Kaštiele v okolí Prešova by Dr. Branislav

Kaštiele v okolí Prešova BEDEKER

KAŠTIEĽOV

Úvod

ciou, aby svoje voľné chvíle trávili

Región Šariš rozprestierajúci sa

vás previedli po 10 najznámejších

Slovenska tvoril v minulosti dôle-

bedeker, ktorý práve držíte v ru-

žitú územno-administratívnu jednotku. Strategická severná hranica s Poľskom a niekoľ ko významných obchodných ciest pretínajúcich celé územie Šariša sa podpísali

pod veľ ké množstvo kráľovských a šľachtických sídel obranného

aj reprezentačného charakteru.

Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Šariš si vo svojom

projekte s názvom „Šarišská hradná cesta“ dala ambíciu tieto jedinečné historické pamiatky vzájomne prepojiť, jednotne ich prezento-

vať na internetovom portáli (www. sarisskahradnacesta.sk), zvýšiť

o nich povedomie a v neposlednom

rade posúvať praktické a zaujímavé

informácie návštevníkom s inšpirá-

V prvom bedekri o hradoch sme

hradoch v okolí Prešova. Tento

kách, sme nazvali „Kaštiele v okolí

Prešova“. Vybrali sme doň 10 lokalít s kaštieľmi, ktoré sa určite oplatí navštíviť. V Šariši máme viac ako

50 kaštieľov, kúrií či iných šľachtic-

ko-zemepanských sídel a bolo veľmi

ťažké urobiť rozhodnutie o finálnom výbere pre tento bedeker. Aj keď

niektoré stavby zanikli skôr ako iné vznikli, všetky lokality si zaslúžia

vašu pozornosť, nakoľ ko sú súčasťou našich dejín a k ich návšteve láka aj ich poloha v prekrásnom

prostredí regiónu Šariš, a to na veľmi krátkej trase. Veríme preto, že sa pred svojou cestou pozriete aj

na našu webovú stránku, kde nájde-

te množstvo zaujímavých informácií či užitočných tipov.

Vtáčí pohľad na tejto dvojstrane je z mestskej časti Kanaš vo Veľkom Šariši na neďaleký vrch Lysá Stráž, v pozadí pohorie Čergov.

v severnej polovici východného

práve objavovaním regiónu Šariš.

Zborov

Bardejov

Koprivnica

Dubovica Rožkovany

Raslavice

Červenica Terňa pri Sabinove Uzovce

Brezovica

Pečovská Nová Ves

Uzovský Šalgov Jarovnice

Šarišské Michaľany

Hermanovce

Hendrichovce Fričovce

Kurima

Hertník

Krivany

Šarišské Dravce

Svidník

Chminianska Nová Ves

Žipov

Župčany

Svinia Radatice

Ruské Pekľany

Demjata

Marhaň Želmanovce Kuková

Tulčík

Kračúnovce Chmeľov

Fintice

Hanušovce nad Topľou

Nižná Šebastová

Prešov

Haniska

Kendice

Petrovany

Ličartovce

Giraltovce

Prešov Osudy Prešova boli v minulosti viac ako v ktoromkoľvek inom východoslovenskom meste späté s mocnou

rodinou Rákociovcov. Na konci 16. st.

zakúpilo niekoľ ko domov v Prešove aj sedmohradské knieža Žigmund Ráko-

Detail na vyzdobenú atiku a pohľad do interiéru Rákociho paláca.

ci. Domy dal prebudovať na honosný

mestský palác v renesančnom slohu, dnes známom pod názvom Rákociho palác. Rákociovcom sa tak podarilo vytvoriť skutočný skvost mestskej

došlo k prestavbe dvorového krídla v barokovom

za najkrajší mestský renesančný palác

či nájomcov, ktorí si ju adaptovali na obchodné

renesančnej architektúry, považovaný na území horného Uhorska. V roku 1633 v ňom prebiehali rokovania

medzi zástupcami sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho a cisára

Ferdinanda II., ukončené podpísaním

prešovského mieru. V priebehu 18. st.

slohu. V 19. st. mala budova viacero vlastníkov

a dielenské priestory. Dôkladná rekonštrukcia

paláca do pôvodnej renesančnej podoby, ukončená obnovou sgrafitovej výzdoby v priečelí, sa

uskutočnila v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

V súčasnosti tu sídli Krajské múzeum v Prešove s mnohými bohatými expozíciami.

Hanušovce nad Topľou Jeden z najkrajších barokových kaštieľov Prešovského samosprávneho kraja je so svojimi štyrmi vežami aj dnes

dominantou malebného mestečka pod

Slanskými vrchmi. Impozantný kaštieľ v renesančno-barokovom štýle dali Dobová fotografia z 20. storočia z luxusne zariadeného reprezentačného salónu v barokovom kaštieli.

vybudovať bratia Jozef a Tomáš Des-

sewffyovci (Dežöfi), ktorí boli v službách Márie Terézie, kráľovnej Uhorska. Kaštieľ bol jedným z rodových

dessewffyovských sídel do roku 1940. Z luxusne zariadených salónov sa

však nič nedochovalo. Od roku 1976 je kaštieľ múzeom. V polovici 18. storo-

čia bola pri kaštieli založená okrasná záhrada, neskôr prebudovaná na prí-

rodno-krajinársky park, so skleníkmi

s citrusovými plodmi. V čase svetových vojen a v povojnovom období bol značne poškodený a zredukovaný. V roku 2014 bol v areáli tohto parku vybu-

dovaný archeopark. Neďaleko kaštieľa (múzea) sa nachádza druhý, menší renesančný kaštieľ

z roku 1564. Išlo o reprezentačné šľachtické sídlo rodu Sóosovcov (Šóš). V jeho tesnej blízkosti sa

nachádza aj dom správcu, ktorý slúžil ako hospodárske zázemie kaštieľa.

Fintice Rozsiahly komplex budov s parkom a zaujímavým prepojením kaštieľa

s kostolom prostredníctvom arkádo-

vej budovy premosťujúcej potok. Patrí k najvýznamnejším kultúrno-historickým pamiatkam v obci. História

šľachtického sídla vo Finticiach siaha do 13. st., kedy bola obec osadou

kráľovských strážcov hraníc. Kaštieľ

sa v priebehu ďalších storočí postup-

ne vyvíjal. Pôvodné gotické sídlo bolo v 16. a 17. st. rozšírené a prestavané

siahlej prestavbe v 18. st. prešiel komplex kaštieľa barokovou úpravou. Niekdajší šľachtickí majitelia fintického

kaštieľa boli hudobní nadšenci a veľ kí propagátori hudobného umenia. Vo

svojej rezidencii vybudovali významnú tzv. Fintickú zbierku hudobnín,

ktorá je dnes uložená v archíve Matice slovenskej. V kaštieli pôsobili viacerí

učitelia hudby z Viedne a navštívil ho

i sám Ludwig van Beethoven. V súčasnosti sídli v komplexe kaštieľa vo Fin-

ticiach viacero inštitúcií. Od roku 2014 sa v historickej budove bývalej sýpky

nachádza Galéria a múzeum ľudového umenia v obci Fintice.

V kaštieli sa nachádzala veľká knižnica, reprezentačné priestory, rytierska sála a v pivničných priestoroch dokonca aj prírodná mraznička.

do renesančnej podoby. Pri ďalšej roz-

Pečovská Nová Ves Táto historicky významná obec bola už v stredoveku sídlom šľachticov, no až

Barokový kaštieľ J. Mariássyho (1), barokový kaštieľ Š. Bornemisza (2), klasicistická kúria rodu Péchyovcov (3), kaštieľ A. Kornhaizera (4), renesančný kaštieľ (5).

začiatkom novoveku sa stala stredis-

kom panstva, čo podnietilo aj výstavbu honosných rezidencií. Renesančný

kaštieľ bol postavený v polovici 16. st. a mal chrániť neďaleký hrad, preto

na ňom zriadili aj 27 strieľní. Ojedi-

nelé šľachtické obytné reprezentačné

sídlo rodu Péchy (Péči) predstavovalo

kompaktný objekt írskeho typu. Ďalší, pôvodne barokový kaštieľ z polovice

18. st., neskôr prestavaný v secesnom štýle, obklopuje udržiavaný park.

