práve les?
je viac ako len súčet stromov
sú systémy
sú nepredvídateľné
častí a ešte viac interakcií
Biodiverzita: rôznorodosť života
Vplyv „nemŕtvych“ aktérov
Komplexnosť: nevypočítateľná, prekvapivá, podceňovaná
Všetky zložky sú dôležité, ale niektoré sú dôležitejšie
Ani poriadok nie je riešenie
Chaos a tvorivé ničenie
Prečo prírodu nemožno predpovedať ani regulovať
„organizmus lesa“
najprv proti sebe, potom spoločne
Wide Web“
a drogoví dílerii
Všetci sme lišajníky: O metaorganizmoch a holobiontoch
Podcenené a nevídané: Rastliny a ich mikrobiómy
Mikróby zlepšujú toleranciu rastlín na klimatickú zmenu 72
E pluribus unum: Je les jeden organizmus? 73
Zosieťované počítače:
spracovanie informácií v lesnom ekosystéme 77
Informácia v pravom čase na správnom mieste
Život ako manažment informácií
Dobrá pamäť je aj otázkou veku
Veľa vždy veľmi nepomáha
Informácia, sex a zdatnosť 82
Od komunikácie k fungovaniu… a k inteligencii 85
Všetko je energia 86
Ako získavať, využívať a ukladať energiu a nezhorieť
Je všetko nakoniec nič?
Lesy ako stroj času
Hospodáriť s obmedzeným množstvom energie:
účinnosť, dostatočnosť, reziliencia
Staviteľ uhlíkového sveta
Prečo práve uhlík?
Ťažké a vysoké, mladé a staré
Živý alebo mŕtvy
Keď drevo práchnivie, les žije
Lesná fyzika: Lesy ako rezervoár vody a klimatizácia
Na počiatku bola voda
Voda v lese
Sila „zelenej vody“
Vyrábajú počasie aj dážď:
Lietajúce rieky a vodné čerpadlá v lese
Susedstvo a vzťahy na diaľku v ekosystéme
Lesy pre ľudí, ľudia pre lesy
Socioekologické systémy: iba sociálne a ekologické?
Ekonika: ako sa od lesného systému dá naučiť hospodáriť
Les a človek – krátky príbeh
dlhého vzťahu
Slová lesa
lesa
Názvoslovie a otázka systému
Pojmy ako program
Lesné dielce a porasty: o členení a pestovaní lesa
Lesníctvo blízke prírode – falošná stopa?
Pre prospech lesa a človeka
Čo robí les zdravým?
a priestor
divší, tým lepšie
robí les chorým?
dreva a lesníctvo
Výsadba
Viac než vážne nebezpečenstvo: ohrozenia mimo hospodárskeho využitia
Človekom zapríčinená klimatická kríza a zdanlivé prispôsobenie
„Choroby“ lesa – a ich príčiny
Pacient les – čo sa stalo s jeho ošetrovateľmi?
Trauma lesného hospodárstva: strata významu
Môj les, môj majetok, moje právo
Nedostatok (s)vedomia a presvedčenia
Nová definícia rozvoja
Kto sme a čo by sme mali chcieť
Čo je dobrý život?
Ekosystémové služby ako dôležitý základ ľudského blaha
Človek a les: o živote a citoch
Prečo obhospodarovať les?
Komu slúži obhospodarovanie lesa?
Zneistenie ako výzva
O hospodárení a o vedomostiach
Socioekologické hospodárstvo a hospodárenie
Ciele a meranie hospodárskeho úspechu
Rizikový manažment a hospodárenie
Pochopenie a posúdenie lesného ekosystému a obhospodarovania
Poučme sa zo skúseností:
Vedomosti, ich absencia a adaptívny manažment 258
Otázka spravodlivosti:
Socioekologické spravovanie lesa 261
Štyri hraničné čiary týkajúce sa lesa:
Aktuálne výzvy a úlohy 262
Organizácia a kontrola prevádzky lesa 264
Komunikácia a účasť
Socioekologická lesnícka politika
Dvadsať princípov socioekologického obhospodarovania lesa – manifest 269
Nový kompas pre les – orientácia
Hlad po dreve: podpora úžitkových ekosystémových služieb
Ako sa drevo dostane z lesa?
Nové stromy
Obetné chrobáky a obetné baránky
Ošetrovanie pílou?
Ťažiť drevo s mierou
Od lúk a plantáží späť k ozajstnému lesu
Drevo nie je všetko.
Podpora regulujúcich ekosystémových služieb
Cesty a chodníčky
Vysádzanie
Lesný kúpeľ a pod.:
Podpora kultúrnych ekosystémových služieb
Sprístupnenie a technika
Vysádzanie a pestovanie
Zastavenie lovu – lesná zver bez strachu
Motorová píla proti turizmu
Organizácia turistických ponúk 311
Obhospodarovanie lesa iba v lese?
Budúcnosť: ako to môže a má pokračovať?
Potrebujeme radikálne riešenia!
Za klimatické sceľovanie pozemkov
Transformácia úzkosti a smútku
Trochu nádeje na koniec
Poznámky
Zdroje k fotografiám
PREDSLOV
Lesy sú nielen úžasné, rôznorodé ekosystémy, ale majú aj kľúčový význam pre život na celom svete. Aktívne riadia kolobeh vody, ochladzujú krajinu a sú domovom pre množstvo druhov, z ktorých mnohé sú zatiaľ len čiastočne preskúmané.
Základná otázka je, či sme schopní zachrániť dostatočné množstvo lesov, aby sme zachovali všetky ich schopnosti. Prekážkou je, že zároveň chceme uspokojiť náš hlad po dreve. Jednoduché odpovede, ktoré dosiaľ ponúkalo lesné hospodárstvo, vedú jednoznačne do slepej uličky. Na celom svete, ale aj priamo pred našimi dverami zomierajú tisíce štvorcových kilometrov smrekových alebo borovicových plantáží. Zasadili ich vo viere, že les tvoria hlavne stromy, ktorými sa dá manipulovať tak, aby okrem množstva dreva automaticky poskytovali aj ostatné blahodarné funkcie lesa. Keby stromy a ostatné lesné organizmy mohli, zásadne by proti tomu protestovali. Namiesto toho sú len ticho, postupne prestávajú fungovať, čo si väčšinou všimneme, až keď je pre jednotlivé porasty neskoro.
Túto knihu sme napísali, pretože les milujeme – a pretože si oň robíme starosti. Nevieme si predstaviť život bez stromov, bez vtákov pod šumiacim lístím starých bukov, bez machom obrastených kmeňov, bez húb na práchnivom mŕtvom dreve, bez korenistého vzduchu teplých letných dní alebo bez praskajúceho dreva, keď v lese fičí vietor. A tak chceme urobiť všetko preto, aby sme tento prameň života a radosti zachovali. Už existujú stratégie, ako to spoločne môžeme dosiahnuť.
Najprv vás zavedieme do fascinujúceho sveta najmenších organizmov, aby ste videli, ako molekuly, baktérie a huby spolu so stromami a ostatnými živočíchmi vytvárajú obrovský organizmus s prekvapujúcimi schopnosťami. Potom vás pozveme na horskú dráhu: poletíme prudko nadol do hĺbok ľudskej arogancie, ktorá sa v šate lesného hospodárstva nazdáva, že môže vypestovať les a že katastrofálne dôsledky tohto konania môže zvaliť na druhých. Uvedomenie si klimatických katastrof nami môže poriadne otriasť.
Žiadne strachy, zasa bude lepšie. Premýšľame o našej úlohe vo svete a učíme sa od prírody hospodáriť inak ako doteraz. Skúšame flexibilné riešenia, učíme sa pracovať s lesom, nie proti nemu.
Les je bioreaktor a má zásadný význam pre globálny ekosystém, od ktorého je človek závislý. Preto musí byť obhospodarovanie lesa ekologické, pomocou ľudí a pre ľudí, teda hospodárenie ako sociálny, sociálno-ekologický úkon.
Sociálno-ekologické obhospodarovanie lesa sa od tradičného lesného hospodárenia zásadne odlišuje. Na tento rozdiel si dôkladne posvietime, aby sme zistili, nakoľko sa nároky a skutočnosť medzičasom od seba vzdialili.
Pohľad do budúcnosti dáva nádej – keď pochopíme, že ešte stále sme súčasťou pozemských ekosystémov. Preto musí mať ochrana ekosystémov na našej planéte najvyššiu prioritu, aby všetci jej obyvatelia mohli žiť dôstojne.
Prečo práve les?
Prečo by sme sa mali zaoberať lesom?
Na túto otázku je jednoduchá odpoveď: po prvé, pretože bez lesa by sme neexistovali, a po druhé, pretože sme schopní lesy zlikvidovať, čo aj nepretržite robíme a dosiaľ sa nám nedarí tento negatívny vývoj zastaviť.
Z tohto jednoduchého záveru nevyhnutne vyplýva množstvo nových zložitých otázok. Prečo ľudstvo napriek poznatkom získaným počas tisícročí, že les je nesmierne dôležitý, nedokáže rozvíjať spoločnosť bez ničenia lesov? Bol by vôbec možný rozvoj bez využívania dreva a bez ničenia lesov? Prečo sa lesnému hospodárstvu, ktoré sa už viac ako tristo rokov šíri na celom svete, nepodarilo zastaviť zánik lesov? Vyžaduje si problém udržateľnosti lesov hlbšie poznatky? Potrebujeme v tejto oblasti nové alebo iné vedomosti? Alebo ide nebodaj skôr o politiku ako o poznatky? Potrebujeme na zachovanie lesa čosi ako „ekologickejšiu politiku lesa“ alebo „politickejšiu ekológiu lesa“?
Lesy sú pre ľudstvo odjakživa fascinujúce. Les je miesto, kde existuje množstvo väčších organizmov ako človek a kde aj dlhšie žijú. Už len táto skutočnosť nabáda k zamysleniu. Staré stromy nás spájajú s minulosťou aj s bu-
dúcnosťou. Lesy sú neprehľadné a ešte vždy nie celkom prebádané aj tajomné. Predstavujú protiklad k nášmu modernému svetu plnému ľudských výtvorov, k nášmu okoliu s prevládajúcimi rovnými líniami a pravými uhlami, plánovaním a predvídateľnosťou. Lesy môžu byť divé, to znamená, že majú vlastnú „vôľu“; všetko, čo sa v nich odohráva, má vlastné pravidlá. Lesy sú plné prekvapení a pre toho, kto sa v nich nevyzná, môžu byť nebezpečné. Môžu nás však aj chrániť a poskytovať nám útočisko. Lesy sú niekedy temné, inokedy svetlé, zelené, pestrofarebné, chladné, vlhké, voňajú drevom, zemou alebo stuchlinou. Oslovujú naše zmysly, podnecujú našu fantáziu a tvorivosť.
A predsa väčšina ľudí tejto planéty nežije v lese a ani do lesa nechodieva. Žeby les už nemal s bežným životom nič spoločné? Vari sa pretrhla tenká pupočná šnúra, ktorá ho spájala s našimi starými rodičmi? V tejto knihe sa dozvieme, že tento dojem je klamlivý.
V súčasnosti žijeme v ére človeka, ktorú vedci nazvali antropocén. Dôvod tohto pomenovania je znepokojujúci. Človek ovplyvňuje vývoj našej planéty tak, ako ju v minulosti ovplyvňovali len asteroidy alebo geologické sily. Evolúcia nám umožnila zásadne pôsobiť na celú biosféru. Všade tam, kde je život – v oceánoch, v lesoch alebo v horách – do všetkého sa miešame. Svojimi aktivitami meníme klímu a vypúšťame do ovzdušia látky, ktoré sa v minulosti na Zemi nevyskytovali. Spôsobujeme vymieranie veľkého množstva druhov a na celej zemeguli ovplyvňujeme smerovanie evolúcie. Túto moc sme získali neplánovane a bez možnosti odmietnuť ju. V súčasnosti sme však schopní spoznať následky nášho konania. Navyše sme oprávnení uvažovať a uvedomovať si vlastnú zodpovednosť. Teraz musíme pracovať na tom, aby sme tento pocit zodpovednosti premenili na činy a ochránili biosféru vrátane nás ľudí pred nami samými.
Naša legitímna túžba po prosperite a rozvoji priniesla mnohým ľuďom blahobyt – a nám všetkým zároveň aj obrovské problémy. Závažné krízy a výzvy nás držia v šachu: globálna zmena klímy, problémy zásobovania, nedostatok vody, energie a pôdy, hlad, choroby, konflikty a vojny. Prečo by sme sa mali starať o les, keď sú mnohé otázky možno oveľa závažnejšie?
V súčasnosti sa ozývajú hlasy – dokonca aj zo strany vedcov, ktorí si robia úprimné starosti o budúcnosť –, že sme sa dostali do situácie, keď k záchrane sveta musíme pristupovať tak trochu „šlendriánsky“.1 Jednoducho nie je čas na purizmus. Bolo by síce pekné zachovať viac prírodných lesov, ale vraj to už nie je možné.
Záchrana sveta na úkor posledných lesov? Dejiny ľudských civilizácií sú vo veľkej miere determinované tým, že lesy museli ustúpiť človeku, aby čoraz viac ľudí malo čoraz lepšie podmienky na život. Tam, kde je les, nie je väčšinou možné intenzívne pestovať plodiny. Les súperí s človekom o priestor, ktorý potrebujeme na stavbu sídlisk, na obrábanie polí a na chov úžitkových zvierat. Les nám prekáža aj vtedy, keď sa chceme rýchlo prepravovať na cestách a koľajniciach a očividne zaberá priveľa miesta aj v industrializovaných krajinách modernej doby, ktoré nevyhnutne potrebujeme na získavanie obnoviteľnej energie využitím fotovoltiky a veterných turbín, aby sme vyriešili obrovský klimatický problém. Človek v tejto súvislosti nechápe význam lesa a nazdáva sa, že
ho jednoducho môže premiestniť. Vyklčujeme starý les a niekde vysadíme nový. Takáto plantáž však vyrúbaný les nenahradí, iba upokojí naše svedomie.
Jedným zo závažných dôvodov, prečo sa snažíme zachovať les, je skutočnosť, že chceme využívať jeho produkty. Väčšine ľudí – predovšetkým tým, ktorí obhospodarovaním lesa chcú alebo musia zarábať – zíde v tejto súvislosti na um drevo. Aj keď nám lesy často stáli v ceste, až drevo stromov človeku umožnilo nastúpiť víťaznú cestu okolo sveta.
Na počiatku bol oheň. Vďaka nemu sme mohli upravovať potravu tak, aby bola stráviteľnejšia, ľudia mohli dokonca využívať potraviny, ktoré sú v surovom stave jedovaté alebo nestráviteľné. Vďaka ohňu mohol človek loviť a efektívne si prispôsobovať životný priestor. Drevo nám zaručovalo, že sme boli aspoň čiastočne chránení pred nepriazňou počasia. Umožňoval nám prenikať do pustých a dovtedy pre život človeka nevhodných oblastí sveta. Človek mohol slnečnú energiu zachytenú stromami preniesť na iné miesta a tam s časovým posunom využiť jeho teplo. Drevo na kúrenie umožňovalo prekonať aj dlhé studené ročné obdobia a prinášalo svetlo do tmavých jaskýň a domov.
Palivové drevo bolo prvou pohonnou látkou moderných čias. Spaľovanie stromov poháňalo parné stroje, a tak naštartovalo industrializáciu.2 Hoci pálenie dreva mimo táborákov a príjemných kachieľ či kozubov vyšlo v priemyselných krajinách z módy, práve v nedávnych rokoch ho znovu objavili ako údajne ekologické palivo na výrobu elektriny v elektrárňach na drevnú hmotu.
Drevo nám otvorilo cestu k civilizácii aj ako stavebnina. Zbrane, poľnohospodárske náradie, nádoby ako sudy alebo vedrá, nábytok a v neposlednom rade domy uľahčili ľudstvu život, takže sme sa stali menej závislými od prírody a od nepravidelného zásobovania prírodnými zdrojmi. Kamenná doba by sa vlastne mala nazývať drevenou dobou, 3 pretože mnohé pomôcky a náradia ako sekery, šípy, luky a motyky sa vyrábali prevažne z dreva a len malú časť tvoril kameň. Keď ľudia na území dnešného Anglicka pred približne 5 000 rokmi premiestňovali niekoľkotonové kamenné bloky na vzdialenosť až 250 km a vytvorili jedinečné kultové miesto Stonehenge, podarilo sa im to len vďaka drevu. Ľudia zrejme už vtedy masívne zasahovali do lesov. Všeobecne nie je veľmi známe, že neďaleko Stonehengea vzniklo drevené kultové miesto, tzv. Woodhenge.4
Hoci pri výrobe náradia kamene vytlačili kovy, drevo sa naďalej používalo – nielen na postele, police, debny a palety, ale aj na výrobu hudobných nástrojov vysokej kultúry, ako sú husle alebo klavíry. Drevo sa v súčasnosti pokladá za nanajvýš moderný materiál aj pri stavbe budov. 5 Veľkej časti ľudstva dodnes poskytuje strechu nad hlavou v podobe brvien a lát, a dokonca aj pri stavbe budov zo skla, ocele a betónu sa používa drevo na debnenie alebo na lešenie.
Drevo hralo zásadnú úlohu aj na našej ceste ku globalizácii. Stavali sa z neho lode, na ktorých niektoré spoločnosti objavovali a kolonizovali neznáme časti sveta. Začalo sa to v období antiky a oblasť Stredomoria je varovným príkladom toho, že stavba lodí a sídlisk, ako aj poľnohospodárstvo a výroba drevného uhlia nevratne poškodzujú ekosystémy lesa, ba dokonca vedú k ich zániku. 6 Na príklade Stredomoria vidíme, ako ničenie zdrojov prispieva k oslabovaniu a rozpadu politických systémov. To, že tamojšie dejiny pokračovali napriek ničeniu lesov, možno pripísať iba skutočnosti, že sa dovážalo prírodné bohatstvo z iných oblastí sveta.
Nedostatok dreva sa negatívne prejavil najmä v Európe. Vo viacerých krajinách boli lesy po období stredoveku v takom zlom stave, že hrozili závažné hospodárske a politické dôsledky.
Banský správca Hans Carl von Carlowitz zo Saska sa preslávil tým, že vyzýval, aby sa z hospodárskych dôvodov podporovala systematická produkcia dreva. V roku 1713 napísal dielo Sylvicultura oeconomica. Nemôžeme ešte hovoriť o začiatku trvalej udržateľnosti, ale vzniklo lesné hospodárstvo v zmysle plánovanej výsadby stromov podobne ako sejba obilia na poliach, aby sa potrebné zdroje dreva „udržali“ a dali lepšie kontrolovať.
Napriek všetkým úvahám a návrhom na riešenie pokračuje ničenie lesov na celom svete a na príčine je predovšetkým rozširovanie poľnohospodárstva, ale aj ťažba vzácneho dreva z pralesov. Dokonca aj v priemyselných krajinách ako Nemecko, kde nie je významnejší rast obyvateľstva, vyrubujú lesy na zakladanie povrchovej ťažby uhlia alebo na výstavbu ciest. V konečnom dôsledku to znamená, že tieto lesy nemajú pre spoločnosť žiadny – alebo v porovnaní s alternatívnym využitím priestoru podstatný – význam.
Už len z hľadiska perspektívy využitia dreva je logické, aby sme sa intenzívne zasadzovali za zachovanie lesov. Dnes je dávno jasné, že predovšetkým funkčné
Woodhenge je kultové miesto vytvorené z kolov postavených do kruhu a nachádza sa len 3 km od svetoznámeho Stonehengea. Drevo teda malo dôležitý význam aj pre kultúrny vývoj. Pretože sa zachovali len jamy po koloch, celé miesto rekonštruovali.
lesy sú dôležitou súčasťou nášho globálneho životného priestoru, preto bez nich nemôžeme existovať. Keď sa stráca táto záruka ľudskej existencie a našej prosperity, mali by ekonómovia a politici konštatovať zlyhanie trhu a robiť potrebné opatrenia. Dosiaľ sa to však nedeje. Lesu sa nedarí lepšie ako ostatným zložkám globálneho ekosystému, ktoré sme už dávno uznali za základné podmienky pre život, či už ide o moria a ryby, úrodné pôdy, biodiverzitu alebo o svetovú klímu.
A ako to vyzerá s desaťročia trvajúcimi politickými snahami zastaviť ničenie základov našej existencie?
Organizácia OSN v roku 1992 usporiadala summit na tému „Životné prostredie a rozvoj“, známy pod názvom Summit Zeme. Výsledkom zhromaždenia boli globálne zákony týkajúce sa životného prostredia, tzv. dohovory. Vzťahujú sa napríklad na klímu, biodiverzitu alebo dezertifi káciu, teda degradáciu územia na púštnu či polopúštnu oblasť. Na rokovací stôl sa dostal aj dohovor na udržanie lesov, ale prítomní sa ním zaoberali len okrajovo. Natíska sa zásadná otázka: Je vôbec možné zachrániť svet bez lesov?
Téme zachovania lesov sa, žiaľ, venuje ešte menšia pozornosť ako iným oblastiam životného prostredia.
Zdá sa, že v súvislosti s lesom sú jasne defi nované, viac alebo menej krátkodobé ekonomické záujmy nezlučiteľné s dlhodobými cieľmi „udržateľnosti“. Platí to pre krajiny bohaté na lesy ako Brazília, Kanada alebo Rusko, kde sa ťažko presadzujú aj rozhodnutia o efektívnom zachovaní lesov, pretože s premenou lesa alebo s využitím dreva sú očividne spojené mnohé krátkodobé možnosti vývoja a zisku. To isté však platí aj pre priemyselné krajiny, kde už nie sú veľké lesné porasty a ktoré svoj ekonomický potenciál nečerpajú z lesa. Napríklad úsilie Európskej komisie vytvoriť v EÚ stratégiu pre lesy narazilo na nesúhlas niektorých členských krajín ako Nemecko, ktoré návrhu vyčítalo nevyváženosť. Argumentovalo, že posudzovanie cieľov týkajúcich sa životného prostredia (klíma a biodiverzita) je jednostranné a že príspevkom o obhospodarovaní lesov ako aj téme od dreva k bioekonómii sa nevenovala dostatočná pozornosť. Tie isté krajiny však kritizovali štáty ako Brazília za to, že sa nedostatočne zasadzujú za zachovanie lesov.* Žeby tento krátkozraký prístup súvisel s tým, že mnoho ľudí les vlastne ani nepozná? Na nasledujúcich stranách sa to pokúsime zmeniť.
* Pozn. odb. konzultanta: Situácia sa už zmenila. Európsky parlament uznesením z 13. 9. 2022 schválil novú stratégiu EÚ pre lesy do r. 2030. Proti prijatiu stratégie sa postavilo mnoho záujmových skupín a aj po jej schválení má množstvo odporcov. Schválenie stratégie však možno považovať za určitý posun dopredu.
Ostrov Vilm v Baltskom mori je od r. 1936 chráneným územím, od r. 1959 slúžil ako dovolenková destinácia členov vlády NDR a od r. 1994 je biosférickou rezerváciou oblasti juhovýchodná Rujana. V r. 1527 tu posledný raz vyrubovali stromy, od r. 1812 ťažbu dreva úplne ukončili. Malý „prales“ je aj európskym chráneným biotopom vtákov, fauny a flóry.
(Pierre L. Ibisch, máj 2017)
