ČO KDE NÁJDEŠ Stretnutia Božia starostlivosť Psík evanjelista Keď slnka žiara hasne
... 3 ... 4 ... 5 ... 6 Dobre je byť pri prameni ... 8 Zapečaťovanie - II.časť ... 10 Niekto tu spieval ... 16 Romantické stretnutia ... 14 Jozef a jeho bratia ... 15 Boldiška ... 16 Reštaurácia Felekešemu ... 17 Detská bohoslužba ... 18 Salamandra škvrnitá ... 22 Zvolen ... 23 Angličtina pre každého ... 24 Úlohy pre deti ... 27 Kto je kto ... 30
Milí priatelia, týmto číslom nášho zvolenského časopisu uzatvárame už jeho tretí ročník. V živote zboru znamenajú tri roky mnoho spoločných stretnutí, mnoho modlitieb, veľa zaspievaných piesní a vypočutých kázaní. Z pohľadu dejín je to len ich nepatrná časť, ale z pohľadu jedného človeka je to obdobie, v ktorom môže zažiť veľa zmien.
Tešíme sa, že aj v našom zbore dochádza k zmenám, pri ktorých sa upevňujú naše vzťahy navzájom a aj vzťahy k Pánu Bohu. Prebiehajú tu zmeny, pri ktorých sa spoznávame naše nové obdarovania, ktorými môžeme slúžiť Pánu Bohu. Niečo o tom si môžete prečítať aj v tomto čísle. A keďže sa blíži máj – čas lásky, prajeme Vám, aby ste ju pocítili aj na stránkach nášho spoločného časopisu.
Zvolenský Adventistický Spravodaj - štvrťročník zboru CASD vo Zvolene. Elektronickú podobu časopisu nájdete na http://zvolen.casd.sk. Na tejto stránke nájdete tiež všetky predchádzajúce čísla. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli do tohto čísla. Uzávierka ďalšieho čísla je 15. júna 2006. Foto na zadnej strane obálky: Katka Plachá
STRETNUTIA Milé sestry, bratia, priatelia, deti a mládež ! Prichádza jar a s ňou aj čas, kedy sa už nemusíme ukrývať pred zimou a ponáhľať sa schovať domov. Tešíme sa na čas, keď sa budeme vonku cítiť príjemne a pobudneme tam trochu dlhšie. A ak to takto cíti väčšina ľudí, tak sa potom s nimi „automaticky“ stretneme. Prichádza teda príjemný čas (náhodných) stretnutí. Takmer automaticky budeme vidieť, vnímať a počuť omnoho viac, než sme si všímali za mrazivých tmavých dní. Budeme mať viac na očiach, kto má čo oblečené, kto má čo obuté. Uvidíme, kto má aký mobil, aké auto a podobne. Môžeme to vnímať z tej dobrej stránky, ale môže to skĺznuť aj do závisti, či žiadosti. A s tým sa musíme vyrovnať. Podstatné je však všímať si človeka, nie veci na ňom. Stretnutie s človekom je príležitosť. Niekedy všedná, inokedy výnimočná. Je to však čas opustiť svoj svet, svet svojich záujmov, stíšiť sa a otvoriť sa. Počúvať, vnímať, a zabúdať na seba. Je to príjemná príležitosť pre moje „darovanie sa“ druhým a tiež príležitosť byť obohatený. Môj svet a moja otvorenosť pre druhých majú byť v harmónii. Ani jedna krajnosť nie je dobrá. Myslím, že vnímavé oči a túžiace srdce mal aj Dávid, keď napísal 131 Žalm. „Môj Boh, nemám domýšľavé srdce ani povýšený pohľad. Neženiem sa za veľkými vecami, nemožnými pre mňa. Ale určite som upokojoval a tíšil svoju dušu tak, ako keď matka upokojuje a tíši svoje odlúčené dieťa. Čakaj na Pána Boha od tohto času až naveky!“ Pretože náš Boh nám dá všetko dobré a potrebné pre náš život a zároveň sa vyhneme mnohým (najmä finančným) problémom. Jozef Plachý, kazateľ
BOŽIA STAROSTLIVOSŤ „Ako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom zhromaždí jahňatá a vo svojom lone ich ponesie, brezé nežne povedie.“ Iz 40,11 • Kristus vedel, že po páde človeka do hriechu sú jeho ovce pre svoje hriechy odsúdené na zahynutie. V snahe zachrániť zblúdilých opustil slávu a nádheru, ktorú mal u svojho Otca. • Kristova starostlivosť o stádo je neúnavná. Posilňuje slabých, pomáha trpiacim, berie do náručia a túli k srdcu jahniatka. • Kristus v záujme záchrany svojich oviec obetoval vlastný život a svojich pomocných pastierov odkazuje na svoju príkladnú lásku. • Kristus naliehavo žiada svojich služobníkov a pomocných pastierov, aby pásli stádo svedomito, posilňovali slabých, podopierali unavených a chránili ho pred dravými vlkmi.
• Pastier má rád svoje ovce a nedopraje si oddychu, keď mu niektorá chýba. Oveľa viac miluje Boh každého zblúdilého človeka. • Vďaka Bohu, že nám Pán Ježiš nerozprával o zarmútenom pastierovi, ktorý sa vrátil bez ovce. Podobenstvo nehovorí o neúspechu, ale o úspechu a radosti zo záchrany.
