Venujem Jen, ktorá tri razy obrátila môj svetonázor
hore nohami: Prvý raz knihou Interrupted, druhý raz na výlete do Etiópie a napokon tým, že nás naučila, že skutočný líder hovorí pravdu, aj keď si tým uškodí.
ÚVOD Čau, dievča!
Vtomtolistenaúvodtivyrozprávam,čovšetkozískaš,keďsiprečítaštútoknihu.Aspoň dúfam.Vtejtochvílinačrtnemsvojezámerya–akužterazchceščítaťďalej–tuťaešte viacnavnadímnato,čomôžešočakávať.Tentolistjedôležitýajpretoho,ktoprávestojí vkníhkupectveaváha,čisimákúpiťtútoknihu,alebonapríkladKúzelnéupratovanie–arozhodnúotomslová,ktoréprávečíta.Čakaťtotovšetkoodjednéhokrátkeholistuje dosťodvážne,aleidemnato.
Tátoknihajeomnožstvebolestnýchlžíaojednejdôležitejpravde.
Akejpravde?Zato,kýmsastanešačisišťastná,sivkonečnomdôsledkuzodpovedná tyaniktoiný.Vtomjepointa.
Necháp ma zle. Rozpoviem ti stovku vtipných, divných, trápnych, smutných či šialených príbehov, no každý znich smeruje ktej istej holej pravde hodnej Pinterestu: tvojživotzávisíodteba.
Lenžetejtopravdenikdyneuveríš,aknajskôrnepochopíšlži,ktorétizakrývajúoči.Je veľmidôležité,aby sipochopila,žetysamasi vyberášsvoješťastieamáškontrolunad svojímživotom.Jetojednaztýchvecí,ktoréschmatnemeobomarukamiavylepímena nástenku,abysmenanenezabudli…Pochopiťtútopravduvšaknestačí.
Musíšokremtohonájsť–asystematickylikvidovať–každúlož,ktorúsisinavrávala pocelýživot
Prečo?
Lebo je nemožné pohnúť sa zmiesta astať sa novým človekom, ak si na úvod nepriznáš, ako na tom si. Keď sazačnešhrabať vtom, čomu si osebe uverila, dospeješ ksebauve-domeniu,ktoréjenanezaplatenie.
Verilasiniekedy,ženiesidosťdobrá?Ženiesidosťchudá?Žeťaniktonemôžemať rád?Žesizlámama?Verilasiniekedy,žesizaslúžiš,abysaktebezlesprávali?Žezteba nikdyničnebude?
Samélži.
Sú to samé lži, ktoré rozširujú spoločnosť, médiá, rodina, v ktorej sme sa narodili, alebo, úprimne – ato mám zBiblie –, samotný diabol. Tieto nebezpečné lži ničia náš zmyselprehodnotuaschopnosťfungovať.Najzlovestnejšiesúpreto,leboichpočujeme lenzriedka.Zriedkapočujemelži,ktorésmesiosebevymysleli,lebonámvušiachhučia už tak dlho, žesazmenilina šum vpozadí. Hoci násnenávistnémyšlienky bombardujú každýdeň,vôbecsiichneuvedomujeme.Priznaťsilži,ktorýmsmeosebeuverili,jekľúč ktomu, aby znás vyrástla lepšia verzia nás samých. Ak dokážeme prísť na koreň problémov azároveň pochopiť, že máme moc prekonať ich, potom dokážeme úplne zmeniť,nastavenienašejmysle.
Preto robím, čo robím. Preto prevádzkujem web avysvetľujem, ako vyrábať dekorácie, láskavo vychovávaťdeti či upevniť manželstvo. Preto som preskúmala tridsať rôznych spôsobov, ako vyčistiť spredu plnenú práčku, kým som svoje čitateľky naučila, ako na to. Preto poznámdokonalý pomer balzamikovéhooctu acitróna, vďaka ktorému bude pečené mäso chutiť vynikajúco. Na online platforme sa síce venujem množstvu tém, no vkonečnom dôsledku vystihujú jedno: sú to kúsky môjho života achcem ich robiť poriadne. Príspevky dokazujú, ako rastiem aučím sa, achcem, aby vďaka nim rástli aosmelili sa aj ďalšie ženy. Predpokladám, že keby som sa zaujímala odomácu výučbu, pletenie, fotografovanie alebo makramé, využila by som to, aby som sapokúsilazlepšiťaabysompovzbudilasvojepriateľky.Ničztohomavšaknezaujíma. Zaujímam saooblasť životného štýlu, preto savenujem vytváraniu obsahu, ktorý patrí dotejtokategórie.
Nazačiatkukariérysomsivšakuvedomila,žemnohéženyvnímajúobrázkyzoblasti
životného štýlu ako čosi, očo by sa mali usilovať. Mnohé ztých obrázkov sú
nedosiahnuteľ-
né – je to len ďalšia lož, ktorá sa nám podsúva –, preto je môj cieľ byť úprimná od začiatku. Sľúbila som, že budem autentická aotvorená aza všetky fotky nádherne upravených zákuskov, ktoré sme nafotili, som zdieľala fotku, na ktorej mám tvárovú paralýzu. Keď som šlana nóblpodujatie, ako jeodovzdávanieOscarov, vyvážilasom to príspevkomosvojej snaheschudnúťafotkami,na ktorýchvážimodvadsaťkílviacnež teraz. Porozprávala som vám ovšetkom: osvojich manželských problémoch, popôrodnej depresii, otom, ako som žiarlila, bola vystrašená, nahnevaná, cítila sa škaredá,bezcenná,nemilovaná.Vynasnažilasomsabezpríkrasukázať,ktosomaakosa to stalo. Najslávnejšie, čo som kedy urobila, predsa bolo, keď som na internet zavesila fotkustriínasvojomochabnutombrušku.Apredsa…
Predsastáledostávamsprávy.Stálemipíšuženyzceléhosvetaapýtajúsama,akosa mi darí všetko zvládnuť, zatiaľ čo ony bojujú sťažkosťami. Ztých správ cítim bolesť.
Vslovách,ktorýmiopisujúsvojevlastnéstrasti,počujemhanbuabolímaztohosrdce.
Odpisujem im. Každej jednej vravím, aká je krásna asilná. Oslovujem ich hrdinka, odvážna,bojovníčka.Hovorímim,abysanevzdávali.Hovoriťtakéveciúplneneznámym
ľuďom sa zdá byť na mieste. Chcem im však povedať viac. Keby sa trápila moja sestra alebonajlepšiakamarátka,povedalabysomjejčosiiné.Ajsvojmumladšiemujabysom chcela povedať niečo iné. Lebo tých, ktorí sú môjmu srdcu najbližší, podporujem apovzbudzujem… Rozhodne však odmietam sledovať, ako sa utápaš vsebaľútosti. Pravdou je, že si silná aodvážna abojovníčka… hovorím ti to však preto, aby si vsebe tieto vlastnosti objavila ty sama. Chcem ťa schmatnúť za plecia atriasť tebou, kým ti nebudúdrkotaťzuby.Chcemtihľadieťdotváre,kýmnenaberiešodvahupozrieťmido očíasamanezbadášodpoveď.Chcemkričaťzplnýchpľúc,kýmnepochopíštútohlbokú pravdu: svoj život máš vo vlastných rukách. Máš len jednu šancu žiť aživot ti preteká pomedziprsty.
Prestaňsabičovaťanenechávaj,dofrasa,aniiných,abyťatrápili.Prestaňakceptovať menej, než si zaslúžiš. Prestaň si kupovať veci, ktorési nemôžešdovoliť, aby si urobila dojemnaľudí,ktorýchaninemášrada.Prestaňvsebedusiťpocitynamiestotoho,abysi sa snimi vyrovnala. Prestaň si kupovať lásku svojich detí jedlom, hračkami či priateľstvom,lebojetojednoduchšie,nežichvychovávať.Prestaňubližovaťsvojmutelu amysli. Dosť už! Vystúp zo začarovaného kruhu. Tvoj život má byť cestou zjedného
jedinečného miesta na druhé. Nemá byť kolotočom, ktorý ťa zakaždým dovedie na to istémiesto.
Tvojživotnemusívyzeraťakomôj.Dohája,tvojživotnemusívyzeraťakoničíiný,ale malbybyťaspoňtvojímvlastnýmvýtvorom.
Či to bude ťažké? Rozhodne! Lenže keď si vyberieš ľahšiu cestu, skončíš na gauči sdvadsiatimikilaminavyše,zatiaľčotiživotbudeunikaťpomedziprsty.
Zmení sa to za noc? Ani nápad! Potrvá to celý život. Vyskúšaš rôzne nástroje atechniky – niektoré znich sa budú zdať vpohode, jedna sa možno bude javiť ako riešenie azvyšných tridsaťsedem ako odpad. Potom zajtra vstaneš aurobíš to znova. Aznova.Aznova.
Azlyháš.
Zídešzcesty. Keď saniktonebudepozerať,zješpolovicunarodeninovejtorty,budeš vrieskaťnasvojhomužaalebopiťcelýmesiacpriveľavína.Upadnešdorutiny,lebototo ježivotavživotetotakchodí.Keďrazpochopíš,žetytomášvrukách,vstanešaskúsiš to znova. Budešpokračovať, kým ti rozhodovať osvojom živote nebudeprirodzenejšie akooňomnerozhodovať.Stanesato spôsobomživotaaztebasastane človek, akýmti bolosúdenébyť.
Práve tu ateraz stojí za to opýtať sa, akú úlohu vtom zohráva viera. Ako kresťanka somsapočasdospievaniaučila,žeBohmávecipodkontrolou,žeBohmáplánpremôj život, ado špiku kostí verím, že je to pravda. Verím, že Boh nás všetkých bezpodmienečne miluje, ale nemyslím si, že to znamená, že máme premárniť dary atalenty, ktorénám dal, len preto, žeuž teraz smedosť dobré. Húsenica je úžasná, ale keby húsenicou zostala – keby sa skrátka rozhodla, že dobré jej stačí –, všetci by sme prišlionádhernéstvorenie,ktorýmsastane.
Siviacnežto,čímsisastala.
Presne to chcem povedať ženám, ktoré ma vsprávach žiadajú oradu. Možno sa to ťažko počúva, alezatýmto poznaním nasledujehlbokápravda: si viac než to, čím si sa stala,alentyrozhoduješotom,akostýmtopoznanímnaložíš.
Atomivnuklomyšlienku.
Čokebysomnapísalacelúknihuotom,akosomsaborilasťažkosťami,aotom,čomi pomohlo tie časy prekonať? Čo keby som vyrozprávala všetky svoje zlyhania atrápne okamihy? Čo keby ste vedeli, ako veľmi sahanbím zato, žesaniekedy tak naštvem, až vrieskam na svojedeti? Nekričím, nerevem, nenadávam im, alevrieskam tak hlasno, že
keďsinatoneskôrspomeniem,jemiztohozle.Čokebystepočuli,žemámterazzrejme aspoň tri zubné kazy, lebo sa na smrť bojím zubára? Čo keby som vám porozprávala osvojej celulitíde, alebo očudnom výrastku, ktorý mám medzi ramenom aprsníkom, vyzerá ako tretí prsník avidno ho, keď si oblečiem tielko? Spomenula som už tuk na chrbte? Alebo chlp, ktorý mi vyrastá zmaterského znamienka na tvári? Alebo svoje neistoty? Čo keby som vám vúvode knihy povedala, že som sa ako dospelá pocikala? Ako úplné dospelá osoba anebolo to po prvý raz ani naposledy? Ačo keby som vám povedala, že napriek svojim priznaniam – či už sú vtipné, trápne, bolestné alebo nechutné – som vyrovnaná? Že milujem, kto som, aj keď robím veci, na ktoré nie som hrdá? Aže to dokážem preto, lebo viem, že zmenu mám vkonečnom dôsledku vo vlastných rukách? Ja mám vrukách to, akou osobou sa stanem. Zmilosti Božej zajtra vstanem abudem mať ďalšiu šancu žiť tento život lepšie. Zmilosti Božej som sa tridsaťpäť rokov vniektorých oblastiach života (napríklad pri varení syrových jedál)
snažilatakveľmi,ženamňaniktonemá.Avinýchoblastiach(napríkladzvládanísvojej úzkosti)neustálehľadámrôznespôsoby,akobojovaťstýmistýmprob-lémom.
Ajkeď jetocestana celýživot,viem,žesakaždýdeňučímaras-tiem,avďakatomu somvyrovnaná.
Veci,sktorýmisombojovala?Lži,ktorýmsomosebeverilatakdlho?
Zoznam nemá konca-kraja. Je vskutočnosti taký dlhý, že som sa každej znich rozhodla venovať kapitolu. Každý oddiel tejto knihy sa začína lžou, ktorej som verila, anasledujú príbehy otom, ako ma konkrétna lož brzdila, zranila avniektorých prípadoch spôsobila, že som ublížila iným. Tým, že som si tieto lži pripustila, som im však vzala moc. Podelím sa svami oto, ako som vo svojom živote urobila zmeny, aby som prekonala tieto ťažkosti. Niektoré som prekonala nadobro, iné sú nekonečne sa meniacimtancomsceloživotnýmineistotami.
Akémámneistoty?Nuž,tusúniektoréznajväčšíchanajhoršíchvnáhodnomporadí. Dúfam,žeťapovzbudia.Dúfam,žetitietomyšlienkypomôžu.Anajviacdúfamvto,žesi uvedomíš, že sa môžeš stať kým ačím len chceš, drahá priateľka. Apočas zdanlivo najťažších dní si spomenieš, že či sa pohneš ocentimeter alebo okilometer, jedinou požiadavkoujekráčaťvpred.
Lož: NIEČO INÉ MI PRINESIE ŠŤASTIE
Minulýtýždeňsomsapocikala.
Neocikalasomsicelénohaviceakovtedyvletnomtábore,keďsommaladesaťrokov. Hrali sme sa na skrývačku auž som to nevedela udržať ani sekundu. Nechcela som priznať,žesomsapocikala,taksomnasebavylialafľašuvody.Predstavtesi,žekeďsom užrazbolapremočenádonitky,nikto–hlavneChristianClark,mojatáborováláska–nič netušil.Užvtedysombolavynaliezavá.
Zdalosaostatnýmdivné,žesomzrazumokrá? Možno.
Alehocikedybudemradšejčudáčkaakodievča,ktorésapošťalo.
Pokiaľ ide ominulý týždeň, nepocikala som sa až tak. Bolo to len také bežné kvapkaniepotom,čosomzosebavytlačilatrideti.
Pôrodjeakoštartvesmírnejrakety.Cestouvonsazničívšetko,čoznamená,ľudia,že saobčaspocikám. Aktotovedomieurážavášjemnocit,potombudempredpokladať,že nemáte ťažkosti skontrolou močového mechúra – agratulujem vám. Ak však mojej skúsenosti rozumiete, pravdepodobne tiež máte tento problém, čo znamená, že ste sa pousmiali,lebosteužzažilipodobnúnepríjemnosť.
Skákalasomvonkusosvojimichlapcamiaktosizakričal,abysomukázalarozštepvo
vzduchu. To jediné viem na trampolíne urobiť aak už raz nazbieram odvahu a vydriapem sa na túto pružinovú smrtonosnú pascu, verte, že dám do toho všetko.
Vjednej sekunde som plachtila povetrím ako jedno ztých vyziabnutých dievčat, ktoré
vyhadzujú do výšky na súťaži roztlieskavačiek, vďalšej som sa pocikala. Nikto si to nevšimol – pokiaľ nerátate moju hrdosť –, ale tak či tak sa to stalo. Musela som skákať ďalej, aby mi neustále prúdenie vzduchu vysušilo šortky. Som vynaliezavá, spomínate? Aj načasovanie bolo dokonalé, lebolenonecelúpolhodinusanaFacebookuzobrazilvoprednačasovanýpríspevok,na ktoromsiskúšamšatynaodovzdávanieOscarov.
Skôr než si urobíte mylný dojem, ja nie som dosť nóbl, aby som chodila na Ceny akadémie.Vydalasomsavšakzakohosiextrémneuleteného.Anionniejenóbl,alejeho prácarozhodne áno. Znamená to, žeobčasmám možnosť obliecť si šaty ako princezná azadarmo piť víno vdobre osvetlených tanečných sálach. Vtakých chvíľach sa na Instagrame alebo na Facebooku zobrazia naše fotky, na ktorých sme vyčesaní aočarujúci ainternet ztoho šalie. Toto jeprvémiesto, kdemi ľudia píšuodkazy otom, aký fascinujúci mám život, aký štýlový, módny adokonalý musí byť môj svet. Keď si neskôr čítam komentáre, dokážem myslieť len na to, že som sa práve pocikala na verejnostiobklopenáinýmiľudskýmibytosťami.Doslovasomšlanazáchodvovzduchu, keď som sa snažila svoje kolenné šľachy dotlačiť do neprirodzených gymnastických pozícií,abysomurobiladojemnasvojhotrojročnéhosyna.
Pozrite,somtakáobyčajná,akolenmôžembyť.
Anemyslímtoakoslávneosobnosti,ktoréchcúdokázať,žehviezdysúľudiaakomy.
Nemyslím to ako Gwyneth, keď išla von bez mejkapu adokonalou pleťou aanjelsky blonďavými vlasmi sa nás snažila presvedčiť, že aj vtričku za štyristo dolárov je len obyčajnédievča.
Nie,myslímtodoslova.
Nie som očarujúca. Na tisíc percent som jedným znajčudáckejších ľudí, akých kedy pravdepodobne stretnete. Ak sa mi akosi podarilo presvedčiť vás oopaku, lebo prevádzkujem web oživotnom štýle speknými fotkami, alebo preto, že sa mi vlasy na Instagrame občas neskutočne lesknú, dovoľ, sestra, aby som ťa vyviedla zomylu. Nie som dokonalá žena ani dokonalá matka, ani dokonalá kamarátka, ani šéfka arozhodne niesomdokonalákresťanka.Anizďaleka.Vničom,čorobím,niesomdokonalá–okrem prípravy akonzumácie jedál so syrovým základom. Ale v tom ostatnom? V živote? Dievča,bojujem.
Cítim, že to treba povedať. Až natoľko, aby som otom napísala celú knihu, lebo sa chcemuistiť,žetobudetepočuť.
Mámveľkéchyby,maléchyby,mámchybyzľavaajsprava,apritomsaživímtým,že iným ženám radím, ako si zlepšiť život. Ja, čo radím o cvičení ao tom, ako si vyrobiť
pílingna zosvetleniepleti? Ja, čo dávam tipy, ako navariť večeru na Deň vďakyvzdania, aponúkampodrobnýzoznamtoho,akobyťrodičom?Jažezlyhávam?
Každýjedendeň!
Jetodôležité,lebochcem,abysipochopila,mojamilá,vzácnapriateľka,žemyvšetky mámechyby.Anapriektomu,žeznovaaznovazlyhávam,nedámsaodradiť.Každýdeň vstávamaznovasasnažímstaťlepšouverziousebasamej.Niektorédnisamizdá,žesa ksvojejnajlepšejverziiužblížim.Poinédnijemnavečerusmotanovýsyr.Daromživota všakje,žezajtradostanemeďalšiušancu.
Vistombodeživotadostaliženynesprávnuinformáciu.Alebobysommalapovedať, že sme dostali tak veľa nesprávnych informácií, že sme si od všetkého umyli ruky. Žijeme vspoločnosti, ktorá berie všetko alebo nič, tvrdí, že musím vyzerať, správať sa, myslieťarozprávaťdokonalealebohodiťuterákdoringuaprestaťsasnažiťúplne.
Toho sa obávam najviac – že ste sa prestali snažiť. Dostávam správy od čitateliek avidím tisícky komentárov na sociálnych sieťach. Niektoré zvás sa životom cítia také zmorené,žestesavzdali.Steakotroska,ktorúunášaprúd.Mátepocit,žejeprílišťažké držaťkrokshrou,pretosteprestalihrať.Jasné,stálestetu.Stálechodítedopráce, stále varítevečereastarátesaodeti,noneustálesasnažítedobehnúťzameškané.Stálemáte pocit,žezaostávateajetohonaváspriveľa.
Životvásnemázmáhaťstále.Životsanemálenprežívať–másažiť.
Vurčitých obdobiach aokamihoch budete mať pocit, že ich nemáte pod kontrolou, lenžechvíle,keďsabudetecítiť,akobystesatopili,bymalitrvaťkrátko.Nemalibybyť celým vaším bytím! Cenný život, ktorý ste dostali, je ako loď plávajúca oceánom avy mátebyťkapitánkamitohtoplavidla.Určitesúčasy,keďvásbúrkapohadzujezostrany na stranu alebo zaplaví palubu, či rozlomí sťažeň napoly – práve vtedy sa však musíte pozbierať, vedro po vedre odčerpať všetku vodu zlode. Vtedy sa snažíte prebojovať späťkukormidlu.Totojevášživot.Vymátebyťhrdinkamivlastnéhopríbehu.
Neznamenáto,žesastanetesebeckými.Neznamenáto,žezahodítesvojuvierualebo prestanete veriť vniečo väčšie, než ste vy samy. Znamená to, že prevezmete zodpovednosťzavlastnýživotazavlastnéšťastie.Inými,tvrdšímislovami(priktorých jeväčšiapravdepodobnosť,žemijednuvrazíte)–akstenešťastné,jetovašavina.
Keď hovorím nešťastné, myslím tým nešťastné. Nemyslím depresívne. Skutočná depresia súvisí sgenetikou achemickou rovnováhou vtele. Keďže som sdepresiou sama bojovala, nesmierne súcitím skaždým, kto ju zažíva. Anemyslím ani smútok. Smútok či žiaľ spôsobený okolnosťami mimo vašej kontroly – napríklad stratou milovanej osoby, ktorá vám trhá srdce – nie je niečím, čo možno rýchlo aľahko rozchodiť. Smútok abolesť sú veci, na ktoré si musíte sadnúť apochopiť ich, inak sa nikdynedokážetepohnúťzmiesta.
Keďvravímnešťastné,myslímtýmnespokojné,znepokojené,frustrované,nahnevané – celý rad pocitov, prektorésachcemepred životom skryť namiesto toho, aby smeho prijali sotvorenou náručou ako vpesničke Arms Wide Open od skupiny Creed. Lebo šťastní ľudia – ktorí si život užívajú na deväťdesiat percent času – existujú. Už ste ich videli.Vlastneprávečítateknihuzperajednejznich.
Koniec koncov si myslím, že práve to komentujú ľudia na mojich fotkách. Tvrdia: „Tvoj život vyzerá dokonale,“ ale podľa mňa tým myslia: „Zdá sa, že žiješ šťastne. Vyzerášspokojne.Vždysioptimistickáavďačná.Vždysasmeješ.“
Chcemvysvetliťprečo…
Nemala som ľahký začiatok. Vlastne, ak mám byť úprimná, svoje detstvo by som opísalaslovomtraumatické.Vnašomdomevládolzmätok –razsmebolihore,razdole. Konali sa vňom veľké oslavy srodinou apriateľmi, po ktorých nasledovali krik, hádky aplač. Vstenách pribúdali diery veľkosti päste, taniere sa trieštili na kuchynskej podlahe. Otec sa so stresom vyrovnával hnevom, mama ho zvládala tak, že celé týždne preležalavposteli.Takakoväčšinadetí,ktorévyrastajúvpodobnomprostredí,somani netušila,žeexistujeajinýrodinnýživot.
Keď som mala štrnásť rokov, môj starší brat Ryan spáchal samovraždu. Čím som si vten deň prešla, ma bude mátať navždy, ale od základov ma to zmenilo. Bola som zo štyrochdetíaaždovtedysomnepoznalasvetmimovlastnéhodomova.LenžekeďRyan umrel, naším už vtedy turbulentným anepokojným domovom to otriaslo. Ak bol dovtedyživotnáročný,potombolneúnosný.
Zatenjedinýdeňsomdospela.Uprostredutrpenia,strachuazmätenostizjehosmrti somsiuvedomilahlbokúpravdu:akchcemlepšíživotnežten,doakéhosomsanarodila, jelennamne,abysomsihovytvorila.
Keď zomrel, bola som prváčka na strednej ahneď som sa začala zapisovať na toľko predmetov, na koľko sa dalo, aby som čo najskôr zmaturovala. Vtreťom ročníku som
dostala diplom apresťahovala sa do Los Angeles, najbližšieho veľkomesta môjmu rodnémukalifornskémumestečku.TejtodedinskejmyšipripadaloLAakomiesto,kdesa môžesplniť akýkoľvek sen. Malasom sedemnásť rokovanebolasom dosť staráani na to,abysomsivybavilatelefónnulinkualebosiprenajalabytbezpodpisudospelého,no jediné,načosomsavtedydokázalasústrediť,bolo,abysomkonečnevypadla.Rokysom žilauprostredzmätku,akývmojomdetstvedomavládol,amyslelasomlennajedno,že jednéhodňasaodtiaľdostanemapotombudemšťastná.
VeďakobysommohlanebyťšťastnávLA?Odchvíle,keďsomdoňvkročila,somho nasávala každým pórom. Nasávala som búrlivú energiu Hollywoodu aprispôsobila sa rytmu vĺn, ktoré sa valili kpobrežiu pozdĺž pacifickej diaľnice. Viacrozmerný horizont mi dával pocit, že mi celý svet leží pri nohách. Vedela som doceniť obzory, ktoré by si všimollenniektozvonku.
Stromy si väčšina ľudí vBeverly Hills nevšíma. Sú príliš zaneprázdnení túžbou po vilách,ktorésanachádzajúpodnimi,jasomsivšakakojednuzprvýchvecívšimlapráve stromy. Tešilasom saz ich krásy, lebo tam, kdesom vyrastala, nič také nebolo. Možno neviete, že vBeverly Hills sú všetky stromy rovnaké. Na ktorejkoľvek ulici, za ktorýmkoľvekrohomaajvzmätkuuponáhľanéhomestazbadátedokonalúsymetriu –záhradu z borovíc kanárskych, gáfrovníkov lekárskych adatľových paliem. Rozmiestnil ich pôvodný krajinný architekt na začiatku dvadsiateho storočia. Tichí strážcovia jedného znajbohatších miest na svete objímajú široké ulice vpedantne usporiadaných radoch.Poživoteplnomzmätkusomsivychutnávalaporiadok.
Konečne,pomyslelasomsi,somtam,kampatrím.
Časplynul, ročné obdobia sastriedali amojenovémesto manapokon naučilo jednu znajdôležitejších lekcií vživote. Sťahovanie, cestovanie, utekanie? To je len otázka zemepisu.Sťahovanímsanezmeníto,kýmste.Zmenísalenvýhľadzvášhookna.Musíte sa rozhodnúť, že budete šťastné, vďačné aspokojné. Ak sa tak rozhodnete každý deň bez ohľadu na to, kde sa nachádzate, anech sa deje čokoľvek, budete šťastné. Niekoľkokrát za rok sa mi podarí stretnúť skamarátkou Amandou. Vždy, keď si vyrazíme,sarozprávame,kýmnásneboliahlasivky,asmejemesa,kýmnásnebolialíca. SAmandou bysmesarovnakodobrezabavili,čibysmebolivmojejobývačke,alebosa rozvaľovali na pláži vMexiku. Mexiko je, pravdaže, krajšie, počasie je tam príjemnejšie amali by sme tam lepší prístup kmiešaným nápojom sdáždničkami… vieme sa však zabaviť aj umňa na dvore alebo za smetiakom vmiestnom nákupnom stredisku, lebo
sme nadšené, že môžeme byť spolu. Keď ste aktívne, zainteresované arozhodnete sa užívaťsiživot,nezáležínatom,kdeste,aleboakézlévecisanavásvalia.Šťastienájdete vakýchkoľvekpodmienkach,lebonejdeoto,kdeste,alektoste.
ČO MI POMOHLO…
1. Prestala som sa porovnávať. Prestala som sa porovnávať sinými ľuďmi aprestala som sa porovnávať aj stým, kým som podľa mňa mala byť. Porovnávanie zabíjaradosťapotrebujetebyťlepšiaakoosoba,ktoroustebolivčera.
2. Obklopilasomsapozitivitou.Striasama,užkeďtopíšem,lebotoznieakonápis naplagátevtelocvičnivôsmejtriede–nočiužtoje,aleboniejeklišé,jetosvätápravda. Stanete sa takým človekom, akými ľuďmi sa obklopujete. Stanete sa tým, čo prijímate. Ak máte krízu alebo pocit, že žijete vnegatívnom pries-tore, poriadne sa poobzerajte, kohoačovidítekaždýdeň.
3. Zistilasom,čomiprinášašťastie,arobímto.Zdásatoakonajočividnejšiavecna svete, ale len málo ľudí si úmyselne vyberá veci, ktoré im prinášajú radosť. Nie, nemyslímtým,žesimôžetevybudovaťživotnamasážachahonosnýchvečeriach(alebo vy možno áno, pani štýlová!). Myslím to tak, že by ste mali tráviť viac času tým, čo je potravoupredušu:častejšiechodiťnadlhéprechádzkysopsom,menejsadobrovoľnea nasiluhlásiťnato,čoneznášate.Životmášvo vlastnýchrukách,ses-tra,aniejevňom nič,čositamsamanevpustila.Popremýšľajotom.
