Andrej Sládkovič: Detvan

BÁSNICKÁ SKLADBA

Andrej Sládkovič

Detvan

(úryvok) Detvan je epickolyrická báseň, ktorá vyšla v roku 1853 . Má 250 strof a 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka . Dej sa odohráva v období vlády kráľa Matiáša Korvína . Hlavnými hrdinami sú obyčajní ľudia, predstavitelia dedinského ľudu, švárny Martin Hudcovie a driečna Elena . Martin zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca . Keď sa dozvie, že to bol kráľov sokol, poľujúci v týchto končinách, smelo predstúpi pred kráľa a ospravedlní sa mu za svoj čin . Kráľovi sa smelý šuhaj zapáči, daruje mu vraného koňa a dá ho zverbovať do svojho slávneho Čierneho pluku . Pravdaže, sú tu ešte niektoré dejové súvislosti medzi Martinom a kráľom Matiášom, napríklad, že odvážny Martin zabije aj zbojníka, postrach celého kraja, ktorý uniesol Elenu, že sa sám kráľ Matiáš vyberie na vohľady k Martinovej Elene a nemá u nej úspech, keď si Martin u kráľa vyžiada, aby ho v povestnom Čiernom pluku nezbavili jeho šiat, valašky a vrkočov, a ešte niektoré iné epizódy . Lyrická časť tohto básnického diela vykresľuje kraj, hory, Poľanu, lúky, dedinku, hry dievčat, ich postavy a odev, Martina a jeho šaty, postavu, hru na fujare, zábavu valachov . . . S tým všetkým sa stretnete, keď si prečítate celého Detvana . Úryvok, ktorý prinášame, je z prvého spevu Martin .

I. MARTIN

1. Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov1 , pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov: či tých šarvancov2 Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája? Alebo aspoň na tie výšiny nehľadí dcéra tejto rodiny, keď má porodiť šuhaja? –

2. Ako by Detva obrov nemala! – Mať zrodila v poli syna, trávovú plachtu porozvíjala, z buka na buk ju pripína; prvý raz oči šuhaj roztvorí, čo vidí? – výsosť3 Poľany4 hory a opachy nezvratných skál5; a spustí zraky prvé v doliny, čo vidí? – hory zázračnej stíny a prekrásnu slovenskú diaľ.Завод за уџбенике

1 stín – tieň, tôňa 2 šarvanec – chalan, výrastok, dospievajúci chlapec, faganča 3 výsosť – výška 4 Poľana – pohorie na Slovensku 5 opachy nezvratných skál – ozrutné pevné skaly

3.

Mať žne: a kto to dieťa čičíka? Šum lístia storočných dubov; a k akej piesni chlapča privyká? Vietor duje horou hrubou; a pekná pieseň šumnej materi mladučkú dušu len s krásou mieri, aby celkom syn nezdivel: a preto potom rád on počúva aj keď Poľanou víchor podúva, aj mladuchy slovenskej spev.

4.

Zlatisté more leťajších6 bleskov obledúvať započína a okrúhlinou svetlou nebeskou ku západu sa pohýna, ale aj ten deň Detvy je synom, tak silne tmavým spiera sa stínom, že noc temer už zúfala; a sám už, hádam, z pamäti stratil, kedy zahmlené ráno pozlátil, v ktorom ho zora počala. 5.

A teraz práve, že je nedeľa, tak pozde to slnce padá, hádam sviatočnú halenu7 z tela mladého nerado skladá; alebo driečne Detvy dievčiny odňali slncu zlaté hodiny, aby hry ich nebúrilo: ono pri peknej, spevnej mládeži, pri dobročinnej tejto krádeži, ešte oko zažmúrilo.

6.

Lebo skutočne pažiť zelená zakvitla kvetmi-devami, medzi ktorými strojná8 Elena oko najvábnejšie mámi: ony hneď v kolo tarkavé stanú, krútiac sa z jednej na druhú stranu, a rtom čerstvým pieseň kypí: hneď sa rozlietnu na všetky strany kvetnou dolinou hrdej Poľany, jak včely zo sladkej lipy.

Завод за уџбенике

6 leťajší – letný 7 halena – voľný mužský súkenný kabát (časť kroja) 8 strojná – pekne upravená Martin Benka: Nad rodným krajom

7.

Jedna sa nahne k družkinmu uchu, zašepce čos`, okom nabok, táto objíme tretiu mladuchu, tak celý šumenia potok; až všetkých oči na chodník padnú a úsmevy sa po lícach kradnú: – či ku hre to prináleží? – Ej nie! Chodníkom týmto hadovým v košieľke bielej s opaskom novým švárny Martin voľno beží.

8.

Čierna kabanka9 plecom visiaca, širák10 kvietím operený, červená stužka kvietím letiaca a obličaj ozorený11 , a mladý fúzik a briadka mladá, a sokolieho oka lampada12 , a vrkočov havraních pár, a na opasku ligot storaký, a ľahkých krpcov dlhé návlaky13: to zmenilo tanečníc tvár. 9.

Sotvaže zazrel Martinko milý šumných dievčin veselý zhon, sotva dopočul spievať tie víly, do duše mu vrazil ten tón, vrazil mu do nôh; jeden raz skočí, a už sa medzi devami točí, valašku14, fujaru15 pustí – a schytí jednu chlap čiernooký, vyzvŕta si ju v obidva boky, až len tak vôkol nich šustí.

10.

Vyzvŕta si ju, zrazu ju pustí, schytí valašku, fujaru, a čosi-kamsi vedie ho hustý chládok na Poľanu starú: a devy stoja ako z kameňa – nádeja tej, tej, tej je zmarená – a zrak všetkých mizne v hore: hra sa nevráti – lež srdce bolí, a niet, krem jednej, veselej vôli na celej trávnej priestore.

Завод за уџбенике

9 kabanka (kabaňa, kabanica) – vrchný zimný kabát z domáceho súkna 10 širák – široký ľudový klobúk (obyčajne mužský) 11 ozorený obličaj – ožiarená, červená tvár 12 lampada – lampa, svetlo, žiara 13 návlaky krpcov – remienky, ktorými sa pripevňujú krpce na nohy 14 valaška – sekerka s dlhým poriskom, ktorú používajú valasi 15 fujara – ľudový dychový hudobný nástroj

PREMÝŠĽAME, DISKUTUJEME

• Keď básnik chcel povedať, že si dievčiny chceli predĺžiť letný predvečer, aby západ slnka neukončil ich zábavy, použil na to básnický obraz: driečne Detvy dievčiny odňali slncu zlaté hodiny. Pokúste sa podobne vysvetliť ďalšie básnické obrazy: a pekná pieseň šumnej materi mladučkú dušu len s krásou mieri; (slnko) hádam sviatočnú halenu z tela mladého nerado skladá; zelená pažiť zakvitla kvetmi – devami; a rtom čerstvým pieseň kypí. Nahraďte inými slovami: dieťa čičíkať; spevná mládež; kvetná dolina; úsmev sa kradne; hadový chodník; zmariť nádej. • Vyhľadajte verše, v ktorých básnik opisuje krásu detvianskej prírody. • Porozprávajte, ako trávila detvianska mládež nedeľné popoludnia a porovnajte, aké možnosti zábavy má mládež dnes. • Opíšte Martina podľa Sládkovičovej básnickej predlohy. BUDEME SI PAMÄTAŤ V básnickej skladbe Detvan sa prepletá epický a lyrický spôsob básnikovho zobrazenia skutočnosti. Prostredníctvom epického rozprávania autor rozvíja príbeh Martina a jeho Eleny a prostredníctvom lyrického vyjadrenia vyslovuje svoje úvahy o ľude, o jeho prítomnosti a budúcnosti. Takéto diela, v ktorých sa uplatňujú epické a lyrické postupy, nazývame lyrickoepickými, alebo epickolyrickými dielami. Andrej Sládkovič (1820 – 1872), vlastným menom Andrej Braxatoris, sa narodil v Krupine, v učiteľskej rodine. Patril medzi najobľúbenejších štúrovských básnikov a svojou tvorbou podal dôkaz o spevnosti spisovnej slovenčiny. Najznámejšie sú jeho básnické skladby Marína a Detvan. Okrem toho napísal mnoho kratších básní, ktoré mali aktuálny spoločenský význam. Búril sa v nich proti zlému postaveniu slovenského ľudu (Nehaňte ľud môj), nadšene pozdravoval revolúciu v rokoch 1848/49 (Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti) a písal i skladby s južnoslovanskou tematikou (Milica a Gróf Mikuláš Šubić Zrinský na Sihoti). Завод за уџбенике

ROMANTIZMUS V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

Romantizmus je umelecký a myšlienkový smer od začiatku 19. storočia, pre ktorý je príznačná prevaha citov, návrat k prírode, k minulosti a pod. V literatúre sa romantizmus prejavil v tematike (záujem o minulosť, sny o budúcnosti, túžba po slobode), v osobitosti konfliktu (rozpor medzi ideálom, túžbou a skutočnosťou) a v novom type hrdinu (človek nespokojného ducha, odmietajúci útlak, túžiaci po slobode a spravodlivosti, ochotný obetovať aj vlastný život). Romantická literatúra vychádza z ľudovej slovesnosti a z ľudovej reči. Na čele slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia bola generácia mládeže, ktorú podľa jej vodcu Ľudovíta Štúra pomenovali štúrovcami. Prvoradou otázkou štúrovcov bola otázka spisovného jazyka, pretože v ňom videli výraz nezávislosti národa. K uzákoneniu slovenského spisovného jazyka došlo v roku 1843 v Hlbokom a zásluhu na tom mali Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Nový spisovný jazyk podnietil na Slovensku bohatú literárnu tvorbu, v ktorej sa naplno prejavili spisovatelia: Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Ján Kalinčiak a ďalší. Ľudovít Štúr bol nielen organizátorom, politikom a jazykovedcom, bol aj literárnym teoretikom. Štúrovská literárna generácia predstavuje jednotnú literárnu školu, pretože ju formovali hlavne teoretické diela Ľudovíta Štúra, ktorý ľudovú pieseň pokladal za vrchol všetkého básnictva, a preto si ju aj štúrovci brali za vzor vlastnej tvorby. Takmer všetci štúrovskí básnici písali prevažne dvojaké básne – balady a piesne, a to balady podľa vzoru ľudovej tvorby a piesne ako osobné (intímne), oslavné alebo revolučné básne. V osobných básňach vyjadrovali svoje veľké romantické túžby po slobode a neobmedzenej voľnosti, alebo i boľavé rozštiepenie vlastnej duše z bezmocnosti uskutočniť tieto veľké túžby, snahy a chcenia. V oslavných básňach vyzdvihovali dobové udalosti a významné osobnosti, kým v revolučnýchpiesňach vyjadrovali svoje sociálne cítenia, ako i nádeje a chcenia, vyvolané búrlivými časmi revolúcie v Uhorsku v rokoch 1848/49. Завод за уџбенике