Zas 19 by adventzvolen

ČO KDE NÁJDEŠ Príhovor kazateľa História zboru Konferencia ASI O krste O priateľstve Cesta spasenia II. Stratený a nájdený Bez batérií Povedz mi, strom

Lepšie je byť milovaný Konštrukcia Kto je kto Humor Zo sveta

... 3 ... 5 ... 6 ... 8 ... 9 ... 12 ... 15 ... 16 ... 20 ... 22 ... 25 ... 27 ... 28 ... 29

Ako ste vstúpili do nového roku 2008? Nový rok je vždy spojený aj s mnohými želaniami. Určite ste aj vy dostali nejaké pozdravy, či sms-ky s týmito prianiami, alebo vám niekto osobne poprial všetko dobré. A tak aj my by sme vám chceli zaželať veľa pekných chvíľ, radosti a Božieho požehnania. Veríme, že aj toto číslo vám tieto pekné a požehnané chvíle aspoň trochu prinesie.

Čo nás čaká v tomto novom roku, zatiaľ nevieme. Ale na našich stránkach sa môžete dozvedieť niečo z histórie, a to blízkej ale aj dosť ďalekej. V tomto čísle okrem iného začíname sériu článkov, ktoré sa venujú vzniku a histórii nášho zboru vo Zvolene, Tieto sú prevzaté z materiálov, ktoré boli získané z archívu Slovenského združenia. Myslíme, že je povzbudivé vedieť, že Pán Boh nás viedol v minulosti a to nám dáva nádej aj do budúcnosti. On má pre nás plán a požehnanie aj pre rok 2008.

Zvolenský Adventistický Spravodaj - štvrťročník zboru CASD vo Zvolene. Elektronickú podobu časopisu nájdete na http://zvolen.casd.sk. Na tejto stránke nájdete tiež všetky predchádzajúce čísla. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli do tohto čísla. Uzávierka ďalšieho čísla je 15. marca 2008. Na zadnej strane obálky: David Golab (syn Lenky)

ŽIVOTNÁ VĎAKA Milé sestry, bratia, mládež a deti ! Na prelome rokov je čas aj na zhodnotenie odchádzajúceho roka. Aký pre vás bol? Pomohla vám rekapitulácia inak zhodnotiť rok než ste si mysleli? Na prvý dojem môžeme povedať, že to bol dobrý rok, ale pri hodnotení môžeme dôjsť k tomu, že pre nás nebol až taký dobrý, lebo... Alebo naopak, mysleli sme si, že nebol dobrý, ale nakoniec chápeme, že dobrý bol, lebo... Akoby sme znovu objavili dary, ktoré nám boli darované. To, čo je za tými troma bodkami, to vie každý sám za seba. Ja sa chcem dotknúť toho najdôležitejšieho aspektu života otázkou: Aký bol tento rok v mojom vzťahu s Ježišom? Je čas zhodnotiť a poďakovať. Buď za veľa, alebo za málo. Ale vždy je dôvod ďakovať, lebo dobrý služobník bol najprv verný v mále... Teda byť vďačný za málo vôbec neznamená, že bol „zlý“ rok, aj keď na prvý pohľad by to tak mohlo vyzerať a možno je to nepríjemné, alebo je to pre nás určitým sklamaním. Viem však, že som v úlohe správcu a buď tú úlohu zvládnem dobre, alebo zle. Darmo budem očakávať veľa, keď neviem zvládať málo. Ale aj dobrý, skúsený a možno aj bohatý hospodár nemá každý rok rovnako bohatú úrodu. To je proste fakt. V Biblii sa píše: „Mňa oslávi ten, kto prinesie obeť vďaky, ten, kto ide mojou cestou. Tomu dám zakúsiť Božiu spásu.“ (Žalm 50,23) V tomto verši je podstatné, že Pánu Bohu nejde iba o vyjadrenie vďaky, ale o to, aby som išiel tou Jeho cestou. Veď Ďakovať môže aj ten, kto Božou cestou nejde, ale má hojnosť. No ten nezakúsi Božiu spásu. Vďaka a cesta sú v tomto vyjadrení spojené. Vďačný môže byť len ten, kto je na ceste, teda ten, kto niečo robí, kto sa snaží a robí. Ten nachádza a má. Záleží však, na akej ceste je. podľa toho aj nachádza buď to Božie, alebo len ľudské, prípadne satanské.

Božia cesta je úzka. Niekedy prináša krásne výhľady a niekedy veľmi náročné úseky. No aj Ježiš ďakoval pri poslednom jedle na zemi. Teda ďakovať sa dá pomerne ľahko za to príjemné, ale je to náročné pri niečom ťažkom a sebaobetavom. „Ďakujem ti Ježiš, že som sa mohol obetovať aj pre tohto človeka. Že si ma takto viedol.“. To sú slová, ktoré dnes Boh túži počuť. Je to vlastne jeho ponuka na nastávajúci rok – ísť Božou cestou. A to bez výhovoriek. Ísť Božou cestou znamená pre človeka: - aby sa pre to sám rozhodol - aby sa nechal viesť Božím Duchom - aby sa modlil a premýšľal - aby konal Božia cesta zvykne byť iná, než je naša predstava o ceste života. Preto ten proces. Ale ako dnes ďakujem Ježišovi za každý úsek jeho životnej cesty, tak raz môžu ďakovať aj nám. V celom novom roku 2008 vám želám, aby ste každý osobne ďakovali Ježišovi za Jeho cestu, po ktorej smiete kráčať z Jeho milosti a dobroty. Jozef Plachý, kazateľ

Pozývame Vás na BOHOSLUŽBU STARŠÍCH, ktorá sa bude konať v sobotu 1. marca 2008 v našom zbore na Sokolskej ul. 10 vo Zvolene. Všetci ste srdečne vítaní!

VZNIK A ŽIVOT ZBORU ZVOLEN Mesto bolo založené v roku 1135 pod názvom „Zolium“, od roku 1920 má názov Zvolen. Zvolenský zámok postavil v roku 1370 – 1382 Ľudovít I., ako kráľovský palácový zámok. V 16. storočí hrad bol súčasťou protitureckej obrannej línie. Škola bola postavená v roku 1401 a za reformácie sa stala evanjelickou. Medzi jej prvými učiteľmi bol rektor Gregorius, ktorý bol odsúdený inkvizíciou na smrť upálením. V roku 1923 sa do Zvolena prisťahoval kazateľ brat Karol Mokrý s manželkou, ako aj sestra Rušová z Banskej Štiavnice za účelom založiť tu zbor. Svoju prácu začali tým, že brat Mokrý si prenajímal väčšie miestnosti a konal verejné prednášky. Na konci svojej prednášky rozdával ľuďom svoju adresu a kto mal hlbší záujem o pravdu Božiu, mohol prísť k nemu na byt. Takýmto spôsobom poznali pravdu vo Zvolene prvý členovia. Boli to sestra Klimeková (domáca pani br. Mokrého), Paulýniová, Takácsová, Bajerová a Slosiariková. Títo členovia boli bratom Jánom Gajanom a Záhoranským pripravení ku krstu a roku v 1930 ich pokrstil brat Karol Mokrý. Táto skupina sa schádzala v byte brata kazateľa Mokrého. Neskoršie sa pokrstil aj brat Bajer, ktorý v začiatkoch robil veľké ťažkosti svojej manželke pre Božiu pravdu, ale neskoršie prejavil záujem o to, aby sa zhromaždenie konalo v jeho bytu. Zbor bol založený v roku v 1934. K uvedeným prvým členom pribudli bratia a sestry z Lieskovca a Zvolenskej Slatiny. V Lieskovci poznal pravdu ako prvý brat Ján Margóč už v roku 1929 od rodiny Leštákovej v Radvani, kde chodil na návštevy. Ale práve on, ktorý prisniesol pravdu ako prvý do Lieskovca, bol pokrstený až v roku 1972. Najprv boli pokrstení jeho rodičia a stará mama v roka 1935, jeho manželka v roku 1938, jeho sestra a brat tiež v 1938. Pokračovanie nabudúce. Spracované podľa záznamov Gašpara Lovaša z r. 1982, bývalého predsedu Cirkvi ASD na Slovensku

