútavú verziu rozlúčkového príhovoru.

Tá mi však bola úplne cudzia. Prečítala som si prvé riadky a uvedomila som si, že to čo čítam, vôbec nevystihuje to, ako sa teraz všetci cítime.

10

Počas nášho pôsobenia na škole zaznela hádam miliónkrát veta: „Nechcem ísť do školy.“ V poslednej dobe naopak stále viac počuť: „Nechcem ešte odísť.“ Veta, po ktorej v miestnosti zostane ticho a nás sa zmocnia zmiešané pocity smútku a očakávania.

Verím a viem, že nikto z nás neprejde okolo budovy nášho gymnázia s kamennou tvárou. Jemne sa nám nadvihnú kútiky úst a pousmejeme sa, keď nás zaplavia spomienky na časy strávené na strednej škole. Na triedy, s ktorými sa lúčime, na chvíle, kvôli ktorým by sme tu ešte najradšej zostali a na učiteľov, ktorí tu boli s nami od samého začiatku.

Vy, naši učitelia, ste nám dali toho mnoho. Pričinili ste sa o získavanie našich vedomostí, aj o formovanie našich osobností. Mohla by som teraz napísať, ako to nebolo s nami vždy ľahké, ale mám pocit, že táto myšlienka sa opakuje každý rok.

Dnes sa s vami lúčia študenti, ktorým sa ráno nechcelo vstávať na neodbytný zvuk budíka, no zároveň študenti, ktorí by radšej ešte vstávali, než by maturovali. Študenti, ktorí majú obavy z budúcnosti, no zároveň tí študenti, ktorí majú potenciál urobiť vás hrdými. Študenti, pre ktorých bola naša škola druhým domovom.

11

Urobili ste všetko pre to, aby ste nás pripravili na to, čo nás ďalej čaká. Či už je to maturita alebo celkom nový začiatok na vysokých školách. Teraz je to už len na nás!

A mne neostáva nič iné, len sa poďakovať pani riaditeľke, všetkým učiteľom, pani kuchárkam, pred očami ktorých sme sa zmenili na dospelých ľudí a taktiež aj žiakom a spolužiakom, bez ktorých tá škola nebola iba o učení. Obyčajné slovko, ale verte, že práve teraz má pre nás obrovský význam. Ďakujeme a nám, maturantom, už prajem asi iba veľa šťastia, keďže vedomosti máme.

Viktória P. , foto: Vladimír Pyxel Domen

12 Viktória P. , foto: Vladimír Pyxel Domen

5.B MATURANTI

Adam Derda

Adam Ragan

Adriana Kaňová

Denis Mišík

Dominik Vydarený

Dominika Rybnikárová

Eliška Válková

Henrieta Ježíková

Karin Trenčanská

Karolína Šedivá

Katarína Mokrohájska

13

Barbora Matejová

Kristína Barátová

Kristína Počarovská

Nina Smetanová

Nina Boledovičová

Lukáš Valent

Martin Fordinál

Matej Florian

Rebecca Döme

Richard Furko

Simona Makarová

Šimon Valent

Tamara Škodáčková

14

Tereza Královičová

Vanessa Volpi

Tereza Lesajová

Valentína Kováčiková

Viktória Babiarová

15

Viktória Valíková

4.A MATURANTI

Adam Kulíšek

Barbora Remeňová

Ema Jančeková

Eva Petrovičová

Juliana Horváthová

Marián Chudík

Martin Durec

Michaela Skovajsová

Nikola Brázdovičová

Patrik Vávra

16

Šimon Čanky

Sarah Danková

Timea Feriancová

Timea Kuricová

Hana Uhrová

Adriana Beblavá

Simona Smolíčková

Vanesa Smolíčková

17

Tristan Ďuríšek

Juraj Plaskoň

4.C MATURANTI

Adriana Miháliková

Dominik Kovalik

Aneta Jančia

Aneta Michalcová

Janka Klčová

Kristína Vachulová

18

Bibiana Jagošová

Lucia Kubíková

Lilli Grexová

Martin Tóth

Martin Zeman

Nicolas Duroška

Nikola Nošková

Peter Marek

Terézia Hurbanová

Tomáš Michalec

Viktória Pawlusiowá

19

Matej Hradský

Šimon Kulíšek

Zaira Gergelyová

MIMORIADNE ÚSPECHY Marek Kocán z 2.C triedy sa 25. marca 2024 v Bratislave stal víťazom celoslovenského kola Olympiády v nemeckom jazyku v kategórii 2A.

Peťka Kubicová z 2.C triedy sa stala úspešnou riešiteľkou celoslovenského kola Olympiády v anglickom jazyku v kategórii 2A.

V dňoch 25. - 27. apríla 2024 sa v Banskej Bystrici konalo celoslovenské kolo Geografickej olympiády, kde nás v kategórii A reprezentoval Samuel Súkeník z 2.A triedy.

V náročnej súťaži, ktorá pozostávala z vedomostného testu, anglického odborného testu a obhajoby vlastnej práce, obsadil Samko krásne 5. miesto.

Všetkým srdečne blahoželáme a ďakujeme za úspešnú reprezentáciu našej školy!

20

P., foto: archív školy

PRESTAVUJEME KAPELU TVOJEJ MAMKI VÁM Počas rozlúčky s maturantmi mnohých z nás zaujalo vystúpenie Kapely tvojej mamki. Členmi spomínanej hudobnej skupiny sú aj dvaja študenti našej školy – čerstvo zmaturovaný Lukáš Valent z 5. B triedy a Natália Holoďáková z 3. B triedy. Práve Natálku sme poprosili, aby nám niečo prezradila o ich kapele, jej začiatkoch i plánoch.

Klaviristka Kika. Ona je extrémne multifunkčná, vie na base a ona ti vie aj spievať. Kde ju potrebujeme, tak tam je. Hrá hlavne na klavíri, ale raz sme potrebovali na base, hrala super na base, potrebovali sme druhý hlas, dala druhý hlas, potrebovali sme dať pesničku do inej tóniny, dala ju do inej tóniny. Ona je profesionálny klavirista, má všetko vyštudované. Vie, čo robí.

Na úvod by si mohla charakterizovať vašu skupinu, jej členov.

Náš Lukáš, bubeník. On bol na začiatku úplný introvert. Keď sme začínali, on ani neukázal, čo vie hrať. Spýtali sme sa, či vie zahrať to alebo to a on že nie, ale nakoniec to vedel a povedal nám to až neskôr. Bol utiahnutý a bál sa, ale postupne sa začal otvárať. On je nesmierne dobrý bubeník, ale že extrémne dobrý bubeník. V tomto ho veľmi obdivujem, on sa vie tak naladiť. Veľmi sa mi snažil pomáhať, keď to bolo potrebné.

Potom Sisa, basistka. Ona založila túto kapelu. To bol jej nápad. Ona nás všetkých zvolala a všetkých nás našla. Ona je taký náš základ. Sisa nás stvorila, náš úplný začiatok.

21

Leo je náš chýbajúci kúsok. Keď sme boli štyria, tak jasné, že nám to išlo, ale stále nám niečo chýbalo. On je extrémny gitarista. Podľa sluchu sa naučí pesničku len za pár hodín. Má úžasné nápady, ale hlavne je veľmi komický. Mnoho ľudí by to na neho nepovedalo, ale on si zoberie do ruky mikrofón a vie, čo povedať. Ja sama niekedy neviem, čo povedať. Povie jednu vetu a ľudia sa smejú, vie, čo hovorí, aj keď nevie, čo hovorí. A to je super. (smiech) Potom som tu ja. Ako by som sa opísala? Okrem toho, že spievam, ja ešte organizujem, starám sa o sociálne siete a prezentovanie nás všetkých. Bavím sa s ostatnými ľuďmi, keď je potrebné zohnať nejakú náhradu, tak zoženiem. Som taká rozlietaná, ale baví ma to. Myslím si, že pri tom speve mám výhodu. Musím ešte zatrénovať, ale viem si vypočuť pesničku a hneď ju aj zaspievať, takže tak.

Ako ste sa teda všetci stretli?

No, to bolo veľmi rýchle. My sme najprv boli štyria.

Boli sme na Hviezdoslavovom Kubíne z dramaťáku. Ja som patrila do jednej skupiny a Lukáš plus dve baby, ktoré s nami ešte hrajú, patrili do druhej skupiny z dramaťáku. Takže my sme sa tam všetci stretli. Oni za mnou prišli, vedeli, že spievam a robím s hudbou, a tak sa ma spýtali, či sa k nim nechcem pridať, že založíme kapelu.

Čo vzory? Má vaša kapela nejaké vzory? Ak áno, ovplyvňujú ako hráte?

My vôbec nemáme žiadne vzory. Najprv sme ani nepočítali s tým, že budeme niekde vystupovať, alebo tak. My sme naozaj začali s tým, že si ideme „hrajkať“ pre zábavu a nebudeme to nejako riešiť.

Vybrali sme si pesničky, ktoré sa nám páčili a nešli sme podľa nikoho. Išli sme podľa seba.

Aký je príbeh za názvom kapely? (smiech) Veľmi dlho sme nevedeli, ako sa budeme volať. Keď sme už začali chodiť po vystúpeniach, tak sme potrebovali aj názov.

Minulý rok sme boli na vystúpení, na rozlúčke maturantov. To bolo naše úplne prvé vystúpenie.

Už vtedy sme mali názov Kapela Tvojej mamki, ale neboli sme istí, či to nechceme zmeniť. Raz kamoška bola u nás na kapele a ona vkuse mala nejaký joke ako tvoja mamka hento a tamto a povedala zrazu Kapela Tvojej mamki a my že hm, OK a odvtedy sa to s nami drží.

22

Ako je to s balancovaním medzi kapelou a školou?

Bývajú s tým niekedy problémy?

Teraz sme napríklad nemali kapelu tri týždne, lebo traja z nás maturovali. Keď toho máme veľa, tak to samozrejme zrušíme, ale osobne ja s týmto nemám nijaký problém. Pre mňa škola nie je zatiaľ obmedzujúca, ale neviem ako pre ostatných.

Aká bola tvoja najlepšia skúsenosť z vystúpenia?

Taká, že na ňu ľahko nezabudneš.

Asi naposledy čo sme boli v marci na jednom vystúpení v Prietrži. Bolo to také, že som sa naozaj bála, pretože tam nebola naša basistka. Zobrali sme si kamaráta, boli sme v inom zoskupení. Tamojší priestor bol veľmi malý. Bol to bar, ktorý som už poznala, bar Pohoda. Naozaj som sa bála, ale reálne to bol asi najlepší koncert, čo sme mali. Ľudia si to užívali, boli tam farebne svetlá, vynikajúce ozvučenie, hudba, dobré nástroje. Úplne úžasní ľudia, s ktorými sa doteraz bavím. Super reakcie. To bola asi moja najlepšia skúsenosť. Na koncertoch záleží na energii, a tam tá energia bola. Ľudia sa tam skutočne prišli pobaviť.

Čo keď nastanú nezhody alebo konflikty, ako ich riešite?

Nooo, dobrá otázka. Už sme mali zopár nezhôd a konfliktov. Vtedy sa to ja snažím trochu pozametať a upokojíme sa. Nikdy sme sa nejako extrémne nepohádali.

Ak sa niekto nesnaží, tak ja poviem: „Potrebujeme ťa.“ Nemáme problém si niečo povedať, ale nie sme konfliktní.

Fungovanie v kapele je vzťah, v ktorom sa odráža aj psychika. Keď mal niekto problémy, tak sme to všetci jednoducho videli.

Dobre, dobre, tak to tam teda zametáš?

Hej. (smiech)

Aké sú vaše budúce ciele? Plánujete pokračovať s kapelou aj po strednej škole? Ako to vidíš?

Onedlho Lukáš, naša basistka a klaviristka pôjdu na výšku. Už sme sa o tom bavili. Nepredpokladáme, že by sme mohli pokračovať v rovnakom zložení, keďže oni všetci budú v zahraničí, ale nechceme skončiť. Snáď si niekedy ešte niečo zabrnkáme. O rok sa stretneme a dáme nejaké vystúpenie, ktoré nám úplne nepôjde, pretože sme rok necvičili. (smiech) Čo sa týka mňa a gitaristu, Lea, my tu zostávame a chceme určite pokračovať, takže zháňame nových ľudí. Nikto nenahradí tých, čo tu teraz máme a som z tohto smutná. Chceme sa venovať hudbe, baví nás to, taktiež ľudia nás už zháňajú, vozia nás a chcú nás tam. Už máme aj určitú zodpovednosť. Ak by sme teraz skončili, tak to bude chýbať. Takže, ako som hovorila, chcem v tom pokračovať a nájsť možno aj nejakých nových ľudí.

Nakoniec, čo ťa osobne najviac baví na tom, že si v kapele?

Asi to, že máme super partu. Sme super kamaráti. Vystúpenia majú niečo do seba, nabíjajú ťa energiou.

Môžem sa vyspievať, niečo dať zo seba von a sú tu ľudia, ktorí ťa v tom podporujú.

Za rozhovor ďakuje Kristína Vindušková foto: Vladimír Pyxel Domen

23

MESIAC LÁSKY Máj – mesiac lásky, patril a patrí k najobľúbenejším mesiacom. Názory na pôvod jeho názvu sa rôznia. Podľa niektorých zdrojov je názov mesiaca máj odvodený od bohyne plodnosti Maie, ochrankyne matiek. Iné pramene uvádzajú spojitosť s rímskym bohom Maia, ochrancom obilia. Nech je to tak či tak, máj sa nespája len s láskou, ale aj s novým začiatkom, zrodom nového života.

Májová čerstvo zazelenaná príroda evokuje sviežosť, mladosť a energiu. Stromy, ktoré majú medzi rastlinami svoje zvláštne postavenie, symbolizujú mýtus boja jari so zimou či života so smrťou.

Tradícia stavania „májových stromov“ (májov) sa objavila už v okolo 7. st. pred n. l. Podľa dochovaných zmienok sa máje stavali, aby ochránili obydlia pred démonmi a chorobami.

Neskôr máje – vysoké jedle, smreky, borovice či brezy očistené od kôry a konárov, ktoré sa nechávali na vrchu stromu a ozdobili sa pestrými papierovými či látkovými stužkami, začali predovšetkým v predvečer 1. mája tajne stavať chlapci pred domy slobodných dievčat, ktoré sa im páčili. Boli výrazom lásky a úcty k dievčaťu. Okolo 15. storočia bol spomínaný zvyk rozšírený po celej strednej Európe.

Zaujímavým faktom je, že ešte v 15. a 16. storočí podľa dochovaných záznamov cirkev v istých prípadoch rešpektovala stavanie mája vyvolenej dievčine nielen ako prejav náklonnosti, ale uznávala ho ako tradíciou daný obradný právny úkon, ktorým mládenec dával prísľub k sobášu aj bez prítomnosti svedkov. Až po zavedení záverov Tridentského koncilu roku 1563 v Uhorsku ostrihomským arcibiskupom Mikulášom Oláhom bolo potvrdené výhradné právo cirkvi na uzatváranie právoplatných sobášov za účasti svedkov a pôvodné obradné stavanie májov sa stalo výlučne súčasťou ľudových obyčajov.

Tie sa samozrejme v rôznych regiónoch trochu líšili. U nás na Slovensku sa máje v oblasti západného Slovenska stavali na začiatku mesiaca, hlavne v noci na prvého mája. Na Zemplíne či na juhu stredného Slovenska sa stavali na Turíce. Pri stavaní mája si chlapi pomáhali a niekedy sa partie chlapcov pretekali, kto bude rýchlejší. Občas si dokonca máje navzájom rúcali. V niektorých oblastiach sa pod ozdobený vrcholec viazala fľaša pálenky, ktorá tam visela až do zloženia mája.

Mládenec, ktorý mal o slečnu vážny záujem, jej postavil vlastný máj, ktorý sa mohol líšiť tým, že bol iného druhu, mohol byť vyšší či odlišne vyzdobený. Mohlo sa stať, že jedna dievčina mala množstvo nápadníkov, a teda aj viac májov. Dievčina pozorovala z okna, ktorí chlapci majú o ňu záujem a na druhý deň ich odmenila pierkom za klobúk alebo aj peniazmi, za ktoré mladí muži usporiadali májovú zábavu (majáles).

Na iných miestach pozývali mládencov priamo do domu, kde ich pohostili. Pre chlapca to bola zároveň možnosť, ako dať najavo svoje city rodičom mladej devy. Niekde chlapci chodili aj s muzikou a dievčatá pri máji vytancovali.

Postrachom pre dievčatá bolo postavenie suchého jalovca borievky do ich dvora, ktorý sa staval hlavne starým dievkam a bol dôvodom na veľký hnev.

Obmedzenia stavania májov vychádzali z nevyhnutnosti regulovania nekontrolovaného výrubu stromov aj na stavanie májov. I preto sa znižoval počet májov, začal sa stavať jeden pre dievky v celom dvore, postupne sa ustálil zvyk stavať jeden obecný máj. Ukážku tohtoročných májov z našej oblasti prinášame na fotografiách.

24

L., foto: Monika, Saška, Zuzka, Emka, Anetka, Timea, Lucka, Patrik, Kristián

25

NETRADIČNÉ DIVADLO Predstavenie vzniklo na motívy kultového diela Jonathana Swifta Gulliverove cesty.

Piatok, 17. máj 2024, sme si študenti 1.A a 1.C triedy spestrili návštevou netradičného divadelného predstavenia Subjekt: Gulliver v Trnavskom divadle.

Prečo netradičného? Realizoval sa totiž technikou nazvanou „live puppet cinema“ kombinujúcou výrazové prostriedky filmu, činoherného divadla a bábkového divadla a vytvárajúcou na javisku nevšedný film, ktorý sa odohráva na plátne pred divákmi. Herci sa tak ocitli aj v úlohe kameramanov a technikov a nám divákom ponúkli pohľad priamo do kuchyne natáčania nevšedného filmu.

„Satira je zrkadlo, v ktorom ľudia vidia každú tvár, iba tú svoju nie.“ Jonathan Swift

26

Básnik, satirik, esejista, anglikánsky kňaz, rebel a vizionár Jonathan Swift (1667 – 1745) sa narodil v Dubline. Obaja rodičia boli Angličania. Otec zomrel ešte pred narodením syna a mama sa z dôvodu finančnej tiesne vrátila do Anglicka. Jonathana zverila jeho strýkovi, ktorý sa mu snažil dať dobrú výchovu i vzdelanie. Teologické štúdiá dokončil v Oxforde a stal sa anglikánskym kňazom. Bol aj politicky aktívny a po páde toryovskej vlády bol Swift vyhnaný do Írska, kde ho prijali nevraživo, no jeho priatelia mu zabezpečili miesto dekana v Katedrále sv. Patrika v Dubline.

Stal sa silným patriotom a obhajcom írskych záujmov. Robilo mu radosť znepokojovať anglický kráľovský dvor, ktorý sa ho snažil neustále umlčať.

Mal však čoraz viac zdravotných problémov.

Trpel Meniérovou chorobou, závratmi, stratou sluchu. Neskôr po silnom infarkte začal strácať aj schopnosť rozprávať a mal výpadky pamäti.

Zomrel vo veku 77 rokov. V závete venoval všetok svoj majetok na výstavbu nemocnice pre mentálne chorých v Dubline, ktorá bola otvorená v roku 1757 a dodnes funguje ako psychiatrická liečebňa.

Ozaj, zapamätal/-a si si názvy štyroch krajín, ktoré Gulliver navštívil? Ak áno, máš môj obdiv.

Boli to LILIPUT (ľudia mali iba 15 cm), BROBDINGNAG (krajina obrov), LAPUTA (obyvatelia sa vášnivo zaoberali vedou a umením, ale žiadny z ich výtvorov nemal využitie) a KRAJINA HUJHNHNMOV (krajina inteligentných hovoriacich koní, ktoré ako zvieratá chovali Jahuov – primitívnych ľudí).

Dielo Gulliverove cesty vyšlo v roku 1726 pod názvom Cesty do niekoľkých vzdialených krajín sveta, v štyroch častiach, spísané Lemuelom Gulliverom, najprv lekárom, potom kapitánom niekoľkých lodí. Dielo bolo paródiou na cestopisy a satirou súdobých zvykov a konvencií nešetriac ani vtedajšieho premiéra, členov parlamentu a ďalšie významné osobnosti verejného života. Aby sa Swift vyhol súdnym sporom a žalobám, vydal svoje dielo, nazývané v skratke Gulliverove cesty, pod pseudonymom.

„Objavovanie

spočíva

v tom, že vidíte to, čo už videli všetci, ale myslíte si to, čo si nikto iný nemyslel.“ Jonathan Swift

„Človek by sa nikdy nemal hanbiť Znamená

priznať to,

si že

chybu. dnes

je

múdrejší, než bol včera.“ Jonathan Swift Trnavské divadlo posunulo Swiftovu predlohu do súčasnosti. Gullivera nachádzajú záchranári ako stroskotanca a on svoje zážitky zo štyroch rozmanitých krajín rozpráva už na psychiatrickej klinike. Tam je podrobený elektrickým šokom a skúmaniu. Z pohľadu vyšetrujúcich je Gulliver braný iba ako subjekt, čudo, ktoré by azda chcelo byť koňom, v túžbe po morálnej čistote koní, s ktorými sa stretol na jednej zo svojich ciest.

Cesta za morálnou čistotou a hľadaním pravdy tak vyznieva ako bláznovstvo. Ide o pesimistickú víziu osudu človeka znechuteného ľudskou povahou. Tak ako sme sa dozvedeli v úvodnom predslove pred predstavením: „Aj keď je Swiftova predloha takmer tristo rokov stará, mnohé jej myšlienky sú stále aktuálne.“ Výlet sme ukončili v CITY ARÉNE, niektorí chutným obedom, iní nákupom a niektorí stihli oboje.

K., foto M. + internet

27

Verše zo srdca Dokonalosť Krása s dokonalosťou sa háda.

Nahnevaný človek vtipné básne skladá.

Vraj sa mu z toho zdvihne nálada. Život nie je vždy utkaný zo zlata, a na to, aby si bola šťastná, nestačí tvoja fasáda.

Musí byť krásna aj tvoja vnútorná záhrada.

Staraj sa o ňu a pestuj ju, dokonca i miluj ju.

Tvoje vnútro je zrkadlom vonka.

Tvoj život sa stane sladký ako čokoláda od Willyeho Wonka. písanky

Báseň ticha V tichu noci srdce tlčie smútkom, láska zovretá ako krídla vtákom.

Sny o nás dvoch, roztrhnuté nitky, zlomené srdce, len na drobné čriepky.

V očiach tmy spomienok tiene siahajú, vetrom nesené, dávne slzy znovu vzlietajú.

V každom slove, čo splynulo s tvojím hlasom, búrlivé emócie v srdci môjho chaosu domovom.

Rozbité srdce sťa mozaika tajomstiev, cesty nádeje sú úzke ako mosty na nebi.

Zlomený svet, kde láska stratila krídla, báseň ticha, čo opisuje bolesti bytia.

A.

