Slovak Lines 4 2018 by Viktor Cicko

4 | 2018

KOLMANSKOP MESTO DUCHOV V PÚŠTI

V TIENI SMRTI

ZÁHADAMI PRADENÉ ULURU

D D

A A

B B

james judd

šéfidirgent slovenskej filharmónie pozýva na koncerty 26. 10. /št/ 27. 10. 2017 /pia/ — 02. 11. /št/ 03. 11. 2017 /pia/ — 22. 03. /št/ 23. 03. 2018 /pia/ — 28. 03. /št/ 29. 03. 2018 /pia/ — 12. 04. /št/ 13. 04. 2018 /pia/ — 19. 04. /št/ 20. 04. 2018 /pia/ — 31. 05. /št/ 01. 06. 2018 /pia/ — www.filharmonia.sk

11 ÁUT

V 21. SEZÓNE

KTORÉ MÔŽETE VYHRAŤ

Á V NONA CE2,90 €

1 +3 0 ČÍSLA

LEN ZA

30 €

...a čakajú vás hviezdy za volantom www.automagazin.sk

Výhody statusu GARANT QUALITY • Viditeľné poukázanie na kvalitu ubytovacieho, gastronomického zariadenia • Odlíšenie ponúkaných najkvalitnejších služieb od štandardnej ponuky • Kvalitu garantuje nielen hotel, ale aj nezávislí odborníci • Uľahčuje spotrebiteľovi rozhodovanie pri výbere ubytovacieho zariadenia • Zvýšenie dôvery spotrebiteľa ku kvalite ponúkaných služieb • Prestíž a konkurenčná výhoda O udelení statusu GARANT QUALITY rozhoduje odborná komisia Všetci členovia komisie posudzujú produkt individuálne a na udelení GARANT QUALITY sa musia jednohlasne zhodnúť. Signet – Garant Quality môže ocenené zariadenie používať 1 rok od udelenia. Členovia komisie pozostávajú z renomovaných, profesionálnych odborníkov na gastronómiu, hotelové služby a cestovný ruch. Garant Quality predstavuje garanciu kvality. Informuje o tom, že sa zariadenia podrobilo odbornej kontrole a splnilo požadované kritériá na jeho udelenie. Garant Quality nemožno získať na objednávku alebo podnet hotela. Garant Quality sa nedá kúpiť. Zariadenia vyberá a navrhuje odborná komisia, ktorá následne vybrané zariadenie informuje. Zariadenie má právo odbornú kontrolu ponuky a služieb odmietnuť.

Editoriál

e neuveriteľné akú silu dokáže mať príroda. Matka príroda nemá problém nám kedykoľvek dokázať, že keď sa ju nesnažíme kontrolovať, je schopná zo zemského povrchu odstrániť akýkoľvek ľudský zásah. A v podstate aj vtedy, keď sa o kontrolu nad ňou snažíme. Napriek tomu, že jej ľudstvo permanentne podráža „nohy“, stále v sebe nachádza silu vzoprieť sa „neprirodzenu“, ktoré na tomto svete vytvárame. Je inšpiráciou a pritom nemá ambíciu stať sa slávnym motivačným rečníkom. Je múdra, silná, vytrvalá, štedrá, krásna, ale aj neľútostná a moje ego uspokojuje fakt, že je ženského rodu. Táto „žena“ mi veľmi imponuje. Len škoda, že si od nej berieme viac ako ona od nás. Kyslík, zeleň, potrava, voda, prírodné krásy, minerály či drahé kovy. To všetko každodenne využívame a zabúdame sa poďakovať. Kde sa stratila slušnosť, ku ktorej nás tak rodičia viedli? Prídeme na miesto plné bohatstva, zoberieme si všetko, čo potrebujeme a ešte oveľa viac a keď prírodu dokonale okradneme o jej cennosti, bez slova odídeme rabovať inam. Keby sa to stalo človeku, okradnutý a smutný ostane chradnúť v nešťastí. Príroda sa však často dokáže opäť prebudiť, povstať z popola. A túto silu na nej veľmi obdivujem. Príkladom štedrosti prírody bolo aj mesto Kolmanskop v namíbijskej púšti, o ktorom sa dočítate v aktuálnom vydaní. Na začiatku 20. storočia sa stalo vyhľadávaným miestom lovcov diamantov. Bolo ich tu veľa. Vďaka nim mesto rozkvitlo, zaľudnilo sa, no keď diamanty začali ubúdať, až napokon zmizli, zmizli aj ľudia a za sebou nechali len opustené rozostavané mesto. A dnes ho okolitá púšť pomaly pohlcuje, až kým celkom nezmizne. Príroda opäť dostala slovo. O jej krásach sa však dozviete v našom magazíne ešte viac. Tak sa do toho pustite na nasledovných stranách. Prajem príjemné čítanie!

Veronika Cicková

SPOLU S VAMI CHRÁNIME ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Časopis je k dispozícii všetkým cestujúcim a jeden výtlačok čítajú viacerí. Zaobchádzajte s ním, prosím, šetrne. V prípade, že chcete časopis vlastniť, prosím, kontaktujte nás na mailovej adrese: vydavatelstvo@ slovaklinesmagazin.sk, cez facebook alebo na telefónnom čísle 0905 624 873.

IN DRIVE MAGAZÍN Periodicita: 12x ročne, dátum vydania: 9. apríl 2018, Slovak Lines 4/2018, ročník vydania periodickej tlače: 5. ročník, vydavateľ: Viktor Cicko – Victor & Victor, sídlo: Sibírska 25, 831 02 Bratislava, IČO 11 922 966, telefón 0905 624 873, distribúcia: spoločnosť Slovak Lines, a. s., Elite Jet, hotely Best Western, zameranie: cestovanie, osobnosti, gastronómia, životný štýl, technológie..., produkcia: ad one, s. r. o., Legionárska 23, 831 04 Bratislava, www.ad1.sk, grafická úprava: Peter Bučko, Aňa Struhárová, Paly Strmeň, foto na obálke: depositphotos.com, redakcia: Petra Hašová, Erik Stríž, Jozef Terem, marketing/inzercia: Mgr. Dana Šrobárová, 0944 309 955, riaditeľ vydavateľstva: Viktor Cicko, vydavatelstvo@slovaklinesmagazin.sk, obchodná riaditeľka: PhDr. Veronika Cicková Lines | 2018

Obsah

ŠALAMÚNOVE OSTROVY 8

Kolmanskop, mesto duchov v púšti

Komunizmus v najčistejšej podobe

Šalamúnove ostrovy – raj, ktorý sa stráca kvôli globálnemu otepľovaniu

Pozor, deti!

Most Unique Courses

Záhadami opradené Uluru

V tieni smrti: exotický ostrov ukrýva poriadne temné tajomstvá

32 V našom časopise nájdete takéto

Mix "všehochuti"

tzv. QR kódy. Pomocou aplikácie na čítanie takýchto kódov vo vašom smartfóne či tablete ich nasnímajte a nájdete rozšírený obsah k danému článku.

19 6

MIX "VŠEHOCHUTI" 32

Hymny a ich texty

Ako som v Číne hľadal stratené svety

Mjanmarský poklad

Veľký kňon pacifiku

ZÁHADAMI OPRADENÉ ULURU do zemia a miznú tu turisti!

Vraj je tu vchod do p

27 Lines | 2018

Cestovanie

VYRÁSTLO NA DIAMANTOCH, TERAZ HO POŽIERA PIESOK:

Kolmanskop, mesto duchov v púšti

Kolmanskop. Zlaté časy sem zavial piesok púšte Namib. Takisto zlatý. Miesto, ktoré život opustil v polovici 50. rokov 20. storočia a od tej doby ho požiera púšť. Uprostred nekonečných pieskov kedysi honosné, dnes spustnuté domy vyzerajú ako fatamorgána. Aké to tu asi bolo na začiatku 20. storočia, keď bolo mesto na vrchole a namíbijskou krajinou sa niesla nemčina…

istória Kolmanskopu, ktorá sa vošla do necelých päťdesiatich rokov, začala v roku 1908 úplne nevinne. Železničný robotník Zacharias Lewala narazil pri čistení koľajníc v piesku na lesklý kamienok, priniesol ho svojmu nadriadenému a ten okamžite vedel, ktorá bije… diamanty! A potom nasledovalo to isté, čo poznáme z obdobia zlatej horúčky v Spojených štátoch, nájazd hľadačov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, príjazdy celých rodín, usilovné hľadanie. Na rozdiel od zúfalých pokusov zbohatnúť, ako ich poznáme zo Severnej Ameriky, tu príroda skutočne ukázala svoju štedrosť. Diamantov tu bolo veľa. Dokonca toľko, že krátko potom nechalo Nemecko, vtedajšia koloniálna mocnosť, ktorá Namíbiu ovládala, celú oblasť uzavrieť.

Namiesto zlata diamanty, veľa diamantov… Na území tak zostalo len niekoľko stoviek Nemcov a pár stoviek najatých robotníkov. Tí všetci tu však v ďalších rokoch zažili cestu na vrchol, lemovanú luxusom, výstavnými domami, dokonalým zázemím, ale i nehostinnosťou a bezútešnosťou okolitej pustej púšte. Podľa odhadov sa tu od roku 1908 do roku 1914 vyťažilo asi tisíc kilogramov diamantov s celkovým množstvom piatich miliónov karátov.

Viac informácií na:

Ďalšie mestá duchov v oblasti Kolmanskop nie je jediným mestom duchov, ktoré v okolí prístavu Lüderitz vzniklo. Je ich tu viac – dvadsaťpäť kilometrov južne od mesta leží Elizabeth Bay a južným smerom od Lüderitzu leží i Pomona, ďalšie mesto, ktoré rýchle vznikLines | 2018

Cestovanie

lo pri nálezisku diamantov a jeho koniec bol podobne rýchly ako v prípade Kolmanskopu. Návštevu týchto miest si však musíte dohodnúť s dostatočným časovým predstihom. Absolútny vrchol Kolmanskop dosiahol na začiatku 20. rokov, žilo tu zhruba tisíc obyvateľov, vrátane detí. K dispozícii bol bazén, divadlo, nemocnica, dokonca i kasíno a herňa, kam sa chodilo na kolky, tanečná sála...Mestečko bolo s prístavným mestom Lüderitz prepojené električkou (mimochodom vôbec prvou na južnej pologuli) a stalo sa tiež miestom, kde bol po prvýkrát na južnej pologuli do praxe uvedený röntgen. Začiatok konca V mestečku fungoval mäsiar, pekáreň, fungoval tu i rozvoz mlieka a do domácností sa každé ráno rozvážal ľad. Krásne záhrady chránili pred pieskom vysoké zábrany a ulice každé ráno čisti10

li od piesku a prachu miestni obyvatelia. Potom však začalo diamantov ubúdať a na juhu objavili ďalšie, väčšie diamantové ložisko Oranjemund. Obyvateľov ubúdalo, súčasne ubúdalo peňazí… a v roku 1954 odišli aj tí poslední.

na históriu ťažby diamantov v Afrike. A mestečko je dodnes cieľom turistov, ktorí ho chcú vidieť na vlastné oči, prezrieť si interiéry domov, ktoré sú plné piesku, ostro kontrastujúceho s farebnými stenami.

Od tej doby bolo mestečko opustené a jeho jedinými obyvateľmi sa stali piesok a vietor. Živočíchov i rastlín bolo v dôsledku nedostatku vlahy len minimum. A nedostatok vlahy mesto svojím spôsobom zakonzervoval. Do opustených domov síce vietor navial piesok, ktorého je niekde až vyše pása, hniloba tu však vďaka tomu nemala šancu.

Ale pozor – mestečko nie je voľne prístupné. Musíte si kúpiť povolenie pre vstup. Ideálne je urobiť to v neďalekom meste Lüderitz, kde funguje agentúra, ktorá vám povolenie predá. Mestečko je prístupné každý deň, najskôr vás po ňom prevedie sprievodca (vybrať si môžete prehliadku v angličtine alebo nemčine) a potom máte nejaký čas na to, aby ste si ho prezreli sami. Ak však patríte k vášnivým fotografom, odporúča sa kúpiť si vstup, ktorý je síce výrazne drahší, ale oprávňuje vás zostať v areáli „mŕtveho diamantového mestečka“ od úsvitu do súmraku a vychutnať si tak naplno všetky hry svetla, piesku a farieb, ktoré tu príroda v priebehu dňa rozohráva.

