Pustý hrad, Zvolen - brožúra

Ján Beljak - Noémi Beljak Pažinová - Michal Šimkovic

PUSTÝ HRAD vo Zvolene a opevnenia v jeho okolí

ZVOLEN

Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic Pustý hrad vo Zvolene a opevnenia v jeho okolí Zvolen 2015 © OOCR Stredné Slovensko, Mesto Zvolen, 2015 © Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic, 2015 Recenzenti: doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc.; Mgr. Dominik Repka, PhD. Anglické resumé: Mgr. Viera Tejbusová Obrázky, fotografie: Ján Beljak, Noémi Beljak Pažinová, Václav Hanuliak, Pavol Albert, Michal Šimkovic, Marta Mácelová, Archív Forster Központ Budapest, Österreichisches Staatsarchiv Wien Počítačová sadzba: Miroslav Hulina, Tlač: Saivo Za znenie a obsah knihy a kvalitu obrazových príloh zodpovedajú autori.

Na prednej strane obálky: veľká snímka - letecký záber na Pustý hrad vo Zvolene; malá snímka vľavo – bránová veža na Hornom hrade; malá snímka uprostred – Zvolenský zámok; malá snímka vpravo – obytná veža na Dolnom hrade. Autor: J. Beljak.

Na zadnej strane obálky: veľká snímka – bránová veža na Hornom hrade pri západe slnka – autor: P. Albert; malá snímka vľavo – tzv. Dončov hrad; malá snímka uprostred – vstupná brána Zvolenského zámku; malá snímka vpravo – odstraňovanie koreňa z obytnej veže na Dolnom hrade. Autor: J. Beljak.

Ilustrácie vznikli v rámci riešenia projektu Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (VEGA) číslo 1/0208/15 Človek a hory v priebehu času - od pravekých hradísk k stredovekým hradom.

Vydal a rozširuje: OOCR Stredné Slovensko, Mesto Zvolen, Zvolen 2015 ISBN: ISBN 978-80-972057-0-6

Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic

Pustý hrad vo Zvolene a opevnenia v jeho okolí

Zvolen 2015

Obsah 1 Úvod a poloha 2 Praveké osídlenie a dejiny hradu 3 Architektúra hradu 4 Život na hrade 5 Prehliadka hradu 6 Hrad po zániku, výskum a obnova 7 Pamiatky okolia 7.1 Stredoveký hrádok Peťuša 7.2 Hrad Dobrá Niva 7.3 Val na Drahach 7.4 Hrádok Môťová-Priekopa 7.5 Zvolenský zámok 7.6 Veľká Stráž 7.7 Mestské opevnenie 7.8 Kostol sv. Alžbety, zaniknutá radnica a kaplnka 7.9 Majer Gunda 8 Použitá literatúra 9 Résumé

1 Úvod a poloha Pustý hrad vo Zvolene patrí medzi dominanty regiónu a oddávna vzbudzoval záujem širokej i odbornej verejnosti. Mohutný stredoveký hrad bol situovaný na nižšom (Dolný hrad) aj vyššom (Horný hrad) výbežku pohoria Javorie nad sútokom Hrona a Slatiny. Nachádzal sa v blízkosti dôležitých obchodných ciest v stredoveku známych pod pomenovaním Via magna. Cesty mali medzinárodný význam a ich zárodky zrejme siahajú až do praveku.

Pôvodný názov hradu bol odvodený od včasnostredovekej osady Zvolen, ktorá pod ním ležala. Označenie má slovanský pôvod. Základ názvu azda vyjadroval zvolenie, voľbu miesta pre osídlenie. Pod spojením Starý Zvolen, maď. Ózólyom, nem. Altsohl a lat. Vetero Zolium vystupuje rozširujúce označenie Zvolenského hradu a neskôr i zámku. Názov pôvodne označoval mesto Zvolen, ktoré tak odlišoval od susednej Banskej Bystrice (nem. Neusohl, lat.

Novum Zolium). Stredoveké písomnosti však naďalej používali pri pomenúvaní mesta aj jednoduchý názov Zvolen a podobne spomínajú aj Pustý hrad ako hrad Zvolen alebo Zvolenský hrad. Územie mesta Zvolen a jeho okolie vždy patrilo k atraktívnym miestam na osídlenie. Svedčia o tom početné archeologické náleziská z viacerých období praveku, protohistórie a stredoveku. Najznámejšou a turisticky najatraktívnejšou lokalitou je Pustý hrad.

Rovnomenný masív má charakteristický oblúkový hrebeň, na ktorého západnej strane

stojí Horný hrad (571 m n. m.) a 400 m východne od Horného hradu v nadmorskej výške 478 m je položený Dolný hrad. Masív Pustého hradu susedí na západe s kopcom Drahy, na ktorom sa nachádzajú relikty historických ciest a včasnostredoveké valové opevnenie a Veľkým vrchom (583 m n.m.), ktorého východné svahy strmo, až bralnato spadajú do údolia Neresnice. Nad bývalým sútokom riek Neresnica a Slatina bolo vo veľkomoravskom období vybudované hradisko v súčasnosti známe pod menom hrádok Môťová. Južne od Pustého hradu sa nachádza sedlo Vráta pod kopcom Varta (651 m n.m.). Tadiaľto prechádzala prístupová cesta na Zvolenský hrad z juhu. Južne od Varty sa nachádza kopec Baba (558 m n.m.) na tzv.

Nemeckou dolinou, ktorou vedie žltoznačený turistický chodník a západným smerom je najvyšší vrch tejto oblasti Vápenná (680 m n. m.).

Pri severozápadnom úpätí Pustého hradu je na ľavobrežnej terase Hrona chatová oblasť Červený medokýš so známym minerálnym prameňom.

Oproti nej je Veľká a Malá Stráž s bralovými útvarmi „Poštárka“ nad tiesňavou Hrona a pravekým valovým opevnením. Asi kilometer západne od Červeného medokýšu sa na ľavobreží Hrona nachádza čistina Peťuša, nad ktorou sa nachádza vrcholnostredoveký hrádok. Ďalší kilometer západne je umiestnený výbežok Gunda s bralnou stenou nad riekou Hron, na ktorom bolo vybudované rozsiahle takmer 5 hektárové hradisko a v jeho susedstve je zaniknutý opevnený majer z neskorého stredoveku.

Javorie

Poľana

Panoráma Poľany a Javoria z obytnej veže I. Horného hradu 2

Satelitná mapa južnej časti Zvolena s označením pravekých, stredovekých a novovekých opevnení: 1 – Pustý hrad, 2 – val na „Drahach“, 3 – hrad „Peťuša“, 4 – hradisko „Priekopa“ v Môťovej, 5 – val na „Bukovinke“, 6 – Zvolenský zámok, 7 – mestské opevnenie, 8 – hradisko „Veľká Stráž“, 9 – kostol sv. Alžbety, 10 – hradisko „Gunda“, 11 – hrad Dobrá Niva. Farebnú ortofotomapu vyrobilo NLC Zvolen v roku 2008 Od centra Zvolena sa Pustý hrad nachádza juhozápadným smerom necelú hodinu cesty pešou chôdzou. Nástupným bodom pre turistov je osobná železničná a autobusová stanica mesta Zvolen, odkiaľ je značená turistická cesta až pod Pustý hrad k lokalite „Haputka“ pri

zimnom štadióne, kde sa nachádza aj odstavné parkovisko pre osobné vozidlá. Odtiaľ vedie modrá turistická značka, slúžiaca len pre pešiu turistiku, lesnými serpentínami po západnom svahu hradného vrchu popri vyhliadke na kamennom brale nad sútokom Hrona a Slatiny

Štiavnické vrchy

Výhľad z obytnej veže I. Horného hradu s dolinou Hrona a Štiavnickými a Kremnickými vrchmi v pozadí 3

Areál Pustého hradu s vyznačením prístupových ciest. A – začiatok turistického chodníka na Haputke, B – Zimný štadión, C – parkovisko na Haputke, D – val na Drahach, E - sedlo s križovatkou lesných ciest priamo do Dolného hradu a pokračuje popri tzv. spojovacom múre až na Horný hrad. Ďalší prístup od lokality „Haputka“ je po spevnenej lesnej ceste stúpajúcim údolím poza bývalú horáreň. Cesta sa najprv tiahne južným smerom a po približne 0,8 km križuje pozostatky včasnostredovekého líniového drevozemného opevnenia na lokalite Drahy. Posledná (tretia) prístupová trasa využíva asfaltovú komunikáciu

popri riekach Slatina a Hron v dĺžke takmer 2 km a následne pred lokalitou „Červený medokýš“ sa stáča južným smerom a stúpa najprv (vyše 1 km) okolo západného svahu hradného kopca, potom severovýchodným smerom až do „Sedla“ s križovatkou lesných ciest. Tu sa druhá a tretia trasa stretávajú. Zo „Sedla“ sa môže návštevník rozhodnúť čí sa vyberie najprv na Dolný alebo Horný hrad.

Kremnické vrchy

4

2 Praveké osídlenie a dejiny hradu Archeologický výskum Pustého hradu jednoznačne dokázal, že hradný vrch bol oddávna vyhľadávaným strategickým miestom, ktoré bolo prvýkrát využité v neskorej dobe kamennej. Svedčia o tom nálezy z neskorého obdobia badenskej kultúry (druhá polovica 3. tisícročia pred Kr.) objavené v oboch častiach hradného komplexu. Do tohto obdobia patrí aj jednoduchá hlinitá konštrukcia spevnená kameňmi (val, prípadne terasová úprava temena kopca) v juhozápadnej časti Dolného hradu a taktiež tu identifikované menšie ohnisko. Ďalšie obdobie, v ktorom evidujeme výrazný nárast populácie celkovo vo Zvolenskej kotline, je mladšia (1200 – 1000 pred Kr.) a neskorá doba bronzová (1000 – 800 pred Kr.). Pre toto obdobie je charakteristický vysoký počet sídelných zón i budovanie hradísk. Jedno z nich bolo vybudované aj na Pustom hrade. Intenzívne osídlenie z obdobia lužickej kultúry potvrdilo množstvo keramiky nájdené v zásype valu na Hornom hrade a tiež sídliskové objekty zistené na celej ploche Horného aj Dolného hradu.

Ojedinelým nálezom je žiarový urnový hrob objavený pri bráne v tzv. spojovacom múre

neďaleko Dolného hradu. Popri lužických nálezoch sa na hrade objavili aj črepy kyjatickej a pilinskej kultúry.

Význam hradného vrchu v dobe bronzovej presvedčivo dokladá predovšetkým hromadný nález bronzových predmetov pilinskej kultúry.

Poklad sa našiel na severozápadnom svahu Pustého hradu nad dnešným sútokom Hrona a Slatiny. Objavili ho v roku 1944 pri kopaní zákopov pod skalou v hĺbke asi 8 metrov. Po nájdení bol poklad pravdepodobne rozdelený na niekoľko častí. Prvú (najpočetnejšiu) ohlásil v roku 1946 Š. Mozola a nálezu sa ujal G. Balaša. Druhú časť získal v roku 1971 P. Kuka od nálezcu L. Škodu. V roku 1981 boli publikované ďalšie dva bronzové náramenné kruhy, ktoré sú uložené v súkromnej zbierke v Komárne. Zatiaľ posledná časť tohto depotu bola objavená v roku 2001 J. Beljakom a L. Nemcom. Skala, pod ktorou boli nálezy objavené sa vzhľadom a štruktúrou líši od ostatných brál na svahu hradného vrchu. Svoju úlohu mohlo preto hrať aj kultové poslanie miesta položeného nad sútokom Hrona a Slatiny. Ďalší poklad pozostávajúci z mečov a hrivien bol

Keramické fragmenty z neskorej doby kamennej z Dolného hradu 5

Praveké drobné hlinené nálezy z Dolného hradu objavený na lokalite Haputka, ktorá sa nachádza na severnom úpätí Pustého hradu. Aj tieto nálezy nasvedčujú, že osídlenie v dobe bronzovej vo Zvolene mohlo súvisieť s aktivitou metalurgických centier a diaľkovými cestami.

Nepočetné keramické fragmenty z Pustého hradu, ktoré datujeme do púchovskej kultúry, dopĺňajú obraz osídlenia doby laténskej na území Zvolena. Analogické črepy boli objavené na niekoľkých lokalitách na terasách Hrona a Slatiny. Najbližšia osada sa nachádzala na Haputke a Balkáne. Na Hornom hrade okrem fragmentov kvalitnej na kruhu točenej grafitovej keramiky keltského pôvodu reprezentujú záver stredolaténskeho osídlenia aj dve železné spony. Ľud púchovskej kultúry bol zrejme na dlhé storočia posledným, ktorý obýval hradný vrch.

Doterajšie výskumy naznačujú, že v 9. až 11. storočí bolo správnym centrom oblasti

Zvolena hradisko Priekopa v miestnej časti Zvolena – Môťovej. Otázka vtedajšieho osídlenia na Pustom hrade je stále otvorená. Túto možnosť naznačujú tri zlomky keramiky z veľkomoravského obdobia, nájdené v zásype valu v obrannej veži na východnej strane opevnenia.

Vznik a počiatky kamenného hradu môžeme spájať s utvorením Zvolenského komitátu, rozsiahlej územnosprávnej jednotky, ktorú spravoval kráľom poverený úradník – župan – sídliaci vo Zvolene. Zvolenský komitát vznikol azda už na začiatku 12. storočia.

Prvú písomnú správu o území a súčasne aj o hrade s označením Zvolen prinášajú Gesta Hungarorum (Činy Uhrov) z konca 12. a začiatku 13. storočia. V jednom zo svojich príbehov anonymný autor opisuje vojenskú výpravu bájneho kniežaťa Borša do Zvolenského lesa, kde mal vybudovať opevnenia na obranu

6

Urna z hrobu z doby bronzovej nájdeného na Dolnom hrade krajiny pred vpádmi Čechov alebo Poliakov.

Počas jazdy pozdĺž Hrona Borš prenasledoval jeleňa, ktorého zabil, a na mieste poľovačky dal postaviť hrad nazývaný po ňom Borš. Odtiaľ

prešiel s vojskom k Zvolenskému lesu, kde prikázal z kamenia vybudovať obrovské opevnenie, ktoré sa teraz nazýva hrad „BoršodZvolen“. V súčasnosti sa stotožňuje so Zvolenským hradom, ktorému v rámci Zvolenského komitátu pôvodne podliehal aj severný Tekov.

Zvolen sa stal miestom, kde sa často zdržiavali arpádovskí králi. Vzhľadom na prítomnosť loveckej obory a hájnikov tu so svojím sprievodom trávili čas najmä na poľovačkách.

Prítomnosť kráľovského hradu nepriamo dokumentujú doklady o pobytoch panovníka vo Zvolene a správy o úrade zvolenského župana.

V rámci kráľovského itinerára pochádza najstarší doklad z roku 1214, ktorú vydáva Ondrej II. vo Zvolene. Od roku 1222 pochádzajú správy o zvolenskom županovi, titulovanom zvyčajne comes, ojedinele procurator. V roku 1229 sa dozvedáme, že panovník daroval zvolenskému županovi Detrikovi za jeho vernosť a služby rozsiahly majetok Szuhogy v Boršodskom komitáte, vyňatý spod hradu.

Bronzový prívesok pilinskej kultúry pochádzajúci z pokladu na Pustom hrade 7

Počas tatárskeho vpádu v roku 1241 do Uhorska sa Mongoli dostali pravdepodobne až do Zvolena. Pri potvrdení mestských výsad Zvolenu sa dozvedáme, že mesto stratilo pôvodnú listinu v čase tatárskeho vpádu. V prípade Zvolenského hradu poskytuje indície o bojoch s Tatármi mongolský hrot šípu zistený výskumom na Hornom hrade. Katastrofický horizont z pred polovice 13. storočia sa podarilo odkryť aj pri veži na Dolnom hrade. Pri vonkajšom líci východnej steny bola priamo na maltovom potere z jej výstavby objavená požiarová vrstva a až nad ňou sa nachádzala kultúrna vrstva z druhej polovice 13. storočia. Je preto pravdepodobné, že pôvodná veža, ktorú dal vystavať asi kráľ Ondrej II. zaniká pred polovicou 13. storočia a následne je obnovená a nadstavená spolu s výstavbou opevnenia

Dolného hradu v polovici 13. storočia za panovania Bela IV. Obavy z návratu Tatárov viedli kráľa k hľadaniu spojencov a zlepšeniu vzťahov so susedmi. Kráľ Belo preto do Zvolena pozval haličské knieža Danila a kyjevského metropolitu Kyrila. Konala sa tu svadba Danilovho syna Leva a Belovej dcéry Konštancie. Zároveň došlo k prepusteniu uhorských šľachticov zajatých v predchádzajúcich bojoch a k uzavretiu prímeria medzi oboma panovníkmi. Stalo sa tak zrejme v auguste roku 1247, pričom vhodné priestory pre túto udalosť mohol poskytnúť práve Zvolenský hrad. Ten však musel za niekoľko rokov po tatárskom vpáde prejsť výraznými stavebnými úpravami aby pre takúto udalosť poskytol bezpečný priestor.

Od polovice 13. storočia listiny začínajú priamo

Časť predmetov z pokladu z doby bronzovej z Horného hradu 8

spomínať Zvolenský hrad či doslovne hrad Zvolen. Jedinou výnimkou je listina Bela IV. z roku 1246 s datovaním in Zolum sub castro Polona. Novšie výskumy zaraďujú miesto vydania tejto listiny do užšieho regiónu Zvolena a spájajú ho s geografickým názvom Poľana.

Na výstavbe tunajších sídiel v kráľovskom vlastníctve sa podieľal zvolenský kamenársky majster Bertold. V roku 1255 mu panovník za vykonávanie prác na kráľovských hradoch daroval majetok Dubové, ktorý bol vyňatý spod kráľovského hradu Zvolen. Jeho aktivity v kráľovských službách sú spájané s výstavbou obvodového opevnenia Pustého hradu datovaného do polovice 13. storočia. Potvrdzuje to nálezová situácia odkrytá na nádvorí pri hlavnej vstupnej bráne Dolného hradu, kde sa z vnútornej strany opevnenia objavila piecka a hlinená podlaha drevenej stavby pristavanej k hradbe. V blízkosti hlinenej piecky bola doložená aj výrazná kumulácia ďalších nálezov a objavený tu bol aj strieborný sobášny denár uhorského panovníka Ladislav IV. Kumánskeho.

