4
S
DUCHOVNÉ SLOVO MILOSRDENSTVO VYSLOBODZUJE
vätý pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike o Božom milosrdenstve píše: „Vlastná povaha milosrdenstva sa prejavuje tým, že si váži, udržuje a vyslobodzuje dobro zo všetkých foriem zla, ktoré sa vyskytujú vo svete a v človekovi“ /Dives in Misericordia, § 6/. V nasledujúcich riadkoch sa chceme opäť ponoriť do tajomstva milosrdnej Božej lásky. Vezmeme si námet z evanjeliovej správy o prvom stretnutí Ježiša s jeho učeníkmi po jeho zmŕtvychvstaní. Ježišovi dvanásti učeníci, ktorých on nazýval priateľmi, ktorých si vyvolil z mnohých iných ľudí, ktorých tri roky vyučoval, s ktorými žil, a napriek tomu v hodine skúšky musel čeliť ich nevernosti. Z týchto dvanástich jeden ho za peniaze a bozkom zradil, druhý ho trikrát zo strachu zaprel, a deviati ušli, keď im hrozilo
nebezpečenstvo. Jeden jediný mu zostal verný: Ján, milovaný učeník. Keby sme my boli tými učeníkmi, a keby nám Mária Magdaléna skoro ráno povedala, že Ježiš vstal z mŕtvych, aká by bola naša reakcia? Keby sme jej mali veriť, azda by sme sa začali bojazlivo tešiť. Avšak nemysleli by sme si súčasne: Ak je to pravda, čo ona hovorí, potom nás Ježiš zahrnie výčitkami a potrestá nás? Neboli by sme plní hanblivosti kvôli našej vlastnej zbabelosti, kvôli našej zrade? Pozrime sa, čo sa stalo: Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dveramti, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“. Keď to povedal, dýchol na nich hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ /Jn 20,19-23/ Skúsme si predstaviť apoštolov. Všetci, okrem Jána, zradili toho, ktorý teraz stojí uprostred nich. Do vyľakaného ticha učeníkov Ježiš prehovorí ako prvý: „Pokoj vám!“ Žiadne slová výčitiek, žiadne obviňovanie. Či si vieme predstaviť, akí zahanbení boli učeníci? Aj by sa radi tešili, ale keď má človek zlé svedomie, pretože zradil milovanú osobu, neodváži sa hneď tešiť, pretože sa hanbí. Ježiš, ktorý vie všetko, nehovorí veľké slová, ale použije výrečné gesto: Ukáže im svoje ruky a svoj bok. To znamená: „To som skutočne ja!“, ale tiež: „Pozrite, toto sú znaky mojej lásky k vám,