• Boh zaručuje, že nenechá bez povšimnutia a bez pomoci ani jedinú ovcu, ktorá sa stratila z Božieho stáda. Kristus zachráni z priepasti skazy a z tŕnia hriechu každého, kto sa ním nechá zachrániť. • Ak sa nebudeme obzerať späť na tmavé stránky našich skúseností, ale na prejavy veľkého milosrdenstva a neklamnej Božej lásky, potom ho budeme viac oslavovať než nariekať. Budeme hovoriť o láskyplnej vernosti Božej, o pravom, nežnom a súcitnom Pastierovi svojho stáda, o ktorom hovorí, že mu ho nik z ruky nevytrhne. Podľa E. G. White spracoval Michal Hreňo
PSÍK - EVANJELISTA V roku 1948 som pracovala v severných Čechách v Jablonci nad Nisou, a tu som aj navštevovala miestny zbor. Pravidelne (okrem iných) do zboru chodila aj jedna staršia sestra, ktorej stále robil spoločnosť jej malý strapatý biely psík. Sestra poznala Božiu pravdu už dávno, no jej manžel, s ktorým síce pekne spolu nažívali, bol neveriaci. Po 50 rokoch spoločného života sestra zomrela. Prišla sobota ráno, pol deviatej, kedy sestra zvykla odchádzať do zhromaždenia. Psík začal byť nespokojný, čakal pri dverách a ťahal pána za nohavice. Pán nevedel, čo psík od neho chce ani kam chce ísť. Otvoril preto dvere a psík sa rozbehol a utekal rovno do modlitebne. Pán šiel za ním. Keď vošiel do zboru, musel vyznať: „Hanbím sa , že som 50 rokov nešiel sem s manželkou, a teraz ma sem doviedol môj malý pes“. A od tej soboty pravidelne navštevoval zbor a jeho psík sedával pod jeho stoličkou. s. Javorová, B. Štiavnica
KEĎ SLNKA ŽIARA HASNE NÁM V jednu sobotu som počula v kázni veľmi povzbudivé myšlienky o tom, ako Pán Boh nie je autorom zla a problémov na tejto zemi, ale používa tieto zlé vecí, aby ľuďom pomohol. Keď sa niekto dozvie o smrti niekoho známeho a chystá sa ísť na jeho pohreb nie je to veľmi optimistická situácia. Ale chcem Vám spomenúť jeden krásny a požehnaný pohreb. Niektorí z Vás ste poznali s. Urbančokovú, ale mnohí ste ju asi nikdy nestretli. Patrila do zboru Zvolen mnoho rokov, no pre zdravotné problémy už dlhšie nechodila na bohoslužby. Bola to útla žienka, ktorá prežila veľmi ťažký život, no napriek tomu bola optimistka. Ešte skôr než sa dočkala dospelosti, musela sa vydať za muža, ktorý bol niekoľko desiatok rokov starší. S týmto mužom mala jedného syna. Keďže jej muž bol starší, veľmi skoro ovdovela. Už sa nikdy nevydala. Keď jej syn dospel, pre jeho pracovnú zaneprázdnenosť, hlavne v staršom veku našej sestry, žila skôr osamelo. Keď spoznala Pána Ježiša, tak si Ho zamilovala, že aj keď na sklonku svojho života trpela silnou sklerózou, pravdu o Pánovi Ježišovi a texty z Biblie si pamätala. Dokonca, keď sme ju prišli navštíviť do Domova Dôchodcov v Detve, povzbudzovala nás napriek tomu, že si nás vôbec nepamätala a každých päť minút sa spýtala kto sme. Uvedomili sme si, že Pán Boh jej dal zabudnúť na všetko ťažké, čo ju trápilo, ale to čo jej bolo povzbudením, to v jej mysli zanechal.
Vo veku nedožitých 90 rokov začiatkom januára tohto roku sestra zomrela. Pohreb bol už od začiatku iný, ako zvyčajne pohreby bývajú. Hlavne tým, že tam nebola prítomná žiadna pokrvná rodina sestry Urbančokovej. Rozlúčiť sa s ňou prišli pracovníci Domova Dôchodcov, bývalí susedia a niektoré sestry a bratia zo zboru Zvolen. Po rozlúčke v Dome smútku sme sa presunuli na miestny cintorín v Detve. Príroda bola pokrytá snehom a ľadom, ale slniečko krásne osvecovalo celú krásnu prírodnú scenériu, ktorá cintorín v Detve obklopuje. V dnešnom stresujúcom spôsobe života nemáme tak veľa príležitostí sa v takejto tichej kráse chvíľu zastaviť. O to viac nás oslovovalo, keď brat kazateľ hovoril o veľkej nádeji, ktorú nám Pán Boh dáva a o tom, ako sa všetky tie hroby okolo nás otvoria, keď Pán Ježiš zavolá svojím stvoriteľským hlasom. Keď sme tam stáli nad otvoreným hrobom, slniečko, ktoré nás osvecovalo, sa pomaly blížilo k horizontu a medzi kopcami sa rozliehali slová pieseň Keď slnka žiara hasne nám. S poslednými lúčmi slnka dozneli aj posledné tóny piesne a sestru uložili na dočasný odpočinok. Bol to veľmi krásny a pokojný odchod našej sestry. Keď to všetko skončilo, vtedy som si uvedomila slzy v očiach zamestnancov Domova Dôchodcov, ktorých to tiež veľmi oslovilo. Pani kuchárky si na sestru spomínali, že napriek skleróze bolo nej vidieť, že musela byť dobrá, múdra a sčítaná žena. Bude to úžasné, keď sa spolu stretneme v nebi a nebudeme už postihnutí žiadnymi chorobami ani problémami. Už sa na to teším.