Sobáš s manželkou Izabelou z rodu Anjou mal pred 5. septembrom 1272. Toto datovanie potvrdzuje aj dendrochronologické a rádiouhlíkové datovanie tu nájdeného zuhoľnateného dreva. Všetky tieto nálezy sa nachádzali vo vrstve patriacej do mladšieho obdobia ako opevnenie Dolného hradu. Vznik opevnenia Dolného hradu môžeme teda viazať s obdobím okolo polovice 13. storočia.

S modernizáciou hradu úzko súviselo aj zo zaradenie do obrany hradu pomerne nových mechanických zbraní – kuší alebo kameňometov. V roku 1274 kráľ Ladislav IV. potvrdil na žiadosť hostí z Babinej ich výsadnú listinu. Súčasne určil, že majú podľa rozhodnutia jeho starého otca Bela IV. odovzdávať každý rok na sv. Michala sedem hrivien banskoštiavnického striebra kastelánovi alebo strelcom umiestneným na Zvolenskom hrade.

Počas vlády Ladislava IV. došlo v Uhorsku k oslabeniu panovníckej moci a k nárastu vplyvu niektorých veľmožských rodov. Vo funkcii zvolenského župana v tom čase nachádzame Železné spony z doby laténskej z Horného hradu 9

Kráľ Ondrej II. na miniatúre z Obrázkovej kroniky zo 14. storočia

Mikulášovho syna Demetera. Okrem pôsobenia vo zverenom úrade Demeter sledoval aj svoje osobné záujmy. Spája sa s ním aj razba falošných mincí na hrade, zistená archeologickým výskumom. Dokladajú to zlomky keramických téglikov so zvyškami po tavbe drahých kovov, časti váh a predovšetkým nález 71 strieborných plieškov – polotovarov k výrobe mincí. Peňazokazecká dielňa na hrade na konci 13. a začiatkom 14. storočia produkovala málo kvalitné napodobeniny vtedajších vládcov Uhorska a Rakúska. Hrad bol v tomto období predmetom mocenských zápasov. O útoku naň sa dozvedáme z listiny nového uhorského kráľa – Ondreja III, ktorá bola vydaná 9. septembra 1290. Panovník vtedy odmenil ôsmich turčianskych a liptovských zemanov, ktorí sa vyznamenali pri obrane hradu Zvolen v čase už nebohého kráľa Ladislava IV. Počas bezvládia po vymretí arpádovskej

dynastie sa župani Zvolenského komitátu zmocnili správy hradu. V roku 1306 preto vojsko Karola Róberta z nastupujúcej dynastie Anjouovcov obsadilo hrady Zvolen, Ľupču, Dobrú Nivu a Plachtince, dovtedy ovládané Demeterom a jeho synovcom Dončom.

Svedectvom týchto nepokojných udalostí môže byť nálezová situácia odkrytá pri juhovýchodnom nároží veže Dolného hradu. Nad kultúrnou vrstvou s početným výskytom keramiky z druhej polovice 13. storočia, súborom zvieracích kostí a kovových predmetov i mincou Ondreja III. (1290 – 1301), ktorá reprezentuje existenciu veže ako funkčnej stavby – sa objavila požiarová vrstva. Nad ňou sa nachádzala suťová vrstva z deštrukcie veže a až v nej boli nálezy z druhej polovice 14. storočia a zo začiatku 15. storočia.

Tie môžu už súvisieť s ťažbou kameňa po zániku veže.

V rámci reformy kráľovstva uskutočňovanej

10

Erb rytiera Donča kráľom Karolom Róbertom sa Donč podieľal na modernizácii územnej správy. Rozsiahle územie komitátu sa koncom 30. rokov 14. storočia rozdelilo na menšie územné jednotky – šľachtické stolice. Súčasne došlo aj k zmene úloh hradu Zvolen, namiesto komitátu mu už podliehalo iba územie Zvolenskej stolice.

Pobytmi vo Zvolene sa stal známy najmä syn Karola Róberta, Ľudovít, o ktorom súveký kronikár poznamenal, že už od detstva si zvykol na poľovačky a mával z nich nemalé potešenie.

Práve z dôvodu poľovačiek, panovník Zvolen rád navštevoval. Pri jednej z takýchto poľovačiek vo Zvolenskej stolici na jeseň roku 1353 kráľa Ľudovíta I. takmer pripravil o život poranený medveď.

Požiadavkám panovníka však už starý kráľovský hrad nevyhovoval, preto dal na návrší nad mestom vybudovať na mieste staršieho sídla moderný gotický kastel. Novú stavbu, ktorú dnes poznáme pod názvom Zvolenský zámok, však pramene zvyčajne neodlišujú od starého hradu, dnešného Pustého hradu. So Zvolenským zámkom môžeme priamo stotožniť kráľovskú poľovnícku kúriu, v ktorej v lete roku 1382 prisahali poľskí vojenskí velitelia vernosť 11

Ľudovítovmu zaťovi a nástupcovi – Žigmundovi Luxemburskému. Kráľ ich povolal do Zvolena v predtuche blízkej smrti. Chcel tak zabezpečiť prepojenie Uhorska a Poľska pod vládou jedného panovníka. Po nástupe Žigmunda na uhorský trón plnili hrad aj zámok vo Zvolene naďalej funkcie správneho a rezidenčného sídla.

Po Žigmundovej smrti došlo k výraznému posilneniu strategických úloh hradu Zvolen. Keď sa v roku 1440 narodil Žigmundovej dcére Alžbete syn Ladislav prezývaný Pohrobok, na obhajobu jeho nástupníckych práv si Alžbeta najala českého vojenského veliteľa Jána Jiskru z Brandýsa. V krátkom čase Jiskra zaujal viaceré hrady i mestá v hornom Uhorsku. Jedným z jeho hlavných oporných bodov sa stali Zvolenský zámok aj starý Zvolenský hrad. Jiskrovým najväčším rivalom bol uhorský gubernátor Ján Huňady, ktorý Zvolen opakovane obliehal so svojím vojskom. V roku 1447 daroval Huňady majetok poľskému rytierovi Petrovi z Jarochowa za jeho účasť na vojenských výpravách, osobitne počas obliehania hradu Starý Zvolen, kde Peter bojoval „nie bez preliatia svojej krvi“.

O ďalšom vojenskom strete vypovedá kronika magistra Jána z Turca. Podľa nej v roku 1451 Ján

Dobové vyobrazenie Jána Huňadyho

Bránová veža Horného hradu

Huňady vypálil mesto Zvolen. Oproti Zvolenskému hradu postavil veľkú pevnosť vystrojenú zbraňami a vojskom. Jiskru znepokojoval rinčaním zbraní dovtedy, kým ho nedonútil viesť rokovania o mieri. Nevieme, či sa Huňadymu podarilo hrad dobyť. Opis obliehania, ako aj označenie hradu žiaľ neumožňuje ani určiť, či spomínaný tábor ležal oproti starému Zvolenskému hradu alebo oproti Zvolenskému zámku.

Nástup Mateja Korvína na uhorský trón priniesol upokojenie situácie v regióne. Dôvody, pre ktoré starý Zvolenský hrad plnil správne, hospodárske a najmä vojenské úlohy, už neboli natoľko

dôležité. Napriek tomu sa v rokoch 1465 a 1467 stretávame naraz s dvomi zvolenskými kastelánmi a dvomi zvolenskými kapitánmi.

Keďže doposiaľ s istotou nevieme, či starý Zvolenský hrad spustol počas predchádzajúcich bojov medzi Jiskrom a Huňadym, pôsobenie dvoch úradníkov v rovnakých funkciách môže naznačovať, že ešte sídlili na hrade aj na zámku.

Prerozdelenie funkcie kastelána medzi dve osoby však pozorujeme i na blízkom hrade Vígľaš. Nemožno preto vylúčiť, že aj zvolenskí kasteláni a kapitáni už sídlili len na jednom hrade, presnejšie, na Zvolenskom zámku.

12

3 Architektúra hradu Napriek rozsiahlym výskumom prebiehajúcim na Pustom hrade už dvadsať rokov, v otázke počiatkov hradu ostávajú stále mnohé neobjasnené miesta. Jedným je predovšetkým otázka predchodcov stredovekého hradu. Úvahy o existencii pravekého, či včasnostredovekého sídla sa opierajú o nález zemného valu odkrytého pod hradbou opevnenia. Množstvo pravekých a tri včasnostredoveké črepy v jeho telese skôr

regiónov ako napr. hrady Zniev, Šariš, Liptov a Spiš. Veža mohla dokonale kontrolovať priestor Zvolenskej kotliny s križovatkou diaľkových ciest.

Najvýznamnejšia, ktorá viedla z Budapešti cez Poiplie, Krupinu, Zvolen a Oravu do Krakova sa v stredoveku spomína ako Via Magna (Veľká cesta). Jedna z jej trás prechádza cez včasnostredoveké valové opevnenie na Drahach vzdialené iba 500 metrov od Dolného hradu.

Veža komitátneho hradu na Hornom hrade počas výskumu naznačujú, že by mohlo ísť o pozostatky najstaršieho opevnenia stredovekého hradu.

Historické pramene nám umožňujú hodnoverne predpokladať výstavbu hradu už v priebehu 12. storočia ako správneho centra rozsiahleho Zvolenského komitátu. Jeho ústrednou stavbou bola zrejme obytná veža dnešného Horného hradu (tradične nazývaná ako veža I.) vystavaná na najvyššom bode hradného vrchu (571 m n.m). Popri nálezoch keramiky z konca 12. storočia z jej bezprostredného okolia tomu napovedá aj dominujúca poloha na vrchole hradného kopca. Podobnú dominantnú polohu v krajine zaujali aj centrá ďalších historických

13

Masívne múry najstaršej veže so šírkou 3 m zrejme chránili obytné miestnosti určené pre pobyt zvolenského župana a jeho najbližších.

Okolo veže je možné predpokladať existenciu nejakého opevnenia chrániaceho neveľký areál pôvodného hradu. Naznačuje to aj skica z archeologického výskumu z rokov 1889 – 1890, kde sú zakreslené zvyšky valov označené ako vnútorné a vonkajšie „kamenné šiance“.

Trináste storočie bolo na zvolenskom hrade dobou rozsiahlych budovateľských aktivít, ktoré vytvorili unikátny komplex dvoch hradov spojených do jedného celku. Už do obdobia okolo roku 1200 spadá výstavba najstaršej časti

Dolného hradu. Bola ňou mohutná obytná veža s rozmermi 19,9 × 19,9 m. Stavba zaujala nižší výbežok hradného vrchu položený takmer o 100 metrov nižšie ako veža komitátneho hradu. Zachované zvyšky múrov umožňujú predpokladať, že okrem spodného skladovacieho priestoru mala ešte tri obytné podlažia. Vzhľadom na výnimočné rozmery veže môžeme predpokladať, že jej výstavba je dielom kráľa Ondreja II., ktorý si popri župnom hrade dal vybudovať samostatnú rezidenciu pre svoje pobyty vo Zvolene. Ďalšiu etapu v budovaní hradu datovanú do obdobia okolo polovice 13. storočia predstavuje výstavba rozsiahleho opevnenia, ktoré spojilo do jedného celku areál oboch hradov. Ako prvé zrejme vzniklo murované opevnenie Horného hradu obklopené masívnou hradbou s hrúbkou okolo 2 m a výškou približne 6 m. Hradba vedená v oblých líniách bez nároží vymedzila rozsiahly areál Horného hradu s rozmermi 430 x 90 m, ktorý bol výrazne výškovo členený a prevažne svahovitý. Vstup do neho chránila bránová veža umiestnená na južnom cípe opevnenej plochy. Mala podobu dovnútra otvorenej veže, ktorá prevyšovala priľahlú hradbu. Otvor brány, v duchu vtedajších poznatkov o obrane, uzatvárali masívne vráta zaistené posuvnou závorou. Pravdepodobne pre veľký rozsah opevnenia boli v hradbách

popri hlavnej bráne vytvorené aj menšie výpadové bránky smerujúce do príkrych svahov hradného vrchu.

Na Horný hrad bezprostredne nadviazalo podobné opevnenie Dolného hradu. Hradba s hrúbkou 2,5 m vymedzila pri staršej veži ďalšie rozsiahle opevnené nádvorie rozmermi 183 × 38 m. Po dostavbe opevnenia sa veža nedostala do chránenej polohy v strede opevnenej plochy, ale zaujala obranne dôležité miesto v čele hradu nad vyústením prístupovej cesty do opevneného areálu. Vstup do hradu chránila vstupná brána s ostením zostaveným z opracovaných kvádrov, ktorú na vnútornej strane zatvárali dvojkrídlové vráta. Hradbový múr obklopujúci Dolný hrad na východnej strane nekončil pri veži, ale pozdĺž jej bočnej steny pokračoval ďalej na skalný hrebeň spájajúci Horný a Dolný hrad. V sedle pod vežou Dolného hradu pretínal prístupovú cestu a vytváral tak vonkajšiu hradnú bránu uzatvárajúcu posledný úsek cesty pred vlastným vstupom do Dolného hradu. Od nej hradba ďalej stúpala po chrbte približne 350 m dlhého spojovacieho hrebeňa smerom k Hornému hradu. Opevnenie sa po hrebeni tiahlo v dĺžke približne 200 m.

Archeologický výskum, ktorý odkryl ukončenie hradby, naznačuje, že nebola v plánovanej dĺžke nikdy dokončená.

Dve stavebné etapy veže komitátneho hradu odkryté archeologickým výskumom 14

Pohľad z nádvoria na vežu Dolného hradu Opevnenie Dolného hradu sa svojím charakterom nápadne podobá na hradby Horného hradu. Podobná je hrúbka hradbového múru (Horný hrad – 2 m, Dolný hrad – 2,5 m), pričom nechýba ani pre Horný hrad typická malá výpadová bránka. Jediným rozdielom je vedenie hradieb Dolného hradu v priamych úsekoch, ktoré sa tupouhlo zalamujú.

Preto predpokladáme, že opevnenie Horného a Dolného hradu spolu s nedokončeným spojovacím múrom sú výsledkom jedného zámeru vytvoriť rozsiahly opevnený komplex, avšak rozdiely v stavbe hradieb sú azda výsledkom dlhšej etapovitej výstavby uskutočnenej zrejme aj rozličnými stavebníkmi.

Hlavná vstupná brána Horného hradu počas výskumu v roku 1992 15

Zámer sa až na krátky úsek opevnenia medzi oboma hradmi (chýba cca 200 m z celkovej dĺžky takmer 1,5 km hradieb) aj uskutočnil.

Ešte v priebehu 13. storočia v nadväznosti na výstavbu opevnenia začala vznikať vnútorná zástavba hradného areálu. Na nižšom výbežku vrcholovej časti hradného kopca oproti najstaršej obytnej veži vznikla ďalšia, menšia obytná veža (tzv. veža II). V najnižšej časti Horného hradu zástavbu doplnila menšia budova priložená z vnútornej strany k hradbám.

Obranu Horného hradu a tiež kontrolu spojovacieho hrebeňa s Dolným hradom zosilnila hranolová veža pristavaná k východnej hradbe Horného hradu. Do tohto obdobia zrejme spadá aj nadstavba veže Dolného hradu o nové podlažie.

V priebehu 13. storočia bol teda hradný areál takmer kompletne dobudovaný a vybavený potrebnými obytnými i obrannými stavbami. Ďalšie prestavby môžeme rámcovo datovať do 14. storočia. Už vtedy zrejme nepostačovali rozsahovo skromné obytné priestory najstaršej obytnej veže Horného hradu, ktorá bola nadstavaná o nové podlažia. Tento predpoklad vychádza zo skutočnosti, že jej už aj tak mohutné murivo bolo po vonkajšej strane ešte rozšírené

V plnej výške zachované obvodové opevnenie v severozápadnej časti Horného hradu primurovkou s hrúbkou okolo 2 m. Stavba tak dosiahla vonkajšie rozmery 16 × 15 m, pričom v spodnej časti mal jej múr hrúbku 5 m.

Avšak už v priebehu 14. storočia prestal Horný hrad, ktorý bol vybavený len samostatne stojacimi, priestorovo stiesnenými obytnými vežami, vyhovovať dobovým požiadavkám na bývanie a reprezentáciu. Potrebu získania nových priestorov vtedajší majitelia hradu riešili pozoruhodným spôsobom. Úplne rezignovali na rozširovanie starších stavieb a namiesto toho v ploche horného hradu vybudovali v duchu moderných názorov úplne nový hrad. Ten zabral voľný priestor s rozmermi 50 × 50 m v najnižšie položenej časti opevneného areálu. Nové sídlo malo poskytovať predovšetkým pohodlné bývanie a pevnostný charakter stavby čiastočne ustúpil do úzadia. Svedčí o tom aj nie veľmi výhodná poloha sídla na konci klesajúceho svahu a tiež pomerne plytká obranná priekopa.

S touto polohou môže súvisieť aj oddelenie severnej časti Horného hradu priečnym múrom,

ktorý mohol tvoriť druhú – vonkajšiu líniu opevnenia nového hradu. Ústrednou stavbou tohto nového sídla bol hradný palác vsadený do nárožia opevnenia. V spodnej časti mal suterénne podlažie slúžiace ako sklad, nad ním je možné podľa množstva stavebnej sutiny predpokladať aspoň dva podlažia obytných priestorov. Obytné budovy hradu doplnili menšie hospodárske stavby na terasovite upravenom hradnom nádvorí.