28

Čo ak áno

písanky

Verše zo srdca

V hlave samé možnosti, niekedy sny bez skromnosti.

Hlava plná vízií, popritom ťa život trápi.

Popísaní sme už jeho drápmi.

Ako sa znovu vrátiť späť?

Ako sa znovu vrátiť k myšlienke čo ak áno.

Sny sa splnia.

Deň za dňom sa ako vlny vlnia.

A tvoje túžby sa jedna za druhou plnia.

Mame Anjel bez krídiel dostal meno mama.

Stál pri mne, aj keď môj život bol dráma.

Prebdené noci, strach a obavy, ale i radosť z prekonania každej nástrahy.

Láskavé srdce, tíšiace dlane, za mnohé môžem ďakovať svojej mame.

Pocit bezpečia, prístav nádeje, domov istoty, náruč, ktorá zahreje.

Anjel, ktorý pochopí, podporí, nezištne pomôže i povzbudí.

Len raz ma zarmúti, keď ma navždy opustí.

Peter

Spriaznení Stred môjho vesmíru, objekt tajných túžob, dôvod nevinnej radosti, inšpirácia nových dní, kompas nemenných právd, zmysel každodenného snaženia.

Láska života. Životná láska.

Peter

ilustrácie: Ema Gogová, foto: internet

29

Z DUŠE DO LAVÍC Dnes sa s pani psychologičkou Silviou Pažickou Šabovou porozprávame o problematike anorexie, ale i iných porúch príjmu potravy, ktoré trápia pomerne veľkú časť našej populácie.

Koľko ľudí u nás na Slovensku má problémy s anorexiou?

Podľa dostupných štatistík toto ochorenie (celá škála porúch príjmu potravy) postihuje každú 6. ženu. Liečenie môže trvať až 6 rokov a bohužiaľ niektoré prípady končia fatálne.

Týmto ochorením samozrejme trpia aj muži, ale v menšom percentuálnom zastúpení.

Ako to ovplyvnila pandémia?

Pandémia narušila prirodzený rytmus života a zvýšila napätie. Nemožnosť pohybu, absencia športových aktivít mohli zvýšiť strach z pribratia. Nedostatok sociálnych kontaktov viedol k zvýšenému sebapozorovaniu, zaoberaniu sa sebou, čo rovnako mohlo zvýšiť tlak na seba a na výkon. Možno aj nedostatok slobody, obmedzenia mohli u niekoho viesť k potrebe kontrolovať aspoň niečo, a tým sa mohla upriamiť pozornosť na stravu a telo.

30

Čo je príčinou anorexie?

Myslím, že na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože je to komplex viacerých možností. Rôzne teórie vysvetľujú príčiny vzniku rôzne. Choroba vždy vzniká na nejakom osobnostnom podklade (tu je častý perfekcionizmus, tlak na výkon, negatívne presvedčenia o sebe) a v kontexte životného príbehu toho konkrétneho človeka (stravovacie návyky v rodine, dôležitosť telesného vzhľadu, výrazná kontrola zo strany rodičov, možné straty). V období, keď poruchy príjmu najčastejšie vznikajú, sme často citliví na hodnotenie a komentáre zo strany okolia, médií, vtedy sme viac zraniteľní, lebo náš sebaobraz sa ešte len buduje.

Mne osobne je blízke spojenie poruchy príjmu potravy = poruchy príjmu seba samého. Jedlo často symbolizuje to, ako narábame aj s emóciami a vlastnými potrebami (či ich potláčame, občas nás pohltia...). Jedlo môže byť náhradou za ľudí (je tu, aj keď tu druhí nie sú), pomocou jedla sa môžeme upokojovať a regulovať vlastné emócie a tiež ním zapĺňať emocionálnu prázdnotu. Často v pozadí vnímam aj problém odseparovať sa od rodičov - radšej uprednostním ich pocity a potreby a hladovaním popriem vlastné pocity a potreby. A zároveň to môže dodávať pocit hrdosti, že mám niečo vo vlastných rukách, mám nad niečím moc a kontrolu.

Existujú však aj ďalšie poruchy ako napríklad syndróm nočného jedenia alebo telesná dysmorfia, ortorexia. Možno pre mnohých neznáme pojmy, tak skúsme si iba v krátkosti k tomuto povedať, o čo ide?

Čo znamená pojem telesná dysmorfia? Človek trpiaci dysmorfiou je vnútorne presvedčený o tom, že je škaredý, či dokonca, že má fyzické deformácie, aj keď vyzerá ako bežný zdravý človek.

Áno, poruchy príjmu potravy tvoria celé spektrum, medzi ktoré patrí anorexia, bulímia, záchvatovité prejedanie. Vždy ide o nezdravé zaobchádzanie s jedlom a jedlo vytvára pocit nepohody a tlaku.

Telesná dysmorfia má niektoré spoločné črty s poruchami príjmu potravy. Vyskytujú sa aj prípady, kedy osoba trpí dysmorfiou a poruchou príjmu potravy súčasne.

Spoločným znakom je zlý body image, neustále obavy o svoj fyzický vzhľad a kompulzívne správanie, ktoré funguje ako zvládací mechanizmus, avšak na rozdiel od poruchy príjmu potravy dysmorfia nevedie k zmenám v stravovaní.

Ortorexia je porucha príjmu potravy charakterizovaná extrémnou snahou stravovať sa zdravo a prehnaným vyhýbaním sa jedlám, ktoré postihnutá osoba označuje za „nezdravé“.

31

Aj rodina môže byť silným pôvodcom alebo príčinou ochorenia?

Nebola by som rada, aby sme skĺzli k hľadaniu vinníkov, ale je pravda, že v rodine sa deje veľa vecí. V rodine sa rodí naša osobnosť, niečo je oceňované, niečo kritizované. V rodine sa učíme, ako narábať s emóciami, či sú dovolené, popreté, bagatelizované. Vnímame, či sme viac prijatí takí, akí sme alebo dostávame spätnú väzbu, že by sme mali byť inými.

Rodina nám ukazuje, ktoré hodnoty sú dôležité a rovnako rodičia nám vlastným príkladom ukazujú, ako žiť život. To všetko vplýva na to, akí sme a ako sa prijímame.

Často hlavne my ženy, mamy, stojíme pred zrkadlom a hovoríme si, že sme opäť pribrali, aké sme tučné a musíme schudnúť. Môže aj toto nejako ovplyvniť deti, keď to počujú?

Určite áno, lebo dostávame spätnú väzbu, že na vzhľade, na váhe záleží, a že tá určuje našu spokojnosť, či nespokojnosť, našu hodnotu.

Môže to ovplyvniť vzťah rodičov alebo ľudí v našom okolí a ich vzťah k jedlu a k životnému štýlu ako takému? Veľmi veľa sa teraz rozpráva o tom na sociálnych sieťach, ale aj v médiách – zdravá strava, pohyb, priam ortodoxné stravovanie, zdravé stravovanie. Môže toto vplývať na psychiku mladého človeka?

My ľudia sme vzťahoví - potrebujeme žiť vo vzťahoch, byť v nich prijímaní. Ak sme bombardovaní informáciami tohto typu, môžeme ľahko podľahnúť predstave, že je to súčasť sebarozvoja, práce na sebe, že to je potrebné pre vytvorenie nášho pozitívneho obrazu v očiach druhých. Je však dôležité povedať, že ak je naše JA už dostatočne pevne vybudované, je odolnejšie voči vonkajším vplyvom. Čo mladí ľudia uvádzajú ako zdroj nesebalásky?

Zdroje, ktoré vedú k pocitu, že nie som dosť dobrý, nie som hodný lásky, sú rôzne. Môže to byť časté stretávanie sa s kritikou, poukazovanie na chyby, hodnotenie zo strany okolia, nedostatok podpory v ťažkých chvíľach, porovnávanie sa, veľký tlak na ideál, pocit, že nenapĺňame očakávania druhých či seba. Každý si môže sám položiť otázky: Čo mi bráni mať sa rád? Čo by som potreboval, aby som sa mohol stať svojím najlepším kamarátom?

Aké zdravotné následky môže mať neliečená bulímia a anorexia?

Následky sú rôzne. V skratke povedané, pri oboch typoch sa naruší prirodzená rovnováha, čo rozkolíše imunitu, zvýši náchylnosť na rôzne choroby.

Dievčatá často stratia menštruáciu, telo ide na úsporný režim. A netreba zabúdať, že neliečené, nepodchytené ochorenie môže, bohužiaľ, skončiť aj fatálne.

32

Kedy vyhľadať odborníka?

Odborníka treba vyhľadať vždy, keď cítime, že už to nezvládame sami, ani s pomocou blízkych.

Je dobré nájsť si sprievodcu, ktorý nám pomôže zorientovať sa v sebe - v tom, čo cítime, prežívame, potrebujeme, ktorý prepojí naše problémy s naším životným príbehom. V prípade anorexie však musí prísť pomoc zvonku, lebo súčasťou choroby je strata zdravého náhľadu na seba, popieranie problému, neochota aj strach to riešiť. Čo by ste odkázali čitateľom v súvislosti s vnímaním svojho tela, nesebelásky alebo perfekcionizmu súvisiacemu s výzorom?

Veľmi by som všetkým priala, aby boli svojimi najlepšími kamarátmi. Aby sa neporovnávali, aby boli radi, že oni sú oni, lebo nikto iný taký neexistuje. Aby boli k sebe láskaví, menej kritickí, aby sa nesnažili napĺňať obraz druhých ľudí.

Druhí viac reflektujú na to, ako sa s nami cítia a čo z nás vyžaruje, svoj vzhľad najviac riešime my sami. Je dôležité, aby sa počúvali: Čo teraz cítim? Čo teraz potrebujem? Sledujte si hlavne spôsob, ako sami k sebe hovoríte a snažte sa byť k sebe dobrí. Čo môžeme urobiť v rámci prevencie?

Vážiť slová, stopovať hodnotenie a kritiku, oceňovať originalitu a jedinečnosť každého človeka.

Ako postupuje ďalej liečba porúch príjmu potravy?

V závislosti od závažnosti a miery ohrozenia zdravia sa volí hospitalizácia alebo ambulantná liečba. V začiatkoch liečby je nutná spolupráca psychiatra, psychológa a nutričného terapeuta. Zo začiatku sú striktne dané pravidlá: koľko jesť, mať dohľad nad jedlom, niektorí majú zakázané cvičiť. Dôvodom je potreba naštartovať metabolizmus a ozdravný proces. V terapii je viacero tém, ktorých sa dotýkame: pracuje sa s tzv. anorektickým hlasom, ktorý sa oddeľuje od zdravej časti osobnosti, dotýkame sa prežívania, emócií a zdravých spôsobov ako ich regulovať, podporuje sa autonómia, oddelené vlastné JA, práca s presvedčeniami a kognitívnymi skresleniami.

Vedieme ich k zdravému sebaobrazu, odklonu od tlaku na ideál, k sebaprijatiu a láskavému zaobchádzaniu so sebou.

33

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor Natália Hutyrová

ANKETA tentokrát PRVÁCKA Čas na nikoho nečaká, neúprosne odkrajuje minútu za minútou, sekundu za sekundou... Mám pocit, že naši tohtoroční prváci sa len nedávno stali členmi nášho GYMY, ale v skutočnosti už uplynul takmer celý školský rok. Pri tejto príležitosti sme sa na nich obrátili s našimi anketovými otázkami.

1. Čoskoro budete mať za sebou 1. školský rok na strednej škole. Ako by ste ho zhodnotili? Čo bolo najnáročnejšie, čo vás milo prekvapilo?

2. Ktoré školské podujatia sa vám páčili?

3. Aké sú vaše najobľúbenejšie predmety?

4. Ak by ste sa mohli ešte raz rozhodnúť ohľadom výberu strednej školy, zvolili by ste si opäť Gymnázium v Myjave?

Viktória (1.B): 1. Hodnotila by som ho pozitívne, som veľmi spokojná. Najnáročnejšie bolo asi prijať myšlienku, že idem na novú školu, zvyknúť si, no časom sa to všetko urovnalo a neľutujem. Čo ma milo prekvapilo je to, že sme si všetci navzájom sadli a hneď si porozumeli.

2. Páčilo sa mi divadlo v Trnave.

3. Moje obľúbené predmety sú slovenčina, literatúra, angličtina. Plus mám rada aj francúzštinu.

4. Ak by som sa mala ešte raz rozhodnúť, určite by som išla sem. Nemenila by som to.

Ema (1.C): 1. Prvý ročník mi ubehol veľmi rýchlo. Najnáročnejšie pre mňa bolo zvyknúť si na nový systém a spočiatku na škole nezablúdiť. Milo ma prekvapil prístup profesorov k študentom.

2. Veľmi sa mi páčili imatrikulačky a športové podujatia, najmä florbal.

3. Páči sa mi biológia s pánom profesorom Vydareným a vďaka pánovi profesorovi Durcovi sme v triede porozumeli aj fyzike.

4. Určite by som si znovu vybrala GYMY. Patrik (1.A): 1. Prvý školský rok ubieha naozaj veľmi rýchlo, blíži sa ku koncu a ja som získal veľa nových vedomostí, lekcií, ale aj mnoho zábavných zážitkov, na ktoré budem s radosťou spomínať.

V tomto roku mi zatiaľ nezdalo nič náročné, ale milo ma prekvapilo, akých príjemných profesorov máme u nás na škole. Milo ma prekvapili aj spolužiaci, ktorých by som so žiadnou inou triedou nevymenil.

2. Páčili sa mi športové turnaje, ktoré sa konajú počas roka. Všetci sme sa zrazu spojili, aby sa sme vytvorili konkurencieschopný tím. Z najlepších priateľov sa na sekundu stanú súperi, túžba vyhrať a adrenalín od ľudí, ktorí vám fandia, a práve preto je to taká zábava.

3. Mám rád matematiku aj vďaka tomu, že máme skvelú pani učiteľku, ktorá nám vie vysvetliť učivo a rada si s nami zažartuje. Takisto som si obľúbil aj hodiny s Gideonom. A vždy sa teším aj na telesnú výchovu, čo v minulosti u mňa nebolo zvykom.

4. Svoj výber by som rozhodne nemenil, prostredie školy je príjemné, kolektív skvelý. Lepší výber som urobiť nemohol.

Kevin (1.B): 1. Prvý školský rok hodnotím výborne, spoznali sme veľa super ľudí, nových spolužiakov, profesorov, ktorí sú výborní a máme ich radi. Prekvapilo ma to, že sme super zohraný kolektív, dobre vychádzame s každým a tým pádom vládne super nálada, jeden z najdôležitejších faktorov kvalitného vzdelávania.

2. Najlepšie boli imatrikulačky, samozrejme treba oceniť aj výlety do divadiel, Viedne a ďalšie super podujatia.

3. Vyhovujú nám všetky predmety, pretože máme radi angličtinu.

4. Zvolil by som opäť GYMY. Neľutujem ani jednu sekundu strávenú v tejto super škole. anketu pripravila Jana

34

80. výročie Slovenského národného povstania „Kto nepozná históriu, je odsúdený na jej opakovanie.“ Edmund Burke „Začnite s vysťahovaním!“ Tento ikonický rozkaz vydal večer 29. augusta 1944 generál Ján Golian, čím zahájil Slovenské národné povstanie, jednu z najvýznamnejších udalostí slovenskej histórie.

Pomery na Slovensku počas 2. svetovej vojny Aby sme sa dostali až do momentu vypuknutia SNP, musíme si trochu priblížiť historický kontext.

1. Slovenská republika vznikla 14.3.1939 odtrhnutím od Česko-slovenskej republiky a stala sa poslušným satelitom Tretej ríše. Na čele nového štátu stál Jozef Tiso a vládla jediná strana – Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS). HSĽS mala všetku moc v štáte, ale bola podriadená nemeckým nacistom. Slovenská vláda masívne šírila propagandu, ktorá budovala v občanoch nepravé vlastenectvo, oslavovala nacistické Nemecko a šírila nenávisť najmä voči Židom, komunistom, Čechom a nepriateľom režimu. Na týchto skupinách obyvateľstva sa okrem slovného osočovania a diskriminácie páchali aj zločiny. Slováci boli veľmi ovplyvnení propagandou, no postupne sa začala verejná mienka otáčať. Tento trend vyústil do zakladania odbojových skupín a o nejaký čas neskôr až do príprav ozbrojeného povstania.

Zahraničný odboj bol aktívny už od počiatku 2. svetovej vojny. Slováci a Česi bojovali po boku spojeneckých armád na všetkých frontoch. Domáci odboj v prvých rokoch vojny pomáhal najmä pri útekoch do exilu. Prvé partizánske jednotky na území Slovenska začali vznikať v roku 1942, no mali len minimálny vplyv. Myšlienka ozbrojeného povstania sa začala formovať v roku 1943. Vznikali ďalšie partizánske jednotky a jednotlivé skupiny domáceho odboja začali medzi sebou rokovať. 25.12.1943 dosiahli rokovania výsledok – spojenie komunistického a občiansko-demokratického odboja, čo nazývame Vianočnou dohodou.

35

Príprava SNP Príprava povstania v podstate prebiehala od polovice roku 1943, no konkrétny koncept vznikol až po spomínanej Vianočnej dohode. V marci 1944 poverilo exilové ministerstvo obrany v Londýne vedením SNP Jána Goliana. Následne vznikol orgán, ktorý pripravoval povstanie a nazýval sa Vojenské ústredie (VÚ). Od mája 1944 sa VÚ sústredilo na organizačné a materiálne prípravy povstania, v júli a v auguste sa začalo všetko potrebné (potraviny, lieky, financie, vojenský materiál,...) sústreďovať do Banskej Bystrice a okolia. Povstanie malo vypuknúť vtedy, keď budú sovietske vojská na prahu slovenských hraníc. Následne by Slováci dobyli vlastné územie, aby sovietom uľahčili postup, no nestalo sa tak. V roku 1944 začali vznikať partizánske skupiny vo väčšom počte a ich organizácia bola pod vplyvom ZSSR. Komunikácia medzi VÚ a sovietskym vedením viazla. Medzi 21. a 29. augustom 1944 partizáni vedení sovietskymi veliteľmi spravili kroky (obsadili niekoľko obcí, zablokovali železničné tunely, zajali „ľudákov“,...), ktoré vyprovokovali Tretiu ríšu. Zásah nemeckej armády bol nevyhnutný.

Revolučné kopanice A čo kopanice a povstanie? Kopaničiarsky región je známy tým, že vo svojej histórii vždy bojoval za slobodu, spravodlivosť a demokraciu. Podobne tomu bolo aj počas 2. svetovej vojny. Odkaz Milana Rastislava Štefánika bol v tomto kraji veľmi silný, preto kopaničiari už od počiatku nesúhlasili so vznikom samostatného Slovenského štátu a s jeho politikou. Ľudia v našom kraji pomáhali Židom, americkým letcom, sovietskym vojakom, partizánom a všetkým tým, ktorí potrebovali pomoc. V našom regióne taktiež vznikli partizánske skupiny – v podjavorinskom kraji II. československá partizánska brigáda J. V. Stalina pod vedením Iľju Dibrova, z ktorej bol najznámejší a najlepší oddiel Hurban vedený Milošom Uhrom a v podbradlianskom kraji pôsobil partizánsky oddiel Repta (patriaci do II. partizánskej brigády M. R. Štefánika), ktorý viedol Ján Repta a tiež na Myjavsku Čuvalova partizánska skupina.

Ján Golian (vľavo) a Rudolf Viest (vpravo)

Vypuknutie a priebeh SNP Je večer 29. augusta a už sa dostávame do momentu, keď Ján Golian zahájil Slovenské národné povstanie. VÚ už nemohlo ďalej čakať, keďže na Slovensko dorazila nemecká okupačná armáda, ktorá mala Slovenskému štátu „pomôcť“ vysporiadať sa s partizánmi. Prvé boje vypukli v Žiline už počas prvého dňa povstania. O niekoľko dní zostala pod kontrolou povstalcov už len stredná časť Slovenska, pretože niektorí dôstojníci povstaleckých jednotiek na západnom a východnom Slovensku boli nerozhodní, došlo k zmätku a nezapojili sa do povstania.

Po odrátaní zajatých vojakov a nezúčastnených jednotiek mala povstalecká armáda v prvých dňoch povstania iba 18 000 príslušníkov. 5.9. sa uskutočnila 1. mobilizácia a počet vojakov stúpol na 47 000. 9.9. sa skončila prvá fáza povstania, počas ktorej došlo k veľkým stratám na území, zbraniach, materiáli a na počte vojakov. Po 2. mobilizácii, ktorá sa uskutočnila koncom septembra, stúpol počet vojakov povstaleckej armády až na 60 000, no nemali dostatok výstroje a výzbroje. Počas 2. fázy povstania a po reorganizácii armády sa situácia mierne zlepšila a aj napriek neustálemu ústupu zaznamenali povstalci úspechy. 9.10. prebral vedenie Rudolf Viest, ktorý priletel z exilu v Londýne. 2. fáza trvala do 18.10. Posledná fáza prebiehala od začiatku generálnej nemeckej ofenzívy až po vydanie rozkazu Rudolfom Viestom, v ktorom prikázal ústup na Donovaly. Tam rozpustil armádu a prikázal prechod na partizánsky spôsob boja. Týmto sa 27. októbra 1944 skončilo Slovenské národné povstanie, no partizáni vo svojej odbojovej činnosti pokračovali až do momentu oslobodenia.

36

Brezovská rebélia Brezovania tiež nesúhlasili s vtedajším režimom. S režimom dokonca nesúhlasili ani funkcionári HSĽS a žandári v Brezovej.

Brezovania z týchto inštitúcií naopak pomáhali – keď bol niekto zadržaný za protištátnu činnosť, prihovorili sa zaňho, keď sa chystala razia Hlinkovej gardy, tak informovali občanov, aby schovali utečencov (Židov, letcov, partizánov,...) atď. Nespokojnosť Brezovanov s režimom začala vrcholiť v roku 1944. Preto sa vo februári 1944 spojil komunistický a občiansky odboj na Brezovej a na Košariskách a vznikli Revolučné národné výbory (RNV) – prvé na západnom Slovensku. Cieľom bol boj proti fašizmu. V apríli 1944 prispeli brezovskí podnikatelia na financovanie SNP a iných odbojových aktivít státisícami korún. Ľudia sa pripravovali na ozbrojené povstanie. V deň vypuknutia SNP sa uskutočnilo verejné zhromaždenie, na ktorom občania vyhlásili územie Brezovej za súčasť Československa a na obecnom úrade vyvesili československú vlajku.

Táto udalosť nemala na západnom Slovensku mimo povstaleckého územia obdoby. Ešte v ten deň odišlo na nákladnom aute 15 dobrovoľníkov bojovať do Banskej Bystrice.

Túto tabuľu umiestnili v roku 1939 štyria obyvatelia Košarísk pred mohylu M. R. Štefánika pri príležitosti 20. výročia jeho úmrtia

Oddiel Repta Brezovan Ján Repta dostal v roku 1942 povolávací rozkaz a išiel bojovať na východný front.

Vplyvom hrôz, ktoré tam videl sa rozhodol, že bude bojovať proti fašistom. Najprv bol prevádzačom – pomáhal ruským utečencom prejsť cez Slovensko až na východ. Na východnom Slovensku sa pridal k partizánskej skupine Pugačev. V apríli 1944 sa presunul s niekoľkými ďalšími partizánmi do Turca, kde sa tvorila nová partizánska skupina – II. partizánska brigáda M. R. Štefánika. Vypracoval sa až na zástupcu veliteľa. 25.8.1944 už bolo jasné, že povstanie čoskoro vypukne. Preto Ján Repta odišiel spolu s 9 partizánmi organizovať ozbrojený odboj do rodnej Brezovej pod Bradlom. Na Brezovú dorazili večer v deň vypuknutia SNP. Takmer okamžite sa začali hlásiť civilisti, vojaci slovenskej armády, utečenci a iní a chceli vstúpiť do partizánskeho oddielu. Počet členov narastal a tým aj vplyv tejto partizánskej jednotky.

Začiatkom novembra 1944 bol oddiel z dôvodu bezpečnosti a nepriaznivej situácie rozdelený a každá zo 6 čiat sa pobrala iným smerom. Jedna z čiat však zostala v okolí Brezovej až do oslobodenia. Počet stálych partizánov bol približne 150 a ich útočiskom boli hory v okolí Brezovej. Títo partizáni uskutočnili mnoho akcií, ktoré mali za úlohu chrániť domáce obyvateľstvo, bojovať proti fašizmu a bojovať za slobodu. Aj preto sa stretli s obrovskou podporou domácich obyvateľov, ktorí im pomohli vo všetkom, čo bolo treba.

Brezovskí partizáni zavŕšili svoje 7-mesačné obdobie odboja oslobodením Brezovej. Keď bola Červená armáda na prahu Brezovej, partizáni sa dohodli, že Brezovú oslobodia sami. 6. 4. 1945 o 23. hodine zostúpili partizáni z hôr, konkrétne partizáni z oddielu Repta a z oddielu Hurban. Po boji, počas ktorého zahynuli dvaja Brezovania, no nepadol a nebol zranený ani jeden partizán, bola 7. apríla 1945 okolo 1:00 Brezová pod Bradlom oslobodená.

37

Slová na záver Slovenské národné povstanie je jednou z najdôležitejších a najvýznamnejších udalostí našej histórie. Aj keď bolo vojensky neúspešné, bolo úspešné po morálnej stránke. Vďaka SNP sme sa pridali na správnu stranu – na stranu bojovníkov proti fašizmu. Slovenský národ povstal a ukázal, že dokáže bojovať za svoju slobodu. Môžeme byť na to hrdí. Taktiež môžeme byť hrdí i na náš podbradlianskopodjavorinský kraj, kde boli antifašistické myšlienky veľmi silné a tunajší obyvatelia prešli od myšlienok a slov k dôležitým činom. Buďme hrdí na svetlé stránky našej histórie a hlavne na ne nezabúdajme.

Na záver si zoberte k srdcu výrok Jána Krutého, ktorý bol členom oddielu Repta: „Mladí by si mali vážiť tých, ktoré padli za demokraciu... Mali by si uvedomiť, že tento ich pokojný život bol vykúpený krvou.“

Prví partizáni oddielu Repta

Oddiel Repta (Ján Repta – vpredu vpravo) Jakub Chvaštula (spracované z dostupných odborných zdrojov)

38

Srdcia horia Srdcia horia, polia horia.

Partizáni sa Nemcov neboja, kričia na seba: ,,Do boja!”

Zatiaľ matky sa potichučky v kuchyni modlia.

Ako ten čas rýchlo letí…

Veď to boli naše malé deti.

Z chlapčekov sa muži stali a sestry samé ostali.

Deti svoj život do rúk dostali, dokonca aj Tatry za Slovensko povstali.

Mračná sa nad nimi zmrákali.

Tie matky plakali.

Ako to, že deťom Boh taký svet nastolil?

Veď len teraz ich krstia a už zbrane v ruke nosia, k láske v slobode tie lesy kosia.

Tatry sťa černota.

Hrmí a aj Tatry sa zbroja.

Partizáni tam sebavedomo stoja, matky sa modlia a milé o milého sa boja.

Modlitba matiek nevypočutá bola, že ten slovenský národ všetko zdolá, nebo týchto hrdinov volá.

Tatry plné krvi ostali.

Nezabudnime však, že všetci tí chlapci povstali, obdiv nás všetkých dostali a v našich srdciach ich skutky ostali.

Aj naše srdcia horia pre všetkých tých otcov, synov a mužov, ktorých telá sa pre slovenský národ obetovali.

Natália

39

LEA A LUKOSTREĽBA Lea Málková z 3. A triedy sa už niekoľko rokov venuje netradičnej športovej disciplíne – lukostreľbe a dosahuje v nej vynikajúce výsledky. Nedávno sa stala majsterkou Slovenska v halovej lukostreľbe a pri tejto príležitosti sme ju požiadali o krátky rozhovor.

Vieme, že sa venuješ lukostreľbe. Mohla by si nám to upresniť?

Venujem sa najmä lukostreľbe terčovej, halovej a terénnej.

Ako si sa dostala k tomuto športu?

K lukostreľbe som sa s celou mojou štvorčlennou rodinou dostala vďaka môjmu strýkovi, ktorý nás k tomuto športu doviedol.

Ako vyzerá tvoj bežný tréning?

Vždy začína poskladaním luku a potom nasleduje krátka rozcvička. Vzápätí sa presuniem na moju strelnicu, zopárkrát naprázdno natiahnem luk ako súčasť rozcvičky. Zvyšok tréningu vypĺňa strieľanie, momentálne asi 100 – 160 šípov na vzdialenosť 70 m. Takýto tréning mávam aspoň 5-krát týždenne. Tréningy ale mávam aj silové alebo zamerané na stabilitu, či mentálku.

Aké máš plány do najbližšej budúcnosti?

Určite pokračovať v tréningoch a chodiť na čo najviac súťaží na Slovensku, zvykať si na atmosféru súťaží, a tým pracovať aj na mentálke. V septembri ma však čaká súťaž v Kanade – Majstrovstvá sveta v terénnej lukostreľbe 2024, na ktorú pôjdem so svojím otcom.

40

Máš nejaký športový sen? Čo by si chcela dosiahnuť?

Síce je to klišé, ale určite dostať sa na olympiádu. Avšak, je to sen, ktorý je ťažké splniť aj pre tých najlepších lukostrelcov.

Ak mám prezradiť sen, ktorý je pre mňa v blízkej budúcnosti dosiahnuteľnejší, tak dostať sa do slovenskej reprezentácie.

Aké sú tvoje najväčšie športové úspechy?

Majsterka Slovenska v halovej lukostreľbe 2024, majsterka Slovenska v terčovej lukostreľbe 2023, vicemajsterka Európy v terénnej lukostreľbe 2023, majsterka Európy v loveckej lukostreľbe 2022, majsterka sveta v 3D lukostreľbe 2022.

Kto je tvojím vzorom?

Vzorom sú mi moji rodičia, ktorým by som sa aj takouto cestou chcela poďakovať za to, že ma v tejto mojej športovej aktivite podporujú. Športový vzor vyslovene nemám, ale určite vzhliadam k lukostrelcom, ako sú napríklad An San, Katharina Bauer a Mete Gazoz.

Venuješ sa vo voľnom čase ešte niečomu okrem lukostreľby?

Už niekoľko rokov sa venujem aj foteniu, najmä psíkov. A keď som už tá gymnazistka, nemôžem nespomenúť, že aj učeniu. za rozhovor ďakuje Hanka Gašparová, foto: rodinný album L. Málkovej

41

ZO ŠPORTU

STREETBALL Pestrú paletu športových podujatí na našej škole doplnil streetballový turnaj dievčenských a chlapčenských tímov jednotlivých tried.