I. Brlážová
DOBRE JE BYŤ PRI PRAMENI ŽIVOTA „Čítať a premýšľať som však neprestal “- hovorí profesor filozofie Erazim Kohák, ktorý za viac ako sedemdesiat rokov mnoho skúsil a má široký rozhľad. Prišiel k poznaniu, ako hovorí vo svojej knihe „Človek, dobro a zlo“, že ľudstvo sa pred dvoma storočiami vydalo na cestu „pokroku“, ktorú tiež usilovne sledovalo, až sa dostalo na okraj apokalyptického stretnutia rozprávkového prepychu a nesmiernej biedy i na okraj ekologickej katastrofy. Dnes hľadáme iný, únosnejší spôsob ako byť človekom na tomto skazenom svete. Viac, alebo menej, je nám táto skutočnosť známa. Preto je dôležité poznávať – počúvať, čítať a premýšľať, aby sme sa správne rozhodovali, hľadali a našli únosnejší spôsob života. Túto úlohu Stvoriteľ človekovi uľahčil. Dal mu schopnosť a možnosť slobodne sa rozhodovať, voliť život a dobré (5 Moj 30, 15-18). Izraelský kráľ Dávid hovorí, že ľudia v jeho dobe zle rozmýšľali a zle sa rozhodovali (Žalm 36,5). Sám Dávid sa často zle rozhodol, uvedomil si to, i oľutoval. „Zhrešil som veľmi,...lebo som urobil veľmi bláznivo“ (2 Sam 24,10). Vyznával Bohu a prosil o milosť, ktorú tiež v Žalme 36,8 ospevuje: „Aká predrahá je tvoja milosť, ó Bože“. V tomto prevolaní môžeme vidieť, že žalmista vedel nie len o svojej nedostatočnosti a hriešnosti, ale aj o veľkej Božej láske a zhovievavosti. Poznanie Božej milosti napĺňa srdce človeka pokojom a radostnou nádejou do budúcnosti. V Božom slove je prameň života, ale aj svetlo, ktoré osvecuje životnú cestu. Toto svetlo nám pomáha zorientovať sa vo svete tmy a klamu, pomáha poznať pravdu. Pascal napísal: „Pravda za dnešných čias sa tak zastrela a lož je tak rozšírená, že keby sme nemilovali pravdu, nemohli by sme ju poznať“ (Myšlienky 868). Božím prianím je, aby sme videli trochu ďalej a mali istotu, že ideme správnym smerom, dobrou cestou. On nám chce radiť a dať
istotu, že ide pred nami (Žalm 16,7.8), a s Ním dosiahneme správny cieľ. Apoštol Ján poznal veľký dar neba v Pánu Ježišovi a hovorí: „V Ňom bol život, a ten život bol svetlom ľudí... tma ho nezadržala“ (Ján 1, 4.5). V čase prevládajúcej neprávosti smieme vidieť ďalej a žiť nie v obavách z toho, čo prinesie budúcnosť, ale z Božieho pohľadu poznať a žiť v radostnom očakávaní na to, čo Boh pripravuje pre tých, ktorí sa s dôverou k nemu obracajú. Naučme sa Pánovi denne ďakovať za to, čo pre nás učinil skrze Spasiteľa Pána Ježiša a s dôverou povedať ako žalmista: „Koho by som mal na nebi? A popri Tebe nemám v nikom záľuby na zemi!“ – „Veď ma podľa svojej rady a potom ma vezmi do svojej slávy“ (Žalm 73, 25.23). Teofil Nechuta
„A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.“ Joel 2,23 „A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia“ Joel 2,28
Zapečaťovanie 2. časť Zapečaťovanie a pozdný dážď je jedna a tá istá udalosť. Je to reč Slova Božieho, pre vyliatie Svätého Ducha na ľud Boží. Prorok Joel vidí posledné udalosti, ktoré sa odohrajú na tejto zemi pred príchodom Pána Ježiša. „Sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný najprv.“ Kedy je dážď najpotrebnejší? Keď je najväčšie sucho! Na tejto zemi je práve teraz veľmi sucho – duchovné sucho. Vyschnutý je človek a preto potrebuje „rozvlaženie od tvári Pánovej“. Keď sa semienko na jar zasieva do pôdy, potrebuje jarný dážď, aby vzrástlo. A tak je to aj pri dozrievaní. Prichádza blahodárny dážď a všetko dozrie včas. Pšenica sa pozváža do stodoly. Je to najkrajšia časť roka, pretože po celoročnej namáhavej práci prichádza „žatva“! Deti Božie, ktoré „dozreli“, pretože prijali pozdný dážď (sú zapečatené), môžu vôjsť do Božieho kráľovstva, ako dielo Jeho rúk. Pred celým vesmírom môže povedať: „Toto je moja úroda. Zalieval som ich, pestoval a premenil na Svoj Obraz“. Len tí prežijú posledné súženie a sedem rán, ktorí sú zvlažení pozdným dažďom (zapečatení). Hlásajú mocne posledné posolstvo tomuto svetu (trojanjelské) a sú pripravení pre vstup do inej krajiny a iného života. Pečať Božia je vstupným vízom a identifikačným znamením, ktoré nás oprávňuje prekročiť hranice večného života. Otázka znie: „Čo máme robiť, aby sme obdržali pozdný dážď?“ Duch Svätý nás celý život vyučuje, napomína a uvádza do každej pravdy. Do pravdy
o Bohu a jeho charaktere. Duch Svätý nám predstavuje Syna Božieho – Pána Ježiša. Pomaly, ako tichý dážď, padá na naše srdcia. Pomáha nám rozhodovať sa a zachovávať zákon Boží. Závdavok (jarný dážď) sme dostali, keď sme sa rozhodli poslúchnuť Jeho hlas. Semienko bolo zasiate, vzklíčilo a začalo rásť. Nechajme Ducha Svätého, ktorí v nás započal dielo záchrany a premeny aj dokončiť túto prácu. Očakávajúci ľud prijíma pozdný dážď a živé svedectvo ožíva. Posledné veľké varovanie preniká všade a obyvatelia zeme, ktorí nechcú prijať posolstvo sú rozrušení. Pán Ježiš vykonáva službu v nebesiach pri truhle zmluvy. Prichádza čas, keď zdvihne svoje ruky a povie: “Stalo sa!“ Dielo je dokončené – svätý sú spočítaní a zapečatení. O každom človeku je rozhodnuté - buď k životu alebo k smrti. Pán Ježiš priniesol obeť zmierenia za jeho ľud a jeho hriechy zahladil. Keď si uvedomíme, že v dobe vyliatia hnevu Božieho na túto zem, bude ľud Boží žiť bez Prostredníka (Pána Ježiša), neprežili by sme túto dobu bez pečate Božej, alebo plnosti Ducha Božieho. Pán Ježiš odloží svoje kňazské rúcho a oblečie si kráľovský odev. Na Jeho hlave sú koruny a obkolesený anjelmi opúšťa nebesia. V tej chvíli bude pre hriešnika vyronená posledná slza, posledné dojímavé modlitby budú vyslovené a posledné bremeno odnesené. Ten ľúbezný hlas milosti už nebude volať. Stalo sa - je dokonané. Plán vykúpenia človeka bude dokonaný a len niektorí ho na tejto zemi prijmú. Pán Ježiš bude panovať, ako kráľ všetkých kráľov a Pán všetkých Pánov. Ako do vosku vtláča Boh svoju povahu – do ľudského srdca. Mení človeka na Svoj Obraz. A TENTO OBRAZ PREŽIJE CELÚ VEČNOSŤ – NA JEHO SLÁVU Pre nás je to radostná správa, pretože nie sebecký človek uzavrie dejiny tohto sveta, ale milujúci Boh. V Zj. 7 kapitole sa pýta jeden zo starcov, ktorí stoja okolo trónu Božieho: „Kto sú tí zapečatení?“ A odpoveď je: „To sú tí, čo prichádzajú z toho veľkého súženia .... H. Knapeková