V priebehu 2. polovice 14. a začiatku 15. storočia si vyžiadali vzrastajúce nároky výstavbu ďalších budov a tiež veľkej hradnej cisterny. Jej súčasťou bol prístavok s filtračnou nádobou, cez ktorú voda tiekla do cisterny. Na cisternu nadviazalo ďalšie krídlo obytných budov. Pre ich postavenie nepostačoval priestor pri hradbe, a tak stavitelia časť opevnenia v nároží zbúrali a roh budovy odvážne vysunuli mimo hradby. Okrem získania priestoru ich k tomu viedla snaha aspoň čiastočne vytvoriť pravidelné ústredné nádvorie lemované dvomi

Severná línia opevnenia Dolného hradu 16

krídlami palácových budov. Týmto usporiadaním sa zrejme snažili napodobniť pravidelný pôdorys vyspelých gotických rezidencii, ktorých vrcholným príkladom je Zvolenský zámok.

Do 14. storočia zrejme spadá aj zdokonalenie vstupnej brány horného hradu. Pred starší vstup uzatvorený vrátami sa predsunula mohutná veža s vonkajším portálom chráneným padacou mrežou.

Obdobie 15. storočia sa nieslo v znamení začínajúceho úpadku hradu. Jeho poloha na nedostupnom kopci, archaická rozloha a nemoderné opevnenie už nevyhovovali dobovej vojenskej technike. Posledný pokus o oživenie starej pevnosti podnikli počas svojho pobytu vo Zvolene jiskrovské vojská. Predpokladáme, že práve oni uskutočnili úpravy, ktoré mali posilniť obranyschopnosť jednotlivých stavieb. Jiskrovci už zrejme nepočítali s obranou rozsiahleho a v tej dobe už asi aj spustnutého opevnenia a spoliehali sa skôr na odolnosť jednotlivých stavieb. Predpokladáme, že dielom Jiskrových vojakov sú priekopy a valy, ktoré z veží Horného hradu vytvorili samostatné stavby. Podobné vytváranie menších pevnôstok v rámci veľkej opevnenej plochy je z tej doby známe aj na hradoch Michalov vrch, Spiš a Marcelov hrad (Zelená hura) pri Hrabušiciach. Po odchode jiskrovcov bol hrad definitívne ponechaný

svojmu osudu.

Zvolenské hrady v širšom kontexte Napriek ohromnému rozsahu opevnenej plochy nebol zvolenský hrad vo svojej dobe úplne ojedinelým a rozlohou výnimočným opevneným sídlom. Z obdobia 12. a 13. storočia poznáme viac príkladov podobných rozsiahlych hradov, ktoré boli správnymi a obrannými centrami svojich regiónov. Dôvodom pre ich mimoriadny rozsah bola zrejme skutočnosť, že mali slúžiť ako útočisko pre obyvateľstvo zo širšieho okolia.

Azda najstarším príkladom je komitátny hrad v Nitre s opevnením z 12. storočia, ktorý pôvodne zaberal priestor celého dnešného horného mesta (maximálne rozmery 360 × 360 m).

Podobnú rozlohu mal aj hrad Bratislava (320 × 290 m), ktorý podobne ako Nitra svoj rozsah prebral od včasnostredovekého hradiska. Ďalšie rozsiahle opevnenia boli v priebehu 13. storočia vybudované na komitátnych hradoch Spiš, Šariš a Zniev.

Potrebu výstavby podobných útočištných opevnení naliehavo potvrdil mongolsko-tatársky vpád v rokoch 1241 – 1242. V dôsledku pustošivého nájazdu začali na ťažko prístupných kopcoch vznikať opevnenia podobné hradom, ktoré spojením skalného masívu s murovanými hradbami vytvorili rozsiahle útočiská. Napríklad opevnenie na Skale útočiska nad Letanovcami

Hlavná vstupná brána Dolného hradu z prístupovej cesty 17

Brána v tzv. spojovacom múre pri Dolnom hrade má rozlohu približne 150 ha, na Sitne asi 22 ha a opevnenia na Hradovej nad Košicami a Tisovcom zhodne takmer 7 ha. Práve tento ohromný rozsah spôsobil, že práce na viacerých útočiskách ešte pred dokončením stratili svoj zmysel (napr. Tisovec, Košice) a ostali nedokončené. Ostatné sa pre svoj rozsah a odľahlú polohu skoro stali nemodernými a boli opustené. A tak tieto ohromné diela

stredovekých staviteľov rýchlo upadli do zabudnutia a do širšieho povedomia ich vrátili až výsledky najnovších výskumov.

Napriek tomu, že Pustý hrad nie je z hľadiska rozlohy ojedinelý, je po viacerých stránkach výnimočný. Predstavuje totiž sústavu dvoch hradov, ktoré sú spojené do jedného pevnostného komplexu. Takýto komplex môžeme porovnať len s jedným

Bránka pre peších v severnej línii opevnenia Dolného hradu 18

Interiér veže vo východnej línii opevnenia Horného hradu počas výskumu

Druhá veža Horného hradu s pôvodným vstupom

z najvýznamnejších kráľovských sídel stredovekého Uhorska vo Visegrade. Tu podobne ako vo Zvolene na nižšom výbežku nad Dunajom stojí mohutná obytná veža a nad ňou sa na temene vysokého vrchu vypína ďalší, podstatne väčší hrad, pričom oba hrady sú vzájomne prepojené hradbou.

Medzi výnimočné stavby svojej doby patrí aj obytná veža Dolného hradu. Svojimi mimoriadnymi rozmermi predstavuje odozvu klasických donjonov francúzskych hradov ako napríklad Loches, Montbazon a Chauvigny. Na území historického Uhorska môžeme zvolenský donjon porovnať len s niekoľkými obytnými vežami. Najlepšie sa zachovali: hranolová veža na hrade Srednyj (dnes Ukrajina,

18,5 × 18,5 metrov), šesťboká veža dolného hradu vo Visegrade (30 × 17 metrov) a tzv. Biela veža hradu v Ostrihome (16 × 13 metrov).

Podobné rozmery dosahovali aj zaniknuté obytné veže hradov Bratislava (23 × 23 metrov) a Spiš (valcová veža s priemerom 23 metrov).

Tabuľka rozlohy našich najväčších dostavaných hradov: Hrad Nitra (do 15. storočia) 8,6 ha Hrad Devín 6,8 ha Hrad Bratislava 6,8 ha Pustý hrad vo Zvolene 4,7 ha Spišský hrad 3,7 ha Hrad Zniev 3,2 ha

Interiér severnej časti paláca na Hornom hrade 19

Severná časť Horného hradu, tzv. Dončov hrad

Hradná cisterna na Hornom hrade

Letecký záber Horného a Dolného hradu

Veža hradu Srednyj na Zakarpatskej Ukrajine 20

Pokus o rekonštrukciu Pustého hradu vo vrcholnom stredoveku

Dve podoby hmotovej rekonštrukcie veže Dolného hradu v 13. storočí 21

Rekonštrukcia vstupnej brány Horného hradu v 14. storočí

Rekonštrukcia hradnej cisterny v 14. storočí

22

4 Život na hrade Život na hrade nebol tak romantický, ako si ho mnohí predstavujú. Hradní páni neusporadúvali len honosné oslavy, turnaje, plesy a hostiny.

Práca vykonávaná na hrade zahŕňala mnohé bežné aktivity, vrátane hospodárskych, remeselných, vojenských a výrobných činností.

Ich stopy nachádzame vo forme archeologických hnuteľných i nehnuteľných prameňov, ktoré sú svedectvom hradnej každodennosti.

Pustý hrad nad Zvolenom bol v stredoveku v prvom rade správnym centrom, ktoré riadilo a kontrolovalo chod nielen samotného hradu, ale celého kráľovského komitátu. Na hrade sa sústreďovali mnohé zásoby, hospodárske a domáce zvieratá, remeselné produkty i kapitál.

Samotné obyvateľstvo hradu tvorilo niekoľko desiatok ľudí. Okrem rodinných príslušníkov správcu, resp. majiteľa hradu, k nim patrila hradná vojenská posádka, kuchársky majster a jeho personál, služobníctvo pracujúce v areáli, na poliach, vinohradoch a v lesoch, ďalej rôzni

Pustý hrad, Horný hrad. Taviace tégliky na odlievanie kovov 23

Pustý hrad, Dolný hrad. Železný vinohradnícky nôž

Pustý hrad, Horný hrad. Úzky kostený hrebeň remeselníci ako kováči, kamenári, tesári, ktorí sa starali o údržbu budov a stavieb.

Historický údaj, kto presne na Pustom hrade býval, resp. kto ho dal postaviť nám však dosiaľ chýba. Z prameňov však vieme, že už od 13. storočia sa panovníci z rodu Arpádovcov na hrade Zvolen zdržiavali. Najčastejšie (až trinásťkrát) bol prítomný kráľ Belo IV. (*1206 †1270), ktorý vo Zvolene v auguste 1247 vydával aj svoju dcéru Konštanciu za Leva, syna haličského kniežaťa Danila. Na hrad Zvolen zavítali aj ďalší arpádovskí králi, napr. Štefan V. (*1239 †1272), Ladislav IV. (*1262 †1290) a Ondrej III. (*1265 †1301). V 14. storočí to bol zas kráľovský rod Anjouovcov, ktorý hrad Zvolen navštevoval.

Kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou (*1326 †1382) dal v rokoch 1370 – 1380 na návrší nad mestom Zvolen vybudovať kastelový zámok, čím zanikla funkcia

Pustý hrad, Horný hrad.

Kostené hracie kocky Pustého hradu ako sídla kráľa a postupne objekt začal strácať na význame.

Pustý hrad, Horný hrad. Rukoväť dýky zo slonoviny zdobená motívom pasovania za rytiera

Chod pracovného dňa v stredoveku určovalo slnko. S ranným svitom sa obyvatelia hradu prebúdzali a až do zotmenia plnili svoje pracovné povinnosti. Tie na Pustom hrade vieme čiastočne rekonštruovať na základe objavených výrobných dielní, ktoré slúžili k výrobe rôznorodých nástrojov a predmetov, ktoré stredoveký človek potreboval vo všedný deň, alebo v čase vojen. Vypovedajú o jeho zručnostiach, potrebách a každodenných úkonoch, ako aj nepriamo o dianí na tomto stredovekom hrade.

Dôležitú úlohu malo v stredoveku kováčstvo, ktoré vyžadovalo špecializáciu, poznatky technológie výroby, možnosť získania vzácnej suroviny a všestranne kvalifikovaného remeselníka. Najčastejšie spracúvaným kovom bolo nepochybne železo. Kováči zhotovovali pre každodenný život nevyhnutné predmety (sekery, nože,

24

Pustý hrad, Horný hrad. Duté kostené píšťalky motyky a iné remeselnícke i poľnohospodárske nástroje), výstroj, zbrane i ostatné železné predmety, tvoriace súčasť stavebného a hospodárskeho vybavenia hradu (klince,

skoby, objímky, a pod.). Počas niekoľkých desiatok výskumných sezón sa na Pustom hrade podarilo odkryť bohatú kolekciu práve železných predmetov. Menšiu skupinu tvoria z nich nástroje využívané v rastlinnej produkcii, pričom najlepšie sú zastúpené kosáky, ktoré sa používali k žatiu obilia aj vo vrcholnom stredoveku. Pracovalo sa s nimi jemnejšie ako s kosami a pri žatve prezretého obilia sa zrno skôr udržalo v klase ako pri žatve kosou. Kosáky z Pustého hradu sa vyznačujú dlhou a úzkou čepeľou, ktorá s tŕňom zviera takmer pravý uhol. Rezacia časť čepele je takmer rovná, s hladkým ostrím, alebo opatrená zásekmi na ostrí. Odseknuté hrste obilia sa ukladali na seba do tzv. snopov, ktoré boli po ukončení žatvy, resp. žacieho dňa zvážané z poľa do hospodárskych usadlostí, kde sa zožaté obilie ďalej spracovávalo, čiže mlátilo, skladovalo a mlelo.

K mletiu obila v tomto období (okrem nových vodných a veterných mlynov) slúžili prevažne ručné rotačné mlynčeky. Prevažne sa skladali z dvoch na seba uložených kameňov – žarnovov, železnej konštrukcie (obruč, paprica) a drevenej rukoväte. Viaceré zlomky kamenných žarnovov boli nájdené aj na Pustom hrade. Okrem toho, že dokladajú mletie obilia sú dokladom aj spracovania kameňa pravdepodobne v tejto oblasti. Ďalším typom objaveného náradia bol tzv.

Pustý hrad, Dolný hrad. Minca Ladislava IV. (1) a Ondreja III. (2) 25

Pustý hrad, Dolný hrad. Kolekcia železných hrotov šípov do kuší (horný riadok) a luku (spodný riadok) vinohradnícky nôž, ktorý je azda dokladom pestovania viniča hroznorodého. Ide o nôž bez sekerovitého výčnelku tzv. securis, ktorý mal mnohonásobné využitie a to nielen vo vinohradníctve, ale aj pri práci v záhradách, alebo pri osekávaní listov zo stromov pre dobytok. Mohol však zároveň slúžiť aj pri pestovaní viniča, alebo aj k iným úkonom v poľnohospodárstve. O vinohradníctve na Pustom hrade máme aj písomné správy z mladšieho obdobia. Na základe nich sa dozvedáme, že na južných svahoch hradu bol v polovici 16. storočia pestovaný vinič hroznorodý. Znamená to teda, že okolie hradu bolo ešte aspoň sčasti odlesnené a panovali tu priaznivé mikroklimatické podmienky, ktoré Zvolenčania vedeli využiť napr. na pestovanie hrozna.

Početné železné nálezy z Pustého hradu predstavujú súčasti stavebného mobiliára, z ktorých prevažuje hlavne spojovací materiál (klince a klinčeky rôznych veľkostí a typov, skoby, ...) a uzavieracie mechanizmy (kovania dverí, západky, kľúče, ...). Výrazne sa spojovací materiál okrem interiérov kamenných budov kumuluje na viacerých miestach popri vnútornom líci opevnenia hradu. Tu mohli stáť drevené zrubové budovy, ktoré boli azda jednou stenou priamo napojené na opevnenie.

Priamym dokladom kováčskej výroby je kováčska troska, ktorá sa našla v hospodárskej zástavbe hradu. Nepochybne tu teda existovali kováčske dielne, resp. hospodársko-výrobné objekty, ktoré sa nachádzali v samostatne oddelenej (stredovej) časti Horného hradu.

Stavitelia ich situovali do bezpečnej vzdialenosti

26

od obytných objektov, kvôli nebezpečenstvu rozšírenia požiaru. Vyhne spájala s ostatnou časťou komunikácia, doložená aj archeologickým výskumom.

K ďalšiemu na Pustom hrade identifikovanému remeslu patrí kovolejárstvo, ktoré sa zaoberá liatím farebných kovov a výrobkov z nich.

V období stredoveku sa členilo na viacero špecializovaných druhov – cinárstvo, zlievačstvo mosadze, zlievačstvo bronzu a pod.

Kovolejársky sa vyrábali malé predmety, najmä šperky z mosadze, kvalitnejšie zo zliatiny medi, zinku a niklu, ďalej z olova (gombíky, prstene, pracky). Výrobcovia pracovali buď archaickou technikou liatia do hlinených kadlubov, alebo pokročilejšou techniku liatia do kamenných kadlubov. Surovina na liatie sa spravidla získavala zlievaním starých poškodených predmetov. Pozostatky kovolejárskej dielne aj s hlinenými téglikmi boli identifikované na terase v severnej časti Horného hradu.

Z hradu pochádza aj väčšie množstvo kostených a parohových predmetov, či už hotových výrobkov, ale aj polotovarov. Unikátnym predmetom je kostený hrot šípu nájdený v zabrání hlavného vstupu do hradu vo vrstve

Pustý hrad, Horný hrad. Železná podkova 27

datovanou mincou Ladislava IV. (1272 – 1290).

V našom prostredí sa objavujú skôr sporadicky, rozšírené sú hlavne v stepných oblastiach Ruska. Z ďalších kostených hotových výrobkov z hradu poznáme platničky zdobené rytými koncentrickými kruhmi, prevliečky valcového tvaru zdobené rytou výzdobou, úzky kostený dlhozubý hrebeň a viaceré zrejme ozdobné predmety, ktorých funkcia nám zatiaľ zostáva neznáma. K vzácnym predmetom patrí rukoväť dýky zo slonoviny s plasticky stvárneným motívom pasovania do rytierskeho stavu, objavený pri výskume obrannej veže na Hornom hrade.

Medzi kostenými predmetmi nechýbajú ani predmety indikujúce hry a zábavu, z ktorých sa značnej obľube tešili rôzne stolové hry.

Z Pustého hradu síce poznáme len jeden exemplár hracieho kameňa na štvorcovej podstave zdobený piatimi jamkami s hlbším stredovým bodom a len dva hracie kamene – astragaly (jeden aj s olovenou záťažou), avšak hracích kociek bolo celkovo objavených až 15 kusov. Kocky boli v stredoveku mimoriadne obľúbené a pomerne často sa objavujú aj na stredovekých hradoch. Jednoznačne však

Pustý hrad, Horný hrad.

Hlinený džbán z cisterny

Pustý hrad, Dolný hrad. Rôzne značky z dien vrcholnostredovekých nádob nevieme povedať, akej hre kostené kocky slúžili, predpokladá sa však, že boli len sprievodným prostriedkom inej hry. Kocky majú malé rozmery, ich šírka steny nedosahuje ani jedného centimetra. Číselné znaky od 1 po 6 sú znázornené malými jamkami s hlbším stredovým bodom. Rozmiestnenie bodov na protiľahlých stranách spravidla zodpovedá súčtu 7. Jedine jedna kocka, využitá zrejme na špeciálne účely, disponovala len znakmi 1-3-5 znázornenými na protiľahlých stranách systémom 2,6,10.

Do skupiny predmetov zábavného charakteru patria aj píšťalky. Ich funkcia je interpretovaná viacerými spôsobmi ako hudobný nástroj, ako detská hračka, alebo ako vábnička zvery.

Z Pustého hradu pochádza niekoľko jednoduchých nezdobených dutých kostených píšťaliek malých rozmerov, ktoré sú opatrené spravidla len jednou bočnou dierkou. Nositeľmi hudobného repertoáru v Uhorsku boli igrici, ktorí sa zdržiavali zvyčajne na panovníckom dvore, šľachtických sídlach, trhoch, jarmokoch, ale aj krčmách a mlynoch. Pramene medzi nimi rozlišujú píšťalkárov, trubačov, huslistov, gajdošov, spevákov či básnikov. Z okolia Zvolena spomínajú pramene v rokoch 1286

a 1289 hudobníka s menom alebo prezývkou Zima. Uhorský kráľ Ladislav IV. mu daroval dedinu Ostrá Lúka, ale vacovský biskup Tomáš ju násilne obsadil. Po biskupovej smrti kráľ, medzitým pre svoj nekresťanský život sám vylúčený z cirkvi, majetok vrátil Zimovi.

Okrem hotových výrobkov sa na Pustom hrade vo viacerých polohách našli polotovary z kosti aj parohu. Zdá sa dokonca, že na Hornom hrade fungovala aj špecializovaná dielňa situovaná na hrane hornej terasy pri južnej obvodovej hradbe.

Z nej pochádza početné množstvo parohoviny a kosti so stopami po sekaní sekáčovým nástrojom alebo rezaní nožom, na iných kusoch zase stopy po priečnom a pozdĺžnom delení pílkou. Ide o priame doklady výroby kostených predmetov vo forme odpadu so stopami po pracovnej činnosti. Ďalšia zrejme univerzálna dielňa fungovala na prízemí druhej obytnej veže na Hornom hrade, kde sa okrem militárií a keramických zlomkov, našli aj polotovary z kosti a parohu, ako aj hotové výrobky alebo ich zlomky. Zaujímavým poznatkom sú tu aj doklady po falšovateľoch mincí. Podobná univerzálne dielňa sa na Hornom hrade nachádzala aj v suterénnej časti

28

obrannej bašty. Z tejto trojpodlažnej budovy pochádzajú napr. kostené polotovary aj hotové výrobky, keramika, zbrane, kamenné žarnovy a o.i. aj bronzové skladacie vážky slúžiace na presné váženie drahého kovu a nerazené kotúčiky, ktoré sú polotovarmi mincí. Po náleze väčšieho množstva falošných mincí z prelomu 13. – 14. storočia, viedenských fenigov Přemysla Otakara II (1251 – 1276) a Albrechta I. (1282 – 1298), v priestore bašty ako aj 71 strieborných plieškov – polotovarov k výrobe mincí v priestore Dončovho hradu (predpalácový objekt) je činnosť peňazokazcov priamo na hrade nespochybniteľná. Falšovanie bolo nepochybne vykonávané pod „patronátom“ silného feudála/feudálov. Samozrejme z hradu pochádzajú aj pravé mince, avšak zvyšné mince z Horného hradu boli datované až do 14. a 15. storočia. Veľkým úspechom sú preto nálezy mincí posledných arpádovských kráľov z Dolného hradu: dva denáre Ondreja III. a jeden

sobášny denár Ladislava IV. Mince oboch panovníkov sú vzácne nielen na Slovensku, ale aj vo zvyšných častiach bývalého Uhorska.

Najdôležitejším zamestnaním väčšiny obyvateľov hradu bola vojenská služba, ktorej výkon dokladajú nálezy militárií, ktoré zároveň vypovedajú o spôsobe boja a vojenstve všeobecne. Medzi bodné zbrane patrí predovšetkým meč, ktorý ako atribút vyššieho spoločenského postavenia predstavoval hlavnú súčasť výzbroje stredovekého rytiera. Na Pustom hrade ho predstavujú hlavne nálezy torz železných kovaní pošiev meča, avšak z Horného hradu pochádza aj nález dvojručného železného meča s dvojsečnou čepeľou a výraznou krvnou ryhou. Z ďalších militárií sú na hrade zastúpené hroty šípov s tŕňom i s tuľajkou, dokladajúce používanie luku i kuše, zrejme tak na lovecké, ako i na vojenské účely. Ako doklad používania kuší nachádzame aj ich konštrukčné prvky

Pustý hrad, Horný hrad. Ozdobné kovania, pracky a nákončia 29

Pustý hrad, Dolný hrad. Drobný mosadzný zvonček vyrobené z organického materiálu. V niekoľkých kusoch sa zachovali aj časti spúšťacieho mechanizmu kuše, tzv. nukleus, alebo orech, vyrobený z parohoviny. Tento predmet mal svoje miesto v samotnom zámku kuše, ktorý pozostával z jednoduchého systému pákovej spúšte.

Vecou spoločenskej prestíže a zároveň i praktickou záležitosťou bola ochranná zbroj, ktorú reprezentujú napr. krúžky z košieľ, rovnako ako vlastníctvo koňa a kompletnej jazdeckej výstroje, ku ktorej patrili ostrohy, strmene, zubadlá a rozličné okutia. I keď pomerne dobre sú na Pustom hrade zastúpené ostrohy s parabolickými ramenami a hviezdicovými kolieskami, najväčšie zastúpenie mali z jazdeckej výstroje podkovy, ktoré slúžili na ochranu konských kopýt. Sú dokladom chovu koní na hrade, ktoré sa podkúvali v zimnom i letnom čase a slúžili či už vo vojenstve, alebo v doprave (ako záprahové a nákladné zviera) a v menšej miere možno aj v poľnohospodárstve (ako ťažné zviera hlavne pri orbových prácach).

Azda najdôležitejšou miestnosťou každého hradu bola kuchyňa. Tá sa spravidla nachádzala v dolných priestoroch hradných palácov

Pustý hrad, Dolný hrad. Obojstranne zdobená železná čepeľ nožíka a obytných veží, prípadne bola situovaná v samostatnom komplexe budov v ich blízkosti.

V stredovekej hradnej kuchyni sa varilo na otvorenom ohni. Súčasťou jej vybavenia bola pec. Varilo sa v kotloch a v keramických nádobách. Jedlo sa udržovalo čerstvé v chladničkách, ktoré mali spravidla podobu šikmých, hlboko do skaly klesajúcich chodieb, a to až do takej hĺbky, aby sa dosiahla štandardná teplota. Práve na dne interiéru obytnej veže Dolného hradu sa podarilo zmienenú jamu identifikovať.

Stolovanie na hrade, hlavne spoločné počas hostín, sa uskutočňovalo vo veľkých reprezentatívnych sálach. Jedlo sa konzumovalo z keramického stolového riadu, drevených a kovových, hlavne cínových a strieborných nádob. Tieto však vzhľadom k cene, opätovnej využiteľnosti a recyklovateľnosti materiálu, rovnako ako predmety z organických látok, už v súčasnosti takmer vôbec nie sú archeologicky dokázateľné. Pilo sa z krčahov, sklenených čiaš a pohárov.

V najväčšom množstve sa na hrade vyskytujú práve keramické fragmenty, teda variabilné črepy z rozbitých hlinených nádob, ktoré slúžili pôvodne pri stolovaní a stravovaní. Dominantnou zložkou bola keramika kuchynská, v ktorej boli

30

zastúpené nádoby používané od 13. storočia (s rímsovitým okrajom), i keď hlavne na Hornom hrade prevažuje hrnčina zo 14. a 15. až počiatku 16. storočia. Z 12. storočia a včasnostredovekého obdobia (veľkomoravské črepy) sú známe nálezy iba z priestoru Horného hradu.

Stredoveké hrnčiarstvo malo vysokú úroveň a patrilo k špecializovanému remeslu. Produkty sa vyrábali pomocou nohou poháňaného hrnčiarskeho kruhu a zdobili sa vhĺbenými motívmi (ryté vodorovné obežné línie, výzdoba v tvare závitnice, vrypy) i bohatým červenohnedým maľovaným dekórom tvoreným

hlavne vodorovnými pásmi, vlnovkami, polkruhmi a mriežkami. Na niektorých nádobách sú pozorovateľné aj plastické značky vyrazené na dne. Funkcia a význam týchto značiek nie sú celkom vyjasnené. Predpokladá sa však, že išlo o dielenské značky. Obľúbeným motívom boli hlavne značky v tvare kríža, svastiky, ružice, štvoruholníka, atď. Medzi obľúbené keramické tvary, hojne sa vyskytujúce na Pustom hrade, patrili hrncovité (hlavne bezuché hrnce) a misovité tvary, pokrievky i stolová keramika ako džbány, konvice, poháre, fľaše.

Technickú keramiku na Pustom hrade zastupujú

Pustý hrad, Dolný hrad. Mosadzný ozdobný predmet s vyrytou tvárou a kráľovskou korunou 31

Pustý hrad, Horný hrad. Strieborné knižné kovanie s motívom draka chrliaceho oheň prasleny dokladajúce textilnú produkciu, ďalej zásobnice, kahance. Na kovolejársku výrobu poukazujú zlomky i celkovo zachované kusy rôzne veľkých taviacich téglikov s trojuholníkovitým ústím, z ktorých niektoré nesú stopy medi a bronzoviny (?). Do stavebnej keramiky zas patria zlomky tehál i strešnej krytiny a hlavne fragmenty kachlí, ktoré nachádzame veľmi ojedinele len na Hornom hrade.

Pochádzajú zrejme z niekoľkých neskoro gotických, prípadne renesančných vykurovacích zariadení, ktoré zabezpečovali kúrenie v hradných interiéroch tzv. Dončovho hradu.

S vyšším sociálnym prostredím sú spojené výrobky zo skla, poukazujúce na konzumáciu a výrobu rôznych lekárenských produktov.

Z týchto nálezov nachádzame však len ojedinelé fragmenty, ktoré predstavujú prierez sklárskou produkciou v období neskorej gotiky a nastupujúcej renesancie. Nejde pritom len o domácu produkciu, pri niekoľkých je možné predpokladať nemeckú (modrozelená sklovina) i taliansku (kvalitné bezfarebné sklo s natavenými

nálepmi) provenienciu. Veľmi ojedinele sa vyskytlo aj stavebné sklo v podobe zlomkov z okenných výplní (tabuľkové sklo).

Na Pustom hrade sa chovali a konzumovali viaceré domáce zvieratá. Objavené boli kostené pozostatky oviec, kôz, hovädzieho dobytka, prasiat i zajacov. Jedli sa tiež ryby, vtáky a domáca hydina. Divina (vysoká zver, diviaky, medvede) tvorila doplnok stravy a spestrovala jedálny lístok. Zvolen a okolie bolo v stredoveku známe vďaka vychýreným loveckým možnostiam v bohatom lesnom revíri. Organizovaný lov, resp. hon bol pritom nielen zábavou, ale zároveň aj prípravným cvičením v boji. Právom loviť disponovali len vyššie postavené sociálne skupiny. Králi z rodu Arpádovcov, rovnako aj Anjouovci radi vyhľadávali lesy v okolí Zvolena práve na poľovačky. Dokonca v roku 1340 vydal Karol I. Róbert listinu vo Zvolene, ktorý označuje za miesto svojej poľovačky. Jeho syn Ľudovít I. Veľký počas poľovačky vo Zvolenskej stolici na jeseň 1353 takmer prišiel o život, nakoľko ho napadol poranený medveď.

32

Pustý hrad, Dolný hrad. Železný nástroj s medenou hlavičkou používaný na dierkovanie dosák pri kníhviazačskej činnosti Na vyššie sociálne postavenie obyvateľov, resp. užívateľov Pustého hradu poukazujú toaletné potreby a predmety osobnej výbavy. Okrem už zmienených kostených výrobkov k nim patria rôznorodé kovové nálezy zdobených praciek s obdĺžnikovito, štvorcovo, ale aj zložitejšie

33

tvarovanými rámami, vyrobené prevažne zo železa a luxusnejšie aj z mosadze a bronzu.

Patria k nim aj vzácne súčasti rytierskych opaskov, bronzové kovania s heraldickými tvarmi, nákončia, ako aj rôzne ozdobné kovové nášivky upevnené na hlavnom remeni. Tieto predmety boli spolu so zbraňami a jazdeckým výstrojom atribútom elitného spoločenského postavenia. S odevnou kultúrou vyšších spoločenských vrstiev sú spájané aj zvončeky, ktoré sa na odevy našívali. Naopak malé ľahké zvončeky mohli byť súčasťou aj špeciálneho loveckého vybavenia pri sokolníckom používaní dravých vtákov, ktoré bolo možné v prípade ich straty (zatúlania sa) lepšie lokalizovať v hustom poraste.

Znakom vysokej spoločenskej prestíže boli nepochybne aj prstene s bronzového plechu i menší nožík s obojstranne zdobenou železnou čepeľou, na jednej strane radom pozlátených srdiečok a na druhej radom strieborných špiraloidných hákov. Medzi unikátne nálezy objavené na Dolnom hrade pri obytnej veži radíme aj zdobenú dutú mosadznú trubičku zužujúcu sa do užšej cievky, ktorá disponuje podobným očkom na našitie/pripevnenie ako mosadzné zvončeky, avšak v tomto prípade je uško situované na zadnej strane. V hornej časti predmetu sa nachádza vyrezaná kráľovská koruna, pod ktorou je vyrytá ľudská tvár s očami a ústami. Ide azda o znázornenie panovníka?

Do kategórie vzácnych nálezov spadajú predmety dokladajúce písomníctvo a prítomnosť kníh na Pustom hrade. Knihy v archeologickom materiáli zaznamenávame hlavne v podobe bohato zdobených kovaní ich väzieb.

Jednoznačne do tejto kategórie spadá postriebrené kovanie s motívom draka chrliaceho oheň objavené v areáli tzv. Dončovho hradu. Zostal na ňom zachovaný aj jeden kruhový otvor na pripevnenie. Knižné kovania indikujú aj viaceré plechové odstrižky, ktoré predstavujú výrobný odpad a svedčia o údržbe používaných kníh. Tieto nálezy však nevypovedajú o charaktere kníh, teda nevieme či to boli knihy liturgické, alebo rytierska poézia,

Pustý hrad, Dolný hrad. Litery „A“ a „V“ vyryté na kamenných článkoch z obytnej veže či literatúra. Bohato zdobená väzba však vylučuje bežné hospodárske záznamy.

Písomníctvo dokladajú ojedinelé nálezy pracovného nástroja so železným telom a mosadznou hlavičkou používané v kníhviazačskej činnosti. Sú to dierkovače, ktoré sa používali pri príprave drevených dosák a v niekoľkých fragmentoch boli doložené aj na Pustom hrade. S písomníctvom súvisia aj kamenárske značky, ktoré sa podarí objaviť len výnimočne. Z tohto pohľadu sú unikátom vyryté litery „A“ a „V“ na mohutných kamenných článkoch spadnuté z vrchných poschodí obytnej veže Dolného hradu. Ak tieto kamenárske značky boli stvorené podľa aktuálnych tvarov obdobia, tak ich môžeme datovať do druhej tretiny 13. storočia a označiť za rozvinutejšiu románsko-gotickú majuskulu.

Dodržiavanie hygieny bolo na stredovekých hradoch náročné. Najvyspelejším typom toalety svojej doby boli prevety, teda arkiere, v ktorých sa nachádzala kamenná sedačka s kruhovým otvorom. Prevet sa niekedy staval aj do výklenku v stene a prislúchala mu šikmá šachta, ktorá ústila na vonkajšiu stranu hradu. Avšak z Pustého hradu sa zatiaľ nepodarilo doložiť žiadny doklad elegantného a funkčného riešenia

splaškov.

Z hygienického, ale aj hospodárskeho hľadiska bolo taktiež veľmi dôležité zabezpečiť na hrad stály prísun vody. V prípade Pustého hradu, situovaného na vyvýšených strategických polohách, získavali obyvatelia vodu zriadením nádrží (cisterien) na dažďovú vodu. Dodnes viditeľná je mohutná cisterna na tzv. Dončovom hrade Horného hradu vyhĺbená do skalného podložia a obložená tehlami. Na Dolnom hrade sa zatiaľ ani studňu, ani existenciu cisterny doložiť nepodarilo. Ďalšou alternatívou na zabezpečenie vody mohol byť denný transport pomocou zvierat (oslíkov) zo Slatiny, Hrona a prameňov v okolí, ktorý mohol byť využitý v mierových časoch.

Predstavené pramene predstavujú veľmi cenný a z hľadiska obsahu rôznorodý súbor, ktorý podáva jedinečný obraz úrovne stredovekej hmotnej kultúry v hradnom prostredí. Tieto výrobky, nástroje i predmety potreboval a používal stredoveký človek na Pustom hrade vo všedný deň, alebo v čase vojen. Sú dokladom o jeho zručnostiach, potrebách a každodenných úkonoch, a zároveň nepriamo vypovedajú o dianí na tomto kráľovskom hrade.

34

5 Prehliadka hradu Východiskom prehliadky hradu je parkovisko bývalej horárne „Pod Haputkou“, od ktorej stúpa značený turistický chodník k Dolnému hradu. Do jeho rozsiahleho nádvoria chodník vstupuje cez bočnú bránku. Jeho voľný priestor bol zvlnený nerovnosťami skalného podložia a povrch bol pôvodne spevnený štrkom. Po obvode vystupuje mohutný násyp naznačujúci priebeh pôvodnej hradby s hrúbkou viac ako 2 m. Na protiľahlom, najvyššom bode nádvoria sú zvyšky mohutnej obytnej veže, ktorá dosahovala ohromné vonkajšie rozmery 19,9 × 19,9 m.

Z veže dodnes stojí takmer celé prvé podlažie prístupné priamo z nádvoria portálom.

V najlepšie zachovanej južnej stene sú prezentované pozostatky dreveného trámového

stropu. Na druhom podlaží sú viditeľné pozostatky obytného priestoru so samostatným vstupom z nádvoria a oknom s bočnými sedadlami. Na priľahlej stene vedľa okna je viditeľný ústupok, na ktorom boli uložené trámy pôvodného stropu. Nad tým pokračuje murivo veže ešte do výšky viac ako 9 m. V úrovni tretieho podlažia je možné predpokladať vysokú hlavnú obytnú miestnosť hradu a nad ňou ešte jedno podlažie.

