Hrady v okolí Prešova by Dr. Branislav

Hrady v okolí Prešova HRADNÝ

BEDEKER

Krosno

Nowy Sacz

Zborov

Krynica-Zdrój

Plaveč

Brezovička

Brezovica

Plaveč

Zborov

Kamenica Hanigovský hrad

Kamenica Lipany Brezovica

Lipovský hrad

Bardejov

Hanigovce

Šariš

Sabinov

Lipovce

Veľký Šariš

Kapušiansky hrad

Kapušany

Prešov

Obišovský hrad Kysak

Krompachy Gelnica

Sokoľ

Kysak

Medzianky

Šebeš

Podhradík

Medzianky

Soľnohrad

Ruská Nová Ves

Lipovec

Mudrovce

Zrúcanina hradu

Bidovce

s obnovenými múrmi

Zaniknutý hrad

so zvyškami múrov pod zemou

Bodoň

Zlatá Baňa

Obišovce

Sokoľ

Legenda

Bystré

Baška

Košice

Ďurkov

Hrad Šariš Hrad Šariš je jeden z najväčších

hradných komplexov na Slovensku.

Bol vybudovaný z iniciatívy uhorských kráľov začiatkom 13. storočia. Stal sa sídlom nového politicko-admiŠarišské hradné hry sú neodmysliteľnou súčasťou pripravovaných letných podujatí.

nistratívneho celku – komitátu Šariš a správy kráľovských majetkov. Jeho situovanie súviselo s dôležitým vo-

jensko-strategickým zámerom ovládnutia a ochrany územia s dôležitými krajinskými a obchodnými cestami.

Postupne prešiel mnohými stavebnými úpravami, ktoré vyvrcholili v 15. –

16. storočí. Od 18. storočia hrad stráca pozíciu sídla župy, ktorá sa preniesla do neďalekého Prešova. Stáva sa

vojenským objektom s kasárenským režimom a postupne stráca aj svoje

výsadné postavenie. Z ticha opusteného veľ kolepého sídla sa magický hrad každoročne, na niekoľ ko dní, stáva centrom nadšencov historického

šermu, vojenstva, remesiel, hudby a divadla. Filmová noc na hrade, Dobýjanie hradu, no

najmä Šarišské hradné hry sú neodmysliteľnou súčasťou pripravovaných letných podujatí.

Kapušiansky hrad Len niekoľ ko kilometrov od Prešo-

va, v obci Kapušany, stojí zrúcanina

Kapušianskeho hradu. Oku návštevníka určite neunikne, pretože svojou

polohou na kopci Zámčisko je viditeľný aj z okolitých dedín. Nachádza sa na mieste starého slovanského hra-

diska. Chránil kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. V 15. storočí bol využívaný aj ako vojenská väznica.

Rovnako ako hrad Šariš, aj Kapušiansky vystriedal niekoľ ko majiteľov.

V roku 1715 ho definitívne zbúrali.

Z Kapušianskeho hradu sa zachovali

vysoké kamenné múry či zvyšky omie-

tok, okien a strieľní. Veľ ká časť hradu bola v posledných rokoch obnovená,

a to vrátane vybudovania vyhliadkovej veže.

Hradné slávnosti v areáli Kapušianskeho hradu.

Soľnohrad Ruiny hradu, ktorý je nazývaný aj

Zbojnícky hrad, stoja nad obcou Ruská Nová Ves, na okraji Slanských vrchov.

Jeho predchodca je najstarší zo všetkých hradov z okolia Prešova. Pre

svoju strategickú polohu chránil soľné bane a vzácne soľné pramene, známe

už od rímskych čias. Jeho predchodca, starší „castrum Salis” (Soľnohrad),

pravdepodobne stál na kopci v mestskej časti Prešova – Solivar. Bol však

postavený z dreva a pri tatárskom vpáde v roku 1241 vypálený. Nový kamenný Soľnohrad bol vybudovaný na súčasnom mieste na konci 13. st. Kvôli sporom o zisky z obchodu so soľou

bol hrad zničený na konci roku 1579

Výhľad zo Soľnohradu na severnú časť Košickej kotliny, niekedy aj na Vysoké Tatry. V pozadí sa týči hrad Šariš.

vojskom zo Šarišského hradu.

Hrad Šebeš Stojí nad obcou Podhradík vo výške 529 metrov. Jeho predchodcom bol

v 13. storočí drevený strážny hrádok

Havran. Ten združoval rytiersky rád

odetý v čiernych plášťoch. O dve sto-

ročia neskôr bol prestavaný na Castum Sebes/Sebeswar, dnešný Šebešský

hrad. Hrad bol charakteristický kru-

hovou vežou s hrubými múrmi, ako aj obytným palácom s obrannou stenou. Mesto Košice ho dostalo ako

richtár obesiť na hradnú bránu a hrad

znepáčilo Prešovčanom a v roku 1550

sadil richtára a potrestal občanov

dar od kráľa Vladislava. To sa však

ho vypálili. Hradného pána Sebesiho a kastelána Gerakiho dal prešovský

nechal podpáliť. Panovník za to zo-

mesta Prešov. Hrad však už neobnovili a po čase zanikol. Hrad Šebeš ponúka nádherné výhľady na bohatú okolitú prírodu. Tradičným podujatím sú

Pohľad z nádvoria hradu Šebeš.

Hradné hody v Podhradíku.

Hrad Kamenica Na vápencovom brale v pohorí Čer-

gov, v susedstve mesta Lipany sa nad

Hanigovský hrad

hradu Kamenica s náučným chodní-

Wywar (Nový hrad), čo svedčí o skutočnos-

obcou Kamenica nachádza zrúcanina kom. Hrad dal podľa dochovaných

písomností postaviť v prvej polovici

13. storočia gróf spišských Sasov Dietrich Tarczay. Prvá písomná zmienka

však pochádza až z roku 1306. Na hrade sa vymenilo niekoľ ko majiteľov.

Posledným bola Anna Tarczay-Drugethová, manželka Juraja Drugetha,

ktorá sa zúčastnila sprisahania proti Pohľad na hrad Kamenica z južnej strany.

Ostatné hrady v okolí Prešova

Ferdinandovi Habsburskému a hrad

odmietla vydať. Dobili ho 16. júla 1556 a odvtedy chátral. Z Kamenického

Názov hradu sa uvádza v roku 1411 ako castrum ti, že pred týmto hradom tu musel stáť starší

hrad. Ten bol pôvodne postavený z dreva a dal ho vystavať šľachtic Mikčo. V roku 1342 požia-

dal kráľa Ľudovíta I. o povolenie prestavať hrad

na kamenný. Kamenný hrad mal pôdorys obdĺžnika a jeho priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie. Palác mal obdĺžnikový pôdorys

a bol dvojpodlažný, na nádvorí boli hospodárske

budovy a iné stavby. Opevnenie sa niekde zachovalo až do výšky 2 až 3 metre a vidno aj lôžka pre delá.

hradu ostali viaceré múry. K najzacho-

Obišovský hrad

východného paláca. Na Kamenickom

severne od obce Obišovce, v pohorí Čierna hora

valejším častiam patrí severný múr

hrade sa každoročne organizujú a te-

šia sa veľ kej obľube Hradné slávnosti a Noc hradných zrúcanín.

Zvyšky zrúcanín Obišovského hradu ležia

v časti Stráža, v nadmorskej výške 360 metrov

na mieste zvanom Zámčisko. Hrad plnil funkciu strážneho hradu, jeho úlohou bolo chrániť ob-

chodnú cestu vedúcu popri rieke Svinka. V okolí obce Obišovce sa zdržiaval aj kráľ Matej Korvín, nevie sa však, či hrad navštívil. Ruiny hradu sú pozostatkom pevnosti postavenej v 13. storočí na mieste starého slovanského hradiska drienovskými pánmi z rodu Abovcov. Obišovský

hrad patrí k najstarším a zanikol v 15. storo-

čí v čase tzv. hradoborectva. V súčasnej dobe na hrade prebiehajú konzervačné práce.

Lipovský hrad

je až 20 metrov. Vysoké skalné steny hlavne

čiatkom 13. storočia v chotári obce Lipovce. Bol

cvičné steny pre skalolezcov.

Lipovský hrad bol vystavaný rodom Merše za-

ranogotickým kráľovským hradom a jeho hlavné poslanie bolo strážiť bezpečnosť ciest, ktoré

na východe rovnako na južnej strane slúžia ako

smerovali cez Lipovskú dolinu zo Šariša na Spiš

Hrad Medzianky

na sklonku stredoveku. Napriek tomu, že je zrú-

výške 382 metrov, asi 1 kilometer severový-

alebo opačne. Hrad zanikol pravdepodobne už

canina Lipovského hradu málo známa, je zaují-

mavá nielen vysokou kamennou vežou, s peknou skalnou vyhliadkou a pohľadom na Lačnovskú

tiesňavu, ale aj zachovanými zvyškami hradných múrov. Málo známe, schované zvyšky Lipov-

ského hradu sa nachádzajú západne od obce Lipovce, na hrebeni Jazvečieho kopca (kóta

Zámčisko, 618 m. n. m.) nad známou Lačnovskou tiesňavou. Hoci z hradu ostali už len fragmenty, stále je zaujímavým objektom, navyše v atrak-

tívnom prostredí ostrého, skalnatého hrebienka pohoria Branisko.

Strážny hrad Medzianky sa týči v nadmorskej chodne od rovnomennej obce na vyvýšenom

skalnom výbežku. Patrí medzi najmenšie hrady na Slovensku. Jeho strategická poloha posky-

tuje úžasný výhľad na susedné hrady Kapušany a Šariš, Slanské vrchy či mesto Hanušovce nad

Topľou. Aj preto sa Medziansky hrad výborne uplatnil v signálnom systéme. Strážil dôležitý

komunikačný spoj zo Zemplína do Šariša. O vynikajúcom situovaní hradu okrem iného svedčí aj využitie polohy na vojenskú pozorovateľňu ešte na sklonku druhej svetovej vojny. Hrad

postavili pravdepodobne rytieri Johaniti, kto-

rí mali v neďalekých Hanušovciach nad Topľou

svoj kláštor. Zaniknutie hradu majú na svedomí

Hrad Bodoň

Je postavený na výraznej skalnej vyvýšenine

okrúhleho tvaru v nadmorskej výške 855 metrov. Podľa zachovalých listín sa tu ukrývali rodinní

príslušníci šľachtica Buduna z Ploského počas

tatárskych vpádov koncom 13. a zač. 14. storočia. Osídlenie v stredoveku nebolo dlhodobé. Zá-

chranný archeologický výskum tu odkryl niekoľ-

pravdepodobne vnútropolitické boje. Hrad bol

jednodielneho obdĺžnikového pôdorysu a rámo-

vala ho mocná hradba hrubá 2 až 2,7 m. Integrál-

nou časťou hradu bola hranolová veža. Na nádvo-

rí bola do skaly vyhĺbená 6 m hlboká cisterna. Do fortifikačného systému patrí aj valové opevnenie a priekopa.

ko stavieb, a to hlavne základy hlavnej veže. Táto veža spolu s viditeľnými valmi bývalých hra-

dieb sú najviditeľnejšími pozostatkami hradu.

Hrad Bodoň je so svojou nadmorskou výškou

jedným z najvyššie položených stredovekých hradov na Slovensku. Výška skalných stien

www.sarisskahradnacesta.sk

Vzniklo s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR