Hrady a kaštiele v okolí Prešova

Hrady a kaštiele v okolí Prešova

Región Šariš rozprestierajúci sa v severnej polovici východného Slovenska tvoril v minulos ti dôležitú územno-administratívnu jednotku. Strategická severná hranica s Poľskom a niekoľko významných obchodných ciest pretínajúcich celé územie Šariša sa podpísali pod veľké množstvo kráľovských a šľachtických sídel obranného aj reprezentačného charakteru. Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Šariš si vo svojom projekte s názvom „Šarišská hradná cesta“ dala ambíciu tieto jedinečné historické pamiatky vzá jomne prepojiť, jednotne ich prezentovať na in ternetovom portáli (www.sarisskahradnacesta.sk), zvýšiť o nich povedomie a v neposlednom rade posúvať praktické a zaujímavé informácie náv števníkom s inšpiráciou, aby svoje voľné chvíle trávili práve objavovaním regiónu Šariš.

V Šariši máme 17 hradov, 4 hra diská, 3 mestské opevnenia a viac ako 60 kaštieľov, kúrií či iných šľachticko-zemepanských sídel. Bolo veľmi ťažké urobiť rozhod nutie o finálnom výbere pre tento bedeker. Aj keď niektoré stavby zanikli skôr ako iné vznikli, všetky lokality si zaslúžia vašu pozornosť, nakoľko sú súčasťou našich dejín a k ich návšteve láka aj ich poloha v prekrásnom prostredí regiónu Ša riš, a to na veľmi krátkej trase. Ve ríme preto, že sa pred svojou cestou pozriete aj na našu webovú stránku, kde nájdete množstvo zaujíma vých informácií či užitočných tipov. K dispozícii tiež máte aj praktickú mobilnú aplikáciu, ktorá po stiahnutí do vášho telefónu funguje aj bez internetu (nájdete ju tu: https://app.sarisskahradnacesta.sk).

Pohľad z bradlového sedla Pusté Pole, ktoré oddeľuje Levočské vrchy a Čergov. Prechádza ním aj hlavné európske rozvodie medzi Čiernym a Baltickým morom.

Hrad Šariš

Hrad Šariš je jeden z najväčších hradných komplexov na Slovensku. Bol vybudovaný z iniciatívy uhorských kráľov začiatkom 13. storočia. Stal sa sídlom nového politicko-admi nistratívneho celku – komitátu Šariš a správy kráľovských majetkov. Jeho situovanie súviselo s dôležitým vojensko-strategickým zámerom ovládnutia a ochrany územia s dôležitými krajinskými a obchodnými cestami. Postupne prešiel mnohými stavebný mi úpravami, ktoré vyvrcholili v 15. –16. storočí. Od 18. storočia hrad stráca pozíciu sídla župy, ktorá sa prenies la do neďalekého Prešova. Stáva sa vojenským objektom s kasárenským režimom a postupne stráca aj svoje výsadné postavenie. Z ticha opusteného veľkolepého sídla sa magický hrad každoročne, na niekoľko dní, stáva centrom nadšencov historického Šarišské hradné hry sú neodmysliteľnou súčasťou pripravovaných letných podujatí.

šermu, vojenstva, remesiel, hudby a divadla. Filmová noc na hrade, Dobýjanie hradu, no najmä Šarišské hradné hry sú neodmysliteľnou súčasťou pripravovaných letných podujatí.

Kapušiansky hrad

Len niekoľko kilometrov od Prešova, v obci Kapušany, stojí zrúcanina Kapušianskeho hradu. Oku návštev níka určite neunikne, pretože svojou polohou na kopci Zámčisko je viditeľ ný aj z okolitých dedín. Nachádza sa na mieste starého slovanského hradiska. Chránil kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. V 15. storočí bol využívaný aj ako vojenská väznica. Rovnako ako hrad Šariš, aj Kapušian sky vystriedal niekoľko majiteľov. V roku 1715 ho definitívne zbúrali. Z Kapušianskeho hradu sa zachovali vysoké kamenné múry či zvyšky omie tok, okien a strieľní. Veľká časť hradu bola v posledných rokoch obnovená, a to vrátane vybudovania vyhliadkovej veže.

Hradné slávnosti v areáli Kapušianskeho hradu.