ZDÁ SA, ŽE TU NIEKTO SPIEVAL ... „Zdá sa, že tu niekto spieval, ale nič som nepočul.“. – začal svoju sobotnú kázeň brat Mesík už v našom domácom novozámockom zborečku. (Presťahovali sme sa z veľkého zboru plného detí, zvyknutých spievať na mikrofón.) Mala som vtedy 6 rokov a rýchlo som si obľúbila tento maličký zbor, najmä jeho maďarskú srdečnosť. Síce tam okrem mojich dvoch sestier neboli žiadne deti ani mládež, ale napriek tomu sa nepotvrdili slová kazateľa z Moravy mojim rodičom: „Nesťahujte sa do zboru, kde Vaše deti nemajú rovesníkov, odídu Vám do sveta!“ Chcem Vám dnes vyrozprávať, ako sa Pán Boh postaral o to, aby sme mu ostali verní a prežili krásne detstvo v Jeho blízkosti. „Naší Věrušce se narodilo miminko, mohli by jste jí udělat radost tím, že jí zazpíváte trojhlasně písničku – Narodilo se děťátko.“ Bola to mamičkina najlepšia priateľka, ktorá sama spievala triá so svojimi sestrami. Pre ňu by sme urobili čokoľvek na svete. A tak sme sa pustili do neuveriteľne náročnej driny. Mala som spievať takmer na jednom tóne. Išlo to ale len vtedy, keď som si zapchávala uši, aby ma nestiahli ďalšie dva hlasy. Keby sme Věrušku nemali tak radi, asi by sme to vzdali. Naša cesta na Moravu sa neuskutočnila tak rýchlo, preto sa nám medzitým podarilo nacvičiť viac piesní. A keďže sa nám darilo, začalo nás to aj baviť. Cez letné prázdniny bol náš zbor plný návštev z okolitých zborov, z Čiech i Moravy, ktorý sa rekreovali v okolitých termálkach. Naučili nás nové pesničky, veľa krát sme v zbore sedeli až do večera a počúvali skúsenosti, alebo sa pokračovalo do noci aj u nás doma. Keď prišli Pražáci, boli sme pozvaní do 7 km vzdialeného kempu na táboráky. Naštartovali sme staré bicykle (nemali sme auto) a hybaj cez pole. Naspäť len za svitu mesiaca. Prečo? Vždy, keď sa zotmelo, začali pri veľkom ohni mládežníci spamäti spievať štvorhlasné zborovky. Znelo to ako anjelská hudba a niesla sa
ďaleko v diaľ. Obyvatelia kempu stáli pod hrubými dekami obďaleč a počúvali piesne o Božej láske. Za hlbokej totality! Aj spomienky na tieto chvíle nám dávali silu, keď sme kvôli pracovným sobotám mali v škole problémy. Častokrát, ešte než sme sa vrátili zo zboru domov, už sme mali v schránke predvolanie rodičov k riaditeľovi. A naši kazatelia, Danko Duda a Jurko Chovan, zasa k cirkevnému. Keď moja najstaršia sestra končila ZŠ, posudkový poradca jej na prihlášku na strednú školu napísal, že školu nedoporučuje, lebo žiačka nebola členkou pionierskej organizácie. Pán Boh ale urobil zázrak a na strednú školu ju prijali. Takých a iných skúseností sme prežili ešte mnoho. Z nás sestier sa stali „pohrebné plačky“, lebo nemal kto iný spievať pri pohreboch. Jurko Chovan vravieval, že u Randýskov sa deti nehádajú, lebo sa u nich stále spieva. Veľa krát sa k nám kvôli spevu nevedel dobúchať (nepočuli sme zvonček), tak si spomínam, že aj raz preskočil plot a našiel nás vyspevujúcich pri umývaní riadu. (Je ale pravda, že keď sa práve nespievalo, vedeli sme sa aj poškriepiť.) Veľmi sme sa tešievali na PSE do Banskej Bystrice, či na SATI do Nového Jičína. Z tej krásy osláv Boha piesňami aj skúsenosťami sme žili ďalší rok v Božej milosti. K. Urbánková
Čo Vám príde na um, keď počujete slovo romantika? Myslím, že každý si predstaví niečo veľmi príjemné. No v každom prípade romantika súvisí so vzťahom dvoch osôb, ktoré spája láska. Existuje jeden vzťah, ktorý je založený na najväčšej láske, akú si len vieme predstaviť. Je založený na láske, ktorá je potvrdená smrťou Božieho Syna. Každý človek je jedinečný a ku každému Pán Boh prehovára tak, aby tú jeho veľkú lásku pochopil čo najlepšie. Sú ľudia, ktorí cítia túto lásku, keď porozumejú celému Božiemu plánu záchrany. Iní pochopia, ako sú milovaní, keď majú okolo seba ľudí, ktorí ich majú radi. Mnohých zase oslovuje krása prírody. Ale sú ľudia, ktorí prežívajú pocit prítomnosti láskavého Pána Boha pri počúvaní tónov krásnej hudby, či príjemných slov poézie. Podobne, ako mladý muž, ktorý je zamilovaný, zloží báseň, alebo pieseň svojej vyvolenej, lebo inak nie je schopný vyjadriť veľkosť svojej lásky, aj Pán Boh dal v Biblii zaznamenať veľa krásnych poetických slov, adresovaných nám. A my, keď si uvedomíme tú milosť a lásku Božiu, máme chuť našu lásku vyjadriť podobne. Chceme vyzvať všetkých, ktorý túto túžbu pocítili, alebo by chceli prežiť romantické chvíle s Pánom Ježišom, aby venovali pozornosť nasledujúcemu pozvanie. Každú tretiu sobotu v mesiacoch 2. štvrťroka 2006 sa budú poobede konať takéto
Romantické stretnutia s Ježišom Budeme si môcť vypočuť pekné piesne, pozrieť si prekrásne obrázky a nechať sa osloviť slovami, ktoré sa dotknú našich sŕdc. Každé takéto popoludnie, však bude pripravovať niekto iný, podľa toho, čo oslovuje práve jeho. Okrem toho, sa môžeme zapojiť do tohto programu aj tým, že si môžeme vybrať pieseň, ktorú by sme chceli počuť ešte raz na ďalšom stretnutí. Takže sa môžete tešiť na takéto stretnutia: 15. apríla – podľa Paľka Riečana 20. mája – podľa Martina Brláža 17. júna – podľa Braňa Kadášiho. Nechajte sa inšpirovať a už sa tešíme v ďalších štvrťrokoch aj na Vaše obľúbené skladby.