Druhá šanca prišla v 80. rokoch Naopak, mestečko dostalo druhú… v 80. rokoch 20. storočia si ho pod ochranné krídla vzala ťažbová spoločnosť DeBeers, ktorá budovy zakonzervovala a vybudovala tu múzeum – zamerané nielen na históriu tohto miesta, ale všeobecne

Viac informácií na:

Lines | 2018

KOMUNIZMUS V NAJČISTEJŠEJ PODOBE:

V unikátnych tulou si boli po stáročia všetci rovníNA ZEMI Čínske stavby s názvom „tulou“ sú skutočným unikátom. Zaujímavá je ich výnimočná architektúra aj sociálny význam. V hlinených stavbách na kruhovom pôdoryse totiž žili pevne zomknuté komunity, kde si boli všetci rovní a spolu čelili nástrahám vonkajšieho sveta. 12

Na zozname UNESCO sa nachádza až 36 čínskych pamiatok. Jednou z nich je aj hornatá oblasť na juhozápade provincie Fuijan, kde sa nachádza 46 jedinečných stavieb tulou (alebo aj tchu-lou), typických pre etnikum Hakka. Postavené boli v 12. až 20. storočí, väčšina dochovaných stavieb pochádza zo 17. a 18. storočia. Vznik týchto neobvyklých stavieb uprostred ryžových, čajových a tabakových polí súvisí s ozbrojenými lúpežníkmi, ktorí v 12. až 19. storočí ohrozovali južné oblasti Číny. Tunajší obyvatelia sa s nebezpečenstvom vysporiadali po svojom a vytvorili si domovy, ktoré by mohli pokojne konkurovať stredovekým hradom. Každý detail je podriadený tomu, aby sa dovnútra nikto nepovolaný nedostal. Múry tulou majú v spodnej časti hrúbku až takmer dva metre, vďaka čomu ich nepoškodil žiaden šíp alebo strela. Vybudované sú zo zmesi hliny, štrku a dreva a múry sú často ešte horizontálne spevnené konármi, tenkými polenami

alebo bambusovými prútmi. Vďaka tomu sú nielen nedobytné, ale odolajú aj výkyvom počasia. V lete príjemne chladia, v zime zas udržujú teplo. Povestnou Achillovou pätou hrubého múru je iba vstupná brána. Aj s tým sa však domáci vysporiadali šalamúnsky. Tulou majú obvykle len jeden vstup, ktorý lemuje rám z jediného bloku žuly. Ten vypĺňajú 10 až 13 centimetrov hrubé okované dvere, spevnené ešte horizontálne aj vertikálne pevnými drevenými kolmi, ktoré zapadajú do otvorov v žulovom ráme. Niektoré dvere majú ešte navyše v hornej časti nádoby na vodu pre prípad ohňa. Budovy majú obvykle niekoľko poschodí s rôznym využitím, čomu zodpovedá aj hrúbka múrov. V dolných dvoch podlažiach sú najsilnejšie, lebo sa tam tradične nachádzali komory či sklady. Smerom nahor sa múry zužujú a od tretieho poschodia sa v nich nachádzajú aj okná. Iba horné poschodia totiž boli obytné a z vnútornej strany k nim naprieč celou výškou vedú obvykle štyri schodiská. Lines | 2018

Cestovanie

Okrem bezpečnosti mali stavitelia na mysli aj tradičné čínske učenia. Budovy sú do prírodného prostredia zasadené v zmysle princípov Feng Shui a ich architektúra sleduje aj tradičný koncept, ktorý by sa dal charakterizovať ako „uzavretý zvonku, otvorený vnútri“. Budovy na kruhovom alebo výnimočne aj štvorcovom pôdoryse sú postavené okolo centrálneho námestia, akéhosi spoločného dvora, vďaka čomu fungovali v podstate na princípe dediny so 600 až 800 obyvateľmi.

Viac informácií na:

Každé tulou má na nádvorí dve alebo tri spoločné studne a menší bohato zdobený chrám, v ktorom sa okrem modlitieb stretávali zástupcovia komunity pri všetkých dôležitých rozhodnutiach. Konali sa tu náboženské obrady, oslavy, stretnutia, sobáše aj pohreby. Okrem studní a svätostánku sa obyvatelia tulou delili aj o toalety, kúpeľne či zbrane. Spoločné boli dokonca aj okolité polia, o ktoré sa všetci starali spoločne. Menšie tulou zvyklo obývať niekoľko generácií jedinej rozvetvenej rodiny, v tých väčších bolo rodín viac, všetky však žili spolu ako pevná komunita. Unikátom je, že všetci obyvatelia mali úplne rovnaké podmienky bez ohľadu na majetok či sociálne postavenie. Všetky miestnosti mali rovnakú veľkosť a boli postavené z rovna-

kých materiálov, všetky mali z vonkajšej strany rovnaké zdobenie, rovnaké okná aj dvere. Nikto sa nad nikoho nevyvyšoval. Izby boli prideľované na základe rodinnej príslušnosti a vždy nad sebou. Každá menšia rodina preto mala k dispozícii dve alebo tri miestnosti na každom poschodí, väčšia ich násobok. Hoci to tak zvonku nevyzerá, vo vnútri boli všetky pohodlné a bohato ozdobené. Takéto usporiadanie malo aj silný sociálny význam. To, že celá rodina bývala pod jednou strechou, symbolizovalo jednotu a ochranu spoločenstva. Nasmerovanie všetkých okien k centrálnej svätyni zas zdôrazňovalo úctu k predkom a solidaritu. Keď sa spoločenstvo rozrástlo, k tulou z vonkajšej strany pristavali ďalší kruh na bývanie, alebo vybudovali úplne nové tulou v bezprostrednej blízkosti toho pôvodného. Takto bolo zaručené, že rodina a spoločenstvo zostali stále spolu. Dnes je to však už minulosťou a malé opevnené mestečká prežívajú len vďaka turizmu ako „živý skanzen“. Návštevníci môžu nazrieť za múry neobvyklých stavieb a dokonca v tulou aj prespať.

ZAÅ½ITE TO

S NAMI

ŠALAMÚNOVE OSTROVY – raj, ktorý sa stráca

kvôli globálnemu otepľovaniu Pred niekoľkými rokmi prebehla masívna kampaň o tom, že Maledivy raz môžu kvôli globálnemu otepľovaniu úplne zmiznúť z mapy. Rovnaký problém však ešte vo väčšej miere trápi Šalamúnove ostrovy. Tento raj na zemi, kde nám príroda ukazuje svoje najväčšie čaro, postupne prichádza o niektoré svoje časti. Hladina Tichého oceánu sa pomaly zvyšuje a kvôli tomu sme už prišli o pár menších ostrovčekov tohto súostrovia.

Spomienky na 2. svetovú vojnu Boje počas 2. svetovej vojny neobišli ani Šalamúnove ostrovy. Aby nasledujúce generácie nikdy nezabudli na toto ťažké obdobie v ich dejinách, rozhodli sa tam postaviť pamätník, ktorý pripomína na obete, ale aj najťažšie bitky na ostrovoch. To však nie je jediná spomienka, ktorú nájdete v tomto exotickom kraji. Ani dlhé roky po skočení vojny sa ešte stále nepodarilo odstrániť pozostatky ťažkej techniky. Viaceré kusy zostali voľne postavené na rôznych miestach ostrovov, kde nad nimi pomaly začala víťaziť príroda. Niektoré z nich už dnes slúžia ako miesto na hranie pre zvedavé a nezbedné deti. Okrem toho môžete pozostatky ťažkej techniky nájsť aj na morskom dne, vďaka čomu vám pri potápaní ponúkajú ojedinelý zážitok. 16

Ostrovy plné jaskýň Hlavné atrakcie Šalamúnových ostrovov sa týkajú prírody. Tá sa tam predviedla vo svojej najväčšej sile a pre turistov pripravila veľa prekvapení. Jedným z tromfov je množstvo jaskýň. Najobľúbenejšou z nich je Riba, ktorá sa nachádza v blízkosti Aiku. Dnu sa dostanete popri malom vodopáde a v podzemí budete prechádzať do jednotlivých bohato zdobených miestností pri rieke. Ďalšou zaujímavou jaskyňou je Aotaha, ktorá má najmä kamennú výzdobu a je známa vďaka skvelej akustike. Veľmi pekné sú tiež viaceré ďalšie podmorské jaskyne, kam sa dostanete pomocou potápačského výstroja. Cestovanie v čase Na časti z tisícky týchto ostrovov sa nachádzajú väčšie mestá, kde sa sústreďuje najväčšia časť obyvateľov. Oproti nim stoja neobývané oblasti, ktoré stále čakajú na svoje objavenie. No a potom je tu niekoľko exoticky pôsobiacich ostrovov, na ktorých sa vyberiete na cestu časom. Domorodci v malých dedinkách žijú bez internetového, televízneho a telefónneho signálu. Nemajú tam elektrinu a vodu čerpajú len zo studní. Nenájdete tam ani žiadne obchody, keďže domáci žijú iba z tých zdrojov, ktoré si vypestujú a dochovajú. Panuje tam úplný pokoj a jediné, čo počujete, je šum mora. Tieto ostrovy sú izolované od zvyšku Lines | 2018

TIPY A RADY Doprava: Najlepšie letecké spojenie je cez Brisbane. Odtiaľ trvá let do hlavného mesta Honiara približne tri hodiny. Víza: Po prílete do krajiny dostanete na 90 dní povolenie k návšteve. Podmienkou je pas, ktorý musí platiť pol roka od konca vášho pobytu. Mena: Domácou menou je šalamúnsky dolár. Za 100 dolárov zaplatíte 10,49 eur. Počasie: Priemerná ročná teplota na Šalamúnových ostrovoch je 27 stupňov. Pripravte sa na vyššiu vlhkosť. V tejto lokalite sa striedajú dve ročné obdobia – sucha a dažďov. Pre dovolenku je prijateľnejšie suchá sezóna, ktorá trvá od mája do októbra. Počas obdobia vlhka hrozí vyššie riziko tsunami. Bezpečnosť: Niektoré lokality Šalamúnových ostrovov nie je vhodné navštevovať bez sprievodu. Rovnako si dávajte pozor na zvýšenú kriminalitu voči cudzincom, keď vám hrozí väčšie riziko okradnutia.

krajiny a dostanete sa tam len so sprievodcami. Napriek tomu sú veľmi vyhľadávané, pretože tam pocítite pokoj na duši a harmóniu. Lagúna Marovo Ešte krajšou oblasťou je časť ostrovov s názvom New Georgian. Tie sú neobývané a slúžia len na turistické účely. Medzi nimi sa totiž nachádza nádherná lagúna Marovo, ktorá je známa priezračnou modrou vodou. Na dne mora nájdete nádherné koraly a taktiež viacero pestrých morských živočíchov. Cestovatelia sa tam radi chodia potápať alebo šnorchlovať. Taktiež je to vynikajúce miesto na plávanie a oddych. Šalamúnove ostrovy sú známe aj vďaka vysokému výskytu rôznych druhov operencov. Práve oblasť lagúny Marovo vyhľadávajú znalci tejto problematiky, ktorí tam chodia pozorovať vzácne typy vtákov. Vynikajúce miesto pre aktívnu dovolenku Podobné exotické ostrovy vždy ponúkajú viacero možností na aktívny oddych. Tak tomu je aj na Šalamúnových ostrovoch, kde kraľujú najmä vodné športy. Plávanie, potápanie, vodné bicyk-

le, niekedy aj windsurfing a surfovanie sa vám postarajú o program počas väčšiny dovolenky. Okrem toho sa na jednotlivých ostrovoch nachádza viacero turistických chodníkov. Niektoré z nich sú vhodné na výlety na bicykloch. Veľmi pekná vychádzka je k vodopádu Mataniko. Pokiaľ hľadáte náročnejšiu túru, vyberte sa na vulkán Kolombangara, ktorý ponúka úžasný výhľad na viacero ostrovov. V ústrety tradíciám Turizmus na Šalamúnových ostrovoch organizujú s veľkou citlivosťou k prírode. Všetko sa snažia robiť ekologicky, aby neprišli o to najcennejšie, čo majú. Okrem toho si úzko strážia svoje tradície. Pre dovolenkárov pravidelne pripravujú folklórne posedenia, na ktorých im ukazujú všetky typické zvyky. Navyše každý rok sa môžete tešiť na niekoľko zaujímavých festivalov. Jeden z nich sa vracia k pôvodnému spôsobu obchodovania, v ktorom namiesto peňazí používali mušle. Lagúnový festival prezentuje pôvodné kmene jednotlivých ostrovov a nechýbajú ani stretnutia nadšencov rybolovu a surfovania.

Náš Tip

POZOR, DETI!

Text

Juraj Paška, Juraj Hrivnák, foto autor a archív

Detské autosedačky. Od januára 2018 platia pri ich používaní nové pravidlá. Európska legislatíva sa zamerala na ich väčšiu bezpečnosť a zaviazala výrobcov k revolučným zmenám Nájdeme ich v kabíne automobilu každej mladej rodiny s malým dieťaťom. Nie všetky však spĺňajú bezpečnostné kritériá. Ak ste sa rozhodovali podľa ceny, prípadne farby poťahov, možno ste nekúpili dobre. Za kvalitu si treba priplatiť a pri kúpe sa poradiť s odborníkom. Medzi najkvalitnejšie detské autosedačky už niekoľko rokov patria značky Römer, Recaro či Maxi-Cosi. Sú to poprední svetoví výrobcovia, ktorí kladú veľký dôraz na kvalitu a bezpečnosť detských autosedačiek. Nezabudnite, že pri kúpe alebo výmene detskej sedačky je dôležité sledovať nie len veľkosť, ale aj hmotnosť dieťaťa. Keď sa blíži k hraničnej hmotnosti 13 kg, prípadne 18 kg, treba zaobstarať novú, podľa možností takú, ktorá spĺňa najnovšie kritériá. Od januára 2018 platí nová „i-Size norma“ ECE R-129, ktorá vymenúva nové požiadavky. • Novinkou a najdôležitejšou požiadavkou je, že sedačka musí uspieť pri bočnom náraze. Platí totiž, že automobil je najmenej chránený pri náraze zboku, a detské sedačky to doteraz nezohľadňovali. • Detská sedačka musí mať vnútorné bezpečnostné viacbodové pásy. • Musí byť vybavená systémom Isofix, čo väč-

šina sedačiek pre praktickú montáž spĺňa. Úchyty pre Isofix vymysleli pred 20 rokmi a sú štandardne vo všetkých vozidlách od roku výroby cca 2001. • Najväčšou zmenou je, že dieťa vo veku 15 mesiacov a menej musí cestovať v autosedačkách v pozícii proti smeru jazdy, ktorú bezpečnostní experti považujú za najbezpečnejší spôsob prepravy. Toto je revolučná novinka, ktorá je už niekoľko rokov samozrejmosťou v severských krajinách, ale u nás bude vyžadovať zmenu myslenia rodičov.

Niektoré „vajíčka“ možno nakliknúť aj na podvozok kočíka a používať ich aj mimo vozidla.

Ako sa s týmito požiadavkami stotožnila výroba? Nedávno som mal možnosť v skupine českých a slovenských novinárov navštíviť jedného z lídrov vo výrobe detských sedačiek, britsko-nemeckú firmu Britax Römer v nemeckom Leipheime. Vyrába autosedačky od roku 1978 a patrí k priekopníkom v bezpečnosti detí pri cestovaní autom. Okrem iného práve táto firma stála pri zrode uchytenia systémom Isofix. Lines | 2018

Náš Tip

Detské sedačky podobne ako automobilová technika prechádzajú vývojom.

V Leipheime na zelenej lúke vybudovali nové sídlo, v ktorom sú umiestnené výrobné haly, logistika, predvádzacie a nákupné centrum a ešte niečo, čo má len málo firiem na svete. Britax Römer má vlastné rozľahlé a technikou prešpikované testovacie stredisko. Všetka výroba do Európy Firma si zakladá na tom, že jej autosedačky patria k najkvalitnejším po každej stránke. Preto tu pre svoje nové modely využívajú nárazové testy najvýznamnejší producenti automobilov, ako napr. Porsche, Mercedes-Benz alebo Volkswagen. „Na to, aby autosedačka bola bezpečná, musí byť vyrobená z najkvalitnejších materiálov. Preto od nití cez poťahy a všetky komponenty vyrábame všetko v Európe. V tejto chvíli nám zostali len dve divízie v Číne, ale aj tie presunieme do Európy,“ povedal nám hneď po privítaní sympatický generálny riaditeľ Britax Römer Rainer Stäbler.

Viac informácií na:

V Leipheime sa ročne vyrobí približne 700 000 autosedačiek. Z každých päťtisíc vyrobených sedačiek technici náhodne vyberú jednu, ktorá prejde všetkými testami. Pri nových produktoch sa testuje jedna autosedačka zo sto výrobkov. Testovaním prejdú všetky komponenty od poťahov, pri ktorých sa skúša, koľko vypraní vydržia, cez všetky popruhy, spony a plastové diely sedačky. „Neplníme len zákonom stanovené

bezpečnostné normy. Na naše produkty máme podstatne vyššie nároky. Aj vďaka tomu máme niekoľko patentov týkajúcich sa bezpečnostných technológií autosedačiek,“ uviedol generálny riaditeľ. Testovacie stredisko je v prevádzke 24 hodín denne. Testy sú nastavené tak, aby odrážali celý životný cyklus autosedačky. Napríklad klasická upínacia spona musí podľa zákona vydržať päťtisíc rozopnutí a zapnutí pri sile 10 kN. Britax Römer svoje spony testuje silou 14 kN a musia vydržať 50 000 cyklov. Autosedačky musia byť taktiež odolné voči vonkajším vplyvom. Preto na streche sídla Britax Römer v Leipheime vždy nájdete niektorý z produktov, pri ktorom sa testuje jeho výdrž a odolnosť na zmeny počasia a teplôt. Najviac hrdí sú v novom sídle spoločnosti na dva nárazové testovacie prístroje. Tie sú ich veľkou výhodou oproti konkurencii, ktorá si nárazové testovacie zariadenie často nemôže dovoliť. Tieto prístroje simulujú skutočný náraz pri autonehode. Spolu s technikmi sme videli, ako sa pri nehode bude daný produkt správať a na figuríne vyhodnotili, čo urobí čelný či bočný náraz s dieťaťom a či ho sedačka dostatočne chráni. Figurína zostala v predklone, ale neporušená. Nové modely Vývoj nových modelov značky Britax Römer je

veľmi starostlivý. Firma predstavuje v priemere jednu novinku za rok. Mali sme možnosť vidieť celý sortiment. Najviac zaujala nová prémiová detská sedačka DUALFIX i-SIZE s technológiou „SICT inside“, ktorá poskytuje ochranu proti bočnému nárazu, znižuje sily vznikajúce pri havárii pomocou cielenej redukcie energie a chráni tak pred nimi vaše dieťa. Táto autosedačka, ktorá sa dá otáčať o 360 stupňov, poskytuje maximálny luxus z hľadiska pohodlia rodičom aj deťom. Možno ju využívať proti smeru i v smere jazdy a umožňuje ľahké nasadanie a vysadanie dieťaťa. Má šesť možných sklápacích polôh v oboch smeroch, aby v nej pohodlne spalo dieťa v každom veku vrátane ergonomicky rovných polôh ideálnych pre novorodené deti. Tento model, ktorý je vhodný od novorodenca až po 105 centimetrov (teda do zhruba štyroch rokov dieťaťa), je už na trhu. Cena by sa mala pohybovať okolo 450 eur. Tipy na záver Vráťme sa však k zmenám, o ktorých sme hovorili na začiatku. Mnohí rodičia sú po prečítaní týchto riadkov možno na pochybách, či priväzujú svoje bábätko správne a bezpečne. Zopakujme si, že dieťa do 15 mesiacov by malo sedieť výhradne proti smeru jazdy najlepšie na prednom sedadle, samozrejme, je pri tom potrebné vypnúť airbag spolujazdca. Pokiaľ sa airbag nedá deaktivovať,

odporúča sa miesto vzadu napravo, v žiadnom prípade nie na prednom sedadle spolujazdca, pretože by aktivujúci sa airbag mohol zlomiť autosedačku a ublížiť dieťaťu. Tí z vás, ktorí máte autosedačku na upevnenie bezpečnostným pásom alebo v aute nemáte Isofix, nepodliehajte panike. Netreba vymeniť starú sedačku ani auto. Nové požiadavky sa vzťahujú len na kúpu novej sedačky, alebo auta. Prechodné obdobie bude trvať päť rokov, to znamená, že nie ste povinní vymeniť starú sedačku za novú. Aj keď čím skôr to urobíte, tým lepšie. Ide predsa o bezpečnosť vášho dieťaťa.

Pri výbere sedačky vám odporúčame sledovať výsledky nezávislých crashtestov.

Rady zo života Odporúčame vám, aby ste si sa dali pri výbere detskej autosedačky poradiť poradili s odborníkom, alebo mamičkou, ktorá už dieťatko v autosedačke odchovala. Ženy sa totiž s autosedačkou v niektorých prípadoch natrápia oveľa viac a ich pohľad na niektoré aspekty je oveľa ľudskejší a praktickejší než pohľad muža. Prinášame vám pár redakčných skúseností s detskými autosedačkami. • V prípade autosedačiek, ale najmä prenosného vajíčka je dôležité, aby boli popri maximálnej bezpečnosti zároveň čo najľahšie. Uľahčuje to nie len samotnú manipuláciu, ale aj prenášanie dieťaťa vo vajíčku. Medzi jedny z najľahších patrí napríklad značka Maxi-Cosi. Lines | 2018

Náš Tip

Niektoré automobilky ponúkajú integrované detské sedačky. Významný podiel na vývoji autosedačiek má automobilka Volvo.

• Pri výbere prvého vajíčka zvolí veľa ľudí čo najväčší vekový rozsah (z ekonomického hľadiska). Avšak čím väčší rozsah, tým horšie vajíčko „sadne“ úplne malým batoľatám. • Aby bolo dieťatko v aute spokojné (teda, aby neplakalo) a nemalo zbytočne stlačené bruško, je dobré siahnuť po polohovateľných vajíčkach. Vajíčka by mali mať päťbodové pásy, ktoré sú vystlané a nastaviteľné, aby dieťatko netlačili. • Pri výbere nezabudnite zohľadniť kompatibilitu s vaším kočíkom. Niektoré vajíčka je možné nacvaknúť priamo na podvozok kočíka, takže dieťa nemusíte z vajíčka vyberať. Toto je však dobré riešenie skôr na krátke cesty, pretože ak je dieťatko dlhodobo rovnako naobliekané a pripútané vo vajíčku, môže sa spotiť. • Tiež nezabúdajte na to, že keď dieťa naobliekate do studeného auta a potom zakúrite, pre vás nie je problém vyzliecť sa, ale dieťatko je stále oblečené do „zimy“. Opäť treba dbať na to, aby mu nebolo príliš teplo a v aute zbytočne nekúriť. V hrubej vetrovke sa môže dieťa ľahšie vyvliecť z pásov – treba ich poriadne dotiahnuť! • Väčšinou platí, že čím viac schopností/funkcií/tvarov/možností využitia má nejaká sedačka, tým viac má v sebe kompromisov

a špecializovaný produkt je vždy lepší než univerzálny. • Existujú tzv. ISOFIX základne pre vajíčko. Mávajú aj ukotvenie o podlahu. Sú veľmi dobré, bezpečné a často aj polohovateľné, ale ich montáž je dosť zdĺhavá, takže sú skôr vhodné na dlhšie trasy, resp. permanentne inštalované v aute. • Aj samotná montáž a demontáž sedačky nie je jednoduchá. Pri viacerých autách v rodine je v závislosti od finančných možností rodiny výhodnejšie kúpiť radšej viacero sedačiek. Najmä ak nemáte garáž, kde by ste sedačku mohli pohodlne a v teple prehodiť z jedného auta do druhého. Robiť to totiž v zime, daždi, vetre a nebodaj s dieťaťom môže byť malý horor. • Správna montáž sedačky je zo všetkého najdôležitejšia! Správne uchytená nekvalitná sedačka je bezpečnejšia než nesprávne uchytená kvalitná. Vždy si nechajte montáž sedačky predviesť v obchode odborníkmi, ideálne vo vašom vlastnom aute. Manipulácia so sedačkou je totiž úplne iná v obchode a v stiesnených podmienkach interiéru auta. Väčšina sedačiek má signalizáciu správneho uchytenia. Niektoré majú dokonca aj svetielka a akustické alarmy. Tu však treba dbať na to, aby mal systém vždy nabité batérie.

• Nebojte sa pri nákupe sedačky zobrať so sebou aj dieťa. Každé je iné a nie všetky sedačky mu musia sedieť rovnako. Navyše si v obchode nechajte ukázať, ako sedačku správne nastaviť na veľkosť dieťaťa. Hľadajte sedačky s výškovo aj hĺbkovo nastaviteľnou hlavovou opierkou a najmä nastaviteľnými bočnicami. Inak hrozí, že keď dieťa do sedačky uložíte v hrubej vetrovke, nebude vedieť dostatočne „zapadnúť“ do sedačky a bude predklonené. • Niektoré autá majú výraznejší tvar zadných sedadiel, ktorý prekáža jednoduchej montáži sedačky. Existujú nadstavce, vďaka ktorým sedačka lepšie pasuje do sedadla. • Zistite, či je k sedačke dostupná aj vložka proti poteniu. Dieťa je v sedačke/vajíčku veľmi na tesno a v lete je to veľmi dobrá vec. Takisto si dávajte pozor na materiál sedačky. Čalúnenie musí byť mäkké. Ideálne by malo mať aspoň nejaký podiel bavlny, avšak skontrolujte aj švy a celkový tvar čalúnenia. Hrubé nite či ostré hrany môžu dieťatko poodierať. Ideálny materiál z hľadiska komfortu je mikroplyš. Poťahy sedačiek by sa mali dať vyberať a prať. Vyberanie a spätné „obliekanie“ sedačky však vôbec nie je jednoduché, preto odporúčame použiť nepotivú vložku – napr. Aeromoov. Tú vyperiete a vymeníte ľahko.

• Nové sedačky používajú namiesto pevných železných ISOFIX úchytov ISOFIX popruhy. Sú lacnejšie, ale v testoch dopadli lepšie. Netreba sa toho teda báť. • Najmä pri autosedačkách sa spýtajte na materiál konštrukcie. Boky sú často z obyčajného polystyrénu a ten sa môže veľmi ľahko pri manipulácii zlomiť.

Tak takto teda nie! Dieťa je v sedačke zle pripútané a navyše je vedľa neho uložený nezabezpečený náklad.

Možnosť natáčania sedačky zvyšuje komfort.

Lines | 2018

MOST UNIQUE COURSES

Rozhovor s Antonínom J. Grimmom, autorom stránky určenej golfistom na porovnávanie golfových výkonov na "unikátnych" ihriskách. Počas jedného ľudského života nie je možné zahrať všetky golfové ihriská na celom svete. Dá sa však sústrediť len na niektoré z nich? Napríklad na unikátne. Prečo práve unikátne? Unikátne sa na tomto portáli označujú ihriská, ktoré majú medzi sebou určité väzby - jednotlivé kategórie (v súčasnosti 16 rôznych kategórií). A keď už golfista začne vyplňovať jednu kategóriu, motivuje ho to a želá si spoznať a pridávať ďalšie ihriská. Na internetovej stránke www.mostuniquecourses.com je teraz 552 ihrísk, viac ako polovica sa nachádza vo Veľkej Británii a Írsku. To patrí k histórii, tam golf vznikol. Každý, kto to s golfom myslí len trochu vážne, mal by nejaké britské či írske ihrisko zahrať. Kingsbarns, Škótsko

Prečo si myslíš, že je dôležité zanechať svoju stopu na najstarších golfových ihriskách, na ktorých

naši predkovia veselo hrali už pred niekoľkými storočiami? Osobne si na nich vždy uvedomím, akí boli naši predkovia borci. Tvídové saká, kravaty, drevené palice, taká bola ich výbava. A zahrali lepšie výsledky ako my dnes so supertitánovými drivermi! Ihriská si postavili len s čakanom, lopatami a fúrikom! Priblíž prosím našim čitateľom skúsenosti zo skutočných linksov, ktorých je menej ako jedno percento zo všetkých golfových ihrísk a predsa si zaslúžia samostatnú kategóriu? Dlho som pátral, čo je a čo už nie je linksové ihrisko. Nakoniec som skončil na čísle 278. Blízkosť burácajúceho mora, piesočné duny, tvrdé a po daždi rýchlo schnúce fairwaye, na ktorých má loptička neuveriteľný dobeh, vysoká tráva,

St. Andrews, Škótsko

Royal County Down, Sev. Írsko

Royal St.George’s, Kent

kríky, nory pre králikov, hlboké pieskové prekážky, z ktorých hráčovi často ani nevidno hlavu, žiadne stromy, všade prítomný vietor a občas dážď... V mojich očiach neexistuje lepší golf, linksový golf je jedinečný. V celej kontinentálnej Európe je len 14 takých ihrísk! Myslíš si, že golfisti, ktorým sa podarí si zahrať ihriská s titulom The Royal (kráľovské) budú mať z týchto ihrísk jedinečný zážitok? Máš nejaký mimoriadny zážitok z kráľovských ihrísk? Kráľovské ihriská sú v 16 krajinách. Väčšinou patria k najstarším v krajine a majú neopakovateľnú atmosféru. Dnes, ak má niekto peniaze, postaví krásne ihrisko skoro kdekoľvek. Ale nikdy tam už nenájdete určitú noblesu starých časov. Určite čitatelia - golfisti poznajú české ihrisko The Royal Mariánské Lázně. Má iné české ihrisko taký Genius loci? Osobne na mňa najviac zapôsobilo ihrisko the Royal Dornoch na škótskej Vysočine. Pokojné malé mestečko, stará klubovňa plná historic-

kých trofejí a fotografií a nádherné ihrisko, ktoré pravidelne patrí do TOP 10 na svete. A teraz o skutočných výzvach. Ísť po stopách najlepších profesionálnych golfistov a zahrať golfové ihriská, na ktorých sa hrali najprestížnejšie golfové turnaje napríklad kategórie Major? Alebo si naplánovať a odštartovať hru z odpalísk najlepších svetových golfových ihrísk z TOP 100? Čo by si odporučil z týchto dvoch kategórií na základe vlastných skúseností? Dosť sa to prelína. Prevažná väčšina ihrísk typu Major patrí plným právom do TOP 100. Kategória Golf Globetrotters (golfoví svetobežníci) umožňuje zaznamenať počet navštívených krajín, v ktorých ste hrali golf. Koľko si ich zahral? A koľko ich zahral golfista na prvom mieste? Dnes sa golf hrá v 209 z 245 krajín. Osobne som hral zatiaľ len v 24. Šokoval ma však fínsky golfista Esa Mäkinen, ktorý hral v 167 krajinách (ako napr. Benin, Burkina Faso, Malawi, Mayotte, Irán alebo Severná Kórea). Klobúk dolu! Lines | 2018

Cestovanie

Waterville, Írsko

TOP 100 európskych ihrísk – Heritage v Penati Golf Resorte

Ballybunion, Írsko

Golfisti navštívia stránku www.mostuniquecourses.com a jednoducho si porovnajú svoju golfovú históriu s ďalšími hráčmi z celého sveta. Čo presne majú urobiť? Klik na vybranú kategóriu alebo si vyhľadajú golfové ihrisko podľa jeho názvu alebo si vyberú zo zoznamu krajinu. Po kliku na vybrané golfové ihrisko sa zobrazia podrobné informácie, kontakty a fotografie.

O AUTOROVI PROJEKTU MOSTUNIQUECOURSES Antonín J. Grimm, golfový publicista a cestovateľ z Českej republiky člen IGTWA and EGTMA www.mostuniquecourses.com Tel. + 420 602 229376 info@mostuniquecourses.com Antonín Grimm sa narodil v roku 1969 v Českej republike. Pracuje viac ako 25 rokov v mediálnom priemysle. Ako spolumajiteľ pravidelne prispieva do českých tlačených golfových novín Hrajeme Golf a tiež do ďalších golfových a cestovateľských médií v Českej republike. Od roku 2017 prevádzkuje webové stránky o jedinečných golfových ihriskách na svete - www.mostuniquecourses. com a webové stránky o všetkých golfových ihriskách v Rakúsku - www.spielalles.at.

Potom označia, na ktorom už hrali. Vyplnia jednoduchý registračný formulár (nezabudnú však potvrdiť zaslanú e-mailovú správu!). A pozrú sa na svoje "skóre". Pamätajte však prosím, že golf je gentlemanský šport a pristupujte prosím rovnako k označovaniu golfových ihrísk, na ktorých ste hrali. Bude vás baviť pridávanie ďalších zahraných golfových ihrísk a môžete si tak realizovať svoje golfové sny či „zasúťažiť“ s priateľmi a členmi vášho golfového klubu. Ak sa vám podarí odohrať všetky golfové ihriská v každej kategórii, čaká na vás od mostuniquecourses malé prekvapenie. Peknú hru! Za rozhovor Tondovi ďakuje a peknú hru na ďalších ihriskách želá Miroslava Dulová, Foto ihrísk Miroslava Dulová www.mdgolfphoto.com

ZÁHADAMI OPRADENÉd vraj je tu vcho ULURUdo podzizemnnúétuhotumreisstati! a m

V Austrálii nie je tajomnejšie miesto. Obrovský monolit Uluru sa týči uprostred vyprahnutej austrálskej pustatiny, priťahuje k sebe dážď a podľa domorodcov je miestom, kde duchovia bdejú nad dušami živých. Výstup na posvätný vrchol síce nie je oficiálne zakázaný, ale nosí vraj smolu. A navyše je poriadne nebezpečný.

Lines | 2018

Cestovanie

Cedule upozorňujúce turistov na to, že sa prechádzajú po posvätnom území Anangov, by sa po desaťkilometrovom obvode Uluru dali počítať možno i na stovky. Človek by podľa nich nemal opustiť chodník, nemal by sa dotýkať vybraných miest a mal by byť tichšie. Najposvätnejšie miesta sú dokonca „natvrdo“ oplotené a je pri nich striktný zákaz fotenia. Samotný výstup na plošinu, ktorá je vo výške 348 metrov nad okolitou planinou, síce zakázaný nie je, ale pokiaľ sa na cestu vydáte s domorodým sprievodcom, bude vás od vášho úmyslu odrádzať. Duchovia, ktorí na vrchole Uluru žijú, nesmú byť totiž rušení.

Výstup na vrchol rozhnevá duchov A snahy domorodcov sú v tomto smere úspešné. Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi absolvovalo cestu na vrchol sedem z desiatich turistov, ktorí k Uluru dorazili, dnes sa len štyria ľudia z desia28

tich nenechajú odradiť rozprávaním o temných silách a smole, ktorá sa na vás prilepí, pokiaľ sa hore vydáte, alebo pokiaľ si domov ako suvenír odlúpite kúsok skaly. Svoju úlohu v tom však zohráva i fakt, že výstup na horu je pomerne nebezpečný a zomrelo pri ňom už niekoľko desiatok ľudí. Nielenže za mokra je pieskovcový povrch veľmi klzký, ale v štyridsaťpäťstupňovej horúčave tiež niekoľko turistov zomrelo na infarkt. Najznámejší prírodný symbol Austrálie má v tomto ohľade poriadny mínus. A zároveň priťahuje i milovníkov konšpiračných teórií. V súvislosti s Uluru sa napríklad hovorí o mimozemských civilizáciách, o tom, že ide o kus spadnutej kométy, že sa v jeho okolí záhadne strácajú turisti a že Anangovia tu v skutočnosti strážia vstup do ohromného podzemného mesta.

Deväť desatín je pod zemou

Noc „v kempe“ za 1 600 eur

Vedci však veľkú časť týchto teórií vyvracajú. Uluru vzniklo prirodzenými horotvornými pochodmi asi pred 600 miliónmi rokov a odhaduje sa, že nad zemský povrch vyčnieva zhruba len jedna desatina celkového objemu. Monolit je podľa nich „zavŕtaný“ až do hĺbky piatich kilometrov. Ale i to, čo vyčnieva nad povrchom, je kolosálne. Vrcholová plošina je 348 metrov nad okolitou krajinou, rozmery sú 3,6 a 2,4 kilometra. Prechádzka po obvode tak nie je v miestnom parnom lete žiadny med - je totiž dlhá zhruba desať kilometrov.

The Rock, ako skale hovoria samotní Austrálčania, je ohromným ťahákom a ceny výletov a ubytovania v „blízkosti“ (čo je pojem v austrálskom meradle dosť relatívny) sú veľmi vysoké. Na špici tohto rebríčka sa drží „kemp“ Longitude 131°, ktorý tvoria luxusné chatky a stany v blízkosti monolitu.

Ideálnou dobou, kedy sa k Uluru vydať, je úsvit alebo západ slnka. Vtedy totiž skalný kolos hrá všetkými farbami - ešte pred východom je sivastý, potom sa zafarbí do ružova, tmavo fialovej, ktorá prejde cez tmavo červenú do oranžovej. Turisti cvakajú fotoaparátmi, predajcovia suvenírov nestíhajú inkasovať…

Východ slnka sa tu dá pozorovať priamo z postele cez presklenú stenu, západ zas trebárs od opulentnej večere, ktorú zamestnanci pripravia v púšti kúsok od strediska. Dovoliť si podobný zážitok však môže málokto - noc tu stojí zamilovanú dvojicu v prepočte 1 600 eur.

Viac informácií na:

A mimochodom - vedeli ste, že väčšina Austrálčanov vraj nikdy Uluru neuvidí na vlastné oči?

Lines | 2018

Cestovanie

V TIENI SMRTI: v ukrýva poriadne temné tajomstvá Exotický ostro

Na prvý pohľad vyzerá Rossov ostrov v súostroví Andamany ako raj na Zemi. Rozľahlé pralesy, bohatý podmorský svet, koralové útesy a nádherné pláže, o akých sníva nejeden turista. Zdanie tu však klame, bezstarostná idylka Rossovho ostrova ukrýva temnú minulosť, ktorej stopy môžete vidieť aj dnes.

Viac informácií na:

ndamany a Nikobary tvorí 572 tropických ostrovov v Bengálskom zálive, z ktorých je však len 38 obývaných. Administratívne spadajú takmer všetky pod Indiu, no geograficky majú ostrovy bližšie k juhovýchodnej Ázii. Hoci aj vizuálne pripomínajú napríklad pobrežné oblasti Thajska, na mapu cestovateľov sa dostávajú len pomaly. Turisti začali tunajšie more a rajské pláže objavovať až nedávno, ostrovy a ostrovčeky okolo Ross Island (Rossovho ostrova) však boli neslávne známe už v 19. storočí. Po vypuknutí Veľkého indického povstania v roku 1857 tam totiž Briti vy-

tvorili trestaneckú kolóniu vzbúrencov. Rossov ostrov s rozlohou sotva 0,3 km2 vybrali spomedzi stoviek ostatných pre dobrú dostupnosť pitnej vody. Už vtedy pritom vedeli, že ich krajania predtým vydržali na ostrove kvôli náročným prírodným podmienkam a vysokej úmrtnosti len necelé dva roky (1788 - 1789). Aj napriek tomu sem v roku 1858 dorazili zástupcovia Britského impéria spolu s dvomi stovkami indických trestancov. Z bezpečia lode dali väzňom prvý rozkaz - presekať sa hustou a nebezpečnou džungľou aj za cenu vlastného života a pripraviť podmienky pre vznik kolónie.

S postupným nárastom počtu trestancov však Briti väzňov presunuli na susedné ostrovčeky a Ross Island sa stal administratívnym centrom oblasti a domovom vyšších úradníkov s rodinami. Aj s tým však bol problém - napriek snahe lekárov choroby z tunajšej vody naďalej spôsobovali časté úmrtia, a nikto sa sem preto veľmi nehrnul. Briti museli využiť všetky prostriedky, aby sa im podarilo úradníkov nalákať, a tak vytvorili podmienky, o akých by sa im inde ani nesnívalo. Briti tu mali k dispozícii veľké domy s dokonalo zastrihnutými trávnikmi, klub, divadlo, tenisové kurty aj kúpalisko. Neskôr na ostrove vybudovali tiež presbyteriánsky kostol, tlačiareň novín, ošetrovňu, kasárne, malú elektráreň a čističku vody. Začiatkom 20. storočia dokonca Briti priviezli na Andamany viaceré druhy jeleňov, aby sa tu mohli venovať aj svojej obľúbenej zábavke - lovu. Ross Island sa stal ostrovom šťastia v mori okolitého utrpenia. Obdobie 2. svetovej vojny však prinieslo skazu aj tomuto raju na Zemi. V roku 1938 boli Briti nútení väzňov prepustiť a o štyri roky neskôr už kolónia prakticky nefungovala. Posledným klincom do rakvy bola japonská invázia, pred ktorou ušli aj posledné zvyšky britského vojska. Po skončení vojny síce ostrovy opäť spadali pod britskú nadvládu, už v roku 1947 však získala India nezávislosť a Ross Island bol ponechaný napospas osudu. Dnes je Ross Island ostrovom duchov. Z nádherných britských stavieb zostali ruiny, ktoré môžu na niekdajšiu slávu už len spomínať. Okázalé domy, veľký kostol, tanečné sály a dokonca aj cintorín sa rozpadávajú a čoraz väčšiu moc nad nimi preberá okolitá príroda a korene stromov. Jelene, ktoré sem priviezli Briti, sa bez prirodzených nepriateľov premnožili a vážne poškodzujú les pojedaním čerstvých stromčekov. Spolu s divokými králikmi, vtákmi a pávmi však boli dlho jedinými živými obyvateľmi Rossovho ostrova. Aj to sa však už mení a dnes sa k nim pridáva aj čoraz viac turistov. Lode z Port Blair na Rossov ostrov premávajú takmer každú hodinu a niekoľko vydláždených chodníkov pohodlne vedie k hlavným atrakciám - múzeu s dobovými fotografiami a japonským bunkrom s tunelmi. Predovšetkým tu však každý turista musí zablúdiť ku koreňmi obrasteným budovám, kde na nich ešte vždy dýcha smutný duch koloniálnej minulosti. Lines | 2018

Náš Tip

MIX "VŠECHUTI" Text

Peter Varga, foto archív

Motonovinky 2018. Výstava motocyklov EICMA v Miláne odhalila najdôležitejšie novinky tohtoročnej motorkárskej sezóny.

Honda GL1 800 Gold Wing je v základe baggerom... Pre mňa je však skutočným Gold Wingom až v turistickej verzii s horným kufrom a kreslom pre spolujazdca.

Tohtoročná zima je mimoriadne mierna – december aj prvá časť januára také boli. O čo je miernejšia, o to dlhšia sa nám motorkárom zdá, že je. Už nás to ťahá na dve kolesá. Niektorí extrémisti to dokonca nevydržali a vytiahli svojich dvojkolesových miláčikov aj v zimných mesiacoch. Ja vydržím a počkám si na začiatok sezóny. Budem sa tešiť na nové motorky, ktoré dostaneme do redakcie na test. Vzhľadom na naše možnosti to bude iba zlomok toho, čo si pre motocyklistov prichystali jednotlivé značky. Pozrime si aspoň štyri provokatívne novinky – každú z celkom iného súdka.

Honda GL 1 800 Gold Wing Legendárny cestovateľ prešiel pre rok 2018 asi najväčšou zmenou vo svojej takmer 45-ročnej histórii. Po rokoch rastu sa zmenšil, stal sa štíhlejším a ľahším. Očividná zmena sa týka aj dizajnu. Kapotáž pôsobí mladšie, sviežejšie a dynamickejšie. Úzke LED svetlomety mu dodávajú prenikavý pohľad – prenikavý výzorom a prenikavý aj účinnosťou. Pri predošlom modeli mala kapotáž zabezpečiť dokonalú ochranu jazdca, 32

kapotáž nového Gold Wingu vytvára cielené prúdenie vzduchu okolo jazdca. Veľkou zmenou je aj skutočnosť, že v základe je Gold Wing bez horného kufra – v štýle bagger. Pre tých, ktorí chcú Gold Wing taký, na aký boli zvyknutí, je tu verzia Touring, ktorá má pre spolujazdca pohodlné kreslo so širokou chrbtovou opierkou a v troch kufroch ponúka spolu až 110 dm3 úložného priestoru. Čelný plexištít je ovládaný konečne elektricky. Komfort na diaľnici umocňuje tempomat. Veľkou zmenou prešiel Gold Wing aj z technologického hľadiska. Dostal nový rám, prednú vidlicu nahradila dvojica priečnych ramien, vďaka čomu motorka ladnejšie prechádza cez nerovnosti a zároveň ľahšie zatáča. Samozrejmosťou je možnosť voľby jazdných režimov – Tour, Sport, Econ a Rain, v ktorých sa okrem iného mení aj tuhosť pruženia. Vzadu si môže tuhosť doladiť jazdec aj podľa zaťaženia stroja. Motor sa našťastie nezmenšil. Ostal pri šiestich valcoch s protibežnými piestami a objeme 1 833 cm3. Poskytuje 93 kW (126 k) a 170 Nm, ale čo je dôležité, má nižšiu spotrebu ako doteraz – iba 5,6 l/100 km. Zaujímavosťou je integrovaný štartér‑generátor, ktorý zabezpečuje automatické vypínanie motora na križovatkách, rekuperáciu energie pri uvoľnenej plynovej rukoväti a brzdení, ale zároveň zabezpečuje aj pomalé posúvanie sa dozadu aj dopredu pri manipulácii s motorkou. Pre tých,

ktorí chcú automat aj na dvoch kolesách, je Gold Wing dostupný s dvojspojkovou robotizovanou prevodovkou so siedmimi stupňami.

Yamaha Niken Skútre s dvoma kolesami vpredu už nie sú ničím výnimočným, ale tentoraz tu máme koncepciu s dvoma kolesami na veľkom naháči. Yamahu Niken sme už v podobe konceptu MWT-9 videli v roku 2015, ale asi málokto veril tomu, že takýto úlet dostane reálne zelenú. Predné kolesá sú uchytené v dvoch paralelných vidliciach na každej strane. Obe strany môžu pracovať absolútne nezávisle od seba, takže obe predné kolesá môžu kopírovať nerovnosť nezávisle od seba. Oficiálne video Yamahy dokumentuje, že zavesenie zároveň umožňuje obrovský náklon motocykla. Prečo vlastne dve kolesá vpredu? Pretože dve kolesá majú lepší grip ako jedno – pri brzdení aj v zákrute. Aj preto zvláda Niken nevídané náklony aj v nie celkom ideálnych podmienkach. Vzadu je klasické zavesenie centrálnou pružiacou jednotkou. Srdcom motocykla je trojvalec 847 dm3 s výkonom 85 kW (115 k), kto-

rý pochádza z modelov MT-09, Tracer 900 a XSR 900. Samozrejmosťou je bohaté elektronické vybavenie – tempomat, jazdné režimy, trakčná kontrola s dvoma stupňami citlivosti (plus Off), quicshifter. Yamaha tvrdí, že si Niken nevyžaduje žiadne špeciálne návyky. Nakláňa sa a jazdí ako bežná motorka, len lepšie. Na záver dodávam, že Niken v japončine znamená dva meče.

Napriek dvom kolesám vpredu sa nakláňa a jazda na nej je vraj taká istá ako na normálnej motorke.

Vespa Elettrica Talianska Vespa sa od počiatku vzniku drží základného dizajnu, ale po celý ten čas (viac ako 70 rokov) nielenže držala krok s dobou, ale bola lídrom vo svojom segmente. Teraz sa Vespa vydáva na novú cestu – na cestu elektricky poháňaných skútrov. Na trh totiž uvedie modely Elettrica a Elettrica X. Zatiaľ čo prvý z nich je čistý elektroskúter poháňaný energiou z akumulátora a poskytuje dojazd 100 km, druhý z nich má prídavný benzínový motor, ktorý slúži ako generátor elektrickej energie, keď akumulátoru dôjde šťava. Tým sa dojazd zdvojnásobí. Popri elektrických skútroch ostanú v ponuke paralelne aj tradičné skútre s benzínovými motormi.

Viac informácií na:

Lines | 2018

Náš Tip Veľmi zaujímavú alternatívu mestského jazdenia bude tvoriť Husqvarna Vitpilen 701.

Vespa sa vydáva na elektrickú cestu. Ponúkne jeden čisto elektrický model a jeden s predĺženým dojazdom, kde bude benzínový motor slúžiť ako generátor elektrickej energie.

Husqvarna Vitpilen a Svartpilen Švédska značka už nejaký ten piatok držala svojich priaznivcov v napätí. Tento rok sa očakávané modely Vitpilen 401 a Svartpilen 401 konečne dostávajú do rúk prvých zákazníkov. Tieto stroje s neo‑retro štýlom definujú nový spôsob života na motorke v mestách. V rúrkovom ráme je jednovalec so zdvihovým objemom 373 cm3, ktorý je vyladený na 32 kW (44 k). To znamená, že je vhodný aj pre držiteľov vodičského oprávnenia skupiny A2. Motor má veľa sily v nízkych otáčkach, krútiaci moment vrcholí hodnotou

37 Nm. Ďalšou devízou modelov je skvelý podvozok – vpredu sú obrátené tlmiace jednotky a vzadu centrálna jednotka WP. Brzdový systém je vybavený systémom ABS, ktorý sa však dá úplne vypnúť. Oba modely sme si mohli pozrieť aj v Bratislave na tlačovej konferencii v priestoroch Design Factory. Už sa neviem dočkať, kedy si ich vyskúšam. K modelu Vitpilen 401 sa pridá aj väčší súrodenec Vitpilen 701. Ten má liate disky kolies, väčší (jednovalec 693 cm3) a silnejší (55 kW/75 k, resp. 72 Nm) motor, trakčnú kontrolu a nastaviteľný podvozok.

HYMNY A ICH TEXTY: Spoznajte, o čom sa spieva s rukou na srdci

XXIII. zimné olympijské hry sú už minulosťou. Opäť sme boli svedkami tvrdého boja, nádherných športových výkonov, sĺz sklamania, no predovšetkým obrovskej radosti. Najmä keď sa športovcom podarilo v správnom momente zúročiť celoživotnú drinu a postaviť sa na stupeň víťazov. Videli sme tam reprezentantov mnohých krajín, počuli množstvo hymien. Viete však, o čom sa v oficiálnych piesňach desiatky najúspešnejších krajín tejto olympiády vlastne spieva?

1. NÓRSKO Nórska hymna má názov „Ja, vi elsker dette landet“ („Áno, milujeme túto zem“). Jej slová napísal v rokoch 1859 až 1868 spisovateľ Björnstjerne Björnson, nórsky dramatik, básnik a známa osobnosť kultúrneho a spoločenského života na prelome 19. a 20. storočia. Zaujímavé je, že sa tento nositeľ Nobelovej ceny za literatúru spája aj s našimi dejinami - osobitne sa zaujímal o osud Slovákov v Uhorsku a bojoval za naše právo na vlastný jazyk, národnú identitu a kultúru. Velikána nórskej literatúry si môžete uctiť aj v Košiciach, kde mu 6. februára v Mestskom parku odhalili pamätník. Áno, milujeme túto zem, ako sa dvíha, vráskavá a vetrom ošľahaná, nad morom s tisíckami domovov. Milujeme, milujeme ju a myslíme na nášho otca a matku a ságu noci, ktorá posiela sny na našu krajinu. Túto krajinu zjednotil Harald so svojou hrdinskou armádou, túto krajinu ochraňoval Haakon, spievajúc pritom Øyvind. Nad krajinou Olav nakreslil vlastnou krvou kríž a z výšin Sverre prehovoril proti Rímu. 36

2. NEMECKO Nemeckou hymnou je od roku 1922 tretia sloha „Piesne Nemcov“ („Das Lied der Deutschen“), ktorej text napísal v roku 1841 básnik a jazykovedec Heinrich Hoffmann von Fallersleben počas dovolenky pri Severnom mori. Prvé dve slohy Nemci vynechávajú. Prvá bola spájaná s Treťou ríšou, ktorej predstavitelia radi zdôrazňovali úvodné verše piesne „Deutschland, Deutschland über alles“ („Nemecko, Nemecko nadovšetko“). Druhá sloha je zas považovaná za umelecký gýč a navyše je feministkami odmietaný spôsob, akým spomína ženy. Jednotu, spravodlivosť a slobodu nemeckej vlasti! O to sa všetci snažme bratským srdcom a rukou. Jednota, spravodlivosť a sloboda sú základom šťastia. Prekvitaj v lesku tohto šťastia, prekvitaj, nemecká vlasť!

3. KANADA Kanadská hymna „O Canada!“ („Ó Kanada!“) patrí k najmladším na svete. Krajinu reprezentuje až od roku 1980, kedy nahradila predošlú skladbu „God Save the Queen“, britskú hymnu. Pretože Kanada je dvojjazyčný štát, aj hymna existuje v dvoch oficiálnych verziách, anglickej a francúzskej, pričom obe majú odlišný text. Pôvodný je ten vo francúzštine, pre slávnosť sv. Jána Krstiteľa ho v roku 1880 napísal AdolpheBasile Routhier, civilným povolaním sudca. O anglickú verziu sa v roku 1906 postaral jeho kolega - opäť sudca a básnik Robert Stanley Weir. Francúzska verzia Ó Kanada! Krajina našich predkov, Tvoje čelo je ozdobené vencom slávy! Lebo tvoja ruka dokáže niesť meč a dokáže niesť kríž! Tvoja história je epos, ktorý hovorí o vynikajúcich činoch. A tvoja odvaha, vierou presiaknutá bude brániť naše domovy a naše práva. Anglická verzia Ó Kanada! Náš domov a rodná zem! Láska skutočného vlastenca nás všetkých vedie. S planúcimi srdcami ťa vidíme rásť, skutočný sever, silný a slobodný! Zoširoka, zďaleka, ó Kanada, stojíme na stráži tvojej. Bože, nech je naša zem slávna a slobodná! Ó Kanada, stojíme na stráži tvojej.

4. SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ Hymna USA sa nazýva „The Star-Spangled Banner“ („ Hviezdami posiata zástava“). Jej text vychádza z básne 35-ročného právnika Francisa Scotta Keya, ktorý ju napísal na zadnú stranu listu zo svojho vrecka 14. septembra 1814. Pôvodne tieto verše vznikli na počesť posádky pevnosti McHenry, ktorá v onen deň Britskoamerickej vojny úspešne vzdorovala ťažkému ostreľovaniu z mora. Autora inšpirovala veľká americká „hviezdami posiata zástava“, ktorá víťazne viala nad pevnosťou. Štátnou hymnou je pieseň s týmto názvom od roku 1931.

Ach, povedz mi, či vidíš vo svetle ranného úsvitu, čo tak hrdo sme zdravili v poslednom lesku súmraku. Čie široké pruhy a jasné hviezdy, čo pri nebezpečnom boji nad pevnosťou bolo vidieť, tak statočne viali? A červených rakiet žiara, bomby vybuchujúce vo vzduchu nám v noci dokazovali, že naša zástava tam stále je. Ach, povedz mi, či tá hviezdami posiata zástava stále vlaje nad zemou slobodných a domovom statočných?

5. HOLANDSKO Holanďania sa môžu pýšiť najstaršou hymnou na svete. „Wilhelmus van Nassouwe“, obvykle len skrátene „Wilhelmus“ vznikla už pred rokom 1572. Oficiálnou skladbou krajiny sa stala až v roku 1932, pri slávnostných príležitostiach si ju však Holanďania spievali už po celé stáročia. Vznik piesne sa spája s protišpanielskym stavovským odbojom. Jej text je vlastne príhovorom princa Viliama Oranžského, v ktorom pospolitému ľudu rozpráva o odboji aj o vlastnom boji za to, aby bol verný kráľovi bez zrady vlastného svedomia - slúžiť Bohu a nizozemskému ľudu. Som Viliam Nassavský nemeckej krvi, verný vlasti nadosmrti zostanem. Som princ oranžský, voľný a nebojácny. Španielskemu kráľovi vždy som vzdával česť. Žiť v bázni pred Bohom snažil som sa vždy. Kvôli tomu bol som vyhnaný, olúpený o vlastnú zem a vlastných poddaných. Ale Boh ma bude viesť ako dobrý nástroj. Aby som sa mohol vrátiť na svoje panstvo. Lines | 2018

6. ŠVÉDSKO Švédsko nemá oficiálnu národnú hymnu, pri slávnostných ceremoniáloch či športových udalostiach však vždy znie pieseň „Du gamla, du fria“ („Ty pradávna, ty voľná“), ktorú v roku 1844 na základe ľudových melódií napísal právnik a básnik Richard Dybeck. Pieseň si rýchlo získala veľkú popularitu a od roku 1938 ju štátny rozhlas hrával každý večer po ukončení vysielania. Odvtedy pre Švédov predstavuje hymnu, hoci aj napriek viacerým pokusom nebola za ňu nikdy oficiálne vyhlásená. Naposledy v roku 2000 komisia vyhlásila, že nič také nie je nevyhnutné, lebo pieseň si ju za hymnu zvolil sám ľud a nie politický systém a je lepšie nechať to tak. Ty starý, ty slobodný, ty hornatý Sever. Ty, tichý, radostný a krásny! Zdravím ťa, najmilovanejšia zem na svete, tvoje slnko, tvoje nebo, tvoje lúky zelené. Kraľuješ medzi spomienkami dávnych veľkých snov, keď sláva tvojho mena sa vznášala nad svetom. Viem, že si a budeš tým, čím si bol. Áno, chcem žiť, chcem umrieť na Severe.

7. JUŽNÁ KÓREA „Aegukga“ alebo „Ägukka“ (teda „Vlastenecká pieseň“) je národnou hymnou Južnej Kórey už od jej založenia v roku 1948. Text piesne vznikol ešte koncom19. storočia a jeho autorstvo je sporné. Väčšinou sa však pripisuje politikovi Jun Čchi-ho, známemu vodcovi hnutia za nezávis38

losť. Slová s melódiou starej škótskej ľudovej piesne Auld Lang Syne prijala za hymnu najskôr exilová vláda, ktorá pôsobila v Šanghaji počas okupácie krajiny Japonskom v prvej polovici 20. storočia. V Kórei bola vtedy zakázaná, už pri vyhlásení samostatnosti však znela ako oficiálna hymna. Až do dňa, kým hora Paektu nezmizne a vody Východného mora nevyschnú, nech Boh ochraňuje našu krajinu, našu dlho živú vlasť! Ibištek a tritisíc li (míľ) plných nádherných hôr a riek. Veľkí Kórejčania, veľkej kórejskej ceste zostaňte vždy verní! Tak ako borovica na vrchole hory Namsan stojí pevne, nezlomená vetrom ani mrázom, akoby zahalená v zbroji, taký odolný by mal byť aj náš duch.

8. ŠVAJČIARSKO Keďže Švajčiarsko má štyri úradné jazyky, existujú aj štyri verzie jeho štátnej hymny, známej ako „Švajčiarsky žalm“ - nemecká, francúzska, talianska a v švajčiarskej rétorománčine. Ako „dočasná“ nahradila v roku 1961 pôvodnú hymnu s melódiou britskej God Save the Queen, no zostala ňou doteraz. A to aj napriek tomu, že text cirkevnej piesne z polovice 19. storočia je veľmi náročný a podľa mnohých neodzrkadľuje moderné Švajčiarsko. V roku 2014 vyhlásili Švajčiari verejnú súťaž na novú hymnu a z 208 návrhov verejnosť najviac zaujal text o slobode, nezávislosti a mieri. Stále však zostáva hymnou tá s prezývkou „Švajčiarska predpoveď počasia“.

Keď sa ranná obloha sfarbí dočervena, vidím ťa v mori lúčov, Teba, najvznešenejší, prenádherný. Keď sa alpský sneh farbí dočervena, modlite sa, slobodní Švajčiari, modlite sa. Vaša zbožná duša tuší Boha vo vznešenej vlasti! Pána Boha vo vznešenej vlasti! V súmraku k nám prichádzaš, nachádzam ťa vo vznášajúcich sa hviezdach, Teba, ktorý si k ľuďom priateľský, milujúci! V svetle nebies môžem veselo a blažene snívať. Lebo zbožná duša tuší Boha vo vznešenej vlasti, Pána Boha vo vznešenej vlasti.

9. FRANCÚZSKO Francúzskou národnou hymnou je dobre známa revolučná pieseň Le Marseillaise. Jej autor, armádny dôstojník Claude Joseph Rouget de Lisle ju napísal v roku 1792, krátko po tom, čo Francúzsko vyhlásilo vojnu Rakúsku. Marseillaisa je oslavou slobody a výzvou postaviť sa proti tyranii a cudzím vpádom a počas Francúzskej revolúcie bola symbolom boja za slobodu, rovnosť a bratstvo. Pôvodne sa skladba nazývala „Chant de guerre de l'Armée du Rhin“ („Vojnový spev Rýnskej armády“), svoj známejší názov dostala, keď v roku 1792 dorazili za spevu jej veršov do Paríža vojenské posily dobrovoľníkov z Marseille. V rovnakom roku ju vyhlásili za štátnu hymnu, ktorou je s kratšími prestávkami až dodnes.

Poďme, deti vlasti, deň slávy nadišiel! Proti nám sa vztyčuje skrvavená zástava tyranie. Počujete vo vašom kraji rev surových vojakov? Prichádzajú vraždiť vaše deti a vaše ženy vo vašom náruči! Do zbrane, občania! Vytvárajte pluky! Kráčajme! Kráčajme! Nech krv nečistá napojí brázdy našich polí!

10. RAKÚSKO Autorkou textu rakúskej hymny je výnimočne žena. Spisovateľka a poetka Paula von Preradović ho napísala v roku 1947, keď po 2. svetovej vojne Rakúšania hľadali novú pieseň, ktorá by reprezentovala krajinu. Melódia sa pripisuje Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi, v skutočnosti ju však pravdepodobne na jeho motívy zložil Johann Holzer. Pieseň "Land der Berge, Land am Strome" („Krajina hôr, krajina na rieke“) nahradila pôvodnú cisársku hymnu Kaiserlied s hudbou Josepha Haydna (ktorú dnes môžete počuť v nemeckej hymne), aj novšiu medzivojnovú hymnu, ktorá sa netešila popularite. Krajina hôr, krajina na rieke, krajina polí, krajina katedrál, krajina kladív, s nádejnou budúcnosťou! Domovom si veľkých dcér a synov, ľud, čo bohato je požehnaný krásou, slavované Rakúsko! Predmet tuhých a divokých bojov, ležíš v srdci svetadielu ako silné srdce. Od čias najstarších svedkov nieslo si bremeno vysokého poslania, ťažko skúšané Rakúsko. Pozn. Texty sú voľne preložené a skrátené. Lines | 2018

Stáli sme na vrchole pohoria Cangshan v južnej Číne vo výške 3300 metrov nad morom. Od rána sme prekonali výškový rozdiel vyše tisíc metrov a našliapali dvadsaťtri kilometrov. Zle sa nám dýchalo. Vzduch bol riedky a z chmár sa vynárali ledva viditeľné, zasnežené končiare. Boli sme premočení od ustavičného dažďa.