Soľnohrad

Ruiny hradu, ktorý je nazývaný aj Zbojnícky hrad, stoja nad obcou Ruská Nová Ves, na okraji Slanských vrchov. Jeho predchodca je najstarší zo všetkých hradov z okolia Prešova. Pre svoju strategickú polohu chránil soľné bane a vzácne soľné pramene, známe už od rímskych čias. Jeho predchodca, starší „castrum Salis” (Soľnohrad), pravdepodobne stál na kopci v mest skej časti Prešova – Solivar. Bol však postavený z dreva a pri tatárskom vpá de v roku 1241 vypálený. Nový kamen ný Soľnohrad bol vybudovaný na súčasnom mieste na konci 13. st. Kvôli sporom o zisky z obchodu so soľou bol hrad zničený na konci roku 1579 vojskom zo Šarišského hradu.

Výhľad zo Soľnohradu na severnú časť Košickej kotliny, niekedy aj na Vysoké Tatry. V pozadí sa týči hrad Šariš.

Hrad Šebeš

Stojí nad obcou Podhradík vo výške 529 metrov. Jeho predchodcom bol v 13. storočí drevený strážny hrádok Havran. Ten združoval rytiersky rád odetý v čiernych plášťoch. O dve sto ročia neskôr bol prestavaný na Castum Sebes/Sebeswar, dnešný Šebešský hrad. Hrad bol charakteristický kruhovou vežou s hrubými múrmi, ako aj obytným palácom s obrannou ste nou. Mesto Košice ho dostalo ako dar od kráľa Vladislava. To sa však znepáčilo Prešovčanom a v roku 1550 ho vypálili. Hradného pána Sebesiho a kastelána Gerakiho dal prešovský

richtár obesiť na hradnú bránu a hrad nechal podpáliť. Panovník za to zo sadil richtára a potrestal občanov mesta Prešov. Hrad však už neobnovili a po čase zanikol. Hrad Šebeš ponúka nádherné výhľady na bohatú okolitú prírodu. Tradičným podujatím sú Hradné hody v Podhradíku.

Pohľad z nádvoria hradu Šebeš.

Hrad Kamenica

Na vápencovom brale v pohorí Čergov, v susedstve mesta Lipany sa nad obcou Kamenica nachádza zrúcanina hradu Kamenica s náučným chodní kom. Hrad dal podľa dochovaných písomností postaviť v prvej polovici 13. storočia gróf spišských Sasov Dietrich Tarczay. Prvá písomná zmienka však pochádza až z roku 1306. Na hra de sa vymenilo niekoľko majiteľov. Posledným bola Anna Tarczay-Dru gethová, manželka Juraja Drugetha, ktorá sa zúčastnila sprisahania proti Ferdinandovi Habsburskému a hrad odmietla vydať. Dobili ho 16. júla 1556 a odvtedy chátral. Z Kamenického hradu ostali viaceré múry. K najzachovalejším častiam patrí severný múr východného paláca. Na Kamenickom hrade sa každoročne organizujú a te šia sa veľkej obľube Hradné slávnosti a Noc hradných zrúcanín. Pohľad na hrad Kamenica z južnej strany.

Ostatné hrady v okolí Prešova

Hanigovský hrad

Názov hradu sa uvádza v roku 1411 ako castrum Wywar (Nový hrad), čo svedčí o skutočnos ti, že pred týmto hradom tu musel stáť starší hrad. Ten bol pôvodne postavený z dreva a dal ho vystavať šľachtic Mikčo. V roku 1342 požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie prestavať hrad na kamenný. Kamenný hrad mal pôdorys obdĺž nika a jeho priestranstvo obklopovalo hradob né opevnenie. Palác mal obdĺžnikový pôdorys a bol dvojpodlažný, na nádvorí boli hospodárske budovy a iné stavby. Opevnenie sa niekde zacho valo až do výšky 2 až 3 metre a vidno aj lôžka pre delá.

Obišovský hrad

Zvyšky zrúcanín Obišovského hradu ležia severne od obce Obišovce, v pohorí Čierna hora v časti Stráža, v nadmorskej výške 360 metrov na mieste zvanom Zámčisko. Hrad plnil funkciu strážneho hradu, jeho úlohou bolo chrániť obchodnú cestu vedúcu popri rieke Svinka. V okolí obce Obišovce sa zdržiaval aj kráľ Matej Korvín, nevie sa však, či hrad navštívil. Ruiny hradu sú pozostatkom pevnosti postavenej v 13. storočí na mieste starého slovanského hradiska drie novskými pánmi z rodu Abovcov. Obišovský hrad patrí k najstarším a zanikol v 15. storo čí v čase tzv. hradoborectva. V súčasnej dobe na hrade prebiehajú konzervačné práce.

Lipovský hrad

Lipovský hrad bol vystavaný rodom Merše za čiatkom 13. storočia v chotári obce Lipovce. Bol ranogotickým kráľovským hradom a jeho hlavné poslanie bolo strážiť bezpečnosť ciest, ktoré smerovali cez Lipovskú dolinu zo Šariša na Spiš alebo opačne. Hrad zanikol pravdepodobne už na sklonku stredoveku. Napriek tomu, že je zrú canina Lipovského hradu málo známa, je zaují mavá nielen vysokou kamennou vežou, s peknou skalnou vyhliadkou a pohľadom na Lačnovskú tiesňavu, ale aj zachovanými zvyškami hradných múrov. Málo známe, schované zvyšky Lipov ského hradu sa nachádzajú západne od obce Lipovce, na hrebeni Jazvečieho kopca (kóta Zámčisko, 618 m. n. m.) nad známou Lačnovskou tiesňavou. Hoci z hradu ostali už len fragmenty, stále je zaujímavým objektom, navyše v atrak tívnom prostredí ostrého, skalnatého hrebienka pohoria Branisko.

Hrad Bodoň

Je postavený na výraznej skalnej vyvýšenine okrúhleho tvaru v nadmorskej výške 855 metrov. Podľa zachovalých listín sa tu ukrývali rodinní príslušníci šľachtica Buduna z Ploského počas tatárskych vpádov koncom 13. a zač. 14. storočia. Osídlenie v stredoveku nebolo dlhodobé. Zá chranný archeologický výskum tu odkryl niekoľ ko stavieb, a to hlavne základy hlavnej veže. Táto veža spolu s viditeľnými valmi bývalých hradieb sú najviditeľnejšími pozostatkami hradu. Hrad Bodoň je so svojou nadmorskou výškou jedným z najvyššie položených stredovekých hradov na Slovensku. Výška skalných stien

je až 20 metrov. Vysoké skalné steny hlavne na východe rovnako na južnej strane slúžia ako cvičné steny pre skalolezcov.

Hrad Medzianky

Strážny hrad Medzianky sa týči v nadmorskej výške 382 metrov, asi 1 kilometer severový chodne od rovnomennej obce na vyvýšenom skalnom výbežku. Patrí medzi najmenšie hrady na Slovensku. Jeho strategická poloha poskytuje úžasný výhľad na susedné hrady Kapušany a Šariš, Slanské vrchy či mesto Hanušovce nad Topľou. Aj preto sa Medziansky hrad výborne uplatnil v signálnom systéme. Strážil dôležitý komunikačný spoj zo Zemplína do Šariša. O vynikajúcom situovaní hradu okrem iného svedčí aj využitie polohy na vojenskú pozorovateľňu ešte na sklonku druhej svetovej vojny. Hrad postavili pravdepodobne rytieri Johaniti, kto rí mali v neďalekých Hanušovciach nad Topľou svoj kláštor. Zaniknutie hradu majú na svedomí pravdepodobne vnútropolitické boje. Hrad bol jednodielneho obdĺžnikového pôdorysu a rámo vala ho mocná hradba hrubá 2 až 2,7 m. Integrál nou časťou hradu bola hranolová veža. Na nádvorí bola do skaly vyhĺbená 6 m hlboká cisterna. Do fortifikačného systému patrí aj valové opev nenie a priekopa.

