PASAŽIER 23
TATRAN
Na zaoceánskych výletných lodiach a kompách sa od roku 2000 stratilo z palubynajmenej200cestujúcichačlenovposádky.
1
Zmizlibez stopy, DerTagesspiegel,25.08. 2013
Zaoceánska výletná loď je ako malé mesto. Ale (...) v meste nikto nezmizne zpalubyaviacoňomnepočuť.
PoslanecUSAChristopher Says, LondýnskyGuardian2010
Rekordnýpočetcestujúcich:vbrandžizaoceánskychvýletnýchlodíprekročili dvadsaťmiliónovú hranicu. (...) Toto odvetvie oslavuje desaťpercentný
prírastok–apredpokladá,žeeštedávnonevyčerpalosvojpotenciál.
SpiegelOnline,11.09.2012
2
Prológ
Ľudskákrv:
• 44%hematokrit
• 55%plazmy
• Astopercentné svinstvo, ktoré znapichnutej žily nekontrolovane vystrekne do priestoru.
Doktor, ako sa rád nazýval, hoci nebol promovaný, si opakom ruky utrel čelo. Rozotrelsistriekance,čohozasiahli,avyzeralotodosťodporne,aleaspoňmutekutina netiekladoočíakominulýrok,keďprivyšetreníprostitútkysašesťtýždňovstrachoval, čisanenakazilHIV,žltačkouCaleboinoupliagou. Nenávidel, keď veci nešli podľa plánu. Keď omamný prostriedok zle nadávkoval. Alebokeďsavyvolenívposlednejsekundebrániliavytrhlisikanyluzramena.
„Proším, nie… nie,“ bľabotal jeho klient. Doktor uprednostňoval toto pomenovanie. Vyvolenýbolopriveľminadnesenéapacientmuzasaznelotrochunevhodne,lebomedzi tými,ktorýchošetroval,bololenniekoľkoskutočnechorýchľudí.Ajchlapíknastolebol zdravý ako repa, hoci vtej chvíli vyzeral, akoby ho napojili na vedenie silného prúdu. Čiernyatlétprevracaloči,vypľúvalpenuapretláčalchrbát,zároveňsizúfalošklbalputá, ktorými bol pripevnený na ležadle. Bol to vytrénovaný dvadsaťštyriročný športovec na vrcholevýkonnosti.Načosúvšakrokytréningu,keďvámvžiláchprúdinarkotikum?Nie v množstve, aby hoúplneodstavilo,lebo prísun bolprerušený, alestačilo na to,aby ho lekár bez námahy znovu pritisol na pričňu, keď chlapa prešiel záchvat. Ani krv už nestriekala,lebosamupodarilonatiahnuťpacientovielastickýobväz.
„Ššš,ššš,ššš.“
Položilmužovirukunačelo,abysautíšil.Bolohorúceapodhalogénovýmsvetlomsa lesklopotom.
„Čojetosvami?“
Mandát otvoril ústa. Vzorničkách sa mu mihotal strach. Nezrozumiteľne bľabotal.
„Ja…nechcem…zom…“
3
„Ale, ale, veď sme sa dohodli,“ upokojujúco sa usmial doktor. „Všetko som pripravil. Teraz,krátkopredperfektnousmrťou,nemôžeteodskočiť.“
Pozrel cez otvorené dvere do vedľajšej miestnosti, kde stál stolík so skalpelmi aelektrickoufrézounakosti,pripojenoudozásuvky.
„Nevysvetlilsomvámtodosťjasne?“Vzdycholsi.
Samozrejme, že mu to vysvetľoval. Celé hodiny. Stále dokola, ale tento nevďačný chumajtozrejmenepochopil.
„Bude to, samozrejme, veľmi nepríjemné. Ale len takto vás môžem nechať zomrieť. Inaktonefunguje.“
Športovecnariekal.Trhalsipopruhynarukách,aleužnietaksilno.
Doktor bol spokojný, omamný prostriedok predsa len účinkoval. Ešte chvíľu abude môcťzačať.
„Pozrite, teraz by som to celé mohol prerušiť,“ povedal srukou stále na čele športovca. „Potom by však váš svet pozostával len zo strachu abolesti. Znepredstaviteľnejbolesti.“
Černochzažmurkal.Dychsamuupokojil.
„Ukázalsomvámfotografieajvideo.Tosvývrtkouaspolovicouoka.Takéčosibyste predsanechceli,či?“
„Hmmmmmmmm,“ vzdychal klient, akoby mal vústach handru, potom sa mu tvár uvoľnilaadýchalplytšie.
„Chápem to ako nesúhlas,“ povedal doktor anohou odbrzdil lôžko, aby odviezol klientadovedľajšejmiestnosti.
Dooperačnejsály.
Potrištvrtehodinedoktorskončilprvúanajdôležitejšiučasťprocedúry.Užnemalna rukách latexové rukavice ani rúšku na ústach, azelený jednorazový plášť, ktorý sa zaväzoval na chrbte ako zvieracia kazajka, hodil do drviča odpadkov. Napriek tomu sa vsmokinguatmavýchlakovkáchcítilakovkostýme.
Vkostýmeapripitý.
Nespomínal si, kedy si poúspešnej procedúreprvý raz doprialdúšokostrého. Alebo ajdesaťdúškov,akopráveteraz.Dočerta,musístýmprestať,ajkeďvždypilažpotom, nikdyniepredtým.Napriektomuhoalkoholrobilľahkovážnym.
Mávalbláznivénápady.
4
Napríklad,ževezmesosebounohu.
Zachechtalsaapozrelnahodinky.
Bolo dvadsať hodín tridsaťtri minút. Musí sa poponáhľať, inak nestihne anihlavný chod. Predjedlo už zmeškal. Skôr ako sa bude môcť venovať perličke, čo bola na jedálnomlístku,musízlikvidovaťbiologickýodpad –nepoužitékrvnékonzervyapravé predkolenie,ktoréperfektnečistoodpílilpodkolenom.
Predkoleniemalzabalenévrozložiteľnomplastovomvrecku.Boloťažké,pretohopo chodbemuselniesťvobochrukách.
Doktor sa cítil ako omámený, no jednako si uvedomoval, že vtriezvom stave by mu nikdy nenapadlo nosiť so sebou časti tela namiesto toho, aby ich hodil do spaľovne odpadu. Ale tento klient ho veľmi nahneval, atak sa chcel trochu pobaviť. Veď riziko neboloveľké.Naozajnie.
Hlásilivýstrahupredbúrkou.Keďprekonákľukatéchodbičky,úzkušachtu,cezktorú musel prejsť skrčený, chodbu so žltým vetracím potrubím až knákladnému výťahu, vonkuurčitenestretneaniživúdušu.
Navyšemiesto,ktorésivybralnalikvidáciu,nekontrolovalakamera.
Možnosompripitý,aleniesomhlupák.
Došiel kposlednému úseku, kplošine na vrchu schodiska, ktorú používali len údržbári,ajtonanajvýšrazdomesiaca,apotiaholťažkédveresokrúhlymokienkom.
Dotváremuzadulprudkývietor,ažmalpocit,žesamusízaprieťprotistene, aby sa dostalvon.
Čerstvý vzduch mu upokojil krvný obeh. Vprvej chvíli mu prišlo zle, no rýchlo sa spamätalaslanývietorhovzpružil.
Aj teraz sa potácal, na vine však nebol alkohol, ale silné vlnobitie, ktoré vhlbinách Sultánanebolovďakastabilizátoromtakéciteľné.
Sdoširoka rozkročenými nohami sa tackal vpred. Nachádzal sa na palube 8 ½, táto plošina existovala zčisto optických dôvodov. Pri pohľade zdiaľky pôsobila zadná časť výletnejlodešvihácky,podobneakospoilernašportovomaute.
Doktor sa dostal na ľavú stranu kormy anaklonil sa nad zábradlie. Pod ním burácal Indickýoceán.Dozaduobrátenéreflektoryosvetľovalispenenévrcholcevĺn,čosaťahali zaloďou.
Vlastne chcel ešte čosi povedať, napríklad „Hasta la vista, bejby,“ alebo „Vždy pripravený“, ale nič vtipné mu nenapadlo, preto bez jediného slova veľkým oblúkom
5
hodil vrecko spredkolenímcezpalubu.
Teoretickysomztohomallepšípocit,pomyslelsi,keďpomalyvytriezvieval.
Vietor mu tak hlasno hučal okolo uší, že nepočul náraz, keď vrecko čľuplo do vĺn päťdesiatmetrovpodním.Počulvšakhlaszasebou.
„Čoturobíte?“
Prudkosazvrtol.
Osoba, čo ho vyľakala na smrť, nebol dospelý zamestnanec, chvalabohu, napríklad niekto zbezpečnostnej služby, ale mladé dievča, onič staršie ako maličká, ktorú spolu sjej rodinou ošetroval pred dvoma rokmi pri západnom pobreží Afriky. Kvočala sprekríženýminohamivedľaklimatizáciealebonejakéhoagregátu.Doktorsavtechnike nevyznaltakdobreakovnožoch.
Dievča si nevšimol, lebo bolo maléanaokolo bolatma. Aj teraz, keď upieral zrak do tmy,videllenjejobrysy.
„Kŕmim ryby,“ povedal, spokojný, že mu hlas znel vyrovnanejšie, než sa cítil. Dievča nepredstavovalofyzickúhrozbu,aleakosvedkyňamumohlaznepríjemniťživot.
„Je vám zle?“ opýtala sa. Mala na sebe svetlú sukňu, tmavé pančucháče avetrovku. Zbezpečnostnýchdôvodovsidalačervenúzáchrannúvestu,ktorébolivkaždejkajute.
Poslušnédievča.
„Nie,“odvetilauškrnulsa.„Jemidobre.Akosavoláš?“
Jeho oči si pomaly zvykali na tmu. Dievča malo vlasy po plecia atrochu odstávajúce uši,tojuvšaknešpatilo.Naopak.Stavilbysa,žekebyjuvidelvosvetle,spoznalbyvnej mladúženu,ktorourazbude.
„VolámsaAnoukLamarová.“
„Anouk?TojefrancúzskazdrobneninaAnny,však?“
Dievčasausmialo.„Fíha,vytoviete?“
„Viemvšeličo.“
„Naozaj?Vieteaj,prečotusedím?“
Malavysokýbezočivýhlas,lebomuselaprekričaťvietor.
„Maľuješmore,“povedaldoktor.
Pritlačilasikresliaciblokohruďauškrnulasa.„Toboloľahké.Čoešteviete?“
„Žetunemáščorobiťadávnosimalabyťvposteli.Kdemášrodičov?“
6
Dievča si vzdychlo. „Otec nežije. Akde je mama, to neviem. Večer ma často necháva samuvkajute.“
„Atysatamnudíš.“
Prikývla. „Vracia sa veľmi neskoro asmrdí.“ Stíšila hlas. „Po dyme aalkohole. Achrápe.“
Doktorsazasmial.„Takjetoniekedysdospelými.“
Mňabysimalapočuť.Ukázalnablok.„Nakreslilasidnesniečo?“
„Kdeže,“pokrútilahlavou.„Včerabolikrásnehviezdy,alednesjeúplnátma.“
„Azima,“prikývoldoktor.„Čopovieš,pohľadámetvojumamuspolu?“
Anoukmyklaplecom.Nevyzeralanadšená,alesúhlasila.„Dobre,prečonie.“
Vstalabezpomocirúk.„Niekedyjevkasíne,“povedala.
„Tosahodí.“
„Prečo?“
„Lebopoznámskratkudokasína,“usmialsadoktor.
Vrholešte posledný pohľad na more, ktorébolo na tommieste takéhlboké, ženoha
športovcazrejmeeštenedopadlanadno.Potomvzaldievčazarukuaviedoljuspäťku
schodisku,odkiaľpráveprišiel.
7
kapitola
1.
Dom, kdesa malakonať smrteľnážúrka, vyzeral ako ten, oktorom kedysi snívali. Stál na voľnom priestranstve, malčervenú škridlovú strechu, vpredu veľkú záhradu za bielympalisádovýmplotom.Cezvíkendybyvzáhradegrilovaliavletebynatrávnikdali nafukovací bazén. Pozval by si kamarátov, spolu by sa rozprávali opráci, ovrtochoch spolupracovníkov alebo len tak polihovali pod slnečníkom apozerali, ako sa ich deti hrajú.
Spolu sNadjou si taký dom boli pozrieť, Timmy vtedy začal chodiť do prvej triedy. Štyri izby, dve kúpeľne, kozub. Krémová omietka azelené okenice. Bol kúsok odtiaľto, na hranici medzi Westendom aSpandau, len päť minút bicyklom do základnej školy. Nadja tam vtedy učila. Na kúsok od športového centra, kde by jeho syn mohol hrať futbal.Alebotenis.Čokoľvek.
Vtedysitonemohlidovoliť.
Dnesnemalnikoho,ktobysasnímniekamnasťahoval.NadjaaTimmybolimŕtvi.
Advanásťročný chlapec vdome, ktorý práve sledovali aktorého majiteľom bol muž menom Detlev Pryga, bude tiež čoskoro mŕtvy, keď budú ešte dlhšie trčať vonku včiernejdodávke.
„Idem dnu,“ povedal Martin Schwartz. Sedel vzadnej časti bez okien, do plastového koša odhodil injekčnú striekačku, ktorej mliečny obsah si práve vstrekol. Postavil sa pred stôl smonitorom, kde bolo vidieť exteriér sledovaného objektu. Jeho tvár sa odrážalavtmavýchskláchvozidla.Vyzerámakofeťáknaodvykačke,pomyslelsiMartin, čímurazilvšetkýchfeťákov.
Vposledných rokoch schudol viac, než bolo zdravé. Len nos mal rovnako hrubý. Schwartzovský raťafák, ktorým boli obdarené celé generácie mužských potomkov rodiny aktorý jeho nebohá manželka pokladala za sexi. To len utvrdzovalo Martina v názore, že láska je slepá. Jeho nosisko mu nanajvýš dodával dobrácky, dôverčivý výraz tváre.Zavšesastávalo,žemunaulicikývlineznámiľudia,bábätkásausmievali,keďsa naholnadkočík(zrejmehopokladalizaklauna)aženysnímcelkomotvoreneflirtovali, niekedydokoncaajvprítomnostipartnera.
8
Berlín
Nuž, dnes by sa také čosi nestalo, najmä kým mal na sebe tesne priliehavý čierny kožený oblek, do ktorého sa nasúkal. Pri dýchaní nepríjemne vržďal. Keď vystupoval, zneloto,akobyzaväzovalveľkýnafukovacíbalón.
„Stop, počkaj,“ oslovil ho Armin Kramer, veliteľ zásahu, ktorý niekoľko hodín sedel oprotiSchwartzovizastolomspočítačmi.
„Načo?“
„Na…“
Kramerovizazvonilmobil,vetunedokončil.
Mierne obézny komisár pozdravil volajúceho výrečným „Hm?“ apočas celého rozhovorunepovedaloveľaviac,len„Čože?“,„Nie!“,„Nerobsizomňaprdel!“a„Povedz tomu hňupovi, ktorý to posral, aby si dal teplé háby. Prečo? Lebo voktóbri vie byť riadna zima, keď bude niekoľko hodín ležať pred okrskom potom, čo si to sním vybavím.“Kramerzložil.
„Fuck.“
Rád používal slovník amerických drogových policajtov. Aj sa tak obliekal. Nosil vyčaptanékovbojskéčižmy,deravédžínsyačerveno-bielukárovanúkošeľu,ktorejvzor pripomínalutierkunariady.
„Nejakýproblém?“opýtalsaSchwartz.
„Jensen.“
„Čojesním?“
Aaképroblémybysnímmohlibyť?Veďsedíunásnasamotke.
„Nepýtajsamaako,aletomubastardovisapodariloposlaťPrygoviesemesku.“
Schwartzprikývol.Usvojhonadriadeného,ktorýsiprávešklbalvlasy,nebolzvyknutý na emotívne výbuchy. Tep by mu zvýšila nanajvýš injekcia adrenalínu priamo do srdcovej komory. Aleurčiteniespráva, žesadajakému basistovi podarilozískaťdrogy, zbraň, alebo mobil ako teraz Jensenovi. Väzenie bolo organizované lepšie ako supermarket, sväčším výberom asoptimálnymi otváracími hodinami. Aj vnedeľu apočassviatkov.
„VarovalPrygu?“opýtalsaKramer.
„Nie.Tensviniarsizažartoval,chcelťadostaťdopasce.“Komisársišúchalvačkypod očami,ktorésapokaždomzásahuzväčšovali.„Kebysomichchcelposlaťpoštou,musel bysomichpodaťakobalík,“zavtipkovalsivduchuKramer.
„Akotomyslíš?“čudovalsaSchwartz.
9
„NapísalPrygovi,abysanezľakol,keďsazjavínažúre.“
„Nezľakol?“
„Lebosapotkolavyrazilsirezák.Vľavohore.“
Kramersitučnýmprstomťukolnapríslušnémiestovústach.
Schwartzprikývol.Nikdybysinepomyslel,žetenperverzákmátoľkokreativity.
Pozrelsanahodinky.Bolopárminútposedemnástej. Prineskoro.
„Dofrasa!“Kramerzlostnebucholnastôlspočítačom.„Takédlhéprípravyavšetkona kočku.Musímeakciustopnúť.“
Chystalsapreliezťnaprednésedadlo.
Schwartz mu chcel protirečiť, ale vedel, že Kramer má pravdu. Na túto akciu sa chystali pol roka. Začalo to neuveriteľným chýrom vdrogovej scéne, ktorý sa dlho pokladal za miestnu legendu. Ukázalo sa však, že takzvané „bug-party“ nie sú len hrôzostrašné chýry, ale skutočne sa konajú. Na týchto žúroch HIV infikovaní ľudia sexovalisozdravými.Väčšinoustýmobestranysúhlasili,takženebezpečenstvonákazy znamenalourčiténapätie.Boltoskôrprípadprepsychiatraakopreprokuratúru.
Podľa Schwartza si dospelí ľudia môžu robiť, čo chcú, ak to robia dobrovoľne. Hnevalohovšak,žetotošialenésprávanieistej menšinyzbytočneumocňujepredsudky voči osobám sAIDS. Tieto žúrky boli, samozrejme, skôr výnimkou, a prevládajúca väčšina infikovaných ľudí viedla zodpovedný život, mnohí znich aktívne bojovali proti tomutoochoreniuaprotistigmatizovaniujejobetí.
Samovražedné„bug-party“tentobojznevažovali.
Hlavnepsychopatickývarianttakýchtoakcií.
Najnovším trendom na perverzáckej scéne boli „eventy“, kde sa nevinní mladí ľudia znásilňovali ainfikovali vírusom. Väčšinou maloletí. Pred platiacim publikom. Nová atrakcia na trhu odporností, ktorý mal vBerlíne stánky otvorené deň inoc. Často vsolídnychdomochvmeštiackychštvrtiach,kdebyniktonečakalniečotaké.Takakoaj terazvoWestende.
Detlev Pryga, ktorý vbežnom živote predával zdravotnícke potreby, bol obľúbeným partnerom úradu starostlivosti omládež, lebo sa pravidelne ujímal najzložitejších chovancov. Užívatelia drog, sexuálni ainí delikventi sa pohybovali viac vdetských domovoch ako vškolských triedach. Tieto narušené duše často nemali inú možnosť prenocovaťakolenzasex,aneboloveľminápadné,keďčoskorozasavypadliapoistom
10
čase ich spustnutých achorých znovu odchytili. Boli to perfektnéobete, darebáci, ktorí savyhýbalipolícii,aakbypredsalenvyhľadalipomoc,väčšinoubyimnikneveril.
Aj Liama, dvanásťročného chalana zulice, ktorý už mesiac žil vPrygovom dome, čoskoro po dnešnom večere vyhodia von. Ale predtým ho donútia pred prítomnými hosťami k sexu sKurtom Jensenom, štyridsaťtriročnýmpedofilom nakazeným vírusom HIV.
Pryga sa sJensenom zoznámil cez príslušné čety na internete, atak padol do siete polície.
Tento pedofil sedel už dva týždne vo vyšetrovacej väzbe. Medzitým sa Schwartz pripravoval na to, že na seba vezme Jensenovu identitu, čo bolo relatívne jednoduché, lebo si sPrygom nevymenili fotografie. Musel si navliecť kožené oblečenie, čo Pryga vyžadoval na kamerové zábery, avyholiť si hlavu, lebo Jensen sa vo svojom opise predstavil ako vysoký, štíhly, so zelenými očami aholohlavý. Po vyholení avďaka kontaktnýmšošovkámtoterazplatiloajoMartinoviSchwartzovi.
NajväčšímzádrhomprimaskovaníbolpozitívnytestnaAIDS,ktorýPrygavyžadoval. Nie vopred, ale priamo na žúrke. Oznámil, že má nachystané rýchlotesty zholandskej online lekárne. Stačí kvapka krvi, aza tri minúty sa na testovacom pásiku objaví výsledok.
Schwartz vedel, že do zásahu ho vybrali práve pre tento viac menej neriešiteľný problém. Od smrti dvoch členov jeho rodiny ho vpolicajných kruhoch pokladali za tikajúcu časovanú bombu. Agent vutajení, ktorý vtridsiatich ôsmich rokoch pomaly smeruje kdôchodkovému veku aktorému chýba to najdôležitejšie, čo by jemu ajeho kolegomvprípadenúdzezachrániloživot:pocitstrachu.
Už štyrikrát ho preklepli policajní psychológovia. Štyrikrát dospeli knázoru, že manželkinu samovraždu nespracoval – auž vôbec nie skutočnosť, žepredtým ukončila život ich spoločného syna. Štyrikrát vyslovili názor, aby bol predčasne penzionovaný, lebo človek, ktorý nevidí zmysel vlastného života, je pri výkone služby nezodpovedný avystavujesazbytočnémuriziku.
Aštyrikrátmalipravdu.
Napriek tomu aj dnes sedel vzásahovom vozidle. Nielen preto, lebo bol vo svojom fachu najlepší, ale predovšetkým preto, že nik iný nebol ochotný dobrovoľne si dať pichnúť protilátky proti HIV, potrebné kvôli zmanipulovaniu rýchlotestu. Krvné sérum
špeciálnousterilizáciousícezbavilipôvodcuaidsu,aletímovýlekármunevedelzaručiť
11
stopercentnú istotu, preto sa Schwartz hneď po akcii musel podrobiť štvortýždňovej terapii,takzvanejpostexpozičnejprofilaxii,skrátenePEP.Tútoterapiuužrazpodstúpil, keď mu feťák vparku Hasenheide vrazil do zátylku krvavú injekčnú striekačku. Vpríbalovom letáku tabliet, ktoré musel užiť najneskôr dve hodiny po ohrození nákazou, boli ako možné vedľajšie účinky uvedené bolesti hlavy, hnačka azvracanie. Schwartz bol zrejme citlivejší ako väčšina testovaných osôb. Oveľa citlivejší. Hoci nezvracal ani nesedel na záchode dlhšie ako obyčajne, mal prudké záchvaty migrény sprevádzanémdlobami.
„Musím vyraziť,“ povedal Kramerovi spohľadom upretým na monitor. Už desať minútniknevošieldodomu.
Narátalisedemhostí,päťmužov,dveženy.Všetciprišlitaxíkom.Bolotopraktické,ak stenechceli,abysiniektozapísalčíslaparkovanýcháut.
„Čo ak Pryga zvážil všetky možnosti amá za mňa náhradu pre prípad, že by som cúvol?“ opýtal sa Schwartz. Hostia boli snajväčšou pravdepodobnosťou zdraví. Určite nieduševne,ibatelesne.Samozrejme,presnetonevedeli.
Kramer pokrútil hlavou. „Nenájde sa toľko pedofilov, kto-rí sa na také čosi dajú. Dobrevieš,akodlhoPrygahľadal Jensena.“
Áno,tovedel.
Napriektomu.Rizikobolopriveľké.
Ale nemohli jednoducho zaútočiť na dom. Nemali dôkazy. Znásilnenie sa malo uskutočniť vpivnici. Prygamal psov, ktorí ohlásili každého návštevníka. Aj keby konali bleskovo,nepodarilobysaimvyraziťdvereapristihnúťpáchateľovpričine.Nemohliby teda prítomných zatknúť. Zavrieť sa vkotolni apostaviť pred matrac kameru nie je trestné.Anivtedynie,aktamležíchlapecsholýmtrupom.
Vnajlepšom prípade by mohli Prygu ajeho hostí vziať na niekoľko hodín do väzby. Vnajhoršomprípadebychorýchpsychopatovlenvarovali.
„Nemôžeme riskovať, že znásilnia dvanásťročného chlapca anakazia ho HIV,“ protestovalSchwartz.
„Neviem, či som hovoril prirýchlo,“ povedal Kramer zdôrazňujúc každé slovo, akoby sarozprávalsoslabomyseľným.„Nedostanešsadnu.Máš.Všetky.Zuby!“
Schwartz sa poškriabal na brade strojdňovým alebo sedemdňovým strniskom. Ani presnenevedel,kedynaposledyspaldoma.
12
