TAM HORE
MATÚŠ MAHÚT
TATRAN
Kmeň
Zemokolostromubolanepoddajnáatvrdá,vrešťandonejpichol prstom,ažsamu ohol azabrnelomuvňom.Dookolaležališupkyzbanánov,ktorýmisinaplnilbrucho.Rádby siichvzalomnohoviac,kebyichmalkamvopchať.Rástlivšade,lentak,moholichzískať bez boja. Strom bol prílišvysoký,jeho konáre satýčili nad všetky ostatné anerástlana ňomjedináliana,akobyksebenechcelnikohopustiť.
Čierny vrešťan naň chcel vyliezť. Hľadal najľahšiu cestu, ako sadostať až hore. Hoci nablízku nepočul žiadne zvieracie hlasy, bol opatrný, každú chvíľu sa zastavoval anatŕčaluši,akomunašepkávaliprastaréinštinkty.
Obišiel strom zo všetkých strán, až našiel ryhu tiahnucu sa kmeňom do výšky.
1
Zvládne to. Zakvačil sa do nej končekmi prstov ašplhal. Bolelo ho to, ostrá kôra sa mu zarývala do kože azanechávala na nej tenké ranky podliate krvou. Potláčal vreskot, nechcel,abyhoniektovidel,atohostáloešteviacsíl.
Ryha nepokračovala až hore, stratila sa vkmeni ačierny vrešťan zavisol uväznený vohromnej výške. Sprava sa doňho zapieral vietor asila zprstov sa vytrácala. Ak spadne,zomrie,nemásačohozachytiť.Srdcesamurozbúchaloastrachmunapumpoval dotelapocit,akýzažívalakomaláopica,čosadokážeudržaťlennasvojejmatke.Aleuž niejemalý,jesilnýdospelýsamec,musísaosebapostarať.
Najbližší konár je však priďaleko. Ak nepoužije všetku zvyšnú silu, nedosiahne naň. Má len jeden pokus. Telo mu hovorilo, že by sa mal pousilovať, inak spadne aviac nevstane, stane sa potravou pre niekoho iného, ako to už toľkokrát videl. To nechcel. Ťažké brucho ho ťahalo nadol, ale nemohol pripustiť, aby ho nakoniec zabila vlastná chamtivosť. Nič iné mu neostávalo. Zavrieskal, ako to robil pri súboji siným samcom, zaprelsaokôrustromuavyskočil.
Hrubénechty sazaryli do drevaaostrábolesť mu vniklaaž doramien. Zošmykol sa trochu nižšie, ale nechty nevytiahol, bol by to jeho koniec. Odrazil sa ešte raz, vytrhol nechty zkôry azachytil sana konári. Bol tam. Vytiahol sahoreaprevesil sacez mäkké drevo. Dokázal to. Celý sa triasol, ale bol tam, v duchu vrieskal, no navonok len vydychoval.
Pochvílisavystrel.Predočamisamurozprestieralahustádžungľa,vrcholcetisícov stromov.Stálnanajvyššomstrome,akýkedyvidel.Podnímbololenzelenéprázdnoso žltýmizväzkamibanánovanadnímhustáspleťkonárov.Vydalsavyššie.Dávalsipozor, ruky ho mohli každú chvíľu sklamať. To bol celý jeho život, opatrnosť astrach, no čím vyššiestúpal,týmjasnejšiecítilčosicelkomnové,akobysastalalfasamcomvšetkého,čo vidí.Niktonedokáževyliezťnatentostrom,lenon.
Prepletalsapomedzikonáre,boličorazširšie,plochejšie,občassatakpoddávalijeho nohám,ažsamuzdalo,žestojínazemi.Natakéčosibysivedelzvyknúť.Hustákoruna sa rozprestrela ačierny vrešťan zastal na najvyššom mieste stromu, odkiaľ videl svet.
Stálnadnekonečnouplaninouakoslnko.Rukoumoholdosiahnuťkamkoľvek,akobysa odrazuvšetkoprednímskloniloaonsimoholzobrať,čosamupáči.
Splynulsostromom,tvoriliterazjedencelok.
Čakal, že ho odtiaľ niečo zhodí, chytí ho za nohy astiahne dolu, pretože si nedával pozor.Aletotiežprešlo.Stáltamdovtedy,kýmznehoneopadolvšetokstrach,nechcelo
2
samuzliezť,tuboloterazjehomiesto.Celkomhore.Najvyššie.
Zišiel,až keď sastmievalo,nasýtený akousizvláštnoumocou.Vbruchumuškvŕkalo, znovasapotreboval najesť, alenemohol zísťcelkom dole, nebolo to bezpečné. Ikeď sa stal pánom tohto lesa, ešte ho nepozná anevie, čo naňho čaká. Kým sa uložil na jeden zploských konárov, ešte premýšľal, koľko banánov bude môcť pozbierať zajtra. Určite viac,nežsidokážepredstaviť.
Natrhal niekoľko listov, priložil si ich na dlane ajna nohy aspustil sa po drsnom kmenistromu.Ramenáastehnáhoboleli,akosapridŕžalstromu,alezišielbezjediného zaváhania.
Tentočiernyvrešťanbolinýakoostatní,právepretosaoddelilodskupinyavydalsa sám do džungle. Nepáčilo sa mu, že sa musí niekomu podriaďovať, nepatril k nim. Po celý čas zostávali na jednom mieste,jedli stále rovnaké listy ana nič sa nesťažovali.
Nikdynezašlinakrajlesa,nebolizvedaví,čobymohlobyťďalej,nepremýšľali.
Prv než sa prejedol banánmi, vyhľadal vlese niekoľko pevných bambusových
konárov, nalámal ich na menšie kúsky apriniesol kstromu pár ostrých apár guľatých
kameňov.Myseľmalpevnúačistú.
Kamene zarazil do zeme azačal one brúsiť kúsky bambusu. Vyrobil znich krátke
špicatétubyaspomocouplos-kýchkameňovichzatĺkoldoryhynastrome.Terazsapo
ňom liezlo ľahšie, no aj tak bol stále opatrný azabodával ich tak, aby po nich dokázala vyliezťlensilnáopica.
Urobiťprvúcestičkujenajťažšie.
Kým vládal, neprestával, celý jeho svet bol presne určený, tento strom musí skrotiť, donútiť ho, aby ho poslúchal, adovtedy sanebudezaujímať onič iné. Keď sadostal ku koncu ryhy vstrome, kameňmi obalenými zjednej strany banánovou šupkou zodrel kôru stromu avytvoril tak hladké miesta, do ktorých vydlabal diery. Do tých potom zarazilzvyšnébambusovékolíkyakostupienkyaždokorunystromu.
Nanosilsitamniekoľkobanánovnavečer,novénástrojeuložil na príhodné miesto medzi konármi apozakrýval ich listami. Napokon sa celkom vyčerpanýzvalil,abysivydýcholpodniplnompráce.
Potom si ošúpal banán ajedol ho tak, ako nikdy predtým. Vychutnával si každé zahryznutieacítil,akomusústoputujetelomaždoneznámychhĺbok.Pritompozoroval nočnú oblohu, kde sa mihotali biele bodky ažmurkali naňho ako oči jemu podobných
3
opíc. Nedokázal sa od nich odtrhnúť. Načúval tichým nočným zvukom, až kým ho neuspali,acelýčascítil,akosamukútikyústdvíhajúnahor.
Nechcel oddychovať, nechcel spať, vylepšoval rebrík do koruny stromu abol naň hrdý.Šteblíkyzabodávaldostromučorazzručnejšieacestičkuurobilkomplikovanejšiu, abysatamdokázaldostaťibaonsám.Nakonáresinanosilzásobybanánov,vlesenašiel zopárhrubýchlián,vyniesolichnastromapovešalcezkonáre. Korunavyzerala, akoby znej viseli vlasy, apo nich skákala silná čierna opica sbanánom vústach. Ale to nestačilo.
Skúmal okolie, našiel farebné ovocie, zahryzoval doň srovnakou vytrvalosťou azvedavosťou ako do banána aobjavoval nové chute. Potom ho zbieral spolu s kvetmi avšetko vynášal hore do kútika so stenami zlistov. Bambus sa mu osvedčil ako skvelý materiál,pretožeboldutýaľahkosasnímpracovalo.
Chcelsazakaždúcenuvyhnúťzakrvavenýmdlaniam,ktorésimuseloblizovať,preto priviazalbambusovýkolíktenkoukôroukostrémukameňu.Nebolotoveľmipevné,ale dalosastýmurobiťomnohoviacakosholýmirukami.Bambusovúkôrunatrhalnadlhé tenképruhyaovešalnimikútikvkorunestromu,abyhohmyzprestalotravovať.
Avšetko,čovtedyvytvoril,muslúžiloeštemnohodní.
Konáre stromu boli síce mohutné, ale keď ho boleli svaly na celom tele, nemal dosť miesta, aby sa povystieral. Preto si pripravil suché bambusové palice, popriväzoval ich ksebetenšími lianami azo spodnej strany ich podviazal, aby sanekývali. Posteľ. Teraz mal omnoho viac miesta amohol ležať sroztiahnutými končatinami bez toho, aby sa niečohopridržiaval.
Odvtedytakspávalkaždúnoc.
Potravu tu mal omnoho lepšiu než ostatné opice, mal jej vždy navyše amohol si vyberať. Apredsa ju nedokázal zjesť všetku. Banány, ktoré si odložil hore, po čase sčernelianechutilitakdobreakočerstvé.Zniesolichdole,zmiešalichshlinouavytvoril lepkavú kašu, ktorou natrel šteblíky do koruny stromu, aby ich spevnil. Veľmi to nepomohlo,alenaučilsa,žekeďvecizmieša,vznikneniečocelkomnové,inejfarbyainé na dotyk. Miešal ovocie skvetmi ajovocie navzájom, spoznal toľko rôznych chutí, že si ichvšetkyaninezapamätal,skúšaltoznovaaznova,kýmmalvžalúdkumiesto.
Nasklonkudňasedelvovrcholcistromuapozorovalhviezdy.Pochopil,žesvetnieje len jeden strom, je to omnoho viac, ak môže spojiť každú vec s inou, potom neexistuje
4
hranica,ktorábyhomohlazastaviť.Svetjeväčšínežon.Arazsamumusívyrovnať.
Mal všetko, čo opica potrebuje – jedlo, bezpečie amiesto na spanie. Stále však niečo hľadal, nevedel čo anedokázal to nájsť. Pozoroval, ktoré jedlo vydrží najdlhšie, ato si potomodkladaldozásoby.Svalynatelemuspevneliaranysarýchlohojili.Užtonebolo ibaprežívanie,bolotožitie.
Užnebolobyčajnouopicou,pociťovaltúžbumaťviac,atáhonútilarásť.
Častosapozeralnaslnko,alelenchvíľu,lebohozačalipáliťoči.Bálsaho,alenieako niekoho,ktohochcezabiť,veďhohrejeapomáhamusušiťbambusy,zktorýchvyrobil posteľ anástroje. Pociťoval knemu skôr úctu, akoby to bol jeho alfa samec. Dobrý alfa samec.
Premýšľal nad tým, že aj ono musí cez deň veľa pracovať amusí byť rovnako vyčerpané ahladné ako on. Preto mu nechával na vrcholcoch stromov zopár banánov ačakal, že si ich vezme. Ale banány tam ostali celú noc, nedotknuté, a slnko sa vnoci neukázalo.Nechalichtamajďalšídeň,aleslnkonechcelojesťaniráno.
Ajnadtýmveľapremýšľal.Možnoslnkubanánynechutia.Priniesolmutedainéjedlo, kvety alisty. Poukladal ich na kôpky podľa ich zmiešaných chutí adúfal, že sa mu to budepáčiť.Aleslnkojedloznovaodmietlo.
Vrešťan sa nahneval, bolo to jeho jedlo, daroval mu ho, hoci ho mohol zjesť sám, podelil sa. Hodil do slnka kameň ahneď sa schoval vo svojom úkryte, kde naňho nedočiahlo. No kameň ho ani nezasiahol, spadol kamsi medzi stromy. Bolo príliš silné, silnejšieakoon.Zúkrytunevyšiel,kýmslnkonezmizlo,bálsa,žebymutomohlovrátiť. Premoholhoobrovskýstrach,aksihoterazpohneval,zajtrahozabijeazničíjehostrom.
Vnoci takmer nespal. Keď si konečne zdriemol, po chvíli ho zobudili prvé lúče. Poznal, že prichádza slnko. Nachystal mu všetky svoje zásoby adúfal, že si ho znova udobrí,pridalnajšťavnatejšieovocieadokoncaajsvojnástrojnabúchanie,naktorýbol veľmihrdý.Aleslnkovyšloakokaždýdeň,nehnevalosa.Vrešťanovisazdalo,žeje azda aj otrochu teplejšie ako inokedy. Ovocie si síce nezobralo, ale ani mu neublížilo, preto mu vrešťan poďakoval. Avtedy na to prišiel. Slnko nejedáva rovnakým spôsobom ako on,beriesizbanánovžltúfarbu,pretoježlté,abanánysapotomzmeniaasčernejúako noc.Ajkvetyalistysúúplneiné,keďnanesvietislnko.
Začalbehaťokolokôpkyjedla,rozhadzovalrukamiavyhadzovalhodovzduchu,aby
5
si slnko zobralo viac, dá mu všetko, len nech mu neprestane pomáhať so sušením bambusov. Slnko svietilo ďalej a čierny vrešťan bol šťastný. Odvtedy jedávali spolu, čakal,kýmslnkozjesvojkúsokovocia,azistil,žejedávaajšupky,ktoréjemunechutili.
Vnoci sa bál viac ako cez deň, vtedy ho slnko neochraňovalo avšetky zvuky lesa sa mu zdali hrozivejšie. Skrýval sa pred nimi vo svojom úkryte, no vždy sa tešil na ráno, keď bude naozaj vbezpečí. Na jeho územie sa nikto neodvážil vstúpiť avrešťan to prisudzoval hlavne slnku, veď teraz už patria k jednému kmeňu anavzájom sa oseba starajú.
Napriek tomu ho slnko občas opúšťalo, skrylo sa za mraky anebolo vždy také silné ahrejivé.Vrešťantomurozumel,ajslnkosimusíoddýchnuťabyťchvíľusamo,nokaždý deň sa vrátilo, vtom ho nikdy nesklamalo. Bolo mu dobrým spoločníkom, mal pocit, že ichkmeňjenajlepšívcelomlese.Užnebolsám.Apresnetomucelýčaschýbalo.
Možno mu slnko chcelo niečo povedať amohlo to urobiť jediným spôsobom, cez jedlo. Ikeď šupky zbanánov celkom sčerneli, nezhadzoval ich, nechával ich na strome. Skúmal ich ačakal, že sa ho dotknú alebo mu niečo naznačia, ako to robievali opice viných kmeňoch. Nič savšak nedialo ačierne banány začali zapáchať. Chcel ich zhodiť dolu, ale prischli ku konárom akeď sa mu ich podarilo odtrhnúť, ostali po nich čierne škvrny.Tomuselourobiťslnko.Oblizovalčiernešmuhy,voňalich,primiešavalkniminé chute,noničmutonehovorilo.
Zobral teda nástroj zbambusovej palice sostrým kameňom,zošúchal kôru na hrubom konári a vytvoril miestečko pre slnko ajeho jedlo. Keď sa banán znovu roztiekol, čierne šmuhy bolo vidno lepšie, no vrešťan stále nevedel, čo mu slnko chce ukázať.Nabralsikúsokčiernejhmotynakoniecprstaarozotrelhopohladkomkonári. Vyzeralotoakoliana,čoviselazostromu.Akeďhmotuznovurozotrel,pripomínalamu jehoobľúbenýnástroj.Potomjurozmazalešteviacapripomínalamustrom,naktorom práve sedel. Bolo to nádherné, so slnkom sa dohovorí inak ako sostatnými opicami. Pretomunechávakúsokzbanánov,chcesasnímspojiť.
Na druhý deň bol pripravený, nedočkavo odkrýval zaschnuté šupky adúfal, že mu slnko niečo zanechalo. Naozaj, znaky mu pripomínali zahnuté banány ainé zasa listy. Hovorilo sním, chce viac listov aviac banánov, preto mu odvtedy každý deň nosil viac aviac jedla. Arobilo mu to radosť, pretože čím viac mu toho dával, tým viac svietilo apomáhalobanánomrásťrýchlejšie.Zdalosamu,žesvietiibapreňho,akeďžesakaždý
6
deňvracia,nechceodneho odísť.Súdvaja.Vjednomkmeni,ktorývládnecelémusvetu.
Ďalšiu noc, keď už slnko spalo, začul čierny vrešťan cez bambusové pruhy nad úkrytomzvuky.Bolimuznáme,noužichdávnonepočul.Niektosašplhalknemunahor. Vyšielpotichuvonanačúval.
Muselato byť ďalšia opica, liezlanahor rovnako, ako to robieval on. Už bolatakmer tu, videl, ako sakončeky jej prstov zachytávajú okrajakonára. Našťastie mu jeho slnko daloajochranu,čiernyvrešťanschytilčiernuhmotuzbanánovahodiljuopici,ktorása pred ním vynorila, do tváre. Zavrieskala atakmer spadla, no podarilo sajej zachytiť na liane, ktorú tam vrešťan pripevnil. Aj on zareval, aby ju odohnal, azdola počul ďalšiu opicu,akoudierazovretýmipäsťamidostromuaskáčeokoloneho.
Užnebolsám.
Celú noc nedokázal zaspať, behal po konároch,pripravený brániť svoj strom, vdlani zvieralmazľavúhmotutakdlho,ažsamuroztieklapocelejruke,takjuradšejzabalildo listov ačakal. Lianu vytiahol hore a vrchné šteblíky rebríka poodrážal kamenným nástrojom. Stále počul, ako dve opice dolu obskakujú kmeň jeho stromu – občas doň udrú aobčas zavreštia. Nemôže proti nim bojovať, je sám aoni sú dvaja. Sú to samce, poznaltopodľaichrevu.Adorána,kýmprídejehosilnýspojenec,ostávaešteveľačasu.
Opice tam dolu prestali behať, usadili sa pod jedným zmenších stromov ajedli banány. Jeho banány. Kde trčí to slnko? Vrešťan sa rozhodol, že obetuje svoje zásoby, zhadzoval najtvrdšie banány ahoci nič nevidel, počul, ako sa odrážajú od stromu apadajúpomedzilistyakonáreinýchstromov.Opiceznovazačalirevaťaskákať,jednu znich možno trafil. Aj ony hádzali banány a skaly, ale vrešťana nezasiahli, bolo to podobné,akokeďsaonsnažilbojovaťprotislnku,nedosiahlinaňho.
Keď sa mu minuli zásoby, začal hádzať kamene, ale opice boli hlúpe, nechceli odísť anetušili,žeonedlhosaobjavíslnkoazabijeich.
Nakoniec mu ostal už len jeho nástroj a opice boli ešte stále nažive. Ale slnko prichádzalo, vrešťan už videl viac ako vnoci, zazrel nejasné čierne siluety, ako preskakujúzostromunastrom.Akporazíjednu,sdruhousiužporadí,akeďprídeslnko auvidí,žesámzabildveopice,zapáčisamutoabudehopokladaťzaseberovného.
Zamieril na jednu zopíc ahodil do nej svoj nástroj. Svišťanievzduchu zaniklo medzi listami stromov apotom bolo počuť, ako sa stupým buchnutím zabodol do zeme. Netrafil. Nahol sa cez konáre, zažmúril do šera avidel, ako opice ohmatávajú nástroj,
7
strkajúsihodoústatľapkajúpoňom.Potomsnímbuchliostrom.Znovaaznova,páčilo saimto.Prišlinato,akohopoužívať,askúsilihoajnasebenavzájom.Vrešťandúfal,že sanavzájompozabíjajú,nopochvílipočulrovnakébúchaniedokmeňa,akévydávalon. Terazsamôžudostaťhore,pomyslelsi.Udieralsadohlavy,bolhlúpy,žeimnechalsvoj nástroj.
Slnkojetakmertu,stačíchvíľkuvydržať.
Opice sazaten časdolu kŕmilijeho jedlom abúchali do jehostromu. Vrešťan pocítil hlad, ale strach nemal, aj keď videl, že opice sa znova šplhajú nahor. Majú predsa plné bruchá,nedokážusemvyliezť,urobilirovnakúchybuakoon,atohotešilo.
Vtejchvílisavcelejsilevynoriloslnko.
Vrešťan sa schoval za bambusové pásy, aby sa vyhol ostrým lúčom, ktoré zabijú odporné opice. Bol vbezpečí. No keď videl, že slnko už vyšlo, že mu svieti pomedzi pásiky, alenepočuje bolestivý vreskot, vyšiel von. Opice sa stále pokúšali dostať hore, neprišli však na spôsob, ako zatĺkať do stromu bambusové kolíky, ato v ňom utvrdilopocit, že je od nich silnejší. Stále však boli nažive, slnko bolo pokojné avychádzaloakokaždýdeň.Najprvsabál,žehopotrestázato,žepreňnepripraviljedlo.
Muselovšakvidieť,žehonemalakopripraviť,istemuodpustí.
Ahoci slnko videlo, že im ničia ich strom, neublížilo im. Vrešťan tomu nerozumel. Pozrel sa na hladké miestečko na konári, ale uvidel tam len niekoľko nejasných šmúh. Takžeichnechcezničiť.Musítoznamenaťniečoiné.
Slnkochce,abybolivšetcispolu,pretoichnechaložiť.
Vrešťansimyslel,ževodvojicibyimbololepšie.Slnkuvšakveril,pretosarozhodol, žeichnezabije.Možnoslnkochce,abyzačaližiťspoluanavzájomsipomáhali,mohliby bývať na viacerých stromoch aprinášať tak slnku viac jedla. Vrešťan sa najprv presvedčil,žeopicesosebounemajúkameneaninič,čímbymumohliublížiť.Potomsa zachytilchvostomonajbližšíkonár,spustilsadoluavystrelrukykopiciam.
Hučalinaňhoaonzasenane,aleužnienenávistným,hnevlivýmrevom.Rozhadzoval nohamiarukamiavolalichksebenahor.Opicemunajprvneverili,nokeďvideli,žeim nemá ako ublížiť ainak sa hore nedostanú, podvolili sa. Nabrali do rúk zopár banánov ašplhalipoliane,ktorúimvrešťanzhodil.
Pridalisaknemu.
Oňuchávali sa,plieskali po rukách, až kým si neboli istí, že ani jedna strana naozaj nemá zlé úmysly. Potom obe opice podali vrešťanovi banány aon ich prijal. Zjedli ich
8