K nárožiam veže sa pripájalo opevnenie hradu, ktoré je čiastočne odkryté a jeho priebeh naznačený v teréne. Hlavný vstup do hradu chránila brána s osteniami vybudovanými z veľkých opracovaných blokov kameňa.

Uzatvárali ju vráta osadené do kamenných toční

Južná a východná stena veže Dolného hradu s vyznačením stavebných prvkov.

A - úroveň stropu prvého podlažia, B - úroveň stropu druhého podlažia, C - tretie podlažie, D - štvrté podlažie, E - trámová kapsa vo východnej stene, F - sedačkové okno, G - vstup do prvého podlažia, H - západná stena, I - J -stĺpy osadené na mieste kolových jám 35

na vnútornej strane portálu. Od brány prechádza chodník v trase pôvodného prístupu na hrad smerom do sedla pod veľkou obytnou vežou.

V sedle cestu pretínajú zvyšky opevnenia, ktoré prebiehalo od nárožia obytnej veže do sedla a ďalej po hrebeni smerom k Hornému hradu.

V jeho najnižšom bode bola vstupná brána s kamenným portálom uzatvoreným podobne ako hlavná hradná brána vrátami.

s pozostatkami hospodárskych a prevádzkových stavieb. Jedna z nich, ktorá bola priložená k čelnej hradbe, bola osvetlená dodnes zachovaným okienkom.

Za bránou stojí pri hradbe pristavaná budova, v ktorej sa našli polotovary pre razbu mincí.

V rohu opevnenia je rozsiahly palác, ktorý bol hlavnou obytnou stavbou Dončovho hradu. Zo stavby s vnútornými rozmermi 20 × 8 m sa

Východná stena veže Dolného hradu s vyznačením stavebných prvkov. A - vstup do prvého podlažia, B - vstup do druhého podlažia, C - sedačkové okno v druhom podlaží, D - úroveň stropu prvého podlažia v južnej stene, E - trámová kapsa vo východnej stene, F - úroveň stropu prvého podlažia v severnej stene, G - stĺp osadený na mieste kolovej jamy Od dolného hradu chodník pozvoľna stúpa po hrebeni, pričom z neho môžeme sledovať rozpadnuté zvyšky hradbového múru tiahnuce sa v dĺžke približne 200 m. Chodník pokračuje po spojovacom hrebeni a do areálu Horného hradu vstupuje bočnou výpadovou bránkou situovanou v hradbe. Najnižšiu časť areálu Horného hradu tvorí samostatný hrad chránený do skaly tesanou priekopou, ktorý je tradične nazývaný ako „Dončov“ . Vstup chránila vežová hradná brána. Za ňou sa rozkladá priestor nádvoria klesajúceho smerom na západ. Strmé klesanie svahu je zmiernené terasami

zachovalo kompletné spodné podlažie so zvyškami kvalitne vyhladených omietok. Priestor bol pôvodne sporo osvetlený vysoko položenými úzkymi okienkami, nad ktorými bol uložený trámový strop. Palác je z vnútornej strany pristavaný k hradbe tak, že ponechal priechodnú obrannú ochodzu. Prerušená bola len na východnej strane, kde bol na obranný múr vysunutý drobný prístavok vystupujúci z bočného priečelia paláca. Podľa orientácie je možné, že sa tu vo vyššie položených úrovniach nachádzala hradná kaplnka.

Z bočnej strany je k palácu priložená prístavba

36

s veľkou kamennou nádobou pri stene. V nej sa sústreďovala a filtrovala voda z dvoch prívodných potrubí. Ústilo sem keramické potrubie vedené v hrúbke steny a zvislá drevená rúra priložená k múru z vnútornej strany. V nádobe prefiltrovaná sa sústreďovala do obrovskej tehlovej cisterny s rozmermi 6,6 x 6,8 m a hĺbkou minimálne 10 m. Na bočných stranách cisterny sú viditeľné kvalitne vyhladené omietky a zvyšky klenby, ktorá ju pôvodne uzatvárala na hornej strane. Na cisternu nadväzovalo ďalšie palácové krídlo rozložené pozdĺž severnej hradby. V jeho interiéri sú naznačené pece vykurujúce spodné priestory budovy. Vonkajšiu stranu paláca tvorí starší hradbový múr vytvárajúci zaoblené nárožie hradného opevnenia. V mieste nárožia sa obranný múr dokonca zachoval v celej pôvodnej výške až do úrovne pôvodnej obrannej ochodze.

Zaoblené nárožie opevnenia pri neskoršej výstavbe paláca nevyhovovalo zámerom staviteľov. Tí, v snahe dosiahnuť pravidelný pôdorys novej obytnej budovy, odvážne vysunuli

vonkajšiu stenu a jedno nárožie mimo obrys opevnenia. Murivo vystužené vloženými trámami je dobre viditeľné aj z priestoru pozdĺž vonkajšej strany hradieb, kde je možné vstúpiť cez obnovenú výpadovú bránku.

Od tzv. Dončovho hradu chodník stúpa popri odkrytých hradbách Horného hradu. Prechádza cez zvyšky hradbového múru rozdeľujúceho areál Horného hradu. Hradba ústi do obrannej priekopy, ktorá vymedzuje malý opevnený priestor pred obrannou vežou pristavanou k hradbovému múru. Jej interiér poskytol prekvapivé množstvo nálezov.

Medzi najvzácnejšie patria kupecké váhy a zlomok rukoväte noža zo slonoviny s postavou rytiera.

Od veže chodník ešte krátko stúpa k menšej obytnej veži Horného hradu (tzv. obytná veža II), ktorá je obklopená priekopou a na čelnej strane aj valom. Mierne vyvýšená poloha veže poskytuje výhľad na západnú, nižšie položenú časť hradného areálu. Vo svahu klesajúcom od veže strmo nadol je viditeľná pôvodná prístupová

Portál hlavnej vstupnej brány Dolného hradu s čapom pre vráta 37

Ukončenie tzv. spojovacieho múru medzi Dolným a Horným hradom

Vstupná brána do tzv. Dončovho hradu 38

cesta, ktorá sa vinula od vstupnej brány a pod kontrolou oboch veží Horného hradu pokračovala na vrchol kopca. Ešte nižšie pod cestou sa črtá pôvodný hradbový múr s výpadovými bránkami, ktorý sa v podobe mäkko zaoblenej krivky tiahne pozdĺž celej západnej strany hradu.

Od menšej obytnej veže (tzv. veža II) sa tiahne vyvýšený hrebeň ukončený najvyšším výbežkom

Napriek tomu, že veža dnes dosahuje len zlomok pôvodnej výšky, stále poskytuje očarujúci výhľad do okolia. Vo svahu pod vežou stojí bránová veža chrániac vstup do Horného hradu. Dva mohutné piliere vystupujúce do priestoru nádvoria sú zvyškom pôvodnej, dovnútra otvorenej bránovej veže. Bránová veža z 13. storočia bola neskôr prestavaná na mohutnú štvorpodlažnú vežu predstupujúcu

Kamenný lievik v západnej prístavbe paláca na Hornom hrade hradného vrchu a veľkou obytnou vežou (tzv. veža I alebo veža komitátneho hradu). Po hrebeni viedla pôvodná prístupová cesta, ktorá bola tesne pred vežou prerušená plytkou, do skaly tesanou priekopou. Na najvyššom bode hradného vrchu stojí zvyšok veľkej obytnej veže (tzv. veža I alebo veža komitátneho hradu). Jej stupňovitá úprava názorne naznačuje rozsah pôvodnej stavby a jej neskoršie rozšírenie.

39

celou hmotou pred hradbu opevnenia. Vonkajší portál mal pôvodne hrebeň pre padaciu mrežu.

Vnútorný portál s jednoduchými rímsami je súčasťou pôvodnej románskej brány.

Uzatvorená bola masívnymi vrátami posuvnou závorou zaisťujúcou bránu z vnútornej strany. Od brány klesá prístupová cesta serpentínami po strmom svahu hradného vrchu smerom k sedlu s križovatkou turistických ciest.

Vnútorná časť hlavnej vstupnej brány s vyznačením stavebných prvkov.

A - lôžko pre zakotvenie pántu brány, B - závora, C, D - vstupy do miestností brány na 2. a 3. podlaží, E - stopy po drevenej ochodzi a jej striežke, F - okno horného podlažia

Vonkajšia časť hlavnej vstupnej brány s vyznačením stavebných prvkov.

A - vonkajší portál pôvodne uzavretý padacou mrežou, B - vnútorný portál (pôvodná brána) uzatvorená vrátami, C, D, E - lôžka po drevených stropoch, F, G - vstupy do miestností brány na 2. a 3. podlaží, H, I, J - pozostatky okien osvetľujúcich vnútorné priestory brány

40

6 Hrad po zániku, výskum a obnova Po výstavbe Zvolenského zámku v druhej polovici 14. storočia hrad Zvolen začína postupne upadať a v prameňoch sa rozlišujú názvy oboch hradov. Staré sídlo zvolenských županov a kráľov získalo v závere stredoveku označenie Starý hrad. Dôkazom je napríklad aj údaj v mestských účtoch z roku 1512, kde sa uvádza, že mesto Zvolen zaplatilo tesárovi za prácu na moste pod Starým hradom. Išlo zrejme o opravu mosta pod starým Zvolenským hradom. Uvedený názov Starý hrad prežil až do novoveku, pokiaľ ho od 18. storočia nezačalo nahrádzať spojenie, pod ktorým hrad poznáme dodnes – Pustý hrad. V oficiálnej podobe ho uvádza mapový list I. vojenského mapovania vyhotovený v roku 1783. Zmena názvu môže svedčiť o ústupe hradu z historickej pamäti, keď pomenovanie stratilo rozlišovaciu schopnosť voči Zvolenskému zámku, niekdajšiemu novému hradu.

Areál i okolie hradu sa aj po zániku jeho sídelnej a správnej funkcie ešte dlhšie hlavne hospodársky využívali, o čom svedčia opakujúce sa zmienky o ťažbe kameňa a oprave cesty, chodníka alebo mosta cez rieku Slatinu pod Starým hradom, ktoré nachádzame v mestských účtoch najmä od polovice 16. storočia.

Zaujímavý príklad využívania hradného areálu je doložený v mestskej účtovnej knihe v roku 1551, kde sa spomína splatenie dlhu medzi zvolenskými mešťanmi kvôli viniciam na Starom hrade. Dedukujeme z toho, že okolie hradu bolo ešte aspoň sčasti odlesnené a panovali tu priaznivé mikroklimatické podmienky, ktoré Zvolenčania vedeli využiť napr. na pestovanie hrozna. Ďalší príklad je z roku 1557, keď mesto zaplatilo želiarom, ktorí okolo poľa pod Starým hradom opravovali mestský plot. Žiaľ približnú polohu viníc ani spomínaného poľa nepoznáme.

Pri ich lokalizácii sa uvažuje o nižšie položených pozemkoch v blízkosti mesta, ale vylúčiť nemožno ani vyššie položené lokality v blízkosti hradu.

V dobe protitureckých vojen mohli čiastočne zachované stavby v areáli hradu slúžiť na pozorovanie okolia. O využití zrúcaniny hradu sa podrobnejšie dozvedáme z uznesenia z porady zástupcov banských miest v Banskej Štiavnici 15. mája 1564. Podľa tohto dokumentu mali zabezpečovať obranu regiónu pred vpádmi osmanských vojsk strážne veže, známe ako vartovky. Medzi miestami, na ktorých mali byť vybudované, prameň spomína aj vežu na Starom hrade pri Zvolene.

Túto vartovku,

Kresba Willenberga z roku 1599 zachytávajúca Mesto Zvolen so zámkom a ruinou Pustého hradu v pozadí 41

pravdepodobne drevenej konštrukcie, zachytávajú dve kresby Zvolena vyhotovené v roku 1599 českým kresliarom Jánom Willenbergom.

hrade opísal vstupnú bránu, cisternu a zvyšky hradieb. Zároveň spomína aj spojovací múr medzi Dolným a Horným hradom a zmieňuje i vysokú stojacu stenu na Dolnom hrade. Je to Zvyšky rozľahlého pozostatok obytnej hradu oddávna veže, z ktorej v danom priťahovali pozornosť období bolo možné amatérskych aj identifikovať prepadprofesionálnych bánutý klenutý strop dateľov. Z obdobia pivnice, nad ktorou krátko po polovici viedlo v stene dohora 19. storočia máme šesť schodov. doložené výkopy na Za prvý archeologický hrade spojené výskum na hrade s hľadaním drahomôžeme považovať Detail ruiny Pustého hradu na kresbe cenností. V auguste Willenberga z roku 1599 bádania J. Thomku 1856 kopali na a Ľ. Leustácha v rokoch Pustom hrade poverčiví hľadači pokladov. Medzi 1889 - 1890. Z ich správ sa dozvedáme, že ruinami vtedy našli poklad, ktorý zachránil istý hradby Horného hradu spolu merajú 1 847 m zvolenský mešťan. Pokračovali zrejme aj a areál má rozlohu 20 jutár (5,8 ha). Súčasťou v nasledujúcom období, nakoľko podľa výskumu bolo aj najstaršie známe zameranie spomienok zvolenského notára J. Bánika bola oboch hradov, ktoré v roku 1889 zhotovil v roku 1857 pri hľadaní pokladu sčasti odkrytá mestský lesný inšpektor J. Boroskay. Prvým cisterna na Hornom hrade. Poklad síce hľadači odkrytým objektom bola na jar 1889 vstupná nenašli, avšak brána.

Jesennú odkryli viaceré sezónu výskumu roku kostené nálezy, 1889 financovali fragmenty keramiky z výťažku archeoa sklenené predlogickej výstavy mety.

Bánikova uskutočnenej na práca o dejinách radnici vo Zvolene Zvolena uverejnená od 27. júla do 12. v Národnom kalenaugusta. V septembri dári na rok 1867 1889 odkryli vežu patrí k prvým podkomitátneho hradu, robnejším prácam ktorú považovali za o Pustom hrade. kaplnku, a cisternu Hlavná brána Horného hradu podľa Bánika Bánik spochybnil v severnej časti v roku 1867 hodnovernosť AnoHorného hradu. nymovej kroniky a počiatky hradu kladie do čias Skúmali aj vo veži na Dolnom hrade, čo Mojmíra alebo Rastislava. Zo zachovaných dokladajú aj nálezy z tohto obdobia objavené múrov opisuje zvyšky brány a cisterny na počas aktuálneho výskumu. Pustý hrad v roku Hornom hrade.

1889 navštívil aj známy bádateľ a autor diela Do dobovej archeologickej literatúry hrad uviedli o uhorských hradoch J. Könyöki, ktorý I. Henszlmann a F. Kubínyi, ktorý na Hornom spochybnil jeho výstavbu starými Maďarmi

42

a datoval ju najskôr okolo polovice 12. storočia.

O odkrytej vstupnej bráne sa domnieval, že je románskou stavbou, na Dolnom hrade ho zaujala rozmerná vežová stavba. Okrem toho uviedol, že podľa jeho vedomia nie je v Uhorsku väčší hrad.

Záujem o Pustý hrad v druhej polovici 20. storočia opäť podnietil poklad bronzových predmetov, ktorý sa našiel v roku 1944 pri kopaní zákopov na svahu hradného vrchu. Nové poznatky a predovšetkým zaradenie hradu do širšieho rámca vývoja hradnej architektúry priniesla publikácia D. Menclovej venovaná Zvolenskému zámku. Ústrednou postavou obnoveného bádania na Pustom hrade sa stal archeológ V. Hanuliak. Jeho meno je neoddeliteľne spojené s dlhoročným archeologickým výskumom Horného hradu a tiež s popularizáciou výsledkov výskumu.

Impulzom k výskumu hradu sa v roku 1992 stal havarijný stav torza vstupnej brány Horného hradu. Od tohto roku výskum financovaný

mestom Zvolen pokračoval ďalších 17 sezón a postupne odkryl kľúčové stavby Horného hradu. Súbežne s výskumom sa uskutočnila aj pamiatková obnova všetkých vykopaných múrov, ktoré boli nadstavané a prekryté zatrávnenou korunou. Po vstupnej bráne výskum v roku 1993 pokračoval na najvyššom mieste Pustého hradu, kde bola odkrytá obytná veža komitátneho hradu. V rokoch 1994 a 1995 sa práce presunuli na druhú dominantnú polohu Horného hradu s menšou obytnou vežou (takzvaná veža II). Jej vnútorné priestory ukrývali pôvodné situácie s veľkým množstvom zlomkov keramických nádob, zvieracích kostí a mincí z 13. až 15. storočia. Okrem veže sa v roku 1994 výskum zameral aj na rez opevnením na východnej strane, kde sa podarilo odkryť starší val. Súbežne bola na terase v severnej časti Horného hradu zistená kovolejárska dielňa.

V rokoch 1996 – 1998 výskum pokračoval odkrytím veže vo východnej línii opevnenia. Aj pod jej podlahou sa podarilo potvrdiť priebeh

Pôdorys areálu Pustého hradu z roku 1889: a – hlavná vstupná brána Horného hradu; b – cisterna na Hornom hrade; c – obytná veža na Dolnom hrade; d – palác na Hornom hrade 43

Veža Dolného hradu na zábere zo záveru 19. storočia

Hlavná vstupná brána Horného hradu na zábere zo záveru 19. storočia

Vstupná brána Horného hradu s informačnou tabuľou v polovici 90-rokov 20. storočia 44

staršieho valu, v ktorého zásype boli okrem keramiky z mladšej a neskorej doby bronzovej aj tri fragmenty keramiky z včasného stredoveku.

Vo veži sa okrem početných zlomkov keramiky z 13. až 15. storočia našli aj napodobeniny mincí – viedenských fenigov Přemysla Otakara II (1251 – 1276) a Albrechta I. (1282 – 1298).

Tzv. Dončov hrad sa stal ťažiskom pre archeologický výskum v rokoch 1998 – 2008.

Počas tohto obdobia sa spod vrstiev sute postupne vynorila vstupná brána, budova pri východnej hradbe, časť priekopy a čelná hradba. Následne bol preskúmaný hradný palác, zachovaný až po úroveň stropu spodného podlažia. V prvých rokoch 21. storočia boli popri cisterne skúmané predovšetkým palácové trakty na severozápadnej strane. V rokoch 2005 – 2008 sa skúmali terasy odčlenené úpravou terénu pomocou terasových múrov v juhozápadnej časti nádvoria. Okrem toho bola kompletne vykopaná a zakonzervovaná línia opevnenia chrániaca severnú a východnú časť

Horného hradu. Zároveň za šesť sezón (2003 – 2008) sa vykopalo takmer 8 metrov vrstiev z hradnej cisterny, a jej výskum pokračoval aj v letnej sezóne roku 2015.

V roku 2009 prebral vedenie archeologického výskumu hradu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre a na výskume sa podieľa aj Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Výskum sa zameral predovšetkým na areál Dolného hradu. Dôvodom bol havarijný stav jediného torza steny tu stojacej mohutnej obytnej veže i nezodpovedané otázky ohľadom vzniku a funkcie hradu. Komplexný výskum umožnili v roku 2009 vybudované lesné cesty pod patronátom Lesného podniku mesta Zvolen, ktoré areál Dolného hradu sprístupnili pre výskumne a stavebné práce.

Výskum na Dolnom hrade realizovaný od roku 2009 každú letnú sezónu až dodnes postupne odkryl mohutnú obytnú vežu, hlavnú vstupnú bránu, bránu v tzv. spojovacom múre, bránku

Torzo veže Dolného hradu pred sanačnými prácami a výskumom v roku 2009 45

PhDr. Václav Hanuliak počas prednášky pre verejnosť na Pustom hrade v severnej línii opevnenia, niekoľko úsekov opevnenia hradu i tzv. spojovacieho múru a časti nádvoria. Zatiaľ ide celkovo o odkrytú plochu v rozsahu 2 500 m2. Najzachovanejšie juhovýchodné nárožie obytnej veže dosahuje aj dnes výšku ešte 17 metrov (pred výskumom iba 12 metrov).

Súbežne s výskumom je realizovaná aj pamiatková obnova všetkých vykopaných múrov. Cieľom je vybudovať lesopark na princípe zladenosti prírody so zvyškami historickej architektúry. Počas stavebnej obnovy Horného hradu sa využívala cementová malta a koruny murív sa upravovali zatrávnením do pripravených korýtok. Takto sanované murivá však po rokoch vykazujú statické poruchy. Skúsenosti z pamiatkovej obnovy Horného hradu, nás preto pri obnove Dolného hradu nasmerovali na nový spôsob konzervácie murív. Projekty sanácie na základe výsledkov archeologického a architektonicko-historického výskumu riešia komplexnú sanáciu celého objektu veže s využitím malty z odležaného vápna a komplexným preškárovaním originálu muriva.

Obnova a stabilizácia všetkých stien veže Dolného hradu bude ukončená v roku 2015. Po komplexnom premurovaní bude na murivo

položený vegetačný kryt.

Priestor Pustého hradu bol na začiatku výskumu a obnovy pokrytý 150 – 200-ročným porastom ochranného lesa. Pôvodným porastom tu boli dubovo-hrabové lesy karpatské a podhorské bukové lesy. K odlesňovaniu hradného kopca dochádzalo postupne. Pred rokom 2008 bola odlesnená celá časť nádvoria Horného hradu a v roku 2008 aj priestor v predpolí jeho západnej línie opevnenia. K odlesneniu Dolného hradu sa pristúpilo v roku 2014, keď sa ukázalo že koreňový systém tu stojacich dubov je plytký a starý, preto ohrozujú návštevníkov.

V súčasnosti je priestor hradu upravený trávnatým porastom.

Pustý hrad patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky v regióne stredného Slovenska a každý rok sa jeho návštevnosť zvyšuje. Z hľadiska stratégie cestovného ruchu zohráva kľúčovú úlohu v regióne. V roku 2012 bol pre návštevníkov hradu kompletne obnovený náučný chodník pôvodne vybudovaný v roku 1996 v dĺžke 6,4 km. Na základe výsledkov nových výskumov boli informačné tabule doplnené na celkový počet 20. V súčasnosti poskytuje náučný chodník návštevníkom informácie o flóre a faune hradného kopca, ako aj o výsledkoch historického, architektonickohistorického a archeologického bádania.

V budove Starej radnice na Námestí SNP vo Zvolene bola v tom istom roku inštalovaná výstava najkrajších archeologických nálezov objavených na Pustom hrade.

Odkrývanie hradného paláca na Hornom hrade koncom 90-rokov 20. storočia 46

7 Pamiatky okolia 7.1 Stredoveký hrádok Peťuša Zabudnutý pomerne malý ostrožný stredoveký hrádok sa nachádza v lesnom poraste na temene menšieho kopca nad ľavým brehom Hrona severozápadne od Pustého hradu.

Hrádok stojí na pomedzí Pliešovskej kotliny a severozápadného cípu pohoria Javorie.

Lokalita sa nachádza v katastrálnom území obce Ostrá Lúka a od Zvolena je vzdialená približne 5 km. Od Horného hradu Pustého hradu, s ktorým je vo vizuálnom kontakte, je vzdušnou čiarou vzdialený približne 2 km. K hrádku sa zatiaľ nepodarilo objaviť žiadny písomný prameň a nezachytávajú ho ani historické mapy. Jeho súčasné pomenovanie vychádza z označenia blízkej polohy Peťuša (severovýchodne od hrádku), ktorá je vyznačená na základných topografických mapách. Pod názvom Peťuša objekt spomínali aj obyvatelia Zvolena v prvej polovici 20. storočia.

Prvý krátky sondážny výskum spojený zo zberom a prieskumom detektorom kovov bol na lokalite realizovaný v roku 1997 pod vedením V. Hanuliaka. Ten, hrádok označil mylne chotárnym názvom Matčin zámok (táto poloha je

lokalizovaná južne od Pustého hradu, nie pri hrádku Peťuša) a jeho výstavbu spájal s pôsobením J. Jiskru a jeho vojsk vo Zvolene okolo polovice 15. storočia. Od roku 2011 sa na hrádok sústreďujú výskumné aktivity Katedry archeológie FF UKF v Nitre a Archeologického ústavu SAV. Hrádok je umiestnený v severojužnom smere na ostrožnej polohe s nadmorskou výškou vnútorného priestoru nad 371 m. Čitateľný je iba na základe v teréne viditeľného zdeštruovaného kamenného opevnenia. Zo severnej strany je chránený prudkým zrázom a riekou Hron.

Obranu v tejto časti znásobovala zrejme priekopa, ktorú v súčasnosti indikuje cca 20 m dlhá plošina, pred ktorou sú zo severnej strany miestami identifikovateľné naukladané (napadané?) kusy kameňov. Nad touto plošinou sa bližšie k hrádku nachádza menšia terasa (odkop), ktorá mohla byť súčasťou prístupovej cesty. Južnú až juhovýchodnú stranu zabezpečovala do skalného podložia vyhĺbená mohutná obranná priekopa, ktorá i v súčasnosti dosahuje hĺbku takmer 10 m. Nad priekopou

Hrádok Peťuša. Pôdorysný plán hrádku (ORNTH, s.r.o.)

47

Kovové predmety z hrádku Peťuša: podkova, krúžok, hroty šípov, nože, kovania

Areál hrádku Peťuša uprostred lesného porastu 48

Hrádok Peťuša. Biela keramiky s červenou maľbou s južnej strany sú situované dve terasy, na nižšej (cca. 7 m nad priekopou) sú dva strmé kamenné svahy azda využívané aj ako ťažobné lomy na stavebný kameň.

Druhá terasa, ktorá ďalej južným smerom plynule stúpa a pokračuje viac-menej miernym svahom k hrebeňu, sa nachádza o takmer 4 m vyššie ako prvá terasa.

Vzdialenosť medzi touto terasou a južným okrajom hrádku je vzdušnou čiarou približne 27 m.

Samotný hrádok má nepravidelný oválny tvar s max. rozmermi 38 × 18 m. Vo vnútornom areáli sa nachádza výrazný do skalného podložia zahĺbený objekt štvorcového pôdorysu (cca. 8,5 × 8,5 m) situovaný v strednej časti areálu pri východnej stene opevnenia. Jeho funkcia zatiaľ ostáva neznáma. Vo vnútornom areáli hradu stáli kamenno-hlinité a drevené stavby. Z viacerých miest pochádzajú aj tesané kamenné kvádre s opracovanými hranami.

Zatiaľ nevieme kde sa vchod do jadra hrádku nachádzal, predpokladať môžeme však vstup pri západnom svahu, čo naznačujú opracované kamenné kvádre.

Hrádok je bohatý na archeologické nálezy. Už pod tenkou vrstvou hnedej lesnej pôdy sa nachádza kultúrna vrstva tvorená z napadaných kameňov z deštruovaných obvodových múrov hradu spolu s desiatkami keramických zlomkov, kovových predmetov a zvieracích kostí. Z nádob v početnosti vynikajú hrnce, misy, džbány, pokrievky. Zdobené sú hrebeňovými vlnovkami, vodorovnými ryhami, šikmými vrypmi i pásmi vpichov. Nechýba ani biela keramika s maľovanými červenými pásmi a sieťovými vzormi. Kovové (hlavne železné) artefakty môžeme podľa pôvodnej funkcie rozdeliť na remeselnícke nástroje a osobnú výbavu (nože, nôž na vinič, háčiky), výstroj koňa (podkovy, zubadlo), stavebné kovania (klince, skoby, kľúče), zbrane (hroty kopijí a šípov).

Na celom hrádku je výrazný horizont azda finálnej deštrukcie objektu, ktorý tvoria čierne uhlíky a do červeno-čierna prepálené hlinené vrstvy. Na viacerých miestach areálu sa podarilo objaviť aj pozostatky spodných častí ohnísk kruhového pôdorysu. Na stavebné aktivity v areáli poukazujú spadnuté hlinené steny, ktorých výplň tvorila zhutnená žltá spraš privezená zo zatiaľ nezisteného priestoru mimo Hrádok Peťuša. Zachovaný relikt vnútorného líca severnej steny hradného múru

49

hrádku.

Mohutné kamenné opevnenie obkolesujúce lokalitu ešte v súčasnosti dosahuje v južnej časti výšku takmer 3 m a hrúbku 2 m. V severnej časti kamenný múr pozostávajúci z nepravidelných riadkov stavebného lomového kameňa spevneného maltou dosahuje ešte výšku 1,5 – 1,7 m. Kameň na jeho výstavbu pochádzal zrejme z bezprostredného okolia. Svedčí o tom prítomnosť dodnes viditeľných ťažobných jám (dvorov) a terénnych depresií na blízkych terasách situovaných južne od hrádku. Veľkú časť kameňa na budovanie murovaného opevnenia stavitelia tiež získali pri hĺbení obrovskej južnej priekopy do andezitového brala.

Podľa doteraz získaných poznatkov sa zdá, že hrádok bol budovaný na konci 13. storočia, existoval počas 14. storočia a zrejme jeho koncom, prípadne začiatkom 15. storočia ho užívatelia opustili a objekt postupne zanikol. Kto hrádok vybudoval, resp. komu patril môžeme len predpokladať. Domnievame sa, že bol majetkovou súčasťou ostrolúckeho panstva

Hrádok Peťuša. Dvojfarebné zdobené knižné kovanie a vybudovať ho dal niektorý zo šľachticov z rodu Ostrolúckych, avšak vzhľadom na blízkosť kráľovského hradu na Pustom hrade, nepochybne so súhlasom panovníka.

Hrádok Peťuša. Začisťovanie architektonického článku na nádvorí

50

7.2 Hrad Dobrá Niva Hrad je situovaný na kužeľovitom návrší necelé 3 km severne od rovnomennej obce v Pliešovskej kotline. Prvýkrát sa spomína v listinách v roku 1306, keď vojsko nastupujúceho uhorského kráľa Karola Róberta vydobylo Dobronivský hrad spolu s ďalšími pevnosťami od zvolenského župana Demetera.

Zrúcanina patrí do katastra obce Podzámčok, ktorá sa vyvinula z majera pod hradom. Hrad Dobrá Niva bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963 (číslo v Ústrednom

Hrad Dobrá Niva. Letecká snímka z roku 2011 51

zozname pamiatkového fondu je 1110/1).

Podľa zachovaných architektúr a terénnych reliktov mal hradný areál dvojdielnu dispozíciu približne oválneho pôdorysu s rozmermi cca 80 × 90 m. Na vrchole návršia bolo malé hradné jadro dosahujúce vonkajšie rozmery približne 25 × 20 m. Z jeho architektúr sa nad terénom zachovala len časť vonkajšej obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží. Hradné jadro koncentricky obklopovalo predhradie. Priebeh

Hrad Dobrá Niva. Archeologický výskum predhradia v roku 2014 jeho opevnenia naznačuje konfigurácia terénu a ojedinelý fragment múru na južnej strane, ktorý je azda zvyškom vstupnej brány. V teréne sa rysuje aj priebeh prístupovej cesty s jej vyústením k predpokladanej hradnej bráne.

Opevnenie predhradia bolo zosilnené drevozemným valom (miestami i dvojitým) a priekopou.

Pomerne detailný popis hradu sa zachoval od jeho vtedajšieho majiteľa Alexandra Esterháziho v urbáre z roku 1668. Podľa neho sa hrad skladal z väčšej a menšej brány, dvojposchodovej budovy paláca a bašty. Následne podľa majetkových súpisov Dobronivského panstva z roku 1710 je zámok už opustený a spôsobuje len výdavky. Zlý stav potvrdzuje aj Matej Bel, ktorý v druhom diele svojich Noticií z roku 1736 hovorí o opustenom hrade s popraskanými múrmi.

Pamiatková obnova hradu bola realizovaná v roku 1996. Tá výrazne zasiahla do podoby jedinej zachovanej steny hradného paláca.

Archeologický výskum sa na hrade uskutočnil v rokoch 2013 (Archeologický ústav SAV, Pracovisko Zvolen) a 2014 (Katedra archeológie FF UKF v Nitre). Išlo o kombináciu

nedeštruktívnych foriem výskumu (letecký prieskum a geofyzikálna prospekcia) a terénnych archeologických výkopov na hradnom jadre a predhradí. Preukázalo sa, že hradný palác mal šesťhranný pôdorys, pričom zachytená bola aj jej staršia stavebná fáza siahajúca až do 14. storočia. Vo východnej časti predhradia sa preskúmal priebeh palisádového opevnenia areálu. Jeho vybudovanie si vyžiadalo cielené terénne úpravy pozostávajúce z vysekania a následného zarovnania skalného brala.

Výsledky výskumu spresnili údaje aj o chronológii osídlenia celého hradného kopca.

Najstaršie keramické nálezy objavené v predhradí pochádzajú z praveku (mladšia a neskorá doba bronzová). Významné sú objavené keramické nálezy z vrcholného (13. – 14. storočie) a neskorého (15. storočie) stredoveku. Najpočetnejšie je v areáli hradu zastúpený horizont 16. – 17. storočia a len v malej miere bola zastúpená mladonovoveká keramika, ktorá reprezentuje bežný spotrebný riad používaný ešte v 18. storočí. V tomto období už teda hrad nebol funkčným objektom).

52

Hrad Dobrá Niva. Minca Žigmunda Luxemburského objavená na predhradí

Hrad Dobrá Niva. Keramické črepy a kachlice z výskumu predhradia 53

7.3 Val na Drahach Vývoj osídlenia vo Zvolenskej kotline bol od praveku úzko spätý s kontrolou dôležitej komunikačnej cesty, ktorá viedla z oblasti dnešnej Budapešti cez Poiplie, Krupinu, Zvolen, Oravu do priestoru Krakova. Uvedená trasa cesty sa v stredoveku spomína ako Via Magna. Ďalšia cesta viedla Pohroním a spájala juhozápadné Slovensko so Spišom. Tieto cesty sa križovali vo Zvolene a boli využívané už od praveku. Na jednej z vetiev cesty Via Magna sa nachádza východne od Pustého hradu vo Zvolene líniové valové opevnenie v polohe na Drahach. Vzhľadom k jeho konštrukcii a rozsahu zrejme val nebol vystavaný len na kontrolu cesty, ale mal aj obrannú funkciu, pričom chránil osídlenie južnej časti Zvolenskej kotliny pred útočníkmi z juhu. Archeologické nálezy z včasného stredoveku potvrdzujú pomerne veľkú hustotu obyvateľstva v tomto priestore

(minimálne 14 osád), pričom zrejme hlavným dôvodom bol rastúci záujem o nerastné bohatstvo a rozmáhajúca sa metalurgická činnosť.

Val sa tiahne v dĺžke 509 metrov v smere SZ – JV, takmer od areálu neďalekého Pustého hradu po cestu nad riekou Neresnica. Vykazuje 84 m prevýšenie, od 380 m n.m v najnižšom mieste až po 464 m v najvyššom mieste, so 45,7% sklonom svahu. O jeho existencii pochádzajú informácie už z konca 19. storočia, keď sa uskutočnil výskum J. Thomku a Ľ. Leustácha na Pustom hrade. Za súčasť obrany Pustého hradu vtedy považovali aj kamenno-hlinité valy (šiance), ktoré sa tiahli v dĺžke 1,5 km od Pustého hradu juhovýchodným smerom až ku kameňolomu nad Neresnicou a západným smerom pokračovali až do 4 km vzdialenej ostrolúckej osady Gunda.

Obdobný val rovnako s priekopou z južnej strany

Rez valom na Drahach počas výskumu v roku 2010 54

Val na Bukovinke nachádzame juhovýchodne od Drah, na lokalite Bukovinka. V minulosti cez polohu Drahy viedla južná cesta do Krupiny a ďalších regiónov, nasvedčuje tomu aj samotné pomenovanie lokality.

Prvý prieskum a zameranie valu uskutočnili v roku 2007 V. Hanuliak a D. Fertáľ, autor lesných turistických chodníkov vo Zvolene, ktorý val znovu objavil. Archeologický výskum valu realizoval J. Beljak a N. Beljak Pažinová v roku 2010. Val má drevozemnú komorovú konštrukciu, ktorú z južnej strany lemovala do kameňa vysekaná priekopa. Teleso valu v mieste výskumu dosahovalo výšku 1,3 m. Šírka zdeštruovaného valu bola 9 m a šírka priekopy 5 m. Vnútro drevenej komory, ktorú tvorili dubové trámy bolo široké 3 m a vypĺňal ho žltý lesný íl. Prepálené zvyšky po trámoch boli z južnej aj severnej strany hrubé približne 0,7 m.

Val miestami ešte v súčasnosti dosahuje výšku takmer 2 m. Pôvodnú výšku valu môžeme na základe výpočtu hmoty pochádzajúcej z jeho komôr a nachádzajúcej sa v jeho bezprostrednej

55

blízkosti odhadnúť na 4 m. Jeho obranu znásobovala priekopa pôvodne hlboká až 2 m. Útočníci tak mali pred sebou ťažko priechodnú bariéru vysokú až 6 m.

Val zanikol zrejme katastroficky – požiarom, potvrdzujú to uhlíky nachádzajúce sa v hornej vrstve komorovej konštrukcii. Otázne je, či bol zničený počas útoku alebo ho zničili stavitelia po tom ako stratil strážnu funkciu. Odobrané vzorky dreva z komorovej konštrukcie hornej časti valu boli datované do 7. – 8. storočia (1280 +/- 40 BP; 92,5 % pravdepodobnosť medzi roky 650 – 830 po Kr.), teda do predveľkomoravského obdobia.

V okolí valu na Drahach sa nachádza viacero úvozov - reliktov starých ciest, ktoré sú dodnes pomerne dobre viditeľné a zachytené boli terénnym, leteckým aj ALS (Airborne Laser Scanning) prieskumom. Celkovo v okolí Pustého hradu bolo za posledné roky mapovaných takmer 50 km historických ciest, ktoré sa nachádzajú na ploche vyše 16 ha.

7.4 Hrádok Môťová – Priekopa Odzrkadlením vývoja vo veľkomoravskom (posledné dve tretiny 9. storočia) a poveľkomoravskom období (10. storočie) je vznik hradísk na výšinných polohách. Dôležitým centrom v 9. – 11. storočí bolo hradisko nad sútokom Slatiny a Neresnice v miestnej časti Zvolena – Môťovej, v polohe Priekopa. Lokalita

vybudovaný jeho hlavný obranný prvok. Obranu zabezpečovala hrotitá šijovitá priekopa, ktorej hĺbka od úrovne nivelety predhradia sa pohybovala v rozmedzí 5,5 – 7,0 m. Tesne za ňou, z pohľadu exteriéru sa nachádzal sčasti zachovaný deštruovaný obranný drevozemný val so šírkou pri päte 14,5 m. Jeho výška

Letecký záber na hradisko v Môťovej sa nachádza na strategickej vyvýšenine nad sútokom Slatiny a Neresnice. V tridsiatych rokoch 20. storočia bola lokalita geodeticky zameraná a uvedená do literatúry Š. Janšákom.

K výraznej devastácii hradiska prichádza od roku 1967, kedy tu bola zriadená záhradkárska osada. Archeologický výskum realizovaný v rokoch 1988 – 1992 pod vedením M. Mácelovej sa zameral na opevnenie a časť nádvoria.

Pôvodný tvar hradiska spolu s fortifikačnými objektmi mal tvar nepravidelného obdĺžnika s max. dĺžkou 165 m a šírkou 95 m a výmerou takmer jeden hektár. Na južnej strane bol

v súčasnosti dosahuje takmer 3 metre.

Výskumom sa zistilo niekoľko fáz výstavby opevnenia. Veľkomoravská časť mala tvar nepravidelného obdĺžnika s plochou takmer 1 ha, pravdepodobne v tomto období bol hrádok opevnený kamenno-zemným valom. Na výstavbu čelného kamenného múra o šírke 1,6 m bol použitý granolit pochádzajúci z lomu Hrádok pri Lieskovci. V 10. storočí bol na deštrukcii kamenného múra postavený val s komorovými konštrukciami a bermou na vonkajšej strane.

Základ komôr tvorili horizontálne uložené brvná, ktoré boli stabilizované vertikálnymi kolmi.

Teleso obranného valu sa nachádza z južnej

56

strany hradiska. V záverečnej fáze bolo na hlinito-kamenný val postavené kamenné murované opevnenie.

Vo vnútornom areáli, ktorý má výrazný pôdorys dvorcového typu, sa výskumom nezistila výraznejšia stavba, iba obytné zrubové objekty.

Celkove bolo zistených 12 objektov. Jeden objekt je na základe veľkomoravskej keramiky datovaný do 9. storočia. Z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia (8. – 9. storočie) sa v katastri Môťovej našla aj ďalšia lokalita – osada situovaná na pôvodnom sútoku Slatiny a Sekierskeho potoka, dnes zatopená vodami Môťovskej priehrady.

V ďalších objektoch skúmaných na hrádku v Môťovej bola zistená keramika typická pre 10. – 11. storočie.

Dokladá to kontinuitu jeho využívania od 9. do 11. storočia. Hradisko zaniklo v ranouhorskom období v priebehu 11. storočia.

Z hľadiska funkcie mohol byť hrádok centrom správy mikroregiónu Zvolena i neďalekého Sliača.

Pričom nie je vylúčená ani jeho strážna funkcia pri ochrane prístupu do oblasti Zvolena z juhu, podobne ako staršie líniové valy vybudované na Drahach a Bukovinke.

Z rovnakého obdobia ako hrádok v Môťovej je hradisko postavené vo východnej časti Zvolenskej kotliny v Detve-Kostolnej, v polohe Kalamárka. Jeho počiatky siahajú už do obdobia formujúceho sa Nitrianskeho kniežatstva, čoho dokladom sú nálezy blatnícko-mikulčického horizontu. V neskoroveľkomoravskom období bolo hradisko opevnené kamennými plentami.

Počas svojej existencie malo dôležitú vojenskú i ekonomickú úlohu, nakoľko kontrolovalo obchodné cesty z Poiplia do oblasti Zvolena.

Význam stráca po začlenení územia do Uhorského štátu.

Rez valom hradiska v Môťovej

Nálezy z včasného stredoveku objavené počas výskumu hradiska

Pôdorys hradiska Priekopa v Môťovej

57

7.5 Zvolenský zámok Počiatky osídlenia návršia na hornom konci dnešného zvolenského námestia spadajú do 13. storočia. Na nádvorí dnešného zámku boli odkryté pozostatky trojloďového románskeho kostola sv. Mikuláša. Podľa historických prameňov je možné predpokladať, že kostol bol súčasťou kráľovskej kúrie. Jej pozostatkom sú zvyšky stavby s rozmermi takmer 10 × 10 m odkryté na severnej strane kostola.

Výstavbu mestského hradu (tzv. zvolenského zámku) môžeme dať do súvisu s úpadkom

obytnú a reprezentatívnu funkciu. Z rozložitej hmoty paláca vystupovali dve veže a honosná stavba hradnej kaplnky. Suterény a prízemie hradného paláca slúžili prevažne hospodárskym a skladovacím účelom. Obytné a reprezentačné priestory hradu boli sústredené na prvom poschodí a osvetlené boli radom veľkých pravouhlých okien.

Na sklonku stredoveku hrad získal do zálohu Ján Turzo z Betlanoviec, s ktorým sa spája modernizácia vnútorných priestorov paláca

Letecký záber Zvolenského zámku významu starého Zvolenského (Pustého) hradu, ktorý prestal vyhovovať nárokom panovníckeho dvora. Ľudovít z Anjou situáciu riešil výstavbou novej rezidencie na nízkom návrší nad riekou Slatina v blízkosti stredovekého mesta. Aktuálne potreby panovníckeho dvora vystihuje poloha novej kráľovskej rezidencie a jej celkové architektonické stvárnenie. Pravidelná stavba s jednoposchodovými krídlami zoskupenými okolo ústredného nádvoria mala v prvom rade

a predovšetkým výstavba nového opevnenia zosilneného polvalcovými baštami a bránovou vežou. Prelomovým obdobím v dejinách zvolenského hradu boli roky nasledujúce po porážke uhorských vojsk pri Moháči. Ťaženie osmanských vojsk do severných častí krajiny spôsobilo, že Zvolen sa stal jedným zo strategických miest na prístupe k banským mestám. Táto situácia si vyžiadala adaptáciu pôvodného „kráľovského domu“ na protitureckú

58

Zvolenský zámok na kresbe zo 17. storočia pevnosť. Pri radikálnej prestavbe realizovanej pod vedením talianskych majstrov boli zbúrané obe stredoveké veže. Nahradili ich dve obranné podlažia s početnými strieľňami pre zbrane, nárožnými vežičkami a strechou ukrytou za atikou. Súčasne s adaptáciou hradného paláca bolo realizované zdokonalenie vonkajšieho opevnenia zamerané na vybudovanie postov pre palné zbrane. Opevňovacie práce zavŕšila po polovici 16. storočia výstavba vonkajších priekop s palisádami a predovšetkým vybudovanie mohutného delostreleckého bastiónu. Ďalšie zemné bastióny zosilnili hradné opevnenie v priebehu 17. storočia. Po zániku pevnostnej funkcie hradu boli realizované utilitárne úpravy interiérov, v rámci ktorých okrem iného vznikol kazetový

strop zdobený portrétmi uhorských panovníkov.

Najväčší zásah znamenala radikálna klasicistická prestavba kaplnky v roku 1784, ktorá úplne potlačila jej stredovekú podobu.

V priebehu 19. storočia hrad prevažne pustol.

Na sklonku 19. storočia sa uskutočnila prestavba atikových múrov, ktoré nahradili nepôvodné lastovičie chvosty. V roku 1956 sa začala 13 rokov trvajúca rekonštrukcia hradu pre potreby Slovenskej národnej galérie.

Obnova vrátila hradu gotickorenesančný výraz s reštaurovanými výzdobami fasád.

Kresbová rekonštrukcia Zvolenského zámku v závere 14. storočia. Pohľad zo severu 59

7.6 Veľká Stráž Vrch Veľká Stráž sa vypína na západnom okraji mesta Zvolen oproti Pustému hradu. Masív je najsevernejším výbežkom pohoria Javorie a od Pustého hradu je oddelený zlomovým pásom, v ktorom tečie rieka Hron. Z juhu vrch lemuje hlavná cesta Bratislava – Košice a zo západu rýchlostná cesta Bratislava – Banská Bystrica.

Južná i východná časť masívu sa pýši strmými svahmi a bralnatými stenami. Na vrcholovej plošine v jeho východnej časti v nadmorskej výške okolo 400 m sú ešte dodnes viditeľné antropogénne relikty, ktoré poukazujú na stavebné činnosti ľudí v minulosti. Badateľné je

tu valové opevnenie, ktoré uzatvára temeno návršia zo západu a severu, pričom z juhovýchodu je strmý skalný zráz. Zatiaľ však nedisponujeme dostatočnými informáciami k časovému zaradeniu týchto objektov, prípadne k pochopeniu ich funkcie.

Archeologický výskum formou menšej sondáže a zberu sa na vrcholovej plošine (akropole) lokality uskutočnil v auguste 2000 pod vedením V. Hanuliaka. Preskúmaná jama, ktorá mala na povrchu rozmery 120 x 180 cm, postupne klesala až ku skalnému bralu v hĺbke 320 cm. Vo výplni takmer 3 m vysokého kultúrneho profilu

Letecký záber na opevnenie na Veľkej Stráži 60

sa striedali tenšie i hrubšie popolové vrstvy a prepálené medzivrstvy. Z výskumu pochádza vyše 300 kusov črepov, ktoré môžeme zaradiť do skupiny Ózd neskorej badenskej kultúry doby medenej a do mladšej a neskorej doby bronzovej, ktorá bola na lokalite zastúpená lužickou a azda i pilinskou kultúrou. Medzi ďalšími objavenými nálezmi vynikali uhlíky, prepálené fragmenty zvieracích kostí, menšie kusy prepálenej mazanice, troska a niekoľko úštepov z limnosilicitu.

Zrejmé je teda, že na tomto mieste bol v dávnej minulosti čulý život a realizované aktivity súviseli, resp. sa azda priamo uskutočňovali so zakladaním ohňa. Ostáva tu teda zatiaľ otvorená otázka charakteru miesta, pri ktorom nevylučujeme súvis s dobovým kultom, prípadne bližšie neznámymi úkonmi odohrávajúcimi sa zrejme v mladšej až neskorej dobe bronzovej, nakoľko práve táto dejinná etapa bola na zberom preskúmanej ploche najbohatšie zastúpená.

Veľká Stráž. Kultúrny profil s popolovými vrstvami a medzivrstvami svedčiaci o praktizovaní úkonov súvisiacich s ohňom

Veľká Stráž. Fotografická dokumentácia archeologickej sondy na vrcholovej plošine náleziska 61

7.7 Mestské opevnenie V centre mesta sa čiastočne zachovali pozostatky hradieb a bášt, ktoré kedysi chránili Zvolen pred útokmi. V priebehu stredoveku si mesto Zvolen napriek svojmu výsadnému postaveniu nevybudovalo murované hradby, hoci ich výstavbu predpokladá dekrét Žigmunda Luxemburského z roku 1405. Prvé zmienky,

výstavba bola postupným procesom. Na sklonku storočia boli dokončené hradby a bašty na východnej a čiastočne aj severnej strane.

Zostávajúca severná a západná strana mesta boli aj naďalej ohradené vypletaným palisádovým plotom so zrubovými bránami. Tieto úseky boli zrejme dokončené v nasledujúcich

Pôdorys mestského opevnenia a Zvolenského zámku zo 17. storočia ktoré môžu súvisieť s opevnením mesta priekopou pochádzajú z roku 1465. Neskôr sa v mestských účtoch objavujú zmienky o palisáde, ktorá lemovala priekopu na vnútornej strane. Okolo polovice 16. storočia v období ťaženia tureckých vojsk do vnútrozemia Uhorska vznikla potreba dôkladnejšieho opevnenia mesta. V prvom rade sa pozornosť sústredila na ochranu vstupov do mesta, kde vznikli nové brány. Až v roku 1590 zvolenskí mešťania začali s výstavbou murovaného opevnenia, ktorého

rokoch na začiatku 17. storočia. Opevnenie sa pripájalo k nárožiam opevnenia zámku a obklopovalo centrum mesta. Jeho základom bola hradba so strielňami pre palné zbrane zosilnená dovnútra otvorenými baštami. Hlavné prístupové cesty uzatvárali tri bránové veže. Štiavnická, alebo Krupinská brána chránila strategicky významný prístup do mesta z južnej strany. Cestu z juhovýchodnej strany strážila Vígľašská brána. Hlavnú komunikačnú os mesta na severnej strane námestia uzatvárala

62

Zrekonštruovaná bašta v západnej línii mestského opevnenia tzv. Bystrická, alebo Hronská brána, od ktorej smerovala cesta do Banskej Bystrice. Mestské hradby aj bašty sa vyznačujú pomerne malou hrúbkou muriva. Pomerne jednoduchý charakter opevnenia odráža ekonomickú silu

mesta, ktoré nemalo dostatok prostriedkov na výstavbu moderného delostreleckého opevnenia. Hradby boli skôr stavané na obranu mesta proti náhlym prepadom.

Môťovská brána mestského opevnenia zachytená na kresbe zo 17. storočia 63

7.8 Kostol sv. Alžbety, zaniknutá radnica a kaplnka Kostol zasvätený sv. Alžbete Uhorskej stojaci v strede námestia je kamenným svedkom počiatkov stredovekého mesta. Pôvodný jednoloďový kostol, ktorý mohol byť ukončený kvadratickým presbytériom mal zrejme takmer rovnaké rozmery ako dnešná stavba.

O počiatkoch stavby vypovedá južný portál datovaný do obdobia po polovici 13. storočia.

Dnešné presbytérium zaklenuté gotickou klenbou vzniklo v rámci prestavby kostola na sklonku 14. storočia. Zároveň s ním kostol doplnila sakristia na severnej strane, predsieň pred vstupným portálom a bočná kaplnka.

Neskorogotické prestavby priniesli vznik organového chóru na západnej strane lode a vybudovanie ochraného múru uzatvárajúceho areál kostola s cintorínom. V období reformácie sa farský kostol dostal do správy evanjelikov, ktorých dielom sú charakteristické bočné tribúny a klenba s jednoduchými štukovými rebrami. Počas protitureckých bojov sa kostol stal jedným zo strážnych bodov v obrane mesta.

V rokoch 1548 až 1551 vznikla mohutná veža, ktorá okrem zvonice plnila funkciu strážnej a signalizačnej veže. Nad zvonicovým podlažím vežu ukončovalo podlažie s vykurovaným

priestorom pre strážnika a vyhliadková ochodza.

Vývoj kostola uzatvárajú barokové prestavby realizované v priebehu 18. storočia. Po návrate kostola do rúk katolíkov v roku 1673 na južnej strane vznikla Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie vystavaná zo stavebného materiálu zbúraného špitála.

Kostol bol ústrednou stavbou ohradeného areálu v strede námestia, ktorý okrem neho tvorila kaplnka Božieho tela (kostnica) a neskôr postavená budova špitála a radnice. Intenzívne pochovávanie okolo pôvodného farského kostola spojené s narušovaním starších hrobov si v priebehu 14. storočia vyžiadalo výstavbu cintorínskej kaplnky (karnera) s patrocíniom Božieho tela. Jej výstavba spadá do obdobia okolo polovice 14. storočia. Kaplnka mala typické usporiadanie s nízkym suterénnym podlažím určeným na uloženie kostí z narušených hrobov. Nad ním je možné predpokladať mierne vyvýšený priestor kaplnky Božieho tela. Na sklonku stredoveku vznikla pri kaplnke budova špitála, ktorá podľa popisu z roku 1590 pozostávala z dvoch miestností a komory. Premena pôvodnej kostnice na kaplnku špitála sa prejavila dobudovaním

Letecký pohľad na Kostol sv. Alžbety 64

Pôdorys kostola sv. Alžbety a priľahlých objektov zistených archeologickým výskumom nového presbytéria. Špitálsky komplex slúžil svojmu účelu až do konca 17. storočia, keď bol zbúraný a na jeho mieste vznikla bočná kaplnka farského kostola.

Na severnej strane kostola sv. Alžbety sú naznačené pozostatky budovy historickej radnice. Hoci prvé správy o radničnej budove vo Zvolene pochádzajú z 15. storočia, výstavbu radnice priloženej zo severnej strany k farskému kostolu je možné predpokladať okolo roku 1500. Stavba mala približne štvorcový pôdorys a do svojej hmoty zabrala sakristiu a priľahlú menšiu kaplnku kostola. Podobu radnice umožnil spoznať archeologický výskum

Archeologický výskum zaniknutej kaplnky a špitálskeho komplexu 65

Kostol sv. Alžbety a zaniknutá radnica na kresbe z roku 1881 a bádanie archívnych záznamov. Na severnej strane bol veľký portál vedúci do menšej predsiene a následne do ďalšej miestnosti prízemia, ktorou bola bývala kaplnka s gotickou klenbou. V nej bol portál vedúci do lode kostola a schodisko na horné podlažie. Okrem spomenutých miestností bola na prízemí miestnosť slúžiaca asi ako sklad a bývalá sakristia. V nej podľa správy z roku 1548 bola uložená mestská pokladnica a azda aj mestský archív. Vo výklenku medzi nimi bola zrejme čierna kuchyňa. Podstatnú časť priestoru druhého podlažia zaberala radná sieň s výmaľbou a vykurovaná bola kachľovou pecou.

Okrem nej tu bola chodba a mestský archív.

Zvolenská radnica bola roku 1575 poškodená požiarom a následne prešla rekonštrukciou. Ďalšie stavebné úpravy je možné spájať s vyrabovaním a vypálením celého areálu okolo kostola v roku 1609. Zvolenská radnica v záverečnej etape svojej existencie plnila funkciu sýpky. Asanovaná bola v roku 1882.

7.9 Majer Gunda Hradisko Gunda sa nachádza nad riekou Hron v severnej časti katastra obce Ostrá Lúka, približne kilometer západne od hradu na Peťuši.

Valové opevnenie hradiska má dĺžku cca.

700 m a uzamyká ho z troch strán. Zo severu je strmý zráz a rieka Hron. Hradisko dosahuje rozsah až takmer 5 ha, pričom val je veľmi pekne čitateľný so šírkou 6 – 7 m a výškou do 2 m.

Doposiaľ sa na tomto mieste neuskutočnil archeologický výskum, preto nemáme bližšie informácie o jeho výstavbe a štruktúre.

V súčasnosti disponujeme iba jeho geodetickým zameraním. Predpokladáme, že opevnenie malo buď drevo-zemnú alebo kamenno-zemnú konštrukciu.

S touto lokalitou sa spája aj dnes už nezvestný nález dvojramenného čakana objavený ešte

v 19. storočí. Ak nesúvisí s obdobím neskorej doby kamennej, pravdepodobne pochádza zo strednej, resp. mladšej doby bronzovej.

V blízkosti hradiska sa nachádza pôvodne stredoveká kúria Gunda. Dodnes je tu viditeľná budova kúrie, pivničné priestory, opevnenie, ako aj ruiny hospodárskych objektov. V areáli kúrie sa nachádza záhrada a vidiecky dom, ktorého majiteľ sa v rámci možností stará o jej ruiny. Kúriu pôvodne v 1575 vyplienili Turci, pretože sa chceli do Zvolena dostať z údolia riečky Neresnica cez susednú obec Breziny. Odvliekli 18 ľudí a tých, ktorí sa vzpierali sťali. Presnejšími informáciami o vzniku kúrie nedisponujeme.

V polovici 14. storočia vznikla samostatná osada Gunda, na území pôvodne vyčlenenom Michalovej dcére Gunde z rodu Ostrolúckych

Letecký záber na hradisko Gunda 66

a jej sestrám. Začiatkom 15. storočia sa tu vyčlenila vedľajšia vetva rodu Ostrolúckych, ktorá používala predikát z Gundy

Zvyšky zaniknutého majera Gunda 67

(de Gundafalwa) a neskôr aj priezvisko Gunda (Gonda).

8 Použitá literatúra Beljak, J. – Beljak Pažinová, N.: Praveké a stredoveké osídlenie z pohľadu archeológie. In: Dobrá Niva. Monografia obce (Očenášová-Štrbová, S., ed.). Dobrá Niva 2014, 45 – 52.

Beljak, J. – Beljak Pažinová, N.: Pustý hrad vo Zvolene – premeny hradného kopca od najstarších čias po súčasnosť. Životné prostredie: revue pre teóriu a starostlivosť o životné prostredie 48/1, 2014, 48 – 52.

Beljak, J. – Pažinová, N.: A zólyomi Puszta vár kutatásánok eredményei. Castrum – A Castrum Bene Egyesület Hírlevele 15, 2012, 103 – 114.

Beljak, J. – Pažinová, N.: Das Geheimnis der frühmittelalterlichen Wälle im Zvolener Talkessel (Slowakei). In: Sötét idők rejtélyei 6.-11. szászadi régészeti emlékek a Kárpát-medencében és környékén: Tempora Obscura 3. Békéscsaba 2012, 297 – 324.

Beljak, J. – Pažinová, N.: Die Wüste Burg bei Zvolen/Zólyom (Pustý hrad) in der mittleren Slowakei. Burgen und Schlösser – Zeitschrift fur Burgenforschung und Denkmalpflege 3, Braubach 2012, 23 – 30.

Beljak, J. a kol.: Pustý hrad vo Zvolene. Dolný hrad 2009 – 2014. Zvolen – Nitra 2014.

Beljak, J. – Malček, R.: Archeologický výskum pri kostole Sv. Alžbety vo Zvolene. Acta historica neosoliensia: Vedecký časopis pre historické vedy 15/1-2, 2012, 135 – 154.

Beljak Pažinová, N. – Beljak, J. – Šimkovic, M.: Dobronya várának 2013. évi régészeti kutatása. Castrum – A Castrum Bene Egyesület folyóirata 17, Budapest 2014, 85 – 95.

Beljak Pažinová, N. – Beljak, J. – Šimkovic, M.: Výskum hradu Dobrá Niva v rokoch 2013 a 2014. Archaeologica Historica 40/2, 2015, in press. Ďurková, M.: Ostrolúckovci z Ostrej Lúky. (Genealógia rodu do konca stredoveku.) Historický časopis 14/2, 2004, 60 – 67.

Hanuliak, V.: Archeologický výskum zvolenského komitátneho hradu (Výsledky po druhej výskumnej sezóne). Archaeologica Historica 19, 1994, 207 – 214.

Hanuliak, V.: Doklady hmotnej kultúry zo Starého Zvolena (Pustého hradu) od 12. do 17. storočia. Archaeologica Historica 24, 1999, 352 – 361.

Hanuliak, V.: Historicko-archeologický výskum Pustého hradu vo Zvolene. Archaeologica Historica 18, 1993, 161 – 166.

Hanuliak, V.: Materiálne doklady remeselníckych dielní na Pustom hrade. Archaeologica Historica 26, 2001, 185 – 191.

Hanuliak, V.: Archeologický doklad zaniknutej radnice vo Zvolene. Archaeologica Historica 28, 2003, 317 – 324.

Hanuliak, V.: Najstaršia forma stredovekého mestského opevnenia vo Zvolene. Archaeologica Historica 33, 2008, 147 – 155.

Hanuliak, V.: Pustý hrad nad Zvolenom. Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo 1, 1998, 14 – 18.

Hanuliak, V.: Vojenské pevnosti Jána Jiskru vo Zvolene. Archaeologia Historica 31, 2006, 259 – 268.

Hanuliak, V. – Hunka, J.: Poklad mincí z Pustého hradu pri Zvolene. Archaeologica Historica 25, 2000, 359 – 367.

Hanuliak, V. – Šimkovic, M.: Dončov hrad a vrcholnostredoveké refúgium nad Zvolenom. Archaeologica Historica 22, 1997, 161 – 168.

Hunka, J.: Mince Arpádovcov z rokov 1000 – 1301. Ich podiel na vývoji hospodárstva stredovekého Slovenska. Nitra 2013.

Knauz, N. – Nagy, I.: Eszterházy Sándor Urbariuma Anno 1668. (Ifj. Kubinyi, F., ed.). Budapest 1862, 466 – 467.

Mácelová, M.: Priekopa, Zvolen. In: V. Turčan (ed.): Kultúrne krásy Slovenska. Veľkomoravské hradiská. Bratislava 2012, 116 – 119.

Mácelová, M.: Slovania vo Zvolenskej kotline. Kraków 2013.

Maliniak, P.: Útok na hrad Zvolen v roku 1290 (útočníci, obrancovia a príčiny konfliktu). In: J. Meliš (zost.): Rytierstvo.

Element v živote stredovekého človeka. Trnava 2005, 91 – 101.

Maliniak, P.: Človek a krajina Zvolenskej kotliny v stredoveku. Banská Bystrica 2009.

Maliniak, P.: K sobášnej politike Bela IV. Dynastická svadba vo Zvolene a jej reflexie v historiografii. Historický časopis 56/1, 2008, 125 – 135.

Maliniak, P.: Stredoveké mestečko a jeho obyvatelia. In: Dobrá Niva. Monografia obce (Očenášová-Štrbová, S., ed.). Dobrá Niva 2014, 53 – 58.

Pažinová, N. – Beljak, J.: Peťuša (Petyusa) várának kutatása. Castrum – A Castrum Bene Egyesület folyóirata 1-2, Budapest 2013, 136 – 148.

Pažinová, N. et al.: Stredoveká cestná sieť v okolí zvolenského Pustého hradu. Analýza na základe antropogénnych reliéfnych foriem. Štud. Zvesti AÚ SAV 54, 2013, 153 – 170.

Slamová, M. et al.: Dependence of the Medieval Settlements and Historical Roads to the Natural Environment Around the Deserted Castle in Zvolen (Slovakia). Procedia, Social and Behavioral Sciences 120, 2014, 213 – 223. Šimkovic, M. – Beljak, J. – Maliniak, P.: Zvolenský Pustý hrad. Sprievodca po hrade. Zvolen 2011. Šimkovic, M.: Kostol sv. Mikuláša, Kostol sv. Alžbety, Karner a špitál, Radnica. In: Zvolen: 1243 – 2013. Publikácia bola vydaná pri príležitosti 770. výročia obnovenia mestských výsad mestu Zvolen. Zvolen 2013, 103 – 110.

68

9 Résumé The long tradition of archaeological research at Pustý hrad (Deserted Castle) is mainly connected with the medieval settlement at the site; however, its strategic position had attracted people’s attention since prehistory. Two stone castles were built at the foot of the hill in the Late Middle Ages, the time of the site’s highest prosperity. Builders used the natural potential of the site and built the Upper Castle on the top plain. Its area was 3.5 ha. They situated the Lower Castle with the area of 0.7 ha a little lower, 400 m northeast of the Upper Castle. Together with the connecting part (so-called connecting wall), the castles cover an area of 4.7 ha.

The origin and the beginnings of the castle date back to the beginning of the 12th century, when the Zvolen County was created. Castles where district administrators appointed by the king resided used to be the centres of the counties at that time. The first notice of the Zvolen district administrator is known from 1222. The 13th century was the time of extensive construction activities at the castle which resulted in a unique complex of two castles united into one. The construction of the oldest part of the Lower Castle – the massive residential tower with its exceptional ground plan size of 19.9 × 19.9 m and curtain wall which was 3.3 m thick at the bottom – falls into the first half of the 13th century.

69

With its size and construction disposition, the residential tower was a suitable residence during the king’s stays in the hunting grounds. Zvolen and, especially, Pustý hrad were the places where the Hungarian kings of the Árpád dynasty (Andrew II, but mostly Béla IV, Ladislaus IV, Andrew III) often stayed seasonally and spent their time there hunting. Traces of active use of the Lower Castle slowly disappear in the course of the 14th century. It is caused by military conflicts (in 1301, the Árpád dynasty loses its last male member, in 1306, the castle of Zvolen becomes property of Charles Robert of Anjou), as well as by focusing on the construction of a brand new castle in the lowest northern part of the Upper Castle’s fortified area (called Donch Castle).

Since the half of the 13th century, the documents started to mention Zvolen castle or castle of Zvolen. The contemporary reports do not distinguish the individual parts of the castle or its interior design. Bertold the mason (lapicida) can be directly connected with the construction works carried out on the castle. In 1255, Béla IV gave the land called Dubové, situated between the villages of Bacúrov and Banská Štiavnica, to his mason Bertold of Zvolen withdrawing it from Zvolen castle’s power. Bertold had requested it as a gift for his thorough work on royal castles.

The current name of Pustý hrad has been used since the first third of the 18th century, when it replaced the name of Starý hrad (Old Castle) previously referring to the castle area. The official name was first mentioned on the Map sheet I of military mapping. The map schematically depicts a ruin with the name of “Pusty hrad” on a forested hill southwest of the town of Zvolen. It is rather interesting that the second military mapping already distinguishes the locations of the Lower and Upper Castles, although the name of “Pusti hrad” refers to both.

It is the same with the third military mapping (1875 – 1884), which was made using a high quality geodetic basis.

Modern archaeological research of the Pustý hrad area began in 1992. Until 2008, it was led by V. Hanuliak at the Upper Castle, with the support of the town of Zvolen.

Unfortunately, his longtime work has not been published as a book due to his death in 2009.

The archaeological research then moved to the Lower Castle in 2009 – 2015. Within seven seasons, a research for scientific and documentary purposes was carried out. It was related to the restoration of the National Cultural Monument of Pustý hrad and it was done by the Institute of Archaeology of Slovak Academy of Sciences, the research department in Zvolen, and was led by Ján Beljak. Since 2010, the Department of Archaeology of the Faculty of Arts Constantine the Philosopher University in Nitra has been participating in the investigation, led

by Noémi Beljak Pažinová.

The book informs of the Pustý hrad site’s settlement from the oldest times to the modern era and presents all kinds of discovered archaeological and construction-historical finds.

The work also includes a review of nine other important historical fortifications and

archaeological sites in the town of Zvolen and surrounding area. To the mentioned sites belong: small medieval castle Peťuša (municipality Ostrá Lúka), medieval and post medieval castle Dobrá Niva (municipality Podzámčok), early medieval rampart Drahy (district Zvolen), early medieval fortification Môťová-Priekopa (district Zvolen), medieval and modern castle in the town of Zvolen, Zvolen town fortification, medieval and modern church of St. Elisabeth in Zvolen, prehistoric hill fort Veľká Stráž (district Zvolen) and finally medieval farmstead Gunda (municipality Ostrá Lúka).

The Pustý hrad castle is situated south-westwards from the centre of Zvolen town, less than an hour’s walk. The railway and bus station in Zvolen town is the starting point for tourists who then follow a tourist route to the Pustý hrad, to the site of Haputka near the ice hockey stadium. Three different routes can be taken to the castle.

Today, the castle is a popular tourist destination where the visitors can relax, gain knowledge about history and enjoy the view of the wide surroundings of the Zvolenská and Pliešovská kotlina basins, Podpoľanie region, Štiavnica Mountains and Kremnica Hills. The archaeological research connected with protection, presentation and promotion of the National Cultural Monument of Pustý hrad in Zvolen and its surroundings has the ambition to continue in the following years. We believe that the castle will be as interesting in the future as it is today. It would not be possible to keep the high standards of quality presentation of the castle and to study its history and historical background without often voluntary help of colleagues, students, workers, tourists and enthusiasts, i. e. all those who participated in the past and/or do so in the present time.

70

2. polovica 12. storočia 1. polovica 13. storočia asi polovica 13. storočia 2. polovica 13. storočia 1. polovica 14. storočia asi 14. storočie 2. pol. 14. až zač. 15. storočia asi 1. polovica 15. storočia prehliadková trasa pôvodná prístupová cesta

1 4 1 3 1

22 19 21 20 17

A 2

11 D 25

5

7

11

8

9

10

24 12

6 B

15 14

23 13

11 26

27

29 C 11

34

31 30 31 32 34 33 35 11 36

38 37

11

1. Hradba Dolného hradu 2. Brána Dolného hradu 3. Nádvorie Dolného hradu 4. Výpadová bránka 5. Zrubová hospodárska budova 6. Obytná veža Dolného hradu 7. Hospodárska budova 8. Spojovacia hradba 9. Brána v hradbe 10. Výpadová bránka 11. Hradba Horného hradu 12. Priekopa “Dončovho” hradu 13. Hradba “Dončovho” hradu 14. Brána “Dončovho” hradu 15. Nádvorie “Dončovho” hradu 16. Hospodárska budova “Dončovho” hradu 17. Palác “Dončovho” hradu 18. Prístavok paláca 19. Prístavok paláca, možno veža 20. Cisterna 21. Severný palác 22. Výpadová brána 23. Hospodárske budovy (vpravo kostiarska dielňa) 24. Výpadová brána 25. Výpadová brána 26. Terasa s kovolejárskou dielňou 27. Priečna hradba 28. Obranná veža 29. Priekopa pri veži 30. Obytná veža II 31. Priekopa a val veže II 32. Cesta 33. Výpadová brána 34. Jama po ťažbe kameňa 35. Priekopa 36. Obytná veža I 37. Brána 38. Prístavba k hradbe, tzv. strážnica A. B. C. D.

71

Dolný hrad spojovacia hradba Horný hrad “Dončov” hrad

Vstupná bránová veža Horného hradu. Pohľad z nádvoria

Interiér obytnej veže na Dolnom hrade 72

Ján Beljak – Noémi Beljak Pažinová – Michal Šimkovic Pustý hrad vo Zvolene a opevnenia v jeho okolí Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Vydal a rozširuje: OOCR Stredné Slovensko, Mesto Zvolen, Zvolen 2015 Vydanie: prvé Náklad: 1500 ks ISBN: ISBN 978-80-972057-0-6