George R. R. Martin: Búrka mečov 2: Krv a zlato

GEORGER.R. MARTIN

BÚRKA MEČOV

2:KRVAZLATO

PIESEŇĽADUAOHŇA

Knihatretia

TATRAN

PrePhyllis, ktorámapresvedčila,abysomdopríbehudaldraky.

DAENERYS

Dothrackízvedoviajejpovedali,akotovyzerá,aleDanytochcelavidieťnavlastnéoči.SerJorah Mormont šiel spolu sňou cez brezovýhájik ado svahu pieskovcového kopca. „Ďalej už nechoďte,“ upozornilju,keďvystúpilinahor.

Dany pritiahla kobyle opraty azahľadela sa ponad polia až tam, kde jej rovno vceste stálo yunkajské vojsko. Bielobradý ju naučil, ako najlepšie spočítať nepriateľove rady. „Päťtisíc,“ povedalapochvíli.

„Tiežsamitakzdá.“SerJorahzdviholrukuaukazoval.„Tamtonakrídlachsúžoldnieri.Kopijníci alukostrelci na koňoch, smečmi asekerami na boj zblízka. Na ľavom krídle sú Druhorodení, na pravomBúrkovévrany.Majútakpopäťstomužov.Vidítetiezástavy?“

Yunkajská harpya držala vpazúroch bič aželezný obojok, nie reťaz. No žoldnieri niesli pod zástavami mesta, ktorému slúžili, vlastné vlajky: napravo videla štyri vrany medzi kľukatými bleskmi, naľavo zlomený meč. „V strede sú Yunkajčania,“ poznamenala Dany. Taktozdiaľky vyzerali ich velitelia na nerozoznanie od svojich astaporských náprotivkov; mali na sebe vysoké žiarivéprilbyanaplášťochnašitétrblietavémedenépliešky.„Tíotroci,ktorýmvelia,súvojaci?“

„Zväčša.AleničtakéakoNepoškvrnení.Yunkaijeznámytým,ževychovávaposteľovýchotrokov, niebojovníkov.“

„Čohovoríte?Porazímetotovojsko?“

„Poľahky,“odvetilserJorah.

„No budeme musieť preliať krv.“ Vdeň, keď padol Astapor, vpili sa do jeho tehál potoky krvi, hocilenmáloznejpatriloDanyalebojejľuďom.

„Tubysmemohlivyhraťbitku,alecenazaobsadeniemestabybolaprivysoká.“

„Vždyjeturiziko,khaleesi.Astaporbolspokojnýazraniteľný.Yunkaijenanáspripravený.“

Dany sa zamyslela. Otrokárske vojsko bolo vporovnaní stým jej malé, lenže žoldnieri boli na koňoch. Už žila sDothrakmi dosť dlho azískala zdravý rešpekt pred tým, čo dokáže spraviť bojovník vsedle spešiakmi. Nepoškvrnení možno ustoja ich útok, ale mojich oslobodených zmasakrujú. „Otrokárisaradirozprávajú,“povedala.„Dajteimvedieť,žeichprijmemdnesvečervo svojomstane.Apozvitekumneajkapitánovtýchžoldnierskychoddielov.Alenechnechodianaraz. BúrkovévranynechprídunaobedaDruhorodenídvehodinyponich.“

„Akorozkážete,“odvetilserJorah.„Alečoakneprídu…“

„Prídu. Budú zvedaví na draky abudú chcieť počuť, čo poviem. Tí múdrejší v tom uvidia možnosť, ako odhadnúť moju silu.“ Obrátila striebornú kobylu. „Budem na nich čakať vo svojom šiatri.“

BoloveternoaDanysapodšedivouoblohouviezlaspäťksvojmuvojsku.Hlbokápriekopa,ktorá mala obkolesovať ich tábor, bola už dopoly vykopaná ales bol plný Nepoškvrnených, ktorí oblamovali brezy avyrábali si z konárov koly. Sivý červ trval na tom, žeeunuchovia nemôžuspať vneopevnenom tábore. Osobne dozeral na práce. Dany sapri ňomna chvíľupristavila. „Yunkai sa pripravilnabitku.“

„Tojedobre,vašavýsosť.Títoprahnúpokrvi.“

Keď rozkázala Nepoškvrneným, aby si spomedzi seba vybrali veliteľov, Sivý červ sveľkým náskokomzískalnajvyššievelenie.DanyhopridelilaseroviJorahovi,abyhonaučil,akoveliť;rytier savyjadril, žezatiaľ samladý eunuch ukazujeako tvrdý, no spravodlivý, rýchlo saučí aneúnavne venujepozornosťkaždejmaličkosti.

„Osvietenípánipostaviliprotinámvojskootrokov.“

„Vaša výsosť, vYunkaji sa otrok učí cestu siedmich vzdychov ašestnástich polôh rozkoše. Nepoškvrnenísaučiacestutrochoštepov.Sivýčervdúfa,ževámjubudemôcťpredviesť.“

Keď padol Astapor, Dany hneď zrušila zvyk, podľa ktorého mali Nepoškvrnení dostávať každý deňnovéotrockémeno.Tí,čosanarodiliakoslobodní,sazväčšavrátiliksvojmurodnémumenu

tedaak si hoešte pamätali. Ďalší sivybralimenáhrdinovčibohov,inízasazbraní,drahokamovči dokonca kvetín, takže niektoré nové mená vojakov zneli Daniným ušiam veľmi čudne. Sivý červ všakzostalSivýmčervom.Keďsaspýtalaprečo,odpovedal:„Jetošťastnémeno.Meno,sktorýmsa tentonarodil,boloprekliate.Tomenonosil,keďznehospraviliotroka.AletotomenosiSivý červ vytiaholvdeň,keďmuDaenerysZrodenázabúrkydalaslobodu.“

„Keď vypukne bitka, budemôcťSivý červ ukázať svoju udatnosť, aleaj múdrosť,“ povedalamu Dany.„Ušetrikaždéhootroka,ktorýsadánaútekaleboodhodízbraň.Čímmenejichpobijeme,tým viacsaichknámbudemôcťpridať.“

„Tentonatobudepamätať.“

„Viem,žebude.Napoludniepríďdomôjhostanu.Chcem,abysitambol,keďsabudemrozprávať sožoldnierskymikapitánmi.“Danyzvrtlastriebornúkobylkuspäťktáboru.

Namieste, ktoré si vyhradili Nepoškvrnení, stáli stany pekne vradoch avich strede satýčil jej zlatý šiator. Za ním sa bez ladu askladu rozťahoval druhý, bol asi päťkrát taký veľký a chýbali vňompriekopy,stany,stráže,baajohradyprekone.Tí,čomalikonealebomulice,spaliprinichzo strachu, aby im ich neukradli. Medzi skupinami žien, detí astarcov sa potulovali kozy, ovce avychudnutépsy.DanyzanechalaAstaporvrukáchradyzostavenejzbývalýchotrokov,najejčele stáliliečiteľ,učenecakňaz.Múdrimuži,pomyslelasi,aspravodliví.Noajtaksadesaťtisícerozhodli ísť radšej sňou do Yunkaja než zostať vAstapore. Dala som im mesto, no väčšina z nich nenašla odvahu vziať si ho.

Popriotrhanomvojskubývalýchotrokovvyzeralojejvlastnévojskomaličké,nooslobodeníboli skôrnapríťaž.Nanajvýšjedenzostosiviedolsomára,ťavučivola,väčšinanieslazbrane,čopobrali zo zbrojnice nejakého otrokára, ale len jeden zdesiatich mal dosť sily na boj a ani jediný nebol vycvičený. Krajinu, ktorou prechádzali, vyjedli dohola ako kobylky. No predsa sa Dany nevedela odhodlať, aby ich ponechala vlastnému osudu, ako ju nabádal ser Jorah aj jej pokrvní jazdci. Povedala som im, že sú slobodní. Nemôžem im teraz povedať, že sa ku mne nesmú pridať. Zahľadelasa na dym stúpajúci zich ohnísk apotlačila vzdych. Možno má tú najlepšiu pechotu na svete, ale získalaajtúnajhoršiu.

PredvchodomdojejšiatrastálArstanBielobradý,obďalečsedelnatráveBelwassoskríženými nohamiajedolfigyzmisky.Kýmbolinaceste,pripadlaimúlohajejstrážcov.Jhogo,AggoaRakharo neboli len jej pokrvní jazdci, predstavovali aj jej kos, a teraz skôr potrebovala, aby velili jej Dothrakom, než aby ju chránili. Jej khalasar bol biedny – zo tridsať bojovníkov na koňoch, zväčša chlapcov,čosieštenezaplietlivrkoč,azhrbenýchstarcov.Nožiadnuinújazdunemalaaneodvážila bysaísťbeznich.Nepoškvrnenímožnobolitánajlepšiapechotanasvete, akotvrdilserJorah,ale onapotrebovalaajzvedovaprieskumníkov.

„Yunkaisadočkásvojejvojny,“povedalaDanyBielobradémuvšiatri.

Irri aJhiquirozložilina zemi koberceaMissandei zapálilavonnú tyčinku,aby rozvoňalaprašný vzduch. Drogon aRhaegal spali na vankúšoch, zakliesnení do seba, ale Viserion sedel na okraji prázdnejkade.„Missandei,akýmjazykomhovoriatítoYunkajčania,valýrčinou?“

„Áno,vašavýsosť,“odvetiladievčinka.„InýmnárečímakovAstapore,aleveľmipodobným,dása imrozumieť.Otrokárisanazývajúosvietenýmipánmi.“

„Osvietenými?“ Dany si sadla na vankúš so skríženými nohami, Viserion rozprestrel bielo-zlaté krídla apriletel knej. „Uvidíme, akí sú osvietení,“ povedala apoškrabkala draka za rohmi po šupinatejhlave.

Ohodinu sa vrátil ser Jorah vspoločnosti troch kapitánov Búrkových vrán. Na vyleštených helmách mali čierne perá atvrdili, že sú si rovní v poctách aj právomociach. Kým im Irri a Jhiqui nalievali víno, Dany si ich obzerala. Prendahl na Ghezn bol zavalitý Ghisan sokrúhlou tvárou aprešedivenýmivlasmi,SalloroviHolohlavémusanabledomqarťanskomlícihadilajazvaaDaario Naharis bol nápadný ešte aj na Tyrošana. Bradu mal rozdelenú do troch bodcov azafarbenú namodro–rovnakúfarbumalvočiachajnavlasoch,čomusplývalinagolier.Špicatéfúzymalzasa zafarbenénazlato.Oblečeniemuhralovšetkýmiodtieňmižltej,zgolieraarukávovmupriamkypela myrská čipka maslovej farby, doublet mal pošitý mosadznými medailónmi vtvare púpavových kvetov, zvysokých čižiem sa mu až na stehná plazili zlaté ornamenty. Za opaskom zpozlá-tených plieškovmalzastoknutérukavicezmäkkéhožltéhosemišuananechtochmalmodrýlak.

Za žoldnierov však hovoril Prendahl na Ghezn. „Odveďte tých svojich trhanov radšej niekam inam,“povedal.„Astaporstedobylipodvodom,aleYunkaitakľahkonepadne.“

„Päť stovák vašich Búrkových vrán proti desaťtisícu mojich Nepoškvrnených,“ odvetila Dany. „Somlendievča,vojnesanerozumiem,noajtaksamizdá,ženemátektovieakévyhliadky.“

„Búrkovévranynestojavpolisamy,“namietolPrendahl.

„Búrkovévrany nestoja vôbec. Lietajú, ufrngnú pri prvom zahrmení. Možno by mali vyletieť už teraz. Počula som, že na žoldniersku vernosť sa nedá spoliehať. Načo vám bude vaša vernosť, ak Druhorodeníprebehnúnanašustranu?“

„To sa nestane,“ vyhlásil nevzrušene Prendahl. „A keby aj, čo na tom. Druhorodení sú nič. My bojujemepobokumužovoddanýchYunkaju.“

„Bojujete po boku ľahkých chlapcov skopijami vrukách.“ Keď otočila hlavu, dva zvončeky vo vrkoči jej jemne zacinkali. „Keď sa začne boj, neopovážte sa prosiť ozľutovanie. No ak sa ku mne pridáte teraz, môžete si nechať všetko zlato, čo vám zaplatiliYunkajčania, aktomu aj časť koristi, akeďsarazdostanemdosvojhokráľovstva,čakáváseštebohatšiaodmena.Bojujtezaosvietených pánov avašou odmenou bude smrť. Myslíte si, že Yunkai otvorí brány, keď uvidí, ako vás moji Nepoškvrnenímasakrujúpodjehohradbami?“

„Ženská,híkateakoosolatrepetesomariny.“

„Ženská?“ Dany sa zasmiala. „To ma chcete uraziť? Vrátila by som vám to, keby som vás pokladala za muža.“ Zahľadela sa mu pevne do očí. „Som Daenerys Zrodená za búrky zrodu Targaryenovcov, Tá, čo nezhorela, Matka drakov, khaleesi Drogových jazdcov, kráľovná Siedmich kráľovstievaZápadnejzeme.“

„Stelenkoniarskapobehlica,“povedalPrendahlnaGhezn.„Keďvásporazíme,dámvásspáriťso svojímžrebcom.“

MocnýBelwasužvyťahoval arakh. „MocnýBelwasdámalejkráľovnejjehopodlýjazyk,akchce.“

„Nie, Belwas. Sľúbila som týmto mužom, že tu budú vbezpečí.“ Usmiala sa. „Povedzte mi

Búrkovévranysúotrocičislobodní?“

„Smebratstvoslobodnýchmužov,“vyhlásilSallor.

„Výborne.“ Dany sa postavila. „Tak choďte naspäť aodkážte svojim bratom, čo som vám tu povedala.Možnobyniektoríznichradšejprijalizlatoaslávuakosmrť.Zajtraránoočakávamvašu odpoveď.“

KapitániBúrkovýchvránsanarazpostavili.„Našaodpoveďjenie,“vyriekolPrendahlnaGhezn. Jehodruhoviavychádzalizanímzošiatra…noDaarioNaharissaešteobzrelanarozlúčkuzdvorilo kývolhlavou.

Odve hodiny nato prišiel veliteľ Druhorodených, a sám. Ukázalo sa, že je to statný Braavosan sbledozelenýmiočamiahustouzlatočervenoubradou,čomupadalatakmeražpoopasok.Volalsa Mero,alesámsebanazývalTitanovýmpanghartom.

Mero do seba hodil víno na jeden dúšok, utrel si ústa chrbtom dlane achlipne sa zahľadel na Dany.„Tušímsomvjednomnevestinciunásdomapretiaholvašedvojča.Alebostetobolivy?“

„Tosotva.Takéhoveľkolepéhomužabysomsibezpochybypamätala.“

„Hej, to určite. Na Titanovho pangharta jakživ žiadna nezabudne.“ Braavosan natiahol kJhiqui ruku spohárom. „A čo keby ste zo seba zhodili tie šatočky asadli si mi do lona? Ak ma potešíte, moholbysompriviesťDruhorodenýchnavašustranu.“

„KeďmiprivedieteDruhorodených,takvásmožnonedámvykastrovať.“

Chlapisko sa zarehotal. „Moja malá, jedna ženská sa ma raz pokúsila vykastrovať vlastnými zubami.Ovšetkyprišla,nomôjmečjestálerovnakodlhýahrubý.Mámhovytiahnuť,pozrietesa?“

„Netreba. Keď vám ho moji eunuchovia odseknú, poobzerám si ho, kedy sami zachce.“ Dany si chlipla vína. „Som len dievča a nerozumiem sa vojne. Vysvetlite mi, ako chcete poraziť desaťtisíc Nepoškvrnených so svojimi piatimi stovkami? Som síce neskúsená, no aj tak sami zdá, ženemáte ktovieakévyhliadky.“

„Druhorodeníužčeliliajväčšejpresileavždyvyhrali.“

„Druhorodení už čelili aj väčšej presile avzali nohy na plecia. VQohore, kde stáli proti Trom tisícom.Alebotoazdachcetepoprieť?“

„Tobolopredmnohýmirokmi,skôrakosanačeloDruhorodenýchpostavilTitanovpanghart.“

„Takže vy ste zdrojom ich odvahy?“ Dany sa otočila kserovi Jorahovi. „Keď sa začne boj, tohto zabiteprvého.“

Rytiersausmial.„Sradosťou,výsosť.“

„Samozrejme,“obrátilasanaspäťkMerovi,„mohlibysteznovautiecť.Myvámnebudemebrániť. Zobertesisvojeyunkajskézlatoachoďtekadeľahšie.“

„Dievčatko pochabé, keby steniekedy videli braavoského Titana, vedeli by ste, že nemáchvost, čobystiaholmedzinohyaušiel.“

„Takzostaňteabojujtezamňa.“

„Za vás by sa oplatilo bojovať, to veru hej,“ odvetil Braavosan. „A keby to bolo na mne, rád by somsinechalodváspobozkaťsvojmeč.Noprijalsomyunkajskézlatoazložilposvätnúprísahu.“

„Mincesadajú vrátiť,“ namietla. „Zaplatím vám takisto aaj viac. Mám pred sebou ďalšie mestá, ktoré musím dobyť, ana druhom konci sveta na mňa čaká celé kráľovstvo. Verne mi slúžte aDruhorodenísaužnikdynebudúmusieťdaťnajímať.“

Braavosan si poťahal bujarú červenú bradu. „Takisto aj viac, ačo tak ešte bozk navrch, hm? Aleboajviacakobozk?Pretakéhoveľkolepéhochlapa?“

„Možno.“

„Mámpocit,žechuťvášhojazýčkasamibudepáčiť.“

Priam cítila, ako ser Jorah zúri. Môjmu čiernemu macovi sa tieto reči o bozkávaní ani trochu nepáčia. „Myslitenato,čosomvámpovedala.Môžemzajtraránoočakávaťvašuodpoveď?“

„Môžete.“ Titanov panghart sa zaškeril. „Dali by ste mi za krčah tohto dobrého vínka, nech ho odnesiemsvojimkapitánom?“

„Dámvámajcelýsud.JezpivnícláskavýchpánovzAstaporu,mámhocelévozy.“

„Takmidajtezaplnývoz.Akopozornosť.“

„Vytedamáteveľkýsmäd!“

„Celýsomveľký.Amámveľabratov.Titanovpanghartnepijesám,khaleesi.“

„Takcelývoz,akmisľúbite,žebudetepiťnamojezdravie.“

„Dohodnuté!“ zvolal. „Dohodnuté, dohodnuté! Trikrát si na vás pripijeme, a len čo vyjde slnko, dámevámodpoveď.“

NosotvaMeroodišiel,prehovorilArstanBielobradý:„Tenmáhroznúpovesťešte ajvZápadnej zemi. Vaša výsosť, nedajte sa pomýliť jeho vystupovaním. Dnes večer si trikrát pripije na vaše zdravieazajtravásznásilní.“

„Tentoraz má starec pravdu,“ pridal sa ser Jorah. „Druhorodení sú stará spoločnosť, avcelku udatná, no pod Merovým velením sú znich skoro takézvery ako Chrabrí druhovia. Tento chlap je rovnako nebezpečný pre toho, pre koho pracuje, ako pre svojich nepriateľov. Zato je tu. VSlobodnýchmestáchbyhoužniktonenajal.“

„Nezaujíma ma jeho povesť, ale jeho päťsto jazdcov. Čo Búrkové vrany, máme tam nejakú nádej?“

„Nie,“odvetilpriamoserJorah.„TenPrendahlmávsebeghisskúkrv.Veľmipravdepodobnemal vAstaporenejakýchpríbuzných.“

„Škoda.No,možnonemusídôjsťkboju.Počkajme,auvidíme,čonámpovediaYunkajčania.“

Vyslanci zYunkaja prišli, keď slnko klesalo za obzor – päťdesiat mužov na majestátnych vraníkochajedenna veľkej bielejťave. Prilby malidvakráttakéveľkéakohlavy,abysinepokazili čudesne natočené a naolejované účesy pod nimi. Plátenné sukne atuniky mali zafarbené na tmavožltoanaplášťochnašitémedenépliešky.

Muž na bielej ťave sa predstavil ako Grazdan mo Eraz. Bol štíhly a pevný amal rovnako biely úsmevakoKraznys,kýmmuDrogonnespáliltvár.Vlasymalvyčesanévpredunačeledošpicaako jednorožec atokar obšitý zlatou myrskou čipkou. „Yunkai je starobylé aslávne mesto, je to kráľ všetkých miest,“ povedal, keď ho Dany privítala vo svojom šiatri. „Naše hradby sú pevné, naši urodzenípánihrdíadraví,našipoddanínebojácni.VžiláchnámkolujekrvstaréhoGhisu,ktorého ríšabolastaráužvčasoch,keď Valýriabolalenmalýusmrkanec. Khaleesi,stemúdra,žesisnami sadneteapozhováratesa.Uvidíte,žemysalentakľahkodobyťnedáme.“

„Výborne.MojiNepoškvrnenísapotešiabitke.“PozrelanaSivéhočervaatenprikývol.

Grazdan výrečne pokrčilplecami. „Ak tak túžitepo krvi, nechtedatečie. Dopočulsom sa, žeste oslobodili svojich eunuchov. Sloboda má pre Nepoškvrneného asi taký význam ako čižmy pre hada.“ Usmial sa na Sivého červa, ale ten akoby bol vytesaný zkameňa. „Tých, čo prežijú, znova zotročímeapoužijemeich, aby sme vydobyli Astapor späť od tej zberby. Aj zvásmôžemespraviť otrokyňu,otomnepochybujte.VnevestincochvLyseaTyrošibymužislušnezaplatili,abysamohli vyspaťsposlednouTargaryenovou.“

„Tešíma,ževiete,ktosom,“odvetilamierneDany.

„Som hrdý na svoje znalosti pomýleného divošského západu.“ Grazdan zmierlivo rozhodil rukami. „No ale prečo by sme sa mali rozprávať takto nezdvorilo? Pravda, vAstapore ste sa dopustili zverstiev, ale my Yunkajčania vieme odpúšťať. Nie snami ste vspore, vaša výsosť. Načo mrhaťsilamipriútokunanašemocnéhradby,keďpotrebujetekaždéhomuža,abystezískaliotcov trón vZápadnej zemi? Yunkai vám vtejto úloheželá veľazdaru. Ana dôkaz svojich slov som vám priniesol dar.“ Zatlieskal advaja muži zjeho sprievodu predstúpili sťažkou cédrovou truhlicou okovanou bronzom azlatom. Položili jej ju knohám. „Päťdesiattisíc zlatých mariek,“ oznámil pokojne Grazdan. „Sú vaše, je to priateľské gesto osvietených pánov Yunkaja. Zlato, ktoré vám slobodne odovzdajú, je predsa lepšie ako korisť vykúpená krvou, či nie? Takže vás vyzývam, DaenerysTargaryenová,zobertesitútotruhlicuaodíďte.“

Dany otvorila nôžkou včrievici vrchnák truhlice. Bola plná zlatých mincí, presne ako tvrdil vyslanec.Nabralaznichzahrsťapresýpalaichmedziprstami.Cinkaliapritomsažiarivotrblietali; väčšina bola čerstvo vyrazená, na jednej strane mali stupňovitú pyramídu, na druhej ghisskú

harpyu. „Veľmi pekné. Tak si hovorím, koľko takýchto truhlíc asi objavím, keď dobyjem vaše mesto?“

Zasmialsa.„Anijednu,pretožetosanikdynestane.“

„Aj ja mám prevásdar.“ Zatreslavrchnák na truhlici. „Tri dni. Natretí deň ráno pošlitesvojich otrokov von. Všetkých. Každý muž, žena aj dieťa dostane zbraň atoľko jedla, oblečenia, peňazí aďalších vecí, koľko unesie. Budú si môcť slobodne vybrať zmajetku svojich pánov, bude to ich pláca za roky otročenia. Keď všetci otroci odídu, otvoríte brány avpustíte dnu mojich Nepoškvrnených,abyprehľadalimesto,činiktonezostalvporobe.Aktospravíte,nehrozíYunkaju pálenieaplienenie,neublížimenikomuzvašichľudí.Osvietenípánibudúmaťmier,poktoromtak túžia,aprejaviasaakoozajstníosvietenci.Čovynato?“

„Janato,žestesapomiatli.“

„Myslíte?“Danypokrčilaplecamiapovedala: „Dracarys!“

Draky zareagovali. Rhaegal zasyčal avypustil dym, Viserion cvakol papuľou aDrogon vychrlil zvíjajúcisačerveno-čiernyplameň.OblizolGrazdanovinariasený tokar, ahodvábokamžitevzbĺkol. Po koberci sa rozsypali zlaté marky, keď sa vyslanec potkol otruhlicu, hrešil,klial aplieskal si po rukách, až kým naňho Bielobradý nevychrstol krčah vody, aby uhasil plamene. „Prisahali ste, že námtuničnehrozí!“bedákalyunkajskývyslanec.

„TovšetciYunkajčaniataknariekajúpreobhorený tokar? Kúpimvámnový…akmidotrochdní odovzdáte otrokov. Inak vám Drogon uštedrí horúcejší bozk.“ Pokrčila nosom. „Pustili ste dogatí. Bertesisvojezlatoapractesaodtiaľto.Aodovzdajtemôjodkazosvietenýmpánom.“

Grazdan moErazzdviholprst. „Oľutuješsvojudrzosť,pobehlica jedna! Tieto tvojejašteričky ťa neochránia, na to môžešvziať jed. Keď sačo ilen priblížia kYunkaju, vypustímena ne krupobitie šípov.Varisimyslíš,žejetakéťažkézabiťdraka?“

„Ťažšie než zabiť otrokára. Tri dni, Grazdan. Povedzte im to. Na konci tretieho dňa budem vYunkaji,čimiotvorítebrányalebonie.“

KeďYunkajčaniaodchádzaliztábora,bolaužúplnátma.Vyzeralotonatemnúnoc–oblohabola bezmesačná, nikde ani hviezdy, od západu fúkal studený vietor. Krásna čierna noc, pomyslela si Dany.Všadevôkolhoreliohneakooranžovéhviezdičky,rozhodenépokopciapopoli.„SerJorah,“ povedala, „zavolajte mojich pokrvných jazdcov.“ Dany sa usadila na kope vankúšov, že na nich počká,prisebemaladraky.Keďsavšetcizišli,prehovorila:„Hodinupopolnoci,tobymalobyťdosť času.“

„Áno,khaleesi,“odvetilRakharo.„Časunačo?“

„Nanášútok.“

SerJorahMormontsazamračil.„Aležoldnieromstepovedali…“

„…žechcemránopočuťichodpoveď.Alenanocsomimnedalažiadnezáruky.Búrkovévranysa budúhádať,čosmojouponukou.Druhorodeníbudúopitízvína,čosomdalaMerovi.AYunkajčania veria,žemajútridni.Vtrhnemenanichpodrúškomtmy.“

„Vyšlúpredsazvedov,abynássledovali.“

„Avtejtmeuvidiastovkyhoriacichohnísk,“povedalaDany.„Akvôbec.“

„Khaleesi,“ozvalsaJhogo,„ozvedovsapostarám.Nevediajazdiť,sútolenotrokárinakoňoch.“

„Presne tak,“ súhlasila Dany. „Podľa mňa by sme mali udrieť ztroch strán. Sivý červ, tvoji Nepoškvrnenína nichzaútočiaspravaazľava, zatiaľčomôjkospovediemojujazduvklinedoich stredu. Otrockí vojaci nikdy neobstoja proti Dothrakom na koňoch.“ Usmiala sa. „Ale ja som len dievča,vojnesanerozumiem.Čosimyslítevy,páni?“

„Jasimyslím,žestesestrouRhaegaraTargaryena,“odvetilserJorahsoskrúšenýmúsmevom.

„Veru,“prisvedčilArstanBielobradý,„akráľovná,akosapatrí.“

Trvalo im hodinu, kým prebrali všetky podrobnosti. Teraz sa začína najnebezpečnejšia časť, preblesloDanyhlavou,keďsakapitániodobraliksvojimoddielom.Mohlasalenmodliť,žetemnota nociukryjeprípravypredočaminepriateľa.

Okolo polnoci sa naozaj preľakla, keď sa ser Jorah pretlačil dnu popri Mocnom Belwasovi. „Nepoškvrneníchytiližoldniera,čosapokúšalvkradnúťdotábora.“

„Špeha?“Tojuvyľakalo.Akchytilijedného,koľkíďalšíimmohliuniknúť?

„Tvrdí,žeprinášadary.Jetotenžltýšašosmodrýmivlasmi.“

Daario Naharis. „Ten.Vypočujemho.“

Keď ho rytier priviedol, vduchu sa čudovala, či sa niekedy stretli dvaja takí rozdielni muži. Tyrošan bol bledý aser Jorah tmavý, pružný tam, kde bol rytier svalnatý, obdarený splývavými kučerami,kýmtendruhýbolužskoroplešatý,nonamiestach,kdebolMormontchlpatý,Daariobol hladký. Okrem toho sa jej rytier obliekal skromne, zatiaľ čo tento by zatienil i páva, aj keď kvôli tejto návšteve si na svoju žltú nádheru navliekol čierny plášť. Cez plece mal prehodené ťažké plátennévrece.

„Khaleesi!“ zvolal. „Prinášam dary adobré správy! Búrkové vrany sú vaše.“ Keď sa usmial, vústachsamuzablysolzlatýzub.„Arovnakoaj DaarioNaharis!“

Danybolanapochybách.AksemprišielTyrošanšpehovať,jehovyhláseniebolmožnolenzúfalý pokus,akosizachrániťhlavu.„ČonatohovoriaPrendahlnaGheznaSallor?“

„Užnič.“DaarioobrátilvrecehorenohamianakoberecsavykotúľalihlavyPrendahlanaGhezna aSalloraHolohlavého.„Môjdardračejkráľovnej.“

Viserionoňuchalkrv,čovytekalaPrendahlovizkrku,avypustilplameň,ktorýzasiaholmŕtveho priamo do tváre, až mu sčerneli odkrvené líca anaskákali na nich pľuzgiere. Drogon aRhaegal sa pomrvili,keďzacítilipečenémäso.

„Tovy?“opýtalasaznepokojeneDany.

„Veru ja.“ Ak draky Daaria Naharisa rozrušili, nedal nič najavo. Vôbec si ich nevšímal, akoby to bolitrimačiatka,čosahrajúsmyšou.

„Prečo?“

„Lebostetakánádherná.“Malveľkéamocnéruky,vjehonevľúdnychmodrýchočiachaveľkom zahnutomnosesaskrývalaakásidivosť,čojej pripomínaladravévtáky. „Prendahllentáralatáral anič nepovedal.“ Jeho oblečenie vyzeralo honosne, no bolo vidieť, že je dosť obnosené: na topánkach malfľaky od soli,lak na nechtochsamuodlupoval, čipky boliprepotené avšimlasi, že plášťmákde-tunaokrajirozstrapkaný.„ASallorsašpáralvnose,akokebymalšušnezozlata.“Stál srukami prekríženými tak, že mu dlane spočívali na hruškách zbraní – na ľavom boku mal zavesený zahnutý dothracký arakh, na pravom myrskú dýku. Ich zlaté rukoväte mali tvar samopašnýchnahýchžien.

„Vietestýmipeknýmizbraňamiajdobrenarábať?“opýtalasahoDany.

„Prendahl aSallor by vám povedali, keby mŕtvi vedeli hovoriť. Deň sa mi neráta, ak sa nepomilujemsoženou,nezabijemnepriateľaanedámsidobréjedlo…atakýchskvelýchdnísomuž veruprežiltoľko,koľkojehviezdnaoblohe.Zabitiesompovýšilnaumeleckédielo,nejedenakrobat čiohňovýtanečníksavplačimodlilkbohom,abybolaspoňspolovicetakýrýchlyazoštvrtinytaký ladný ako ja. Vymenoval by som vám všetkých, ktorých som pripravil o život, ale kým by som skončil,vašedrakybynarástliobrovskéakohrady,hradbyYunkajabysarozsypalinažltýpracha zimabyprišla,odišlaa znovaprišla.“

Dany sa rozosmiala. Páčilo sa jej, ako sa tento Daario Naharis naparuje. „Vytiahnite meč aprisahajtemivernosť.“

Daario vokamihu vytasil arakh zpošvy. Ešte aj podrobiť sadokázal zveličenýmgestom, keď sa jejjedinýmpohybomsklonilažknohám.„Môjmečpatríibavám.Môjživotpatrívám.Mojaláskaje vaša. Moja krv, moje telo, moje piesne, to všetko je vaše. Budem žiť azomriem na váš rozkaz, spanilákráľovná.“

„Takžite,“povedalaDany,„abojujtednesvnocizamňa.“

„Kráľovná moja, to by nebolo múdre.“ Ser Jorah si premeral Daaria prísnym chladným pohľadom.„Držtehotupoddohľadom,kýmnebudepobitke.“

Chvíľutozvažovala,potompotriaslahlavou.„AknámviezaistiťBúrkovévrany,mámenasvojej stranemomentprekvapenia.“

„Aaknáspodrazí,jepoprekvapení.“

Dany znovapozrelana žoldnieraprisvojich nohách. Ten sana ňuusmialtak, až sazačervenala aodvrátilapohľad.„Nepodrazí.“

„Akotomôžetevedieť?“

Ukázala na kôpky obhoreného mäsa, zktorých si draky odtŕhali krvavé kúsky. „Toto jej podľa mňa dostatočný dôkaz, že to myslí úprimne. Daario Naharis, nech sú vaše Búrkové vrany pripravenéudrieťnayunkajskýzadnývoj,keďzaútočíme.Dostanetesabezpečnenaspäť?“

„Ak ma zastavia, poviem, že som bol na výzvedách anič som nevidel.“ Tyrošan sa postavil, uklonilavykĺzolzošiatra.

SerJorahMormontvšakzostal.„Vašavýsosť,“začalspriama,„totobolachyba.Ničotomchlapovi nevieme…“

„Vieme,žejeveľkýbojovník.“

„Skôrveľkýtáraj.“

„PreviedolBúrkovévranynanašustranu.“Amátakémodréoči!

„Päťstožoldnierov,priktorýchsinemôžemebyťistí,komusúoddaní.“

„V takýchto časoch nie je istá žiadna oddanosť,“ pripomenula mu Dany. A ešte dvakrát ma majú zradiť, raz pre zlato a raz pre lásku.

„Daenerys,somtrikráttakýstarýakovy,“pokračovalserJorah.„Veľarázsomzažil,akísúľudia falošní.Ibamáloktorýmsadáveriť,aDaarioNaharismedzinichrozhodnenepatrí.Ešteajbradumá falošnejfarby.“

To ju nahnevalo. „Zatiaľ čo vy máte úprimnú bradu, to sami snažíte nahovoriť? Vari ste jediný muž,ktorémumámveriť?“

Zarazilsa.„Tosomnepovedal.“

„Hovoríte to každučký deň. Pyat Pree je podľa vás klamár, Xaro intrigán, Belwas chvastúň aArstan vrah… Hádam si myslíte, že som stále nejaká naivná panna, čonevie čítať medzi riadkami?“

„Veličenstvo…“

Pustila sa doňho. „Ste najlepší priateľ, akého som kedy mala, ste mi lepším bratom, ako bol Viserys. Ste prvý člen mojej Kráľovskej gardy, veliteľ môjho vojska, môj najcennejší radca, moja spoľahlivápraváruka.Vážimsivás,ctímamámvásrada–alenetúžimpovás,JorahMormont,auž somunavenáztoho,akosaneustálesnažítevytlačiťzmôjhoživotavšetkýchostatnýchmužov,aby somsamuselaspoliehaťibanavás.Nijakovámtonepomôže,aniváspretonebudemmilovať.“

Keď začala, Mormont očervenel ako rak, ale kým dohovorila, bol znova bledý vtvári. Stál nehybneakoskala.„Akokráľovnározkáže,“odsekolchladne.

Dany bola dosť rozhorúčená za oboch. „Tak veru,“ odvrkla. „Rozkazujem. Teraz choďte za Nepoškvrnenými,pane.Mátepredseboubitku,ktorúmusítevyhrať.“

Keď odišiel, Dany sa hodila do vankúšov ksvojim drakom. Nechcela byť k serovi Jorahovi taká príkra,alejehovečnépodozrievanievnejnakoniecprebudilodraka.

Odpustí mi, hovorila si vduchu. Som predsa jeho pani. Pristihla sa pri myšlienke, či ser Jorah predsalen nemal sDaariom pravdu. Zrazu sacítilatakáosamelá. Mirri Maz Duur jej tvrdila, žeuž nikdyneporodíživédieťa. So mnou vymrie rod Targaryenovcov. Premkoljusmútok.„Vymusítebyť mojedeti,“povedaladrakom,„mojetriživédeti.Arstanvraví,žedrakyžijúdlhšieakoľudia,takže vytubudete,ajkeďsajapominiem.“

Drogon otočil hlavu na dlhom krku auštipol ju do ruky. Mal zuby ostré ako ihly, ale nikdy ju neporanil, keď sa takto hrali. Dany sa zasmiala, prevaľovala ho zboka nabok, až kým nechrčal, achvost mu švihal ako bič. Už ho má zasa o čosi dlhší, všimla si, a dozajtra mu opäť podrastie. Rastú rýchlo, a keď dorastú, budem mať krídla. Nadrakovibymohlasamaviesťmužovdobitky,takakov Astapore,aleterazboliešteprimalé,neunieslibyju.

Nastala polnoc, vtábore sa rozhostila tíš. Dany zostala vo svojom šiatri so slúžkami, strážili ju Arstan Bielobradý aMocný Belwas. Čakanie je najhoršie. Keď musela sedieť všiatri so založenými rukami,kýmvonkusabojovaljejbojbeznej,pripadalasiznovaakomalédieťa.

Hodiny sa vliekli ako slimák. Aj keď jej Jhiqui pomasírovala plecia, bola stále nepokojná a nemohla spať. Missandei sa ponúkla, že jej zaspieva uspávanku Pokojného národa, ale Dany zavrtelahlavou.„Zavolajmi

Arstana,“povedalajej.

Kým Arstan prišiel, zababušila sa do kožušiny z hrakkara – jej stuchnutý pach jej ešte stále pripomínal Droga. „Bielobradý, nemôžem spať, keď za mňa zomierajú muži,“ povedala mu. „Porozprávajte mi viac omojom bratovi Rhaegarovi, prosím vás. Páčilo sa mi, čo ste mi hovorili vtedynalodi,akosarozhodol,žeznehobudebojovník.“

„Vašeslovámatešia,vašavýsosť.“

„Viserysvravieval,ženášbratvyhralveľaturnajov.“

Arstanúctivosklonilbieluhlavu.„Neprislúchamiprotirečiťjehovýsosti…“

„Ale?“zahriaklahozostraDany.„Hovorte.Tojerozkaz.“

„Princ Rhaegar bol bezpochyby udatný, ale len zriedka sa zúčastňoval na turnaji. Nikdy nemal rádpieseňzbranítakakoRobertčiJaimeLannister.Bolotoniečo,čomuselspraviť,úloha,ktorúmu svetpoložilnaplecia.Darilosamu,pretožejemusadarilovovšetkom.Jednoduchoboltaký.Ibaže ztohonemalžiadnuradosť.Povrávalosa,žeharfumilovaloveľaviacakomeč.“

„Nejakéturnajevšakvyhral,“poznamenalasklamaneDany.

„EšteakomladíkpredviedolskvelújazduvturnajivBúrkovomkonci,kdeporazillordaSteffona Baratheona, lorda Jasona Mallistera, Červenú zmiju zDornu azáhadného rytiera, zktorého sa vykľulznámySimonToyne,náčelníkzbojníkovzkráľovskéholesa.Vtendeňzlomildvanásťkopijí vsúbojisoseromArthuromDaynom.“

„Takžebolšampión?“

„Nie,vašavýsosť.TútopoctusivyslúžilďalšírytierzKráľovskejgardy,ktorývposlednomsúboji zhodilprincaRhaegarazkoňa.“

Dany nechcela počúvať otom, ako niekto zhodil Rhaegara zkoňa. „No a aké turnaje môj brat vyhral?“

„Veličenstvo.“Stareczaváhal.„Vyhralnajväčšíturnajzovšetkých.“

„Atobolktorý?“chcelavedieťDany.

„Turnaj,ktorýusporiadallordWhentvHarrenovejtvrdzinabrehuBožiehookavrokunepravej jari. Bolato významná udalosť.Okrem kolby boloaj pôvodné melee, v ktorombojovaloprotisebe sedem rytierskych družín, ďalej streľba z luku a hádzanie sekerou, preteky koní, súťaž spevákov, herecké predstavenie a plno iných zábaviek. Lord Whent bol veľmi bohatý, ale aj veľmi štedrý. Vysokéodmeny,ktoréprisľúbil,pritiahlistovkyvyzývateľov.Dokoncaajváškráľovskýotecprišiel do Tvrdze, hoci už celé roky nevyšiel zČervenej bašty. Na turnaji sa zúčastnili najväčší lordi a šampióniSiedmichkráľovstiev,alevšetkýchprekonalprinczDračiehokameňa.“

„Aleveďna tomtoturnajikorunovalLyannuStarkovúzakráľovnúlásky akrásy!“zvolalaDany. „PrinceznáEliatambolatiež,jehovlastnážena,apredsadalmôjbratkorunutejStarkovej,apotom juešteajuniesoljejsnúbencovi.Akomoholvykonaťniečotaké?VaribolaknemutáDornskátaká protivná?“

„Ja nemám právo posudzovať, čo sa dialo vsrdci vášho brata, veličenstvo. Princezná Elia bola dobráaláskavápani,noodjakživamalapodlomenézdravie.“

Danysatuhšiezavinuladolevejkožušiny.„Viserysrazpovedal,žetobolamojachyba,lebosom sa narodila tak neskoro.“ Spomínala si, ako náruživo to vtedy popierala, dokonca sa odvážila Viserysovipovedať,žejetojehochyba,lebosanenarodilakodievča.Zatúopovážlivosťznejvtedy skoro vymlátil dušu. „Vraj keby som sa bola narodila skôr, oženil by sa Rhaegar so mnou, a nie s Eliouavšetkomohlobyťinak.Kebybolsosvojouženoušťastný,nepotrebovalbyStarkovú.“

„Možno, vaša výsosť.“ Bielobradý sa na chvíľu odmlčal. „No nie som si istý, či Rhaegar vôbec dokázalbyťšťastný.“

„Vovašomrozprávanívyznievatakmrzuto,“namietlaDany.

„Nie, mrzuto nie, len… Princ Rhaegar vsebe nosil akýsi smútok, akési tušenie…“ Starec znova zaváhal.

„Hovorte,“pobádalaho.„Akétušenie?“

„Zatratenia.Narodilsavzármutku,tentieňnadnímviselcelýživot.“

Viserys jej oRhaegarovom narodení rozprával iba raz. Ten príbeh ho asi príliš zarmucoval. „PrenasledovalhotieňLetníc,však?“

„Áno. Apredsa boli Letnice miestom, ktoré princ miloval. Občas tam zašiel sám, iba so svojou harfou. Ani len rytieri Kráľovskej gardy tam sním nechodili. Rád spával vzborenej sieni pod

mesiacom ahviezdami, avždy keď saodtiaľ vrátil, priniesol novú pieseň. Keď človek počúval,ako hrá na harfe so striebornými strunami a spieva osúmraku, slzách asmrti kráľov, mal pocit, že spievaosebeaotých,ktorýchmiloval.“

„AčoSamozvanec?Ajtenspievalsmutnépiesne?“

Arstan sa zasmial. „Robert? Ten mal rád iba pesničky, na ktorých sa mohol rehotať, čím oplzlejšie, tým lepšie. Spieval, len keď bol spitý pod obraz, aaj vtedy iba Basu piva, Štyridsaťštyri sudov či O medveďovi a panne spanilej. Robertbolveľmi…“

Drakynáhlezdvihlihlavyazrevali.

„Kone!“ Dany vyskočila na nohy, leviu kožušinu si pevne pridŕžala. Počula, ako vonku huláka MocnýBelwas,potomajinéhlasyadupotmnohýchkoní.„Irri,choďsapozrieť,kto…“

NadvihlasaplachtavovchodeavstúpilserJorahMormont.Bolcelýzamazaný,pofŕkanýkrvou, aleinaksahobitkaveľminedotkla.PokľakolpredDanynajednokolenoaprehovoril:„Vašavýsosť, prinášam vám víťazstvo. Búrkové vrany prevrátili plášť, otroci sa vzdali aDruhorodení boli takí sťatí,ženevládalibojovať,presneakostevraveli.Dvestomŕtvych,väčšinouYunkajčanov.Ichotroci odhodilikopijeadalisanaútek,ichžoldnierisavzdali.Mámeniekoľkotisíczajatcov.“

„Anašestraty?“

„Tucet.Akvôbectoľko.“

Až potom si dovolila úsmev. „Povstaňte, vy môj udatný dobrý medveď. Zajali ste Grazdana? AleboTitanovhopangharta?“

„Grazdan odišiel do Yunkaja odovzdať vaše podmienky.“ Ser Jorah vstal. „Mero ušiel, keď si uvedomil,žeBúrkovévranyprebehli.Poslalsomzanímmužov.Čoskorohodolapíme.“

„Výborne,“povedalaDany.„Ušetritekaždého,ktomiprisahávernosť,žoldnieraajotroka.Ak sa knámpridádosťDruhorodených,nechajteichoddielnedotknutý.“

Na druhý deň prešli zvyšok cesty do Yunkaja. Mesto bolo vystavané zo žltých tehál, nie zčervených, ale inak to bol vlastne len ďalší Astapor s rozpadajúcimi sa hradbami avysokými stupňovitýmipyramídami,anadbránamisavypínalaobrovskáharpya.Nahradbáchavovežiachsa hmýrili muži skušami aprakmi. Ser Jorah aSivý červ rozmiestnili jej vojakov, Irri aJhiqui jej postavilišiatoraDanysausadilaačakala.

Na tretí deň ráno samestské brány otvorili dokorán apomaly znich vychádzal zástup otrokov. Dany vysadla na striebornú kobylku avyšla im v ústrety. Keď prechádzali okolo, Missandei im povedala, že za svoju slobodu vďačia Daenerys Zrodenej za búrky, Tej, čo nezhorela, Kráľovnej SiedmichkráľovstievZápadnejzemeaMatkedrakov.

„Mhysa!“ zavolal na ňu muž shnedou pleťou. Na pleci mal dieťa, dievčatko, a aj ono kričalo tenkýmhláskomtoistéslovo. „Mhysa! Mhysa!“

DanysapozrelanaMissandei.„Čotokričia?“

„Tojepoghissky,vstaromrýdzomjazyku.Znamenátomatka.“

Dany pocítila ľahkosť vhrudi. Nikdy neporodím živé dieťa, spomenula si. Zdvihla roztrasenú ruku. Asi sa aj usmiala. Určite sa usmiala, lebo aj muž sa usmial, znova zvolal aostatní sa pridali. „Mhysa!“ volali. „Mhysa! MHYSA!“ Všetci sa na ňu usmievali, naťahovali sa knej, kľakali pred ňou. „Maela“, volalijuniektorí,ďalšízas „Aelalla“, „Qathei“ či „Tato“, novkaždomjazykutoznamenaloto isté. Matka. Volajú ma matka.

Pokrik sa stupňoval, šíril, naberal silu. Bol už taký hlasný, že sa jej kôň plašil, cúval, potriasal hlavouašvihalstriebrosivýmchvostom.Bolčorazhlasnejší,ažsazdalo,žeotriasažltýmihradbami Yunkaja. Zbrán bez prestania vychádzali ďalší otroci, a len čo boli vonku, pridali sa kpokriku.

Utekali priamo knej, strkali sa, potkýnali oseba, chceli sa dotknúť jej ruky, pohladiť po hrive jej koňa, pobozkať jej nohy. Jej úbohí pokrvní jazdci ich nevládali všetkých odtískať, ešte aj Mocný Belwaszdesenevrčal.

Ser Jorah ju nabádal, aby šla preč, ale Dany si spomenula na sen, čo sa jej prisnil v Paláci Nesmrteľných. „Neublížia mi,“ povedala mu. „Sú to moje deti, Jorah.“ Rozosmiala sa, popchla kobylkupätamianieslasamedzinich,zvončekyjejvovlasochvíťazoslávnecinkali.Klusala,potom sa pustila do cvalu, do trysku, vrkoč za ňou vial. Oslobodení otroci sa pred ňou rozostupovali. „Matka,“spievaliahladilijuprstamiponohách,keďsahnalapoprinich.„Matka,matka,matka!“