Slovenské rozprávky z celého sveta II. by Jarmila Buchova

Slovenské rozprávky z

celého sveta II

Ján Pochanič (eds.)

Slovenské rozprávky z

celého sveta II

Ján Pochanič (eds.)

Napísali: Veronika Mattová, Simon Gex, Diana Bluhm, Júlia Rondeau, Sophie Rebecca Varga, Alžbetka Kručanica, Alexis Dalia Bowcott, Marko Vorotňák, Riya Rich, Lamar Almabrouk, Lea Slivkova, Miriam Cuperová, Marcell Ambrus, Edward Topoľský, Maximilián Barborka, Vanesa Žembová, Luca Hajka, Alex Michael Mann, Dávid Peter Mušinský, Max Mikuš, Yulia Colinet, Anna Eberle, Allesio Zagarella, Nicole Chudy, Mykola Hodovany, Yousuf Shafout, Briana Solingher, Regina Jázmin Dani, Tatiana Filipovićová, Milan Hansman, Antonina Boľak, Davide Zagarella, Romana Buchová, Dániel Hajdú, Gréta a Sabína Svoboda, Erik Pylyp, Martina Moldovánová, Timotej Vanko, Szpisák Emma Szlávka, Simona Šranková, Elizabeta Cvitko, Tomáš Kámaň, Adienn Fábri, Milan Hemela, Elliot Bowcott, Damián Reiter, Daniela Imreková.

Ilustrovali: Jonas Dluhy, Julia Solcanska, Eva Pozdechova, Aleksa Mileusnić, Patrik De Sousa, Ian Colinet, Isabella Buchannan, Samuel Strapko, Ana Melich, Ema Povolni, Kristina Marchin, Sofia Vera Castro, Llyod Khan, Sofia Fenyves, Tomas Kolar, Alica Cuperova, Emily Smalley, Mišel Považanová, Klara Marchin, Mila Grüninger, Brúnó Banlaki, Daniela Filipovićova, Tomi Kristek, Maximilián Barborka, Max Lucas Waugh, Bernard Pastva, Raffael Seles, Alex Csiba, Vanesa Zembova, Alexandros Hadijisavvas, Tamara Nikolic, Yulia Colinet, Júlia Rondeau, Zoe Pozdechova, Nina a Max Constantinos, Martin Buchannan, Hanna Popovics, Ella Dankova, Veronika Chmelkova, Gréta Svoboda, Leonie Valient, Anna Aberle, Viktória Kuzmova, Max Mikuš, Lelle Koteles, Ariana Slade, Žofia Čiefova, Alexis Dalia Bowcott, Borna Kraiček, Anton Labak, Matej Mocko, Branislav Hrješik, Romana Buchova, Richard Buch, Boris Buch, Mária Gnjidićova, Damian Kan, Sabína Svoboda, Emese Réka Krátky.

© Slovenské rozprávky z celého sveta I Editor: Ján Pochanič Predseda odbornej poroty: Ján Pochanič Členovia odbornej poroty: Jarmila Buchová, Sergej Biba, Janette Gubricová, Attila Kopriva Jazyková korektúra: Mgr. Helena Ivanová Grafická úprava: Sára Somorová Obálka: Barbora Lovíšková Vydala: Stredná odborná škola polygrafická Bratislava 2020 Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto knihy sa nesmie reprodukovať ani šíriť v nijakej forme ani nijakými prostriedkami, či už elektronickými, alebo mechanickými, vo forme fotokópií, či nahrávok, respektíve prostredníctvom súčasného alebo budúceho informačného systému a podobne bez predchádzajúceho písomného súhlasu autorov. ISBN 978-80-89728-20-6

„Ďakujeme všetkým deťom a žiakom, zato, že vďaka ním môžeme i my dospelí, prežívať rozprávky i bežný deň.“ (Porota)

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Control+c, Control+v

Bol raz jeden kráľ a ten mal v pivnici jeden veľký počítač. Vždy chodil dole a vždy sa niečo počítača opýtal. Raz sám počítač povedal: „Zzz“ a niečo napísal. Control+c, Control+v. Kráľ si sadol a videl, že počítač niečo píše, ale vtom sa vypol a nedal sa znovu zapnúť. Kráľ sa chcel veľmi dozvedieť, čo počítač napísal, preto vyhlásil, že kto mu zapne počítač, tomu dá telefón. Všetci chceli telefón, ale nikto si s tým nevedel poradiť. - Hú, to je hrozné! – povedal nahnevaný kráľ. O niekoľko dní sa zjavili TRAJA. Pozreli na počítač a zistili, že nemá zapínač, ani zvuk – ani nič. Išli preto po elektrickú šnúru, že ho zapoja, ale ani tú sa im nepodarilo nájsť, ani na prvý, ani na druhý, ani na tretí deň. Konečne ju po troch dňoch našli a počítač zapojili. Neverili svojim očiam. - Jáááj, č o to jééé, utekajmééé, veď to je krokodíl! Bežmééé! -Áááááááá! Skryli sa v jednom starom bunkri, pozerajú okolo seba a nechápu, kde sú – húúú, čo to je? -To je teleport. Ideš tam, kam chceš. – Tak chceme byť tam, kde je počítač! Hneď sa aj teleportovali a ocitli sa v počítačovej miestnosti. Pozerajú okolo seba a s úžasom zistia, že sú vlastne niekde inde. -Och, veď toto je džungľa! 7

Slovenské rozprávky z celého sveta II

-Áno a tam je tiger! -Ten je rýchlejší ako krokodíl! -Vidíte ten bunker? -Čooo? Kde??? -Na strome. -Rýchlo, bežmeee! Vyliezli teda všetci traja na strom a skryli sa v bunkri, ale ako to už v rozprávkach býva, bola tam tma. -Zišla by sa nám baterka. Ideme ju pohľadať! Hľadali, hľadali, ale baterku nenašli. Radšej si pomysleli, že by už chceli byť v ozajstnej počítačovej miestnosti. Ako si to pomysleli, už tam aj boli. -Konečne, znovu sme tu, dobre sa poobzerajte, či nás to zase niekam nevyhodilo. Pripojili teda rýchlo elektrickú šnúru k počítaču a zavolali na kráľa. - Pán kráľ, máme to! -Tu máte trikrát iPhone 11, je to veľa, ale dám vám ich, – povedal kráľ. A počítač napísal, že je rok 1712.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Mačkovité Vianoce

V jeden krásny adventný večer sa na jednej farme narodilo šesť malých mačiatok. Boli také farebné, čo ešte na svete nikto nikdy nevidel. Prvá mačička bola tyrkysová, druhá modrá, tretia žltá, štvrtá zelená, piata fialová a na šiestej svietili všetky farby, ktoré existujú. Medzitým v meste pozerali dve dievčatá cez okno na zasneženú záhradu. Jedna z nich chvíľu predtým čítala knihu o mačkách, druhá sa hrala s telefónom, kde si akurát stiahla hru o mačkách. Prvé dievča sa volalo Nenna a druhé Halli.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

- Kedy si podľa teba nájdeme pod stromčekom živé mačičky? – spýtala sa Halli. - Neviem, aj teraz sme samy doma. Dúfam, že mami a oci donesú domov naozajstné mačky, – odpovedá Nenna. Zatiaľ na farme... Tyrkysová mačka Layni zobudila svoje sestry: - Zobuďte sa!!! Počula som gazdu, že nás chcú predať! Už aj našli tých, ktorí chcú na Vianoce kúpiť šesť mačiek. - Naozaj, je to pravda? – spýta sa žltá mačka Tľapka. - Naozaj, počula som! – plače Layni. - Och! – povie modrý Nechťa. - Ja chcem ostať tu! – rozkazuje zelený Listu. - Zlé rozhodnutie urobil gazda! Prečo? – čuduje sa fialový kocúrik menom Čokoláda. - A koľko z nás? – spytuje sa Kika. – Nemusia nás všetkých, nie? - Nás všetkých! – hnevá sa Layni, – o minútu nás pobalia a ideme. A už tam stáli rodičia. Mačky sa ocitli zrazu v jednom dome, kde si dve dievčatá akurát umývali zuby. Rodičia vložili mačičky pod vianočný stromček. Keď ich dievčatá uvideli, 10

Slovenské rozprávky z celého sveta II

veľmi sa radovali. V záhrade mali mačičky svoj dom a v noci sa v záhrade zabávali. Urobili si cestičku pod zemou, aby sa hocikedy stretli so svojou mačacou maminou. Nenna a Halli sa tešili, že dostali mačky. Super Vianoce a šťastný nový rok, mačky!

Slovenské rozprávky z celého sveta II

MOXY A ROXY Normálny život Vánok bol jemný a svieži, Roxy a Moxy odpočívali v pohodlnej nore. Obidve sa schúlili do klbka a ich červená kožušina spôsobila, že vyzerali ako dve malé ohnivé gule. Moxy zdvihla hlavu – cítila zvláštny zápach. Králik, pomyslela si. Snažím sa neprebudiť Roxy. Moxy sa priplazila k východu nory. „Zostaň tam a nehýb sa, slečna!“ zazvonil známy hlas za jej chrbtom. Moxy vedela, že prebudila Roxy. „Prečo ma opúšťaš?” ja by som tiež chcela zjesť králika, vieš? V Roxynom hlase bolo určité napätie. Otočila chvostom. „A kedy si ty naposledy chytila králika?“ posmievala sa. „Ach, ja som taká zručná, žeby som mohla jedného chytiť so zavretými očami,“ odpovedala Moxy a zdvihla s hrdosťou hlavu. Roxy zovrela tvár. „Nebuď hlúpa, pani Najlepšia Poľovnícka Dáma,“ povedala Roxy a napodobňovala Moxy. „Ty by si nechytila ani korytnačku schúlenú do panciera.” Potom Moxy zastonala a zvolala svojím drzým hrdým hlasom, akoby ju Roxy práve poslala na zradnú úlohu: „Ukážem ti to!” Hneď pokračovala: „A keď sa vrátim, dokážem ti, že sa mýliš a budeš ľutovať, čo si povedala.”Dobre, tak sa jej na chvíľu zbavím, hoci by sa mohla dostať do problémov. Ale spôsob, akým sa uberá, môže ľahko nalákať pytliaka.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

A ako Roxy hádala, naozaj to zaváňalo pytliakom – Moxy však tomu vôbec nevenovala pozornosť. Moxy v nebezpečenstve Keď sa Moxy pustila hlbšie do lesa, bolo jasné, že vietor je silnejší a stromy vyzerali, akoby boli narástli a boli väčšie. Aj keď bola vystrašená, snažila sa myslieť na veselé veci – možno v týchto lesoch sú aj nejaké pekné jednorožce, ktoré mi chcú pomôcť chytiť zajaca alebo ešte lepšie, vlka. Snažila sa zbaviť strachu, ale nebolo to užitočné. Zaňuchala potuchnutý vzduch. Mäso... ale nie čerstvé... teda trochu zhnité... nie však opekané. Moxi sa zasunula pod tkanú krabicu s kúskom jelenieho mäsa. Hmm, vonia to ako človek... človek !!!Moxy ostala vystrašená. Elegantne skĺzla pod pascu a zrazila stĺp, ktorý ju držal hore. Oops! Natiahla sa,že ho postaví, ale zdesene videla, že je to pasca. Kôš padol na ňu a zmrzla od strachu. Mala mäso, ale ocitla sa v pasci. Moxy sa cítila beznádejne. Zomriem tu! Vzlykala. Stretnuties Lizzie Moxy sa čoskoro vzdala túžby dostať sa na slobodu. Keď sa prebudila, stretla sa s úžasným pohľadom – ocitla sa v náručí mladého dievčaťa a čakala ju fľaša teplého mlieka. Toto je život ... pomyslela si, pomaly sa pozviechala a uzdravila. Dievča sedelo na drevenej posteli s mäkkou prešívanou prikrývkou , vedľa nej bol nočný stolík namaľovaný na bielo a obrázok dievčaťa s nádhernou ženou. V miestnosti bolo okno a z pohľadu Moxy sa zdalo, že sú vysoko v podkroví v dievčenskej izbe. Ach! Moxy sa snažila poškriabať na krku, pretože na ňom niečo viselo. Hm... obojok ... a krásny ružový... super. „Ocino povedal, že si ťa môžem nechať,“ povedalo dievča spevom, „ ak budeš poslúchať.” Zastavila sa v strede spevu. „Ach, kde sú moje spôsoby. Volám sa Lizzie a budem ťa volať... Callie.“Moxy sa prestala usmievať. Otvorila oči a zdvihla hlavu. Volám sa Moxy... Nie Callie. Myslím, že sa s tým budem musieť zmieriť a správať sa slušne, koniec koncov, nechcem zomrieť. Lizzie umiestnila Moxy do miniatúrneho lôžka, v ktorom bola mäkká ružová prikrývka. Moxy sa vo svojom živote nikdy necítila tak pohodlne. Život v luxuse Moxy čoskoro zabudla na Roxy a ročné obdobia sa striedali. Roxy zo všetkých síl hľadala Moxy, ale jediné miesto, na ktoré sa neodvážila pomyslieť – čo vyzeralo ako jediné vysvetlenie toho, kam zmizla – bolo miesto človeka, ako to nazývali. Moxy olizovala zo svojich drobných labiek „turecké potešenie“, ktoré upiekla Lizzina matka. Dom bol teplý, nie dusný a mal sladkú vôňu orgovánu. 14

Slovenské rozprávky z celého sveta II

V obývacej izbe jemne blikali sviečky. Po čase, ktorý plynul ako voda, Moxy čoskoro zabudla na zábavu, ktorú spolu s Roxy mávali. Namiesto toho bývala v luxuse s Lizzie a jej rodinou. „Callie, je tvoj čas na kúpanie!” Ale Moxy alebo Callie, ako ju Lizzie nazývala, bola zmätená. Chceš, aby som išla k rieke? Naposledy mi šťuka takmer vzala moju ľavú nohu! Moxy sa otočila z kolísky a rozhliadla sa smerom ku kúpeľni. Lizzie ju zdvihla a položila do starožitnej mramorovej vane. Vaňa sa čoskoro naplnila vodou a Lizzie odložila Callien obojok. Čo? Nie som hodná mať tento krásny, jemný a drahý obojok? Voda bola teplá. Je to oveľa lepšie ako kúpať sa v rieke, pomyslela si Moxy a pomaly sa brodila v teplej vode. Toto je najlepšie! Koho zaujíma, či je moje nové meno Callie? Milujem toto miesto! Usmiala sa a uspokojene zavrela oči. Potom, čo vystúpila z kúpeľa, bola osušená uterákom. „Maslové koláče! Hneď z rúry!“ kričala Lizzina mama. Moxy bola zmätená, keď Lizzie bežala smerom k sladkej vôni. Keď jej mama umiestnila sladké maslové koláče na pult, miestnosť bola plná vône vanilky. Lizzie si do úst vložila maslový koláč: „Mmmmmm…“ Hmmm, ak má Lizzie tieto veci rada, tak potom mi pravdepodobne budú chutiť tiež! Moxy skočila na pult a ukradla horúci koláč. „Hej! Callie, vráť sa!“ 15

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Úžasná Roxy Roxy zaňuchala do vzduchu. Od sneženia, ktoré bolo včera v noci, nedokázala určiť smer, ktorým sa pobrala Moxy. Nájdem ju! Dostala sa až na úpätie kopca a zadívala sa na chalupu. Cítila teplé mlieko a koláčiky, ponáhľala sa z kopca a priblížila sa ku dverám. Oh, dobre. Vždy je čas na prestávku maslového koláča. Bola však prekvapená, keď si všimla, že Moxy sedí na parapete a olizuje si drobné labky. „Moxy! Si to naozaj ty? Všade som ťa hľadala!“Obe cítili, ako si chýbali. Lizzie pozrela von oknom a usmiala sa: „To je tvoja priateľka? Musí byť celá zmrznutá. Poďme si ju zobrať, Callie.“Roxy však nepoznala toto meno. „Neboj sa, to som ja,“ Moxy mrkla na Roxy. „A pomenujem ťa Maxine! Callie a Maxine! Ach, aká si roztomilá!” vykríkla Lizzie. A boli šťastné. List babičke Nasledujúce ráno sa Lizzie rozhodla napísať list babičke. Milá babička, neviem sa dočkať, kedy prídem na tvoju chalupu cez jarné prázdniny. Nemôžem sa dočkať, kedy skočím do jazera. S Callie a Maxine to bude oveľa zábavnejšie. Sú to 16

Slovenské rozprávky z celého sveta II

moje dve líšky! S láskou, Lizzie Maxine a Callie nasledovali Lizzie von do nejakej veľkej červenej skrinky a vložili list dovnútra. „Teraz budeme čakať na odpoveď,“ povedala Lizzie. „Dúfam, že vás babička bude maťrada,” povzdychla si a pozrela na oblohu. Od chvíle, keď Lizzie poslala list, uplynulo niekoľko týždňov a dnes bola nadšená, keď videla, že dostala odpoveď. Mila Lizzie, som taká šťastná, že prídeš, a rada spoznám Callie a Maxine. Budeme plávať v jazere, mať túru po horách a budeme mať piknik. Uvidíme sa čoskoro. S láskou, tvoja babička Callie (Moxy) sa zamyslela, myšlienka opustiť svoj „domov“ bola nepríjemná. Práve prišli pred 3 mesiacmi. Cítila však niečo rybie a voňalo to po babičkinej ruke, bola znepokojená. Prečo by Lizzie chodila na dovolenku, keďsa tu majú tak dobre? Veľké cestovateľky Lizzie otvorila ružový šatník. „Tu si, Callie! Kde je Maxine?“ Lizzie poklepala nohou, rozhliadla sa po miestnosti a pozrela na okraj postele. Vytiahla prikrývky a plazila sa pod nimi. „Hlúpe líšky, prečo sa tak bojíte? Budete milovať babičku. Budeme plávať v jazere...“ Lizzie stále blábolila, až kým jej otec nezavolal. „Liz! Je čas vyraziť na cestu!’’ zakričal. Lizzie zdvihla kufrík a chytila líšky. Keď Lizzie vošla do auta, Maxine vkĺzla do kríkov. Callie sa snažila cítiť statočne a skočila na zadné sedadlo. Lizzie sa ponáhľala po Maxine. „Poď sem, ty malý darebák!” zasmiala sa Lizzie. Chytila ju ešte raz a za chvíľu boli preč. Páni... toto je také krásne... Pomysleli si obe líšky. Pozerali von z okna a smiali sa, keď pocítili, ako im vietor prechádza červenou kožušinou. Stali sa veľkými cestovateľkami. Stretnutie s babičkou Lizzie sa natiahla, aby pohladila spiace líšky. „Sme tu, spachtošky.” Obidve boli ohromené krásnou prírodou. Jazero, svetlé a dusné, žiariace za denného svetla. Lizzie si vzdychla a šťastne sa otočila. „No tak, choďte do babičkinej chalupy. Potom sa môžeme pozrieť na egreše a jelene,“ povedala vzrušene. Prešli po prašnej ceste a uvideli modrú chalupu. Žije tam?! Tá vec nevyzerá veľmi čisto, pomyslela si Callie kruto. Nie je to však oveľa čistejšie ako tvoja izba, pomyslela si Maxine. „Stavím sa, že ste tiež nadšené,” povedala Lizzie spevavým hlasom. Viedla ich hore kopcom a kráčala smerom k dverám, ktoré boli pootvorené – vôňa maslových koláčov sa uvoľnila. Lizzie zaklopala na dvere. Rovnako ako Maxine a Callie predpokladali – bola to stará žena s palicou, vlasy mala stočené v tesnom drdole. „Ahoj, Lizzie, vy tri musíte byť unavené, vojdite dovnútra.” Jej hlas znel ako hlas babky

Slovenské rozprávky z celého sveta II

z rozprávky, bol jemný a sladký. Roxy a Moxy však mali stále nepríjemný pocit. Prechádzka v lese Babička jemne položila Roxy a Moxy na pohovku. Bol to vlastne kožený gauč. Roxy hneď dostala nápad. „Moxy,” zašepkala. „Áno?“ odpovedala Moxy. „Poškriabem tento gauč,” povedala Roxy. „Nie !!! Roxy, to je babičkin!“ zasyčala Moxy. Roxy ju ignorovala. Jemne začala škriabať gauč, ale jej škrabance boli stále agresívnejšie. Keď náhle prišla babička, jej oči boli doširoka otvorené a čeľusť jej ovisla. „Hrozné, hrozné potvory!!!“ kričala. „Zaplatíte za to!!!” A náhle vyletela z miestnosti. „Nemyslím si, že líšky sú potvory... Ale koho to zaujíma? Ja to ani neviem,“ povedala Moxy vo fox jazyku. Roxy prevrátila očami v šialenom a závistlivom zdesení. Hneď potom sa objavila Lizzie. „Hej, idem na prechádzku, aby som nazbierala huby a černice,“ povedala šťastne. „Ale babička povedala, že vás nechce vidieť, takže je najlepšie nechať vás tu.“ Roxy druhýkrát prevrátila očami. Lizzie, sme líšky, žili sme vo voľnej prírode! Moxy si povzdychla znechutene. „Och, a ona ani nevie, že babička nám smrdí rybacinou!” Moxy sa snažila, aby jej hlas znel chladne a drsne. Lizzie zabuchla dvere a už jej nebolo. Babička sa otočila: „Teraz sa idem s vami vysporiadať...” Popadla metlu, ktorá ležala vedľa stola. „Čo ste to urobili?” spýtala sa. Roxy a Moxy zagánili na staršiu ženu. „Grrrrrrrrrrrraaaaaaaaaaaaaaaaahhhhhhhhhhhhhhhh !!!” kričala babička, šľahajúc metlou 18

Slovenské rozprávky z celého sveta II

v každom smere, akoby bola slepá. Obidve líšky sa rozbehli pod pohovku a babička krúžila okolo. Moxy začala bručať tému „Čeľuste“, ktorá zodpovedala situácii, v ktorej sa práve nachádzali. Babička sklonila hlavu pod pohovku a usmiala sa zubatým úsmevom. Ich jediným ľahkým únikom by bol gauč naproti nim. Ale tam bol babičkin chrbát. „Sme stratené!” povedala Callie a omdlela na Maxine. „Nebuď dramatická, Moxy, veľký herec!” povedala Roxy. „Musíme sa dostať k tej druhej pohovke!“ zakričala pripravená na útek. Roxy a Moxy nabrali smer, ale skôr, ako sa mohli dostať kamkoľvek, cítili, že ich chytila ruka. „Mám vás!“ zamračila sa babka a zdvihla ich. Vtedy sa dvere otvorili. „Som späť!” povedala Lizzie silným hlasom a položila svoj košík na konferenčný stolík. Babička zalapala po dychu. Ach, Lizzie, ty si zachránca! Potešili sa líšky a vyškriabali sa z úchopu babičky. „Ach, Lizzie, práve som ich chcela dať do kúpeľa... Teraz môžeš pomôcť!” Babička sa nervózne zasmiala, keď kráčala hore po schodoch. „Och, ale babička... Práve som sa ich chystala...” povedala zmäteným tónom Lizzie. „Ach, ale... hrali sa v blate,” povedala babička. „Aj tak ich umyjeme, vystriekame vodou,“ pokúsila sa skryť úsmev. Útek Od chvíle, keď Roxy poškriabala gauč, bola babička k Roxy a Moxy nevraživá. Maxine a Callie si podriemkavali na posteli, keď babička náhle vtrhla dovnútra s metlou. „Preč z postele! Von! Vyotravné mačky !!!“kričala. „Nie sme mačky!” povedala Roxy, prevrátila očami a udrela si čelo. Babička prenasledovala Callie a Maxine ako posadnutá. Roxy a Moxy vyskočili zo psích dverí, ktoré Lizzie nainštalovala. Keď však vyšli von, stuhli. „Sme vonku!” povedali spolu nadšene. Svieža vôňa borovíc a lesknúca sa rieka ich nadchli opäť slobodou. Obe sestry utiekli do lesa a nikdy sa nevrátili. O pár hodín neskôr sa Roxy a Moxy v lese dostali na mýtinu a to, čo videli, bolo neočakávané...

Slovenské rozprávky z celého sveta II

á peklom dycha á Pycha Kedysi dávno... Alebo nie, takto! Kde bolo, tam bolo, bol jeden krásny zelený les. V tom lese žil zajac. Mal krásny kožuch, bol veľmi domýšľavý a pyšný. Všetkým rád ukazoval, ako dobre skáče a ešte lepšie vie behať. Nemal preto veľa kamarátov, len jedného. Medveďa. Raz zrána sa spolu prechádzali po lese, keď zajac hovorí: „Ty, medveď, vieš skákať ako ja?“ Medveď odpovedal: „Nie, neviem, pretože som príliš vysoký a ťažký.“ Zajac sa na tom zasmial: „Ha-haha! Som lepší ako ty!“A pomaly sa prechádzali lesom ďalej. Po chvíli zajac opäť prehovoril: „Ty, medveď! Vieš tak rýchlo behať ako ja?“ Medveď smutno odpovedal: „Nie, som príliš ťažký.“ Zajac sa rozosmial ešte raz. O chvíľku pokračovali ďalej. Keď zajac skákal hore-dolu, náhodne sa zachytil kožuchom o konár stromu. Vyplašil sa a rozkričal sa: „Medveď, medveď, pomôž mi, prosím ťa!“ Medveď sa pozrel na zajaca a odpovedal: „Nie, predsa si povedal, že si lepší ako ja.“ Zajac sklopil uši: „Prepáč mi, už viem...Nikdy nebudem taký...Taký pyšný.“ A dobrosrdečný medveď zajacovi pomohol. Pyšný zajac si uvedomil, že si musíme vážiť každého.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

O psíkovi a mačičke Bolo, nebolo, možno aj bolo...V jednej blízkej či ďalekej krajine žil malý pes. Nemal rodinu, nemal kamarátov. Bol to túlavý pes. Každé ráno sa vydal na cestu a každý večer bol niekde ďaleko-blízko. Raz popoludní stretol na ceste mačku. „Kam kráčaš?“ spýtal sa. Mačka smutno pozrela na psa. „Len tak, ani sama neviem...“ „Poď so mnou,“ povedal pes. A tak spolu kráčali ďalej cestou-necestou. Nevedeli, čo ich čaká. Na druhý deň ráno mačka ochorela. Pes nevedel, čo má robiť, a tak išiel hľadať pomoc. Stretol prasa. „Prosím ťa, môžeš mi pomôcť?“ prosil pes. „ A ako ti môžem pomôcť?“ „ Moja kamarátka, mačka je chorá...“ V tom zhone si pes ani nevšimol, že to nie je obyčajné prasa, ale zlaté. Prasiatko pristúpilo k chorej mačke. Jedným pohľadom a jedným pohladením mačku vyliečilo. „Ty si naozaj fantastická! Pomohla si!“ Prasiatko pozrelo veselými očkami na mačku: „To nie ja! To pekný pohľad a pohladkanie pomohlo!“ Odvtedy každá mačka sladko mňauká, ak ju niekto s láskou hladká.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Nebezpečenstvo krásnej divočiny

Ďaleko od nás, v zákutiach hlbokého oceánu, bol čarovný ostrov Slovantis. Prečo čarovný? Predsa silou zvieracieho priateľstva! Žili na ňom zvieratká: biely tiger, sova, mačka, psík, čierno-zlatá rybka a koník. Všetci sa priatelili a robili veľa vecí spolu. Hrali sa spolu na naháňačku tieňov, zbierali a jedli voňavé kvetiny a sladučké jablká, pili čerstvú dúhu, ba aj spávali vedľa seba na obláčikoch z cukrovej vaty. Žili v zhode a nikdy sa nehádali. V jeden slnečný deň, keď sa práve zvieratká spolu hrali, začuli zrazu hrôzostrašný zvuk. Na kraji čarovného ostrova sa vypínala obrovská sopka, ktorá doteraz len tichučko odpočívala a ani len nevzdychla. Skoro na ňu obyvatelia čarovného ostrova celkom zabudli. Zvieratká si uvedomili, že ten hrozný zvuk pochádza práve z nej. Múdra sova všetkým povedala, že sopka pravdepodobne každú chvíľu vybuchne a kamaráti sa začali veľmi báť. „Čo s nami bude?” nariekali. Kľudná mačka však všetkých upokojovala, pretože bolo potrebné čím skôr vymyslieť záchranný plán. Vtom biely tiger zakričal: „Musíme ihneď svoj 25

Slovenské rozprávky z celého sveta II

milovaný čarovný ostrov opustiť a nájsť si bezpečie!” Ale kde? A ako? Usilovne rozmýšľali, ako sa majú zachrániť. Zrazu psíček dostal výborný nápad a povedal: „Môžeme sa spýtať veľkej veľryby, aby nás odviezla na bezpečné miesto!” Čierno-zlatá rybka išla hneď ich kamarátku veľrybu pohľadať a spolu priplávali k čarovnému ostrovu, z ktorého sa desivé zvuky ozývali čoraz silnejšie. Koník všetkých hnal, aby sa ponáhľali. Všetky zvieratká po jednom na veľrybu vysadli a akoby na rýchlej lodi hnali sa čo najďalej od hnevom vybuchujúcej sopky na nový, bezpečný ostrov. Netrvalo dlho a podarilo sa im ho nájsť. Vytvorili si nielen nový domov, ale stretli aj nových zvieracích kamarátov. Obrovská sila priateľstva sa ukázala v najslabšej chvíli. Všetky zvieratká nažívali spolu šťastne, ale to je už celkom iný príbeh.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Ako to len spávajú?

A veru všelijako. Pravdepodobne zvieratká, ako napríklad jazvec, len podriemkávajú. Niekedy sa zobudia a zase zaspia. A niektoré, takí ako ježkovia, tak hlboko spia, že ich puškou nezobudíš. Medvede, to sú také zvieratá, ktoré spia nie veľmi hlboko. V jeden prekrásny zimný deň sa mamka-medvedica zobudí, aby svojim detičkám ukázala svet. A potom, len si predstavte, maličké medvedíky znova zaspia. Zobúdzajú sa len pocmúľať mliečka a trošku sa pohrať. A potom, šup do kolísky! Myšičky prichádzajú na svet pod snehovou perinkou v norkách. A maličké pavúčiky zimujú pod kôrkou stromu. Sú malulinké premaľulinké a mrazu sa neboja. Keď zasvieti slniečko, povychádzajú zo svojej skrýše. A ja zimujem v dome, v ktorom je vždy teplo, kde rozvoniavajú babkine koláče. Spolu so mnou tu býva aj 365 rozprávok. Takto si bývam, poslúcham mamku, ocka, babku. A čakám...Čakám... Veľmi čakám prvý sniežik... 28

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Plašenie v lese Кde bolo, kde nebolo, bolo to za dávnych čias, keď zvieratá rozprávali. A bolo to tak. Medveďovi sa zachcelo ochutnať medu od biedneho človeka. Zaliezol si na dvor, vytiahol med a chutná ho. Keď to uvidel chudobný človek, zobral pušku, nabil ju soľou a buch po medveďovi. Ten druhý ničomu nerozumel, kým nepocítil bôľ. Začal medveď utekať do lesa. V tom čase pani Líška prišla ku kmotrovi Vlkovi. A čo vidí– medveď, ten utekajúc do lesa, prehorko vyje. -Kmotrík, čo sa deje s medveďom? –pýta sa Líška. -Skadiаľ ja viem. Poďme k nemu, iste nám všetko vyrozpráva. Prišli k medveďovi a ten len vyje, zavýja, ale povedať nič nemôže. Začudovali sa kmotrovia. -Kmotra, pozri sa, nie je s ním dobre. -Veď vidím aj sama. Nevidíme každodenne vyjúceho medveďa,– povedala Líška.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

-Čo s ním máme urobiť? Veď ho nenecháme len tak umrieť, predsa potrebujе našu pomoc,– rozmýšľal Vlk. -Čo budeme robiť? -Nevidíš, zmrzol. Ťahajme ho do chalupy a potom niečo vymyslíme. Zaniesli ho do chalupу, uložili pod pec a sami si sadli ďalej. Ktovie, čo môže spraviť medvedisko. Sedeli a sedeli, ale Líška nemala trpezlivosť. Zmyslela si, že vyšetrí medveďa. -U-u-u-u-u-u-u-u-u,– vyl medvedisko. -Pozri sa kmotrička, vyje aj naďalej. Čo s ním spravíme? -Vieš čo, mám nápad. Potrebujeme ho nakŕmiť. Som génius. -Nakŕmiť? Pozri sa, je dosť najedený. -Vlk, ty mlč. Rozum som ja, ty si sila. Ty choď za jahodami, ja za chlebom. O chvíľu bude pacient zdravý. O hodinu sa stretli kmotrovci na dohodnutom mieste. -Aj medík si doniesol, ale kde je malina? -Raduj sa, že som živý ostal. Pozri sa, aký som poštípaný. Každý si pomyslí, že je to nová móda. Іste mi aj vrana bude závidieť. -Vĺčik, čo si taký zmaľovaný, či ťa osy poštípali? To nie je móda, ale na smiech boží. Keď si ho už doniesol, daj ho sem. Zobrala a nakŕmila medveďa. Čo len s ním narobili, nič mu nepomohlo. Medveď vyl a vyl... -No čo, kmotra, márne sú tvoje namáhania. -Nehovor, ty zbabelec, veď potrebuje za jedlom zapiť. Nevidíš, že je smädný? A čo ešte potrebujú medvede pre šťastie? -Mám doniesť vodu? Dobre, čakaj ma tu. Vlk šiel po vodu a líška zostala pri medveďovi. Čoskoro sa vrátil s vodou a začal rozprávať, ako zobral zajačikovi pohár, nabral doň vody a tak sa zarozprával... ani sám nezbadal, ako spadol a udrel medveďa po papuli. Voda sa rozliala a medvedisko hrozne ručal . 30

Slovenské rozprávky z celého sveta II

-Už nemám silу, odveďme ho ku zvieratám, nech ony rozhodnú, čo s prekliatym medvediskom robiť. Priviedli ho ku zvieratám, vyrozprávali, čo sa stalo a premýšľali ako pomôcť bedárovi. Zajko, ako predstavený zvierat, vystúpil: -Namojveru, nášho rozumu je málo, aby sme pomohli chudákovi, musíme sa poradiť s lesným Jeleňom, ten vie všetko, ten nám veru pomôže. Lesní obyvatelia sa pobrali k jeho chalupe. Búchali mu na dvere, ale nikto neotvoril, preto sa rozhodli vojsť dnu. Tu začuli hlas: -Ahojte, priatelia. Je pekné počasie. Rád vás stretávam vo svojom domčeku. Prečo ste prišli? -Premúdry Jeleň, potrebujeme tvoju radu, povedz, ako máme pomôcť tomuto medveďovi, ktorý vyje a vyje. Jeleň ošetril medveďa a povedal: -Myslím si, že vyje, lebo niečo ukradol. Privlastnil si cudziu vec. -Kde máme vziať, čo potrebujeme? Veď obchody tu nemáme. My bývame v lese,– kričali zvieratá. -Myslím si, že ja zranený,– pokračoval Jeleň. Pozrite sa, na nohe má ranu. -Preto toľko vyje, ale nič mu nepomohlo? Vlk mal veľké a zlostné oči. -Tak ja som mu zadarmo slúžil. -Čo môžem povedať, – pokračoval Jeleň,– nič sa späť nenavráti. Preto musíte navždy pamätať, že cudzie veci si nesmieme privlastňovať. Medveď dostal, čo si zaslúžil. Už nikdy viac nebude kradnúť chudobným ľuďom med. A vy všetci pamätajte – kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Prečo sliepky nelietajú?

Opäť, kde bolo, tam bolo, bola raz jedna sliepka, ktorá vedela lietať. Všetky ostatné sliepky boli na ňu a na jej lietajúce schopnosti hrdé. Jedného dňa vzlietla sliepka tak vysoko, že ju to zafúkalo až do Vysokých Tatier. Hneď po prílete stretla vo Vysokých Tatrách kamzíka, ktorého sa veľmi naľakala. „A ty si kto?“ „Ja som kamzík.“ „A ja som sliepka, ktorá vie lietať.“ „A to ako? Sliepky, predsa nevedia lietať.“ „No väčšina nie, ale ja som vedela lietať, už keď som mala jeden rok. A teraz, keď som tak vysoko vyletela, som si uvedomila, žeby som už chcela ísť domov. Vieš, ako sa dostanem domov?“ „Áno, viem.“ „Ale ja nechcem ísť k ľuďom, lebo tí majú zbraň a zjedli by ma.“ „Keď chceš, budem sedieť na tebe a budem ti ukazovať smer.“ Leteli, leteli, no sliepka dlho nevydržala letieť a spadla. „A ísť peši, môžeš?“ spýtal sa kamzík. „Nie!“ „Keď nie, tak ťa ponesiem.“ A tak išli. Ale kamzík nevládal. A keďže nevládali obaja, sliepka povedala, že už nebude nikdy lietať. A svoje slovo dodržala dodnes.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Kamarátstvo sa uvidí v biede Kde bolo, tam bolo – bol raz jeden páv. Volal sa jednoducho, Ďuro. Býval v neďalekej ZOO a nemal nikoho. Ani kamarátov, ani rodičov. Jedného obyčajného dňa sa Ďuro prechádzal medzi ľuďmi. Ako sa tak prechádza, zrazu z jednej tašky vyliezol pred ním malý dráčik. Tiež ho priniesli zo ZOO. Ten dráčik sa volal Rudko. Len čo sa uvideli, hneď porozumeli, že sa spolu kamarátiť nemôžu. Prišli Vianoce a Rudko sa s Ďurom neskamarátili. Keď nadišiel čas vianočných prianí, Ďuro si povedal, že sa chce skamarátiť s Rudkom. A Rudko zase, že sa chce skamarátiť s Ďurom. Prišla jar. Ďuro bol veľmi hladný, že by zjedol hocičo. Odbehol preto do kuchyne, že si zoberie trochu zrna. Ale v tom momente prišiel človek a chcel páva zamknúť do klietky. No dráčik pávovi nakoniec pomohol a stali sa najlepšími kamarátmi na svete.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Cesta na Mesiac „5, 4, 3, 2, 1 – štart!” Dobrý deň, volám sa pán Chlpáčik, som kocúr domáci a dnes som sa rozhodol ísť na výlet do ďalekého vesmíru. Určite sa zastavím aj na Mesiaci. Letím smerom k oblohe tak vysoko, ako je to len možné, aby som sa dostal do vesmíru. A tiež musím stlačiť všetky tieto tlačidlá, aby som sa dostal ešte vyššie na oblohu – až do vesmíru. Ja letím! Ja naozaj letím! Ok, práve som opustil atmosféru a už som vo vesmíre. V diaľke vidím Zem, teda asi je to Zem. Taká bielo-modrá, zelená fľakatá gulička s akou som sa minule naháňal po izbe, keď si môj veľký ľudský priateľ robil model vesmíru z peny. Ale táto je skutočná, naša Zem! Opúšťam milióny mojich mačacích priateľov a letím vpred. Wow, hompáľa ma to po rakete zo strany na stranu... ach, strácam gravitáciu. Páni, je to krásne, akoby boli všetky hviezdy rozptýlené po oblohe, dokonca ticho je tak upokojujúce a nič ma neruší. Ach, môj bože, je to úžasné! Vidím žiarivý, šedý Mesiac. Pomaly sa k nemu približujem, k tomuto mystickému Mesiacu. Už asi začínam pomaly chápať tie bláznivé tvory – psov, keď naň v noci vyjú. Čo na ňom vidia – je úžasný! Ok, som pripravený pristáť. Hneď

Slovenské rozprávky z celého sveta II

teraz musím stlačiť tlačidlá, stlačiť brzdu, aby som mohol pristáť a... Bum! Konečne som pristál na Mesiaci. Je čas ísť von, aby som to preskúmal. Otvoril som dvere a urobil skok so všetkými svojimi tlapami na prachový povrch. Zanechávam odtlačok svojich štyroch labiek, aby sa na mňa nezabudlo. Čo taký Armstrong, že jedna. Ja hneď štyri naraz. Chodím po lesklom Mesiaci, okolo mňa veľa kráterov, zem je mäkká so sivou farbou ako prach. Wow, je to naozaj magické. Mňau mňau! Ach, môj bože, čo to je? Sú tu ďalšie mačky, s ktorými by som sa mohol skamarátiť? Mňau, mňau, ssss, sssss! Počkajte, to nie je mačka, oh, to je môj drahý ľudský priateľ, ktorý sa o mňa tak stará, a vždy mi dáva dobroty. Mimochodom, najradšej mám tuniaka – aby som nezabudol. Som skutočne hladný. Dobre, je čas sa zobudiť. Hurá! Je čas ísť jesť. Páni, to bol ale zaujímavý sen. Mňau!

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Zázračné bylinky

Žila raz kuvajtská princezná Mona. Veľmi ľúbila zvieratká, ale špeciálne milovala svojho vtáčika. Jedného dňa vtáčik ťažko ochorel a Mona sa mu rozhodla pomôcť. Skúšala všetko, ale nič vtáčikovi nepomáhalo. Dozvedela sa ale o zázračnom mieste, ktoré sa nachádza na jednej z kysuckých lúk vo Vychylovke. Neváhala a vychystala sa na cestu. Čarovné miesto nebolo ľahko nájsť, ale našťastie, stretla psíka Azira. Ten jej hneď poradil, kadiaľ má ísť. ,,Chod doprava,” zaštekal. Po krátkej dobe sa princezná Mona ocitla na zázračnej lúke, kde nazbierala repík a prasličku. Celá prešťastná cestovala späť za svojím vtáčikom. Vtáčik vyzdravel a odvtedy každé leto cestovali na zázračné miesto na Kysuciach.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Kocúrik Kasper Máme doma kocúrika. on sa Kasper volá. Chce sa so mnou hrať, aby som s ním bola. Prváčka som, učím sa v škole písať a čítať. Kasper doma čaká ma, maškrtku vie pýtať.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

KDE BOLO, TAM BOLO

Kde bolo, tam bolo, za tromi kopcami žili babka a dedko v chalúpke s mobilnými telefónmi. Jedného dňa dedko dostal chuť na niečo sladké. Mobilným telefónom zavolal do reštaurácie, nech im prinesú sedem pampúšikov. Keď dedkovi a babke priniesli pampúšiky, každý zjedol tri a ten jeden zvyšný pampúšik vyskočil dedkovi z podnosu a vybral sa na vandrovku do sveta. Keď pampúšik vyšiel z chalúpky von, cestoval lesom a tu stretol medveďa, ktorý sedel pod vŕbou a hral hry na mobile. Pampúšik sa ho opýtal, či by sa hral s ním. Medveď mu odpovedal, že má dôležitejšiu prácu. Pampúšik šiel ďalej. Stretol kamaráta vlka a opýtal sa ho: „Počuj, kamarát, chceš sa so mnou hrať?“ A vlk mu odpovedal: „Nie, nechcem, lebo mám múdrejšiu prácu.“ Pampúšik šiel ďalej. Stretol zajaca a opýtal sa ho, či sa s ním chce hrať. A zajac mu odpovedal, že nechce, lebo hrá radšej jednu zaujímavú hru na mobile, než sa hrať s nejakým pampúšikom. „Ech, kde nič, tu nič,“ povedal pampúšik. Nestrácal nádej a šiel ďalej. Po dlhej ceste stretol líštičku. A ona sa ho opýtala: „Chceš sa hrať so mnou, kamarát? “ Pampúšik veselo odpovedal: „Áno, chcem.“ Tak sa hrali a hrajú sa až dodnes a na mobilné telefóny ani nepomýšľajú. Babka a dedko boli veľmi smutní, lebo si nemohli zasa zamaškrtiť na tom jednom pampúšiku, ktorý im znenazdajky vyskočil z podnosu.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Farma Na jednej farme žil farmár dedo Jozef. Na tej farme žili s ním spolu ovečka a koník. Počas horúcich letných prázdnin prišla k nemu vnučka Ema. Pretože bola z mesta, nevedela, ako sa správať na farme. Keď ju v jedno ráno dedo Jozef poprosil, aby mu pomohla s kŕmením ovečky a koníka, ona namiesto toho rozsypala jedlo na zem. Zvieratká sa na Emu zúrivo pozreli, lebo boli hladné. Koník začal kopať a ovečka bečať. Dedo Jozef sa rýchlo pribehol pozrieť, čo sa stalo. Potom zavolal na Emu a opýtal sa: „Čo sa stalo?“ Ema neodpovedala. Dedo Jozef jej povedal, že tým, čo spravila, vystrašila zvieratká. Ema sa veľmi hanbila za to, čo spravila. Mrzelo ju to a opýtala sa deda Jozefa, ako to všetko môže napraviť. Dedo Jozef jej všetko ukázal a vysvetlil. Ema sa veľmi snažila slušne správať k zvieratkám a ony sa jej za to odvďačili, že sa s ňou hrali. Dedo Jozef si všimol, ako Ema zmenila svoje správanie k zvieratkám, a tak sa rozhodol, že jej kúpi k narodeninám šteniatko. Ema bola veľmi šťastná z narodeninového darčeka. Dala mu meno Riško. Celé dni s ním trávila vonku, hrala sa s ním a trénovala ho. Ema vymyslela hru, čo mohli hrať všetci. Takto trávili čas spolu až do konca prázdnin a bolo im super. Keď prišiel posledný deň prázdnin, bola veľmi smutná. Dedo Jozef jej povedal, že si šteniatko môže zobrať so sebou do mesta. Eme sa vôbec nechcelo odísť, ale keď jej dedo Jozef povedal, že môže prísť na farmu, kedy sa jej chce, Ema odišla a bola šťastná.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Vyvolenyá Babroško bol psík, ktorý vyrastal na dvore uja Paľa. On mal aj dvoch bratov, s ktorými sa po celý deň naháňal a pretekal. V pretekoch nikdy nevyhral, lebo jeho bratia boli silnejší a smelší. Z tohto dôvodu ho ujo tak aj pomenoval, lebo mu pripadal ako trpaslík Babroš. Dni plynuli a nadišiel čas, aby si šteniatka našli novú rodinu. Babroško bol veľmi smutný, lebo si ho nikto nevybral. Cítil sa opustený, sklamaný a neužitočný. Jedného dňa, keď ako obyčajne ležal na svojej deke, počul, ako gazda hovorí svojej manželke, že ho dá do školy. Zodvihol uši, zrak sa mu zaostril a pozorne počúval. V mysli si kládol milión otázok: „Čo je to škola? Veď obyčajné psy nechodia do školy. Oni ma tam pošlú, lebo som slaboch a zbabelec? Čo povedia moji bratia? Oni sú úspešní a ja mám ísť do nejakej školy?“ Už na druhé ráno pred domom zastalo čudné auto s veľkým nápisom, VÝCVIK VODIACICH PSOV, z ktorého vystúpili nejakí chlapi. Všetko sa tak rýchlo

Slovenské rozprávky z celého sveta II

zomlelo, že keď sa Babroško spamätal, už bol za mrežami.„Budem volať o pomoc? Ale veď ma nikto nechce, oni ma tam posielajú.“ Od toľkého premýšľania ani nezbadal, ako rýchlo ubehol čas. Keď sa spamätal, bol už v nejakej miestnosti s inými psami. Títo psi boli tiež vyľakaní a smutní ako aj Babroško. Mrzelo ich, že ich majitelia opustili. Zrazu sa otvorili dvere. Vošiel muž. Prehovoril silným hlasom: „Vy ste vyvolení! Vo svete tmy, v ktorom niektorí z nás žijú, jediný záblesk svetla pochádza od najlepšieho priateľa človeka. Vodiaci pes, ktorý vedie slepých ľudí mestskou džungľou, sa musí ubezpečiť, že jeho ľudský priateľ je v bezpečí na každom kroku. Na rozdiel od vašich kamarátov, ktorí sa vyvaľujú na pohovke celý deň, vy, vodiace psy, budete tvrdo pracovať, neprestajne, až do vašej smrti! Vodiaci psi musia byť dôveryhodní, inteligentní, priateľskí, poslušní a odhodlaní. Štandardy našej školy sú vysoké a iba polovica alebo tri štvrtiny z vás dokážu ukončiť kurz a vodiť nevidiacich!“ ukončil chovateľ prísnym hlasom. Všade okolo bolo ticho, len v Babroškových ušiach sa ozývala ako ozvena veta: „Vy ste tí vyvolení!“ Nasledovalo 6 mesiacov tvrdého trénovania, počas ktorého sa vybrané šteniatka učili stýkať sa s inými zvieratami a inými ľuďmi, učili sa cítiť sa pohodlne a sebaisto v každej situácii, zvykali si na všetky druhy zvukov, obrazov a rôzne vône. Naučili sa cestovať hromadnou dopravou, po rušných uliciach, byť pokojní v obchodoch a výťahoch. Babroško tvrdo pracoval, chcel byť ten najlepší. Prišiel deň hodnotenia. Posledná etapa kurzu. Do školy dorazila skupina ľudí so slnečnými okuliarmi. Medzi psami nastal ruch a Babroško pocítil nepokoj: „To budú oni! To sú oni, noví majitelia, nevidiaci!“ a posadil sa netrpezlivo na zadné nohy. Na prvý pohľad jeho pozornosť zaujal malý, útly chlapec, ktorý zaostával za skupinou a neisto poklepkával všetko okolo seba bielou paličkou. „To je on, to je 43

Slovenské rozprávky z celého sveta II

on, môj nový majiteľ!“ rozbúchalo sa Babroškovi srdce a pocítil veľkú radosť. Zľahka sa priblížil k deväťročnému Dušankovi, ktorý si ho všimol a v okamihu sa k nemu pritúlil. Od prvej chvíle vedeli, že patria k sebe. Boli si takí podobní. Chovateľ ich zblíženie zbadal, podišiel k nim a mäkkým hlasom prehovoril: „Dušanko, toto je Babroško.“ Od tej chvíle boli títo dvaja nerozlučiteľní. Dušanko denne chodil za Babroškom. Spolu sa učili vzájomne si dôverovať, spolupracovať. Dušanko sa učil príkazy a Babroško sa učil počúvať. Po ukončení kurzu Dušanko už nemusel chodiť pomalými krokmi a pomocou palice narážať na každú možnú prekážku. Babroško rýchlo zaznamenal a sledoval trasu, ktorá podľa neho nemala prekážky. Od jedného rohu ulice po druhý sledoval, či je cesta voľná. Jedného dňa sa Dušanko ponáhľal do svojej školy, lebo meškal, no na rohu ulice pred priechodom pre chodcov, Babroško zastal. Mladý majiteľ mu nariadil, aby pokračoval v ceste, ale pes neposlúchol jeho príkaz, lebo videl, že sa blíži auto. Dušankov otec ich sledoval z malej vzdialenosti a bol nadšený z toho, aký úžasný je Babroško, ako zvláda situáciu sám. Na konci dňa, keď prišli domov, bol Babroško odmenený láskou a kulinárskymi špecialitami. Dušanko je veľmi pripútaný k svojmu psovi a nesmierne ho rešpektuje, miluje ho aj celá jeho nová rodina. A tak ten malý a nesmelý Babroško, ktorého nikto nechcel, sa pri Dušankovi stal psom na plný úväzok, čiže stal sa VYVOLENÝM, tak ako mu to sľuboval inštruktor v škole.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

á Hadov vylet na Slovensko Bol raz jeden had a ten sa jedného letného dňa vybral na výlet s kamarátmi. Išiel s tigrom, myšou a zajacom. Nastúpili do lietadla a chceli ísť na výlet na Slovensko, ale pristáli v Anglicku. Zajko sa čudoval: „Kde sme to? Toto nevyzerá na Slovensko. Je mi zima! Na Slovensku nebýva takáto zima v lete!” „Áno, určite takto chladno teraz na Slovensku nie je,” nariekal tiger. Myš zrazu zvolala: „Ja to tu poznám! Sme v Anglicku, nie na Slovensku. Všade sú nápisy v angličtine.“ Tiger to rýchlo vyriešil, kúpil nové letenky na Slovensko. Keď tam doleteli, išli na výlet k rieke Dunaj a pozreli si Bratislavský hrad, ktorý je na kopci. Na hrade vyšli do najvyššej veže, z ktorej videli celé mesto. Zajko a tiger sa zľakli tej výšky a prosili myšku s hadom, aby už išli dole na zem. Myške sa tam naopak veľmi páčilo a chcela tam zostať bývať. „Myška, musíme ísť pozrieť ešte veľa krásnych miest na Slovensku,” povedal jej had. Myška vedela, že už nikdy neuvidí toto mesto, keď odíde a nebude už takto vysoko. Bola smutná, ale vedela, že musí ísť s kamarátmi. Had objal myšku a pošepkal jej: „Uvidíš, Spišský hrad sa ti bude tiež veľmi páčiť. Na Slovensku je veľa krásnych hradov a my si ich pôjdeme pozrieť všetky.” Myška sa usmiala a zišla s hadom, tigrom a zajkom dole z veže.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

š Čo je štastie Šťastie je, keď niečo vyhrám a keď darček dostanem. Šťastie je, keď som s rodinou a niekomu pomôžem. Šťastie je, keď ja tancujem, keď sa so mnou hrá kamarát. Šťastie je, keď krajinou cestujem, keď viem, že ma má niekto rád. To je moje šťastie.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Ja a škrečok Rafael Jedného dňa moja babka kúpila škrečka. Dali sme mu meno Rafael. Je veľmi maličký, ale zato veľmi rýchly. Kúpili sme mu veľkú klietku na bývanie a veľmi sa mu tam páči. Neuveríte ale, čo sa stalo jedného dňa. Ja a môj bratranec Max sme vybrali Rafaela von, lebo sme chceli vyčistiť jeho domček. Zrazu nám zmizol a nikto ho nevedel nájsť. Prehľadali sme celý dom a viete, kde sme ho našli? Schoval sa do izby mojich starých rodičov pod posteľ. Babka mu ponúkla mrkvu a my sme ho rýchlo chytili. Dali sme ho do takej malej priesvitnej lopty, ktorá je určená pre škrečkov. V tej sa mohol pohybovať, ako len chcel. Rafael v nej vyzeral veľmi smiešne, ale asi sa mu tam aj páčilo. Keď sme konečne vyčistili jeho klietku a dali ho do nej naspäť, vyzeral veľmi šťastný, že je zase doma.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Filip a jeho šteniatka Kde bolo, tam bolo, bol jeden chlapec menom Filip. Filip bol chlapec ako každý iný. Každé ráno vstal a išiel do školy. Raz takto na ceste našiel dve malé šteniatka. „Haloooooo!’’ vykríkol Filip. Keď nikoho nevidel, vzal šteniatka do vaku a pobral sa na vyučovanie. Doniesol ich do triedy. Šteniatka boli veľmi nezbedné a veľmi hravé, tak sa rozutekali po celej triede. „Kto tu má psa?!” prísne sa opýtala pani učiteľka. Filip sa postavil pred tabuľu a porozprával, čo sa mu ráno prihodilo po ceste do školy. Všetci sa potešili a šteniatka si nechali. Spoločne im postavili búdu na dvore školy. Cez prestávky im nosili dobrôtky, starali sa o ne a hrali sa spolu snimi.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Tajomstvo o zvieratách

Každý predsa vie, že dinosaury zmizli z povrchu Zeme pred miliónmi rokov. Alebo nás učia tomu veriť. Možno sú práve pred našimi očami, len sa musíme lepšie pozrieť. Jestvuje jedna legenda, ktorá rozpráva, že dinosaury ešte existujú. Alebo to nie je len legenda. Bola zima a pred zimnými prázdninami. Deti zo 6. triedy išli na výlet. Štyria najlepší kamaráti sa prechádzali popri jazere. Zrazu zbadali, že medzi nie je kamarát Ivan. -,,Kde je Ivan?” opýtala sa jeho sestra Ema. -,,Neviem, bol tu pred piatimi minútami,” povedal Tomáš. -,,Poďme za ním, musíme ho pohľadať, nemôže byť ďaleko,” povedala Eva. Hľadali, hľadali a Ema našla jednu puklinu v ľade. Ale tam nebola voda. Vyzer-

Slovenské rozprávky z celého sveta II

alo to ako jaskyňa. -,,Poďte sem, našla som tu niečo!” zvolala Ema. -,,Čo je tam?” opýtal sa Tomáš. -,,Neviem, ale môžeme pozrieť, poďte!” povedala Ema. Zišli do jaskyne a uvedomili si, že to nie je obyčajná jaskyňa, ale ohromne veľká jaskyňa, ktorá udržiava celý ekosystém. A najzvláštnejšie bolo to, že žili tam dinosaury. Deti boli veľmi prekvapené, pretože všetci im povedali, že dinosaury zmizli zo Zeme pred miliónmi rokov. -,,To je zázračné. Nikdy som si nemyslel, že by to bolo možné.“ -,,Myslíte, že tu by mohol byť Ivan?“ -,,Možno, že...“ -,,Dobre, ideme ho hľadať, ale musíme byť pozorní.“ Išli a išli a zrazu stretli nejakého človeka. Priblížili sa k nemu a zdalo sa im, akoby to bol praveký človek. A rozprával po slovensky. -,,Kto ste vy? A čo tu hľadáte?“ opýtal sa. -,,My sme Tomáš, Ema a Eva a hľadáme priateľa Ivana.“ -,,Ten chlapec, čo mal hnedé vlasy?“ -Áno! To je on, vedeli by ste nám povedať, kde ste ho videli?“ -,,Viem, kde je, ale to je ďaleko.“ -,,Áno, kde?“ -,,Je pri lávovom vodopáde, tam sú malé dinosaury.“ -,,A viete, ako tam dôjdeme?“ 51

Slovenské rozprávky z celého sveta II

-„Samozrejme, ale ja vás tam zavediem.“ Smelé deti sa pohli do dobrodružstva, aby si zachránili kamaráta. Išli, koľko išli a praveký človek povedal: -„Ale aby ste vedeli, že odtiaľto poletíme.“ -„Prosííím?“ opýtal sa prekvapene Tomáš. -,,Každý poletí na orlovi.“ Preleteli celé mesto, až napokon doleteli k Ivanovi. -„Ivan, čo sa stalo?“ opýtala sa Ema. -„Ako som sa prechádzal, niečo upútalo moju pozornosť. A bola to veľká puklina v ľade. Tak som sa pobral pozrieť, čo sa tam nachádza. A tam som stretol môjho priateľa Rexa. On ma priniesol sem.“ -„Už je načase vrátiť sa späť, pretože nás hľadajú. A o tom, čo sa stalo, nikomu druhému nepovedať. Zostane to naše tajomstvo. Prisahaj aj ty, že zachováš naše tajomstvo!“

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Traja bratia

Žila raz jedna psia rodinka. Mali všetko, čo potrebovali, a boli spolu šťastní. Jedného dňa prišiel čas, aby sa im narodili mláďatá. Psík urobil všetko, čo vedel, aby to prebehlo v poriadku a matke sa nič nestalo. Porodila šesť psíkov, ale sama to neprežila a ani polovica zo šteniat. Zostali však tí najsilnejší traja psíci. Dunčo bol zlý a namyslený. Bodrík bol dobrý a rozhodný. Jakub – milosrdný, múdry a jediný z bratov, ktorý nemal psie meno. Keď už boli dospelí, ich otec zomrel na spavú chorobu. Preto si už odvtedy museli chlapci poradiť sami. A to bolo to ťažké. Jeden s druhým sa nevedeli dohodnúť, ešte sa niekedy aj pobili. Ale Jakub im povedal: ,,Chlapci, prečo sa musíme takto hádať? Sme jedna rodina, ešte k tomu aj bratia. A bratia sa nesmú takto hádať. Naopak, musia si pomáhať a podporovať jeden druhého.” Keď to bratia počuli, pýtali si odpustenie jeden od druhého a uspokojili sa. Vtedy si navzájom sľúbili, že sa už nikdy nerozdelia. Čas rýchlo plynul. Raz sa bratia rozhodli, že pôjdu na výlet. Pochodili celé Tatry, 54

Slovenské rozprávky z celého sveta II

urobili si piknik na tých najkrajších trávnatých lúkach, po večeroch obdivovali prekrásny západ slnka a v noci sa kochali pohľadom na krásne, hviezdami osvietené nebo. Nakoniec prešli celé Slovensko. Došli do Českej republiky, potom do Nemecka, Anglicka, Spojených štátov amerických, až prešli celý svet. Už dávno sa takto dobre necítili. Vedeli však, že keď sa blížia sviatky, mali by sa vrátiť domov. ,,Ale tak dobre sa cítime spolu,“ povedal Bodrík, „zostaňme tu ešte pár dní!“ „To je výborný nápad!“ povedali tí druhí. Dobre sa cítili, hrali sa, dňom i nocou hodovali, ale nakoniec sa predsa vrátili domov. Rýchlo sa pripravili na sviatky. Boli to tie pravé Vianoce prežité v rodine, v porozumení a láske. Lenže jedného dňa, keď všetky domáce zvieratá ešte prežívali sviatočnú atmosféru, prišla apokalypsa. Zombíci napadli Zem, boli na všetkých svetových stranách. Rozpútal sa boj domácich zvierat proti zombíkom. Bol to neľahký boj. Aj keď nemali skúsenosti v bojovaní, Bodrík, Dunčo a Jakub to hrdinsky zvládali. Zombíci padali ako muchy. Keď bratia psi bojovali spolu, nič ich nemohlo zastaviť. Keď už víťazstvo vyzeralo byť dosiahnuté a oni boli v bezpečí od zombíkov, Dunčo sa rozhodol, že si založí vlastné kráľovstvo, s vlastnou veľkou armádou, aby bol najsilnejší. Nestihol však odísť ďalej ako na päť metrov od svojich bratov, keď naňho spadol jeden malý, rýchly meteorit. Napriek smútku nad stratou svojho brata, Bodrík a Jakub pokračovali v boji. Bolo to ťažšie bez Dunča, ale zvládali to aj tak, pretože boli naďalej jednotní. Aby boli stále v bezpečí, postavili si dom úplne zo železa. Vykopali si tajné chodby do vnútrozemia a spevnili ich tiež železom. Toto všetko im trvalo štyri roky. Pokoj však nebol trvalý. Jedného dňa prišlo jedno čierne, vysoké a chudé monštrum, ktoré sa snažilo dobyť dom psíkov. Toto monštrum sa volalo Enderman. Jakub a Bodrík sa nemohli len tak vzdať. Zobrali si tie najsilnejšie zbrane a šli do boja. Brániť svoj dom a slobodu. Boj trval celé hodiny, dni a mesiace. Už pomaly strácali silu. Vtedy jeden zombík z Endermanovej skupiny zranil Jakuba, strelil mu do nohy. Keď to Bodrík videl, nahneval sa ako nikdy predtým, zobral Jakubovu zbraň a začal strieľať zombíkov tak, že v jednej chvíli zabil polovicu z nich. Ale vtom mu Enderman vrazil meč do srdca a okamžite ho zabil. „Nie, Bodrík! Prečo si ma opustil?“ vykríkol Jakub. Od veľkej bolesti a smútku, sa Jakub veľmi nahneval. Slinami si ošetril ranu, zobral ten najsilnejší guľomet a začal strieľať zombíkov. Strieľal a strieľal, kým nezostal len Enderman. Práve vtedy však zostal bez nábojov. Smelý Jakub sa nezľakol, zobral meč, odsekol Endermanovi hlavu, a tak zachránil svet. Najlepší zverolekári vyliečili Jakubovi nohu a odvtedy sa o ňom rozpráva ako o ochrancovi sveta proti apokalypse, zombíkom a Endermanovi. Nuž a bratia zostali pre všetky zvieratá, ale nielen pre ne, vzorom jednoty a porozumenia.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Lev a zajac Kde bolo, tam bolo, bol jeden ukrutný lev, ktorý sa nebál nikoho. Keď sa to dozvedel zajac, išiel za levom a zakričal: „Hej, lev, to nie je možné, aby si sa nikoho nebál, neverím ti!“ „Tak poďme na vandrovku a tam uvidíme, kto je aký hrdina,“ povedal lev. Išli popri rieke, kde býval starý krokodíl. „Teraz sa pobavíme,“ povedal krokodíl a chcel ich dobre postrašiť. Keď zajac uvidel mohutného krokodíla, ihneď odskočil. Ale lev hlasno zareval a krokodíl ušiel. „To nebolo fér,“ tvrdil zajac, „ty si vedel, že v rieke býva krokodíl, preto si sa nezľakol.“ Išli ďalej, až došli k jednému kopcu, kde žili mravce. Zajac nevedel, že je to mravenisko, sadol si na kopec a mravce ho začali štípať. Vyskočil, utekal a reval. Pokojný lev sedel pri mravenisku, on mravcom neprekážal, preto ho nepoštípali. Išli, išli, až došli, k jednému stromu, kde bývali včely. Zajac našiel med a začal si na ňom pochutnávať. Keď včely uvideli zlodeja, ihneď naňho zaútočili a veľmi ho poštípali. Lev vedel, aké nebezpečenstvo mu hrozí, preto sa medu ani nedotkol a jeho včely nepoštípali. Lev vyhral, ale nie preto, že bol smelý, ale preto, že bol múdry a vedel, ako sa má v lese správať.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Malyá sivyá papagáj Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden veľký dažďový prales. Žilo tam mnoho zvierat, medzi nimi aj jeden papagáj, ktorý mal sivé perie. Všetky ostatné papagáje mali farebné perie – červené, žlté, modré, zelené. Malý sivý papagáj sa im vôbec nepáčil, preto doň ho stále dobiedzali a vysmievali sa mu: „Také biedne sivé perie! Takto poriadny papagáj nevyzerá!“ Sivý papagáj bol z toho veľmi smutný. Jednej noci sa rozhodol, že sa radšej odsťahuje niekam, kde sa mu nikto vysmievať nebude. Vyletel zo svojho hniezda na strome a začal si hľadať nový byt. Nemusel ani dlho hľadať. Pri jazere, kde sa stretávali všetky zvieratá z lesa, aby sa napili, sa skamarátil s leňochodom. Hneď ako sa dozvedel, že papagáj nemá kde bývať, povedal: „Poď k nám, moja manželka a deti sa určite potešia, keď privediem nového kamaráta.“ A naozaj, všetci ho privítali ako člena rodiny. Malý sivý papagáj bol veľmi milý ku všetkým zvieratám, vždy mal pre každého jedno-dve milé slová, preto ho zvieratá mali rady a papagáj bol konečne šťastný. Jedného dňa sa ale stala hrozná vec. K jazeru prišli ľudia. Priniesli klietky, klepce. Malý sivý papagáj sa veľmi naľakal, keď počul, o čom sa rozprávajú: „Také miesto sme hľadali! Zostaneme tu!“

Slovenské rozprávky z celého sveta II

„Áno! Tu mnoho zvierat pije, ľahko ich pochytáme.“ „A zarobíme veľa peňazí!“ Hneď prvý deň ľudia chytili mnoho zvierat, medzi nimi aj najkrajšie farebné papagáje. Videli, že na strome je malý sivý papagáj, ale ten ich nezaujímal. Kto by už zaplatil za také sivé čudo! Papagáj sedel na strome a pozoroval ľudí, čo robia, ako otvárajú a zatvárajú klietky. Na druhý deň zlí ľudia chytili leňochody a ďalších papagájových kamarátov. Prišla noc. Keď ľudia zaspali, malý sivý papagáj zletel zo stromu ku klietkam. Pokúsil sa otvoriť klietky tak, ako to robili ľudia. Bolo to veľmi ťažké, ale nevzdával sa. Nakoniec sa mu to podarilo. Najprv oslobodil leňochody a potom ostatné zvieratá. Zvieratá mu boli veľmi vďačné, ale na radosť nebol čas, lebo už prichádzalo ráno. Všetci sa rýchlo skryli. Papagáj veľmi potichu pozatváral klietky a odletel na strom. Keď sa ľudia zobudili a zbadali prázdne klietky, začali sa hádať a obviňovať, kto z nich zle pozatváral klietky a kto je zodpovedný zato, že zvieratá utiekli. „Ale veď tie klietky sú zavreté!“ povedal zrazu jeden z nich. „To nie je možné, čo sú to za čary? Chceš tvrdiť, že tu bol duch?“ „Ja idem preč, nechcem zmiznúť ako tieto zvieratá!“ Vystrašení ľudia rýchlo utiekli a zvieratá mohli vyjsť zo svojich úkrytov. Všetky zvieratá oslavovali, ďakovali odvážnemu sivému papagájovi. Farebné papagáje veľmi oľutovali, ako sa správali. „Prepáč nám to. Viac ti nebudeme ubližovať. Hoci nemáš pekné farebné perie ako my, ale si veľmi dobrý a smelý,“ povedal vedúci papagájov. „Nechceš sa vrátiť späť do svojho hniezda na strome?“ „Ďakujem, ale nie. Moja rodina a kamaráti žijú tu. Ale sľubujem, že niekedy prídem na návštevu.“ Malý sivý papagáj svoj sľub dodržal, žil šťastne s leňochodmi a občas zaletel na návštevu k papagájom na svoj rodný strom. 58

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Čo sa vlastne stalo?

„Nie, nie!“ Snívala som sen v jednu búrlivú noc. Vtom ma zobudil mamin hlas niekedy po polnoci. „Čo sa ti stalo?“ starostlivo sa ma opýtala matka. „Nič,“ odpovedala som so slzami v očiach, ktoré som horko-ťažko zadržiavala. Nepovedala by som jej to ani za celý svet, ako som sa veľmi bála – o zvieratká v mojom sne. Snívalo sa mi, že všetky vymreli. Keď mama zhasla svetlo a vyšla z mojej izby von, povedala som si, že im musím pomôcť. Pri rozmýšľaní o spôsobe ako im mám pomôcť, som privrela oči. Sen sa bleskurýchle vrátil. Do batoha som si zbalila to najzákladnejšie: päť fľašiek vody, šesť sendvičov, dve plné krabičky rôznorodej potravy... Druhý batoh bol plný (až povrch) oblečenia. Mohla som ísť. Nie však bez jednej veci. Nie telefónu! Odkazu! Moje milovanej rodine: Milá rodinka, odišla som na niekoľko dní do sveta zachrániť zvieratá... Vrátim sa. Vaša Tanička Bolo to ťažké, ale napriek tomu som to musela urobiť. Vedela som, že najväčšiu múdrosť nájdem v knihách, a tak som sa pobrala do knižnice. Vtrhla som dnu a nechala som odkaz na stole. Poznala som pani riaditeľku a napísala som jej, aby vedela, že som si požičala tú najväčšiu encyklopédiu o zvieratkách. Cesta bola dlhá. Šla som po svete, spoznávala nové druhy zvierat, ich tajomstvá a záhady. Stretla som najväčšie, ale i najmenšie druhy, tie, čo žijú krátko, dlho... bola som šťastná. Ale ešte niečo ma v srdci napomínalo. Prečo sú v nebezpečenstve a hrozí im vymretie??? Cestou po svete, čítaním encyklopédií a pozorovaním, som 59

Slovenské rozprávky z celého sveta II

zistila dôvod. Ľudia! Hnevala som sa na samu seba. V Afrike, ale i po celom svete je znečistená príroda. Všetko to zapríčinili ľudia. Nerecyklovaním, odpadom po lesoch, moriach, oceánoch – nedbanlivosťou a chamtivosťou po peniazoch. Cestou domov som premýšľala o tom, ako môžem pomôcť zvieratám a prírode. Vtom za mnou zo severného pólu zakričal jeden medveď : „ Rozprávaj o dobrom, vieš to, nájdeš spôsob.“ Prekvapila som sa. Keď som o tom cestou domov rozmýšľala, povedala som si, že má pravdu. Potom som sa rozprávala so všetkými zvieratkami v pralesoch, preberala som tú tému s delfínmi, kým som sa na ich chrbtoch viezla cez oceán. Tie zvieratká sú fakt roztomilé. Chameleónom som pripadala trochu stratene, tak mi pomohli vyliezť z pralesa... Keď som sa vrátila do svojej rodnej krajiny, vyrozprávala som to všetko svojej rodine. Začali sme šíriť dobro po celom svete, vstupovali ľuďom do svedomia a stali sme sa tým pomocníkmi zvierat, že si všetci od nás brali vzor, a príroda spolu so zvieratkami zostala zachránená. Mysliac na ten veľký zážitok, ktorý sa mi stal, keď na jeho začiatku bol iba malý sen, hovorím si: „ To nebola pravda!“ Však je to tá najpravdivejšia realita, aká sa kedy stane v mojom živote, lebo budem bojovníčkou za práva zvierat.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

U veveričky Ruženky na káve

V jeden pekný slnečný deň sa zvieratká dohodli, že si spravia stretnutie pri vysokom dube z pravej strany potoka, kde býva veverica Ruženka. Veverica Ružka, ako ju volali zvieratká, ktoré ju poznali, dala do kanvice vrieť vodu na kávu a čakala na hostí. Najprv prišla líška, potom medveď a vlk, priplazila sa užovka, a tak ešte ďalšiu polhodinu hostia len prichádzali a až potom veverica Ružka začala zalievať kávu. Keď sa už všetci pohodlne usadili, začali rozprávať. Prvá sa rozrečnila užovka : „SsssS sssSSS SSsss S.“ Nikto nemohol uveriť. Pokračovala líška: „ Keď som včera chcela prekabátiť Pampúšika, zavial slabý vánok a plastové vrecúško mi vletelo rovno do tváre, v ten deň som zostala bez dezertu. No môžete tomu uveriť?“

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Pridala sa aj korytnačka: „To vrecko som si pri hľadaní potravy v rieke pomýlila s kŕdľom rýb, tak pekne sa v tej vode lesklo.“ Zvieratká ich príbehom nemohli uveriť. Nasledoval medveď: „Minulý týždeň som bol s deťmi na prechádzke lesom a rozhodol som sa, že svoje deti naučím chytať ryby. Šli sme k najbližšiemu potoku a začal som svoju lekciu.“ Všetci počúvali s nastavenými ušami, lebo aj oni chceli vedieť, ako sa chytajú ryby. „ Zazrel som v rieke niečo lososovej farby a pomyslel som si, že je to losos, no bolo to stále nad vodou, ale mňa to neodradilo, chytil som to ako pravý medveď. Bolo to veľmi ľahké a nezdalo sa mi, že je to losos, no farbu malo ako losos aj tvar malo celkom ako losos, ale nebol to losos. Nebudete veriť, čo to bolo, bol to kus nejakého špinavého lososového plastu. Tomu ani ja sám neverím a nechcem si ani predstaviť, čo by sa stalo, keby to zjedli moje deti.“ Krtko sa tiež pridal: „Keď som si kopal podzemné cestičky, niečo mi zablokovalo cestu, no aj slepý by videl, že je to kus tvrdého plastu.“ Po medveďovom a krtkovom príbehu nemal nikto slova, a tak bocian začal so svojou rozprávkou: „Pred asi dvomi, tromi dňami som šiel k močiaru po pár žiab a červov pre moju rodinu. Keď som ich už zohnal, pobral som sa domov. Na ceste som zazrel nejakého čudne dlhého a čudne hrubého dutého červa. Našťastie, v zobáku som už nemal miesto, lebo by som celkom náhodou a automaticky zobral do zobáka plastovú slamku.“ Všetci reagovali prekvapene a zhnusene. Aj káva akoby im nechutila a začali sa poberať domov. Predtým, ako sa všetci rozišli, vlk ešte pridal: „WOW, mne sa ešte v živote nič také nestalo.“ A chcel si poklopkať po hlave, no v tej chvíli nad ním preletela vrana a vypustila zo zobáka niečo okrúhle ako orech –bola to detská gumená stratená loptička. Vari už stačilo! Všetci sa začali poberať domov. Veverička za nimi poupratovala a šla si ľahnúť, aby sa upokojila. Hoci sa každý z týchto príbehov skončil šťastne, ale boli by sa skončili ešte šťastnejšie, keby v nich neúčinkovali plastové odpadky. Mohli by sme sa aspoň pokúsiť o to, aby sme si zachovali zvieratká a našu Zem, lebo obe tieto veci sú veľmi vzácne. Príroda bez nás žiť môže, ale my bez nej nie! 62

Slovenské rozprávky z celého sveta II

O zajačici a žabkách Bola raz jedna veľmi čistotná zajačica. Svoj brlôžtek udržiavala čistý ako sklo: zametala, prala, umývala... Na stole stáli čerstvé kvety. Nažívala si pokojne a šťastne, ibaže mala jeden problém, s ktorým si nevedela poradiť. Problém spočíval v tom, že mala zo všetkého strach. Neodvážila sa vyjsť z domu ani ísť do lesa, lebo sa bála iných zvierat a poľovníkov. Vedela, že by nemala byť taká zbabelá, no nevedela, ako sa tohto pocitu zbaviť. Stále ju to prenasledovalo. Jedného pekného letného dňa zajačica veselo vešala bielizeň, keď odrazu začula hlasný výstrel. Od strachu sa rozbehla rýchlo do bezpečia. Bola taká naľakaná, že utekala a utekala a pritom nevedela kam. Dokonca aj lesné vtáčiky s údivom sledovali ten bleskurýchly beh. Zajačica prebehla popri jazierku, kde sa bezstarostne vyhrievala na slniečku žabia rodinka. Len čo jedna zo žabiek, vysedávajúcich na kamienku zočila utekajúcu zajačicu, zľakla sa a zakŕkala na ostatých členov rodiny. Tí povyskakovali, pretože sa nazdali, že im hrozí nebezpečenstvo. V jednom okamihu sa všetky žabky stratili v jazierku.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Túžba po líške Špicatý ňufák a uši, krásny bohatý chvost, šikmé oči a kradmý úsmev –je to líška. Moje obľúbené zviera. Líška má štíhly, elegantný výzor a je to veľmi obozretné a prefíkané zviera. Prefíkanosť je výrazná zvlášť pri love. Zaujímavým spôsobom loví vtáky – vie sa robiť mŕtvou, aby vtáky nenastrašila, a tak si ich priláka pred seba. Zvyčajne je ryšavá s dlhým hustým chvostom. Žije nočným spôsobom života – cez deň spí a v noci robí, totiž loví. Má dobrú kondičku – vie rýchlo a vytrvalo bežať. Popýši sa aj výbornou pamäťou a sluchom, a tak skrýše s potravou vždy nájde. Pohybuje sa po poliach, v lesoch, ale možno ju stretnúť aj na okrajoch miest alebo v dedine, kde vie aj sliepky zadrhnúť. Ako potrava jej poslúžia myšky, rôzny hmyz, žabky alebo menšie zvieratá. V love na tieto menšie zvieratá vedia byť vynikajúca tanečníčka. Je samotársky typ zvieraťa, okrem obdobia párenia, a keď má mláďatá. O tie sa vie výborne postarať, urobí im rodinnú atmosféru priamo v nore. Má aj svoje slabosti – ľahko sa môže nakaziť chorobou – besnotou alebo naraziť na smrteľnú zbraň poľovníkov, ktorí využijú hlavne jej kožuch. Inak, ak sa jej podarí takémuto nebezpečenstvu vyhnúť, môže žiť až dvanásť rokov. Fascinujúci je okrem kožuchu aj jej chvost, ktorý príroda darovala líške ako praktickú vec, teda prikrývku v chladnom počasí. A mňa ohromujú jej oči, ktoré v noci svietia nazeleno. Vždy budem túžiť po takomto domácom miláčikovi. Ale líšku neodporúčajú ako domáce zvieratko, tak sa budem musieť uspokojiť s mojím papagájom Riom. Alebo si zaobstarať líšku „plyšáčku“.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Perník

V jeden prekrásny predvianočný večer sa Peter vybral na nákupy darčekov pre celú rodinu. Keďže bolo chladno a snežilo, obliekol si čiapku, bundu, rukavice a pri dverách rázne prikázal svojmu kocúrikovi, ktorý sa volal Perník, aby ho pokojne doma počkal a neurobil z bytu pohromu. Perník prikývol hlavou a milým „murkotom“ odprevadil svojho priateľa až k dverám. Po nudnej hodine strávenej očakávaním priateľa, kocúrik si zaumienil, že sa pozrie, čo zaujímavé sa deje vo veľkom svete. Vykročil na balkón a zistil, že okno je otvorené. „To je ale super!“ pomyslel si. „To nemôže byť náhoda! Je to šanca, ktorú musím využiť!“ Prudko skočil z balkóna dole a ocitol sa až po samé ušká v snehu. Striasol zo seba jemné snežné vločky a vybral sa na cestu rušným predvianočným mestom. A tak pomaličky došiel až na námestie, kde stála najkrajšia a najväčšia jedlička, ktorú kedy vo svojom živote videl. Ligotala sa, hýrila všetkými farbami a Perník sa cítil ako začarovaný. Keď sa Peter konečne vrátil domov a nezbadal kocúrika pri dverách, pomyslel si, že asi zaspal pod posteľou, lebo to bolo jeho obľúbené miesto. Chlapec najprv vyložil nákupy, potom uvaril večeru, a keď ani na zvuk cengajúcich tanierov Perník nepribehol, tak ho išiel pohľadať. Peter hľadal všade, prezrel celý byt, nakukol aj pod posteľ, ale kocúrika nikde nenašiel. Po nejakej chvíli zúfania konečne zbadal, že nechal otvorený balkón. Hneď mu došlo, čo sa stalo. Rýchlo sa obliekol a vybehol na ulicu, kde sa každého, koho stretol, opýtal na svojho Perníka. Ale ľudia 65

Slovenské rozprávky z celého sveta II

iba zlostne kývali hlavami, že ho nevideli, a nech im dá pokoj, lebo pred sviatkami sú veľmi zaneprázdnení. Peter bol náramne smutný, lebo Perník bol jeho miláčikom, ktorý mu spríjemňoval život v cudzom meste. Keď už skoro stratil nádej a smutný sedel na lavičke, zistil, že sa na námestí niečo deje. Podišiel bližšie a zbadal, ako na vrchole jedličky sedí a žalostne mňauká jeho Perník. Začal ho k sebe volať, ba aj ostatní ľudia mu v tom pomáhali. Priniesli všelijaké dobroty, aby prilákali kocúrika dole, ale nič nepomáhalo. Až konečne prišli hasiči a pomocou veľkého rebríka dostali malého nezbedníka dole. „Ty si naozajstný vianočný Perník,“ zavtipkovali prítomní. Peter bol všetkým veľmi vďačný za pomoc. Nežne privinul k sebe kocúrika a obidvaja boli šťastní, že sú konečne zasa spolu.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Zvierací futbalovyá zápas Tvorenie je umenie človeka, keď si vie zložiť z rôznych slov krásny príbeh. Tento môj sa uskutoční na futbalovom ihrisku. Kapitán prvej jednotky je plameniak a má vo svojom mužstve množstvo zvierat. Kapitán druhej zostavy je jednorožec. On si vybral iba zvieratá, ktoré majú štyri nohy. Mužstvá sú prichystané. Zápas sa začal. Za loptou už uháňa opica, prihráva ošípanej, no bocian či nohou, či zobákom šikovne zobral loptu. Tu vrana priletí a hybaj s loptou rovnako do siete. Už je tu aj gól. No zaujímavé je to, že loptu nechytil nik, aj keď v bránke stál nílsky kôň a mravec. Nikomu sa nepodarilo svoju sieť zachrániť. Dážďovka sa doplazila a zapískala, že to bolo správne. Hrá sa ďalej. V zápase mnohí skončili kvôli dlhým nohám. Pštros bol príliš rýchly, nikdy sa nestačil zastaviť pri lopte. Kôň zase vo veľkom cvale robil veľký prach a loptu vôbec nevidel. Klokan vo svojom vrecúšku nosil vodu, ak bol niekto smädný. Vlajky nosili mačky pre tím plameniakov a psíci pre jednorožcov. Správne to rozhodujú myšky. Ony sú tu zase ako fanúšikovia. Piskocú, aj keď vôbec nie je dôležité, kto dal gól. Vymyslieť príbeh hoci aj nie skutočný, ale nech je zaujímavý, keď ho človek číta zdá sa celkom možný.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Dobrodružstvo prasiatka Kvika Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, bol raz jeden malý salaš. Malý domček tíško sedel obkľúčený vysokými agátmi. Za salašom sa rozprestierali nekonečné polia. Jedného dňa sivé oblaky doniesli studený dážď. Hromy a blesky prekvapili celý kraj. Znenazdajky bolo počuť praskot. Blesk udrel do plota, ktorý chránil salaš. Bola v ňom teraz veľká diera. Všetci obyvatelia salaša – prasiatko Kvik, teliatko Muf, jahniatko Beki so psíkom Bobíkom a kocúrom Murom –sa rozutekali po celom dvore. V tom zmätku prasiatko Kvik znenazdajky vybehlo dierou von, mysliac si, že sa schovalo do svojho brloha. Potichučky a pomaličky vietor stíchol, dážď prestal padať. Slniečko hrdo vystúpilo na oblohu. Vtom aj prasiatko Kvik vykuklo a rozhliadlo sa okolo seba. Nikde nevidelo svojich kamarátov. Rozbehlo sa hľadať cestičku späť. Túlajúc sa okolo salaša a deravého plota, zabrechal naň susedov pes Dunčo. Prasiatko rýchlo bežalo poza stromy, poza kríky, cez strniská, vysokú šašinu až sa konečne ocitlo pri plote. Keď zbadalo dieru, vbehlo dnu a tu naň čakali kačky. Rýchlo pribehli priateľovi na pomoc. Rozprestreli krídla a dlhými zobákmi zamierili na susedovho psa. Ten sa rozbehol, až sa za ním prášilo. Hrdý Kvik kráčal po sedliackom dvore, bol teraz na seba hrdý , vychvaľoval sa, že sám prekabátil susedovho psa. Kačky nazlostené na Kvikovo klamstvo a sebeckosť dali hlavy dokopy a už bol plán hotový. Pomsta! A koniec! Najmenšia kačka sa pretiahla cez deravý plot a za ňou aj ostatné. A všetky už boli v susedovej záhrade. Privábili svojím kvakotom susedovho psa a ten sa smelo rozbehol za nimi. Kačka začala volať o pomoc a Kvik sa rýchlo rozbehol po dvore. A naháňačka sa začala. Behali hore-dolu po dvore, cez strniská a pokosenú ďatelinu. Zadychčaný, spotený a vyľakaný Kvik našiel horko-ťažko cestu späť. Za plotom a v bezpečí naň čakali hrdé kačky. Kvik sa len na ne pozrel a s ovisnutým chvostom a zvesenou hlavou kráčal do svojho chlievika. Tak sa klamár Kvik naučil, že lož má krátke nohy.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Dráčik Rami

Vitajte v dračej škole! Prvý deň školského roka je aj prvým dňom Ramiho v novej škole. Dráčik sa presťahoval s rodičmi z Drakonije do Framonije. Nemá žiadnych kamarátov, kým nestretne na obede dvojhlavých drakov –Flamiho a Gaziho. So slávnymi hviezdami školskej kapely.S Ramim sa dohodnú, že sa stretnú večer doma a budú sa hrať. Rami sa stáva najlepším kamošom Flamiho a Gazihoatým sa začína ich spoločné dobrodružstvo. Flami a Gazi zoznámili Ramiho s ďalšími členmi kapely a objavili jeho talent v hre na bicie. Teraz je z Ramiho člen kapely a hrajú na všetkých okolitých školách. Po koncertoch sa zoznámili s Mixelkami a Dinosaurami, s ktorými sa skamarátili. A tak si dráčik, ktorý bol sám, našiel veľa nových kamarátov a už nikdy nebol sám.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Zázračnyá kônČ Bol raz jeden chudobný starký. Mal syna a ten sa volal Maťko. Raz sa Maťko vybral do kráľovstva menom Kakao. Kráľovstvo sa volalo tak preto, lebo v ňom rástli kakaové rastliny. Tam kráľ stratil dcéru, ktorá sa volala Emília. Aj Maťo sa prihlásil kráľovi, že nájde jeho dcéru. Kráľ mu povedal: „Vráťsa do ôsmich dní.” Keď Maťko vyšiel zo zámku, kôň k nemu prehovoril: „Vyskoč na mňa a nechaj sa viesť.” Išli, išli a prišli k veľkému kameňu. Kôň hovorí:„Zaklop!” Maťko zaklopal a zrazu sa tam zjavili dvierka. Otvoril im čert. „Hej, ty, čo si zač?“ vraví. „Som Maťo, povieš mi, kde je Emíla?“ Čert na to: „V zámku ježibaby, jej zámok je za dvoma vanilkovými horami.“ Tak sa zase Maťo nechal viesť svojím koníkom, až prišiel k zámku. Tam ježibaba prikázala Maťovi strážiť holuba, a to bola ježibabina dcéra premenená na holuba. Kôň mu poradil: „Postav si bunker aj so strechou, aby holub neuletel. A tu je aj povraz.“ Po chvíli boli hotoví s bunkrom a ježibaba im dala holuba. Maťo mu na nohu priviazal povraz. Holub chcel vzlietnuť, no Maťko ho pevne držal. Neuletel. Baba sa veľmi čudovala, že ho tak dobre ustrážil. Nakoniec mu dala Emíliu a bola svadba.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Princezná Leuška a jednorožec Ninka

V jednej ďalekej krajine, v Spojenom kráľovstve, žila raz princezná Leuška. Celé dni sa hrala, spievala a tancovala, ale aj tak bola smutná . Veľmi chcela mať jednorožca, s ktorým by sa mohla hrať a na ňom lietať. Raz večer povedala o svojom sne svojej kamarátke myške Hryzke. Myška jej povedala, že existuje jedna nádherná krajina, kde žije ozajstný jednorožec, ktorý sa volá Unicorn Ninka. To miesto sa volá Slovenský raj. Princezná Leuška sa teda na druhý deň ráno vybrala hľadať Unicorn Ninku. Prešla veľa krajín, stretla veľa nových kamarátov: ježka Jožka, krtka Rudka, macka Uška, zajačikov Boba a Bobka aj vílu Amálku. Až konečne prišla do Slovenského raja. Tam na krásnej lúke pod veľkým vodopádom uvidela vysnívaného jednorožca, bola to Unicorn Ninka. Ihneď sa skamarátili. Leuška jej porozprávala o ďalekej krajine, Spojenom kráľovstve, ako sa tam cíti sama

Slovenské rozprávky z celého sveta II

a bola by veľmi rada, keby s ňou Ninka išla k nej domov. Unicorn Ninka súhlasila, ale Leuška jej musela sľúbiť, že sa na Slovensko vrátia vždy, keď bude chcieť, pretože Slovenský raj sa jej veľmi páči a nechce naň nikdy zabudnúť. Princezná s úsmevom súhlasila. A tak princezná Leuška nasadla na jednorožca Ninku. Preleteli veľa krajín, až sa dostali do Leuškinho zámku. Na druhý deň ráno sa obe vybrali do veľkého mesta. Bol to Londýn, kde sa s veľkou radosťou rozzvonili zvony na veži Big Ben, rozkrútilo sa London Eye koleso, rozsvietili svetlá na moste Tower Bridge a nakoniec si dali výborný čaj s kráľovnou v Buckinghamskom paláci. Obe boli veľmi šťastné, že sa našli, a už nikdy neboli smutné. Tak si spolu krásne žijú až dodnes.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Poklad malej opice

Kde bolo, tam bolo, ďaleko v džungli, bol raz jeden opičiak. Bol malý, tmavohnedý a mal malé modré oči. Mal rád banány. Volal sa Coco. Mal kamarátku Niki, s ktorou sa celé dni naháňal po stromoch aj po zemi. Coco bol rýchlejší, keď bežal po zemi, ale Niki to vôbec nevadilo, pretože Coco nebol taký dobrý v skákaní po stromoch. Na stromoch bola oveľa rýchlejšia Niki. Zrazu bola Niki preč. Coco ju všade hľadal, no nevedel ju nikde nájsť. Išiel stále ďalej a ďalej do džungle. Nakoniec bol veľmi ďaleko od domova. Uvidel jaskyňu. Vošiel do nej – bola tam tma ako v rohu. A uprostred tej tmy sedela Niki a mala poklad. Normálny pirátsky poklad je truhlica a v nej zlato, striebro a peniaze. Poklad pre opice je však iný. V truhlici boli banány a ananásy, lebo to je pre opice lepšie ako zlato a peniaze. Banány a ananásy sa dajú zjesť. Opica Niki tam v jaskyni sedela a jedla banány. Coco sa poobzeral dookola, ako to tam v tej jaskyni vyzerá. Zrazu uvidel, ako steny jaskyne praskajú. Zakričal: „Utekajme!“ Coco a Niki vybehli z jaskyne a utekali domov, aby porozprávali všetko rodičom. Dohodli sa, že sa na druhý deň stretnú a pôjdu hľadať ďalšiu jaskyňu s pokladom. 74

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Húsenička

Húsenička bola na ceste a plazila sa k cestičke na lúke. Bola veľká ako palec a farebná. Červeno-čierno-zelená. Našla hríbik a zjedla ho. Na lúke bolo veľa kvetov a pár stromov. Pod jedným stromom zastala a zdriemla si. Zrazu sa prebrala a uvidela veľký tieň. Bol to veľký bielo-hnedý vták. Bol oveľa väčší a silnejší ako holub. Mal väčší žltý a ostrý zobák a silné pazúre. Na oblohe plachtil. Bol to orol. Húsenička sa rýchlo schovala pod kameňom. Dobre, že húsenička chodila do školy. Naučila sa tam, že sa pred vtákmi musí schovať, aby ju nezjedli. Orol nič na zjedenie nenašiel, tak odletel hľadať potravu inde. Po chvíli prišiel pod strom aj krásny motýlik. Bol farebný ako dúha. Iba anténky na hlave a telo boli čierne. „Aký krásny tvor,“ pomyslela si húsenička. Motýlik a húsenička sa skamarátili. Našli spolu pekný kvietok a podelili si ho po kamarátsky. Motýlik zjedol z kvetu nektár, ktorý bol sladký aj trochu kyslý. Chutil mu. A húsenička zjedla listy. Húseničke chutili – mali trochu chĺpky a chutili ako mäta. Keď sa najedli, išli spolu domov. Doma si písali úlohy z matematiky. Húsenička má rada matematiku, lebo rada počíta. Počíta

Slovenské rozprávky z celého sveta II

kamienky, listy a aj nektárové guličky. Musí predsa vedieť počítať, keď chce upiecť medovo-nektárový koláč. V recepte je napísané – pridaj štyri nektárové guličky. Potom sa umyli, išli do postele a zaspali. Kým zaspali, húsenička si zase pomyslela: „Aký krásny tvor je ten motýlik.“ A zaspala. Húseničke sa niečo veľmi pekné snívalo. Vo sne sa premenila na krásneho motýlika a vyletela na oblohu. Tam spolu s kamarátom motýlikom lietali a našli na lúke aj rôzne exotické kvietky. Boli spolu veľmi šťastní. Ráno sa húsenička zobudila a pomyslela si: „Aký krásny sen. Možno, keď budem veľmi veriť a chcieť, raz sa mi tento sen splní.“ Spolu s motýlikom sa naraňajkovali a išli hľadať dubáky. Ktovie, či sa húseničke v ten deň jej sen aj splnil?

Slovenské rozprávky z celého sveta II

MotYliky á v bruchu

Kde bolo, tam bolo, žil raz na lúke neďaleko začarovaného lesa jeden malý motýlik. Volal sa Hani. Nebol však ako ostatné motýliky na lúke. Odlišoval sa tým, že bol až príliš farebný. Mal krásne farebné krídla. Hral sa na lúke s bratom a so sestričkou, ktorí boli úplne obyčajní – mali biele, bezfarebné krídla. Všetci na lúke boli bezfarební. Jedného dňa im počas hry lopta odletela ďaleko do tmavého zakázaného lesa. Všetci sa báli ísť po ňu – v lese bola tma. Iba farebný motýlik sa nebál. Pretože jeho krídla svietili. Vletel dnu – do tmy. Jeho krídla mali výhodu, že svietili v tme, takže videl, kam letí. Svoje krídla používal ako lampu. Zrazu počul medzi stromami nejaké zvuky. Skúsil sa schovať. Ale s takými fareb-

Slovenské rozprávky z celého sveta II

nými a svietiacimi krídlami to veru nebolo možné. Zozadu k nemu prišiel veľký, hlučný, ružový lev Dodo. A malého farebného motýlika zjedol. Chvalabohu, že bol motýlik Hani taký malý, že ho lev nemohol rozhryznúť. Prehltol ho celého. V levovom bruchu bolo zrazu plno svetla. Okrem motýlika Haniho tam boli aj iné motýle. A všetky boli krásne farebné. Krídla im svietili všelijakými farbami. Motýliky začali spolu tancovať a spievať. A bolo to presne v tej chvíli, keď veľký, hlučný, ružový lev Dodo stretol svoju veľkú lásku Lili. A pri tomto stretnutí mal nádherný pocit. Motýliky mu tancovali v bruchu. Lev Dodo sa nám práve zaľúbil.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Naše zvieracie slovné jedenástky ŽRALOK Sivý a nebezpečný Pláva – žerie – loví Zjem rád všetko hneď POZOR

MEDVEĎ Severný pól Iglu – sneh –ľad Polárna žiara a ľadová kryha ZIMA

autor: Melanka Masiariková, 3.ročník

Autor: MelihaKaplan, 6.ročník

MYŠKA Malá a šedá Behá po tráve – po dome Kde sa dnes schovám? NEZBEDNÁ

ZAJAC Biely a malý Skáče a hopká, hryzie a vymýšľa Stále je v pohybe NEPOSEDNÝ

Autor: MelankaMasiariková, 3. ročník

Autor: Sofia Csiba, 3. ročník

Slovenské rozprávky z celého sveta II

LEV Oranžový a silný Behá – skáče – oddychuje Je rýchly a veľmi nebezpečný ODVAHA

CHAMELEÓN Zelený či fialový? Chvost zvinutý do špirály Chytá hmyz dlhým jazykom ZMENA

autor: Luca Hájka, 3.ročník

Autor: Boris Buch, 9. ročník

MAČKA Malá a čierna Guľaté oči – špicaté uši Mňauká – škrabe - lezie ZVEDAVÁ

MEDVEĎ Hnedý a veľký Hlboký les – tmavá jaskyňa Príprava na zimný spánok ÚNAVA

autor: NoelSeles, 2. ročník

Autor: Mário Ruman, 9. ročník

KOCÚR Čierny a zvedavý Spí –škrabe – hrá sa Možno dnes chytí myš LOVEC

GEPARD Čierno-hnedý Behá – skáče – loví Je veľmi nebezpečný, Nemá STRACH

Autor: AllesioZagarella, 3. ročník

Autor: VenesaZembova, 3. ročník 81

Slovenské rozprávky z celého sveta II

PUMA Čierna – pozorná Naháňa strach – počúva Rýchlo behá - loví jeleňa ÚSPECH

SLON Sivý a silný Veľké uši – dlhý chobot Chobot ako šikovná ruka SILÁK

Autor: VenesaZembova, 3. ročník

Autor: RaffaelSeles, 2. ročník OPICA Rýchla a v pohybe Behá – skáče –vystrája Naháňačka je jej hra NEPOSEDNÁ

VLK Šedý – vlasatý Bol riadne nebezpečný Vyceril zuby – začal trhať UTEKAJ Autor: VenesaZembova, 3. ročník

Autor: Diana Bluhm, 3. ročník

ŽABA Zelená a rýchla Pláva v rybníku– skáče po lekne Kŕka celé noci SPEVOKOL

KUNGURA Hnedá s vakom Skáče – boxuje –vyskakuje Skáče ďaleko a veľmi vysoko ŠPORTOVKYŇA

Autor: Romana Buchová, 8. ročník

Autor: Benjamín Nemeth, 2.ročník

Slovenské rozprávky z celého sveta II

JAŠTERIČKA Žltá a rýchla Lozí na skaly- behá pod kameň Neťahaj za chvost DORASTIE

MOTÝĽ Farebný ako dúha Aký krásny tvor Anténky na hlave - telo čierne KRÁSA

Autor: Benjamín Nemeth, 2. ročník

Autor: SimonGex, 3. ročník

HÚSENIČKA Farebná: čierno-červená Veľká ako palec Som veľmi jedovatá? POZOR

PES Štyri nohy Naháňa ma – hráme sa. Doma sme vždy spolu KAMARÁT

Autor: SimonGex, 3. ročník

Autor: RahmaSmaali, 2. ročník

TIGER Čierny a oranžový Džungľa – veľké stromy Lezie na stromy – skáče na skalu BEZ STRACHU

PANDA Čierno-biela Dve ruky – dve nohy Vie sa rýchlo štverať ŠIKOVNÁ

Autor: Alex Csiba, 2. ročník

Autor: Max Barborka, 3. ročník

Slovenské rozprávky z celého sveta II

MYŠ Čierna s chvostom Rýchla – hladná – zvedavá. Zobrala syr – zaspala SEN Autor: ErikKlain, 2. ročník MOTÝLE Dobrý pocit Farebné krídla – lietajú a tancujú Motýle v bruchu šantia LÁSKA Autor: Romana Buchová, 8. ročník

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Drzohlavá opica Ahojte, volám sa Jojo. Mám dve ruky, dve nohy. Som čierno-biely. A viem sa rýchlo štverať. Som panda. Jedného dňa som spal a na hlavu mi niekto zaklopal. Poobzeral som sa, ale nikoho som nevidel. Takáto situácia sa stala dvakrát. Na tretíkrát som uvidel, kto ma to klope po hlave. Bola to opica. Bola veľmi drzá. A keďže mi klopala na hlavu, tak bola drzohlavá opica. Volal som ju Drzohlavá. Začal som naháňať, tú Drzohlavú. Dlho som ju nevedel chytiť, ale nakoniec som ju chytil – za chvost. Drzohlavá opica povedala: „Ja sa ospravedlňujem.“ Tak som začal teraz utekať ja. A Drzohlavá za mnou. Aha – veď to je hra – to je naháňačka. Už sa spolu naháňame a hráme. Už sme kamaráti. A to je na tom to pekné.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

HLadáme ZOO á

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden slon. Volal sa Erik. Vyzeral ako iné slony: bol sivý, mal veľké uši a dlhý chobot. Erik bol ale veľmi hladný. Keďže nemal doma nič pod zub, neostávalo mu nič iné, ako hľadať jedlo vo svete. V strede lesa na chodníčku stretol opicu Koko, ktorá zliezla zo stromu. Bola malá a hnedá, s tenkým chvostom. Slon Erik sa opýtal opice: „Čo tu robíš?“ A opica Koko odpovedala: „Ja tu bývam a som hladná.“ Slon dostal nápad: „Počúvaj, môžeme ísť hľadať niečo, čo zjeme.“ „Ó, super nápad, slon. A kam pôjdeme?“ opýtala sa opica Koko. Slon navrhol: „Čo by si povedala na to, keby sme sa vybrali na cestu do ZOO?“

Slovenské rozprávky z celého sveta II

„A čo nájdeme v ZOO?“ bola zvedavá opica Koko. Slon hovorí: „Ja som už raz v ZOO bol a jedol som tam veľa chutných maškŕt.“ „Ó, to znie dobre, tak poďme!“ rozhodla sa opica Koko. Na ceste do ZOO stretli túlavú mačku. Bola čierna a mala krátky chvost. Stratila sa chlapcovi Simonovi. Chlapec na ňu nemal čas, a preto robila chaos. Rozbila vázu, ale aby sa na ňu chlapec Simon nenahneval, utiekla. Teraz je z nej túlavá mačka. Mačka sa opýtala slona a opice, kam idú. Slon a opica odpovedali: „Nepočuješ, ako nám škvŕka v bruchu? Nevieš nám pomôcť, ako sa dostaneme do ZOO?“ „Stretli ste tú pravú. Poznám cestu. Zavediem vás tam,“ povedala túlavá mačka. Tri zvieratá sa vybrali na spoločnú cestu. Keď sa pomaly blížili k svojmu cieľu, mačka povedala: „Vidíte na druhej strane lúky ZOO?“ „Áno, konečne sme tu,“ tešili sa slon s opicou. „Tam vpredu je môj dobrý kamarát Daniel, ktorý nám pomôže nájsť jedlo. Daniel stráži v ZOO zvieratá a dáva im jesť. Poďte za mnou a potichu sa prešmyknite cez dieru v plote,“ prikázala túlavá mačka. A tak sa zvieratá dostali do skladu a spoločne sa najedli do sýtosti. A pretože bol vianočný čas, tak sa zvieratká podelili aj s ostatnými.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

KocÚr

Bol raz jeden kocúr. Bol bielo-čierny, mal veľké uši a modré oči. Volal sa Luca. Raz v sobotu popoludní sa vybral na prechádzku do lesa. Stretol tam leva. „Ahoj, lev!“ pozdravil sa kocúr Luca. „Ahoj, mačka!“ odpovedal lev. „Ja nie som mačka, ale kocúr,“ nazlostil sa kocúr. Začali sa trochu hádať. Kocúr sa nechcel hádať a ani biť, lebo vyhral pohár na futbalovom turnaji. Radšej ako bitku mal rád futbal. Preto povedal: „ STOP! Pozývam ťa na moju narodeninovú oslavu.“Nebili sa a nehádali, ale boli z nich priatelia. Kocúr mal v ten deň narodeniny. Oslávil práve 3 roky – to je ako 9 rokov v ľudskom živote. Najprv spolu išli na nákup do supermarketu. Kúpili múku, banány, práškový cukor a marcipán. A upiekli tortu. Bola banánová a boli na nej farebné cukríky. Chutila veľmi dobre. Keď zjedli tortu, išli do kina pozerať Ufo Alarm. Je dobré mať kamaráta. Ten sa s tebou vždy hrá – napríklad futbal alebo karty. Kocúr a lev sú už kamaráti. 88

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Gepard Nepomuk a jeho kamaráti Kde bolo, tam bolo – bol raz jeden gepard. Volal sa Nepomuk. Bol čierno-hnedý, mal špicaté uši a modré oči. Srsť mal veľmi jemnú. Najradšej zo všetkého behal. Bol však smutný, že nemá kamaráta. Raz stretol pumu, ktorá sa volala Leila. Bola celá čierna a naháňala každému strach. Preto bola sama. Skamarátila sa s gepardom Nepomukom. Spolu sa hrali celý deň. Keby boli deti, išli by spolu do kina a tam pozerali Lesie. Deti by sa zabávali a tešili, lebo Lesie je detektívny pes a vždy sa mu stane niečo veľmi zábavné. Nepomuk a Leila však boli lev a puma – zvieratá, preto nešli do kina, ale lovili. Ulovili spolu jeleňa, potom ho zjedli. Zabávali sa a tešili sa, lebo to bolo pre nich veľmi zábavné. Potom išli spať. Na druhý deň sa vybrali zase do lesa. Stretli tam

Slovenské rozprávky z celého sveta II

vlka. Bol šedý, vlasatý, s čiernymi očami. A bol trochu otravný. Preto bol sám. Volal sa Felix a bol riadne nebezpečný. Najradšej zo všetkého trhal. Trhal všetko, čo videl. Gepard Nepomuk, puma Leila a vlk Felix sa spolu hrali. Hádzali si loptu. No vlk Felix vyceril zuby a začal ju trhať. Našťastie mali ešte druhú loptu. Tú už vlk Felix neroztrhal, lebo vedel, že sa na naňho budú jeho kamaráti hnevať. Na tretí deň sa šplhali na strom. Na najväčší strom v lese. Bol vysoký 3 metre 60 centimetrov. Odtiaľ videli celý svet. A potom sa zase celý deň spolu hrali. A gepard Nepomuk si pomyslel: „To sú ale ozajstní kamaráti. Kamarátov spoznám podľa správania. S kamarátmi sa stále hrám. Kamarátstvo znamená pre mňa – byť ako jedna rodina.“ A potom už všetko bolo iba dobré. 90

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Lev a mačka Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden les. V tom lese boli stromy vysoké ako dom a mali veľa listov. Bol to listnatý les. V tomto lese žil jeden lev. Bol hnedý a veľký, mal špicaté uši a guľaté oči. Volal sa Laki. Mal krásnu hnedú hrivu. Najradšej sa hral na chytačku – naháňal zvieratá a chytal ich. Raz ráno stretol mačku. Mačka bola bielo-čierna. Mala špicaté uši a guľaté oči. Volala sa Luca. Pozreli sa na seba a mačka povedala: „Vyzeráme skoro rovnako. Poď, budeme kamaráti.“ A hneď sa aj skamarátili a išli spolu ďalej. Vtom sa les zmenil, všetko bolo na tmavé. Na oblohe boli odrazu tmavé mraky. Najprv spadla jedna kvapka, potom druhá a potom viaceré. Začalo pršať. Lev a mačka sa chceli niekde schovať, kým prestane pršať. V lese sa môžeš schovať pod strom, pod kríky alebo do jaskyne. Zvieratá našli chatu a utekali k nej. Chata bola celá drevená, namaľovaná na čierno a mala špicatú strechu. Býval v nej vlk, ktorý ešte v živote nevidel a nepočul o levovi. Také zviera on veru nikdy nestretol a nepoznal. Stále sa pozeral z leva na mačku a z mačky na leva. Vyzerajú rovnako. Sú to rovnaké

Slovenské rozprávky z celého sveta II

zvieratá? Majú rovnakú srsť, oči rovnako zelené, rovnaké uši, rovnaké pazúry a aj fúzy sú rovnaké. Zuby rovnako špicaté, pazúry rovnako ostré. Alebo sú to predsa len iné zvieratá? Jeden je väčší ako druhý, jeden je čierno-biely, druhý hnedý. Jeden má hrivu, druhý nie. „Ste vy rovnaké zvieratá?“ vypytoval sa vlk. Lev a mačka sa na seba pozreli a pokrútili hlavami. „Nie sme. Čo nevidíš, že ja som lev a on je mačka?“ čudoval sa lev. Potom sa opýtal: „Vonku prší, môžeme sa u teba schovať a u teba spať?“ Vlk im to dovolil. Keďže už bola tma, išli hneď spať. Snívalo sa im, že sa hrali a pozerali v telke Harryho Pottera a jedli pri tom popkorn. Ráno sa zobudili a stále pršalo. V chate sa spolu hrali Playstation, Nintendo, stavali Lego a hrali karty. Niekedy sa smiali, niekedy sa báli – ale mali veľa zábavy. Báli sa, keď sa blýskalo. Pršalo dva dni v kuse.V chate nemali až toľko priestoru na hranie – nemohli behať a hrať futbal, nemohli sa bicyklovať, ani skateboardovať. A potom prestalo pršať. Zvieratá vyšli do záhrady. Tam sa hrali – chytačky a tak. V záhrade bola aj strecha, pod ktorú by sa mohli schovať, ak by zase začalo pršať. Mali kopu zábavy. A keď sa dohrali, išiel každý domov. Dohodli sa, že sa stretnú zase v sobotu o dvanástej hodine. Lev si pomyslel: „Je dobré mať kamaráta, pretože sa máš vždy s kým hrať a je to zábavnejšie. Musíš sa s ním síce deliť o izbu a posteľ, nemáš pokoj pri učení, nemôžeš si pozerať v telke to, čo sám chceš... ale aj tak je dobré mať kamaráta a nebyť sám.“ „V sobotu isto prídem,“ zakričal ešte kamarátom.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Náš malYá Jožko Náš malý Jožko, Má málo rožkov. Mamka mu dala peniažky, nech si kúpia ružičky. Jožko išiel do kina, uvidel tam malého poníka. Keď prišiel domov, pohlave dostal metlou. Jožko si sadol, že sa niekde zasekol. Mamka saho spýta, kde? On jej odpovie, že v kine.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Na dvore Ide prasa špinavé, umyť sa, to vôbec nie. Potom prišiel gazda čistý, hadicou mu kožu čistí. Ale prasa nedbalo, zas do blata skákalo. Ale gazda nelenil. „Do ohrady!“ zavelil. Tak to prasa v ohrade, nezostalo o hlade. Kamarátov našlo si, Spolu verne žijú si.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Cesta do sveta Bola raz jedna krásna myška. Mala rada mačky. Nemala z nich strach. Predstavte si, že ich rada jedla. Bola zvláštna. Jedného dňa sa vybrala na cestu, aby mohla uloviť svoju ďalšiu pochúťku. Zrazu stretla človeka. Ten si ju vzal k sebe domov. Keď prišli domov, myška uvidela domácu mačku. Myška bola prekvapená, prečo ju chce tá mačka zjesť? Radšej z toho domu utiekla. Išla do lesa a mala trošku strach, lebo tam videla hrôzostrašné rastliny. „Bum!“ oz-

Slovenské rozprávky z celého sveta II

valo sa. Myška sa veľmi preľakla. „Kto si?“ spýtala sa. „Síce to nie je vidno, ale som profesor Netopier. Chceš spoznať mojich kamarátov?“ Myška ich najprv nechcela spoznať, lebo si myslela, že sú to ďalšie netopiere. A tých sa bála. Ale boli to: líška, medveď, veverička, jeleň, srnka a vtáky. Rozhodli sa, že sa budú spolu hrať a spoznajú nové miesta. Preto im myška navrhla, nech idú spolu do sveta.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Dievčatá do toho! Raz sa v škole stretli tri dievčatá a každá mala super moc. Prvá sa volalaZuzu, druhá Katka a tretia Mária, boli dobré kamarátky. Zuzina moc bolo čítanie- vedelaprečítať hrubú knihu za minútu. Katkina moc bola matematikavedela vypočítať veľa príkladov za minútu. Máriina moc boli pokusy- vedela vymyslieť veľa pokusov za hodinu. Ich špeciálna moc sa ešte viac znásobila, keď mali pri sebe svojich zvieracích maznáčikov. Zuzu sovu Sirénu, Katka mačku Miavku a Mária psíka, ktorý sa volal Fuk. No raz sa stalo, že Zuzu prečítala všetky knihy a jej sova prestala húkať, Katka vypočítala všetky príklady a jej mačka prestala miaukať a Márii tiež došli nápady podobne ako psíkovi štekot. A tak sa rozhodli, že pôjdu hľadať šťastie do sveta. Kúpili si letenky a šli. Dostali sa na pláž, kde stretli mládenca, ktorý sa im páčil. Bol z krajiny fantázie a o dievčatách a ich zvieratách vedel všetko, lebo aj ony boli z tejto krajiny, no nevedeli o tom. Pozval ich na svoju loď a dievčatá súhlasili. Keď tam prišli, všetko im vyrozprával. Najprv mu neverili, ale nakoniec uverili. Zoznámil ich s veľa ľuďmi a zvieratami, ktoré vedeli rozprávať. Zoznámili sa aj s kráľovnou. A tam každá dievčina a jej zvieratko našli to, čo hľadali a ostali bývať v tejto krásnej krajine.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Princezná utiekla !

Bola raz jedna princezná, ktorá nemala mamu. Bola veľmismutná. Mala iba otca a malú strakatú mačičku, ktorú raz našla pri prechádzke v zámockom parku. Mačička Líza sa stala jej vernou priateľkou. Ona jediná vedela, že princezná sa chystá zo zámku utiecť, aby si našla mamu. V jednu upršanú noc sa princezná zobudila, vzala priateľku mačičku a rýchlo vybehla zo zámku. Všade bola tma, princezná sa triasla od strachu, no Líza ju uisťovala, že tam nik nie je. Zrazu obe niečo začuli. Boli to vojaci. « Joj » - pomysleli si « len aby nás nenašli. Uf, nenašli nás, máme šťastie. » Pokračovali v ceste a prišli do veľkého lesa. Aj v ňom bolo všetko také tmavé, až sa stratili. Odvážne hrdinky blúdili dlhé hodiny až prišli k rieke, kde stretli vílu. - Som princezná Lila a toto je moja kamarátka Líza, a ty si kto ? - Ja som Wanda, riečna víla. Princezná jej všetko rozpovedala, ako s mačičkou ušli, ako ich hľadali vojaci a ako zablúdili v tmavom lese. Vílu princeznino rozprávanie rozcitlivelo a rozhodla sa, že ju obdarí. Naučila princeznú chodiť po vode. Lila sa veľmi potešila, pretože nevedela plávať. Poďakovala sa a pokračovali s Lízou v ceste. Princezná s mačičkou kráčali a kráčali, až sa zrazu ocitli pri obrovskom jazere. Uprostred jazera stál na ostrove mohutný hrad. Niečo princeznú do toho hradu lákalo aLíza ju povzbudzovala, nech sa len k nemu priblíži. Vďaka daru od riečnej víly sa princezná mohla rozbehnúť po hladine až k hradu. Vo vnútri ju privítala krásna pani, kráľovná jazerného sveta. Dlho sa spolurozprávali a jazerná pani princeznej prezradila, že je veľmi smutná, pretože žije v tom obrovskom hrade sama a spoločnosť jej robí iba verný priateľ, kocúrik Filomén. Jazerná pani sa princeznej zdôverila, že 98

Slovenské rozprávky z celého sveta II

dlhé roky túži po rodine a priala by si mať takú dcéru ako je princezná. Princeznú napadlo, že by mohla kráľovnú predstaviť svojmu otcovi, mocnému kráľovi. Jazerná pani súhlasila a odišla s princeznou do kráľovstva Remor. Po ceste sa Líza spriatelila s Filoménom a stala sa z nich nerozlučná dvojica.Keďdorazili do kráľovstva a princeznin otec zhliadol pani jazerného sveta, okamžite sa do nej zaľúbil a požiadal ju, či by sa stala jeho ženou. Kráľovná súhlasila a v kráľovstve Remor slávili nádhernú svadbu. Princezná bola veľmi šťastná, pretože našla láskavú a krásnu mamu, Líza oddaného priateľa a kráľ milovanú manželku. Odvtedy žili všetci šťastne a veselo, až kým nepomreli.

Slovenské rozprávky z celého sveta II

100

Slovenské rozprávky z celého sveta II

obsah Control+c, Control+v �� 7 Mačkovité Vianoce �� 9 MOXY A ROXY �� 13 Pycha peklom dycha �� 20 O psíkovi a mačičke �� 22 Nebezpečenstvo krásnej divočiny �� 25 Ako to len spávajú? �� 28 Plašenie v lese �� 29 Prečo sliepky nelietajú? �� 32 Kamarátstvo sa uvidí v biede �� 33 Cesta na Mesiac �� 35 Zázračné bylinky �� 37 Kocúrik Kasper �� 38 KDE BOLO, TAM BOLO �� 39 Farma �� 40 Vyvolený �� 43 Hadov výlet na Slovensko �� 46 Čo je štastie �� 49 Ja a škrečok Rafael �� 50 Filip a jeho šteniatka �� 51 Tajomstvo o zvieratách �� 52 Traja bratia �� 56 Lev a zajac �� 58 Malý sivý papagáj �� 60 Čo sa vlastne stalo? �� 62 U veveričky Ruženky na káve �� 65 O zajačici a žabkách �� 67 Túžba po líške �� 68 Perník �� 69 Zvierací futbalový zápas �� 71 Dobrodružstvo prasiatka Kvika �� 72

101

Slovenské rozprávky z celého sveta II

obsah Dráčik Rami �� 73 Zázračný kôn �� 74 Princezná Leuška a jednorožec Ninka �� 75 Poklad malej opice �� 78 Húsenička �� 79 Motýliky v bruchu �� 81 Naše zvieracie slovné jedenástky �� 84 Drzohlavá opica �� 89 HLadáme ZOO �� 90 Kocúr �� 92 Gepard Nepomuk a jeho kamaráti �� 93 Lev a mačka �� 95 Náš malý Jožko �� 97 Na dvore �� 98 Cesta do sveta �� 100 Dievčatá do toho! �� 102 Princezná utiekla! �� 103

102

Slovenské rozprávky z celého sveta II

103

Slovenské rozprávky z celého sveta II

zoznam zúčastnenych á škôl a centier Knižnica v slovenskej škole v Calgary, Kanada,

Materská škola, všeobecná škola, gymnázium a kolégium s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti, Maďarsko, Slovenská základná škola, materská škola a kolégium v Sarvaši, Maďarsko, Slovenská škola vo Vancouveri, Kanada,

Turja-Remetská všeobecnovzdelávacia škola, Ukrajina, Perečinské gymnázium I-III st., Ukrajina,

4. Základná všeobecnovzdelávacia škola I.-III. stupňa s prehĺbeným vyučovaním slovenského jazyka v Užhorode, Ukrajina, New English School Kuwait, Kuvajt, Dasman bilingual school, Kuvajt,

Základná škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, Srbsko,

Slovenské vzdelávacie centrum v Birminghame, Veľká Británia,

Teoretické lýceum Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, Rumunsko,

Slovenská dvojjazyčná základná škola a materská škola v Slovenskom Komlóši, Maďarsko, Základná škola Jozefa Marčoka Dragutína, Hložany, Srbsko,

Storožnická všeobecnovzdelávacia škola I.-III. stupňa, Ukrajina, Základná škola 15. októbra Pivnica, Srbsko,

Slovenské vzdelávacie centrum a detský folklórny súbor Margarétka – Paríž, Francúzsko, Edward Betham primary school, Londýn, Veľká Británia,

Slovenské vzdelávacie centrum ZVONČEK v Mníchove, Nemecko, Slovenská škola a škôlka v Zürichu, Švajčiarsko, Slovak Heritage School Edmonton, Kanada,

Predškolská ustanovizeň Včielka, (trieda Myšiek) Báčsky Petrovec, Srbsko, 104

Slovenské rozprávky z celého sveta II

zoznam zúčastnenych á škôl a centier Czech & Slovak Community and School Bristol CIC, Veľká Británia, Slniečko - Slovak Children’s Folk Group, Calgary, Kanada, Základná škola Savu Šumanovića v Erdevíku, Srbsko, Slovenská škola v Zürichu, Švajčiarsko, Materská škola v Jánošíku, Srbsko,

Základná škola Josipa Kozarca, Josipovac Punitovački, Chorvátsko, Základná škola Josipa Kozarca, Jurjevac Punitovački, Chorvátsko,

Predškolská ustanovizeň „Ljuba Stanković“ Beočin, Objekt „Včielka“ Lug, Srbsko, Základná škola Maršála Tita, Padina, Srbsko.

105

Slovenské rozprávky z celého sveta II

106

Slovenské rozprávky z celého sveta II

107

Slovenské rozprávky z celého sveta II

Slovenské rozprávky z celého sveta: celosvetová literárno - výtvarná súťaž detí a žiakov Slovákov žijúcich v zahraničí, zameraná na udržanie a rozvoj národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov. Ako i na vzbudenie záujmu o živú slovenčinu - vo forme písania aktívneho čítania i ilustrovania.

Kniha určená deťom i dospelým od 1 do 100 rokov. ISBN 978-80-89728-24-4

108