JOZEF A JEHO BRATIA
Desné temno žiarivých snov, Detské teplo úprimných slov ... Keď šťastie v živote človeka, Ako Jozefa jeho bratia, stretne. Tienisté dusno záludných zlovôlí,... Keď Boh na šťastie premení, Srdcu chce sa plakať, či lietať vo vesmíre, Alebo sa smiať, Keď na dosah blízko je Uveriť, že nie zlo, ale šťastie Musí sa stať! Hlasitý plač bezmedznej radosti, Hlasité teplo srdca v hrudi brata,... Namiesto pomsty cit neviny, Ľúbostná premena zranenia, Výčitiek a tmy, Keď na milosť sa zlo premení... Šťastie bez konca roky nocí Mení na deň... Šťastie teraz volá sa Splnený sen. Jozef a jeho bratia... Napriek bolesti krutých ústrkov,... Báseň končí, bo nemá slov Nad zaslepenosťou ľudského umu, Že Boh nie je taký, a nikdy nebol, Aby zlé na dobro nemenil! B. Kadaši
BOLDIŠKA Aby ste boli v obraze: Naši mladí boli v rámci klubu Pathfinder v Čiernom Balogu na chate zvanej Boldiška. Toto je veršovaná správa z pobytu: Boldiška sa blýska, Karlica si píska.
Do kaluže do blata, Rasťo skočil z lietadla.
Jožko je už za vodou, Spláchol záchod – nebol v ňom.
Lujza signál hľadá, Keď ho nájde tak je rada.
Yeti zjedla špagety, Jožko že vraj odletí.
Maťa do ohňa prikladá, Tinka si veci ukladá. Konečne už koniec chaty blíži sa, A Rastíka trápi v krku lyžica.
Rasťo sa hral na srnky, Zjedol vlastné topánky. V drevárni sa svieti, Piaty prštek letí. So sekerou sme sa hrali, Prsty sme si odrezali.
Rasťo izby splachuje, A záchodík boduje. Správcovi sa vlások ježí, Janka z chaty rýchlo beží.
M. Krnáčová a M. Mikulová
Reštaurácia FELEKEŠEMU V klube Pathfinder sa mi veľmi páči a chodím tam rada. Mám tam skvelých priateľov, priateľky a hlavne dobrých vedúcich, ktorí sú Jožko Plachý a Rasťo Lagaňa. Učíme sa o Biblii, o prírode, vyrábame si rôzne darčeky. Na jednej schôdzke nás Rasťo prekvapil s takýmto nápadom. Povedal nám, či by sme pre zbor usporiadali posedenie pre hostí. Naša skupinka hneď vymyslela názov „Reštaurácia FELEKEŠEMU“. Podelili sme si úlohy, kto čo bude robiť. Spoločne sme napísali jedálny lístok, na ktorom boli rôzne jedlá a k nim boli priradené zábavné názvy. Reštaurácia bola otvorená dňa 26.2.2006 v nedeľu o 12.00. Hostia začali prichádzať a naša Lujzička ich vítala a usádzala k stolom. Naši kuchári Rasťo, Matúš, Samino a Mária varili jedlá. Boli veľmi šikovní. Monika, Tinka, Evka, Lujzička, Maťa a ja sme mali úlohu čašníčok. Je to pekné povolanie, ale aj namáhavé. Chodili sme pomedzi hostí a spytovali sme sa ich, čo si želajú. Hostia si tak rýchlo objednávali, že sme nestíhali roznášať jedlá. Jedlá mali svoje zábavné názvy, napr. „Flambované brečkomije“ bolo tofu, „Živá voda ála tuti“ bol veršík z Biblie. Naša hosťovská jedáleň bola pekne vyzdobená. Dúfam, že sa našim hosťom páčila a prídu si posedieť aj nabudúce. V našom klube Pathfinder budeme zas uvažovať o otvorení novej zábavnej reštaurácie. Dovidenia nabudúce. Tešíme sa. Janka Nemcová
DETSKÁ BOHOSLUŽBA V sobotu 25.3.2006 sa v našom zbore od rána dialo opäť čosi výnimočné. Takmer všetci dospeláci mali služobné voľno, bohoslužbu totiž mali úplne vo svojej réžii deti. Dospelí sa v priestore kazateľne teda neprejavovali. Ako dobre to padlo bratom a sestrám, a milým hosťom, že videli pred svojimi očami tých, ktorých nám dal Pán Ježiš za vzor. Čím ďalej tým viac vo svojom živote dávam aj v tomto za pravdu môjmu Spasiteľovi, pretože sa od detí máme stále čo učiť. A kto sa v sobotu 25.3.06 nič nenaučil, tak bol asi duchom niekde inde ☺. Dúfam, že každý z nás aspoň trochu zatúžil byť taký prirodzený, neumelý a Boha oslavujúci ako tie deti, ktoré nám poslúžili svojimi hrivnami. Ozaj, neviem či ste si uvedomili, koľko detí sa zapojilo do programu dňa detskej bohoslužby. Keď som ich doma rátal, tak som došiel k číslu 23!!!!! Dvadsaťtri detí stihlo poslúžiť dospelým, 23 detí použilo svoje hrivny!!! A bolo tie hrivny vidieť a počuť. Skutočná oslava dobrého Boha. No, ale k veci. Aby história aj na papier zaznamenala (na videozáznam sa pýtajte u hlavnej kameramanky dňa Ivetky B.) tú sobotu, tak aspoň zopár riadkov o tom kto, čo, ako a kedy. Aby to na chodbe bolo všetko “pod kontrolou”, tak od 8.45 do 10.30 tam slúžili rešpektvzbudzujúci Samko Hempl a Maťa Krnáčová. O 9.30 nám prebudila do dňa posledné spiace mozgové bunky už známa zvučka sobotných detských bohoslužieb. Potom skúsený moderátor Romanko Černica uviedol sobotnú školu. Po piesni č.382 a modlitbe veľkej modlitebníčky misionárky Lujzičky Kučerovej pozval Romanko skúsené učiteľky Tinku Mikulovú, Maťu Krnáčovú a Moniku Brlážovú, aby sa ujali učiteľských hrivien. Mali sme teda tri učiteľky a učili nás všetky tri naraz! Áno, odporuje to všetkým tradičným zákonom učenia a prijímania informácií, ale oni to dokázali!!! Navyše sa nás nič nepýtali, takže mnohým dospelým odľahlo ☺. A mne dokonca pripomenuli aj definíciu najlepšieho učiteľa. To je taký, ktorý inšpiruje. Všetky tri sa totiž po uvažovaní o Pánovi Ježišovi jednohlasne rozhodli, napriek hrozbe H5N1 a iným možným nákazám a katastrofám, slúžiť blížnym vo svojich rodinách a aj mimo ne, teda žiadne teoretizovanie teologizovanie. Sobotnú školu spestril svojim darom umenia hrať na flautu Mirko Snopko, takže aj naše hudobné gény si hoveli blahom.
Ak si myslíte, že tým sobotná škola skončila tak to je omyl. Za mikrofóny sa totiž postavili drobci zo sobotnej škôlky najmenších detí – Laurinka Lagaňová, Sofijka Sliacka, Emko Ungero, Eliška Mikulová, Adrianka Lagaňová, Linduška Plachá a Noemi Urbánková. Nenechajte sa však pomýliť ich vzrastom. Telom malí drobci, ale duchom velikáni.!!! Popri speve (podporovanom Kajkou Urbánkovou) a modlitbách ešte dokonca držali v rukách aj ovce. (z papiera). Pripomenuli nám kto je našim dobrým Pastierom, a varovali nás pred poblúdením v tme. Uistili nás, že Pastierovi záleží na každej ovečke. Deťúrence, skôr než odišli z pódia, sa pomodlili básnickým štýlom spisovateľa Milana Rúfusa. Ich hlasy počuli až v nebi. Keďže Linduška mala mikrofón vysoko na hlavou, tak ona sa musela hlavou zakloniť dozadu a jej hlas preto stúpal do neba skutočne kolmým smerom. Ani na dary sobotnej školy deti nezabudli a poslali do našich radov sáčky na vyzbieranie toho, čo v nebi už nebude treba – peňazí. Tak radšej ich už teraz dávame na misijné účely tam kde pomôžu, lebo do neba nám nepomôžu ☺. Aby zbierka prebehla bez komplikácíí, tak sa ujali jej realizácie Šimonko Riečan a Filipko Sliacky, ktovie, možno budúci pokladníci Slovenského zduženia Cirkvi Adventistov siedmeho dňa, alebo zboru Zvolen. Po piesni č.378 sa pomodlil v mene nás všetkých Maťko Brláž slovami Žalmu 93. Prestáááávka 10.30-10.45 – to sme v tom čase zírali koľko nás v tom zbore dnes je a snažili sa zvítať s kým sme nestihli. Pozor! O 10.30 sa vymenili stráže na chodbe a služby sa ujali bodyguardi Marek Hric a Dodo Kučera. Dávali na nás pozor až do konca doobedňajšej časti bohoslužby. O 10.45 znovu vydala svoj hlas opäť zvučka detskej bohoslužby a Andrejka Valovčanová nás voviedla do ďalších udalostí druhej časti pobožnosti. Pieseň č. 377 sme už zaspievali s nehaprujúcou doprovodnou technikou, po ktorej sa s nami a v mene všetkých nás pomodlila modlitebníčka Evička Hemplová modlitbu Otče náš. Budúci pokladníci Šimonko a Filipko sa znova ujali zabezpečením zbierky, tentokrát tej, ktorá slúži na chod a potreby nášho zboru. Potom sa dočkali milí dospelí toho, čo by od nás dospelých deti možno privítali aj každú sobotu. Predstavte si, že sme zažili príbeh,
príbeh pre dospelých. A to hranou formou, takže herecké hrivny tiež existujú, po tejto sobote ma už nikto nepresvedčí, že také nie sú. Ozaj, milí dospeláci, nechcete si aj vy niečo podobné pripraviť pre deti? Ale, no tak, nenechajte sa odradiť profesionalitou Lujzičky, ktorá predstavovala Sudcu za súdnym stolom s pečiatkou, ktorá mala v rukách neomylnú knihu života s podrobnými záznamami, takže ani Kresťan Prešibaný svojou prešibanosťou a tvrdeniami o svojom znovuzrodení ju neokabátil. Ozaj, všimli ste si v príbehu, že toho, čo všetko priznal a vyznal, teda bol úprimný pred Bohom (zahral ho Filipko Sliacky) Lujzička poslala do vedľajšieho radu pre znovuzrodených kresťanov? Tým ostatným naozaj priháralo – hrali ich Maťko Brláž, Matúško Krnáč, a Rasťo Lagaňa ☺, ktorý budil dojem dokonalého znovuzrodeného kresťana, ale Lujzička ho prekukla. Ale však viete, prečo im všetkým priháralo. Vykonávači nepríjemného rozsudku spoza súdneho stola boli Dodo Kučera a Šimko Riečan. Ich práca by sa dala nazvať ako práca vyhadzovačov. A potom sme si zasúťažili. Maťa Krnáčová a Samko Hempl nám kládli otázky – teda z biblických vedomostí, z ktorých sa nám prihrievali mozgové závity. Ale keďže za každú správnu odpoveď rozdávala Evička Hemplová cukríky, tak niektorí z nás si spomenuli aj na to, čo nevedeli, a niektorí aj uhádli ☺. (Dodo Kučera st., keďže študuje posledný ročník na teologickom seminári, vedel skoro všetko - ale radšej doprial cukríky v záujme svojich zubov aj iným, iba pri Achitofelovi zaváhal, keďže z prorokovej poradenskej činnosti si zapamatal hlavne to, ako radil Absolónovi ohľadom vedľajších žien Dávidových ☺) Dobre vysúťažení sme sa potom radi započúvali do melódie piesne „Si môj Pán“, ktorú na Božiu oslavu zahrala Tinka Mikulová. Naši varhaníci sa určite tešia, že v zbore nám vyrastá Tinka varhaníčka. Po nej sa za mikrofóny postavili deti 1. stupňa detskej škôlky – Maťo Brláž, Filip Riečan, Lujzička Kučerová, Matúš Krnáč, Filip Sliacky. Všetkým nám pripomenuli ako nám fungovala pamäť v ich veku, keďže sa s nami podelili o texty z Biblie spamäti. A potom prišlo kázanie. Ale nie také tradičné. Prehovoril k nám totiž nádherný starozákonný príbeh o kráľovnej Ester – Lujzička Kučerová, kráľovi Ahasvérovi – Janka Nemcová, Mordochajovi –Maťo Brláž, a Hámanovi –Mirko Snopko. Kráľ a kráľovná mali skutočne na hlavách koruny, takže to bolo veľmi autentické. Aj miss kandidátky vo výbere na Ahasvérovu novú kráľovskú manželku – Linduška Plachá, Adrianka Lagaňová a Eliška Mikulová – pôsobili svojimi odevmi a správaním veľmi
autenticky, všetky chceli byť kráľovnou. Ale Ahasvér si vybral Ester, ktorá sa stala aj Božím nástrojom záchrany. Zlý Háman totiž chcel zničiť Boží vyvolený ľud v zajatí, ale vďaka Ester a aj Mordochajovej vernosti kráľovi sa mu to nepodarilo. Aj ďalší účinkujúci chlapci – Filip, Matúš, Šimon si prišli v príbehu na svoje, keďže mohli pomedzi rady lavíc po zbore putovať s mečmi (papierovými) ako poslovia k židovským bratom s dobrou správou od Ahasvéra a Mordochaja. Dej bol veľmi dramatický, popretkávaný nádhernými židovskými melódiami, takže keď sa o tomto príbehu hranom našimi deťmi dozvie nejaký veriaci filmový alebo muzikálový producent a režisér, určite to bude považovať za svoju životnú šancu osloviť také talenty na veľký projekt o knihe Ester ☺. A nepochybujem, že sa bude zaujímať aj o režisérske talenty v našom zbore ... Po starodávnom oslovujúcom príbehu nás svojim umením hrať na krásny nástroj violončelo oslovila Maťa Krnáčová. Zahrala na Božiu oslavu dve pekné skladby. No, keď tak uvažujem, tak už by tie dietky v našom zbore dokázali vytvoriť aj životaschopné hudobné teleso. Po záverečnej piesni č.181 sa pomodlila ďalšia veľká modlitebníčka Janka Nemcová.. Oznamy nám oznámila s profesionálnym prejavom Tinka Mikulová. Okrem oznamu ohľadom 2% z daní, ktorými môžeme podporiť naše užitočné cirkvou založené občianske združenia, bol silne oslovujúci oznam o obednom pohostení v suteréne. Adventný ľud veľmi rád buduje pekné vzťahy pri jedle, takže aj tento oznam padol na úrodnú pôdu a super dobroty do žalúdkov. A keďže sýte žalúdky sú súce už len na pasívne prijímanie informácií, tak mnohí ešte zostali poobede na premietanie kresleného filmu Ben Hur. Z filmu som si odniesol pohľad očí detí ale aj dospelých „prišpendlené“ na stene modlitebne, kde sa odohrával dej filmu. Ďakujem, Pane, za krásnu sobotu, bratov a sestry, ktorí s deťmi dokážu tvoriť pekné chvíle v rámci Božej rodiny, a viesť ich tak bližšie k Pánovi Ježišovi. Verím tomu, že si nás všetkých aj touto sobotou urobil lepšími a láskavejšími ľuďmi. Ďakujeme aj Vám, deti, sme radi že Vás máme. Nech Vás Pán Ježiš žehná. Boris Urbánek
SALAMANDRA ŠKVRNITÁ Patrí medzi chvostnaté obojživelníky, žijúce aj u nás. Salamandra škvrnitá má nápadné žlté škvrny. Ochranné sfarbenie odrádza živočíchy od útoku na pomalú a nápadnú salamandru. Kožné žľazy salamandry vylučujú jedovatú látku, preto sa útočníci rýchlo naučia spájať nápadné farebné kresby s nebezpečenstvom.
Čiernožlté salamandry škvrnité môžeme vidieť v lesoch po letných dažďoch alebo za súmraku. Najčastejšie sa zdržiavajú v blízkosti čistých lesných potôčikov a studničiek kde sa aj rozmnožujú. Medzi ich potravu patria aj dážďovky, mäkkýše, hmyz, ktoré lovia za súmraku a v noci. Salamandra škvrnitá je chránený živočích! Väčšinou ich ľudia nemajú radi, ale mne sa páčia, lebo sú krásnou ozdobou našich lesov. Aj keď na výzor nepatria medzi krásavice, sú to milé a plaché zvieratká. Matúš Krnáč
ZVOLEN Mesto Zvolen, ležiace na strednom Slovensku, sa rozprestiera vo Zvolenskej kotline. Je to tretie najstaršie mesto v našej vlasti. Bol postavený Horný a Dolný hrad – dnes Pustý hrad a pod ním vznikla osada Zvolen. Najstaršou časťou hradu je románska obytná veža vo výške 571 m.n.m. V rokoch 1241 – 1255 bolo vybudované veľké hradné opevnenie. Od tohoto obdobia sa hrad ďalej nerozširoval. Pustý hrad stratil svoj význam v polovici 15. storočia. Je tu aj Zvolenský zámok. Dal ho postaviť Ľudovít I. Zámok mal viacerých majiteľov. Rád sem chodieval kráľ Matej Korvín s manželkou Beatrix. Na prízemí sú najvzácnejšie miestnosti s kamennou rebrovou klenbou. Dnes je Zvolenský zámok národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom Slovenskej národnej galérie. Zaujímavou stavbou v centre mesta je aj bývalý mestský dom. Dnes v budove sídli Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen s expozíciami historického nábytku, hodín, skla, porcelánu a ľudových odevov. V centre mesta je aj viacero vzácnych meštianskych domov. Mne sa vo Zvolene páči. Martin Brláž
WALKING IN THE LIGHT ( 1 JOHN 1 : 5 – 10 )
Nájdi si v našom slovníčku slovká walk, light, in a nauč sa vetu naspamäť.
MEMORY VERSE: But if we walk in the light as He is in the light, we have fellowship with one another, and the blood of Jesus Christ, His Son cleanses us from all sin. Read and translate.Learn the memory verse by heart. Find all the underlined words in the word search game. This is the message which we have heard from Him and declare to you, that God is light and in Him is no darkness at all. If we say that we have fellowship with Him and walk in darkness, we lie and do not practise the truth. But if we walk in the light as He is in the light, we have fellowship with one another, and the blood of Jesus Christ, His Son cleanses us from all sin. If we say that we have no sin, the truth is not in us. If we confess our sins, He is faithful and just to forgive us our sins and to cleanse us from all unrighteousness. Word search game
Anglicko-slovenský slovník slovko blood cleanses confess darkness declare faithful fellowship forgive God we have heard Jesus in just liar lie light message practise say sin truth unrighteousness walk word
výslovnosť (blad) (klenzis) (konfes) (da:knis) (dikle:r) (feiθfl) (feloušip) (forgiv) (god) (hз:rd) (dži:zes) (in) (džast) (laier) (lai) (lait) (mesidž) (præktis) (sei) (sin) (truθ) (anraičesnis) (wo:k) (wз:rd)
preklad krv očisťuje vyznať, priznať sa k tma, temnota prehlásiť, tvrdiť verný, spoľahlivý spoločenstvo, priateľstvo odpustiť Boh počuli sme Ježiš v spravodlivý, pravdivý klamár klamať svetlo správa, posolstvo vykonávať, uskutočňovať hovoriť, povedať hriech pravda nečestnosť, hriešnosť kráčať, chodiť slovo
Z internetového zdroja http://sewhttkr.home.comcast.net/ spracovala D. Pauleová
ÚLOHY pre 1. stupeň ZŠ Milé deti, skúste v nasledujúcich vetách nájsť ukryté biblické mená: 1. Kde ste rozdali ten korešpondenčný kurz? 2. Rasťo je v Amerike. 3. Videl som ako baran na kopci žerie trávu. 4. Boj o náš hrad bol veľmi ťažký. 5. Ema reklamovala nové tričko. 6. Prečo nie je lampa v elektrickej zástrčke? 7. Vydali nový zákon o energiách. 8. Do kroniky napísal pisár o nás. 9. Ráno si vojak obliekol uniformu. 10. Izraelci dostali zákon na kamenných doskách.
...................... ...................... ...................... ...................... ...................... ...................... ...................... ...................... ...................... ......................
Ak sa Vám to nebude dariť, pokojne požiadajte o pomoc starších súrodencov alebo rodičov. Aspoň zistíte, že nie sú až takí šikovní, ako sa tvária. ÚLOHY pre 2. stupeň ZŠ Nasledujúce úlohy sú o starozákonnom hrdinovi a sudcovi Gedeonovi. Dej sa odohráva po tom, ako sa izraelské kmene usadili v zasľúbenej krajine. Prešiel nejaký čas a Izraelci zabudli na svojho Boha, ktorý ich predkov predivne vyviedol z Egypta a doviedol až na tieto miesta. Začali pokukovať po božstvách okolitých národov. Stavali im oltáre a háje, uctievali ich a modlili sa k nim. Boh preto na nich dopustil trápenie – útlak okolitých národov – aby sa spamätali a vrátili sa ku svojmu Bohu. Keď už útlak začínal byť neznesiteľný, Boh povoláva Gedeona.
1. ÚLOHA Na začiatok úplne základná otázka: V ktorej biblickej knihe je zaznamenaný príbeh o Gedeonovi? Prvé písmenko názvu tejto knihy napíš do políčka A v časti Riešenie. 2. ÚLOHA Keď Boží anjel navštívil Gedeona, Gedeon mu pripravil obetný dar. Okrem iného mu pripravil nekvasený chlieb. Koľko litrov múky (približne) na to spotreboval? Asi budeš musieť použiť vysvetlivky (na konci Biblie). Počet zapíš do políčka B. 3. ÚLOHA Zakrátko po tom, ako sa Gedeon dozvedel, že on zachráni Izrael od Madianskej nadvlády, dostáva prvú konkrétnu úlohu. Mal zbúrať modlársky oltár, vysekať háj a postaviť oltár pravému Bohu. Gedeon sa trochu obával reakcie svojich spoluobčanov, tak to radšej urobil v noci. Koľko sluhov si zobral na pomoc? (Toho býka nepočítaj) Číslo napíš do políčka C. 4. ÚLOHA O Gedeonovi sú najznámejšie asi dve veci. Že žiadal Boha o skúšku ovčím rúnom (vlastne išlo o dve skúšky; raz malo byť rúno mokré a všetko okolo suché a potom naopak) a potom to, že s „armádou“ tristo mužov premohol omnoho silnejšie vojsko. Fakt je, že pôvodne mal aj Gedeon k dispozícii viac vojakov. Koľko to bolo? Číslo napíš do políčka D. (Asi sa ti to tam nevojde, ale nevadí)
5. ÚLOHA Po veľmi zaujímavom dvojkolovom vyraďovaní zostala Gedeonovi naozaj len hŕstka bojovníkov, Bohu to však pripadalo dosť. Keďže prepadnutie nepriateľského vojska len s pomocou tristo mužov vyžadovalo nielen odvahu, ale aj spoľahnutie sa na Boha, Boh povzbudil Gedeona tajne vypočutou správou svedčiacou o dosť nízkom sebavedomí jeho nepriateľov. a potom už nastal čas boja. Gedeon to však mal premyslené a svojich mužov dobre vyzbrojil. Aká bola ich výzbroj: a. meč, štít, trúba b. trúba, džbán, fakľa c. fakľa, kyjak, prilba d. džbán, nôž, trúba e. nemali žiadnu výzbroj Správne písmeno napíš do políčka E.
RIEŠENIE:
A B C D E
Na odovzdávanie riešení využijeme ako obvykle mobilný telefón. Tú investíciu do jednej SMSky budeš musieť asi risknúť. Riešenie odošli na číslo 0905 353 631 v tvare: ZAS 12 meno priezvisko ABCDE. Všetky správne riešenia prijaté do 30. apríla 2006 budú odmenené.
KTO JE KTO
Takže teraz to boli:
Rena Hemplová
a
Julka Heczková
A teraz ďalšie dve fotky:
Skús uhádnuť, kto je kto. (Odpoveď nájdeš v budúcom čísle)
Vo zbore Zvolen v II. štvrťroku 2006 plánujeme: 8. IV.
- br. Samuel Ondrušek
15. IV.
- Členské zhromaždenie
22. IV.
- br. Peter Čík
6. V.
- br. Daniel Márfoldi
Myšlienka na záver: „Najlepší spôsob, ako si z niekým vybaviť účty, je zabudnúť.“ autor neznámy
Matúš 6:12 A odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom.