AKO MA PA N BOH VIEDOL Prve vedomosti o nasom vsemohucom Bohu som postupne zıskavala uz v utlom detstve: vyrastala som v evanjelickej rodine. Najva c sı vplyv po tejto strňnke mala moja mama, ktorň mi rozprňvala o Pňnovi Jez isovi, o anjeloch, o Boz om sude a c ıtala mi z Lutherovho katechizmu. Mna ako kaz du detsku zvedavu dusu to veťmi priôahovalo. Mama a starň mama ma vodievali do kostola na bohosluz by a tiez aj na detske sluz by Boz ie a do nedeťnej skoly. Starň mama ma c asto volňvala k modleniu a uc ila ma kresôanske piesne z evanjelicke ho spevnıka. Takto Pňn vlastne do mojho srdca zasial nňklonnosô k zboz nosti. V strnňstich rokoch som pre to s odovzdanım sa Bohu pristupila ku konfirmňcii s tym, z e sa budem Vsemohucemu pridrz aô po cely z ivot a zostanem vernň cirkvi augsburske ho vyznania. No za nedlho som z tejto cesty zisla, silnym svetskym vplyvom v c ase mojho stredoskolske ho studia na konzervatďriu v Prahe. Uverila som evoluc nej teďrii o vyvoji nasej plane ty a z ivota na nej a tak som sa doterajsieho svetonňzoru vzdala. Od narodenia som postihnutň zrakovou chybou, c o som vtedy od z ivota a okolia zac ala pociôovaô a sposobovalo to vo mne vzburu, lebo som sa chcela vyrovnaô mojim mladym rovesnıkom. Chcela som z ivot uz ıvaô na plno. Do mojho z ivota postupne vsak zac ali prichňdzaô krusne chvıle: KeČ som mala 19 rokov, umrel mi moj starsı brat na nevyliec iteťnu chorobu, c o mnou vtedy mocne zatriaslo. Dojımal ma jeho odchod tym, z e pred smrôou bol uplne odovzdany Bohu a svojim slabym hlasom ma z iadal, aby som sa modlila. Vyhovela som mu, ale veťmi ôaz ko mi to slo, keČ som ja od Pňna bola uplne odklonenň. Po bratovom odchode z tohto z ivota som sa prestala zuc astnovaô tanec nych zňbav a c astejsie som sa zamysťala nad zmyslom z ivota. Sklamňvala som sa v ťuČoch, v kamarňtkach, vo vtedajsom ťubostnom vzôahu, ôaz ko som znňsala akukoťvek nespravodlivosô od profesorov, vychovňvateťov a tiez nepriaznivo na mna zaposobili politicke udalosti v rokoch 1968-69. Moj z ivot zrazu sa zmenil na z iať a zufalstvo, cıtila som sa menejcennň. C asto som uvaz ovala o samovraz de. No v pravy c as do mojho z ivota prislo svetlo pravej Boz ej lňsky. Nasu rodinu navstıvila jedna starsia adventistka, ktorň mojej mame priniesla posolstvo o sobote a o druhom Kristovom prıchode. Mne sa to zdalo byô pravdive a logicke , c ım som si uvedomila, z e cele oficiňlne kresôanstvo nestojı na pevnom Boz om zňklade. Boz ia pravda a Biblia ma tak zaujali, z e som zrazu zistila pocit ťutosti, z e som Boha v mojich 16. rokoch zavrhla. Novy z ivot do srdca mi vlial vers u Jeremiňsa 31,3 "Zá aleka sa mi uka zal Hospodin: A milujem Ta vec nou la skou, preto Ti ustavic ne c inım milos ." Privlastnovala som si skutoc nosô, z e je predsa bytosô, ktorň ma miluje a dokonca tou vec nou lňskou, ktoru som vtedy tak veťmi postrňdala a v ťuČoch sa v nej len sklamňvala. Uverila aj moja drahň matka. C ıtavali sme spolu Bibliu a rozne adventne spisy dlho do noci, modlili sme sa a vzňjomne sme sa vo viere povzbudzovali. Zac ali sme s obavami a prekňz kami od ťudı na dedine navstevovaô adventisticke PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com
13