Ján Botto: Smrť Jánošíkova

Ján Botto

Smrť Jánošíkova

(úryvok)

Lyrickoepická básnická skladba Jána Bottu Smrť Jánošíkova zobrazuje tri záverečné fázy života Jánošíka, kapitána hôrnych chlapcov, symbolu bojovníka za sociálnu spravodlivosť: jeho zlapanie, väznenie a smrť . Báseň má predspev a deväť spevov . Prvý spev je oslavou života hôrnych chlapcov, no zároveň náznakom Jánošíkovej blížiacej sa smrti, druhý spev je obrazom jeho zlapania, v treťom sa s Jánošíkom lúči pri väzení jeho milá, v štvrtom Jánošík sníva vo väzení „mladosti krásny sen“; v piatom speve Jánošík vysvetľuje, prečo vlastne zbojníčil, v šiestom speve ho vedú k šibenici a on káže kňazovi, aby sa modlil za biedny poddaný ľud; v siedmom speve dej vrcholí pri šibenici a triumfuje myšlienka slobody, kým v ôsmom speve básnik ukazuje Slovensko, ktoré je po Jánošíkovej smrti ako zakliate, a napokon deviaty spev obsahuje posmrtnú (mystickú) svadbu Jánošíka . V úryvku uvádzame prvú časť prvého spevu Smrti Jánošíkovej .

I. SPEV

Horí ohník, horí na Kráľovej holi1 . Ktože ho nakládol? – Dvanásti sokoli. Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli! Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier2 , akoby ich bola mala jedna mater, jedna mater mala, v mlieku kúpavala, zlatým povojníčkom3 bola povíjala. To sa chlapci, to sa jak oltárne sviece, keď idú po háji, celý sa trbliece. Košieľky zelené, striebrom obrúbené4 , klobúčky obité, orlom podperené; valaška, karabín5 a pištoliek dvoje: to sa chlapci, to sa, potešenie moje! – Keď vatru rozložia na hronskom pohorí: v dvanástich stoliciach6 biely deň zazorí. A keď si od zeme chlapci zadupkajú: dvanástim stoliciam žilky zaihrajú. Hoj, a keď nad hlavou palošík7 im blysne: to až hen v Budíne srdce pánom stisne!

Miloš Alexander Bazovský: Pohľad na Tatry Завод за уџбенике

1 hoľa – holý alebo trávou porastený vrch 2 Tatry – pohorie na severnom Slovensku 3 povojník – pás, ktorým sa sťahuje perinka dieťaťa 4 obrúbený – obšitý 5 karabín – krátka puška 6 stolica – územná jednotka v bývalom Uhorsku (napr. Trenčianska) 7 paloš (palošík) – dlhý a ťažký vojenský meč

Hory, šíre hory – to ich rodné dvory, hole, sivé hole – to ich voľné pole – a na tom Kriváni8 zámok murovaný: ktože tým pod slnkom voľne žiť zabráni?!... A ten ich kapitán, to je len veľký pán! Perečko belavé, červený dolomán9; keď ide po hore, ako ranné zore, keď ide po lese, celý svet sa trasie! Od Tatier k Dunaju ľudia si šepkajú: Ber, pane, tie dane, však príde rátanie. Ber, vĺčko10, však ty to zaplatíš raz kožou! Nezvieš skiaď, iba keď zblysne dvanásť nožov: „Stoj! Tisíc hrmených!“ vyskočia desiati. – „Stoj! – daj Bohu dušu a chlapcom dukáty!“ Nad hlavou paloše, na prsiach pištole: „Sem, pane, tie zdrané slovenské mozole!“ Od Tatier k Dunaju siroty spievajú: Dajže, bože, šťastia hôrnemu šuhaju! Šťastia, bože, šťastia zrána i zvečera, a to takou mierou, ako nám on meria. Meria nám on, meria dukáty z klobúka, červenú angliu11 od buka do buka. Nad horou na skale perečko sa belie: kloňte sa, chalupy, traste sa, kaštiele! Bo kohos` Jánošík na paloš načiara, tomu nespomôžu ani tria cisára; a komu odpíše lístoček trirohý, toho nezachránia múry do oblohy. Raz junák zapískne – z dvanásť pušiek blyskne; druhý raz zapískne – tisíc chlapcov zvýskne; tretí raz zapískne – šabličky zazvonia zhora od Považia, zhora od Pohronia – a jedným sa hlasom ozvú štyri strany: „My sme u nás doma – my sme tuná páni!“Завод за уџбенике

PREMÝŠĽAME, DISKUTUJEME

• V úryvku je celý rad umeleckých jazykových prostriedkov. Stretáme tu napríklad prirovnania: „jak oltárne sviece“, „ako ranné zore“. O obitých klobúkoch básnik nepovie, že sú orlím pierkom podperené, ale len „orlom podperené“, alebo o červenom anglickom plátne, ktoré sa na dĺžku meria od stromu po strom – „od buka do buka“ – nepovie plátno, ale len „anglia“. Zvláštnu situáciu máme vtedy, keď sa hneď na začiatku básne začne hovoriť o dvanástich chlapcoch ako o dvanástich sokoloch. Je to prirovnanie, ale bez spojovacieho znaku, teda metafora ako zámena slova „chlapec“ slovom „sokol“. • Keď sa prirovnanie alebo metafora (ako tu zámena chlapcov na sokolov) ďalej rozvinie (ako tu na mater, čo sokolov kúpa), dostaneme rozvinuté prirovnanie alebo alegóriu, a keď sa nejaký znak stane výrazným (napr. vták ako symbol slobody a voľného pohybu), alebo sa stane odznakom hôrneho chlapca (dolomán ako odznak hodnosti kapitána hôrnych chlapcov), tak vznikne symbol. Básnická figúra gradácia spočíva v stupňovaní alebo zosilňovaní prvotnej alebo predošlej výpovede, a to nielen „ešte raz“ (čiže druhý raz) inak, ale i do tretice, teda trikrát alebo i viackrát. Napríklad všimneme si stupňovanie toho, čo sa stáva, keď hôrni chlapci: 1. idú po háji 2. vatru rozložia 3. od zeme si zadupkajú a 4. palošíkom zašermujú Pomocou prirovnaní, metafor, alegórií, symbolov a gradácie sa utvára básnický obraz, ako je to i v našom úryvku. A aby sme dostali ucelený básnický obraz, budeme si všímať rým v Smrti Jánošíkovej. Keď pozorujeme verše: Horí ohník, horí na Kráľovej holi. Ktože ho nakládol? – Dvanásti sokoli. zistíme, že na konci veršov je zvuková zhoda slabík. V šiestom ročníku sme sa učili, že je rým zvuková zhoda alebo podobnosť v ukončení dvoch alebo viacerých za sebou nasledujúcich veršov. Podľa umiestnenia v rade veršov môže byť: striedavý rým, ktorý spája dva párne a dva nepárne verše (ab ab), združený, ak sa rýmujú dva a dva susedné verše (aa bb), alebo obkročný, ak je jeho schéma abba. Príklad na združený rým: Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier, a akoby ich bola mala jedna mater; a jedna mater mala, v mlieku kúpavala, b zlatým povojníčkom bola povíjala. b Ján Botto zámerne použil osobitnú formu vety, napr. opakuje slová na začiatku dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich veršov. Také opakovanie slov sa nazýva anafora. Napríklad: keď ide po hore, ako ranné zore, keď ide po lese, celý svet sa trasie! ÚLOHA PRE VÁS K najkrajším častiam tejto básnickej skladby patria básnikove hlboké úvahy o slobode, pravde a spravodlivosti. Завод за уџбенике Nie div, že aj výrazný záver, ideový vrchol, alebo pointa (vysl. poenta) celého nášho úryvku básne je v poslednom verši: „My sme u nás doma – my sme tuná páni!“ Pokúste sa tento verš interpretovať vlastnými slovami.

O ČOM PÍŠU INÉ KNIHY?

Hoci sa o Juraja Jánošíka zaujímali mnohí spisovatelia, básnici, maliari, hudobní skladatelia a filmoví režiséri, v skutočnosti zostával pomerne neznámy. Pre nedostatok autentických písomných prameňov azda nikdy nebude ani možné dôkladnejšie poznať celú faktografiu jeho krátkeho života. Získať niektoré ďalšie poznatky o skutočnom a opravdivom Jánošíkovi, o čase, v ktorom žil, a o pohnútkach jeho konania je cieľom knihy Jozefa Kočiša Neznámy Jánošík. Práve prostredníctvom niektorých doteraz neznámych archívnych dokumentov stáva sa Jánošík známejším. Kniha Neznámy Jánošík ukazuje, že nielen legendárny, ale aj skutočný Jánošík si právom zaslúži to miesto, ktoré mu vyhradila ľudová tradícia. Vo svojej tvorbe aj iní spisovatelia spracovali jánošíkovskú tradíciu (Milan Ferko, Ján Hrušovský). Prečítajte niektoré z týchto kníh a na hodine sa porozprávajte o tom. Ján Botto (1829 – 1881) bol najmladší zo štúrovských básnikov. Vo svojej literárnej tvorbe vychádzal zo Štúrových názorov na poéziu, a tak podnety a vzory pre tvorbu hľadal v ľudovej poézii. Známy sa stal svojimi baladami Žltá ľalia a Margita a Besná, alegorickými básňami Báj na Dunaji, Povesť bez konca, Svetský víťaz, v ktorých vyjadroval túžby a nádeje svojej generácie. Vrcholom jeho tvorby je básnická skladba Smrť Jánošíkova. Завод за уџбенике