Martin Rázus: Matka

Martin Rázus

Matka

Spisovateľ Martin Rázus vo svojej básnickej zbierke To je vojna podal ťažké chvíle z obdobia prvej svetovej vojny . Jednou z najdojímavejších básní tejto zbierky je balada Matka . V nej opísal tragický osud matky, ktorá mala syna vojaka v rakúsko-uhorskom vojsku . Keď jej napísal, že príde do rodného kraja, prišla na stanicu a dlho naňho čakala, nedbajúc na hlad a zimu . Stanica pustá, stanica tichá, iba tie drôty čo stonú... ženička v kúte schúlená čupí1 , nikto sa neobzrie o ňu. Trasie sa zimou... zďaleka prišla, predvčerom písal syn z boja, ako tej noci že má prejsť krajom: – Vyjďteže, mamička moja! Pohla sa ráno... V batôžtek vzala voľačo bielizne, stravy... Záveje! Skoro zhynula cestou... – Len či sa ten vlak tu staví?! Koho sa pýtať? Opodiaľ vojak na stráži, mračný jak v hneve; podíde k nemu: – Nevedia, prosím?... Stisne len plecom, že nevie. Zatiahne vietor, štipľavý vietor, z krovu sneh sypunký líže... Na zvonku: cin-cin... chvíľka – vlak vhrmí – po vozňoch červené kríže. Aké to tváre hľadia z tých okien, ani vosk žltučké, chudé... Bože môj, kto len za všetko toto zodpovie na tvojom súde?! – Šš-šš-šš – vlak hne, utrie zrak žena, úradník vedľa nej bočí... – Nevedia, prosím? – vraví mu svoje. Nevie tiež: – „Možno, že v noci!“

Vychodia hviezdy, jagavé hviezdy, bielučký mesiac sa díva... – Skrahnete!2 – ktosi pojme3 ju, keď je sama jaks`4 bojazlivá. V sieni dym... výpar nápoja, ale teplučko... skoro jak doma, ľudia tu – aspoň zopár slov stratí... sú to tiež ako-li ona5 . Vyslúcha sťažnosť, vylieva bôle, horký žiaľ jasný zrak kalí: – Vyučil sa mi, vytrápil sa mi, teraz ho na vojnu vzali! Dochodia vlaky – odchodia vlaky, s nimi tu zdraví – tam chorí; polnoc už prešla, ženička tŕpne: – Len už ten ktorý je – ktorý? Zhášajú svetlá... – Berte sa domov, do svitu nemáme vlaku! Musí von, vezme batôžtek, a tam zloží sa pri palesáku6 . Chvejú sa hviezdy, jagavé hviezdy, bielučký mesiac sa díva... Kamže sa vrhne o tomto čase? Nevie si poradiť živá. Pod snehom krovy, pod snehom polia, Завод за уџбенике v diaľave končiare biele... – Domov? Ba! – čo i hladom a chladom trasie sa na celom tele.

1 čupí – krčí sa 2 skrahnete – premrznete 3 pojať – vziať, zobrať so sebou 4 jaks` – akosi 5 ako-li ona – ako aj ona 6 palesák – nízky stĺp pri ceste

V batôžku dosť! Lež hoc` by hneď mrela... – Chudák, on hladu viac vystál! Radšej sa prejdem... Keby ten nešiel tadeto – nebol by písal!

Stanica vzrušnie, stanica stíchne, vlaky tak idú jak včera – skoro si matka vyočí7 oči, syna však nenavyzerá.

Zmomúľa8 kôrku, suchučkú kôrku, v kožuchu našla ju kdesi... – Poludním azda... večierkom azda, zmýlil noc – na mraku mnie si9 .

Vychodia hviezdy, jagavé hviezdy, bielučký mesiac sa díva... Posledný vlak zas odjachal prázdny! – a von noc chladná a clivá.

Vlečie sa žena s batôžkom, vlečie, nevláda drví ju v kusy. – Ale keď písal, keď on tak písal, musí ísť tadeto – musí!

Podúva... Domov? Kde by šla, aj tak po ceste ani len znaku. – Počkám ho ešte – do rána počkám, čo hneď tu, pri palesáku!

Oprie sa... a hľa, rušeň sa rúti a syn jej oproti kýva: – Mamička moja, mamička drahá...! Na šťastnú mesiac sa díva.

Pod snehom krovy, pod snehom polia, v diaľave končiare v bielom. Do rána závej pri palesáku Nad chladným matkiným telom.

V smútočnom domku na stole karta, dedina celá ju viní... – Nový vzkaz došiel, mamička – zbohom! Ideme, ale v kraj iný.

Gustav Klimt: StarenaЗавод за уџбенике

7 vyočiť – napäto, uprene hľadieť, pozerať 8 zmomúľa – požuje bezzubými ústami 9 mnie si – myslí si

PREMÝŠĽAME, DISKUTUJEME

• Kto je hrdinkou Rázusovej básne Matka? Prečo sa matka vybrala pešo na stanicu, keď boli vonku záveje? Koho matka videla vo vlaku, ktorý „vhrmel“ do stanice? Čo vtedy pocítila okrem súcitu? Opodstatnite to veršami. Prečo hladovala, hoci mala jedlo v batôžku? Opíšte matku, jej vzhľad a vlastnosti. Zostavte dejovú osnovu balady. • Nájdite verše, v ktorých básnik použil citoslovcia – zvukomalebné slová – aby nimi vyvolal zvukové dojmy a zvýraznil básnické obrazy. Tieto slová sa ešte volajú aj onomatopoické slová, onomatopoja. • V básni sú použité aj metafory mesiac sa díva, žiaľ kalí zrak. Keďže vám je známe, že metafora vzniká, ak sa nejaká vec, vlastnosť alebo dej vyjadrí iným výrazom na základe podobnosti, tak si môžeme aj tieto metafory vysvetliť. Medzi výzorom mesiaca a tvárou človeka ako aj medzi očami zaliatymi slzami a zakalenou vodou je určitá podobnosť. BUDEME SI PAMÄTAŤ Už viete, že balada ako aj všetky lyrickoepické formy, má svoj dej. Dej balady je zhustený, stručný, niet tu odbočení od hlavného deja, je rýchly, z verša na verš sa stupňuje, mení sa na rozhovor alebo na priamy hovor. Zakončenie deja je tragické – končí sa smrťou. Balada bola jedným z najobľúbenejších druhov slovenskej ľudovej poézie. Formu balady si zvolil aj Martin Rázus, aby zobrazil tragickú udalosť, ktorá sa udiala počas vojny následkom zlých sociálnych pomerov. Tento druh balady sa nazýva sociálna balada. Sociálnu baladu, v ktorej je tragický životný osud a baladický konflikt založený na dôsledkoch sociálnej a triednej nespravodlivosti danej spoločnosti, pestovali spisovatelia medzivojnového literárneho obdobia a jej forma nadväzovala na tradície romantickej balady. O ČOM PÍŠU INÉ KNIHY Martin Rázus je medzi mladými čitateľmi známy svojou dvojdielnou knihou (dilógiou) Maroško a Maroško študuje. V prvej knihe pútavo vykreslil príbehy svojho detstva. Dej knihy je zaradený do obdobia pred prvou svetovou vojnou, keď sa začína rozvoj priemyslu, ale zároveň sa stupňujú sociálne a triedne rozpory. Hlavnou postavou je dedinský chlapec Maroško, ktorý vyrastá v blízkosti mesta. Tento chlapec veľmi včas pocíti majetkovú nerovnoprávnosť a nacionálne povýšenectvo. V druhej časti dilógie, v knihe Maroško študuje, sú zachytené stredoškolské roky hrdinu diela, ktorý veľmi ťažko prežíva snahu spolužiakov a učiteľov odnárodniť slovenských chlapcov. Vyhľadajte si tieto knihy v školskej knižnici a prečítajte ich. Martin Rázus (1883 – 1937) sa narodil v Liptovskom Mikuláši v rodine garbiarskeho Завод за уџбенике robotníka. Vyštudoval teológiu a pôsobil ako farár. Z rodného domu si odniesol hlboké povedomie o svojej národnej príslušnosti, ktoré je prítomné v jeho literárnej tvorbe.

Zanechal obsiahle prozaické dielo a písal aj poéziu a drámu. V básnickej zbierke To je vojna vyjadril utrpenie, krivdy, nádeje i vzdor vojnou stíhaného dedinského ľudu. Svojím dvojzväzkovým dielom Maroško a Maroško študuje položil základy literatúry pre mládež.