Zas 03 by adventzvolen

I. s tvr rok 2004

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

ZAC INAME ... C o kde najdes Prirodzeny rast cirkvi ... 3 C o sme videli a poculi ... 6 Anketa ... 7 Vť acnosľ a strach ... 9 Priateístvo ... 10 Chrıpka ... 11 Blahoz ela me ... 12

Ako ma Pa n Boh viedol Narodeninova pa rty Snehove vlocky Kra sy prırody Kto je kto C o na s caka

... 13 ... 15 ... 16 ... 17 ... 18 ... 19

+ farebna prıloha pre deti

Milıcitatelia, zacal sa novy rok a mnohı si da vame ota zku, co na s v n om caka . Ma me vy hodu v tom, z e vieme o nas om nebeskom Otcovi a o Jeho za ujme o na s. Chceli by sme Va m aj cez na s casopis priniesľ trochu povzbudenia a potes enia. A moz no aj vy zvu. Rozmy s úali ste niekedy nad ty m, ako vyzeraju vlocky snehu, ktore nebadane okolo na s preletia a tıs ko spadnu na zem? Na prvej strane na s ho casopisu Va m prina s ame mnohona sobne zv¨cs enu fotografiu skutocnej snehovej vlocky. Vs imnite si tie kra sne detaily. Myslıte, z e Pa n Boh, ktory prejavil taku veúku starostlivosľ pri tvorbe kaz dej malinkej vlocky, by zabudol niekedy na na s? KeĎ Va m bude tomto roku, ktory je pred nami, niekedy smutno, alebo sa budete cıtiľ opustenı, spomen te si na tuto vlocku. O co viac sme my, ako ta to malinka vlocka. Prajeme Va m v roku 2004 veúa Boz ieho poz ehnania. Redakcia ZAS Zvolensky Adventisticky Spravodaj - s tvrľrocnık zboru CASD vo Zvolene Elektronicku podobu casopisu na jdete na www.casd.sk/zvolen D akujeme vs etky m, ktorıprispeli do tohto cısla. Uza vierka Ďals ieho cısla je 1. marca 2004. Foto na prednej strane oba lky: archıv Foto na zadnej strane oba lky: Vianoce a koniec roku vo zbore PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

PRIRODZENY RAST CIRKVI Pred niekoýky mi mesiacmi sa v nasom zbore objavil pojem Prirodzeny rast cirkvi (angl. skratka NCD). Je to vlastne za roven program, ktory aj na m ponukol nemecky Institut pre prirodzeny rast cirkvi. Keé na m nasi bratia zo Slovenske ho zdruzenia vysvetlili o co ide, zdalo sa na m veými rozumne vyuzií moznosí spoznaí lepsie na s zbor, teda samy ch seba. Veé tuzbou na s vsetky ch je s Bozou pomocou ra sí po vsetky ch stra nkach, teda co do kvality aj kvantity. Zakra tko prisli na rad dotaznıky. Ota zky v nich vypracoval spomınany Institut na za klade vy skumu 1000 zborov na 5 kontinentoch sveta. Z vy skumu vyplynulo 8 kvalitatıvnych vlastnostı, princıpov, ktore su nevyhnutne pre rast zboru. A tak tridsiati z na s so za ujmom odpovedali na veýa zaujımavy ch ota zok v dotaznıku. Nevedeli sme sa dockaí, ake hodnoty sa objavia pri ty ch osmych kvalitatıvnych vlastnostiach, ktore budu charakterizovaí na s samy ch, a hlavne co znamenaju pre na s do buducna. To, co ma na tom zaujalo je, ze aj duchovne veci, vlastnosti, princıpy sa daju vystihnuí s pomocou seri zneho vedecke ho vy skumu. A tu je vy sledok: Profil zboru Zvolen, Marec 2003 0

Vedenie delegujuce zodpovednosí

Sluzba zamerana na duchovne dary Vrucna zboznosí

52 44 59

Funkcna organiza cia Inspiratıvna bohosluzba

Skupinky s komplexnou na pln ou Evanjeliza cia zamerana na potreby La skyplne vzíahy

56 46 46

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

PRIRODZENY RAST CIRKVI Priemerna hodnota vypocıtana z jednotlivy ch hodno t ty chto vlastnostı dosiahla v nas om zbore hodnotu 50. Ta to hodnota sa vola index kvality, v anglictine “quality index– é QI. Jednotlive kvalitatıvne vlastnosti su vy stizne popısane a vysvetlene v malej brozurke Abeceda prirodzene ho rastu cirkvi, ktoru va m odporucam si precıtaľ, pretoze to nie je mozne priblıziľ v ra mci jedneho cla nku. A co tie cısla vedňa kazdej z o smych vlastnostı? Najsko r treba povedaľ, ze nikto z ty ch, co odpovedali na ota zky v dotaznıku, cıselne nehodnotil priamo tieto kvalitatıvne vlastnosti. Kazdy iba odpovedal na ota zky, ktore svojim charakterom patria k niektorej vlastnosti. Nemusıme presne vedieľ ako boli dotaznıky poradcami Ins titutu spracova vane a ako sa dopracovali k cıselny m hodnota m kazdej kvalitatıvnej vlastnosti. Avs ak je nas ou veňkou snahou rozumieľ, co na m chcu povedaľ vy sledne hodnoty priradene ty mto o smim vlastnostiam. Pre pochopenie vy sledkov na m mo ze pomo cľ za kladna informa cia, ze QI mens ie ako 45 je hodnota charakteristicka pre zbory s podpriemernou kvalitou a znizujucou sa ucasľou na poboznostiach. No a priemerna hodnota QI = 35 je tzv. kriticka hodnota, ktora zvonı zboru na poplach. Z vy skumu vyply va, ze zbory s priemerny m QI nad 56 su zbory s nadpriemernou kvalitou a su nadpriemerne rastuce. Ak QI dosahuje pri kazdej z kvalitatıvnych vlastnostı hodnotu 65 alebo viac, teda aj celkova priemerna hodnota QI je aspon 65, tak mo zeme povedaľ, ze cirkev, zbor rastie so s tatistickou pravdepodobnosľou 99,4%. Je teda takmer 100% pravdepodobne, ze zbor rastie po vs etky ch stra nkach. To je vs ak absolutny idea l. Nie je nutne, aby zbor, ktory chce ra sľ, dosahoval hodnotu QI 65 vo vs etky ch kvalitatıvnych vlastnostiach. Takze na s index QI=50 svedcıo tom, ze nie sme zbor s podpriemernou ani kritickou kvalitou. Na s index svedcı o tom, ze dosahujeme priemernu kvalitu a tuzime v Bozej moci pora sľ. Ins titut odporuca vs imnuľ si najslabs ı cla nok (a tiez jeden z als ıch slabs ıch, u na s su 3 na jednej urovni), teda v nas om prıpade vrucnu zboznosš (alebo iny m termınom oznacovana ako nads enie), ktora dosiahla QI=44. (Kazda vlastnosľ sa es te delı na podrobnejs ie charakteristiky. Pod vrucnu zboznosľ spadaju: disciplıny osobnej zboznosti, disciplıny kolektıvnej zboznosti a na kazliva viera.) Najslabs iemu cla nku sa tiez hovorı faktor minima. Ma me si vs ak za roven vs ımaľ aj nas e silne stra nky (pozri graf) é funkc na organiza cia, skupinky s komplexnou na plnou a po nich sluzba zamerana na duchovne dary. Skutocnosľ, ze zbor ma nejaky faktor minima, nemusınutne znamenaľ, ze ide o obzvla s ľ slabu oblasľ. Aj ten najleps ızbor ma svoj faktor minima. Faktor minima len oznacuje oblasľ, ktorej by sme mali v buducnosti venovaľ zvlas tnu pozornosľ, aby sme posilnili potencia l na s ho zboru. Preto sa na s vy klad vy sledkov zboru nesustredı na

