George R. R. Martin: Tanec s drakmi 2: Po Hostine

TANEC sDRAKMI

2:POHOSTINE

PIESEŇĽADUAOHŇA

Knihapiata

GEORGER.R. MARTIN

TATRAN

tútoknihuvenujemsvojimfanúšikom

Lodey,Treble,Stegovi,Podovi, Caress,Yagsovi,X-RayoviapánoviX, Kate,Chatayi,Mormontovi,Michovi, Jamiemu,Vanesse,Rooovi, Stubbymu,Louise,Agravaine, Wertovi,Maltovi,Joovi, Mousovi,Telisiane,Blackfyrovi, BronnoviStonovi,Kojotovejdcére avšetkýmostatnýmšialencom zBratstvabezzástav

venujemjučarodejníkom,ktorímispravujústránku, ElioviaLinde,pánomZápadnejzemenawebe, WinteroviaFabiovizostránkyWinterisComing aGibbsovi,ktorýtovšetkozačal

venujemjufanúšikomzAsshájavŠpanielsku, ktorínámspievaliOmedveďoviapannespanilej, askvelýmfanúšikomzTalianska, ktorímitakštedronalievali, ajčitateľomzFínska,Nemecka, Brazílie,Portugalska,FrancúzskaaHolandska avšetkýchostatnýchďalekýchkrajov, ktoríčakalinatentotanec

aleajpriateľomafanúšikom, ktorýcheštelenstretnem

vďakavámzatrpezlivosť

Prvé snehové vločky začali poletovať pri západe slnka. No skôr ako sa zotmelo, snežilo tak husto, že mesiaczakrylhrubýbielyzáves.

„Severskí bohovia majú lorda Stannisa vzuboch,“ vyhlásil Roose Bolton ráno, keď sa jeho muži nahrnulidozimovreskejVeľkejsienenaraňajky.„Nepatrísemastaríbohoviahotuživéhonestrpia.“

Muži sním hlučne súhlasili abúchali päsťami po dlhých doštených stoloch. Zimovres bol možno vtroskách, ale žulové múry ich aj tak chránili pred fujavicou a nečasom. Mali hojné zásoby jedla apitia, mohlisaohriaťpriohni,malisikdevysušiťhábyamalisakamvystrieť,keďnanichdoľahlaúnava.Lord Bolton odložil toľko dreva, že by im vystačilo na pol roka, takže vo Veľkej sieni bolo vždy príjemne teplučko.Stannisničztohonemal.

Theon Greyjoy bol ticho. Aneušlo mu, že aj Freyovci. Ani tí sem nepatria, pomyslel si, ako hľadel na seraAenysaFreyaajehonevlastnéhobrataseraHosteena.Freyovcisanarodiliavyrástlivriečnomkraji, toľko snehu jakživ nevideli. Sever ich už obral otroch príbuzných, pomyslel si Theon a spomenul si na Ramsayho,ktorýponichmárnepátralmedziBielymprístavomaMohylami.

Na stupienku sedel lord Wyman Manderly medzi svojimi rytiermi zBieleho prístavu anapchával sa kašou.Noočividnemuani zďaleka nechutila takakobravčovépirohyna svadbe. Indesa zasejednoruký HarwoodStoutpotichurozprávalsvycivenýmUmberomPostrachompobehlíc.

Theon stál s ostatnými v rade na kašu, ktorú im naberali do drevených misiek zmedených hrncov. Videl,žepániarytieridostávajúajmliekosmedom,baimaslo,noonnatakédobrotymoholzabudnúť.V úloheprincaZimovresusadlhoneohrial.SvojuroluvBoltonovomdivadielkuodohral,falošnáAryajepod čepcom,takžeterazjemuužnanič.

„Prvúzimu,čosipamätám, bolosnehupovyšemňa,“zaspomínalsivoľaktorýHornwoodovmužpred ním.

„Nohej,alevtedyťaneboloodzemevidieť,“doberalsihojazdeczoŽriedla.

Včera vnoci, keď Theon nemohol spať, rojčil, že utečie, nenápadne sa vytratí, kým si ho Ramsay sotcom nebudú všímať. Lenže brány boli zahas­prované avo dne vnoci ich strážili. Bez súhlasu lorda Boltonanesmeldohraduniktovkročiťaniznehoodísť.Noajkebynašielnejakútajnúštrbinku,cezktorú bysadaloprešmyknúť,neverilbytomu.NezabudolnaKyruajejkľúče.Akebysamuajpodariloujsť,kam by sa podel? Otec nežije astrýkom je nanič. O Piku navždy prišiel. Zimovreská zrúcanina bolo jediné miesto,ktoréeštemoholnazvaťdomovom.

Somtroskaatroskybývajúvzrúcaninách.Patrímsem.

Stále vyčkával v rade, keď do siene vtrhol Ramsay so svojimi bastardmi arozkázal si hudbu. Abel si pretrelospaléoči,vzallutnuaspustilDorn­skéhoženu,dorytmumububnovalavoľaktorázjehopráčok. Zožartupoprekrúcalslovápiesne.NamiestoDornskéhoženypretiaholseverskúdcérenku.

To by ho mohlo stáť jazyk, pomyslel si Theon, kým mu naberali kašu. Je len obyčajný spevák. Lord Ramsaybymuzodraloberukyzkože aniktobyani nemukol. NolordBoltonsa lenusmiala Ramsaysa hlučne zarehotal. Nato si aj ostatní povedali, že rozumnejšie bude sa smiať. Žltého vtáka pieseň tak pobavila,ažmuvínovyprsklonosom.

Lady Arya na raňajkách chýbala, takžeprišla o zábavu. Od svadobnej noci nevyšla z komnaty. Mrzút Alyn tvrdil, že Ramsay drží svoju nevestu nahúa reťazami pripútanú kposteli, ale Theon vedel, že

preháňa. Nedrží ju na reťazi, aspoň žiadnu nevidel. Akurát dal pred komnatu stráže, aby sa mu dievča niekamnezatáralo.Anaháje,lenkeďsakúpe.

No kúpala sa skoro každý večer. Lord Ramsay chcel čistú avoňavú manželku. „Chudera, ani len komorné nemá,“ posťažoval sa Theonovi. „Zo­stal si jej iba ty, Smraďoch. Nájdem ti dáke šatočky?“

Zarehotal sa. „Možno keď pekne poprosíš. Zatiaľ ti musí stačiť, že ju môžeš umývať. Neznesiem, aby smrdela ako ty.“ Takže vždy keď sa Ramsaymu zachcelo ženy, musel Theon zabehnúť po slúžky lady WaldyaleboladyDustinovejananosiťsnimiteplúvoduzkuchyne.HocisnimiAryajakživneprehovorila, videli,akájedobitá.Samasizatomôže.Nepotešilaho.„ProstobuďArya,“poradiljejraz,keďjejpomáhal dovane. „LordRamsayti nechceublížiť. Ubližujenám, iba keď… keďsa pozabudneme. Nikdyma nedral zkoželentakpreničzanič.“

„Theon…“fňuklapridusene.

„Smraďoch.“Schmatoljuzarukuazadrmalňou.„TusomSmraďoch.Zapamätajsitoužkonečne,Arya.“ Ibažetodievčiskobololenkomorníckešteňa,žiadnaStarková.Jeyne,volásaJeyne.Aodomňasapomoci nedočká. Theon Greyjoy by jej možno bol pomohol. Lenže Theon bol železný, odvážnejší ako Smraďoch. Smraďoch,Smraďoch,toznieakoslaboch.

Ramsay má teraz novú hračku, skozičkami aškáročkou… ale Jeynine slzy sa mu čoskoro zunujú apotomsizasaspomenienaSmraďocha.Stiahnemazkožekúsokzakúskom.Keďprídemoprsty,odtne mi ruky. Potom prsty na nohách aj chodidlá. Ale až keď budem prosiť, až keď bude bolesť taká neznesiteľná,žebudemžobroniť,abymitaktouľavil.AopäťsaSmraďochnebudemôcťkúpať.Znovasa vyváľa vhovnách azakážu mu umyť sa. Zo šiat mu ostanú len špinavé asmradľavé handry, abude ich musieť nosiť, až kým na ňom nezhnijú. Ešte bude rád, ak ho vrátia do psinca, kde mu budú robiť spoločnosťRamsayhodievčatá.Kyra,spomenulsi.NajnovšejsukedalmenoKyra.

Odišielajsmiskouna druhýkoniec siene ausadilsa na prázdnejlavici, ďalekoodnajbližšejfakle. Za stolmipreneurodzenýchstálevysedávalichlapi,slopali,hralikocky,lentaktáralialebodriemalioblečení v kúte. Velitelia do nich kopli a vyhnali ich na hradby, keď na nich znovu vyšla služba. No ospoločnosť

TheonaPrevracačaplášťovžiadnyznichnestál,aaniTheonsaknimveľminemal.

Ovsená kaša bola sivá avodnatá, po tretej lyžičke ju odsunul anechal stuhnúť vmiske. Chlapi pri vedľajšomstolesahádalipremetelicuanahlasdumali,kedysaskončí.„Snežiťbudeaždorána,možnoaj dlhšie,“prorokovalzavalitýlukostrelecsčiernoubradouacerwynovskousekerouvyšitounahrudi.Starší chlapi spomínali na iné fujavice atvrdili, že oproti meteliciam, čo zažili v detstve, je toto len smiešny poprašok. Riečni sa zhrozili. Sneh ani zima južanom nevoňajú. Muži, čo vošli do siene, sa tisli pri ohni alebosišúchali rukynadblčiacimi ohrievadlami, zplášťovzavesenýchna kolíkochpri dveráchkvapkala voda.

Vťažkomvzduchuviseldymanakašisamuužvytvorilatvrdákožka,keďsazanímozvalženskýhlas: „TheonGreyjoy.“

VolámsaSmraďoch,skorojejodvrkol.„Čochceš?“

Sadlasiobkročmovedľanehoaodhrnulazočístrapatúgaštanovúšticu.„Čotusedítetakýsám,pane?

Poďtemedzinás,zatancujtesisomnou.“

Znova si pritiahol kašu. „Ja netancujem.“ Princ zo Zimovresu bol dobrý tanečník, lenže Smraďochovi chýbalipalcenanohách,lenbysazo--smiešnil.„Dajmipokoj.Nemámpeniaze.“

Žena sa potmehútsky usmiala. „A čo som ja dáka kurva?“ Patrila kspevákovým práčkam, vysoká aštíhla,aleodpeknejmalaďaleko,samákosťašľacha…nokedysibyjubolTheonajtakprekotil,lenaby zistil,akéjetoležaťmedzitakýmidlhánskyminohami.„Načobymitubolipeniaze?Čobysomsisazane kúpila, sneh?“Zasmiala sa. „Zaplatítemi úsmevom.Nikdysa neusmievate, ešteajna svadbesvojejsestry stesamračili.“

„Lady Arya nie je moja sestra.“ Aani usmievať sa nebudem, mohol dodať. Ramsaymu sa môj úsmev hnusil,takmivymlátilzubykladivom.Somrád,keďsanajem.„Nikdynebolamojasestra.“

„Aledievčajetopekné.“

NebolasomažtakákrásnaakoSansa,alekaždývravel,žesompekná,zaznelimuvhlaveJeynineslová aprehlušili bubny, na ktorých hrali Abelove dievky. Jedna znich vytiahla na stôl Malého Waldera Freya aučilahotancovať.Všetcisasmiali.„Dajmipokoj,“odvrkolTheon.

„Varisapánovinepáčim?PošlemvámMyrtu,akchcete.AleboCezmínu,tásavámbudepáčiť.Cezmína sapáčikaždému.Anitieniesúmojesestry,aleajtaksúsúce.“Naklonilasa knemu.Dychjejrazilvínom. „Takmiaspoňpovedzte,akostedobyliZimovres,keďužsanechceteusmievať.Abelzvášhorozprávania zložípieseň,budetežiťvečne.“

„Akozradca.AkoTheonPrevracačplášťov.“

„A prečo nie ako Theon Šikovný? Povráva sa, že to bol odvážny čin. Koľko ste mali mužov? Sto?

Päťdesiat?“

Eštemenej.„Bolatohlúposť.“

„Veľkolepá hlúposť. Stannis má vraj päťtisíc mužov, ale podľa Abela tieto hradby nedobyje ani s desaťnásobkom.Takčo,akostesadostalidnu,pane?Poznátenejakútajnúchodbičku?“

Malsompovrazy, pomyslelsiTheon. Aháky.Atmaaprekvapenietiežspravilisvoje.Hradbránilalen hŕstkamužovanečakalima.Noaninemukol.AkbyAbeloňomajzložilpieseň,Ramsaybymuprepichol ušnébubienky,abyjunepočul.

„Môžetemiveriť,pane.Abelmiverí.“Práčkahochytilazaruku.Onmalkoženérukavicepodšitévlnou. Jejrukyboli holé, sdlhými prstami anechtami obhryzenými aždomäsa. „Neopýtali stesa, akosa volám. SomJarabina.“

Theonsajejvytrhol.Jetopasca,vieto.PoslaljuRamsay.Zasesichcezomňavystreliťakovtedy,keď poslalKyruskľúčmi.Jetolenhlúpyvtip,ničviac.Chce,abysomušiel,amoholmapotrestať.

Malstochutíjuudrieť,rozmlátiťtenfalošnýúsmev.Malstochutíjupobozkaťalebovytrtkaťrovnona stole, ažbyziapala jehomeno. Novedel, žesa jejani nedotkne, neprinúti hok tomuani hnev, ani túžba. Smraďoch,Smraďoch,volámsaSmraďoch.Nesmiemnatozabúdať.Vstalaodkrivkalkdverám.

Vonku ďalej snežilo. Mokrý, ťažký, nečujný sneh už prikrýval aj stopy mužov, čo sa vystriedali na stráži.Závejemusiahalitakmerpovrchčižiem.Vovlčomlesebudehlbší…anakráľovskejceste,kdefúka severák,znehonebudeúniku.NanádvoríRyswellovcinemilosrdneguľovalichlapcovzMohýl.Nacimburí nadnimistavalidajakípanošisnehuliakov.Dávaliimkopijeaštítyanahlavyželeznéklobúky,potomtúto snežnú hliadku rozostavili na vnútornej hradbe. „Pridružila sa k nám pani Zima aj so svojím vojskom,“ zažartovalstrážnik,čostálpredVeľkousieňou…ažkýmsineuvedomil,žesarozprávasTheonom.Vtedy odvrátilhlavuaodpľulsi.

Za stanmi stáli veľkébojovékone rytierov zBieleho prístavuaBlížencovatriasli sa odzimy.Ramsay pri plienení Zimovresuvypálilstajne, nuždaljeho otec narýchlopostaviťnové, raztakéveľkéakostaré, aby do nich popchal bojové ajazdecké kone svojich banderiálov arytierov. Tie, čo sa dnu nezmestili, zostali na nádvoriach. Chodili pomedzi ne paholkovia vkapucniach a zakrývali ich huňami, aby nepremrzli.

Theonkráčalďalej,donajzničenejšejčastihradu.Keďprechádzalcezpováľanékamenenamieste,kde stávala vežička majstra Luwina, zpraskliny vmúre nad ním naňho hľadeli krkavce ačosi sišomrali. Podchvíľouvoľaktorýprenikavozaškriekal.Theonpostálvodveráchsvojejniekdajšejkomnatypočlenky vsnehu, čo dnu navialo cez rozbité okno, navštívil ruiny Mikkenovej kováčne ajseptu lady Catelyn. Pri ZborenejvežinarazilnaRickardaRyswella,akosamaznásjednouAbelovoupráčkou,buchtičkouslícami akodvejabĺčkaaprasacímnoštekom.Stálabosávsnehu,zababušenávkožušinovomplášti.Podnímbola zrejmecelkomnahá.Keďhozbadala,šeplačosiRyswelloviatensazarehotal.

Theonsaodvliekolďalej.Zabývalýmiobytnýmistajňamiboloschodisko,ktorýmskoroniktonechodil, apráve tam ho nohy zaviedli. Schody boli strmé azradné. Opatrne po nich stúpal až na cimburie vnútorných hradieb, ďaleko od panošov a ich snehuliakov. Nikto mu nedovolil voľne sa pohybovať po hrade,noniktomutoaninezakázal.Medzihradbamisimoholchodiť,kamchcel.

Zimovreské vnútorné hradby boli staršie ako vonkajšie, starobylé sivé cimburie sa dvíhalo do výšky stostôpanakaždomrohustálahranatástrážnaveža.

Vonkajšie hradby postavili pred mnohými stáročiami, boli odvadsať stôp nižšie, ale zato hrubšie azachovanejšie anamiesto hranatých veží mali osemboké. Medzi hradbami bola priekopa, hlboká, široká…azamrznutá.Pojejľadovompovrchusazakrádalisnehovézáveje.Snehsaužkopilajnacimburí, zapĺňalmedzerymedzizubmiakaždúvežuzdobilamäkkábielačiapka.

Zahradbami,kamokodovidelo,svetstratilfarby.Lesy,poliaajkráľovskúcestuprikrývalsnehmäkkou bielou perinou, pochovával zvyšky zimovreského mestečka a halil obhorené múry domov, čo vypálili Ramsayhomuži.Snehskryje,čoSnowzničil,prebleslomuhlavou,aletaknesmieuvažovať.ZRamsayhoje terazBolton,žiadnybastardaniSnow.

V diaľke zmizla hrboľatá kráľovská cesta, stratila sa všírošírej belobe medzi poľami azvlnenými kopcami. Zpokojnejoblohysa naďalej znášalsnehapotichusadalna zem. Akdesitammrzne ajStannis Baratheon. Pokúsi sa zaútočiť na Zimovres? Ak áno, tak skončil. Hrad je primocný. Priekopa možno zamrzla, ale zimovreská obrana je stále rovnako silná. Theon získal hrad úskokom, jeho najlepší muži preliezli hradby a preplávali priekopu pod rúškom noci. Keď obrancovia zistili, že na nich útočia, bolo neskoro.Stannismôženapodobnéúskokyzabudnúť.

Zrejmeradšejodrežehradodokolitéhosvetaavyhladujeobrancov.Zimovreskéskladyapivnicezívali prázdnotou. Bolton a jeho freyovskí priatelia síce previedli hrdlom dlhú kolónu so zásobami, lady Dustinová priviezla zase jedlo akrmivo zMohýl alord Manderly prišiel dobre zásobený zBieleho prístavu… ale hladných krkov bolo veľa. Stakou veľkou družinou sa im zásoby minú raz-dva. Navyše Stannis ajeho muži budú takisto hladní. A premrznutí, utrmácaní, neschopní boja… na druhej strane, v takejfujaviciurobiavšetko,abysadostalidohradu.

Snežiloajnabožíháj,notusasnehtopil,lenčosadotkolzeme.Podstromamivbielomrúchusatvorilo blato. Vo vzduchu viseli zdrapy hmly ako mátožné stuhy. Načo som sem chodil?Nie sú to moji bohovia.

Nepatrím sem. Stál pred veľkým bielym stromom srdca stvárou vyrezanou do kmeňa alistami, čo pripomínalikrvavédlane.

Na jazierku pod čarostromom sa vytvorila ľadová škrupinka. Theon pri ňom pokľakol. „Prosím vás,“ zašepkalcezvylámanézuby, „nechcelsom…“Slová sa muzasekli vkrku. „Zachráňtema,“vytisolzoseba napokon.„Dajtemi…“Čo?Silu?Odvahu?Alebovaričakámzľutovanie?Bielysnehnečujnepadalďalej,od nehosaradynedočká.Počullentichéfňukanie.Jeyne,pomyslelsi.Tobudeona,plačevmanželskejposteli. Ktoiný?Bohovianeplačú.Aleboáno?

Nezniesol ten žalostný nárek. Pridržal sa konára a vstal, oprášil si sneh zkolien aodkríval späť za svetlami.VZimovresesúduchovia,pomyslelsi,ajasomjedenznich.

Skôrakosavrátil,nanádvorívyrástliďalšísnehuliaci.Panošipostavilitucetsnežnýchlordov,čovelili snežnej hliadke na hradbách. Jeden nápadne pripomínal lorda Manderlyho. Takého tučného snehuliaka Theonvživotenevidel. JednorukýlordnebolniktoinýakoHarwoodStout,baajladyBarbreyDustinová sa dočkala snežnej podobizne. Snehuliak pribráne scencúľovou bradou bol určite Umber Postrach pobehlíc.

Vnútri rozvoniaval hovädzí guláš s jačmeňom, mrkvou a cibuľou, kuchári ho už nakladali do misiek vydlabanýchzovčerajšiehochleba.Striedkuhádzalinazem,kdesaoňubiliRamsayhodievčatáaostatné psy.

Dievčence sa mu potešili. Spoznali ho podľa smradu. Červená Jeyne knemu pribehla aoblízala mu ruku, Helicenta sa pri ňom schúlila pod stolom a ohlodávala koštiaľ. Boli to dobré psy. Ľahko pri nich zabudol,žeRamsayichpomenovalpochuderkách,ktoréuštvalpripoľovačkeazabil.

Theon bol na smrť unavený, ale dostal do sebapár lyžíc gulášu aspláchol ich pivom. Medzitým sieň ožila. Dvaja zvedovia Roosa Boltona sa vrátili Loveckoubránouahlásili, želordStannissdružinousa už len vlečie a melie z posledného. Jeho rytieri sa ledva brodia snehom na veľkých bojových koňoch.

Horským klanom na menších huculoch sistejším krokom sa darí lepšie, no nedovolia si ísť priveľmi popredu, abysa družina neroztrúsila. LordRamsayprikázalAbelovi zahraťpochodovúpieseňna počesť Stannisa,čosatrápivsnehu.Nužspevákznovaschytildorúklutnuajednazjehopráčokvydrankalameč odMrzútaAlynaahralasanaStannisa,akobojujesosnehovýmivločkami.

Theonuprenehľadelnadnotretiehopohára,keďdosieneprihrmelaladyBarbreyDustinováaposlala poňho svojich strážnikov. Len čo zastal pod stupienkom, premerala si ho od hlavy po päty apotiahla nosom.„Tietohandrysimalnasebeajnasvadbe.“

„Áno,pani.Dostalsomich.“Ber,čotidávajú,aviacnepýtaj–tosanaučilvHrôzove.

Lady Dustinová bola včiernom ako vždy, len rukávy mala obšité popolkou. Mala šaty s vysokým tvrdýmgolierom,čojejrámovaltvár.„Tysatuvyznáš.“

„Vyznalsomsa.“

„Kdesipodnamibymalibyťstarékrypty,kdesediavtmestarístarkovskíkráli.Mojimužiichnevedia nájsť.Prehľadalipivniceajžalár,ale…“

„Cezžalárcestanevedie,pani.“

„Zavediešmatam?“

„Tamdoluniejenič,len…“

„… mŕtvi Starkovci? To viem. Ibaže čírou náhodou sú všetci moji obľúbení Starkovci mŕtvi. Tak zavediešmata,alebonie?“

„Pravdaže.“Kryptynemalrád,nikdyichnemalrád,alecestupoznal.

„Poďmeteda.Veliteľ,berlampáš.“

„Budetepotrebovaťteplýplášť,pani,“upozorniljuTheon.„Musímeísťvonceznádvorie.“

Keď s lady Dustinovou zababušenou vsoboline vyšli zo siene, snežilo ešte hustejšie. Stráže skapucňami na hlavách sa takmer nedali rozoznať od snehuliakov. Iba para, čo sa im zrážala pred tvárami, prezrádzala, že sú nažive. Pozdĺž cimburia horeli ohne a zvádzali márny boj s tmou. Neveľká skupinkasabrodilahladkouaneporušenoubielouplochou,čoimsiahaladopolovicelýtok.Spolyzaviate šiatrenadvoresaprehýbalipodkopamisnehu.

Vchod do krýpt bol vnajstaršej časti hradu, len kúsok od Prvej bašty, ktorá sa nevyužívala už stovky rokov. Ramsay ju počasplienenia Zimovresu podpálil, ačo nezhorelo, to sa zrútilo. Zostali len prázdne múry, zjednejstranyvystavenéživlomapadajúcemusnehu. Všadeboli rozvaliny:kusiská rozštiepeného muriva,obhorenétrámy,zničenéchrliče.Snehmedzitýmužtakmervšetkoprikryl,nojedenchrličpredsa vykúkalzozávejaavyvracalvycerenúnevidomútvárdooblohy.

Tu našli Brana, keď spadol. Vten deň bol Theon na love slordom Eddar-dom akráľom Robertom, nemalianipotuchy,akéstrašnésprávynanichčakajúvhrade.Nikdynezabudne,akosaRobbzatváril,keď mutopovedali.Zmrzačenémuchlapcoviniktonedávalnádej.Bohoviahonedokázalizabiť,anakoniecani ja.Bolatozvláštnamyšlienka,noeštezvláštnejšiabolapredstava,žeBranmožnostáležije.

„Tujeto.“Theonukázalnasnehovýzávejprimúrebašty.„Tamdolu.Pozornakamene.“

MužomladyDustinovejtrvalohodnúchvíľu,kýmsaprehrabalikvchodu,najprvmuseliodhádzaťkopy snehu azosúvajúcej sa sutiny. A keď sa knemu nakoniec dostali, nedalo sa dverami ani pohnúť. Veliteľ muselnajprvosekaťľad,ažpotompántysoškrípanímpovoliliauvidelikamennétočitéschodisko,ktoré mizlovtme.

„Jetodosťhlboko,pani,“upozorniljuTheon.

LadyDustinovútýmneodradil.„Beron,lampáš.“

Chodba bola úzka astrmá, schody vstrede za tie stáročia zošliapané. Šli za sebou vhusom rade

najprv veliteľ slampášom, potom Theon,lady Dustinová aza nimi ostatní. Krypty sa mu vždy zdali studené,avletevnichveruajbolazima,nočímnižšieschádzali,týmmenejhooziabalo.Nebolomuteplo, tourčitenie,alepríjemnejšienežhore.Akobysatudolupodzemouchladnemenil,nekolísal.

„Nevestaplače,“prehodilaladyDustinová,akoopatrneschádzalischodíkzaschodom.„Našamalálady Arya.“

Teraz opatrne. Pozor na jazyk, pozor na jazyk. Pridržal sa múra jednou rukou. V mihotavom svetle faklehoklamalzrak,zdalosamu,žeschodysamuhýbupodnohami.„Ako…akopoviete,pani.“

„Roosovisatonepáči.Odkážtosvojmubastardovi.“

Nie je to môj bastard, chcel povedať, ale čosi sa v ňom ozvalo, Je, je tvoj bastard. Smraďoch patrí kRamsaymuaRamsaykSmraďochovi.Nezabúdaj,akosavoláš.

„Načo sme ju obliekali do sivej abielej, keď celé dni prereve zavretá v kom­nate. Freyovcom je to možnofuk,aleseverania…Hrôzovasaboja,noStarkovcovzbožňujú.“

„Zatovynie,“odvetilTheon.

„Ja nie,“ priznala pani zMohylova, „ale ostatní áno. Postrach pobehlíc je tu len preto, lebo Freyovci držiavzajatíVeľkéhoJona.Ahádamsinemyslíš,žeHornwoodovcizabudlinaBastardovopredchádzajúce manželstvo,nato,akonechalladyHornwoodovúzomrieťodhladuvoveži,chudera,zjedlasitamvlastné prsty. Čo myslíš, že imasi víri hlavou, keď jeho nová nevesta plače? Milovaná dcérenka nášho udatného Neda.“

Nie, pomyslel si. Vtej nie je krvi lorda Eddarda, čo by sa za necht vošlo, je to dcéra obyčajného komorníka.LadyDustinovátourčitevedela,ajednako…

„Plač lady Arye narobí viac škody ako všetky meče a kopije lorda Stanni­sa dokopy. Bastard by mal svojuženurozveseliť,akchcezostaťpánomZimovresu.“

„Pani,“skočiljejdorečiTheon.„Smetu.“

„Schodiskopokračujeďalej,“nezdalosaladyDustinovej.

„Dolusúďalšiekrypty.Staršie.Tienasamomspodkusavrajsčastizrútili,aspoňtaksompočul.Nikdy somtamnebol.“Zatlačildodveríaviedolichdodlhejklenutejchodby,kdesadotemnotyťahalidvarady mohutnýchžulovýchstĺpov.

Veliteľ lady Dustinovej zdvihol lampáš. Tiene sa pretiahli apohli. Malé svetielko v bezodnej tme. Theonovi bývalo vkryptách vždy úzko. Cítil na sebe kamenné pohľady kamenných kráľov, videl, ako kamennýmiprstamizvierajúhruškyzhrdzavenýchmečov.Žiadnyznichnemalvláskeželezných.Zaplavil hoznámypocitstrachu.

„Aleichje,“poznamenalaladyDustinová.„Poznášichpomenách?“

„Poznal som… ale to už bolo dávno.“ Theon ukázal prstom. „Na tejto strane sú králi severu. Posledný bolTorrhen.“

„Kľačiacikráľ.“

„Presneten,pani.PoňomužboliStarkovcilenlordi.“

„AžkýmneprišielMladývlk.KdejehrobkaNedaStarka?“

„Nakonci.Tadiaľto,pani.“

Kryptou sa ozývali ich kroky, ako sa uberali ďalej pomedzi rady stĺpov. Kamenné sochy akoby ich sledovali, akamenné oči ich pravlkov tiež. Tváre vňom vyvolávali matné spomienky. Nečakane sa mu vybavilopármien,akobymuichšepoldouchaprízrakmajstraLuwina.KráľEdrickBielabrada,čovládol severustorokov.BrandonLodiar,ktorýodplávalzasúmraku.TheonStark,Hladnývlk.Môjmenovec.Lord BeronStark, ktorýsa spriaholsCasterlyho skalouproti Dagonovi Greyjoyovi, pánovi Piky, včasoch, keď Siedmimkráľovstvámvpodstatevládolkráľovnemanželskýsyn,černokňažníkprezývanýKrvavec.

„Tamtomukráľovichýbameč,“všimlasiladyDustinová.

Mala pravdu. Theon si nepamätal, ktorý kráľ to bol, nomeč, čo mal zvierať vruke, zmizol. Zostali po ňom len hrdzavé stopy. To ho znepokojilo. Odjakživa počúval, že železné meče sú na to, aby udržali duchovmŕtvychpodzemou.Aakichniet…

VZimovresesúduchovia.Ajasomjednýmznich.

Kráčali ďalej. Barbrey Dustinová sa tvárila čoraz nevľúdnejšie. Nepáči sa jej tu onič viac ako mne.

„PrečonenávidíteStarkovcov,pani?“vyhŕkolodrazuTheon.

Chvíľunaňhomlčkyhľadela.„Pretoisté,prečoichtymiluješ.“

Theonzajachtal. „Milujem? Nikdysom… Obralsomichpredsa ohrad, pani. Dal… dalsomzabiťBrana sRickonom,napicholichhlavynakolya…“

„…odišielsisRobbomStarkomnajuh,bojovalsipojehobokuvŠepkajúcomleseavRiavokrute,vrátil si sa na Železné ostrovy ako jeho vyslanec avyjednával si vjeho menesvlastným otcom. Aj Mohyly dali Mladému vlkovi mužov. Nechcela som mu dať žiadnych, ale vedela som, že mu musím zalepiť oči, inak riskujemhnevZimovresu.Nočo,aspoňsommalavjehodružineočiajušiavďakanimajprehľad.Dobre viem,ktosiačosi.Takpovedz,prečozbožňuješStarkovcov?“

„Ja…“Theonsapridržalstĺpa,„…chcelsombyťjedenznich…“

„Atonešlo.Mámespoločnéhoviac,nežsimyslíš,chlapče.Nopoďme.“

Okúsokďalejstálitrihrobkytesneprisebe.Tamzastali.„LordRickard,“všimlasiladyDustinová,keď chvíľu hľadela na sochu vstrede. Týčila sa nad nimi sdlhou vážnou tvárou a bradou. Mala kamenné oči akoostatné,novyzeraliakésismutné.„Ajjemuchýbameč.“

Anaozaj.„Niektotudolukradolmeče.AjBrandonovchýba.“

„To by sa mu nepáčilo.“ Stiahla si rukavicu achytila sochu za koleno, jej bledá pokožka svietila na pozadítmavejskaly.„Brandonsvojmečzbožňoval.Večnehobrúsil.Sosmiechomhovorieval,žemusíbyť taký ostrý, aby oholil aj ženské šušky. Aako rád sa ním zaháňal. Raz mi povedal, že zakrvavený meč je nádherný.“

„Poznalisteho?“opýtalsaTheon.

Vsvetle lampáša akoby jej horeli oči. „Brandon bol vo výchove u starého lorda Dustina zMohylova, otcamôjhoneskoršiehomanžela,aleväčšinučasustrávilvsedleajazdilpoŽriedle.Milovaljazdunakoni. Jeho mladšia sestra sa vtom podala naňho. Tí dvaja boli ako kentaury. Amôj otec si vždy rád uctil a pohostil dediča Zimovresu. Mal sryswellovským rodom veľké plány. Ochotne by venoval môj vienok prvému Starkovi, čo by oň prejavil záujem, ale to nebolo nutné. Brandon si bral, čo chcel, nikoho sa nepýtal. Teraz je zo mňa zoschnutá starena, dlhé roky som vdova, ale stále mám pred očami krv svojej nevinnosti na jehovtákovi vtúnoc, keďsi ma zobral. Myslím, žeajBrandonovi sa tenpohľadpáčil. Áno, zakrvavenýmečjenádherný.Boleloto,alebolatopríjemnábolesť.

Keďsomsavšakdozvedela,žejesľúbenýCatelynTullyovej…bolesť,čosompocítila,nebolaanitrochu príjemná. Catelyn mu bola ukradnutá, tým si môžeš byť istý. Povedal mi to vposlednú noc, čo sme boli spolu… Ibaže aj Rickard Stark mal veľké plány, s juhom, ana tie by mu bolo figu platné oženiť dediča svazalovoudcérou.Neskôrsamôjotecchvíľunádejal,žemavydáaspoňzaBrandonovhobrataEddarda, aleajtohonakoniec uchmatla CatelynTullyová. Ja somsa musela uspokojiťsmladýmlordomDustinom, ažkýmmaoňhoneobralNedStark.“

„VRobertovompovstaní…“

„NebolismeslordomDustinomsvojianišesťmesiacov,keďRobertpovstalaNedStarkzvolalsvojich banderiálov. Prosila sommuža,abynešiel. Moholnamiestoseba poslaťpríbuzných. Strýka, ktorýsa vraj sekerouoháňalakošampión,aleboprastrýka,čobojovalvoVojnedeviatichkráľovzagroš.Noakobysom hrach nastenu hádzala, môj muž bol hrdý ako páv a mohylovských regrútov chcel viesť sám. Keď odchádzal, venovala som mučerveného žrebca sohnivou hrivou, pýchu otcových stajní. Sľúbil mi, že na ňompricváladomov,lenčosavojnaskončí.