Osudy Prešova boli v minulosti viac ako v ktoromkoľvek inom východo slovenskom meste späté s mocnou rodinou Rákociovcov. Na konci 16. st. zakúpilo niekoľko domov v Prešove aj sedmohradské knieža Žigmund Ráko ci. Domy dal prebudovať na honosný mestský palác v renesančnom slohu, dnes známom pod názvom Rákociho palác. Rákociovcom sa tak podarilo vytvoriť skutočný skvost mestskej renesančnej architektúry, považovaný za najkrajší mestský renesančný palác na území horného Uhorska. V roku 1633 v ňom prebiehali rokovania medzi zástupcami sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho a cisára Ferdinanda II., ukončené podpísaním prešovského mieru. V priebehu 18. st.

došlo k prestavbe dvorového krídla v barokovom slohu. V 19. st. mala budova viacero vlastníkov či nájomcov, ktorí si ju adaptovali na obchodné a dielenské priestory. Dôkladná rekonštrukcia paláca do pôvodnej renesančnej podoby, ukon čená obnovou sgrafitovej výzdoby v priečelí, sa uskutočnila v päťdesiatych rokoch 20. storočia. V súčasnosti tu sídli Krajské múzeum v Prešove s mnohými bohatými expozíciami. Zaujímavosť: Od r. 1978 sa prešovské múzeum môže pýšiť rozsiahlou zbierkou hasičskej techniky a expozíciou hasičstva. Ide o výnimočný a na Slovensku ojedinelý súbor pamiatok.

nad Topľou

Jeden z najkrajších barokových kaštieľov Prešovského samosprávneho kraja je so svojimi štyrmi vežami aj dnes dominantou malebného mestečka pod Slanskými vrchmi. Impozantný kaštieľ v renesančno-barokovom štýle dali vybudovať bratia Jozef a Tomáš Dessewffyovci (Dežöfi), ktorí boli v služ bách Márie Terézie, kráľovnej Uhor ska. Kaštieľ bol jedným z rodových dessewffyovských sídel do roku 1940. Z luxusne zariadených salónov sa však nič nedochovalo. Od roku 1976 je kaštieľ múzeom. V polovici 18. storo čia bola pri kaštieli založená okrasná záhrada, neskôr prebudovaná na prí rodno-krajinársky park, so skleníkmi s citrusovými plodmi. V čase sveto vých vojen a v povojnovom období bol značne poškodený a zredukovaný. V roku 2014 bol v areáli tohto par Dobová fotografia z 20. storočia z luxusne zariadeného reprezentačného salónu v barokovom kaštieli.

ku vybudovaný archeopark. Neďaleko kaštieľa (múzea) sa nachádza druhý, menší renesančný kaštieľ z roku 1564. Išlo o reprezentačné šľach tické sídlo rodu Sóosovcov (Šóš). V jeho tesnej blízkosti sa nachádza aj dom správcu, ktorý slúžil ako hospodárske zázemie kaštieľa.

Fintice

Rozsiahly komplex budov s parkom a zaujímavým prepojením kaštieľa s kostolom prostredníctvom arkádovej budovy premosťujúcej potok. Patrí k najvýznamnejším kultúrno-histo rickým pamiatkam v obci. História šľachtického sídla vo Finticiach siaha do 13. st., kedy bola obec osadou kráľovských strážcov hraníc. Kaštieľ sa v priebehu ďalších storočí postupne vyvíjal. Pôvodné gotické sídlo bolo v 16. a 17. st. rozšírené a prestavané do renesančnej podoby. Pri ďalšej roz siahlej prestavbe v 18. st. prešiel komplex kaštieľa barokovou úpravou. Nie kdajší šľachtickí majitelia fintického kaštieľa boli hudobní nadšenci a veľkí propagátori hudobného umenia. Vo svojej rezidencii vybudovali významnú tzv. Fintickú zbierku hudobnín, ktorá je dnes uložená v archíve Matice slovenskej. V kaštieli pôsobili viacerí učitelia hudby z Viedne a navštívil ho i sám Ludwig van Beethoven. V súčasnosti sídli v komplexe kaštieľa vo Finticiach viacero inštitúcií. Od roku 2014 sa v historickej budove bývalej sýpky nachádza Galéria a múzeum ľudového umenia v obci Fintice.

V kaštieli sa nachádzala veľká knižnica, reprezentačné priestory, rytierska

a v pivničných priestoroch dokonca aj prírodná mraznička.

Pečovská Nová Ves

Táto historicky významná obec bola už v stredoveku sídlom šľachticov, no až začiatkom novoveku sa stala stredis kom panstva, čo podnietilo aj výstav bu honosných rezidencií. Renesančný kaštieľ bol postavený v polovici 16. st. a mal chrániť neďaleký hrad, preto na ňom zriadili aj 27 strieľní. Ojedi nelé šľachtické obytné reprezentačné sídlo rodu Péchy (Péči) predstavovalo kompaktný objekt írskeho typu. Ďalší, pôvodne barokový kaštieľ z polovice 18. st., neskôr prestavaný v secesnom štýle, obklopuje udržiavaný park. Jeho posledným vlastníkom bol Štefan Bor nemisz, syn kráľovského komorníka z Budapešti. Klasicistickú kúriu s rozsiahlym parkom pochádzajúcu z prvej polovice 19. st. vlastnil rod Péchyov cov, po ktorom nesie meno aj obec. Po znárodnení slúžila na rôzne účely: škola, výrobné družstvo, kino. V súčasnosti tu sídli obecný úrad. V prostredí peknej zele ne bočnej ulice stojí prízemná jednopodlažná bloková stavba s manzardovou strechou z druhej polovice 18. storočia – barokový kaštieľ posledného majiteľa Jána Mariássyho. Kúriu obklo poval aj park o rozlohe viac ako 1 hektár. Jeden z najväčších kaštieľov v obci bol Kornhaizerov kaštieľ, známy v dedine podľa posledného ma

Barokový kaštieľ J. Mariássyho (1) , barokový kaštieľ Š. Bornemisza (2) , klasicistická kúria rodu Péchyovcov (3) , kaštieľ A. Kornhaizera (4) , renesančný kaštieľ (5) . (1) (2)

jiteľa – Adolfa Kornhaizera. Pôvod ne neskororenesančný dvojvežový kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia bol v roku 1755 prestavaný v barokovom štýle a v prvej polovici 19. storočia rozšírený. V Pečovskej Novej Vsi sa ešte nachádzali ďalšie dva kaštiele zo 17. storočia, ktoré boli počas 1. svetovej vojny značne poškodené a po stupne úplne zanikli.

Petrovany

Tento barokovo-klasicistický kaštieľ bol postavený v roku 1756 na mies te staršieho renesančného kaštieľa. Dal ho postaviť Žigmund Klobušic ký po udelení grófskeho titulu rodu Klobušickovcov Máriou Teréziou. Pôvodne bola stará stavba ohradená ochranným valom – vodnou priekopou, ktorú dal gróf Klobušický zasypať a ponechal len malý rybník. Neďaleko hlavnej budovy kaštieľa sa nachádzala ľadovňa na úschovu ľadu počas celého roka. Prírodno-krajinársky park pri kaštieli vznikol na ploche staršej vidieckej záhrady koncom 19. st. Kaštieľ do roku 1918 slúžil ako poľovnícke sídlo pre grófske rodiny. Neskôr sa využíval na uskladňovanie tovarov, ako štátny detský domov či ako ústav pre duševne choré deti. V súčasnosti slúži kaštieľ so svojím areálom ako priestor na organizovanie svadieb a rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Zaujímavosť: V Petrovanoch bol v minulosti veľmi známy minerálny prameň uhličitej kyselky pod názvom Magaškut. Jeho vody boli charakteristické vysokým obsahom mangánu.

Hertník

História kaštieľa sa začala písať približne v polovici 16. st., kedy sa hertnícke panstvo stalo majetkom šľachtického rodu Forgáčovcov z Je lenca za vojenské zásluhy v boji proti Turkom. Barón Šimon Forgáč stavbu renesančného kaštieľa nerealizoval na zelenej lúke, ale pravdepodobne na mieste staršieho hradu, ktorý existoval niekedy od polovice 15. st. Kaštieľ bol vybudovaný ako štvorvežo vá dvojpodlažná stavba. Veľké nádvo rie ohraničoval múr so vstupnou brá nou, ktorý bol na viacerých miestach spevnený baštami a po celom obvode chránený vodnou priekopou. Súčasťou areálu kaštieľa bola aj veľká, tzv. Pan ská záhrada s ovocnými a okrasnými stromami a rybníkom. Miestna povesť hovorí o tajnej chodbe, ktorá údaj ne vedie z kaštieľa do krypty kostola alebo do lesa. Ako centrum panstva, ku ktorému okrem Hertníka patrili aj okolité dediny, slúžil tento objekt približne 350 rokov. Budova kaštieľa bola počas 2. svetovej vojny výrazne poško dená a musela byť čiastočne obnovená. Od roku 1993 je v kaštieli umiestnené integračné sociálne zariadenie.

Zaujímavosť: V rokoch 1620 — 1635 boli v krypte kostola sv. Kataríny v Hertníku uložené pozostatky svätých Troch košických mučeníkov.

Fričovce

Renesančný kaštieľ vo Fričovciach, postavený rodinou Berthóty v rokoch 1623 – 1630, upúta každého svojou bohatou sgrafitovou figurálnou výzdo bou. Na objekte nachádzame zobraze ných 150 mytologických a historických postáv predstavujúcich antických bohov (Mars, Venuša), hrdinov (Aeneas, Brutus), panovníkov (Flavius, Titus, Trajanus), božské cnosti (Vie ra, Nádej, Láska), ale aj uhorských kráľov či iné osobnosti (kráľ Ladislav, Matej Huňady, sultán Amurat, Jan Žižka) atď. Ak sa dívame na sgrafitovú výzdobu kaštieľa, vidíme, že umelec znázornil hlavy pri porovnaní s telom postáv väčšie, aby uplatnil zásadu vertikálneho perspektívneho pohľadu diváka zdola nahor. Na prednej fasáde kaštieľa sa zachoval erb rodiny Berthotyovcov – heraldický štít s or licou a kráľovskou korunou v spodnej časti. Súčasťou areálu kaštieľa bol Zaujímavosť: V obci sa tiež nachádza nádherná novogotická pohrebná kaplnka šľachtických rodov Splenyiovcov a Ghillányiovcov z roku 1811.

anglický park, ovocná záhrada so sušiarňou ovocia, dve sýpky, vodný mlyn poháňaný vodou privádzanou umelým korytom z potoka. Do roku 1945 ho obývala barónska rodina Ghillányiovcov. Od roku 1998 slúži kaštieľ ako ubytovacie zariadenie a reštaurácia.

Zaujímavosť: P. S. Merse slávil úspechy v Paríži, Mníchove, Berlíne a Budapešti. Ťažko však získaval modely k maľbe, lebo kolovala o ňom povera, že koho namaľuje, ten zakrátko zomrie.

Jarovnice

Neskororenesančný kaštieľ s mohut nými vnútornými klenbami a meter hrubými múrmi bol postavený v 17. st. Patril významnej šarišskej zemepan skej rodine Szinyeiovcov, jej členom bol aj známy impresionistický maliar svetového významu Pavol Szinyei Merse (1845 – 1920). V minulosti bol kaštieľ obklopený parkom so stovkami domácich a cudzokrajných stromov. V kaštieli vítalo návštevníka 16 miest ností, množstvo chodieb a schodov. V minulosti tu boli vzácnosťou kera mické pece rozmanitých tvarov, veľkostí, ale aj výzdoby. Ich zaujímavosťou bolo, že vykurovacie otvory nemali z izieb, ale zo skrytých chodieb medzi miestnosťami. Na druhom poschodí bola zaujímavá najpriestrannejšia oválna sála s dĺžkou asi 15 metrov, s mohutnou klenbou a s freskovou výzdobou z roku 1789. Fresky zobra zovali mytologické výjavy. V Jarovni

ciach sa okrem renesančného kaštieľa nachádza aj ďalšia šľachtická rezidencia z konca 19. st. Prízemnú kúriu s dominantným stĺpovým porti kom a trojuholníkovým tympanónom, obkolesenú historickým parkom, si dal postaviť šľachtic a už spomínaný maliar Pavol Szinyei Merse. Tu prežil značnú časť svojho života a vytvoril množ stvo svojich diel.

Hermanovce

História dnešného kaštieľa je spo jená s príbehom veľkej lásky. Keď sa chcel šľachtic Laszló Péchy oženiť s Barborou Bereczky, dcérou istého bardejovského zemana, dala mu pod mienku, že sa za neho vydá, len keď jej postaví kaštieľ na kopci a na slnečnom mieste. Starý kaštieľ v Hermanovciach totiž stál pri potoku v doline. Mladý šľachtic vyhovel svojej láske, nechal starý kaštieľ zbúrať a postavil krás ny, klasicistický kaštieľ na kopci. Ku kaštieľu niekedy patril aj trojhektáro vý anglický park s francúzskou záhradou, panský dvor, liehovar, rozľahlé lesy a orná pôda. Pre blízku rodinu ne chal majiteľ v areáli postaviť lovecký dom, tenisové ihrisko a pri potoku prí rodný bazén. Rodina Péchyovcov žila v časti kaštieľa do roku 1948. Neskôr tieto priestory slúžili ako škola, no postupom rokov sa z nich stali ruiny. V 90. rokoch 20. st. získali potomko via časť pôvodného vlastníctva späť. Kaštieľ je v súčasnosti hotelom a je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý bol ocenený ako jeden zo siedmich najromantickejších hotelov v Európe. Zaujímavosť : Rodina Péchy de Péchujfalu dostala šľachtický titul v roku 1555 od kráľa Ferdinanda I. (1503 — 1564), brata slávneho cisára Karola V.