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

PRIRODZENY RAST CIRKVI moralizuju cu otazku: íAkısme, dobrıalebo zlı?á, ale na prakticku ota zku: íAka je nas a pra ca v tejto oblasti?á Na uka o najmens om faktore je len urc ity m na strojom, ktory na m radıurc ié si c asove priority v zivote zboru. Aj keô na m profil zboru hovorı aky je na s fakor minima, nehovorı na m, prec o to tak je. Moze existovaé viac dovodov, prec o je ívru cna zboznoséá oznac ena ako na s faktor minima. Kniha Realizac na prıruc ka prirodzene ho rastu cirkvi zo sku senostı v 1000 zboroch na m ponu ka ve–a dobry ch ra d ako mozeme dosiahnué skutoc ny pokrok v tejto oblasti. Dovod, prec o si ma me vs imnu é aj silne stra nky na s ho zboru je, aby sme s ich pomocou posilnili slabs ie miesta, aby sme potencia l, schopnosti a dary vyuzili na posilnenie kolektıvnej a osobnej zboznosti. Chcem na tomto mieste vyjadrié hlboku vôac nosé za spoloc enstvo, ktoreho sme z Bozej milosti su c aséou. Na s zbor v sebe ukry va ve–ky potencia l a Boh ma moc ho es te viac uvo–nié a vyuzié na to aby sa osla vil, a aby ôals ı –udia mohli uverié a poznaé, ze sme uc enıci Pa na Jezis a. K tomu na m mozu poslu zié aj rady Realizac nej prıruc ky prirodzene ho rastu cirkvi: - Pam¨ tajte, z e radi nasledujeme prıklad, ktory vidıme na ty ch, ktory ch Pan povolal na veduce miesta v zborovom spoloc enstve - Uistite sa, z e vasi c lenovia poznaju a vyuz ıvaju svoje duchovne dary. - Zistite, ktory m kresľanom dal Boh dar modlitby. - Vysko te kresľanov s darom poradenstva a starostlivosti pre ich sluz bu. - Zaistite vzdelavanie v oblasti modlitby v ramci skupiniek vasho zboru. - Najdite faktory, ktore vo vasom zbore blokuju vrucnu zboz nosľ. - Vyvarujte sa zbytoc ny ch vy ziev, ktore budu vyvolavaľ pocit viny. - Snaz te sa, aby programy vo vasom zbore mali pozitıvny charakter - Hodnoľte uc innosľ vasho snaz enia Milı bratia a sestry, kazdy z na s je jedinec nou Bozou bytoséou, neopakovate–ny m origina lom, a jedinec ny je aj na s zbor, vs etci bratia a sestry, ktory ch sa uc ıme milovaé Kristovou la skou. Zbor, to je u zasny zivy organizmus ó telo Kristovo tu na zemi. Len Stvorite– vie a pozna vs etko o nas om zbore. My ho chceme spoloc ne ako jedno srdce prosié o mu drosé, vedenie a zmocnenie k sluzbe a k vyuzitiu aj toho hore napısaneho. Na s dobry Pa n ra d vypoc uje nas e prosby o to, aby sa teň ria v ty chto riadkoch premenila na zivot. Za nieko–ko mesiacov chceme znova vyuzié dotaznık NCD, aby sme sami sebe vedeli povedaé z c oho sa mozeme tes ié a z c oho sa chceme tes ié viac. Na za ver va m ponu kam na osobne zamyslenie tieto vers e: Mt 6,28 a 1Kor 3,6. Uvazujme spolu, c o potrebuju k svojej kra se kvietky a c o potrebuje na s zbor k tomu aby mohol ra sé a kvitnu é. Uvazujme kazdy z na s c ım chceme posilnovaé a zalievaé nas e spoloc enstvo. A tak nas a radosé aby mohla byé u plna v Kristovi. Boris Urbanek, vedu ci zboru PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

C O SME VIDELI A POC ULI ... V ra mci programu Prirodzeny rast cirkvi (NCD) navstıvili na s zbor v novembri 2003 styria kazatelia zo Slovenske ho zdruz enia. Postupne na s oboznamovali (a skolili) z rozlic ny mi aspektmi zborove ho z ivota, ktore z rastom cirkvi uzko suvisia. Predseda Slovenske ho zdruz enia br. K. Badinsky vo svojich ka znach hovoril o tom, aku ulohu ma pre nasu cirkev a aj na s c lenov Pa n Boh. Uka zal to na prıbehu proroka Jona sa a aj podobenstve o desiatich panna ch. Najviac ma oslovila myslienka, z e my ako adventisti nie sme v nic om lepsınez ostatnı. Sme zvla stni len v tom, z e ma me zvla stnu ulohu. Pa n Boh je pripraveny prısľ na nasu Zem a ukonc iľ jej dejiny. Cez na s to chce Pa n Boh ďuôom ozna miľ. Pa n Boh chce zachra niľ ďudız kaz de ho na roda, kaz dej cirkvi a my sme tu pre to, aby sme im to povedali. Nie sme ako Jona s, ktory nechcel, aby inıďudia boli zachra nenı? Alebo nemyslıme si niekedy, z e ako druz ic ky pojdeme na svadbu len my, namiesto toho, aby sme svietili iny m na cestu do neba? Na s by valy kazateď br. B. Kern, teraz veduci oddelenia osobnej sluz by pri Slovenskom zdruz enına m priblız il sposob rastu zboru, ktory sa sklada zo styroch c astı. Kaz da c asľ zna zornovala urc itu fa zu c innosti zboru. Na za klade vy zvy br. Kerna vznikli dve pracovne skupiny, jedna pre vonkajsiu misiu a druha pre vnutornu misiu Tieto skupiny sa na sledne niekoďkokra t stretli a uvaz ovali o moz nostiach pra ce v jednotlivy ch oblastiach. Ja som sa zuc astnila stretnutıskupiny pre vnutornu misiu a pa c ilo sa mi, z e sme veďmi otvorene mohli hovoriľ o tom, ako by sme mohli zlepsiľ vzľahy v nasom zbore. Tie su totiz za kladom ake hokoďvek pokroku misijnej pra ce. Vedeli by ste aj vy niec ım prispieľ k lepsiemu fungovaniu zboru? Hospoda r br. S. Ondrusek v dvoch veďmi prakticky ch predna skach hovoril o nasom spra vcovstve. Pouka zal na najc astejsie chyby a tiez nevyuz ite moz nosti v nasom hospoda renıso vsetky m, c o na m Pa n Boh zveril. Veďa c asu venoval aj nara baniu s rodinny mi financiami. Na za ver na m sďubil, z e keô najbliz sie prıde, bude hovoriľ o tom, ako nauc iľ aj nase deti spra vne hospoda riľ. Posledny m, stvrty m hosľom bol br. S. Bielik, ktory hovoril deľoch a mla dez i, o pra ci s nimi a o moz nostiach viac ich zapojiľ do z ivota zboru. Trochu viac sa o tom dozvies na nasledujucej strane. I. Brlazova

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

ANKETA Pri prılezitosti navs tevy br. Bielika a v su vislosti s te mou jeho prednas ky sme polozili nas im dečom (mladeznıkom) v nas om zbore jednu (dvojitu ) zakladnu otazku. Chceli sme vedieč (a vas to tiez iste zaujme), ako nas zbor vnımaju tı najmlads ı. Ktovie, mozno v ich odpovediach objavıme niec o ins piruju ce. Otazka teda znela: C o sa ti v zbore paci a co sa ti naopak nepaci? Stanislav Bielik (pre u plnosá sme otazku polozili aj jemu) : C o sa mne v nas ich zboroch pac i je, ze v zboroch su dospelı, deti aj mladez, pretoze cirkev je ziva vtedy, keľ su v cirkvi deti a mladı ýudia. No a c o sa mi nepac i? Nepac i sa mi, keľ tie deti a mladez, ktore su v zbore, tam musia celu sobotu len sedieč, inymi slovami, keľ nie su zapojenı. Pretoze, keľ sa s nimi rozpravam, myslım, ze sa do zboru netes ia. Ze sa tam nudia, cıtia sa tam navys e. A tak si myslım, ze je dolezite vo zbore zabezpec ič, aby tie deti a mladez boli zapojene nejakym sposobom do poboznosti, aby boli aktıvni, pretoze potom sa budu do zboru viac tes ič. A nazory detı z nas ho zboru: Matu s : Pac i sa mi, ze mozem chodič do s kolky, a ze sa tam mozem niec o nauc ič. Nic mi tu nechyba. Martin: Pac i sa mi prestavka, to, ze sa mozem hrač s inymi dečmi. Chcel by som, aby so sa mohol viac hrač a aby tu bolo viac jedla. Monika: Neviem, c o sa mi tu pac i, ale chcela by som, aby bola s kolka dlhs ie a aby bolo viac zborovych vyletov. Lujza: Mne sa tu najviac pac i, ze sa mozeme hrač na sobotnej s kolke, ze si mozeme naliepač na stenu obrazky a es te, ze si mozeme maýovač. PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

ANKETA S imon: Pa ci sa mi kreslenie, ma m ra d keí si lepıme na pla tno. Nepa ci sa mi pexeso. Filip: Pa ci sa mi vystrihovanie. Nezna s am spievanie a nepa ci sa mi to, ze deti niekedy kricia. Roman: Pa ci sa mi, ze ma me delenu s ko lku, ze ma me vs elijake vylety. A co mi chyba? Neviem, nic mi tu nechyba. Peter: Pa ci sa mi program, ka zne, sobotna s kola. Nepa ci sa mi zla organiza cia a nepresnosľ. Marek a Dodo: Pa ci sa mi presta vka, keí jeme a chyba na m tu pocıtac. Samko: Pa ci sa mi s ko lka, vylety, ze sa tu mo ze jesľ, ze ma me dobru kazateňnu a dobre pä dium. Dobre je, ze zbor veňky. Nepa ci sa mi, ze tento zbor je trochu stars ı, ze ma me taky obtrhany balkä n a ze sa na m ide vytrhaľ za bradlie. Chyba mi poobede s ko lka pre B triedu a ze ma lokedy je spolocna s ko lka. Nepa ci sa mi, ze je dolu veňmi zima a hore veňmi teplo. Evka: Chcela by som aby bola dlhs ia s ko lka, aby sa zacınala nesko r a aby bola dlhs ia kra tka presta vka. Andrejka: Chcela by som v¨ cs iu s ko lku. Ota zky kla dol a odpovede zaznamenal Lukas Kliment

