Ilustrácia:
Vorvane tuponosé vydávajú cvakavý zvuk, vďaka ktorému vnímajú svet pod vodou pomocou echolokácie, čo je forma sonaru. Výskumník Fabrice Schnöller verí, že tieto zvuky môžu predstavovať aj akýsi druh kódovaného jazyka. Prístroj z videokamier a hydrofónov s priestorovým zvukom zostrojil na to, aby mohol lepšie študovať zvukové prejavy a správanie vorvaňov.
Fred Buyle/Nektos.net
Oko veľryby: mozog vorvaňa tuponosého je šesťnásobne väčší než náš a v mnohom zložitejší. Ide o najväčší známy mozog a väčšina vedcov verí, že umožňuje vorvaňom sofistikovane komunikovať. Schnöller s tímom dúfajú, že sa im ako prvým podarí dekódovať vorvaniu reč.
Fred Buyle/Nektos.net
„Je to ako byť vo vesmíre.“: V hĺbkach vyše dvanásť metrov sa gravitácia prevracia. Namiesto toho, aby vás voda nadnášala, ťahá vás nadol. Hanli Prinsloová, majsterka vo freedivingu a bojovníčka za záchranu oceánov, skúša podvodnú chôdzu po lane.
Annelie Pompová/anneliepompe.com
Prinsloová vstupuje do húfu žralokov čiernocípych. Keď výskumníci k žralokom pristupujú „podľa ich predstáv“ – hlboko pod hladinou oceánu a bez rušivého žblnkania vzduchových bublín z potápačského výstroja –, hrozba útokov je často nulová. Žraloky sú vtedy zvedavé, ba až poddajné.
Jean-Marie Ghislain/ghislainjm.com
„Sú to nežné obry.“: Žraloky veľrybie nie sú ani žraloky, ani veľryby, ale najväčšie ryby na svete. Môžu byť dlhé vyše dvanásť metrov a vážiť okolo dvadsaťdva ton. Prinsloová pláva tvárou v tvár s jedným, ktorý sa práve kŕmi planktónom.
Jean-Marie Ghislain/ghislainjm.com
Keď sa delfíny blížia k iným delfínom a občas aj k freediverom, „vyslovia“ svoje prvé meno aj priezvisko. Je možné, že dokážu posielať aj iné sonografické obrázky, čo vedci nazývajú „holografickou komunikáciou“. Schnöller sa potápa, aby ich lepšie počul.
Olivier Borde
„Jane Goodallová neštudovala ľudoopy z lietadla.“: Ani jeden z dvadsiatich odborníkov na vorvane tuponosé sa s nimi nepotápa. Pre Schnöllera (vpravo v strede s fotoaparátom) je to nepredstaviteľné. „Ako môžete študovať správanie vorvaňov bez toho, aby ste videli, ako si počínajú a komunikujú?“ Schnöllerovi sa vďaka intenzívnemu freedivingovému prístupu za päť rokov podarilo zachytiť viac audio- a videozáznamov interakcií vorvaňov tuponosých než komukoľvek inému pred ním. Fred Buyle/Nektos.net
Schnöller tvrdí, že k veľrybám a delfínom sa možno priblížiť tak, že sa hýbete pokojne a predvídateľne. Zvyčajne plaché vráskavce dlhoplutvé (na fotografii) sú pri troche šťastia hravé. Občas sa aj priblížia.
Yann Oulia
„Zostali s nami tri hodiny.“: Na fotografii, ktorú urobil jeden z najžiadanejších podmorských fotografov Fred Buyle, sa freediver približuje k žralokovi belasému. Buyle chce zdokumentovať nežnú stránku tvorov, ktoré nazýva „najväčšmi nepochopenými zvieratami na planéte“. Odhaduje sa, že každoročne je zabitých dvadsať miliónov žralokov belasých na polievku zo žraločej plutvy a na rybiu múčku.
Fred Buyle/Nektos.net
Ľudské telo v prirodzenej forme (bez závaží alebo neoprénového obleku) má dokonalý vztlak na hĺbkové potápanie. Dokážeme sa vznášať na hladine, ale aj klesať do veľkých hĺbok a nestojí nás to veľa úsilia. Zľava: plavec Peter Marshall, Hanli Prinsloová a autor.
Jean-Marie Ghislain/ghislainjm.com
Podobne ako na mesačnom povrchu, aj na morskom dne v hĺbke vyše dvanásť metrov je gravitácia, ale značne slabšia. Ak dokážete zadržať dych, dá sa tam prechádzať, cvičiť jogu, dokonca ísť na podmorskú túru. Kanadský freediver William Winram je na prechádzke. Fred Buyle/Nektos.net and williamwinram.com