KONFERENCIA ASI Ďalšia veľká akcia s medzinárodnou účasťou a hojným požehnaním Ducha Svätého! Tentoraz sa naše hlavné mesto Bratislava ujalo úlohy hostiteľky 3. Česko-Slovenského únijného stretnutia ASI (Adventist Layment's Servicies and Industries). Je to dobrovoľné združenie členov CASD, ktoré spája úsilie podnikateľov s duchovnými potrebami ľudí. Jej členovia sa snažia finančne, ľudsky, ale aj materiálne podporovať rôzne projekty, ktorých základným poslaním je privádzanie ostatných k Bohu. Stretnutie členov ASI prebiehalo od štvrtka 22. novembra do nedele 25. novembra 2007 formou modlitieb, seminárov a ukážok projektov. Sobotnej bohoslužby sa zúčastnili aj členovia zborov zo Slovenska a Čiech, ale aj Maďarska a Poľska. Dozvedeli sme sa niečo o histórii ASI, sobotnou školou nás previedol Stanislav Bielik a vypočuli sme si posolstvo predsedov ASI Europa a International. Témou tohto stretnutia bolo oznamovanie posolstva. Rečníci sa počas doobedňajšej časti podelili o duchovné zážitky, zaujímavé skúsenosti a svedectvá o Pánu Ježišovi. Daniel Duda v kázaní Božieho Slova na príklade kráľovnej Ester poukázal na dôležitosť poznať svoje poslanie. Veď aj ona spoznala svoje poslanie a pomohla v správny čas zachrániť svoj ľud.

Po obedňajšej prestávke prebehla prezentácia projektov, ktoré sa táto organizácia rozhodla financovať. Bolo vybraných 18 projektov, napríklad budovanie komunitných centier, služba ľuďom v núdzi – „sociálny šatník“, kluby zdravia a pod. Manažéri a podnikatelia v cirkvi tieto projekty štedro podporili.

Výstižne to vyjadrujú slová Radima Passera, predsedu ASI – CS: „Máme úžasnú možnosť využívať naše obdarovanie... Dvere sú stále otvorené a my sme povolaní k tomu, aby sme ďalším ľuďom niesli zvesť o blízkom príchode nášho Spasiteľa Pána Ježiša Krista...“ Po skončení poobednej časti nasledovala znova prestávka na občerstvenie. A potom sme sa už len dívali na výborné stvárnenie postáv v muzikáli Cudzinec, ktorého dej hovoril o Eliášovom odhodlaní slúžiť Pánu Bohu. Muzikál nám zahralo združenie ART MUSIC UNION z Trenčína. Text poslednej piesne: „Ó, dnes hriech leží pri dverách, čaká kým kľúč mu dáš... môžeš si však vybrať, prekroč iný prah, drží tam láska stráž“ nám stále rezonuje v ušiach... Júlia Mikulová

Pozývame Vás na (v poradí už 6.) detskú bohoslužbu, ktorá sa bude konať v sobotu 15. marca 2008 v našom zbore na Sokolskej ul. 10 vo Zvolene. Všetci ste srdečne vítaní!

„ A Peter im povedal: „Čiňte pokánie a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ Skutky 2, 38 Ako viditeľný prejav obrátenia zariadil Pán Ježiš krst. Nemožno mať nové zmýšľanie, aby to nebolo navonok viditeľné. Týmto novozákonným krstom nie je myslené nejaké pokropenie, ani nejaké konanie na človeku vo veku, v ktorom nemôže ešte o svojom budúcom živote nechať padnúť rozhodnutie. V Biblii použité slovo pre krst znamená: Ponorenie. Človek robí slobodné rozhodnutie, že odteraz bude viesť duchovný život. Kristus urobil krst podmienkou pre všetkých, ktorí sa priznávajú k viere v Otca, Syna a Ducha Svätého. Kazatelia často porovnávajú postup pri krste k vydaju. Keď sa dcéra vydá, potom stratí svoje vlastné meno a prijíma meno svojho muža. A keď v živote urobí nejaké dlhy, tak idú tieto dlhy aj na (trovy) náklady jej muža. To je veľká ponuka Božia. My sme ako cirkev – nevesta pozvaní na svadbu a Pán Ježiš odteraz berie všetky naše dlhy, naše viny na seba a vymaže ich. To znamená oslobodenie od všetkého zlého, aj svedomia a súčasne oživenie celého človeka. Nemali by sme toto rozhodnutie odsúvať, lebo tu ide o ponuku Božej milosti. Lukáš podáva správu, že farizeovia a zákonníci opovrhli radou Božou dať sa pokrstiť, a preto nenašli aj pozdejšie žiadnu cestu k záchrane. Lukáš 7, 30 Pokrstenému je zasľúbený Svätý Duch. Je dobré, keď je Svätý Duch v nás, pretože nám dáva vo všetkých sporných otázkach nášho života bezpečné usmernenie. On nás chce napomínať, ochraňovať, potešovať a viesť ku všetkej pravde. Tam, kde človek vždy dbá na vedenie Svätého Ducha a zrieka sa hriechu, bude jeho život uvedený do súladu s Pánom Bohom. To je to skvostné dielo Svätého Ducha, ktoré chce aj v nás konať. S pozdravom Váš brat M. Hreňo

„Kvôli svojím bratom v tebe!“ Žalm 122,8.

a priateľom

hovorím:

Pokoj

Práve som dočítal novelu „Starec a more“ od Hemingwaya, za ktorú mu bola udelená Nobelova cena. Prekladateľ v úvode hodnotí autora a jeho prácu. Uvádza, že Hemingway hľadal pravdu o človeku a jeho citoch, ako sa chová v krajných situáciách, tvárou tvár smrti, keď sa preverujú ľudské hodnoty. Keď chcel Hemingway toto popísať, rozhodol sa žiť nejaký čas v chudobnej rybárskej osade. Strávil tam 13 rokov, žil s nimi, aby videl, ako žijú, čo milujú, čo nenávidia a čo im je ľahostajné. Nenapísal o nich všetko, to by vyžadovalo knihu, ktorá by mala aspoň 1000 strán. Vzal v úvahu len zlomok ich života, v ktorom približuje ich vzťahy a hlavne vyzdvihuje cenu priateľstva. Hemingway bol veľmi citlivý človek a pri jeho pestrom a dobrodružnom živote nenašiel nikoho, s kým by mohol prežívať úzke dôverné spoločenstvo. Je možné usúdiť, že jeho humanizmus sa prelínal s motívom tragickej osamelosti ako jednotlivca. Ako syn lekára nemal nedostatok hmotných vecí, ale spoločnosť mu nedávala, čo citove potreboval. Videl svet len zo svojho subjektívneho pohľadu, ovládal ho pesimizmus a beznádej, tak že v roku 1960 ako 62 ročný dobrovoľne ukončil svoj život. To, ako popisuje hodnotu vzťahov a priateľstva, ma motivovalo, aby som o priateľstve trochu viac uvažoval. Téma je to veľmi bohatá, teda premýšľajte trochu so mnou. Priateľstvo môže mať rôzne rozmery, je úmerné citovej schopnosti človeka, ako vie pochopiť druhého – empatia, porozumieť mu a ako sa dokáže otvoriť tomu druhému, aby došlo k vzájomnému porozumeniu a zblíženiu. Slovo Božie nám pomáha poznať problematiku človeka, chce nás uchrániť pre pocitom opustenosti a odporúča nám mať dobrého priateľa a zároveň byť dobrým priateľom. „Lepšie je dvom ako jednému...“ Kaz 4,8-12.

Pedagógovia hovoria, že rodičia ubližujú deťom, ak ich neustále kritizujú a podceňujú. Samozrejme, že ani dospelým samotnou kritikou nepomôžeme. Ak ale dobrý priateľ povie hoc aj trpkú pravdu, radi ju prijmeme, keď vieme, že nás má rád. Mark Twain raz povedal: „Z dobrého komplimentu by som mohol žiť aj dva mesiace“. Ako málo niekedy potrebujeme, aby náš život bol radostnejší. Dnes sa skôr stretneme s ľuďmi uhundranými, nespokojnými, ktorí sa mračia a kritizujú. Washingtonský umelec, 46 ročný Greaves Tomas dostal zaujímavý nápad. Zostrojil neobyčajný hovoriaci automat. Postavil ho na frekventovanej Washingtonskej ulici a tento oslovoval ľudí: „Páčite sa mi, máte pekné oči. Vaša pozitívna energia ma priťahuje.“ A tak podobne. Greaves večer niektoré z týchto poklôn vymazal a nahradil inými, ktorých bolo asi sto. Chcel tak vytvárať nedostatkový tovar – dobré slovo. Ak nedostaneš dobré slovo od blížneho, musí ti stačiť to, čo dáva ulica. Bez teplého stisku ruky, úsmevu a láskavého pohľadu či poklepania po pleci je život chudobný. Myslím na múdre slová Šalamúnove Prísl 27,10: „Svojho priateľa a priateľa svojho otca neopusti, ale nevchádzaj do domu svojho brata v deň svojho nešťastia, lebo lepší je blízky sused, ako ďaleký brat.“ Šalamún tieto výroky nekomentuje, len sucho konštatuje. Uvediem udalosť, ktorú spomína psychológ P. Řičan. Slušná rodina si adoptovala malého rómskeho chlapca. Nemal u nich nedostatok a dobre sa vyvíjal. Keď dosiahol 18 rokov, utiekol im do rómskej spoločnosti. Dr. Řičan hovorí, že bieli ho ignorovali, nemal medzi nimi priateľa. Túžil po niekom blízkom, dal prednosť životu v rómskej chatrči, ktorí ho prijali ako svojho. Mať dobrého priateľa je veľký dar, vie sa s tebou radovať a radosť sa zväčší, ak sa trápiš, vie s tebou cítiť a trápenie je

menšie. Prís 17,17: „Priateľ miluje každého času a v súžení sa rodí brat.“ Krásny obraz priateľstva nachádzame medzi Jonatánom a Dávidom. 1 Sam 18,1-4: „..duša Jonatánova sa pevne spojila s dušou Dávidovou...“ Život pre ľudstvo je stále väčším bremenom. Pán Ježiš nám niečo dôležité pripomína, Ján 15,5: „..bezo mňa nemôžete nič robiť...“. Ján 15,13-17: „Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov. Vy ste mojimi priateľmi...ja som si vás vyvolil...“ A podľa 1 Kor. 12,24: „...pomiešal“, pomiešal tak, aby mal každý „hojnejšiu česť.“ Čierny, biely, starý, mladý, platí to pre nás, ako si nás Pán Boh vyvolil. Všetci teda môžeme mať Veľkého Brata v nebesiach. Rim 8, 29: „...aby On bol prvorodeným medzi mnohými bratmi.“ „Ale hľaďte, aby toto vaše právo nebolo urážkou slabým“, Rim 8,9. Byť bratom – priateľom na povzbudenie. Podľa odkazu Galaťanom 6, 2-4 vedieť niesť bremeno jedni druhým. Záverom si dávam otázku: „Mám opravdového priateľa?“ Ba myslím dôležitejšie je: „Viem byť dobrým priateľom?“ Pán Boh nás obdaroval duchom moci a lásky (2 Tim 1,7), aby pri nás bolo vidieť, že chodíme do školy Kristovej. Ján 13,35: „ ...keď budeme mať lásku medzi sebou.“ T. Nechuta

CESTA SPASENIA II. Mat 19, 28-29 „ Vy, ktorí ste ma nasledovali v znovuzrodení...,“ hovorí Pán Ježiš. Nikodém prišiel k Ježišovi v noci a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha, ako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Boh.“ Pán Ježiš vie, že Nikodém, chce večne žiť a v podvedomí si kladie otázku: „Čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Pán Ježiš mu vo svojej odpovedi vysvetľuje: „Ja nie som len dobrý učiteľ, ale som tvoj Vykupiteľ a Spasiteľ.“ Potom, ako mu Ježiš vysvetlí znovuzrodenie (prácu Ducha Svätého), rozpráva mu príbeh zo Starého zákona, ktorý Nikodém veľmi dobre pozná. Je to obraz znovuzrodenia a života. „ A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka, aby každý kto verí v Neho, nezhynul, ale mal večný život.“ Vyvýšený medený had na púšti je predobrazom znovuzrodenia. Ako? Ľud Boží putoval púšťou. Pre svoju neposlušnosť boli potrestaní tým, že ich štípali jedovaté hady. Jediným liekom a záchranou bol vyvýšený medený had. Mnohí tomu nechceli uveriť, že jednoduchý pohľad na kovového hada, ktorého Mojžiš upevnil na koniec žrdi, by ich mohol vyliečiť. Takí zahynuli, pretože neverili. Bolo však mnoho takých, ktorí uverili v opatrenie, ktoré Pán Boh pre nich pripravil. Pri pohľade na hada, smrteľný jed prestal účinkovať. Človek prechádza zo smrti do života, dostáva zdravie, znova sa narodí. Toto bol symbol na Pána Ježiša. Stačí pohľad viery na Ježiša a smrť prestáva účinkovať, stráca svoju moc. Môžeme si znovuzrodenie kúpiť, alebo zaslúžiť? Je ešte nejaká podmienka spasenia, o ktorej hovorí Pán Ježiš učeníkom?

Luk 22, 24 – 26.28-30 Posledná večera – rozlúčková, za jedným stolom. Učeníci sú spolu zo svojím Majstrom a On umýva nohy – všetkým. Je to nepochopiteľná úžasná lekcia – tá posledná. Učeníci sa nevzdávajú svojho sna. Hneď po večeri sa hádajú, kto z nich je väčší. Kto je väčší? Ten kto slúži! – vysvetľuje Ježiš. V. 28 – 30 Pán Ježiš vidí budúcnosť a hovorí: „ Vy ste však v mojich skúškach zostali pri mne. A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec. Vás, ktorí ste prežili so mnou utrpenia a pokušenia pozývam do svojho kráľovstva. Za mojím, stolom budete jesť a piť, sedieť na trónoch a súdiť dvanásť pokolení Izraelových.“ Zbytočne sa hádajú učeníci, kto je väčší a kto prvý. Všetci, ktorí ste ma nasledovali v znovuzrodení, utrpení a pokušení, budete SO MNOU. Príde čas, keď učeníci všetko pochopia a obetujú aj svoje životy. Prežijú veľké utrpenie a pokušenie. Prečo? Aby boli s Ním – s Ježišom. „Čo mi ešte chýba?“ – spytuje sa bohatý mládenec. „Áno, chýba ti niečo. To najdôležitejšie – Ja ti chýbam“ hovorí mu Ježiš. Keď ľud Boží putoval z Egypta do Kanánu, Boh dal príkaz Mojžišovi: „Postavte mi svätyňu.“ Prečo? Aby ľudia videli nádheru zariadenia, moc a slávu? Nie! „Postavte mi svätyňu,“ hovorí Hospodin, „aby som mohol bývať so svojim ľudom.“ O tom bola svätyňa a o tom je spasenie. „Božie kráľovstvo je medzi vami,“ hovorí Pán Ježiš, „pretože Ja som medzi vami.“ „Čo všetko sme vykonali,“ hovoria učeníci pri inej príležitosti, „liečili, démonov vyháňali.“ A Pán Ježiš im hovorí: „Radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v knihe života. Radujte sa z toho, že budete so mnou.“ Vrátime sa k príbehu lotra na kríži. Lotor na kríži pochopil za niekoľko chvíľ to, čo mnohí nepochopili. On už nestihol zachovávať zákon, nestihol nič urobiť. A predsa! Stačil mu pohľad pod kríž, aby videl všetko zlo a nenávisť, závisť a krutosť. On už nechcel žiť na

tejto zemi v žiadnom kráľovstve. A stačil mu pohľad na Ježiša, pohľad viery, aby zatúžil po Jeho kráľovstve. Ako kedysi ľudia pozreli na medeného hada a prežili znovuzrodenie, tak lotor pohľadom viery na Ježiša získal večný život. „Do svojho kráľovstva ma zober, tam kde budeš Ty kráľom,“ hovorí lotor Ježišovi, „spolu s Tebou chcem žiť.“ „Áno budeš so mnou žiť, hovorím ti to dnes,“ odpovedal Ježiš. Takže čím získal lotor večný život? Aká je cesta spasenia? Zjav. 3, 21 – Tretí krát vo Svojom Slove Pán Ježiš sľubuje život vo svojom kráľovstve poslednej cirkvi na tejto zemi – Laodecei, s ktorou chce večne žiť. „Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne“. Zjav. 14,1 „A videl som a hľa, Baránok stál na vrchu Sione a s ním sto štyridsaťštyri tisíc takých, ktorí majú jeho meno a meno jeho Otca napísané na svojich čelách.“ Baránok stál na vrchu Sione a s Ním Jeho ľud. STÁLI TAM SPOLU. H. Knapeková

STRATENÝ A ZNOVU NÁJDENÝ alebo ako ma Pán Ježiš vypočul Mám rád plyšové hračky. A najnovšie sa hrám s plyšovým hrošíkom. Nosievam si ho aj do školy. Je ale maličký a tak si ho schovávam do vrecka nohavíc, alebo vetrovky. Jedného dňa sa mi ale stalo, že som prišiel domov zo školy a hľadám svojho hrošíka a hrošíka nikde ! Prehľadal som všetky svoje školské veci, nohavice a aj vetrovku. Ale nebol nikde. STRATIL SA MI ! Asi mi niekde po ceste zo školy, alebo v škole vypadol. Bol som z toho veľmi smutný. A keď som večer zaspával, myslel som kde môj hrošík je. Predtým, ako ideme ráno preč z domu, sa vždy modlíme a tak sme sa nasledujúce ráno pomodlili aj za hrošíka: “ Pane Ježišu, prosíme Ťa, pomôž nám nájsť hrošíka“ . Hneď ako som prišiel do školy som sa vybral smerom, kde som sa domnieval, že som hrošíka mohol stratiť. Bolo to pri jednej prváckej triede. A tu sa mi prihovorila pani učiteľka, že čo hľadám. A keď som jej rozpovedal , že som stratil hrošíka, zaviedla ma do jej triedy a odovzdala mi môjho hrošíka, ktorého našla spadnutého na zemi. Som šťastný, že aj v takejto maličkosti ma Pán Ježiš vypočul ! Šimon Riečan

Jim Hohnberger: BEZ BATÉRIÍ Mária bola vzdelaná odborníčka, šťastne vydatá za sľubného doktora. Bývala vo veľkom dome, asi 270 m2. Myslela si, že má všetko, čo potrebuje k šťastiu vo svojom živote. Milovala deti a v priebehu šiestich rokov sa je narodili štyri. Postupne sa však stával jej život napätý a vyčerpávajúci. „Bojovala som so sebou, aby som zachovala pokoj a nestrácala trpezlivosť s tými malými. Snažila som sa trpezlivo znášať hluk a neporiadok v dome, čo je normálne keď sú deti mladšie ako šesť rokov. Ale napokon som začala vybuchovať a ostro ich okrikovať. Toto sa stalo pravidelnosťou. Nikdy nezabudnem na ten večer, keď som sa nad sebou poriadne zamyslela. Bolo už neskoro a Edwin odišiel k pôrodu. Deti boli obzvlášť živé a nezbedné - ako pred spaním. Snažila som sa zvládnuť to, ale keď sa to už vôbec nedalo vydržať, začala som kričať, aby som si získala ich pozornosť a aby som si vynútila aspoň nejakú poslušnosť. Cítila som sa mizerne, pretože som zase stratila nervy. Vôbec som neprestávala kričať, ale ospravedlňovala som si stratu sebakontroly a vinila z toho všetkého ich detskú nezbednosť. ' Vôbec na mňa nedbáte? ' - vyhŕklo zo mňa. S veľkými slzami v očiach, moja päťročná dcéra odpovedala: 'Ale ja áno. Snažím sa urobiť ti radosť, ale akokoľvek veľmi sa snažím, neviem to. Nikdy nebudem schopná urobiť ti radosť!' Bola som šokovaná, keď som počula tie slová. Zlomili mi srdce. Môj hnev sa zmenil na zúfalstvo, keď som si uvedomila, ako veľmi som ubližovala svojím deťom, ktoré boli pre mňa také drahé. Keď som ich uložila do postele, ľahla som si aj ja a plakala som. Bola som

kresťankou už pekných pár rokov, ale nijako som sa neodlišovala od ostatných. Volala som k Bohu, ale stále som pociťovala beznádej.“ Máriin manžel, Edwin bol úspešný. Ako praktický rodinný lekár postúpil vo veľmi mladom veku a stal sa riaditeľom rezidenčného programu, avšak za strašnú cenu. „Väčšia zodpovednosť, väčšie výzvy a väčšie nároky na čas. Vo svojej novej pozícii som musel čeliť mnohým svojim slabostiam a cítil som, ako ma to pomaly oddeľuje od mojej manželky a rodiny. Dokonca aj doma som stále sedel pri telefóne. Ako syn misionára som bol celý život pobožným človekom. Avšak do svojich 39-tich rokov som to bral len tak povrchne. Mal som to najlepšie zo všetkého, peknú ženu, úžasné deti a fantastickú prácu. Takmer každý ma uisťoval, že to, čo robím je dobré. Vo svojom vnútri som však bol takmer mŕtvy a vôbec nikto, ani moja manželka, nevedel aký úbohý v skutočnosti som.“ Úbohí kresťania? No, mali by ste tomu veriť! Za posledných 17 rokov cestovania po svete som zistil, že takíto kresťania nie sú výnimkou, ale pravidlom. Sú to ľudia, ktorí vyzerajú úžasne navonok. Niekedy možno ani ich vlastné rodiny to nevedia, ale oni určite áno; sú úbohí vo vnútri! Avšak nemusí to takto byť, a to bez ohľadu na to, aká je vaša minulosť. Nezáleží na tom, v akej situácii sa teraz nachádzate, všetko môže byť iné, ale začnite už dnes! Skôr, ako sa pozrieme na riešenie, musíme sa poriadne zahľadieť na seba. Musíme porozumieť problému, ktorý sa snažíme vyriešiť. Tak poďte, spoločne prejdeme mojím životom a uvidíte, že nie sme tak veľmi odlišní, vy a ja, a každý z nás už zažil sklamanie, keď zistil, že mu 'chýbajú batérie'. Ešte stále si spomínam na to vzrušenie, keď som odbaľoval a preskúmaval pestro zabalené vianočné darčeky a bol som zvedavý, čo tam bude. Bude to nová bejzbalová rukavica, ktorú som chcel? Alebo PF Flyer tenisky, s ktorými by som bol najrýchlejšie dieťa v našej štvrti?

Moje prsty rýchlo roztrhali papier a zrazu sa ukázal verný model džípa. Keby ste ma boli vtedy videli s tým džípom! V momente som ho vybral z balíka, vôbec som nestrácal čas čítaním inštrukcií na príbalovom letáku a hneď som ho tlačil hore-dole. Vŕn! Vŕn! Tutút! Napodobňoval som všetky zvuky motora, bŕzd a s týmto pohonom na štyri kolesá som sa šplhal cez všetky imaginárne prekážky. Akú radosť to spôsobilo môjmu malému srdiečku, ale aj mojím súrodencom, keď sa na mňa pozerali a niekedy aj hrali so mnou. Pravdepodobne by som sa bol aj uspokojil s týmto samonavigačným spôsobom hrania, keby tu nebol niekto múdrejší a skúsenejší, než ja. Povedal mi, „synček, prines sem to tvoje nové auto.“ Bol som veľmi zaneprázdnený svojím džípom a tlačil som ho v džungli hustého koberca, ale keď som začul hlas svojho otca s radosťou som ho položil na jeho kolená a bol som naň taký pyšný, ako keby som vlastnil skutočné auto. Otec pozbieral zvyšky obalu a ukázal mi dve veci, ktoré z neho zachránil – malú krabičku diaľkového ovládania a návod, ktorý hovoril, že batérie nie sú súčasťou balenia. Nerozumel som celkom týmto slovám týkajúcich sa môjho auta, ale otec si ma pritiahol k sebe a vysvetlil mi to. Povedal mi, že tento džíp nie je taký, ako moje ostatné náklaďáky. Táto hračka bola navrhnutá tak, aby fungovala na zvláštny zdroj energie. Potom mi ukázal návod na použitie a vysvetlil mi ako funguje skrinka diaľkového ovládania. Aká vlna radosti ma uchvátila, keď som to pochopil a vzápätí zo mňa vyhŕklo – „Už ho viac nebudem musieť tlačiť hore-dole!“ „Tak je, synček. Už ho nebudeš musieť tlačiť hore-dole.“ Pomaly som rástol a dospieval, ale nikdy som si nepoložil rovnítko medzi túto skúsenosť hračky bez batérie a život, ktorý som žil.

Ale ak sa nad týmto trochu pozastavíme a zamyslíme, väčšina z nás je podobná tomu malému Jimovi Hohnbergerovi v tom, že sa pretláčame životom ako hračky bez batérií. Týmto však nechcem nikoho ponižovať ani kritizovať. Hovorím o sebe osobne a živote, ktorý som viedol. Bol som vychovaný ako pracovitý človek. Pochádzam zo stoickej nemeckej rodiny, samí dobrí, úspešní a húževnatí ľudia. Keď nám bolo povedané, aby sme niečo urobili, tak sa od nás očakávalo, že sa hneď a ochotne do toho pustíme, a ak sme tak neurobili, skoro sme pochopili, že sme tak mali urobiť. K náboženstvu som pristupoval presne tak isto. Ak to treba robiť takto, tak to tak budem robiť. Tak som teda aj robil a získal si tak povesť dobrého dieťaťa. Bol tu však jeden problém. Hoci som chodieval do kostola, navštevoval som hodiny, spoločenstvo ma akceptovalo, ale aj tak som nemal moc riadiť si určité oblasti svojho života, čo mi často spôsobovalo problémy. Pociťoval som úprimnú túžbu slúžiť Bohu, avšak bolo to pre mňa veľmi frustrujúce, keď som sa neustále potkýnal na tých istých prekážkach. Moje náboženstvo nemalo moc. Napokon som to vzdal, lebo mi to akosi nefungovalo. Pokračovanie nabudúce. Prevzaté z knihy: Empowered Living od Jima Hohnbergera Web: www.EmpoweredLivingMinistries.org Preklad: D. Pauleová

I ÚLOHY Dospelý, počkaj, neprevracaj stranu! Nasledujú síce strany s úlohami, ale tentoraz sa môžete zapojiť aj vy. Autormi všetkých úloh sú totiž deti (a mládež) z nášho zboru. Takže úlohy môžu riešiť všetci, deti aj dospelí. Odmena bude sladká!

1. Najlepší kompas 1

1. V poradí 16. slovo z Ján 19,15 2. Mojžišov svokor 3. V poradí 4. slovo z Ján 1,4 4. Zlorečil Dávidovi (2 Sam 16 kap) 5. V poradí 3. slovo z 1 Kr 18,21 6. Jafetov syn (1Moj 10 kap., posledný menovaný) 7. V poradí 12. slovo z 1 Kor 13,1 8. V poradí 4. slovo z Ján 1,1 9. V poradí 25. slovo z Sud 14,8 10. V poradí 12. slovo z Ezechiel 27,29 Odporúča sa používať preklad prof. Roháčka. Roman

II 2. Najväčší dar 1 2 3 4 5 6 7 8

1. Miesto kam chodil Ježiš každú sobotu 2. Kto stvoril svet? 3. Meno Izákovej ženy 4. Čo chýbalo otrokovi Jozefovi? 5. Kniha Biblie 26. v poradí 6. Iný názov 4. Mojžišovej 7. Mesto ktorému Pavel adresoval list o láske 8. Ten ktorý bol pribitý na kríž Janka

III 3. Osemsmerovka – kladný hrdina H

´T

POKOJ, POĎ, SLNKO, KNIHA, KLAM, SKLO, ORAŤ, KOSŤ, ŤAHAŤ, ONA, SNEH, POKOLENIE, PODAŤ, ONÓ, DRUHÝ, BOJ, ZNÁMY, YZOP, HLAVY, ÚLE, BÝK, JOTA, MATÚŠ, JÚBAL (Pozn. Nevieš čo je Onó? Pozri napr. Ezdráš 2,33) Martin

4. Jedno z mien Pána Ježiša Kus pevniny v mori Čo mali spraviť zo šittímového dreva (2 Moj 25 kap) Biblická rieka Mojžišova žena Večerné jedlo Mesto, pred ktorým zomrela Ráchel (1 Moj 35 kap) Stvorený tvor Mesto, ktoré vystaval Nimrod (1. Moj 10 kap) Filémonov sluha (List Filémonovi) Starozákonný prorok (Skutky 13) Jeden z kameňov v náprsníku veľkňaza (2 Moj 28) Starozákonný prorok (Rim 9 kap)

Maťaka

IV 5. Čo potrebuje každý veriaci 8. egyptská rana Ten, ktorý žil 365 rokov Prvé slovo v 10.prikázaní Prezývka apoštola Tomáša Iný názov pre RAJ 3.syn Jákoba 17.kniha Biblie Rozhovor s Bohom Čo viedlo mudrcov do Betlehema Prorok zjedený veľkou rybou Počet riek vytekajúcich z Raja Posledná kniha biblie

Šimon

6. Najjedovatejší had Produkt včely Dopravný prostriedok Malý hlodavec Obyvateľ Belgicka Druhý najväčší oceán

Lesný plod Nástroj na šitie Meno prvej ženy Má 12 mesiacov Opak dňa Najväčšia rieka

Filip

V 7. Sudoku, rieši sa ako číselné. Výsledkom je dôležitá vlastnosť kresťana P

M M

S N

R R O I

Ú S R

P O

P I

Ú I

Monika

Sľúbenú sladkú odmenu dostane každý, kto odovzdá Ivete B. na papieri riešenia všetkých predchádzajúcich úloh. Do 29. februára 2008.

VI A ako bonus â&#x20AC;&#x201C; bludisko od Evy:

POVEDZ MI, STROM, EŠTE SPÍŠ? Koncom decembra si mnohí z vás, hlavne tí mladší, s úľavou povedali: „Konečne poriadna zima, keby tak snehu napadlo o trochu viac.“ Aj pri tom mále však príroda zbelela a opeknela. Hoci nám pod nohami nevŕzga sneh, inoväť urobila zo stromov ozajstných krásavcov. Poznám ľudí, ktorí majú mimoriadne blízky vzťah k stromom. Mladá jabloň je pre nich živým zázrakom. Ak nezarodí ovocie hľadajú príčinu a dokážu si priznať, že zrejme chybu urobil človek, nie strom. Z Biblie vieme, že od samého začiatku života človeka na Zemi, sú ovocné stromy jeho súčasťou. Teraz, keď je z oknom mráz sa nám jablone pripomínajú jabĺčkami v miske na stole. Jabloň, ktorá nám ich dala stojí obnažená v zimnej záhrade. Možno ani netušíte, že zaspala na konci leta, potom, ako splnila poslanie – priniesla plody. V chladných mesiacoch (január, február, marec) spí len preto, lebo musí. Zdá sa vám to čudné? Je to naozaj pravda. Život stromu prebieha v cykloch, pričom sa striedajú obdobia rastu s obdobím pokoja, odpočinku – odborne povedané dormancie. Vrcholky konárikov zavčasu zastavia rast. Potom listy odpadnú a dreviny sa stanú odolné voči suchu a ďalším nepriaznivým vplyvom v zimnom období. Púčiky na konárikoch zaspávajú tým skôr, čím je strom starší. Tento odpočinok je dobrovoľný, púčiky „chcú spať“. Dobrovoľný odpočinok netrvá až do jarných mesiacov, keď sa zazelenejú záhrady a stromy naplno rozkvitnú. Púčiky nepotrebujú tak dlho oddychovať. Keď sa teraz zahľadíte do zimnej záhrady, možno ani neuveríte, že hlboký odpočinok už skončil. Stromy odpočívajú. Donútili ich však k tomu nízke denné teploty.

Nie je také ťažké opýtať sa púčikov, či chcú spať, alebo musia spať. Stačilo by odrezať v záhrade konárik, preniesť ho do tepla, dať do nádoby s vodou a čakať. Po krátkom čase vám začne konárik pučať. Keby ste však tento pokus s konárikom urobili v septembri až novembri – určite by nevykvitol. Moja starká mala takto „preskúšanú“ čerešňu. Na Katarínu odrezala z čerešne konárik a v období vianočných sviatkov sa tešila z rozkvitnutej halúzky. Teraz už veríte, že listnaté stromy môžu odpovedať na vaše otázky? Ak aj nie na všetky, určite však na otázku: „Povedz mi, strom, ešte spíš“? Skúste sa v novom roku 2008 viac zaujímať o svet rastlín. Spoznáte, že živá rastlina aj bez tlčúceho srdca má svoje dni a roky šťastné i tragické. Že rastliny sa rodia, starnú a zomierajú tak ako ľudia. Ak sa budete k rastlinám správať ako k rovnocenným živým organizmom, môže sa každá z nich stať vaším učiteľom. Prajem vám k úspešnému bádaniu veľa zdravia a Božieho požehnania. Alica Talajová, BŠ

MILOVAŤ JE KRÁSNE, ALE KRAJŠIE JE BYŤ MILOVANÝ Kde bolo, tam bolo, stála raz na Kováčovej malá chata. Vo štvrtok 1.11.2007 sa do nej na pár dní nasťahovali deviati Pathfinderi so svojim vedúcim. Po kompletnom prehliadnutí chaty sme sa uložili do svojich izieb. No potom nám napadla jedna dosť "zaujímavá" otázka. Kde je záchod? No super!!! Vonku stála stará "dobrá" kadibúda, vlastne dve. Čo už... Čo máme na programe? Asi nič. Tak sa vybaľme a Maťo s Jankou môžu začať robiť obed. Fuj, to čo pláva v tom hrnci? Žeby črievičky? Ľudia, tie špagety sú asi mesiac po záruke... Obed!!! Dnešné menu - zlepené špagety, uvarené v črievičkovej vode, ktoré sú navyše mesiac po záruke. Dobrú chuť. Dúfam, že sa dožijeme zajtrajška...Všetci majú voľno, až na dve osoby. Ja (Maťaka) a Mona musíme chystať večeru na zajtra... Ak ju samozrejme nezjeme .Ale to sa hádam nestane... Ideme sa napapať a potom si dáme nástup, krátku pobožnosť a môžeme ísť spinkať...Slniečko svieti, vstávajte deti. Ide sa na rozcvičku. Bŕrrrrr, to je ale zima. Poďme radšej do chaty. Ešte si trochu zabeháme...konečne dnu. Nasledujú raňajky, potom nástup a krátka pobožnosť... Máme 15 minút, aby sme sa nachystali, a ide sa na krátku "túru"... Aha srnka! Chúďa asi sa nás zľakla, keď tak trielila. Tak a môžeme ísť naspäť...Jožko ide nakupovať a my... samozrejme musíme upratať chatu. Pustime si nejakú hudbu, bude nám lepšie! Ahoj Jožko ty si už tu? Jéeeej, ahoj Rasťo ... A konečne vytúžená večera. Smotanová torta...Čo teraz? Čaká nás agapé a nejaké to video. To už je 22:00.Musíme ísť spinkať a zajtra nás čaká super deň. Sobota!!! Tak dobrú noc...Rozcvička, raňajky, nástup, pobožnosť... Obed, básničkovanie v prírode a ťažký návrat do

chaty. Osobné voľno a príprava na Superstar. Spev sa ozýva po celej chate, veď každý chce vyhrať. Je po večeri a môžeme začať. Takže 1.dvojica...a posledná dvojica. Krátka prestávka, rozhodnutie. Do ďalšieho kola nepostupuje 5 účastníkov, takže ďalších 6 má šancu uspieť vo finále...Víťazom sa stáva M... Asi by som to nemala hovoriť, ešte by som mala zle. Tak dobrú noc... Ráno začína tak, ako každé iné dni, takže prejdime k upratovaniu... Všetko je už upratané, tak sa napapáme dobrého sójového gulášu, upraceme posledné veci a... Odchádzame. Rozlúčime sa s chatou a môžeme ísť domov... Ešte sa uvidíme. Aspoň dúfam. Tak sa majte dobre. Dúfam, že budeme na tento tábor dlho spomínať... Maťa Krnáčová Výtvory z inšpiračného popoludnia Pán Boh všetkých miluje každého približuje. Hory lesy to je fajn, náš Pán všetko vykonal Stromy, lúky, pasienky. to sú jeho krásenky. Matúš

Ďakujem za krásne lesy, za to, že si hore kdesi. Že pri búrkach pri nás stojíš, v strachu, že ma upokojíš. Na lúkach, že rastie tráva, z prírody nám krása máva. Maťaka Krásne lesy, šíre pole Nebo modré ako more. Keď sa na to pozriem, viem, že Pán Boh nám stvoril Zem O tom, že nás veľmi ľúbi Nám aj týmto povedal. A preto s ním ako sľúbil, Máme aj na zemi raj. Tinuška ♥

Lúky lesy vôkol nás prašivky radujú sa z nás Pán Boh sa z nás raduje a každá mu za to ďakuje. Janka

Pán Boh ma má rád A je to môj kamarát Keď niekedy zhreším tak odpustí A to sa na ňom najviac cení Roman

Prašivka Na prašivku som si sadla na bodliak zas kamarát. Do mláky nám Janka spadla, Pán Boh nás má aj tak rád. Monika

Díky Ti za čučoriedky, Aj keď lekvár z nich je riedky. Díky ti aj za ježkov čo sa kŕmia mrkvičkou. Pán Boh nás ma veľmi rád, krtko je náš kamarát. Maťaka ☺

Hore krásne nebo je dole zeleň panuje okolo je tráva a nie žiadna krava. Kto krásu tvoril? Veď to Boh ju stvoril. Svoju dušu ti chcem darovať a stále ťa len milovať. Anonym

Modré oblaky hore, Zelené hory dole Krása tvojich lúk A prach tvojich húb Hovoria o tom, že máš nás rád. Lago

PEVNÁ A ZÁROVEŇ POHYBLIVÁ KONŠTRUKCIA Aby sa naše telo nerozsypalo, ale zároveň sa mohlo až neuveriteľne pohybovať, potrebujeme kostru. Keď počujeme slovo kostra, pripomína nám to nejaké historky, pri ktorých sa bojíme. Ale každý z nás má v tele jednu takú kostru. Zaujímavé je, že už pri stvorení sveta sa spomínajú kosti. Viete si spomenúť o ktorú konkrétnu kosť sa jedná? Určite ste uhádli, že je to Adamovo rebro, z ktorého Pán Boh utvoril Evu. A Adam keď ju zbadal z úžasom povedal: „Toto je už teraz kosť z mojich kostí a telo z môjho tela“. Takže sme zistili, že niektoré kosti môžu byť aj celkom pekné. Ale poďme sa na tú našu kostru pozrieť bližšie. Vedeli by ste odhadnúť z koľkých kostí sa skladá? Je to asi 206 kostí. Používam slovo asi, lebo niektorí ľudia môžu mať tých kostí trochu viac. Keď sa narodí malé bábätko má kostičiek dokonca 350. Niektoré sa totiž neskôr zrastú. Predstavte si, že študenti, čo študujú medicínu sa musia naučiť mená všetkých týchto kostí. To im teda nezávidím. Celá kostra tvorí asi štvrtinu našej hmotnosti. Kosti tvorí vláknitá hmota – kolagén a spevnené sú zmesou tvrdých materiálov. Minerály v našich kostiach sú veľmi dôležité. Keby sme ich všetky odobrali zo stehennej kosti, bola by taká mäkká, že by sme na nej mohli urobiť uzol, ako patfinderi na uzlovačke. Rôzne kosti vyzerajú z vnútra rôzne. Ale zaujímavé je, že keby sme sa na ne pozreli mikroskopom, zistili by sme, že v nich je množstvo kanálikov, v ktorých sa nachádza krv a nervy. Šokujúce je, že zlomená kosť sa vie sama opraviť. Keď sa priložia konce zlomenej kosti k sebe, toto zlomené miesto prerastie nová kosť. No jednotlivé kosti, keby neboli spojené, neboli by pre nás veľmi užitočné. A to je ďalšia veľmi zaujímavá vec. Kosti musia byť spojené pevne, aby sa neoddelili, ale zároveň sa musia dobre pohybovať. A na to slúži vyše 200 kĺbových spojov v našom tele.

Základné typy kĺbov sú: - valcový kĺb, ktorý sa môže hýbať dopredu a dozadu, ako pánty na dverách (napr. koleno) - kĺzavý kĺb, v ktorom sa dve kosti po sebe kĺžu hore-dolu a zo strany na stranu (napr. členok) - guľovitý kĺb tvorí guľovitá hlavice, ktorá zapadá do jamky nepohyblivej kosti (napr. rameno a stehno) - otočný kĺb, kde sa kosti môžu hýbať zhora nadol a zo strany na stranu - sedlový kĺb vyzerá ako jazdec v sedle, môže sa kolísať a nakláňať na všetky strany bez toho, že by vypadla. A aby nám ruka pri tom, keď hodíme loptu, alebo noha, keď loptu kopneme do brány neodleteli, na to slúžia silné povrazce, ktoré sa volajú väzy a tie spájajú kosti v kĺboch. Predstavte si, že Pán Boh myslel pri našich kĺboch aj na to, aby neškrípali a nevŕzgali. Preto sú kĺby uložené vo vrecku s mazľavou tekutinou a niektoré sú pokryté jemnou chrupavkou.

A teraz sa skúste na chvíľu postaviť, prejsť sa, zdvihnúť ruky, otočiť hlavou a rozmýšľajte o tom, ako nás má Pán Boh rád, keď toto všetko môžeme urobiť. Spracovala I. Brlážová

KTO JE KTO

V minulom čísle boli na fotografiách:

Ivetka Krnáčová

Honzo Hempl

A teraz ďalšie dve fotky:

Skús uhádnuť, kto je kto. (Odpoveď nájdeš v budúcom čísle)

HUMOR Keď som bol dieťa, celé noci som sa modlil, aby mi Boh poslal nový bicykel. Potom som pochopil, že takto Pán Boh nepracuje. Tak som si bicykel ukradol a požiadal ho odpustenie. PC UPOZORNENIE: Ježiš urobil vo vašom živote zmeny! Chcete tieto zmeny uložiť? Farár hovorí kostolníkovi: „Tentoraz obídeš veriacich s pokladničkou ešte pre kázaním.“ „A prečo, vždy predsa robíme zbierku až na záver bohoslužby,“ diví sa kostolník. „Pretože dnes budem kázať o sporivosti“. Počas bohoslužby pošle farár medzi veriacich košík na peniaze, aby prispeli na rekonštrukciu kostola. Po bohoslužbe je košík plný až po okraj a tak farár vyjde von, vzhliadne k nebu a obsah košíka hodí do vzduchu so slovami: „Bože, vezmi si, čo je tvoje, ja si zvyšok pozbieram.“ Jeden Škót sa prišiel po dlhej dobe vyspovedať a hovorí kňazovi: „Odpustite mi, otče, zhrešil som. Cez druhú svetovú vojnu som v podkroví schoval jedného žida.“ „Ale to predsa nie je hriech, pomôcť človeku, aj keď je inej viery.“ „Ale ja som ho prinútil aby mi za každý týždeň zaplatil 5 libier. „No to až také pekné nie je, ale hriech to nie je.“ „Vďaka, otče. Veľmi sa mi uľavilo. Ale mám ešte jednu otázku.“ „Pýtaj sa, synu.“ „Nemal by som mu povedať, že vojna už skončila?“ Ďuro kľačí v kostole pred ukrižovaným a modlí sa: „Pane Bože, ja viem, že si veľmi trpel, bičovali ťa, dali ti tŕňovú korunu, nadávali ti, ukrižovali ťa, ale ženatý si nebol.“

SPRÁVY ZO SVETA Keňa: Pracovníci adventistickej univerzity boli evakuovaní kvôli pokračujúcemu násiliu v krajine

Potom ako dav násilníkov začal ohrozovať areál Adventistickej univerzity v meste Baraton, študenti a zamestnanci univerzity museli nájsť útočisko na miestnej policajnej stanici. následne bolo týchto spolu až 280 osôb presunutých do Nairobi v záujme ich ochrany pred stupňujúcim sa násilím v krajine, ktoré začalo kvôli pochybným volebným výsledkom. Situácia v Nairobi sa zlepšila, hoci nie je ešte úplne v normále. Funguje väčšina úradov a premáva mestská hromadná doprava. Uviedol to Geoffrey Mbwana, predstaviteľ cirkvi v tejto časti Afriky. Hoci sa etnické násilnosti mierne upokojili, cirkevní i politickí vodcovia predpokladajú ich obnovenie a stupňovanie. "Samozrejme že sa modlíme o pokoj, ale zostávame ostražití," uviedol Mbwana. Cirkevní predstavitelia vydali vyhlásenie, kde opakujú svoje výzvy volajúce ku zdržanlivosti a národnému zmiereniu. ADRA v Keni v spolupráci s ostatnými humanitárnymi organizáciami v krajine priebežne poskytuje potravinovú a zdravotnícku pomoc postihnutým rodinám. Zdroj: Adventist News Network, krátené.

Slovenka v Bangladéši Renátke Márföldiovej z Martina sa naplnil životný sen. Dostala sa do misie v Bangladéši, kde pracuje po boku lekára - misionára Milana Moskalu. Zaradila sa do 8-10 členného tímu, ktorý slúži najbiednejším obyvateľom v meste Dháka. Rozdávajú deťom banány, vitamíny, zošity a podobne. Modlia sa s chorými, merajú tlak, ošetrujú rany a pritom im hovoria o Božej láske k trpiacim. Počas týždňa pracujú na stomatologickej klinike v Dháke, kde je Renátka aj ubytovaná. Tam pomáha školiť dievčatá a chlapcov v oblasti základov zdravovedy, učí ich hudbu a pod. Počas cyklónu SIDR, ktorý minulý týždeň zasiahol juh Bangladéša, boli v Dháke. Aj keď i toto mesto zasiahla okrajová vlna cyklónu, im sa nič nestalo. Počas tohto víkendu pripravujú výjazd na juh krajiny, ktorú zasiahol cyklón. Následky sú v tejto oblasti katastrofálne. Agentúry uvádzajú až 10.000 mŕtvych. Prosíme, aby ste sa modlili, aby Pán Boh svojich služobníkov v tejto oblasti chránil a použil najlepším spôsobom, aby mohli pomôcť pri záchranných prácach a zmiernení utrpenia ľudí v postihnutej oblasti. Situácia tu nie je vôbec jednoduchá, nebezpečenstvá sú na každom kroku, počnúc dopravnou situáciou, cez všelijaké choroby, ktoré sa šíria zvlášť po záplavách, kedy sú v oblasti katastrofálne hygienické pomery. Renátka je šťastná, že môže takto slúžiť. Touto cestou vám ďakujeme za vaše modlitby i za vašu pomoc, ktorou podporujete službu v tejto krajine.

Vo zbore Zvolen v I. štvrťroku 2008 plánujeme: 26. I.

- br. Samuel Ondrušek

1. III.

- bohoslužba starších

15. III.

- detská bohoslužba

29. III.

- Slávnosť pripomienky Večere Pánovej

Myšlienka na záver: Rob toľko dobra koľko len môžeš, ale tak ticho, ako len môžeš. Charles Dickens.

Matúš 6, 3-4 Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá ruka, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.