AKO SOM

ČÍNE

V S RODINOU HĽADAL STRATENÉ SVETY,

ale aj seba samého Lines | 2018

Spomenul som si na veľkého Maa. V roku 1966 vo veku 73 rokov preplával veľrieku Jang-c´-ťiang, aby dokázal, že je plný síl. Že sa môže postaviť do čela nového politického hnutia, kultúrnej revolúcie, ktorá pripravila o život milióny ľudí. Ak som ja čosi dokazoval, tak potom iba sebe. Vybral som sa do hôr Cangshan na úpätí Himalájí osláviť osemdesiatku. Cestu pre mňa zorganizoval môj syn, ktorý organizuje cesty po Číne pre mnohých slovákov cestujúcich do Ríše stredu cez svoju cestovnú kanceláriu “Cesty Čínou s Pavlom Dvořákom (www.cestycinou.sk)”. Malo sa to stať v malej karaváne, v ktorej bola moja žena Daniela, syn Pavel (fotograf a turistický sprievodca po Číne), „trapper“ Yang, ktorý miestne hory pozná ako vlastnú dlaň, dvaja čínski „šerpovia“ – volali sa prečudesne Národný a Letiaci tiger (my sme ich prezývali Bratia Tigre) – a štyri mulice, ktoré vláčili na svojich chrbtoch všetko, čo sme potrebovali. A ešte aj Yangov malý hotelový psíček… Keď videl, že pán odchádza, pridal sa k nám. Nohy mal 42

krivé ako hokejky, ale nevzdialil sa od Yanga ani na meter. Každý večer padal od únavy, ale zvládol všetko. Mimochodom, hovorová čínština „g“ nevyslovuje, aj meno Yang znie ako Jan, Honzo ako sme ho dôverne volali. Honzo bol zaujímavý človek. V horách sa vyznal dokonale. No nielen v teréne. Zaujíma sa o históriu zabudnutých lokalít. Porozprával nám o nich nesmierne zaujímavé veci. Bol navyše výborným kuchárom, každý deň nám uvaril skvelé jedlo. Pohybovali sme sa po historickej trase Čajovo – konskej cesty, po ktorej od nepamäti tiahli karavány. Z Číny vychádzali naložené čajom, vracali sa s tibetskými horskými koníkmi. Je to veľmi slávna cesta, azda len Hodvábna cesta je slávnejšia… V origináli viedla krížom cez celú provinciu Yunnan a jeden koniec viedol do Barmy, a ten druhý až do tibetskej Lhasy. Ciest bolo niekoľko, všetky však boli extrémne namáhavé. Karavany prekonávali množstvo prírodných prekážok, ako

boli hlboké rokliny a valiace sa toky horských riek, a prechádzali naozaj rôznorodým podnebím – na juhu začínali v trópoch, v Tibete končili na ľadovcoch. Nás čakala ledva stovka kilometrov a šesť dní pešo s mulicami a koňmi v karavane s Honzom a dvomi pohoničmi z národa Bai v pohorí Cangshan po tibetsko čínskej ceste na úseku Shaxi – Eryuan.

historickí Tatári, ktorí predtým vyplienili Uhorské kráľovstvo. Vyplienili a odtiahli nevedno presne kam a prečo. Vydal som o tatárskom vpáde dve knihy a tak som si mohol povedať: doma som ich stratil a v Číne našiel. Aký je svet malý.

Pohybovali sme sa na pôde provincie Yunnan, ktorá leží na juhu Číny na úpätí Himalájí. Rozlohou a počtom obyvateľstva sa vyrovná mnohej európskej veľmoci. Je to navyše najpestrejšia provincia azda celej Číny, najpestrejšia národnostnými menšinami, faunou a flórou, ale aj zemepisným členením. Siaha od zasnežených päťtisícoviek na hraniciach s Tibetom až po tropické dažďové lesy na hraniciach s Vietnamom a Mjanmarskom (Barmou), k plantážam, kde sa pestuje najlepšia čínska káva.

Mongolské dobýjanie Číny bola celosvetová vec. Trvalo desaťročia. Začalo sa v časoch Džingischána, ak nie skôr a zavŕšil ho Džingischánov vnuk Kubilaj (dialo sa to aj za pomoci vojska, ktoré sa vrátilo z Uhorského kráľovstva). V roku 1280 preložil hlavné mesto Karakorum do Pekingu a založil dynastiu Jüan. Keď v roku 1294 zomrel, svetová ríša Mongolov sa začala rozkladať. V Číne vypuklo povstanie. Príslušníci budhistickej sekty Biely lotos vyhnali v roku 1368 posledného mongolského cisára a založili novú dynastiu Ming. Štát Ming patrí medzi najvýznamnejšie obdobie v dejinách celej Číny, hospodársky, vojensky aj kultúrne.

Honzo mal pre nás prekvapenie: tou istou cestou tiahli proti Číne mongolské vojská, a to aj

Čo ako nepriamo, ale je faktom, že sme sa dotkli svetovej histórie. Lines | 2018

Honzove rozprávanie vyzeralo fantasticky, ale čoskoro sme prišli do dediny Donglianhua a tam sme sa dozvedeli, že ju založili moslimskí vojaci, ktorých do Yunnanu poslal jeden z mongolských cisárov. Dynastia Jüan vládla poldruha storočia (1217 – 1369). To preto sú toľké mestá a dediny moslimské. Aj Donglianhua. Dodnes sa chváli bohatstvom moslimských obchodníkov, ktorí organizovali najdlhšie a najbohatšie karavány (niektoré mali až sto koní a mulíc). V dedine zostali z tých čias tri nádherné domy.

Viac informácií nájdete aj tu:

Naše cesta sa začala na trhovisku v Eryuan. Trhovisko bolo pod strechou a hodinka, ktorú sme tam strávili, bola jediná, keď sme nemokli. Z trhoviska sme vošli do lejaku a už sme z neho nevyšli. V daždi sme začali súboj o vrchol Červenej hory. Stále lialo. Zem nám tiekla pod nohami. Červená pôda sa premenila na rudé vodopády. Mulice a dážď za vari stáročia premenili chodníky na úzke a hlboké priekopy. Siahali nám po pás a niekde aj vyššie. Mala to byť pohoda, lenže rozcvičkový sedemkilometrový výstup, ktorý nemal presiahnuť tri či štyri hodiny, sa zmenil na súboj s počasím.

Čínska časť karavány nám odbehla pripraviť táborisko. Po niekoľkých hodinách sme boli na mieste aj my: z plánovaného táboriska stál len veľký jedálenský stan a pod ním Yang a Tigrí bratia čakali na rozhodnutie. Boli totiž dve možnosti: utáboriť sa napriek lejaku alebo zísť tri kilometre do najbližšej dediny a ráno sa sem vrátiť. Bol som najstarší člen expedície. Všetci sa obrátili na mňa: Rozhodni! Bol som nielen najstarší, ale aj bielohlavý, čo medzi Číňanmi nie je samozrejmosť; aj príslušníci najstaršej generácie bývajú najčastejšie len prešedivení. Už sa navyše roznieslo, že mám osemdesiat rokov, a to je medzi domácimi ľuďmi čosi nevídané, lúčia sa s horami oveľa skôr. Bol som teda za div sveta a nemohol som iné, ako povedať: Áno, zotrváme. Utáborme sa… Ráno súvislý lejak vystriedalo mrholenie. Všetko oblečenie sme mali mokré ešte odvčera. Čakala nás vyše dvadsaťkilometrová cesta s jedným kilometrom prevýšenia. Na konci cesty vraj bude naše najkrajšie táborisko. Bolo tam, skutočne,

krása, ale veľmi sme si ju nevychutnali. Rýchle sme sa navečerali a trasúc sa od zimy sme zaliezli do spacákov. Ešte šťastie, že zvnútra zostali suché. Keď som sa za svitania zobudil, zazrel som slniečko presvitať cez celtu. Hurá, konečne sa zohrejeme a vysušíme mokré veci. Vyliezol som zo stanu, ale čakalo ma prekvapenie. Všetko naokolo bolo biele. V noci mrzlo. Ako som sa dozvedel neskôr, teplota klesla pod päť stupňov mrazu, čo však nič nezmenilo na skutočnosti, že sme po prvý raz vstávali v tábore bez dažďa so slniečkom. Nad nami sa týčili zasnežené vrchy, najvyššia merala takmer 3600 metrov. Pôvodne sme plánovali, že ju vyšliapeme, ale slniečko a možnosť vysušiť mokré veci nás napokon pripútali k nášmu najkrajšiemu táborisku. Už to bolo skvelé, že sme sa zobudili uprostred čínskych hôr bez lejaku. Keby len to, zobudili sme sa do krásnej jasnej oblohy a teplota sa rýchlo vyšplhala na 27 stupňov. Táborili sme na nádhernej náhornej planine na hore Cangshan. Je to čosi

ako americká préria. Videli sme niekoľkých pastierov a takmer všade pasúce sa čriedy; trochu obďaleč jaky, čierne, mohutné, vyzerali ako bizóny, iba ich rohy mali iný tvar. Nuž, Amerika, ešte aj tamojší Číňania pripomínali Indiánov. Na vrcholcoch hôr ležal čerstvý sneh. Na obed sme si zbalili batožinu a vydali sa k bielym pláňam. Bolo 28 stupňov. Večer a v noci z nich ubúdalo až k nule, ale už nemrzlo.

Na druhý deň sa začal krkolomný zostup po šmykľavých svahoch. Po niekoľkých hodinách sme natrafili na kuriózny most cez rieku Nu. Na oboch brehoch rieky stáli kamenné, streľbou doráňané piliere, tretí v strede búrlivého toku, ktorý vlnili hrôzostrašné víry. Piliere boli prepojené lanovým mostom s podlahou z drevených pri chôdzi hrkotajúcich dosiek. Vošli sme na jedno z najdramatickejších miest druhej svetovej vojny. Most cez rieku Nu bol extrémne dôležitý. Spájal Čínu s Barmou a keďže. Barma patrila Britom, po takzvanej Barmskej ceste posielali spojenci do Číny za neustálych bojov vojnový materiál. Japonci sa usilovali odrezať Číňanov od Barmy, preto ich lietadlá nestále útočili na most. Potom však Japonci dobyli Barmu a cesta karaván sa stala nanajvýš rizikovou. Pôvodne tepna prísunu zásobovania sa stala jedným z nazranitelnejśích miest v Číne. Japonci po nej mohli preniknúť do Číny. A aj tak urobili. Prišli až po mosty cez rieku Nu a tie preto Číňania vyhodili do vzduchu. Ale aj tak hrozilo, že to Japoncov nezastaví. Dobyli miliónové mesto Tengchong, ale ďalej sa už nedostali, lebo do vojny vstúpili Flying tigers, Lietajúce tigre, americká dobrovoľ46

nícka letecká jednotka. Hneď v prvom boji bolo japonské letectvo zničené. Z desiatich lietadiel, pristálo jediné. Americké letectvo ovládlo trasu cez tzv. Hrb (Hump) z Indie ponad Himaláje až do čínskeho Yunnanu. Preletelo cez ňu asi 1500 lietadiel naložených výzbrojou a výstrojou. Ich let bol nesmierne riskantný. Hradba Himalájí bola vyššia ako výškové možnosti vtedajších lietadiel a tak sa nezriedka stalo, že počas preletov cez tzv. Hliníkový priesmyk stroskotalo množstvo amerických lietadiel. Číňania im v Tengchongu postavili nádherné múzeum. S bronzovými generálmi v nadživotnej veľkosti. Ak som sa po dlhom putovaní dostal až k nim, môžem azda povedať, že som zložil skúšku zo svojej osemdesiatky. Isteže aj vďaka tomu, že história ponúka pevné cesty aj na v stratených svetch Číny, ako môj syn túto cestu volá (www. cestycinou.sk/mulice) Zapísky z ciest po provincii Yunan spísal historik Pavel Dvořák. Cestu absolvoval s rodinou v rámci expedície svojho syna Pavla. Túto cestu, ako

aj iné si môžete prísť pozrieť aj vy cez “Cesty Čínou s Pavlom Dvořákom - www.cestycinou. sk). Netradičné, unikátne, poznávacie, ale aj dobrodružné expedície na čínsky vidiek a do prírody v malých skupinách s Pavlom Dvořákom – sprievodcom, tlmočníkom a fotografom žijúcim v Číne už od roku 2009!

Lines | 2018

MJANMARSKÝ POKLAD: Zlatá pagoda ukrýva

tisícky drahokamov aj vlasy Budhu.

Mjanmarsko (známe tiež ako Barma) rozhodne nepatrí k najvyhľadávanejším cestovateľským destináciám, ale tento stav sa rýchlo mení. Krajina je teraz omnoho bezpečnejšia, v novom tisícročí začali rásť nové plážové strediská, služby sa výrazne zlepšili. Ngwe Saung patrí k obľúbeným cieľom dovolenkárov, najväčšie bohatstvo však ukrýva vnútrozemie…

o študentských protestoch v roku 2007 nastalo v celej krajine uvoľnenie, obzvlášť v turistických strediskách a centrách veľkých miest už nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo. A tak si teraz cestovatelia vychutnávajú chvíle na najkrajších miestach Barmy – predovšetkým pri Šweitigoumskej pagode. Táto pagoda (známa ako Shwedagon pagoda) je pokrytá hrubou vrstvou zlata. Z jej vrcholu 50

sa blyští 13000 smaragdov a zafírov, základy navyše podľa legendy ukrývajú vlasy samotného Budhu. Na výšku meria asi 105 metrov. Okolo nej nájdeme ďalších 64 menších pagod sfarbených tiež na zlatisto. Zlato tu nie je len farba na efekt, na povrch umiestnili stavitelia skutočne zlaté lístky, často v niekoľkých vrstvách. Kráľovná Shin Sawbu vraj dokonca prispela množstvom zlata, ktoré zodpovedalo jej hmotnosti. Vyplatilo se to. Dojem, ktorý vo vás zástavba zanecháva, je

ohromný. Obzvlášť pri plnom slnku uprostred dňa, kedy drahý kov na povrchu odráža slnečné lúče a blyští sa najviac. Poznáte tajomné mesto Mandalay, Bagan so stovkami pagod rozosiatych po zelenej pláni alebo nádherné pamiatky Yangonu? Preskúmajte drevený kláštor, zlaté pagody a čarovné hory a jazerá na báječnej ceste po Barme. Veľký okruh po Mjanmarsku na vás čaká každý rok v novembri a februári. Nenechajte si ujsť najvhodnejšie počasie pre návštevu tejto nádhernej a trochu záhadnej exotickej krajiny!

ZLATÁ PAGODA – AKO TO VŠETKO ZAČALO Do stavby sa robotníci pustili už v 6. storočí, Šweitigoumská pagoda však stojí dokončená na svojom mieste „len“ 650 rokov. Dlhá doba stavania sa vyplatila – pagoda prečkala niekoľko katastrof a nepríjemných udalostí, včítane silného zemetrasenia. V 30. rokoch 20. storočia došlo ku kompletnej rekonštrukcii, a tak je stavba na ďalších niekoľko stoviek rokov opäť vo výbornej kondícii, pripravená privítať pri bránach ďalších ohromených návštevníkov. Kedy ich to k nej najviac ťahá? Najlepšie je vraj k pagode vyraziť podvečer, počkať si na západ slnka, v ktorom je stavba asi najkrajšia z celého dňa, potom si ju prezrieť v žiari reflektorov a hlavne – nasať atmosféru, ktorá v bezprostrednom okolí pagody podvečer býva. K tomu sa preplietať medzi Barmčanmi, dať si nejaké dobré jedlo pri niektorom zo stánkov a zastaviť sa a sledovať dianie okolo seba – tak se prežíva exotika!

NAJVÄČŠIE A HLAVNÉ MESTÁ MJANMARSKA YANGON Možno ho poznáte pod názvom Rangún. V roku 1989 však došlo nielen k premenovaniu štátu, ale i jeho vtedajšieho hlavného mesta (od roku 2005 je hlavným mestom Neipyijto). Kultúrnym centrom však Yangon zostal. Okrem iného i vďaka Šweitigoumskej pagode, jednej z najväčších atrakcií celej krajiny. Veľmi populárna je i 65 metrov dlhá a 16 metrov vysoká socha ležiaceho Budhu, nazvaná Chauk Htat Gyi Buddha. Krásu mesta násobí sútok riek Pegu a Hlaing do rieky Rangún.

MANDALAJ Po stáročia plnilo mesto Mandalaj funkciu hlavného centra oblasti. Dodnes ide o najväčšie sídlo v mjanmarskom vnútrozemí. Dohromady v ňom žije 1,2 milióna ľudí a skrýva množstvo miest dôležitých nielen pre miestnych obyvateľov, ale aj pre všetkých budhistov. Ide o jednu z lokalít, v ktorých sa formovalo celé náboženstvo. K najzaujímavejším miestam patrí pagoda Kuthodaw s „najväčšou knihou sveta“ alebo pagoda Mahauni s bohatou zlatou výzdobou.

NEIPYIJTO

Viac informácií nájdete aj tu:

Nové hlavné mesto má asi 900 000 obyvateľov a vzniklo prakticky na zelenej lúke, teda vlastne v pralese. Je členené do dvoch častí – obytnej a administratívnej. Jeho výstavba začala v roku 2002 a úrady ju držali v tajnosti pred zahraničnými médiami. Neipyito nájdeme 320 kilometrov severne od Yangonu. Lines | 2018

Cestovanie

VEĽKÝ KAŇON priepasť vá ro et m 090 PACIFIKU: obklopená havajskými

Vrtuľník pomaly klesá bližšie k okraju priepasti a napriek tomu jej dno vidíme len vďaka žiariacej zeleni. Bodaj by nie, keď najhlbšie miesto kaňonu Waimea je od okraja vzdialené 900 metrov. Vitajte nad najpopulárnejšou priepasťou Havajských ostrovov. V mieste, neďaleko ktorého na plátnach kín pobehovali Spielbergove dinosaury.

eľké americké kaňony bývajú väčšinou červenkasté z pieskovca, ktorý sa vyskytuje na juhozápade a stredozápade USA. Uprostred Tichomoria na Havaji je to iné – vďaka väčšej vlhkosti sa kopce i kaňony nádherne zelenajú. Vlhkosť je tu vysoká a na Kauai obzvlášť. Na ostrove existuje miesto (okolo sopky Waialale), kde prší v priemere 348 dní v roku. Vďaka tomu sú vulkány na Kauai porastené bujnou vegetáciou. Keď sa k ostrovu priplavíte, uvidíte azúrové more, farebné útesy vysoké i niekoľko stoviek metrov a zelené kopce. 52

palmami

SLNKO PÁLI AJ V ZIME A vôbec najlepšie je, keď k ostrovu plávate od západu. V tom prípade totiž vystúpite na ostrov priamo v nádhernej krajine, kde sa rozkladá niekoľko prírodných parkov. V tejto oblasti je i havajský štátny park Waimea Canyon, 900 metrov hlboký a 16 kilometrov dlhý kolos. Červené skaliská presvitajú pod stromami a krovím, dole se vlní potok, je krásne teplo, skrátka idyla a veľmi dobré miesto, kam je vhodné vydať sa na rodinnú dovolenku. Veď i v januári a vo februári tu dosahujú priemery denných teplôt minimálne 19°C.

Mimochodom, spomínaný potok má tak trochu červenkastú vodu, čo by sme jazykom Havajčanov povedali „waimea“. Áno, tunajšia špecificky sfarbená pôda, ktorá sa do riečky dostala, dala meno celému kaňonu. Kaňon zďaleka nie je jedinou zaujímavosťou v okolí. Hneď vedľa nájdeme podobne nádherné parky Kokee alebo Na Pali, plné vodopádov a vysokých pobrežných útesov. A tiež pobrežné stanovište vrtuľníkov, odkiaľ sa ľudia vydávajú na cestu, aby spoznali jeden z najkrajších ostrovov sveta (to nie je preháňanie, ale fakt vychádzajúci z hlasovania ľudí z celého sveta na cestovateľskom webe TripAdvisor).

HAVAJSKÉ OSTROVY Havaj se skladá z množstva malých ostrovov, medzi ktorými sa Big Island, Maui, Oahu, Kauai, Molokai, Lanai, Niihai a Kahoolawe vďaka ich väčšej rozlohe považujú za hlavné. Poďme si ich stručne predstaviť.

BIG ISLAND Oficiálne sa nazýva Havaj a ako najväčší zo skupiny dal názov celému súostroviu. Nikto z domorodcov mu však nepovie inak než Big Island, teda Veľký ostrov. V prvej polovici tohto roku

ho zviditeľnil fotograf Miles Morgan, keď z nie príliš bezpečného miesta pod besniacim kráterom zvečnil tuhnutie lávy búriacej sa sopky vo vodách oceánu. Tento ostrov je rozlohou omnoho väčší než všetky ostatné z veľkej osmičky dohromady, preto teda Big Island. Okrem toho na ňom nájdeme aj najvyššiu horu Havajských ostrovov, 4205 metrov vysokú sopku Mauna Kea.

MAUI Druhý najväčší ostrov skupiny na Havaj zapadá skvele, od väčšiny ostatných obývaných ostrovov sa prakticky ničím nelíši. I tu ľudia žijú predovšetkým z turistického ruchu a z poľnohospodárstva. Medzi hlavné produkty patrí ananás, cukor, káva, papája alebo makadamové orechy. Tiež tu majú množstvo údolí, preto sa Maui hovorí „ostrov údolí“.

OAHU Nie je najväčší, ani najkrajší, ale z nejakého dôvodu tu žije najviac ľudí zo všetkých ostrovov, väčšina sa sústreďuje do hlavného mesta Honolulu s medzinárodným letiskom. Nájsť sa tu dá veľký počet turistami vyhľadávaných atrakcií, napríklad plávajúce múzeum amerického námornícLines | 2018

Cestovanie

tva v podobe bitevnej lode Missouri alebo vychýrená pláž Waikiki.

KAUAI Zo všetkých veľkých ostrovov Havaja leží najsevernejšie. Podľa mnohých ankiet je i turisticky najatraktívnejší, pretože je vďaka častejším zrážkam pokrytý hustou vegetáciou.

MOLOKAI „Priateľský ostrov“, kde všetci majú radi susedov a svoj svätý pokoj. Preto sa komunita obývajúca toto územie úzkostlivo bráni všetkým pokusom urobiť z Molokai turistické stredisko s množstvom hotelov a atrakcií. Ostrov sa hrdí nádhernou krajinou, ale chráni ju i za cenu najvyššej nezamestnanosti v rámci Havajských ostrovov.

LANAI Viac informácií na:

Na Lanai, bývalej ananásovej plantáži, žijú v súčasnom období asi tri tisíce ľudí. To je najviac, čo sa tu kedy zdržiavalo, pretože ostrov mal vždy veľmi neblahú povesť. Vraj na ňom dlho sídlili zlí duchovia, ktorí jedli ľudí, potom ich však statočný havajský princ vyhnal.

NIIHAU Niihau prezývajú „zakázaný ostrov“, a to preto, že naň dlho mohli vstupovať – pre jeho utajenie a prísny vojenský režim - len príslušníci armá54

dy, hŕstka miestnych obyvateľov a ich rodinní príslušníci. Na konci osemdesiatych rokov sa režim trochu uvoľnil a Niihau privítal prvých turistov, ktorí sem dodnes cestujú obdivovať prírodu a morské safari.

KAHOOLAWE Najmenší a najmenej obývaný z hlavných havajských ostrovov, hoci lepšie by bolo povedať, že nie je obývaný vôbec. Ide o neúrodnú placku s rozlohou jedenásť štvorcových kilometrov okolo krátera sopky Lua Makika. Nič iného sa tu nájsť nedá.

KAUAI JE OSTROV DINOSAUROV Prednosti a zaujímavé miesta ostrova Kauai si všimli tiež hollywoodski tvorcovia, ktorí sem od roku 1934 pravidelne cestujú natáčať, a preto tu vznikol celý rad hitov. K tým najslávnejším patrí Jurský park (dnes už i jeho tretí diel). Dinosaury tu však po lese nebehali, tých do filmu pridali trikovými efektmi. Okrem Jurského parku vďačia ostrovu za osobité prírodné kulisy napríklad aj filmy Dobyvatelia stratenej archy z indianajonesovskej ságy, Piráti z Karibiku: Na vlnách podivna, kasový trhák Avatar, ale trebárs i klasická verzia King Konga alebo seriál Gilliganov ostrov.

S našimi vždy fér

1€

BratiSlava viedeň od

2017

2 016

„Za športom som precestoval tisíce kilometrov. Keď pristanem na letisku Schwechat a vidím červený autobus, viem, že prišli naši a cítim sa už ako doma. Jazdia každú hodinu, každý deň, na autobus a ich služby sa viem vždy spoľahnúť. Preto vždy cestujem s NAŠIMI.“

Dominik Hrbatý WiFi

noviny

USB