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

ZAMYSLIME SA ... Vč ac nos a strach A opa ý je tu novy rok. Neviem ako vy, ale ja na prelome rokov prez ıvam urc ite napa tie. Na jednej strane, keá rekapitulujem uplynuly rok, som PĎnu Bohu váac ny za to, z e to bol dobry rok. D akujem Mu za z ivot, ochranu, za zdar v prĎci, za viacero vynimoc nych situĎciı, ktore mi pomohol zvlĎdnuý. Tiez za zdravie, za moju manz elku, dieýa, najbliz siu rodinu. D akujem za to, z e som nehladoval, áakujem za mnoho nezasluz enych darov, áakujem za Jeho pochopenie, milosý, i odpustenie. No na druhej strane cıtim akysi strach. Strach z toho, c o bude. Ze bude horsie, z e bude zle. Ro zne sprĎvy hovoria o dramatickom zdraz ovanı cien energiı, plynu, cestovne ho, potravın ľ vsetke ho. Tiez vidım, ako sa vlĎda stavia k ĺuáom, k nezamestnanym, k zdravotnej starostlivosti, k poĺnohospodĎrom. Vidım aj to, z e sa hrnieme do EU a NATO a to mi na nĎdeji nepridĎva. A tiez poznĎm biblicke proroctvĎ o tom, z e s blız iacim sa koncom dejın plane ty Zem nebude lepsie na zemi, ale horsie. Keá si to vsetko zovseobecnım (c o by som asi nemal) a vztiahnem na seba (c o by som tiez nemal), tak ma naplnaju obavy. Potom o tom premysĺam a zisýujem, z e na prelome rokov mĎvam take to pocity rok c o rok. V poslednych rokoch stĎle prez ıvam napa tie medzi váakou za to, c o bolo a strachom z toho, c o prıde. A teraz si hovorım: "Nac o mi to bolo dobre minuly rok, obĎvaý sa? A nac o mi bolo dobre predminuly rok, z e som sa strachoval dopredu? Pomohlo mi to? Vo bec nie!" Zisýujem, z e som nebol váac ny Jez isovi az tak, ako som mohol, lebo som mal strach. Teda bol som váac ny, ale zĎroven som mal strach. Povedane inak, bol som váac ny, ale zĎroven som Mu prılis nedo veroval. Moja radosý bola brzdenĎ strachom. Ake pocity z toho mal si Jez is? Myslım si, z e mal skutoc nu radosý z mojej vedomej váac nosti a radosti za to vsetko, c o sa podarilo v uplynulom roku. Ale zĎroven cıtil smutok z toho, z e som Mu zac al prejavovaý nedo veru, c o sa tyka buducnosti. A to sa mi nepĎc i, to nechcem Kristovi spo sobovaý. Ano, buducnosý je neistĎ, neviem c o prinesie. Ale tento rok, chcem do verovaý Bohu viac, nez ten minuly. A potom mo z e priniesý “c okoĺvek a ja viem, z e On mi pomo z e a budem spokojny. Veá o c o mi vlastne naozaj ide? ZelĎm VĎm do toho nove ho roku viac do very a radosti a aby ste sa mali dobre. Jozef Plachy PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

AKO SA MA TVOJA DUSA? Priateťstvo je forma vzžahov medzi osobami, zaloz ena na spoloc ny ch zaujmoch a vzajomnej oddanosti. (Eticky slovnık) V samy ch zaciatkoch éudskej spolocnosti je priateéstvo spojene buí s prıbuzenstvom, alebo ide o symbolicke spriaznenie (pokrvne priateéstva , bratstvo v boji), ktore bolo principia lne nerozlucitelne . Pra va a povinnosti boli presne urcene a upevn ovane tradıciou. Neskor so zmenou rodove ho usporiadania uz priateéstvo nie je reprezentovane vy lucne prıbuzensky m vzúahom, ale vznika aj medzi osobami, ktore maju spolocne za ujmy a prejavuju si vza jomnu sympatiu. Nielen historicky, ale aj vekom sa obsah a funkcie priateéstva menia. Priateéstvo v detskom veku je bezprostredne a je spojene najm¨ so spolocnou cinnosúou ako su rozne druhy hier a za éub. Keí si v obdobı dospievania a mladosti zacne clovek uvedomovaú sa m seba ako jedinecnu bytosú, vznika potreba intımneho priateéstva, ktore ma najm¨ spovedny charakter. S taky m blızkym clovekom je mozne konfrontovaú vlastne za zitky a skusenosti. V obdobı dospelosti sa okruh kontaktov diferencuje, objavuju sa nove na klonnosti typu la ska, rodinne a rodicovske city. U loha priateéa vsak aj naí alej zosta va rovnako dolezita , co sa hlavne prejavuje v krızovy ch situa cia ch osobnosti. Je to sila, ktora spolu spa ja éudı bez ohéadu veku, pohlavia i na rodnosti. Z vlastnej skusenosti vieme, ze priateéstvo je najdolezitejsou hodnotou, ktoru vieme oceniú najm¨ v úazky ch dusevny ch rozpolozeniach, v uzkostiach i tra peniach kazdodenne ho zivota. Sa m Jezis Kristus da va priateéstvu punc bozskosti a to do takej miery, ze na s éudı nazy va svojimi priateémi. Svojım zivotom na m definuje priateéa ako toho, kto kladie zivot nielen za svojho blızneho ale aj za nepriateéa. Z toho vyply va, ze priateéstvo je dosledkom kra sneho a ciste ho prejavu la sky, ktora je nesebecka , bezpodmienecna , la ska agape , ktorou disponuje jedine Boh. Boh svojou la skou riskuje to, ze my niekoékokra t denne ponukane priateéstvo posliapeme. Napriek tomu je na m schopny prepa ciú zlyhanie a spra va sa, ako keby sa nic nebolo stalo. Sta le na m doveruje, aj napriek tomu, ze pozna nase éudske moznosti a predispozıciu k zle mu. Ma na s ra d bez podmienok, prijıma aj zranenia, ktore mu “ustedrıme a nic od na s nechce, len op¨tovanie vzúahu. To je definıcia priateéstva. Neskutocna veékorysosú a milostiva la ska. Aj keí vieme, ako casto sme na tom vo vzúahu k Pa nu Bohu, predsa sa mozeme slobodne rozhodnuú ako í alej. Buí sa “staneme Petrom, keí po zrade op¨ú zatuzime po Jeho priateéstve a po poka nı sa k Nemu op¨ú primkneme, alebo, “zvıúazı“ v na s pysny a domy séavy Juda s, ktory je presvedceny , ze niet cesty sp¨ú a ze nikto mu uz nemoze odpustiú hlavne preto, ze si nemoze odpustiú on sa m. Nikto nema v¨cs ej la sky ako ten, co svoj z ivot kladie za svojich priate ov. Vy ste moji priatelia, ak kona te co va m prikazujem. Ja n 15,13-14 L. Benesova

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

CHCES BYT FIT? CHRIPKA Chrıpka sa vyskytuje najcastejsie v podobe epide miı, najma v chladny ch zimny ch a v prvy ch jarny ch mesiacoch. Pramen om núkazy je chory clovek a prenos sa uskutocn uje pri uzkom styku vylucovany mi kvapockami a iny mi predmetmi znecisteny mi hlienom z nosohltana.

Ochorenie sa prejavuje po poldn ovom az nieko°kodn ovom inkubacnom case núhlym pocitom mrazenia, malútnosti a horuckou, ktorú prudko vystupi na 39 - 40ť C, ale aj vyssie. Sucasne vznikaju bolesti hlavy, ocnıc, svalstva a kostı. Postihnuty kasle nasucho.

Strava pocas ochorenia by mala zabran ovaó infekcii a pomocó liecbe. Preto by sme mali pocas chrıpky konzumovaó: ovocie, zeleninu, cesnak, propolis, vitamın C, sele n, zinok. Cesnak spoma°uje mnozenie mikroorganizmov. Udrzuje tiez v rovnovúhe crevnu fl ru a posi°n uje prirodzenu imunitu.

Dobre je vynechaó so°, cukor, mlieko. Cukry znizuju imunitnu reakciu na infekciu. Nadmernú konzumúcia cukrıkov, cokolúdy, zúkuskov a iny ch rafinovany ch vy robkov s obsahom bieleho cukru pomúha rozvoju núdchy a chrıpky. Spracoval Luka s Kliment

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

BLAHOZ ELAME V 1. s tvr穩roku 2004 si pripom覺naju ... ... narodeniny Janua r Hudoba Juraj Klimentova Ma ria Knapekova Hedviga Kucerova Ma ria Kulichova Juliana Laganova Jana S ouc Vladim覺r Urba nkova Karla

Februa r Benes ova Ly dia Feher Jozef

Marec Borinska Blazena Kadas iova Darina Margocova Anna Oravcova Ma ria Sliacka Rena ta

... vy rocie krstu Marec Riecan Pavel Riecanova Marcela Sliacka Rena ta

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

AKO MA PA N BOH VIEDOL Prve vedomosti o nasom vsemohucom Bohu som postupne zıskavala uz v utlom detstve: vyrastala som v evanjelickej rodine. Najva c sı vplyv po tejto strňnke mala moja mama, ktorň mi rozprňvala o Pňnovi Jez isovi, o anjeloch, o Boz om sude a c ıtala mi z Lutherovho katechizmu. Mna ako kaz du detsku zvedavu dusu to veťmi priôahovalo. Mama a starň mama ma vodievali do kostola na bohosluz by a tiez aj na detske sluz by Boz ie a do nedeťnej skoly. Starň mama ma c asto volňvala k modleniu a uc ila ma kresôanske piesne z evanjelicke ho spevnıka. Takto Pňn vlastne do mojho srdca zasial nňklonnosô k zboz nosti. V strnňstich rokoch som pre to s odovzdanım sa Bohu pristupila ku konfirmňcii s tym, z e sa budem Vsemohucemu pridrz aô po cely z ivot a zostanem vernň cirkvi augsburske ho vyznania. No za nedlho som z tejto cesty zisla, silnym svetskym vplyvom v c ase mojho stredoskolske ho studia na konzervatďriu v Prahe. Uverila som evoluc nej teďrii o vyvoji nasej plane ty a z ivota na nej a tak som sa doterajsieho svetonňzoru vzdala. Od narodenia som postihnutň zrakovou chybou, c o som vtedy od z ivota a okolia zac ala pociôovaô a sposobovalo to vo mne vzburu, lebo som sa chcela vyrovnaô mojim mladym rovesnıkom. Chcela som z ivot uz ıvaô na plno. Do mojho z ivota postupne vsak zac ali prichňdzaô krusne chvıle: KeČ som mala 19 rokov, umrel mi moj starsı brat na nevyliec iteťnu chorobu, c o mnou vtedy mocne zatriaslo. Dojımal ma jeho odchod tym, z e pred smrôou bol uplne odovzdany Bohu a svojim slabym hlasom ma z iadal, aby som sa modlila. Vyhovela som mu, ale veťmi ôaz ko mi to slo, keČ som ja od Pňna bola uplne odklonenň. Po bratovom odchode z tohto z ivota som sa prestala zuc astnovaô tanec nych zňbav a c astejsie som sa zamysťala nad zmyslom z ivota. Sklamňvala som sa v ťuČoch, v kamarňtkach, vo vtedajsom ťubostnom vzôahu, ôaz ko som znňsala akukoťvek nespravodlivosô od profesorov, vychovňvateťov a tiez nepriaznivo na mna zaposobili politicke udalosti v rokoch 1968-69. Moj z ivot zrazu sa zmenil na z iať a zufalstvo, cıtila som sa menejcennň. C asto som uvaz ovala o samovraz de. No v pravy c as do mojho z ivota prislo svetlo pravej Boz ej lňsky. Nasu rodinu navstıvila jedna starsia adventistka, ktorň mojej mame priniesla posolstvo o sobote a o druhom Kristovom prıchode. Mne sa to zdalo byô pravdive a logicke , c ım som si uvedomila, z e cele oficiňlne kresôanstvo nestojı na pevnom Boz om zňklade. Boz ia pravda a Biblia ma tak zaujali, z e som zrazu zistila pocit ťutosti, z e som Boha v mojich 16. rokoch zavrhla. Novy z ivot do srdca mi vlial vers u Jeremiňsa 31,3 "Zá aleka sa mi uka zal Hospodin: A milujem Ta vec nou la skou, preto Ti ustavic ne c inım milos ." Privlastnovala som si skutoc nosô, z e je predsa bytosô, ktorň ma miluje a dokonca tou vec nou lňskou, ktoru som vtedy tak veťmi postrňdala a v ťuČoch sa v nej len sklamňvala. Uverila aj moja drahň matka. C ıtavali sme spolu Bibliu a rozne adventne spisy dlho do noci, modlili sme sa a vzňjomne sme sa vo viere povzbudzovali. Zac ali sme s obavami a prekňz kami od ťudı na dedine navstevovaô adventisticke PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

AKO MA PA N BOH VIEDOL zhromaz denia. Moj otec, ktoremu viera v Boha bola vz dy áahostajna a viac mu za lez alo na tom, ako ho posudzovali áudia, bol preto aj áahko manipulovateány nas im prıbuzenstvom, spolupracovnıkmi, susedmi, fara rom a predsudkami začaz eny mi spoluobcanmi, robil na m preto preka z ky a na strahy. Sestry a bratia sa za na s modlievali a doda vali na m odvahu v ty chto skus kach, Boli sme vyucovane ku krstu a v roku 1971, keŕ som dovrs ila 24 rokov mojho z ivota, sme boli aj biblicky m sposobom pokrstene a prijate do Cirkvi adventistov. Tu by som mohla svoj prıbeh ukoncič. No moj z ivot k pramen u cistej vody bol dosč káukaty . Adventne posolstvo som prijala nie vs ak od tejto adventnej cirkvi, ktorej clenkou som dnes. Vys e 20 rokov som zotrvala v takzvanom reformacnom adventnom hnutı. V tomto hnutı som stretla aj svojho z ivotneho druha Toma s a Kadas iho, s ktory m sme uzavreli manz elstvo v roku 1976. Narodil sa na m syn Branko, ktoreho sme vychova vali pre Pa na. Na s mu diečaču vs ak chy bala detska kresčanska spolocnosč, co sa prejavilo hlavne v rokoch jeho dospievania. Na s vy chovny vplyv nad nım sa na m vymkol z ruk a tak ako u mn a kedysi, aj pre neho bol svetsky sposob z ivota prıčaz livy m. Jeho svetskı kamara ti ho priva dzali na krive chodnıcky. U penlivo, na kolena ch, so zaslzenou tva rou som casto vysielala svoje modlitby k Najvys s iemu, aby aky mkoávek sposobom zasiahol do tejto neries iteánej situa cie, len aby sa Branko sp¨č navra til k Pa novi Jez is ovi, ku ktoremu sa v detstve tak pekne modlieval. Za tieto vypocute modlitby budem vecne Jez is ovi povŕacna , lebo aj tento moj strateny syn sa v tom hluku sveta poriadne sklamal a pris iel na to, z e len v Bohu sa moz e utıs ič jeho dus a! Prispela k tomu aj vtedajs ia mla dez zvolenskeho zboru, ktorı s chlapcom naviazali kamara tstvo. Pozy vali ho na rozne mla dez nıcke podujatia a do zhromaz denia. Ja som pra ve tiez v tom roku zacala navs tevovač zvolensky zbor. Az potom sa mi vlastne otvorili oci, keŕ som pochopila, z e pramen cistej vody je v Cirkvi adventistov siedmeho dn a a nie v nejaky ch reformacny ch hnutiach. Rozhodla som sa preto pre clenstvo vo zvolenskom zbore, kde som v tom roku bola aj prijata . Na s syn znova zacal sv¨tič sobotu, pravidelne chodič do zboru. Manz el, ktory bol čaz ko chory , bol tomu ra d. Cıtil, z e umrie, preto si aj z iadal, aby ho pochova vali nas i kazatelia, comu aj bolo vyhovene. Pol roka po otcovej smrti, v ma ji 1997, bol Branko pokrsteny a tiez prijaty do na s ho zboru. Svoju z ivotnu skusenosč chcem ukoncič ty m, z e verım, z e na konci pozemskej z ivotnej puti budem mocč spolu s Pavlom zvolač: ýBoj vy borny som bojoval, vieru som zachoval a za ty m je mi odlozena koruna spravodlivosti, ktoru mi da v onen den ten Pa n spravodlivy sudca. A nie len mne, ale vs etky m ty m, ktorı miluju Jeho sla vny prıchod. Darina Kadas iova

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

PATHFINDER

Narodeninova pa rty Den narodeninovej party sa blız il. Vs etci sme uz boli nap¨ tı. Nikto sa nevedel doc kaé. No konec ne! 20. december (sobota) je tu. Je to den , kedy ja a Monika oslavujeme narodeniny. Pris li vs etky deti, ktore sme s Monikou pozvali ó c akala nas miestnosé dole v zbore vyzdobena balonmi, ktoru pre nas pripravili ujo Marian a teta Ivetka. Na party bolo veďa darc ekov, skvele obc erstvenie (to nam nachystali rodic ia), veďa hier a zabavy. Keý sme sa vs etci najedli az na prasknutie, nasledovala kratka hra na tancovanie stolic kovy tanec. Po tanci sme sa hrali kďudnejs ie hry, naprıklad : mac ku, kompot, uhadni c o vidıs na obrazku, elektriku, hadzanie lopty do vedra a na koniec sme si z hrnca éahali tombolu. Cela party bola proste super. Nikto sa nenudil, pretoz e sa nemal kedy. Kaz dy dostal sladku odmenu. Male deti do 5 rokov si mohli niec o nakreslié na papier a deti nad 5 rokov sa mohli podpısaé alebo si tak isto niec o nakreslié. Kaz dy si odniesol domov aj balon z vy zdoby. Party sa dobre skonc ila a deti odis li domov s éastne, spokojne a vys antene. Vs etko bolo super. A na koniec boli vs etci radi, z e sme sa po takom dlhom c ase stretli. Martina Krna cova

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

SNEHOVE VLOCKY Hviezdy su zazraky, ktore moz no pozorovaľ veýky mi ó alekohýadmi. Ato my su zazraky viditeýne

Fotograf Wilson Bentley, vyhotovil vyse 6000 fotografiıjednotlivy ch vlociek. Ziadne dve sa nepodobakrystal je tak drobnea tak nadherne umeleckedielo, z e to este z iadny umelec nedokazal napodobniľ. Pri snez enıpa-

len specialnymi mikroskopmi. Ale aj celkom blızko pri nas su zazraky, ktore mˆz eme vidieľ

ploche, ihlickove a pod. Tu Vam prinasame len nedokonalezobrazenia li. Hovorı: Kaz da vlocka je neopakovateýny majstrovsky

daju trilio ny vlociek, pricom kaz da je ina! Nenajdete dve rovnakevlocky! V¨csina z nich ma voýny m okom. Dokonca sa ich mˆz eme dotknu ľ. Su to snehove vlocky. Svet i vesmır je jednoducho plny Boz ıch divov.

Kaz da vlocka sa sklada z desiatok az stoviek krystalov, a kaz dy

kusok. Ke sa vlocka roztapa, jej originalna krasa sa navz dy straca. Vlocky moz no kategorizovaľ sesľuholnıkovu zakladn u so siestimi ramenami, pricom kaz de rameno je odlisne od ostatny ch. Existuju pravdaz e aj nezvycajne, trojuholnıkove alebo dvanasľuholnıkovevlocky.

zopar ku skov, aj tak vsak na nich moz no bezpochyby vidieľ dokonalosľ a originalitu tvarov.

Keó budete pozorovaľ z okna na padaju ce vlocky, spomen te si aj pri tom na genialz rˆznych hýadısk, neho Tvorcu, ktory do kaz dej z nich najcastejsie sa delia podýa tvaru, vloz il trochu zo napr. hviezdicove, svojej mu drosti a moci.

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

KRA SY PRIRODY Pozna te tigra pa saveho usurijskeho? Medzi moje obúu bene zvierata patrı aj tiger pa savy usurijsky, ktory je na obrazku. Nazy va sa tiez tiger sibı rsky. Z ije v oblasti riek Amur a Usuri, ktore su v¨csinu roka pokryte snehom. Revır samca je obrovsky a zvycajne sa on delı s dvoma samicami. Je taky vzacny, z e v ZOO sa nachadza oveúa viac exemplarov ako na slobode. Vo voúnej prırode z ije len okolo 300 exemplarov. Je ohrozeny predovsetky m nicenım jeho povodneho z ivotneho prostredia. Doz ıva sa pribliz ne 15 rokov. Viete, z e ..... • Tigre su schopne prena s aä aj taku äaz ku korisä, na zodvihnutie ktorej by bolo treba p¨ä silnych muz ov. • Keŕ sa stretnu dva tigre, pozdravia sa zvla s tnym zvukom, ktory vznika prudkym vyfrknutı m vzduchu z nosa a papule. Inym vyrazom priateňstva medzi tigrami je dotyk hlavami, lı cami a napokon vza jomne otieranie bokov. • Ak chce tiger v chladnom podnebıprez iä, musıdenne spotrebovaä aspon 9 az 10 kilogramov m¨sa. Najvys s ia zaznamenana hmotnosä tigra usurijske ho je 384 kg. Som v acny Panu Bohu, z e nam stvoril veúa krasnych zvierat. Uz teraz sa tesım na priateústvo s nimi v raji. Jozef Kucera ml.

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

C O NAS C AKA

Vo zbore Zvolen privıtame v I. stvrĎroku 2004: 14. II.

- Hren o M.

D alsie pla novane akcie: 10., 24., 31. I. - Seminar duchovnych darov 28.II. - 6. III.

- Modlitebny tyz den mladez e

27. III.

- Slavnosč pripomienky Vecere Panovej

Mys lienka na zaver Neví acnosč zacına tym, z e zabudame. Zabudanie plodı ahostajnosč. Z ahostajnosti pochadza nespokojnosč. Z nespokojnosti zufalstvo. Zo zufalstva preklınanie. Tomu, kto je ví acny, Boh ukazuje cestu spasy. Dietrich Bonhoeffer

Vý aka Bohu za jeho dar, ktory sa neda vypoveda . 2.Kor 9,15

PDF created with FinePrint pdfFactory trial version http://www.fineprint.com

MilĂŠ deti,

PiWH SUHG VHERX SUtORKX SOQ~ U{]Q\FK ~ORK NWRU~ VPH YiP V ~ELOL Y PLQXORP ĂžtVOH (ak si na to eĹĄte pamĂ¤tĂĄte). 1iMGHWH WX VSROX RVHP ~ORK 5LHĂŁHQLH ] NDĂĽGHM MHGQRWOLYHM ~ORK\ WYRUt ĂžDV" KODYQHM WDMQLĂžN\ NWRUi MH WYRUHQi NUiWNRX EiVQLĂžNRX R ]LPH To ale nie je vĹĄetko! Toto rieĹĄenie vystrihnite a odovzdajte LukĂĄĹĄovi Klimentovi. = ~VSHĂŁQĂŞFK ULHĂŁLWH RY EXG~ Y\ORVRYDQt WUDMD NWRUt ]tVNDM~ ELEOLFN~ VSRORĂžHQVN~ KUX DANIEL. 'RSO FKĂŞEDM~FH PHQi GR GYRMtF

1. Ă&#x161;LOHA

Jakob

MojĂĽiĹĄ

Adam

SĂĄra

Jozef

2. Ă&#x161;LOHA PrvĂŠ pĂsmeno:

'R RNLHQND GRSO StVPHQR SRG D ĂŁtSN\ SUL VSUiYQHM RGSRYHGL Ako sa volĂĄ najvyĹĄĹĄĂ vrch na Slovensku? Ă&#x2DC; LomnickĂ˝ ĹĄtĂt Ă&#x2022; XPELHU Ă&#x2014; 3R DQD Ă&#x2013; GerlachovskĂ˝ ĹĄtĂt

DruhĂŠ pĂsmeno: Ako sa volĂĄ hlavnĂŠ mesto Egypta? Ă&#x2DC; AtĂŠny Ă&#x2022; KĂĄhira Ă&#x2014; Lisabon Ă&#x2013; Tunis

Tretie pĂsmeno: .WRUĂŞ ĂŁWiW Pi WYDU SRGREQĂŞ ĂžLĂĽPH" Ă&#x2DC; GrĂŠcko Ă&#x2022; FrancĂşzsko Ă&#x2014; Taliansko Ă&#x2013; 9H Ni %ULWiQLD Ĺ tvrtĂŠ pĂsmeno: KtorĂĄ je najĹĄirĹĄia slovenskĂĄ rieka? Ă&#x2DC; Dunaj Ă&#x2022; Hron Ă&#x2014; VĂĄh Ă&#x2013; HornĂĄd

PĂ&#x2013;

EĂ&#x2013;

MĂ&#x2013;

SĂ&#x2013;

D Ă&#x2DC; Ă&#x2014; M Y Ă&#x2DC; Ă&#x2014; Ă&#x161;

Ă&#x2022;K

Ă&#x2022;A

O Ă&#x2DC;

Ă&#x2022;S

Ă&#x2014; D Ă Ă&#x2DC; Ă&#x2014; J

Ă&#x2022;L

Created by Neevia docuPrinter LT trial version http://www.neevia.com Created by Neevia docuPrinter LT trial version

ĂžtVOR

1DStĂŁ ĂžtVOR

3. Ă&#x161;LOHA

- verĹĄa, v ktorom sa Boh pĂ˝ta Adama "Kde si?"

YHUĂŁD ] NDS /XNiĂŁD NGH VD SUYĂŞNUiW VSRPtQD VORYR W QLH

NDSLWRO\ 0DW~ĂŁRYKR HYDQMHOLD NGH MH ]D]QDPHQDQi PRGOLWED 2WĂžH QiĂŁ

YHUĂŁD ]R NDS HYDQMHOLD -iQD NGH VD StĂŁH ĂĽH QD PLHVWH EROR YH D WUiY\ 0RMĂĽLĂŁRYHM NQLK\ NGH VD StĂŁH R Y\MGHQt ,]UDHOFRY ] (J\SWD . ĂžtVODP SULUD StVPHQi SRG D WDEX N\

1 C

2 A

4. Ă&#x161;LOHA

3 K

4 Y

5 S

6 E

7 I

8 M

pĂsmeno

9 B

10 11 12 L H U

K prĂĄzdnym okienkam nĂĄjdi pĂsmenĂĄ:

Ă˝

Created by Neevia docuPrinter LT trial version http://www.neevia.com

5. Ă&#x161;LOHA

9 NDĂĽGHM ĂŁWYRULFL VORY Y ULDGNX QiMGL MHGQR NWRUp WDP QHSDWUt . QHPX SDWULDFH StVPHQR QDStĂŁ GR ULHĂŁHQLD WDMQLĂžN\ pĂĹĄem L

kreslĂ P

mne V

ty K

XĂžLWH R N{ I

6. Ă&#x161;LOHA

strĂ˝ko K sova U

PD XMHP strihĂĄm S M od O

ich A

drozd F

vrana B

SUHGDYDĂž ĂşradnĂk E Y

osem C

tri H

GHVD" Ă¤

siedmy A

za N

od G

ku E

= NDĂĽGHM GYRMLFH QDStĂŁ PHQR MHGQpKR ]YLHUDWND

Created by Neevia docuPrinter LT trial version http://www.neevia.com

7. Ă&#x161;LOHA

A K Ă˝ E V O

C K Ă&#x201D; U Ă? A

I D Ă˝ R Ă&#x161;

P E S A H E

8. Ă&#x161;LOHA

Osemsmerovka. Po vyĹĄkrtanĂ uvedenĂ˝ch slov zostane Sl" StVPHQ

O E R O M R

A V T U L P

$5$ (08 .Ă? /26 0$Ă˝.$ 23,&$ 29(Ă˝.$ 3(6 3/879$ 35( 7(3 9ĂŠ5

9\ULHĂŁ XYHGHQp SUtNODG\ D YĂŞVOHGNRP SULUD StVPHQi Ă˝ 5=T 10 = P 13 = U 21 = N 25 = E 36 = K 40 = V 43 = Y 50 = Ă 60 = O

XXII - XII = LIV + VI = VII - III = XXXI + V = C-L=

--------

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

------------

- - - - - - - - -

$N VL VD GRVWDO DĂĽ VHP ]QDPHQi WR ĂĽH VL Y\ULHĂŁLO G~IDPH ĂĽH VSUiYQH YĂŁHWN\ ~ORK\ 1DStĂŁ LFK WHGD GR KODYQHM WDMQLĂžN\ 1

1H]DEXGQL =D VSUiYQH ULHĂŁHQLH P{ĂĽHĂŁ ]tVND" VSRORĂžHQVN~ KUX '$1,(/ Created by Neevia docuPrinter LT trial version http://www.neevia.com