Milosrdenstvo vyslobodzuje Miroslav

MILOSRDENSTVO VYSLOBODZUJE S vätý pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike o Božom milosrdenstve píše: „Vlastná povaha milosrdenstva sa prejavuje tým, že si váži, udržuje a vyslobodzuje dobro zo všetkých foriem zla, ktoré sa vyskytujú vo svete a v človekovi“ /Dives in Misericordia, § 6/.

V nasledujúcich riadkoch sa chceme opäť ponoriť do tajomstva milosrdnej Božej lásky. Vezmeme si námet z evanjeliovej správy o prvom stretnutí Ježiša s jeho učeníkmi po jeho zmŕtvychvstaní. Ježišovi dvanásti učeníci, ktorých on nazýval priateľmi, ktorých si vyvolil zmnohých iných ľudí, ktorých tri roky vyučoval, sktorými žil, a napriek tomu v hodine skúšky musel čeliť ich nevernosti. Ztýchto dvanástich jeden ho za peniaze a bozkom zradil, druhý ho trikrát zo strachu zaprel, a deviati ušli, keď im hrozilo nebezpečenstvo. Jeden jediný mu zostal verný: Ján, milovaný učeník. Keby sme my boli tými učeníkmi, a keby nám Mária Magdaléna skoro ráno povedala, že Ježiš vstal z mŕtvych, aká by bola naša reakcia? Keby sme jej mali veriť, azda by sme sa začali bojazlivo tešiť. Avšak nemysleli by sme si súčasne: Ak je to pravda, čo ona hovorí, potom nás Ježiš zahrnie výčitkami a potrestá nás? Neboli by sme plní hanblivosti kvôli našej vlastnej zbabelosti, kvôli našej zrade? Pozrime sa, čo sa stalo: Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dveramti, prišiel Ježiš, stal si doprostred apovedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“. Keď to povedal, dýchol na nich hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ /Jn 20,19-23/

Skúsme si predstaviť apoštolov. Všetci, okrem Jána, zradili toho, ktorý teraz stojí uprostred nich. Do vyľakaného ticha učeníkov Ježiš prehovorí ako prvý: „Pokoj vám!“ Žiadne slová výčitiek, žiadne obviňovanie. Či si vieme predstaviť, akí zahanbení boli učeníci? Aj by sa radi tešili, ale keď má človek zlé svedomie, pretože zradil milovanú osobu, neodváži sa hneď tešiť, pretože sa hanbí. Ježiš, ktorý vie všetko, nehovorí veľké slová, ale použije výrečné gesto: Ukáže im svoje ruky asvoj bok. To znamená: „To som skutočne ja!“, ale tiež: „Pozrite, toto sú znaky mojej lásky k vám,

ktoré zostali na mojom tele. Pochopte konečne, ako veľmi vás milujem!“ Ježišovo gesto vedie učeníkov na jednej strane k radosti, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych, ale na druhej strane naznačuje, aké bremeno pocitu viny im spadlo zo srdca. Zradili Ježiša, ale Ježiš im odpustil. Jeho prvé slová učeníkom potvrdzujú pravú povahu milosrdenstva, ktoré vyslobodzuje dobro zkaždej formy zla. Ježiš nielenže odpustil učeníkom, ale im dal účasť na jeho vlastnom poslaní: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Pritom to najpodstatnejšie v ich poslaní bude odpúšťať hriechy, navracať ľuďom ich dôstojnosť Božích detí a zmierovať ich s Otcom. Na túto úlohu ich napĺňa Duchom Svätým: „Prijmite Ducha Svätého! Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané!“ Bolo potrebné, aby apoštoli mali skúsenosť odpustenia vlastného zlyhania. Vieme veľmi dobre, že veľkoryso odpúšťať dokážu práve tí, ktorí ľutujú svoje zlé činy a majú skúsenosť dokonalého Božieho odpustenia.

Sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša povedala krátko pred svojou smrťou: „Áno, cítim to, keby som mala na svojom svedomí aj všetky hriechy, hodila by som sa do Ježišovho náručia, lebo viem, ako on veľmi miluje stratené dieťa, ktoré sa k nemu vracia.“ Skôr, než sa pohnutí ľútosťou hodíme do Ježišovho náručia, budeme ho prosiť, aby nám ukázal, hĺbku svojej lásky. Pomôžu nám aj tieto krátke zvolania: „Dobrý Ježišu, v Oltárnej sviatosti si skutočne uprostred nás, ako vtedy medzi apoštolmi.“ „Dobrý Ježišu, ty mi ukazuješ svoje ruky a svoj bok. Ty si sa pre mňa vydal na smrť.“ „Dobrý Ježišu, Ty si ma prvý miloval.“ „Dobrý Ježišu, ty čakáš na mňa. Ďakujem za tvoju lásku.“

Ježiš povedal raz Gabriele Bossis, francúzskej mystičke: „Keď sa musí nejaká vec opraviť, zanesú ju remeselníkovi. Polož svoju dušu ticho a mlčky pred môj pohľad.“ Položme teda našu dušu ticho a mlčky pred Ježišov milosrdný pohľad. Prosme ho, aby liečil všetky falošné obrazy, ktoré o ňom máme, ako ich pripomenul Gabriele Bossis: „Chcel by som, aby si už nemala predo mnou strach, pozeraj na moje srdce plné lásky, rozprávaj sa so mnou ako s tvojím milovaným bratom. Pre mnohých som neznámy, cudzí, prísny Pán, ktorý požaduje vyúčtovanie. Len niekoľkí prichádzajú ku mne ako kmilovanému človeku. Amoja láska je tu, čakám. Ty im povedz, že majú prísť ku mne takí, akí sú. Ja ich uzdravím. Premením. Zažijú radosť, ktorú nepoznali. Len ja im ju môžem dať. Ale oni nech prídu. Povedz im to.“