17 minute read

VHV: Zem

Vladimír Hurban Vladimírov

Zem

Advertisement

(úryvok)

Vo svojej sedliackej dráme Zem autor hovorí o osudoch ľudí, ktorým túžba po majetku zatemňuje všetky ľudské city . Hoci má bohatý dedinský gazda Ďuro Botár osemdesiat jutár zeme, prikupuje k nim nové . Pre túto jeho nenásytnosť trpí jeho chorá žena, dcéra Zuzka, chudobný majster Klinčok so svojou dcérou Judou . Botár nechce dať svojej žene peniaze na lekára, dcére navrhuje, aby so svojím vydajom počkala do nasledujúceho roku a chudobných ľudí oberá o zem, a tak ich vlastne zbavuje budúcnosti . Keď prečítate daný úryvok, zistíte, že sa predsa nepodrobovali všetci dobrovoľne Ďurovej svojvôli . Zuza (hrdo): Tu som, čo ste ma volali? Botár: Áno. Počuj, Zuza (sadne si k stolu a zavalí sa rukami na našuchorený obrus). To, čo som ti včera večer vravel, vieš? Zuza (vie, o čom bola reč): Čo ste vraveli? A čo ja viem! (Trucovito.) Neviem. Botár (tíši sa): Vieš ty! O tých tvojich „chrobákoch“, čo ich máš v hlave. O tom tvojom vydaji. (Prísne.) Aby si si to z hlavy vyhodila! Aby si teraz na to ani nemyslela, vieš! Zuza (zháči sa): Ale, apo! Botár (rozhodne): Dosť! To mi viac nespomínaj ani ty, ani mať. Tej jesene ťa nevydám. Zuza (zadivene): Ale, apo, veď som vám ja ani nespomínala. Veď ja! Botár: Veď to práve! V dome nepočujem o tom ani slova, ale v celej dedine to hučí. Zuza (neisto): A mať vám spomínali? Botár (mávne rukou): Ach, mať ! Tá mi iné spomínala. Zuza (osmeľuje sa): No, veď to je! S vami sa človek ani nemôže zhovárať o tých veciach. (Bolestne.) Vy sa nestaráte o nás! Nikdy ste sa ma ani neopytovali. Botár (rozdráždene): Veď to, veď to! Ale mne už včera brnkli popod nos dobrí ľudia, že vraj vydávam dcéru. A už aj vedia, aká bohatá nevesta bude. Že, vraj, tú zem, čo som kúpil na jar, tie štyri aj pol jutra, to vraj prepíšem budúcemu zaťovi a čo ja viem ešte čo! Zuza: Ale, apo, kto vám to povedal? Botár: Ja som to počul – a dosť! Ale ja ti vravím – s tým teraz nezačínaj! Ja nemám peňazí, aby som ťa na jeseň vydával. (Neprirodzene.) A keď sa bude Botárova dievka vydávať, nech sa čuduje celá Pazova! (Prirodzene.) Vieš ty, čo dnes treba pri vydaji? Hej, hej, keď sa tvoja mať vydávali za mňa, mali vari pätnásť na hŕbe! A dnes – to ide na tisíce! Zuza (nežne): Ale, apo, vám je teraz ľahšie mať tisíce, ako vtedy mojej matke pätnásť Завод за уџбенике zlatých. (Túli sa.) Otec, ja myslím, že vy toľko ešte budete mať, aby ste ma mohli vydať. Viete, ak sa vám chmeľ zasa tak podarí...

Botár: Už ani reč! Á, na to ty cieliš? Chmeľ? Haha! Ledva že sme ho odobrali a ty by si ho už odpredala? To by som ja pekne dogazdoval! Kým nemáš ceny – nič nie je

tvoje a keď i predáš – potom obráť peniaze na múdrejšie veci. Ej, keby som sa ja nebol toho držal, už by sme boli dávno aj my niekde v Argentíne! Zuza (trucovito): A čo? Aj tam žijú ľudia. A možno, že sú šťastnejší ako my. Botár (žičlivo): No, a čo by si chcela? Čo ti chybuje? Zuza (reálne a spurne): Chcem sa vydať, to je všetko! Botár: Ale, dievka moja, pravdaže! Ja ti nebránim, božechráň! Viem, že si dorástla, že si už dievka na mieste a že sa ti patrí, aby si prišla pod čepiec, ale... Zuza (hrubo): No, tak, keď viete, čo ma zdržiavate? Urobím ako Juda, a potom? Botár (pozrie. Zrazu nastáva v ňom obrat... On sa začne zaujímať i o svojich): Juda? Ktorá Juda? (Oči otvára.) Juda Klinčoková. (So vzrastajúcim strachom a „otcovskou“ starostlivosťou.) Úbohý otec... A ty sa chceš jej prirovnávať? Ty – urobíš – ako Juda – hach!? Zuza, Zuza, čo si to povedala? Čo si to vyslovila? Zuza: No čože je zrazu? Ako ste sa naľakali! Doteraz ste sa o mňa nestarali. Mohla som i horšie urobiť ako Juda! Botár (skríkne): Zuza! Čuš! (Ide k nej. Trhne sa a potom si sadne.) Veď ja konečne ani nehovorím, že by si ty... (Pozrie.) Poď sem, Zuzka, poď k otcovi! Zuza (pomaly, akosi nevoľky ide k nemu). Botár (hladí ju po hlave): Veď ty si moja dobrá dcéra. Hospodin nech ťa chráni pred všetkým zlým! Vidíš o chudere Jude povráva sa všeličo. Neviem, možno je i na veci niečo. (Vzpriamuje sa.) Ale ty si Botárova dcéra, vieš. Ty nie si hocijaká nádenníčka, ktorá by sa prvému hodila do náručia. (Už zasa vo svojom elemente.) Ej, vidíš, tvoj apko stará sa o teba. (Dobromyseľne kýva prstom.) Tvoj apko ti chystá dobrý základ. Aby si bola prvá a – hľadaná. Aby si bola vzácna! Aby sa mládenci trhali o teba! Vidíš, Zuzka, teraz sa mi pritrafila taká príležitosť, že nesmiem premeškať. Завод за уџбенике

Martin Jonáš: Žriedlo života

Zuza (počúva so vzrastajúcim záujmom otca. Ale vysloví mechanicky): Vy chcete zasa kúpiť zem?

Botár (starý zbožňovateľ zeme): Áno veru, zem! Bzovský ide do Argentíny a ponúkol mi zem. Krásna je ako dlaň! A blízko. Dvanásť jutár v jednom kuse. Vieš ty, čo je to?! A preto, len sa utíš a buď trpezlivá. Musíme aspoň do jari sa utiahnuť. Veď aj mať by potrebovali na doktora, ale teraz nemožno, nemožno. Zuza (po zdanlivom upokojení vzkypí): A vy nechcete dať materi na liečenie? (Pozrie prenikavo na otca.) Botár: Áno, nech sa aj ona strpí. Len nateraz. Zuza (díva sa uprene): Tak ani matke na liečenie nie? Otec...! Botár (tíši ju). No, no, dobre bude. Ešte len tých dvanásť jutár. Zuza: A potom? (Zronene a bolestne.) Ach, nikdy, nikdy vám nebude dosť! Vám nikdy! (Odchádza.) Botár (pozrie): Zuza! Zuza (náhle vyjde von). Botár (díva sa za ňou a mávne rukou. Potom pribehne k stolu a pritíska obrus na peniazoch). PREMÝŠĽAME, DISKUTUJEME • Aký vzťah má Botár k žene a k dcére? Prečo Zuze hovorí, že sa tej jesene nesmie vydať? Čím to odôvodňuje? Akú svadbu má mať Botárova dcéra? • Zuza s tým nesúhlasí. Ako sa usiluje presvedčiť ho, aby jej predsa dovolil vydať sa? • Keď vidí, že otec neustupuje, čím sa mu vyhráža? Vyvolalo to zmenu v Botárovi? • Čo Zuzu najväčšmi vzruší? • Prečo Botár kupuje toľko jutár zeme? BUDEME SI PAMÄTAŤ Divadelné hry patria k dramatickému umeniu. Je to scénické umenie, pretože sa hrá na javisku (scéne). Pre ne je charakteristické to, že napriek epickému príbehu, ktorý sa v nich rozvíja, nie je tam rozprávač príbehu. Dej prebieha prostredníctvom konania postáv a ich jazykových prehovorov. Ak ide o rozhovor dvoch postáv, hovoríme o dialógu. Ak má dlhší prehovor jedna postava, hovoríme o monológu. Podľa vonkajšieho členenia divadelné hry sa delia na menšie celky: dejstvá a výstupy. Dejstvo je tá časť drámy, ktorá sa odohráva v jednom čase na jednom mieste. Počas hry herci z javiska (scény) odchádzajú alebo na javisko prichádzajú. Za ten čas, kým je na scéne rovnaký počet osôb, máme jeden výstup. Vnútorná stavba divadelnej hry: 1. úvod (expozícia) – oboznámenie diváka s prostredím, postavami a vzťahmi medzi postavami Завод за уџбенике 2. zápletka (konflikt) – naznačenie konfliktu, rozporu medzi postavami 3. zauzľovanie (kolízia) – vyostrenie konfliktu, stupňovanie zápletky 4. vyvrcholenie (kríza) – konflikt vrcholí 5. rozuzlenie (katastrofa) – kladné alebo záporné vyriešenie konfliktu

BUDEME SI PAMÄTAŤ

Podľa obsahu dráma sa delí na: tragédiu (hra s vážnou tematikou zobrazujúca človeka v zápase s nepriateľskými silami, ktoré sú však silnejšie ako on, preto musí zahynúť – hra sa končí tragicky), činohru (obsahuje prvky charakteristické pre komédiu i prvky tragédie, zobrazuje vážne spoločenské problémy a nemusí sa končiť tragicky), komédiu (veselohra, ktorá sa zameriava na zobrazenie drobných nedostatkov jednotlivcov – lakomosť, túžbu po bohatstve a sláve, klebety a pod.). Jednoaktovka je divadelná hra, ktorá má len jedno dejstvo. Opereta patrí k dramatickému literárnemu druhu a je to hudobno-dramatický útvar zábavného rázu, v ktorom sa strieda hudba s hovoreným slovom. Muzikál tiež patrí k dramatickému umeniu a v ňom sa spája hovorené slovo s hudbou, ibaže prechod medzi slovom a hudbou je plynulejší ako v operete. Prvé predstavenie novonaštudovanej divadelnej hry má slávnostný ráz a volá sa premiéra. Ďalšie predstavenia sú reprízy. Vladimír Hurban Vladimírov (1884 – 1950) sa zväčša podpisoval skrátene ako VHV (vyslov vé-há-vé), pričom si Vladimírov k menu a priezvisku dopísal preto, že aj jeho otec bol Vladimír, ináč syn štúrovského predáka Jozefa Miloslava Hurbana a brat známeho slovenského spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského. VHV žil a pôsobil ako evanjelický kňaz v Starej Pazove. Bol veľmi plodným dramatikom, ktorý napísal 60 divadelných hier a prvú slovenskú operetu Pekná nová maľovaná kolíska. Najznámejšie sú jeho drámy z dedinského života Zem, Záveje, Zámka škripí a Vinica zrie.Завод за уџбенике

ZÁKLADNÉ VÝVINOVÉ OBDOBIA V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

Dejiny slovenskej literatúry sa delia na desať hlavných období: 1. staroslovienske písomníctvo (833 – 907), 2. stredoveká latinská a česká literatúra na Slovensku (907 – 1415), 3. renesančná literatúra na Slovensku (1415 – 1648), 4. slovenská a česká baroková literatúra (1648 – 1780), 5. osvietenstvo na Slovensku (1780 – 1818), 6. klasicizmus v slovenskej literatúre (1818 – 1836), 7. romantizmus na Slovensku (1836 – 1875), 8. realizmus na Slovensku (1875 – 1919), 9. slovenská literatúra medzi dvoma vojnami (1919 – 1945) a 10. súčasná slovenská literatúra. Staroslovienske písomníctvo vzniklo v prvom štátnom útvare našich predkov, ktorý sa v rokoch 833 – 907 formoval ako Veľkomoravská ríša. To písomníctvo súviselo s prijímaním kresťanstva našich pohanských predkov, ktoré Cyril a Metod šírili na Veľkej Morave. Hoci sa z literatúry tohto obdobia zachovalo málo pamiatok, jej význam je veľký nielen pre slovenskú literatúru, ale i pre literatúru iných slovanských národov. Najvýznamnejšia je skutočnosť, že na území Veľkej Moravy vznikla prvá slovanská vzdelanosť s prvým slovanským písmom (hlaholika) a prvým slovanským spisovným jazykom (staroslovienčina). Stredoveká latinská a česká literatúra na Slovensku sa rozvíjala po páde Veľkej Moravy. Slovensko sa stalo súčasťou feudálneho a kresťanského uhorského štátu. V tomto období prevládala písomnosť v latinskom jazyku. Od druhej polovice 14. storočia začalo slovenské zemianstvo a meštianstvo používať ako spisovný jazyk češtinu. Do češtiny sa dostávali slovenské slová, takže to bola slovakizovaná čeština. Renesančná literatúra na Slovensku vzniká pod vplyvom husitského hnutia z Čiech a humanistickej kultúry z Talianska. Literatúra zobrazovala radostný vzťah človeka k životu. V tomto období sa v slovenskej literatúre písali historické a ľúbostné básne. Učení Slováci svoje diela písali v latinskom a českom spisovnom jazyku. Slovenská a česká baroková literatúra sa pestovala v ťažkých pomeroch náboženských a protitureckých bojov na Slovensku. V tomto období sa ľudí zmocňovala beznádejnosť a istota sa hľadala v záhrobnom živote. Spisovatelia písali najmä náboženské básne v českom alebo latinskom spisovnom jazyku. Osvietenstvo na Slovensku predstavuje obdobie, v ktorom sa začína veľké hnutie slovenského národného obrodenia a v ktorom bol uzákonený prvý slovenský spisovný jazyk Antonom Bernolákom. Nový spisovný jazyk neuznali však všetci slovenskí vzdelanci a mnohí z nich ešte vždy písali po česky. V období osvietenstva sa písali populárnovedecké rozpravy Завод за уџбенике (Jur Fándly) a vznikol prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosťi, ktorý v novom slovenskom spisovnom jazyku napísal Jozef Ignác Bajza.

Klasicizmus v slovenskej literatúreznamená krátke literárne obdobie. Najznámejší spisovatelia tohto obdobia boli Ján Hollý, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik a Ján Chalupka. Ján Kollár a

Pavol Jozef Šafárik vytvorili myšlienku slovanskej vzájomnosti. Usilovali sa ňou upevňovať národné povedomie tým, že slovenskú národnosť zapájali do širšej rodiny slovanských národov. Učení Slováci i vtedy písali alebo v slovenskom jazyku Antona Bernoláka, alebo v českom spisovnom jazyku. Toto obdobie bolo dobou národného obrodenia. Spisovatelia tohto obdobia písali podľa vzorov klasických diel antickej (starej gréckej a rímskej) literatúry. Najobľúbenejšie literárne druhy boli óda, epos a dráma. Romantizmus na Slovenskusa začína vystúpením školy Štúrovej v roku 1836 a trvá po zrušenie Matice slovenskej v roku 1875. V tomto období v roku 1843 Štúr, Hurban a Hodža uviedli do literatúry dnešný spisovný jazyk Slovákov, v ktorom nadaní štúrovskí básnici a prozaici onedlho vytvorili vynikajúce romantické diela slovenskej literatúry. V romantickej literatúre sa prejavili záujmy o minulosť, sny o budúcnosti a túžba po slobode. (Širšie poznatky o romantizme sme uviedli v prvej časti našej čítanky Poézia.) Realizmus na Slovensku. – Po neúspechu revolúcie v rokoch 1848/49 národný a kultúrny život na Slovensku upádal. K oživeniu došlo po páde Bachovho absolutizmu. Generácia realistických spisovateľov (Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Országh-Hviezdoslav, Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová, Terézia Vansová, Gustáv Maršall-Petrovský, Božena Slančíková-Timrava, Jozef Gregor-Tajovský, Ján Čajak a iní) i naďalej podporovala ideový program národného obrodenia. Na rozdiel od romantických spisovateľov, ktorí námety čerpali predovšetkým z minulosti, realisti sa sústredili na súčasnosť a cez ňu chceli pravdivo, teda aj kriticky písať o živote Slovákov. Z literárnych druhov v realizme prevláda próza, a to najmä slovenská dedinská realistická poviedka. Od roku 1909 sa v slovenskej literatúre zjavuje literárny smer moderna. V tomto období sa znovu viacej pozornosti venuje citom a fantázii. Z literárnych druhov prevláda poézia. Zakladateľom moderny na Slovensku je Ivan Krasko. Slovenská literatúra medzi dvoma vojnami sa vyvíjala za čias prvého samostatného štátu Čechov a Slovákov v prvej Československej republike od konca prvej svetovej vojny po koniec druhej svetovej vojny. V medzivojnovom období vedľa moderny v slovenskej literatúre je ešte vždy prítomný i realizmus, lebo vlastne romantizmus a realizmus sú najhlavnejšie literárne smery vôbec a ich prítomnosť sa v literárnych dielach dodnes často strieda. V súčasnej slovenskej literatúre sa aj naďalej striedajú najhlavnejšie literárne smery a z literárnych druhov sa prepletá próza a poézia. Literárny život svojimi dielami podporovali a podporujú spisovatelia František Hečko, Vladimír Mináč, Rudolf Jašík, Jaroslava Blažková, Vincent Šikula, Klára Jarunková, Hana Zelinová, Milan Rúfus, Miroslav Válek, Ľubomír Feldek, Daniel Hevier a iní. Keď ide o súčasnú slovenskú vojvodinskú literatúru, na jej rozvoji sa podieľali (podieľajú) Ján Čajak ml., Juraj Tušiak, Pavel Mučaji, Michal Babinka, Paľo Sabo Bohuš, Viera Benková, Miroslav Demák, Víťazoslav Hronec, Michal Ďuga a iní.Завод за уџбенике

SLOVNÍK LITERÁRNOVEDNÝCH POJMOV

alegória (inotaj) – vyjadrenie myšlienky obrazom (lebo sa tieto z istých dôvodov nesmú priamo vysloviť) anafora – štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním tých istých slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov báj (mýtus) – rozprávanie, v ktorom sa neznáme javy vysvetľujú na základe fantázie človeka; vyjadrujú predstavy ľudí v dávnoveku o pôvode sveta a života na Zemi, o prírodných úkazoch, o vybájených hrdinoch, o vzniku názvov krajín, morí, kvetov a pod. balada – kratšia lyrickoepická báseň alebo pieseň s dramatickým pochmúrnym dejom cestopis – literárny žáner opisujúci dojmy a príbehy z ciest denník – dielo, v ktorom sa dokumentovane (s udaním miesta a času) a chronologicky (časovo zaradom) podávajú určité dojmy, postrehy, skúsenosti a iné zážitky autora. Je písaný technikou ja – rozprávania. dievčenský román – typ románu určený dospievajúcim dievčatám; hlavnou postavou diela je hrdinka. Výrazne sa orientuje na citovú stránku života a konflikty sa sústreďujú na prostredie, kde sa dievčatá najviac pohybujú. dilógia – umelecké dielo zložené z dvoch častí (napr. dva romány) dobrodružná literatúra – súhrnný názov pre epické diela vyznačujúce sa príbehovosťou a dramatickosťou. Dej je budovaný na časovom slede a dielo má obyčajne svojho ústredného hrdinu. dramatik – spisovateľ tvoriaci drámy, divadelné hry elégia (žalospev) – lyrická báseň, v ktorej básnik vyjadruje žiaľ nad nejakou smutnou skutočnosťou epanastrofa – štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním slov alebo skupiny slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša epigram – krátka satirická báseň, v ktorej autor satiricky a kriticky vyjadruje svoj vzťah k osobám alebo k spoločnosti epika – základný literárny druh, zachytáva vonkajší svet rozprávaním deja istého príbehu pomocou dynamických motívov, ktoré pomocou konfliktov (zrážok) vytvárajú dejové napätie epitaf – nápis na hrobe epiteton – básnický prívlastok esej – umelecky spracovaná úvaha o aktuálnych otázkach spoločenského, kultúrneho alebo hospodárskeho života; esejista (kto píše eseje) fabula – dejová osnova v (slovesnom) diele gradácia – štylistická figúra založená na stupňovaní slov a výrazov podľa dôležitosti významu alebo účinku humoristický – obsahujúci humor hymna – lyrický žáner; slávnostná skladba, pieseň ako symbol istého spoločenstva: štátna hymna, olympijská hymna (z gréc. hymnos = chválospev) charakteristika – vystihnutie podstatných vlastností postavy; priama charakteristika (autor priamo vymenúva vlastnosti postavy) a nepriama charakteristika (autor nechá postavu konať, hovoriť a pritom sa prejaví jej charakter) chronológia – zaznamenávanie javov podľa časovej postupnosti idyla (selanka) – epická báseň stredného rozsahu, ktorej námetom je vidiecky, najmä pastiersky život. Umelecký Завод за уџбенике obraz sveta v idyle má črty idealizovania, nie je teda odrazom skutočného sveta, ale vlastnou predstavou básnika o tomto svete. interpunkcia – sústava rozdeľovacích znamienok; ich používanie; interpunkčné znamienka – graficky vyznačujú členenie písomného prejavu (bodka, čiarka, pomlčka ap.)

ja – rozprávanie – hlavná postava sa stotožňuje s osobou rozprávača príbehu (rozprávanie v prvej osobe) kolektívny hrdina – ak hrdina nie je jednotlivec, ale kolektív spojený určitým cieľom legenda – druh stredovekého literárneho útvaru. Tematicky čerpá z Biblie, najčastejšie rozpráva o udalostiach zo života svätých. lyrickoepické dielo – dielo, v ktorom sa uplatňujú lyrické i epické prvky. Nad vlastným dejom, ktorý je epickým jadrom textu, dominuje autorov vzťah k deju a presadzujú sa subjektívne a reflexívne prvky. lyrika – literárny druh vyjadruje pocity, myšlienky, nálady autora (nemá dej) metafora – obrazné vyjadrenie, slovo sa používa v jeho prenesenom význame na základe podobnosti predmetov a ich vlastností, napríklad zvony mlčia, jeseň cerí zuby, hviezdy pozerajú moderna – umelecký smer z konca 19. a zo začiatku 20. storočia monológ – prejav jedného hovoriaceho; hovorenie k sebe samému, samovrava, op. dialóg novela – epické dielo, ktoré má krátky až stredný rozsah, vystupuje v ňom málo postáv, rozprávanie sa sústreďuje len na jeden pútavý príbeh, ktorý autor podáva dramaticky, bez opisných a ďalších dejových zložiek a často sa končí výrazným až prekvapujúcim záverom (z tal. novella – novinka) obkročný rým – v štvorverší rýmové spojenie prvého so štvrtým a druhého s tretím veršom podľa vzorca abba óda (oslavná báseň) – rozsiahlejšia lyrická báseň, ktorá je adresovaná nejakej významnej osobnosti alebo kolektívu a básnik sa v nej oslavným spôsobom vyjadruje o významnej téme: o národe, slobode, prírode, mladosti a pod. osobná lyrika – lyrika, v ktorej autor vyjadruje svoje osobné pocity, nálady, myšlienky a stotožňuje sa s lyrickým hrdinom pointa – stručné vyvrcholenie alebo zhrnutie myšlienky populárna pieseň – pieseň určená širokým vrstvám obyvateľstva. V texte vyjadruje pocity generácie a doby, v ktorej vzniká. Hudba zväčša podlieha módnemu vkusu. povesť – žáner prozaickej epiky neveľkého rozsahu, ktorý sa viaže na určité skutočné miesto, na určitý čas, na určitú udalosť, osobu alebo vec poviedka – krátky epický útvar zobrazujúci jednu udalosť zo života človeka, vystupuje v nej malý počet postáv, ktoré sa v priebehu deja nevyvíjajú, sú už sformované prirovnanie – obrazné pomenovanie, porovnávanie dvoch vecí na základe spoločnej vlastnosti prozaik – spisovateľ píšuci prózu realizmus – umelecký smer usilujúci sa o čo najvernejší obraz skutočnosti refrén – opakovanie verša alebo skupiny veršov na konci strofy v nezmenenej alebo čiastočne zmenenej podobe, zdôrazňuje sa v ňom nejaká myšlienka alebo tvorí jadro celej básne reportáž – literárny žáner, ktorého obsahom je nejaká významná časová udalosť podávaná formou blízkou novinárskej próze retrospektíva – pohľad späť, na minulé udalosti revolučná pieseň – básnik v nej vyjadruje svoje sociálne cítenie vyvolané búrlivými časmi revolúcie román – väčšie umelecké, spravidla prozaické slovesné dielo so zložitým sujetom: sociálny román, historický, dobrodružný a pod. Spojením viacerých románov vznikajú dilógie, trilógie alebo románové cykly. romantizmus – umelecký a myšlienkový smer od začiatku 19. storočia charakterizovaný prevahou citov, návratom Завод за уџбенике k prírode, k minulosti ap. rozhlasová hra – literárno-dramatický žáner, ktorý využíva iba zvukové prostriedky rým – zvuková zhoda na konci slov alebo skupín slov na konci veršov satirická báseň – báseň kritizujúca nedostatky spoločnosti

serenáda – večerná pieseň milej slang – vrstva nespisovných vyjadrovacích prostriedkov, ktoré používajú isté spoločenské, záujmové ap. skupiny: lekársky, poľovnícky, vojenský, študentský slang slovanská antitéza – básnická figúra, v ktorej sa najprv niečo tvrdí, potom sa to popiera a konečne sa povie, čo to vlastne je sociálne balady – balady, v ktorých sa riešia problémy biedy, vojny, osamelosti ľudí sonet (znelka) – lyrická báseň pozostávajúca zo 14 veršov, rozčlenených do 2 štvorverší a 2 trojverší (pôvodná schéma: a b b a/a b b a/c d c/d c d) striedavý rým – rýmové spojenie dvoch párnych a dvoch nepárnych veršov v strofe podľa schémy: ab ab symbol – niečo konkrétne, čo sa všeobecne uznáva za znak istej abstraktnej hodnoty: napríklad holubica je symbol mieru štúrovci – generácia mládeže, ktorá bola na čele slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia (pomenovali ju podľa jej vodcu Ľudovíta Štúra) téma – základná myšlienka umeleckého diela; predmet rozhovoru alebo úvahy, námet trilógia – umelecké dielo zložené z troch častí (napr. tri romány) umelecký postup – využíva umelecké jazykové prostriedky – poetizmy, figúry atď. vnútorný monológ – myšlienky a city hrdinu diela podané rozprávačom deja viazaná umelecká reč – dodržiava pravidelný rým a rytmus (v poézii) zdrobnenina – odvodené slovo, ktoré označuje jav menší ako základové slovo alebo vyjadruje citový vzťah k ozna čovanému javu, deminutívum (napr. kamienok, žabka) združený rým – rýmujú sa dva a dva za sebou nasledujúce verše podľa schémy: aa bb životopisný román – román, v ktorom autor vychádza zo životopisných prameňov. Ak nemá dostatok faktografických údajov, dopĺňa ich nielen údajmi z historickej skutočnosti, ale aj vlastnou fikciou. Марјена Корош, Марија Андрашик: Читанка за 7. разред основне школе • Друго издање, 2018. године • Издавач Завод за уџбенике, Београд, www.zavod.co.rs • Ликовни уредник, дизајн и корице Биљана Савић • Графички уредник Мирослав Радић • Компјутерска обрада текста Љубомир Милачић • Лектор Алена Пешкова • Коректори Ана Вршка, Алена Пешкова • Формат 20,5 × 26,5 cm • Обим 18,5 ШТ • Тираж: 300 примерака • Рукопис предат у штампу марта 2018. године • Штампање завршено априла 2018. године • Штампа ЈП СЛУЖБЕНИ ГЛАСНИК, Београд Mariena Korošová, Mária Andrášiková: Čítanka pre 7. ročník základnej školy • Druhé vydanie, 2018 • Vydal Zavod za udžbenike, Завод за уџбенике

Belehrad, www.zavod.co.rs • Výtvarná redaktorka, obálku a dizajn navrhla Biljana Savićová • Grafický redaktor Miroslav Radić • Úprava textu na počítači Ljubomir Milačić • Jazyková úprava: Alena Pešková • Korigovali Anna Vršková, Alena Pešková •

Formát 20,5 × 26,5 cm • Rozsah 18,5 TH • Náklad: 300 výtlačkov • Rukopis zadaný vmarci 2018 • Vytlačené vapríli 2018 • Tlač

JP SLUŽBENI GLASNIK, Belehrad

This article is from: