Emília Nogová-Šavelová: Trinásta alebo príbeh o nevydarenej kliatbe

Emília Nogová-Šavelová

Trinásta, alebo príbeh o nevydarenej kliatbe

(úryvok)

Na podklade klasickej rozprávky autorka Emília Nogová-Šavelová sa vo svojom dramatickom texte vyjadrila k súčasným problémom . Znázornené sú tu nenávisť, hnev a pomstychtivosť, ktoré sú zlými radcami tak v rozprávkovej, ako aj v nerozprávkovej krajine . Je to príbeh trinástej sudičky1 – nešikovnej, popletenej, nikým nepochopenej – omnoho bližší ako v klasickom rozprávkovom príbehu . V hre účinkujú: Kráľovná – panovačná nervózna dáma, ktorá pohŕda všetkými a všetkým okolo seba, no najmä svojím manželom Kráľ – slabošský, trochu pohodlný, trochu lenivý, bez autority, hlboko pod papučou svojej manželky Radca – falošný, podlízavý2, kam vietor – tam plášť, len aby mu bolo dobre Ruženka – rozmaznané dieťa, ktoré má všetko, na čo si zmyslí, okrem lásky Trinásta – nešikovná, popletená, nikým nepochopená, no predovšetkým trpiaca syndrómom3 trinástej v poradí, večne túžiaca po úspechu a uznaní IV. VÝSTUP (Javisko sa zaplní voľne pohodenými pohrávajúcimi a ponevierajúcimi sa ľuďmi, ktorí sa príchodom Trinástej, akoby šibnutím čarovného prútika, v okamihu menia na jej „plne automatizovanú“ domácnosť.) Trinásta: No to je neslýchané! To je drzosť! To je nehoráznosť! Ja sa pachtím, čarujem ako taká čarodejnica, hoci som sudička, a toto je ľudská vďaka! Radca (vchádza a podlízavo sa prihovára): No to je ale neslýchané! Taká drzosť, taká nehoráznosť4! Trinásta: Z duše mi hovoríš. Radca: Tí ti ale ublížili...! Trinásta (najprv sa začuduje, čože to ten radca rozpráva, ale časom mu začne dôverovať): Však? Radca: No to je ale nevychovanosť a nevďačnosť! Tu by bola na mieste prefíkaná pomsta. Trinásta: Veru, už som o tom tak trochu premýšľala. Radca: Mala by to byť pomsta ako z čítanky. Trinásta: Tak, tak. Radca: Teda keby mňa tak urazili ako teba, ja by som ich asi zaklial.Завод за уџбенике Trinásta: Veď ich aj zakľajem. Radca: Zaklial by som ich, aby zaspali naveky. Trinásta (prikývne a naskutku začne čarovať).

1 sudička – ženská bytosť, ktorá podľa mytológie určuje osud novorodenému dieťaťu 2 podlízavý – ten, ktorý si vychvaľovaním a podobne získava niečiu priazeň 3 syndróm – lek. súbor charakteristických príznakov choroby 4 nehorázny – poburujúci, bezočivý, neslýchaný 135

Radca: Ale nie hneď, až keď bude mať princezná pätnásť rokov, nech sa dovtedy pekne potrápia.

Trinásta: Tí si oči vyplačú.

Radca (takticky5): Avšak svojho najlepšieho priateľa by som nezaklial. Ten by potom so mnou v tom kráľovstve vládol. Trinásta: Ale kto je môj najlepší priateľ? Radca: No predsa ja!!! Trinásta: Aha! Lenže ako ich zakľajem, keď teraz budem musieť byť vo vyhnanstve? Radca: Potajomky ťa prepašujem6 na zámok v deň krstín princeznej, ostatné pôjde ako po masle. (Nazrie do svojho notesa.) Mám ešte nejaké povinnosti. Uvidíme sa na krstinách. (Odchádza.) (Trinásta osamie a s účinnou pomocou svojej „plne automatizovanej“ domácnosti začne pripravovať kliatbu.) VI. VÝSTUP (Radca prináša trón, uvádza veličenstvá, otvára slávnosť – krstiny.) Radca: Prosím ticho! Vaše veličenstvo, otváram túto slávnosť, tieto krstiny jediného kráľovského potomka. Kráľ: Dávam ti, princezná, meno Ruženka. Kráľovná (očividne podráždená, že ju kráľ predbehol): A ja ti dávam meno Šípková. Radca (zachraňuje situáciu): Nuž, naša princezná bude známa tým, že má mená dve. Teraz volám sudičky! Príďte a podarujte Ruženke Šípovej do vienka samé dobré veštby, vzadu vás potom čaká občerstvenie. (Spomedzi dvoranov prichádzajú, jedna po druhej, sudičky: zábudlivá, ktorá želá dobrú pamäť, slepá – orlí zrak, hluchá – dobrý sluch, všivavá – čistotnosť a podobne; fantázii sa medze nekladú.) Trinásta (prichádza, ako si to predtým nacvičila, vďaka jej „šikovnosti“ sa jej medzi toľkými ľuďmi podarí objaviť princeznú až na tretí pokus): Som tu, hoci ste ma nevolali! Prichádzam, aby som sa pomstila za vašu nevďačnosť. Zaklínam ťa, Ružena, aby si sa v deň svojich pätnástych narodenín pichla na vretene alebo čomsi inom ostrom! Toto pichnutie ťa uspí a s tebou zaspí celé kráľovstvo. Na-ve-ky!!! (Odchádza pomedzi dvoranov, ktorí zdúpneli od hrôzy.) Radca (jediný sa zmôže na slovo): Héj, Trinásta, počkaj! Ty si to zasa poplietla! Veď ja som nemal byť zakliaty!!! Kráľ: Čože, Radca, ty si o tom vedel? Kráľovná: Keby len vedel, on to určite pripravoval!!! Ty nie si radca, ty si zradca! Mikuláš, vybavte to tu! Odchádzam do svojich komnát. (Odíde s dieťaťom v náručí.) Kráľ: Uvedomuješ si, čo si vykonal? Radca (prehnane previnilo): Veličenstvo, potrestajte ma za môj čin. (Pre seba): ... že som Завод за уџбенике bol taký hlupák a dôveroval tej babráčke.

Kráľ: Čo si to mrmleš?

Radca: Že som pripravený prijať trest. Prv než ho však vyslovíte, musím vám pripomenúť, že ste kráľ známy svojou milosrdnosťou a bola by škoda kaziť vašu povesť popravou jedného radcu. Kráľ: Ty lišiak prešibaný, takto ty na mňa! Nuž dobre, nechám ťa nažive, ale dostaneš jednu úlohu. Budeš sa starať o bezpečnosť našej Ruženky. A pamätaj, ak zaspí ona, zaspíme všetci. Aj ty! Radca: Ďakujem, ďakujem... (Len čo Kráľ odíde, vyštverá sa na trón.) Uf, mohol som dopadnúť aj horšie. Myslím, že bude stačiť, keď dám zničiť všetky vretená alebo radšej všetky ostré predmety. IX. VÝSTUP (Ruženka je sama, opustená, neskutočne unudená. Na túto chvíľu už dávno čakala Trinásta.) Trinásta (priplichtí sa k Ruženke): Ahoj, dievčatko! Ruženka: Ja nie som nijaké dievčatko, ja som princezná a tamten zámok mi raz bude patriť. Trinásta (pre seba): No, to sa ešte uvidí. Ruženka: A vôbec, čo robíš v kráľovskej záhrade, keď ťa nepoznám? Trinásta: Nepoznáš ma, lebo si ešte nebola na svete, keď som bola s tvojimi rodičmi dobrá priateľka. Ruženka: O ničom mi nehovorili. Ty si bola dvorná dáma? Завод за уџбенике

Trinásta: Čosi také, ale potom som musela odcestovať.

Ruženka: Vidíš, a mňa tu nechali samu. Oni sa zabávajú, čosi pripravujú a ja sa tu musím nudiť.

Trinásta: Nemusíš. Prišla som, aby som ťa zabávala.

Ruženka: Áno! Budeme sa zabávať. Trinásta (rafinovane1): Budeme sa hrať, na čo len chceš. Ruženka: Tak na slepú babu! Trinásta: Poznám lepšiu hru... Ruženka: Tak potom na naháňačku. Chytaj, chytaj...! Trinásta: Ruženka, Ruženka! (Snaží sa ju dohoniť.) Nechceš sa hrať radšej na priadku? Ruženka: Takú hru nepoznám. (Konečne zastane.) Trinásta: Pri tejto hre sa používa vreteno. Ruženka (vyvalí okále od údivu.) Trinásta: Vreteno, to je také... veď ti to ukážem. (Vytiahne „vražedný nástroj“. Nič netušiaca Ruženka okamžite siahne po ňom.) Radca (pribehne práve v okamihu, keď Ruženka siaha po vretene, onemie a stuhne od preľaknutia.) Kráľ a kráľovná (dobehnú mu v pätách): Radca! Kde je Ruženka? Radca (zmôže sa len na to, že ukáže pohľadom). (Všetci v tej chvíli zbadajú Ruženku, ale už je neskoro. Ruženka sa pichne a všetci padnú ako podťatí.) Trinásta (nadšená, že sa jej konečne niečo podarilo, zháňa medzi dvoranmi Radcu): Podarilo sa! Podarilo! Radca, Radca, vstávaj! Počuješ, nežartuj! Už sa nemusíš pretvarovať. Budeme spolu vládnuť! Celé kráľovstvo je naše, konečne som prvá! (Zrazu jej to dôjde.) Och, ja hlupaňa! Veď ja som zakliala aj jeho! Zase som to zbabrala! Komu budem teraz vládnuť? Takto ostanem navždy trinásta! To je koniec, je koniec, koniec...! (Zúfalá odchádza do zadného plánu javiska – šatnice, vyzlieka sa z kostýmu a trucovito odchádza z javiska.) PREMÝŠĽAME, DISKUTUJEME • V čom sú rozdiely medzi textom pôvodnej ľudovej rozprávky a uvedeným dramatickým textom? • Aké vlastnosti má podľa vášho názoru Radca? Prečo podporuje Trinástu sudičku? • Hoci je Radca kráľovým služobníkom, Trinásta mu dôveruje. Aké vlastnosti má táto sudička? Čo je príčinou takého jej správania? • Ako sú znázornené vlastnosti sudičiek? Sú aj v pôvodnej rozprávke také?Завод за уџбенике • Prečo sa podľa vášho názoru Trinástej nevydarí kliatba? Autorka dala sudičke meno Trinásta. Má to súvis s obsahom textu? • Využite vlastné skúsenosti a porovnajte základné črty divadelnej a rozhlasovej hry. • Ktoré pokyny hercom (v zátvorke) sa týkajú pohybov, ktoré pohľadov, a ktoré citov?

BUDEME SI PAMÄTAŤ

Podľa funkcie sluchového a zrakového princípu systém dramatických umení možno rozčleniť na štyri kategórie: 1. Divadlo je audiovizuálne umenie s dôrazom na sluchové vnímanie textu, pričom je zrakové vnímanie druhotné. 2. Film je technické vizuálnoauditívne umenie, lebo v ňom je prvotným princípom zrakové vnímanie a príjem slovesného textu je druhotný. 3. Televízna hra je technické audiovizuálne umenie, v ktorom má prevahu sluchový princíp, ako je to aj v divadle. V televíznej hre sa využíva mnoho akustických prostriedkov a postupov filmu (rýchle striedanie obrazu, deja, strih). 4. Rozhlasová hra je technické auditívne umenie bez možnosti využitia zrakového princípu. Stavia sa teda predovšetkým na zvukovej stránke, na epickom rozprávaní príbehu, preto sa v mnohých rozhlasových hrách stretneme s postavou rozprávača. ČO UŽ VIEME Aby sa dramatické dielo mohlo hrať na divadelnej scéne, musí na ňom pracovať veľa tvorivých osobností. Dramaturg – vyberá dielo na divadelnú realizáciu. Režisér – sa podieľa na tvorení koncepcie a spôsobu stvárnenia divadelnej hry. Herci – stvárňujú postavy diela. Scénograf – (výtvarník scény) pripravuje scénu, na ktorej sa divadlo hrá. Maskér – má na starosti líčenie a maskovanie hercov. Šepkár – sa stará o verný herecký prednes podľa divadelnej predlohy. Kostymér – navrhuje a zaobstaráva kostýmy pre hru na javisku. Hudobný skladateľ – tvorí scénickú hudbu, ktorá dopĺňa situáciu na scéne. Osvetľovači – sa podieľajú v tvorení svetelných efektov na scéne. Zvukári – sú tvorcami zvukových efektov. Завод за уџбенике