STEPHENFRY HRDINOVIA
PokračovanieknihyMýty
TATRAN
Prevšetkýchhrdinov,oktorýchsmenepočuli. Možnostejednýmznich.
Hrdinov môžete vnímať ako pokračovanie mojej knihy Mýty, ktorá rozpovedala príbehzačiatkuvšetkého,narodeniaTitanovabohovastvoreniaľudstva.Nemusítečítať Mýty, aby ste rozumelitejto knihe–averím, že si ju aj vychutnali–,ale mnohé poznámky pod čiarou vás nasmerujú na stranu z knihy spríbehmi, postavami amýtickými udalosťami obsiahnutými vMýtoch, ktoré tam nájdete podrobnejšie opísané.Niektoríľudiapovažujúpoznámkypodčiarouzarozptýlenie,nodonieslosami, že mnohým čitateľom sa naposledy páčili, atak dúfam, že sa vnich sradosťou zorientujete,keďnanebudetemaťnáladu.
Viem,akéodstrašujúcemôžubyťniektorégréckemená–všetkytieypsilony,thétya psí. Tam, kde to bolo možné, som navrhol spôsob písania, ktorý je pre naše jazyky najprijateľnejší. Obyvatelia súčasného Grécka sa budú diviť, ako narábame sich prekrásnymi menami, anemeckí, francúzski, americkí aostatní čitatelia–ktorí si so starovekou gréčtinou robia, čo chcú–si budú lámať hlavu nad niektorými zmojich návrhov. Nepredstavujú však nič viac, sú to iba návrhy… či už radšej poviete Oidipus, OidipousaleboOidipús,EpidaurusaleboEpídauros,FiloktétesaleboFiloktétés,postavy apríbehyostanúrovnaké.
StephenFryZEUS sedí na tróne. Vládne nebesiam asvetu. Jemu vládne sestra-manželka HÉRA. Ostatné povinnosti a časti ríše smrteľníkov sú rozdelené medzi jeho rodinu, zvyšných desať olympských bohov abohyne. V začiatkoch spolužitia bohov aľudí božskébytosti chodili po zemi vedno so smrteľníkmi, priatelili sa s nimi, unášali ich, párili sa s nimi, trestali ich, premieňali na kvety, stromy, vtáky či hmyz; všetkými možnými spôsobmi s nami nadväzovali vzťahy, prepletali sa medzi nami a zasahovali do našich životov. No časom, ako jedna doba striedala druhú a ľudstvo sa vyvíjalo a prosperovalo, ich vplyv postupnezoslabol.
Aj vo veku, do ktorého smeprávevstúpili, sú bohovia stáleprítomní, prejavujú nám priazeň i nepriazeň, riadia a narúšajú chod vecí. Prometeov dar ohňa však dal ľudstvu schopnosť starať sao vlastnézáležitosti, budovať mestskéštáty, kráľovstváadynastie. Oheň, skutočný a žeravý, umožnil ľuďom taviť, kuť, vyrábať, tvoriť, ale prenáša sa aj dovnútra;vďakaPrometeovismeobdareníbožskouiskrou,tvorivýmohňom,vedomím, čokedysibývalovýsadoubohov.
Zlatýveksastalvekomhrdinov–mužovažien,ktorívzalisvojosuddovlastnýchrúk, využili ľudskévlastnosti ako odvahu, prefíkanosť, ctižiadosť, rýchlosť asilu, aby učinili ohromné skutky, premohli hrozné príšery azaložili veľké kultúry arody, ktoré menia svet. Božský oheň, ktorý pre nich znebies ukradol ich zástanca Prometeus, horí vich vnútri. Boja sa, rešpektujú auctievajú starých bohov, no niekde vnútri vedia, že snimi môžusúperiť.Ľudstvodospieva.
Sám Prometeus–Titan, ktorý nás stvoril, spriatelil sa snami azastával sa nás–naďalej znáša svoj hrozný trest:prikovaného khore ho každý deň navštívi dravý vták, ktorýsaznesiespozaslnka,abymuroztrholbok,vytiaholpečeňazožraljupriamopred jehoočami.Keďžejehrdinanesmrteľný,pečeňmuceznocopäťdorastie,lenabysacelé trýznenienasledujúcideňzopakovalo.Aajtenďalší.
Prometeus,ktoréhomenoznamenáTen,ktopredvída,predpovedal,žekeďžesateraz oheň nachádza vo svete ľudí, dni bohov sú spočítané. Diov hnev nad neposlušnosťou svojho priateľa pramení zhlboko zakoreneného strachu, že ľudia raz prevýšia bohov, akoajzosilnéhopocitubolestiazrady.
Prometeus rovnako videl, že nastane chvíľa, keď bude oslobodený. Smrteľný hrdina zraduľudíprídekhore,roztrieštijehookovyaTitanavyslobodí.
Spoločnezachrániaolympanov.
Prečobyvšakbohoviapotrebovalizáchranu?
Počas stoviek generácií kypela pod zemou veľká rozhorčenosť. Keď Titan KRONOS vykastroval svojho otca, prapôvodného boha oblohy URANA, avrhol jeho genitálie cez celé Grécko, zdopadnutých kvapiek krvi asemena povstalo pokolenie Gigantov. Tieto „chtonické“ bytosti, stvoreniavzniknuté zo zeme, veria, ženastane čas, keď budú môcť odňať moc arogantným, povýšeneckým deťom Krona, olympským bohom. Giganti čakajúnadeň,keďpovstanú,abydobyliOlympanastolilisvojuvládu.
Prometeusžmúrinaslnkoatakistočakánatútochvíľu.
Ľudstvozatiaľďalejpokračujevoveciachsmrteľných,akosúúsilie,drina,život,láska asmrť vo svete, vktorom stále nájdeme viac či menej prívetivé nymfy, faunov, satyrov ainýchduchovmorí,riek,hôr,lúk,lesovapolí,norovnakosatotamhemžímnožstvom hadov adrakov–zktorých sú mnohí potomkami prapôvodnej GAIE, bohyne zeme, aTARTARA, boha najtmavšej podsvetnej priepasti. Ich potomkovia, príšerní ECHIDNA aTYFÓN, splodili množstvo jedovatých azmutovaných stvorení pustošiacich vidiek aoceány,ktorésaľudiasnažiaskrotiť.
Smrteľníci pocítili potrebu prosiť bohov apoddať saim, prinášať im obety alichotiť im velebením a modlitbami, aby vtakomto svete prežili. Niektorí muži aženy sa však začínajú spoliehať na vlastnú statočnosť a dôvtip. Ide omužov aženy, ktorí sa–buď spomocoubohov,alebobeznej–odvážiapretvoriťsvetnabezpečnejšiemiesto,kdeby saľudstvudarilo.Sútohrdinovia.
HÉRINSEN
Raňajky na horeOlymp. Zeussedí za jedným koncom dlhého kamenného stola, sŕka nektár apremýšľa, čo s načatým dňom. Jeden po druhom sa usádzajú ostatní olympskí bohovia abohyne. Nakoniec prichádza Héra asadne si na svoje miesto na opačnom konci stola oproti manželovi. Natvári má rumenec, vlasy rozstrapatené. Zeus sa na ňu prekvapenepozrie.
„Zavšetkytieroky,čoťapoznám,sieštenikdynemeškalanaraňajky.Nikdy.“
„Nie, máš pravdu,“ odvetí Héra. „Prijmi moje ospravedlnenie, ale zle som sa vyspala
asomrozrušená.Včerasami snívalznepokojivýsen.Veľmiznepokojivý.Chcel by siho počuť?“
„Samozrejme,“ zaklame Zeus, zdesený podobne ako my ľudia, keď si máme vypočuť podrobnostiocudzíchsnoch.
„Snívalo sa mi, že na nás zaútočili,“ spustí Héra. „Tu na Olympe. Giganti povstali, vyliezlinahoruanapadlinás.“
„Noteda…“
„Bolotovšakvážne,Zeus.Celéhúfysavalilihoreazaútočilinanás.Atvojeblesky sa onich neškodne obtierali, akoby to boloihličie. Vodca Gigantov, najväčší anajsilnejší znich,zamnouprišielapokúsilsa…ma…mazneužiť.“
„Teda,tojefaktznepokojujúce,“zareagujeZeus.„No,konieckoncov,boltoibasen.“
„Skutočne? Celkom jasne som to videla. Pripomínalo mi to skôr víziu. Možno proroctvo.Ajpredtýmsommalatakésny.Vieš,žeáno.“
Bola to pravda. Pri Hérinom postavení bohyne manželstva, rodiny, slušnosti adobrého poriadku sa dalo ľahko zabudnúť na to, že bola tiež obdarená schopnosťou jasnozrivosti.
„Akosatoskončilo?“
„Čudne.ZachránilnásnášpriateľPrometeusa…“
„To nie je môj priateľ,“ vybuchne Zeus. Akákoľvek zmienka oPrometeovi je na Olympe zakázaná. Pre Dia je zvuk mena kedysi drahého priateľa ako soľ do čerstvej rany.
„Keďmyslíš,drahý,ibatihovorím,čosomvidelavosne.Nočudnéje,žesPrometeom tam bol smrteľník. Apráve tento človek zo mňa stiahol Giganta, zhodil ho zOlympu avšetkýchnászachránil.“
„Človek,hovoríš?“
„Áno. Človek. Smrteľný hrdina. Avo sne mi bolo jasné, neviem ako alebo prečo, no bolojasné,veľmijasné,žetentočlovekbolpotomkomzroduPersea.“
„Persea,hovoríš?“
„Persea.Otomnietpochýb.Drahý,prilaktimášnektár…“
Zeusjejposuniekrčahpostole. Perseus.
Totomenouždlhšíčasnepočul. Perseus…
PERSEUS ZLATÝDÁŽĎ
AKRISIOS, vládca Argu1, nesplodil žiadneho mužského dediča pre svoje kráľovstvo, preto požiadal oradu delfskú veštiareň, aby vedel, ako akedy by ho mohol očakávať
Odpoveďkňažkybolaznepokojujúca:
KráľAkrisiosnebudemaťžiadnychsynov,alejehovnukhozabije.
Akrisios zbožňoval svoju dcéru ajediné dieťa DANAE,2 no svoj život mal radšej. Zveštby bolo zrejmé, že by mal urobiť všetko, čo je vjeho silách, aby zabránil akémukoľvek mužovi vplodnom veku priblížiť sa kdcére. Nariadil teda výstavbu
bronzovej komnaty pod palácom. Danae, zatvorenej vtomto blyšťavom nedobytnom väzení,sadostalotoľkopohodliaaženskejspoločnosti,koľkosilenzažiadala.Akrisiossi konieckoncovpovedal,ženemásrdcezkameňa.3
Bronzovúkomnatuzapečatilprotivšetkýmvotrelcom,nonepočítalsožiadostivosťou vševidiaceho, prefíkaného Dia, ktorého pohľad spočinul na Danae aktorý aj teraz premýšľal,akobymoholpreniknúťdozapečatenejkomnatyapotešiťsasňou.Malrád výzvy. Počas svojej dlhej ľúbostnej kariéry sa vládca bohov premenil na rôzne druhy exotickýchtvorovvhonbezavytúženýmiženamiaobčasajmužmi.Jasnesiuvedomoval, že ak chce získať Danae, musí vymyslieť niečo lepšie než bežne používaných býkov, medveďov,diviakov,žrebcov,orlov,jeleňovalevov.Potrebovalniečonekonvenčné…
Razvnocisacezškáruvstrechespustilzlatýdážď,natiekoldolonaDanaeavnikoldo nej.4
1 Jeden z najdôležitejších gréckych mestských štátov. Pomenovanie pre jeho obyvateľov, Argejci, často používal Homér ako synonymum slova „Grék“. Filip II. ajeho syn Alexander Veľký boli síce Macedónci, no hovorilo sa, že pôvodnepochádzalizArgu.
2 ČastosauvádzavtvareDanaë,takžebysato,predpokladám,malovyslovovaťsE.
3 Rímsky básnik Horácius vo svojich Ódach pozmenil bronzovú miestnosť na bronzovú vežu aodvtedy sa často opisovalaakominaretzrozprávkyoZlatovláske.Staršiezdrojevšakuvádzajú,žeišloomiestnosťsvýrezmivstreche naprívodsvetlaavzduchu.