Marhaň

Obec Marhaň v priebehu stáročí patrila rôznym šľachtickým rodom –od Abovcov cez Soósovcov až po Dessewffyovcov. V prvej tretine 19. st. si dali Dessewffyovci postaviť v obci klasicistický kaštieľ. Z tejto rodiny je snáď najznámejší Aristid Dessewf fy (1802 — 1849), ktorý sa postupne vypracoval až na generála uhorskej armády, ktorá bojovala proti Habs burgovcom (bol jedným z vodcov povstania v roku 1848). V roku 1849 ho popravili v rumunskom meste Arad a jeho ostatky tajne previezli do hrobky v Marhani. V roku 1899 predal Pavel Dessewffy celé svoje marhaňské panstvo s okolitými obcami kniežaťu Jánovi Hohenlohe-Öhringen, ktorý nechal v lese v chotári obce vybudovať nové dvojposchodové panské sídlo s vlastnou kanalizáciou. Stavba so 111 oknami však nebola nikdy dokončená a okrem pivničných priestorov ani vy užívaná. V roku 1945 ju miestni obyvatelia rozobrali. Starší klasicistický kaštieľ s rokokovými prvkami pretrval v obci dodnes a slúži ako obecné kul túrne stredisko.

Zaujímavosť: Z Marhane pochádza aj Andrej Podlesný, ktorý si v 80. rokoch 19. storočia otvoril jedno z prvých fotoštúdií v Košiciach a jedno z prvých vo vtedajšom Uhorsku.

Krivany

Kaštieľ dali postaviť Dessewffyovci ako hradný, obranný kaštieľ so strieľ ňami. V obci Krivany sa vystriedalo viac šľachtických rodov, ktoré boli pri moci (Dessewffyovci, Nakayovci, Passuthovci, Bornemiszovci). Kaštieľ bol po požiari koncom 18. storočia prestavaný v klasicistickom slohu. Vo dvore kaštieľa boli stajne, kočiarne, hospodárske budovy a dodnes existuje aj sýpka. Medzi posledných vlastníkov kaštieľa patrili Bornemiszovci, ktorý ho získali v roku 1863 (Lajos Bor nemisza). V 20. storočí bola budova obnovovaná a bola adaptovaná pre po treby školy. Neskôr kaštieľ slúžil ako sídlo Miestneho národného výboru či reštaurácia. V roku 1980 bol reštau rovaný do pôvodného renesančného slohu. Napriek nevhodným zásahom a úpravám si objekt zachoval pôvodnú dispozíciu s množstvom architekto nických a remeselných detailov. Zaujímavosť : V obci sa nachádza aj unikátny vodný mlyn zo 17. st. a Centrum ľudovej kultúry s exponátmi Jána Lazoríka a viacerými typickými pamiatkami ľudovej architektúry šarišského regiónu.

Šariš CARD

je oficiálnou destinačnou turistickou kartou, ktorá vám umožňuje spoznať a zažiť to najlepšie, čo región Šariš ponúka. Regionálna zľavová karta Šariš CARD umožňuje jej držiteľovi čerpať atraktívne zľavy na ponuku služieb partnerských výletných miest, atraktivít a zariadení. So Šariš CARD si užívate zážitky a relax so zľavami po celom Šariši. Miesta, ktoré posky tujú zľavy ľahko spoznáte podľa ori ginálnej nálepky. Preukážte sa svojou Šariš CARD a ihneď čerpajte zľavy. Šariš CARD si môžete zakúpiť rýchlo a jednoducho online (www.regionsa ris.sk) alebo v Mestskom informač nom centre v Prešove (Hlavná 67).