PASTIERIK BYVOLOV
Podobenstvá o láske, súcite a spolupatričnosti
Keď lipneme na tom, čím sme, nemôžeme sa premeniť na to, čím sa môžeme stať.
Kamaráti sa nie vždy vo všetkom zhodli, a tak sa učili jeden od druhého.
„Keď venujeme pozornosť tomu, čo je okolo nás, pomáha nám to pochopiť, akí naozaj sme,“ povedal byvol, keď kráčal po moste.
„A akí sme?“ spýtal sa chlapec.
„Nerozluční,“ odvetil byvol.
„Myslím si,“ povedal králik, „že ak budeme stále zvedaví, získame dar poznania.“
Pastierik sa zahľadel do údolia pod nimi. „Ja len dúfam, že nestratíme dar zvedavosti.“
„Myslel som si, že si niečo dobré zajeme, až keď vyjdeme na vrchol.“
„Och,“ vydralo sa z pastierika, ktorý zamyslene prežúval. „A ja som si myslel, že by bolo pekné osláviť každý krok, ktorý vedie k vrcholu.“
„Dnes
chce byť každý len šťastný,“ povedal králik trochu podráždene.
„Keď
povieme, že chceme byť šťastní,“ odpovedal byvol, „niekedy to znamená, že chceme byť uzdravení.“
Králik chvíľu chlapčeka skúmal a potom sa ho opýtal: „Môžeš sa kamarátiť s hocikým. Prečo si si teda vybral nás?“
„Neviem,“ odvetil pastierik. „Možno preto, že keď som s vami, stačí mi málo, aby som bol šťastný.“