Jeho posledným vlastníkom bol Štefan Bornemisz, syn kráľovského komor-

níka z Budapešti. Klasicistickú kúriu s rozsiahlym parkom pochádzajúcu z prvej polovice 19. st. vlastnil rod

Péchyovcov, po ktorom nesie meno aj obec. Po znárodnení slúžila na rôzne

(1) účely: škola, výrobné družstvo, kino. V súčasnos-

(2)

ti tu sídli obecný úrad. V prostredí peknej ze-

lene bočnej ulice stojí prízemná jednopodlažná

bloková stavba s manzardovou strechou z druhej polovice 18. storočia – barokový kaštieľ posled-

ného majiteľa Jána Mariássyho. Kúriu obklopoval aj park o rozlohe viac ako 1 hektár. Jeden z naj-

väčších kaštieľov v obci bol Kornhaizerov kaštieľ, známy v dedine podľa posledného majiteľa –

(3) Adolfa Kornhaizera. Pôvodne neskororenesančný dvojvežový kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia bol v roku 1755

prestavaný v barokovom štýle a v prvej polovici 19. storočia rozšírený. V Pečovskej Novej Vsi sa ešte nachádzali

ďalšie dva kaštiele zo 17. storočia, ktoré boli počas 1. svetovej vojny značne poškodené a postupne úplne zanikli.

(2)

(4)

(5)

Petrovany Tento barokovo-klasicistický kaštieľ bol postavený v roku 1756 na mies-

Zaujímavosť: V Petrovanoch bol v minulosti veľmi známy minerálny prameň uhličitej kyselky pod názvom Magaškut. Jeho vody boli charakteristické vysokým obsahom mangánu.

te staršieho renesančného kaštieľa.

Dal ho postaviť Žigmund Klobušický

po udelení grófskeho titulu rodu Klo-

bušickovcov Máriou Teréziou. Pôvodne bola stará stavba ohradená ochranným valom – vodnou priekopou, ktorú dal gróf Klobušický zasypať a ponechal len malý rybník. Neďaleko hlavnej

budovy kaštieľa sa nachádzala ľadovňa na úschovu ľadu počas celého roka.

Prírodno-krajinársky park pri kaštieli vznikol na ploche staršej vidieckej

záhrady koncom 19. st. Kaštieľ do roku 1918 slúžil ako poľovnícke sídlo pre grófske rodiny. Neskôr sa využíval

na uskladňovanie tovarov, ako štátny

detský domov či ako ústav pre duševne choré deti. V súčasnosti slúži kaštieľ

so svojím areálom ako priestor na or-

ganizovanie svadieb a rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí.

Hertník História kaštieľa sa začala písať

približne v polovici 16. st., kedy sa hertnícke panstvo stalo majetkom

šľachtického rodu Forgáčovcov z Je-

lenca za vojenské zásluhy v boji proti Turkom. Barón Šimon Forgáč stavbu renesančného kaštieľa nerealizoval

na zelenej lúke, ale pravdepodobne

na mieste staršieho hradu, ktorý exis-

toval niekedy od polovice 15. st. Kaštieľ bol vybudovaný ako štvorvežová

dvojpodlažná stavba. Veľ ké nádvorie nou, ktorý bol na viacerých miestach

spevnený baštami a po celom obvode

chránený vodnou priekopou. Súčasťou areálu kaštieľa bola aj veľ ká, tzv. Panská záhrada s ovocnými a okrasnými

stromami a rybníkom. Miestna povesť hovorí o tajnej chodbe, ktorá údaj-

ne vedie z kaštieľa do krypty kostola alebo do lesa. Ako centrum panstva,

ku ktorému okrem Hertníka patrili aj

okolité dediny, slúžil tento objekt pri-

bližne 350 rokov. Budova kaštieľa bola

počas 2. svetovej vojny výrazne poško-

dená a musela byť čiastočne obnovená. Od roku 1993 je v kaštieli umiestnené integračné sociálne zariadenie.

Zaujímavosť: V rokoch 1620 — 1635 boli v krypte kostola sv. Kataríny v Hertníku uložené pozostatky svätých Troch košických mučeníkov.

ohraničoval múr so vstupnou brá-

Fričovce Renesančný kaštieľ vo Fričovciach,

postavený rodinou Berthóty v rokoch 1623 – 1630, upúta každého svojou

bohatou sgrafitovou figurálnou výzdo-

bou. Na objekte nachádzame zobraze-

ných 150 mytologických a historických Zaujímavosť: V obci sa tiež nachádza nádherná novogotická pohrebná kaplnka šľachtických rodov Splenyiovcov a Ghillányiovcov z roku 1811.

postáv predstavujúcich antických

bohov (Mars, Venuša), hrdinov (Aeneas, Brutus), panovníkov (Flavius,

Titus, Trajanus), božské cnosti (Viera, Nádej, Láska), ale aj uhorských

kráľov či iné osobnosti (kráľ Ladislav, Matej Huňady, sultán Amurat, Jan

Žižka) atď. Ak sa dívame na sgrafitovú výzdobu kaštieľa, vidíme, že umelec

znázornil hlavy pri porovnaní s telom postáv väčšie, aby uplatnil zásadu

vertikálneho perspektívneho pohľadu

diváka zdola nahor. Na prednej fasáde

kaštieľa sa zachoval erb rodiny Berthotyovcov – heraldický štít s orlicou

a kráľovskou korunou v spodnej časti. Súčasťou areálu kaštieľa bol anglický

park, ovocná záhrada so sušiarňou ovocia, dve sýpky, vodný mlyn poháňaný vodou privádza-

nou umelým korytom z potoka. Do roku 1945 ho

obývala barónska rodina Ghillányiovcov. Od roku 1998 slúži kaštieľ ako ubytovacie zariadenie a reštaurácia.

Jarovnice Neskororenesančný kaštieľ s mohutnými vnútornými klenbami a meter Zaujímavosť: P. S. Merse slávil úspechy v Paríži, Mníchove, Berlíne a Budapešti. Ťažko však získaval modely k maľbe, lebo kolovala o ňom povera, že koho namaľuje, ten zakrátko zomrie.

hrubými múrmi bol postavený v 17. st. Patril významnej šarišskej zemepanskej rodine Szinyeiovcov, jej členom

bol aj známy impresionistický maliar svetového významu Pavol Szinyei

Merse (1845 – 1920). V minulosti bol

kaštieľ obklopený parkom so stovkami domácich a cudzokrajných stromov.

V kaštieli vítalo návštevníka 16 miestností, množstvo chodieb a schodov.

V minulosti tu boli vzácnosťou kera-

mické pece rozmanitých tvarov, veľ kostí, ale aj výzdoby. Ich zaujímavosťou bolo, že vykurovacie otvory nemali

z izieb, ale zo skrytých chodieb medzi miestnosťami. Na druhom poschodí bola zaujímavá najpriestrannejšia oválna sála s dĺžkou asi 15 metrov,

s mohutnou klenbou a s freskovou

výzdobou z roku 1789. Fresky zobrazovali mytologické výjavy. V Jarovniciach

sa okrem renesančného kaštieľa nachádza aj

ďalšia šľachtická rezidencia z konca 19. st. Prí-

zemnú kúriu s dominantným stĺpovým portikom a trojuholníkovým tympanónom, obkolesenú

historickým parkom, si dal postaviť šľachtic a už

spomínaný maliar Pavol Szinyei Merse. Tu prežil značnú časť svojho života a vytvoril množstvo svojich diel.

Hermanovce História dnešného kaštieľa je spojená s príbehom veľ kej lásky. Keď sa chcel šľachtic Laszló Péchy oženiť s Barbo-

rou Bereczky, dcérou istého bardejovského zemana, dala mu podmienku,

že sa za neho vydá, len keď jej postaví

kaštieľ na kopci a na slnečnom mieste. Starý kaštieľ v Hermanovciach totiž

stál pri potoku v doline. Mladý šľachtic vyhovel svojej láske, nechal starý

Zaujímavosť: Rodina Péchy de Péchujfalu dostala šľachtický titul v roku 1555 od kráľa Ferdinanda I. (1503 — 1564), brata slávneho cisára Karola V.

kaštieľ zbúrať a postavil krásny, klasicistický kaštieľ na kopci. Ku kaštieľu niekedy patril aj trojhektárový an-

glický park s francúzskou záhradou, panský dvor, liehovar, rozľahlé lesy

a orná pôda. Pre blízku rodinu nechal majiteľ v areáli postaviť lovecký dom,

tenisové ihrisko a pri potoku prírodný bazén. Rodina Péchyovcov žila v časti kaštieľa do roku 1948. Neskôr tieto

priestory slúžili ako škola, no postu-

pom rokov sa z nich stali ruiny. V 90.

rokoch 20. st. získali potomkovia časť pôvodného vlastníctva späť. Kaštieľ

je v súčasnosti hotelom a je jediným

kaštieľom na Slovensku, ktorý bol ocenený ako jeden zo siedmich najromantickejších hotelov v Európe.

Marhaň Obec Marhaň v priebehu stáročí

patrila rôznym šľachtickým rodom –

od Abovcov cez Soósovcov až po Dessewffyovcov. V prvej tretine 19. st.

si dali Dessewffyovci postaviť v obci klasicistický kaštieľ. Z tejto rodiny

fy (1802 — 1849), ktorý sa postupne vypracoval až na generála uhorskej armády, ktorá bojovala proti Habsburgovcom (bol jedným z vodcov

povstania v roku 1848). V roku 1849

ho popravili v rumunskom meste Arad a jeho ostatky tajne previezli do hrob-

ky v Marhani. V roku 1899 predal Pavel Dessewffy celé svoje marhaňské pan-

stvo s okolitými obcami kniežaťu Jánovi Hohenlohe-Öhringen, ktorý nechal v lese v chotári obce vybudovať nové

dvojposchodové panské sídlo s vlast-

nou kanalizáciou. Stavba so 111 oknami však nebola nikdy dokončená a okrem pivničných priestorov ani využíva-

ná. V roku 1945 ju miestni obyvatelia rozobrali. Starší klasicistický kaštieľ

s rokokovými prvkami pretrval v obci dodnes a slúži ako obecné kultúrne stredisko.

Zaujímavosť: Z Marhane pochádza aj Andrej Podlesný, ktorý si v 80. rokoch 19. storočia otvoril jedno z prvých fotoštúdií v Košiciach a jedno z prvých vo vtedajšom Uhorsku.

je snáď najznámejší Aristid Dessewf-

www.sarisskahradnacesta.sk

Vydala: Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Šariš Zostavil: Mgr. Branislav Švorc, PhD. Fotografia na obálke (kaštieľ Petrovany): Ľubomír Kasina Ostatné fotografie: Vlastimil Slávik, Krajské múzeum v Prešove, Slavomír Karabinoš, Branislav Švorc Grafická úprava: Svetozár Šomšák isbn: 978-80-972645-4-3 Vzniklo s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR