Gy(My)03

EDITORIÁL

Milí čitatelia, všetko má svoj koniec, a tak aj meče, ukuté z tvrdého ľadu, sa pomaly menia na vodu. Ľadové kráľovstvo sa premenia na uplakanú krajinu. Sneh sa roztápa a ubolené konáre stromov, ktoré statočnedržalibieluprikrývkusipofúkajúa zocelia rany, aby mohli onedlho vyhnať nové púčiky. Zrkadlá z ľadu sa pomaly strácajú a rieky, ktoré boli štvrtinu roka uväznené v priehľadnej truhle, pozvoľna rozbiehajú tok. Tak ako sa strieda deň s nocou, musí sa vystriedať zima s jarou. Jar je nádherná, je priateľka lesov, lúk aj záhrad. Zoblieka staré ošarpané kosti stromov z bielych plášťov a oblieka im čerstvé zelené šaty zdobené pestrofarebnými kvetmi. Odomyká ústa riekam, aby nás mohli tešiť pútavou melódiou žblnkotu svojich čarovných vĺn. Všade je hluk, počuť ten očarujúci spev lietajúcich muzikantov. Slniečko a vietor sa tešia a tancujú od radosti. Jarná príroda má svoje čaro, prináša do života radosť, smiech a dobrú náladu

V jarnej nálade vás zdravím pri treťom vydaní nášho časopisu GY(MY). Nové vydanie vám prináša množstvo spomienok a postrehov na všetko, čo sa dialo posledné tri mesiaceu násvškole.Prvácinapríkladzažililyžiarskyvýcvik, ktorý patrí k jedným z najviac nezabudnuteľných zážitkov. Oslávili sme sviatok sv. Valentína, užili si karneval. Mali sme aj množstvo súťaží a rôznych akcií.

Skončil sa marec, čo nám pripomína, že do konca školského roka nám zostávajú už len tri mesiace. Marec bol mesiacom kníh, učiteľov a taktiež sme aj s prvým jarným dňom privítali jarné počasie plné slnka. Verme, že sa slniečko bude usmievať aj na naše známky. Marec bol aj mesiac, v ktorom na štvrtácke lavice padali prvé kvapky potu. Všetci im držíme palce pri ich blížiacej sa ústnej maturitnej skúške.

Poďme ale späť k nášmu časopisu, ktorý vám skráti dlhé chvíle. Aj toto vydanie vám prináša množstvo pikošiek z lavíc 5. B a jej triednej profesorky, spoznáme sa s tanečnou

KREATIVITA V MASKÁCH

Karneval. Jeden z najčastejších výkladov významu slova karneval pochádza z taliančiny, zo slov carne (mäso) a vale (preč), teda rozlúčka s mäsitými pokrmami a ďalším hodovaním pred dlhým obdobím pôstu.

História karnevalu má dlhú a pestrú tradíciu, ktorá sa vyvíjala počas stáročí v rôznych kultúrach a regiónoch sveta. Odkazy na „masopustné“ oslavy, ktoré sa považujú za predchodcu karnevalov, sa objavujú už v starovekých civilizáciách ako Rím, Grécko a Egypt. K najslávnejším karnevalom v Európe patrí karneval v Benátkach. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1268, ale je takmer isté, že Benátčania holdovali noseniu masiek už v 11. storočí. Zaujalo ma, že v Benátkach bolo zakázané nosiť maškarné kostýmy mimo obdobia karnevalu, vstupovať v nich do kostolov a kasín. Nosenie masiek bolo totiž využívané na zakrytie rôznych machinácií a priestupkov, o čom svedčí napríklad dekrét z roku 1603, v ktorom bolo mužom zakázané prezliekať sa za ženy a navštevovať mníšky v ženských kláštoroch. Opakovane bolo zakazované nosiť spolu s kostýmom ostré predmety, ktoré môžu spôsobiť ostatným zranenie. Za porušenie zákazu vypočítavali veľmi prísne tresty a pokuty - mužom 2 roky väzenia a pokuta 500lír,ženámvystavenieverejnémuposmechu na námestí sv. Marca a štvorročné vyhostenie z Benátok. Aj ženy museli zaplatiť pokutu 500 lír.

Ale dosť bolo putovania históriou a rôznymi kultúrami. Vráťme sa do súčasnosti a do našej školy. Po niekoľkoročnej prestávke sa 15. februára 2024 konal karneval aj v našej školskej jedálni. Úlohy organizátorov sa zodpovedne zhostili študenti 2. A triedy. Priestory jedálne zaplavili rozmanité pestrofarebné masky, pri tvorbe ktorých každý z nás prejavil kreativitu a zručnosť. A nielen pri vymýšľaní a výrobe masiek, ale aj scénok a tancov, ktorými sa prezentovali jednotlivé triedy. Odmenenými triedami boli 2. B, 1. Aa 1.B trieda.Aleodmenuv podobe dobrejnáladya príjemnejatmosférysivychutnalivšetci, ktorí sa školského karnevalu zúčastnili.

História Dňa svätého Valentína

Kvety, vôňa ruží a romantické večere pri sviečkach, to je novodobý ideál Dňa svätého Valentína. Počas neho ľudia prejavujú svoju lásku a náklonnosť svojim partnerom, priateľom alebo aj rodine. Nebývalo to však vždy tak.

Hovorí sa, že v 3. storočí nášho letopočtu v Ríme žil kňaz menom Valentín alebo Valentínus. Vtedajší cisár, Claudius II., si uvedomil, že ženatí mladí muži nie sú až takí dobrí vojaci ako tí slobodní. Myslel si, že vojak bez lásky bojuje lepšie, pretože nemá čo stratiť. Implementoval preto zákon, ktorý zakazoval sobáše pred službou v rímskej armáde a počas nej. Kňaz Valentín však hlboko nesúhlasil s takýmto zákonom a v utajení pokračoval v oddávaní mladých párov. Jeho odhalenie viedlo k jeho smrti. Cisár Claudius II. nepopravil však len jedného Valentína, ale dokonca viacerých. Druhý príbeh rozpráva o tom, že raz existoval Valentín, ktorý bol zabitý za pokus pomôcť kresťanom uniknúť z rímskych väzníc. Väzeň Valentín sa zamiloval do dievčaťa, ktoré ho chodievalo navštevovať. Ona bola aj tá, ktorá dostala prvú „valentínku“ v histórii. Pred jeho smrťou jeho krehká ruka, zodratá časom a trápením, zvierala brko a s trasúcimi sa prstami jej písal posledný list, ktorý ukončil podpisom: „od Tvojho Valentína.“ Tento výraz je používaný dodnes.

Popravených mužov si katolícka cirkev uctila sviatkom sv. Valentína. Existuje niekoľko zaujímavých tvrdení, ktoré znejú, že rozhodnutie dať Valentína na 14. februára bolo urobené v snahe pokresťančiť pohanský sviatok menom Lupercalia.

Cieľom lotérie bolo spárovať nezadaných tak, aby mali s kým stráviť celý festival. Toto často viedlo k manželstvu. O stáročia neskôr sa spomínaná tradícia vyvinula do žrebovania na Deň svätého Valentína.

Oslavovaný Rimanmi, Lupercalia bol sviatok plodnosti venovaný Faunovi, rustikálnemu bohu a legendárnym zakladateľom Ríma, Romulusovi a Removi. Ľudia sa zišli v posvätnej jaskyni, kde sa verilo, že sa o bratov Romula a Rema starala vlčica a tam sa zapojili do aktivít nazývaných „februa“. Kňazinásledne obetovalikozunaplodnosťapsanaočistu.Potom stiahli koziu kožu, ktorú narezali na pásiky, namočili ju do obetnej krvi a vyšli do ulíc. Kozou kožou následne jemne fackovali natešené ženy aj polia s obilím. Všetko sa to dialo vo viere, že tento čin nesmierne zvyšuje plodnosť.

Ako roky plynuli, sviatok bol čím ďalej tým sladší. William Shakespeare, ako aj iní talentovaní umelci ako Geoffrey Chaucer, ho zromantizovali. Shakespeare ho spomenul v „A Midsummer Night’s Dream“, keď Théseus, vojvoda z Atén, prirovnáva odpočívajúcich milencov k vtákom.

“Good morrow, friends. Saint Valentine is past. Begin these woodbirds but to couple now?”

Deň svätého Valentína sa premenil na menej náboženský sviatok a viac na oslavuláskyamonogamie,veľmiodlišnúodsvojichkrvavých a tragických koreňov.

V starovekom Ríme sa v priebehu festivalov toho dialo veľa, no snáď najvýraznejším aspektom Lupercalia spojeným s modernou oslavou Valentína je „loto lásky“. Muži a ženy v komunite boli spárovaní na základe žrebovania mien. K.

Súčasnosť – Valentín v múzeu

Dňa 14. februára 2024 sme študenti 3.C triedy navštívili Múzeum SNR v Myjave, kde sa konala akcia s názvom Valentín v múzeu. Na sviatok zamilovaných si Múzeum SNR v spolupráci s Mládežníckym parlamentom v Myjave pripravilo scénické vstupy pre školské triedy. Témou bolo obdobie romantizmu a štúrovcov, ktorí sú národnými dejinami s Myjavou neodlúčiteľne spojení. Aj oni mali svoje lásky, k vlasti i k ženám. Niektoré sa naplnili, iné zase nie. Práve študenti našej školy v úlohe hercov priblížili žiakom a študentom vzťahy našich velikánov v historickom prostredí domu Anny Kolényovej.

Na záver sme si zahrali hru, v ktorej sme spájali partnerov z významných slovenských, ale aj svetových párov. A ešte na nás čakala sladká bodka - horúca čokoláda.

Okrem spomínanej akcie v múzeu sme sa všetcištudentiškolymohliv rámcioslávDňa sv. Valentína zapojiť do posielania valentínskych pozdravov priamo v škole. Niektorí z nás sa dokonca zúčastnili aj 29. ročníka Valentínskej kvapky krvi –kampane zameranej na podporu bezpríspevkového darcovstva krvi. Tento rok sa podujatie nieslo v znamení sloganu: „Buďme k sebe láskaví, veď sme +/rovnakí.“ Všetkým darcom krvi patrí obrovská vďaka.

K. Bašnárová

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

Bolo to veľmi zaujímavé – skonštatovala porota i súťažiaci.

13. februára 2024 sa uskutočnilo školské kolo SOČ. Desať prác postúpilo do obvodného kola z rôznych súťažných odborov: problematika voľného času; chémia, potravinárstvo; zdravotníctvo, farmakológia; tvorba učebných pomôcok, didaktické technológie; teória kultúry, umenie, umelecká, odevná tvorba a pedagogika, psychológia, sociológia.

Vybraných súťažiacich sme poprosili o krátky rozhovor.

● Prečo si si vybrala takúto tému?

◄ Ako si postupovala pri tvorbe práce SOČ?

♣ Čo bolo pri písaní a tvorbe tvojej práce SOČ najťažšie?

♥ Čo ťa najviac prekvapilo/zaujalo pri tvorbe práce, resp. pri výsledkoch prieskumu, v rozhovoroch a pod.

▲Čím ťa obohatila tvoja práca SOČ?

⸎ Kam tvoje kroky pravdepodobne povedú po skončení štúdia na Gymnáziu Myjava?

● Hlavným dôvodom pre tému Vybrané aspekty schizofrénie bol jednoznačne môj dlhodobý záujem o psychiatriu a toto ochorenie samotné. A tiež skutočnosť, že častokrát sú symptómy schizofrénie zle chápané, čo v konečnom dôsledku vytvára stigmu.

◄ Začiatok predstavovalo naštudovanie odbornej literatúry a postupné vytváranie predstáv o tom, ktoré informácie sú najdôležitejšie pre správne vysvetlenie symptómov a jednotlivých procesov schizofrénie. Samozrejme potom už zostávalo iba písanie samotnej práce, realizácia dotazníkového prieskumu, rozhovory s p. psychologičkou z Psychiatrickej nemocnice v Brne i s p. psychiatričkou z centra MEMORY v Bratislave.

♣ Zhromažďovanie informácií, ich jednotlivé triedenie a rozčleňovanie, ako aj snaha o korektné vysvetlenie procesov odohrávajúcich sa počas schizofrénie.

♥ Prekvapilo ma množstvo respondentov, ktorí odpovedali, že poznajú vo svojom okolí osobutrpiacuschizofréniou.V interviewzasrozdielne preferencie v liečbe medzi psychiatričkou a psychologičkou. A tiež skúsenosť psychiatričky, že často by ľudia prijali radšej diagnózu mozgového nádoru namiesto schizofrénie.

▲ Mnohými skúsenosťami, čo sa týka písania podobnej práce, komunikácie s množstvom ľudí a vyhodnocovania informácií z dotazníkového prieskumu. A samozrejme aj o hlbšie pochopenie uvedenej témy, čo si myslím, že je najdôležitejšie.

⸎ Ťažko povedať, nakoľko sa mnohé môže zmeniť pred dokončením štúdia, avšak bola by som rada, ak by moje kroky smerovali práve na školu v zahraničí spojenú s medicínou a konkrétnejšie so psychiatriou.

LUCKA

● Tému Od kompostu k odevu a späť - biomateriály ako budúcnosť módnejtvorbysomsivybrala,pretožemafascinujeexperimentálny, ekologický spôsob tvorby odevu. Zaujalo ma, ako sa zaujímavo dá prepojiť biológia s odevným dizajnom. O obe uvedené oblasti mám veľký záujem – o biológiu aj o módu.

◄ Tému som mala už dávno rozmyslenú, čiže som si len o tom začala viacčítať a zhromažďovať informácie. Potom to užišlo samo – napísanie teoretickej časti, vykonanie praktickej, úvod, záver… V rámci praktickej časti som vytvorila dotazník a vlastné biomateriály,ktorésomnáslednetestovalaa skúmala,čibydokázali nahradiť konvenčné, tradičné textílie či dokonca aj plasty.

♣ Pravdepodobne výroba vlastných biomateriálov, to bolo vcelku náročné.

♥ Asi celé to experimentovanie s biomateriálmi, prekvapili ma vlastnosti niektorých a výsledný materiál, ktorý vznikol.

▲ Určite novými poznatkami o téme, ktorú som si vybrala a takisto o objavenie dizajnérov, ktorí prepájajú prírodu s odevom, ktorých som doteraz nepoznala. Okrem iného mi dala tvorba SOČ nové skúsenosti s písaním takýchto odborných prác.

⸎ Ešte nie som úplne rozhodnutá, ale odmalička sa zaujímam o umenie. Nie jednu konkrétnu oblasť, ale rôzne smery. Momentálne hlavne fotenie a ten odevný dizajn. Rada by som študovala v Prahe alebo v Brne, zdá sa mi, že je tam viac možností a ľudia sú viac „open minded”. Uvidíme, čo budúcnosť prinesie, keďže som spontánny, neplánovací typ človeka ☺

ADRIANKA

KATKA

● Tému Učebná pomôcka VŠEVEDKO som si vybrala preto, že sa v budúcnosti chcem venovať pedagogike a práci s deťmi, študentmi.

◄ Najskôr som vytvorila knižku pre žiakov tretieho ročníka základných škôl obsahujúcu rôzne typy úloh zo slovenského a anglického jazyka a z matematiky. Potom som dané knihy vytlačila a rozdala žiakom v piatich základných školách. Ďalej som opravila chybné odpovede žiakov, výsledky žiakov a škôl vyhodnotila a spracovala aj vo forme prehľadných grafov

♣ Najťažšie bolo asi vytvorenie samotnej knižky. Strávila som hodiny a hodiny nad jej úpravou.

♥ Najviac ma prekvapilo, že žiaci boli veľmi milí. Radi mi všetko vyplnili, nakreslili krásne obrázky a napísali aj spätnú väzbu.

▲ Tým, že som mala možnosť stať sa na chvíľku pani učiteľkou, ktorá opravovala cvičenia. Mohla som si to vyskúšať a veľmi ma to bavilo.

⸎ Pravdepodobne do Bratislavy alebo Trnavy na vysokú školu s pedagogickým zameraním

● Hľadala som inšpiráciu na internete, kde som narazila na vypísané témy FCHPT STU v Bratislave, ktoré ma veľmi zaujali. Nakoľko som vždy chcela spoznať prácu v laboratóriu, rozhodla som sa pre túto možnosť a zvolila si tému Využitie ekologických extrakčných rozpúšťadiel a postupov pre stanovenie herniarínu v extraktoch kôry limetky.

◄ Najprv som kontaktovala vedúcu vybranej práce, s ktorou som konzultovala postupy a ciele. Následne som zozbierala a pripravila vzorky, z ktorých som na FCHPT STU pripravovala extrakty. Tieto extrakty sme následne analyzovali. Na základe výsledkovanalýzysomurčilanajvhodnejšierozpúšťadloa postup spracovania vzorky pre získavanie vybraného kumarínu, taktiež som vyhodnotila ekologickosť postupov pomocou špeciálneho softvéru. Mimochodom, kumaríny vďaka mnohým priaznivým biologickým vlastnostiam našli uplatnenie predovšetkým vo farmakológii a medicíne, ale aj v poľnohospodárskom či kozmetickom a potravinárskom priemysle.

♣Najťažšiebolopremňazachovaťštruktúrupráce,tedaabymala istú logickú postupnosť.

♥ Zistila som, aká je práca v laboratóriu. Pri vyhodnocovaní výsledkov ma najviac zaujal vplyv pôvodu plodov (limetiek) na výsledný obsah vybranej látky.

▲ Rozšírila som si obzor v danom odbore a spoznala som zaujímavých ľudí.

⸎ V budúcnosti by som sa chcela venovať štúdiu prírodných vied, prípadne medicíny.

A. M. foto: M.

8. marca 2024 sa v priestoroch SPŠ v Novom Meste nad Váhom uskutočnilo obvodné kolo SOČ pre okresy Trenčín, Nové Mesto nad Váhom a Myjava. Z nášho gymnázia z obvodného kola do krajského kola postúpilo 7 súťažiacich:

⁕ Alex Hulka (3.A)

⁕ Katka Čmaradová (3.B)

⁕ Katka Matúšová (3.B)

⁕ Jakub Škandera (3.B)

⁕ Tamarka Marková (3.C)

⁕ Erika Mokryšová (3.C)

⁕ Adrianka Miháliková (4.C)

Blahoželáme a budeme držať palce v krajskom kole, ktoré nás čaká 27. marca 2024 na SPŠ v Starej Turej.

VEĽKÉ ÚSPECHY

V KRAJSKÝCH KOLÁCH JAZYKOVÝCH OLYMPIÁD

ADAM DERDA 5.B

2. miesto v KK – FRANCÚZSKY JAZYK, kategória 2B

MAREK KOCÁN 2.C

PETRA KUBICOVÁ 2.C

1. miesto v KK – ANGLICKÝ JAZYK, kategória 2A

VIKTÓRIA BABIAROVÁ 5.B

1. miesto v KK – NEMECKÝ JAZYK, kategória 2A

3. miesto v KK – ANGLICKÝ JAZYK, kategória 2C1

Petra a Marek nás budú reprezentovať v celoštátnom kole olympiády. DRŽÍME PALCE! P., foto M.

PREDSTAVUJEME VÁM... V.B

Ako by ste opísali vašu triedu 2 - 3 slovami?

● trieda plná osobností

● pipinky, tuhí fajčiari

● gramatickí atléti

● je nás veľa

● určite nie sme všetci športovci

Kto je najtichší?

Šimon Valent, Dominik Vydarený, Valentína Kováčiková.

Akým mimoškolským aktivitám sa venujete vo voľnom čase?

● šport – Viktória Valíková (futbal), Tereza Královičová (snowboard), Simona Makarová (lezenie)

● umenie, kultúra – Rebecca Döme (balet), Kristína Počarovská (animácie), Lukáš Valent (bubny), Terka Lesajová (klavír), Tereza Královičová (čítanie, háčkovanie), Karin Trenčanská, Karolína Šedivá, Eliška Válková, Viktória Babiarová (spev), Nina Boledovičová (kreslenie)

● iné – Kristína Barátová (tetovanie), Kristína Počarovská (zberateľstvo – komiksy)

● brigády – Karin Trenčanská (servírka), Šimon Valent (reštaurácia), Tereza Lesajová (sprievodkyňa na Čachtickom hrade), Vanessa Volpi (pokladníčka v Bille), Lukáš Valent (pizzeria), Denis Mišík (skladník), Karin Trenčanská, Valentína Kováčiková (kaviareň), Rebecca Döme (babysitting)...

Najobľúbenejší profesori? p. prof. Matt Haarman, p. prof. Cilíková

Najvtipnejšie hlášky, ktoré zazneli vo vašej triede?

● K. Š.: Keby nebolo štúdium, nie som ani ja.

M. F.: No a keby nie zhoda náhod, nie som ani ja.

● Na písomke si môžem vypočítať, ako rýchlosťou mi budú tiecť slzy.

● p. prof. Grečný: Čo urobíme, keď sa pozrieme na tú rovnicu?

V.: Rozplačem sa.

p. prof. Grečný: A maturanti?

K.: To isté.

● Ako niekoho oslovíš? D.: Prosím vás.

● V. V: To je zmätujúce.

● N. B.: (na florbale): Striedaj, padnú mi gace!

● T. L.: Nový deň, nový boj.

● T. K.: Kto vymyslel padák?

K.: Beneš.

● matematika – p. prof. Grečný kontroluje logaritmy na kalkulačke.

K.: Asi tu to mám.

p. prof.: Však ty nemáš ani displej zapnutý.

● A. K.: Stratila som všetkých, aj cigarety.

● T. L.: Ja už s vami nevládzem bojovať!

Na akej škole by si chcel pokračovať v štúdiu po maturitách a aké je tvoje vysnívané povolanie?

● MUD Accademy Miláno, make-up artist; psychológia alebo 2D animácie (chcela by som skôr byť animátorka, ale nie je to ľahké uživiť sa a psychológia je zaujímavá); MAT – FYZ Praha; MUNI/CHTVS Praha – chemický laborant; Masarykova univerzita v Brne – psychológia

Kto sa najpravdepodobnejšie prvý vydá/ožení?

● Nina Smetanová

● nemôžem posúdiť, keďže život je plný prekvapení

● ďalšie vysnívané povolania: doktori, umelci, režisérky, námorník, vojak, syn, speváčka, laborantka, tvorba animácií, tanečníčka, herec, interiérový dizajnér...

charakteristika bola zostavená podľa najčastejšie sa opakujúcich odpovedí v ankete triedy Alexandra Menkynová foto: z triedneho archívu V.B

NA SLOVÍČKO s p. prof. Kubinovou

Triednou učiteľkou V.B triedy je p. prof. Bohuslava Kubinová. Keďže sme vyspovedali jej študentov, zopár zvedavých otázok sme si nechali aj pre pani profesorku. Ak chcete vedieť viac, prečítajte si náš rozhovor.

Kde a v akom znamení ste sa narodili?

V Myjave, Blíženci.

Na ktoré chvíle z detstva najradšej spomínate?

Moje detstvo sa spája s kopanicou U Junasov. Sedliacky dvor, zvieratá, jednoduchý život, domácka malotriedna škola, kamaráti, bezstarostné behanie po lúkach, pasenie kráv, skrývačky. Mojedetstvo tambolo naozajtaké, aké by malo každé dieťa prežiť.

Aké školy ste vyštudovali?

Gymnázium Myjava, Univerzita Komenského v Bratislave.

Prečo ste si vybrali povolanie pedagóga?

Už počas vysokej školy som učila jazykové kurzypredospelých.Mojaaprobáciaponúkala i iné cesty uplatnenia sa. Rozhodla som sa, že vyskúšam učiť. Po nástupe na našu školu som stretla skvelých kolegov a študentov, ktorí prispeli k tomu, že som si toto povolanie obľúbila. Dodnes si ich veľmi vážim.

Čo vás na tomto povolaní najviac lákalo?

Vždy som mala rada deti a mládež. Život s nimi nie je nudný, sú plní prekvapení. Zároveň mi kontakt s mladýminedovoľujementálnezostarnúť.Prebúdzajú vomnezáujemo novéveci.Pritejtopráciniejemožný stereotyp. To ma baví.

Čo je na práci učiteľa podľa vás najdôležitejšie?

Prípadne najťažšie?

U učiteľa je dôležitá chuť učiť a u žiaka chuť učiť sa. Pri vzájomnom rešpekte a pochopení už ide potom všetko samo. Ak jedna z týchto vecí chýba, vtedy je to najťažšie.

Aký najväčší nezmysel ste počuli z úst žiaka?

„Keby prídem skôr, tak... ,“ hovorí dnes žiak, moderátor, športovec. Nie najväčší, ale novodobý nezmysel.

Aký najzaujímavejší ťahák ste našli u žiaka?

Zopár ich bolo, ale žiaden nebol mimoriadne inovatívny.

Používali ste ako študentka ťaháky? Ibaobčasnageografiipri slepejmape. Kýmsom ťahák napísala, už som to vedela a nepotrebovala som ho.

Čo rada robíte vo voľnom čase?

Trávim čas s rodinou a priateľmi, chodím na prechádzky a výlety, trocha športujem, čítam knihy, pozerám filmy. Som zvedavý človek, takže ma všeličo zaujíma.

Aká je vaša najobľúbenejšia kniha či film? Mám rada životopisné, psychologické, historické, staršie české a slovenské filmy. Najradšej obdivujem prirodzené herecké umenie, bez počítačom vylepšených scén. Najobľúbenejšiu knihu neviem vybrať, je ich veľa.

Akému jedlu nedokážete odolať? Jem rada, zjem všetko, ale každý deň neodolám horkej čokoláde.

Aké je vaše obľúbené jedlo zo školskej jedálne?

Pre mňa sú všetky obľúbené. Odovzdávam prázdne taniere.

Cestujete rada? Ak áno, aké najzaujímavejšie krajiny či mestá ste navštívili?

Áno. Navštívila som viaceré európske krajiny. Najviac poznám Grécko, Nemecko a Rakúsko.

Máte nejaké obľúbené miesto, kam rada chodíte?

Ani nemusím chodiť ďaleko. Myjavská pahorkatina mi ponúka veľa obľúbených miest, kam rada chodím.

Bez akej materiálnej veci sa v živote nedokážete zaobísť?

Bez vody a jedla. Nie som veľmi materiálne založený človek, takže iné neviem vybrať.

Naopak, čo by vám v živote určite nechýbalo? Veľa vecí nemám a nechýbajú mi. Anonymné diskusné príspevky a počítačové hry?

Ak by ste si mohli vybrať ľubovoľnú krajinu, v ktorej by ste mali žiť, akú by ste si vybrali? Švajčiarsko alebo Nemecko? Určite iba určitý čas. Som Slovenka telom i dušou. Rada spoznám inú krajinu, ale vždy sa rada vraciam domov.

Čo považujete v živote za najdôležitejšie?

Psychické a fyzické zdravie. Podľa mňa je to jediná možná odpoveď.

Na záver, čo by ste zaželali našim čitateľom? Želámimzdraviea chuťdoživota,abydokázalizostať sami sebou a boli zvedaví na všetko staré i nové, aby rešpektovali seba i iných, aby si zachovali otvorenú myseľ a nadhľad, aby si dokázali ceniť rôznorodosť ľudského charakteru i výzoru, lebo táto rôznorodosť je na ľuďoch zaujímavá.

Za rozhovor ďakuje Alexandra Menkynová foto: triedny archív V.B triedy

DUŠE DO LAVÍC

ÚZKOSTI

Dnes sa s pani psychologičkou Silviou Pažickou Šabovou porozprávame o téme úzkosť, ktorá sa stáva čím ďalej tým viac bežnou v našich životoch.

Čo sú to vlastne úzkosti?

Úzkosť je pocit napätia, nervozity. Naše telo a myseľ nám signalizuje nebezpečie, aj keď reálne žiadne nehrozí. Máme spustený alarm, ale nemusíme vedieť voči čomu sa máme brániť. Pod úzkosťou je vždy nejaký pocit, ktorý si neuvedomujeme alebo sa mu snažíme vyhnúť.

Ako ovplyvňuje úzkosť naše vzťahy a komunikáciu?

Úzkosť sa nás snaží falošne chrániť, radí nám unikať zo života, strániť sa nových vecí, čím značne obmedzuje našu slobodu, aktivitu, čo negatívne ovplyvňuje autentické vzťahy - blokuje otvorenosť v nadväzovaní vzťahov, môže viesť k potláčaniu seba zo strachu z konfliktov, k snahe ukázať dokonalý obraz.

Má človek nejakú predispozíciu na to, aby ochorel alebo to závisí len od životných okolností?

Každý symptóm môže mať vždy viacero príčin. Môže súvisieťs našimipredispozíciami,napr.temperamentom. Veľmi často naša odolnosť či krehkosť súvisí so spôsobom, ako sme boli vychovaní, či nás naši rodičia chránili pred každou prekážkou alebo boli naopak na nás „tvrdí“ a očakávali, že si poradíme sami. Rolu zohráva aj osobnosťnašichrodičov,akbolniektorýz nichúzkostný, môže to byť vzor, ktorý sa prenáša na ďalšie generácie, to znamená, že sme nemali príklad, ako s prekážkami narábať. Dôležité je, ako sme v kontakte sami so sebou, ako si uvedomujeme a akceptujeme naše emócie, ako sme na seba prísni - to všetko zohráva rolu. Samozrejme, aj život sám prináša rôzne prekážky, zažívame rôzne výzvy aj prehry, ktoré môžu úzkosť spustiť.

Úzkosť nás núti pozrieť sa na niečo, čomu sme sa možno dlhovyhýbali,nútinásznovasaspojiťsoseboua svojimi pocitmi a potrebami.

Ako zistím, že potrebujem pomoc psychológa alebo psychiatra?

Ak úzkosť trvá dlho, nepomáhajú mi rozhovory s kamarátmi, bráni mi žiť plnohodnotný život, trápia ma rôzne somatické ťažkosti, za ktoré sa úzkosť často maskuje (hlavne bolesti brucha, hlavy, tráviace ťažkosti). Vždy stojí zato za sprievodu terapeuta odhaliť, na čo si vo svojom živote „máme posvietiť“, čo v sebe treba posilniť. Úzkosť často vzniká aj preto, že sme sa dlho snažili byť silní a terapia môže znamenať dovoliť si dotknúť sa vlastnej citlivosti a zraniteľnosti.

Ako sa dá úzkosť diagnostikovať a identifikovať?

Úzkosť väčšinou dokážeme identifikovať na základe rozhovoru a popisu obtiaží - pocit napätia, tlaku, nervozity, podráždenosť, problémy so sústredením sa, tzv. overthinking, úzkostné myšlienky, snaha vyhnúť sa prekážkam a náročným situáciám, somatické ťažkosti a bolesti. Pri tých posledných treba vylúčiť fyziologickú príčinu.

Aké rôzne druhy úzkostí poznáme a aké sú ich prejavy? Úzkosti sa delia podľa rôznych kritérií. Medzi najznámejšie úzkostné poruchy patria fóbie, panické poruchy - spojené s výraznými somatickými ťažkosťami. Sú sprevádzané strachom zo smrti či s pocitom, že sa zbláznim. Poznáme tiež generalizovanú úzkostnú poruchu – to je chronická, dlhodobá úzkosť, kedy sa stránime stále viac a viac a úzkosť sa rozširuje na viaceré oblasti života či separačnú úzkostnú poruchu, ktorá súvisí so strachom z osamostatnenia sa, odpútania od rodičov a posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá je následkom nespracovaného traumatického zážitku či náročného detstva.

Ako súvisí životný štýl a návyky s úzkosťou?

Samozrejme, to, ako žijeme, ako sa poznáme, ako vieme pracovať so stresom, to všetko môže plniť ochrannú funkciu pred spustením úzkosti. Treba však povedať, že každému môže do cesty prísť niečo, čo bude práve v tom čase nad jeho sily zvládnuťa niejeto o našejslabosti.Vtedytrebaprijaťdanýfakt, dovoliť si to priznať, rozprávať o tom a nehanbiť sa za to.

Pre mňa sú dôležité 3 veci, ktoré sa musíme naučiť akceptovať a prijať, čím si môžeme pomôcť zostať v kontakte so sebou, svojimi pocitmi a potrebami. Medzi tieto 3 veci patrí: akceptovať vlastnú nedokonalosť (nesnažiť sa o perfekcionizmus, nikto nie je dokonalý), akceptovať neistotu (nikto nevie, čo nám život prinesie) a akceptovať, že veľa vecí nedokážeme kontrolovať. Úzkosť sa väčšinou „kamaráti“ s perfekcionizmom, potrebou všetko kontrolovať a strachom z hanby a straty.

A ešte nemôžem zabudnúť na rovnováhu vo všetkom: vo vzťahoch, v práci, v oddychu, v pohybe. Čiže pozrieť sa na to, či niečoho v mojom živote nie je príliš veľa či príliš málo.

Prečo je dôležité hľadať pomoc pri chronickej úzkosti?

Pomoc je dôležitá a cesta z úzkosti k slobode a spojeniu so sebou existuje. Prečo by sme mali trpieť, keď nemusíme, prečo by sme sa mali báť, keď nám reálne nebezpečenstvo nehrozí, prečo by sme si nemali dopriať možnosť zastaviť zdedené vzorce, ktoré nám bránia žiť plnohodnotný život, prečo by sme si nemali dopriať byť slobodní a autentickí, prečo by sme sa mali trestať? A v neposlednom rade, chronická úzkosť sa časom negatívne prejaví aj na našom zdraví, veď všetky emócie prebiehajú v tele a zanechávajú na ňom stopu.

Je v dnešnej dobe úzkosť častá?

Áno, dnešná doba je celkovo plná neistoty, napätia, zažívame narušený pocit bezpečia či už vplyvom COVID-u, vojny, rôznych útokov. Zároveň máme veľa možností, čím sa zvyšuje aj tlak na nás samých.

Je spojitosť medzi sebapoškodzovaním a úzkosťou?

Áno, môže tam byť súvislosť. Niekedy nevieme zdravo regulovať napätie, ktoré k úzkosti patrí a sebapoškodzovanie môže byť nezdravým spôsobom úľavy.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor Natália Hutyrová

Čo by ste vedeli povedať k téme sebapoškodzovanie?

Sebapoškodzovanie je veľmi nešťastný spôsob práce s vnútorným napätím. Jedná sa o určitý druh autoagresivity, sebatrestania, či vyrovnávania sa s pocitmi viny. Niekedy však po poranení sa, stúpnupocityvinya tlaksaznovazačínastupňovať.Veľmibysom všetkým želala, aby sa so svojím napätím mohli vždy s niekým podeliť a nemuseli ubližovať sebe samým. Na Instagrame nájdete profil „vzkazy na tele“, kde nájdete alternatívne formy práce s napätím. IPČ-ko má na stránke tiež nápady, ako zvládnuť náročné emócie inak ako sebapoškodením.

Máte niečo, čo by ste chceli povedať našim čitateľom?

Chcela by som všetkých povzbudiť, aby nezostávali nikdy so svojimi problémami, ťažkosťami sami. Priala by som im, aby podporili seba a vyhľadali pomoc. Naša psychika sa nás niekedy snaží dotlačiť nepríjemnými symptómami k tomu, aby sme niečo vo svojom živote pochopili, uzatvorili, zmenili a to sa väčšinou ľahšie podarí vo vzťahu. Terapeutický vzťah je špecifický v tom, že sa môžete sústrediť na seba a hľadať odpovede, ktoré sú ukryté vo vás.

KOCÚRKOVO V DIVADLE A V ŽIVOTE

KOCÚRKOVO –synonymum premalicherné, obmedzené či zaostalé pomery v spoločnosti, spoločenský neporiadok a chaos.

KOCÚRKOVO – divadelná hra Jána Chalupku s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali, v ktorej autor zachytil život v malom meste poukazujúc na ľudskú hlúposť a obmedzenosť, odnárodňovanie zemanov.

KOCÚRKOVO – divadelné predstavenie Slovenského národného divadla v Bratislave v réžii Rastislava Balleka, ktorého sme sa 5. marca 2024 zúčastnili i my – študenti 1.C, 2.C a 4.C triedy.

Po predstavení mal asi každý z nás viac otázok ako odpovedí. Jednotlivé diely skladačky začali do seba zapadať, až keď sme sa o autorovi, jeho hre a netradičnom spôsobe spracovania porozprávali s pani profesorkou na hodine literatúry.

Ak by ste sa i vy rozhodli navštíviť spomínané predstavenie, prinášame zopár informácií.

Autor Ján Chalupka bol starším bratom známeho slovenského romantického spisovateľa Sama Chalupku a jeho tvorbu zaraďujeme do obdobia klasicizmu. Narodil sa 28. októbra 1791 v Hornej Mičinej v rodine učiteľa a evanjelického farára. Študoval na lýceu v Levoči, na kolégiu v Prešove a v Blatnom Potoku. Štúdium evanjelickej teológie, filozofie a filológie absolvoval aj na univerzite v Jene. Po návrate z Nemecka na Slovensko učil na gymnáziu v Ožďanoch a na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 až do smrti pôsobil ako evanjelický farár v Brezne. Ovládal 10 jazykov. Písal biblickou češtinou, na konci života preložil svoje diela do štúrovskej slovenčiny.

Jeho hra Kocúrkovo je komédia v 3 dejstvách, v ktorej odhaľuje smiešne stránky životného štýlu malomešťanov a poukazuje na zaostalé prostredie, ktoré sa chce aspoň navonok prispôsobiť trendom zo sveta. Vytvoril čierno-biele charaktery, pričom charaktery sú dôležitejšie ako samotný dej. Niečo o charaktere postavy naznačuje aj jej meno. Zoznámte sa s Kocúrkovanmi („Kocúrkovana poznáš po reči ako vtáka po perí, lebo slyšíš ustavične slová, ktoré nemčinou, latinčinou, maďarčinou a bohvie akou -činou páchnu.“):

♣ Pán z Chudobíc - nemajetný zeman, polovzdelanec s priepastnými medzerami vo vedomostiach; školský a cirkevný inšpektor; povýšenecký; vdovec,slepoobdivujeMaďarova maďarčinu, hoci ju neovláda, aj zo svojho syna Atillu chce vychovať Maďara → typ odrodilca

♣ Čižmársky majster Tesnošil – remeselník, ktorý si nepotrpí na kvalitu svojej práce. Vyvyšuje sa len preto, že je členom mestskej rady, je chválenkár, až priveľa času si nájde na karty a pohárik, svoju reč pretkáva maďarskými výrazmi → typ odrodilca

♣ Tesnošilova žena Madlena - myslí na blaho rodiny („len aby sme v hanbe nezostali“), nekritická voči svojim deťom, ale inak všetkých kritizuje → typ intrigánky

♣ Tesnošilova dcéra Anička - jednoduchá až prízemná, nešikovná, s matkou hľadá vhodného nastávajúceho → typ vypočítavej hlupane.

♣ Tesnošilov syn Honzík - študent s typickými prehreškami (míňa peniaze rodičov, pomáha si drobnými klamstvami) → typ študenta.

♣ učiteľ Svoboda - vzdelaný mladý muž, pochádza z chudobných pomerov, uchádza sa o miesto rechtora v Kocúrkove, aby mohol doopatrovať matku; ovláda cudzie jazyky, ale odmieta odnárodňovanie, recituje Kollárovu Slávy dcéru → typ národovca.

Dej je jednoduchý.

I. dejstvo - v Kocúrkove zasadá konvent, aby zvolil nového učiteľa. Vyberá z 2 kandidátov – jedného podporuje Tesnošil (chce ho za zaťa), druhým je Svoboda z Turca. Svobodu presadil pán z Chudobíc, aby urobil naprotiveň kňazovi a tiež dúfa, že ho získa pre maďarizačné ciele

II. dejstvo – odohráva sa pod Tatrami, študenti sa vracajú domov – sú medzi nimi obaja kandidáti na rechtora, aj Honzík. Prepadnú ich zbojníci – oživenie jánošíkovskej tradície.

III. dejstvo – Svoboda sa hlási do školských služieb u pána z Chudobíc – nájde ho v schátranom dome. Musí odolávať aj kocúrkovským paničkám (Anička pripraví prasiatko), on si však vyberie dcéru chudobného učiteľa Ľudmilu. Madlena si so susedou vyhadzujú na oči, že chcú mať z dcér nevesty rechtora. Napokon ide v Kocúrkove život ďalej, ľudia sa v zásade nemenia, len „sa vždy otočia tam, skadiaľ vietor zaveje“

Moje hodnotenie:

⁕ mínusy - postavu Madleny a jej susedy hrajú muži; postavu Ľudmily dokonca nestvárňuje žiadna herečka, učiteľ Svoboda s ňou vedie len fiktívny dialóg; v prvej časti je zvláštny aj spôsob, ako postavy medzi sebou komunikujú.

⁕ plusy – výborné herecké výkony vrátane speváckych a tanečných častí, prepojenie kocúrkovského motívu so súčasnosťou a spracovanie nútiace divákov rozmýšľať.

Pán režisér so svojím tvorivým tímom nám to však trochu skomplikovali. Priamo v hre sa objavuje aj postava Jána Chalupku v rôznych polohách. Do predstavenia sú vložené tiež texty z iných Chalupkových hier, napríklad z Trinástej hodiny alebo Trasorítky. Nájdeme v ňom zakomponované aj prvky z autorovho života. Napríklad v záverečnej monodráme číta nemecká šľachtičná Babetta von Wieland, nenaplnená Chalupkova láska, z ich listov Babette von Wieland bola statkárska dcéra, jej rodičia tomuto nerovnému vzťahu zabránili a nešťastne zamilovaná Babetta sa zo vzdoru nikdy nevydala. Chalupkovi mnohí vyčítali, že dosť nebojoval o ženu, ktorá ho oddane milovala, a že sa rýchlo zmieril s tým, že nikdy nedosiahne na ženu z kaštieľa. A päť mesiacov po tom, čo od nej dostal rozlúčkový list, sa oženil.

Prečítala som si:

⁙ Ján Chalupka v jednom predslove k novému vydaniu Kocúrkova písal o tom, ako sa mnohí, ktorí nerozumejú satire, pohoršovali a horlili proti jeho hre o Kocúrkove. Dokonca aj žalobami mu hrozili, ale potom sa vraj vášne upokojili a autor poznamenal, že to bol zbytočný rozruch.

⁙ Keď Chalupka študoval v Jene, vraj raz sedel v divadle vo Weimare vedľa lóže, v ktorej bol sám Goethe. Nemecké umelecké prostredie ho nadchlo a do svojho Kocúrkova zakomponoval napríklad scénu zo Schillerových Zbojníkov

⁙Hercinatlačovkepopremiére(2023)priznali, že po prečítaní scenára Kocúrkova žartom vzdychli: Zlatý Shakespeare! Zároveň, podľa ich slov, pochopili, že Chalupka nie je žiadna starina, ako si mnohí myslia a boli pre túto inscenáciu zapálení.

⁙ Na premiéru Kocúrkova bola pozvaná aj pani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá na svojej FB stránke napísala: „Kocúrkovo je lepšie vidieť v Slovenskom národnom divadle, ako v ňom žiť. Aj po dvesto rokoch stále aktuálne, vtipné aj smutné, úplne nové, a pritom tak dôverne známe.“

VEĽKONOČNÉ TRADÍCIE

VO SVETE

Už len niekoľko dní nás delí od veľkonočných prázdnin. Vychutnáme si dni oddychu so svojimi najbližšími v sviatočnej atmosfére. Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom – oslavuje

zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Niektorétradície či zvyky dnes neodmysliteľne patriace k týmto sviatkom poznáme už viac ako 2 000 rokov. Prežili ešte z čias pohanov, ktorí v tomto období oslavovali znovuzrodenie prírody.

NÓRSKO

Pri príležitosti blížiacich sa veľkonočných sviatkov sme trochu pátrali po netradičných veľkonočných tradíciách v rozmanitých kútoch sveta. Nech sa páči

Veľká noc je pre Nórov ideálnym časom na prečítanie kriminálnych románov, ktoré tamojší vydavatelia skutočne vydávajú pod špeciálnym označením veľkonočné thrillery. Sú známe ako Paaskekrimmen. Táto tradícia bola údajne zahájená v roku 1923, kedy vydavateľ kníh propagoval svoj nový kriminálny román na predných stránkach novín.

ÍRSKO

V Írsku je obdobie pred Veľkou nocou obdobím pôstu a modlitieb. Tradičné veľkonočné jedlo je tam pórová polievka a pečené jahňacie mäso. Vajíčka znesené na Veľký piatok sa označujú krížikom a každý Ír zje jedno takéto vajce počas

Veľkonočnej nedele. Veľkonočná nedeľa je aj dňom, kedy Íri vychádzajú do ulíc tancovať

Tancom súťažia o koláče. Rovnako ako vo Švédsku je tu populárne „gúľanie vajíčok“ .

Každý súťažiaci obdrží paličku alebo lyžičku a má za úlohu čo najrýchlejšie dokotúľať vajíčko k cieľovému bodu.

FRANCÚZSKO

Ak si myslíte, že v krajine galského kohúta nosí darčeky veľkonočný zajac, mýlite sa. To by bola podľa Francúzov nuda. Sviatky začínajú „Tichou sobotou“, kedy vo francúzskych kostoloch prestanú zvoniť zvony, aby pripomenuli Ježišovu smrť. Všetky zvony v krajine opustia kostolné veže, aby navštívili pápeža v Ríme a cestou naspäť zanechávajú deťom veľkonočné vajíčka a sladkosti. Ďalší deň ich počuť znova.

V meste Haux na juhu Francúzska sa každý rok počas Veľkonočného pondelka na hlavnom námestí podáva obria omeleta. Na jej prípravu padne viac než 4500 vajec a nakŕmi sa z nej až 1000 ľudí, takže verte, že býva skutočne gigantická. Jej príbeh začal, keď Napoleon a jeho armáda cestovali cez juh Francúzska, zastavili sa v malom meste a jedli tam omelety. Napoleonovi sa to tak zapáčilo, že nariadil obyvateľom mesta, aby zozbierali vajíčka a pripravili obrovskú omeletu pre jeho armádu na ďalší deň.

NEMECKO

V Nemecku nestretnete žiadnych šibačov a polievačov. Túto tradíciu nepoznajú. V niektorých oblastiach je možné vidieť stromy ozdobené veľkonočnými vajíčkami. Deti sa na Veľkú noc tešia podobne ako na Vianoce. Na veľkonočnú nedeľu ich ale obdarováva zajačik, od ktorého dostávajú drobné darčeky. Posledné roky sa tam objavila aj nová tradícia pre dospelých. Namiesto sladkostí hľadajú fľaše s pivom, ktoré majú špeciálnu veľkonočnú etiketu.

KORFU

Počas Veľkej soboty ľudia na Korfu vyhadzujú z okna veľké hlinené nádoby, riady, hrnce a džbány. Podľa miestnych je táto tradícia symbolom začiatku niečoho nového a konca starého. Zbavujú sa starých a nepotrebných vecí preto, aby oslávili novú úrodu, ku ktorej sa hodia nové riady.

CYPRUS

Cyperčania hľadajú na Veľkonočný pondelok ukryté vajíčka, neskôr oslavy pokračujú lovom na vyhodené kusy dreva. Staré dvere, vyschnuté konáre a haluze potomkončianajednejveľkejkope,ktorása na konci dňa zapáli a dediny medzi sebou súťažia, ktorá má najväčšiu veľkonočnú vatru.

BERMUDY

Na Veľký piatok na Bermudách jedia koláče z tresiek a majú aj sladké koláče. Najčastejšie v tento deň vytvárajú vlastné lietajúce šarkany a chodia si ich púšťať. Vysvetlenie tejto tradície je skutočne originálne. Učiteľka z Britskej armády sa snažila miestnym vysvetliť v nedeľnej škole, ako sa Ježiš Kristus z kríža dostal do neba. Na vysvetlenie vytvorila lietajúceho šarkana, ktorého konštrukcia má tvarkríža.Takvzniklatátotradíciapúšťaniašarkanov, ktoré sú väčšinou vyrábané z dreva, farebného hodvábneho papiera s dlhými povrazmi a chvostom.

FÍNSKO

Hlavnú úlohu počas veľkonočných osláv zohrávajú deti. Tie sa oblečú do tradičných krojov alebo do rôznych farebných šiat a tváre si namaľujú bielou farbou s červenými líčkami. Do rúk dostanú čarovné paličky a košík alebo pohár, do ktorého budú žobrať peniaze a sladké odmeny. Takto v skupinkách chodia po uliciach a oslovujú aj cudzích ľudí. Dospelí sa k nim pridajú až v podvečerných hodinách, kedy najmä v západnej časti krajiny robiavonkuveľkéohne, abyvyľakaličarodejnice, ktorésaokolo nich motajú od Veľkonočného piatku.

FLORENCIA

Obyvatelia Florencie už 350 rokov usporadúvajú slávnosť známu ako Scoppio del Carro čiže „výbuch vozíka“. Krásne ozdobený vozík vybavený petardami je vedený ulicami mesta ľuďmi vo farebných kostýmoch z 15. storočia. Potom sa zastaví pred katedrálou Santa Maria del Fiore. Arcibiskup počas veľkonočnej omše zapáli rozbušku raketky v podobe bielej holubice, ktorá sa na oceľovom lanku presunie von k vozíku a vyvolá ohňostroj. Pôvod tohto zvyku, ktorého účelom je zabezpečiť krajine bohatú úrodu a šťastie, siaha až do obdobia prvej krížovej výpravy

SICÍLIA

Na Sicílii je výnimočný sviatok Abballu de daivuli, kedyľudiamajúnaseberôznedesivémaskyzozinku, ktoré reprezentujú diabla a oblečenú majú červenú róbu. Tí, ktorí sú oblečení za diablov, obťažujú, naháňajú a chytajú nové „duše“. Čo znamená, že chytená duša musí kúpiť diablovi drink ešte pred večerom. Vtedy príde Panna Mária a zmŕtvychvstalý Kristus spolu s anjelmi a odoženú diablov.

BULHARSKO

V Bulharsku majú veľmi zaujímavú tradíciu, a to súboje s varenými vajíčkami. Ten komu zostane nerozbité vajce, vyhráva. Víťaz je považovaný za najúspešnejšieho člena rodiny počas nadchádzajúceho roka. Podľa inej tradície najstaršia žena v rodine potrie deťom líce prvým červeným vajíčkom, ktoré nafarbila. Tento zvyk symbolizuje prianie, aby boli deti zdravé, silné a aby mali červené líčka. Na Balkáne obľubujú prírodné farbenie vajec. V Srbsku zostáva červené vajíčko v dome po celý rok. Nazývajú ho „čuvar kuče“, čo môžeme preložiť ako strážca domu.

Petra, foto: internet

LAS BABBASS

Tanečná skupina Las Babbass určite nie je pre nikoho z vás neznámy pojem. Keďže aj v súčasnosti sú jej členmi viacerí študenti našej školy, požiadali sme ich o krátky rozhovor.

Začínal/-a si v Las Babbass alebo sú tvoje začiatky spojené s iným tanečným súborom?

• Áno, v Las Babbass.

• Zo začiatku som tancovala v tanečnom súbore Bibs, potom som prešla do Las Babbass.

• V druhom ročníku som chodila na tanečný krúžok na ZŠ

Kto pripravuje choreografiu?

• Naša úžasná a najlepšia trénerka Tatiana Jankovýchová

• Mladším Pančelka Bunčiaková

• Dlhé roky pomáhala aj bývalá žiačka Adela Zruttová a Veronika Molčanová.

• Občas si vytvoríme niečo aj sami.

V akom veku si sa začal/-a venovať tancu a kto (prípadne čo) ťa k nemu priviedlo?

• V 6 rokoch, sestra/brat/rodičia

• Aktívne keď som mala šesť, priviedla ma tam moja pani učiteľka Malečková zo škôlky, ktorá s nami pravidelne nacvičovala choreografie.

• Mal/-a som 7 – 8 rokov, bavil ma tanec/zaujímala som sa o to.

Koľkokrát v týždni máte tréningy a ako vyzerá váš bežný tréning? Čo považujete v rámci tréningov a vystúpení za najťažšie?

• Oficiálne 5x do týždňa

• Niekedy ťaháme „týždňovky“.

• Niekedy sa stretávame aj cez víkendy, keď sa blížia súťaže alebo rôzne vystúpenia.

⁕⁕⁕⁕

• Rozcvička, prejdenie choreografií, pridanie nových častí, následne vycvičovanie, medzitým zopár klebiet a noviniek

• Učíme sa rôzne triky, ktoré potom použijeme v choreografii

⁕⁕⁕⁕

• Správnu emóciu hereckej časti.

• Prvotné zapamätávanie nových častí

• Zatancovať celú choreografiu naplno.

• Na súťaži nepodľahnúť stresu

Akých rôznych súťaží a prehliadok ste sa v posledných rokoch so súborom zúčastnili a aké umiestnenia ste dosiahli?

• SHOWTIME Bratislava, Levice, Balaton - postupové súťaže (na každej popredné miesta),

• BEST OF THE BEST Praha (1. miesto),

• BEST OF THE BEST Brno (2., 3. miesto)

• TOP DANCING Topoľčany (1., 2., 3. miesto)

• TANEČNÁ SKUPINA ROKA Banská Bystrica (1. miesto)

• ZA HRANICOU POHYBU Nitra,

• MY DANCE Myjava

A čo kostýmy? Kto ich navrhuje a šije?

• Navrhuje ich naša trénerka Taťa

• Objednávame aj z internetu, poprípade nám ich šije pani krajčírka na mieru (ako napríklad na Mrázika či Jacka Frosta).

• Niekedy sa kostýmy dedili i z ročníka do ročníka

V januári 2024 sme vás mohli vidieť ako hostí v programe Legendám. S akým tanečným programom ste vystúpili?

• 5 žiačok a trénerka Taťa vystúpili s tromi choreografiami, z toho jedno bolo sólo našej trénerky

• Na české a slovenské pesničky: „Hrám“, „Žál se odkládá“ a „Ja viem“, v sprievode speváckeho a hudobného zoskupenia Muzikanti.

Na aký typ tancov sa zameriava tanečný súbor Las Babbass?

• Zameriava sa skoro na všetko, máme rôzne štýly tanca

• Rôzne druhy tancov, mení sa to v závislosti od trénera

• Najčastejšie hip-hop, contemporary, scénika, streetdance, disco...

Máte nejaký tanečný vzor?

• Trénerka Taťa

• Bývalá trénerka Zruttka

• Pančelka

• „Starí“ – generácia tanečníkov pred nami.

• Pre mladších tanečníkov aktuálne najstarší tanečníci

V decembri 2023 vyvrcholila spolupráca Las Babbass s Divadlom Karola Spišáka v Nitre účinkovaním v muzikáli Vianoce sa nekonajú. Ako hodnotíte vaše účinkovanie v muzikáli?

• Bola to nová skúsenosť, bola som rada, že sme dostali možnosť vyskúšať si tancovanie aj po boku hercov.

• Príležitosť bola jedinečná, ľudia boli úžasní, určite by som išiel znovu.

• Muzikál bol úžasná skúsenosť, užila som si ho aj napriek dlhému cestovaniu vlakom.

• Nabrali sme nové skúsenosti a sme radi, že sme sa mohli zúčastniť, ohlasy od divákov boli veľmi pozitívne

Čo vám tanec dáva? Čo vám tanec berie?

• Dáva: všetko, pocit istoty, voľnosť, možnosť vyjadriť samú seba, skúsenosti, zábavu, nezabudnuteľné zážitky a druhú rodinu

• Berie: voľný čas (ale aj tak neviem, čo by som robila), energiu, zdravé kĺby a kolená

Na akých projektoch aktuálne pracujete?

• Pripravujeme nové choreografie na súťaže a taktiež na absolventský a koncoročný koncert.

Čo by ste v rámci tanca chceli ešte v budúcnosti dosiahnuť?

• Zatancovať si s hudobnou hviezdou na jednom pódiu na koncerte alebo festivale

• V rámci tanca by som sa chcel zlepšiť a do konca štúdia zostať v Las Babbass.

• Chcem dosiahnuť všetko, čo budem môcť a zlepšovať sa každý deň

• Pretancovať celý život

• Do budúcnosti nevidím, jediné čo môžem asi povedať je, že dúfam, že celý môj život bude jedno veľké vystúpenie, ktoré zvládnem odtancovať.

V ROZHOVORE POKRAČUJEME S TRÉNERKOU TATIANOU

JANKOVÝCHOVOU

Ako by ste charakterizovali tanečnú skupinu Las Babbass?

Pre mňa bola táto skupina domov. Nemôžem to tvrdiť za všetkých. Možno sú tam mnohí, ktorí to tak nevnímajú. Ja osobne som čas strávený v ZUŠ brala ako najlepšie obdobie v mojom živote. Škola ma nebavila, kto ma učil, ten dobre vie, že som nebola prvotriedny študent. Len som čakala, kedy odzvoní posledný zvonček a ja môžem utekať na tanečnú. Teraz ako učiteľka a trénerka LB vnímam skupinu ako partiu ľudí, ktorí zbožňujú tanec a chcú sa mu v určitom období svojho života venovať najlepšie ako vedia.

Čo vás vie zo strany vašich zverencov najviac potešiť?

A naopak najviac sklamať?

Asinajviackaždéhočlovekapoteší,keďvidí,žejeho práca má nejaký význam. Najradšej mám, keď vidím, že to tanečníkov baví. Čokoľvek robíme, či už tanečné cvičenia, choreografie, improvizáciu. Určitá spätná väzba od nich je balzamom na dušu. Ďalej mám veľmi rada, keď sami prispievajú nápadmi, myšlienkami, tvorivosťou. Čo ma sklamáva je presný opak, tréningy, kde sa celý čas pozerá na hodinky, kedy je koniec. Keď sa pripravím na hodinu a tanečníci absolútne nereagujú.

Kedy a ako ste sa dostali k trénovaniu mladých ľudí v rámci Las Babbass?

Už asi ako 12-ročná som začala máličko pomáhať Pančelke. Nosila som hudbu. Ešte na CD, na ktorú by sme mohli tancovať. Potom som postúpila vyššie a začala som zdieľať malé nápady v choreografiách - témy, myšlienky, kroky... Potom prišlo spoločné tvorenie a nakoniec som začala celé choreografie vytvárať sama.

Čo pre vás znamená tanec?

Kde beriete inšpiráciu?

Úplne všade. Všetko čo vidím, čo zažijem, čo nezažijem, je inšpirácia. Taktiež mi veľmi pomáha hudba. Ak mám vybranú hudbu na choreografiu, vediem sa ňou. Ale mám aj chvíle, kedy sa zaseknem a naozaj neviem ako ďalej. Vtedy zavriem oči a len nechám moju hlavu pracovať. Predstavujem si, čo potrebujem. A zrazu je nápad ako pokračovať. V hlave toho nosíme veľa, niekedy len musíme nechať pracovať predstavivosť.

Tanec vnímam v dvoch sférach. Jedna je osobná, tá druhá verejná.

Osobný tanec znamená pre mňa slobodu a voľnosť. Možnosť odreagovania sa. Nie je nič lepšie, ako keď máte zlý deň, a vy to všetko môžete fyzicky zo seba vytancovať. Je to útek od vlastných myšlienok, ale zároveň aj vlastné útočisko. V podstate je to čímkoľvek potrebujete.

Verejná sféra je odkaz. Keďže som učiteľka a choreografka, tancom sa snažím svetu niečo zdieľať. Je to ukážka mojich myšlienok. Vždy sa snažím, aby moji tanečníci vedeli, čo tancujú, a prečo to tancujú. Aby vedeli ten odkaz autenticky zdieľať ďalej.

Las Babbass tento rok oslávi 20. výročie svojho založenia. Plánujete nejaký program k spomínanému výročiu?

Snažím sa neopakovať rovnaké veci. LB začala tradíciu netradičných výročí. Takže sme oslávili 5., 8., 15. a minulý rok 19. výročie. Tento rok nebude výročný koncert. Mám v pláne urobiť koncert v spolupráci s učiteľkou dramatického odboru + spolu s ďalšími kolegami na tému Slovensko. Celý koncert bude o myšlienkach, témach, spisovateľoch, skladateľoch, rôznych obdobiach zo slovenskej histórie, ale i súčasnosti.

Za rozhovor ďakuje Monika Marková, foto: archív tanečnej skupiny Las Babbass, internet

V decembri 2023 vyvrcholila spolupráca Las Babbass s Divadlom Karola Spišáka v Nitre účinkovaním v muzikáli Vianoce sa nekonajú. Ako vznikla spomínaná spolupráca a ako ju hodnotíte? Plánujete podobnú spoluprácu aj v budúcnosti?

Spolupráca vznikla vďaka mojej sestre, ktorá v nitrianskej ZUŠ-ke pracuje. Spomínala mi, že sa chystajú vytvoriť vianočný muzikál. A nejako sme sa dostali k tomu, či tam nechceme tancovať. Ja som okamžite bola za, pretože viem, že ako pre mňa, tak i pre mojich tanečníkov, by to bola nová a obohacujúca skúsenosť. Tak som sa spýtala ostatných, či chcú ísť do toho. Samozrejme povedali áno, a tak vznikla spolupráca s nitrianskou ZUŠ. Ak sa naskytne možnosť opäť spolupracovať na niečom podobnom alebo aj nepodobnom, ja určite do toho pôjdem.

Verše zo srdca

Zlý príklad

Prečo ma baví na nás to tajomno?

Prečo mi na otázky odpovedáš iba: ,,No...“?

Už si nie sme takí blízki navzájom.

Ale pritom si sťahujeme slučky okolo krku pohľadom.

Neprekonali sme nástrahy života a teraz si ty ten, kto ma pohľadom prebodá. Jasné, bola to len nehoda, že sa v najviac odlišných ľuďoch našla zhoda.

Myslela som si, že náš život bude óda.

Avšak je to nevyspytateľná trilógia.

Komplikovaná ako latinská biológia a taká nepochopená ako života ideológia.

Stáva sa často, že sa dvaja cudzí ľudia stretnú, nachvíľu zažijú spoločnú cestu.

Ale miesto sladkého cukru do prísad života pridajú štipľavé korenie, ktoré toho druhého potrestá.

A ona si myslela, že bude tvoja nevesta… písanky

Zabúdame

Všetci sme nejakým spôsobom hriešni, zvláštni ľudia nám prídu smiešni, môže za to vlastne svet dnešný.

Tá dnešná doba, ktorá by zničila aj svety oba.

Ostal z nás vlastne iba obal.

Sme taký lesklý alobal, čím sme lesklejší, tím sme obľúbenejší, sympatickejší a ľúbenejší.

Sme iba obal.

Prázdne puzdro od okuliarov do duše.

Nadšení vo chvíľach, keď milovaný píše. Ak nepíše, sebavedomie kolíše.

Kedysi sme boli lesklý, hladký alobal.

Dnes už iba obal. Schránka bez duše, ktorú pes života kúše.

Tak dnešná doba…

A to buchla iba prvá doba… v piesni našich životov. písanky

In shadows cast by memories' embrace, A heart entwined, now in solemn grace.

Whispers of love, like echoes fade, In the silence, a symphony betrayed.

Promises danced on the winds of trust, Now shattered dreams, reduced to dust.

Tears, unspoken verses, stain the night, A requiem for love, lost in twilight.

Echoes of laughter, once so sweet, Now distant echoes, a bittersweet retreat. In the garden of love, wilted blooms, A requiem for joy, in solemn gloom.

The moon weeps in the starry sky, A reflection of tears, a silent goodbye. The tapestry of love, once woven strong, Now unraveled threads, a melancholy song.

Heartbroken whispers, carried by the wind, A ballad of sorrow, where love has thinned.

In the hallowed chambers of a wounded heart, A poignant sonnet, a masterpiece apart.

Yet, through the ache, a phoenix may rise, From the ashes of pain, new hope defies. In the ruins of love, resilience sown, A rebirth awaits, in the heart's own throne.

ilustrácie: Ema Gogová

2 LOKALITY, 3 TERMÍNY

TALIANSKO, APRICA

Na našej škole sa pravidelne organizuje lyžiarsky výcvik, ktorého sa zúčastnil asi takmer každý z nás. Tento rok sa však 14. – 20. januára 2024 premiérovo uskutočnilajzahraničnýlyžiarskykurzv talianskych Alpách, v mestečku Aprica. Vysnívaný pohľad na snehom pokryté hory musel prečkať ešte 15-hodinovúcestuautobusom.Plnohodnotnýspánok v autobuse bol pre väčšinu z nás iba mylnou predstavou.

Nevedeli sme si predstaviť, že hneď po príchode máme ísť na svah, ale pohľad na zasnežené hory nás presvedčil o opaku. Na slnečnej zjazdovke sme sa rozdelili do skupín. V nasledujúcich dňoch sme si už iba vychutnávali jazdu na lyžiach či snowboarde a samozrejme pohľad na talianske hory. Počas týždňa nás ráno párkrát potešili aj desiatky centimetrov čerstvo napadaného snehu.

V hoteli nás najviac prekvapili trojchodové večere, ktoré sa skladali z hlavného jedla, šalátu a dezertu. V stredu sme boli na svahu iba doobeda. Oddychové poobedie sme si krátili prechádzkou po meste, návštevou reštaurácií alebo hraním biliardu.

Lyžiarsky výcvik v Alpách je nezabudnuteľným zážitkom pre každého milovníka zimných športov. Odnášame si z neho nielen zlepšenie lyžiarskych či snowboardových zručností, ale aj krásne spomienky a zážitky v príjemnom horskom prostredí. Verím, že to nebol posledný zahraničný lyžiarsky výcvik, a že ho budete môcť zažiť viacerí. Ďakujeme všetkým, ktorí sa na vytvorení prvého takéhoto zájazdu podieľali.

Ela Londáková

Pondelok 4. marca 2024 sa začal lyžiarsky a snowboardový kurz pre kvartu, 1. A a sextu. Doprevádzali nás pani profesorky Ivančová a Mockovčiaková, páni profesori Varsík a Durec, ako aj zdravotníčka pani Denisa Vydarená. Naše dobrodružstvo začalo v pondelok už o pol šiestej ráno, keď sme vyrazili z Myjavy. Prvú zástavku sme mali v Žiline v Tescu. Potom sme už mierili do Martina, kde nás čakali mikrobusy, ktoré nás priviezli priamo k hotelu Martinské hole. Po ubytovaní a odpočinku sme sa vydali na svah a rozdelili sa do skupín podľa našich zručností a skúseností v lyžovaní a snowboardovaní.

Piatok 8. marca 2024 nás čakal posledný deň lyžiarskeho kurzu a teda aj návrat domov. Vrátili sme sa s mnohými novými zážitkami, kamošmi, skúsenosťami a dokonca aj bez akýchkoľvek zranení.

Veľká vďaka patrí pani profesorkám a pánom profesorom za ich trpezlivosť, ochotu a snahu naučiť nás mnoho nového. Poďakovať za starostlivosť by som chcela aj pani zdravotníčke a vám všetkým zúčastneným za výbornú a nezabudnuteľnú atmosféru.

SLOVENSKO, MARTINSKÉ HOLE

Lyžovačka na Martinských holiach na našej škole už neodmysliteľne patrí k tradičným akciám zimného obdobia. V aktuálnom roku sa zrealizovala dokonca dvakrát: 8. – 12. januára 2024 a 4. – 8. marca 2024.

Každý deň začal výbornými raňajkami, po ktorých sme absolvovali ranný výcvik. Nasledoval obed a oddych. Následne sme mali poobedný výcvik, večeru a už len čas na oddych. K dispozícii sme mali aj spoločenskú miestnosť, kde sme si mohli zahrať biliard, stolný tenis, atď. Jeden deň sme mali možnosť navštíviť wellness a v rámci aktívneho odpočinku sme v stredu namiesto poobedňajšieho výcviku boli na prechádzke po okolí. Samozrejme, že podmienky vo Winter park Martinky neboli každý deň ideálne, ale vzhľadom na ročné obdobie boli výborné. Dokonca nám aj jeden deň nasnežilo.

Martina Mičová, foto: školský archív

ALEX a KRÁĽOVNÁ ŠPORTU

Medzi študentmi nášho GYMY nájdeme mnoho talentov v najrozmanitejších oblastiach. Nenápadný

Alex Hulka z 3. A sa už roky venuje atletike, predovšetkým bežeckým disciplínam. Musíme uznať, že dosiahol viacero cenných športových úspechov. Alex sa nedávno vrátil z dvojtýždňového sústredenia, ktoré sa konalo v Portugalsku. Pri tejto príležitosti sme ho trochu vyspovedali.

Môžeš nám predstaviť šport, ktorému sa venuješ?

Atletika je kráľovná športov už odpradávna. Konkrétne beh samotný je umenie bežať čo najrýchlejšie a s čo najmenším úsilím.

Kedy si začal s týmto športom, čo ťa k nemu viedlo?

Začal som ako prvák na Základnej škole v Brezovej pod Bradlom u skvelého pána učiteľa a trénera Miroslava Bôžika. K tomuto športu ma priviedol dostatok energie, ktorú som si nemal kde vybiť. Určite v ňom plánujem pokračovať aj v budúcnosti.

Ako prebieha tvoj bežný tréning?

Bežný tréning závisí od účinku, ktorý mi má priniesť. Ak je to ťažší tréning, tak najskôr mám rozklusanie a následne dynamický strečing s prvkami bežeckej abecedy a rovinkami, potom nastáva hlavná časť tréningu – úseky, no a nakoniec vyklusanie.

Máš vo svojom športe nejaký vzor?

Vzor mám v bratoch Ingebrigtsenovcoch, ktorí sú jedni z najlepších športovcov.

Nedávno si sa vrátil zo sústredenia v Portugalsku. Kde ste konkrétne boli a mohol by si našim čitateľom priblížiť, ako vyzerá takéto sústredenie?

Dvojtýždňové sústredenie vo februári som strávil v 20-stupňovom Portugalsku, konkrétne v Monte Gordo. Sústredenie sa skladalo z dvojfázových a jednofázových tréningov v krásnom prostredí. Bežný deň zahŕňal kvalitné raňajky s odpočinkom na vytrávenie jedla a následne ma čakal buď hlavný ťažší tréning alebo regeneračný klus na rozprúdenie krvi. Po tréningu obed, za ktorým nasledoval buď výlet na pláž, do mesta alebo krátky spánok. Deň sme ukončili večerou alebo ešte pred večerou sme mali ďalší tréning. Večery sme trávili všetci atléti spolu. Celkovo poradia a typy tréningov záležali od už absolvovaných tréningov či synchronizácie tréningov s ostatnými bežcami.

Ak by si nerobil tento šport, je nejaký iný, ktorý by si si vybral?

Mojím hobby je horské bicyklovanie, ktorému by som sa asi venoval s možnosťou cestného súťaženia, ale atletiku by som určite nevymenil za nič.

Čo sa ti v Portugalsku páčilo, respektíve čo ťa zaujalo?

Páčilo sa mi, že som mal čas na jednostranné zlepšovanie sa, a to v prostredí s možnosťami na svetovejúrovni,nakvalitnomoceánskomvzduchu spríjemnouteplotou.Zároveňsamipáčilo,žesom mohol stráviť pekné chvíle so super ľuďmi, ktorí sú navyše rovnako odhodlaní ako ja.

Ktoré sú tvoje najväčšie športové úspechy a čo by si ešte chcel dosiahnuť?

Medzi moje najväčšie úspechy patria viacnásobné pódiové umiestnenia v stredne dlhých tratiach, vrátane titulov majstra Slovenska. Ďalej je to dvojitá účasť na EYOF-e (Európsky olympijský festival mládeže) - v roku 2022 v Banskej Bystrici a v roku 2023 v Maribore a v roku 2023 aj účasť na Majstrovstvách Európy v krose v Bruseli, v kategórii do 20 rokov.

Cieľom do budúcna je najmä zostať zdravý, užívať si tento šport, zlepšovať sa a naháňať sa za najlepšími bežcami v Európe alebo na svete v rámci prestížnych podujatí. Športový sen je dotiahnuť to čo najďalej, pokiaľ to moje telo fyzicky a psychicky zvládne a dať do tohto športu celé svoje srdce.

Za rozhovor ďakuje Hanka Gašparová

foto: album Alexa Hulku

ZO ŠPORTU

POLROČNÝ VOLEJBAL

31.januára2024,v poslednýdeň1.polroka,smesiužili volejbalový turnaj zmiešaných tímov. S oduševnením povzbudzujúci spolužiaci skonštatovali, že všetci vložili do hry srdce a predviedli krásny volejbal. Pódiové umiestnenie si rozdelili nasledovné triedy:

1. miesto: 3.C

2. miesto: 3.A

3. miesto: 4.A

Ďakujeme všetkým športovcom, organizátorom rozhodcom i divákom.

Peter, foto: M.

DVOJSTRÁNKA PLNÁ HUMORU

GENERAČNÝ ROZDIEL

SMS od manžela: Drahá, na prechode pre chodcov ma zrazilo auto. Jana ma odviezla do nemocnice. Lekári ma prezreli, urobili testy, röntgen. Pod lebečnou klenbou sa mi nahromadilo pomerne veľa krvi, snáď to nebude mať za následok poškodenie mozgu. Mám tiež zlomené tri rebrá, pomerne komplikovanú zlomeninu ľavej nohy a roztrieštený pravý lakeť. Dúfam, že mi nebudú musieť amputovať ruku.

SMS od manželky: Aká Jana?

Dnes mi spadol mobil z piateho poschodia. Ešte šťastie, že som mal zapnutý režim lietadlo.

- Viete, aký titul získa maskér, ktorý vyštuduje vysokú školu?

- PUDr.

Lekár sa chystá na lekársky kongres do Paríža.

- Nemohla by som ísť s tebou? - pýta sa žena.

- Mohla, ale neviem, čo by si tam robila. Nemal by som na teba ani trochu času.

- To nevadí. Pozrela by som si tohtoročnú módu, prešla niekoľko butikov, kúpila si nejaký svetrík a zopár doplnkov…

- To si môžeš predsa kúpiť aj tu!

- Ďakujem, miláčik, to som chcela počuť.

Otec obžalovaného hovorí obhajcovi:

- Keď to pre syna uhráte na dva roky, dostanete stotisíc eur.

Po skončení súdu otec odovzdáva obhajcovi peniaze a pýta sa ho:

- A nie je to málo?

- Skoro aj áno, lebo to bolo veľmi ťažké! Oni ho totiž chceli oslobodiť!

Rodičia prídu po dieťa do škôlky. Slniečko svieti, deti sedia v piesku s mobilnými telefónmi a učiteľka si drieme na lavičke.

- Haló, pani učiteľka, nebojíte sa, že sa vám nejaké dieťa stratí?

- Nie, kam by chodili? Veď wi-fi je len na pieskovisku.

Vtipy pre vás vybral Martin

ANKETA tentokrát O KNIHÁCH

Marec poznáme ako prvý jarný mesiac, ale aj ako mesiac knihy. Prvýkrát bol vyhlásený za mesiac knihy v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu, legendárneho šíriteľa knižnej kultúry. Matej Hrebenda, vášnivý milovník a zberateľ príbehov, sa totiž narodil aj zomrel v marci. Jeho lásku k slovám komplikoval zdravotný stav – Hrebenda bol nevidiaci. Napriek tomu zasvätil svoj život literatúre a zbieraniu kníh zo všetkých kútov sveta. Hoci bol slepý, neváhal kvôli knihám putovať niekoľko dní a nocí na jednoduchom voze. Jeho životným poslaním bolo zbieranie a záchrana starých kníh, o ktoré sa staral s priam otcovskou láskou. Okrem zbierania a čítania sa venoval aj šíreniu literatúry medzi prostý ľud, ale aj zámožné rodiny a pánov z vyšších vrstiev. Knihy predával, požičiaval a neraz aj rozdával. Práve vďaka nemu sa krásna literatúra dostávala aj tam, kde o nej dovtedy nik nepočul. Hrebendasa zaslúžiloto, abyajtí najchudobnejšíľudiamaliprístupkuknihámamohlisledovaťdianie okolo seba.

V našej ankete sme boli zvedaví, ktorá kniha vás v poslednej dobe upútala a odporučili by ste ju na prečítanie aj ostatným.

Martin Č.: Umberto Eco: FOUCAULTOVO KYVADLO

Katka B.: Yuval Noah Harari: SAPIENS

Ľubomír H.: Stephen Hawking + Leonard Mlodinow: EŠTE STRUČNEJŠIA HISTÓRIA ČASU

Lucia Z.: Colleen Hoover: KONČÍ SA TO NAMI

Katka B.: Charlie Mackesy: CHLAPEC, KRTKO, LÍŠKA

A KÔŇ, Taylor Jenkins Reid: 7 MANŽELOV EVELYN HUGO

Zuzana D.: Mia Sheridan: ARCHERʼS VOICE, Holly

Jackson: A GOOD GIRLʼS QUIDE TO MURDER

Samko M.: Neal Shusterman: ŽATVA SMRTI

Lili P.: Jane Austenová: PÝCHA A PREDSUDOK

Alexandra M.: Tricia Levenseller: TIENE

MEDZI NAMI, Cassandra

Clare: MESTO RUŽÍ

Karolína M.: Erich Maria

Remarque: NA ZÁPADE

NIČ NOVÉ, Louisa May

Alcott: MALÉ ŽENY

Juraj B.: George Orwell: 1984

Natália H.: Sarah J.

Maas: TRÓN ZO SKLA

Hanka G.: Stephanie

Garber: ONCE UPON

A BROKEN HEART, Rick Riordan: PERCY JACKSON

Lea M.: Veronica Roth: DIVERGENCIA

Katka M.: Jennifer

Ackerman: THE GENIUS OF BIRDS, Sun Tzu: THE ART OF WAR

Tamara M.: Kristy

Cambronová: MOTÝĽ

A HUSLE, Jay Asher: MŔTVE DIEVČA NEKLAME

Katarína K.: Andrzej

Sapkowski: ZAKLÍNAČ, Erin

Morgenstern: NOČNÝ

CIRKUS, Margaret Atwood: PRÍBEH SLUŽOBNÍČKY

Katarína M.: Robin Cook: GENÉZA

anketu pripravila

Jana, foto: internet

Zažeň nudu!

KAKURO

Doplňčísla1-9 doprázdnychpolíčok.Doriadku čistĺpcajepotrebnédoplniťneopakujúcesa čísla, aby ich súčet vždy zodpovedal číslu zadanému vľavo od riadka alebo hore nad stĺpcom

OSEMSMEROVKA

Hľadané slová: fašiangy, Hromnice, kniha, korbáč, marec, Morena, narcis, pôst, Turíce, Valentín, zajac

TAJNIČKA

1. Pôdny obal Zeme.

2. Reakcia alkoholu s kyselinou alebo s jej derivátom.

3. Frühstück.

4. Stehenná kosť.

5. Frekvencia.

6. Holub po anglicky.

7. Obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe vnútornej súvislosti.

8. Druh kužeľosečky.

9. Kotrmelec.

10. Francúzsky generál a politický vodca.

11. Filozofický smer, ktorého základom je empirizmus a racionalizmus.

Školský časopis myjavských gymnazistov

január – marec 2024

Web: https://issuu.com/gymnazium_myjava/docs/gy_my_03

Šéfredaktor: Natália Hutyrová

Redakčná rada: Patrik Malý (1.A), Martina Mičová (1.A), Adam Tomáš Pacek (1.A), Hana Gašparová (3.A), Alexandra Menkynová (3.A), Katarína Čmaradová (3.B), Natália Holoďáková (3.B), Samuel Mocko (3.B), Kristína Vindušková (3.B), Milota Mikulová (4.B)

Zodpovedné p. profesorky: Mgr. Iveta Maliariková, Mgr. Veronika Redechová

Grafická a technická úprava: Ema Gogová (1.A), INF skupina pani profesorky Mgr. Veroniky

Redechovej (3.A)

Autor obálky: Diana Országová (3.A)

Tlač: Lesjöfors Springs Slovakia s.r.o