Veľká životnápäťka
Vrukáchdržíteknihu,ktorávásprebudí.Zmenívámživot spôsobom,ktorýsivtejtochvílinevieteanipredstaviť.
Keďsijuprečítate,pochopíte,očomhovorím. Navždyzmenívšetko,čoočakávateodsvojejúlohylídra.
Mámnamyslinielenrolulídravpráci,aleajdoma,vkomuniteapredovšetkým vovlastnomživote.
Rolulídravykonávamevkaždommomentesvojhoživotaužlenpreto, žemusímeviesťsamiseba.
Konieckoncov,užsamotnéodhodlanievstaťránozposteleodniekohopochádza. Atenniektostevy.
KniharozprávapríbehThomasaDeraleho,človeka,ktoréhoceléokolievnímalo akonajlepšieholídranasvete.
Vovekupäťdesiatpäťrokovsadozvie,žejenevyliečiteľnechorý, noajvtomtonáročnomobdobí–nasklonkuživota–siznehojehookolieberiepríklad, akožiť.
Odporúčaniaztejtoknihy,napríkladveľkáživotnápäťkačimúzejnéráno,zmenilik lepšiemuživotyčitateľovvšadevosvete. Každýichuplatnilposvojomvovlastnomživote,vlastnejsituácii.
Obráťtestranu,začítajtesaadovoľte,abyinšpirovaliajvás.
1 JOHNSTRELECKY
TATRAN
Predslov
O lídroch vyšli stovky kníh avidíte ich v nespočetných múzeách po celom svete. Väčšinou však zistíte iba to, ako sa stať zlým lídrom. Kto zavraždil najviac ľudí? Koho dostali na vrchol zrada a klamstvá? Kto postavil najhonosnejšie chrámy na kostiach svojich otrokov? Štúdium lídrov by nám mohlo povedať veľa o ľudskej psychike. Príkladovdobrýchmentorovjeakošafranu.
Ak vás zaujíma, ako by líderstvo nemalo vyzerať, zájdite na internet, prečítajte si časopis či noviny alebo si pustite televízne spravodajstvo. Títo sa chceli vyhnúť odvodom, vyplácali mzdy načierno a ich zamestnanci teraz dostávajú minimálne dôchodky. Hentí vytunelovali firmu a nechali tisícky zamestnancov, ktorých mali zastupovať, bez práce. Ďalší si vyplatili miliónové odmeny a potom prepustili tisícky ľudípodzámienkou,ženesplnilivlastnéhospodárskeplány.
Kdetedahľadaťdobrýchlídrov,ktoríbynámmohlibyťpríkladom?
Musíme sa obrátiť k ľuďom, ktorých príbehy zostali často nevypovedané, ľuďom všadeokolonás,ktoríneprestajnemeniasvetklepšiemu.Sompresvedčený,žesúmedzi nami. Raz, bolo chladné zasnežené ráno, som totiž jedného stretol na vlakovej stanici v Chi-cagu.Podnikaniemurozprávkovovynášalo,zamestnancihomilovaliazákazníciboli ochotníčakaťnajehoslužbyajcelémesiace.
VolalsaThomasDerale.Vovekupäťdesiatpäťrokovnáhlezomrel,noajnasmrteľnej postelivzbudzovalvľuďochokolosebachuťdoživota.Tátokniharozprávajehopríbeh – kto to bol, čo si myslel o líderstve a ako napokon odišiel z tohto sveta. Je o tajomstvách,ktorémanaučil.
2
Joe
Zložilsomsibatohzpliecapoložilhonazem.Kochalsomsaohromujúcimvýhľadom vôkolseba.Skutočneveľkolepé.Ženy vovlakumalipravdu.Výstupbolnáročný,nostál zato.Načiaholsomsapofľaškuvbočnejpriehradkebatohaaschutisanapil.
Predo mnou sa rozprestierali kilometre hôr a údolí. Na otvorených priestranstvách som rozoznal statkárskededinky. Väčšinu horských svahov pokrývali husté lesy. Tento výstup som pôvodne neplánoval, no austrálske turistky o ňom vo vlaku toľko básnili, kýmmanepresvedčili.Asvojerozhodnutiesomveruneoľutoval.
Zrazu mi opäť mysľou prebleskla spomienka na Thomasa. Určite teraz s Maggie prechádzajú niečím dôležitým. Dnes ráno som si naňho spomenul azda aj desaťkrát. Večermusímprebehnúťmaily,možnominapísal.
Za posledné roky som si uvedomil jednu vec – ak niekoho zrazu nevedno prečo neviemdostaťzhlavyakoterazThomasa,dotyčnýalebodotyčnáprechádzanevšedným životnýmobdobím,takmervždypozitívnym.
Ešte raz som sa pokochal výhľadom a zhlboka sa nadýchol čerstvého vzduchu. Bol som práve v polovici štvormesačného poznávacieho výletu po Španielsku, doteraz plného momentov ako tento. Impozantná architektúra, priateľskí Španieli, úchvatné výhľady… To je život, pomyslel som si. Ako hovorieval Thomas, každý deň ostupienok vyššienaživotnejkrivke.Každýdeňokrokbližšiekveľkejživotnejpäťke.
3 1
2
Maggie Deraleová zdvihla telefón, volal lekár. Jej manžel tvrdo spal, čo bolo vposlednej dobe skôr výnimkou. Nechcela ho zobudiť. Počúvala hlas na druhej strane linkyahrýzlasiperu,abysanerozplakala.„Áno,“povedala,„rozumiem…zajtrasauvás určitezastaví.Ďakujem,jetoodvásmilé,alezvládnemto.“
Zložila a sadla si na kuchynskú stoličku. Kúpili ich s Thomasom pred takmer dvadsiatimi rokmi na jednej z každoročných spoločných dovoleniek. Už vtedy si ju doberal, že vybrala otrasné čalúnenie. Dodnes sa na tom smejú. Spomenula si na tú príhodu ado očí sa jej nahrnuli slzy. Najprv len zopár kvapiek, no náhle na ňu doľahli lekároveslováazočíjejtryskolprúdsĺz.
Keď sa upokojila, zaumienila si, že nateraz bolo plaču dosť. Vzala mobil a vytočila Kerry: „Ahoj, tu Maggie… obávam sa, že nie. Majú v tom jasno… viem, Kerry, hej… ja tiež… výborný nápad, Kerry, pusť sa do toho plnou parou, budúci týždeň dám dokopy svojučasť.Inak,poponáhľajsa,neostávaveľačasu.“
Len čo zložila, vybralasado pracovne aprihlásilasana mail. Musím napísať Joeovi, pomyslelasi.
4
3
Vošielsomdokaviarničkyavybralsistolík.Celépopoludniesomzostupovalzhôrdo mesta,vktoromsomsaterazzdržiaval.Thomasasomcelýdeňnemoholdostaťzhlavy. Tak často som naňho musel myslieť, až som sa rozhodol pozrieť si maily ešte pred večerouvhoteli.Určitesachcepodeliťoskvelésprávy,napadlomi.
„Nazdar,Joe.“
Obzrelsomsadoľava.„Ahoj,“usmialsomsa.BolatojednazAustrálčaniekzvlaku,čo miodporúčaladnešnútrasu.
„Vďakazatipnaprekrásnutúru.“
Vybralsomzvreckamobilapripojilsomsakwi-fi.Naobrazovkesakrútilokoliesko, načítavali sa nové maily. Kaviarnička bola plná turistov, no sedelo v nej aj zopár miestnych. Mnohí čítali nové správy ako ja. Neprestávalo ma fascinovať, že donedávna sme o internete ani nechyrovali, a dnes sa môžeme v okamihu spojiť s ľuďmi z celého sveta.
Chvíľku nato sa mi mailová schránka aktualizovala a skroloval som v nových správach. Dal by som ruku do ohňa, že medzi nimi bude aj Thomasova. Napokon som našiel správu od jeho manželky Maggie, čo ma vôbec neprekvapilo. Často mi písala vmene Deraleovcov. Klikol som na mail achvíľu počkal, kým sa načíta. Pri pohľadena sedemúdernýchslovmizovrelosrdce.
„Thomasjechorý,zavolajmi,prosímťa.“
Prihlásilsomsadoúčtuavložilsidouchaslúchadlo.KýmsomklikalnamenoMaggie, vhlave mi víril prúd myšlienok. Čo sa mohlo stať? Thomas nebýval chorý. Počul som zvonenienaopačnejstranelinkyapotomsaozvalMagginhlas.
„Ahoj,Maggie,tuJoe.Čítalsomtvojusprávu,očoide?AkosamáThomas?“
„Nienajlepšie,Joe,“povedalarozochvenýmhlasom.
„Mrzíma,žeťarušímuprostredcesty,nomyslelasomsi,žebysitorádvedel.“
„Ačo?“Kýmsomčakalnajejodpoveď,cítilsom,akomizovreložalúdok.
„Thomaszomiera.“
„Čože?“vyletelozomňa.Nemoholsomuveriťvlastnýmušiam.
„Umiera, Joe. Prvé príznaky si všimol pred troma mesiacmi. Nedávno mi volal lekár apotvrdilnašeobavy.Mánádornamozgu.Priveľký,abysadaloperovať.“
Snažil som sa spracovať Maggine slová. „Musia existovať aj iné spôsoby liečby. Čo ožarovaniealebochemoterapia?Určitesanájdeajináalternatíva.“
5
Nadruhejstranelinkybolochvíľuticho.„Bohužiaľ.Pýtalismesanavšetkymožnosti, žiadnamunepomôže.Jetoužpokročiléštádium.Thomaszomiera.“
SMaggiesmesaeštechvíľurozprávali,potomsomzložil.Nemoholsomtomuuveriť. Thomas? Veď bol predsa stelesnené zdravie! Na internete som vyhľadal číslo svojej leteckejspoločnostiavytočilho.MusímsaihneďvrátiťdoŠtátov.
6
