Issuu

OBSAH Editoriál

Elegantný Paríž, fascinujúci Londýn

Na mieste, kde ožíva barok

Prekonaj seba samého

Výlet do Serede

Len si to predstavte

Nezábudky rozkvitli v októbri

Pripomenuli sme si

Hrdinovia detektívok

Viedeň v jesennom šate

Turistika v spojení s kultúrou

Veru, ani sme sa nenazdali a na dvere nám zaklopala jeseň. Jediné, čo nám pripomína rýchlosť plynutia času sú nádherne sfarbené stromy. S týmto obdobím sa spája sedenie pod dekou s ľuďmi, na ktorých nám záleží, pozeranie filmov alebo aj čítanie kníh a časopisov. Dúfam, že k spomínanej tradícii si pridáte aj čítanie toho nášho.

Rozhodni sa správne

Halloween

Z duše do lavíc

Predstavujeme vám...

Nový školský rok priniesol aj ďalšie zmeny. Srdečne chcem privítať našich nových prvákov. Verím, že si budete celé štúdium na tejto škole vychutnávať a odídete ako mladí rozumní ľudia so správnymi hodnotami. Taktiež by som chcela privítať aj našich nových profesorov, ktorí určite prinesú nové poznatky i nové metódy výučby. Prajeme im veľa úžasných zážitkov so žiakmi a nielen v prostredí školských lavíc.

Na slovíčko

Imatrikulácie fotoobjektívom

Verše zo srdca

Kedy si sa stratil?

Vedeli ste...

Vrátim sa však k nášmu časopisu. Čaká nás v ňom z každého rožku trošku. Dozvieme sa zaujímavé informácie o našich profesoroch a triedach, oboznámime sa so sviatkami a kultúrou, načrtneme problematiku duševného zdravia, inšpirujeme sa výletmi spolužiakov alebo sa zasmejeme nad vtipmi, necháme sa unášať poéziou a mnoho ďalšieho.

Dvojstránka plná humoru

Zo športu

Antistresové maľovanky

EDITORIÁL

Sú za nami prázdniny plné pohody, slobody a ľahkosti prežitia. Väčšina z nás už asi aj zabudla, že vôbec nejaké prázdniny boli. Väčšina z nás už možno aj utratila všetky peniaze, čo si zarobila počas letných prázdnin. Začal nový školský rok. V tom aktuálnom sa na našom gymnáziu nebudú písať len známky, vymeškané hodiny, spoločné zážitky, ale znovu aj náš školský časopis. Nazvali sme ho Gy(My).

Škola beží v plnom prúde už dva mesiace a som veľmi rada, že sme zvládli pripraviť prvé číslo časopisu. Dúfam, že vám príjemne skráti dlhé chvíle alebo sa stane spomienkou na staré dobré či menej dobré časy na našom GYMY. Tak kamoši, stretneme sa opäť o dva mesiace pri ďalšom čísle Gy(My). Natália Hutyrová šéfredaktorka

Gy(My)

ELEGANTNÝ PARÍŽ, FASCINUJÚCI LONDÝN alebo naopak? ň

11. september 2023. Po celonočnej ceste vystupujeme z autobusu a môžeme sa trochu ponaťahovať. Konečne sme v Paríži. Slnko vyšlo pred niekoľkými hodinami, mesto nás už očakáva v relatívne teplom štýle. Vydávame sa na prechádzku priamo k Eiffelovej veži. Prechádzame okolo parkov s bohatými zelenými trávnikmi lemovanými ešte bohatšou historickou architektúrou a taktiež mätúcou abstraktnou sochou ruky držiacou buď farebné tulipány, pestré marshmallows alebo možno oválne balóny. Stromy pozdĺž mestských ulíc, ľudia rozprávajúci sa v ich tieni a autá, ktoré sa síce pomaly, ale neprestajne premávajú po cestách, nás privedú až k nášmu cieľu. Cez mrak spôsobený uponáhľanými turistami obdivujeme túto impozantnú konštrukciu a kráčame k miestu nášho prvého pokusu o komunikáciu, k predajni lístkov. Eiffelova veža je krásna takisto zospodu, ako aj z výšky (možno nie z jej schodov, stadiaľ určite nie). Výhľad, takisto ako vietor, udiera do očí. Tisíce budov, parkov, kde relaxujú stovky ľudí, piknikujú a rozprávajú sa. To a omnoho viac zachytáva jediný pohľad dole.

Fotografujeme, až kým sa neocitneme pri druhej symbolickej stavbe, pri Víťaznom oblúku. Postavený v neoklasicistickom štýle na príkaz cisára Napoleona ako symbol vojenských úspechov francúzskej armády je i dnes skutočným potešením pre zrak. Nasleduje rozchod na Avenue des ChampsÉlysées. Názov Champs-Élysées pochádza z gréckej mytológie, konkrétnejšie z rajských záhrad určených pre hrdinov a cnostné duše. Toto pomenovanie nie je náhodné: symbolizuje privilégium pre chodcov (a že ich je tu veľa), ktorí mohli odpočívať v kráľovských záhradách, čo bola narážka na večný odpočinok hrdinov v gréckej mytológii. Po úspešnom dobytí energie a pre niektorých aj túre hore schodmi na vrchol 50 metrov vysokého oblúku, obsadzujeme výletnú loď a vydávame sa na plavbu po rieke Seine. Panorámu nám zaplavujú očarujúce historické diela, od múzeí po paláce, od divadiel po mosty, od katedrály Notre Dame po egyptský obelisk z ružovej žuly – Place de la Concorde.

O niekoľko hodín neskôr sme už pred naším druhým hotelom, tentoraz blízko prístavu v Calais. Privíta nás zaujímavý výber pesničky pri vstupe a konečne posteľ po dni plnom zážitkov v nezabudnuteľnom Paríži.

Naša posledná výprava dňa mieri k Louvru. Pokojná atmosféra popoludnia sa plazí od jeho záhrady, srdca Paríža, s fontánami a sochárskou pýchou slávnych umelcov, až po samotné nádvorie, na ktorom pred nami pózuje ikonická sklená pyramída. Okolo nás sa týčia múry múzea, ktoré bolo svedkami významných udalostí a súčasne veľkolepým chrámom umenia.

Deň rannej plavby do Anglicka je tu. Trajekt čaká na brehu, vzápätí štartuje. More doň udiera s ľahkosťou ranného vánku. Pevnina Francúzska je za nami. Nie navždy, len nateraz nám mizne z obzoru. S každým krokom cítime, ako vlny tancujú pod nami. Aj tí, ktorí sa rozhodnú oddychovať v kaviarni Lafayette, aj tí, ktorí sa rozhodnú radšej preskúmať celý trajekt. Útesy Anglicka, trblietavé a obrovské, na nás čakajú v pokojnej zátoke. Prístavné mesto je posiate historickými prímorskými chatkami a rušnými prístavmi, kde sa jemne hojdajú rybárske lode. Naša cesta autobusom napreduje, prechádzame z tejto pobrežnej idyly do srdca anglického vidieka. Svieže polia sa neskôr opäť zmenia, ale to sa už približujeme k okraju Londýna. Po krátkej prechádzke cez jesenne naladený Greenwich park stromy začínajú postupne ustupovať vysokým mrakodrapom a rušným uliciam mesta v diaľke. S týmto pohľadom prvýkrát cítime pulzujúcu energiu modernej časti anglickej metropoly.

Druhý deň v Paríži a oficiálne tretí deň výletu vychutnávame raňajky za ranného svetla. Už počas cesty do mesta pozorujeme, že obloha je nebezpečne plná mrakov. Zatiaľ neprší, no biela bavlna oblakov sa postupne mení na šedú. Zrazu stojíme pred Basilique du Sacré-Cour (v preklade: Chrám najsvätejšieho Ježišovho srdca). Stíhame aj nákupy suvenírov na Montmartri, štvrti preslávenej svojimi malebnými dláždenými chodníkmi a rustikálnym pôvabom. V objatí Montmartru boli zasiate začiatky impresionistického umeleckého hnutia. Slávne osobnosti ako Renoir, Matisse, van Gogh a ďalší pozoruhodní impresionisti boli kedysi chytení za srdce práve týmto miestom, ktoré nieslo meno ich domova. Mnohí z nich boli dokonca svedkami výstavby Sacré-Cour, tak ako my sme svedkami dedičstva týchto umelcov v samotných suveníroch, ktoré nám predavači ponúkajú. Okolo obeda začína pršať. Dáždnik, ktorý sme mali poradené si nekúpiť, nám nepomáha udržať sa v suchu. Po určitom čase je ťažké nevzdať sa, hlavne pri pohľade na nášho sprievodcu, ktorý je mokrý ako myš, ktorá sa snaží nájsť cestu von z bazéna. Nakoniec sa dostávame do autobusu a zanechávame krásnu architektúru, jedlo a spomienky z plačúceho Paríža za nami.

Po zdokumentovaní našej návštevy nultého poludníka a Royal Observatory máme obednú prestávku, ktorú mnohí trávia sediac sofistikovane v reštaurácii alebo menej sofistikovane na námestí s jedlom v rukách užívajúc si pokoj Londýna. Rozhodneme sa vyskúšať ďalšiu loď a užiť si komický, ale aj vcelku náučný monológ jej kapitána. Z lode môžeme obdivovať krásne mosty, populárnu londýnsku pláž, či Big Ben a Houses of Parliament. Tí, ktorí boli odhodlaní, čakajú v rade na London Eye, aby si užili Londýn v plnej kráse aj z výšky. Tí, ktorí sa rozhodnú nejsť, si užívajú predstavenia pouličných umelcov, návštevu kníhkupectva a „the wobbly bridge“, ktorý sa niekedy nazýva aj Millennium Bridge.

Presúvame sa k obchodu, kde si kupujeme našu londýnsku večeru a nasadáme do autobusu, ktorý nás prevezie do nášho posledného hotela. Z autobusu môžeme vidieť cestné tepny, ktoré sú ako labyrintová sieť zdobená mozaikou rozprávkových tehlových aj moderných budov, zatiaľ čo chodci sa pohybujú v pokojnom balete pod nimi. Taký je večerný pohľad na Londýn.

Posledný deň nám ponúka cestu vysokou mestskou lanovkou a prehliadku Tower Bridge. Máme šancu počuť o histórii a stavbe, vidieť odmietnuté návrhy na jeho vzhľad, prejsť sklenenú časť tohto mosta a nasledovať povzbudzujúcu nálepku mačky na stenách pri schodoch Tower Bridge. Pri Temži si užívame náš posledný obed v Londýne sledujúc ľudí a vodu, ako keby mali preteky a tiež otvárací most, ktorý sa mal otvoriť už pred 5 minútami. Ďalším je náš zážitok z cesty v dvojposchodovom autobuse, ktorým sa dostávame do najstaršieho kráľovského parku v srdci Londýna, St. James's parku. S padajúcimi listami, ľuďmi, ktorí sa zhromažďujú pod holým nebom a vychutnávajú si jednoduché radosti života, kačicami, ktoré sa nesmú kŕmiť a s tradičnými pelikánmi, ktoré majú tento park za domov od roku 1664. Naša návšteva vrcholí rozchodom na Oxford Street, kde máme šancu kúpiť si a priniesť náš vlastný kúsok Londýna domov.

Domov si prinášame takisto aj hromadu zážitkov, fotiek, príhod na prerozprávanie a cenných skúseností. S Parížom a Londýnom sa možno znova uvidíme, keď sa naše cesty s týmito mestami opäť skrížia. Osobne prajem komukoľvek, kto by sa chcel pridať, nech sa mu to podarí tiež. Kristína Vindušková foto: Mgr. Ľ. Durcová (Dl), N. Holoďáková, A. Kosíková, M. Zelníková

Na mieste, kde ožíva barok Zámok Schloss Hof je rakúsky zámok nachádzajúci sa na Moravskom poli v osade Schloßhof mestečka Engelhartstetten v okrese Gänserndorf. Je umiestnený nad riekou Morava, neďaleko hraníc so Slovenskom. Areál zámku sa rozprestiera na ploche vyše 70 ha. Zámok patrí k najväčším barokovým komplexom tohto typu v Európe. Zaujímavosťou tiež je, že v apríli roku 1766 sa v kaplnke zámku Schloss Hof vydávala arcivojvodkyňa Mária Kristína, dcéra Márie Terézie. Tieto, ako aj ďalšie informácie o jednom z najznámejších rakúskych zámkov sme si prečítali na internete. Ale ako sa hovorí: „Lepšie raz vidieť, ako trikrát počuť (či čítať).“ A tak sme využili príležitosť...

19. septembra 2023 sme niektorí žiaci 3.B, 1.B a sexty namiesto vyučovania nastúpili do autobusu a vydali sa smerom k rakúskym hraniciam. Cieľom našej cesty bol zámok Schloss Hof - miesto, kde ožíva barok.

Cesta nám ubehla rýchlo. Vystúpili sme pred zámkom, ktorého prostredie nás ihneď očarilo. Pred bránou nás čakal náš sprievodca, ktorý nám spríjemnil exkurziu vtipnými poznámkami a zaujímavosťami. Dozvedeli sme sa, že zámok patril Princovi Eugenovi Savojskému a neskôr Márii Terézii, známej historickej osobe, ktorej (ne)vďačíme za povinnú školskú dochádzku. Tá ho darovala svojmu manželovi.

Každá miestnosť v zámku bola fascinujúca a obklopení barokovou architektúrou sme sa preniesli naspäť do 18. storočia. Okrem architektúry pridávali na zážitku aj autentické barokové objekty a stála výstava olejomalieb. Najväčším skvostom bola prepychová kaplnka a veľkolepá slávnostná sála. Mimochodom, romantickú kaplnku či exkluzívnu slávnostnú sálu si môžete prenajať na svadobný obrad i v súčasnosti. Za hodinový prenájom zaplatíte 1050 € a za obrad v barokovej záhrade priplatíte ďalších 320 €.

Po prehliadke zámku sme sa vybrali do zámockej záhrady plnej zelene a pestrofarebných kvetín. Dopĺňali ju sochy, fontány a dokonca aj labyrint. Následne sme sa presunuli do ďalšej súčasti areálu – na statok za zvieratami. Statok slúžil v 18. storočí na zásobovanie kniežacej domácnosti potravinami a rôznymi pochutinami, na udržiavanie a starostlivosť o jazdecké a úžitkové zvieratá, ako aj na vykonávanie remeselníckych prác. Dnes areál statku ukrýva rôzne miesta, na ktorých znovu ožíva roľnícky život z čias baroka. Nachádza sa v ňom viac ako 200 zvieracích obyvateľov. Zastúpené sú tu zriedkavé starorakúske rasy domácich zvierat ako ovce očkaté, alpské sliepky, biele barokové oslíky, ale aj exotické dromedáre.

Zámok Schloss Hof je naozaj okúzľujúce, rozprávkové miesto a myslím, že môžem za všetkých povedať, že sme si tento výlet nesmierne užili. Ďakujeme p. profesorovi Vydarenému, p. profesorke Durcovej a p. profesorke Horváthovej za super organizáciu a skvelú spoločnosť.

Katka Čmaradová foto: Mgr. Durcová (Dl), Katka Čmaradová

PREKONAJ SEBA SAMÉHO Väčšina z vás určite pozná Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu (DofE). A pre tú menšinu len stručné pripomenutie. DofE je vzdelávací program pod záštitou britskej kráľovskej rodiny, ktorý funguje už viac než 70 rokov. Ide o medzinárodne uznávaný program pracujúci s mladými ľuďmi. Pomáha rozvíjať charakterové vlastnosti, ktoré pomôžu mladým ľuďom v kariére, aj budúcom živote. Do programu sa ročne zapája skoro milión mladých ľudí na celom svete a realizuje sa v 130 krajinách. O čo ide? Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu je postavená na štyroch kľúčových oblastiach, do ktorých sa mladí ľudia zapájajú: rozvoj talentu, dobrovoľníctvo, šport a dobrodružná expedícia. Účastníci programu si stanovujú vlastné ciele, ktoré sú zároveň výzvou pre ich osobný rozvoj. Program je možné realizovať na troch úrovniach (bronzová, strieborná a zlatá). Jednotlivé úrovne sa líšia v dĺžke a náročnosti. Na najnižšej úrovní musí program mladý človek realizovať aspoň 6 mesiacov a na najvyššej aspoň 18 mesiacov.

24. septembra 2023 sa partia našich strieborných a zlatých dofákov rozhodla absolvovať dobrodružnú expedíciu – prejsť časť Cesty hrdinov SNP v Malých Karpatoch. Niekoľkodňová túra so začiatkom v Modre a s cieľom v 70 kilometrov vzdialenej Brezovej pod Bradlom. Takmer 20 kilogramov vážiace ruksaky, dážď, chlad, otlaky, natiahnuté svaly, ale aj nádherné výhľady, výborná partia, nezabudnuteľné zážitky a chuť prekonať seba samého. Aj keď to nebolo jednoduché, expedíciu úspešne zvládol celý tím. Po návrate sme vyspovedali.

štyroch

členov

expedície

trochu

Budeš pokračovať aj na ďalšej úrovni programu?

Čo bolo najnáročnejšie na septembrovej dobrodružnej expedícii?

Liliana P.: Áno, chcela by som mať dokončený celý program. Zlatá úroveň je síce časovo náročná, ale dúfam, že sa mi ju podarí aj s ostatnými absolvovať.

Liliana P.: Septembrová expedícia bola náročnejšia, či už pre chladnejšie počasie alebo typ expedície, keďže minulú sme mali kombinovanú so splavom a táto bola čisto turistická. Náročnejší bol i výstup na vrch Vápenná, pretože po daždi sa skaly šmýkali a mali sme čo robiť s rovnováhou.

Monika M.: Áno, budem pokračovať v ďalšej úrovni, už som aj zaregistrovaná. Marek D.: Ak úspešne dokončím striebornú úroveň, tak by som chcel pokračovať.

Monika M.: Turistika s 20-kilovými batohmi a dážď.

Martin H.: Určite by som chcel pokračovať na zlatej úrovni a dokončiť celý program.

Marek D.: Ťažký batoh. Martin H.: Najnáročnejšia na tejto expedícii bola samotná turistika. Keď sme už zopár hodín kráčali s 20 kilovými batohmi a mne sa urobili otlaky, mal som pocit, že to každú chvíľu vzdám. Ale potom som si povedal, že veď som už blízko k cieľu, premohol som sa a aj s bolesťami chodidiel, ramien a chrbta som to zvládol až do cieľa.

Čím ťa obohatil program DOfE?

Aké konkrétne výzvy si zvládol v rámci programu DofE?

Liliana P.: Určite som vytrvalejšia a dokážem dokončiť výzvy, ktoré si vyberiem. Program ma obohatil najmä o priateľstvá, keďže so svojím tímom musíte existovať v prírode, bez sprchy a vidia vás unavených a neupravených. Čiže už sa s tým človekom poznáte aj z inej strany.

Liliana P.: V rámci športu som sa tento rok zamerala ma turistický výstup na 3 vrchy Malých Karpát, výdrž v zhybe a pilates s jogou. V oblasti rozvoja talentu som sa na striebornej úrovni venovala fotografii, presnejšie vytvoreniu portfólia. Dobrovoľnícku činnosť som absolvovala v sociálnom zariadení Harmónia v Senici, kde som sa rozprávala so seniormi či pomáhala personálu.

Spomínať budem na každú absolvovanú expedíciu, keďže zážitkov máme neúrekom. Z poslednej expedície to bolo aj cestovanie na miesto začiatku výpravy, noci v táborisku a mnoho ďalších momentov.

Monika M.: Moje výzvy boli nasledovné: talent – zdokonalila som sa vo varení, šport – prejsť na bicykli 50 km naraz, dobrovoľníctvo – háčkovala som chobotničky pre predčasne narodené detičky.

Monika M.: Získala som nezabudnuteľné zážitky, ktoré len tak hocikedy nezažijem. Mám nové skúsenosti, napríklad ako sa zbaliť na 3 dni a mať všetky potrebné veci na prežitie – vodu, jedlo, s čo najmenším objemom batožiny. Naučila som sa plniť ciele, zdokonaľovať sa a mať pevnú vôľu.

Marek D.: Čo sa týka športu, mal som za cieľ odbehnúť polmaratón do 2 hodín, čo sa mi podarilo minulý mesiac. Výzvu týkajúcu sa rozvoja talentu som zameral na zlepšovanie sa vo francúzštine. V rámci dobrovoľníctva som sa podujal doučovať kamarátov v anglickom a francúzskom jazyku.

Marek D.: kreatívnejší.

Myslím

si,

že

som

Martin H.: Program DofE ma naučil veľa vecí. Jednou z nich je to, že ak chcem niečo dokázať a dosiahnuť vytýčený cieľ, tak to nevzdám, určite sa premôžem a budem robiť všetko preto, aby som to dotiahol do samotného konca.

Martin H.: Na tejto striebornej úrovni som mal v rámci športu plávanie, bicyklovanie a osobné tréningy. Mojím cieľom bolo preplávať 5 km, na bicykli prejsť 100 km a čo sa týka osobného tréningu, urobiť 60 brušákov za minútu.

Z tohto programu som si odniesol veľa spomienok, predovšetkým z dobrodružnej expedície. Veľmi rád budem spomínať na chvíle pri ohni, keď sme si všetci sadli a začali spievať alebo na oslobodzujúci pocit vyzutia topánok po 8 hodinách chôdze. Taktiež na chvíle pri splavovaní Oravy, keď sme skoro celý raft prevrátili do vody.

Veľa úspechov pri zdolávaní ďalších výziev všetkým dofákom želajú členovia redakčnej rady foto: M.H.

Výlet do Serede Ako sme spoznávali krvavú históriu holokaustu Dňa 21. 9. 2023 sa triedy 3.A a 4.B pod vedením pani profesoriek Mgr. M. Čankyovej a Mgr. Ľ. Durcovej zúčastnili nezabudnuteľnej exkurzie v Múzeu holokaustu v Seredi. Spomínané múzeum vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora, takže predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Exkurzia sa skladala z dvoch častí - prednášky a prehliadky tábora. Tému prednášky sme si mohli vybrať z ponuky. Tá naša znela: ÚTEK Z TÁBORA SMRTI. Pani sprievodkyňa bola naozaj úžasná, vedela zodpovedať rôzne otázky, bola dostatočne informovaná, sebavedomá a snažila sa prednášku poňať dialogicky, aby sme aj my mohli ukázať naše znalosti, ktoré podľa môjho názoru boli veľmi slušné. Počas exkurzie sa nám pani sprievodkyňa snažila zasiať do hlavy semienko nádeje a vieru, že my a celá naša generácia sme tí, ktorí môžu ovplyvniť, ako budú naše dejiny pokračovať.

I samotná prehliadka bola nesmierne zaujímavá aj poučná. Mohli sme vidieť dobové dokumenty, fotografie a rozmanité predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska. Jedným z vystavených artefaktov bol aj dobytčí vagón, v ktorom deportovali Židov do koncentračného tábora Auschwitz. Počas prezerania barakov sme triedy súťažili proti sebe v našich vedomostiach. Nakoniec po takmer vyrovnanom súboji vyhrala 4.B.

Keďže sme už niektorí dospelí, naše kroky určite povedú k volebným urnám a isto to tu nekončí... Takže áno, milí gympláci, je to na nás... Myslíte si, že sa dalo týmto krvavým dejinám zabrániť? Myslíte si, že aj dnes je naša spoločnosť plná nenávisti a predsudkov? Myslíte si, že to dokážeme zmeniť a urobíme zo Slovenska reprezentatívny štát, kde bude na prvom mieste rešpekt ku každému? Ak ste aspoň raz odpovedali áno, tak už teraz sme na ceste ku krajším zajtrajškom... Nebojme sa o histórii hovoriť, bojme sa ju nevšímať. Pretože to, čo zabudneme a z čoho sa nepoučíme, to sa môže opakovať... text a foto: Natália Hutyrová

LEN SI TO PREDSTAVTE Všetci máme niekoho či niečo, na čo sa nedokážeme vynadívať. Milovanú osobu. Zasnežené vrcholky hôr. Odraz západu slnka na morskej hladine. Umelecké dielo... Predstavili ste si niekedy, že by ste ich zrazu (alebo nikdy) nevideli? Pre nevidiacich a slabozrakých je to každodenná realita. „Len si to predstav…“ bolo tohtoročné heslo zbierky Biela pastelka, ktorej hlavný zbierkový deň sa uskutočnil v piatok 22. septembra 2023. Do verejnej zbierky Biela pastelka, ktorej cieľom je získať finančné prostriedky na realizáciu aktivít pomáhajúcim nevidiacim a slabozrakým ľuďom začleniť sa do bežného života, sa naša škola zapája už niekoľko rokov. Nebolo tomu ináč ani tentokrát. Do myjavských ulíc sa s pokladničkami vybralo 10 dobrovoľníkov z 3.C a 4.B triedy: Emka Mockovčiaková, Nikol Sládková, Ivan Čerešník, Adam Cibulka, Katka Cilíková, Anetka Sopóciová, Rebeka Reifová, Silvia Majdlenová, Markéta Pavla Hodúlová a Samko Eliáš.

Ich zámer bol jasný. Vyzbierať čo najviac finančných prostriedkov, ktoré Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska môže využiť napríklad na výučbu čítania a písania Braillovho písma, nácvik samostatného pohybu s bielou palicou, kurzy práce s kompenzačnými, optickými a technicky náročnými pomôckami, nácvik samoobslužných činností a podobne. Našim dobrovoľníkom sa nakoniec podarilo získať až 902 €, za čo im patrí vďaka. Poďakovať by sme chceli aj vám - všetkým študentom, pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom, ktorí do zbierky prispeli.

P. foto: M.

Nezábudky rozkvitli v októbri Presnejšie 5. októbra 2023 sa chodby našej školy i ulice mesta zaplnili nežnými modrými kvetmi symbolizujúcimi duševné zdravie. Desať dobrovoľníkov (Christina, Vincent, Matúš Konečný a Matúš Michálek zo sexty, Stefania a Dominika z 2.A, Filip a Sebastian z 2.B) sa rozhodlo podporiť verejnú zbierku organizovanú Ligou za duševné zdravie. Slávna filmová herečka Brigitte Bardot kedysi povedala: „Duša je ako porcelánová váza. Môžeš ju oťukávať, no ak raz udrieš silnejšie, rozbiješ ju.“ Myslím, že môžem súhlasiť. Duša je silná a zároveň najzraniteľnejšia časť ľudskej bytosti. Je krehká ako tenučký ľad na práve zamŕzajúcom rybníku. Stačí jeden zákerný pohyb a roztriešti sa. Väčšinou trvá dlho, kým sa jazvy na duši zotavia. A často to človek nezvládne sám. Chorú dušu nevyliečime tým, že zopár dní strávime v posteli s hrnčekom medového čaju, hltaním vitamínov a aspirínu. Nezriedka potrebujeme odbornú pomoc. Nesmierne dôležité pre duševné zdravie je mať sa komu vyrozprávať zo svojich trápení a problémov. Nie každý má nablízku človeka, ktorý vypočuje, objíme, pohladí, poradí, povzbudí. Preto je časť tohtoročnej verejnej zbierky určená na financovanie bezplatnej 24-hodinovej linky dôvery Nezábudka fungujúcej 7 dní v týždni. Každý, kto sa cíti osamelo, v duševnej nepohode, môže zavolať na číslo 0800 800 566 a porozprávať sa s odborníkom na duševné zdravie. Ako sme si mohli prečítať na plagáte tohtoročnej zbierky Dni nezábudiek: „...konanie dobra prospieva nielen duševnému zdraviu jednotlivca, ale aj celej spoločnosti.“ Dobré srdce so snahou nezištne pomôcť ukázali nielen dobrovoľníci (mimochodom vyzbierali spolu 471,89 €), ale aj vy všetci, ktorí ste do zbierky prispeli. Za to vám patrí veľká vďaka.

Dnešný svet je, bohužiaľ, aj plný závisti a nenávisti, šikany, nevier, chorôb, vojen, pocitov zlyhania... Koktail duševnej choroby býva často namiešaný z celej škály negatívnych ingrediencií, ktoré už pretiekli okrajom pohára. Aj vďaka existencii už spomínanej Ligy za duševné zdravie, vďaka akciám, ktoré usporadúva, vďaka rôznym programom venovaným práve ľudskej psychike si ľudia čoraz viac uvedomujú, že aj psychická choroba je choroba ako každá iná, a že ju treba liečiť.

P. foto: M.

PRIPOMENULI SME SI Poslanci Národnej rady SR v roku 1993 vyhlásili 19. september za pamätný deň – Deň vzniku SNR. Pri tejto príležitosti sme si žiaci 3.A, 3.B, 3.C a 4.B triedy 19. septembra 2023 pripomenuli 175. výročie založenia 1. SNR priamo „v centre udalostí“ – v areáli Múzea SNR v Myjave. Ale vráťme sa na chvíľu späť v čase a pripomeňme si historické fakty späté nielen s dejinami nášho kraja, ale i celého národa.

1. SNR sa sformovala v revolučnom roku 1848 vo Viedni a jej politickými predstaviteľmi boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža. Následne sa jej prvým slovenským sídlom stala Myjava. V Myjave na verejnom zhromaždení 19. septembra 1848 SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie. Prvýkrát SNR zasadala v dome Anny Kolényovej, na ktorom viala slovenská zástava.

Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 povstalecké jednotky ustúpili za hranice. Na Morave ich odzbrojili cisárski vojaci. Keď v rakúskych politických a vojenských kruhoch nadobudli prevahu kontrarevolučné sily, činnosť SNR bola čoraz obmedzenejšia, až na jeseň 1849 zanikla.

Môžeme však konštatovať, že aj počas krátkej existencie 1. SNR dôstojne reprezentovala slovenský národ v boji za samourčenie, svojbytnosť, za kodifikáciu štátneho jazyka, za duchovnú aj materiálnu obrodu, ako aj v jeho úsilí o štátoprávne usporiadanie.

S. foto: internet

HRDINOVIA DETEKTÍVOK Detektívka. Pre niekoho zaujímavý žáner literatúry. Tento rok i téma celoslovenského projektu Záložka do knihy spája slovenské školy, ktorého už 12. ročník vyhlásil NIVAM pri príležitosti Medzinárodného mesiaca knižníc. Cieľom projektu je nadviazanie kontaktov medzi slovenskými strednými školami a podpora čítania prostredníctvom výmeny záložiek do kníh, ktoré žiaci vyrobia ľubovoľnou technikou na vyhlásenú tému. V októbri 2023 sa do spomínaného projektu na našej škole zapojili triedy 1.A, 2.C a 3.B (našli sa však aj dobrovoľníci z ďalších tried). Najskôr sme na hodine literatúry diskutovali o hrdinoch detektívnych príbehov, vysvetlili sme si rozdiel medzi detektívkou a kriminálkou a zamierili sme aj do histórie. Začali sme otcom detektívky, za ktorého je považovaný Edgar Allan Poe, nezabudli sme ani na Arthura Conana Doyla a jeho svetoznáme postavy - Sherlock Holmes a doktor Watson. Pripomenuli sme si zlatý vek detektívky – medzivojnové obdobie s anglickou autorkou Agathou Christie – Hercule Poirote či slečna Marplová a tiež tzv. drsnú školu detektívky, ktorú reprezentuje Raymond Chandler s postavou súkromného detektíva Philipa Marlowa.

Spomenuli sme aj slovenských autorov, najmä Dominika Dána a skončili sme pri súčasnej severskej detektívke a kriminálkach označovaných aj pojmom NORDIC NOIR alebo SCANDINAVIEN NOIR. Potom nám už nič nebránilo pustiť sa do samotnej výroby záložiek. Potrebovali sme dobré nápady, trochu fantázie, štipku tvorivosti a primeranú zvedavosť. Kreslili sme, strihali, lepili, zdobili, hľadali zaujímavosti. Naše výtvory spolu s malými darčekmi putovali študentom tohtoročnej partnerskej školy do Gymnázia duklianskych hrdinov vo Svidníku v Prešovskom kraji. Veríme, že ich potešili.

M.M. foto: M.

VIEDEŇ V JESENNOM ŠATE

Melancholické jesenné obdobie si 19. októbra 2023 triedy 1.B a 3.C doplnené študentmi z 1.A a 1.C spestrili poznávacím výletom do Viedne. V deň D sme sa všetci plní nadšenia o siedmej hodine ráno zhromaždili pri Kultúrnom dome Samka Dudíka. Keď sme sa pohodlne usadili a uistili, že máme všetko potrebné, vydali sme sa na cestu plnú poznania a zážitkov. Počas celého výletu panovala výborná atmosféra a skvelá nálada. Cesta bola rýchla i vďaka skvelému vodičovi. Po 3 hodinách sme úspešne dorazili do hlavného mesta Rakúska. Už z autobusu sme videli rôzne historické budovy a zaujímavé stavby, ako napríklad palác Urania postavený astronomickým spolkom. Naše prvé kroky po príchode do Viedne smerovali na Heldenplatz (Námestie hrdinov), ktoré vzniklo ešte za vlády Františka Jozefa I. ako súčasť plánovaného cisárskeho fóra. Na námestí sme videli aj Múzeum cisárovnej Sisi. Múzeum zachytáva celý život legendárnej cisárovnej od bezstarostnej mladosti v Bavorsku, cez zasnúbenie s rakúskym cisárom, až po jej smrť v roku 1898 v Ženeve. Neskôr sme sa presunuli na najznámejšie námestie v centre Viedne – Štefanské námestie, kde sme obdivovali predovšetkým Dóm sv. Štefana. Táto pamiatka je dominantou rakúskej metropole. Gotická katedrála zaberá prevažnú časť námestia. Vedeli ste, že v roku 1782 sa tu ženil Wolfgang Amadeus Mozart so svojou ženou Constanze Weberovou a o niekoľko rokov neskôr v roku 1791 sa tu konal aj jeho pohreb? Kostol prešiel za svoj dlhý život mnohými prestavbami a rekonštrukciami a my sme mohli obdivovať všetky stopy, ktoré tu história zanechala. Stále slúži aj svojmu pôvodnému účelu, denne sa tu koná 7 bohoslužieb, v nedeľu dokonca 10.

Našou ďalšou zastávkou bolo Prírodovedné múzeum. Vo viedenskom Prírodovednom múzeu sme objavili skutočné unikáty zo života našej planéty. Nachádzalo sa tu viac ako 20 miliónov predmetov od prehistorických ulitníkov, cez 200 rokov staré a veľmi cenné vypreparované zvieratá, až po modely dinosaurov v životnej veľkosti. Klenotom múzea je najmä kytica vyrobená z 2100 diamantov a takmer 800 drahokamov, ktorú venovala Mária Terézia svojmu manželovi. Našou poslednou navštívenou atrakciou bol zábavný park Prater, kde sme si užili príjemné chvíle. Prater má bohatú históriu, ktorá siaha až do 12. storočia. V minulosti slúžil len pre šľachtu a panovníkov, až cisár Jozef II. ho sprístupnil verejnosti. Vstup do parku je zadarmo, platí sa až za jednotlivé atrakcie (a tých tu bolo viac ako 250). Lucia Hluchá, Michaela Bakšová, foto: Ema Gogová

Najfotogenickejšou a najnavštevovanejšou atrakciou Pratra je 65 metrov vysoké ruské koleso, ktoré nám poskytlo krásny výhľad na jeseňou sfarbené mesto. Z Viedne sme sa vracali obohatení o nové informácie a zážitky. 16

Turistika v spojení s kultúrou 5. októbra 2023 sme sa triedy 3.A a 3.C vybrali na menšiu turistiku na Devínsku Kobylu. Devínska Kobyla je vrch v Malých Karpatoch. Leží nad mestskou časťou Devín a je najvyšším vrchom Devínskych Karpát a Bratislavy. Cestu sme začali v Devínskej Novej Vsi aj so sprievodcom Mgr. Andrejom Popovičom z organizácie Ekovýlety, ktorá pripravuje výlety rôznych obtiažností.

Prvú zastávku sme mali hneď po niekoľkých minútach chôdze pri pieskovom vrchu Sandberg. Sandberg je významná paleontologická lokalita, ktorá je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Vrch bol objavený pri ťažbe piesku a v roku 1964 ho vyhlásili za chránené nálezisko. Postupne sa stal lokalitou s najvyšším stupňom ochrany najmä kvôli výskytu bohatej flóry a fauny. Taktiež tu bolo nájdených okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, ako aj zuby žralokov, pozostatky korytnačiek a stavec veľryby.

Ako sme postupovali ďalej po úzkych turistických chodníčkoch, naskytli sa nám krásne výhľady na blízky rakúsky zámok Schloss Hof, hrad Devín a ďalšie vrchy Malých Karpát. No tu sa náš výlet neskončil. Po strávení obeda a nových informácií sme navštívili aj Slovenskú národnú galériu v Bratislave, ktorá vznikla v roku 1948. Úplne prvou výstavou bola „Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG“ v roku 1949. V polovici januára 2016 sa začala rekonštrukcia, modernizácia a dostavba budovy Slovenskej národnej galérie. Dnes sa tu nachádzajú zbierky slávnych umelcov ako napríklad Pablo Picasso, Andy Varhol a Ľudovít Fulla. A aby som nezabudla, neplánovane sme sa stretli aj s našou pani prezidentkou, ktorá mala v ten deň pracovnú schôdzku s rakúskym prezidentom.

text a foto: Hanka Gašparová

ROZHODNI SA SPRÁVNE Vedomosti, zručnosti, kreativita žiakov myjavského gymnázia sa prejavuje vo viacerých súťažiach a projektoch. Vždy fandíme našim spolužiakom a máme radosť z každého úspechu. O to viac, keď ide o 1. miesto v celoslovenskej súťaži.

Rok 2023 priniesol cenné víťazstvo aj tímu FÍČER – Martin Černáček a Maroš Figura v súťaži Vedieť sa správne rozhodnúť v rámci programu Etika v podnikaní, do ktorého sa naši druháci každoročne zapájajú v rámci hodín etickej výchovy. Cieľom aktivity je, aby študenti pri analyzovaní prípadovej štúdie a pri hľadaní jej východiskového riešenia, aplikovali vlastné skúsenosti, poznatky, ako aj princípy etického správania zo svojho bežného života. Súťaž rozvíja u mladých ľudí komunikačné zručnosti v procese etického rozhodovania a dáva im príležitosť na získanie prezentačných skúseností. Forma súťaže núti študentov hľadať argumenty, formulovať svoje názory, navzájom sa počúvať. Študenti si tak osvojujú zručnosti, ktoré sú potrebné v každej oblasti spoločenského a pracovného života. Martin a Maroš absolvovali najskôr prvé korešpondenčné kolo, v rámci ktorého museli vypracovať prípadovú štúdiu

Viem sa správne rozhodnúť? Akej témy sa týkala vaša prípadová štúdia? M+M: Naša prípadová štúdia v korenšpondečnom kole sa týkala sexuálneho obťažovania na pracovisku. Konkrétne súvisela s obťažovaním nadriadeného manažéra voči jeho asistentke. Firma a manažér sa to snažili zamiesť pod koberec. Našou úlohou bolo vyriešiť túto situáciu z rôznych pohľadov, avšak v rámci zásad etického kódexu. Čo z vašich navrhovaných riešení by ste vyzdvihli? M+M: Na situáciu sme sa pozerali nestranne a snažili sme sa ju pochopiť z uhlov pohľadu všetkých zainteresovaných strán. Z našich riešení bolo okrem iného zaujímavé a výnimočné hlavne poskytnutie aj psychologického poradenstva alebo rekreačného pobytu obeti venovaného firmou. Z korešpondenčného kola 8 najlepších tímov, vrátane našich gymnazistov, postúpilo do celoslovenského finále organizovaného neziskovou organizáciou Junior Achievement Slovensko v spolupráci so spoločnosťou Hewlett-Packard Slovakia. Úlohou súťažiacich bolo v časovom limite 2 hodín vypracovať riešenie náročnej prípadovej štúdie na tému Priateľstvo a korupcia a odprezentovať ho pred odbornou porotou. Tá brala do úvahy nielen názory študentov, ale aj celkový dojem z prezentácie tímu a úroveň komunikačných zručností jeho členov.

Čo bolo z vášho pohľadu najnáročnejšie v celoslovenskom finále? M+M: Časový stres, keďže na vypracovanie prípadovej štúdie a prezentácie k nej sme mali iba dve hodiny čistého času. Avšak za najnáročnejšie považujeme predstavenie nášho riešenia pred odbornou porotou a ostatnými súťažiacimi, na ktoré sme mali päť minút a zodpovedanie otázok poroty po prezentácii.

Mohli by ste nám priblížiť uvedené podujatie spojené s oceňovaním? M+M: Uskutočnilo sa v priestoroch ministerstva školstva, kde nám pán minister, jeho poradca a riaditeľka Junior Achievement SR osobne zagratulovali a odovzdali certifikát podpísaný pánom ministrom. Súčasťou boli aj motivačné príhovory a pochvaly našej práce od vyššie spomenutých. Celé podujatie bola pozitívna skúsenosť.

Čím vás súťaž Vedieť sa správne rozhodnúť obohatila? M+M: Určite skúsenosťou s predstavovaním svojich riešení a názorov pred ľuďmi, ktorí sa v danej oblasti reálne pohybujú. A samozrejme cenami, medzi ktoré patrilo aj štvordňové školenie v Belušských Slatinách. Naši chlapci získali v celoslovenskom finále zaslúžené víťazstvo, k čomu im úprimne blahoželáme. Jednotlivé programy Junior Achievement Slovensko sú oceňované aj Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Dňa 12. septembra 2023 si naši úspešní súťažiaci Martin a Maroš spolu s p. profesorkou Dankou Mockovčiakovou v Bratislave priamo z rúk ministra Daniela Bútoru prevzali ocenenie udeľované najúspešnejším slovenským školám v spomínaných projektoch. Natália Hutyrová 19

HALLOWEEN história - súčasnosť Teplé dni pomaly miznú so studeným vetrom, posledné listy zo stromov sfarbené voskom oranžovej a plameňom červenej zdobia chodníky. Nedá sa diviť, že s týmto časom sa do našich myslí zakrádajú úvahy, že hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych je úzka. Starodávny keltský festival Samhain sa považuje za najskorší známy koreň našich svetských halloweenských tradícií. Ak by sme cestovali v čase, tak by sme videli, ako sa Kelti v noci z 31. októbra na 1. novembra lúčia s letom, symbolom života a vítajú vládu smrti a temna nastávajúcej zimy. Ľudia tancujú, zapaľujú sviečky a ohne, pri ktorých oslavujú život, smrť a všetko medzi tým. Je to aj ich pocit ochrany, nakoľko táto časť roka prinášala strach, nedostatok jedla, tepla a bez umelého svetla predstavovala pre nich temnota naozajstné nebezpečenstvo. Nosili domov posvätné ohne zapaľované keltskými duchovnými, ktoré získali obetovaním nešťastného kohúta, sliepky či bobúľ. Týmto sa chceli ochrániť pred zlomyseľnými tieňmi, ktoré sa začali rodiť, keď prichádzala noc. Ľudia verili, že keď slnko 31. októbra zapadne, duše mŕtvych sa vrátia na Zem, aby ovládli všetko živé. Zatiaľ čo niektorí veštili budúcnosť hádzaním jablkových šupiek alebo kostí, iní pripravovali hostinu, ktorú zanechali pri vchodových dverách dúfajúc, že zlí duchovia zostanú vonku hodovať a nezablúdia do ich domovov. V oknách si môžete všimnúť démonickú tvár plnú hrôzy a desu so šibalským úsmevom. V 99% prípadov je to vyrezávaná tekvica. K tomuto pozoruhodnému plodu noci, známemu aj ako Jack-O'-Lantern, sa viaže povesť, ktorá sa šepkala v Írsku za svitu jesenného mesiaca.

Podľa príbehu Stingy Jack (Lakomý Jack), prefíkaný sedliak, pozval diabla, aby si s ním pripil. Ako napovedá jeho prezývka, Stingy Jack nechcel platiť za svoj nápoj, a tak presvedčil diabla, aby sa premenil na lesklú mincu. No keď to diabol urobil, Jack sa rozhodol mincu zobrať a schovať do vrecka priamo vedľa strieborného kríža, ktorý zabránil diablovi v premene do pôvodnej formy. Jack nakoniec oslobodil diabla pod podmienkou, že ho jeden rok nebude obťažovať, a že ak Jack zomrie, nebude si nárokovať jeho dušu. Nasledujúci rok Jack opäť oklamal diabla, prinútil ho vyliezť na strom, aby si odtrhol kúsok ovocia. Kým bol hore na strome, Jack vyryl do kôry znak kríža a dosiahol, že diabol nemohol zostúpiť, kým mu nesľúbi pokoj na ďalších desať rokov.

Keď prišiel čas podľahnúť smrti, Boh Jackovi neotvoril pozlátené vráta, nedostal sa do neba, ale diabol si pamätal a dodržal svoje slovo, nenárokoval si Jackovu dušu. Jack sa teda vyhol peklu a ocitol sa v tmavej noci úplne bez svetla. Diabol sa len zasmial a hodil mu žeravý uhlík z pekelného popola. Jack vydlabal repu a vyrezal jej úsmev, dal do nej uhlík a vydal sa na nekonečné túlanie svetom so svojím nehasnúcim lampášom, ktorý bol ako malý kúsok jeho bývalého ja. Íri začali túto strašidelnú postavu označovať ako „Jack of the Lantern“ a potom jednoducho „Jack O'Lantern“. Neskôr repu nahradila ikonická tekvica. V súčasnosti si v halloweenskom období ľudia najmä v Spojených štátoch amerických ozdobujú svoje obydlia, deti sa obliekajú do kostýmov a navštevujú domy pýtajúc si sladkosti. Večer sa organizujú veselé oslavy so strašidelnými motívmi. Na Slovensku je toto obdobie pokojnejšie a venované hlavne zosnulým. Na našej škole sa stalo už tradíciou, že študenti 1. ročníka bilingválneho štúdia si pripomínajú halloweenský sviatok pripravujúc si zaujímavé kostýmy, v ktorých sa vyberú koledovať do ostatných tried bilingválnej sekcie. Nebolo tomu inak ani tento rok, keď táto milá povinnosť pripadla žiakom 1.B triedy.

Kristína Vindušková foto: Mgr. Durcová (Dl)

Z duše do lavíc V novom školskom časopise prichádzame aj so sériou rozhovorov so psychologičkou Silviou Pažickou Šabovou o témach týkajúcich sa duševného zdravia a prevencie. V úvodnom rozhovore prinášame pohľad na prácu psychológa i načrtnutie aktuálnych psychických problémov mladej generácie.

Vždy ste sa chceli stať psychologičkou? Nie, ja som dlho chcela študovať matematiku. Chodila som do matematickej triedy a bola som rozhodnutá, že budem aj naďalej študovať matematiku. To, že som sa stala psychologičkou, bola čistá náhoda. Prvý impulz k štúdiu psychológie mi dala moja spolužiačka, ktorá sa chcela vydať touto cestou. Od tej doby som bola rozhodnutá ísť práve týmto smerom. Začala som čítať knihy, najskôr také motivačné a postupne som sa utvrdzovala, že toto je to, čo chcem. Najviac ma lákalo vedomie, že je to niečo nové, nepoznané. Časom som zistila, že je to zaujímavejšie pre mňa ako matematika. Avšak občas si hovorím, že na rozdiel od psychológie v matematike sa 1 + 1 = 2 a v psychológii je milión možností...

Na čo by sa mali študenti pripraviť? Neviem, či je to teraz aktuálne náročné štúdium a na čo by sa mali pripraviť. Čo sa týka memorovania, učenia sa, je to určite jedno z tých ľahších štúdií. Pretože prvý rok som bývala s medičkou, a keď porovnám, koľko toho sa musela učiť ona a koľko ja, tak mala toho určite viac. Náročné je možno to, že stále pracujeme sami so sebou a toto štúdium nikdy neskončí. My sme vlastne ten nástroj a my musíme byť vždy pripravení pracovať na sebe, so sebou. Toto štúdium nikdy nekončí piatimi rokmi, nekončí po skončení vysokej školy, lebo to sa stanete psychológom, ale ak chcete byť súkromný psychológ alebo robiť terapiu, tak to je možno ďalších desať rokov štúdia. Terapia je podmienená atestáciou z klinickej psychológie a ak ju chcete vykonávať certifikovane, terapeutický výcvik trvá cca päť rokov a aj niečo stojí. A rozdiel medzi psychológom, ktorý skončí vysokú školu a terapeutom s vyšším vzdelaním je ten, že terapeut robí psychoterapiu, čo psychológ po skončení vysokej školy nevie. Takže dĺžka štúdia sa odvíja od toho, čo chcem vedieť a na čo sa zameriam.

Odporučili by ste mladým ľuďom vydať sa na dráhu psychológa? Ja by som to rozdelila na dve časti. Ak niekto chce, nech ide do toho. Podľa mňa je to krásne povolanie. Treba si však zvážiť motiváciu, prečo sa chcem stať psychológom. Pretože toto povolanie sa neodporúča ľuďom, ktorí si chcú riešiť svoje osobné problémy. Samozrejme, aj ja som mala nejaké problémy, ktorým som chcela porozumieť, bola to trošku aj moja motivácia, ale teraz tomu už rozumiem. Ak niekto si chce vyriešiť svoje osobné problémy a traumy, tak si myslím, že môže ísť na psychoterapiu alebo teda vyhľadať odbornú pomoc. Ale ak má niekto pocit, že chce iných ľudí sprevádzať ich problémami, tak do toho.

Čo zaujímavé ste sa dozvedeli, či už počas štúdia alebo počas profesionálnej kariéry, o ľudskej psychike alebo čo vás nadchlo? Samozrejme som sa dozvedela veľa vecí. Štúdium psychológie je veľmi objavné a obšírne. Zo začiatku sme mali všeobecnú psychológiu, ktorá sama o sebe nie je až taká zaujímavá. Avšak učili sme sa napríklad teóriu farieb a na tieto hodiny veľmi rada spomínam. Robili sme rôzne pokusy a celé to bolo také wau, ohúrilo ma to až tak, že som to neskôr všetkým ukazovala. Avšak, čo ma najviac nadchlo a zaujalo a čo vlastne ja aj ďalej používam, bolo, že je nesmierne dôležité sa skamarátiť so svojimi pocitmi. Niekedy celé terapie majú základy práve na tom - naučiť sa pracovať s pocitmi, uvedomiť si ich, nepotláčať ich, počúvať naše pocity. Napríklad hnev je veľmi užitočná emócia, avšak má veľmi zlú reputáciu. A práve pre mňa bolo najťažšie skamarátiť sa s hnevom. Taktiež je dokázané, že za mnohými úzkosťami je práve potlačený hnev. Druhá vec, ktorá ma nadchla a ukázala mi iné vnímanie sveta, je to, že jediná istota v živote je neistota. Uvedomiť si to, že život nie je priamka alebo rovná čiara, ale je to vlnovka. Chvíľku je to dobré, neskôr je to zlé a ide len o to, aby tie výkyvy neboli veľké. Takže je dôležité prijať, že tá neistota v živote bude. Ďalšia objavná vec bolo uvedomenie si, čo je a čo nie je moja zodpovednosť. Ja môžem ovládať svoje myšlienky, pocity, to čo poviem a čo urobím. Ale nemám pod kontrolou, čo si o mne druhí hovoria, myslia, čo druhí prežívajú, aké je počasie. Neviem ovládať ani svoju minulosť, ale ani budúcnosť. Je dôležité vedieť, kde má človek sústreďovať svoju energiu.

Zväčšila sa návštevnosť CPPPaP po covide? Ona sa postupne zväčšuje. Je to aj tým, že už postupne padajú predsudky ohľadom psychológov. Už sa to začína brať hlavne u tej vašej generácie ako súčasť nejakej starostlivosti o seba. Čo sa zvýraznilo v poslednej dobe, je sebapoškodzovanie, úzkosti, depresie a panické záchvaty. Tieto veci sa zvýraznili najvýraznejšie u stredoškolskej generácie. Občas sú to aj poruchy príjmu potravy, ale úzkosti sú asi zo všetkých problémov tie najčastejšie. Úzkosti sprevádzajú bolesti hlavy, chrbta a taktiež aj poruchy autistického spektra (asperger), histamínova intolerancia a ďalšie. Tou histamínovou intoleranciou som si na 99 percent istá.

Myslíte si, že je potrebné riešiť aktuálnu situáciu ohľadom psychického zdravia viac ako pred rokmi? Ja si myslím, že sa to posúva k lepšiemu, keďže sa už o tom rozpráva a čím ďalej tým viac. Ale na túto tému ohľadom psychického zdravia je dôležité sa rozprávať stále.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a už som zvedavá na ďalšiu tému, ktorou budú depresie. Natália Hutyrová

PREDSTAVUJEME VÁM... IV.C Ako by ste opísali vašu triedu 2-3 slovami? ● banda vtipných ľudí ● špeciálna, vymeškávajúca ● ľudia veľmi rozličných charakterov ● chaos, zmätok ● z každého rožka troška ● najlepšia trieda ● bláznivá, „obľúbená“ ● problematický cirkus

Kto z triedy sa najviac zmenil počas vášho štúdia na gympli? Nicolas Duroška (4), Nikola Nošková (4), Dominik Kovalik (3), Šimon Kulíšek (3)

Najobľúbenejší profesori? p. prof. Vydarený a p. prof. Magátová Akým mimoškolským aktivitám sa venujete vo voľnom čase? ● šport – Terézia Hurbanová (volejbal), Kristína Vachulová (futbal), Janka Klčová, Bibiana Jagošová, Lucia Kubíková, Matej Hradský (dobrovoľní hasiči), Tomáš Michalec (bojové umenia, kedysi plávanie) ● umenie, kultúra – Lilli Grexová (kreslenie), Aneta Michalcová (tanec), Janka Klčová (hra na akordeóne), Zaira Gergelyová (basgitara) ● iné – Šimon Kulíšek (animácie), Martin Zeman (strihanie a úprava videí), Janka Klčová (otužovanie) ● brigády – 27% z nás brigáduje v Tescu + ešte zopár ako čašníčky

Najvtipnejšie hlášky, ktoré zazneli vo vašej triede? ● Každý čokoládový zajac nesie v sebe vzduch z inej krajiny. ● Maturita je mýtus. ● Dobré ráno deti, pokémoni a podobná háveď. ● J.B.: Už aj viete, aké semináre si zvolíte? T.M.: Čo sú to semináre?

Kto z triedy je najzodpovednejší? Adriana Miháliková (11), Bibiana Jagošová (5), Zaira Gergelyová (4) 26

Najobľúbenejšie predmety? ● telesná výchova (13)

Kto sa najpravdepodobnejšie prvý vydá/ožení? Adriana Miháliková (11), Martin Zeman (7)

Kto bude mať najpravdepodobnejšie prvý deti? Adriana Miháliková (7), Dominik Kovalik (4)

Aké sú vysnívané povolania vo vašej triede? ● psychológ, zubár, právnik (na medzinárodnom súdnom dvore), učiteľka, vedec, v jazdeckej polícii, geodet a kartograf, architekt, letec, v oblasti medzinárodných vzťahov (pozícia v OSN), fyzioterapeut

charakteristika bola zostavená podľa najčastejšie sa opakujúcich odpovedí v ankete triedy

Alexandra Menkynová foto: z triedneho archívu vybrala Janka Klčová

Súčasnou triednou učiteľkou v 4.C triede je Mgr. Lenka Šikudová. Nevyspovedali sme len študentov tejto triedy, ale zvedavé otázky sme položili aj pani profesorke. Chcete vedieť viac? Nech sa páči, prečítajte si náš rozhovor.

Kde a v akom znamení ste sa narodili? Narodila som v znamení Raka.

Myjave

Na ktoré chvíle z detstva najradšej spomínate? Moje detstvo bolo úplne bezstarostné a najradšej spomínam na chvíle so svojimi kamarátkami, keď sme sa len tak túlali po Baranci a stavali si bunkre.

Čo vás na tomto povolaní najviac lákalo? Vždy ma lákala práca s deťmi, mám k nim pozitívny vzťah. Deti sú úprimnejšie ako dospelí. Sú spontánnejšie, veselšie a je fajn, keď vidíte, ako napredujú. Čo je na tejto práci podľa vás najdôležitejšie? Prípadne najťažšie? Práca učiteľa je poslanie. Znie to ako klišé, ale je to fakt. Bez toho, aby človek svoju prácu mal rád, sa nedá vykonávať. Tak to je najdôležitejšie. Učiteľ musí mať svoju prácu rád.

Aké školy ste vyštudovali? Strednú školu som absolvovala na našom Gymnáziu v Myjave a potom som študovala na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Prečo ste si pedagogičky?

vybrali

povolanie

Pochádzam z pedagogickej rodiny. Moja mama a teta boli tiež učiteľky. Aj keď ma moja mama od tejto profesie odhovárala, ja som nechcela študovať nič iné. Už ako malá som sa na učiteľku hrala a vyučovala som malé deti na ulici.

Aký najväčší nezmysel ste počuli z úst žiaka? Počula som už veľa nezmyslov, niekedy sa aj zasmejem. Keď sú študenti v strese, najmä počas maturitnej skúšky, dokážu skombinovať rôzne veci. Napríklad, že grizly je polárny medveď žijúci v Antarktíde. Ale mýliť sa je predsa ľudské. Aký najzaujímavejší ťahák ste našli u žiaka? Keď porovnám dnešných študentov s nami, prídu mi oveľa menej vynaliezaví, ako sme boli my. Nič prevratné som nenašla.

Bez akej materiálnej veci sa v živote nedokážete zaobísť? Bez mobilu a platobnej karty. Nedá sa bez nich nikam cestovať. Naopak, čo by vám v živote určite nechýbalo? Neviem, asi by som vedela vydržať bez mnohých vecí. Ale som rada, že nemusím. Ak by ste si mohli vybrať ľubovoľnú krajinu, v ktorej by ste mali žiť, akú by ste si vybrali? Som spokojná v krajine, v ktorej som sa narodila. Rada by som strávila určitý čas aj v inej krajine, ale nikde by som nechcela žiť. Tu mám svoje korene, svoju rodinu a som tu šťastná.

Na záver, čo by ste zaželali našim čitateľom? Zaželala by som im hlavne zdravie. A keďže čitatelia nášho časopisu sú hlavne mladí ľudia, želám im, aby boli ešte dlho bezprostrední, videli pozitívne stránky života, aby mali dôvod smiať sa a radovať sa zo života. Aby tá clona smútku a depresie, ktorá v posledných rokoch zahalila všetkých nás, odišla navždy preč. Aké je vaše obľúbené jedlo zo školskej jedálne? Som vďačná za stravu v školskej jedálni. Snažia sa variť chutne a vyvážene. Najradšej mám rizoto a gulášovú polievku. Cestujete rada? Ak áno, aké najzaujímavejšie krajiny či mestá ste navštívili? Áno, cestujem rada. Navštívila som už viacero krajín. Čo sa týka hlavných miest, najviac sa mi páčil Rím a Štokholm. Čo sa týka dovolenkových destinácií, pokiaľ je more čisté, teplé a nič, čo by ma mohlo uštipnúť, v ňom nepláva, som spokojná. Máte nejaké obľúbené miesto, kam rada chodíte? Mám veľa miest, kam rada chodím, ale myslím, že aj naša Stará Myjava má veľké čaro v každom ročnom období. Často sa chodievame prejsť len tak k jazeru alebo k vleku s deťmi, kamarátmi. Je fajn, že máme taký krásny kus prírody na skok od domu. Čo považujete v živote za najdôležitejšie? Pokiaľ sme zdraví fyzicky aj psychicky, dá sa zvládnuť skoro všetko.

Používali ste ako študentka ťaháky? Samozrejme. No ťaháky majú aj svoje pozitíva. Keď si ťahák študent vypracuje sám, veľa sa pri tom aj naučí, mnohokrát ho potom už ani nepotrebuje. Čo rada robíte vo voľnom čase? Rada pracujem v záhradke, rada chodím na prechádzky, rada športujem, tiež rada trávim čas so svojou rodinou a kamarátmi. Aká je vaša najobľúbenejšia kniha či film? Čo sa týka kníh a filmov, mám rada skôr detektívne príbehy a psychologické drámy.

Za rozhovor ďakuje Alexandra Menkynová

IMATRIKULÁCIE

FOTOOBJEKTÍVOM

foto: M.

Verše zo srdca Asimilácia Boli sme tam my dvaja. Ja a ty, dva zimné kvety, dva odlišné svety.

Usadené Zdá sa, že ženy v mojom meste nikdy neodídu. Padajú medzi trhliny na našich cestách, medzi ich prvé lásky zo strednej školy, medzi železničné trate, ktoré rozdeľujú naše mesto. Vyučujú na školách, v ktorých absolvovali. Žijú v dvojizbovom byte, kde sa milovali azbest a pleseň. Už majú zarezervované miesto na jedinom cintoríne v meste. Nikdy nepožiadajú o viac, nesťažujú si, nikdy nevyplnia trhliny na našich cestách asfaltom. V mojom meste každý besný pes bojuje o šancu nastúpiť do vlaku a ísť, s krvou na zuboch a vtákom v ústach požiera, požiera, požiera. Je nemožné, aby sa tieto ženy od seba líšili. Nikdy nebudú ako tie besné psy. Ženy v mojom meste sa naučili nikdy nehladovať.

V letmom dotyku líc a tiel sme sa strácali v hlučnom bzukote včiel za plotom našej záhrady, voňavého ovocného sadu s čerešňami sme sa (asi)milovali. Katka Čmaradová

Katka Čmaradová

Jeseň Je jeseň... Chcem s tebou začať spievať našu pieseň. Rozmýšľam, či to medzi nami nie je len sen. Tak poď so mnou a svetlá všetky zhasni, vyriešime spolu aj naše strasti. Pri pohľade na tvoje hnedé oči cítim, že som v pasci. Milujem jesenné obdobie, kedy oranžové listy padajú zo stromov akoby tancovali v rytme lásky...

Životné riešenia

písanky

Prečo sme každý iní, prečo sa deti rodia bez viny, život im na tele robí modriny a iba o negatívnych veciach píšu noviny? Prečo riešia ľudia nepodstatné somariny? Tvár, oblečenie a postava, táto myšlienka sa ku každému dostáva, premieta sa mu v hlave ako zostava... Mne sa však iný pohľad pozdáva, kde človek človeku úsmev rozdáva. písanky

Dokonalosť S písmenami sa zahrávam a márne si možno nahováram, že svet sa dokonalým stáva. Všade len tá dokonalosť. Pýtam sa, kedy jej bude mať tento svet dosť? Kedy si uvedomíme, že jedinou opravou spoločnosti je sebeláska? Ona je ako taká páska, ktorá aspoň nachvíľku udrží ľad, keď praská. Potom príde od neho či od nej láska a čo sa bude s tebou diať, je otázka. písanky

ilustrácie: Ema Gogová

Zobudiť sa, obliecť sa, sadnúť do auta a potom na autobus, prísť do školy, učiť sa a nepočúvať na hodinách, ísť domov, prísť neskoro, učiť sa doma, najesť sa, ísť spať... Zobudiť sa, obliecť sa, pozrieť sa do zrkadla a rozmýšľať, čo ti tu nesedí, ísť na neskorší autobus, prísť do školy, pozerať na stenu a na učiteľa, ísť domov, najesť sa, vykašľať sa na zajtrajšie učenie, ísť spať...

Možno sa to začalo kaziť vtedy, keď si dostal až priveľa úloh z matematiky a plakal si nad nimi dlhšie, ako ti ich trvalo vypočítať. Možno to začalo vtedy, keď si zistil, že si potrebuješ zarobiť peniaze, ale nevedel si ako, nikto ti to nepovedal, nikde si to nevidel, ale hlavne, že vieš povedať, čo sú to halogénderiváty. Chceš byť v živote šťastný a robiť prácu, ktorá ťa baví, len nevieš, ako začať, ale hlavne, že vieš povedať dej všetkých literárnych diel, ktoré si sa naučil v prvom ročníku na strednej.

Zobudiť sa, sadnúť do auta a potom na autobus, ísť do školy, ale ešte si kúpiť desiatu, pozrieť sa na hodiny a zistiť, že meškáš, učiteľ ešte neprišiel, si v poriadku, učiť sa a nepočúvať zároveň, zapisovať poznámky, ktoré nikomu nedávajú ani najmenší zmysel, ani učiteľovi, počítať príklady a zistiť, že ani jeden ti nevychádza, smiať sa s kamarátmi a zistiť, že toto je jediná časť dňa, na ktorú sa tešíš, prísť domov autobusom, pretože auto ešte nemáš, zistiť, že si zmeškal svoj život, premrhal už niekoľko rokov, najesť sa, ľahnúť do postele a zaspať. Zobudíš sa a zistíš, že je víkend. Pomaly sa vystrieš a vypraceš z postele. Si hladný, urobíš si raňajky. Zistíš, že za posledných desať rokov si nikomu neurobil radosť, hlavne nie sebe, tak sa ideš osprchovať a premýšľať, kde sa stala chyba. Zistíš, že sa to asi pokazilo niekde v piatom ročníku na základnej, keď si zdvihol ruku a učiteľka ti vynadala, že si sa neučil. Rozplakal si sa a rozutekal na chodbu. Možno sa to pokazilo vtedy na klzisku, keď si spadol a rozbil si si koleno. Už si nikdy na ľad nevyšiel. Možno sa to pokazilo na rannom tréningu z tanečnej, keď si zistil, že tancovanie vlastne ani nemáš rád. Tak si tam chodil ešte ďalšie štyri roky.

Vypol si sprchu, utrel nohy do uteráka a do jedného z nich sa zabalil. Spravil si tri kroky, aby si stál pred zrkadlom. Čo je zrkadlo? Je to optická plocha odrážajúca väčšinu žiarenia, ktoré na ňu dopadá. Pozrel si sa na svoje oči. Hnedé, trocha modrej pri zreničkách. Prázdne, vysaté všetkým, čo ti nič nedalo. Pozrel si sa na svoje ruky. Potom nohy. Začal si vnímať svoj dych. Nádych, výdych. Umyl si si zuby. Včera si na to zabudol, pretože po ťažkom týždni po troch hodinách spánku ťa vyplo už o šiestej večer. Znovu si sa na seba pozrel do zrkadla, čas sa zastavil, znovu si sa pozrel do svojich unavených očí a zamyslel sa, kedy si sa začal cítiť taký prázdny.

Možno sa to pokazilo vtedy, keď si zistil, že nevieš vypočítať rýchlosť auta, nevieš chemické prvky, zapísať laboratórnu prácu, nevieš zistiť hodnotu x a y, nevieš spamäti povedať šesť strán textu teórie o fungovaní v stredoveku, že nevieš zaradiť spiatočku či nevieš vysloviť slovo najnezrevolucionalizovateľnejšiemu.

Natália Holoďáková

VEDELI STE... že mnohé zvyky, ktoré sú súčasťou svadieb, majú svoj pôvod v dávnej minulosti?

Rozlúčka so slobodou Pôvodné lúčenie so slobodou pochádza zo Sparty, keď vojaci spolu so ženíchom pripíjali na koniec slobody v predvečer veľkého dňa a ich cieľom bolo odľahčiť nervozitu z blížiacej sa svadby. V podobnom duchu sa niesli rozlúčky so slobodou aj v slovenskom prostredí. Kým si ženích so svojimi družbami a priateľmi pripíjal na slobodu, nevesta spolu s družičkami pripravovala pierka pre hostí. Pôvodné rozlúčky so slobodou sa konali v predvečer svadby, zatiaľ čo v súčasnosti uprednostňujeme lúčenie týždeň až dva pred veľkým dňom.

Pierka Pripínanie pierok malo v minulosti rovnaký význam ako v dnešnej dobe, a teda rozlíšiť svadobných hostí. Najčastejšie sa v minulosti používal do svadobných pierok rozmarín, ktorý symbolizuje lásku, vernosť a šťastie. V súčasnosti sa predstavivosti medze nekladú a pierka sa vyrábajú z najrôznejších materiálov a v rôznom prevedení.

Svadobná kytica V minulosti sa ešte pred používaním kvetín využíval cesnak, či bylinky na odohnanie zlých duchov. Neskôr sa do popredia dostali kvetiny, ktoré symbolizujú plodnosť a lásku.

Prstene Výmena svadobných prsteňov je zachovaná dodnes a predstavuje sľub večnej lásky. Tradícia nosenia prsteňa je však najstarším zo všetkých svadobných tradícií. V minulosti sa verilo, že prsteň sa má nosiť na prstenníku ľavej ruky, keďže tento prst je žilou spojený priamo so srdcom. V dnešnej dobe je vysvetlenie tohto zvyku jednoduchšie a teda, že väčšina ľudí sú praváci a teda prsteň nepodlieha prílišnému mechanickému poškodeniu, akoby tomu bolo na pravej ruke. Svadobná obrúčka pre mužov v minulosti tradičná nebola a pochádza z čias druhej svetovej vojny. Prsteň bol pre vojakov spomienkou na ženy, ktoré ich čakali doma. Staré, nové, požičané, modré Táto tradícia siaha až do viktoriánskej éry, kde staré, nové, požičané a modré predmety mali priniesť neveste šťastie. Niečo staré symbolizovalo nevestin pôvod, spojenie s jej minulosťou a rodinou, pričom niečo nové znamenalo, že sa chystá založiť si vlastnú rodinu a cestu. Niečo požičané malo byť odobrané od šťastného a spokojného páru, aby sa ich šťastie prenieslo aj na nevestu. Niečo modré bolo spojené s vernosťou a lojalitou vo vzťahu.

Dary medzi nevestou a ženíchom Do módy sa opäť dostáva obdarovanie medzi nevestou a ženíchom. Obaja zaľúbenci si často napíšu vyznania lásky a k tomu pribalia drobnosť, ktorá im tento deň bude pripomínať. Nejde však o novodobý zvyk, či rozmar, už v minulosti sa nevesta so ženíchom zvykli obdarúvať. Ženích podaroval neveste čižmy a nevesta ženíchovi vyšívanú košeľu. 36

Hádzanie ryže

Svadobný odev

Aj hádzanie ryže, v dnešnej dobe častokrát nahrádzané ružovými lupienkami, či papierovými konfetami, malo v minulosti symboliku – reprezentovalo šťastie, bohatstvo a plodnosť.

Tradičné biele šaty symbolizujú čistotu a panenstvo. Ale vedeli ste, že kedysi nevesty nosili červené svadobné šaty? Zmena nastala v roku 1840, keď sa kráľovná Viktória vydávala za princa Alberta. Obliekla si biele svadobné šaty, ktoré predstavovali bohatstvo a prepych. Odvtedy sa biela farba stala populárnou a ostala až dodnes.

V súčasnosti mnohé obradné miestnosti či kostoly zakazujú hádzanie ryže pre nadmerné znečistenie priestoru. Najschodnejšou náhradou hádzania ryže je fúkanie bublín z bublifukov alebo mávanie stužkami s rolničkami nad vychádzajúcimi novomanželmi.

Nosenie závoja zakrývajúceho tvár je dnes skôr otázkou vkusu ako povinnosti. V minulosti ho nevesty nosili, aby boli chránené od diabla, závistlivých a zlých síl. V antickom Grécku a Ríme bolo úlohou závoja zmiasť diabla a odvrátiť tzv. diablovo oko. V niektorých kultúrach otcovia dávali svojim dcéram závoj, aby oklamali ženícha. Povedzme, že nevesta prekvitala krásou, ale tou vnútornou. Závoj tiež slúžil na skrývanie identity dievčaťa pri dohodnutých sobášoch až do samotného obradu.

Rozbíjanie taniera Rozbíjanie taniera symbolizovalo šťastie a spoločné zametanie snahu novomanželov spolupracovať. V minulosti sa tradovalo, že koľko črepín mladomanželia nepozametali, toľko potomkov ich v budúcnosti čakalo.

Hádzanie kytice Táto tradícia pochádza z Anglicka a v minulosti bola skôr obranným manévrom nevesty, kedy si ženy chceli zo svadby odniesť aspoň kúsok jej oblečenia či kvetín. Nevesta vtedy zvykla hodiť za seba kyticu, a kým sa o ňu ostatné „bili“, stihla pred nimi utiecť. Na starých slovenských svadbách sa dokonca namiesto kytice zvykol hádzať koláč. Rovnako ako aj dnes sa vravelo, že družička, ktorá ho chytí, bude ďalšou na rade.

Družičky Podobne ako dnes, aj v minulosti plnili družičky funkciu pomocníčok nevesty. Išlo však výlučne o slobodné dievčatá, pričom v dnešnej dobe sa od tejto predstavy pomaly upúšťa. V minulosti zaisťovali výzdobu svadobného stola a pomocné práce v deň svadby. Družičky pomáhajú neveste s obliekaním svadobných šiat. Čo sa týka odevov ako družičiek, tak aj družbov na slovenských svadbách, v minulosti mali vždy veľmi podobné oblečenie ako ženích s nevestou, čo malo zmiasť zlých duchov, ktorí chceli ublížiť novomanželom, aby nevedeli, kto je ženích a kto nevesta.

Hostina Na dnešných svadbách sa polievka servíruje mladomanželom z jedného taniera, pričom sa navzájom musia kŕmiť, čo má symbolizovať ich súdržnosť a spoluprácu. V minulosti však mladomanželia jedli počas celého večera z jedného taniera, jedným príborom, ako znak toho, že k sebe patria, že odteraz sa budú o všetko deliť, ako o starosti, tak aj o radosti. Aj konkrétne jedlá na svadobnej hostine mali svoju obradovosť. Na svadbách nesmelo chýbať jedlo pripravené zo sliepky alebo kohúta, ktoré malo zabezpečiť novomanželom plodnosť. Aj dnes je zvykom podávať na svadbe domáci slepačí vývar. 38

Svadobná torta

Prenos nevesty cez prah

Nádherná torta, ktorú všetci prítomní obdivujú, je samozrejmou súčasťou svadobnej hostiny, takisto ako svadobné šaty. Pôvod svadobnej torty siaha do starobylého Ríma, kedy ženích lámal nad hlavou nevesty bochník jačmenného chleba symbolizujúceho plodnosť. Hostia sa potom zhŕkli okolo nevesty, aby zozbierali odrobinky a ušlo sa aj im nejaké šťastie. Dnes sa, chvalabohu, nemusíme hádať o odrobinky, ale môžeme si vychutnať torty od výmyslu sveta.

Prenos nevesty cez prah vídame aj dnes takmer na každej svadbe. V minulosti malo toto prenášanie nevesty význam oklamania zlých duchov, ktorí striehli pod prahom a strážili dom. Neskôr sa zaužíval význam začiatku nového spoločného života.

YES

áno

Čepčenie Na dnešných svadbách prebieha čepčenie spolu so sňatím vienka a celý ceremoniál vrátane spevov starších žien trvá približne pol hodiny. V minulosti boli tieto úkony rozdelené a skladanie vienka sa považovalo za vrchol prvého svadobného dňa. Rovnako ako aj dnes sa družba, či iný muž spýtal, či chce nevesta vienok sňať alebo hlávku sťať. Po zložení vienka chodili staršie ženy okolo nevesty so sviečkami a spievali piesne. Nasledovala svadobná noc. Ráno sa neveste založil čepiec na znak toho, že je už ženou.

P., foto: internet 39

DVOJSTRÁNKA PLNÁ HUMORU Na hodine fyziky: - Telesá sa teplom rozťahujú a zimou sťahujú. Vedel by niekto povedať príklad? - Prázdniny sú v lete dlhšie ako v zime!

Vraj keď dnes nebudem piť, tak budem mať sex. Mám dilemu: 40-ročná hysterka alebo 14-ročná whisky? Minule som v rámci chudnutia skúsil namiesto zeleného čaju zelenú salámu. Za dva dni som schudol 4 kilá. Manželský pár má dve dcéry, a tak sa rozhodne, že sa do tretice pokúsia o syna. Po mesiaci pokusov príde žena konečne do iného stavu a po deviatich mesiacoch sa jej narodí zdravý chlapec. Šťastný otec sa ponáhľa do pôrodnice, aby sa pozrel na svojho syna, ale hneď po prvom pohľade je zdesený. Je to najškaredšie dieťa, aké kedy videl. Príde za ženou a pýta sa: - Že ty si mi bola neverná??? Manželka sa na neho usmeje a povie: - Tentokrát nie.

Úvaha učiteľa na hodine fyziky: - Keby žiaci, ktorí sedia v zadných laviciach, boli tak ticho ako žiaci v stredných laviciach, ktorí si čítajú časopisy, mohli by žiaci v predných laviciach ďalej nerušene spať... Prišla som stiahnuť žiadosť o rozvod! Už sa nehádame, pretože manžel včera vyhral 3 milióny eur!

Idú dvaja policajti a jeden nájde plechovku. Popozerá si ju a zahodí ju na druhú stranu rieky. Druhý sa ho pýta, prečo ju vyhodil. A on mu odpovedá: - Vieš, bolo tam napísané: Otvoriť na druhej strane. Pri večeri som sa zľakla, že som stratila čuch aj chuť. Potom som si uvedomila, že sú to rajčiny z Tesca. 40

11 najčastejších viet v škole: - Kedy zvoní? – Čo?! Aká písomka? – Dáš mi to odpísať? – Ja tomu nerozumiem. – Aká je hodina? – Ktorá strana? – Ja chcem ísť domov! – Čo?! Bola aj domáca úloha? – Toto sme sa neučili. – Konečne prestávka! – Čo hovoril/-a? Prídu do neba šofér autobusu a farár. Svätý Peter pozve dovnútra šoféra a farárovi povie, aby počkal. Farár sa samozrejme naštve a hovorí: - Prečo mám ja, zbožný človek, ktorý celý život verne slúžil Bohu, čakať na vstup do neba kvôli nejakému šoférovi? Svätý Peter na to: - Tak pozri, keď si v kostole kázal, tak všetci spali, zato keď on jazdil, všetci sa modlili!

Viete, kto je absolútne nestály milenec? Matematik - stále hľadá neznámu... Človek si v živote ten sex nestačí ani užiť. Najskôr sa bojí, že ho prekvapia rodičia, potom deti a nakoniec, že ho skolí infarkt. - Viete, aký je rozdiel medzi slovenským a kanadským drevorubačom? - Žiadny. Obaja si zarobia za týždeň na cestu do Bratislavy. Novomanžel sa prehrabáva v tanieri a pýta sa: - Je to jedlo zasa z konzervy? Manželka – blondína odpovedá: - Áno, bol na nej taký krásny psíček a nápis: PRE VÁŠHO MILÁČIKA.

- Neviem si poradiť. Môj pes stále naháňa ľudí na bicykli. - Tak mu vezmite bicykel.

Mami, ja chcem na Vianoce psa. – Na to zabudni. Budeme mať kapra ako každý rok. Vtipy pre vás vybrali: Martina, Patrik, Adam

Športový deň seniorov Jesennú slnečnú stredu 13. septembra 2023 využilo mesto Myjava na zorganizovanie Športového dňa pre seniorov v oddychovom areáli Padelky v mestskej časti Turá Lúka. Ruku k dielu pri príprave a realizácii zaujímavého podujatia priložilo aj desať našich gymnazistov. Približne 140 seniorov prežilo príjemný, pohybom nabitý deň. Jednotlivé tímy súťažili v štafetovom behu, hádzali šípky, strieľali z luku, triafali na bránu a vyskúšali si aj elektrické kolobežky. My, mladí, sme sa zas inšpirovali ich optimizmom, životným elánom a chuťou niečo dokázať aj vo vyššom veku. Futsal 18. októbra 2023 si tím našich futsalistov v telocvični SPŠ Myjava zmeral sily s družstvom myjavskej priemyslovky. Naše vedenie z úvodných minút prelomil tlak domácich, ktorí nakoniec zvíťazili 8:5. Našu školu reprezentovali Šimon Batka, Jonáš Belanský, Filip Brňa, Alex Černák, Maroš Figura, Jakub Galbavý, Ondrej Halenár, Ľubor Hodúl, Alexander Jozefák a Patrik Vávra. Priemyslovákom blahoželáme k výhre i k postupu do regionálneho kola.

ZO ŠPORTU

Basketbal 3 x 3 20. októbra 2023 sa naša škola stala hostiteľom okresného kola v basketbale 3 x 3 určenej žiakom 7. – 9. ročníka ZŠ, ako i sekundy – kvarty z osemročného gymnázia. Turnaja sa zúčastnili 4 školy. Hralo sa podľa pravidiel streetbalu, systémom každý s každým a podľa propozícií, 1x10 min. alebo po dosiahnutie 21 bodov. Ako to dopadlo? Dievčatá – 1. miesto II. ZŠ Myjava 2. miesto ZŠ Vrbovce 3. miesto ZŠ Brezová pod Bradlom 4. miesto Gymnázium Myjava Chlapci – 1. miesto ZŠ Brezová pod Bradlom 2. miesto ZŠ Vrbovce 3. miesto II. ZŠ Myjava 4. miesto Gymnázium Myjava Napriek výsledkom za bojovnosť a reprezentáciu ďakujeme žiačkam a žiakom kvarty. Farby našej školy obhajovali Melissa Balážová, Vanessa Bielčiková, Kristína Konečná, Markéta Marková, Alexandra Smetanová, Martin Cigánek, Maxim Csornej, Jakub Michálek a Roland Petráš.

A. P., foto: H.

ANTISTRESOVÉ MAĽOVANKY

Školský časopis myjavských gymnazistov September - október 2023 Web: https://gymy.edupage.org/ Šéfredaktor: Natália Hutyrová Redakčná rada: Patrik Malý (1.A), Martina Mičová (1.A), Adam Tomáš Pacek (1.A), Hana Gašparová (3.A), Alexandra Menkynová (3.A), Katarína Čmaradová (3.B), Natália Holoďáková (3.B), Samuel Mocko (3.B), Kristína Vindušková (3.B), Milota Mikulová (4.B) Zodpovedné p. profesorky: Mgr. Iveta Maliariková, Mgr. Veronika Redechová Grafická a technická úprava: Ema Gogová (1.A), INF skupina pani profesorky Mgr. Veroniky Redechovej (3.A) Autor obálky: Diana Országová (3.A) Tlač: Gymnázium Myjava