26. marca 2024 sme si užili deň plný výborných športových výkonov a momentov, ako i oduševneného povzbudzovania spolužiakov.

A ako to dopadlo?

DIEVČATÁ

CHLAPCI

1. miesto

3. A

2. C

2. miesto

1. A

4. B

3. miesto

2. A

2. A

BLAHOŽELÁME!

MINIMARATÓN Talentovaného športovca Alexa Hulku z 3. A triedy sme vám predstavili v rozhovore v minulom čísle nášho časopisu. Medzitým si Alex pripísal ďalší športový úspech. 6. apríla 2024 zvíťazil v rámci 19. ročníka podujatia ČSOB BRATISLAVA MARATHON v disciplíne minimaratón (4,2 km) v mimoriadne teplom počasí časom 12:38 min. s náskokom 41 sekúnd pred Alexandrom Jablokovom.

42

FLORBAL V piatok 12. apríla 2024 sa v priestoroch telocvične myjavskej priemyslovky odohral v rámci podujatia SUPER FLORBAL POHÁR zápas medzi domácou SPŠ Myjava a Gymnáziom Myjava. Farby nášho GYMY obhajovali Čanky, Ďuríšek, Chudík zo 4. A, Čurka, Durec, Hruša z 3. B, Duga z 2. C, Chvaštula, Labuda, Vojtek, Figura, Vičík z 3. A a Macháček z 2. B triedy. Tímy medzi sebou súperili až do úplného konca, pričom naši chlapci nakoniec zvíťazili výsledkom 14 : 3.

ATLETIKA Základná škola Dr. Štefana Osuského v Brezovej pod Bradlom sa 14. mája 2024 stala hostiteľom okresného kola ATLETICKÝCH HIER ZŠ. Našu školu reprezentovali žiaci z kvarty - Kristínka Konečná, Martinka Hlavková, Markétka Marková, Rolo Petráš, Jakub Michálek, Maxim Csornej a Martin Cigánek.

Najviac sa darilo Markétke Markovej, ktorá v skoku do výšky obsadila 1. miesto a postúpila do krajského kola.

Kristínka Konečná vo vrhu guľou skončila na bronzovej priečke.

Srdečne blahoželáme a ďakujeme za reprezentáciu nášho GYMY.

Š., foto: Mgr. Slavomír Mosný, M.

43

DVOJSTRÁNKA PLNÁ HUMORU Včera som našla manželovu charakteristiku zo škôlky: dobre papá, spí, je hravý. Prešlo 35 rokov a nič sa nezmenilo.

- Chcem sa stať milionárom ako môj otec.

- Tvoj otec je milionár?

- Nie, ale tiež chce.

Každé teleso ponorené do kvapaliny si po sebe vydrhne vaňu! Archimedova manželka Keď vážiš na Zemi 100 kg, na Marse by si vážil 38 kg. Ty nie si tlstý. Ty si len na nesprávnej planéte.

- Kto je najdôležitejší v sieti?

- Modem. Nie je najmúdrejší, ale má obrovské konexie!

Jedna blondína hovorí druhej: - Ja som asi génius.

Druhá: - Ako si na to prišla?

- Práve som dokončila puzzle. Stavala som ich 3 roky a na krabici je napísané od 4 do 7 rokov.

Ona: - Čakám dieťa.

On: - Ako dlho?

Ona: - Tri mesiace.

On: - Tak to sa už asi nevráti.

- Drahý, chodíme spolu už tri mesiace, mohol by si ma predstaviť rodine?

- Teraz to nie je možné...

Som doma sám, manželka je v kúpeľoch.

44

Príde chlapček domov zo školy a hovorí mame: - Maminka, v teste som mal výsledok 90 %.

- Si si istý? Ukáž ten test! Nepripísal si tam nulu?

- Nepripísal.

- Prisahaj na svoj mobil.

- Prisahám, prisahám! Ja som si tam pripísal deviatku.

Hosť sa sťažuje v reštaurácii: - Tá šálka je trochu puknutá, pán hlavný. Čašník pohotovo odpovedá: - Z toho aspoň vidíte, aká je naša káva silná!

V reštaurácii: – Je tá vaša slimačia paštéta naozaj zo slimákov?

– Áno.

– A skutočne iba zo slimákov?

– No, keď sa už tak pýtate, pravdupovediac miešame k tomu aj trochu bravčoviny.

– A koľko?

– Pol na pol, jeden slimák jedno prasa.

Na živote milujem tú rozmanitosť. Každý deň ma nahnevá niekto iný.

Mladý významný právnik bol na ceste na súd k jednému zložitému prípadu, keď sa zrazu z ničoho nič ocitne pred nebeskou bránou.

Svätý Peter ho uvádza dovnútra a právnik protestuje proti svojej predčasnej a náhlej smrti.

- Som príliš mladý, aby som zomrel. Mám len 35 rokov!

Svätý Peter súhlasí, že je to predsa len málo na vstup do nebeského kráľovstva a prisľúbi, že sa na jeho prípad pozrie. Vráti sa o hodinu a hovorí právnikovi: - Synak, obávam sa, že chyba je niekde vo vás.

Overili sme váš vek na základe hodín fakturovaných vašim klientom a zistili sme, že máte najmenej 108 rokov…

Sedia dvaja rybári na brehu a jeden hovorí: - Vieš, prečo sú ryby nemé?

- To neviem.

- Tak skús strčiť hlavu pod vodu a prehovoriť!

V opravovni obuvi sa pýta muž za pultom zákazníčky: - Chcete si tie topánky dať opraviť na počkanie?

- Áno.

- A chcete čakať týždeň alebo štrnásť dní?

Vtipy pre vás vybral Martin

45

UŽILI SME SI AJ

foto: M.

46

TAJNIČKA

Pekné prázdniny želá 3.A. 11. Krstné meno slovenskej moderátorky Heribanovej.

12. Jeho meno znamená skala.

13. Americký herec, producent (... Damon).

14. Obec nachádzajúca sa vo východnej časti Rimavskosobotskej kotliny a zároveň ženské krstné meno.

15. Bývalá detská hviezda (krstné meno),

1. Adam a ...

2. Seriálová kráska z Trebišova.

3. Visions of ... (skladba od interpreta Sufjan Stevens) 4. Knieža Veľkej Moravy v roku 871 (krstné meno).

5. Druhá manželka Václava Havla (krstné meno).

6. Bývalá slovenská zjazdová lyžiarka (krstné meno).

7. Rosnička z TV Markíza (krstné meno).

8. Výherca Let´s Dance 2024 (krstné meno).

9. Druhá manželka Gustáva Husáka (krstné meno).

10. Meniny má 7. januára.

pomôcka: Mandarinka Darinka 16. Slovenský herec (krstné meno), pomôcka: Boborovský

17. Hlavná postava v seriáli Pán profesor (krstné meno herečky) 18. Obec v okrese Kežmarok a zároveň ženské krstné meno.

47

Školský časopis myjavských gymnazistov apríl – jún 2024 Web: https://issuu.com/gymnazium_myjava/docs/gy_my_04 Šéfredaktor: Natália Hutyrová Redakčná rada: Patrik Malý (1.A), Martina Mičová (1.A), Adam Tomáš Pacek (1.A), Hana Gašparová (3.A), Alexandra Menkynová (3.A), Katarína Čmaradová (3.B), Natália Holoďáková (3.B), Samuel Mocko (3.B), Kristína Vindušková (3.B) Zodpovedné p. profesorky: Mgr. Iveta Maliariková, Mgr. Veronika Redechová Grafická a technická úprava: Ema Gogová (1.A), INF skupina pani profesorky Mgr. Veroniky Redechovej (3.A) Autor obálky: Diana Orságová (3.A) Tlač: Lesjöfors Springs Slovakia s.r.o

48